Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 8, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 13Saz/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100696
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100696.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci

žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, ukrajinskej štátnej príslušnosti, cestovný doklad číslo: D.
s platnosťou do 14. septembra 2033, adresa posledného trvalého pobytu na Ukrajine: E. C. F. XX
C., na základe povolenia na pobyt na území Slovenskej republiky č. G. na adrese v H., I. XXXX/XX,
právne zastúpeného: CREDIS Law s.r.o., so sídlom v Bratislave, Radlinského 2, IČO: 35 955 341, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom v Bratislave, Pivonková
6, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS: J./XXXX-
X, z 24. júla 2023 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Migračného úradu, č. ČAS: J./XXXX-X, z 24. júla 2023 vo výroku 2., ktorým žalovaný
neposkytol doplnkovú ochranu žalobcovi: A. B. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, cestovný doklad číslo: D.
s platnosťou do 14. septembra 2033, a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
na správnom súde v rozsahu 50 %.

IV. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalobca žiadosťou z 9. februára 2023 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na území Slovenskej republiky z dôvodu politicky motivovaného trestného stíhania zo strany

ukrajinských štátnych orgánov, diskriminačného prístupu a porušovania ľudských práv a taktiež
z humanitných dôvodov. Za účelom zdôvodnenia žiadosti žalobcu bol s ním 2. marca 2023 vykonaný
vstupný pohovor, v ktorom žalobca doplnil svoje dôvody žiadosti o udelenie azylu. Žalovaný následne
rozhodnutím č. ČAS: J./XXXX-X, z 24. júla 2023 v prvom výroku neudelil žalobcovi azyl podľa § 13 ods.
1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) a zároveň druhým výrokom uvedeného rozhodnutia neposkytol
žalobcovi doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 4 zákona o azyle.

2. Výrok o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle žalovaný odôvodnil tým, že aby
mohol byť danej osobe priznaný azyl, ako najvyššia forma medzinárodnej ochrany, musí byť objektívne
preukázané,žedôvodyprenasledovaniavychádzajúz§8zákonaoazyle,tedazobávzprenasledovaniaz rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine resp. z uplatňovania politických práv a
slobôd. K žalobcovmu prvému dôvodu jeho žiadosti o azyl (prebiehajúci ozbrojený konflikt a aktuálna

nepriaznivá všeobecná situácia) uviedol, že samotný konflikt a nepriaznivá všeobecná situácia v krajine
nezakladá relevantný dôvod pre udelenie azylu. Poukázal, že žalobca sa konfliktu nijako nezúčastnil a
neuviedol žiadne iné azylovo relevantné konkrétne problémy s ním spojené.

3. K ďalšiemu dôvodu žalobcovej žiadosti týkajúceho sa žalobcovho trestného stíhania na Ukrajine

žalovaný uviedol, že na Ukrajine je podozrivý zo páchania závažnej trestnej činnosti, na základe čoho
bol ukrajinskými orgánmi vyžiadaný na účely trestného konania. Opustenie jeho krajiny pôvodu s tým,
že sa dlhodobo zdržiaval na území Slovenska vyhodnotil ako vedomú snahu vyhnúť sa trestnému
stíhaniu. Obdobne vyhodnotil ako účelové aj konanie žalobcu v otázke samotného podania jeho žiadosti
o azyl na Slovensku s poukazom na § 501 písm. b) Trestného poriadku, keď vydanie osoby do
cudziny je neprípustné, ak ide o osobu, ktorá požiadala v SR o udelenie azylu, alebo jej bol udelený

azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana. Rovnako bol žalovaný toho názoru, že samotná žiadosť
žalobcu o medzinárodnú ochranu na území SR mala byť prostriedkom na vyhnutie sa vydávacej väzbe.
Potvrdzovať to má podľa žalovaného fakt, že o azyl žalobca požiadal až potom, keď Krajský súd v
Bratislave v uznesení sp. zn. lNtc/32/2022 z 10. decembra 2022, ktorým vzal menovaného do väzby,
skonštatoval, že jeho obavy z politického prenasledovania resp. vojnového konfliktu nie sú predmetom

rozhodovania o väzbe, ale majú byť predmetom azylového konania.

4. Žalovaný vyhodnotil aj samotné dôvody žiadosti žalobcu za účelové a vykonštruované s cieľom
dosiahnuť úspech v konaní o azyle, a tým dospieť k hlavnému cieľu - vyhnutiu sa vydaniu do krajiny
pôvodu na trestné stíhanie a výkonu trestu odňatia slobody. Poukázal, že obava zo zlých podmienok vo

väzbe, resp. z prebiehajúceho vojenského konfliktu na Ukrajine je legitímna, ide však o dôvody, ktoré
sú irelevantné z hľadiska udelenia azylu ako najvyššej formy medzinárodnej ochrany. Skonštatoval,
že v celom kontexte prípadu považuje dôvody žalobcu za vykonštruované, pričom v podobe, ako ich
menovaný odôvodnil a prezentoval, nie sú spôsobilé preukázať opodstatnenosť jeho žiadosti z hľadiska
nároku na azyl z niektorých z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle, konkrétne v jeho prípade z

dôvodu zastávania určitých politických názorov.

5. Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že trestné činy, z ktorých je žalobca obvinený, mal spáchať ešte
pred príchodom na Slovensko a obvinený je z nich minimálne od 1. augusta 2018, kedy bol Interpolom
umiestnený na zoznam hľadaných osôb. Odvtedy na Ukrajine prebehla zmena politických garnitúr a jeho

obvinenie stále trvá. Ďalej poukázal, že všetky trestné činy, z ktorých je obvinený, nie sú politickej, ale
majetkovej a korupčnej povahy. Ak sa cíti žalobca nevinný zo spáchania trestných činov, ktoré sa mu
kladú za vinu a v prípade ktorých ešte prebieha trestné stíhanie, mal a má možnosť preukázať to pred
príslušnými orgánmi Ukrajiny. Z kontextu jeho žiadosti vyplýva, že na Ukrajine má možnosť domôcť sa
spravodlivosti. Ako sám uviedol v roku 2012 čelil prvému trestnému stíhaniu. Žalovaný tiež zdôraznil, že

neexistujú žiadne správy o tom, že by na Ukrajine dochádzalo k trestnému stíhaniu politicky aktívnych
osôb z vykonštruovaných dôvodov a teda, že by im bola umelo podsúvaná iná trestná činnosť. Nie je
teda rozumné predpokladať, že ak neexistuje ani jedna obdobná správa, tak v prípade menovaného by
išlo o taký prípad, ktorý by bol výnimkou.

6. Žalovaný nemal v prípade žalobcu preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnostikurčitejsociálnejskupineaanito,ževzhľadomnatietoobavysanemôžealebonechcevrátiť
dokrajinysvojhopôvodu,resp.nepreukázalosa,žebyžalobcavnejbolprenasledovanýzauplatňovanie
politických práv a slobôd. Žalovaný dospel k názoru, že situácia žalobcu nie je z hľadiska použitia

inštitútuazylu,akoposkytnutianajvyššejformyprávnejochranyzostranySlovenskejrepublikycudziemu
štátnemu príslušníkovi, adekvátna.

7. Keďže žalobca vo vyhlásení cudzinca uviedol, že žiada o udelenie humanitného azylu, žalovaný sa
v odôvodnení rozhodnutia k tomu vyjadril, že počas celého azylového konania žiadne humanitné dôvody

neprezentoval a ani migračný úrad žiadne humanitné dôvody v prípade žalobcu nezistil. Posudzovanie
možnosti poskytnúť azyl z humanitných dôvodov v prípade žalobcu je irelevantné.8. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že čo sa týka uloženia trestu smrti alebo jeho
výkonu, toto v prípade návratu žalobcu do krajiny jeho pôvodu možno vylúčiť, nakoľko Ukrajina nemá
trest smrti vo svojej legislatíve zavedený. K otázke mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho

zaobchádzania alebo trestu, žalovaný skonštatoval, že podmienky vo väzniciach a zadržiavacích
centrách boli naďalej zlé, nespĺňali medzinárodné normy a niekedy vážne ohrozovali život a zdravie
väzňov. Pretrvávajúcimi problémami boli fyzické týranie, nedostatočná lekárska starostlivosť a zlá
výživa, zlé hygienické podmienky a nedostatok svetla. Toto by sa mohlo dať charakterizovať ako forma
neľudského zaobchádzania, ktoré je relevantné na poskytnutie doplnkovej ochrany, a to aj v prípade

žalobcu.

9. Ďalej opísal situáciu na Ukrajine v súvislosti s vojnovým konfliktom a s poukazom na rozsudok
Európskeho súdneho dvora C-456/07 vyjadril názor, že v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu
nemožnosdostatočnouistotouvylúčiť,žebynemoholbyťvystavenýreálnejhrozbevážnehobezpráviav
zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a to vo forme individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti

osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Zároveň však mal žalovaný preukázané, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin.

10. Poukázal aj na čl. 17 ods. 1 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13.12.
2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva

mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených
na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, podľa ktorého, štátny príslušník tretej krajiny
alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne
dôvody domnievať sa, že sa dopustili závažného trestného činu.

11. Kategorizáciu skutkov, ktoré mal žalobca spáchať na Ukrajine žalovaný vyvodzoval z rozhodnutí
Okresného súdu Bratislava č.k. 8 Tp/52/2021-2-V-OSBAI zo 6. augusta 2021, Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 479/2022, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Ntc/32/2022 zo 7.
marca 2023 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp.zn. 2Tost/7/2023 z 18. apríla
2023. Žalovaný preto považoval za nespochybniteľné, že žalobca je dôvodne podozrivý zo spáchania

obzvlášť závažného zločinu pred príchodom na územie SR.

12.Posúdeniesplneniapodmienokpreudelenieazylunaúčelzlúčeniarodinypodľa§10zákonaoazyle,
resp. posúdenie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13b
zákona o azyle považoval žalovaný v prípade žalobcu za irelevantné, a to vzhľadom na ustanovenie

§ 20 ods. 5 zákona o azyle.

13. Žalovaný tiež poukázal, že článok 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd sa v súvislosti s vyhostením osôb nemôže vykladať v spojitosti s rozhodovaním o azyle, resp. o
doplnkovej ochrane. Ak by osobe hrozilo, že by v krajine návratu mohla čeliť reálnej hrozbe mučenia,

neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, tak tieto hrozby sú u osôb vylúčených z medzinárodnej
ochrany posudzované v rámci konaní, ktoré zakladajú samotné vyhostenie osoby. Pri vyhostení je
potrebné dodržať článok 3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa
ktorého nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu
alebo trestaniu. Toto ustanovenie je na rozdiel od možnosti získania medzinárodnej ochrany absolútne

a nemožno z jeho aplikácie osobu vylúčiť.

14. Žalovaný záverom skonštatoval, že pokiaľ ide o poskytnutie doplnkovej ochrany, tak žalobca by vo
všeobecnosti spĺňal podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak samotná existencia trestného
konania, v ktorom je dôvodne podozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu na území Ukrajiny,

toto poskytnutie doplnkovej ochrany vylučuje. Azylové konanie nemá za cieľ pokrývať a ani nepokrýva
všetky možné a dostupné porušenia ľudských práv. Azyl a doplnková ochrana sú inštitúty, ktorých
poskytovanie sa riadi zákonnými pravidlami a pokrývajú iba časť porušovaných ľudských práv. Nie je
možné prostredníctvom azylového konania riešiť prípustnosť, resp. neprípustnosť trestného konania
a vydania osoby na trestné stíhanie do iného štátu. Na toto slúži výlučne extradičné konanie, ktoré v

súčasnosti prebieha paralelne s azylovým konaním a prostredníctvom ktorého bude potrebné uvedené
dôvody, ktoré predkladal právny zástupca, vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť. Dodal tiež, že žalobca má na
území SR stále platný trvalý pobyt a vyhostenie z územia SR mimo extradičného konania mu nehrozí.
Z toho dôvodu neexistuje v súčasnosti žiadny relevantný dôvod ochrany žalobcu, nakoľko by sa ajtak reálne jednalo iba o stav, kedy by poskytnutie medzinárodnej ochrany, či už vo forme azylu alebo
doplnkovej ochrany, žalobcu chránilo voči extradičnému konaniu, ktoré vykonávajú iné orgány SR, čo v
žiadnom prípade nie je cieľom a ani obsahom konceptu medzinárodnej ochrany ako celku.

II. Správna žaloba

15. Správnou žalobou z 15. augusta 2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného

a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Z obsahu žaloby
vyplýva, že namietal nezákonnosť oboch výrokov rozhodnutia žalovaného [o neudelení azylu podľa §
13 ods.1 písm. a) zákona o azyle, ako aj o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm.
b) a § 20 ods. 4 zákona o azyle].

16. V žalobe zopakoval priebeh administratívneho konania vo veci jeho žiadosti o udelenie azylu

a doplnkovej ochrany ako aj konania pred Krajským súdom v Bratislave vo veci jeho vzatia do vydávacej
väzby a vo veci jeho prepustenia z vydávacej väzby. Vo vzťahu k dôvodom neudeleniu azylu žalobca
namietal, že závery žalovaného boli prijaté v rozpore so skutkovým stavom veci, na ktorý žalobca
rozsiahle poukazoval vo svojich podaniach a preukazoval osobitnými prílohami. Poukázal, že z obsahu
skutkového stavu veci jednoznačne vyplýva jeho opodstatnená obava z prenasledovania štátnymi

orgánmi Ukrajiny, ktorá je zrejmá nielen v tom, že najskôr jeho trestné stíhanie odmietli už v roku
2014, ale aj v účelovom opätovnom zahájení trestného stíhania spôsobom, ktorý vykazoval objektívne
znaky diskriminácie a porušovania jeho základných práv, najmä práva na spravodlivý proces a na
obhajobu. Takéto konanie štátnych orgánov Ukrajiny považoval za jeho prenasledovanie z politických
dôvodov v príčinnej súvislosti so skutočnosťou, že žalobca je bratom významného politika Ukrajiny, B.

C., ktorý je skutočným cieľom ukrajinských štátnych orgánov, a to spôsobom, že napriek vedomosti
ukrajinských štátnych orgánov o jeho vysťahovaní sa už v roku 2014 na územie Slovenskej republiky
(kde mu už v roku 2015 bol udelený pobyt), nekomunikovali s ním, nedoručovali mu žiadne zásielky
na Slovensko, nijako nereagovali na jeho žiadosti, ako aj žiadosti jeho obhajcov na jeho vypočutie
prostriedkami medzinárodnej právnej pomoci, nedoručili mu oznámenia o podozrení zo spáchania

trestnej činnosti, na podklade ktorých ukrajinská Generálna prokuratúra požiadala o jeho vydanie na
E., napriek vedomosti o jeho pobyte, vyhlasovali pátranie po jeho osobe aj prostredníctvom Interpolu
s cieľom jeho bezdôvodného väzobného stíhania. Poukázal, že celé prípravné trestné konanie prebehlo
v jeho neprítomnosti a v súčasnosti, kedy prebieha trestné konanie pred súdom, sa opätovne nedokáže
kontaktovať s trestným súdom, ktorý nijako nereaguje na jeho žiadosť na jeho vypočutie a účasť na

hlavných pojednávaniach prostredníctvom videokonferencie. Ďalej v žalobe opísal konkrétne úkony
v rámci trestného konania či už štátnych orgánov Ukrajiny, ako aj vlastné úkony, z obsahu ktorých má
podľa jeho názoru vyplývať, že je štátnymi orgánmi Ukrajiny prenasledovaný z politických dôvodov. Bol
toho názoru, že ukrajinská strana zásadným spôsobom porušila jeho práva garantované v čl. 6 ods. 3
písm. a), b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a napriek tomu, žalovaný v

takomto postupe ukrajinských štátnych orgánov nevidel žiadne prenasledovanie. Považoval tiež závery
žalovaného o tom, že na Ukrajine neprebiehajú umelo vykonštruované súdne procesy za rozporné so
samotným obsahom administratívneho spisu. Preto ak dospel žalovaný k záveru, že v prípade žalobcu
nejdeopolitickymotivovanédiskriminačnétrestnéstíhanie,takýtozáverjevpríkromrozporesdôkaznou
situáciou.

17. Vo vzťahu k humanitárnym dôvodom pre poskytnutie azylu, žalobca namietal, že z obsahu
rozhodnutia nevyplýva žiadna správna úvaha k možnosti udelenia azylu z humanitárnych dôvodov,
a preto v tejto časti považoval rozhodnutie žalovaného za arbitrárne a svojvoľné.

18. Vo vzťahu k časti týkajúcej sa neudelenia doplnkovej ochrany žalobca vyjadril nesúhlas s aplikáciou
vylučujúcej klauzuly upravenej v § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle žalovaným, ktorý považoval
za preukázané, že žalobca spáchal obzvlášť závažný zločin, a preto nemožno poskytnúť žalobcovi
doplnkovú ochranu. Namietal, že žalovaný vychádzal z rozhodnutí súdov pri rozhodovaní o vzatí žalobcu
do vydávacej väzby a o prepustení žalobcu z vydávacej väzby, pričom mal sám žalovaný správnym

spôsobom interpretovať nielen príslušné normy Trestného zákona, vymedzujúce kategóriu obzvlášť
závažného zločinu, ale túto aj aplikovať na príslušné skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho
spisu. Bol toho názoru, že nie je podozrivý zo spáchania žiadnej trestnej činnosti, ktorá by mala povahu
obzvlášť závažného zločinu s poukazom na trestné činy z ktorých je podozrivý a trestné sadzby podľaukrajinského trestného zákona, pričom ani v jednom prípade dolná hranica nepredstavuje desať rokov
aby bolo možné tieto trestné činy kvalifikovať ako obzvlášť závažné.

III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu

19. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 26. septembra 2023 uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za
vecne správne a zákonné a navrhol súdu, aby správnu žalobu proti napadnutému rozhodnutiu zamietol.

20. Poukázal, že správny orgán, pri vydaní rozhodnutia vychádzal z výpovede žalobcu zo dňa 2. marca
2023, predložených dôkazných prostriedkov žalobcu a všeobecne dostupných informácií o žalobcovej
krajine pôvodu zadovážených odborom dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce žalovaného, nakoľko
bolo nevyhnutné posúdiť skutočnosti, ktoré žalobca uviedol, či tieto mohli v jeho prípade spĺňať kritériá
definície prenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, čo však nebolo v žiadnom prípade

preukázané v jeho veci, že by sa stal sám obeťou prenasledovania, tak ako to má na mysli zákon o
azyle. Svoju argumentáciu podoprel rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.
septembra 2014. Bol toho názoru, že žalobca síce krajinu pôvodu opustil, avšak bez toho, že by bol v
krajine pôvodu prenasledovaný tak, ako to vyplýva z § 8 zákona o azyle. V prípade žalobcu absentuje
objektívny prvok, t. j. zdôvodnenie strachu z prenasledovania z dôvodov uvedených v Ženevskom

dohovore z roku 1951 o právnom postavení utečencov, ktorými sú rasa, náboženstvo, národnosť,
príslušnosť k určitej sociálnej skupine alebo politický názor, pričom existencia tohto prvku je z hľadiska
udelenia azylu podstatná, čo sa však v žalobcovom prípade nepreukázalo. V danom prípade nemožno
hovoriť ani, že by žalobca čelil nejakej forme prenasledovania zo strany štátnych, resp. neštátnych
subjektov tak, ako to upravuje zákon o azyle. Taktiež počas jeho pobytu v krajine pôvodu neprišiel k

žiadnej ujme. Ohľadom prípadného ohrozenia žalobcovej bezpečnosti z dôvodu konfliktu na Ukrajine,
poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, konkrétne na jeho rozsudok sp. zn.
10Sžak/17/2019 zo dňa 15. novembra 2019. Samotný vojnový stav, ak jeho existencia nie je spojená
s inými problémami osoby, nie je dôvodom na udelenie azylu. V súvislosti s trestným stíhaním žalobcu
v krajine pôvodu žalovaný popísal konanie, ktoré predchádzalo podaniu žiadosti o udelenie azylu, z čoho

žalovaný vyvodzoval, že táto bola podaná účelovo s poukazom na § 501 písm. b) Trestného poriadku.

21. Vo vzťahu k neudeleniu doplnkovej ochrany žalovaný poukázal, že nevylúčil reálnu hrozbu vážneho
a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby, z dôvodu svojvoľného násilia počas
medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. V prípade návratu žalobcu do krajiny

pôvodu nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle. Podľa žalovaného teda žalobca spĺňal podmienky
na poskytnutie doplnkovej ochrany, avšak v danej veci aplikoval vylučujúcu klauzulu vyplývajúcu z
ustanovenia § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle, lebo bolo v jeho prípade preukázané, že spáchal
obzvlášť závažný zločin. Ku kategorizácii skutkov, ktoré mal žalobca spáchať na Ukrajine žalovaný

odkázal na príkaz Okresného súdu Bratislava I č. k. 8Tp/52/2021-2-V-OSBAI zo dňa 6. augusta 2021,
na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 479/2022, uznesenie Krajského súdu v
Bratislavesp.zn.1Ntc/32/2022zodňa7.marca2023,uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 2Tost/7/2023 zo dňa 18. apríla 2023.

22. K otázke udelenia azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle žalovaný uviedol, že
na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa zákona o azyle žalobca nemá právny nárok. To, či
migračný úrad udelí, resp. neudelí azyl z tohto dôvodu, závisí iba od uváženia správneho orgánu. K tomu
dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/9/2020 zo dňa 27. októbra 2020.

23. Žalobca na obsah vyjadrenia žalovaného reagoval replikou zo 16. októbra 2023, v ktorej zotrval
na podanej žalobe ako aj na žalobnom návrhu. Poukázal na právne názory vyjadrené v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tost/26/2023 zo dňa 12. septembra 2023, z ktorého
vyplýva, že nie je prípustné pri rozhodovaní o nahradení vydávacej väzby na trestný čin, ktorý mala
vyžiadaná osoba spáchať, nahliadať prostredníctvom právnej kvalifikácie podľa práva Slovenskej

republiky. Ďalej skonštatoval, že obsah vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe žalobcu je len
sumarizácia dôvodov, pre ktoré neposkytol medzinárodnú právnu ochranu a ktoré sú uvedené v
rozhodnutí žalovaného. Zopakoval, že práve v dôsledku aktívneho politického pôsobenia brata žalobcu,
ako aj samotného žalobcu, po páde prezidenta K., došlo k zahájeniu trestného stíhania žalobcu a jehobrata v dvoch paralelne vedených trestných konaniach. Jedno z nich bolo v roku 2014 odmietnuté, ďalšie
pokračovalo celkom zjavne diskriminačným spôsobom, ktoré sa prejavilo v porušovaní základných práv
a slobôd garantovaných čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tak,

akotožalobcavymedzilvsprávnejžalobe.Vyjadrilnesúhlasstvrdenímžalovanéhootom,žebypodanie
žiadosti o udelenie azylu malo byť účelovým konaním. S odkazom na uznesenie najvyššieho súdu
dôvodil, že o účelové konanie by išlo v prípade, ak by takúto žiadosť žalobca podal ihneď po vstupe na
územie Slovenskej republiky. Zotrval na názore, že žalovaný v súvislosti s neposkytnutím doplnkovej
ochrany nesprávne uviedol, že v prípade žalobcu bola splnená vylučovacia klauzula podľa § 13c ods. 2

písm. b) zákona o azyle. Taktiež zopakoval svoju námietku ohľadom absencie správnej úvahy vo vzťahu
k neposkytnutia azylu z humanitných dôvodov.

24. Žalovaný v duplike z 2. novembra 2023 zotrval na svojich vyjadreniach, pričom považuje rozhodnutie
za zákonné. Zároveň oznámil súdu, že bol žalobcom podaný podnet na preskúmanie napadnutého
rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 zb. o správnom konaní

(Správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

25. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „SSP“) pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho
rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).

26. Podľa § 206 ods. 1 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto
zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt
cudzincov.

27. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom

rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

28. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase
vydania jeho rozhodnutia.

29. Podľa § 206 ods. 5 SSP správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne
zmenili okolnosti veci.

30. Podľa § 206 ods. 6 ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe

vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej
žalobe.

31. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh

rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste

za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné
činy alebo činy uvedené v §13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.

32. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle vážnym bezprávím je 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.33. Podľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý: a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je
v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

34. Podľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, ak sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8, § 10, § 13a a 13b.

35. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v 8 alebo 10.

36. Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej

hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

37. Podľs § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a)
nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b.

38. Podľa § 13c ods. 2 zákona o azyle ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné
podozrenie, že žiadateľ
a) sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti
podľa medzinárodných dokumentov, 2)
b) spáchal obzvlášť závažný zločin, 7a) [poznámka 7a) odkazuje na Trestný zákon]

c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,2)
d) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo
e) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

39. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,

rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

40. Podľa § 19a ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie
azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa

v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu,
akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol
alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery
žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.

41. Podľa §19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania
vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa
týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.

42. Podľa § 19a ods. 7 zákona o azyle ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza
z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla
poskytovaná, keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia,
prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným
právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo

vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná a žiadateľ má prístup k takej
ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje
sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

V. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom

43. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3,
§ 17 písm. a) SSP], v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho
vyhostenia posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§206 ods.3 SSP) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a priebeh administratívneho
konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu
a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia správneho

súdu podľa § 135 ods. 2 písm. a) a § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba je čiastočne
dôvodná. O žalobe rozhodol na nariadenom pojednávaní dňa 8. augusta 2025.

44. Správny súd predovšetkým dáva do pozornosti, že predmetná správna žaloba pôvodne
napadla náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 13Sa, pričom v dôsledku personálnej

zmeny obsadenia súdu sudcami dňa 31. októbra 2023 došlo k zmene zákonného sudcu, keď
predmetná vec bola náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa. Konanie o
predmetnej správnej žalobe žalobcu bolo tiež dvakrát obligatórne prerušené podľa § 100 ods.1 písm. e)
SSPuzneseniamitunajšiehosúduč.k.13SaZ/6/2023-142z13.novembra2023ač.k.13SaZ/6/2023-344
z 2. júla 2024 v dôsledku začatých správnych konaní o mimoriadnych opravných prostriedkov proti
preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného, a to najskôr o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia

žalovaného mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. správneho poriadku a následne aj v dôsledku
podania návrhu na povolenie obnovy konania podľa § 62 a nasl. správneho poriadku, pričom žalobca
uvedené mimoriadné opravné prostriedky v správnom konaní vyčerpal bezúspešne.

45. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Tost/26/2023 z 12. septembra 2023, z ktorého má vyplývať, že
na trestný čin, ktorý mal žalobca spáchať, nie je prípustné nahliadať prostredníctvom právnej kvalifikácie
podľa Slovenskej republiky a podľa ukrajinského trestného zákona je obvinený z takej trestnej činnosti,
pre ktorú zákon ukladá trest, ktorého dolná hranica nedosahuje najmenej 10 rokov. Vylučovacia klauzula
podľa §13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle preto nemala byť voči žalobcovi uplatnená. Považoval tiež

samotné trestné konanie žalobcu politicky motivované a preto aj nadkvalifikované. K trestnému stíhaniu
žalobcu na pojednávaní ďalej uviedol, že toto je ukončené, bola uzatvorená dohoda o vine a treste,
výsledkom ktorej bola pokuta.

46. Žalobca na pojednávaní poukázal, že všetky skutočnosti sú v spise. Jeho trestná vec na Ukrajine bol

politický a procesný teror, pričom mal byť prostriedkom nátlaku na jeho brata. Výsledkom vznesených
vážnych obvinení voči nemu bola na súde len pokuta. Zdôraznil, že do roku 2018 sa celý čas snažil
skontaktovať s vyšetrovateľom, ale ani jedenkrát neurobili výsluch. V roku 2018 bolo vyhlásené pátranie
napriek tomu, že vedeli, kde sa nachádza. Až keď bola vec postúpená na súde, až vtedy sa mohol brániť,
a vtedy bola aj znížená kvalifikácia trestných činov. Preto zastáva názor, že ho týmto spôsobom chceli

dostať na E.. V roku 2021 mal prehliadku, pri ktorej mu bolo povedané, že nemajú záujem niečo nájsť,
ale dostať ho na Ukrajinu. Migračný úrad bol na to upozornený. Vydávacie konanie bolo ukončené, ale
ak by ho vydali na E., tak by sa už nemohol vrátiť na Slovensko.

47. Na otázky poverenej zástupkyne žalovaného žalobca odpovedal, že nebol poslancom v parlamente,

na rozdiel od jeho brata, ale na Ukrajine sa nedá byť politicky neaktívny. Trestné činy voči nemu
(žalobcovi) síce neboli politické, ale motív trestného stíhania bol politický. Brat je aj teraz politicky aktívny
v regionálnej politike. Žalobca tiež odpovedal, že v rokoch 2018-2019 bol aj brat prenasledovaný. Na
otázkusúduohľadommožnéhoprenasledovaniabratažalobcuvsúčasnosti,žalobcanevedeložiadnom
takom prenasledovaní, avšak nevylúčil také v budúcnosti, resp. nevylúčil aj v súčasnosti, že by bolo

niečo vedené, len ešte o tom nemá vedomosť.

48. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na stanovisku, že napadnuté rozhodnutie
je vecne správne a zákonné a navrhla správnu žalobu zamietnuť.

49. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. ČAS: J./XXXX-X, z 24. júla 2023
o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi.

50. K samotnému súdnemu prieskumu vo veciach azylu, dáva správny súd do pozornosti, že vzhľadom
na to, že pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia podľa § 135 ods.

2 písm. a) a § 206 ods. 4 SSP, správny súd prihliadol na všetky nové skutočnosti, ako aj na podstatné
zmenyokolnostiveci(vsúvislostisaplikáciou§206ods.5SSP),ktorévprejednávanomprípadevyvstali.51. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie
azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v
ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené

obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania
za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť
do krajiny pôvodu.

52. Obdobne podľa Ženevského dohovoru z roku 1951 v znení Protokolu 1967 je utečencom „osoba,
ktorá sa nachádza mimo svojho štátu a má oprávnené obavy pred prenasledovaním z rasových,
náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo
zastávaniaurčitýchpolitickýchnázorov, aktoránemôžeprijaťalebovdôsledkuuvedenýchobávodmieta
ochranu krajiny pôvodu.“ Zákon o azyle v § 8 písm. a) teda v plnej miere reflektuje na vymedzenie
utečenca podľa Ženevského dohovoru z roku 1951.

53. Prenasledovaním sa v zmysle § 2 písm. d) bodu 2 a bodu 4 zákona o azyle rozumie závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v zákonných,
správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané

diskriminačným spôsobom (bod 2.), v neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste
(bod 4.).

54. Inštitút azylu je teda aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom
uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a

práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne
na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na
odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda
spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu (pozri rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 1 Sža 78/2010).

55. Vo vzťahu k prenasledovaniu ako jedného z imanentných znakov pre naplnenie definície utečenca,
žalobca vyvodzoval svoje prenasledovanie (v dôsledku uplatňovania politických práv a slobôd) z jeho
trestnoprávneho postihu diskriminačným konaním ukrajinských orgánov činných v trestnom konaní,
spôsobom vážne porušujúcim jeho základné ľudské práva. Zo spisu však vyplynulo, že žalobca mal

k dispozícií adekvátne prostriedky súdnej ochrany (napr. ako sám žalobca v bode 30 správnej žaloby
uviedol, že na základe rozhodnutia Najvyššieho protikorupčného súdu č. 991/6179/21 zo dňa 14.
septembra 2021 a č. 991/6177/21 zo dňa 14. septembra 2021, ukrajinský súd konštatoval, že príslušníci
NABU a SAP sú povinní sprístupniť vyšetrovacie spisy ukrajinskému právnemu zástupcovi žalobcu),
taktiež aj na pojednávaní žalobca uviedol, že až keď sa jeho trestná vec dostala na súd, až vtedy sa

mohol brániť a vtedy bola aj znížená kvalifikácia trestných činov. Preto možno poukazujúc na §19a ods. 7
zákona o azyle skonštatovať, že aj keby sa hypoteticky konanie ukrajinských orgánov činných v trestnom
konaní dalo chápať ako diskriminačné (čo namietal žalobca), ochrana pred prenasledovaním je a aj bola
v krajine pôvodu žalobcu poskytnutá, a to z dôvodu účinného súdneho systému, ktorý nie je len dočasný
a žalobca ako žiadateľ mal prístup k takej ochrane. Nemožno tiež opomenúť skutočnosť, že Ukrajina

je členom Rady Európy a preto podlieha aj jurisdikcii Európskeho súdu pre ľudské práva, pred ktorým
by sa rovnako tak žalobca mohol domáhať ochrany, ak by došlo k porušeniam jeho práv postupmi a
rozhodnutiami ukrajinských štátnych orgánov.

56. Správnemu súdu v danom prípade preto neprináleží preskúmavať postupy ukrajinských orgánov

činnýchvtrestnomkonaní,ktoréboliúčinnepreskúmanéukrajinskýmisúdmi,vovzťahukuktorýmnemal
v konečnom dôsledku žalobca žiadne výhrady, naopak, sám žalobca potvrdil, že súdy mu túto ochranu
poskytli. V neposlednom rade je správny súd tiež toho názoru, že keby bolo umelo vykonštruované
trestné stíhanie žalobcu ukrajinskými štátnymi orgánmi pre politické aktivity jeho brata, z čoho žalobca
vyvodzovalpolitickédôvodyprenasledovania,žalobcabynáslednenemaldôvoduzatvoriťdohoduovine

a treste s ukrajinskou prokuratúrou, ktorá bola následne schválená Najvyšším protikorupčným súdom
Ukrajiny. Uvedená skutočnosť len podporuje správnosť záverov žalovaného, že trestné stíhanie nebolo
politicky motivované, ale bolo opodstatnené.57. Len pre úplnosť správny súd konštatuje, že pokiaľ mal byť žalobca podľa jeho vyjadrenia
prostriedkom nátlaku na jeho brata, ktorý bol politicky aktívny a aj v súčasnosti je (v regionálnej politike
na Ukrajine), ako vyplynulo na pojednávaní, v súčasnosti nevie o žiadnom takom prenasledovaní svojho

brata zo strany ukrajinských štátnych orgánov, a to napriek jeho politickej angažovanosti v regionálnej
politike. Preto aj správnemu súdu sa javí, že žalobca sa podanou žiadosťou a azyl bránil pred vydaním
ukrajinským štátnym orgánom na trestné konanie (ktoré sa nakoniec ukázalo ako opodstatnené, a to
uzatvorením dohody o vine a treste), avšak nie pred prenasledovaním z politických dôvodov, keďže
politicky aktívny na Ukrajine bol a aj stále je žalobcov brat a voči nemu v súčasnosti žiadne trestné

stíhanie,ktorébybolomožnédefinovaťakoprenasledovanieaoktorombymalvedomosť,niejevedené.

58. Vo vzťahu k možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov, sa žiada uviesť, že ide o možnosť
žalovaného taký azyl udeliť a nie je naň právny nárok. V zmysle ustálenej judikatúry je zrejmé, že
vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou
voľnej správnej úvahy žalovaného, avšak pokiaľ v priebehu administratívneho konania boli žalobcom

takéto dôvody tvrdené, v odôvodnení rozhodnutia by musel žalovaný zaujať k nim stanovisko a teda
náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn.
1SžoKS 124/2005 zo dňa 23. januára 2007, ako aj rozsudok NS SR sp. zn. 10 Sža/9/2011 zo 16.
marca 2011). Pokiaľ žalovaný napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie azylu (v zmysle
§ 8 zákona o azyle) nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie žalobcu o ich existencii

žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných
dôvodov,aztohtodôvoduúvahuktakejtookolnostižalovanýaninerozviedol,nepochybil(pozrirozsudok
NSSR 1Sža/19/2009 z 21. júla 2009).

59. Žalobca v prejednávanom prípade počas celého azylového konania žiadne dôvody vo vzťahu

k žiadosti o udelenie humanitného azylu neuviedol, pričom v žalobe vyčítal žalovanému, že za tieto
dôvody mal z predložených dôkazov považovať práve vojnový konflikt na Ukrajine a zlú situáciu s
ochranou základných ľudských práv. Správny súd s poukazom na uvedenú ustálenú judikatúru v
tomto ohľade nezistil pochybenie žalovaného, keď v odôvodnení len skonštatoval, že žalobca žiadne
humanitné dôvody neprezentoval (teda žalovaný ani nemal k akým tvrdeniam svoju správnu úvahu

rozvinúť). V danom prípade potom následne stačilo, keď žalovaný len uviedol, že žiadne humanitné
dôvody u žalobcu nezistil. Je však potrebné dať do pozornosti, že aj keby boli dané humanitné dôvody,
ide o právo žalovaného ako štátneho orgánu rozhodnúť, či taký azyl udelí a táto jeho správna úvaha
následne podlieha súdnemu prieskumu vo veľmi obmedzenom rozsahu.

60. Vo vzťahu k doplnkovej ochrane sa žiada uviesť, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu
ochranu a možnosť legálneho pobytu na území Slovenskej republiky tým žiadateľom o medzinárodnú
ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce (z
dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyl) požadovať ich vycestovanie (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 12. októbra 2010, sp. zn. 1 Sža 77/2010).

61. Z rozhodnutia ako aj z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalobca by vo všeobecnosti spĺňal
podmienky na poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože v prípade návratu žalobcu do krajiny pôvodu
nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia
v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle, a to vo forme individuálneho ohrozenia života a nedotknuteľnosti

osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu. Táto
okolnosť nebola ani medzi účastníkmi konania sporná. Žalovaný však následne žalobcu vylúčil
z poskytnutia doplnkovej ochrany a to aplikovaním vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods. 2 písm. b)
zákona o azyle v spojení s odkazom na Trestný zákon, lebo mal preukázané, že žalobca spáchal
obzvlášť závažný zločin.

62. Len okrajovo sa žiada doplniť, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí venoval aj otázke
mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, keď v napadnutom
rozhodnutískonštatoval,žepodmienkyvoväzniciachazadržiavacíchcentráchbolinaďalejzlé,nespĺňali
medzinárodné normy a niekedy vážne ohrozovali život a zdravie väzňov. Pretrvávajúcimi problémami

boli fyzické týranie, nedostatočná lekárska starostlivosť a zlá výživa, zlé hygienické podmienky a
nedostatok svetla. Toto by sa podľa žalovaného mohlo dať charakterizovať ako forma neľudského
zaobchádzania, ktoré je relevantné na poskytnutie doplnkovej ochrany, a to aj v prípade žalobcu, avšak
vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania správneho súdu bolo trestné konanie vo vzťahuk žalobcovi na Ukrajine ukončené a nebol mu uložený trest odňatia slobody, táto forma vážneho
bezprávia stratila v žalobcovom prípade opodstatnenie.

63. Sporným v danom prípade preto zostal výklad a aplikácia vylučovacej klauzuly podľa § 13c ods.
2 písm. b) zákona o azyle v spojení s odkazom na Trestný zákon. Žalovaný aplikoval uvedenú právnu
normu tak, že trestné činy, z ktorých bol žalobca obvinený na Ukrajine, posúdil podľa slovenského
Trestného zákona, a teda použil trestnú sadzbu, ktorú za uvedené trestné činy ustanovuje slovenský
Trestný zákon a z toho vychádzal následne pri zadefinovaní, že ide o obzvlášť závažné zločiny.

64. Správny súd k tomu poukazuje, že do zákona o azyle bola transponovaná smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov
tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom
postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej
ochrany (tzv. kvalifikačná smernica), pričom v článku 17 uvedenej smernice sú upravené výluky

z oprávnenia na doplnkovú ochranu a konkrétne článok 17 ods. 1 písm. b) je práve ekvivalentom §
13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle.

65. Výklad článku 17 ods. 1 písm. b) poskytol Súdny dvor EÚ v rozsudku z 13. septembra 2018
vo veci C-369/17, z ktorého vyplýva nasledovné: „Článok 17 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov
tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom
postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany
sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, na základe ktorej sa žiadateľ
o doplnkovú ochranu považuje za osobu, ktorá „sa dopustila závažného trestného činu“ v zmysle tohto

ustanovenia, ktorú možno vylúčiť z oprávnenia na túto ochranu len na základe trestu uloženého za daný
trestný čin podľa práva tohto členského štátu. Príslušnému orgánu alebo súdu rozhodujúcemu o žiadosti
o doplnkovú ochranu prislúcha posúdiť závažnosť dotknutého trestného činu tak, že v plnom rozsahu
preskúma všetky okolnosti týkajúce sa dotknutého individuálneho prípadu.“

66. V odôvodnení uvedeného rozsudku Súdny dvor EÚ správnosť svojho výkladu podporil aj Správou
Európskeho podporného úradu pre azyl („EASO“) z januára 2016, nazvaná „Vylúčenie: články 12 a 17
smernice Kvalifikácia (2011/95/ES)“, ktorá v bode 3.2.2 týkajúcom sa článku 17 ods. 1 písm. b) smernice
2011/95 odporúča, aby sa závažnosť trestného činu, v dôsledku ktorej možno vylúčiť osobu z doplnkovej
ochrany, posudzovala s prihliadnutím na viaceré kritériá, ako sú najmä povaha dotknutého činu,

spôsobené škody, forma konania uplatnená na začatie stíhania, povaha uloženého trestu a zohľadnenie
otázky, či väčšina právnych systémov tiež kvalifikuje dotknutý čin ako závažný trestný čin. EASO v tejto
súvislosti odkazuje na niektoré rozhodnutia, ktoré prijali najvyššie súdy členských štátov (pozri bod 56
citovaného rozsudku vo veci C-369/17).

67. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ žalovaný aplikoval vylučovaciu klauzulu podľa § 13c ods. 2 písm.
b) zákona o azyle len s prihliadnutím na trest, ktorý žalobcovi za predmetné trestné činy hrozil podľa
slovenského Trestného zákona, a na základe čoho potom považoval trestné činy žalobcu za obzvlášť
závažné, založil svoje rozhodnutie na výklade rozpornom s rozsudkom Súdneho dvora EÚ z 13.
septembra 2018 vo veci C-369/17, a teda nie je ho možné považovať za eurokonformný.

68. Ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi
správny súd vzhliadol v tom, že od vydania napadnutého rozhodnutia sa podstatne zmenili okolnosti veci
(§ 206 ods. 5 SSP). A to jednak sa podstatne zmenili trestné sadzby v Trestnom zákone, podľa ktorých
malo dôjsť k definovaniu predmetných trestných činov ako obzvlášť závažných (došlo k ich zníženiu),

ako aj v súčasnosti je trestné konanie žalobcu na Ukrajine ukončené uzatvorením dohody o vine a treste
s ukrajinskými štátnymi orgánmi s tým, že výsledkom tohto trestného konania bola uložená pokuta.

69. Vzhľadom k uvedenému, zistiac čiastočnú dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté
rozhodnutie v časti neposkytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), a § 206

ods. 5 v spojení s § 220 SSP pre nesprávne právne posúdenie, nedostatočne zistenie skutkového stavu
a pre podstatnú zmenu okolnosti veci, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní
bude potrebné, aby žalovaný opätovne posúdil možnosť poskytnutia doplnkovej ochrany žalobcovi,
pričom predmetnú výluku z tejto ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. b) zákona o azyle bude potrebnévykladať a aplikovať eurokonformne (s prihliadnutím na vyššie citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ),
ako aj bude potrebné vysporiadať sa a prihliadnuť na načrtnutú podstatnú zmenu okolností veci, (zmenu
relevantných trestných sadzieb v Trestnom zákone, ako aj uzatvorenie dohody o vine a treste žalobcu

s ukrajinskými štátnymi orgánmi, ktorej výsledkom bola len pokuta).

70. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

71. Správnou žalobou boli napadnuté v podstate dve výroky správneho orgánu. Keďže vo vzťahu
k prvému napadnutému výroku rozhodnutia bol žalobca neúspešný, správny súd považuje za správne
znížiť mieru rozsahu nároku na náhradu trov konania voči žalovanému na polovicu tak, ako je

uvedené vo výroku III. tohto rozhodnutia, v súlade s § 167 ods. 1 SSP, lebo mal úspech len sčasti.

72. O náhrade trov konania žalovaného, rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanému, ktorý bol
v konaní sčasti úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia
oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie

kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach azylu nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v
zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.