Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/128/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200499
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu:
Enviroline, s.r.o, Košice, so sídlom Svätoplukova 37, Košice, IČO: 31 713 645, právne zastúpeného
spoločnosťou ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s r.o., so sídlom Werferova č.1,
Košice, IČO: 36 721 981, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63,
97401BanskáBystrica,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.100871079/2021
z 20.05.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta .

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2019. Z kontroly bol vyhotovený protokol č.
101571830/2020 zo dňa 13.10.2020. Daňová kontrola u žalobcu sa začala 21.11.2019, označenom v

oznámení o daňovej kontrole a skončila sa dňa 15.10.2020, doručením protokolu z daňovej kontroly
žalobcovi.

2. Správca dane vo vyrubovacom konaní rozhodnutím č. 100311961/2021 z 23.02.2021 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) ako prvostupňový správny orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 30
000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019, čo právne odôvodnil s poukazom
na znenie § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej

len „Daňový poriadok“). Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č.
100871079/2021 z 20.05.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo prvostupňové rozhodnutie
správcu dane.

3. Rozdiel v sume DPH za zdaňovacie obdobie máj 2019 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku nepriznania
práva na odpočítanie DPH z nasledujúcich zdaniteľných obchodov:
- dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti HTH, s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, Košice,

IČO: 36825450 (ďalej len „HTH, s.r.o.“)“
faktúra č. 201905281, základ dane 49 000 eur, z toho DPH 9 800 eur, s predmetom fakturácie: odborno-
konzultačná činnosť na základe mandátnej zmluvy za obdobie 01-05/2019 afaktúrač.201905314,základdane23000eur,ztohoDPH4600eur,spredmetomfakturácie:inžinierska
činnosť na základe mandátnej zmluvy za obdobie 01-05/2019,
- dodanie služieb od dodávateľa – obchodnej spoločnosti ZEMAC s.r.o., so sídlom D. Feju 2, Košice,

IČO: 51643090 (ďalej len „ZEMAC s.r.o.“):
faktúra č. 20190531, základ dane 23 000 eur, z toho DPH 4 600 eur, s predmetom fakturácie: inžinierska
činnosť na základe mandátnej zmluvy za obdobie 01-05/2019 a
faktúra č. 201905311, základ dane 55 000 eur, z toho DPH 11 000 eur, s predmetom fakturácie:
dohľadanie vhodných priestorov a nehnuteľností k rozvoju firmy na základe mandátnej zmluvy za

obdobie 01-05/2019.

4. Dôvody neuznania práva na odpočítanie DPH sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím správcu dane v podstatnej časti vymedzené takto:
- v prípade žalobcu nebola preukázaná materiálna podstata dodávok služieb spoločnosťami uvedenými
akododávatelia,faktúryodtýchtospoločnostíneobsahovalirozsahadruhdodanejslužby.Doklady,ktoré

do konania predložil žalobca neboli schopné preukázať reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov,
- žalobca a ani splnomocnený zástupca spoločnosti HTH s.r.o. A. B. nepredložili správcovi dane k
faktúre č. 201905281 žiadne trhové ceny od iných zhotoviteľov, žiadne zozbierané údaje, ponuky
viacerých stavebných firiem, záznamy z rokovaní, odborné konzultácie, ani žiadne vyhodnotenia, ako
to vyplýva z predmetu mandátnej zmluvy a z tvrdení žalobcu. Z dokladov, ktoré predložil A. B., na

ktorých je ako zhotoviteľ uvedená spoločnosť TAKOV-STAV s.r.o. a spracovateľ Stanislav Kováčik-
konateľ je zrejmé, že tieto doklady nevyhotovil ani A. B., ani spoločnosť HTH s.r.o., ktorá nemala
žiadnych zamestnancov a dodávatelia, ktorej nevykázali žiadnu ekonomickú činnosť a o ktorých sa A.
B. vyjadril, že nemajú nič s preverovanými dodaniami. Činnosť spoločnosti HTH s.r.o., ktorá nemala
žiadnych zamestnancov a u ktorej nebolo preukázané dodanie akýchkoľvek prác subdodávateľmi,

označená ako „odborno-konzultačná činnosť na základe mandátnej zmluvy za obdobie 01 - 05/2009“
nebola dostatočne ozrejmená. Ani žalobca ani spoločnosť HTH, s.r.o. nepredložili jednoznačné dôkazy
o konkrétnej činnosti tejto spoločnosti v súvislosti s uvedenou faktúrou. Vzhľadom na uvedené záver
správcu dane, že nedošlo k dodaniu tovaru a služieb v zmysle § 8 a 9 zákona č. 222/2004 Z.z. a
vzniku daňovej povinnosti podľa § 19 uvedeného zákona nie je nepochopiteľný, ale naopak vyplýva zo

zabezpečených dokladov a dôkazov,
- zo žiadneho dôkazu, či už predloženého žalobcom alebo A. B. nevyplýva, že spoločnosť HTH
s.r.o. poskytla, alebo, že by vôbec mohla poskytnúť žalobcovi fakturované služby faktúrou č.
201905314 s predmetom fakturácie „inžinierska činnosť na základe mandátnej zmluvy za obdobie
01 - 05/2019“. Podľa žalobcu mala spoločnosť HTH s.r.o. vykonávať pomocné práce pri spracovaní

projektovej dokumentácie (merania, zabezpečiť výber materiálov a zariadení, zisťovaní cien) a tak
zabezpečiť podklady pre stavbu Klenovec – inovácia, modernizácia úpravne vody, projektované pre
VODOHOSPODÁRSKE STAVBY - Ekologický podnik, a. s., Bratislava. , ale nemal vedomosť o tom či
ich vykonávala spoločnosť sama alebo v subdodávke. Podľa tvrdení A. B., ktorý k predmetnej faktúre
predložil mandátnu zmluvu s iným číslom ako žalobca, na pomocné práce pri spracovaní projektovej

dokumentácie bola využitá spolupráca s TEPAL CAR GO, ktorú bližšie neidentifikoval, a k svojmu
tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz o spolupráci s inou spoločnosťou. Predložil iba zoznam štyroch
mien, ktorých správca dane preveril a zistil, že u troch osôb nie sú evidované žiadne povolenia na
zamestnanie a u jednej osoby s rovnakým menom ale s iným číslom pasu je evidované povolenie pre
iného zamestnávateľa. Žalobca síce tvrdil, že A. B. mu odovzdával podklady pre spracovanie projektovej

dokumentácie, ale svoje tvrdenia o konkrétnej spolupráci nepreukázal žiadnym preveriteľným dôkazom.
Správca dane nespochybnil, že žalobca realizoval projektovú dokumentáciu pre stavbu v Klenovci, ale
akákoľvek účasť spoločnosti HTH s.r.o. na týchto prácach nebola preukázaná,
- zo žiadneho dôkazu, či už predloženého žalobcom alebo A. B. nevyplýva, že spoločnosť ZEMAC
s.r.o. poskytla, alebo, že by vôbec mohla poskytnúť žalobcovi fakturované služby faktúrou č. 20190531

s predmetom fakturácie „inžinierska činnosť na základe mandátnej zmluvy za obdobie 01 - 05/2019“.
Podľa žalobcu mala spoločnosť ZEMAC s.r.o. vykonávať pomocné práce pri spracovaní projektovej
dokumentácie (merania, zabezpečiť výber materiálov a zariadení, zisťovaní cien) a tak zabezpečiť
podklady pre stavbu Málinec, ale nemal vedomosť o tom, či ich vykonávala spoločnosť sama alebo
v subdodávke. Podľa tvrdení A. B., ktorý k predmetnej faktúre predložil mandátnu zmluvu s iným

číslom ako žalobca, na pomocné práce pri spracovaní projektovej dokumentácie bola využitá spolupráca
sTEPALCARGO,ktorúbližšieneidentifikoval,aksvojmutvrdeniunepredložilžiadendôkazospolupráci
s inou spoločnosťou. Predložil iba zoznam štyroch mien, ktorých správca dane preveril a zistil, že u
troch osôb nie sú evidované žiadne povolenia na zamestnanie a u jednej osoby s rovnakým menomale s iným číslom pasu je evidované povolenie pre iného zamestnávateľa. Žalobca síce tvrdil, že A.
B. mu odovzdával podklady pre spracovanie projektovej dokumentácie, ale svoje tvrdenia o konkrétnej
spolupráci nepreukázal žiadnym preveriteľným dôkazom. Správca dane nespochybnil, že žalobca

realizoval projektovú dokumentáciu pre stavbu v Málinci, ale akákoľvek účasť spoločnosti ZEMAC s.r.o.
na týchto prácach nebola preukázaná,
- k faktúre č. 201905311 od dodávateľa ZEMAC s.r.o. s predmetom fakturácie „dohľadanie vhodných
priestorov a nehnuteľností k rozvoju firmy za obdobie 01 - 05/2019 na základe mandátnej zmluvy“
správne orgány uviedli, že žalobca predložil správcovi dane mandátnu zmluvu č. 20190104 zo dňa

29.12.2018 a A. B. predložil mandátnu zmluvu č. 201901/A zo dňa 29.12.2018. Žalobca uviedol, že
predmetom fakturácie bolo vyhľadanie vhodných lokalít na výstavbu bytových domov v lokalite Košice
a Košice-okolie. A. B. mal vyhľadať vhodnú lokalitu bytov a vyhľadal lokality Železníky, Myslava, Slivník
a lokalitu medzi hotelom Yasmín a Rokoko. Predložený materiál „ponuka nehnuteľností na predaj“ však
obsahovala iba základné všeobecné informácie o pozemkoch v uvedených lokalitách, mapy, fotografie
a informácie, z ktorých vôbec nevyplýva, že ich vypracovala spoločnosť ZEMAC s.r.o. alebo A. B., ani

to, že boli vypracované pre žalobcu. Nie je zrejmý ich účel, neobsahujú žiadne údaje o výhodnosti
jednotlivých ponúk, o ich obhliadke a o možnosti financovania (ako to tvrdil žalobca). Aj napriek tomu,
že A. B. aj žalobca tvrdili, že A. B. mal ponúknuť žalobcovi viacero objektov k investícii, žalobca mal
byť v kontakte so všetkými majiteľmi lokalít a v budúcnosti pokračovať s ďalšou prípravou výstavby
na Slivníku, žiadne dôkazy k týmto tvrdeniam súvislosti s preverovanou faktúrou predložené neboli.

Spoločnosť ZEMAC s.r.o. nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2019, ani kontrolný výkaz a v záznamoch za máj 2019 neuvádza žiadne dodania pre žalobcu,
- ako vyplýva z vyjadrení konateľa žalobcu, tento nemal vedomosť o činnosti spoločnosti HTH s.r.o.
a ZEMAC s.r.o. a o ich personálnom a technickom zázemí pre výkon podnikateľskej činnosti, o ich
dodávateľoch, o tom, kto konkrétne realizoval výkon služieb, tieto spoločnosti si nepreveril. Správca

dane nežiadal od žalobcu preukázanie takých skutočností, o ktorých by nemohol mať vedomosť.
Správca dane svoje závery nezaložil na skutočnostiach, ktoré sa týkajú deklarovaných dodávateľských
spoločností, za ktorých žalobca nenesie zodpovednosť, avšak vzhľadom na to, že vznikli pochybnosti
o reálnosti a pravdivosti deklarovaných obchodov, správca dane preveroval reálnosť týchto obchodov u
dodávateľov a ich splnomocneného zástupcu A. B..

II.
Súdne konanie
5. Správnou žalobou elektronicky doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa

20.07.2021 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového
rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

6. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn.
8S/128/2021. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť vykonávať Správny súd v Košiciach.

V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým je označené konanie vedené pod

sp. zn. KE-8S/128/2021.

7. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:

- napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je

nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný
za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise následkom čoho je, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne, nezákonné a ukracujúce žalobcu na jeho
právach a právom chránených záujmov,
- k preukázaniu reálnosti zdaniteľného plnenia fakturovaného faktúrou č. 201905281 predložil žalobca

správcovi dane príslušné doklady a z výpovede konateľa žalobcu ako aj z výpovede splnomocneného
zástupcu spoločnosti HTH s.r.o. s poukazom na to, čo z nich vyplynulo, je zrejmé, že k dodaniu
fakturovaných služieb došlo. Žalovaný nesprávne a nezákonne vyhodnotil dôkaz - svedeckú výpoveď,
kedy z jeho stanoviska k vykonanému dôkazu je zrejmé, že žalovaný by svedeckú výpoveď vyššieuvedeného svedka považoval za relevantnú iba v prípade, ak by táto osoba - svedok, svoje
tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi. Svedecká výpoveď je však dôkaz preukazujúci zdaniteľné
plnenie rovnakej vážnosti, ako každý iný dôkaz vykonaný v rámci daňovej kontroly, pričom svedok

neznáša dôkazné bremeno. Správca dane bez dostatočného zdôvodnenia tento dôkaz označuje ako
nedostatočný a nepreukazujúci reálnosť zdaniteľného plnenia, čo žalobca považuje za rozporné s §
24 ods. 4 Daňového poriadku. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo že spoločnosť GMT
plus s.r.o. Košice vykonávala práce na stavbe: „Rezidencia Mestský park“, pričom na základe kontrolnej
a konzultačnej činnosti spoločnosti HTH s.r.o. bolo zistené, že táto spoločnosť si za vykonané práce

fakturovala vyššiu sumu, na akú by mala v skutočnosti nárok, ktorú následne po kontrole znížila. Ak mal
správca dane v tomto smere nejaké pochybnosti, nič mu nebránilo dotazovať aj samotnú spoločnosť
GMT plus s.r.o. Košice, či skutočne v rozhodnom období z ich strany došlo k úpravám, resp. k znižovaniu
cien za vykonané práce a z akého dôvodu. Správca dane neoznačil jediný dôkaz, ktorý by rozporoval
skutočnosti uvádzané svedkom Kráľovským a na základe, ktorého by bolo možné vyvodiť, že tvrdenia
svedka nie sú pravdivé,

- k preukázaniu reálnosti zdaniteľného plnenia fakturovaného faktúrou č. 201905314 predložil žalobca
správcovi dane príslušné doklady a z výpovede konateľa žalobcu ako aj z výpovede splnomocneného
zástupcu spoločnosti HTH s.r.o. s poukazom na to, čo z nich vyplynulo, je zrejmé, že k dodaniu
fakturovaných služieb došlo. Žalovaný nesprávne a nezákonne vyhodnotil dôkaz - svedeckú výpoveď,
kedy z jeho stanoviska k vykonanému dôkazu je zrejmé, že žalovaný by svedeckú výpoveď vyššie

uvedeného svedka považoval za relevantnú iba v prípade, ak by táto osoba - svedok, svoje
tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi. Svedecká výpoveď je však dôkaz preukazujúci zdaniteľné
plnenie rovnakej vážnosti, ako každý iný dôkaz vykonaný v rámci daňovej kontroly, pričom svedok
neznáša dôkazné bremeno. Správca dane bez dostatočného zdôvodnenia tento dôkaz označuje ako
nedostatočný a nepreukazujúci reálnosť zdaniteľného plnenia, čo žalobca považuje za rozporné s §

24 ods. 4 Daňového poriadku. Pán B. sa jednoznačne vyjadril, že na základe mandátnej zmluvy pri
projektovaní stavby Klenovec - úpravňa vody spoločnosť HTH s.r.o. zabezpečovala pomocné práce
pri spracovaní projektovej dokumentácie, kde sa využila spolupráca s TEPAL CAR GO. Správca dane
neoznačil jediný dôkaz, ktorý by rozporoval skutočnosti uvádzané svedkom Kráľovským a na základe,
ktorého by bolo možné vyvodiť, že tvrdenia svedka nie sú pravdivé. Z odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nepoprel žalobcom tvrdenú skutočnosť, že konateľ žalobcu priamo
pri daňovej kontrole predložil celý šanón pracovných výkresov a podkladov, ktoré pán B. dokladal
postupne projektantom žalobcu. Pokiaľ mal správca dane pochybnosti o tom, že tieto materiály neboli
vypracované spoločnosťou HTH s.r.o. resp. A. B. mal uvedené materiály prevziať a priamo dotazovať p.
B.. Namiesto toho správca dane tieto materiály prezrel, oznámil žalobcovi, že ich nepotrebuje a následne

bez relevantného zdôvodnenia uviedol, že tieto nevypracovala spoločnosť HTH, s.r.o, resp. p. B.,
- k preukázaniu reálnosti zdaniteľného plnenia fakturovaného faktúrou č. 20190531 predložil žalobca
správcovi dane príslušné doklady a z výpovede konateľa žalobcu ako aj z výpovede splnomocneného
zástupcu spoločnosti ZEMAC s.r.o. s poukazom na to, čo z nich vyplynulo, je zrejmé, že k dodaniu
fakturovaných služieb došlo. Žalovaný nesprávne a nezákonne vyhodnotil dôkaz - svedeckú výpoveď,

kedy z jeho stanoviska k vykonanému dôkazu je zrejmé, že žalovaný by svedeckú výpoveď vyššie
uvedeného svedka považoval za relevantnú iba v prípade, ak by táto osoba - svedok, svoje
tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi. Svedecká výpoveď je však dôkaz preukazujúci zdaniteľné
plnenie rovnakej vážnosti, ako každý iný dôkaz vykonaný v rámci daňovej kontroly, pričom svedok
neznáša dôkazné bremeno. Správca dane bez dostatočného zdôvodnenia tento dôkaz označuje ako

nedostatočný a nepreukazujúci reálnosť zdaniteľného plnenia, čo žalobca považuje za rozporné s §
24 ods. 4 Daňového poriadku. Pán B. sa jednoznačne vyjadril, že na základe mandátnej zmluvy pri
projektovaní stavby Málinec - úpravňa vody spoločnosť ZEMAC s.r.o. zabezpečovala pomocné práce
pri spracovaní projektovej dokumentácie, kde sa využila spolupráca s TEPAL CAR GO. Správca dane
neoznačil jediný dôkaz, ktorý by rozporoval skutočnosti uvádzané svedkom Kráľovským a na základe,

ktorého by bolo možné vyvodiť, že tvrdenia svedka nie sú pravdivé. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nepoprel žalobcom tvrdenú skutočnosť, že konateľ žalobcu priamo pri
daňovej kontrole predložil celý šanón pracovný výkresov a podkladov, ktoré pán B. dokladal postupne
projektantomžalobcu.Pokiaľmalsprávcadanepochybnostiotom,žetietomateriálynebolivypracované
spoločnosťou ZEMAC s.r.o. resp. A. B. mal uvedené materiály prevziať a priamo dotazovať p. B..

Namiesto toho správca dane tieto materiály prezrel, oznámil žalobcovi, že ich nepotrebuje a následne
bez relevantného zdôvodnenia uviedol, že tieto nevypracovala spoločnosť ZEMAC, s.r.o, resp. p. B.,
- k preukázaniu reálnosti zdaniteľného plnenia fakturovaného faktúrou č. 201905311 predložil žalobca
správcovi dane príslušné doklady a z výpovede konateľa žalobcu ako aj z výpovede splnomocnenéhozástupcu spoločnosti ZEMAC s.r.o. s poukazom na to, čo z nich vyplynulo, je zrejmé, že k dodaniu
fakturovaných služieb došlo. Žalovaný nesprávne a nezákonne vyhodnotil dôkaz - svedeckú výpoveď,
kedy z jeho stanoviska k vykonanému dôkazu je zrejmé, že žalovaný by svedeckú výpoveď vyššie

uvedeného svedka považoval za relevantnú iba v prípade, ak by táto osoba - svedok, svoje
tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi. Svedecká výpoveď je však dôkaz preukazujúci zdaniteľné
plnenie rovnakej vážnosti, ako každý iný dôkaz vykonaný v rámci daňovej kontroly, pričom svedok
neznáša dôkazné bremeno. Správca dane bez dostatočného zdôvodnenia tento dôkaz označuje ako
nedostatočný a nepreukazujúci reálnosť zdaniteľného plnenia, čo žalobca považuje za rozporné s §

24 ods. 4 Daňového poriadku. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia potvrdil svedok A. B. a zároveň
aj listinný dôkaz označený ako podklad k vyhľadávaniu lokalít v rámci Košíc - materiál Ponuka
nehnuteľností na predaj. Pán B. sa jednoznačne vyjadril, že predmetom fakturácie boli jeho služby,
kedy ako splnomocnený zástupca spoločnosti ZEMAC s.r.o. na základe mandátnej zmluvy ponúkal
žalobcovi viacero objektov k investícii. Činnosť spočívala v hľadaní realít, kde na základe skúseností s
kúpou, rekonštrukciou a prenájmom nehnuteľností pre talianske spoločnosti v rokoch 1994 - 2000 pán B.

preskúmal výhodnosť jednotlivých ponúk, ich obhliadky a možnosti financovania. Žalobca pritom prejavil
záujem o určité lokality. Správca dane neoznačil jediný dôkaz, ktorý by rozporoval skutočnosti uvádzané
svedkom Kráľovským a na základe, ktorého by bolo možné vyvodiť, že tvrdenia svedka nie sú pravdivé,
- postup a prístup žalovaného pri vyhodnocovaní dôkazov je zmätočný. Žalovaný žiadnu okolnosť
neuvádza a svoje „pochybnosti“ nijako ničím a nikde neodôvodňuje. Je neprípustné a šikanózne, ak sa

žalovaný bez ďalšieho „rozhodne“, že pri tej, ktorej faktúre má pochybnosť o plnení a potom od žalobcu
žiada, aby preukázal, že plnené bolo - inak dorubí daň. Za takejto situácie by si potom každý daňový
subjekt musel viesť osobitnú dôkaznú dokumentáciu o prijatých poskytnutých plneniach a to nad rámec
jeho vlastných zákonných a účtovných povinností,
- žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a správnemu orgánu predložil všetky jemu dostupné

informácie, listiny a doklady na preukázanie svojich tvrdení pričom nemôže niesť zodpovednosť za
nesplnenie si prípadných daňových povinností jeho dodávateľmi.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 21.10.2021 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a dôvodoch v ňom uvedených a navrhol žalobu zamietnuť.

9. Žalobca v replike z 02.02.2022 zotrval na svojej žalobnej argumentácii a zdôraznil, že z vykonaného
dokazovania a to nielen z listinných dôkazov, ale aj z výpovede svedkov, jednoznačne vyplynulo, že
žalobca preukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení. Žalovaný opak preukazuje odvolávaním sa na
vypočutie svedkov (z vyjadrenia nie zrejmé, ktorých), zasielanie výziev, získanie informácií a dokladov

spolupráci s ÚPSVaR, z informačného systému finančnej správy a z obchodného registra. Žalobca má
za to, že tieto skutočnosti, na ktoré poukazuje žalovaný sú vágne, nie je zrejmé, čo majú preukazovať a
preto nemožno tvrdiť, že by vyvracali žalobcom tvrdené a preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení.

10. Na pojednávaní konanom 26.08.2025 účastníci konania zotrvali na svojej argumentácii a návrhoch.

Žalobca nad rámec obsahu žaloby a vyjadrenia uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj prvostupňového orgánu nadobudol dojem, že konajúce orgány naznačujú nekalosť
konania medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi, zastúpenými p. B.. Pokiaľ správca dane
naznačoval nekalosť konania, mal viesť dokazovanie týmto smerom a teda, že žalobca bol vedome
súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním, čo však neurobil. Správca dane

mal preto žalobcovi odmietnuť nárok na odpočet DPH nie na základe nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok, ale z dôvodu zapojenia do podvodného reťazca.

III.

Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

11. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

12. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.13. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

15. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

16. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

17. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

18. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

19. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

20. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho

rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je
upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu k
aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu, a to
nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom.

21. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora aj kasačného súdu
odopreté alebo obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nesplní hmotnoprávne podmienky
na odpočítanie dane, (ii) ak došlo k daňovému podvodu alebo (iii) ak došlo k zneužitiu práva. V
nadväznosti na označené dôvody odopretia alebo obmedzenia práva na odpočítanie DPH je potrebné

diferencovať aj pri posudzovaní problematiky dôkazného bremena. Kým pri preukazovaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH zaťažuje dôkazné bremeno primárne daňový subjekt,
v prípade daňového podvodu, či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

22. V súvislosti s hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie DPH správny súd pripomína, že v

zmysle zákona o DPH týmito podmienkami sú (i) existencia zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie
zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov alebo služieb daňovým subjektom na účely jeho
ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve základné procesné povinnosti
a to povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre odpočítanie DPH a s tým spojenú povinnosť tieto
svoje tvrdenia preukázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočítanie DPH

a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu
dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré je daňový subjekt dokazovať. Výsledok verifikácie však
musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach
daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež
doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane

musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené
daňovým subjektom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa
07.02.2023).IV.
Posúdenie veci správnym súdom

23. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napadnuté
rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou
osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom
26.08.2025 dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP.

24. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2019 z dôvodu neuznania práva
na odpočítanie DPH za dodanie služieb od dodávateľov HTH s.r.o. a ZEMAC, s.r.o. v celkovej sume
30 000 eur.

25. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie (hmotnoprávnych) podmienok na odpočítanie dane (poskytnutie služieb) podľa §
51 ods. 1 písm. a) v spojení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, pričom tieto závery žalovaný ako
vecne správne potvrdil.

26. Vzhľadom na už uvedené sa správny súd zameral na posúdenie zákonnosti vlastných dôvodov
neuznania práva na odpočítanie DPH správnymi orgánmi spočívajúce v nesplnení hmotnoprávnych
podmienok [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH], správnosť postupu ktorého bola namietaná žalobcom.

27. Správny súd poukazuje na to, že dôvodom relevantným pre neuznanie práva na odpočítanie DPH

bolo nepreukázanie dodania služieb dodávateľmi tak, ako boli fakturované, keď nebolo zrejmé ani to, čo
bolo predmetom dodania a v akom rozsahu mali byť služby žalobcovi dodané. Je potrebné zdôrazniť, že
zistenia správcu dane a žalovaného vo svojej podstate spochybnili materiálnu podstatu deklarovaných
obchodov a teda existenciu deklarovaných služieb.

28. V tomto smere správny súd poukazuje na zistené skutkové okolnosti veci uvedené v dôvodoch
rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré vyplývajú
z obsahu administratívneho spisu a správnymi orgánmi vykonaného dokazovania. Podrobné skutkové
zistenia týkajúce sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov preukázali, že vzhľadom na právnu úpravu
zákonných kritérií pre uplatnenie odpočítania DPH, muselo byť žalobcovi zrejmé, že pre preukázanie

nároku na odpočítanie DPH z posudzovaných faktúr, bude potrebné, aby hodnoverným spôsobom
preukázal dodanie služieb.

29. Nosná časť argumentácie žalobcu smerovala k namietaniu skutočností, že v konaní predložil všetky
jemu dostupné dokumenty, ktoré preukazovali dodanie služieb dodávateľmi, pričom správnym orgánom

sa nepodarilo preukázať ich domnienky o nedodaní služieb.

30. Správny súd v tomto kontexte konštatuje, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
stranedaňovéhosubjektu-žalobcu,ktorýdisponujesvojimprávomuplatniťsizazákonomustanovených
podmienok právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej

hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že právo si uplatňuje
odôvodnene a za zákonom ustanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dôkazov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na
ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť právo na odpočítanie
DPH uznané ako oprávnené.

31. Žalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami
daňového subjektu vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z právnych predpisov regulujúcich
problematiku daní (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa
preto oprávnene očakávať od daňového subjektu vedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov

preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, že k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať,
kto uvedenú službu skutočne poskytol.32. Podľa názoru správneho súdu dôvodnosť pochybností a dostatočnosť predložených dôkazov
daňovým subjektom na preukázanie reálnej existencie služby je nutné v každom jednotlivom prípade
posudzovať individuálne a najmä vo svetle charakteru konkrétnej služby, z dodania ktorej sa odpočet

uplatňuje a súčasne vo svetle požiadavky, aby daňový subjekt poskytovanie či prijímanie služieb či
tovarov dokumentoval s náležitou starostlivosťou vedomý si znášania bremena dôkazu na preukázanie
zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatňuje odpočet. Inak povedané práve charakter konkrétnej
prijímanej služby musí byť určujúci pre minimálny štandard dôkazov spôsobilých preukázať reálnu
existenciu plnenia aspoň na úrovni dostatočnej pravdepodobnosti.

33. V preskúmavanom prípade správny súd konštatuje, že pokiaľ správne orgány konštatovali, že
žalobca a ani jeho priami dodávatelia počas konania nekonkretizovali predmet fakturácie, ktorý bol
všeobecný a neurčitý, teda nešpecifikovali o aké služby konkrétne sa jednalo, v akom rozsahu boli
poskytnuté, nemožno tento ich záver považovať za svojvoľný, pokiaľ k jednotlivým faktúram neboli
pripojené ani žiadne objednávky, dodacie listy, popis vykonaných prác, nebola predložená žiadna

prípadnákomunikáciamedzižalobcomajehododávateľmianižiadnezmluvy(okremmandátnychzmlúv,
pozn.) uzavreté medzi žalobcom a dodávateľmi, ktoré by špecifikovali dodané služby a konkretizovali
ich prípadný rozsah. Správny súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že to nemôže byť správca dane, kto by
mal svojou činnosťou nahrádzať očakávanú a nevyhnutnú aktivitu daňového subjektu zodpovedajúcu
ním uplatnenému právu na odpočítanie DPH.

34. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého ho správne orgány zaťažili dôkazným bremenom je z pohľadu súdu
neadekvátne pretože, ak žalobca nie je schopný verifikovať poskytnutie služieb a ani uviesť ich presnú
špecifikáciu, potom nemôže zmysluplne očakávať, že mu bude priznané právo na odpočítanie DPH,
existenciu splnenia hmotnoprávnych podmienok, ktorého nevie preukázať. V tejto súvislosti možno,

v súlade s myšlienkovu líniou hodnotenia dôkazných prostriedkov správnymi orgánmi, poukázať na to,
že predloženie listín a to daňových dokladov o poskytnutí službieb, bez akýchkoľvek iných skutočností
nie sú z pohľadu ich úplnosti a vzťahu k dokazovanej skutočnosti o predmete zdaniteľného plnenia
a jeho dodaní takými dôkaznými prostriedkami, ktoré by bez rozumných pochybností verifikovali ich
poskytnutie.

35. Konkrétne správny súd k námietkam žalobcu poukazuje na to, že faktúry č. 201905281, č.
201905314, č. 20190531, neobsahujú žiadnu bližšiu konkretizáciu vykonanej činnosti, nie je z nich tak
zrejmý ani rozsah a ani konkrétny druh dodanej služby. Mandátne zmluvy, ktoré žalobca a p. B. ako
splnomocnený zástupca dodávateľov, do administratívneho konania vo vzťahu k týmto zdaniteľným

obchodom predložil, taktiež neobsahujú žiadnu konkrétnu špecifikáciu týchto činností.

36. K dodaniu služby „odborno-konzultačná činnosť“, ktorá bola predmetom faktúry č. 201905281,
správny súd poukazuje na skutočnosť, že tak z výpovede konateľa ako aj z výpovede splnomocneného
zástupcu spoločnosti HTH s.r.o. vyplynulo, že p. B. zabezpečoval kontrolu či položky uvedené v súpise

prác, na základe, ktorých mala spoločnosť GMT PLUS s.r.o. fakturovať, zodpovedajú vykonanej práci.
Ak boli ceny nadhodnotené resp. neprimerane vysoké, resp. niečo nebolo urobené, tak na to žalobcu
upozornil a na základe uvedeného spoločnosť GMT PLUS s.r.o. žalobcovi vystavila faktúru s nižšou
sumou, v dôsledku čoho došlo k úspore finančných prostriedkov. Zároveň p. B. v rámci svojej výpovede
a písomného vyjadrenia uviedol, že on osobne spoločnosť GMT PLUS s.r.o. nepoznal, len odkontroloval

cenové ponuky, čo žiadnym bližším spôsobom nekonkretizoval. K uvedenému správny súd uvádza, že
na to, aby p. B. mohol relevantne odkontrolovať, či položky uvedené v súpise zodpovedajú vykonanej
práci, musel by akýmkoľvek spôsobom získať potrebné informácie k vykonaným stavebným prácam,
použitému a spotrebovanému materiálu, pričom tento ani len nepoznal spoločnosť GMT PLUS s.r.o.,
ktorá vykonávala stavebné práce a tieto elementárne skutočnosti ani on ani žalobca neobjasnili.

Vzhľadom na uvedené pokiaľ žalovaný uzavrel, že činnosť označená ako „odborno-konzultačná činnosť
na základe mandátnej zmluvy za obdobie 01 - 05/2009“ nebola dostatočne ozrejmená, keď neboli
predložené žiadne trhové ceny od iných zhotoviteľov, žiadne zozbierané údaje, ponuky viacerých
stavebných firiem, záznamy z rokovaní, odborné konzultácie, ani žiadne vyhodnotenia a ani žalobca
ani spoločnosť HTH, s.r.o. nepredložili jednoznačné dôkazy o konkrétnej činnosti tejto spoločnosti v

súvislosti s uvedenou faktúrou, nemožno tento jeho záver považovať za svojvoľný.

37. K faktúram č. 201905314, č. 20190531, ktorými dodávatelia žalobcu - spoločnosti HTH s.r.o.
a ZEMAC s.r.o. fakturovali žalobcovi dodanie služieb – inžinierska činnosť, žalobca do konania predložilvýlučne faktúry, mandátne zmluvy bez špecifikácie ich predmetu, a doklady o úhrade faktúr. Správny
súd uvádza, že tak, ako už bolo uvedené predmet a rozsah deklarovaných služieb nebol predmetnými
faktúrami a mandátnymi zmluvami ozrejmený. Výpisy z bankových účtov preukazujú nanajvýš presun

finančných prostriedkov z jedného účtu na druhý ale nie to, že by došlo k samotnému plneniu predmetu
zmluvy a teda k adekvátnemu protiplneniu. Ani vo svojom súhrne však tieto dokumenty nepreukazujú,
že k poskytnutiu služieb dodávateľmi skutočne došlo. Je potrebné zdôrazniť, že nebola zo strany
žalobcu predložená akákoľvek iná listina, či navrhnutý akýkoľvek iný dôkazný prostriedok k preukázaniu
dodania služieb - „inžinierskej činnosti“. Tak, ako uviedol žalovaný v napadnutom rozhodnutí v konaní

nebolo spochybnené, že projektovú dokumentáciu na uvedené stavby dodal žalobca, avšak participácia
dodávateľských spoločností na pre stavbu Klenovec – inovácia, modernizácia úpravne vody a stavbu
Málinec nebola preukázaná.

38. Žalobca v podanej žalobe opakovane namietal, že žalovaný nesprávne a nezákonne vyhodnotil
dôkaz - svedeckú výpoveď, kedy z jeho stanoviska k vykonanému dôkazu je zrejmé, že žalovaný

by svedeckú výpoveď vyššie uvedeného svedka považoval za relevantnú iba v prípade, ak by táto
osoba - svedok, svoje tvrdenia preukázala listinnými dôkazmi. V reakcii na túto námietku správny súd
uvádza, že pre vyhodnotenie tohto dôkazu nebolo podstatné to, že svedok – p. B. svoju výpoveď
nepodložillistinnýmidôkazmi,aleto,ženeuviedolanizákladnéfakty,ktorébysožalobcovifakturovanými
zadniteľnými plneniami museli zákonite súvisieť a ktorých znalosť by v prípade skutočnej realizácie

týchto plnení bolo možné od splnomocnneného zástupcu dodávateľa (ktorý ním bol v čase údajnej
realizácie zdaniteľných plnení, pozn.) racionálne očakávať a tento by nemal mať problém ich bližšie
objasniť. Pokiaľ teda správne orgány dospeli k záveru, že všeobecné tvrdenia A. B., bez ich podloženia
ďalšími dôznými prostriedkami nepostačujú na konkretizáciu dodaných služieb resp. na preukázanie
dodania služieb dodávateľmi (čo platí pre všetky faktúrované služby, pozn), nemožno ani tento ich záver

považovať za svojvoľný a nemajúci oporu v zistenom skutkovom stave. Vzhľadom na uvedené správny
súd aj námietku o porušení § 24 ods. 4 Daňového poriadku považuje za nedôvodnú.

39. Pokiaľ žalobca namietal, že vo vzťahu k dodaniu služieb špecifikovaných ako „inžinierska činnosť“
faktúrovaných faktúrami č. 201905314 a č. 20190531, predložil priamo pri daňovej kontrole „celý šanón

pracovných výkresov a podkladov“, ktoré mu p. B. postupne dodával a správca dane ich odmietol
prevziať, správny súd len stručne uvádza, že žalobca mohol kedykoľvek počas konania tieto predložiť
ako prílohu svojho prípadného vyjadrenia, čo sa nestalo a žaloba neobsahuje ani žiadnu argumentáciu
smerujúcu k tomu, prečo tak žalobca neurobil resp. či tak učiniť nemohol a prečo. Vzhľadom na uvedené
ani túto námietku nepovažoval správny súd za dôvodnú.

40. Žalobca namietal, že preukázal dodanie služieb „dohľadanie vhodných priestorov a nehnuteľností
k rozvoju firmy za obdobie 01 - 05/2019 na základe mandátnej zmluvy“, keď uskutočnenie zdaniteľného
plnenia potvrdil svedok A. B. a zároveň aj listinný dôkaz označený ako podklad k vyhľadávaniu lokalít
v rámci Košíc - materiál Ponuka nehnuteľností na predaj. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v reakcii

na túto námietku uviedol, že predložený materiál „ponuka nehnuteľností na predaj“ obsahovala iba
základné všeobecné informácie o pozemkoch v uvedených lokalitách, mapy, fotografie a informácie,
z ktorých vôbec nevyplýva, že ich vypracovala spoločnosť ZEMAC s.r.o. alebo A. B., ani to, že boli
vypracované pre žalobcu. Nie je zrejmý ich účel, neobsahujú žiadne údaje o výhodnosti jednotlivých
ponúk, o ich obhliadke a o možnosti financovania (ako to tvrdil žalobca). Správny súd k uvedenému

stručne uvádza, že uvedený listinný dôkaz bez návrhu na doplnenie dokazovania sa aj z pohľadu
správneho súdu javí bez akejkoľvek vypovedacej hodnoty.

41. Navyše sa žiada dodať, že preukázanie dodania deklarovaných služieb nebolo ozrejmené ani
samotným konateľom žalobcu, ktorý tak, ako na to poukázal aj žalovaný, nemal vedomosť o

činnosti spoločnosti HTH s.r.o. a ZEMAC s.r.o. a o ich personálnom a technickom zázemí pre
výkon podnikateľskej činnosti, o ich dodávateľoch, o tom, kto konkrétne realizoval výkon služieb,
tieto spoločnosti si nepreveril a v čase uskutočnenia plnení ani nevedel, že A. B. nebol konateľom
dodávateľských spoločností.

42. K námietke, že správca dane mal žalobcovi odmietnuť nárok na odpočet DPH nie na základe
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, ale z dôvodu zapojenia do podvodného reťazca, ktorú žalobca
prvýkrát vzniesol až na pojednávaní konanom dňa 26.08.2025, správny súd uvádza, že táto bola
vznesená celkom zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty (§ 62 ods. 1 SSP v spojení s § 181ods. 1 SSP). Nad rámec uvedeného správny súd dodáva, že v tomto prípade sú rozhodnutia správnych
orgánov bez akýkoľvek pochybností založené na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre odpočet
DPH a preto neexistoval zákonný dôvod viesť dokazovanie smerom k preukázaniu zapojenia žalobcu

do obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním.

43. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie
žalovaného,akoajjemupredchádzajúcerozhodnutiesprávcudane,vychádzajúzdostatočnezisteného,
logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu a preto postupom podľa § 190

SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. (výrok I)

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal. (výrok II)

45. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).