Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200596
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200596.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s. r.
o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47 545 674, právne zastúpený: JUDr. Ján
Mišura, PhD., advokát, so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Nitra,
Novozámocká 67D, 949 05 Nitra (pôvodne žalovaný: Okresný úrad Nitra, odbor výstavy a bytovej
politiky), za účasti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia pôvodne žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca podal dňa 10.08.2015 Mestu Nitra ako stavebnému úradu (ďalej aj len „stavebný úrad“
alebo aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby:
2 ks - jednostranná reklamná stavba typu „Billboard“, miesto stavby: Nitra. Stavebný úrad žalobcu
vyzvalnapredloženiestanoviskacestnéhosprávnehoorgánu,lebopredloženážiadosťspolusprílohami
neposkytovala dostatočný podklad pre posúdenie a neboli v nej doklady v zmysle vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona. Žalobca reagoval v podaní zo dňa 27.10.2015, v ktorom uviedol, že reklamné

stavby boli povolené a žiadal len o predĺženie doby trvania týchto reklamných stavieb, nie o povolenie
nových reklamných stavieb. K podaniu pripojil stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky (ďalej aj len „ministerstvo dopravy“), sekcie cestnej dopravy a pozemných
komunikácií zo dňa 29.09.2015, ktoré konštatovalo, že tieto reklamné stavby boli umiestnené v cestnom
ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1A, a preto nesúhlasilo s vydaním predĺženia pre umiestnené
reklamné stavby.

2. Stavebný úrad rozhodnutím č. 16045/2015-032-Re zo dňa 13.05.2019 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorému predchádzali žalovaným zrušené rozhodnutia zo dňa 03.11.2015, zo dňa
30.08.2016, zo dňa 05.05.2017 a zo dňa 11.07.2018, podľa § 117 ods. 1, § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „stavebný
zákon“) zamietol žiadosť žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

3. Okresný úrad Nitra, odbor výstavy a bytovej politiky ako pôvodný žalovaný (ďalej aj len „žalovaný“)
rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/038949-002 zo dňa 03.09.2019 (ďalej aj len „napadnuté
rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že v čase, keď
boli predmetné reklamné stavby povoľované, t. j. 12.09.2012, bola účinná úprava zákona č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov („ďalej aj len „cestný zákon“), podľa

ktorej sa cestné ochranné pásma nachádzali mimo zastavaného územia obce (nie mimo sídelného
útvaru obce, ustanovenie § 11 ods. 1 uvedeného zákona) a keďže sa reklamné stavby nachádzajú podľa
listu vlastníctva v zastavanom území obce, nenachádzali sa podľa v tej dobe platnej úpravy cestného
zákona v ochrannom pásme cesty. V čase, keď stavebník podal žiadosť o predĺženie platnosti doby
trvania reklamnej stavby, t. j. 21.08.2015, bola už účinná úprava cestného zákona tak, ako je platná v
súčasnosti. Nakoľko sa reklamné stavby nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, a teda podľa platnej

úpravy cestného zákona v ochrannom pásme cesty R1A, stavebný úrad postupoval správne, keď žiadal
od stavebníka predložiť vyjadrenie príslušného cestného správneho orgánu k umiestneniu reklamných
stavieb. Poloha reklamnej stavby vzhľadom k vozovke rýchlostnej cesty R1A je zrejmá z grafickej prílohy
žiadosti a z tohto podkladu je podľa názoru žalovaného možné vyvodiť, že posudzovaná vzdialenosť
reklamnej stavby je podstatne menšia ako 100 m definovaných v § 10 a § 11 cestného zákona a jeho

vykonávaciehopredpisu.Rovnakopolohureklamnejstavbyvovzťahuksídelnémuútvaruobcejemožné
identifikovať pomocou webových stránok napr. Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod., ktoré sú
verejne prístupné. Pomocou týchto stránok je okrem iného možné zistiť presné umiestnenie dopravných
značiek označujúcich začiatok a koniec obce na príslušnej komunikácii. Úsek rýchlostnej cesty R1A, pri
ktorom sa uvedené reklamné stavby nachádzajú, bol vybudovaný ako tzv. severný obchvat mesta Nitra

a dopravné značky označujúce začiatok a koniec obce sa na ňom nenachádzajú. Uvedené potvrdzuje
aj skutočnosť, že užívatelia rýchlostnej cesty R1A môžu jazdiť rýchlosťou 130 km/h, t. j. rýchlosťou,
ktorá je povolená mimo obce, čo znamená, že predmetný úsek rýchlostnej cesty R1A je mimo sídelného
útvaru obce a reklamné stavby sa nachádzajú v ochrannom pásme cesty. Podľa názoru žalovaného
bol skutkový stav zistený dostatočne spoľahlivo na to, aby bolo nepochybné, že reklamné stavby sa

nachádzajú mimo sídelného útvaru obce a sú umiestnené v cestnom ochrannom pásme. Stavebný úrad
postupoval správne, keď žiadal od stavebníka predložiť vyjadrenie príslušného cestného správneho
orgánu k umiestneniu reklamných stavieb.

II.

Žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako
aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej
správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z

nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s

administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

5. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa reklamná stavba nachádza mimo sídelného útvaru obce.
Úvahy žalovaného sú nepreskúmateľné, nakoľko vychádzajú len zo stanoviska „dotknutého“ orgánu.
Správne orgány žiadnym spôsobom nevymedzili územie sídelného útvaru obce, ktoré by bolo odlišné

od intravilánu obce, neuviedli ani žiadne preskúmateľné úvahy, ktorými by podporili akýkoľvek záver, že
sa reklamné stavby nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, okrem tej, že intravilán nie je sídelný útvar
obce bez ďalšieho a bez iného vymedzenia sídelného útvaru obce. Žalovaný síce uviedol, že poloha
reklamnej stavby vo vzťahu k vozovke má byť zrejmá z grafickej prílohy žiadosti a z tohto podkladu je
možné vyvodiť záver o vzdialenosti podstatne menšej ako 100 metrov predpokladaných v ustanovení §

10 a § 11 cestného zákona. Táto skutočnosť je však vo vzťahu k obsahu námietok žalobcu irelevantná,
nakoľko z predmetného dokladu nie je možné o skutočnej polohe reklamných stavieb mimo sídelného
útvaru obce vyvodiť žiadny podobný záver. Ani paušálny demonštratívny odkaz na mapové podklady
Google maps, mapy CDB, ZB GIS a pod. neobsahuje nič, čo by umožňovalo identifikovať sídelný útvarobce. Pritom podľa vedomostí žalobcu sa takéto podklady v spise ani nenachádzali. Priamo z verejného
registra operátu katastra je zrejmé, že parc. č. XX/X v k. ú. E. sa nachádza v intraviláne (zastavanom
území obce), čo je zrejmé z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. E.. Zároveň je z verejne dostupnej

mapy operátu zrejmé, že v okolí reklamnej stavby sa nachádzajú ďalšie stavby, čo opäť potvrdzuje, že
reklamná stavba sa nachádza v sídelnom útvare obce, kde je aplikácia § 10 ods. 4 a/alebo § 11 ods.
1 cestného zákona priamo z dikcie týchto ustanovení vylúčená. Uvedené znamená, že skutkový stav
správnym orgánom prvého stupňa vôbec nebol zisťovaný a napadnuté rozhodnutie žalovaného tento
stav nezákonnosti len potvrdilo.

6. Žalovaný citoval veľké množstvo právnych noriem, avšak vo vzťahu k týmto normám neuviedol nič, čo
by odôvodňovalo správnosť jeho postupu, ako i postupu správneho orgánu prvého stupňa. Stanovisko
ministerstva dopravy neobsahovalo žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné aplikovať § 10 ods.
4 a/alebo § 11 ods. 1 cestného zákona, ktoré upravujú dve odlišné situácie. V prípade § 10 ods. 4
cestného zákona ide o bezvýnimočný zákaz a v prípade § 11 ods. 1 cestného zákona sa pripúšťa

výnimka v podobe záväzného stanoviska skutočne dotknutého orgánu chrániaceho záujem podľa §
126 stavebného zákona. V konaní nielenže nebol preukázaný a identifikovaný skutkový základ, ktorý
by umožňoval aplikovať uvedené ustanovenia cestného zákona a správne orgány ani neuviedli, pre
ktorý prípad bolo vydané záväzné stanovisko. Je možné len dovodzovať, že by to malo byť k situácii
regulovanej § 11 ods. 1 cestného zákona, nakoľko pri § 10 ods. 4 cestného zákona to nie je možné,

ale správne orgány citujú obidve ustanovenia a na základe stanoviska odôvodňujú splnenie podmienok
pre aplikáciu oboch ustanovení, čo nie je logicky a procesne možné. Správny orgán prvého stupňa
stanovisko žiadal, ale súčasne aplikoval obidve ustanovenia cestného zákona, z čoho je zrejmé, že
skutkový stav nemal spoľahlivo zistený.

7. Záväzné stanovisko môže byť požadované len na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
Správny orgán mal najskôr riešiť otázku vymedzenia sídelného útvaru obce, ak by mal byť rozsah
tohto územia iný, než je intravilán obce a následne zisťovať, či sa v takto dôvodne vymedzenom
sídelnom útvare obce nachádza reklamná stavba a až následne, na základe takto zisteného skutkového
stavu, požadovať akékoľvek stanovisko s vplyvom na konanie. Ani žalovaný a ani domnelý dotknutý

orgán žiadnym spôsobom nevyriešili otázku, z akého dôvodu a na základe akého dôkazu sa reklamná
stavba nemá nachádzať v sídelnom útvare obce, keď je z verejného registra zjavné, že sa nachádza v
zastavanom území obce a z mapy, že sa v blízkosti nachádzajú ďalšie stavby. Žiadny právny predpis
nestanovuje, ako a kadiaľ sa majú viesť hranice sídelného útvaru obce, preto je možné pracovať buď
s pojmom intravilán ako zastavané územie obce, alebo správny orgán musí svoje rozhodnutie v tejto

otázke presvedčivo a logicky odôvodniť, pretože v opačnom prípade ide o rozhodnutie svojvoľné. V
predmetnej veci je možné vychádzať z toho, že z verejného registra vyplýva, že reklamná stavba sa
nachádza v sídelnom útvare obce, ktorý je totožný s intravilánom obce alebo, že správny orgán prvého
stupňa nezistil spoľahlivo skutkový stav (vymedzenie územia sídelného útvaru obce hranicami odlišného
od intravilánu obce) a žalovaný toto pochybenie neodstránil.

8. Domnelý dotknutý orgán a ani žalovaný žiadnym spôsobom nevymedzili hranice sídelného útvaru
obce. Správne orgány nedospeli na základe vykonaného dokazovania k žiadnemu skutkovému zisteniu
o tom, že by sa reklamná stavba mala nachádzať mimo sídelného útvaru obce, ktorý ani nevymedzili.
Rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a s priamym dopadom na právo žalobcu na

spravodlivé konanie, ktorému sa upiera možnosť oboznámiť sa so skutočnými dôvodmi rozhodnutia
a v primeranej aprobovanej rovine procesným postupom naň reagovať. Takýto postup správneho
orgánu sa nazýva svojvôľa a rozhodnutia založené na takomto postupe sa nazývajú arbitrárne, keď
zabraňujú účastníkovi konania predniesť podstatnú argumentáciu a tým vytvárajú predpoklady a
možnosť správneho orgánu sa s takouto argumentáciou v rozhodnutí nevysporiadať, čo je nezlučiteľné

s ideou spravodlivého procesu.

9. Žalovaný sa vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, s ktorou sa správny orgán prvého stupňa
vysporiadal absolútne nepreskúmateľným spôsobom z hľadiska skutočností riadne špecifikovaných
a dôkazne podložených. Žalobca namietal predpojatosť zamestnancov obce ako i ďalších osôb, o

ktorých sa domnieva, že sú zamestnancami správneho orgánu prvého stupňa, resp. zabezpečujú
jeho činnosť, a ktorí mimo právomoci správneho orgánu prvého stupňa konali spôsobom, ktorým sa
snažili zasiahnuť do rôznych súkromnoprávnych vzťahov žalobcu k tretím osobám, a to v konkrétnych
prípadoch, ktoré žalobca riadne označil a uviedol aj vo svojom odvolaní. Nezaoberanie sa namietanoupredpojatosťou vecne a ani z úradnej povinnosti má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov a jeho nezákonnosť aj z dôvodu podieľania sa neoprávnených osôb na rozhodovaní
správneho orgánu prvého stupňa, keď organizačne nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich

činnosť správneho orgánu prvého stupňa (F. E., G. H.), ale o zamestnancov obce nezaradených na
Útvar hlavného architekta Mesta Nitra zastupujúceho záujmy obce, ktoré môžu narážať na záujmy
účastníkov konania a takéto rozhodovanie nemôže byť nepredpojaté, nestranné a spravodlivé. Spôsob
vybavenianámietkypredpojatostizostranysprávnehoorgánuprvéhostupňaažalovanéhojemateriálne
nepreskúmateľný.

10. Žalobca tiež namietal porušenie jeho procesných práv tvrdiac, že postupom správnych orgánov
mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Napadnuté rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu, nespĺňa kvalitatívne podmienky predpokladané zákonom, nakoľko správne
orgány nepostupovali pri zisťovaní skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, čím bolo
zasahované do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Namietal najmä porušenie povinností správneho

orgánu podľa § 3 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 správneho poriadku v spojení s § 32 ods. 1 a § 46
správneho poriadku, a to povinnosti zistiť spoľahlivo a úplne skutočný stav veci a náležite a presvedčivo
ho odôvodniť s uvedením úvah, ktorými sa spravoval pri vydávaní svojho rozhodnutia a postupovať
pritom v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy
účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.

III.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 29.06.2020 navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

12. Mal za to, že postup žalovaného aj stavebného úradu bol správny a v súlade so zákonom, nakoľko v
spisovom materiáli sa nachádzalo aj nesúhlasné stanovisko ministerstva dopravy č. 10754/2015/C212-
SCDPK/60037 zo dňa 29.09.2015 ako dotknutého orgánu. V stanovisku sa uvádza, že ministerstvo ako
cestný správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. a) cestného zákona vykonáva podľa § 3 ods. 3 písm. g)

cestného zákona štátnu správu vo veciach diaľnic a rýchlostných ciest. Ďalej ministerstvo uviedlo, že
po preštudovaní predložených dokladov konštatuje, že reklamné stavby sú umiestnené v ochrannom
pásme rýchlostnej cesty R1A, a preto nesúhlasí s vydaním predĺženia pre umiestnené reklamné stavby
v k. ú. E.. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez
zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b

ods. 1 stavebného zákona). Podľa názoru žalovaného stavebný úrad zistil skutkový stav dostatočne
spoľahlivo na to, aby bolo nepochybné, že reklamná stavba sa nachádza mimo sídelného útvaru obce
a je umiestnená v cestnom ochrannom pásme. Žalobca si zamieňa pojem sídelný útvar obce s pojmom
zastavané územie obce, resp. chce navodiť dojem, že správne orgány v konaní operovali s nesprávnym
pojmom, a teda celé rozhodnutie je nepreskúmateľné.

13. Každý pojem je definovaný v inom právnom predpise. Pre toto konanie je okrem stavebného zákona
relevantný cestný zákon a v ňom definovaný pojem sídelný útvar obce. Sídelný útvar obce je v zmysle
cestnéhozákonadefinovanýohraničenímdopravnýmiznačkamioznačujúcimizačiatokakoniecobcena
konkrétnejkomunikáciianiezastavanýmúzemímobcevzmyslekatastranehnuteľností.Toznamená,že

pre správne orgány je bezvýznamné, či sa reklamné stavby nachádzajú v zastavanom území obce. Pre
správne orgány je relevantná iba odpoveď na otázku, či reklamné stavby sú umiestnené mimo sídelného
útvaru obce alebo nie.

14. V danom prípade je reklamná stavba umiestnená pri rýchlostnej ceste R1A ďaleko pred dopravnou

značkou označujúcou začiatok Mesta Nitra, a teda v zmysle cestného zákona sa nachádza mimo
sídelného útvaru obce. Túto skutočnosť možno spoľahlivo zistiť pomocou webovej aplikácie Google
maps, mapy CDB a pod. Rovnako je nepochybné, že sa predmetná reklamná stavba nachádza v
ochrannom pásme rýchlostnej cesty, ktoré je pre diaľnice a cesty budované ako rýchlostné komunikácie
100 m.

15. K námietke žalobcu, že rozhodnutie a postup správnych orgánov oboch stupňov je absolútne
nepreskúmateľný z pohľadu namietanej predpojatosti zamestnancov správneho orgánu prvého stupňa,
žalovaný uviedol, že súčasťou predloženého spisového materiálu sú rozhodnutia Mesta Nitra, v ktorýchboli námietky predpojatosti zamietnuté. Mesto Nitra sa v uvedených rozhodnutiach s týmito námietkami
riadne vysporiadalo, a preto považuje uvedenú námietku za nedôvodnú.

16. K žalobcovej námietke, že namietaná predpojatosť smerovala aj voči primátorovi Mesta Nitra,
žalovaný uviedol, že aj keby takáto námietka bola podaná, podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona je
stavebným úradom obec, starosta je podľa § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o obecnom zriadení“) v administratívnych vzťahoch
správnym orgánom a nevystupuje v pozícii pracovníka (zamestnanca) alebo člena správneho orgánu.

Ani § 27 ods. 1 zákona o obecnom zriadení neumožňuje použitie ustanovení správneho poriadku,
ktoré sa týkajú príslušnosti na prijatie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich vylúčeniu vedúceho
správneho orgánu a nadväzne na to príslušnosti na rozhodovanie o tom, či je takáto osoba vylúčená
z konania. Neexistuje teda žiadny správny orgán, resp. subjekt, ktorý by bol oprávnený o prípadnej
nezaujatosti starostu alebo primátora rozhodnúť. To znamená, že ak správny poriadok neumožňuje, aby
bol z konania vylúčený vecne príslušný správny orgán, nemôže byť z konania vylúčený ani starosta obce

(v tomto prípade primátor), a preto, ak by aj bola takáto námietka zo strany žalobcu podaná, nemôže
spôsobiť začatie konania o tejto otázke.

17. K námietke žalobcu, že sa na rozhodovaní správneho orgánu prvého stupňa podieľali neoprávnené
osoby, nakoľko ide o zamestnancov zaradených na Útvare hlavného architekta, žalovaný poznamenal,

že podľa Organizačného poriadku Mesta Nitra, referát urbanizmu a architektúry vykonáva činnosti a
vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej
správy zverených stavebným zákonom.

IV.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka

18. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 15S/116/2019-87 zo dňa 07.07.2020 pribral do konania ďalšieho
účastníka, ktorý sa na výzvu krajského súdu k veci vyjadril podaním zo dňa 10.09.2020. Uviedol, že so
žalobou súhlasí a rozhodnutiam žalovaného a stavebného úradu nerozumie. Poukázal na to, že jeho

pozemok sa nachádza v intraviláne obce a nikdy mu nebolo nič doručené a ani nemá vedomosť o ničom,
čo by len náznakom malo znamenať, že jeho právo prenechať vec do užívania za konkrétnym účelom by
malo byť obmedzené. Mal tým na mysli, že by sa jeho pozemok mal nachádzať mimo sídelného útvaru
obce. Podaná žaloba mu pripadá logická a pochopiteľná v otázke, ktorá sa týka jeho pozemku a jeho
umiestnenia, keď aj on môže vychádzať len z toho, že je umiestnený v intraviláne, teda v sídelnom útvare

obce a z ničoho mu nevyplýva opak. K časti žaloby, ktorá sa týka zaujatosti osôb, ktoré zastupovali
v konaní stavebný úrad, sa nevedel bližšie vyjadriť a záverom sa pripojil k dôvodom, ktoré žalobcu k
podaniu žaloby viedli.

V.

Replika žalobcu

19. Žalobca v replike zo dňa 10.11.2020 akcentoval skutočnosti podrobne opísané v žalobe a stotožnil sa
s úvahami ďalšieho účastníka poukazujúc na skutočnosť, že z hľadiska dôvodov rozhodnutí správnych
orgánov obidvoch stupňov tieto neboli pre priemerného adresáta, ktorým je aj ďalší účastník, zjavne

pochopiteľné.

20. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

21. Ďalší účastník taktiež nevyužil právo vyjadriť sa v predmetnom súdnom konaní.

VI.
Konanie na Krajskom súde v Nitre

22. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 15S/116/2019-157 zo dňa 08.11.2022 zrušil napadnuté

rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie. Dospel k záveru o dôvodnosti námietok žalobcu týkajúcich sa nedostatočného zistenia
skutkového stavu.23. Od 02.01.2015 platí právna úprava, v zmysle ktorej je na diaľniciach, rýchlostných cestách a
medzinárodných cestných ťahoch zakázané umiestňovať reklamné stavby a ich umiestňovanie je
zakázané i mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a

koniec obce v území 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a
cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom, okrem odpočívadiel. Na úpravu zakotvenú v
cestnom zákone odkazuje aj § 55 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách
na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie), v zmysle ktorého sa

v ochrannom pásme pozemnej komunikácie môže informačné, reklamné a propagačné zariadenie
umiestniť, ak sú splnené podmienky podľa príslušných osobitných predpisov (medzi nimi je uvedený i
cestný zákon). Podľa názoru krajského súdu bolo v predmetnej veci podstatné zistiť, kde sú reklamné
stavbyumiestnené,tedačivsídelnomútvareobce,kdeniesúvytvorenécestnéochrannépásmadiaľnic,
rýchlostných ciest a ciest prvej triedy, alebo mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou
značkou označujúcou začiatok a koniec obce, kde je v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého

jazdného pásu diaľnice, rýchlostnej cesty a cesty I. triedy, ktoré sú medzinárodným cestným ťahom,
zakázané umiestňovať reklamné stavby. Uvedené zistenie bolo dôležité pre ďalší postup správneho
orgánu aj preto, že v roku 2012, kedy boli reklamné stavby vybudované, cestné ochranné pásma slúžili
na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo súvisle zastavaného územia
(v súvisle zastavanom území sa ochranné pásma nevytvárali) a cestný zákon nepoznal pojem sídelný

útvar.

24. Vzhľadom na zmenu právnej úpravy oproti stavu v roku 2012 bolo povinnosťou správneho orgánu
prvého stupňa zistiť skutočný stav veci v zmysle § 32 ods. 1 správneho poriadku tak, aby bolo možné
jednoznačne preukázať a konštatovať, či sa predmetné reklamné stavby nachádzajú v sídelnom útvare

obce (Mesta Nitry), resp. mimo tohto sídelného útvaru a v cestnom ochrannom pásme. Ministerstvo
dopravy vo svojom stanovisku zo dňa 29.09.2015 uviedlo, že reklamné stavby nachádzajúce sa na
parcele č. XX/X, v k. ú. E., obec D., pri rýchlostnej ceste R1A, sú umiestnené v ochrannom pásme
rýchlostnej cesty R1A, a preto nesúhlasí s vydaním predĺženia pre umiestnené reklamné stavby v k. ú.
E.. K tvrdeniu o tom, že reklamné stavby sa nachádzajú v cestnom ochrannom pásme, nebolo vykonané

žiadne dokazovanie a nebol predložený žiadny dôkaz, resp. žiadny takýto dôkaz sa v administratívnom
spise nenachádza, na čo poukazoval aj žalobca v podanej žalobe. Ministerstvo dopravy ako príslušný
ústrednýorgánštátnejsprávyprepozemnékomunikácievykonávavzmysle§3ods.3písm.g)cestného
zákona v znení účinnom do 30.11.2019 (teda aj v čase rozhodovania žalovaného), štátnu správu vo
veciach diaľnic a rýchlostných ciest, pričom do tejto jeho kompetencie patrí aj povoľovanie výnimiek zo

zákazu alebo obmedzenia činnosti, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie
alebo premávku na nich, a to v odôvodnených prípadoch záväzným stanoviskom podľa § 11 ods. 2
cestného zákona. Uvedené však nezbavuje správny orgán povinnosti zistiť skutočný stav veci v takom
rozsahu, aby bolo možné na základe neho rozhodnúť.

25. Krajský súd v Nitre po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu
zistil, že správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho
poriadku, keď napriek svojej povinnosti úplne zistiť skutočný stav veci, takto nepostupoval. V
administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o stotožnení miesta osadenia reklamných stavieb
vo vzťahu k označeniu začiatku, resp. konca sídelného útvaru obce, čo namietal aj žalobca, a to už v

podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Rovnako namietal aj vzdialenosť
reklamných stavieb od osi vozovky s tým, že správne orgány si nezadovážili dostatok podkladov pre
svoje rozhodnutie. Krajský súd mal za to, že zo strany správnych orgánov nebolo žiadnym spôsobom
zadokumentované, že reklamné stavby sa nachádzajú mimo sídelného útvaru obce, a že sú umiestnené
vo vzdialenosti menšej ako 100 metrov od osi priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A (§ 15

ods. 3 písm. a) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách), teda
v jej ochrannom pásme. Žalobca v podanom odvolaní na tieto skutočnosti poukazoval, žalovaný sa však
týmito námietkami náležite nezaoberal.

26. Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, na základe čoho konštatuje tento stav, keď sa v

administratívnom spise nenachádzajú žiadne dôkazy o osadení reklamných stavieb (okrem jednej
fotografie, ktorú pripojil žalobca k svojej žiadosti) a ani grafická príloha k žiadosti žalobcu. Za danej
dôkaznej situácie považoval krajský súd námietky žalobcu týkajúce sa nedostatočne zisteného stavu
veci za opodstatnené.27. Podľa názoru krajského súdu boli správne orgány v danom prípade povinné úplne zistiť skutočný
stav veci, najmä osadenie reklamných stavieb vo vzťahu k podmienkam stanoveným v právnej norme,

podľaktorejvkonaníožiadostižalobcuopredĺženiedobytrvaniareklamnýchstaviebrozhodovali.Pokiaľ
žalobca namietal tvrdenia správnych orgánov o tom, že reklamné stavby sú umiestnené mimo sídelného
útvaru obce a aj jej vzdialenosť od priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty, bolo potrebné sa s jeho
námietkou vysporiadať a vykonať dokazovanie, ktoré je v kompetencii správneho orgánu prvého stupňa,
teda zadovážiť dostatok listinných dôkazov, ktoré budú vo vzťahu k zistenému skutočnému stavu veci

jednoznačné. Skutočný stav veci musí byť zrejmý nielen správnemu orgánu, ktorý vo veci koná, ale aj
účastníkomsprávnehokonaniaanásledneisprávnemusúdu,inakniejemožnévykonaťsúdnyprieskum
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu správnym súdom.

VII.
Kasačná sťažnosť

28. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/116/2019-157 zo dňa 08.11.2022
podal žalovaný kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal zrušenia rozsudku krajského súdu a vrátenia veci
krajskému súdu na ďalšie konanie.

29. Kasačnú sťažnosť odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) tak, že krajský súd sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Žalobca vzdialenosť reklamných stavieb od
priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty vo svojom odvolaní nenamietal, čo je v protiklade tvrdenia
krajského súdu, ktorý v bode 38. rozsudku krajského súdu konštatoval, že „pokiaľ žalobca namietal

tvrdenia správnych orgánov o tom, že reklamné stavby sú umiestnené mimo sídelného útvaru obce
a aj jej vzdialenosť od priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty, bolo potrebné sa s jeho námietkou
vysporiadať a vykonať dokazovanie..“.

30. Žalovaný ako sťažovateľ tiež poukázal na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného

súdu napadnutým rozsudkom v skutkovo a právne podobnej veci, navyše medzi totožnými účastníkmi
konania na strane žalobcu a žalovaného. Napadnutý rozsudok sa odchýlil od skôr vydaného rozhodnutia
kasačného súdu sp. zn. 8Sžk/18/2020 zo dňa 31.03.2022, ktoré sa zaoberalo totožnými otázkami
umiestnenia reklamnej stavby popri ceste I. triedy a v jej ochrannom pásme, posudzujúc umiestnenie
reklamnej stavby v rámci sídelného útvaru obce, zohľadňujúc pritom záväzné stanovisko cestného

správneho orgánu. Citované rozhodnutie kasačného súdu naviac poukazovalo na ďalšie rozhodnutia
kasačného súdu v obdobnej veci (1Sžk/1/2020 zo dňa 27.09.2021, sp. zn. 2Sžk/19/2019 zo dňa
16.12.2021 a sp. zn. 5Sžk/5/2020 zo dňa 16.12.2021).

31. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach kasačného súdu boli podľa žalovaného predmetom konania

námietky k otázke vymedzenia tzv. sídelného útvaru obce a proti nezisteniu skutkového stavu správnych
orgánov o ustálení priebehu hraníc tohto útvaru. Kasačný súd následne vo všetkých vyššie uvedených
rozhodnutiach vyslovil jednoznačný právny názor, že posúdenie, či je alebo nie je reklamná stavba
v sídelnom útvare obce, je na posúdení dotknutého orgánu a stavebný úrad nie je spôsobilý takéto
posúdenie vykonať. Odborne spôsobilý na takéto posúdenie je potom dotknutý orgán, ktorý má príslušné

záujmy chrániť. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na stanovisko dotknutého orgánu (ministerstva
dopravy) č. 10754/2015/C212-SCDPK/60037 zo dňa 29.09.2015, v ktorom sa ako cestný správny orgán
jednoznačne vyjadril, že reklamné stavby, ktorých predĺženie doby trvania bolo predmetom správneho
konania,sanachádzajúvochrannompásmecestyR1A,apretonesúhlasilspredĺženímdobyichtrvania.

VIII.
Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti

32. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 10.03.2023, v ktorom vyjadril názor, že
napadnutý rozsudok je s ohľadom na preskúmanie administratívneho spisu zákonný a vecne správny.

Domnieval sa, že nie je možné považovať sprievodný list oznamujúci podanie kasačnej sťažnosti
žalovaným za kasačnú sťažnosť, ktorá v skutočnosti nebola riadne podaná.33. Žalobca ďalej tvrdil, že doručená kasačná sťažnosť nebola elektronicky podpísaná, čo mu bolo
potvrdené aj po telefonickom preverení zo dňa 10.03.2023 o 14:10 hod. Kasačná sťažnosť je podaním a
ak sa robí v elektronickej podobe bez autorizácie, treba ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe autorizované. Ak platná autorizácia chýba, na takéto podanie sa hľadí, akoby nikdy
nevzniklo. Orgán verejnej moci má právo preto takéto podanie odmietnuť, ako aj v danej veci nekonať či
konanie zastaviť [poukazujúc na § 56 ods. 2 a § 55 ods. 2 SSP, § 23 ods. 1, § 24 ods. 5 a § 25 zákona č.
305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o e-Governmente“)].

34. Keďže podľa žalobcu nebola kasačná sťažnosť platne autorizovaná a nebola v zákonom stanovenej
lehote ani doplnená, nevyvolala žiadne účinky a správny súd naň nemá prihliadať ako na podanie.
Opačný prístup by bol porušením základného práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako je
zrejmé aj z nálezu Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 442/2021-41 zo dňa 03.02.2022.

IX.
Konanie na kasačnom súde

35. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 6Svk/18/2023 zo dňa 29.05.2025 zrušil rozsudok Krajského súdu

v Nitre č. k. 15S/116/2019-157 zo dňa 08.11.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie
konanie.

36. Kasačný súd najskôr posúdil, či podanie žalovaného spĺňa všetky zákonné predpoklady, teda, či
bolo podané vo forme, ktorú vyžaduje zákon v § 56 SSP. Dospel k záveru o ich splnení. Žalovaný

doručil elektronickú správu, ktorá obsahovala jeden elektronický dokument opatrený kvalifikovaným
elektronickým podpisom – autorizáciou podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Govermnente, a štyri elektronické
dokumenty ako prílohy, pričom správnemu súdu ani kasačnému súdu nebolo doručené žiadne ďalšie
dodatočné podanie. Obsahom autorizovaného dokumentu bolo označenie napadnutého rozsudku,
dátum jeho doručenia sťažovateľovi, a veta „Okresný úrad Nitra, ako žalovaný v uvedenej veci

podáva v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.“ Ďalej nasledoval v autorizovanom dokumente zoznam
príloh, z ktorých prvá bola uvedená „Kasačná sťažnosť“. Pripojená príloha bola podľa obsahu bežne
koncipovanou kasačnou sťažnosťou proti napadnutému rozsudku. Účelom § 56 ods. 1, ods. 2 SSP
je zabezpečiť identifikáciu účastníka konania a autenticitu jeho podania; ak sú tieto prvky splnené v
podstatnej miere, nemožno z neprítomnosti autorizácie (elektronického podpisu) ostatných dokumentov

bez ďalšieho dovodiť neprihliadanie na kasačnú sťažnosť.

37. Kasačný súd sa ďalej zaoberal sťažnostnými námietkami, ktoré vyhodnotil ako opodstatnené.
Podstatným zistením je, že Krajský súd v Nitre sa skutočne odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe,
t. j. od rozhodnutí kasačného súdu sp. zn. 8Sžk/18/2020 zo dňa 31.03.2022, sp. zn. 1Sžk/1/2020 zo

dňa 27.09.2021 a ďalších, ktoré riešili totožné otázky umiestnenia reklamnej stavby v ochrannom pásme
cesty I. triedy pri rovnakých účastníkoch konania. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, že správny orgán
(stavebný úrad) je povinný do konania zapojiť príslušné dotknuté orgány (ministerstvo dopravy), ktoré
majú príslušné záujmy chrániť, pričom odborne spôsobilý je na takéto posúdenie spravidla len dotknutý
orgán. Posúdenie, či reklamná stavba je alebo nie je v sídelnom útvare obce, nie je prioritne na úvahe

správneho orgánu (stavebného úradu), ako ani povinnosť najskôr zistiť priebeh cestného ochranného
pásma podľa § 11 cestného zákona, čo je prioritne úlohou dotknutého orgánu. Preto záver krajského
súdu, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné práve kvôli absencii týchto úvah a
dokazovania (napriek odkazu na záväzné stanovisko), nebol správny.

38. Kasačný súd sa preto stotožnil s námietkami žalovaného voči napadnutému rozsudku krajského
súdu o odklone od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP. To
zároveň znamená, že správny súd vec v tejto časti aj nesprávne právne posúdil, keď konajúci senát
kasačného súdu nezistil potrebu sa od takejto ustálenej praxe odchýliť.

X.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon

súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v
Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 15S/116/2019 bola v súlade s platným a účinným
rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou
technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR

pridelená po zrušení rozsudku Krajského súdu v Nitre kasačným súdom do senátu 6S Správneho súdu
v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. 6S/66/2025.

40. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods. 1 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie
žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko
boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na
webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

41.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

42. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

43. Podľa § 43 ods. 2 veta prvá stavebného zákona, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a)

až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných
informácií viditeľných z verejných priestorov.

44. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť

verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť
práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,
stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.

45. Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby

pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.

46. Podľa § 126 ods. 1 stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov
chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a o ochrane zdravých životných podmienok,

vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu
ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej

bezpečnostijadrovýchzariadení,oprevenciizávažnýchpriemyselnýchhavárií,ospráveštátnychhraníc,
o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej
plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a
verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne
stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje

požiadavky podľa osobitných predpisov.

47. Podľa § 140a ods. 1 písm. a) stavebného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je orgán
verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konaniepodľa osobitného predpisu upravujúce jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň
nadväzovať alebo s ním súvisí.

48. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán, v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

49. Podľa § 142d ods. 2 veta prvá stavebného zákona, informačné, reklamné a propagačné zariadenia
podľa predpisov platných do 1. januára 2015 sa považujú za reklamné stavby podľa tohto zákona v
znení účinnom od 2. januára 2015.

50. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) § 3 ods. 1 písm. b) cestného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné

komunikácie (ďalej len „cestný správny orgán“) sú okresné úrady v sídlach krajov.

51. Podľa § 11 ods. 1 cestného zákona, na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky
na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec
obce slúžia cestné ochranné pásma. Pre jednotlivé druhy a kategórie týchto komunikácií určí šírku

ochranných pásem vykonávací predpis, a to pri diaľniciach a cestách vyšších tried v rozsahu 50 až 100
metrov od osi priľahlého jazdného pásu, pri cestách nižších tried a miestnych komunikáciách 15 až 25
metrov od osi vozovky, nad a pod pozemnou komunikáciou. Cestné ochranné pásmo pre novobudované
alebo rekonštruované diaľnice, cesty a miestne komunikácie vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti
územného rozhodnutia.

52. Podľa § 11 ods. 2 cestného zákona, v cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená
činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice, cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich;
príslušný cestný správny orgán povoľuje v odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo
obmedzenia záväzným stanoviskom.

53. Podľa § 11 ods. 5 cestného zákona, žiadosť o povolenie výnimky podľa odseku 2 sa podáva
v štádiu prípravnej dokumentácie. Výnimky možno povoliť len v odôvodnených prípadoch, ak tým
nebudú dotknuté verejné záujmy, najmä dopravné záujmy a záujmy správy dotknutej komunikácie.
Povolením výnimiek nesmie dôjsť k rozšíreniu súvislej zástavby obcí obstavovaním komunikácie.

Povolenie výnimky možno viazať na podmienky. Na povolenie výnimky sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní.

54. Podľa § 11 ods. 6 cestného zákona, cestný správny orgán povoľuje výnimku podľa odseku 5 na
základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu

vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov, v ktorého miestnej pôsobnosti je
časť cestného ochranného pásma, v ktorej sa má povoliť výnimka podľa odseku 2. Ak ide o povolenie
výnimky v cestnom ochrannom pásme diaľnice a rýchlostnej cesty, cestný správny orgán povoľuje
výnimku na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a záväzného stanoviska Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky vydaného v rozsahu jeho pôsobnosti podľa osobitných predpisov.

55. Podľa § 15 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných
komunikáciách (cestný zákon), hranicu cestných ochranných pásiem určujú zvislé plochy vedené po
oboch stranách komunikácie vo vzdialenosti 50 metrov od osi vozovky cesty I. triedy.

56. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

57. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.58. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal

s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

59. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov
pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 10.08.2015 o predĺženie doby trvania reklamnej stavby:
2 ks jednostranných reklamných stavieb typu „Billboard“, umiestnených za oplotením záhrady, popri

komunikácii R1A, na pozemku I. J. XX/X reg. C KN, k. ú. E..

60.Medziúčastníkmikonaniabolosporné,čirozhodnutiesprávnychorgánovboloviazanénastanovisko
dotknutého orgánu v zmysle § 140a stavebného zákona a či ide o stavbu umiestnenú mimo sídelného
útvaru obce v ochrannom pásme rýchlostnej cesty R1A, kde je umiestnenie reklamnej stavby zakázané.

61. Správny súd pri rozhodovaní vychádzal z ustálenej judikatúry kasačného súdu napr. sp. zn.
8Sžk/18/2020 zo dňa 31.03.2022, sp. zn. 1Sžk/1/2020 zo dňa 27.09.2021, zaoberajúcej sa totožnými
otázkami umiestnenia reklamnej stavby v ochrannom pásme cesty I. triedy pri rovnakých účastníkoch
konania.

62. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali v súlade s
ustanoveniami správneho poriadku, stavebného zákona a cestného zákona, keď konanie o zmenu doby
trvania reklamnej stavby posudzovali v súlade s § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom na predmetné
stavebnékonaniesprávneaplikovaliiustanovenia§58až66stavebnéhozákona.Správnyorgánprvého
stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť žalobcu posudzoval nielen vo vzťahu

k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom včas, či k nej boli predložené všetky relevantné
listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny
poplatok, ale posudzoval ju i aplikujúc ustanovenie § 62 ods. 4 stavebného zákona z toho pohľadu,
či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom,
resp. osobitnými predpismi. Nakoľko v danom prípade ide o stavbu umiestnenú popri ceste I. triedy,

správne orgány správne za relevantný osobitný predpis označili zákon č. 135/1961 Zb. cestný zákon,
ktorý chráni verejný záujem na bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Zo strany správnych orgánov
bolo riadne preukázané a žalobca počas celého administratívneho konania do rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, nepopieral, že reklamná stavba
bola umiestnená pred 02.01.2015, že táto je umiestnená popri komunikácii R1A. Keďže žalobca

pred ukončením doby trvania dočasnej reklamnej stavby (reklamná stavba bola dočasne povolená
do 30.09.2015) podal žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby podľa § 67 ods. 4 stavebného
zákona, legálne si predĺžil dobu trvania tejto stavby aj po dátume 01.01.2016, hoci záväzné stanovisko
v stavebnom konaní o predĺženie doby trvania takejto stavby vzhľadom na jej charakter muselo byť
negatívne.

63. Žalobca v podanej žalobe namietal postup správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného, ktorí
bez vykonania miestneho zisťovania konštatovali, že predmetné reklamné stavby sa nachádzajú mimo
sídelného útvaru obce. Úvahy žalovaného v tomto smere žalobca považoval za nepreskúmateľné, keď
tieto vychádzajú pravdepodobne len zo stanoviska dotknutého orgánu, pričom žalovaný ani správny

orgán prvého stupňa nijako nevymedzili územie sídelného útvaru obce, ktoré by bolo odlišné od
intravilánu obce, keďže I. J. XX/X v k. ú. E. sa podľa listu vlastníctva nachádza v intraviláne (zastavanom
území) obce. Túto námietku považoval správny súd za plne nedôvodnú. Z administratívneho spisu je
zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru o umiestnení reklamnej stavby
vo vzdialenosti cca 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pásu rýchlostnej cesty R1A. Uvedené

vyplýva jednak z listín predložených žalobcom k žiadosti zo dňa 10.08.2015, najmä z fotodokumentácie
stavby, ako aj z nesúhlasného stanoviska ministerstva dopravy č. 10754/2015/C212-SCDPK/60037 zo
dňa 29.09.2015. Argumentáciu žalobcu v podanej žalobe správny súd považoval za účelovú, keď
správny orgán prvého stupňa i žalovaný umiestnenie predmetného reklamného zariadenia správne
popísali a správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s § 61 ods. 2 stavebného zákona, ktorý

mu v prípade dobrej znalosti pomerov staveniska, ak podaná žiadosť poskytuje dostatočný podklad
pre posúdenie navrhovaných reklamných zariadení, umožňuje upustiť od ústneho pojednávania a
miestneho zisťovania. Žalobca nevyužil možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia, tiež nevzniesol
námietky proti oznámeniu o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením odústnehopojednávaniaamiestnehozisťovania(vktorombolsprávnepoučenýotejtozákonnejmožnosti),
podklady rozhodnutia teda nenamietal. Pokiaľ žalobca polemizoval o tom, že jeho reklamná stavba je
umiestnená v rámci sídelného útvaru obce, pretože podľa listu vlastníctva je postavená na pozemku

tvoriacom zastavané územie obce (intravilán obce), správny súd konštatuje, že pojem sídelný útvar
obce do právneho poriadku zaviedol zákon č. 135/1961 Zb. cestný zákon, pričom pojem sídelný útvar
obce nemožno zamieňať s pojmom zastavané územie obce, prípadne intravilán. Sídelný útvar obce
ako právny inštitút je v cestnom zákone riadne špecifikovaný a správne orgány ho správne aplikovali
na daný prípad. Sídelný útvar obce je vymedzený ako územie obce ohraničené dopravnou značkou

označujúcou začiatok a koniec obce. V danom prípade sa reklamná stavba nachádza, ktorá je pre jej
umiestnenie v území mimo sídelného útvaru obce v cestnom ochrannom pásme cesty I. triedy. Úvahu
žalobcu o podobe línie oddeľujúcej územie sídelného útvaru obce od územia mimo tohto sídelného
útvaru súd s ohľadom na špecifiká tohto konkrétneho prípadu považoval za účelovú. V danom prípade
sa reklamná stavba nachádza v cestnom ochrannom pásme cesty 1. triedy, čo žalobca až do momentu
podania odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré bolo zo strany žalovaného

potvrdené napadnutým rozhodnutím, nespochybňoval, pričom umiestnenie predmetných reklamných
stavieb v predmetnom cestnom ochrannom pásme vyplýva aj zo stanoviska dotknutého orgánu, ktoré
správne a v súlade s § 11 ods. 2 cestného zákona správny orgán prvého stupňa od žalobcu požadoval
a toto záväzné stanovisko bolo podkladom rozhodnutia správnych orgánov. Správne orgány boli pri
rozhodovaní o žiadosti o zmenu doby trvania dočasne povolenej reklamnej stavby povinné prihliadať na

predmetné záväzné stanovisko cestného správneho orgánu a vychádzať z neho. V danom ohľade je
tiež bez právneho významu námietka žalobcu v tom smere, že predmetná reklamná stavba už raz bola
povolená, pretože išlo len o dočasnú stavbu, pričom konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby
treba v zmysle stavebného zákona považovať za nové konanie, na ktoré sa aplikuje aktuálna právna
úprava.

64. Správny súd mal za to, že správne orgány v danom prípade správne prihliadli na im známe
stanovisko príslušného orgánu, ktoré sa vyjadrovalo k otázke povolenia výnimky zo zákazu činnosti
(umiestňovania reklamných stavieb) v cestnom ochrannom pásme vo vzťahu k žalobcovi a reklamnej
stavbe umiestnenej popri komunikácii R1A mimo sídelného útvaru obce Nitra. V zmysle § 62 ods. 4

stavebného zákona príslušný správny orgán žiadosť o stavebné povolenie zamietne, ak je v rozpore
s verejných záujmom chráneným stavebným zákonom alebo osobitnými predpismi. V danom prípade
je osobitným predpisom chrániacim verejný záujem cestný zákon, pričom verejný záujem spočíva v
tom, aby bola zabezpečená ochrana diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich. V
zmysle § 11 ods. 2 cestného zákona je v cestnom ochrannom pásme cesty I. triedy, ktorá nie je

medzinárodným cestným ťahom, zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť diaľnice,
cesty alebo miestne komunikácie alebo premávku na nich; príslušný cestný správny orgán povoľuje v
odôvodnených prípadoch výnimky z tohto zákazu alebo obmedzenia záväzným stanoviskom. Reklamná
stavba žalobcu spĺňa atribúty reklamnej stavby, ktorej umiestnenie cestný zákon zakazuje, pričom
výnimkaztohtozákazučinnostižalobcovipovolenánebola.Pretobolodôvodnétakútostavbuvdôsledku

jejrozporusverejnýmzáujmomďalejnelegalizovaťažiadosťžalobcuopredĺženiedobytrvaniadočasnej
reklamnej stavby zamietnuť. Poukaz správnych orgánov na zamietajúce stanovisko príslušného orgánu
vo vzťahu k umiestneniu tejto reklamnej stavby bol taktiež správny, pretože v zmysle ustanovenia §
126 ods. 1 stavebného zákona správny orgán bol oprávnený vo veci rozhodnúť vychádzajúc z takéhoto
stanoviska. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že správny orgán vyvodil existenciu príčiny

z následku (teda skutočnosť o umiestnení reklamnej stavby mimo sídelného útvaru obce vyvodil zo
stanoviska príslušného orgánu), ale k takémuto záveru dospel majúc znalosť o mieste situovania stavby,
keď vychádzal z definície sídelného útvaru obce zavedeného do nášho právneho poriadku cestným
zákonom.

65. Správny súd konštatuje, že správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu, keď správne reklamnú stavbu žalobcu subsumovali pod úpravu cestného zákona a
vyvodili správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je pre jej umiestnenie v území mimo
sídelného útvaru obce v cestnom ochrannom pásme cesty I. triedy, ktorá nie je medzinárodným ťahom,
zakázaná, pričom žalobcovi nebola povolená výnimka zo zákazu tejto činnosti. Svoje rozhodnutie tak

žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne a zrozumiteľne odôvodnili. Správne orgány
riadne opísali zistený skutkový stav, uviedli listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný
priebeh správneho konania a vec subsumovali pod konkrétne ustanovenia zákonov. V napadnutom
rozhodnutí nechýbala správna úvaha pri právnom posúdení veci.66. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho, že správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie,
ktorým zamietol žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby poukazujúc na ustanovenie § 10 ods.

4 i § 11 ods. 1, 2, 5 a 6 cestného zákona a žalovaný precizoval, že na predmetný prípad sa vzťahuje
ustanovenie § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 5 a ods. 6 cestného zákona, bol správny súd toho názoru,
že uvedené upresnenie ustanovenia cestného zákona (ktoré citoval a na ktoré poukazoval i správny
orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí) nemohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného. V oznámení o začatí konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od

ústneho pojednávaní a miestneho zisťovania zo dňa 13.02.2019 bol žalobca upozornený na to, že
môže svoje námietky uplatniť najneskôr v lehote 7 pracovných dní od doručenia oznámenia, ako i na
možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v rovnakej lehote. Žalobca žiadne námietky nevzniesol,
do podkladov rozhodnutia (za účelom oboznámenia sa s ich obsahom) v stanovenej lehote nahliadnuť
nebol, preto skutočnosť, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na jednom z dvoch ustanovení cestného
zákona (na ktoré poukazoval správny orgán prvého stupňa) nemohlo viesť k porušeniu práv alebo

právom chránených záujmov žalobcu.

67. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle § 62
ods. 4 správneho poriadku žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby pre jej rozpor

s verejným záujmom chráneným cestným zákonom prihliadnuc na existujúce nesúhlasné stanovisko
príslušného správneho orgánu zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď prvostupňové rozhodnutie
potvrdil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva,
že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho
základe v zmysle zákona rozhodnúť.

68. Záverom správny súd zdôrazňuje, že správny orgán (stavebný úrad) je povinný do konania zapojiť
príslušné dotknuté orgány (ministerstvo dopravy), ktoré majú príslušné záujmy chrániť, pričom odborne
spôsobilý je na takéto posúdenie spravidla len dotknutý orgán. Posúdenie, či reklamná stavba je alebo
nie je v sídelnom útvare obce, nie je prioritne na úvahe správneho orgánu (stavebného úradu), ako ani

povinnosť najskôr zistiť priebeh cestného ochranného pásma podľa § 11 cestného zákona, čo je prioritne
úlohou dotknutého orgánu tak, ako to konštatoval kasačný súd. V prejednávanej veci správne orgány
postupovali v intenciách uvedeného zákonného postupu.

69. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných

námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa §
190 SSP zamietol.

70. O trovách konania a trovách kasačného konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení
s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody,

pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. Ďalšiemu
účastníkovi nepriznal v zmysle § 169 SSP a contrario náhradu trov konania, pretože neboli splnené
podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli mu totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by mu
explicitne uložil správny súd. Správny súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mu mohol náhradu trov konania priznať.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.