Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423200429
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8423200429.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Lajoša a sudcov JUDr.

Andreja Radomského a Kataríny Krochtovej v spore žalobkyne: A., B., B. B. B. C. D. XXX, XXX XX B. C.
D., E.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka
13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému: E. F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/
X, XXX XX C. G., právne zastúpeného: Advokátska kancelária MARCO & LUCAS Legal, s.r.o., so sídlom
Zelená 2, 811 01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 816 317, o nahradenie prejavu vôle, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. KK-4C/7/2023-483 z 18.06.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom vydaným pod č. k. KK-4C/7/2023-483
z 18.06.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol takto, cit:

„I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám zástupcu
žalovaného Marco & Lucas Legal s.r.o., Zelená 2, 811 01 Bratislava, IČO: 35 816 317, do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka o výške náhrady.

III. Neodkladné opatrenie nariadené uznesením bývalého Okresného súdu Kežmarok č.k.
KK-4C/7/2023-88 zo dňa 30.03.2023 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.

20Co/38/2023-224 zo dňa 29.06.2023 z r u š u j e .“

2. Rozhodol tak v konaní vedenom o žalobe doručenej 02.03.2023, ktorou sa žalobkyňa domáhala
nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť s ňou zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva
k pozemkom evidovaným ako parcely registra „H.“ I. XXXX/XXX o výmere 3671 m2, druh pozemku
orná pôda, parc. č. XXXX/XXX J. výmere 22346 m2, druh pozemku orná pôda, a parc. č.XXXX/XXX o
výmere 2952 m2, druh pozemku orná pôda, zapísaným na LV č. XXX vedenom pre Okres: K., J.: L. G.,

Katastrálne územie: L. G. (ďalej len „označené nehnuteľnosti“) v znení špecifikovanom v petite žaloby.

3. Prípad právne posúdil podľa § 34, § 35 ods. 2 a 3, § 36 ods. 1 a 2, § 37, § 39, § 49, § 50a ods. 2 a 3, §
51, § 489, § 585 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov(ďalej len „OZ“), § 229, § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a výrok o trovách konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

4. Po skutkovej stránke vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobkyňa viedla proti žalovanému na
Okresnom súde Poprad tri súdne konania a to: (i) sp. zn. 18Cb/171/2008 o žalobe na zaplatenie
sumy 1 681 424,35 eur s prísl. ukončeného uznesením č.k. 18Cb/171/2008 – 458 z 18.08.2015,
právoplatným 19.09.2015 a vykonateľným 02.09.2015, ktorým bol schválený zmier, ktorým sa žalovaný
zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 145.000,- eur do 01.09.2016, a v prevyšujúcej časti konanie zastavil;

(ii) sp.zn. 20C/172/2010 o žalobe na zaplatenie 172.807,54 eur s prísl. ukončeného uznesením č. k.
20C/172/2010-381 z 19.04.2017, právoplatným 25.08.2011, o jeho zastavení z dôvodu nezaplatenia
súdneho poplatku za žalobu; (iii) sp. zn. 7C 170/2011 o žalobe na zaplatenie 465.698,40 eur s prísl.,
ukončeného uznesením č.k. 7C 170/2011-737 z 31.05.2017 právoplatným 30.07.2017 a vykonateľným
31.07.2018, ktorým bol schválený zmier, na základe ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni
40 000,- eur do 12 mesiacov od právoplatnosti uznesenia, ktorým konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

Ako nesporné v spore tiež ustálil, že po začatí posledného z uvedených troch súdnych sporových
konaní žalobkyňa na strane jednej a žalovaný a jeho manželka B. F., nar. XX.XX.XXXX, na strane
druhej uzavreli dňa XX.XX.XXXX dohodu o urovnaní. Z jej obsahu zistil, že Čl. I. bod 1.1. ods. 1.1.1.,
ods.1.1.2. a ods. 1.1.3. Dohody o urovnaní v jej pôvodnom znení obsahuje špecifikáciu troch v tom
čase neskončených vyššie uvedených súdnych konaní vedených proti žalovanému na Okresnom súde

Poprad s tým, že (i) konanie vedené pod sp. zn. 20C 172/2010 o zaplatenie 172 807,54 eur s prísl.
bolo vedené titulom nároku žalobkyne na odmenu na základe sprostredkovateľskej zmluvy uzavretej
v marci 2007 vo veci predaja pozemkov vo vlastníctve žalovaného vedených na LV č. XXX k.ú. L. G.,
že (ii) konanie vedené pod sp. zn. 18Cb/171/2008 o zaplatenie 1 681 424,35 eur s prísl. bolo vedené
titulom nároku na províziu a náklady vynaložené na základe zmluvy o obstaraní predaja nehnuteľností

vo vlastníctve žalovaného zapísaných na LV č. XXX, parc. č. XXX M. I. XXX k.ú. L. G. uzavretej dňa
XX.XX.XXXX a že (iii) konanie vedené pod sp. zn. 7C/170/2011 o zaplatenie 465.698,40 eur bolo vedené
titulom nároku na odmenu na základe sprostredkovateľskej zmluvy vo veci predaja nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaného, zapísaných na LV č. XXX, I. XXX M. I. XXX k.ú. L. G.. Z čl. II. Dohody o
urovnaní v jej pôvodnom znení zistil, že predmetom dohody bolo: „...vyporiadanie tých vzájomných

sporných/pochybných práv a povinností jej účastníkov vyplývajúcich, nadväzujúcich a/alebo súvisiacich
so všetkými právnymi, ako aj faktickými úkonmi účastníkov tejto dohody, ktoré sú uvedené v čl. I. tejto
dohody, a to najmä právami a povinnosťami, ktoré niektorému z účastníkov tejto dohody vznikli na
základe a/alebo v súvislosti so skutkovými okolnosťami uvedenými v čl. I. tejto dohody“. Konštatoval, že
podľa čl. III. Dohody o urovnaní v jej pôvodnom znení zmluvné strany založili touto dohodou nové práva a

povinnosti namiesto sporných a pochybných práv a povinností týkajúcich sa uvedených súdnych konaní
a to na jednej strane povinnosť žalobkyne ukončiť všetky súdne konania schválením zmierov v znení
podľa návrhov, ktoré tvorili prílohu tejto Dohody o urovnaní a na strane druhej povinnosť žalovaného
a jeho manželky spoločne a nerozdielne „zaplatiť“ žalobkyni 800.000,- eur „v súlade so všetkými
ustanoveniami dohody o urovnaní a spôsobom a v termíne uvedenom v bode 4.2. tejto dohody“ (čl. III.

bod 3.1. ods. 3.1.2.). Podľa čl. IV. bod 4.2. Dohody o urovnaní sa zmluvné strany dohodli, že žalovaný a
jeho manželka zaplatia žalobkyni 800 000,- eur tak, že 200 000,- eur zaplatia bezhotovostným prevodom
na účet žalobkyne do 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti posledného z uznesení súdu o schválení
zmieru s tým, že táto suma predstavuje súčet záväzkov žalovaného podľa návrhov súdnych zmierov
v jednotlivých súdnych konaniach a 600 000,- eur „zaplatia“ žalobkyni formou nepeňažného plnenia,

a to bezplatným prevodom vlastníctva k pozemkom, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, podľa výberu
žalobkyne z dvoch skupín pozemkov uvedených v ods. 4.2.8. – tento ods. 4.2.8. obsahoval špecifikáciu
pozemkov pri ich rozdelení do dvoch skupín označených ako „Alternatíva A“ (X.X.X.X) a „Alternatíva
B“ (X.X.X.X). V časti „Alternatíva A“, o ktorú žalobkyňa opiera žalobu boli uvedené pozemky parc. č.
XXXX/X o výmere 3671 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 5777m2, parc. č. XXXX/X o výmere 2779

m2, parc. č. XXXX/X o výmere 2689 m2, parc. č. XXXX o výmere 4186 m2, parc. č. XXXX o výmere
4228 m2, parc. č. XXXX o výmere 2887 m2 a parc. č. XXXX/X o výmere 2952 m2. Podľa ods. 4.2.3.
oboznámenejdohodyourovnaníbolažalobkyňazaúčelomvyporiadaniapodľačl.IV.bod4.2.ods.4.2.2.
povinná žalovanému doručiť po nadobudnutí právoplatnosti posledného z uznesení súdu o schválení
zmieru výzvu na plnenie 600 000,- eur podľa ods. 4.2.2. a výzvu na uzatvorenie zmluvy o bezplatnom

prevode pozemkov podľa určenia z dvoch alternatív uvedených v ods. 4.2.8., spolu s návrhom na
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Podľa čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.4. bol žalovaný
povinný do dvoch mesiacov odo dňa doručenia tejto výzvy žalobkyne uzavrieť zmluvu o bezplatnom
prevode vlastníctva k žalobkyňou určeným pozemkom, a spolu s návrhom na vklad ho doručiť žalobkyni.Podľa ods. 4.2.5 sa žalovaný zaviazal do uplynutia času 75 dní odo dňa právoplatnosti posledného
z uznesení súdu o schválení zmieru Účastníkov v konaniach uvedených v čl. I. tejto dohody neprevádzať
odplatne alebo bezodplatne nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve v zmysle ods. 4.2.2. tejto dohody, aby

tak nezmaril alebo nesťažil vyporiadanie Účastníkov podľa ods. 4.2.2 tejto dohody. Podľa ods. 4.2.6.
Dohody o urovnaní v pôvodnom znení: „V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu v zmysle čl. 4.2.2. –
čl. 4.2.5. tejto dohody do uplynutia času dvoch mesiacov odo dňa doručenia výzvy Účastníka I. na
uzatvorenie Zmluvy zavinením Účastníka II., Účastník II. sa zaväzuje zaplatiť spoločne a nerozdielne
Účastníkovi I. sumu 600 000 eur... v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet Účastníka

I“. Vychádzal tiež zo zistenia, že po zmene Dodatkom č. 2 z 31.05.2017 je znenie čl. IV. bod 4.2.
ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní nasledovne: „V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu v zmysle čl. 4.2.2.
– čl. 4.2.5. tejto dohody do uplynutia času dvoch mesiacov odo dňa doručenia výzvy Účastníka I. na
uzatvorenie Zmluvy zavinením Účastníka II., Účastník II. sa zaväzuje zaplatiť spoločne a nerozdielne
Účastníkovi I. sumu 693 500 Eur (slovom: šesťstodeväťdesiattri tisíc päťsto eur) bezhotovostným
prevodom na účet Účastníka I“, nadväzne konštatujúc, že z hľadiska jazykového vyjadrenia zostalo

dojednanie zmluvných strán v spornom čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní aj po uzavretí
Dodatku č. 2 z hľadiska jeho zmyslu a účelu nezmenené, nakoľko k zmene došlo len pokiaľ ide o výšku
v označenom ustanovení uvedenej sumy zo 600 000,- eur na sumu 693 500,- eur, a tiež pokiaľ išlo
o spôsob vyplatenia tejto sumy (ostala len možnosť jej zaplatenia bezhotovostným prevodom). Tento
dodatok k Dohode o urovnaní uzavretý XX.XX.XXXX, t.j. v čase, kedy už bol súdom schválený posledný

zmier (v konaní sp. zn. 7C 170/2011) bol reakciou na aktuálny stav (boli rozšírené možnosti ukončenia
súdnych konaní aj formou zastavenia konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, a zmenená celková
výška záväzku (peňažného aj nepeňažného) z Dohody o urovnaní vyjadrená v čl. III. bode 3.1. ods.
3.1.2., zo sumy 720 000,- eur na sumu 886 000,- eur, pri záväzku v peniazoch v čl. IV. bod 4.2. ods.
4.2.1. došlo k zmene záväzku zo sumy 200 000,- eur na sumu 192 000,- eur a vo vzťahu k nepeňažnému

plneniu strany zmenili a nahradili čl. IV. ods. 4.2.2. (nepresne označený ako 4.2.2.A a 4.2.2.B) tak,
že nepeňažné plnenie znížili zo sumy 720 000,- eur na 693 500,- eur, a na rozdiel od pôvodného
znenia ods. 4.2.2. aj u tohto nepeňažného plnenia dohodli ohraničenie lehoty do 12 mesiacov od
právoplatnosti posledného uznesenia súdu, tzn. rovnako, ako u plnenia v peniazoch, čím sa žalobkyňa
„vrátila k pôvodným svojim návrhom predkladaným pri uzatváraní Dohody o urovnaní v roku 2012, kedy

mala záujem konkrétnou lehotou plynúcou od posledného uznesenia súdu časovo ohraničiť lehotu aj
na nepeňažné plnenie“. Súčasne konštatoval, že v prejednávanej veci nebola medzi stranami sporná
ani skutočnosť, že žalobkyňa písomným podaním označeným ako „Výzva na plnenie“ z 13.09.2022,
ktoré bolo žalovanému riadne doručené dňa 19.09.2022, vyzvala žalovaného na uzavretie zmluvy o
bezplatnom prevode vlastníctva k pozemkom, ktoré učinila predmetom žaloby, ako aj že pozemky, ktoré

mali byť na základe tejto výzvy žalobkyne predmetom prevodu, sú vo vlastníctve žalovaného a že sa
jednáoparcelyidentickésošiestimiparcelamiregistra„E“špecifikovanýmivčasti„AlternatívaA“Dohody
o urovnaní, vrátane Dodatku č. 1. V ostatnom konštatoval, že výpovede žalovaného a štatutárneho
zástupcužalobkynevylúčili,žebyžalovanýpriuzatváraníDohodyourovnanívjejpôvodnomzneníkonal
pod nátlakom žalobkyne alebo v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré spôsobila žalobkyňa,

alebo že by žalobkyňa v súvislosti s uzatvorením Dohody o urovnaní konala v rozpore s dobrými mravmi.

5. Právne uzavrel, že sporové strany dňa XX.XX.XXXX uzavreli platnú Dohodu o urovnaní v zmysle §
585 OZ, ktorou si urovnali subjektívne sporné a pochybné práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkov,
ktoré boli predmetom troch súdnych sporových konaní vedených v tom čase na Okresnom súde Poprad,

špecifikovaných v čl. I. Dohody o urovnaní a že po jej uzavretí sa nemožno právne relevantným
spôsobom domáhať prípadných vnútorných výhrad voči existencii, platnosti alebo dôvodom pôvodných
záväzkov, ktoré nahradili záväzky z Dohody o urovnaní, pretože podmienkou jej platnosti nebola
objektívna existencia, platnosť ani existencia dôvodu pôvodného záväzku, a z neho vyplývajúcich
práv a povinností, ale subjektívna spornosť a pochybnosť zmluvných strán vo vzťahu k urovnávaného

záväzku, ktorá mohla byť založená na omyle. Nadväzne uzavrel, že dohoda o urovnaní obsahuje, o.i.,
aj podstatné náležitosti zmluvy o budúcej zmluve v zmysle § 50a OZ, ktorá nemá za následok vznik
budúcej zmluvy, ale iba vznik záväzku uzavrieť v budúcnosti zmluvu s vopred určeným obsahom. Ako
predmet zmluvy o budúcej zmluve si sporové strany dohodli budúci bezodplatný prevod vlastníctva
žalovaného k pozemkom v kat. úz. L. G. špecifikovaným v dohode, pričom dohoda o určení doby, v

ktorej zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, bola dohodnutá vo väzbe na skutočnosti, ktoré nastanú,
konkrétne že po nadobudnutí právoplatnosti posledného uznesenia súdu o schválení zmieru žalobkyňa
doručí žalovanému výzvu na uzatvorenie budúcej zmluvy obsahujúcu výber z v dohode určených dvoch
skupín pozemkov, spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, s tým žena doručenie tejto výzvy a jej príloh žalovanému nebola dojednaná žiadna lehota. Budúcu zmluvu bol
následne žalovaný povinný uzavrieť do dvoch mesiacoch odo dňa doručenia výzvy žalobkyne. V spore
o výklad Čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní v znení dodatku č. 2 vychádzal z výkladového

pravidla uvedeného v § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať
podľa ich jazykového vyjadrenia, a podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom. Aj keď sporné dojednanie vyjadruje vôľu strán reagovať na situáciu,
keď v lehote dvoch mesiacov nedôjde k splneniu záväzku žalovaného z Dohody o urovnaní formou
nepeňažného plnenia, a tým k uzavretiu budúcej zmluvy podľa Zmluvy o budúcej zmluve, a to zavinením

(zapríčinením) žalovaného, z uvedeného nemožno vyvodzovať, že tým došlo k dojednaniu zmluvných
strán o zmluvnej pokute, ktorého účelom je zabezpečenie splnenia hlavného zmluvného záväzku.
Plnenie titulom zmluvnej pokuty však logicky nemôže byť totožné s plnením z hlavného záväzku, pre
porušenie ktorého bola zmluvná pokuta dojednaná. Skúmajúc dôsledky, ktoré chcela tá-ktorá zmluvná
strana v prípade, že nastane uvedená situácia dosiahnuť, a aký záujem tým každá zo zmluvných strán
sledovala, z hľadiska jazykového vyjadrenia sporného ustanovenia ako aj v kontexte všetkých okolností

existujúcich v čase uzatvárania Dohody o urovnaní v jej pôvodnom znení v roku 2012, tak aj v kontexte
okolností uzatvárania jej jednotlivých dodatkov konštatoval, že: (i) pri uzatváraní Dohody o urovnaní v
roku 2012 požadovala žalobkyňa plnenie celého záväzku z Dohody o urovnaní len formou zaplatenia
v peniazoch, (ii) alternatívu nepeňažného plnenia záväzku z Dohody o urovnaní navrhol žalovaný,
(iii) Dodatkom č. 2 k Dohode o urovnaní strany reagovali na situáciu v súdnych sporových konaniach

a celková suma peňažného plnenia sa s prihliadnutím aj na čiastočné peňažné plnenie žalovaného
alikvotne rozpočítala na jednotlivé súdne konania, (iv) v čl. IV. bode 4.2 Dohody o urovnaní sporové
strany použili termín „zaplatenie“ sumy 800.000,- eur, (v) z oboznámenej e-mailovej komunikácie
vyplýva individuálne dojednávanie znenia Dohody o urovnaní prostredníctvom právnych zástupcov,
ako aj že (vi) návrhom na zmenu dohody z 24. septembra 2012 (čl. 359 spisu a nasl.) žalobkyňa

navrhla, aby sa žalovaný za účelom splnenia nepeňažného záväzku zaviazal neprevádzať vlastníctvo
k pozemkom, ktoré budú predmetom prevodu, po dobu jedného mesiaca od právoplatnosti posledného
uznesenia súdu (4.2.3), a navrhla dojednanie, že: „V prípade, ak nedôjde k vyporiadaniu v zmysle
čl. 4.2.2. tejto dohody do uplynutia jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti posledného z uznesení
súdu....Účastník II. sa zaväzuje zaplatiť ........Účastníkovi I. sumu vo výške 600.000 eur (slovom: šesťsto

tisíc eur) v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet Účastníka I“ (4.2.4), pričom tento návrh
žalobkyne neobsahoval ešte podmienku „zavinenia“ žalovaného na tom, že k uzavretiu budúcej zmluvy
v uvedenej lehote nedôjde, preto logickým výkladom neodporujúcim gramatickému výkladu, možno
dospieť k záveru, že žalobkyňa pri dojednávaní zmluvy prejavovala len vôľu, že po uplynutí uvedenej
lehoty jedného mesiaca už nemá na nepeňažnom plnení záujem. Tomu korešponduje aj zistenie súdu

prvej inštancie, že práve žalovaný v nadväznosti na komunikáciu strán týkajúcu sa založenia záväzku
žalovanéhoneprevádzaťpozemkypodobujedného,neskôrdvochmesiacov,naktoromžalobkyňatrvala
(ktorý považoval žalovaný za nadbytočný), navrhol konečné jazykové znenie sporného ustanovenia
čl. IV. bod 4.2. ods. 4.2.6. tak, že bolo doplnené o „zavinenie“ žalovaného na situácii, že k uzavretiu
budúcej zmluvy nedôjde do dvoch mesiacov od doručenia výzvy žalobkyne. Následne konštatoval, že

„skutočnou vôľou strán pri zmene Dohody o urovnaní Dodatkom č. 2 bolo, aby žalobkyňa mala možnosť
výberu pozemkov iba do uplynutia určitej lehoty, a to 12 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu,
aby v tejto lehote došlo k uzavretiu budúcej zmluvy, a ak sa tak nestane, bol dohodnutý „návrat“ k
plneniu v peniazoch, teda návrat k forme plnenia celého záväzku v peniazoch, na ktorej žalobkyňa aj
pôvodne mala záujem. ... Pokiaľ žalobkyňa aj po rokoch od uzavretia Dohody o urovnaní a jej Dodatkov

č. 1 a 2 stále prezentuje záujem na nepeňažnom plnení, o čom svedčí nakoniec samotná žaloba, a
tiež, pokiaľ aj sám žalovaný opakovane v rokoch 2020 – 2022 deklaroval záujem plniť časť záväzku
v nepeňažnej forme, takéto práva a povinnosti z Dohody o urovnaní v znení jej Dodatkov č. 1 a č.
2 podľa názoru súdu dnes nemožno vyvodiť. ... Pokiaľ aj strany po uzavretí Dodatkov č. 1 a č. 2 k
Dohode o urovnaní v priebehu ďalších rokov zmenili svoju vôľu, a z akýchkoľvek dôvodov prezentovali

záujem budúcu zmluvu uzavrieť (či už z dôvodov plánovaných podnikateľských aktivít vo vzťahu k
pozemkom, alebo z iných dôvodov), takáto zmena vôle zmluvných strán nenašla svoje vyjadrenie v
zmene Dohody o urovnaní Dodatkami č. 1 a č. 2.“ Na margo uvedeného doplnil, že každá zmena
písomnej dohody musí byť dojednaná písomne, k čomu v danom prípade nedošlo a preto mal žalovaný
podľa názoru súdu prvej inštancie len povinnosť uzavrieť budúcu zmluvu do 12 mesiacov, tzn. do

30.07.2018, a následne už iba povinnosť na peňažné plnenie. Súčasne dospel k záveru, že odpoveď na
otázku, či dodatkami č. 3 a č. 4 dohody o urovnaní došlo k predĺženiu lehoty 12 mesiacov od posledného
rozhodnutia súdu len u plnenia v peniazoch, alebo aj u nepeňažného plnenia, tzn. k predlženiu aj lehoty
na uzavretie budúcej zmluvy pre konečné rozhodnutie v merite veci nie je rozhodujúca, keď aj v prípadepredĺženia lehoty 12 mesiacov u nepeňažného plnenia, žalobkyňa na neho už po uplynutí lehoty dvoch
mesiacov od doručenia výzvy nemá nárok. Pokiaľ žalovaný za danej situácie budúcu zmluvu v stranami
dohodnutej lehote dvoch mesiacov od doručenia riadnej výzvy žalobkyne na jej uzavretie, ktorá uplynula

dňom 19.11.2022 neuzavrel, súd prvej inštancie právne uzavrel, že aj v prípade predĺženia lehoty na
nepeňažné plnenie do 31.12.2023 Dodatkami č. 3 a č. 4, nárok žalobkyne na nahradenie prejavu vôle
žalovaného uzavrieť budúcu zmluvu aj po tom, čo žalovaný v lehote dvoch mesiacoch budúcu zmluvu na
základe riadnej výzvy žalobkyne neuzavrel, už nemá oporu v Dohode o urovnaní v znení jej Dodatkov č.
1–č.4tak,akototvrdilažalobkyňa,ažalobuztohtodôvoduzamietol(výrokI.).Ktvrdenejspotrebiteľskej

povahe Dohody o urovnaní, vrátane Zmluvy o budúcej zmluve, ktorá je v nej inkorporovaná zastal názor,
žepovinnosťoužalovanejstranybolopreukázaťsúduskutočnosti,ktorésúpodstatnéprezáverotom,že
v prejednávanej veci sú splnené podmienky konania vo veci ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa
zo spotrebiteľskej zmluvy, k čomu nedošlo.

6. Výrok o trovách konania založil na závere o plnom úspechu žalovaného v konaní, s prihliadnutím na

skutočnosť, že vo veci neboli súdom zistené žiadne skutočnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov
konania úspešnému žalovanému v rámci podmienok uvedených v § 257 CSP. Napokon výrok o zrušení
neodkladného opatrenia č.k. KK-4C/7/2023-88 z 30.03.2023 založil na aplikácii § 335 ods. 1 CSP, podľa
ktorého neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez
návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej

zastavuje.

7. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa v celom rozsahu odvolanie z odvolacích dôvodov
v zmysle § 365 písm. f) a h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a že vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na to, že žalovaný vo

svojej výpovedi pred súdom 18.06.2024 výslovne potvrdil rokovania o nepeňažnom plnení vyplývajúcom
z Dohody o urovnaní aj v rokoch 2020 až 2022, tzn.: v čase pred a po uzatvorení neskorších Dodatkov
č. 3 a č. 4, ktorými sa opätovne menila Dohoda o urovnaní, kde sporové strany výslovne dohodli
predĺženie (prolongáciu) celého predmetu urovnania podľa Dohody o urovnaní, s ohľadom na čo súd
prvej inštancie podľa neho nesprávne právne posúdil obsah, predmet, a najmä lehotu na splnenie

záväzku žalovaného na nepeňažné plnenie uvedené v čl. IV., ods. 4.2, bod 4.2.2 Dohody o urovnaní
v znení neskoršie uzatvorených písomných dodatkov, vychádzajúc pritom z nesprávne posúdenej vôle
sporových strán. Vzhľadom na to sa podľa žalobkyne lehota na nepeňažné plnenie zmenila dvakrát
- najskôr na základe Dodatku č. 3 a neskôr opätovne na základe Dodatku č. 4, ktorým sa predĺžilo
celkové urovnanie do 31.12.2023. V tomto kontexte namietala nesprávnu aplikáciu § 35 ods. 2 OZ

pri výklade dohody o urovnaní v kontexte s Dodatkom č. 3 a č. 4 v súvislosti s vôľou strán ohľadom
zmenytermínuplneniacelkovéhourovnania,vrátanetermínunanepeňažnéplnenie.Rovnakonamietala
nesprávne právne posúdenie bodu 4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní súdom prvej inštancie, ktorý
toto dojednanie nepovažoval za zmluvnú pokutu, hoci v zmysle bodu 50. odôvodnenia napadnutého
rozsudku má ísť o vôľu strán reagovať na situáciu, ak nedôjde k plneniu záväzku žalovaného na

bezodplatný prevod pozemkov žalobkyni z dôvodov zavinenia na strane žalovaného, čo má svedčiť
pre výklad o sankcii z porušovania dohody o urovnaní zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie podľa
žalobkyne nesprávne právne posúdil, že (i) vôľou strán pri zmene Dohody o urovnaní Dodatkom č.
2 bolo, aby žalobkyňa mala možnosť výberu pozemkov iba do uplynutia lehoty dvanástich mesiacov
od posledného rozhodnutia súdov v pôvodných troch sporových konaniach, že (ii) predĺženie termínu

urovnania sa nemá aplikovať aj na nepeňažné plnenie, o ktorom strany neustále rokovali až do roku
2022 a že (iii) dojednaním o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 693 500,- eur z dôvodov zavinenia na
strane žalovaného (inými slovami z dôvodov porušenia záväzkov na strane žalovaného na bezodplatný
prevod pozemkov) došlo k „návratu“ od nepeňažného záväzku žalovaného na peňažný záväzok v
sume 693 500,- eur. Toto ustanovenie Dohody o urovnaní ani neobsahuje žiadne dojednania strán o

zániku záväzku žalovaného na bezodplatný prevod pozemkov žalobkyni. Podľa žalobkyne, nepeňažný
záväzok žalovaného bol dohodnutý ako jeho pôvodný záväzok a peňažné plnenie v sume 693 500,-
eur ako nový záväzok žalovaného viazaný na podmienku porušenia záväzku žalovaného na prevod
pozemkov. Zároveň namietala, že súd prvej inštancie vo veci nepostupoval správne, keď neaplikoval
ust. § 516 ods. 2 OZ a vôbec nevysvetlil zánik pôvodného nepeňažného záväzku, keď z dojednania

strán uvedeného v čl. IV., bod 4.2, ods. 4.2.6 Dohody o urovnaní nevyplýva, že nepeňažný záväzok
žalovaného na bezodplatný prevod pozemkov zaniká alebo vznikom nového peňažného záväzku na
sumu 693 500,- eur, alebo zaplatením nového peňažného záväzku na sumu 693 500,- eur. V súdenom
prípade je podľa žalobkyne správnym právnym posúdením záver, že čl. IV., bod 4.2, ods. 4.2.6 Dohodyo urovnaní upravuje tzv. kumulatívnu nováciu, kedy pôvodný nepeňažný záväzok zostáva zachovaný
popri vzniku nového peňažného záväzku na zaplatenie sumy 693 500,- eur, pretože z čl. IV., ods.
4.2, bod 4.2.6 Dohody o urovnaní vyplýva, že nebol písomne dohodnutý zánik záväzku žalovaného

na nepeňažné plnenie. V tomto kontexte mala za to, že akékoľvek zmeny Dohody o urovnaní mohli
byť vykonané iba písomne v zmysle ust. § 40 ods. 2 OZ a že žiadna zmena ohľadom zániku záväzku
Žalovaného na nepeňažné plnenie nebola dohodnutá, a ani nevyplýva z Dohody o urovnaní, ani z
Dodatku č. 3 a č. 4, ktorými sa zmenil termín urovnania z pôvodne dohodnutých termínov urovnania.
S ohľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby odvolací súd svojím rozhodnutím

nahradil prejav vôle žalovaného, ktorým tento uzatvára zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v znení vyplývajúcom z petitu žaloby, nariadil neodkladné opatrenie v znení:
„Žalovanému sa ukladá zákaz previesť vlastnícke práva k pozemkom vedeným ako parcela registra „C“,
č. 1362/378, orná pôda o výmere 3671 m2, parcela registra „H.“ I. XXXX/XXX, orná pôda o výmere
22346 m2 a parcela registra „H.“ I. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 2952 m2, zapísaným na LV č. XXX
vedenom pre okres: K., obec: L. G., katastrálne územie: L. G. na tretiu osobu, pozemky založiť, zriadiť

k nim vecné bremeno a dať ich do nájmu do právoplatného skončenia veci“ a žalobkyni priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Vo vyjadrení k odvolaniu z 21.10.2024 žalovaný vytkol, že žalobkyňa si textáciu záverov súdu prvej
inštancie vyplývajúcich z napadnutého rozsudku upravuje a dopĺňa o tvrdenia, ktoré si buď domýšľa

alebo pretvára alebo dopĺňa; pričom v tomto smere poukazoval na body 22.3, 22.6 a 22.8, ako aj
body 27. až 34. odvolania. K žalobkyňou uplatneným odvolacím dôvodom podľa 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP sa stotožnil so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, ktorý posúdil vôľu strán Dohody o
urovnaní v kontexte s formulovaným textom, podľa ktorého bola lehota na nepeňažné plnenie výslovne
dohodnutá v bode 4.2.2 Dohody o urovnaní na 12 mesiacov od posledného rozhodnutia súdu, ako aj

s obšírnym odôvodnením súdu prvej inštancie v bodoch 52. až 57. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Poukazujúc na obsah svojej výpovede z 18.06.2024 mal za to, že súd prvej inštancie nemohol dovodiť
záver, že žalovaný chcel neustále plniť nepeňažným plnením z Dohody o urovnaní, ani že vôľa strán pri
dodatkoch č. 3 a 4 bola prejavená tak, že by tým došlo k zmene bodu 4.2.2 Dohody o urovnaní, kde je
uvedenálehota12mesiacovodprávoplatnostiposlednéhouzneseniasúduvovopredurčenýchsporoch,

resp. bodu 4.2.6 Dohody o urovnaní, kde je uvedená lehota do dvoch mesiacov odo dňa doručenia
výzvy. Nadväzne argumentoval, že jazykové vyjadrenie Dohody o urovnaní, vrátane dodatku č. 2 je
jasné, stručné a obsahujúce presne definované lehoty ako aj že tieto lehoty uvedené v bodoch 4.2.2 a
4.2.6 Dohody o urovnaní sa viažu výlučne na nepeňažnú formu plnenia. Žalobkyňa podľa žalovaného
nepreukázala, že by dodatkami č. 3 a 4 boli tieto lehoty dotknuté a ani výsluch žalovaného nepreukázal

jeho vôľu previesť na žalobcu po uplynutí uvedených lehôt pozemky predstavujúce nepeňažné plnenie.
Ak mala byť vôľa strán odstrániť lehoty uvedené v bodoch 4.2.2 a/alebo 4.2.6, nepochybne by to strany
urobilivrovnakomrežime,akobolivyhotovenédodatkyč.1a2.Knámietkežalobkyne,žezáväzokpodľa
bodu 4.2.6 Dohody o urovnaní predstavuje zmluvnú pokutu poukazoval na skutočnosť, že žalobkyňa sa
o takomto výklade prvýkrát zmienila až na pojednávaní dňa 23.04.2024, z čoho vyvodzoval, že dovtedy

toto ustanovenie nepovažovala za dojednanie o zmluvnej pokute. K odvolacej argumentácii žalobkyne
o novom záväzku vyplývajúcom z ustanovenia 4.2.6 Dohody o urovnaní poukázal na znenie bodu 4.2.3
Dohody o urovnaní, ktoré je v pôvodnej Dohode o urovnaní, ako aj v dodatku č. 2 totožné s výnimkou
peňažnej sumy 600.000,- eur vs. 693.500,- eur): „...je Účastník I povinný ... doručiť Účastníkovi II Výzvu
na plnenie 693.500 Eur v zmysle čl. 4.2.2 tejto dohody a výzvu na uzatvorenie zmluvy o bezodplatnom

prevode Nehnuteľností...“, z čoho vyvodil, že žalobkyňa bola povinná žalovaného vyzvať na peňažné
plnenie 693 500,- eur, pričom strany si len dohodli formu tohto plnenia nepeňažnou formou - plnením
vpozemkoch.Akbysižalovanýpovinnosťnesplnildo2mesiacovoddoručeniavýzvy,žalobkyňabymala
nárok iba na peňažné plnenie, teda to, na ktoré mala žalobkyňa žalovaného vyzvať. Preto sa nemôže
jednať o nový záväzok, ale ide o stále rovnaký peňažný záväzok, v rovnakej výške, ktorý doteraz nebol

splnený nepeňažnou formou, a preto ostal vo forme peňažného záväzku. Žalovaný mohol (a v lehote 2
mesiacovajmalpovinnosť)splniťvýzvužalobkynenaplnenie69300,-eurprevodompozemkov,kedyby
záväzok 693 500,- eur zanikol. Pokiaľ si túto povinnosť nesplnil, záväzok nezanikol, stále trvá – avšak v
žiadnom prípade sa nevytvoril ďalší, duplicitný záväzok, ako sa to snaží nesprávne prezentovať žalobca.
Odmietol pritom názor žalobkyne o dvoch nárokoch z Dohody o urovnaní, t.j. peňažnom a nepeňažnom,

keďže išlo len o jeden nárok, rozdelený v bodoch 4.2.1 na sumu 192 500,- eur a v bode 4.2.2 na sumu
693 500,- eur. V zmysle bodov 3.1.2, 4.2, 4.2.1, 4.2.2, 4.2.3, 4.2.4 a 4.2.6 Dohody o urovnaní žalobkyňa
mala žalovaného vyzvať na plnenie sumy 693 500,- eur (čo neurobila), následne žalovaný mal 2 mesiace
na uzavretie zmlúv o prevode pozemkov, pričom ak by žalovaný túto lehotu nedodržal (čo sa stalov tomto prípade), nezanikol by mu peňažný záväzok časti urovnania vo výške 693 500,- eur. Záverom sa
nestotožnil s odmietnutím právneho posúdenia postavenia žalovaného ako spotrebiteľa. S ohľadom na
uvedené navrhoval rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovanému voči žalobcovi priznať nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

9.Vreplikekvyjadreniužalovanéhokodvolaniuzo07.11.2024žalobkyňaoznačilavyjadrenieprotistrany
za zavádzajúce a snažiace sa navodiť situáciu, že argumentácia žalobkyne je vymyslená a nepravdivá.
Poukazujúc na konkrétne citácie z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 18.06.2024 uviedol, že

výsluchom žalovaného nebolo preukázané, že by žalobkyňa vyvíjala na žalovaného neustály nátlak.
Zotrval na svojej argumentácii, že lehota na nepeňažné plnenie sa zmenila dvakrát, a to na základe
Dodatkov č. 3 a 4, ktorými sa predĺžilo celkové urovnanie do 31.12.2023. V zmysle čl. 3, ods. 3.1,
bod 3.1.2 Dohody o urovnaní, pod pojmom „urovnanie“ treba rozumieť jednak peňažné plnenie v sume
200 000,- eur v zmysle čl. IV, ods. 4.2, bod 4.2.1 Dohody o urovnaní, ktoré bolo splnené pri podpise
Dodatku č. 4, ale aj nepeňažné plnenie na prevod v zmysle čl. IV, ods. 4.2, bod 4.2.2 Dohody o urovnaní,

ktoré v čase podpisu Dodatku č. 4 nebolo zo strany žalovaného splnené. Preto lehoty na nepeňažné
plnenie už nevyplývajú zo skoršieho Dodatku č. 2, ale z neskorších Dodatkov č. 3 a č. 4 a posledný
termín na nepeňažné plnenie je 31.12.2023 a nie dvanásť mesiacov podľa skoršieho Dodatku č. 2.

10. V duplike k replike žalobkyne z 02.12.2024 žalovaný v podstatnom poukázal na posuny vo

vyjadreniach žalobkyne v priebehu konania. Zdôraznil tiež skutočnosť, že posledná platba zo sumy
200 000,- eur bola uhradená až po podpise dodatku č. 4 (Dodatok č. 4 z 09.12.2024 a posledná platba
až dňa 22.12.2021), a nie pri jeho podpise. Zotrval na svojom tvrdení, že dodatok č. 3 a dodatok č. 4
posúvali nárok výlučne do výšky 200 000,- eur a rovnako tak povinnosť na prevod nehnuteľností zo
strany žalovaného bola časovo ohraničená, ako konštantne tvrdil počas celého konania.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z § 34 CSP, po
zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) a
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil

odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že napadnutý rozsudok nebol oprávnený preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne

uvedené v podaných odvolaniach. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných
podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove
(§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťodvolateľomvznesenýchodvolacíchdôvodov
ako aj či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to,
že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd uvádza, že

dokazovanie je procesný postup, založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe
ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne
aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu,ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania,
pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je
významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena,

ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR
sp. zn. 4Cdo/256/2012). Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd musí uviesť v odôvodnení rozsudku
podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov pritom neznamená ľubovôľu hodnotenia súdom. Súd
hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z

vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

15. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Pri zisťovaní skutkového stavu súd hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada

na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Súd v zásade nie je pri
hodnotení dôkazov obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

16. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (teraz § 191

ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak

hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 O.s.p., resp. teraz § 192 a 193 CSP.

17. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP písm. h) CSP, t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Vo vzťahu
k aplikácii práva všeobecnými súdmi odvolací súd uvádza, že výklad a aplikácia zákonných predpisov

zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom
základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom
týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej
inštancie, obmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS

214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

18.Súdprvejinštancievdanejvecizistilskutkovýstavvdostatočnomrozsahuazozistenýchskutočností
prijal správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedené najmä v jeho ods. 20. až 22. a 40. až 62., s ktorým sa
stotožňuje a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že odvolací súd sa
tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozsudku ESĽP vo veci
Helle v. Fínsko z 19.12.1997, č. 20772/92.

19. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je konzistentné a dôsledné, a svojími jednoznačnými
argumentmi podporuje skutkové a právne závery, ku ktorým súd prvej inštancie v konaní dospel. Premisy
zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto súd dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne a zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Prijaté právnezávery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Nadväzne na uvedené odvolací súd len

na zvýraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku v kontexte odvolacích námietok žalobkyne
uvádza nasledovné.

20. V súdenom prípade bol pre rozhodnutie vo veci zásadný záver súdu prvej inštancie, že po uplynutí
lehoty dvoch mesiacov od doručenia výzvy žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o bezodplatnom prevode

nehnuteľností podľa určenia žalobkyne ako Účastníka I. Dohody o urovnaní jednou z dvoch variant
špecifikovaných v čl. IV. ods. 4.2.8 označenej dohody, už žalobkyňa nemá voči žalovanému nárok
na zaplatenie časti záväzku vo výške 693 500,- eur formou nepeňažného plnenia v zmysle v čl. IV.
ods. 4.2.2 označenej dohody, z dôvodu ktorého nebolo možné vyhovieť žalobou uplatnenému nároku
na nahradenie prejavu vôle žalovaného na uzatvorenie prevodnej zmluvy o bezodplatnom prevode
vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam na žalobkyňu v znení vyplývajúcom z petitu žaloby.

21.Uvedenýprávnyzáveroneexistenciinárokužalobkynepožadovaťzaplateniečastisvojejpohľadávky
uvedenou nepeňažnou formou, resp. o návrate k plneniu v peniazoch má podľa názoru odvolacieho
súdu základ v skutkových zisteniach (záveroch) ustálených súdom prvej inštancie o obsahu (ako aj o
povahe a rozsahu) záväzkov žalovaného voči žalobkyni, založených dohodou o urovnaní z 26.10.2012

v znení jej dodatkov č. 1 až 4. Podľa nich je záväzok žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 693 500,- eur
bezhotovostným prevodom na účet žalobkyne následkom uplynutia lehoty dvoch mesiacov od doručenia
výzvy žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o bezodplatnom prevode nehnuteľností, rovnako ako je
jeho následkom aj strata možnosti uspokojiť tento záväzok prevodom nehnuteľností vo vlastníctve
žalovaného podľa výberu žalobkyne z nehnuteľností vymedzených v čl. IV. ods. 4.2.8 spornej dohody

o urovnaní v znení jej dodatkov. Vyhodnotiac obsah napadnutého rozsudku možno konštatovať,
že súd prvej inštancie tento (svojou povahou skutkový) záver ustálil odôvodneným a preskúmateľným
spôsobom, keď pri tomto postupe vychádzal ako z jazykového vyjadrenia jednotlivých ustanovení
dohody o urovnaní v znení jej dodatkov, tak aj zo skutočnej vôle subjektov uzavierajúcich dohodu
o urovnaní a jej dodatky, obsah ktorej mu vo vzájomnej logickej nadväznosti vyplynul z dôkazov

týkajúcich sa predovšetkým predzmluvných jednaní sporových strán o ich konečnom znení (k ním
odvolací súd opakovane poukazuje na vyčerpávajúco formulované závery súdu prvej inštancie uvedené
v bodoch 48. až 55. napadnutého rozsudku).

22. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že uvedený skutkový záver súdu prvej inštancie

o zmluvnom obmedzení možnosti domáhať sa splnenia časti záväzku vo výške 693 000,- eur
bezodplatným prevodom vlastníctva vytipovaných nehnuteľností žalobkyňa nespája s odvolacím
dôvodom v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď po skutkovej stránke považuje v bode 23. svojho odvolania za nesprávne
len zistenie, že z dohody o urovnaní v znení dodatkov č. 1 a 2 v súvislosti s výpoveďou žalovaného

na pojednávaní dňa 18.06.2024 nemožno vyvodiť právo žalobkyne na nepeňažné plnenie. Táto
žalobkyňou ponúknutá interpretácia záverov súdu prvej inštancie vyjadrených hlavne v bode 58.
odôvodnenia napadnutého rozsudku však podľa názoru odvolacieho súdu nezodpovedá skutočnému
obsahu tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku a na neho nadväzujúcemu bodu 59. Podstatou
záveru súdu prvej inštancie ohľadne práva žalobkyne domáhať sa voči žalovanému zaplatenia sumy

693 500,- eur tzv. nepeňažnou formou v bodoch 58. a 59. napadnutého rozsudku je jeho časové
obmedzenie vyplývajúce z čl. IV. ods. 4.2.2 Dohody o urovnaní v znení jej dodatkov (t. j. 12 mesiacov
odo dňa právoplatnosti posledného uznesenia súdu o schválení zmieru účastníkov, alternatívne
uznesenia súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, v súdnych konaniach
uvedených v predchádzajúcich častiach predmetnej dohody), a súčasne aj z čl. IV. ods. 4.2.6 označenej

dohody (t. j. 2 mesiace odo dňa doručenia výzvy žalobkyne na uzatvorenie zmluvy o bezodplatnom
prevode nehnuteľností). Preto uplatnenie odvolacieho dôvodu týkajúceho sa nesprávnych skutkových
zistení súdu prvej inštancie v spojitosti s námietkou žalobkyne formulovanej v bode 23. jej odvolania
neobstojí.

23. Nedôvodné sú aj námietky žalobkyne vo vzťahu k právnemu posúdeniu trvania záväzku žalovaného
uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode nehnuteľností za podmienok vyplývajúcich z článku IV. ods.
4.2.2, 4.2.3, 4.2.4 v spojení s ods. 4.2.8 Dohody o urovnaní s ohľadom na uzavretie Dodatkov č. 3 a 4
tejto dohody o predĺžení termínu urovnania až do 31.12.2023. Súd prvej inštancie totiž napadnutýmrozsudkom nevylúčil záver o opakovanom predĺžení lehoty urovnania celého záväzku žalovaného
do 31.12.2023, uvedené však neznamená, že v dôsledku márneho uplynutia lehoty dvoch mesiacov
od doručenia výzvy na uzatvorenie prevodnej zmluvy nedošlo v zmysle čl. IV ods. 4.2.8 súčasne aj k

naplneniupodmienkymajúcejzanásledokzmenuformynepeňažnéhoplneniačastizáväzkužalovaného
z Dohody o urovnaní v znení neskorších jej dodatkov vo výške 693 500,- eur na formu peňažnú. Aj
podľa názoru odvolacieho súdu nemala prolongácia celkovej lehoty urovnania záväzku žalovaného
Dodatkami č. 3 a 4 Dohody o urovnaní potenciál zmeniť dohodou v ods. 4.2.6 vymedzené časové
obmedzenie, v rámci ktorého bol žalovaný povinný uhradiť svoj záväzok formou nepeňažného plnenia,

t.j. prevodom nehnuteľností v jeho vlastníctve podľa jednej z dvoch možností upravených v ods. 4.2.8
označenej dohody. Naplnením podmienok tohto časového obmedzenia záväzok žalovaného vyplývajúci
z článku III ods. 3.1.2 dohody o urovnaní v znení dodatkov ako taký nezanikol, teda nezanikla ani jeho
časť vo výške 693 500,- eur, len v zmysle bodu 4.2.6 dohody v znení dodatku č. 2 nastala zmena
v spôsobe jeho plnenia bezhotovostným prevodom. V uvedenom kontexte preto žalobkyňa nedôvodne
argumentuje, že „čl. 4.2. ods. 4.2.6. Dohody o urovnaní neobsahuje žiadne dojednania strán o zániku

záväzku Žalovaného na bezodplatný prevod Pozemkov“, resp. že „záväzok Žalovaného na bezodplatný
prevod Pozemkov Žalobcovi zanikol vznikom (?) alebo zaplatením (?) nového peňažného záväzku
Žalovaného na zaplatenie sumy najskôr 600.000,- Eur, neskôr na zaplatenie 693.500,- Eur“, keď z
odôvodnenianapadnutéhorozsudkunevyplývajúžiadnezáveryozánikunepeňažnéhozáväzkuavzniku
nového záväzku vo výške 693 500,- eur.

24. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne, že článok IV. ods. 4.2.6 Dohody o urovnaní je podľa
obsahu práv a povinností strán dojednaním o zmluvnej pokute v zmysle ust. § 544 OZ sa odvolací súd
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
že uvedené dojednanie obsahuje vyjadrenie vôle strán reagovať na situáciu, keď v lehote dvoch

mesiacov nedôjde k splneniu záväzku žalovaného z Dohody o urovnaní formou nepeňažného plnenia
a nie je dojednaním o zmluvnej pokute, t.j. o vzniku nového zabezpečovacieho záväzku popri hlavnom
záväzku. Jazykové vyjadrenie označeného dojednania neobsahuje konštatovanie svedčiace o vzniku
nového záväzku zabezpečovacej povahy, a takúto interpretáciu neindikuje ani žiaden z dôkazov k
obsahu predzmluvných jednaní sporových strán o konečnom znení Dohody o urovnaní, k čomu sa

žiada podotknúť, že takáto interpretácia sa u žalobkyne objavila až v priebehu predmetného sporu. Je
potrebné si všimnúť aj okolnosti týkajúce sa systematického zaradenia označeného dojednania medzi
ostatnéodsekyzaradenévčl.IV.bodu4.2dohodyourovnaní,ktorýmiboliupravenépodmienkysplnenia
hlavného záväzku definovaného v čl. III. ods. 3.1.2, o čom svedčí samotné návetie čl. IV. bodu 4.2
dohodyourovnanívzneníjejdodatkov,uvádzajúcenadväzujúceods.4.2.1až4.2.8takto,cit.:„Účastníci

sa dohodli, že Účastník II spoločne a nerozdielne zaplatí Účastníkovi I dohodnutú sumu vo výške 886
000 eur...“ Všetky tieto okolnosti podľa odvolacieho súdu svedčia o správnosti výkladu prijatého v tejto
otázke súdom prvej inštancie.

25. Z vykonaného dokazovania možno podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne dovodiť iba to,

že z článku III. ods. 3.1.2 Dohody o urovnaní vyplýva existencia len jedného peňažného záväzku
žalovaného voči žalobkyni, ktorý bol žalovaný povinný pôvodne plniť čiastočne peňažnou a čiastočne
nepeňažnou formou, a neskôr vzhľadom na naplnenie podmienok podľa čl. IV. bodu 4.2.6 už len
peňažnou formou (bezhotovostným prevodom). Práve preto predmetná dohoda neobsahuje slovné
vyjadrenie o zániku záväzku žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 693 500,- eur, ktorá pred naplnením

podmienok vyplývajúcich z bodu 4.2.6 dohody mala byť splnená formou nepeňažného prevodu
vlastníctva pozemkov.

26. Právne irelevantná je tým aj námietka žalovaného o neaplikácii § 516 ods. 2 OZ a tým
aj o nevysvetlení zániku pôvodného nepeňažného záväzku, nakoľko tento naplnením uvedených

podmienok ani z časti nezanikol, keďže sa zmenil len spôsob jeho úhrady. Podľa názoru odvolacieho
súdu, zo znenia predmetnej dohody a ani z vykonaného dokazovania nevyplýva dostatočný podklad
pre takú interpretáciu označeného dojednania dohody o urovnaní, ktorá by odôvodňovala záver o tzv.
kumulatívnej novácii predmetného záväzku, t.j. o vzniku nového peňažného záväzku popri pôvodnom
nepeňažnom záväzku. Bolo by v rozpore s pravidlami formálnej logiky, ak by sa Dohodou o urovnaní

nielen nahrádzali pôvodné záväzky sporových strán novým záväzkom založeným postupom podľa §
585 OZ, a súčasne by sa ešte nevzniknutý záväzok z tejto dohody (vyplývajúci z čl. III. bodu 3.1.2) menil
tou istou dohodou v zmysle § 516 OZ tak, že popri záväzku vyplývajúceho z označeného dojednania by
vznikol aj nový záväzok podľa čl. IV. bodu 4.2.6 tej istej dohody.27. Z už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (viď napr. aj rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalobkyne zachádzajúcu do

nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto už na tomto mieste odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Správnemu výroku I. o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok II. o náhrade trov konania
vyplývajúci z aplikácie § 255 ods. 1 CSP pri súčasnom nezistení podmienok pre aplikáciu § 257
CSP. Rovnako vecne správnym je aj výrok III. o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného bývalým

Okresným súdom Kežmarok postupom podľa § 335 ods. 1 CSP. Zákonnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým došlo k zrušeniu označeného neodkladného opatrenia vydaného v priebehu tohto
konania pritom nevylučuje ani prípadný jeho následný zánik v zmysle § 333 CSP právoplatnosťou
tohto rozhodnutia s ohľadom na jeho časového obmedzenie vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu
v Prešove č. k. 20Co/38/2023-224 z 29.06.2023. V tejto spojitosti odvolací súd podotýka, že výrok III.

napadnutéhorozsudkubybolomožnépovažovaťlenzanadbytočný,nievšakzanezákonnýalebovecne
nesprávny.

29. Na podklade vyššie uvedeného odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu
prvejinštanciepotvrdil,majúczato,ževovecinedošloknaplneniužalobkyňouvymedzenýchodvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a napadnuté rozhodnutie je v celom rozsahu vecne
správne.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, na základe ktorých odvolací súd žalovanému priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže v odvolacom konaní bol žalovaný voči žalobkyni
plne procesne úspešný. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), pre ktoré by nebolo
dôvodné žalovanému priznať náhradu odvolacích trov neboli v okolnostiach prípadu odvolacím súdom
vzhliadnuté.

31. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady všetkých priznaných trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).