Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 16, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/116/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625201114
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625201114.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu
JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej vo veci žalobcu: Peter Klein, nar 16.05.1971, bytom
A. XXX/XX, XXX XX B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Berčo s.r.o., J. Hanulu 19, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 54 329 281, proti žalovanému: DPS financial consulting, s.r.o., Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného Advokátskou kanceláriou advoconsulting s.r.o.,

Tamaškovičová 17, Trnava, IČO: 47 253 428, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.6.2025 č.k. 11C/16/2025-119

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva a
úkonov smerujúcich k realizácii dražby v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva č. Z 2078301-16
vprospechžalovanéhoakoaktuálnehoveriteľaknehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXXX,kat.úz.B.C.D.
- X-XXXXXX E. F. XX C. G. X D. B. C. D. a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach
domu a priľahlom pozemku.

2.Súdprvejinštancierozhodovalopätovnepotom,čojehouznesenieovyhovenínávrhubolouznesením
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.5.2025 č.k. 9Co/61/2025-107 zrušené, pretože v odôvodnení
rozhodnutia absentovali dôvody zakladajúce možnosť vyhovenia návrhu. Súd prvej inštancie sa
mal opätovne vysporiadať s podmienkami konania o návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia
s prihliadnutím na fakt, že záložné právo na nehnuteľnosti žalovaného viazlo už v čase jej nadobudnutia

v roku 2021, a pokiaľ sa bránil tým, že nehnuteľnosť mal nadobudnúť nezaťaženú záložným právom,
neboli dané skutočnosti osvedčujúce, že sa žalobca mohol dôvodne domnievať, že záložné právo
poukázaním na v zmluve uvedený úverový účet pôvodného vlastníka a úverového dlžníka zaniklo, alebo
že je výkon záložného práva premlčaný.

3. V opätovnom konaní súd vychádzal z tvrdení žalobcu, že dňa 6.7.2024 ako kupujúci uzatvoril

kúpnu zmluvu s predávajúcim H. I., na základe ktorej sa stal výlučným vlastníkom vyššie zmienených
nehnuteľností, ktorá zmluva bola sprostredkovaná realitnou kanceláriou LAGUNA REALITY s.r.o.
Spišská Nová Ves. Žalobca uviedol, že mal vedomosť o existencii tiarch na byte s príslušenstvom
a to záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXXXXXXXXXXXXX,
v prospech J. E. B. K., záložného práva v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo zmluvy č.
2078301-16 zapísané pod V 1599/2016 zo dňa 1.7.2016 – 3815/2016 a zákonného záložného práva

k bytu v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na účely úhrady kúpnej ceny
bytu bolo so súhlasom vtedajšieho vlastníka – predávajúceho, zriadené ďalšie záložné právo k bytuv prospech OTP banky Slovensko a.s. podľa zmluvy o HYPO úvere uzavretej medzi žalobcom a OTP
bankou a.s. č. 21/5008/237161UBH-Z, vkladom V- 2148/2021 zo dňa 3.8.2021-2602/2021. Žalobca mal
záujem nadobudnúť byt s príslušenstvom tak, aby nebol zaťažený záložným právom J. E. K. K. D. E.

K., čo mala potvrdzovať dohoda v kúpnej zmluve o spôsobe úhrady kúpnej ceny. Žalobca uviedol, že
časť kúpnej ceny v rozsahu 8.584,60 eur mala mať vyplatená na tam uvedený účet vedený vo VÚB
a.s. s tým, že výška tejto časti splátky kúpnej ceny sa rovná výške zostatku pre vyplatenie úveru za
predávajúceho s príslušenstvom v prospech VÚB a.s. a splatením záväzku zanikne pohľadávka veriteľa
a záložné právo zapísané na LV č. XXXX zriadené podľa V 1599/ 2016 zo dňa 1.7.2016 3815/2016.

Celkovo dohodnutá kúpna cena predstavovala 58.000,- eur, ktorú kupujúci zaplatil riadne a včas. Podľa
tvrdenížalobcusamotnáOTPbankaa.s,ktorámuposkytlaúvernaúčelyúhradykúpnejcenyvychádzala
z toho, že záložné právo VÚB a.s. zanikne úhradou časti kúpnej ceny, inak by mu celkom zjavne úver
vo výške istiny 44.000,- eur neposkytla. Dňa 20.1.2025 však obdržal listinu „oznámenie o začatí výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby“, z ktorej zistil, že žalovaný je veriteľom pohľadávky zo
zmluvy o poskytnutí úveru hypopôžička č. 2078301-16 zo dňa 1.6.2016, v ktorej dlžníkom je J.Kačenko,

s dlhom vo výške 26.063,98 eur s tým, že výkon záložného práva sa realizuje na základe záložnej
zmluvy Z 2078301 zo dňa 1.6.2016, ktorej vklad bol povolený pod V 1599/2016 k nehnuteľnosti, ktorej
vlastníkom je žalobca. Po obdržaní tejto listiny kontaktoval realitnú kanceláriu LAGUNA REALITY
s.r.o. ako aj H. I., kedy zistil, že predmetné záložné právo zabezpečovalo záväzok z úveru na bývanie
hypopôžička č. 20078301-16, z ktorej dlh bol vyčíslený pre vtedajšieho dlžníka H. I. ku dňu 23.6.2021

v celkovej výške 22.482,87 eur ako aj záväzok z úverovej zmluvy – spotrebiteľského úveru č. 7186310
len vo vzťahu ku ktorému spotrebiteľskému úveru predávajúci I. predložil vyčíslenie zostatku dlhu vo
výške 8.584,60 eur. Pritom na základe žiadosti o predčasné splatenie dlhu, predávajúci disponoval
vyčíslením zostatku dlhu na hypoúvere ku dňu 13.7.2021, ktorá v tom čase činila na istine úrokoch
a poplatkoch 22.482,87 eur, o ktorom dlhu a jeho výške žalobcu ako kupujúceho neupovedomil. Žalobca

dôvodiac tým, že zmluvu o prevode nehnuteľnosti uzatváral prostredníctvom realitnej kancelárie, že
na účely nadobudnutia nehnuteľnosti mu poskytla úver so zriadením záložného práva L. E. K., teda
subjekt odborne spôsobilý, ktorý by tak neurobil, ak by mal vedomosť, že záložné právo veriteľa VÚB a.s.
nezanikne, tvrdil, že konal s náležitou opatrnosťou pri nadobúdaní nehnuteľnosti a bol dobromyseľný
v tom, že byt s príslušenstvom nadobúda nezaťažený záložným právom VÚB a.s.. Prvú časť kúpnej

ceny vo výške 1.500,- eur zaplatil 27.5.2021, druhú časť 12.500 eur prevodom na účet predávajúceho
7.7.2021 a súčasťou tretej časti kúpnej ceny v celkovej výške 44.000,- eur bola aj čiastočná platba
v rozsahu 8.584,60 eur. Vychádzajúc z § 151h ods. 3 Občianskeho zákonníka veta druhá, podľa ktorého
záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu pri
vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda predmet nezaťažený záložným právom,

zastávalnázor,žezáložnéprávopôvodnéhoveriteľaVÚBa.s-aktuálnežalovanéhoakonovéhoveriteľa,
je voči nemu neúčinné. Súčasne tvrdil, že záložné právo a jeho výkon sú premlčané, pretože pokiaľ
žalovaný začal výkon záložného práva oznámením zo dňa 8.1.2025, musela premlčacia doba začať
plynúť najneskôr 8.1.2022, pričom žalovaný uspokojoval pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá na neho bola
postúpená od pôvodného veriteľa VÚB a.s.. Vychádzajúc z výšky istiny k 5.2.2025 21.633,99 eur, úroku

z omeškania k 5.2.2025 3.525,40 eur konštatoval, že žalovaný musel počítať úrok z omeškania 5%
ročne počnúc dňom 4.11.2021, teda najneskôr 3.11.2021 bola celá zabezpečená pohľadávka splatná,
preto výkon záložného práva začatý až dňa 8.1.2025 po uplynutí trojročnej doby od času splatnosti dlhu
je oneskorený, teda premlčaný.

4. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že: a/ ku dňu 6.7.2021 bol výlučným vlastníkom nehnuteľností
H. I., v časti C- ťarchy listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. B. C. D. bol zaznamenaný zápis o zaťažení
predmetnej nehnuteľnosti záložným právom v prospech Prima banky Slovensko a.s. podľa zmluvy č.
XXXXXXXXXXXXXXXXX, V 1830/2013 zo 6.9.2013 a D. E. K., na základe zmluvy o zriadení záložného

práva č. Z 2078301-16, V 1599/2016 z 1.7.2016, zákonné záložné právo v prospech spoločenstva
vlastníkov bytov a nebytových priestorov „G.“, b/ ku dňu 23.1.2025 bol vlastníkom bytu žalobca, a
v časti tiarch bol zaznamenaný zápis záložného práva v prospech VÚB a.s. na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. Z 2078301-16 V 1599/2016 z 1.7.2016 a OTP banky Slovensko a.s. zo zmluvy
č.21/5008/237161UBH-ZZ1, V-2148/21 z 3.8.2021, zákonné záložné právo v prospech spoločenstva

vlastníkov bytov a nebytových priestorov „G.“, c/ bolo poznamenané začatie výkonu záložného práva
záložným veriteľom DPS financial consulting s.r.o. formou dobrovoľnej dražby, d/ žalobcovi bolo
doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby z 8.1.2025 navymoženie pohľadávky zabezpečenej zmluvou o zriadení záložného práva č. Z 2078301-16 zo dňa
1.6.2016.

5. Z vyjadrenia VÚB a.s. zo dňa 23.6.2021 mu vyplynulo vyčíslenie zostatku zosplatneného úveru
č. XXXXXXX vo výške 8.584,60 eur so splatnosťou 16.7.2021 a vyčíslenie výšky pohľadávky pri
predčasnom splatení Hypopôžičky č. XXXXXXX-XX vo výške 22.482,87 eur, ktoré boli vyhotovené
veriteľom VÚB a.s. na žiadosť pôvodného vlastníka nehnuteľností H. I..

6. Súd prvej inštancie citoval § 151h ods. 1 a 6 Občianskeho zákonníka (OZ), § 324, § 325 ods. 1, 2 písm.
c/, d/, § 326 až § 331, § 336 Civilného sporového poriadku (CSP) vymedzujúc teoretické predpoklady
nariadenia neodkladného opatrenia, ak a/ je bezodkladne potrebná takáto úprava a b/ alebo existuje
obava, že je exekúcia ohrozená. Konštatoval, že ten, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha
musí v návrhu opísať skutočnosti odôvodňujúce naliehavú potrebu úpravy právnych pomerov, z ktorých
možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá, keď rozsah

osvedčenia nároku musí súd konajúci o návrhu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia
žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

7. S odkazom na ustanovenia § 151h OZ uviedol, že na žalobcu ako kupujúceho i nadobúdateľa zálohu
prešli účinnosťou prevodu vlastníckeho práva aj povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení záložného

práva vrátane povinnosti strpieť jeho výkon, keď skutočnosti, na ktoré sa žalobca odvolával v návrhu na
neodkladnú úpravu právnych pomerov sa týkali zmluvného vzťahu medzi ním a pôvodným vlastníkom
nehnuteľností, čo však nemá vplyv na postavenie záložného veriteľa. Právo záložného veriteľa VÚB
a.s. bolo na liste vlastníctva riadne zaznamenané uvedením čísla záložnej zmluvy, ktorá identifikovala
zabezpečovanú pohľadávku. Pokiaľ došlo k splateniu istiny vo výške 8.584,60 eur, podľa kúpnej

zmluvy z obsahu vyčíslenia dlhu je zrejmé, že sa týka úverového vzťahu 7186310, nie Hypopôžičky č.
XXXXXXXX. Žalobca tak mohol zistiť, že označenie zmluvy v potvrdení od VÚB a.s. o zostatku dlhu
8.584,60 eur sa číselne nezhoduje s označením záložnej zmluvy na liste vlastníctva, pričom žalobca
ani nemohol byť dobromyseľný v zmysle § 151h ods. 3 a 4 OZ, keďže existencia záložného práva
vyplývala z verejného registra – katastra nehnuteľností tak v čase uzavretia záložnej zmluvy, ako aj

následne niekoľko rokov potom. Pokiaľ išlo o uplatnenú námietku premlčania záložného práva, súd
poukázal na to, že z návrhu na vykonanie dražby zo dňa 18.10.2024 vyplýva splatnosť pohľadávky
z úveru zabezpečenej záložným právom dňom 4.11.2021, nakoľko však začatie dražobného konania
spôsobuje spočívanie premlčacej doby, právo žalovaného ako záložného veriteľa sa vzhľadom na čas
začatia konania o dobrovoľnej dražbe nepremlčalo. Dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu

procesnej ochrany formou neodkladného opatrenia, keď nespravdepodobnil existenciu nároku vo veci
samej, preto pre neosvedčenie nároku žalobcu, návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP priznajúc procesne úspešnému žalovanému
náhradu vzniknutých trov.

8. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu

prvej inštancie zmenil a jeho návrhu vyhovel, priznajúc mu tiež vzniknuté trovy konania.

9. Zdôraznil, že konanie o nariadenie neodkladného opatrenia nemá nahrádzať meritórne konanie, ale
jeho účelom je zabezpečiť, aby vôbec meritórne konanie malo zmysel. Vo veci samej sa bude dovolávať
určenia, že nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným právom a bez nariadenia neodkladného opatrenia by

mohlo dôjsť k zmareniu konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie by ovplyvnilo (v prospech žalobcu)
termín dražby bytu, z ktorej dražby by žalovaný vysporiadaval svoje finančné nároky voči dlžníkovi,
čo je však osoba odlišná od žalobcu. Ani prípadné zamietnutie žaloby vo veci samej o neexistencii
žalovaného práva, by neznamenalo ukrátenie veriteľa na jeho nároku, preto vyhovením návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia by nedošlo ani k zásahu do práv žalovaného. Osvedčenie nároku

neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale osvedčenie
toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu je možné predpokladať danosť práva,
ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana. Podčiarkol, že nie je dlžníkom žalovaného, nepodpisoval
zmluvu o zriadení záložného práva ani nedisponuje žiadnymi dokladmi o tomto vzťahu, nemôže to byťvšak dôvodom na to, aby mu bolo odopreté právo na spravodlivý proces. Dôvodnosť neodkladného
opatrenia osvedčoval tým, že záložné právo je premlčané a že nadobudol byt nezaťažený záložným
právom. Pokiaľ ide o premlčanie, nie je úlohou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia

ustáliť, či je alebo nie je toto záložné právo premlčané, ak tento stav možno predpokladať, ako je
tomu aj uvedenom spore. Vzhľadom na skutkovú situáciu, iba vlastným prepočtom vychádzajúcim
z vyčíslenia zostatku dlhu a úrokov z omeškania žalovaným ako veriteľom vydedukoval, kedy mohol
žalovaný najneskôr začať s výkonom práva záložného práva, čo bolo 4.11.2025. Je to však žalovaný,
ktorý je povinný tvrdiť a osvedčiť pravdivosť svojej obrany, a žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom,

kedy začala plynúť premlčacia doba, iba tvrdí, že mohol záložné právo uplatniť 4.11.2025. Žalovaný
neuvádza, kedy a akým spôsobom návrh na vykonanie dražby doručil dražobníkovi. Podľa názoru
žalobcu,žalovanýuvedenúskutočnosťneosvedčilanipotom,čonamožnépremlčaniežalobcaupozornil
v skoršom vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Súd nemôže považovať za osvedčený moment doručenia
návrhu na výkon záložného práva dražobníkovi, a toto musí vziať do úvahy pri posudzovaní toho,
či je tu pravdepodobnosť, že záložné právo je premlčané. Nepredloženie dokladu o doručení návrhu,

nepredloženie právneho titulu, z ktorého by bolo možné dôvodiť zosplatnenie úveru a teda deň, kedy
mohol veriteľ prvýkrát uplatniť svoje právo, 90-dňový rozostup medzi návrhom na vykonanie dražby
(18.10.2024) a oznámením o začatí výkonu záložného práva (8.1.2025) vzbudzuje dojem, že žalovaný
dodatočne vyrobil návrh na vykonanie dražby datovaný dňom 18.10.2024 a snaží sa ho prezentovať
ako pravý.

10. Žalobca zopakoval, že bol dôvodne presvedčený, že byt nadobudol nezaťažený záložným právom,
keď zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 6.7.2021 z čl. VII. Kúpna cena ods. 2, bod 2.3 písm.
b/ v rozsahu vymedzených tiarch vyplýva, že uvedená časť kúpnej ceny 8.584,60 eur sa má rovnať
výške zostatku pre vyplatenie úveru za predávajúceho v prospech D. M. E. K., čím zanikne záložné

právo v prospech veriteľa, ktorý má na liste vlastníctva zriadeného podľa V 1599/2016 zo dňa 1.7.2016
- 3815/2016 s tým, že on ako kupujúci prebral len ťarchu vymedzenú v čl. IX bod 3 písm. a/, d/, teda
záložného právo k bytu v prospech spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov a v prospech
banky, ktorá mu poskytla úver na kúpu bytu L. E. B. a.s. Záložné právo zriadené v prospech Prima
banky a.s. a VÚB a.s. už nemalo zaťažovať kupovanú nehnuteľnosť. Bol preto dobromyseľný v tom,

že byt s príslušenstvom nadobudne nezaťažený iným záložným právom než tým, ktoré sám zriadil
resp., ktoré vyplývalo zo zákona č.182/93 Z.z., nemal objektívny dôvod nedôverovať realitnej kancelárii,
či advokátskej kancelárii, ktoré zmluvu pripravovali, a nemožno mu preto vyčítať jeho pasivitu po
uzavretí zmluvy v tom, že dotknuté záložné právo aj naďalej viazlo na byte. Od momentu nadobudnutia
účinnosti zmluvy to pôsobilo tak, že neexistuje žiadna právna prekážka, keďže do času uplatnenia práva

záložného veriteľa uplynulo takmer 3 a pol roka. Žalobca pripojil výzvu dražobníka U9 a.s. Bratislava na
účely vykonania znaleckej ohliadky jeho nehnuteľnosti.

11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a procesnej prípustnosti
podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods.
1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii o zákonných

predpokladov pre úpravu právnych pomerov strán sporu neodkladným opatrením z dôvodu absencie
osvedčenia práva žalobcu, ochrany ktorého sa v konaní domáha. Na zdôraznenie vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia v reakcii na odvolacie námietky žalobcu doplňuje:

13. Podľa § 324 ods.1 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.16. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

18. Podľa § 329 ods. 2, 3 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej

veci.

19. Aj v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti.
Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom

na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného
opatrenia.

20. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel
od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaspravidlabezvýsluchuavyjadreniastránabeznariadeniapojednávania,okrem
výnimočných a odôvodnených prípadoch.

21. Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu
návrhu, a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením
upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná,
obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny
a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie.

22. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,
prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa
o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich
skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu a tieto skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.

23. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy (napr. Ústavný súd SR I.ÚS 102/2005, III.ÚS 298/2008). Postačuje pritom
z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok

očividne vylúčený. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné
právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309). Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa

súdu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné.

24. Tak ako vo svojom rozhodnutí konštatoval už súd prvej inštancie, predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa poskytnúť ochranaa osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov vyplývajúce z nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez poskytnutia

ochrany neodkladným opatrením by bolo právo strany sporu bezprostredne ohrozené. Nariadeným
neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol nenapraviteľný alebo
vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práv dotknutej strany sporu bol neadekvátny miere,
v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených
záujmov.

25. V danom štádiu konania žalobca na účely nariadenia neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu
pravdepodobnosti, že jeho žalobe vo veci samej o tom, že jeho nehnuteľnosť nie je zaťažená záložným
právombudemožnévyhovieť. Tak,akonatopoukázalsúdprvejinštancievodôvodneníaakotovyplýva
aj z obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, návrh na vykonanie dražby zo dňa
18.10.2024 bol realizovaný v súlade so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení

zákona o notároch (ďalej „zákon č. 527/02 Z.z.“) na základe predchádzajúcej zmluvy o vykonaní dražby
zo dňa 23.9.2024 medzi žalovaným a dražobníkom. Následne bolo žalobcovi oznámené začatie výkonu
dražby žalobcovi v januári 2025. Samotná okolnosť časového odstupu nemá v danom štádiu konania
vplyv na záver, že nebolo osvedčené premlčanie práva veriteľa – žalovaného na vykonanie záložného
práva. Podľa návrhu na vykonanie dražby sa pohľadávka zabezpečená záložným právom stala splatnou

k 4.11.2021. V zmysle § 7 zákona č. 527/02 Z.z. navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že
predmet dražby je možné dražiť, ako i vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa
navrhuje výkon záložného práva. Dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní
dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom (§ 16 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou zákon
č. 527/02 Z.z.). V zmysle § 112 veta prvá OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo

u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od uplatnenia práva
po dobu konania neplynie. Súdna prax sa ustálila v názore (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
5Cdo 64/2020), že dražobník sa považuje za iný príslušný orgán v zmysle § 112 OZ, teda uplatnenie
práva u dražobníka na výkon záložného práva podľa zákona č.527/02 Z.z. prerušuje beh premlčacej
doby.Záložnýveriteľ,pritomručízasprávnosťsvojhovyhláseniapodľavyššieuvedeného§7citovaného

zákona, a akékoľvek pochybenie by zakladalo dôvody umožňujúce žalobcovi dovolávať sa neplatnosti
dražby, ktorý nárok môže uplatniť osoba dotknutá na svojich právach v zhode s § 21 zákona č. 527/02
Z.z.. V prípade, ak by aj v rámci konania o dražbe boli zistené skutočnosti spochybňujúce splatnosť
pohľadávky, je žalobca oprávnený vzniesť námietku premlčania aj v priebehu konania dražby, keďže je
nepochybne osobou dotknutou vykonaním dražby.

26. K času rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení, splatnosť pohľadávky z úveru zabezpečenej
záložným právom na vykonanie ktorého žalovaný podal návrh podľa zákona č. 527/02 Z.z., pripadla
na deň 4.11.2021. V zásade sa začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby na vykonanie záložného
práva (§ 100, § 101 OZ) zhoduje so začiatkom plynutia premlčacej doby zabezpečovanej pohľadávky

tj premlčacia doba plynula odo dňa uvedenej splatnosti dlhu 4.11.2021. Podanie návrhu na začatie
dražobného konania 18.10.2024 spôsobuje, že premlčacia doba vo vzťahu k výkonu záložnému právu
neplynie (§112 OZ). To sa už netýka pohľadávky záložným právom zabezpečenej, vo vzťahu ku ktorej
premlčacia doba plynie, okrem prípadov jej uplatnenia na súde či v rozhodcovskom konaní, ktoré
majú kompetenciu zabezpečiť exekučný titul, ktorý môže oprávnený vykonávať, prípadne aj v exekúcii

(ku ktorým okolnostiam neboli poskytnuté žiadne skutkové tvrdenia). Pre výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou však exekučný titul nie je potrebný, pričom záložný veriteľ sa môže domáhať
uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná. S prihliadnutím na zistené
skutočnosti vyplývajúce z pripojených listín, nebolo možné hodnotiť tvrdenia žalobcu o premlčaní
záložného práva na účely nariadeného neodkladného opatrenia ako osvedčené. V prípade zmeny

skutkových okolností sa žalobca môže domáhať ochrany svojich práv novým návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia dbajúc na riadne osvedčenie existencie práva, ktorého ochrany sa dovoláva,
ako i osvedčenie naliehavosti na požadovanej úprave práv a povinností dotknutých subjektov (§ 329
ods. 2, 3 CSP).

27. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú dobromyseľnosť pri nadobúdaní nehnuteľnosti odvodenú od
domnienky, že po zaplatení časti kúpnej ceny na určený účet už nehnuteľnosť nebude zaťažená
záložným právom, odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Pri obvyklej
opatrnosti bolo možné bez pochybnosti identifikovať označenie úveru, na ktorý sa žiadalo poukázaťčasť kúpnej ceny na účely úhrady dlhu a výmazu záložného práva veriteľa z katastra nehnuteľnosti.
Rovnako tak platí, že v zmysle § 151h ods.3, 4 OZ právna domnienka, že záložné právo nepôsobí
voči nadobúdateľovi zálohu vtedy, ak bol v čase prevodu zálohu pri vynaložení náležitej opatrnosti

dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom, sa nevzťahuje na také záložné právo,
ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri. Žalobca ako vlastník nehnuteľnosti mal možnosť overenia
právnehostavusvojejnehnuteľnosti,ponechalbezpovšimnutiaskutočnosť,ževkatastrinehnuteľnostije
ajniekoľkorokovpotom,čonehnuteľnosťkúpilvdomnení,žedošlokzánikuzáložnéhoprávavprospech
veriteľa VÚB a.s., toto záložné právo naďalej zapísané na liste vlastníctve. V zhode s vyššie citovanou

právnouúpravouizásadou„bdelýmpatriapráva“,sadobromyseľnostiozánikuzáložnéhoprávanemôže
dovolávať.

28. Rozhodnutie súdu prvej inštancie reflektovalo na zákonné predpoklady nariadenia neodkladného
opatrenia, keď odvolací súd hodnotil ako správne jeho skutkové zistenia a právne závery, že tieto
predpokladynebolinaplnené.Rozhodnutiesúduprvejinštanciepretopotvrdilakovecnesprávnevčítane

výroku o trovách konania, vychádzajúceho zo zásady zodpovednosti za procesný výsledok sporu
v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

29. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania je dané § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
Odvolateľ v konaní nebol úspešný, nárok na náhradu trov nemá, nakoľko protistrane nevznikli žiadne

preukázateľné trovy, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodovať, odvolací súd vyslovil, že žiadnej zo
strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).