Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 27, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/141/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123416157
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123416157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o.,
so sídlom: so sídlom: Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom: Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
o zaplatenie 310,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110

p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 03. októbra 2024 č.k. 10C/98/2023-110, uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 310,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 310,- eur od 21.06.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Druhým výrokom súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

2. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 310,- eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 21.06.2023, ako aj na náhrady trov
konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 16.04.2023 došlo v Bratislave k dopravnej nehode, pri
ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle držiteľa KONTO TEAM SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35
827 424, so sídlom: Šamorínska 32, 821 06 Bratislava (ďalej aj „poškodený“), pričom k vzniku škody

došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal
poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 578/2023 zo dňa 22.05.2023, na
základe ktorej si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo s tým, že nájom náhradného vozidla
trval od 22.05.2023 do 25.05.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do
ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým
vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po ukončení doby trvania nájmu

náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 6112023 splatnú dňa 09.06.2023 na
sumu 675,- eur s DPH za 4 dni, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Poškodený odplatne postúpil
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Pohľadávku vo výške 675,- eur bez DPH postúpilZmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2023 na žalobcu, ktorej postúpenie oznámil žalovanému.
Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov. Žalovaný dňa 08.06.2023 poskytol žalobcovi poistné
plnenie vo výške 365,- eur, keď postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné

plnenie krátil nedôvodne. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že žalovaný mu neposkytol poistné plnenie v
rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom

náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany
žalovaného. Mal tiež za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia,
ktoré bol povinný poskytnúť najneskôr do 20.06.2023 podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), pričom žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 05.06.2023
podľa oznámenia o poistnom plnení.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom pod sp.zn. 26Up/1610/2023 dňa 27.10.2023 vydal
platobný rozkaz. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor dňa 09.11.2023, ktorý odôvodnil
tým, že v rámci prešetrovania poistnej udalosti poškodeného zistil, že denná sadzba za nájom
náhradného vozidla bola účtovaná v neprimerane vysokej výške, ktorá nemohla byť považovaná za

účelne vynaloženú v súvislosti s dopravnou nehodou. Prenajaté náhradné vozidlo značky Porsche
Macan bolo totiž radené do vyššej kategórie luxusných vozidiel, ako poškodené vozidlo značky BMW
X5 kategórie vyššej strednej triedy. Žalovaný predložil cenníky iných požičovní motorových vozidiel, z
ktorých vyplývalo, že vozidlo v kategórii vozidiel BMW X5 bolo možné prenajať v bežnej výške dennej
sadzby 100,- eur, preto priznanie ceny nájmu vo výške 85,- eur bolo adekvátne. Taktiež priložil cenníky

vozidiel značky Porsche, ktoré boli dostupné na prenájom za podstatne nižšiu čiastku denného nájmu
ako fakturoval žalobca. Pritom poznamenal, že aj pri pripustení prenájmu vozidla vyššej kategórie
ako bolo poškodené vozidlo (takýto postup žalovaný dôrazne odmieta), bola denná sadzba vo výške
195,- eur (cena s DPH) nájmu pre prenajaté vozidlo neprimerane vysoká. Nárok poškodeného bol v
otázke dĺžky trvania nájmu riadne uznaný žalovaným v plnom rozsahu a táto otázka medzi žalobcom

a žalovaným nebola v konaní sporná.

4. Žalobca vo svojej replike uviedol, že žalovaný pri odvolávaní na obvyklé ceny prenájmu účelovo
skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného. Pri tom žalobca upozornil, že z cenníkov
autopožičovní nebolo zrejmé, čo všetko bolo zahrnuté v uvádzanej cene a či bola uvádzaná cena finálna.

V prípade ponuky nájmu vozidla značky BMW X5 vo výške 70,- eur/deň upozornil na skutočnosť, že
išlo iba o kupón na zľavu na 1-dňový prenájom vozidla. Taktiež upozornil, že viaceré z požičovní, na
ktoré žalovaný poukázal ani nepôsobili v bratislavskom regióne. Ďalej poznamenal, že cenníky bežných
autopožičovnísaodvíjajúodpočtudnínájmuapriichvyužitíbymoholpoškodenýstratiťvýhodunižšieho
nájomného, ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, prípadne by

náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Žalobca pri tom nie
je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu nájmu a to tak, že cena za každý deň je rovnaká,
ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy.
Dodal, že skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický
priemer, resp. individuálne výpočty poisťovní o predpokladanej výške nájomného v náhodne vybranom

okruhu požičovní prostredníctvom internetu. Ďalej predložil vzorku trhu a konštatoval, že účtovaná výška
denného nájomného v sume 162,50 eur bez DPH, resp. 195,- eur s DPH bola cenou primeranou a
obvyklou. Mal taktiež za to, že prenajaté vozidlo bolo porovnateľné s poškodeným vozidlom. V závere
poznamenal, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej
nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky,

ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že vozidlá BMW X5 a Porsche Macan sú vozidlami odlišnej kategórie. Na
podporu predložil kategorizáciu vozidiel. Spochybnil cenníky predložené žalobcom, nakoľko ich nebolo
možné aplikovať na skutkové okolnosti daného prípadu. Napríklad cenník spoločnosti E. uvádzal sumu

aplikovateľnú v situácii, ak ide o nájom vozidla mimo poistných udalostí. Pri škodách uplatňovaných
z PZP boli ceny za nájom upravené odlišne. Uviedol, že dĺžka nájmu teda môže byť zohľadnená
pri vyúčtovaní celkovej ceny nájmu v závere doby nájmu. Z tohto dôvodu nevidel prekážku, ktorá
by mala brániť výpočtu výšky nájmu s ohľadom na počet dní prenájmu v závere prenájmu vozidlapoškodeným. Navyše už v samotnej Zmluve o nájme náhradného vozidla zo dňa 22.05.2023 žalobca
ako autopožičovňa uviedol, že nájom náhradného vozidla sa zajednáva na dobu od 22.05.2023 do
25.05.2023. Žalobca teda mal vedomosť o dĺžke trvania nájmu, jeho argumentácia bola preto nelogická,

klamlivá a fakticky nesprávna. Svoje tvrdenie žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno
tvrdenia.

6. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b),
ods. 4, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427 ods. 1, 2, § 429, § 442 ods. 1, § 517 ods.

1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 663, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
a § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom ku dňu omeškania a vecne tak, že dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná v celom
rozsahu. Poškodenému bola v súvislosti s dopravnou nehodou spôsobená škoda na motorovom vozidle,
ktorá si vyžiadala opravu, pričom k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poisteného u žalovaného. Tým bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v konaní. Aktívnu

vecnú legitimáciu mal súd prvej inštancie za preukázanú zo Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uviedol, že
náklady na prenájom náhradného motorového vozidla možno považovať za skutočnú škodu definovanú
vustanovení§442OZ,akoujmuvmajetkovejsférepoškodeného,ktoránastalavsúvislostisoškodovou
udalosťou a nemôže byť žiadnym spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti.
Na skutočnú škodu sa prihliada tak, aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného.

Žalovaný nepopieral potrebu nájmu motorového vozidla poškodeným počas doby, kedy bolo jeho
motorové vozidlo opravované, ani samotnú dĺžku nájmu, uvedené skutočnosti boli v konaní nesporné.
Procesná obrana žalovaného bola založená na neprimeranej odplate za nájom motorového vozidla,
pričom žalovaný tvrdil ad 1/, že prenajaté vozidlo (Porsche Macan) nebolo porovnateľné s poškodeným
motorovým vozidlom (BMW X5) a ad 2/ že cena nájmu BMW X5 bola primeraná vo výške 85,- eur za

deň, a že aj cena nájmu vozidla Porche Macan bola neprimerane vysoká, nakoľko takéto vozidlo bolo
možné prenajať za podstatne nižšiu čiastku (100,- eur za deň).

7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku nestotožnil s procesnou obranou žalovaného,
že poškodené a prenajaté motorové vozidlo sú odlišnej kategórie, a že BMW X5 je vozidlo tzv. vyššej

strednej triedy. Obidve motorové vozidlá sú vozidlami typu „SUV“, a teda išlo o porovnateľné (a luxusné)
vozidlá, ktorých cena na trhu sa môže líšiť v závislosti od výbavy a ďalších parametrov, pričom to,
aké typy vozidiel zaradí požičovňa do akej cenovej hladiny, je iba vecou jeho obchodnej stratégie a
obchodného rizika. Navyše aj z listinného dôkazu, ktorý predložil žalovaný, bolo zrejmé, že BMW X5
bolo zaradené do kategórie G1 (SUV), teda do rovnakej ako napríklad Porsche Cayenne. Nemožno

predpokladať, že v prípade škody na motorovom vozidle bude na dobu opravy v autoservise vždy
možné prenajať presne ten istý typ (resp. značku) vozidla a je logické, že si poškodený prenajme aj
vozidlo inej značky, ktoré bude práve dostupné. Vo vzťahu k primeranosti ceny nájmu vozidla súd prvej
inštancie uviedol, že žalobcu v konaní nezaťažovalo dôkazné bremeno preukázania obvyklosti cien
nájmu obdobných motorových vozidiel (na rozdiel od žalovaného, keďže tento krátil žalobcom uplatnenú

náhradu škody z dôvodu, že cenu nájmu náhradného motorového vozidla fakturovanú poškodenému
nepovažoval za obvyklú v danom čase a mieste, ale za obvyklú cenu nájmu považoval sumu 85,- eur za
jedendeň).Cenynájmu,ktoréžalovanýdeklarovalakoprimerané,všakbolivybratéúčelovo,inconcreto:
ponuky autopožičovní z iných regiónov (Žilina či Nitra namiesto Bratislavy), ďalej časovo limitovaná
ponuka (zľavnená cena vo výške 70,- eur namiesto bežnej ceny 140,- eur). Ďalej uviedol, že v žalovaným

predložených ponukách sa často vyžadovalo zloženie depozitu (300,- eur, 1.000,- eur), pričom bolo
nutné predpokladať, že tento depozit sa vracia, ak je vozidlo po skončení nájmu v poriadku. Zdôraznil
pritom, že od poškodenej osoby však nemožno očakávať, že bude disponovať čiastkou na úhradu
depozitu.Poškodenýpreneočakávanosťsituácie,doktorejsadostalvdôsledkudopravnejnehody,ktorú
navyše nezavinil, nemusí mať vopred dostatok finančných prostriedkov na zloženie nemalej finančnej

zábezpeky za prenajaté motorové vozidlo a ešte aj za nájomné na celú dobu nájmu na začiatku nájmu.
Preto by tak pre určitú skupinu poškodených možnosť nájmu motorového vozidla reálne neexistovala.
Dodal, že pokiaľ aj existuje ponuka prenájmu motorových vozidiel aj za podmienok prijateľnejších pre
poškodeného, nie je možné od poškodeného požadovať, aby sa pri rozhodovaní o nájme náhradného
motorového vozidla riadil iba jediným kritériom, a to cenou, navyše najnižšou. Na podporu uvedeného

súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1Cob/4/2020 zo dňa
22.04.2021.8. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel aj v časti príslušenstva (úrokov z omeškania) (keďže žalovaný
sa so splnením svojej povinnosti dostal do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu, t.j. vo výške 9 % ročne, a to v súlade so žalobou od 21.06.2023, odo dňa nasledujúceho
po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalovaným (od 05.06.2023). O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný
odvolanie, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný
zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Poukázal na to, že predloženými dôkazmi jasne preukázal, že vozidlo poškodeného zn.
BMW X5, nebolo možné zaradiť do kategórie luxusných športových vozidiel, medzi ktoré sa zaraďuje

náhradné vozidlo zn. Porsche Macan. Poznamenal, že žalobca nijako nevyvrátil ním preukázané
skutočnosti a nepreukázal ich opak. Napriek tomu súd prvej inštancie označil poškodené vozidlo za
vozidlo rovnakej kategórie ako náhradné vozidlo a zároveň úplne opomenul akékoľvek odôvodnenie vo
vzťahu k predloženej kategorizácii vozidiel a ostatným predloženým dôkazom, preukazujúcim zaradenie
vozidla zn. BMW X5 do inej kategórie ako vozidla zn. Porsche Macan. Žalovaný preto považoval

rozhodnutie súdu prvej inštancie za založené na nesprávnych skutkových zisteniach, súčasne za
arbitrárne, nepreskúmateľné a ohrozujúce právo žalovaného na spravodlivý proces. Vo vzťahu k
predloženým cenníkom z iných regiónov, ako regiónu Bratislava žalovaný poukázal na skutočnosť, že
jednotlivé cenníky autopožičovní boli aj z regiónu Bratislava, resp. z autopožičovní, ktoré poskytujú
služby nájmu náhradného vozidla aj prostredníctvom svojich pobočiek v regióne Bratislava. Pritom

poznamenal, že ani žalobca, ako prenajímateľ náhradného vozidla, nemá pobočku v regióne Bratislava,
ale v meste Žilina. Žalovaný mal tiež za to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na
nesprávnych záveroch vyplývajúcich z predložených dôkazov a rovnako nesprávne právne posúdil
okolnostiprejednávanejveci,keďposúdilnárokžalobcunaneprimeranevysokúcenunájmunáhradného
vozidla za opodstatnený. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s požiadavkou

primeranej výšky náhrady škody a výšky denného nájmu náhradného vozidla. Súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku vôbec nevymedzil okolnosti toho, akú výšku denného nájmu považuje v danom
regióne za obvyklú, ani to, ako dospel ku konečnému záveru, že nárok žalobcu je daný. Úplne opomenul
riadne odôvodnenie rozhodnutia, a tým zaťažil rozsudok vadou nepreskúmateľnosti. Postup súdu prvej
inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania označil za nesprávny, pričom ten zobral do úvahy

skutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,resp.neprihliadolnaskutočnosti,ktorébolipreukázané,apreto
takéto rozhodnutie nenapĺňa princíp zákonnosti a spravodlivého súdneho procesu. Žalovaný mal za to,
že takýmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval svoje práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, pričom uviedol, že prostriedky procesnej obrany
žalovaného neboli spôsobilé založiť jeho úspech v konaní. Poznamenal, že žalovaný opomenul, že
skutkové tvrdenia nemožno nahrádzať odkazom na dôkazy. Svoje odvolanie žalovaný postavil na
jedinom argumente, a to že súd prvej inštancie nevzal do úvahy príslušnú kategóriu prenajatého vozidla.
Ďalejuviedol,ževdôsledkuškodovejudalostibolpoškodenývylúčenýzmožnostipoužívaťsvojevlastné

motorové vozidlo a v príčinnej súvislosti s ňou si zapožičal náhradné motorové vozidlo. Mal za to, že
účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, za ktoré sa žalobca domáhal nároku na
náhraduškodydostatočnevysvetlilapreukázal.Dodal,ženepriaznivosťstavu,doktoréhosapoškodený
dostal z dôvodu protiprávneho konania klienta žalovaného, nemožno u poškodeného umocňovať jeho
neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy alebo cenovo

najvýhodnejšiu požičovňu vozidiel, keďže už stav poškodenia jeho vozidla dopravnou nehodou bol
záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.

11.Odvolacísúdpreskúmalvecvrozsahuamedziachdôvodovodvolania(§379a§380ods.1Civilného
sporového poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nemožno priznať úspech a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne
správny potvrdiť (387 ods. 1, 2 CSP).12. Po oboznámení sa s obsahom spisu, odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie

vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku a jeho výsledky aj
náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania
vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd
prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli
pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,

vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť; naopak súd
prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie
je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj

spravodlivé.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd, v nadväznosti na odvolacie
námietky žalovaného, považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné. V konaní pred súdom prvej
inštancie zostalo nepochybné, že dňa 16.04.2023 došlo v Bratislave ku škodovej udalosti spôsobenej

prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného, pri ktorej bolo poškodené
motorové vozidlo poškodeného zn. BMW X5, EČV: F. XXX K.. Nakoľko od 22.05.2023 do 25.05.2023
nemohol poškodený toto vozidlo užívať, prenajal si na toto obdobie od žalobcu náhradné vozidlo zn.
Porsche Macan, VIN: O., EČV: ZA XXX R.. Žalobca vystavil za nájom náhradného vozidla podľa zmluvy
o nájme č. 578/2023 Faktúru č. 6112023 na sumu 675,- eur. Následne poškodený a žalobca uzatvorili

Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.05.2023, na základe ktorej poškodený postúpil na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti s predmetnou škodou. Poisťovňa dňa 05.06.2023
ukončila šetrenie poistnej udalosti. Cenu denného nájmu priznal žalovaný vo výške 85,- eur za deň bez
DPH, čo je podľa žalovaného primeraná cena nájmu pre danú kategóriu v danom regióne. Sumu 365,-

eur žalobcovi zaplatil dňa 08.06.2023.

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žaloba
žalobcu je dôvodná. Aktívnu legitimáciu žalobcu mal za preukázanú na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky uzavretej medzi poškodeným a žalobcom, ako aj z riadne doručeného oznámenia o

postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie na prejednávaný spor správne aplikoval ustanovenia § 15
ods. 1, v spojení s § 4 ods. 2 písm. b), ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. a § 427 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, pričom správne konštatoval, že žalovaný bol povinný nahradiť za poisteného (škodcu)
poškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškody,vzniknutejvpriamejpríčinnejsúvislosti
so škodovou udalosťou, nakoľko motorové vozidlo poškodeného bolo povinne zmluvne poistené u

žalovaného. Nárok žalobcu vyplýval z nároku poškodeného voči škodcovi na náhradu nákladov na
užívanie náhradného vozidla, ako skutočnej škody, ktorá predstavovala nájom za prenajaté motorové
vozidlo, k nájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedal klient
žalovaného (t.j. škodca). Existenciu predmetnej škody mal súd prvej inštancie za preukázanú tým, že
došlo k úhrade nájmu, ktoré bol poškodený povinný podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaplatiť

žalobcovi (ako prenajímateľovi), a to vo forme započítania s pohľadávkou (žalobcu). Žalovaná suma vo
výške 310,- eur predstavuje rozdiel nárokovanej sumy vo výške 675,- eur a žalovaným poskytnutého
plnenia vo výške 365,- eur. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že medzi stranami nebola sporná
potreba nájmu motorového vozidla poškodeným počas doby, opravy jeho poškodeného vozidla a
rovnako nebolo sporné ani trvanie tohto nájmu, avšak sporným bola kategória prenajatého vozidla a

tiež cena denného nájmu za prenajaté vozidlo. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že svojimi
dôkazmijasnepreukázal,žepoškodenévozidlo(vyššejstrednejtriedy)niejemožnézaradiťdokategórie
prenajatého vozidla (vyššia kategória luxusných vozidiel) a žalobca nijako nevyvrátil ním preukázané
skutočnosti a nepreukázal ich opak a napriek tomu súd prvej inštancie vozidlá zaradil do rovnakej
kategórie. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom

prípade ide o porovnateľné vozidlá typu „SUV“ (BMW X5/Porsche Macan). Odvolací súd k názoru súdu
prvejinštanciedodáva,žezbežnejobchodnejpraxejezrejmé,ževozidlásadeliaajpodľamarketingovej
obchodnejstratégie,t.j.podľasegmentutriedyataktiežajpodľaveľkostivozidlaapodľacieľovejskupiny.
Toto delenie motorových vozidiel síce nie je oficiálne a taktiež nie je nikde oficiálne zdokumentované,ale je veľmi rozšírené a jednotne chápané a využívané hlavne v automobilovom priemysle a pri
porovnávaní jednotlivých modelov motorových vozidiel. Jednotlivé segmenty ktoré označujú kategórie
jednotlivých vozidiel sa označujú veľkými písmenami (A-F) plus existujú samostatné kategórie ako

SUV, MPV, športové, luxusné. Auto, ktoré bolo v danom prípade použité ako náhradné vozidlo t.j.
Porsche Macan, je trochu špecifické, nakoľko ide o kompaktné prémiové SUV motorové vozidlo, pričom
porovnateľným modelom tohto typu vozidla je BMW X3, Audi Q5, Mercedes GLC, nakoľko tieto typy
vozidiel sú porovnateľné a zaraďuje ich automobilový priemysel do jedného segmentu. Z uvedeného
tedanepriamovyplýva,žemotorovévozidlozn.PorscheMacanjenepochybneporovnateľné(veľkosťou,

výbavou, komfortom, prípadne cieľovou skupinou) s motorovým vozidlom zn. BMW X5, ktoré treba
zaradiť medzi vyššiu strednú triedu a reálne patrí do vyššieho segmentu ako motorové vozidlo zn.
Porsche Macan. Preto skutočnosť, aké typy vozidiel zaradí tá - ktorá požičovňa do tej - ktorej cenovej
kategórie, prípadne ich zaradenie do vyššej alebo nižšej kategórie luxusných vozidiel možno považovať
za obchodnú stratégiu požičovne. Je prirodzené, že ak konkrétna požičovňa má k dispozícii napríklad
auto zn. Porsche Macan ako najluxusnejšie vozidlo dostupné k nájmu, musí ho v rámci svojej obchodnej

stratégie medzi takéto vozidlá aj zaradiť a ponúkať, neznamená to však, že toto vozidlo aj reálne medzi
takéto vozidlá „vo všeobecnosti“ patrí. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že tieto
skutočnosti tvrdené žalovaným v rámci podaného odvolania nie sú rozhodujúce pre preukázanie toho
do akej kategórie to - ktoré motorové vozidlo treba zaradiť. Odvolací súd taktiež súhlasí s argumentáciou
žalobcu, ktorý pred súdom prvej inštancie preukázal, že v danom prípade ide o vozidlá obdobnej

kategórie, a to predložením dôkazu o zaradení vozidla BMW X5 do kategórie G1 (SUV), teda do
rovnakej ako napríklad Porsche Cayenne (č.l. 92), pričom tento dôkaz korešponduje so zaradením
motorových vozidiel podľa marketingovej obchodnej stratégie, t.j. podľa segmentu triedy. Na základe
uvedeného odvolacia argumentácia žalovaného v tejto časti nie je podľa názoru odvolacieho súdu
zo strany žalovaného dostatočne preukázaná, a preto ju odvolací súd ani nemôže vyhodnotiť ako

relevantnú.Jepravdou,žekuvedenýmtvrdeniamozaradenímotorovýchvozidieldotej-ktorejkategórie
neexistuje takpovediac žiaden priamy dôkaz, avšak niektoré skutočnosti sú zaužívané práve obchodnou
praxou v automobilovom priemysle, a preto ich nie je potrebné dokazovať konkrétnym resp. priamym
dôkazom.

15. Odvolací súd ďalej dodáva, že aj v prípade posúdenia účelnosti nájmu motorového vozidla pri
odlišných typoch vozidiel je dôležitá primeranosť ceny, za to - ktoré motorové vozidlo. Žalobca pritom v
konaní pred súdom prvej inštancie preukázal, že cena nájmu oboch typov vozidiel je prakticky rovnaká.
Vo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa primeranej výšky náhrady škody a výšky denného
nájmu náhradného vozidla, odvolací súd s odkazom na závery ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2016, sp.zn. 3 MCdo 3/2015) uvádza, že cena
nájmu náhradného motorového vozidla má zodpovedať cenám obvyklým v danom mieste a čase za
nájom vozidiel porovnateľných s vozidlom prenajatým. V súdnej praxi bolo jednoznačne ustálené,
že pokiaľ cena nájmu výrazne nevybočuje zo zisteného cenového pásma obvyklých cien nájmu v
danom mieste a čase, je potrebné ju akceptovať ako obvyklú (viď napr. rozsudky Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 06.12.2024, sp.zn. 7Co/105/2024; zo dňa 06.11.2024, sp.zn. 3Cob/134/2024; zo dňa
18.04.2024, sp.zn. 4Cob/21/2022; zo dňa 12.09.2019, sp.zn. 1Cob/178/2018). Odvolací súd z bežných
a verejne dostupných internetových portálov zistil, že cena na nájom motorového vozidla zn. BMW X5
sa bežne pohybuje v rozmedzí od 200,- eur do 250,- eur/deň (bez DPH), pričom prémiové ponuky
vedia ísť aj na sumu 300,- eur a viac. Za nájom motorového vozidla Porsche Macan sa cena nájmu

za motorové vozidlo pohybuje od 90,- eur do 180,- eur/deň (bez DPH), pričom výkonnejšie verzie
(GTS) na prémiových platformách sa pohybujú až do výšky 500,- eur/deň. Cenu nájmu motorového
vozidla môže taktiež ovplyvniť nielen limit predpokladaných denných kilometrov, ale aj depozit, ktorý
nepochybne ovplyvňuje finálnu cenu nájmu. S poukazom na vyššie uvedené má odvolací súd za to,
že cena účtovaná žalobcom za nájom náhradného vozidla poškodenému vo výške 162,50 eur bez

DPH, resp. 195,- eur s DPH za deň sa pohybovala v rámci cenového pásma obvyklých cien nájmu
v danom mieste a čase pre obdobné vozidlá tohto typu a tejto kategórie. Tieto skutočnosti sú taktiež
bežne dohľadateľné prostredníctvom verejnej siete - internetu a nie je nevyhnutné ich dokladovať
samostatnýmdôkazom.Ztohtodôvodutakodvolacísúdvyhodnotilakobezpredmetnénámietkyžalobcu
uvádzané v odvolaní, že cena nájmu predmetného vozidla bola neprimeraná. Odvolací súd sa stotožnil

s názorom žalobcu, že skutočnou škodou je nájom za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo a nie
aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného
v náhodne vybratom okruhu požičovní. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že poškodený, v dôsledku
dopravnej nehody, prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čím mu bol vnútenýstav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za
prenájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňuje v súdnom spore,
pričom táto cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu

vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo (obdobne viď. rozsudok
Krajského súdu v Žiline zo dňa 22.11.2017, sp.zn. 13Cob/110/2017). Nepriaznivosť stavu, do ktorého
sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), nemožno u neho umocňovať jeho neprimeraným
zaťažovaním v tom, aby vyhľadával pre žalovaného najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie vozidla.
Odvolací súd zdôrazňuje (ako aj správne uvádzal súd prvej inštancie), že poškodený nebol povinný pri

nájme náhradného vozidla vyhľadať najlacnejšiu alternatívu, resp. nemal žiadnu zákonnú ani morálnu
povinnosť hľadať pre poisťovňu (t.j. žalovaného) najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného
vozidla. Takýto právny názor už opakovane vyslovila aj súdna prax v obdobných veciach (viď. napr.
rozsudky Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.05.2025, č.k. 3Co/9/2025-112, zo dňa 05.05.2015,
sp.zn. 2Cob/134/2014, zo dňa 19.03.2019, sp.zn. 2Cob/97/2018).

16. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,
odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.

Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu
ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so

zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS
26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a

1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom
miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“

možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe
súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho
procesných práv, a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní.

17. Žalovaný ďalej v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP). Odvolací súd uvádza, že vnútorné
presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého
uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z
pravidiel formálnej logiky. Podľa ustanovenia § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a

to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napríklad § 192, § 193, § 205 CSP).

18. K odvolacej námietke, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), odvolací súd konštatuje, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsahuž uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a
ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého
výroku o trovách konania, podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP (v znení
účinnom od 01.07.2023) o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP v spojení s § 3 ods.

10 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).