Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Neplatnosť právnych úkonov · Judgement

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/118/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210164
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124210164.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcov: 1. A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, 2. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, obaja zastúpení:
JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, Lučenec, proti žalovaným: 1. EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO:
35 724 803, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO:
53 255 739, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, 2. AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO:

46 141 341, Kopčianska 10, Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - Marek Piršel s.r.o.,
IČO: 47 255 498, Kopčianska 10, Bratislava - mestská časť Petržalka, 3. EOS Slovensko Investment
LC, s.r.o., IČO: 47 032 979, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že dobrovoľná dražba nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. C.
D. ako byt č. X nachádzajúci sa vo vchode X na X. poschodí bytového domu X E. F.. v C. D. G.H. XX,

postaveného na pozemku parcela reg. „I.“ č. XX/X, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve vo výške 8989/35856, v podiele 1/1, a
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. C. D. ako spoluvlastnícky podiel 1/4 k pozemkom
parcela reg. „I.“ č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 616 m2, parcela reg. „I.“ č. XX/X záhrada
o výmere XXX m2, parcela reg. „I.“ č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 198 m2, ktorá
dobrovoľná dražba bola vykonaná dňa 25.10.2024 v kaviarni na X. poschodí J. E., K. XX, L., notárom

M. L. L. so sídlom Notárskeho úradu A. X, E. F., j e n e p l a t n á .

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú voči žalovaným v 1.-3. rade spoločne a nerozdielne nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17.12.2024, doručenou súdu dňa 17.12.2024, sa žalobcovia domáhali určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby: nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. C. D., ako: - E., vchod
X, N. X, číslo bytu X, bytový dom X E. F.. v C. D. s.č. XX na pozemku „I. B.“ p.č. XX/X, spoluvlastnícky

podiel 1/1, - spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve vo výške 8989/35856, a nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre k.ú. C. D. ako
spoluvlastnícky podiel 1/4 k pozemkom: I. B. k.p.č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2, I. B. k.p.č. XX/X O. o výmere XXX m2, I. B. k.p.č. XX/X O. N. P. Q. o výmere XXX m2 (ďalej len
„nehnuteľnosti“), ktorá dobrovoľná dražba bola vykonaná dňa 25.10.2024 v kaviarni na X. poschodí J.
E., K. XX, XXX XX L. notárom M. L. L. so sídlom Notárskeho úradu A. X, E. F. Zároveň sa žalobcovia

domáhali priznania nároku na náhradu trov konania.2. V rámci žaloby žalobcovia navrhli tiež vydanie neodkladného opatrenia, ktorému návrhu súd vyhovel
a uznesením č.k. 11C/118/2024-68 zo dňa 14.01.2025 nariadil žalovanému v 3. rade, aby sa dočasne
zdržalnakladaniasnehnuteľnosťamiuvedenýmivodseku1.tohtorozsudku,ktorápovinnosťnenakladať

s nehnuteľnosťami je povinnosťou zdržať sa ich predaja, zámeny, darovania, vloženia ako vkladu alebo
inej majetkovej účasti do majetku právnickej osoby, založenia, zaťaženia vecným bremenom, prenájmu
alebo dania do užívania tretej osobe, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok
I.), neodkladným opatrením nariadil žalovanému v 3. rade, aby sa dočasne zdržal rušenia žalobcov v 1.
a 2. rade v pokojnom užívaní nehnuteľností, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej

(výrok II.) a vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.). Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňom 01.02.2025.

3. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dražba nehnuteľností, ktoré slúžia na bývanie rodiny žalobcov,
bola vykonaná dňa 25.10.2024 o 09:00 hod. a o priebehu dobrovoľnej dražby bola spísaná notárska
zápisnica, sp.zn.: Nz 39152/2024, NCR1s 40314/2024 spísaná dňa 25.10.2024. Navrhovateľom dražby

bol žalovaný v 1. rade, dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3.
rade. Do pozornosti konajúceho súdu dávajú žalobcovia iné prebiehajúce konanie na OS Trnava pod
sp.zn. 106Csp/84/2024, kde vystupuje ako žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. a ako žalovaní v 1. a
2. rade žalobcovia z tohto konania a predmetom konania je zaplatenie pohľadávky 57.619,03 eura s
prísl., pričom totožná pohľadávka bola právnym titulom na vykonanie dobrovoľnej dražby, neplatnosti

ktorej sa domáhajú žalobcovia v tomto konaní. Napriek tomu, že pohľadávka žalovaného v 1. rade
je sporná, žalovaný v 1. rade nebol ochotný čakať na posúdenie jej dôvodnosti súdom a inicioval
voči žalobcom dobrovoľnú dražbu ich obydlia a tým sa pokúša vyhnúť súdnej kontrole uplatňovanej
pohľadávky. Žalobcovia majú za to, že predmetná dobrovoľná dražba je neplatná najmä z dôvodu, že
neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dobrovoľnej dražby a došlo k porušeniu zákona

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Svojho práva sa domáhajú v zákonnej lehote. Žalovaný
v 1. rade v postavení navrhovateľa dražby odvodzoval svoju pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom
úvere (úver na bývanie) č. 5150735179 zo dňa 03.12.2018, na základe ktorej poskytol žalobcom v 1.
a 2. rade úver vo výške 109.435,- eur právny predchodca žalovaného v 1. rade - G. G., P.. Zmluva o
úvere bola zabezpečená Záložnou zmluvou k nehnuteľnostiam zo dňa 03.12.2018. Právny predchodca

žalovaného v 1. rade už pristúpil k výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy, v dôsledku
čoho došlo už k predaju aj iných nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre k.ú. J. (rodinný dom
s pozemkom) na dobrovoľnej dražbe dňa 20.04.2023. Žalovaný v 1. rade sa aktuálne domáha voči
žalobcom zaplatenia sumy 57.619,03 eura s prísl., ktorá má pozostávať z istiny vo výške 12.572,96
eura, z riadneho úroku vo výške 36.962,19 eura, z úroku z omeškania vo výške 8.059,88 eura a z

poplatkov vo výške 24,- eur. Žalobcovia v predmetnom konaní v prvom rade tvrdia a preukazujú, že
tvrdenýprávnypredchodcažalovanéhov1.rade,G.G.,P.,nepostúpilplatnepohľadávkuzpredmetného
úveru na žalovaného v 1. rade, a to pre neplatnosť zosplatenia úveru pre nedodržanie postupu podľa §
53 ods. 9 v spojitosti s § 565 OZ, a pre nemožnosť predčasného zosplatenia úveru resp. bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru v prípade nepreukázania splnenia povinnosti odbornej starostlivosti pri skúmaní

bonity žalobcov pri schvaľovaní úveru. Uvedené má za následok rovnako neplatnosť postúpenia
bankovej pohľadávky na žalovaného v 1. rade podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. K zosplatneniu
zmluvy o úvere malo údajne dôjsť na základe Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
24.11.2021. Pôvodný veriteľ vo Výzve zo dňa 28.09.2021, ktorá mala predchádzať právnemu úkonu
zosplatnenia úveru, nešpecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil

celý dlh. Ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 5Cdo/2/2024 zo dňa
25.01.2024, sp.zn. 5Cdo/197/2024 zo dňa 26.06.2024, sp.zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.09.2024),
pokiaľ spotrebiteľ nepozná splátku, s ktorou je v omeškaní, nemôže vykonať nápravu a môže byť v
dôsledku informačného deficitu poškodený. Z právnych úkonov právneho predchodcu žalovaného v
1. rade „Upozornenie spotrebiteľa“ a „zosplatnenie“ nevyplýva splnenie vyššie uvedených podmienok

platného zosplatnenia z dôvodu, že chýba označenie splátky, ktorá mala vyvolať predčasnú splatnosť
úveru. V zmysle čl. I. Zmluvy o úvere boli jednotlivé splátky splatné vždy k 25. dňu v mesiaci.
Na základe uvedeného by sa právny úkon Výzva považoval za doručený dňom 04.10.2021, pričom
podľa § 565 OZ mal úverový veriteľ možnosť zosplatniť Zmluvu o úvere najneskôr do 25.10.2021,
ale právny úkon zosplatnenia doručil žalovaným až 29.11.2021. Na predmetnú Zmluvu o úvere sa

vzťahuje zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie. Žalovaný v 1. rade v konaní na OS Trnava
pod sp.zn. 106Csp/84/2024 predložil iba interný materiál právneho predchodcu - Výpočet primárnej
návratnosti z 28.11.2018 bez akýchkoľvek overiteľných vstupných dokladov, z ktorých by bolo možné
overiť disponibilné príjmy žalobcov a ich reálne výdavky v čase schvaľovania Zmluvy o úvere. Označenýdoklad nepreukazuje, z akých zdrojov pochádzajú tam uvedené údaje, ani kým boli zistené, preto majú
žalobcovia za to, že právny predchodca žalovaného v 1. rade porušil povinnosť odbornej starostlivosti
hrubým spôsobom. Žalobcovia konštatujú: že pohľadávka, ktorá mala byť uspokojená z výťažku dražby

nebola platne postúpená na žalovaného v 1. rade a vykonaním dražby došlo k nezákonnému odňatiu
vlastníckeho práva a bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu; že predmet dražby nebolo možné
dražiť, keďže bolo porušené ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a
neboli splnené hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dražby; že dobrovoľná dražba predstavovala
šikanózny výkon práva a bola neprimeraným prostriedkom. Navrhovateľ dražby postupoval v rozpore s

citovaným ustanovením zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko navrhovateľ dražby (žalovaný v 1.
rade)kudňuvykonaniadražbynebolvlastníkomsplatnejpohľadávkyvočižalobcomavýškapohľadávky,
ktorá má byť uspokojená dražbou, je nesprávna, resp. táto suma je neznáma. Dražba ako inštitút
uspokojeniazáložnéhoveriteľamábyťinštitútomultimaratio.Dobrovoľnádražbapodstatnýmspôsobom
zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie
podľa čl. 19 Ústavy SR. To všetko bez akejkoľvek preventívnej ingerencie súdnej moci. Záložca je

počas trvania záložného práva vystavený rozhodovaniu a vôli záložného veriteľa. Zároveň poukazujú
žalobcovia na nález ÚS SR PL. ÚS 23/2014-18 z 24.09.2014. Žalobcovia dávajú do pozornosti, že
vydražené nehnuteľnosti sú jediným možným obydlím päťčlennej rodiny žalobcov, pričom v byte bývajú
žalobcovia s tromi deťmi B. (nar. roku XXXX), L. (nar. roku XXXX) P. (nar. roku XXXX).

4. Žalovaní v 1. a 3. rade sa k žalobe vyjadrili zhodne v tom zmysle, že určenie splátky, pre ktorú
môže veriteľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vyplýva z § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, a
teda ide o otázku právneho posúdenia a v žiadnom prípade sa nejedná o skutkovú otázku. Argument
žalobcov, v zmysle ktorého spotrebiteľ musí vedieť, o ktorú splátku sa jedná, aby ju mohol uhradiť, je
absurdná, nelogická a v rozpore so samotným znením § 53 ods. 9 OZ. Právo veriteľa na zosplatnenie

pohľadávky podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ sa obnovuje každou ďalšou nezaplatenou
splátkou, pričom nie je potrebné určovať v žiadnom podaní konkrétnu splátku, pre ktorú sa úver
zosplatnil, príp. ešte len úver zosplatní. Tieto závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024. Otázka, pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru, nie je skutkovou otázkou, ktorú je veriteľ povinný uvádzať vo výzve podľa § 53 ods.

9 OZ ani v podaní podľa § 565 OZ, ale ide o právnu otázku, ktorá vyplýva z kogentných ustanovení
§ 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, od ktorých sa veriteľ nemá právo odkloniť, a teda ani svojvoľne určiť
splátku, pre ktorú sa rozhodol, resp. rozhodne vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Zákon v
žiadnom svojom ustanovení ani len okrajovo neupravuje ako náležitosť podania podľa § 53 ods. 9
OZ a § 565 OZ určenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ plánuje vyhlásiť mimoriadnu splatnosť,

keďže táto skutočnosť vyplýva priamo z výkladu zákonných ustanovení, a to osobitne s poukazom
na skutočnosť, že vyriešenie právnej otázky, pre ktorú splátku veriteľ vyhlasuje mimoriadnu splatnosť
pohľadávky ako s tým spojené plynutie premlčacej doby uzavrel až Najvyšší súd SR po 15-tich rokoch
od účinnosti § 53 ods. 9 OZ (resp. § 53 ods. 8 OZ), čo ešte viac prehlbuje arbitrárnosť záveru, ktorý od
veriteľa požaduje, aby v právnych úkonoch uvádzal právne posúdenie § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, ktoré

bolo ustálene vyriešené až Najvyšším súdom SR o niekoľko rokov neskôr. Absencia tejto náležitosti
v podaní podľa § 53 ods. 9 OZ nemôže za žiadnych okolností spôsobiť neplatnosť právneho úkonu
pre jeho neurčitosť, keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nemohlo v zmysle ustálenej judikatúry
Najvyššieho súdu SR dôjsť pre inú splátku, než splátku, s ktorou bol žalovaný v čase zosplatnenia v
omeškaní viac ako tri mesiace. Zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. aj výzve

podľa § 53 ods. 9 OZ veriteľovi neukladá – ak by zákonodarca mal ambíciu uvedenú požiadavku na
veriteľa pretaviť do znenia posudzovaného zákonného ustanovenia, nič mu nebránilo tak urobiť v čase
prijatia znenia § 53 ods. 8 resp. 9 OZ alebo kedykoľvek následne. V predmetnej veci posudzovaná
výzva pred vyhlásením splatnosti, či zosplatňujúca, uvádzajú celkovú dlžnú sumu, s ktorou bol dlžník
toho času v omeškaní. Priemerný spotrebiteľ má aj sám vedomosť o výške sumy, zaplatením ktorej

zabránizosplatneniuúveru(ivtedy,akjetátosumauvedenávovýzvebeztoho,abysauviedlakonkrétna
splátka, pre ktorú sa úver zosplatňuje). Špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny
dopad na zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka-spotrebiteľa, absencia špecifikácie splátky nestavia
spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia. Predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku
2008 – do roku 2024 a z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky požiadavka

na špecifikáciu splátky vo výzve zosplatňujúcej resp. pred zosplatnením nevyplynula, pričom až v
roku 2024 došlo k zásadnej zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia. Predmetnú
problematiku posudzoval dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania (výsledkom čoho bol aj
judikát publikovaný pod č. R 29/2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2022 sp.zn.7Cdo/268/2020), kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj náležitosti jednotlivých výziev (ak
posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru o tom, že by zákon veriteľovi
ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve. Povinnosť veriteľa vyhlásiť predčasnú

splatnosť zo spotrebiteľskej zmluvy pre jedinú omeškanú splátku, ktorú je povinný veriteľ určiť v právnom
úkone (či už upozornení alebo samotnom zosplatnení) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora
EÚ z 09.11.2023 (C-598/21), nakoľko zosplatnenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy pre jedinú
splátku bez ohľadu na jej proporcionalitu k celkovému dlhu a celkovej dobe splácania popiera judikatúru
Súdneho dvora EÚ, a teda takáto požiadavka na veriteľa zo strany súdu je aj v rozpore s právom

Európskej únie a samotnou ochranou spotrebiteľov. Výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom
zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods.
9 OZ, nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych
úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by táto informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú
hodnotu. Veriteľ je aj podľa úpravy účinnej od 01.11.2024 (obdobne ako aj pri úprave účinnej pred
01.11.2024) povinný vo výzve upozorniť spotrebiteľa na následok zosplatnenia a uviesť sumu splátok,

s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní - obligatórnou náležitosťou takejto výzvy, dokonca pod sankciou
neurčitosti teda ani po účinnosti novelizácie nebude špecifikácia konkrétnej splátky, pre ktorú sa veriteľ
chystá úver zosplatniť, resp. pre ktorú úver zosplatňuje. Žalovaní v 1. a 3. rade ďalej uviedli, že prejav
vôle je neurčitý len v tých prípadoch, pokiaľ je neistý jeho obsah. Z obsahu uvedených úkonov je však
celkom zrejmý úmysel veriteľa, t. j. upozornenie dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 OZ na to, že je v omeškaní

po dobu viac ako 3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie
na to, že v prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky. Limitácia práva veriteľa na zosplatnenie pohľadávky len do splatnosti
nasledujúcej splátky po uplynutí 15-dňovej lehoty podľa § 53 ods. 9 OZ z predmetného ustanovenia
nevyplýva, nakoľko žalobcovia neprípustne zlúčili podmienku § 53 ods. 9 OZ ohľadom upozornenia na

zosplatnenie s § 565 OZ druhej vety bez toho, aby takáto aplikácia podmienok zosplatnenia bola v praxi
aplikovateľná a veriteľmi uskutočniteľná bez ohľadu na to, kedy si spotrebiteľ prevezme výzvu podľa
§ 53 ods. 9 OZ. Aplikovaním názoru žalobcov by v praxi mohla nastať neudržateľná situácia, kedy by
dlžnícivedomísvojhoomeškaniaúčelovopreberalipoštovézásielkynapr.16dnípredsplatnosťouďalšej
splátky, a teda zapríčinili, že veriteľ nebude mať objektívnu možnosť oznámiť spotrebiteľovi zosplatnenie

pohľadávky do splatnosti najbližšej splátky, nakoľko po doručení výzvy by bol v prvom rade povinný
čakať 15-dní v zmysle § 53 ods. 9 OZ a v priebehu jedného dňa (ktorý by predstavoval posledný deň
splatnosti nasledujúcej splátky) by musel vyhotoviť a doručiť oznámenie o zosplatnení pohľadávky, čo
už však nie je objektívne možné. Právny záver, že právo veriteľa na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
podľa § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ sa obnovuje po každej nezaplatenej splátke, s ktorou je

spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, jednoznačne vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn.1Cdo/123/2022zodňa30.01.2024atotožnýprávnynázoruviedolNajvyššísúdSRajvrozhodnutí
sp.zn.9Cdo/245/2022zodňa26.03.2024.Uplatnenieprávapodľa§565OZasplneniepodmienokpodľa
§ 53 ods. 9 OZ je potrebné posudzovať izolovane, pričom k uplatneniu práva podľa § 565 OZ došlo dňa
podaním zo dňa 24.11.2021, ktoré bolo dlžníkom doručené dňa 29.11.2021, a k uplatneniu práva podľa §

565 OZ došlo zároveň v súlade s § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v konaní je preukázané a nesporné, že dlžníci
boli v dlhšom ako 3 mesačnom omeškaní s platením splátok a súčasne boli upozornení na možnosť
uplatnenia tohto práva výzvou zo dňa 28.09.2021. Ak teda veriteľ uplatňuje právo podľa § 565 OZ v
právnomvzťahuvzniknutomzospotrebiteľskejzmluvy,musíbyťspotrebiteľv3mesačnomomeškaní(čo
bolo v konaní nesporne preukázané) s platením splátok (ako vyžaduje § 53 ods. 9 OZ), musí byť súčasne

upozornený na možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ (ako vyžaduje § 53 ods. 9 OZ), avšak napriek
tomu môže byť toto právo dodávateľom uplatnené v zmysle druhej vety § 565 OZ len pre nesplnenie
splátky, s ktorou bol spotrebiteľ v čase zosplatnenia v omeškaní viac ako tri mesiace, nakoľko pre všetky
skôr splatné splátky toto právo podľa druhej vety § 565 OZ zaniklo. Na základe vyššie uvedených
skutočností majú žalovaní v 1. a 3. rade za to, že námietky žalobcov sú nedôvodné, nakoľko k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti pohľadávky z úverovej zmluvy došlo platne v súlade so zákonom. Žalovaní v 1.
a 3. rade ďalej uviedli, že dňa 13.12.2023 postúpil právny predchodca žalovaného v 1. rade, G. G., P., na
žalovaného v 1. rade pohľadávku z úverovej zmluvy v celkovej výške 28.125,86 eura, ktorá pozostávala
z istiny vo výške 12.572,96 eura, z riadneho úroku vo výške 7.469,02 eura, zo zmluvného úroku z
omeškania vo výške 250,45 eura, z úroku z omeškania vo výške 7.809,43 eura a z poplatkov vo výške

24,- eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalobcovia do uskutočnenia dobrovoľnej
dražby vykonali na poskytnutý úver úhrady v celkovej výške 102.568,92 eura. Žalovaní v 1. a 3. rade
ďalejuviedlispôsobvýpočtuistiny,zmluvnéhoúroku,úrokuzomeškaniazmluvného,úrokuzomeškania,
poplatkov a úroku z omeškania po postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k právoplatne neskončenémukonaniu sp.zn. 106Csp/84/2024, žalovaní v 1. a 3. rade uvádzajú, že žiadne zákonné ustanovenie
záložnému veriteľovi neprikazuje viesť záložné právo len pre judikovanú pohľadávku. Podľa ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je záložný veriteľ oprávnený vykonať záložné právo aj

pre pohľadávku, ktorá nebola priznaná právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, resp. ktorej
výška a splatnosť sú sporné. Žalovaní v 1. a 3. rade poukazovali na uznesenie Ústavného súdu SR
sp.zn. PL. ÚS 23/2014 zo dňa 24.09.2014 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/156/2009 zo
dňa 29.03.2010. Pokiaľ ide o skúmanie bonity, žalovaní v 1. a 3. rade poukazovali na to, že hlavný
dlžník v Žiadosti o úver zo dňa 12.10.2018 uviedol, že jeho zamestnanie je administratívny pracovník od

01.04.2018 s výškou mesačného čistého príjmu 1.450,- eur. Veriteľ dopytom do Sociálnej poisťovne zo
dňa 28.11.2018 overil čistý príjem hlavného dlžníka u zamestnávateľa vo výške 1.450,- eur s pozitívnym
výsledkom, čo sa premietlo do výstupu z interných aplikácii postupcu. Veriteľ preto akceptoval čistý
mesačný príjem vo výške 1.450,- eur. Postupca mal vedomosť o príjmoch hlavného dlžníka aj z jeho
interných zdrojov, nakoľko na osobný účet dlžníka vedený u postupcu mu bola poukazovaná mzda od
jeho zamestnávateľa. Postupca v súlade s § 2 ods. 5 opatrenia zistil, že žalobcovia sú ženatý / vydatá

a majú tri nezaopatrené deti. Uvedené vyplýva z poskytnutých informácií hlavným dlžníkom v žiadosti o
úver. Životné minimum bolo teda vo výške 628,96 eura (životné minimum dvojice s tromi nezaopatrenými
deťmi - 205,07 eura + 143,06 eura + 93,61 eura + 93,61 eura + 93,61 eura = 628,96 eura). Výška
splátky poskytnutého úveru bola v sume 432,93 eura, ale nakoľko v zmysle platnej legislatívy bol
pôvodný veriteľ povinný splátku k žiadanému úveru stresovať, tak pri výpočte rátal s výškou splátky

poskytnutého úveru až v sume 551,- eura. Veriteľ dopytom do úverového registra zo dňa 26.11.2018
overil existujúce úverové zaťaženie hlavného dlžníka a spoludlžníka, pričom zistil, že žalobcovia mali v
čase poskytnutia úveru mesačné záväzky vo výške 507,- eur, ktoré boli v zmysle čl. II. ods. 2 úverovej
zmluvy vyplatené poskytnutým úverom. Vedomosť o existencii iných peňažných záväzkov napokon
vyplýva aj z obsahu samotnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že poskytnutú úver bol určený na vyplatenie

nielen záväzkov samotného postupcu, ale aj záväzkov žalobcov v iných bankách. Žalovaný v 1. rade
predkladá aj potvrdenie o vykonanom dopyte do spoločného registra bankových informácií zo dňa
26.11.2018, z ktorého vyplývajú záväzky, ktoré boli použité pre výpočet limitu ukazovateľa schopnosti
splácať úver. Zároveň si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že mesačné úverové zaťaženie žalobcov sa
značne znížilo poskytnutým úverom, nakoľko súčet splátok úverov, ktoré boli v zmysle zmluvy vyplatené,

bolvovýške507,12eura.VýpočetDSTIboltedarealizovanýnasledovne:551,-eur/(1.450,-eur–628,96
eura) = 0,67. S ohľadom na § 2 ods. 5 Opatrenia, ukazovateľ schopnosti splácať úver nesmel ku dňu
uzavretia úveru prekročiť hodnotu 0,8, nakoľko veriteľ bol v čase poskytnutia úveru povinný zohľadniť
povinnú rezervu vo výške 20% rozdielu medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným
minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť a

ktorá žije so spotrebiteľom v spoločnej domácnosti a výdavkami na inú osobu, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu. Za túto osobu je v zmysle
opatrenia potrebné považovať deti spotrebiteľa, nakoľko Opatrenie v § 2 ods. 5 v poznámke č. 3 pod
čiarou odkazuje na § 62 až 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Žalovaný v 1. rade na základe vyššie
uvedeného zastáva názor, že postupca riadne overil schopnosť spotrebiteľov splácať poskytnutý úver

a nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti podľa ZoUnB. Žalovaní v 1. a 3. rade pre úplnosť uvádzajú,
že nie každé porušenie ustanovenia ZoDD spôsobuje neplatnosť dražby, ale je nevyhnutné splnenie
ďalšej podmienky a to, že musí ísť o také porušenie ZoDD, ktorým boli porušené práva žalobcov, pričom
poukazovali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/66/2019 (publikované pod č. 9 v Zbierke
stanovísk NS SR č. 1/2021) z 28.08.2020. V tomto smere je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že

námietky žalobcov vzťahujúce sa k výške pohľadávky a hodnoty predmetu dražby, resp. ich nepomere
sú zjavne nedôvodné s poukazom na skutočnosť, že vydražená suma nepokryla ani celú pohľadávku
žalovaného v 1. rade spolu s nákladmi dražby. Žalobcovia nepreukázali splnenie vyššie uvedených
podmienok pre určenie neplatnosti dražby, a to porušenie ustanovení ZoDD, ktoré malo za následok
poškodenie práv žalobcov, a preto žalovaní v 1. a 3. rade považujú žalobu za nedôvodnú a navrhujú,

aby ju súd zamietol.

5. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril v tom zmysle, že v súvislosti s námietkou žalobcov ohľadom
údajnejspornostipohľadávkyaprebiehajúcehosúdnehokonaniaozaplateniepohľadávky,poukazujena
§ 33 ods. 2 ZoDD. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by aj došlo k nesprávnosti vyhlásenia uskutočneného

podľa § 7 ods. 2 ZoDD, čo však žalovaný v 2. rade popiera, uvedené nie je dôvodom na určenie
neplatnosti dražby. Žalobcovia majú možnosť využiť inštitút žaloby o náhradu škody voči navrhovateľovi
dražby. Na riešenie takejto zodpovednosti v rámci osobitného konania o neplatnosť dražby v zmysle
§ 21 ods. 2 ZoDD však nie je priestor. S ohľadom na námietku žalobcov ohľadom prebiehajúcehosúdneho konania o zaplatenie pohľadávky a s tým súvisiacej údajnej spornosti pohľadávky, žalovaný
v 2. rade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 156/2009 zo dňa 29.03.2010
a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/393/2016 zo dňa 14.09.2016. Žalovaný

v 2. rade upriamuje pozornosť práve na správanie žalobcov, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobcovia nehnuteľnosť nikdy nesprístupnili, záujemcom nebolo umožnené nahliadnuť do interiéru
nehnuteľnosti a vidieť reálny stav nehnuteľnosti. Aj napriek tejto skutočnosti sa žalovaný v 2. rade
snažil zabezpečiť čo najširšiu publicitu nehnuteľnosti a tým aj čo najväčšiu účasť účastníkov na dražbe.
Boli to však práve žalobcovia, ktorí si nesplnili žiadnu zo svojich zákonných povinností, ignorujú

existenciu ZoDD a Občianskeho zákonníka a teraz žiadajú určiť dražbu bez akýchkoľvek dôkazov a
porušeníZoDDzaneplatnú.Žalobcovianamietajúprimeranosťvýkonuzáložnéhopráva,čojezadaného
stavu prinajmenšom absurdné. Pohľadávka navrhovateľa bola ku dňu dražby vo výške 58.142,73
eura a znalec ohodnotil predmet dražby sumou 73.000,- eur. To znamená, že nie je možné namietať
neprimeranosť výkonu záložného práva. Dražbu realizoval dražobník na základe návrhu navrhovateľa
iba za predpokladu, že tento splní všetky zákonné predpoklady a písomne vyhlási: a) že predmet dražby

je možné dražiť, b) pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva,
pričom pravosť vyhlásenia realizuje pod sankciou vzniku zodpovednosti za vzniknutú škodu. Priebeh
dražbyosvedčujenotárvnotárskejzápisnici,ktorájeverejnoulistinou.Súladomvýkonuzáložnéhopráva
v právnom poriadku SR prostredníctvom inštitútu dobrovoľných dražieb s právom Európskej únie sa
zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-34/13 (A. B. proti G. I., a. s.,), ktorý v rozsudku zo dňa 10.09.2014

konštatoval, že slovenská právna úprava nie je v rozpore s právom Európskej únie a poskytuje
dostatočnú ochranu spotrebiteľom a že je možné vykonávať takéto záložné práva aj formou dobrovoľnej
dražby. Realizácia záložného práva a v tejto súvislosti i proces dobrovoľnej dražby predstavuje až
krajné riešenie, ku ktorému vo všeobecnosti dochádza práve v dôsledku správania sa, resp. nečinnosti
dlžníka. Takto tomu bolo i v prípade žalobcov, ktorí si svoje povinnosti voči navrhovateľovi neplnili, v

iných úkonoch použiteľných na svoju ochranu ostali pasívni a nevyužili možnosti ponúkané zákonom.
Až po realizácii záložného práva žalobcovia využili posledný možný prostriedok na ochranu svojho
vlastníctva a podali žalobu o určenie neplatnosti dražby. Žalovaný v 2. rade ďalej upriamuje pozornosť
na § 21 ods. 6 ZoDD, podľa ktorého neplatnosť dražby nie je možné určiť, ak vlastník neumožnil
vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. Žalovaný v 2. rade má za to, že v tomto prípade nemožno

považovať konanie žalobcov za riadne sprístupnenie nehnuteľnosti, nakoľko žalobcovia súdneho znalca
a napokon ani záujemcov do nehnuteľnosti ani jediný krát nevpustili, keďže sa obhliadok nezúčastnili.
Poukazuje zároveň na nezákonné konanie žalobcov, ktorí aktuálnemu vlastníkovi bránia v užívaní
nehnuteľnosti a odmietajú nehnuteľnosť odovzdať a vysťahovať sa z nej. Na základe uvedeného preto
žalovaný v 2. rade zastáva názor, že takéto konanie žalobcov nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.

Navyše dražbu je možné v súlade s § 21 ods. 2 ZoDD napadnúť iba v prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia ZoDD a môže ju napadnúť iba osoba, ktorá
tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Za daných podmienok môže uvedená osoba požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Žalovaný v 2. rade uvádza, že žalobcovia neosvedčili ani jeden z
dvoch dôvodov, ktoré predpokladá ZoDD v ustanovení § 21 ods. 2 na to, aby bola dražba určená

za neplatnú. Prvý z dôvodov, ktorým je spochybnenie platnosti záložnej zmluvy, žalobcovia nijakým
spôsobom nekonkretizovali, v čom vidia dôvod neplatnosti záložnej zmluvy. Druhý dôvod, ktorým je
existencia porušenia ustanovení ZoDD, žalobcovia nepreukázali. Záverom žalovaný v 2. rade uviedol,
že má za to, že napadnutá dražba sa uskutočnila prísne podľa právnych predpisov SR, boli dodržané
všetky ustanovenia ZoDD, a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

6. Žalobcovia v rámci repliky uviedli, že súd musí ako prejudiciálnu otázku vyriešiť, či sa žalovaný
v 1. rade nestal alebo stal vlastníkom pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) č.
5150735179 zo dňa 03.12.2018, na základe ktorej poskytla žalobcom úver vo výške 109.435 eur G. G.,
P.. Žalobcovia tvrdia, že v dôsledku neplatnosti postúpenia pohľadávky zo zmluvy o úvere neexistuje na

strane žalovaného v 1. rade tvrdená pohľadávka, a preto sa ani nemohol platne stať záložným veriteľom
žalobcov. Žalovaný v 1. rade teda ani nemohol byť oprávneným navrhovateľom dražby podľa § 7 ods.
1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, a teda aj vyhlásenie navrhovateľa dražby bolo
uskutočnené v rozpore s § 7 ods. 2 zákona. Žalobcovia zotrvávajú na tvrdení o neexistencii práva
žalovaného v 1. rade zo zmluvy o úvere a s tým súvisiacej neexistencie akcesorického záložného

práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom žalobou napadnutej dobrovoľnej
dražby.Vyhlásenienavrhovateľadražbyzodňa12.07.2024neobsahujeanikonkrétnusumupohľadávky,
pretože iba odkazuje na čl. II Zmluvy o vykonaní dražby, ktorá žalobcom doručená nebola. Považujú
za neúnosné popieranie zmyslu § 7 ods. 2 zákona č. 527/2022 Z.z., pokiaľ navrhovateľ dražby anineuvedie výšku pohľadávky vo vyhlásení (za situácie, keď výška pohľadávky bola určená jednostranne
veriteľom bez predchádzajúcej súdnej kontroly) a iba odkazuje na ďalšie listiny, v ktorých by si mal dlžník
údajne sám dohľadávať výšku aj skladbu tvrdenej pohľadávky. Vyhlásenie navrhovateľa dražby zjavne

nespĺňa náležitosť určitosti a zrozumiteľnosti, pretože neobsahuje ani len sumu tvrdenej pohľadávky, a
teda ani špecifikáciu, z čoho pohľadávka pozostáva (istina, úroky zmluvné/zákonné, poplatky, zmluvné
pokuty atď.), čo už samo o sebe môže byť dôvodom neplatnosti dražby (dodatočné vysvetlenie nie je
spôsobilé nahradiť resp. doplniť niečo, čo vo vyhlásení navrhovateľa dražby absentovalo). Žalobcovia
tvrdia a preukazujú, že tvrdený právny predchodca SLSP, a.s. nepostúpil platne pohľadávku zo zmluvy

o úvere na žalovaného v 1. rade z nasledovných popri sebe existujúcich samostatných dôvodov: 1.
neplatnosť právnych úkonov jednostranného zosplatenia úveru pre nedodržanie postupu podľa § 53
ods. 9 v spojitosti s § 565 OZ vo vzťahu k obom žalobcom, pričom podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách môže banka platne postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá je už splatná;
2. nemožnosť predčasného zosplatenia úveru resp. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodu
nepreukázania splnenia povinnosti odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity žalobcov pri schvaľovaní

úveru podľa § 15 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z., pričom uvedené má za následok rovnako neplatnosť
postúpenia bankovej pohľadávky. Podľa čl. I. bodu 1. Zmluvy o úvere bola výška úveru 109.435,- eura,
z čoho na vyplatenie existujúcich úverov bola určená suma 62.472,10 eura, na rekonštrukciu domu
25.100,- eur a na iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou 21.862,90 eura. Z uvedeného je zrejmé, že
sa jednalo o výrazné prevýšenie súčtu zostávajúcich výšok existujúcich úverov na bývanie, a preto bol

úverový veriteľ povinný zisťovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie
(§ 8 ods. 4 zákona č. 90/2016 Z.z. v spojení s § 2 Opatrenia NBS). Žalovaným v 1. rade predložený
výpočet limitu ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať úver (DSTI) je nesprávny, pretože neráta
s tzv. celkovými nákladmi na zabezpečenie životných potrieb alebo chybne iba so sumou životného
minima. Už bežné zanedbanie odbornej starostlivosti (nie hrubé porušenie povinností) by malo za

následok neplatnosť predčasného zosplatnenia Zmluvy o úvere, ktorého konečná splatnosť je podľa čl.
I. bodu 1. dňa 25.03.2048 a z toho rezultujúcu aj neplatnosť postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z.. Nad rámec doterajšej argumentácie poukazujú žalobcovia na ďalší osobitný
dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy o úvere, ktorý odvodzujú z aktuálneho výroku Rozsudku
súdneho dvora EÚ z 23.01.2025 vo veci C-677/23. Zmluva o úvere síce obsahuje v čl. I. bod 1. zmienku

o predpokladoch použitých na výpočet RPMN, ale tieto predpoklady už reálne v zmluve uvedené nie sú
resp. nie je uvedené, ktoré konkrétne vstupné parametre boli predpokladom pre výpočet RPMN.

7. Žalovaní v 1. a 3. rade sa v duplike vyjadrili, že nie je povinnosťou žalovaného v 1. rade nahrádzať
dôkazné bremeno žalobcov, keď písomné vyhlásenie žalovaného v 1. rade o pravosti, výške a splatnosti

pohľadávky v zmysle § 7 ods. 2 zákona č. 527/2022 Z.z. sa nachádza v dražobnom spise, ako aj všetky
zmluvy so žalovaným v 2. rade ako dražobníkom, do ktorého sú žalobcovia ako bývalí vlastníci predmetu
dražby oprávnení nahliadnuť. Žalovaní v 1. a 3. rade predkladajú stanovisko Národnej banky Slovenska
zo dňa 14.03.2024, v zmysle ktorého nie je veriteľ povinný zisťovať skutočné náklady na bývanie,
dopravu, telefón, internet či ostatné výdavky na domácnosť, a to ani v zmysle vnútroštátnych právnych

predpisov ani v zmysle práva Európskej únie. Námietka žalobcov ohľadom absencie predpokladov
použitých na výpočet RPMN je nedôvodná, nakoľko v Zmluve o úvere sa táto náležitosť nesporne
nachádza bez potreby jej vyhľadávania či preskúmavania samotnej zmluvy.

8. Žalovaný v 2. rade sa v duplike vyjadril, že tvrdenie žalobcov ohľadom tzv. urýchleného postupu

žalovaného v 1. rade smerujúceho k dražbe a k predaju ich obydlia je nepravdivé. Výkon záložného
práva prebieha od roku 2021 a žalobcovia mali dostatok času na riešenie veci a predídeniu dražbe.
Dražobný proces u žalovaného v 2. rade bol až ďalším v poradí, kedy v čase, keď vlastníkom pohľadávky
bola Slovenská sporiteľňa, a.s., tak dražbu vykonávala DUPOS dražobná, spol. s r.o..

9. Žalobcovia v 1. a 2. rade ako dôkazy predložili nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o splátkovom
úvere (úver na bývanie) zo dňa 03.12.2018, Notárska zápisnica N 1659/2024, Nz 39152/2024, NCR1s
40314/2024 zo dňa 25.10.2024 s prílohami, Výpis z LV č. XXX čiastočný pre k.ú. C. D., Výpis z LV č. XXX
čiastočnýprek.ú.C.D.,NotárskazápisnicaN246/2023,NCRnz10647/2023,NCR1s11028/2023zodňa
20.04.2023, 2x Výzva zo dňa 28.09.2021 s kópiami doručeniek, 2x Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti zo dňa 24.11.2021 s kópiami doručeniek, Výpočet primárnej návratnosti zo dňa 28.11.2018,
Potvrdenie obce zo dňa 11.10.2024, Výzva zo dňa 09.12.2024, výpisy žalovaných z ORSR. Žalobcovia
pôvodne navrhli pripojiť spis OS Trnava sp.zn. 106Csp/84/2024, od ktorého dôkazu na pojednávaní dňa
04.09.2025 upustili. Žalobcovia ďalej navrhli dokazovanie výsluchom žalobcu v 1. rade.10. Žalovaní v 1. a 3. rade predložili nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o splátkovom úvere (úver
na bývanie) zo dňa 03.12.2018, Európsky štandardizovaný informačný formulár, Splátkový kalendár,

Všeobecné obchodné podmienky G., P., Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové
úvery G., P., Sadzobník poplatkov G. G., P., 2x Výzva zo dňa 28.09.2021 s kópiami doručeniek,
2x Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24.11.2021 s kópiami doručeniek, Záložná
zmluva k nehnuteľnostiam zo dňa 03.12.2018, Výpis z úveru, platobná história, Zmluva o postúpení
pohľadávok č. 1011/2023/CE zo dňa 13.12.2023, Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, 2x Výzva

zo dňa 07.09.2023 s potvrdeniami o doručení, Žiadosť o úver zo dňa 12.10.2018, Prehľad transakcií, 2x
Potvrdenie o dopyte do úverového registra, odpoveď NBS zo dňa 14.03.2024.

11. Žalovaný v 2. rade predložil nasledovné listinné dôkazy: Vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa
12.07.2024, rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/156/2009 zo dňa 29.03.2010, rozsudok KS v Banskej Bystrici
sp.zn. 14Co/670/2013 zo dňa 16.09.2014.

12. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými stranami,
pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

14. Medzi G. G., P. ako bankou a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola uzavretá Zmluva o
splátkovom úvere (úver na bývanie) zo dňa 03.12.2018, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý

úver na bývanie vo výške 109.435,- eur, za účelom vyplatenia existujúcich úverov (G., iná banka,
iná spol.) 62.472,10 eura, rekonštrukcie domu 25.000,- eur a iný účel v súvislosti s nehnuteľnosťou
21.862,90 eura. Úver sa žalobcovia zaviazali splácať v 351 mesačných splátkach vo výške 432,93
eura, s výškou poslednej splátky 426,81 eura, so splatnosťou splátky vždy 25. deň v mesiaci. Celková
čiastka spojená s úverom bola vo výške 152.041,31 eura, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol

dojednaný na 25.01.2019 a poslednej na 25.03.2048. Na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam
zo dňa 03.12.2018 bola pohľadávka banky zabezpečená o.i. aj záložným právom k nehnuteľnostiam
evidovaným na LV č. XXX P. XXX pre k.ú. C. D. ktorých vlastníkmi boli žalobcovia v 1. a 2. rade.
Výzvou zo dňa 28.09.2021, doručenou žalobcom dňa 04.10.2021, oznámila banka žalobcom, že ku
dňu 28.09.2021 sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 4.757,94 eura, vyzvala

žalobcov k úhrade dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením na možnosť
zosplatnenia úveru. Oznámením zo dňa 24.11.2021, doručeným žalobcom dňa 29.11.2021, oznámila
banka žalobcom, že ku dňu 23.11.2021 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy. Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 1011/2023/CE zo dňa 13.12.2023 banka pohľadávku postúpila na spoločnosť
žalovaného v 1. rade. Dňa 25.10.2024 sa konala prvá opakovaná dražba nehnuteľností, pričom

dražobníkom bol žalovaný v 2. rade a vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade. Z výpisov z listu
vlastníctva č. XXX P. XXX pre k.ú. C. D. vyplýva, že žalovaný v 3. rade je vedený ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti (bytu č. 3 vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a príslušenstve), ako aj spoluvlastníckeho podielu 1 na pozemkoch, pričom ako titul nadobudnutia
je uvedená dobrovoľná dražba zo dňa 25.10.2024. V konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp.zn.

106Csp/84/2024sažalovanýv1.rade(akožalobca)domáhaodžalobcovv1.a2.rade(akožalovaných)
zaplatenia sumy 57.619,03 eura s príslušenstvom, a to titulom plnenia zo Zmluvy o splátkovom úvere
(úver na bývanie) zo dňa 03.12.2018, ktorá pohľadávka na neho bola postúpená zo G. G., P.. Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. 1011/2023/CE zo dňa 13.12.2023.

15. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“), ak súd rozhodol o neplatnosti právneho

úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby,10ea) okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym
úkonomalebopreddobrovoľnoudražbou;toplatíajvtedy,akprávoknehnuteľnostibolodotknutéďalšou
právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.10eb)17. Poznámka 10ea) odkazuje na zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov v znení zákona č. 568/2007 Z. z..

18. Podľa § 21 ods. 2, 4, 5, 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo
boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). (2) Účastníkmi súdneho konania

o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. (4) Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za
neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. (5) Neplatnosť dražby nie je možné vysloviť z dôvodu
oneskoreného začatia dražby, ak bolo príčinou oneskoreného začatia dražby konanie inej dražby tým
istým dražobníkom na tom istom mieste a ak neumožnil vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá

má k predmetu dražby iné ako vlastnícke právo, vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby. (6)

19. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoDD, navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá
vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ“), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona.9) (1) Navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že

predmetdražbyjemožnédražiť.Akjenavrhovateľomdražbyzáložnýveriteľ,jepovinnýpísomnevyhlásiť
aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto
zákona (§ 16 ods. 3). (2)

20. Podľa § 16 ods. 2 až 4 ZoDD, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa

dražby,dražobníka,predmetudražby,najnižšiepodanie,predpokladanénákladydražbyavýškuodmeny
dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou
zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).
(2) Ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod
konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak

je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. (3) Ak v záložnej zmluve bola dohodnutá
suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí
byťnajnižšiepodanieuvedenénajmenejvtejtosume,aktentozákonneustanovujeinak.Prílohouzmluvy
je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa

navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). (4)

21. Podľa § 33 ods. 2 ZoDD, navrhovateľ dražby zodpovedá sa správnosť vyhlásenia o tom, že
predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2). Záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť
pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva. Zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne

porušením povinnosti podľa tohto odseku, sa nemožno zbaviť.

22.PodľaČl.20ods.1ústavnéhozákonač.460/1992Zb.ÚstavaSlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚSR“),
každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

23. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

24. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.25. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 502 ods. 1 OBZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

27. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom do 30.06.2024), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

28. Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

29. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

30. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

31. Podľa § 1 ods. 3 písm. b), c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom nie sú:

b) úver na bývanie podľa všeobecného predpisu o úveroch na bývanie,1d),
c) úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.

32. Poznámka 1d) odkazuje na Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „ZoÚB“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), úverom na bývanie na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom spotrebiteľovi na základe zmluvy
o úvere na bývanie vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo obdobnej finančnej pomoci,

a) ktorá je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru (ďalej
len „nehnuteľnosť“), a to aj rozostavanej, alebo ktorá je zabezpečená iným právom týkajúcim sa takej
nehnuteľnosti,
b) ktorá je účelovo určená k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určenej na bývanie, a to na
základenadobudnutiaalebozachovaniavlastníckehoprávakpozemkualebokexistujúcejnehnuteľnosti

určenej na bývanie, výstavby nehnuteľnosti určenej na bývanie, bez ohľadu na predmet záložného práva
alebo iného zabezpečujúceho práva, alebo
c) ktorá je účelovo určená na vyplatenie úveru uvedeného v písmenách a) a b) alebo v odseku 3.

34. Podľa § 15 ods. 2 ZoÚB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s odbornou

starostlivosťou podľa § 8 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
úveru na bývanie. Pri hrubom porušení povinností podľa § 8 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľaalebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie.

35. Podľa § 8 ods. 1 a 2 ZoÚB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, a to pred uzatvorením
zmluvy o úvere na bývanie alebo pred zmenou zmluvy o úvere na bývanie týkajúcou sa výrazného
navýšenia celkovej výšky úveru na bývanie. (1) Pri posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať úver na
bývanie sa zohľadňuje najmä schopnosť spotrebiteľa dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere

na bývanie a potrebné a primerané skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť schopnosť spotrebiteľa splácať
úver na bývanie počas celej doby trvania zmluvy o úvere na bývanie. Veriteľ pri posúdení schopnosti
spotrebiteľa splácať úver na bývanie berie do úvahy najmä čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie,
výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na
bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa
dodržať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere na bývanie. (2)

36. Podľa § 8 ods. 3 a 4 ZoÚB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je povinný pri posúdení
schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti
k príjmu. (3) Na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie sa použijú

najmä tieto položky: a) príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na
uspokojovanie základných životných potrieb spotrebiteľa, c) výška splátky poskytovaného úveru na
bývanie, d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa. (4)

37.Podľa§8ods.7a8ZoÚB(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),veriteľmôžeposkytnúťúverna

bývanie spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať úver
a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu podľa odseku 3. (7) Podmienka uvedená v odseku 7
sa nevzťahuje na úver na bývanie, ktorým sa splatí jeden existujúci úver alebo viac existujúcich úverov
na bývanie alebo spotrebiteľských úverov podľa osobitného predpisu5) (ďalej len „refinancovaný úver“),
aleboakideozmenuzmluvyspočívajúcejvnavýšenívýškyúverunabývanie(ďalejlen„navýšenýúver“),

ak v týchto situáciách výška poskytnutého úveru na bývanie výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov. (8)

38. Podľa § 8 ods. 10 ZoÚB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je povinný na účely podľa
odseku 3 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie

základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,23a)
peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a
ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjmoch podľa prvej vety je potrebné dokladovať a
overovať prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa.
Veriteľ je povinný, bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa

splácať úver na bývanie a na účely podľa odseku 3, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom
spotrebiteľa od Sociálnej poisťovne,23aa) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ overuje
len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získal od spotrebiteľa, u ktorého posudzuje
schopnosť splácať úver na bývanie. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,23a) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na

životné minimum podľa osobitného predpisu23b) a na príjem spotrebiteľa.

39. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

40. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

41. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

42. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom
ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnejbanky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný

peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom

len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

43. Poznámka 87ad) odkazuje na § 20 ods. 6 a 8 zákona č. 90/2016 Z. z..

44. Podľa § 20 ods. 6 ZoÚB, (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), ak je spotrebiteľ

aj napriek písomnej výzve veriteľa nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho dlhu voči veriteľovi, môže veriteľ svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku alebo tejto časti peňažného záväzku postúpiť písomnou zmluvou banke,
zahraničnej banke alebo pobočke zahraničnej banky,9) alebo veriteľovi podľa osobitného predpisu45a)
aj bez súhlasu spotrebiteľa. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku aj inej osobe, ak sa postupuje podľa

predpisov upravujúcich riešenie krízových situácií na finančnom trhu,45b) upravujúcich konkurzné
konanie45c) alebo ak ide o prechod pohľadávky z banky, zahraničnej banky, pobočky zahraničnej
banky9) alebo finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu45d) na banku, zahraničnú banku, pobočku
zahraničnej banky9) alebo finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu,45d) s predchádzajúcim
súhlasom Národnej banky Slovenska podľa osobitného predpisu.45e) Toto právo veriteľ nemôže

uplatniť, ak spotrebiteľ ešte pred postúpením pohľadávky uhradil omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva. Veriteľ môže previesť alebo postúpiť pohľadávku podľa prvej vety
so všetkými právami s ňou spojenými, ak ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa na blízku osobu45f)
spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

45. Predovšetkým bolo potrebné v konaní vyriešiť otázku, či je žaloba správnym prostriedkom ochrany
práv žalobcov, resp. či je žaloba z procesného hľadiska prípustná.

46. Výrok určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby je určovacím výrokom, pričom s poukazom na
procesnú úpravu v § 137 písm. d) CSP ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, v tomto prípade

neplatnosti právneho úkonu. S poukazom na citované znenie § 137 písm. d) CSP, možnosť žalobcov
domáhať sa určenia právnej skutočnosti je daná vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade
podanej žaloby, z ustanovenia § 21 ods. 2 ZoDD vyplýva možnosť domáhania sa určenia neplatnosti
dobrovoľnej dražby, pričom následne v prípade úspechu žaloby okresný úrad v zmysle § 34 ods. 2 KZ
vyznačí stav, ktorý bol evidovaný pred dobrovoľnou dražbou. Zároveň, uvedená procesná prípustnosť

žaloby vyplýva aj z ustálenej súdnej praxe. Vzhľadom na to je žaloba prípustnou v zmysle § 137 písm.
d) CSP, a preto bol možný jej meritórny prieskum.

47. K argumentácii žalovaného v 2. rade, že podľa § 21 ods. 6 ZoDD nie je možné určiť neplatnosť
dražby, ak vlastník neumožnil vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby, súd uvádza, že vychádza

z nesprávneho výkladu ustanovenia § 21 ods. 6 ZoDD. Podľa citovaného ustanovenia, ak neumožnil
vlastník predmetu dražby vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby, nie je možné vysloviť neplatnosť
dražby z dôvodu oneskoreného začatia dražby. Uvedené však nevylučuje možnosť vysloviť neplatnosť
dražby z iných dôvodov, pričom žalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti dražby práve z týchto
iných dôvodov.

48. Pokiaľ ide o poukazovanie žalovaného v 2. rade na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 14Co/670/2013 zo dňa 16.09.2014, tento nie je na tu prejednávanú vec aplikovateľný.
V uvedenom konaní žalobcovia neposkytli potrebnú súčinnosť k tomu, aby mohla byť nehnuteľnosť preúčely podania znaleckého posudku a zistenia ceny nehnuteľnosti riadne ohodnotená, pričom súčasne
namietali podhodnotenie nehnuteľnosti, a preto súd konštatoval, že nie sú oprávnení domáhať sa
neplatnosti dražby v súlade s § 21 ods. 2 ZoDD, ak sami porušili ustanovenia zákona o dražbách, ktoré

mohli viesť k riadnemu zisteniu ceny k predmetu dražby. O takýto prípad však v tu prejednávanej veci
nešlo.

49. Nesprávna bola tiež argumentácia žalobcov o nemožnosti postupu žalovaného v 1. rade, ktorý
inicioval dobrovoľnú dražbu napriek tomu, že pohľadávka je sporná, pričom nevyčkal na posúdenie jej

dôvodnosti súdom v konaní sp.zn. 106Csp/84/2024. Záložnému veriteľovi žiadne zákonné ustanovenie
nezakazuje vykonať záložné právo pre nejudikovanú pohľadávku. Súd pritom poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/156/2009 zo dňa 29.03.2010, v ktorom dovolací súd uzavrel, že „z
vyššie uvedených zákonných ustanovení ani ustanovení upravujúcich záložné právo nevyplýva, že by
prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku
zabezpečenúzáložnýmprávom,bolodôvodom,sozreteľomnaktorýbyzáložnýveriteľnemoholpristúpiť

k realizácii záložného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách.“

50. Rovnako nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalovaného v 2. rade, a síce že konanie žalobcov
nemôže požívať žiadnu právnu ochranu, pretože aktuálnemu vlastníkovi bránia v užívaní nehnuteľnosti
a odmietajú nehnuteľnosť odovzdať a vysťahovať sa z nej. Súd pritom poukazuje na uznesenie č.k.

11C/118/2024-68 zo dňa 14.01.2025, ktorým bolo neodkladným opatrením (vydaným súdom v tomto
konaní) žalobcom umožnené nerušené užívanie predmetnej nehnuteľnosti, ktoré je žalovaný v 3. rade
ako evidovaný vlastník povinný nerušiť, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

51. Žaloba bola podaná v lehote podľa § 21 ods. 2 ZoDD, a teda bola podaná včas, z ktorého dôvodu

žalobcom nezaniklo právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby. V tu prejednávanej veci je podstatou
žaloby tvrdenie žalobcov, že žalovaný v 1. rade nebol oprávnený navrhnúť dražbu podľa § 7 ods. 1
ZoDD, pretože sa nestal záložným veriteľom žalobcov pre neplatné postúpenie pohľadávky zo zmluvy
o úvere, ako aj tvrdenie žalobcov o neurčitosti vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 ZoDD.

52. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné ho posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného
zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského
charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie), keďže
zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň banka pri uzatváraní zmluvy vystupovala ako veriteľ

s poukazom na predmet podnikania a žalobcovia vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

53. V tu prejednávanej veci bol navrhovateľom dobrovoľnej dražby žalovaný v 1. rade ako záložný
veriteľ, pričom pôvodným veriteľom pohľadávky bola banka, ktorá svoju pohľadávku voči žalobcom ako

spotrebiteľom bez ich súhlasu postúpila na žalovaného v 1. rade, t.j. na nebankový subjekt.

54. Podmienkami pre platné postúpenie bankovej pohľadávky sú podľa § 92 ods. 8 ZoB splatná
pohľadávka, písomná výzva banky klientovi a nepretržité omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych
dní.

55. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že Výzvou zo dňa 28.09.2021 oznámila banka
žalobcom, že k uvedenému dňu sú v omeškaní so splácaním pohľadávky vo výške 4.757,94 eura,
vyzvala ich k úhrade dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením na možnosť
zosplatnenia úveru. Vo výzve však nebolo uvedené a konkretizované, pre ktorú omeškanú splátku banka

chce využiť svoje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Oznámením zo dňa 24.11.2021
oznámila banka žalobcom, že ku dňu 23.11.2021 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy,
avšak rovnako neuviedla, kvôli ktorej neuhradenej splátke sa tak stalo.

56. Upozornenie pred zosplatnením úveru, ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, sú

jednostrannými právnymi úkonmi veriteľa, ktoré musia spĺňať aj náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti
právneho úkonu, inak je potrebné ich považovať za neplatné podľa § 37 OZ. Z právneho úkonu musí byť
pre jeho adresáta objektívne pochopiteľná vôľa konajúceho subjektu, teda bez rozumných pochybnostímusí byť pre adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu. Túto neplatnosť pritom
nie je možné napraviť prípadným dodatočným vysvetlením či doplnením ich obsahu.

57. Konkretizácia omeškanej splátky musí byť uvedená ako vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred
zosplatnením, tak aj v samotnom vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Inak nie je možné overiť, či
boli dodržané zákonné lehoty a správnosť postupu predchádzajúceho vyhláseniu predčasnej splatnosti
celého úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ. V tu prejednávanej veci bolo pritom potrebné aplikovať
ustanovenie § 53 ods. 9 OZ účinné do 31.10.2024, t.j. v čase vykonania právnych úkonov veriteľa

smerujúcich k predčasnému zosplatneniu úveru.

58. Uvedená špecifikácia splátky, pre nezaplatenie ktorej plánuje veriteľ zosplatniť úver, má pre
spotrebiteľa význam v tom zmysle, že zaplatením práve tejto splátky v stanovenej lehote môže
spotrebiteľ odvrátiť predčasné zosplatnenie úveru. Spotrebiteľ pritom nie je povinný si vypočítať, pre
nezaplatenie ktorej splátky môže byť úver zosplatnený, a to najmä vtedy, ak je spotrebiteľ v omeškaní

s väčším počtom splátok.

59. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024, v ktorom
dovolací súd uviedol, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný,
a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany

veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniť celý dlh.“

60. V tu prejednávanom prípade ani z výzvy ani z oznámenia o zosplatnení nie je jednoznačne zistiteľné,

pre ktorú splátku mienila banka postupovať podľa § 565 OZ a vyhlásiť úver za predčasne splatný, z čoho
vyplývaneplatnosťtýchtoprávnychúkonovbanky(§37ods.1OZ),zktoréhodôvodunedošlokplatnému
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

61.VtejtosúvislostisúdpoukazujetiežnarozsudokKrajskéhosúduvTrnaveč.k.21CoCsp/17/2024-334

zo dňa 30.05.2025, v ktorom odvolací súd uviedol, že „32. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací
súd konštatuje, že keďže výzva pred zosplatnením (rovnako ani predčasné zosplatnenie pohľadávky)
právnym predchodcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné a určité nezameniteľné
skutkové a právne odôvodnenie tak, aby spotrebiteľ, teda aj žalovaný, týmto úkonom porozumel a
skutkový dej mal nezameniteľný, k platnému zosplatneniu úveru podľa § 39 Občianskeho zákonníka

nedošlo, pretože podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Hmotnoprávne
úkony právneho predchodcu žalobcu svojim obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 a § 565 pre
absenciunezameniteľnéhouvedeniasplátky,prektorúžalobcapristupujekmimoriadnejsplatnostiúveru
a okolnosti za akých k tomu došlo, preto zároveň takýto nejednoznačný (neurčitý) právny úkon v zmysle

§ 37 Občianskeho zákonníka nemôže mať žiadne právne následky, keďže neobsahuje konkretizáciu
splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka žalobcu, že
zo strany veriteľa nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, ani nesúhlas so záverom, že by
uplatnenie práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka malo byť neplatným právnym úkonom. 33. K
uvedenému v odseku 32 odvolací súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol

jednotný názor na to, či neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného
zosplatnenia a následne jeho neplatnosť, alebo nie. Napr. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.1.2024 ustálil, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru
za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v

tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh.“ Aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 z 25.9.2024 Najvyšší súd SR dospel k záveru, že:
„V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s
ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú

jednorazovoapredčasnezosplatnilcelýdlh.“ObdobnýnázorvyjadrilNajvyššísúdSRajvrozhodnutiach
sp. zn. 5Cdo/188/2023 z 31.7.2024 a 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024. 34. Uvedená nejednotnosť bola
vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 právnu vetu (ktorá bude publikovanáv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR) v znení: Bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ.)“

62. Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 4Cdo/76/2025 zo dňa 21.08.2025 uviedol, že „upriamuje
pozornosť na skutočnosť, že iný senát najvyššieho súdu (6C) vo svojom uznesení z 13. februára

2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, po rozbore relevantných právnych ustanovení, § 37 ods. 1 OZ, § 565
vety prvej OZ a § 53 ods. 9 OZ pri posudzovaní rovnako formulovanej otázky ako v preskúmavanej
veci dospel k záveru, že „ (...) ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou

a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej Občianskeho zákonníka
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému
využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej
ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch

v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako
na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto
náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia
požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch
sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Z týchto

dôvodov senát najvyššieho súdu 6C argumenty dovolateľky na podporu jej tvrdenia o neexistencii
žiadneho právneho podkladu pre vyžadovanie uvedenia konkretizácie splátky, pre ktorú má dôjsť k
zosplatneniu (v žiadosti o jednorazové splatenie, resp. v upozornení na hodlané využitie práva tejto
predchádzajúcom) nepovažoval za udržateľné. 20. Posudzujúc právne účinky dovolania podľa stavu v
čase jeho podania, dovolací súd konštatuje, že medzičasom Občianskoprávne kolégium Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí konanom 04. júna 2025 prijalo uznesenie najvyššieho
súdu z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022 ako judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre
ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v

znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.“ Vzhľadom na uvedené
je potrebné konštatovať, že závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa
13.02.2025 predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 2 CSP), od
ktorej nemá tunajší súd dôvod sa odkloniť.

63. Zároveň v zmysle § 565 OZ je potrebné právo na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, čo však nebolo
v tu prejednávanej veci splnené. Vzhľadom na doručenie Výzvy zo dňa 28.09.2021 žalobcom dňa
04.10.2021 bola totiž banka povinná právo zosplatnenia použiť do 25.10.2021, keďže dobrovoľná lehota

15 dní na uhradenie dlžnej sumy uplynula dňa 19.10.2021. Pôvodný veriteľ toto právo použil až dňa
23.11.2021 (ku ktorému dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru), z ktorého dôvodu rovnako nemohlo
prísť k platnému zosplatneniu úveru pre rozpor s § 565 OZ. Príklad uvádzaný žalovanými v 1. a 3. rade
(týkajúci sa účelového vyčkávania dlžníka na prebratie zásielky s výzvou) je pre tu prejednávanú vec
bezpredmetný, keďže žalobcovia zásielky s výzvou riadne prebrali a veriteľovi nič nebránilo mimoriadnu

splatnosť úveru vyhlásiť do 25.10.2021.

64. Zároveň súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal
s odbornou starostlivosťou (§ 8 ods. 2 ZoÚB), pričom bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie, keď mal brať do úvahy najmä

čas, na ktorý sa poskytuje úver na bývanie, výšku poskytnutého úveru na bývanie, príjem spotrebiteľa,
výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru na bývanie a ďalšie finančné a ekonomické okolnosti, ktoré
môžumaťvplyvnaschopnosťspotrebiteľadodržaťpovinnostivyplývajúcezozmluvyoúverenabývanie.65. V konaní nebolo preukázané, že by si veriteľ za účelom posudzovania bonity od žalobcov
vyžiadal dostatočné doklady preukazujúce ich príjmy a výdavky, pričom pri výdavkoch vychádzal iba
zo súm životného minima a ani riadne nezisťoval relevantné výdavky žalobcov. Spotrebiteľ je povinný

poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie,
aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto
získané informácie riadne vyhodnotiť. Veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/
domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu

žiadateľovioúver(t.j.konkrétnepríjmy,konkrétnenákladynabývanie,dopravu,domácnosť,stravu,príp.
nezaopatrené deti). Zákon vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje
vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 8 ods. 1 ZoÚB, t.j. „s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver na bývanie“ je potrebné vykladať tak, že
nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje,
aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Pri získavaní relevantných informácií pritom

veriteľ musí vychádzať nielen z informácií dodaných spotrebiteľom (ktoré majú byť aj preukázané
relevantnými listinami), ale aj z informácií, ktoré veriteľ získava z iných dostupných zdrojov, tak aby získal
objektívny obraz o finančnej situácii spotrebiteľa.

66. Veriteľ vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval (keď posudzoval schopnosť žalobcov splácať úver

bez riadnych údajov o ich výdavkoch a bez dokladov o nich), čím porušil svoje povinnosti stanovené v §
8 ods. 2 ZoÚB. Uvedený postup riadneho posudzovania schopnosti žalobcov splácať úver bol namieste
o to viac, že úverom od banky boli refinancované skoršie úvery žalobcov, čo samo o sebe nesvedčí
o bonite žalobcov, práve naopak. Súd mal za to, že výška sumy životného minima môže slúžiť len ako
orientačná, pričom aj opatrenie NBS ju uvádza len ako sumu minimálnu. Súd zdôrazňuje, že povinnosť

riadne skúmať bonitu spotrebiteľa má veriteľ, pričom sa jej nemôže zbaviť poukazovaním na osobu
svojho finančného sprostredkovateľa.

67. V prípade porušenia povinnosti podľa § 8 ods. 1 ZoSÚ nebol veriteľ oprávnený v zmysle § 15
ods. 2 ZoÚB vyžadovať od žalobcov jednorazové splatenie úveru na bývanie. Vzhľadom na uvedené,

predčasnému zosplatneniu úveru bránila skutočnosť, že pôvodný veriteľ si nesplnil povinnosť odbornej
starostlivosti pred uzavretím zmluvy, čo má za následok nemožnosť predčasného zosplatenia úveru.

68. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1011/2023/CE zo dňa 13.12.2023 došlo k postúpeniu
pohľadávky z predmetnej zmluvy zo spoločnosti G., P. ako postupcu na spoločnosť žalovaného v 1. rade

ako postupníka. V súvislosti s otázkou platného postúpenia pohľadávky súd poukazuje na skutočnosť,
že v konaní nebolo preukázané, že by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému bola v čase
postúpenia splatnou, či už z dôvodu termínu konečnej splatnosti úveru alebo z dôvodu predčasného
zosplatnenia úveru.

69. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 92 ods. 8
ZoB v spojení s § 20 ods. 6 ZoÚB je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v
rozpore s citovaným ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej
zmluvy.

70. Súd pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018,
z ktorého odôvodnenia vyplýva, že podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za
splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami,
bezsplneniaktorýchkpostúpeniuprísťnesmie(jezakázané).Nerešpektovanietakejtoúpravymápotom

za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ).

71. Rovnako súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020
(publikovaný pod R 4/2021), v ktorom dovolací súd uviedol, že „ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení do 31. decembra 2016 oprávňovalo banku postúpiť tretej osobe len

pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná“.

72.Keďženebolavyhlásenámimoriadnasplatnosťúveruzákonnýmspôsobom(predčasnézosplatnenie
bolo neplatné) a zároveň nenastal termín konečnej splatnosti úveru (25.03.2048), pohľadávka banky nieje ani nebola postupiteľná, pretože tomu bráni ustanovenie § 525 ods. 1 OZ a § 92 ods. 8 ZoB v spojení
s § 20 ods. 6 ZoÚB, a preto postúpenie zo dňa 13.12.2023 je svojim obsahom a účelom v rozpore so
zákonom, a preto neplatné podľa § 39 OZ.

73. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/266/2020
zo dňa 31.03.2022, podľa ktorého „obsah ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách
predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je jej klient v omeškaní so splnením čo len
časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľského charakteru dojednanej zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť

oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.“
V zmysle uvedeného rozhodnutia by tak nebolo možné Výzvu zo dňa 28.09.2021, ani Oznámenie zo
dňa 24.11.2021, považovať za výzvu banky vyžadovanú ustanovením § 92 ods. 8 ZoB, čo tiež zakladá
dôvod neplatnosti postúpenia pohľadávky.

74. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, z dôvodu neplatného postúpenia nenadobudol žalovaný v 1.

rade práva k pohľadávke banky voči žalobcom v celom jej rozsahu, tak ako bola vymedzená v zmluve
o postúpení, a teda žalovaný v 1. rade sa nestal ani záložným veriteľom žalobcov, a preto nebol ani
oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby v zmysle § 7 ods. 1 ZoDD.

75. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že okrem vyššie uvedeného, došlo k porušeniu ustanovenia §

7 ods. 2 ZoDD, keď žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby bol povinný písomne vyhlásiť pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa ZoDD, avšak tak
neurobil. Vyhlásenie navrhovateľa dražby zo dňa 12.07.2024 totiž neobsahuje náležitosť podľa § 7 ods.
2 ZoDD, a síce výšku a splatnosť pohľadávky, a je tak neurčité. Uvedené náležitosti vyhlásenia boli
namiesteotoviac,ževýškapohľadávkybolaurčenájednostranneveriteľombezpredchádzajúcejsúdnej

kontroly. Vyhlásenie ohľadom výšky pohľadávky odkazuje na čl. III. ods. 4 Zmluvy o vykonaní dražby
zo dňa 12.07.2024, avšak napriek námietke žalobcov, žalovaný v 1. rade nepreukázal ani to, že výška
a splatnosť pohľadávky bola uvedená v čl. III. ods. 4 Zmluvy o vykonaní dražby. Uvedené by však ani
nepostačovalo, keď vyhlásenie pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky malo byť súčasťou vyhlásenia
podľa § 7 ods. 2 ZoDD. V zmysle § 16 ods. 4 ZoDD je totiž písomné vyhlásenie záložného veriteľa o

pravosti, výške a splatnosti pohľadávky prílohou zmluvy o vykonaní dražby, a nie naopak.

76. Na preukázanie dodržania § 7 ods. 2 ZoDD pritom nepostačovalo, že žalovaný v 1. rade v rámci tohto
konania špecifikoval pohľadávku uplatnenú na dobrovoľnej dražbe, pretože svoju povinnosť si mal splniť
pri vyhotovení a podpísaní vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 ZoDD, z ktorého malo byť jednoznačne zrejmé,

aká bola výška pohľadávky v čase začatia výkonu záložného práva. Uvedené nedostatky vyhlásenia
znamenajú, že neboli preukázané hmotnoprávne predpoklady na vykonanie dražby, pričom to bol
práve žalovaný v 1. rade, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre vykonanie dražby.

77. Súd poukazuje na to, že zákon o dobrovoľných dražbách výslovne neustanovuje, porušenie ktorých
jeho ustanovení má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, avšak keďže ide o jediný prostriedok
ochrany dotknutej osoby, treba zvoliť skôr extenzívny výklad (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6Cdo/66/2019 zo dňa 28.08.2020).

78. Súd mal za to, že porušenie ustanovenia ZoDD, aby navrhovateľom dražby bola osoba, ktorá
je na to oprávnená podľa § 7 ods. 1 ZoDD (v tomto prípade záložný veriteľ), je takým porušením,
ktorým boli žalobcovia jednoznačne dotknutí na svojich právach. Žalobcovia totiž spochybnili oprávnenie
žalovaného v 1. rade vôbec pristúpiť k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby,
a teda spochybnili konanie dobrovoľne dražby ako takej. Konaním dražby na základe neoprávnenej

osoby navrhovateľa dražby boli žalobcovia zbavení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
rozpore so zákonom. Vyhovením žalobe nedôjde k obnoveniu predchádzajúceho právneho stavu,
pretože žalovaný v 1. rade nebude môcť opäť realizovať oprávnenia záložného veriteľa k predmetu
zálohu.

79. Podľa názoru súdu tak bola jednoznačne naplnená aj tá podmienka, že išlo o také porušenie
ZoDD, ktorým boli žalobcovia aj reálne dotknutí na svojich právach, pričom zároveň medzi porušením
ustanovení ZoDD a vznikom ujmy na ich právach je príčinná súvislosť (viď uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Cdo/66/2019 zo dňa 28.08.2020).80. Pokiaľ žalovaný v 2. rade poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/184/2015
zo dňa 14.01.2016, v tam uvedenej veci žalobca nespochybnil oprávnenie navrhovateľa dražby pristúpiť

k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, a preto ak by súd žalobe v uvedenom
konaní vyhovel, došlo by iba k obnoveniu predchádzajúceho právneho stavu, a teda ide o skutkovo iný
prípad.

81. Porušenie ustanovení § 7 ods. 1 a 2 ZoDD malo taký závažný dosah na právne postavenie žalobcov

ako dotknutých osôb, že jediným spôsobom, ako bolo možné vzniknutý stav právnej neistoty odstrániť,
bolo určenie dobrovoľnej dražby za neplatnú. Z tohto dôvodu súd žalobe vyhovel a dražbu, ktorá bola
dňa 25.10.2024 zavŕšená udelením príklepu, vyhlásil za neplatnú vo výroku I. tohto rozsudku.

82. Pokiaľ ide o dokazovanie, súd k žiadosti žalobcov, aby súd uložil žalovanému v 1. rade, aby predložil
Zmluvu o vykonaní dražby zo dňa 12.07.2024, na ktorú odkazuje Vyhlásenie navrhovateľa dražby zo

dňa 12.07.2024, uvádza, že dôkazné bremeno o vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZoDD niesol žalovaný v 1.
rade, a nie žalobcovia. Bolo preto na žalovanom 1. rade, aby preukázal, že vyhlásenie spĺňa požiadavky
podľa § 7 ods. 2 ZoDD a ak tak neurobil, žalobcovia nie sú povinní k tomu predkladať ani navrhovať
dôkazy. Súd preto žiadnu povinnosť žalovanému v 1. rade neukladal, ale z jeho nečinnosti vyvodil záver
o neunesení dôkazného bremena o tom, že vyhlásenie podľa § 7 ods. 2 ZoDD spĺňa náležitosti podľa

zákona.

83. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, keďže mal skutkový stav dostatočne za preukázaný
z vykonaného dokazovania a tento dôkaz by nemohol viesť k inému rozhodnutiu súdu.

84. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

85. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

86. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

87. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

88. O nároku na náhradu trov konania o určenie neplatnosti právneho úkonu rozhodol súd podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovia boli v konaní plne úspešní,

čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcov voči žalovaným v 1.-3. rade spoločne a nerozdielne
na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, o čom súd rozhodol vo výroku II.
rozsudku. Žalovanými pritom neboli tvrdené, a súd nezistil, také výnimočné okolnosti, ktoré by súd mohol
považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcom nárok na náhradu trov konania
nepriznal.

89. O výške náhrady trov konania žalobcov v 1. a 2. rade bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Mar 25, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy… , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025