Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424211057
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1424211057.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek
senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkýň: X. D.. D. Q.,
Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XX, B., X. D.. J. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. X. XXX, obe zastúpené advokátkou
JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., so sídlom Javorinská 13, Bratislava, zapísaná v registri SAK pod
číslom 4695, IČO: 42 129 532, proti žalovanému: F.. T.. F. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XX, B., zastúpený

advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, so sídlom Podjavorinskej 7, Bratislava, zapísaný v registri
SAK pod číslom XXXX, IČO: 42 175 381, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobkýň proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 53C/118/2024-19 zo dňa 10.12.2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 53C/118/2024-19
zo dňa 10.12.2024, p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyniam 1., 2. spoločne a nerozdielne
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdBratislavaIVuznesenímsp.zn.53C/118/2024-19zodňa10.12.2024návrhnanariadenie
neodkladného opatrenia zamietol (výrok I.) a žalovanému proti žalobkyniam 1. a 2. nárok na náhradu

trov konania nepriznal (výrok II.).

2. Žalobkyne 1., 2. podali dňa 18.11.2024 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadali, aby súd zakázal žalovanému scudziť, darovať, predať, zameniť, zaťažiť záložným právom,
zriadiť vecné bremeno, zriadiť zabezpečovací prevod práva, rozdeliť, zapísať podiely na spoločných
častiach, zariadeniach alebo inak previesť, znížiť hodnotu alebo akýmkoľvek spôsobom nakladať

s nehnuteľnosťami špecifikovanými v podanom návrhu až do právoplatného skončenia dedičského
konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 21D/486/2024.

3. Svoj návrh odôvodnili žalobkyne tým, že sú zákonné dedičky po poručiteľovi D.. T. F., C.., Z..
XX.XX.XXXX, I.. L. XX.XX.XXXX, ako jeho dcéry a žalovaný je poručiteľov syn. Dedičské konanie
po nebohom je vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 21D/486/2024 a na prejednanie

dedičstvajepoverenánotárkaJUDr.PetraJežkovávkonanípodsp.zn.L.XXX/XXXX.Žalobkyneuviedli,
že výlučným vlastníkom v návrhu špecifikovaných nehnuteľností, je žalovaný, ktorý ich nadobudol
darovacou zmluvou zo dňa 02.10.2024. Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že ich otec bol vlastníkom
týchto nehnuteľností od 22.08.2016 do 02.10.2024 v podiele 1/1. Žalobkyne konštatovali, že k zápisu na
katastri nehnuteľností došlo po smrti poručiteľa, na základe Darovacej zmluvy vedenej v katastrálnom
konaní V.-XXXX/XXXX dňa 02.10.2024, teda ku dňu smrti poručiteľa, dňa 23.09.2024 boli predmetné

nehnuteľnosti vo vlastníctve poručiteľa. Podľa zistenia na katastri, bol návrh na vklad podaný po smrti
poručiteľa, dňa 26.09.2024. Z uvedeného je zrejmé, že v čase smrti poručiteľa bol poručiteľ zapísaný naliste vlastníctva a k zmene vlastníctva došlo až po jeho smrti a to vkladom, dokonca návrh na vklad bol
podaný tiež po smrti poručiteľa. Podľa katastrálnej praxe, žalobkyne uviedli, že ak sa kataster o smrti
prevodcu nedozvedel a povolil vklad vlastníctva po smrti prevodcu, dodatočné zistenie, že prevodca v

čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky, t.zn. nie je dôvod na zrušenie alebo zmenu vkladu
žiadnymi procesnými opravnými prostriedkami. V prípade, ak sa kataster dozvie o úmrtí prevodcu
pred povolením vkladu, konanie preruší podľa § 31a písm. a) katastrálneho zákona do právoplatného
rozhodnutia o dedičstve, a následne, keď sú dedičia známi, pokračuje s nimi ako účastníkmi v konaní.
Žalobkyne uviedli, že ak zomrie prevodca pred povolením vkladu práva do katastra nehnuteľnosti, patria

tieto nehnuteľnosti do dedičstva po poručiteľovi. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 196/2005 zo dňa 29.11.2005, v zmysle ktorého „... ak rozhodnutie o povolení
vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života prevodcu (a právne účinky vkladu nenastali
ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), nehnuteľnosti boli v čase
smrti prevodcu v jeho vlastníctve a patria do dedičstva. ...“. Podobne tiež rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo 184/2005 zo dňa 28.02.2005. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase smrti bol poručiteľ

výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ale po jeho smrti nastala zmena vlastníctva na žalovaného, a tiež
s poukazom na nejednotnú judikatúru ako sa má naložiť s prípadným dobromyseľným nadobúdateľom
v rámci konania (viď. napr. I. ÚS 151/2016) o určenie, či vec patrí do dedičstva, žalobkyne žiadali o
vydanie neodkladného opatrenia v zmysle petitu návrhu, a to až do právoplatného skončenia dedičského
konania po poručiteľovi. V tejto súvislosti žalobkyne uviedli, že si uplatnili v dedičskom konaní nárok

na zahrnutie predmetnej nehnuteľnosti do aktív dedičstva po poručiteľovi. V prípade, ak dané nebude
akceptované notárom a žalobkyne budú odkázané notárom na súdne konanie, podajú žalobu o určenie,
že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. S poukazom na vyššie uvedené a najmä skutočnosť, že poručiteľ
bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti, ako aj na riziko vzniku neodvrátiteľnej ujmy v prípade prevodu
nehnuteľnosti na tretiu osobu (napr. aj darovaním), žalobkyne žiadajú, aby súd ich návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia vyhovel.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, ods.
2, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods.
1 vety prvej, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v odsekoch

16. až 20. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu neodkladného opatrenia a vecne tým, že
po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k názoru, že žalobkyne
nepreukázali opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, keďže nepreukázali také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami sporu. Žalobkyne
sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia najmä z dôvodu obavy vzniku neodvrátiteľnej ujmy,

že by žalovaný mohol scudziť nehnuteľnosti, ktoré ich otec ako darca previedol darovacou zmluvou na
obdarovaného (syna) ako žalovaného, v dôsledku čoho by uvedené nehnuteľnosti neboli predmetom
dedičského konania po poručiteľovi/darcovi, čím by došlo k ujme na strane žalobkýň ako dedičkám v
dedičskom konaní po poručiteľovi/darcovi. V odseku 23. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie
o.i. uviedol, že v predmetnej veci absentuje osvedčenie samotného nároku zo strany žalobkýň t.j.,

že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, keďže z LV č. XXXX pre k.ú. A. je
zrejmé,ževýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostíježalovaný,ažalobkynesažalobounedomáhajúurčenia,
že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. Nariadenie neodkladného opatrenia tak
nemá právne opodstatnenie (princíp efektívnosti). Súd prvej inštancie v odseku 24. svojho rozhodnutia
tiež konštatoval, že žalobkyne ničím neosvedčili ani reálnu hrozbu ujmy, nepreukázali, že žalovaný

podniká kroky smerujúce k nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami, že dochádza k porušovaniu alebo
ohrozovaniu ich práv alebo hrozí zhoršenie ich postavenia v takej miere, že je potrebný zásah súdu
neodkladnýmopatrením.Vzáveresúdprvejinštanciezhrnul,žežalobkyneneosvedčiliexistenciunároku
ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť súdna ochrana a ničím nepreukázali
ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej reálnej ujmy, čím neboli splnené základné podmienky

pre nariadenie neodkladného opatrenia, a s ďalšími argumentami uvedenými v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia sa nezaoberal. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v odseku 26.
napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobkyne, ktoré sa so závermi súdu prvej inštancie

nestotožnili, rozhodnutie napadli z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f), g), h) CSP a navrhli,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrhu vyhovel.6.Žalobkyne v podanom odvolaní uviedli, že v návrhu opísali skutočnosti z ktorých je zrejmé, že zápis
vlastníckeho práva prebehol v rozpore so zákonom s priamym úmyslom žalovaného zatajiť okolnosť
úmrtia prevodcu v snahe získať pre seba prospech formou zápisu vlastníckeho práva. Zásadným

faktom je, že návrh na vklad vlastníckeho práva žalovaného bol podaný po smrti vlastníka a kataster
nehnuteľností vykonal zápis vlastníckeho práva žalovaného v nevedomosti o úmrtí prevodcu, t.j.
bez dispozície danou informáciou. Pokiaľ by kataster danú informáciu mal, vklad vlastníckeho práva
žalovaného by nevykonal a žalovaný by nebol evidovaný na liste vlastníctva ako vlastník. Uvedené
skutočnosti, podľa názoru žalobkýň, sú v priamom rozpore so závermi prvostupňového súdu „... Podľa

názoru su´du v prejednávanej veci absentuje už osvedčenie samotného nároku zo strany žalobkýň, teda
že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi D.. T. F., C... Naopak z predloženého
výpisu z LV č. XXXX pre k.u´. A. je zrejmé, že ich výlučným vlastníkom je žalovaný. ...“. Žalobkyne uviedli,
že k nadobudnutiu nehnuteľností žalovaným zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. A., došlo na základe
darovacej zmluvy dňa 02.10.2024, teda po smrti prevodcu. Poručiteľ bol vlastníkom nehnuteľností od
22.08.2016 do 02.10.2024 v podiele 1/1, ktorý zosnul dňa 23.09.2024. Návrh na vklad bol podaný dňa

26.09.2024, teda tri dni po smrti poručiteľa/prevodcu.

7. Žalobkyne namietajú, že súd prvej inštancie sa nezaoberal chronológiou zmien, z ktorej vyplýva, že k
prevodu prišlo po smrti poručiteľa, preto nehnuteľnosti nemôžu byť vo vlastníctve žalovaného. Ak zomrie
prevodca pred povolením vkladu práva do katastra nehnuteľnosti, patria tieto nehnuteľnosti do dedičstva

po poručiteľovi, preto je zrejmé, že nie sú vo vlastníctve žalovaného. V tejto súvislosti žalobkyne citovali
§ 460 Občianskeho zákonníka a § 201 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
len CMP“).

8. Žalobkyne namietajú ďalšiu skutočnosť zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a to, že nepodali žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva. Žalobkyne sú názoru, že
uvedená skutočnosť nemôže tvoriť prekážku pre vydanie neodkladného opatrenia a to s prihliadnutím
na ustanovenie § 324 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 336 ods. 1 CSP
a vo výroku uložiť žalobkyniam povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Ak by žaloba
podaná nebola, súd môže podľa § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu, uznesenie o neodkladnom opatrení

zrušiť. Vzhľadom na uvedené, postup súdu prvej inštancie ako aj jeho výklad príslušných ustanovení
CSP, považujú žalobkyne za rozporný s ustanovením § 324 ods. 1 CSP ako aj možnosťami súdu podľa
§ 336 CSP. Princíp efektívnosti, kedy neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu,
bol naplnený tým, že dôjde k uloženiu zákazu nakladania s nehnuteľnosťou čím sa objektívne poskytne
ochrana vlastníckeho práva tretích osôb k nehnuteľnostiam.

9. Žalobkyne namietajú dôvod zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to, že
žalovaný neprevádza predmetné nehnuteľnosti. Žalobkyne sú názoru, že uvedený dôvod by bol
relevantnývprípade,akbybolžalovanýplatnýmabezpodmienečnýmvlastníkomnehnuteľností,čovšak
nie je. Samotná skutočnosť, že vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam nebolo nadobudnuté v súlade

so zákonom predstavuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia. Je
naplnený aj princíp opodstatnenosti, nakoľko nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by
vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo
k neodstrániteľným následkom. Podľa autorov komentára k CSP však potreba bezodkladnej úpravy
pomerov neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny stav. Ide o situáciu, kedy žalobkyniam

hrozí vznik škody, ako aj zhoršenie ich právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať
o konečnú súdnu ochranu. Podľa aktuálnej rozhodovacej praxe ústavného súdu, v prípade nakladania
s nehnuteľnosťou by bol nový vlastník chránený z dôvodu jeho dobromyseľnosti pri nadobúdaní.
Rovnako za daných okolností prípadu (zápis vlastníckeho práva v rozpore so zákonom s priamym
úmyslom žalovaného) nie je možné spravodlivo od žalobkýň požadovať sledovanie katastra

nehnuteľností pre zistenie existencie prípadného existujúceho nakladania s nehnuteľnosťou a to
prebiehajúceho katastrálneho konania (plomba) a rovnako ani nie je reálne, aby bolo neodkladné
opatrenie vydané pred zápisom vlastníckeho práva nového vlastníka v prípade tzv. urýchleného vkladu,
ktorý je často rozhodnutý aj v lehote 5 dní (najneskôr 15 dní) od podania návrhu na kataster.
Žalobkyne tiež poukázali na skutočnosť, že zákaz nakladania s nehnuteľnosťami na čas do riadneho

ukončenia dedičského konania naplní aj princíp proporcionality, a to primerane vzhľadom na okolnosti
prípadu, obmedziť možnosť žalovaného nakladať s danými nehnuteľnosťami len v nevyhnutnom
rozsahu, pričom nejde o nenávratný stav.10. Žalovaný sa k podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril s tým, že s týmto
nesúhlasí,pričomžalobkyneneosvedčilinárokktorémusamáposkytnúťochranaadokoncaaninetvrdili,
prečo je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, pričom oba tieto predpoklady musia byť pre

vyhovenie návrhu splnené súčasne.
Žalobkyne neuviedli, v čom má spočívať ich nárok, ktorého sa chcú domáhať vo veci samej. Podľa petitu
neodkladného opatrenia, žalobkyne chcú nadviazať na prebiehajúce dedičské konanie po zosnulom
otcovi D.. T. F., C.., v ktorom sa však nekoná o práve, ktorému chcú poskytnúť predbežnú ochranu.
Neodkladné opatrenie musí mať nadväznosť na konanie vo veci samej, s výnimkou neodkladných

opatrení, ktorými sa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami, čo ale nie je tento prípad.
Žalobkyne netvrdia, že by žalovaný vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nenadobudol
a z návrhu nevyplýva, že žalobkyniam v súčasnosti patrí vo vzťahu k nehnuteľnostiam akýkoľvek
nárok. Žalovaný ďalej uviedol, že niet pochybnosti o tom, že ku dňu smrti poručiteľa boli predmetné
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve (pretože predmetná zmluva nebola ešte zavkladovaná a vlastníctvo
nehnuteľnostísanadobúdaaždňompovoleniavkladudokatastra).Uvedenévšakničnemenínatom,že

poručiteľ za života podpísal platnú a účinnú darovaciu zmluvu a žalobkyne sú prejavom vôle poručiteľa
viazané. Inak povedané, aj keby žalobkyne vo vkladovom konaní po smrti poručiteľa vyhlásili, že s
darovacou zmluvou nesúhlasia, ich nesúhlas by bol právne bezvýznamný. Žalovaný tak vlastnícke právo
riadne a platne nadobudol, na základe platnej a účinnej darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený do
katastra a rozhodnutie orgánu katastra je právoplatné a účinné. Žalobkyne neuviedli jediný argument,

na základe ktorého by mala byť predmetná darovacia zmluvy neplatným právnym úkonom.
Vo vzťahu k vkladovému konaniu žalovaný poukázal na ustanovenie § 30 ods. 2 katastrálneho
zákona, z ktorého vyplýva, že pre začatie vkladového konania je postačujúce podanie návrhu na
vklad aspoň zo strany jedného účastníka konania. Návrh na vklad teda môže byť podaný jedným
(ktorýmkoľvek) účastníkom konania alebo viacerými, resp. všetkými účastníkmi konania. (ŠTEVČEK,

M. a kol.: Občiansky zákonník I. Komentár. C.H.Beck 2015, str. 895, bod a)). Súladný postup
katastra žalovaný oprel o judikatúru napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžr/75/2014 z
ktorého citoval „... Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom citovaným vyššie a zdôrazňuje,
že účastník zmluvy, ktorá podlieha pre svoju účinnosť vydaniu rozhodnutia o vklade do katastra
nehnuteľností, je svojim zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu. Táto

viazanosť je občianskoprávnym vzťahom, prechádza z účastníka na jeho právnych nástupcov, teda aj
na dedičov, ktorí ako právni nástupcovia zomrelého účastníka nastupujú na jeho miesto do právneho
vzťahu založeného prejavmi vôle pôvodného účastníka. Darca I.. F. H. ako účastník darovacej zmluvy
daroval označené nehnuteľnosti svojej vnučke, teda nepochybne prejavil svoju vôľu previesť na ňu
nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom. Podľa odvolacieho súdu aj po smrti účastníka zmluvy trvá

viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve a
nie je daný dôvod na to, aby správny orgán prejavenú vôľu účastníka zmluvy spochybňoval a zisťoval,
či sú s ňou stotožnení jeho dedičia. ...“.

11.K samotnému odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobkyne argumentujú tvrdeniami, ktoré v návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedli napr., že nehnuteľnosti nemôžu byť vo vlastníctve
žalovaného, že vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam nebolo nadobudnuté súladne so zákonom.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyne si zamieňajú osvedčenie svojho nároku (ktorého by sa mali
domáhať vo veci samej) s osvedčením potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Nariadenie
neodkladného opatrenia upravuje ust. § 325 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého musia žalobkyne osvedčiť

uplatnený nárok ktorý žiadajú chrániť neodkladným opatrením, právny vzťah medzi stranami sporu,
ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako aj tvrdenie, že je tu reálne nebezpečenstvo
a bezprostredne im hroziaca ujma. Žalobkyne vychádzajú z nesprávneho predpokladu, že ak v deň
smrti poručiteľa boli nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, neexistuje spôsob, ako by právnu sféru poručiteľa
mohli nehnuteľnosti opustiť inak, než dedičským konaním. Žalobkyne pritom obchádzajú existenciu

platnej a účinnej darovacej zmluvy, a dokonca uvádzajú, že podaním návrhu na vklad malo dôjsť
k získaniu neoprávneného prospechu vo forme zápisu vlastníckeho práva, ktorý by inak nenastal.
Žalovaný zdôraznil, že mu nie je známe, na základe čoho považujú žalobkyne plnenie z riadnej a účinnej
darovacej zmluvy za neoprávnený prospech. Žalovaný nemá v úmysle predmetné nehnuteľnosti scudziť
či zaťažiť, hneď po otcovej smrti oznámil jeho úmrtie v prebiehajúcich konaniach, doložil úmrtný list

a požiadal o procesné nástupníctvo ako nový vlastník predmetných pozemkov. Otcovi s pozemkami
pomáhal už za jeho života, má potrebnú dokumentáciu a pokračuje v tom, čo poručiteľ nestihol dokončiť
v daných konaniach.12.Pokiaľ sa žalobkyne (bez akéhokoľvek reálneho základu) obávajú prevodu predmetných
nehnuteľností na akéhosi „dobromyseľného vlastníka“, tak po podaní žaloby vo veci samej majú
možnosť podľa § 228 ods. 2 CSP žiadať o zápis poznámky do katastra nehnuteľností, voči ktorému

by bol vyhovujúci rozsudok o určení vlastníctva záväzný, čím je vyriešená táto ich obava bez potreby
nariaďovať neodkladné opatrenie. Žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, však
žalobkyne do dnešného dňa nepodali, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie, preto je otázne,
či samotné žalobkyne sú o svojom nároku presvedčené.

13. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne,
náležite odôvodnené, preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1., 2.
spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkýň bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP),
preskúmal vec a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkýň nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v súlade s § 387 ods. 2 CSP na tieto
dôvody v celom rozsahu odkazuje.

15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

21. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.

24.Inštitútneodkladnéhoopatreniamávýnimočnýcharakteraprijehorozhodovaníprevládapožiadavka

rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a zisťovaní skutkových okolností potrebných pre
vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, preto súd rozhoduje spravidla len na základe listín
predložených stranou sporu o vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vychádza z názoru,
že zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s
konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného

opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Vyžaduje sa, aby
navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda nárok a aby osvedčil aj pravdepodobnosť
možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Súd tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného
opatrenia je povinný zvážiť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je povinnývykonávať dokazovanie ani výsluchom strán sporu. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných
aleboosvedčenýchstranousporu.Opísanímrozhodujúcichskutočnostímusínavrhovateľneodkladného
opatrenia osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a neodkladnosť návrhu, a

vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia
účelu ochrany, ktorý je pre inštitút neodkladného opatrenia principiálny. Miera osvedčenia potreby
ochrany sa riadi naliehavosťou jej riešenia čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonať okamžitý zásah
súdu pre riešenie danej situácie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí súd tiež zvážiť, či v dôsledku
neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho
práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti zásahu) a napokon posúdiť, či neodkladným
opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa

čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v
nevyhnutnej miere), čo znamená, že obmedzenie môže byť v nakladaní len vo vzťahu k veciam alebo
právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom navrhovateľa.

26. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, tak ako uviedol súd prvej inštancie v odseku

22. napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalobkyne sa domáhajú jeho nariadenia najmä z dôvodu
obavy vzniku neodvrátiteľnej ujmy, že by žalovaný mohol scudziť nehnuteľnosti, ktoré ich otec ako darca
previedol darovacou zmluvou na obdarovaného (syna)/žalovaného, v dôsledku čoho by predmetné
nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania po poručiteľovi/darcovi, čím by došlo k ujme na
strane žalobkýň ako dedičkám v dedičskom konaní.

27. Námietku žalobkýň uvedenú v odseku 6. tohto rozhodnutia, že v návrhu opísali skutočnosti z ktorých
je zrejmé, že zápis vlastníckeho práva prebehol v rozpore so zákonom s priamym úmyslom žalovaného
zatajiť okolnosť úmrtia prevodcu v snahe získať pre seba prospech formou zápisu vlastníckeho práva,
odvolací súd vyhodnotil ako bezpredmetnú.

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia
v odseku 23. konštatoval, že žalobkyne neosvedčili samotný nárok, že predmetné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi. Súd mal z predloženého výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. A. za
osvedčené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný, pričom žalobkyne sa do dnešného dňa
nedomáhajú súdnou žalobou určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi,

keďže dokazovanie o tom, či sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi presahuje rámec
konania o nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd už len dopĺňa, že výpis
z listu vlastníctva je verejnou listinou z ktorej údaje sa musia povinne používať (§ 71 katastrálneho
zákona), t.zn. že ich musia používať štátne orgány pri výkone svojej právomoci (najmä vo verejných
listinách), fyzické alebo právnické osoby pri vyhotovovaní listín o právnych úkonoch. Z uvedeného tak

nepochybne vyplýva, že ak by žalobkyne určitým svojím tvrdením spochybňovali hodnoverné údaje
katastra (poznámka odvolacieho súdu: z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z
podaného odvolania to však nevyplýva), museli by žalobkyne relevantným právnym úkonom preukázať
opak, inak sa na ich tvrdenie neprihliada.
Materiálna publicita katastra vyjadrená v § 70 katastrálneho zákona, nie je absolútna. Ide o vyvrátiteľnú

právnu domnienku, ktorou sa opak môže preukázať v nesporovom konaní rozhodnutím katastrálneho
orgánu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 katastrálneho zákona alebo v sporovej veci
rozhodnutím súdu o určení či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP.
Na tomto mieste odvolací súd dodáva, že je tu tiež otázka posúdenia úspešnosti osvedčenia
tvrdení, ktoré podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, keďže

bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku (nárok vo veci samej), sú žalobkyne
povinné dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti

rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a tak
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček
a kol.).Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môžu žalobkyne dosiahnuť
relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré budú viesť k záveru,
že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej je v danom štádiu konania vyššia než

pravdepodobnosť jej zamietnutia. Na tomto mieste je však treba zdôrazniť, že osvedčovanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní
(vo veci samej).

28. Námietku žalobkýň uvedenú v odseku 7. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie sa nezaoberal

chronológiouzmien,zktorejvyplýva,žekprevoduprišloposmrtiporučiteľa,pretonehnuteľnostinemôžu
byť vo vlastníctve žalovaného, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
K tejto námietke odkazuje odvolací súd na odôvodnenie uvedené v predchádzajúcom odseku 27. a pre
predmetnú námietku ešte dopĺňa, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhoduje
spravidla len na základe listín predložených stranou sporu, pričom žalobkyne výpisom z LV č. XXXX pre
k.ú. A. nepochybne osvedčili, že výlučným vlastníkom nehnuteľností je žalovaný a neosvedčili, že sa

relevantným spôsobom/právnym úkonom domáhajú preukázania opaku.

29. Námietku žalobkýň uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie zamietol návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že nepodali žalobu o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, pričom žalobkyne majú zato, že súd prvej inštancie mal postupovať v zmysle § 336 ods.

1 CSP, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Odvolací súd apeluje na skutočnosť, tak ako uviedol súd prvej inštancie, že žalobkyne neosvedčili
nárok ako taký, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, čo bol principiálny
dôvod pre ktorý neodkladné opatrenie nenariadil a zároveň konštatoval, že žalobkyne neosvedčili ani
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej reálnej ujmy, čím neboli splnené zákonné podmienky pre

nariadenie neodkladného opatrenia, a tak podľa názoru odvolacieho súdu, nebol dôvod na postup súdu
prvej inštancie podľa § 336 ods. 1 CSP (poznámka odvolacieho súdu: že zákonodarca v tejto časti dal
konajúcemu súdu možnosť a nie povinnosť uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej). Inak povedané, ak súd prvej inštancie nenariadi neodkladné opatrenie, ako to bolo v
predmetnej veci, keďže neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nie

je možné/zákon neumožňuje uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

30. Námietku žalobkýň uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie zamietol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný neprevádza predmetné nehnuteľnosti a
žalobkyne sú názoru, že uvedený dôvod by bol relevantný v prípade, ak by bol žalovaný platným a

bezpodmienečným vlastníkom nehnuteľností, čo však nie je, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
V prvom rade odvolací súd akcentuje skutočnosť uvedenú v odseku 27. tohto rozhodnutia, že súd prvej
inštancie zo žalobkyňami predloženého výpisu LV č. XXXX pre k.ú. A., mal za osvedčené, že výlučným
vlastníkom nehnuteľností je žalovaný, pričom žalobkyne pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nepreukázali opak, preto súd predmetný výpis listu vlastníctva vyhodnotil ako verejnú listinu

a z nej vychádzal (§ 205 CSP).
Argumentáciu žalobkýň, že vlastníctvo žalovaného k nehnuteľnostiam nebolo nadobudnuté v súlade
so zákonom, čo predstavuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia,
nakoľko vznikol priestor pre konanie žalovaného, ktoré by mohlo vytvoriť nezvratný stav, také konanie,
ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom, odvolací súd bez ďalšieho považuje za bezpredmetnú.

Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení podľa § 325 ods. 2 písm.
c), písm. d) CSP, musí byť podmienka naliehavej potreby dočasnej úpravy preukázaná možnosťou
reálneho nakladania s predmetnou nehnuteľnosťou a nestačí iba abstraktná možnosť s jej nakladaním.
Potrebu a nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia musia žalobkyne hodnoverne osvedčiť,
nepostačuje iba ich subjektívne presvedčenie o tejto potrebe. Bez osvedčenia reálnej hrozby v dôsledku

konkrétneho a aktuálneho konania žalovaným, minimálne bez osvedčenia úmyslu žalovaného nejakým
spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, nemôžu byť žalobkyne úspešné. Súd prvej
inštancie posudzoval návrh nariadenia neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti návrhu, opísania rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia, osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a tiež potreby dočasnej úpravy

vzťahov medzi stranami sporu a v tomto kontexte správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,
ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo
veci samej (poznámka odvolacieho súdu: žalobkyne ani neuviedli čoho sa chcú v konaní vo veci samejdomáhať), ale ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia.
Správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyne neosvedčili ani bezprostredne hroziacu ujmu
a neosvedčili ani to, že v danej veci by vzťahy medzi stranami sporu bolo potrebné riešiť okamžitým

zásahom súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia a žalobkyne neosvedčili ani konanie
žalovaného svedčiace jeho úmyslu nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami.
Zákaz disponovania s vecami alebo právami, resp. uloženie povinnosti niečo vykonať, niečoho sa zdržať
je zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavne zaručených práv, a preto má svoje ústavné
a zákonné limity. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v

nevyhnutnej miere. Toto ústavou zaručené právo sa musí rešpektovať aj pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) CSP a z tohto dôvodu je potrebné pred nariadením
neodkladného opatrenia venovať zvýšenú pozornosť tomu, či nariadením neodkladného opatrenia
nedochádza zásahu do vlastníckych práv žalovaného nad nevyhnutnú mieru.

31. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky
formality,akotojepririadnomprocesnomdokazovanívovecisamej,alepostačuje,žeuvedieesenciálne
hmotnoprávne a skutkové zistenia pre ktoré nebolo možné návrhu vyhovieť, tak ako uviedol súd prvej
inštancie v odsekoch 22. až 25. napadnutého rozhodnutia.

32. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.

ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd
neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi
závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na
spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania

(strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/04). Uvedené analogicky platí aj pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení.
S poukazom na posúdenie veci, sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami nezaoberal, pretože
boli pre súdny prieskum napadnutého rozhodnutia právne bezvýznamné.

33. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené vyhodnotil odvolacie námietky žalobkýň
ako nedôvodné, nespôsobilé zmeniť správny právny záver súdu prvej inštancie. Odvolací súd rovnako
ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne neosvedčili zákonné predpoklady pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle § 324 a nasledujúce CSP, a z vyššie uvedených
dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 v spojení s
§ 396 ods. 1 CSP (per analogiam) a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyniam
nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúd
prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods.2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)