Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-7Sa/55/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200823
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200823.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom
Štúrova 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova
2, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave ukladá žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky povinnosť konať
a rozhodnúť v konaní o zníženie osobného príplatku, vedenom pod A. B.: C./XXXX, po právoplatnosti

tohto uznesenia v lehote 30 dní od doručenia všetkých administratívnych spisov pripojených k
prejednávanej veci.
II. Žalovaný je povinný doručiť Správnemu súdu v Bratislave rozhodnutie podľa výroku I. tohto
rozhodnutia v lehote 30 dní odo dňa jeho vydania.
III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Personálnym rozkazom 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 12/2008 zo dňa 14.02.2008 bol D. D.
C. E. (ďalej len „D. E.“) ku dňu 15.02.2008 prevedený na úrad justičnej a kriminálnej polície Prezídia
Policajného zboru. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 208/2009 bol D. E. od 01.06.2008
zvýšený osobný príplatok zo sumy 263 eur na sumu 563 eur. Personálnym rozkazom riaditeľa úradu
kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru č. 130/2012 zo dňa 10.12.2012 bol D. E. znížený osobný

príplatok ku dňu 01.01.2013 zo sumy 563 eur na sumu 263 eur (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie
o znížení osobného príplatku“). Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím 1. viceprezidenta
Policajného zboru, č. p. : C./XXXX zo dňa 04.03.2013 a odvolanie D. E. bolo zamietnuté (ďalej
len „druhostupňové rozhodnutie o znížení osobného príplatku“; spolu aj ako „rozhodnutia o znížení
osobného príplatku“).
2. Personálnym rozkazom 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 21/2013 bol ku dňu 01.07.2013 D. E.

prevedený na odbor poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru a odvolaný z dovtedajšej funkcie.
Personálnym rozkazom riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č. 15/2013 bol
odo dňa 01.07.2013 D. E. vo funkcii starší vyšetrovateľ oddelenia poriadkovej polície odboru poriadkovej
polície, zaradený do 7. platovej triedy a bol mu priznaný osobný príplatok vo výške 263 eur.
3. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S 122/2013 zo dňa 27.11.2014 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/36/2015 zo dňa 30.03.2017, ktorým bol rozsudok

krajského súdu potvrdený, boli druhostupňové rozhodnutie o znížení osobného príplatku a prvostupňové
rozhodnutie o znížení osobného príplatku zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.
Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 18.05.2017.
4. Listom č. C./XXXXXX zo dňa 16.06.2017 sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad,
personálny odbor Ministerstva vnútra SR odstúpila Prezídiu Policajného zboru, odboru poriadkovej
polície Bratislava vec na doplatenie platových náležitostí - osobného príplatku na mesiace január 2013

až jún 2013, a to doplatenie osobného príplatku v súvislosti s vyššie uvedenými súdnymi rozhodnutiamia prevedením D. E. na odbor poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru a s tým súvisiaceho
prehodnotenia osobného príplatku.
5. Žalobca upozornením prokurátora zo dňa 04.08.2020 žalovanému navrhol, aby vo veci zníženia

osobného príplatku D. E. rozhodol v intenciách súdnych rozhodnutí, ktorými boli zrušené rozhodnutia
o znížení osobného príplatku, zákonným spôsobom.
6. Keďže upozorneniu prokurátora nebolo vyhovené, žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal
odstránenia nečinnosti žalovaného vo veci zníženia osobného príplatku D. E..
II. Správna žaloba

7. Žalobou zo dňa 17.05.2021 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote
60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia konať a rozhodnúť v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 8Sžo/36/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 1S/122/2013.
8. Žalobu odôvodnil tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30.03.2017, sp. zn.
8Sžo/36/2015 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.11.2014, sp. zn. 1S/122/2013.

Uvedenými rozhodnutiami bolo zrušené rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.03.2013 č. C./XXXX
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to personálnym rozkazom riaditeľa úradu kriminálnej polície
Prezídia policajného zboru č. 130 zo dňa 10.12.2012, ktorým bol D. E. znížený osobný príplatok a vec
bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Prokurátor žalobcu na základe podnetu preskúmal postup
žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný svojou nečinnosťou porušuje § 233 ods. 1 a § 241 ods. 1

zákona o štátnej službe a § 5 ods. 10, § 145 ods. 4 a § 191 ods. 6 prvá veta zákona č. 162/2015 Z.
z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „SSP“). Z tohto dôvodu
bolo podané upozornenie prokurátora č. F. G. XX/XX/XXXX-X zo dňa 04.08.2020. Žalovaný upozorneniu
prokurátora nevyhovel upovedomením č. C./XXXXXX-XXX zo dňa 04.09.2020.
9. Žalobca uviedol, že počas prebiehajúceho súdneho konania bol D. E. prevedený z funkcie

„starší vyšetrovateľ oddelenia majetkovej kriminality odboru justičnej a kriminálnej polície Prezídia PZ“
a ustanovený do funkcie „starší vyšetrovateľ oddelenia poriadkovej polície odboru poriadkovej polície
Prezídia PZ“. Žalovaný vo vyjadrení č. C./XXXXXX-XXX zo dňa 21.05.2020 (ďalej len „vyjadrenie
zo dňa 21.05.2020“) k podnetu D. E. uviedol, že ak by v služobnom zaradení menovaného nedošlo
k organizačnej zmene a nebol by následne ustanovený do novej funkcie a ostal by v pôvodnej funkcii,

bol by mu naďalej vyplácaný osobný príplatok zvýšený o 300 eur. Z odôvodnenia personálneho rozkazu
riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č. 15 zo dňa 27.06.2013 o ustanovení do
funkcie (ďalej aj ako „personálny rozkaz zo dňa 27.06.2013“) vyplýva, že D. E. bol prehodnotený osobný
príplatokabolmupriznanývovýškeakomalnapredchádzajúcejfunkciizapredpokladu,ževplnejmiere
využije svoje získané teoretické vedomosti a praktické skúsenosti vo funkcii, do ktorej bol ustanovený.

Z vyjadrenia zo dňa 21.05.2020 vyplýva nerešpektovanie právneho názoru súdu, keďže je v ňom
uvedené tvrdenie, že osobný príplatok D. E. patril z dôvodu určenia za člena pracovnej skupiny. Toto
tvrdenie je v príkrom rozpore so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa, ktoré si osvojil aj odvolací
súd, ako aj s odôvodnením personálneho rozkazu zo dňa 27.06.2013. Z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR vyplýva, že zvýšenie osobného príplatku D. E. nebolo viazané na dobu určenia za člena

pracovnej skupiny a že hoci osobný príplatok je nenárokovateľná zložka platu, rozhodnutie o znížení
osobného príplatku musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti a obsahovať riadne odôvodnenie.
Názor žalovaného, že za daného stavu nemôže dôjsť k novému konaniu a rozhodnutiu, z dôvodu
prehodnotenia výšky osobného príplatku pri prevedení na inú funkciu, pokladá žalobca za obchádzanie
záväzného právneho názoru súdu. Žalovaný je preto povinný, ak dospeje k záveru, že je dôvodné D. E.

znížiť osobný príplatok, vo veci znovu konať a rozhodnúť.
10. Vzhľadom na odôvodnenie personálneho rozkazu zo dňa 27.06.2013 je podľa názoru žalobcu
potrebné porovnať popis služobnej činnosti policajt vo funkcii „starší vyšetrovateľ oddelenia majetkovej
kriminality odboru justičnej a kriminálnej polície Prezídia PZ“ s popisom vo funkcii „starší vyšetrovateľ
oddelenia poriadkovej polície odboru poriadkovej polície Prezídia PZ“. Z ich porovnania vyplýva, že

ide o identické popisy z hľadiska funkčnej náplne s rozdielom, že jedna funkcia je vykonávaná na
Odbore justičnej a kriminálnej polície Prezídia PZ a druhá na Odbore poriadkovej polície Prezídia
PZ. Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že D. E. patrí osobný príplatok na základe rozkazu
ministra vnútra SR č. 208 zo dňa 01.06.2009, a to aj po prevedení na inú funkciu, keďže došlo k jeho
prehodnoteniu a bol mu priznaný vo výške ako na predošlej funkcii a k jeho zníženiu musí dôjsť len na

základe nového konania a rozhodnutia.
III. Vyjadrenie žalovaného
11. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 16.11.2021 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.12. Žalovaný uviedol, že s poukázaním na výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
1S 122/2013 zo dňa 27.11.2014 v spojení s odôvodnením personálneho rozkazu riaditeľa odboru
poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č. 15 zo dňa 27.06.2013 žalobca predpokladá, že mu

ku dňu podania správnej žaloby patrí osobný príplatok vo výške stanovenej personálnym rozkazom
ministra vnútra SR č. 208 zo dňa 01.06.2009, a to aj po jeho prevedení na inú funkciu. V nadväznosti
na tento svoj predpoklad vyjadruje žalobca názor, že je aj ku dňu podania správnej žaloby potrebné
prijať personálne rozhodnutie o znížení osobného príplatku menovanému. Žalovaný vo vyjadrení opísal
vývoj funkčného zaradenia žalobcu v priebehu výkonu štátnej služby vrátane rozhodnutí (personálnych

rozkazov) o zmenách osobného príplatku. Žalovaný poukázal na to, že osobný príplatok je nenárokovou
zložkou služobného príjmu policajta a patrí rovnako ako ostatné zložky služobného príjmu za výkon
štátnej služby. Štátna služba príslušníkov Policajného zboru sa vykonáva v rámci služobného zaradenia,
teda konkrétny výkon štátnej služby je závislý od zaradenia do tej-ktorej funkcie. Pre jednotlivé funkcie
v Policajnom zbore sú určené aj rozdielne platové triedy a od zaradenia sa odvíja výška funkčného platu.
13. Žalovaný považuje za nepochybné, že každá zmena služobného zaradenia policajta v podobe

prevedenia alebo preloženia na inú funkciu so sebou prináša nutnosť pri ustanovení do funkcie nielen
nanovo stanoviť rozsah, obsah a požadované parametre úloh, ktoré na novej funkcii bude policajt
vykonávať, ale v súvislosti s charakterom novej funkcie je potrebné vo vzťahu k zvýšeniu alebo zníženiu
požiadaviek v porovnaní s pôvodnou funkciou od základu nastaviť aj platové náležitosti tak, aby
zodpovedali množstvu, zložitosti a náročnosti úloh prislúchajúcich k novej funkcii tak, ako to vyplýva z

§ 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.
14. Dňom odvolania policajta z pôvodnej funkcie pri zmene služobného pomeru strácajú relevanciu vo
vzťahu k služobnému príjmu policajta všetky dovtedy určené platové náležitosti a stanovujú sa odznova
tak, aby boli adekvátne novej funkcii v rámci zákonom, internými predpismi a organizačnými opatreniami
určených kritérií. Preto je potrebné pri každom ustanovení policajta na novú funkciu v personálnom

rozhodnutí určiť platovú triedu, ako aj rozsah a výšku všetkých príplatkov, ktoré policajtovi z titulu
charakteru funkcie, do ktorej sa ustanovuje, prináležia a tieto mu nanovo priznať v príslušnom rozsahu.
Z povahy veci je podľa názoru žalovaného zrejmé, že zvýšiť, znížiť alebo odňať v zmysle § 91 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z. z. možno iba priznaný osobný príplatok. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 1S 122/2013 zo dňa 27.11.2014, na obsah ktorého sa žalobca odvoláva, vyplýva, že „osobný

príplatok nie je nárokovou a tzv. pohyblivou zložkou služobného príjmu príslušníka Policajného zboru.“
Krajským súdom v Bratislave deklarovaná „pohyblivosť“ osobného príplatku nachádza svoje vyjadrenie
práve v tom, že policajt nemá garantovanú nadobudnutú výšku osobného príplatku počas celej doby
trvania služobného pomeru, ale v závislosti od konkrétneho výkonu štátnej služby naviazaného na
funkciu, do ktorej je ustanovený, sa táto zložka služobného príjmu pri každom ustanovení do novej

funkcie odznova priznáva. Žalovaný uviedol, že výška osobného príplatku priznaná na predchádzajúcej
funkcii sa nemôže prenášať do nového určenia platových náležitostí pri ustanovení na novú funkciu a
nie je pritom podstatné ani to, ktorý nadriadený, hoci aj minister vnútra SR, osobný príplatok policajtovi
na predchádzajúcej funkcii priznal alebo zvýšil.
15. Žalovaný poukázal na to, že z personálneho rozkazu riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia

Policajnéhozboruč.15zodňa27.06.2013aanizosúvisiacehopopisuslužobnýchčinnostíurčenéhopre
funkciu starší vyšetrovateľ oddelenia poriadkovej polície odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného
zboru a zo záznamu o vykonaní vstupného pohovoru s príslušníkom Policajného zboru ustanoveným
na funkciu starší vyšetrovateľ oddelenia poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č. B./XXXX zo
dňa 01.07.2013 nevyplýva, že by mal žalobca vykonávať činnosti, pre ktoré mu bol osobný príplatok

dňom 01.06.2009 zvýšený, nemal ich vykonávať v rámci úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného
riaditeľstvaPolicajnéhozboruvBratislaveVaaninadrámecustanovenéhoslužobnéhočasu.Stvrdením
žalobcu, že skôr priznaná výška osobného príplatku sa na novej funkcii obnovuje, žalovaný nesúhlasil.
16. Žalobca poukázal na to, že žalobca mal ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 8Sžo/36/2015 zo dňa 30.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave,

sp. zn. 1S 122/2013 zo dňa 27.11.2014 priznaný personálnym rozkazom riaditeľa odboru poriadkovej
polície Prezídia Policajného zboru č. 7/2016 od 01.04.2016 osobný príplatok vo výške 263 eur. Proti
tomuto rozkazu (rozhodnutiu) sa žalobca neodvolal a tento rozkaz je právoplatný a vykonateľný. Žalobca
mal týmto rozkazom priznaný osobný príplatok na základe odlišných kritérií a dôvodov, ako tomu bolo
počas jeho zaradenia na funkcii starší vyšetrovateľ špecialista oddelenia ekonomickej kriminality úradu

justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru, pričom na tejto novej funkcii nevykonával
žiadne z činností a v takom rozsahu, za ktoré mu bol v zmysle personálneho rozkazu ministra vnútra
SR č. 208 zo dňa 01.06.2009 osobný príplatok zvýšený.17. Keďže k právoplatnému zrušeniu personálneho rozkazu riaditeľa úradu kriminálnej polície Prezídia
Policajného zboru č. 130/2012 došlo dňa 18.05.2017, personálne postavenie menovaného sa
viacnásobnou zmenou funkcie podstatným spôsobom aj čo do výšky priznaného osobného príplatku

zmenilo a za takejto situácie by bolo ďalšie konanie a vydanie či už meritórneho alebo procesného
rozhodnutia zmätočné. Osobný príplatok patrí a vypláca sa každému policajtovi na základe posledného
personálneho aktu, ktorý danú zložku služobného príjmu po personálnej stránke rieši. Iba takto
stanovený osobný príplatok je možné ďalej zvyšovať, znižovať alebo odnímať. Žalobca mal ku
dňu právoplatnosti súvisiacich rozsudkov osobný príplatok stanovený prostredníctvom personálneho

rozkazu riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č. 7/2016 od 01.04.2016, proti
ktorému sa neodvolal a toto rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné.
18. Žalovaný uviedol, že si je vedomý nevyhnutnosti rešpektovať právny názor vyjadrený v rozsudku
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/36/2015 zo dňa 30.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave, sp. zn. 1S 122/2013 zo dňa 27.11.2014 tak, ako to bolo stanovení v § 250j ods. 7 OSP a ako
je ustanovené v § 191 ods. 6 SSP. Uvedené rozsudky však nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť v

čase, keď platil v oblasti priznaného osobného príplatku žalobcovi iný právny a skutkový stav, ako tomu
bolo v súdmi posudzovanom čase.
19. Keďže došlo k zrušeniu nielen druhostupňového rozhodnutia 1. viceprezidenta Policajného zboru
č. C./XXXX zo dňa 04.03.2013, ale aj personálneho rozkazu riaditeľa úradu kriminálnej polície Prezídia
Policajného zboru 130/2012 o znížení osobného príplatku žalobcovi dňom 01.01.2013 z 563 eur na

263 eur, bola suma osobného príplatku žalobcovi doplatená v plnom rozsahu tak, ako určoval posledný
personálny akt zaoberajúci sa danou zložkou služobného príjmu, teda personálny rozkaz ministra vnútra
SR č. 208 zo dňa 01.06.2009, a to až do času, kým mu nebol osobný príplatok znova priznaný v rámci
ustanovovacieho personálneho rozkazu riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru
č. 15/2013, čím došlo k naplneniu záväznosti právneho názoru vyjadreného v súdnych rozhodnutiach,

a preto nebolo potrebné vydať žiadne ďalšie personálne rozhodnutie týkajúce sa osobného príplatku
vo veci žalobcu. Ďalšie konanie, na základe vrátenia veci súdom, preto nebolo možné z objektívnych
dôvodov realizovať a pre žalobcu by ani nemalo vzhľadom na zmenu stavu (doplatenie osobného
príplatku v plnej výške do dňa zmeny služobného zaradenia a nové rozhodnutie o osobnom príplatku
v súvislosti so zmenou funkčného zaradenia) význam. Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho

súdu SR, sp. zn. 8Sžo/39/2013 zo dňa 20.08.2014, a to v súvislosti s tým, že žalobca sa odvolával na
odôvodnenie personálneho rozkazu riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č.
15/2013.
20. Podľa názoru žalovaného nebolo potrebné vydávať žiadne ďalšie rozhodnutie, pretože vtedajší
právny stav zodpovedal právnemu názoru súdov SR. Rozdiel v osobnom príplatku bol žalobcovi

doplatený tak, ako vyplývalo z posledného personálneho rozkazu upravujúceho danú zložku služobného
príjmu – personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 208/2009. Takýto právny stav trval až do dňa
30.06.2013, kedy bol žalobca odvolaný z dovtedajšej funkcie, pričom dňom 01.07.2013 mu boli všetky
platové náležitosti vrátane osobného príplatku určené nanovo, a to v súvislosti so zmenou jeho
služobného zaradenia a s tým súvisiaceho charakteru výkonu štátnej služby tak, ako to vyplýva z

ustanovenia § 84 ods. 2 v spojení s ustanovením § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a ako to vyplýva
z interných predpisov vydaných na základe zákona – nariadenie ministra vnútra SR č. 17/2008 o
vybraných platových náležitostiach príslušníkov PZ, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni
a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom PZ v znení neskorších predpisov.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

21. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.01.2022 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa nestotožňuje
s argumentáciou žalovaného, že nie je možné vo veci znovu konať a rozhodnúť, lebo by išlo len
o formálne zopakovanie konania. Ide totiž o pochybenie, ktoré nemôže byť žalobcovi na ťarchu.
Podstatou žaloby je skutočnosť, že v osobe žalobcu na oboch funkciách ide o vyšetrovateľa, teda nie
„obyčajného“ policajta, ktorý je po splnení podmienok za vyšetrovateľa určený rozhodnutím ministra

vnútra a tento status mu ostáva aj po ustanovení do novej funkcie. Konanie o znížení osobného príplatku
žalobcu nie je doposiaľ zákonným spôsobom ukončené, a to aj s poukazom na pochybnosti o zákonnosti
personálneho rozkazu riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č. 15 zo dňa
27.06.2013 o ustanovení do novej funkcie.
22. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 03.02.2022 (duplike) uviedol, že zrušením personálneho rozkazu

riaditeľa úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru č. 130 zo dňa 10.12.2012 vo veci zníženia
osobného príplatku D. E. súdom nastala situácia, keď viac neexistovalo vykonateľné rozhodnutie
o znížení osobného príplatku. Na základe tejto skutočnosti bol D. E. doplatený rozdiel medzi priznaným
osobným príplatkom (vo výške podľa predchádzajúceho personálneho rozkazu – 3. časť personálnehorozkazu ministra vnútra SR č. 208/2009) a osobným príplatkom vyplácaným za obdobie od 01.01.2013
do 30.06.2013 podľa personálneho rozkazu zo dňa 10.12.2012. Rozdiel mu bol doplatený za obdobie
pred menovaním do novej funkcie. Nové konanie na základe rozhodnutí súdov nebolo možné realizovať

z objektívnych dôvodov uvedených v predchádzajúcom vyjadrení žalovaného k žalobe, keďže skutkový
stav bol zmenený a nové rozhodnutie by negatívne zasiahlo do skôr nadobudnutých práv žalobcu.
Poukázal na to, že pokiaľ žalobca poukazuje na potrebu preskúmavania rozhodnutí správnych orgánov
ako celku, s uvedeným žalovaný súhlasí, ale žalobca uvedené vzťahuje na personálny rozkaz zo dňa
27.06.2013, ktorého prieskum nie je predmetom tohto konania. Voči tomuto rozkazu nepodal žalobca

riadny ani mimoriadny opravný prostriedok a zákon č. 73/1998 Z. z. nepozná inštitút, ktorým by bolo
možné toto rozhodnutie s odstupom času zmeniť alebo zrušiť (prekluzívne lehoty podľa § 242 ods. 1
v spojení s ods. 4 a ods. 5 a § 245 a 246 zákona č. 73/1998 Z. z. už uplynuli). Poukázal aj na prezumpciu
správnosti správnych rozhodnutí. V konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je
možné prekročiť vymedzený predmet konania a zaoberať sa priznaním osobného príplatku žalobcovi
iným rozhodnutím (personálnym rozkazom zo dňa 27.06.2013), vydaným iným služobným orgánom,

vodlišnomčaseanazákladeinýchskutkovýchokolností.Nazáveruviedol,ževyšetrovateliavporovnaní
s inými príslušníkmi Policajného zboru nemajú osobitne upravené platové náležitosti ani zákonom
garantovanú minimálnu výšku osobného príplatku alebo odlišné kritériá priznávania, zvyšovania alebo
znižovania tejto zložky služobného platu.
V. Konanie na správnom súde

23. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
24. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na účely tohto
zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne
nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z

úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.“
25. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom
súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení
orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou
orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“

26. Podľa ustanovenia § 242 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou
domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.“
27. Podľa ustanovenia § 242 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovaným je orgán verejnej
správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať
z úradnej povinnosti administratívne konanie.“

28. Podľa ustanovenia § 244 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Prokurátor môže podať žalobu
podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.“
29. Podľa ustanovenia § 250 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po
preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol,
vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej
lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí
administratívneho konania.“
30. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10
a § 13 ods. 2 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu a postupu žalovaného dospel k záveru, že

žaloba je dôvodná a vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 250 ods. 1 SSP tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 09.09.2025.
VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy
31. Podľa ustanovenia § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase
„Príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia

služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30% súčtu
funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
32.Podľaustanovenia§91ods.3zákonač.73/1998Z.z.vzneníúčinnomvrozhodnomčase„Policajtovi
v stálej štátnej službe zaradenému podľa odseku 1 písm. b) možno v osobitných prípadoch priznať
osobný príplatok až do výšky 100% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.

Príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe možno v osobitných prípadoch priznať osobný
príplatok až do výšky 50% súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.“33. Podľa ustanovenia § 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „O
priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje príslušný
nadriadený a podľa odseku 3 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odsekov 1 a 3 nie je možný.“

34. Podľa § 235 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Konanie sa začína
na návrh účastníka konania alebo služobného úradu.“
35. Podľa § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sa konanie
začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom, keď urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon.“

36. Podľa § 239a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Konanie sa zastaví,
ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť alebo ak odpadol dôvod konania začatého z
podnetu oprávneného orgánu alebo smrťou účastníka konania.“
37. Podľa § 247a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase „Na konanie podľa
tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia.“
VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

38. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny
súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť
01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do
samosudcovského oddelenia 13Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami
bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa.
39. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 244 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 2 SSP) a je prípustná (najmä

§ 6 a § 7 SSP).
40. Súd vec preskúmal v medziach žalobných bodov, prihliadajúc na ustanovenie § 120 písm. b) SSP,
pričom vychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania jeho rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP). Pri
zisťovaní skutkového stavu veci správny súd vychádzal zo žalovaným predloženého administratívneho
spisu.

41. Na pojednávaní dňa 09.09.2025 poverený zástupca žalobcu uviedol, že žalobca nespochybňuje,
že žalovaná má právo rozhodnúť o zmene výšky osobného príplatku, musí tak však urobiť zákonným
spôsobom. Súdne rozhodnutia vytvorili stav, na ktorý mala žalovaná reflektovať nielen doplatením
osobného príplatku, ale aj rozhodnutím v intenciách súdnych rozhodnutí. Nové rozhodnutie o osobnom
príplatku priamo odkazuje na právny stav vytvorený predchádzajúcimi rozhodnutiami o osobnom

príplatku. Je preto potrebné znova rozhodnúť vo veci zníženia osobného príplatku D. E. s riadnym
odôvodnením. Pokiaľ žalovaná uviedla, že došlo k zmene skutkového a právneho stavu na základe
nového rozhodnutia o osobnom príplatku, na ktoré nemá vplyv súdne rozhodnutie o zrušení
predchádzajúceho rozhodnutia o osobnom príplatku, s uvedeným žalobca nesúhlasí z dôvodu, že nové
určenie osobného príplatku bolo priamo naviazané na predchádzajúci výkon funkcie. Ďalšie rozhodnutia

o osobnom príplatku sú neudržateľné s ohľadom na právny názor vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí
krajského súdu. Poverená zástupkyňa žalovanej uviedla, že žalobca vychádza z nesprávnych
skutkových a teoretických predpokladov týkajúcich sa určovania platových náležitostí príslušníkov
Policajného zboru a poukazujúc na písomné vyjadrenia žalovanej v konaní žiadala žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

42. Z administratívneho spisu správny súd zistil nasledujúce skutočnosti:
- personálnym rozkazom 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 12/2008 zo dňa 14.02.2008 bol D. E.
ku dňu 15.02.2008 prevedený na úrad justičnej a kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru,
- personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 208/2009 bol D. E. od 01.06.2008 zvýšený osobný
príplatok zo sumy 263 eur na sumu 563 eur,

- personálnym rozkazom riaditeľa úradu kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru č. 130/2012 zo
dňa 10.12.2012 bol D. E. znížený osobný príplatok ku dňu 01.01.2013 zo sumy 563 eur na sumu 263 eur,
-rozhodnutím1.viceprezidentaPolicajnéhozboru,č.p.:C./XXXXzodňa04.03.2013boloprvostupňové
rozhodnutie o znížení osobného príplatku potvrdené a odvolanie D. E. zamietnuté,
- rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 1S 122/2013 zo dňa 27.11.2014 boli druhostupňové

rozhodnutie o znížení osobného príplatku a prvostupňové rozhodnutie o znížení osobného príplatku
zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
18.05.2017,- rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo/36/2015 zo dňa 30.03.2017 bol rozsudok Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 1S 122/2013 zo dňa 27.11.2014 potvrdený,
- personálnym rozkazom 1. viceprezidenta Policajného zboru č. 21/2013 bol ku dňu 01.07.2013 D. E.

prevedený na odbor poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru a odvolaný z dovtedajšej funkcie,
- personálnym rozkazom riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru č. 15/2013 bol
odo dňa 01.07.2013 D. E. vo funkcii starší vyšetrovateľ oddelenia poriadkovej polície odboru poriadkovej
polície, zaradený do 7. platovej triedy a bol mu priznaný osobný príplatok vo výške 263 eur,
- listom č. C./XXXXXX zo dňa 16.06.2017 sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad,

personálny odbor Ministerstva vnútra SR odstúpila Prezídiu Policajného zboru, odboru poriadkovej
polícieBratislavavecnadoplatenieplatovýchnáležitostí-osobnéhopríplatkunamesiacejanuár2013až
jún 2013, a to doplatenie príplatku v súvislosti s vyššie uvedenými súdnymi rozhodnutiami a prevedením
D. E. na odbor poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru a s tým súvisiaceho prehodnotenie
osobného príplatku.
43. V prejednávanej veci žalobca podanou správnou žalobou namietal nečinnosť žalovaného

v administratívnom konaní. Žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému zákon č. 73/1998 Z. z. zveril
právomoc rozhodovať vo veci služobného pomeru policajtov, vrátane platových náležitostí. Legálna
definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je uvedená v § 3 ods. 1 písm. d) SSP. Nečinnosťou sa
rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,
alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

Predpokladom nečinnosti, ktorej odstránenia je možné sa domáhať v konaní podľa § 244 a nasl.
SSP, je vždy jej protiprávnosť, čím sa rozumie pasivita orgánu verejnej správy, ktorá je v rozpore
s normatívne ustanovenou povinnosťou konať. V predmetnej veci je namietané nepokračovanie
v začatom administratívnom konaní, konkrétne v konaní o zníženie osobného príplatku D. E., po zrušení
prvostupňového rozhodnutia o znížení osobného príplatku a druhostupňového rozhodnutia o znížení

osobného príplatku súdom.
44. Úlohou správneho súdu v tejto veci je posúdiť, či žalovaný postupoval správne, ak po zrušení
rozhodnutí o znížení osobného príplatku súdom opätovne nerozhodol vo veci zníženia osobného
príplatku D. E..
45. Správny súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že v predmetnej veci nie je predmetom konania

prieskum rozhodnutí o osobnom príplatku, vrátane personálneho rozkazu zo dňa 27.06.2013.
46. Žalobca tvrdí, že názor žalovaného, že doplatenie osobného príplatku za mesiace január až jún
2013 je naplnením súdnych rozhodnutí, pretože od 01.07.2013 bol D. E. prevedený na inú funkciu a bol
mu prehodnotený osobný príplatok, nemá oporu v právnom názore súdov. Viazanosť orgánu verejnej
správy právnym názorom správneho súdu však nie je absolútna a v zásade platí, len ak nedôjde k zmene

rozhodnej skutkovej a právnej situácie. V tomto prípade došlo sčasti k podstatnej zmene situácie ešte
počas konania o správnej žalobe podanej proti druhostupňovému rozhodnutiu o znížení osobného
príplatku, a to prevedením D. E. na odbor poriadkovej polície Prezídia Policajného zboru, odvolaním
z dovtedajšej funkcie k 01.07.2013 a novým určením platových náležitostí v súvislosti s uvedeným
prevedením na inú funkciu, vrátane určenia výšky osobného príplatku.

47. Vzhľadom na žalobnú argumentáciu žalobcu správny súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR. Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp. zn.
4Sžo 47/2012 a 6Sžk 11/2018 vyslovil, že osobný príplatok je fakultatívna zložka služobného príjmu
príslušníka Policajného zboru (§ 84 ods. 2 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z.), čo vyplýva aj z použitej
formulácie v § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.., že ho príslušníkovi „možno priznať“ rozhodnutím

nadriadeného (§ 91 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.). Charakter uvedeného inštitútu sa nemení ani jeho
priznaním, teda naďalej ide o fakultatívnu zložku príjmu, ktorú možno príslušníkovi odňať (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk/11/2022 zo dňa 29.03.2023).
48. Najvyšší správny súd SR v rozsudku, sp. zn. 7Ssk/11/2022 zo dňa 29.03.2023, uvádza:
„Pretože osobný príplatok je fakultatívnou dávkou, ktorú nadriadený policajtovi môže priznať, vykonáva

nadriadený v tomto smere správnu úvahu (porov. podobne rozsudok sp. zn. 10 Sžk 8/2020, č. 29/2022
ZNSS). Podľa § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom
povolenejsprávnejúvahy,správnysúdpreskúmaibato,čitakérozhodnutienevybočilozmedzíahľadísk
ustanovených zákonom (ustanovenie § 192 ani § 198 tu neprichádzajú do úvahy, keďže tu nejde o
rozhodnutie vo veci správneho trestania, ani sa ním neukladá náhrada škody). Medze a hľadiská pre

priznávanie osobného príplatku príslušníkovi Policajného zboru ustanovuje už citovaný § 91 ods. 2
zákona č. 73/1998 Z. z. Nadriadený je tak podľa citovaného ustanovenia povinný kumulatívne skúmať
množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, a tieto kritériá vždy povinne
zohľadniť pri rozhodovaní o osobnom príplatku. Citované ustanovenie síce hovorí doslovne len okritériách, za ktorých možno osobný príplatok priznať, podľa kasačného súdu sa však rovnaké kritériá
musia aplikovať aj pri zvyšovaní, znižovaní a odnímaní osobného príplatku. Zvyšovanie a znižovanie
totiž nie je nič iné než (nové) priznávanie príplatku a odnímanie je zasa rozhodovaním o tom, že

policajt už nespĺňa podmienky, aby mu bol osobný príplatok naďalej priznaný. Vo všetkých týchto
prípadochtaknadriadenýzohľadňujepodmienky(medzeahľadiská)priznaniaosobnéhopríplatku,ktoré
sú ustanovené v citovanom § 91 ods. 2 zákona....Ako už bolo uvedené, zo znenia § 91 ods. 2 a 4
zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že nadriadený aj pri odnímaní osobného príplatku musí uplatňovať
svoju správnu úvahu tak, že bude prihliadať na kritériá uvedené v citovaných ustanoveniach a na ich

rozpracovanie v nariadení č. 17/2008. Tento záver podporuje aj znenie cit. čl. 6 ods. 5 nariadenia, podľa
ktorého nadriadený pri zmene zaradenia policajta „prehodnotí“ osobný príplatok. Pojem „prehodnotiť“
totiž už zo všeobecného jazykového hľadiska znamená „zhodnotiť inak, znova, nanovo“, prípadne „inak
oceniť“. Zmenou zaradenia policajta v zmysle citovaného ustanovenia je každé zaradenie na inú funkciu
v zmysle § 35 ods. 1 alebo 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2015. Ak bol
teda policajt prevedený alebo preložený na inú funkciu, povinnosťou nového nadriadeného je nanovo

zhodnotiť kritériá pre priznanie osobného príplatku v zmysle § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.“
49. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR vyplýva, že každú zmenu, týkajúcu sa
osobného príplatku, teda jeho priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie, je potrebné považovať za
nové rozhodnutie o osobnom príplatku. Zároveň z neho vyplýva aj záver, že pri prevedení policajta
na inú funkciu je povinnosťou nového nadriadeného nanovo zhodnotiť kritériá pre priznanie osobného

príplatku v zmysle § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. D. E. bol personálnym rozkazom ministra
vnútra SR č. 208/2009 od 01.06.2008 zvýšený osobný príplatok zo sumy 263 eur na sumu 563 eur.
Následne bol osobný príplatok znížený prvostupňovým rozhodnutím o znížení osobného príplatku
v spojení s druhostupňovým rozhodnutím o znížení osobného príplatku. uvedené rozhodnutia o znížení
osobného príplatku D. E. úspešne napadol na súde a dosiahol ich zrušenie. Počas súdneho konania

o zákonnosti rozhodnutí o znížení osobného príplatku však bol D. E. prevedený na odbor poriadkovej
polície Prezídia Policajného zboru, odvolaný z dovtedajšej funkcie a v súvislosti s tým bol personálnym
rozkazomriaditeľaodboruporiadkovejpolíciePrezídiaPolicajnéhozboruč.15/2013ododňa01.07.2013
zaradený do 7. platovej triedy a bol mu priznaný osobný príplatok vo výške 263 eur. Došlo teda k vydaniu
nového rozhodnutia o osobnom príplatku. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu prvostupňového

aj druhostupňového rozhodnutia o znížení osobného príplatku, ktoré tým, že došlo k vydaniu nového
rozhodnutia o osobnom príplatku, určujúceho výšku osobného príplatku od 01.07.2013, určovali výšku
osobného príplatku len v období od 01.01.2013 do 30.06.2013, žalobcovi patril za toto obdobie
osobný príplatok vo výške určenej personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 208/2009, ak žalovaný
nerozhodol o inej výške osobného príplatku za toto obdobie. Právoplatnosťou zrušujúceho rozsudku

súdu došlo k „odstráneniu“ napadnutých rozhodnutí orgánu verejnej správy, ktoré týmto prestali
vyvolávať účinky voči D. E., takýto rozsudok súdu však nemožno chápať ako nové rozhodnutie
zaručujúce žalobcovi priznanie určitého práva alebo vydanie ním požadovaného rozhodnutia. Ak bol
D. E. presvedčený, že personálny rozkaz riaditeľa odboru poriadkovej polície Prezídia Policajného
zboru č. 15/2013 zo dňa 27.06.2013 nie je zákonný, bola tu možnosť napadnúť rozhodnutie opravným

prostriedkom. Pokiaľ účastník konania nevyužil zákonnú možnosť podať odvolanie proti novému
rozhodnutiu o osobnom príplatku, v predmetnom súdnom konaní nie je možné dosiahnuť zhojenie tejto
skutočnosti.
50. Pokiaľ ide o predmet tohto konania, teda o otázku, či je potrebné konanie o znížení osobného
príplatku po zrušení rozhodnutí o znížení osobného príplatku a vrátení veci žalovanému na ďalšie

konanie ukončiť vydaním rozhodnutia, správny súd uvádza, že konanie vo veciach služobného pomeru
je upravené v ustanoveniach § 231 a nasl. zákona č. 73/1998 Z. z. Ustanovenie § 247a zákona č.
73/1998 Z. z. vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní na konanie podľa zákona
č. 73/1998 Z. z., s výnimkou výkonu rozhodnutia. V konaní o zníženie osobného príplatku teda
príslušný orgán verejnej správy postupuje podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Správny súd ďalej uvádza, že

účastník konania má právo na ukončenie procesného postupu správneho orgánu rozhodnutím, ktoré
je možné odvodiť z čl. 17 bodu 1 odporúčania CM/Rec (2007) 7 Výboru ministrov členských štátov
Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe, ustanovujúceho požiadavky na rozhodnutie.
Právo na ukončenie postupu rozhodnutím je súčasťou práva na spravodlivý proces, ktoré v sebe
zahŕňa nielen právo na jeho riadne a spravodlivé vedenie, ale tiež právo na trvanie procesu až do

skončenia zákonom predpokladaným spôsobom. Predmetné procesné právo súvisí s princípom právnej
istoty dotknutej osoby. V právnom štáte je neprípustná situácia, aby sa procesný postup neukončil
spôsobom ustanoveným zákonom (rozhodnutím). Je to dôležité aj z dôvodu, že s inštitútom rozhodnutia
je spätý inštitút rei iudicatae (prekážka právoplatného rozhodnutia v tej istej veci). Právo na ukončenieprocesného postupu správneho orgánu rozhodnutím je implicitne obsiahnuté v čl. 36 ods. 1 Listiny a v čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. (Potásch, P., Hašanová, J., Vallová, J., Milučký, J., Medžová, D., Správny poriadok.
Komentár. 4. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2022 s. 283).

51. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zrušeniu rozhodnutí o znížení osobného príplatku D. E.
s tým, že súd vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, je potrebné, aby žalovaný opätovne vo
veci konal a rozhodol. Administratívne konanie je možné ukončiť vydaním meritórneho rozhodnutia
vo veci zníženia osobného príplatku za dodržania požiadavky rešpektovania právneho názoru súdu
vyjadreného v zrušujúcom rozhodnutí, týkajúceho sa najmä dôrazu na riadne odôvodnenie rozhodnutia

vo veci zníženia osobného príplatku a súladu zisteného skutkového stavu s podkladmi pre vydanie
rozhodnutia. V prípade, že žalovaný nerozhodne vo veci meritórne, je potrebné ukončiť konanie
procesným rozhodnutím. Do úvahy prichádza napríklad postup podľa § 239a zákona č. 73/1998 Z. z.
Začaté konanie však je potrebné ukončiť vydaním rozhodnutia zodpovedajúceho zákonu.
52. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí
a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, ktorým sa

administratívne konanie končí (§ 250 ods. 1 druhá veta SSP). Na návrh žalovaného môže správny
súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti (§ 250 ods. 2 druhá veta pred
bodkočiarkou). Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd
konanie uznesením zastaví (§ 251 ods. 2 SSP).
53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 170 písm. c) SSP tak,

že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§

443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty uvedenej na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu

je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o

dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).