Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-12Csp/100/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120345088
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Bizoňová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6120345088.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci

žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,bytom A. C. D. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár s.r.o., Kuzmányho 24, Košice, IČO: 47234466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, Majerníková 3/
A, Bratislava, IČO: 42185190, o zaplatenie 520,25 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 520,25 EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným v upomínanom konaní vedenom
na OS Banská Bystrica dňa 27.7..2020, domáhala od žalovaného zaplatenia istiny 520,25 EUR spolu
s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 520,25 EUR od 24.7.2020 do zaplatenia.

2. Žalobkyňa podaný návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní odôvodnila tým,
že so žalovaným uzavrela 2 zmluvy o úvere: dňa 31.7.2013 zmluvu č. 601600360 a dňa 23.4.2013

zmluvu č. 601600303. Z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti uvedených zmlúv bola žalobkyňa
povinná veriteľovi uhradiť iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky na podklade týchto zmlúv
(istiny poskytnutého úveru). Vzhľadom k tomu, že veriteľovi uhradila finančné prostriedky značne
prevyšujúce plnenie zo strany veriteľa, na ktorú veriteľ nemal nárok, vzniklo veriteľovi bezdôvodné
obohatenie, ktorého vydania sa žalobkyňa domáhala v konaní vedenom na OS Žiar nad Hronom sp.zn.
5C/129/2016. OS Žiar nad Hronom rozsudkom zo dňa 29.5.2017, č.k. 5C/129/2016-147, právoplatným
dňa 2.5.2018 v spojení s rozsudkom KS Banská Bystrica č.k. 14Co/23/2018 – 194, zaviazal žalovaného

na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.601,26 EUR spolu s príslušenstvom z dôvodu, že
zo strany žalovaného došlo k porušeniu práva na ochranu spotrebiteľa, ktorého integrálnou súčasťou
je ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, nekalými obchodnými praktikami, právo na
pravdivé a úplné informácie o zmluvnom vzťahu, právo na konanie s odbornou starostlivosťou zo strany
veriteľa garantovaných ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bližšie špecifikovaných
v predmetnom rozhodnutí. Na základe uvedeného vznikol žalobkyni nárok na primerané finančné

zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ktoré sa v tomto konaní domáha a to vo výške
20% zo súdom priznanej sumy bezdôvodného obohatenia, ktoré považuje za primerané k uvedeným
okolnostiam. Vzhľadom k tomu, že žalovaný jej ku dňu podania žaloby dlžnú sumu nevrátil, uplatnila sizo sumy 520,25 EUR aj zákonný úrok z omeškania od 24.7.2020, čo je nasledujúci deň po konci lehoty
na dobrovoľné plnenie na základe predžalobnej výzvy.

3. Na preukázanie žalobného nároku žalobkyňa navrhla vykonanie dokazovania rozsudkom OS Žiar
nad Hronom zo dňa 29.5.2017 č.k. 5C/129/2016-147, rozsudok KS Banská Bystrica zo dňa 13.3.2018
č.k. 14Co/23/2018, predžalobnou výzvou zo dňa 17.7.2020, predžalobnou výzvou e-mailom.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa12.8.2020 platobný rozkaz sp.zn.

16Up/1459/2020, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní od doručenia
platobnému rozkazu istinu 520,25 EUR, úrok z omeškania ročne vo výške 5% ročne zo sumy 520,25
EUR od 24.7.2020 do zaplatenia, náhradu trov konania vo výške 163,73 EUR alebo podať v tej istej
lehote odpor.

5. Platobný rozkaz sp.zn. 16Up/1459/2020 zo dňa 12.8.2020 bol žalovanému doručený dňa 18.8.2020

a ten podal voči nemu včas odpor. Žalovaný uviedol, že § 3 ods. 5 zákona síce priznáva spotrebiteľovi
právodomáhaťsaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia,avšaktotoustanoveniejepotrebnévykladať
reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom, či sa prizná primerané finančné zadosťučinenie a v akej výške je
potrebné zohľadniť nie len úspešnosť toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv
na konkrétny prípad. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú

nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné napraviť inak. Cieľom
primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen
deklaráciu porušení. Mal za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uviedol žalobkyňa má dostatočný

sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie. Vzhľadom na okolnosti prejedávaného
prípadu považoval prípadne priznanú náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu,
založenú na svojvoľnom a arbitrárnom výklade práva, za jeho ďalšie sankcionovanie, čo označil za
neprimerane prísne. Bol toho názoru, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, preto jeho priznanie by malo za následok

spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa, a to bez
akéhokoľvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu
za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné zadosťučinenie
predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné
plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov žalobkyni by

prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva už nie je možné napraviť inak. Žalobkyňa
bola vo svojich konaniach úspešná, preto už raz došlo k náprave porušeného práva. Žiadal aby súd
pri rozhodovaní posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a vzal do
úvahyajkonaniežalobkyne,ktorásadomáhapriznaniaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianapriek
tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že

súhlasí s obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá
k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, že zmluvu uzavrela vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani
za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa mala možnosť si zmluvu pred podpisom prečítať.
Žalovaný teda žalobkyni poskytol úver v dobrej viere, že sú jej známe zmluvné dojednania. Za spornú
označil výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia, ktorú žalobkyňa nijako neodôvodnila,

preto ju nie je možné považovať za primeranú.

6. Platobný rozkaz sp.zn. 16Up/1459/2020 zo dňa 12.8.2020 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica
v upomínacom konaní bol v zmysle § 11 ods. 1 veta druhá, zákona č. 307/2016 Z.z. podaním odporu
zrušený bez vydania rozhodnutia.

7. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. dňa 24.9.2020 vyzval
žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy sa vyjadrila k podanému odporu a v tej istej
lehote navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.

8. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila písomne podaním doručeným OS Banská Bystrica dňa
5.10.2020 tak, že v zmysle § 14 ods. 1) zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní navrhuje
pokračovanie v konaní na všeobecnom súde žalovaného, príslušnom na prejednanie veci v zmyslepríslušných ustanovení CSP. Nesúhlasila s argumentáciou žalovaného v podanom odpore, nakoľko
nezohľadňuje aktuálnu právnu úpravu ani rozhodovaciu prax v obdobných konaniach.
Pokiaľ žalovaný v podanom odpore uviedol, že „Priznanie požadovaných finančných prostriedkov

prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak...“ ide
o zavádzajúce tvrdenie, ktoré nemá oporu v žiadnom právnom predpise, prebral ho zrejme z iných,
s vecou nesúvisiacich právnych ustanovení, napr. zákona č. 514/2003 Z z. alebo § 442a Občianskeho
zákonníka.
Pokiaľ žalovaný v podanom odpore uviedol, že „má za to, že predmetné rozhodnutie súdu, ktoré uvádza

žalobkyňa má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej prevencie,“ s týmto
tvrdenímnesúhlasil,nakoľkozrejmýmúčelom ustanovenia§3ods.5)zákonač.250/2007Z.z.jeodradiť
podnikateľov od porušovania práv spotrebiteľa (preventívna funkcia), ako aj potrestať za už dokonané
porušenie spotrebiteľských práv (sankčná funkcia). Súdy konajúce v tejto veci v rozsudku OS Žiar nad
Hronom zo dňa 29.5.2017, č.k.5C/129/2016 - 147 a rozsudku KS Banská Bystrica zo dňa 13.3.2018,
č.k.14Co/23/2018 - 194, deklarovali porušenie žalobkyňho práva žalovaným a v merite veci rozhodli o jej

ochranespôsobomvyplývajúcimzprávnychnoriem,najmäzpríslušnýchustanovenízákonač.129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom toto rozhodnutie nepredstavovalo
sankciu, ako to žalovaný nesprávne uviedol.
Pokiaľ žalovaný v podanom odpore uviedol, že „je toho názoru, že žalobkyni žiadna ujma, ktorá by
odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by

malozanásledokspôsobeniehrubejnerovnováhymedziprávamiapovinnosťamiveriteľaaspotrebiteľa,
a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu“ poukázal na právnu úpravu podľa zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa platnú a účinnú do 10.6.2013 ktorá vyžadovala na priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vznik a preukázanie ujmy a po 10.6.2013 kedy už nie je potrebné ujmu
preukazovať a na vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotné úspešné

uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na súde. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v odpore
uviedol fabulované podmienky, pre ktorých nesplnenie nemá mať žalobkyňa nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, čo je v rozpore s toho času platným a účinným ustanovením § 3 ods. 5)
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa.Okremtohojenutnékonštatovať,žeujmaspotrebiteľovi
vznikla, minimálne v psychickej rovine, a to neprimeranou záťažou spôsobenou vymáhaním údajných

nárokov žalovaného, na ktoré z hľadiska hmotného práva nemal nárok, v dôsledku čoho spotrebiteľ
bol nútený hájiť svoje porušené práva a domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Celý tento
zdĺhavý a náročný postup, bol pre žalobkyňu, ako spotrebiteľa, nesmiernou psychickou záťažou,
ktorá napriek tomu, že ujma nie je v súčasnej právnej úprave jedným z definičných znakov práva
na primerané finančné zadosťučinenie, umocňuje vznik a existenciu tohto práva žalobkyne. Zároveň

poukázal na to, že primeranosť finančného zadosťučinenia a posúdenie jej výšky je dané práve do
kompetencie súdu, kde v obdobných prípadoch súdy priznávali neraz podstatne vyššiu sumu finančného
zadosťučinenia, než akú si v tomto konaní uplatňuje žalobkyňa. Z uvedeného dôvodu trval na tom, že
suma vo výške 520,25 EUR je vo vzťahu k porušeniu práv spotrebiteľa, dlhotrvajúceho procesu hájenia
jej práv primeraná.

Pokiaľ žalovaný v podanom odpore uviedol, že: „žiada aby súd pri posudzovaní uplatneného práva
posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do
úvahy aj konanie žalobkyne, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že
sama konala v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s
obsahom zmluvy, bola oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru“ bol toho názoru,

že táto obrana mohla mať svoje miesto v pôvodnom konaní, v ktorom sa rozhodovalo o vydaní
bezdôvodného obohatenia a dokazovali sa okolnosti uzavretia samotnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako aj opomenutie povinnosti zo strany veriteľa dodržiavať obligatórne ustanovenia právnych
predpisov . V tomto konaní je takéto tvrdenie žalovaného nadbytočné okrem iného z dôvodu, že v
pôvodnom konaní už bolo deklarované porušenie práva žalobkyne, ako spotrebiteľa, ku ktorému došlo

predovšetkým tým, že žalobkyňa aktívne konala, nakoľko žalovaný sa snažil vymôcť od spotrebiteľa
plnenie, ktoré mu podľa spotrebiteľského práva nepatrilo, čo viedlo k vzniku súdneho konania v ktorom
bolo porušenie spotrebiteľovho práva deklarované. Žalovaný mohol vzniku súdneho sporu zabrániť (a
porušenie práva nedokonať) napr. snahou o uzatvorenie zmieru, mimosúdne a podobne, čím by k vzniku
podmienky „úspešného uplatnenia práva“ na súde nedošlo, on však v konaní postupoval aj konaním na

odvolacom súde, a to napriek názoru vyslovenému okresným súdom.
K výške uplatneného primeraného finančného zadosťučinenia poukázal na to, že táto predstavuje iba
nepatrné finančné zadosťučinenie v porovnaní so sumou, ktorú sa žalovaný snažil od spotrebiteľa
nezákonne vymôcť a tým výrazne ohrozil jeho majetkovú stabilitu.9. Okresný súd Banská Bystrica dňa 9.10.2020 vec v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z.
postúpil Okresnému súdu Bratislava I (od 1.6.2023 Mestský súd Bratislava IV), ako súdu vecne a

miestne príslušnému na jej prejednanie.

10. Žalovaný na podanie žalobkyne uvedené v odseku 8., reagoval písomným podaním doručeným súdu
dňa 2.11.2020 tak, že v podanom odpore sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným skutočnostiam,
trvá na podanom odpore a žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného podľa §180 CSP, ktorý sa na pojednávanie dňa
11.9.2024 nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané v elektronickej schránke dňa 26.6.2024,
neúčasťospravedlnilelektronickydňa9.9.2024zdôvoduvysokejpracovnejzaneprázdnenostiasúhlasil,
aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti.

12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozsudkom OS Žiar nad Hronom zo dňa 29.5.2017 č.k.
5C/129/2016-147, rozsudok KS Banská Bystrica zo dňa 13.3.2018 č.k. 14Co/23/2018, predžalobnou
výzvou zo dňa 17.7.2020 a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Okresný súd Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 5C/129/2016-147 zo dňa 29.5.2017, právoplatným

dňa 2.5.2018, E. F. E. G. A. B. F. G. F. H., o zaplatenie 2.601,26 EUR s príslušenstvom, rozhodol tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 2.601,26 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zosumy1.859,64EUR,počítanýod28.6.2016dozaplateniaasúrokomzomeškaniavovýške5%ročne
zo sumy 643,62 EUR, počítaný od 3.5.2017 do zaplatenia a zo sumy 98,- EUR počítaný od 3.5.2017
so zaplatenia, v lehote 3 dní a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Súd zároveň určil, že dohoda o zrážkach

zo mzdy a iných príjmov k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 601600360, uzavretá medzi stranami dňa
31.7.2013 je neplatná a určil, že, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. 601600303, uzavretá medzi stranami dňa 23.4.2023 v znení: „Celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,1ˇ% ročne z poskytnutého úveru
a predstavuje sumu vo výške 137,03 EUR a administratívnych nákladov na vypracovanie uzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 174,97
EUR, ďalej len administratívny poplatok,“ je neprijateľná a preto neplatná.
Zodôvodneniauvedenéhorozsudkusúdzistil,žežalobkyňasavuvedenomkonanídomáhalazaplatenia
istiny 2.601,26 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniklo preplatením úverov
poskytnutých jej žalovaným na základe dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.7.2013

a 23.4.2013, ktoré sú bezúročné a bez poplatkov. Poukázala na to, že o administratívnom poplatku, ktorý
bol upravený v zmluve nemala vedomosť, nemala vedomosť o jeho zložení a zmluvu v tomto smere
nemohla ovplyvniť, preto ho treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zároveň žiadala určiť,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nakoľko jej uzavretie bolo podmienkou pre uzavretie zmluvy
o úvere, nemohla ju odmietnuť, nebola individuálne dojednaná a nie je z nej zrejmé na akú výšku istiny

je uzavretá. Okresný súd Žiar nad Hronom na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
v zmluve o úvere zo dňa 31.7.2013 je uvedený úrok vo výške 39,15 % ročne, ide o úrok za poskytnutie
finančných prostriedkov so splatnosťou 12 mesiacov a výšku tohto úroku označil za rozporný s dobrými
mravmi. Súd zistil, že úroková miera dohodnutá stranami v tejto zmluve minimálne 3- násobne prevyšuje
obvyklú úrokovú mieru, ktorá v júli 2013 činila 8,56 % ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou

do 1 roka a 12,99% ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov. V zmluve
o úvere zo dňa 23.4.2013 je uvedený úrok vo výške 39,15 % ročne, ide o úrok za poskytnutie finančných
prostriedkov so splatnosťou 1 roka a výšku tohto úroku označil za rozporný s dobrými mravmi. Súd zistil,
že úroková miera dohodnutá stranami v tejto zmluve minimálne 3- násobne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru, ktorá v apríli 2013 činila 8,19 % ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 1 roka

a 12,95% ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov. Na základe uvedeného
obe zmluvy o úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako neplatné, vzhľadom na to
žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému len poskytnutú sumu úverov. Vzhľadom k tomu, že
obe zmluvy sú v časti dohody o odplate neplatné, vznikla žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému
z úveru zo dňa 31.7.2013 len poskytnutú sumu 1.100,- EUR a z úveru zo dňa 23.4.2013 len poskytnutú

sumu 350,- EUR. Žalobkyňa tvrdila, že zo zmluvy zo dňa 31.7.2013 zaplatila sumu 3.603,26 EUR, čo
žalovaný nerozparoval. Žalobkyňa tvrdila, že zo zmluvy zo dňa 23.4.2013 zaplatila sumu 448,- EUR,
čo žalovaný nerozparoval. Súd preto sumu 2.503,26 EUR z úveru zo dňa 31.7.2013 vyhodnotil ako
bezdôvodné obohatenie, ako plnenie bez právneho dôvodu a sumu 98,- EUR z úveru zo dňa 23.4.2013vyhodnotil ako bezdôvodné obohatenie, ako plnenie bez právneho dôvodu a zaviazal žalovaného na
ich zaplatenie (2.601,26 EUR) spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty
určenej žalobkyňou v predžalobnej výzve, resp. odo dňa doručenia uznesenia o pripustení zmeny žaloby

žalovanému.
Okresný súd Žiar nad Hronom v uvedenom rozsudku konštatoval, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere
spĺňajú podmienku písomnej formy, avšak neobsahujú obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, a to náležitosti upravené v § 9 ods. 2 písm. b), c), f), k), preto
s poukazom na § 11 ods. 1 písm.b) zákona č. 1292010 Z.z. treba oba úvery považovať za bezúročné

a bez poplatkov.
V uvedenom konaní súd dňa 2.6.2016 nariadil žalovanému predbežné opatrenie, ktorým uložil
žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúce z dohody o zrážkach
zo mzdy a iných príjmov, uzavretej stranami dňa 31.7.2013 do právoplatného skončenia veci a zároveň
zakázal zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného.

14. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 14Co/23/2018 – 194 zo dňa 13.3.2018, právoplatným
dňa 2.5.2018, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/129/2016 – 147 zo dňa 29.5.2017,
ako vecne správny potvrdil.

15. Žalobkyňa výzvou na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie zo dňa 17.7.2020 vyzvala

žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 520,25EUR podľa § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že Okresný súd Žiar nad Hronom
v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/129/2016 deklaroval viaceré porušenia práv spotrebiteľa v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj príslušných ustanovení zákona č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, či zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Primerané finančné

zadosťučinenie žiadala zaplatiť najneskôr do 23.7.2020.

16. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. účinného od 10.6.2013, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 2 písmeno a, b, zákona č. 250/2007 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o poskytnutí
spotrebiteľských úverov, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre

osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b)predávajúcim
1.podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho
splnomocnenec,
2.fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej

pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3.fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o poskytnutí
spotrebiteľských úverov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmlúv
o poskytnutí spotrebiteľských úverov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)úhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanúistinuapríslušnýúrokpodľa§13ods.3akoajovýškeúrokuzadeňaleboospôsobejejvýpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmlúv
o poskytnutí spotrebiteľských úverov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k),
r) a y).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
17. V predmetnom konaní sa žalobkyňa, ako spotrebiteľ, domáhala zaplatenia finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. potom, ako Okresný súd v Žiari nad
Hronom rozsudkom č.k. 5C/129/2016 – 147 zo dňa 29.5.2017, právoplatným dňa 2.5.2018, v spojení

s rozsudkom KS v Banskej Bystrici č.k. 14Co/23/2018 – 194 zo dňa 13.3.2018, zaviazal žalovaného na
zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo preplatením úverov poskytnutých žalobkyni na
základe dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
18. Súd na základe vykonaného dokazovania, rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom
rozsudkom č.k. 5C/1291/2016- 147 zo dňa 29.52017, právoplatným dňa 2.5.2018, uvedeným v odseku

13., mal za preukázané, že žalobkyňa dňa 31.7.2013 a 23.4.2013 uzavrela so žalovaným dve
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v konaní na Okresnom súde Žiar nad Hronom sa domáhala
zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 2.601,26 EUR, ktoré žalovanému vzniklo preplatením
poskytnutých úverov. Okresný súd Žiar nad Hronom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
- že zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahujú obligatórne náležitosti zmluvy, ktoré zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať, a to náležitosti upravené v § 9 ods. 2 písm. b), c), f), k), preto
s poukazom na § 11 ods. 1 písm.b) zákona č. 1292010 Z.z. treba oba úvery považovať za bezúročné
a bez poplatkov,
-že obe zmluvy o spotrebiteľských úveroch obsahujú úrok za poskytnutie finančných prostriedkov
ktorých výška je v rozpore s dobrými mravmi, minimálne 3- násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru

určenúprespotrebiteľskéúveryvdanomčase.Súdpretoobezmluvyospotrebiteľskomúverevyhodnotil
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ako neplatné s tým, že žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť
žalovanému len poskytnutú sumu úverov, 1.000,- EUR zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
31.7.2013asumu350,-EURzozmluvyospotrebiteľskomúverezodňa23.4.2013.Pretožežalobkyňazo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.7.2013 zaplatila 3.603,26 EUR a zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere zo dňa 23.4.2013 zaplatila 448,- EUR, dospel Okresný súd Žiar nad Hronom k záveru, že suma
2.503,26 EUR z úveru zo dňa 31.7.2013 a suma 98,- EUR z úveru zo dňa 23.4.2013, predstavuje
bezdôvodné obohatenie žalovaného, ako plnenie bez právneho dôvodu a zaviazal žalovaného na jeho
zaplatenie (2.601,26 EUR),
-že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.4.2023 v znení: „Celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15%
ročne z poskytnutého úveru a predstavuje sumu vo výške 137,03 EUR a administratívnych nákladov
na vypracovanie uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou vo výške 174,97 EUR, ďalej len administratívny poplatok“, je neprijateľná a preto neplatná.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 14Co/23/2018 - 194 zo dňa 13.3.2018, právoplatným dňa

2.5.2018, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/129/2016 - 147 zo dňa 29.5.2017 ako
vecne správny potvrdil.
Na základe uvedeného súd záväzkové právne vzťahy žalobkyne a žalovaného zo dňa 31.7.2013
a 23.4.2013, od ktorých žalobkyňa odvodzovala nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, vyhodnotil ako vzťahy spotrebiteľské podľa zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko zmluvy

o spotrebiteľských úveroch spĺňajú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písmeno d)
zákonač.129/2010Z.z., čomedzistranamianispornénebolo.Žalovanývystupovalpriuzatváranízmlúv
o spotrebiteľských úveroch ako obchodná spoločnosť - právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytujespotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa vystupovala pri ich uzatváraní ako
fyzická osoba, nepodnikateľ.
19. Jedinou podmienkou úspešného uplatnenia nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 10.6.2013, je porušenie práva alebo
povinností žalovaného podľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Splnenie tejto podmienky
mal súd za preukázanú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 5C/1291/2016-
147 zo dňa 29.52017, právoplatným dňa 2.5.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystricirozsudkomč.k.14Co/23/2018-194zodňa13.3.2018.Žalobkyňasivuvedenomkonaníúspešne

uplatnilanároknabezdôvodnéobohatenieztituluporušeniaprávaapovinnostížalovanýmpriuzatváraní
dvoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.7.2013 a 23.4.2013, ktoré obsahovali neplatné dohody
o úroku, neprijateľnú zmluvnú podmienku a nemali obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (§ 9 ods.2 písm. b), c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z.) a preto ich treba považovať s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročné a bez poplatkov.
20. Zákon pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 10.6.2013 nevyžaduje aby žalobkyni vznikla nejaká ujma.
Cieľom finančného zadosťučinenia je ochrana porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie
vyššiehostupňaochrany.Súdunemusiabyťpredloženédôkazyoexistenciiujmy,akonamietalžalovaný,
pretože stačí možnosť vzniku ujmy. Bezdôvodné obohatenie na vrátenie ktorého bol žalovaný zaviazaný
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C 129/2016 – 147 zo dňa 29.5.2017, právoplatným

dňa 2.5.2018, nepredstavuje finančné zadosťučinenie, predstavuje len vrátenie toho čo získal bez
právneho dôvodu. Až nárok na primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa predstavuje skutočnú sankciu pre žalovaného z dôvodu porušenie
práva alebo povinností podľa osobitných predpisov na ochranu spotrebiteľa, pretože až tento nárok
predstavuje plnenie z jeho majetku. Výška priznaného primeraného finančného zadosťučinenia podľa

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa závisí od úvahy súdu. Súd pri rozhodovaní
o jej výške v prejednávanej veci vychádzal z uplatnenej výšky 520,25 EUR, ktorú žalobkyňa odôvodnila
ako 20% zo sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 2.601,26 EUR, priznanej jej rozsudkom
Okresného súdu Žiar nad Hronom rozsudkom č.k. 5C/129/2016 - 147 zo dňa 29.5.2017, právoplatným
dňa 2.5.2018. Súd túto výšku finančného zadosťučinenia považoval za primeranú povahe a rozsahu

porušenia práv žalobkyne a zodpovedajúcu svojmu účelu, teda poskytnutiu satisfakcie. Podľa názoru
súdu zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv žalobkyne ako spotrebiteľa 8 krát: keď žalovaný
v zmluvách o úvere zo 31.7.2013 a 23.4.2013 uviedol úroky za poskytnutie finančných prostriedkov
ktorých výška je v rozpore s dobrými mravmi, minimálne 3- násobne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru určenú pre spotrebiteľské úvery v danom čase, v oboch zmluvách o spotrebiteľskom úvere

neuviedol obligatórne náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v § 9 ods.2 písm. b), c),
f), k) zákona č. 129/2010 Z.z.), uzavrel so žalobkyňou neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy dňa
31.7.2013avzmluveospotrebiteľskomúverezodňa23.4.2013použilneprijateľnú,t.j.neplatnúzmluvnú
podmienku uvedenú v odseku 13. To pri uplatnenom primeranom finančnom zadosťučinení 520,25 EUR
prestavuje sumu 65,03 EUR primeraného finančného zadosťučinenie za každé porušenie povinnosti

žalovaného (520,25 : 8 = 65,03), čo je podľa názoru súdu primerané finančné zadosťučinenie vzhľadom
na ujmu žalobkyne vzniknutú jej tým, že sa vrátenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého žalovanému
porušením jeho povinnosti musela domáhať súdnou cestou, čo bezpochyby predstavuje pre každého
človeka, hlavne človeka bez právneho vzdelania, psychickú záťaž. Žalobkyňa sa súdnou cestou, formou
neodkladnéhoopatrenia,museladomáhaťtoho,aby žalovanýnevykonávalzrážkyzjejmzdynazáklade

neplatnej dohody zo dňa 31.7.2013 a od jej uzavretia až do právoplatného skončenia veci vedenej na
Okresnom súde Žiar nad Hronom sp.zn. 5C/ 129/2016 žila 5 rokov v právnej neistote.
Súd nesúhlasil s obranou žalovaného, že priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď porušenie práva nie možné napraviť inak, pretože to
nevyplýva z právneho predpisu upravujúceho tento nárok, z § 3 ods-5 zákona č. 250/2007 Z.z.

Súd nesúhlasil ani s obranou žalovaného, že súd by pri posudzovaní uplatneného nároku na
finančné zadosťučinenie mal prihliadnuť na ľahostajný prístup žalobkyne pri podpisovaní zmlúv
o spotrebiteľských úveroch, kedy svojim podpisom prehlásila, že súhlasí s ich obsahom a bola
oboznámená so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, pretože bolo povinnosťou žalovaného
v zmluvách o úvere uviesť obligatórne náležitosti zmluvy vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. a úrok

za poskytnutie finančných prostriedkov zodpovedajúci obvyklej úrokovej miere v danom čase a súd už
v inom konaní, konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom rozsudkom sp.zn. 5C/129/2016
- 147, deklaroval porušenie práva žalobkyne, ako spotrebiteľa, ako jedinej podmienky pre uplatnenie
primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.21. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobkyňa nepreukázala existenciu ujmy, ktorá by odôvodňovala
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia súd uvádza, že zákon pre priznanie finančného

zadosťučinenia žiadne osobitné podmienky nestanovuje a pre úspešné uplatnenie nároku na primerané
zadosťučinenie spotrebiteľovi nevyžaduje, aby žalobca preukázal existenciu konkrétnej ujmy. Najvyšší
súd SR v rozsudku sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom
je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však
chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti
dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného
zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských

zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany.
Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod
úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že
súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok

zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť
konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve
(rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi
stranamisporzospotrebiteľskejzmluvyaabyspotrebiteľovibolaprivodenákonkrétnaujma,nevyžaduje.
Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od

nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa
oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti
alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo
spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré
bybolopotrebnépriurčenívýškyzadosťučineniazohľadniť.Jedinýmkritériomjeprimeranosťfinančného

zadosťučinenia.

22. Pokiaľ sa týka uplatneného úroku z omeškania vo výške 5% ročne od 24.7.2020, súd žalobu
v tejto časti zamietol ako nedôvodnú, pretože podmienku pre priznanie nároku na zaplatenie finančného
zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., uvedenú v odseku 19., posudzuje súd, ktorý

rozhoduje aj o jej výške s pohľadu primeranosti a jej priznanie má konštitutívny charakter. Omeškanie
so zaplatením primeraného finančného zadosťučinenia tak vzniká až po uplynutí lehoty určenej súdom
na plnenie v rozsudku. Žalovaný sa preto jej nepriznaním na základe výzvy na zaplatenie primeraného
zadosťučinenia zo dňa 17.7.2020, do omeškania dostal nemohol.
23. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešnej žalobkyni

(neúspechlenvčastipríslušenstva-úrokzomeškania)súdpriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%.
24. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Mestskom súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.

Mestský súd Bratislava IV
dňa 11.9.2024