Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010060
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625010060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého PhD.

a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka, na verejnom zasadnutí konanom
dňa 23. septembra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukázaním na § 138 písm. d) Tr. zák. a iné, o
odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 14.03.2025 sp. zn.
3T/3/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ , ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu

Obžalovanému:
A. B. , nar. XX.XX.XXXX v Gelnici, trvale bytom C.
D. XXX,

ukladá

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm.
h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 5 Tr. zákona č. 40/2024 Z. z. na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.

zákona č. 40/2024 Z. z. mu ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom sp. zn. 3T/3/2025 zo dňa 14.
marca 2025 obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Gelnici, okres Gelnica, trvale bytom C. XXX, E. F.,
nezamestnaný, uznal vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm.

a) Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. d) Tr. zákona, z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a)
Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm. d) Tr. zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, žedňa 01. apríla 2024 v dobe od 00.30 hod. do 01.29 hod. v obci Spišský Hrhov, na ulici Osloboditeľov, pred
rodinným domom s popisným číslom 22/22, pod vplyvom alkoholu sa vyhrážal zabitím poškodenému G.

H. so slovami, či chce ešte chodiť po Levoči a keď sa mu nepáči, pôjde pre pištoľ a odstrelí ho a následne
strčil do poškodeného, ktorý v dôsledku toho spadol na zem, čím u poškodeného G. H. vzbudil obavu, že
svoje vyhrážky zabitím aj uskutoční, nakoľko bol veľmi agresívny a následne ťahaním za vlasy a župan
násilne a proti vôli vytiahol poškodenú I. I. z motorového vozidla G. H., v ktorom sedela, päsťou ju udrel
do pravého ucha a vyhrážkami zabitím celej jej rodiny, z ktorých mala dôvodnú obavu ju donútil nastúpiť

do osobného motorového vozidla značky Volkswagen Golf evidenčného čísla J., na ktorom prišiel do
obce a následne po štátnej ceste smerom na obec Klčov, po predchádzajúcom požití alkoholu, čím sa
priviedol do stavu vylučujúceho spôsobilosť bezpečne viesť vozidlo, viedol osobné motorové vozidlo
značky evidenčného čísla J., pričom počas jazdy chytil pravou rukou poškodenú I. I. za vlasy a búchal jej
hlavu o volant vozidla a lakťom ju udieral do rebier, kde s vozidlom zastavil za autobusovou zastávkou,
vytiahol ju vonku z vozidla, kde ju hodil o zem a dva krát ju kopol do boku, vtiahol ju naspäť do vozidla,

ktoré ďalej šoféroval a zastavil pri Základnej škole v J. H., kde z vozidla vystúpil, pričom poškodenú
zamkol vo vozidle, kde ju nechal proti jej vôli sedieť asi 10 minút, pričom poškodená sa snažila búchaním
do okna dostať z vozidla vonku, poškodenému G. H., ktorý sa na dané miesto tiež dostavil, sa vyhrážal,
že ak chce ešte žiť, má ísť k jeho autu, odkiaľ vyberie zbraň, čím u poškodeného G. H. vzbudil obavu,
že svoje vyhrážky zabitím aj uskutoční a následne z vozidla vytiahol poškodenú I. I. vonku, vulgárne

jej nadával, opätovne ju hodil na zem, kopol ju do oblasti rebier a ťahal za vlasy a župan naspäť do
vozidla a ďalej ju proti jej vôli doviezol do parku kaštieľa v J. H., kde ju opätovne vytiahol z vozidla a
kopal ju do hlavy, rebier ako i celého tela, poškodená sa mu snažila ujsť, avšak opätovne ju chytil za
vlasy a ťahal ju a ďalej ju bil, opätovne ju proti jej vôli vtiahol do vozidla a v jazde pokračoval smerom na
Klčov, kde ich zastavila policajná hliadka medzi obcou Spišský Hrhov a Klčov, čím takto poškodenej I. I.

spôsobil zranenia ľahké, a to zlomeninu 7. rebra vľavo s minimálnym posunom úlomkov, pomliaždenie
ľavého hrudníka, pomliaždenia a podkožné hematómy v okolí oboch očníc, pomliaždenia a podkožné
hematómy ľavého ramena a lakťa, pomliaždenia a podkožné hematómy pravého ramena, pomliaždenia
a podkožné hematómy v oblasti chrbta oboch rúk s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 30
dní, počas ktorých bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života a súčasne po zastavení vozidla bol

v čase o 01.29 hod. podrobený skúške s elektronickým prístrojom Alcotest 7510, evidenčného čísla
ARMF-0588 s pozitívnym výsledkom 0,59 mg/l alkoholu v dychu.

Súd ho za to odsúdil podľa §183 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr.
zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 5 Tr. zákona č. 40/2024 Z. z. na

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu mu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.
zákona č. 40/2024 Z. z. mu uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný zaplatiť poškodenej I. I., nar. XX.XX.XXXX v

Levoči, bytom J. H., E. XX/XX, E. K., škodu z titulu bolestného za 115 bodov (1 bod = 28,60
€ za rok 2024) stanoveného znaleckým posudkom spolu vo výške 3.289,- € a poškodenému Union
zdravotná poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36284831, škodu z titulu nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 313,27 €.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor, v ktorom uviedol, že okresný súd svoje rozhodnutie
o treste odôvodnil v podstate tým, že v danom prípade ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona za štyri trestné činy (zločin a 3 prečiny spáchané v jednočinnom
súbehu), pričom najprísnejšie trestným bol zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr.
zákona s trestnou sadzbou tri roky až osem rokov odňatia slobody. U obžalovaného súd zistil, že trestné

činy spáchal skôr ako bol účinný zákon č. 40/2024 Z. z. (Trestný zákon) v spojení s Nálezom Ústavného
súdu SR č. k. PL. ÚS3/2024- 761 zo dňa 03.07.2024, ktorý bol v Zbierke zákonov vyhlásený dňa
06.08.2024, ale nakoľko ukladanie trestu bolo po novelizácii pre obžalovaného výhodnejšie, súd ukladal
trest podľa zásad zákona č. 40/2024 Z. z.. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, prvej vety, ak súd odsudzujepáchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal
z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr.

zákona. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnostianaosobuobžalovaného,jehopomeryamožnosťjehonápravy.Prirozhodovaníodruhutrestu
a jeho výmery, prihliadal súd na okolnosti a závažnosť spáchaných trestných činov, úmyselnú formu
zavinenia ako aj na osobu obžalovaného, ktorá nebola doposiaľ odsúdená, ale vzhľadom na závažnosť

konania mal súd za to, že účel trestu je možné dosiahnuť iba uložením trestu odňatia slobody, ktorý
mu uložil v trvaní 16 mesiacov, čo je na spodnej hranici trestnej sadzby po uplatnení mimoriadneho
zníženia v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zákona. Takto uložený trest odňatia slobody mu podľa § 49 ods.
1 písm. a) Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. v trvaní 2
rokov, teda v dolnej polovici trestnej sadzby. Podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. pri vyhlásení o vine na hlavnom
pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom

ustanovenej trestnej sadzby a pri trestných činoch uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody
nie kratší ako dvadsať rokov. Ak sú pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní súčasne splnené
podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa odseku 1 alebo 2, môže súd uložiť trest pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu podľa odseku 3. Súd mal za to, že uložené tresty splnia svoj účel a budú
pôsobiť do budúcnosť preventívne predovšetkým na obžalovaného, aby sa už nedopúšťal obdobnej

trestnej činnosti, teda bude zabezpečená individuálna prevencia a súčasne sa naplní prvok generálnej
prevencie.

S vyššie uvedenými dôvodmi okresného súdu týkajúcimi sa uloženia úhrnného trestu odňatia slobody v
trvaní 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, nesúhlasí, nakoľko

má za to, že uložený trest je nezákonný. Okresný súd pri ukladaní uvedeného trestu nesprávnym
výpočtovým spôsobom postupoval pri mimoriadnom znižovaní dolnej hranice trestnej sadzby trestu
odňatia slobody stanovenej pri zločine obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona, keď vykonal zníženie v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona, t. j. o jednu tretinu pod
dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej sadzby postupom upraveným v § 38 ods. 6 Tr. zákona,

teda najprv vypočítal rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonnom ustanovenej trestnej sadzby,
ktorý použil ako základ. Má za to, že postup upravený v § 38 ods. 6 Tr. zákona sa týka len postupu
úpravy trestnej sadzby len v prípade zvýšenia dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 a 4 § 38
Tr. zákona. V prípade mimoriadneho znižovania v zmysle ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zákona je však
potrebné mimoriadne znižovať dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu len zo zákonom ustanovenej

dolnej hranice trestnej sadzby, bez použitia ustanovenia § 38 ods. 6 Tr. zákona. Teda v tomto prípade
zákonnom ustanovená dolná hranica trestnej sadzby je 3 roky, pričom jedna tretina z 3 rokov predstavuje
1 rok, o ktorý bolo potrebné znížiť dolnú hranicu trestnej sadzby.

Teda má za to, že v tomto prípade je okresným súdom uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16

mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, nezákonný.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Košiciach rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov za

súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 24 mesiacov.

Na podklade odvolania prokurátora, krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu a napadnutého rozsudku je zrejmé, že vina obžalovaného bola
vyslovená na základe prijatého jeho vyhlásenia o vine v zmysle § 258 ods. 7, 8 Tr. por.. Z uvedeného
dôvodu okresný súd rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykonal
dokazovanie len k výroku o treste. Po vykonaní dokazovania v tomto rozsahu, okresný súd uložil

obžalovanému napadnutý trest.Preskúmaním spisového materiálu a podaného odvolania má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal
na hlavnom pojednávaní zákonné dokazovanie v dostatočnom rozsahu na rozhodnutie o treste, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Odvolací súd preskúmal uložený trest odňatia slobody a konkrétne jeho výmeru z pohľadu odvolacej
argumentácie prokurátora a dospel k záveru, že pri úprave trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 5 Tr.
zák. zákona došlo k pochybeniu, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s námietkami prokurátora v tom
zmysle, že pri správnej aplikácii § 39 ods. 5 Tr. zák. najnižšou možnou výmerou trestu odňatia slobody

boli 2 roky.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd zrušil výrok o treste a spôsobe jeho výkonu v celom rozsahu, teda aj
výrok o treste zákazu činnosti, aby v záujme lepšej prehľadnosti bol trest ukladaný v jednom rozhodnutí.

Keďže okresný súd vyčerpávajúco objasnil všetky skutočnosti potrebné pre zákonné rozhodnutie

otreste,moholodvolacísúdrozhodnúťsámbezpotrebyvráteniaveciokresnémusúdunaďalšiekonanie
a rozhodnutie.

U obžalovaného B. bolo prijaté vyhlásenie o vine za skutok právne kvalifikovaný ako zločin
obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona s poukázaním na § 138 písm.

d) Tr. zákona, prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona a prečin ublíženie na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Tr. zákona.

Napriek tomu, že obžalovaný predmetný skutok spáchal skôr, ako bol účinný zákon č. 40/2024 Z. z.,

ktorý novelizoval Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku, neskoršie účinný Trestný zákon sa
z pohľadu ukladania trestu, javil súdu ako priaznivejší, a preto v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zák. ukladal trest
podľa zákona účinného v čase rozhodovania.

V posudzovanom prípade teda ide o jednočinný súbeh viacerých trestných činov, z ktorých jeden

je zločinom a ostatné sú prečiny, v dôsledku čoho boli naplnené zákonné podmienky pre ukladanie
úhrnného trestu podľa zásad § 41 ods. 1 Tr. zák., kde zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov je
najprísnejší zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., za ktorý
zákon stanovuje trestnú sadzbu 3 – 8 rokov. Podľa tejto trestnej sadzby súd ukladal aj trest.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že podľa správy obce Richnava zo dňa
06.08.2024, obžalovaný má vedený trvalý pobyt v rómskej osade v Richnave bez súpisného čísla. Je
otcom 6 maloletých detí a je ženatý s L. B., C. M., nar. XX.XX.XXXX, nie je vlastníkom nehnuteľnosti v
katastrálnom území C.. Doposiaľ nebol priestupkovo prejednávaný a inými informáciami nedisponujú. Z
výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov bolo zistené, že obžalovaný sa dopustil

doposiaľ 34 priestupkov, pričom z toho je 27 priestupkov na úseku dopravy. Podľa odpisu z registra
trestov bolo preukázané, že obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za trestný čin.

Z výpisu z evidenčnej karty vodiča bolo zistené, že obžalovaný sa dopustil doposiaľ 32 priestupkov na
úsekudopravya1-krátmubolzadržanývodičskýpreukaz,atorozhodnutímORPZPopradČVS:ORPZ-

PP-ODI3-18-021/2024 zo dňa 05.04.2024, právoplatným dňa 06.05.2024, pričom vodičský preukaz mu
bol zadržaný 01.04.2024.

Z vyjadrení obžalovaného má súd za preukázané, že toho času je bez pracovného pomeru a naposledy
pracovaldooktóbra2024.Ježenatýamá6deti,ktorésúod3rokovdo13rokov.Vspoločnejdomácnosti

žijú on s manželkou a deťmi. Ich aktuálny prijem tvoria jeho brigády a sociálne dávky manželky.

Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., teda že sa priznal a skutok úprimne oľutoval. Poľahčujúcu okolnosť
v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. nebolo možné obžalovanému priznať, nakoľko aj keď ešte nebol súdne

trestaný, v minulosti sa dopustil príliš veľa priestupkov, čo nemohlo svedčiť v prospech riadne vedeného
života. Na druhej strane súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to ani v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák.,
teda že spáchal viac trestných činov, čo bolo aj dôvodom pre ukladanie úhrnného trestu. Teda súd zistil
vyrovnaný pomer poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti.Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody
a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s
poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Pokiaľ ide o spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok odvolací súd konštatuje, že ide o spoločensky závažnú činnosť,
ohrozujúcu významne chránené spoločenské vzťahy, ktorej typologická závažnosť bola zvyšovaná

osobitnými kvalifikačným znakom v podobe závažnejšieho spôsobu konania, keďže skutok bol páchaný
za použitia fyzického násilia. Z konania obžalovaného je zrejmá jeho úmyselná forma konania v podobe
priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., čo je závažnejšia forma zavinenia než nedbanlivosť.
Nebolo preukázané, žeby obžalovaný po skutku nahradil poškodeným spôsobenú škodu a od skutku
neuplynula taká dlhá doba, aby bolo potrebné túto skutočnosť zohľadňovať pri ukladaní trestu.
Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čo vytvorilo priestor pre úvahy na mimoriadne

zníženie trestu pod dolnú hranicu v zmysle § 39 ods. 5 Tr. zák. Prvé takéto podstatné zlyhanie v inak
spoločensky prijateľnom spôsobe života obžalovaného viedli súd k záveru o dôvodnosti zníženia výmery
trestu o jednu tretinu pod dolnú hranicu, teda pod 3 roky, čo v danom prípade predstavuje výmeru 2 roky.
Vychádzajúc z § 34 Tr. zák. považoval súd za primeraný trest odňatia slobody na dolnej hranici
mimoriadne znižovaného trestu podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. a preto vymeral trest vo výmere 2 rokov. Keďže

obžalovaný doposiaľ nespáchal žiadny trestný čin, mal súd za to, že primeraným bude podmienečný
výkon trestu odňatia slobody, a preto jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 rokov.
Pre posilnenie účinku tohto trestu v spojitosti s tým, že obžalovaný sa prečinu dopustil v súvislosti s
riadením osobného motorového vozidla pod vplyvom alkoholu v stave vylučujúcom spôsobilosť pre
bezpečné vedenie vozidla, mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v

trvaní 24 mesiacov, čo je v dolnej polovici trestnej sadzby.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložený trest v dostatočnej miere ochráni spoločnosť pred obžalovaným
a najmä bude výchovne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život a tiež odradí iných páchateľov
od páchania takejto trestnej činnosti.

Kriticky postoj obžalovaného k jeho trestnému činu, ktorý vyjadril svojim vyhlásením o vine odôvodňuje
predpoklad pozitívnej prognózy do budúcnosti aj pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody vo
výmere mimoriadne zníženej o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

To boli dôvody, pre ktoré sa rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, pričom tento rozsudok bol prijatý hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.