Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106448
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106448.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
vprávnejvecižalobcu:B.T.Transports.r.o.,sídlomPiaristická6,91101Trenčín,IČO:36331171,právne
zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102926736/2023 zo dňa 20.11.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola vykonaná Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj
len „správca dane“) daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok
2017. Daňová kontrola bola začatá dňa 30.01.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.
102938882/2019 zo dňa 19.12.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30.12.2019. Daňová kontrola

bola prerušená v období od 23.05.2020 do 01.10.2020 na základe žiadosti žalobcu, a to v dôsledku
právnej úpravy zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „zákon č. 67/2020 Z.z.“), ktorá reagovala na obdobie pandémie. Následne žiadosťou č.
100194574/2021 zo dňa 03.02.2021 požiadal správca dane o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej
kontroly podľa § 46 ods. 10 tretia veta zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) s

tým, že žalobca si uplatňuje daňové výdavky od závislých osôb podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení do 31.12.2017 (ďalej aj len „Zákon o dani z príjmov“) a daňová kontrola
je zameraná na transferové oceňovanie a s tým súvisiacu kontrolu transakcií daňového subjektu,
ktoré v kontrolovanom zdaňovacom období uskutočňoval so závislými osobami v nadväznosti na § 17
ods. 5 Zákona o dani z príjmov. Žalovaný oznámením č. 65938/2021 zo dňa 12.02.2021 oznámil, že
vyhovuje žiadosti správcu dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o 12 mesiacov. O
tejto skutočnosti bol žalobca oboznámený podaním č. 100326448/2021 zo dňa 24.02.2021, doručeným

žalobcovi dňa 15.03.2021. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 101390293/2022 zo
dňa 13.05.2022, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 26.05.2022, čím došlo k ukončeniu daňovej kontroly.2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101923621/2023 zo dňa 31.07.2023
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového priadku rozdiel v sume 119 537,20 eur na dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017. Správca dane po prerokovaní pripomienok

žalobcu k protokolu z daňovej kontroly neuznal žalobcom uplatnené daňové výdavky od nasledujúcich
dodávateľov:
MEDIA TITAN Ltd., 71 - 75 Shelton Street, Covent Garden London, UK IČ DPH: GB224950902 (ďalej
aj len „MEDIA TITAN Ltd.“) na základe 4 faktúr č. 1703890, 1703891, 1703892 a 1703893 za reklamné
služby a prieskum trhu v celkovej výške 200 000,- eur (60 000,- eur, 60 000,- eur, 40 000,- eur a 40 000,-

eur) z dôvodu nepreukázania realizácie služieb;
E – RAN Slovakia spol. s r.o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 336 530 (ďalej aj len „E –
RAN Slovakia spol. s r.o.“) na základe faktúr č. 1713619 a 1713926 v sume 52 000,- eur a 42 000,-
eur za služby posúdenia energetickej náročnosti a na základe faktúry č. 1713927 za prenájom lešenia
a zdvíhacej plošiny v sume 37 000,- eur, a to z dôvodu nepreukázania dodania služby posúdenie
energetickej náročnosti a z dôvodu, že položka 37 000,- eur za lešenie mala byť zahrnutá medzi náklady

súvisiace s obstaraním dlhodobého hmotného majetku;
EUROFUTURA s.r.o., Fraňa Mojtu 281/18, 949 01 Nitra, IČO: 36 445 754 (ďalej aj len „EUROFUTURA
s.r.o.“) za služby prieskumu trhu a marketingové služby na základe faktúry č. 1707771 v sume 26 700,-
eur z dôvodu nepreukázania realizácie služby;
TIME TRADE, s.r.o., Sládkovičova 18, 934 01 Levice, IČO: 44 458 380 (ďalej aj len „TIME TRADE,

s.r.o.“) z dôvodu, že nebolo preukázané dodanie/realizácia služieb :
- za nájom kancelárskych, skladových a archívnych priestorov v zmysle Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 02.01.2017 - nebytové priestory nachádzajúce sa v administratívnej budove Mierové
námestie 37, Trenčín, I. nadzemné poschodie o výmere 145 m2, na základe faktúr: č. 1705311 v sume
2 516,60 eur za apríl, č. 1706653 v sume 2 516,67 eur za máj, č. 1707763 v sume 7 550,10 eur za

január, február, marec, č. 1707766 v sume 2 516,67 eur za jún, č. 1709749 v sume 5 033,33 eur za júl
a august, č. 1713841 v sume 2 516,67 eur za september, č. 1711260 v sume 2 516,67 eur za október,
č. 1712992 v sume 2 516,67 eur za november a č. 1714522 v sume 2 516,67 eur za december;
- za využívanie bezpečnostnej schránky a za skladovanie vecí v bezpečnostnom sejfe nachádzajúcich
sa na adrese Mierové námestie 37, Trenčín, na obdobie od 01.01.2017 do 31.08.2017, v zmysle Zmluvy

o využití služieb bezpečnostnej schránky a skladovaní veci zo dňa 03.01.2017, faktúra č. 1711986 v
sume 20 000,- eur;
- za vykonávanie čistenia kamiónových súprav v zmysle Zmluvy o dielo na poskytovanie čistiacich a
upratovacích služieb zo dňa 03.01.2017, faktúra č. 1713868 s dátumom 31.10.2017 v sume 5 700 eur;
Business happy s.r.o., Škultétyho 1002/97, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 45 708 321 (ďalej aj len „Business

happy s.r.o.“) z dôvodu nepreukázania dodania služieb :
- za prenájom nehnuteľnosti – spoločných priestorov kaviarne Green Cafe nachádzajúcej sa v Trenčíne
na ulici Rozmarínová 6 v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.01.2017, faktúry : č.
1707333 v sume 8 220,- eur, č.1706309 v sume 2 740,- eur, č. 1706310 v sume 2 740,- eur, č. 707379
v sume 2 740,- eur, č. 1709757 v sume 2 740,- eur, č. 1713840 v sume 5 480,- eur, č. 1713863 v sume

2 740,- eur a č. 1714094 v sume 2 740,- eur;
- za prenájom gastronomického inventáru v termínoch od 01.01.2017 do 31.08.2017 - faktúra č. 1711987
v sume 14 200,- eur;
- za čistiace a upratovacie služby realizované zamestnancami dodávateľa, 3 x týždenne v objekte
Zvolen - Bakova jama v termíne od 01.01.2017 do 31.10.2017 v zmysle Zmluvy o dielo na poskytovanie

čistiacich a upratovacích služieb zo dňa 03.01.2017, faktúra č. 1713865 v sume 14 000,- eur;
2 X N, spol. s r.o., Zlatovská 2143, 911 01 Trenčín, IČO: 36 343 773 (ďalej aj len „2 X N, spol. s
r.o.“) z dôvodu nepreukázania realizácie služieb na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov a
parkovacích miest zo dňa 31.12.2016 a Zmluvy o správe a skladovaní registratúrnych záznamov zo dňa
28.07.2017 (priestory na Piaristickej ulici a na Zlatovskej/Piešťanskej ulici), faktúry : č. 1704335 nájomné

v sume 12 000,- eur, č. 1711981 nájomné v sume 11 451,45 eur a ostatné služby v sume 12 500,- eur;
Maycons.r.o.,Sládkovičova11/303,94901Nitra,IČO:46853910(ďalejajlen„Maycons.r.o.“)zdôvodu
nepreukázania realizácie služieb na základe Zmluvy o dielo zo dňa 13.12.2016 – oprava a úprava
priestorov v Trenčíne na „Mierovom námestí“ a na „Piešťanskej ulici“), faktúry : č. 1707770 nájomné v
sume 15 800,- eur, č. 1707768 ostatné služby v sume 14 300,- eur, č. 1707769 ostatné služby v sume

4 250,- eur a č. 1712031 ostatné služby v sume 41 500,- eur.

3. Správca dane uviedol, že podmienkou pre uznanie daňového výdavku je splnenie troch podmienok :
podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania. Správca dane priuvedených daňových výdavkoch uzavrel, že nebola splnená podmienka existencie a preukaznosti
daňového výdavku. Žalobca podľa správcu dane porušil ust. § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov,
v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je

dostatočne preukázané.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102926736/2023 zo dňa 20.11.2023, ktorým podľa § 74
ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

5. K odvolacím námietkam o nevykonaní daňovej kontroly v zákonom stanovenej lehote žalovaný
poukázal na to, že daňová kontrola začala dňa 30.01.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole
č. 102938882/2019 zo dňa 19.12.2019. Na základe žiadosti žalobcu o prerušenie daňovej kontroly ev.
č. 6/04942556/2020, doručenej dňa 22.05.2020, bola v zmysle § 6 zákona č. 67/2020 Z. z. daňová
kontrola prerušená od 23.05.2020 do 01.10.2020, t.j. 130 dní. Na základe žiadosti o predĺženie lehoty

na vykonanie daňovej kontroly č. 100194574/2021 zo dňa 03.02.2021 žalovaný predĺžil lehotu na
vykonanie daňovej kontroly o 12 mesiacov. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol, ktorý
bol daňovému subjektu doručený dňa 26.05.2020, čím bola daňová kontrola ukončená. Správca dane
podľa žalovaného dodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly ustanovenú v § 46 ods. 10 Daňového
poriadku, pretože lehota na vykonanie daňovej kontroly po predĺžení lehoty Finančným riaditeľstvom

SR o 12 mesiacov a po zohľadnení 130 dní prerušenia z dôvodu mimoriadnych opatrení uplynula dňa
09.06.2022. Správca dane žiadal o predĺženie lehoty z dôvodu, že v kontrolovanom zdaňovacom období
daňový subjekt účtoval transakcie so závislými osobami v zmysle § 17 ods. 5 Zákona o dani z príjmov,
keď obchodoval so závislými osobami 2 X N, spol. s r.o. a BianKa plus, s.r.o. V priebehu daňovej kontroly
správca dane vykonal dňa 10.06.2029 miestne zisťovanie v spoločnosti BianKa plus, s.r.o., o čom

spísal zápisnicu č. 101014202/2021 a o miestnom zisťovaní v spoločnosti 2 X N, spol. s r.o. zápisnicu
č. 101014205/2021. Keďže sa jednalo o obchodný vzťah medzi závislými osobami v zmysle § 2 písm.
n) Zákona o dani z príjmov, personálne prepojenými, správca dane žiadal o predloženie dokladov, na
základe ktorých bola stanovená cena za nájom, ktorá zodpovedala podmienkam nezávislého vzťahu.
Z predložených dokladov nebolo zistené porušenie podmienok v zmysle § 18 ods. 1 Zákona o dani z

príjmov,alenebolopreukázané,žeslužbyposkytnutéspoločnosťou2XN,spol.sr.o.bolireálnedodané,
teda nespĺňali podmienku existencie a preukaznosti daňového výdavku.

6. K námietkam o tom, že postup správcu dane bol neefektívny a nadbytočný, a teda daňová
kontrola bola neúmerne predlžovaná, žalovaný uviedol, že z konania daňového subjektu vyplýva, že

preberal zásielky posledný deň uloženia, opakovane zasielal žiadosti o predĺženie lehoty a doručoval
neúplné doklady, podklady a vyjadrenia. Z uvedeného konania sa podľa žalovaného javí, že daňový
subjekt spôsoboval v priebehu daňovej kontroly prieťahy s cieľom znemožniť správcovi dane vykonať
dostatočné preverenie. Správca dane podľa žalovaného v priebehu daňovej kontroly aj vo vyrubovacom
konaní vykonal rozsiahle dôkazy, vysporiadal sa so všetkými relevantnými dôkazmi, vyhovel všetkým

opodstatneným návrhom a pripomienkam daňového subjektu a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane.

7. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa spoločnosti MEDIA TITAN Ltd. žalovaný uviedol,
že správca dane prihliadol na všetky dôkazy a informácie, ktoré vyšli najavo počas výkonu daňovej

kontroly,pričomhodnoteniesprávcudanevychádzalozvyjadrenídaňovéhosubjektu,faktov,ktorézískal
na základe žiadostí o súčinnosť, žiadostí o MVI a zo svedeckej výpovede. Pokiaľ žalobca namietal,
že správca dane nevykonal ním navrhnuté dôkazy, tak podľa žalovaného toto nekorešponduje so
skutočnosťou, nakoľko žalobca nenavrhoval v priebehu daňovej kontroly vykonanie žiadnych dôkazov.
Až vo vyjadrení k protokolu požadoval vypočuť konateľa dodávateľskej spoločnosti, čo správca dane

vykonal. Daňový subjekt medzi dokumentáciou, ktorá mala preukázať opodstatnenosť výdavkov, uvádza
aj dve zmluvy o reklame, ktoré boli účinné pre rok 2016 a nesúvisia s kontrolovaným obdobím roka
2017, preto nemohli byť dôkazom v daňovej kontrole. Žalobca predložil Rámcovú zmluvu o poskytovaní
služieb zo dňa 31.12.2016, ktorú nahradil Rámcovou zmluvou o poskytovaní služieb zo dňa 03.01.2017
a faktúry v dvoch vyhotoveniach s rovnakým číslom, rovnakým dňom vystavenia a rovnakou sumou, ale

bol zmenený predmet fakturácie. Žiadne iné doklady a dôkazy nepredložil, hoci bol na ich predloženie
vyzývaný. Samotné preukázanie dodávky služby len zmluvou a faktúrami nie je dostačujúce, pretože
faktúry sú relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nich uvedené údaje odrážajúce
skutočné reálne plnenie. Žalobca nepredložil žiadne konkrétne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali,kto fakturované služby - komplexnú prípravu analýzy vývoja európskeho trhu v oblasti špedície reálne
dodal,vakomrozsahu,forme,jednotkovejceneačobolokonkrétnymvýstupomzfakturovanýchslužieb.
Za nedôvodnú označil žalovaný aj námietku, že správca dane vôbec nevyhodnotil materiálnu existenciu

plnenia preukázanú dokladmi, ktoré žalobca predložil aj s vyjadreniami. Pokiaľ žalobca poukazoval
na to, že nedokáže garantovať budúce správanie dodávateľov, a preto nemožno na neho prenášať
zodpovednosť, žalovaný poukázal na ustanovenia § 2, 19 a 21 Zákona o dani z príjmov s tým, že v
týchto ustanoveniach sú zadefinované zákonné podmienky uznania daňového výdavku a nesplnenie
týchto podmienok nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu.

Žalovaný uviedol, že výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového
subjektu, ktorý je plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí a je to jeho zodpovednosť a jeho
podnikateľské riziko. Pokiaľ išlo o výsluch svedka - konateľa dodávateľa A. B., tak podľa žalovaného
výpoveď tejto osoby bola neurčitá, nekonkrétna, svedok si nepamätal subdodávateľov a neuviedol
žiadne podrobnosti, hoci v roku 2017 bol jediným konateľom a jedinou osobou oprávnenou konať za
spoločnosť, spoločnosť nemala zamestnancov a podľa výpisov z bankových účtov príjem od žalobcu bol

jediným príjmom spoločnosti. Svedok nevedel uviesť ani to, ktorá zmluva bola pre rok 2017 v platnosti,
nepodal jednoznačné vyjadrenie vysvetľujúce dôvod uzatvorenia dvoch zmlúv, či boli v platnosti obidve
zmluvy alebo len jedna, a tiež prečo existovali dve sady faktúr s rovnakým číslom, vystavené v
rovnaký deň a na rovnakú sumu, pričom na všetko odpovedal, že si to nevybavuje. Žalobca podľa
žalovaného nepreukázal existenciu služieb, a tým ani skutočnosť, že sa jednalo o služby, ktoré smerovali

k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu jeho príjmu. Skutočnosť, že žalobca uhradil príslušnú sumu na
účet dodávateľa a že faktúry zaúčtoval v účtovníctve, nie je pre uznanie daňového výdavku postačujúca.

8. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa dodávateľa E – RAN Slovakia spol. s r.o. žalovaný
uviedol, že skutočnosť, že daňový subjekt disponuje prvotnými daňovými dokladmi - faktúrami a

zmluvami, nemožno považovať za vyčerpávajúce preukázanie predmetu fakturácie. Správca dane
upozornil daňový subjekt, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.12.2016 nemá súvis s
predmetným plnením, keďže sa jednalo o faktúry za dodávku stavebného materiálu podľa Rámcovej
kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2017, faktúry za stavebné práce podľa Zmluvy dielo zo dňa 31.03.2017,
faktúry za prenájom lešenia a faktúry za posúdenie energetickej náročnosti. Správca dane požadoval

od daňového subjektu výzvou zo dňa 08.02.2021 predloženie dôkazu k jednotlivým oblastiam predmetu
fakturácie ale daňový subjekt okrem prvotných dokladov nepredložil žiadne vyjadrenie ani dôkazy,
ktoré by preukazovali skutočné dodanie plnení. V odpovedi zo dňa 07.04.2021 žalobca uviedol: „Bude
doložené dodatočne.“, čo však nesplnil v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania. Správca
dane vyhodnotil aj svedecké výpovede bývalých konateľov dodávateľa E – RAN Slovakia spol. s r.o. a

títo svedkovia poskytli len všeobecné informácie, ktoré nemohli nahradiť absentujúce dôkazy, ktoré mal
predložiť žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt. Svedecké výpovede nemôžu byť účinné, pretože v
nich absentovali konkrétne skutkové tvrdenia, išlo o výpovede osôb, ktoré boli priamo zainteresované
na preverovaných obchodoch, obhajovali seba, svoju spoločnosť a svoje konanie, z ktorého mali
prospech, preto išlo skôr o procesnú obranu. Správca dane nevyžadoval od daňového subjektu dôkazy,

ktoré by boli v rozpore s jeho povinnosťami podľa § 45 Daňového poriadku. Správca dane jasne
vyjadril svoje pochybnosti a vyzval žalobcu, aby sa k ním vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil,
nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Správca dane
správne posúdil, že náklady na prenájom lešenia súvisia s rekonštrukčnými prácami v areáli Bakova
jama a jedná sa o výdavok na technické zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorý mal byť v plnom rozsahu

súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku, čo potvrdzuje aj zaúčtovanie dodávateľskej faktúry č.
1714955 zo dňa 18.04.2017 od identického dodávateľa za prenájom rovnakej plochy lešenia, ktorá bola
zaúčtovaná na ťarchu účtu 04210 - obstaranie hmotných investícií. Preto položka vo výške 37 000,-
eur z dodávateľskej faktúry č. 1713927 za lešenie prislúcha k technickému zhodnoteniu nehnuteľnosti
v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o dani z príjmov. K zvyšným dvom faktúram za posúdenie energetickej

náročnosti objektu a návrhu optimalizácie nepredložil žalobca žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali,
že služba bola skutočne vykonaná, neboli uvedené osoby, ktoré mali službu vykonať, konkrétne
termíny a miesto výkonu služieb, dôvod, prínos a ekonomický účinok služby, existenciu podnikateľskej
opodstatnenosti na realizáciu služby. Žalobca nepreukázal, že služba posúdenie energetickej náročnosti
objektu a návrhu optimalizácie bola vykonaná a že k dodaniu skutočne došlo. Boli predložené len

prvotné doklady - faktúry a doklady o ich úhrade, ktoré nie sú postačujúce na preukázanie skutkového
stavu. Ak daňový subjekt nevyžadoval od dodávateľa písomné doklady, ktoré by preukazovali vykonanú
službu, prevzal na seba riziko, že v prípade daňovej kontroly neunesie dôkazné bremeno. Podľa
žalovaného žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane a nepredložil vierohodné dôkazy, ktoré byjednoznačne preukazovali opodstatnenosť ním uplatneného nároku, a teda neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie existencie daňového výdavku.

9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa dodávateľa EUROFUTURA s.r.o. žalovaný uviedol,
že správca dane nepreniesol na žalobcu zodpovednosť za konanie jeho dodávateľa. Žalobca ako
podnikateľský subjekt si mal vybrať obchodných partnerov s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol
predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali dodanie fakturovaných služieb. Dodávateľ
EUROFUTURA s.r.o. zanikol dňa 06.12.2017 v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala

spoločnosť TRINIDAD, s.r.o., Bratislava a štatutárom občan Rumunska, teda už v kontrolovanom
zdaňovacom období mal daňový subjekt z verejne dostupných zdrojov informáciu o konaní jeho
dodávateľa. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že predložil veľké množstvo dôkazov a dokladov
preukazujúcich reálne uskutočnenie fakturovaných plnení, tak podľa žalovaného to nekorešpondovalo
so skutočnosťou, nakoľko okrem prvotného daňového dokladu - faktúry nepredložil žiadne iné dôkazy,
aj keď bol na ich predloženie opakovane vyzvaný. V odpovedi na výzvu zo dňa 08.02.2021 uviedol

„Bude doložené dodatočne.“, čo nesplnil v priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania, na
ďalšiu výzvu zo dňa 07.02.2022 nereagoval vôbec. Podľa žalovaného žalobca nepredložil žiadne
konkrétne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, kto jednotlivé fakturované služby poskytoval, v
akom termíne, nepredložil tlačovú podobu prieskumu trhu, podklady a konkrétne výstupy o realizácii
marketingových služieb s položkovitým rozpisom poskytnutých služieb a tiež nepreukázal, aký bol prínos

prieskumu trhu pre jeho činnosť v súvislosti so zdaniteľnými príjmami a či došlo k ekonomickému
účinku. Dodávateľská faktúra sa odvoláva na prílohu, v zmysle ktorej mal byť poskytnutý prieskum
trhu a marketingové služby, ktorá ale správcovi dane nebola predložená. Daňový subjekt neposkytol
správcovi dane žiadne vysvetlenie k uplatnenému nákladu a nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré
by preukazovali, že dodávateľ službu reálne dodal. Žalobca na výzvy nereagoval, nepredložil dôkazy

a neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služby. Spoločnosť EUROFUTURA s.r.o.
zanikla v dôsledku zlúčenia v roku 2017 so správcom dane nespolupracovala, nepredkladala žiadne
doklady a nepreberala zásielky, nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok
2017 a neurobila tak ani nástupnícka spoločnosť. Viacstupňovým zlučovaním a ukončovaním funkcie
štatutára bolo znemožnené správcovi dane preveriť obchodné vzťahy a ich následné zúčtovanie v

účtovníctve dodávateľa. Správca dane vykonal všetky úkony za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia
skutkového stavu ako aj za účelom získania výpovede konateľa pána C. D.. Správca dane preveroval
podklady predložené daňovým subjektom a spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť. Správca
dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť ustanovenú v § 29 ods. 2 Daňového poriadku a bolo na daňovom
subjekte, aby predložil ďalšie dôkazy a vyvrátil pochybnosti správcu dane.

10. K odvolacím námietkam týkajúcim sa spoločnosti TIME TRADE, s.r.o. žalovaný uviedol, že
skutočnosť, že daňový subjekt disponuje prvotnými daňovými dokladmi - faktúrami, zmluvami a
dokladom o ich úhrade, nie je vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu predmetu fakturácie.
Daňový subjekt si mal byť vedomý toho, že uskutočnenie plnenia, ktoré si uplatňuje ako výdavok, musí

vyplývať zo skutočností objektívne preukázateľných. Žalobca ale k nájmu kancelárskych priestorov, k
nájmu bezpečnostnej schránky a k čisteniu kamiónových súpravu nepredložil také dôkazy, ktoré by
boli založené na overiteľných skutočnostiach. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že správca dane uznal
výdavky vynaložené na nájomné za archívne a skladové priestory vo výške 23 196,30 eur, tak uznanie
tohto výdavku bolo na základe dokladového a aj fyzického preverenia v priebehu miestneho zisťovania

dňa 11.11.2021 u dodávateľa TIME TRADE, s.r.o., pri ktorom došlo ku fyzickej ohliadke priestorov
nachádzajúcich sa v suteréne budovy, v ktorých sa ešte aj v čase miestneho zisťovania nachádzali
šanóny s daňovými a účtovnými dokladmi žalobcu. Priestory nachádzajúce sa na I. nadzemnom podlaží
boli v čase miestneho zisťovania prenajaté inej spoločnosti a daňový subjekt sa nevyjadril k účelu
nájmu a jeho skutočnému využitiu. Jednalo sa o dva nájmy v tej istej budove (suterén - archív a

kancelárske priestory), pričom sa nejednalo o skutkovo zhodné prípady a nebolo možné použiť § 3
ods. 9 Daňového poriadku. Správca dane opakovane žiadal žalobcu preukázať skutočné naplnenie
predmetu fakturácie za služby bezpečnostnej schránky za obdobie január až august 2017 a týkajúce
sa nájmu nebytových priestorov za celý rok 2017. Daňový subjekt tak neurobil na základe výzvy zo dňa
14.12.2020, ani na základe výzvy zo dňa 22.08.2021 a ani na základe výzvy zo 14.02.2022, v ktorej

správca dane vyjadril svoje pochybnosti. Vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že v sejfe
boli umiestnené úverové zmluvy, notárske zápisnice, mzdová agenda, vrátane zmenky a ručiteľského
vyhlásenia, a že nebytové priestory potreboval na archiváciu dokumentov a hmotných vecí súvisiacich
s výkonom podnikania. Okrem tohto vyjadrenia, ktoré nevysvetlilo potrebu umiestnenia dokumentovpráve v období ôsmich mesiacov, a ani neozrejmilo kde boli umiestnené dokumenty pred a po tomto
období, neboli predložené žiadne dôkazy. K výdavkom na čistenie kamiónových súprav daňový subjekt
a ani jeho dodávateľ nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce reálne vykonanie fakturovaných prác.

Bola vypočutá aj konateľka dodávateľa E. C., za prítomnosti splnomocneného zástupcu žalobcu, a
svedkyňa k nájmu nebytových priestorov a k využitiu služieb bezpečnostnej schránky a skladovania
vecí uviedla, že nevie a nepamätá si. K čisteniu kamiónových súprav uviedla, že k naplneniu predmetu
zmluvy došlo, mali sa čistiť len ťahače v areáli Bakova jama cez víkendy, neuviedla ich počet, areál
mal byť otvorený, práce mala vykonávať pani Gajarská s deťmi, otcom a rodinnými príslušníkmi, ktorí

neboli zamestnancami spoločnosti a nebrali plat za prácu, práce boli oznamované pánom Babicom
- konateľom žalobcu alebo niekým iným, na mená si nepamätala, prepravovali sa s otcom alebo
bývalým mužom, ťahače mali byť odomknuté a bez osobných vecí šoférov. Nevedela uviesť kto bol
prítomný za žalobcu pri výkone prác a kto ich kontroloval, ani či zabezpečovali takéto práce v inom
období alebo pre iné spoločnosti, neuviedla ani dôvod uzatvorenia zmluvy na pevne stanovené obdobie.
Nevedela svoje tvrdenia preukázať a uviedla, že nemala žiadne náklady s realizáciou prác, pretože

to bolo v rámci rodiny. Pani C. ako jediná konateľka spoločnosti TIME TRADE, s.r.o. k informáciám o
základnom fungovaní spoločnosti uviedla, že spoločnosť sa venovala prenájmu priestorov, a to budovy
v Trenčíne (Mierové námestie 37), nemala vedomosť, o ktorých záležitostiach rozhodovala a aké úkony
za spoločnosť vykonávala, pretože bola aj zamestnancom, nepamätala si, koho poverila na konanie za
spoločnosť, pričom spoločnosť zastupovala podľa zistení správcu dane od 31.12.2013 pani A. F., sestra

svedkyne, ktorá mala viesť aj účtovníctvo. Svedkyňa nevedela uviesť presne počet zamestnancov,
menovala dvoch (pána čo ubytovával a upratovačku) a nevedela uviesť, kde sa nachádzajú doklady
spoločnosti. Žalovaný odobril záver správcu dane, že svedkyňa neposkytla jednoznačné odpovede,
ktorébynezameniteľnýmspôsobomobjasnilivyfakturovanéslužbyaposkytlalenvšeobecnéinformácie.
Pokiaľ žalobca namietal, že bolo vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti TIME TRADE, s.r.o., pri

ktorom bol realizovaný výsluch svedka, tak žalovaný uviedol, že správca dane preveroval zmluvný vzťah
na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.01.2017, Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 23.02.2009, Zmluvy o využití služieb bezpečnostnej schránky a skladovaní veci zo
dňa 03.01.2017 a Zmluvy o dielo na poskytovanie čistiacich a upratovacích služieb zo dňa 03.01.2017.
Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie obchodných vzťahov ako aj ohliadka prenajatých

priestorov na ulici Mierové námestie 37, Trenčín. O miestnom zisťovaní bola spísaná zápisnica č.
102240557/2021 zo dňa 11.11.2022, pričom pri miestnom žalovaní boli preverované skutočnosti v
účtovných dokladoch zaúčtovaných v denníku daňového subjektu za účelom zistenia skutkového stavu
veci. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti TIME TRADE, s.r.o. podala správcovi dane opisným
spôsobom potrebné vysvetlenie k predloženým daňovým a iným dokladom súvisiacim s poskytovaním

nájmu v zmysle § 39 ods. 1 Daňového poriadku a nejednalo sa o svedeckú výpoveď, zástupkyni
spoločnostinebolianikladenéotázky.Podľažalovanéhožalobcovineboliupretéžiadneprávaanapokon
konateľka tohto dodávateľa E. C. bola vypočutá na ústnom pojednávaní dňa 22.06.2023, ktorého sa
zúčastnil aj splnomocnený zástupca daňového subjektu a otázky svedkyni nepoložil. Správca dane
vo svojom rozhodnutí uviedol všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas výkonu daňovej kontroly a

vyrubovacieho konania, hodnotenie správcu dane vychádza z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov,
čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu
dane. Daňový subjekt podľa žalovaného neodstránil pochybnosti správcu dane o realizácii služieb, čím
neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa dodávateľa Business happy s.r.o. žalovaný uviedol,
že skutočnosť, že daňový subjekt disponuje prvotnými dokladmi - faktúrami, zmluvami a dokladmi o
ich úhrade, nie je vyčerpávajúcim preukázaním skutkového stavu predmetu fakturácie. Žalobca podľa
žalovaného k prenájmu kaviarne Green Cafe, gastronomickému inventáru a k upratovaniu objektu
Bakova jama nepredložil také dôkazy, ktoré by boli založené na overiteľných skutočnostiach. V priebehu

daňovejkontrolyaanipočasvyrubovaciehokonaniažalobcapodľažalovanéhonepredložildôkazy,ktoré
by preukazovali využitie prenajatých priestorov kaviarne, a to inzerciou alebo inou formou oznámenia
o termíne konania náboru, presnými termínmi pohovorov, školení a stretnutí, prezenčnými listinami
zúčastnených osôb, zameraním školení s presným označením organizátora, názvami spoločností a
menami osôb, ktoré sa stretnutí zúčastnili. Pri prenájme gastronomického inventára nepredložil napr.

preberacie a odovzdávacie protokoly s termínom a miestom použitia, nepreukázal prepravu inventáru
cestovnými príkazmi a vyúčtovaním. V súvislosti s čistiacimi a upratovacími službami nepredložil
evidenciu osôb, ktoré činnosti vykonávali, neuviedol meno osoby, ktorá mala prácu organizovať,
kontrolovať a zodpovedať, ktorá poskytovala súčinnosť (čl. VI. bod 6.1 zmluvy), prijímala hlásenia onájdených veciach (čl. V. bod 5.3 zmluvy), zodpovedala za kontrolu vykonaných služieb, nepreukázal
ani kedy a v akom čase bola činnosť vykonávaná a ako bol zabezpečený vstup do objektu. Pokiaľ
sa žalobca odvolával na výsluch A. F., tak žalovaný poukázal na to, že táto osoba bola v čase od

01.08.2011 do 24.09.2020 jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti Business happy s.r.o. a jej
výpoveď podľa obsahu má len charakter tvrdení a vyhlásení, ktoré neboli preukázané. Pani F. uviedla, že
svoje tvrdenia nevie preukázať hodnovernými dôkazmi, lebo nedisponuje dokladmi spoločnosti, a že aj
keď spracovávala účtovníctvo, nemá elektronické údaje ani písomné doklady, pretože všetko odovzdala.
Uvedené vyjadrenie sa podľa žalovaného javí ako úmyselné vyhýbanie sa povinnosti preukázať svoje

tvrdenia, nakoľko pani F. bola aj po predaji obchodného podielu občanovi Spojeného kráľovstva Veľkej
Británie a Severného Írska splnomocnená na zastupovanie spoločnosti Business happy s.r.o., a zároveň
bola aj zástupcom pre elektronické doručovanie. Výzva zo dňa 22.04.2021 na zapožičanie účtovníctva
a daňových dokladov bola doručená pani A. F., avšak na ňu nereagovala a požadované doklady
nepredložila. Žalovaný odobril záver správcu dane, že daňový subjekt nepreukázal, že k dodaniu služieb
došlo. Nebola preukázaná existencia služieb a ani že sa jednalo o služby, ktoré smerovali k dosiahnutiu,

zabezpečeniu a udržaniu príjmov žalobcu.

12. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa dodávateľa 2 X N, spol. s r.o. žalovaný uviedol,
že pokiaľ žalobca namietal, že počas miestneho zisťovania predložil doklady, tak tieto boli vyhodnotené
v zmysle podmienok podľa § 18 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, preto sú odvolacie námietky

nedôvodné. K námietkam o tom, že bolo vykonané miestne zisťovanie u spoločnosti 2 X N, spol. s
r.o. a v spoločnosti B.A.T. SECURITY, s.r.o., o ktorých nebol upovedomený a bolo mu znemožnené
klásť vypočutým osobám ako svedkom otázky, žalovaný uviedol, že tieto námietky sú nedôvodné.
Podľa § 39 ods. 1 Daňového poriadku má daňový subjekt pri miestnom zisťovaní povinnosť poskytnúť
zamestnancom správcu dane pomoc a súčinnosť potrebnú na vykonanie miestneho zisťovania, najmä

podať potrebné vysvetlenie. Predmetom miestneho zisťovania u spoločnosti 2 X N, spol. s r.o. dňa
10.06.2021 bolo preverenie zmluvného vzťahu na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov
a parkovacích miest zo dňa 30.12.2016 a Zmluvy o správe a skladovaní registratúrnych záznamov
zo dňa 28.07.2017. Správca dane preveroval skutočnosti za účelom zistenia skutkového stavu veci
a zisťoval spôsob určenia cien a podmienok v zmysle § 18 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov.

Miestnym zisťovaním u spoločnosti B.A.T. SECURITY, s.r.o. dňa 23.08.2021 bol preverovaný nájomný
vzťah a bola vykonaná ohliadka priestorov na ulici Zlatovská 2143, Trenčín. Zástupcovia spoločnosti
podali správcovi dane opisným spôsobom potrebné vysvetlenie k predloženým daňovým, účtovným
a iným dokladom súvisiacim s poskytovaním nájmu. Podľa znenia a obsahu zápisníc z miestnych
zisťovaní sa nejednalo o svedeckú výpoveď, zástupcom spoločnosti neboli kladené otázky, a preto

bola žalovaným odvolacia námietka vyhodnotená ako nedôvodná. Samotný výkon miestneho zisťovania
nie je podmienený prítomnosťou kontrolovaného daňového subjektu a správca dane podľa žalovaného
postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami. Žalobca si podľa žalovaného v priebehu daňovej
kontroly a ani počas vyrubovacieho konania nesplnil dve základné povinnosti, ktoré zaťažujú daňový
subjekt v daňovom konaní, a to povinnosť tvrdiť a svoje tvrdenia aj dokázať. Žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že k dodaniu služieb došlo. Nebola preukázaná existencia služieb a ani že sa jednalo o
služby, ktoré by smerovali k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov.

13. K námietkam týkajúcim sa dodávateľa Maycon s.r.o. žalovaný uviedol, že žalobca disponoval
prvotnými dokladmi - faktúrami, zmluvami a dokladmi o ich úhrade, čo nie je vyčerpávajúce preukázanie

skutkového stavu predmetu fakturácie. Daňový subjekt a ani svedok G. H. A. (konateľ dodávateľa)
nepredložili také dôkazy, ktoré by boli založené na overiteľných skutočnostiach a ktoré by jednoznačne
potvrdili, že došlo k dodaniu služieb - stavebných prác. Správca dane opakovane žiadal od žalobcu
predloženie relevantných dôkazov o tom, že k dodaniu stavebných prác došlo a tiež vyjadril pochybnosti
o realizácii stavebných prác. Žalobca okrem zmluvy, došlých faktúr a rozpočtu nepredložil požadovaný

stavebný denník, ktorý v zmysle Zmluvy o dielo č. TN 12/2017, uzatvorenej so zhotoviteľom Maycon
s.r.o., mal byť v zmysle čl. IX. zmluvy vedený a odovzdaný objednávateľovi. Taktiež nepredložil
žiadnu fotodokumentáciu a iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že stavebné práce boli vykonané.
Pokiaľ žalobca poukazoval na výpoveď svedka G. H. A., tak žalovaný uviedol, že G. H. A. bol v
čase od 05.10.2012 do 02.07.2019 spoločníkom a konateľom spoločnosti Maycon s.r.o., teda osobou,

ktorá mala byť priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach, pričom neuviedol konkrétne a
jednoznačné odpovede. K námietkam o nedostatočnom vykonaní dokazovania žalovaný uviedol, že
dôkaznú povinnosť rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt, pričom ťažisko
dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Správca dane preveroval podklady - faktúry a zmluvy,predložené daňovým subjektom, a spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť. Správca dane
si splnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle § 29 ods. 2 Daňového poriadku a bolo na daňovom subjekte,
aby predložil ďalšie dôkazy. Správca dane preukázal nesúlad v čase realizácie a v čase fakturovania

stavebných prác, ktoré mali byť realizované v priestoroch na ulici Piešťanská a svoje pochybnosti
daňovému subjektu oznámil vo výzve zo dňa 11.03.2022, na ktorú daňový subjekt nereagoval. Bolo
vykonané miestne zisťovanie a aj v priestoroch na Mierovom námestí a aj v priestoroch na ulici
Piešťanská(resp.Zlatovská),zčohovyplynulo,žeobidvapriestorynevykazovaliprvkystavebnýchopráv
v zmysle rozpočtov, ktoré boli súčasťou faktúr, a to aj s prihliadnutím na časové rozmedzie, kedy mali byť

priestory opravované a časom realizácie ohliadky priestorov. Správca dane nepožiadal o medzinárodnú
výmenu informácií, nakoľko právny nástupca spoločnosti Maycon s.r.o. je spoločnosť FIBOMA Trade
s.r.o., Nové Město, Praha 2, čo je nekontaktná spoločnosť, neplní si svoje daňové povinnosti a konateľka
I. J. K., maďarska občianka, so správcom dane nekomunikuje. Daňový subjekt mal v priebehu daňovej
kontroly a aj vyrubovacieho konania dostatočný časový priestor na splnenie si povinností vyplývajúcich
z § 45 ods. 2 Daňového poriadku, ako aj na odstránenie pochybností, na ktoré bol vyzvaný.

14. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že správca dane na základe zistených
skutočností vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a
dostatočným spôsobom preukázal pri jednotlivých plneniach, že žalobca počas daňovej kontroly a ani
počas vyrubovacieho konania nepredložil také dôkazy, ktoré by preukázali realizáciu fakturovaných

plnení a nepreukázal ani, že uplatňované náklady mali slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
jeho zdaniteľných príjmov. Správca dane opakovane vyzýval žalobcu na predloženie dokladov a
dôkazov na odstránenie vznesených pochybností. Bol to daňový subjekt, ktorý pochybnosti správcu
dane nevyvrátil žiadnymi relevantnými dôkazmi ani tvrdeniami a neuniesol tak svoje dôkazné bremeno.
Správca dane pri hodnotení skutkového stavu vychádzal z faktov, ktoré získal z rôznych zdrojov,

čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich logických záverov. Pokiaľ
žalobca zdôrazňoval, že bol hodnotený ako spoľahlivý daňový subjekt, žalovaný uviedol, že hodnotenie
spoľahlivosti daňového subjektu nevychádza z preverovania skutočného obrazu hmotnoprávnych
skutočností vykázaných v jednotlivých podaniach. Správca dane nie je povinný preukázať existenciu
daňovej transakcie, ale len overuje, či ju daňový subjekt preukázal a správne deklaroval. Uplatnené

právo na odpočítanie dane musí byť preukázané nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúr), ale aj
po stránke obsahovej (skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu faktúr).

Správna žaloba - žalobné body

15. Žalobca v správnej žalobe namietal prekročenie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Poukázal na
príslušné ustanovenia Daňového poriadku a uviedol, že Daňový poriadok umožňuje predĺženie zákonnej
jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly len v prípade, že ide o daňovú kontrolu závislých osôb
(tuzemských alebo zahraničných) pri dani z príjmov, ktoré určujú základ dane podľa § 17 ods. 5 Zákona o
dani z príjmov, pričom túto lehotu môže druhostupňový orgán na základe odôvodnenej žiadosti správcu

dane predĺžiť, musí uviesť počet mesiacov na jej predĺženie, najviac je možné predĺžiť túto lehotu o
12 mesiacov. Žiadosť je správca dane povinný podať pred uplynutím základnej jednoročnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly. Žalobca ďalej poukazoval na dôvodovú správu k návrhu zákona č. 369/2019
Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, konkrétne poukázal na bod 18.

dôvodovej správy, v ktorom bolo uvedené (z textu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku sa touto
novelou vypúšťali slová „zahraničných“), že toto ustanovenie umožňuje predĺženie lehoty na vykonanie
daňovej kontroly transferového oceňovania vykonávanej u prepojených osôb. Žalobca namietal, že v
danom prípade sa nejednalo o daňovú kontrolu závislých osôb a preto nemohol správca dane aplikovať
a žiadať o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

Daňová kontrola bola začatá 30.01.2020, a teda základná jednoročná lehota na vykonanie daňovej
kontroly s poukazom na pravidlá počítania lehôt zakotvené v § 27 ods. 3 Daňového poriadku uplynula
dňa 30.01.2021. Pokiaľ správca dane podal žiadosť o vykonanie daňovej kontroly dňa 03.02.2021,
žiadal o predĺženie lehoty po uplynutí základnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly a žalovaný o
predĺžení lehoty na vykonanie daňovej kontroly rozhodol po zákonom stanovenej lehote. Správca dane

tak porušil nielen ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania daňovej kontroly, ale aj zásadu primeranosti a
zásadu zákonnosti pri správe daní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z
takejto kontroly preto nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom
konaní nemožno použiť. Celé daňové konanie bolo zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie,ktoré je jeho zavŕšením, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a je
preto rovnako nezákonné. Postup správcu dane bol neefektívny a nadbytočný a jeho dôsledkom bolo
neúmerné predlžovanie daňovej kontroly, ktorá neodôvodnene zaťažovala daňový subjekt a správca

dane nerešpektoval zákonom stanovenú maximálnu dĺžku pre výkon daňovej kontroly.

16. K neuznaniu výdavkov od dodávateľa MEDIA TITAN Ltd. žalobca predniesol tieto žalobné námietky:
- žalobca predložil rozsiahlu dokumentáciu, najmä Zmluvu o poskytovaní reklamných služieb zo dňa
04.01.2016 a Zmluvu o reklame a prieskume trhu zo dňa 04.01.2016, pričom obe boli uzavreté na

dobu určitú od 04.01.2016 do 31.12.2016. Ďalej predložil dodávateľské faktúry a Rámcovú zmluvu
o poskytovaní služieb zo dňa 31.12.2016, pričom z predložených dokladov vyplýva preukázateľnosť
výdavkov v rozsahu a druhu ako boli fakturované a preukazuje to aj úhrada za plnenia.
- správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a informácie svedčiace v prospech žalobcu, ktoré
preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu dodania a nevyhodnotil všetky získané a
predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti s vyjadrením žalobcu, pričom dňa 07.04.2021 žalobca podal

rozsiahle vyjadrenie (žalobca reprodukoval obsah tohto vyjadrenia).
- nie je možné aplikovať § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov ako to mylne uvádza žalovaný, pretože bolo
preukázané, že služby boli dodané, bolo za ne zaplatené a boli riadne zaúčtované, preto boli splnené
podmienky vyžadované v § 2 ods. 1 písm. i) Zákona o dani z príjmov. Žalovaný vyhodnotil dôkazy v
rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.

- správca dane žalobcu zaťažil neprimeraným dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo.
- daňový subjekt nenesie zodpovednosť za neskoršie správanie a podnikateľský „osud“ svojich
obchodných partnerov. Zákon o dani z príjmov a ani žiadny iný právny predpis neupravuje ako
podmienku pre uznanie daňového výdavku, že dodávateľ uvedený na faktúre musí počas daňovej
kontroly „formálne a vecne potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal“, respektíve, že musí byť počas

daňovej kontroly kontaktný a súčinný vo vzťahu k správcovi dane.
-správcadanenadrámecmedzinárodnejvýmenyinformáciísámnevykonaltakmeržiadnedokazovanie,
pričom doklady a vyjadrenia žalobcu sa snaží spochybniť na základe akýchsi konštrukcií a domnienok,
ktoré nemajú oporu v zákonom upravenom postupe pri vedení dokazovania a v rozpore s rozhodovacou
praxou. Správca dane vôbec nevyhodnotil materiálnu existenciu plnenia preukázanú dokladmi, ktoré

predložil žalobca.
- dňa 21.02.2023 bol vypočutý konateľ dodávateľa MEDIA TITAN Ltd., ktorý potvrdil uskutočnenie
obchodov a žalovaný odmietol akceptovať takýto dôkaz s odôvodnením, že takáto výpoveď bola
nekonkrétna a nejasná, preto vec nesprávne právne posúdil a vôbec neobjasnil ako by malo súvisieť
konanie žalobcu s konaním jeho obchodného partnera. Odvolávanie sa na porušenie zákona bez

konkretizácie a bez náležitého vyhodnotenia a popísania, ako aj ozrejmenia príčinnej súvislosti konania
subjektu a porušenia zákona vo svetle získaných dôkazov v rámci zákonom vyžadovaných obsahových
náležitostí rozhodnutia neobstojí a takýto postup je v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
- bol nedostatočne zistený skutkový stav, keď žalovaný nevyužil všetky prostriedky, ktoré mu zákon
priznáva na čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu. Selektívny a svojvoľný postup správcu

dane pri zisťovaní skutkového stavu sa prejavuje v tom, že správca dane nevyhodnotil dôkazy vo
vzájomnej súvislosti. Žalobca postupoval pri realizácii obchodov s náležitou obchodnou starostlivosťou
a obozretnosťou, preto je neprípustné, aby niesol zodpovednosť nielen za dodávateľa, ale aj za
dodávateľových dodávateľov a ich dodávateľov. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017. Žalobca ďalej poukázal aj na závery

rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, sp. zn. 5Sžf/14/2015
zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 5Sžf/7/2016 zo dňa 18.09.2017, sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018, sp.
zn. 6Sžfk/53/2017 zo dňa 23.01.2019, sp. zn. 4Sžfk/61/2017 zo dňa 11.09.2018, sp. zn. 4Sžfk/67/2017
zo dňa 04.12.2018, sp. zn. 2Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017, sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018,
sp. zn. 10Sžfk/1/2018 zo dňa 24.10.2018.

- správca dane pripisuje v neprospech žalobcu skutočnosti, na ktoré nemal dosah.
-daňovévýdavkymajútakzvanýneosobný(vecný)charakter,vdôsledkučohojerozhodujúcamateriálna
existencia výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovo-právnom (osobnom) vzťahu a
správca dane pri daňovej kontrole dane z príjmu nemôže vychádzať z postupov bežných pre daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“), pretože táto podlieha inému právnemu režimu ako

má daň z príjmu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/85/2007 zo dňa 23.10.2008).
- dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt, avšak toto nie
je absolútne (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018, sp. zn.
10Sžfk/1/2018 zo dňa 24.10.2018 a sp. zn. 6Sžfk/53/2017 zo dňa 23.01.2019).- správca dane nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmania týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na daňový subjekt kontrolné činnosti,
ktoré prináležia správnemu orgánu (rozsudok Súdneho dvora C-101/16, Paper Consult zo dňa

19.10.2017).
- žalovaný získal množstvo dôkazov o tom, ako sa obchod uskutočnil, avšak formálne nedostatky
konania na strane dodávateľa, ktoré sú sekundárnej povahy (účtovanie) majú pre správcu dane význam
ako priťažujúce okolnosti a spôsobujú pochybnosť.
- správca dane pri kontrole dane z príjmov právnickej osoby posudzuje časovú a vecnú súvislosť

vynaložených výdavkov, a to či výdavky slúžia na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľného
príjmu a v tomto prípade žalovaný aplikoval kritériá uplatňované pri výkone kontroly DPH a dokazovanie
vykonal nad rozsah ustanovení Zákona o dani z príjmov.
- žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, ktorý neuznal výdavky s odvolaním sa na skutočnosť,
že tieto služby nemali pre žalobcu prínos, pričom takéto odôvodnenie zamietnutia výdavkov nie je v
súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súvislosti s čím žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ vo veci C-334/20 Ampermetal Kft., ďalej na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v
rozsudku sp. zn. 1Sžf/64/2018 zo dňa 06.03.2018, ako aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.
- podľa žalobcu žalovaný k uvedeným námietkam predneseným v odvolaní nezaujal žiadne konkrétne
stanovisko a iba sa stotožnil so závermi správcu dane.

17. V rámci námietok týkajúcich sa záverov daňových orgánov o neuznaní daňových výdavkov z faktúr
od dodávateľa E – RAN Slovakia spol. s r.o. žalobca uviedol:
- žalobca poukázal na závery v rozhodnutí žalovaného a v rozhodnutí správcu dane.
- podľa žalobcu správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a informácie svedčiace v prospech neho

ako kontrolovaného daňového subjektu, ktoré preukazovali podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu
daňovej kontroly.
- správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy, nevyhodnotil všetky získané a predložené dôkazy vo
vzájomnej súvislosti s vyjadreniami žalobcu. Žalobca predložil rozsiahlu dokumentáciu, najmä Zmluvu
o nájme nebytových priestorov zo dňa 29.12.2016, faktúry, súpisy materiálu, prílohy k faktúram a z

predložených dokladov jasne vyplýva preukázateľnosť výdavkov v rozsahu a druhu, ako boli fakturované
a preukazuje to aj úhrada za dodané plnenia.
- nie je možné aplikovať § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že
tovary a služby boli dodané, bolo za nezaplatené a boli riadne zaúčtované, preto boli splnené podmienky
vymedzené v § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov.

- z ustanovenia § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov vyplýva, že sú stanovené dve formálne
podmienky pre uznanie výdavku, a to podmienka identifikácie - príslušnosť výdavku k daňovému
subjektu a podmienka existencie vynaloženia výdavkov t. j. preukázanie samotného vynaloženia
výdavku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/74/2010 zo dňa 22.11.2018).
- plnenia, ich obsah, priebeh ako aj podrobnosti boli potvrdené svedeckou výpoveďou bývalého konateľa

spoločnosti E – RAN Slovakia spol. s r.o., ako aj svedeckou výpoveďou L. I., preto nemožno súhlasiť
so závermi správcu dane.
- domnienky a pochybnosti správcu dane pri výkone daňovej kontroly sú nedôvodné a nemajú oporu
v zákone a rovnako odporujú ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, čo vyplýva z
citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu SR a metodiky Finančného riaditeľstva SR.

- v judikatúre Najvyššieho súdu SR bolo opakovane vyslovené, že dôkazné bremeno vzniká daňovému
subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadril pochybnosti o tvrdení
daňového subjektu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28.03.2018, sp. zn.
8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018, sp. zn. 10Sžfk/1/2018 zo dňa 24.10.2018 a sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo
dňa 03.09.2019).

- Najvyšší súd SR už judikoval, že v prípade, že sa pochybnosti správcu dane viažu k vecným
podmienkam odpočítania dane, mal by kontrolovaný daňový subjekt (ešte počas daňovej kontroly)
vedieť, či považuje správca dane za pochybné reálne uskutočnenie deklarovaných plnení, teda či vôbec
platiteľ prijal plnenia, z ktorých si uplatňuje odpočítanie dane alebo či sú pochybnosti o tom, že mu ich
dodal deklarovaný dodávateľ (bod 26. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/65/2016

zo dňa 13.02.2018).
- daňové výdavky pri dani z príjmu na rozdiel od dane z pridanej hodnoty majú tzv. neosobný (vecný)
charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca materiálna existencia výdavku, bez ohľadu na vady v
deklarovanom záväzkovo-právnom (osobnom) vzťahu. Správca dane pri daňovej kontrole dane zpríjmu nemôže vychádzať z postupov bežných pre daňovú kontrolu DPH, pretože táto podlieha inému
právnemu režimu ako má daň z príjmu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/385/2007 zo dňa
23.10.2008).

- pokiaľ mal správca dane za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tovary a
služby boli dodané za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia príjmu, mal doplniť dokazovanie
o zistenia smerujúce k preukázaniu uvedených tvrdení vyplývajúcich z podaných účtovných závierok
a účtovných dokladov. Správca dane získal množstvo dôkazov ako sa obchod uskutočnil, a že mal
vplyv na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov, avšak formálne nedostatky konania na strane

dodávateľa, ktoré sú sekundárnej povahy (účtovanie) majú pre správcu dane význam ako priťažujúce
okolnosti a spôsobujú pochybnosť.
- správca dane vôbec nezahrnul do dokazovania skutočnosť, že žalobca postupoval v dobrej viere a
s náležitou obozretnosťou a jednalo sa o dôveryhodného obchodného partnera, spoločnosť dlhodobo
pôsobiacu na trhu najmä v oblasti stavebníctva, služby ako aj tovar boli dodané, dodania uhradené a
riadne zaúčtované. Správca dane nevykonal dokazovanie ani oboznámením sa s účtovnými dokladmi

spoločnosti E – RAN Slovakia spol. s r.o., najmä kontrolným výkazom preukazujúcim zaúčtovanie
predmetných faktúr.
- v predmetnom prípade kontroly dane z príjmov právnickej osoby správca dane aplikoval kritériá
uplatňované pri výkone kontroly DPH a dokazovanie vykonával nad rozsah ustanovení Zákona o dani
z príjmov.

- žalobca má všetky doklady riadne vedené a zaúčtované vo svojom účtovníctve.

18. Vo vzťahu k nepriznaniu daňových výdavkov z faktúry od dodávateľa EUROFUTURA s.r.o. žalobca
namietal:
- daňový subjekt nenesie zodpovednosť za neskoršie správanie a podnikateľský „osud“ svojich

obchodných partnerov. Zákon o dani z príjmov a ani iný predpis neupravuje ako podmienku pre uznanie
daňového výdavku, že dodávateľ uvedený na faktúre musí počas daňovej kontroly „formálne a vecne
potvrdiť, že dodávku skutočne vykonal“ respektíve, že musí byť počas daňovej kontroly kontaktný a
súčinný vo vzťahu k správcovi dane.
- podľa žalobcu je logické, že v priebehu času môžu niektoré subjekty ukončiť svoju činnosť a

právne zaniknúť (v prípade fyzických osôb aj fyzicky), a teda nie sú spôsobilé v priebehu neskoršej
daňovej kontroly u svojho odberateľa byť dostupné, pričom toto nemožno pričítať na zodpovednosť
kontrolovanému daňovému subjektu.
- Najvyšší súd SR opakovane judikoval, že objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie
pochybností nemožno podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu a na tento účel má

správca dane využiť prostriedky, ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce pre posúdenie toho -
ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane (bod
12. v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/23/2016 zo dňa 26.01.2017 a bod 27. odôvodnenia
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/ 22/2016 zo dňa 26.04.2018).
- správca dane nevykonal takmer žiadne vlastné dokazovanie, pričom doklady a vyjadrenia žalobcu

sa snaží spochybniť na základe konštrukcií a domnienok, ktoré nemajú oporu v zákonom upravenom
postupe pri vedení dokazovania a sú v rozpore s rozhodovacou praxou.
- pri niektorých v rozhodnutí uvádzaných „zisteniach“ je spôsob ich zistenia buď správcom dane úplne
opomenutý alebo dubiózny. Správca dane uvádza, že podľa údajov z informačného systému finančnej
správy daňový subjekt EUROFUTURA s.r.o. nepodal daňové priznanie za zdaňovacie obdobie rok

2017, čo znamená, že nepriznal žiadne tržby z deklarovaných poskytnutých služieb a podľa daňového
priznania na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2016 bol hlavný predmet jeho
činnosti ostatné stavebné kompletizačné a dokončovacie práce. Správca dane vec nesprávne právne
posúdil a neobjasnil, ako by malo súvisieť konanie žalobcu s konaním jeho obchodného partnera a
žalovaný sa touto námietkou nezaoberal.

- odvolávanie sa žalovaného na porušenie zákona bez konkretizácie a bez náležitého vyhodnotenia
a popísania, ako aj ozrejmenia príčinnej súvislosti konania subjektu a porušenia zákona vo svetle
získaných dôkazov neobstojí a takýto postup je v rozpore s § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
- ak by žalovaný vykonal dostatočné zisťovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, prihliadal na všetky
zistené skutočnosti a vyhodnocoval dôkazy vo vzájomnej súvislosti, zistil by, že dôkazy zistené v rámci

kontroly DPH preukazujú, že služby boli vykonané a k dodaniu služieb došlo.
- v rozsudku sp. zn. 2Sžf/8/2016 zo dňa 24.05.2017 Najvyšší súd SR konštatoval, že žalovaný v
odôvodnení rozhodnutia upriamuje pozornosť na dodávateľa žalobcu a poukazuje na skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že ide o problematický daňový subjekt, ale v rozhodnutí už absentujú následnépresvedčivé a konkrétne úvahy žalovaného v akej miere a z akých konkrétnych dôvodov možno pričítať
na vrub žalobcu, že si zvolil tohto dodávateľa.
- skutočnosť, že nebol preukázaný tok tovaru alebo služby od subdodávateľov daňového subjektu,

respektíve ich kolobeh, nemôže byť bez preukázania vedomosti daňového subjektu o daňovom podvode
posúdené na ťarchu daňového subjektu (bod 52. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/81/2017
zo dňa 13.09.2019).
- žalobca tiež odkázal na závery rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa
15.03.2011, sp. zn. 5Sžf/14/2015 zo dňa 26.01.2017 a sp. zn. 5Sžf/7/2016 zo dňa 18.09.2017, z ktorých

vyplýva, že z ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na
právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov, pričom tieto skutočnosti
nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt
znášať dôkaznú núdzu. Najvyšší súd SR odkázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ a uviedol, že nárok na
odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná
transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť.

- daňovému subjektu nemožno klásť na ťarchu skutočnosti, ktoré nastali ex post a z nich vyvodzovať
jeho nedostatočnú obozretnosť (bod 63. rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn.
5Afs/60/2017 zo dňa 30.01.2018).
- zo zistení správcu dane o nekontaktnosti určitej dodávateľskej spoločnosti nevyplýva nekontaktnosť
takejto spoločnosti v kontrolovanom zdaňovacom období (bod 61. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018 a tiež bod 94. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/53/2017
zo dňa 23.01.2019).
- nekontaktnosť dodávateľov v čase výkonu kontroly nepreukazuje nekontaktnosť týchto spoločností v
kontrolovanom zdaňovacom období (bod 5.15 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/61/2017 zo
dňa 11.09.2018 a bod 5.14 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/67/2017 zo dňa 04.12.2018).

- ďalej žalobca poukázal na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR týkajúce sa dôkazného bremena,
a to, že dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na
preukázanietakýchskutočností,napreukázaniektorýchneexistujejehozákonnápovinnosť,ataktiež,že
daňový subjekt nemá byť vyzývaný na preukázanie skutočností, ktoré nevyplývajú z daňového priznania
a ním podaných vysvetlení, taktiež nemožno od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností

týkajúcich sa daňovej povinnosti iného subjektu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/8/2016 zo
dňa 24.05.2017, bod 62. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018 a bod
20. rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/1/2018 zo dňa 24.10.2018).
-pochybnosti,ktorésprávcadanevyslovilvovzťahukosobeobchodnéhopartneranemôžubyťdôvodom
na uznanie daňového výdavku. Zákon o dani z príjmov neuvádza, že daňový subjekt nemá právo uplatniť

sidaňovývýdavokakujehoobchodnéhopartneravyvstalinezrovnalostivpodnikaní,daňovejčiúčtovnej
evidencii.
- v judikatúre Najvyššieho súdu SR bolo opakovane vyslovené, že dôkazné bremeno vzniká
daňovému subjektu v okamihu, keď správca dane zákonným spôsobom a jasne vyjadrí pochybnosti
o tvrdení daňového subjektu. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a

predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi,
ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom tieto dôkazy musia mať minimálne
rovnakú vypovedaciu schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené žalobcom (bod
58. odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/57/2016 zo dňa 28.03.2018, bod
62. odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/1/2018 zo dňa 27.09.2018, bod 20.

odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/1/2018 zo dňa 24.10.2024, bod 54.
odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 03.09.2019). Podľa žalobcu sa
žalovaný k uvedenej námietke nevyjadril, nezaujal stanovisko a odvoláva sa na závery uvádzané
správcom dane.

19. Vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov na základe faktúr od dodávateľa TIME TRADE, s.r.o.
žalobca namietal:
- správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a informácie svedčiace v prospech žalobcu, ktoré
preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly, nevykonal navrhnuté dôkazy,
nevyhodnotil všetky získané a predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti s vyjadreniami žalobcu.

- žalobca predložil správcovi dane rozsiahlu dokumentáciu, taktiež bola predložená dokumentácia
zo strany spoločnosti TIME TRADE, s.r.o. a z predložených dokladov jasne vyplýva preukázateľnosť
výdavkov v rozsahu a druhu ako boli fakturované, a preukazuje to aj úhrada za dodané plnenia, pričom
žalovaný neozrejmil, prečo takúto odvolaciu námietku považuje za nedôvodnú.- správca dane nepostupoval v súlade s § 3 ods. 9 Daňového poriadku, keď v prípade nájomného
za archívne a skladové priestory tento výdavok uznal a nie je zrejmé prečo potom odmieta uznať aj
účelnosť výdavku za prenajaté priestory v administratívnej budove na Mierovom námestí v Trenčíne,

bezpečnostnú schránku, skladovanie vecí a bezpečnostný sejf.
- daňový subjekt podal vysvetlenie k uvedeným skutočnostiam, pričom v čase dodania služieb mal
žalobca vo vlastníctve takmer 300 kamiónov s počtom zamestnancov 400 a viac, a teda je zrejmé, že
objem mzdovej a účtovnej agendy, ktorú bolo potrebné archivovať, nebolo možné uskladniť len v jednej
budove.

- k potrebe a využitiu bezpečnostnej schránky a bezpečnostného sejfu žalobca uviedol, že v tejto
schránke a sejfe boli umiestnené úverovej zmluvy, notárske zápisnice, mzdová agenda, vrátené zmenky
ako aj ručiteľské vyhlásenia.
- k potrebe archívnych a skladovacích priestorov žalobca uviedol, že spoločnosť takého rozsahu a
predmetu podnikania potrebuje archivovať množstvo dokumentov ako aj hmotných vecí súvisiacich s
výkonom podnikania, preto je absurdné, aby správca dane takéto výdavky neuznal ako výdavky, ktoré

neboli použité za účelom udržania, dosiahnutia a zabezpečenia zisku.
- bolo jednoznačne preukázané, že tovary a služby boli dodané, bolo za ne zaplatené a boli riadne
zaúčtované, preto boli splnené zákonné podmienky.
- správca dane vyhodnotil pochybnosti v rozpore s § 3 a § 24 Daňového poriadku.
- mieru pochybenia správneho orgánu vzhľadom k celkovej komplikovanosti konania a s prihliadnutím

na komplikovanosť predmetnej veci možno v konečnom dôsledku považovať za ohrozujúcu právom
chránené záujmy účastníka konania, pričom k prekročeniu tejto medze môže dôjsť nielen jedným
závažným pochybením, ale aj väčším počtom relatívne samostatných pochybení (závery rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/74/2010 zo dňa 22.11.2018).
- pokiaľ správca dane a žalovaný mali za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že

služby boli dodané, správca dane mal doplniť dokazovanie.
- správca dane získal množstvo dôkazov ako sa obchod uskutočnil a že mal vplyv na dosiahnutie,
udržanie a zabezpečenie príjmu, avšak formálne nedostatky konania na strane dodávateľa reklamy,
ktoré sú sekundárnej povahy, majú pre správcu dane význam ako priťažujúce okolnosti a spôsobujú
pochybnosti.

- bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní u dodávateľa, pričom podľa § 25 ods. 4 Daňového
poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho
vypočutí a klásť mu otázky, pričom správca dane je povinný o výsluchu svedka písomne vyrozumieť
daňový subjekt alebo jeho zástupcu. V tejto veci nebol žalobca nikdy upovedomený o výsluchu, ktorý bol
realizovaný pri miestnom zisťovaní a nebolo mu umožnené takéhoto úkonu sa zúčastniť a klásť svedkovi

otázky, čím boli upreté jeho práva podľa § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Takýto
postup, bez možnosti aktívnej účasti daňového subjektu, znemožňuje daňovému subjektu realizáciu
jeho procesných práv priznaných Daňovým poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery
rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015 a na
závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4žfk/60/2018 zo dňa 02.07.2020. Podľa rozhodnutia

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015 v prípade zistenia skutočností, ktoré sú
spôsobilé podstatne ovplyvniť rozhodnutie vo veci, nemožno na uvedené prihliadnuť, ak správca dane
o nich nezískal informácie v procese dokazovania postupom zákonne konformný. Najvyšší správny súd
SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf/15/2015 zo dňa 28.02.2017 konštatoval, že na daňové konanie sa tiež
vzťahuje pravidlo, že finančné orgány sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, preto

ak je v daňovom konaní v rámci dokazovania vykonávaný výsluch svedkov a daňový subjekt nemá
možnosť byť prítomný na tomto výsluchu a klásť svedkom otázky, potom sú získané svedecké výpovede
dôkaznými prostriedkami zabezpečenými správcom dane v rozpore so zákonom. Je vylúčené, aby
správca dane obišiel právo kontrolovaného daňového subjektu byť prítomný pri výsluchu svedka tak, že
tento výsluch subsumuje pod akési miestne zisťovanie, ktoré však jednoznačne napĺňa znaky výsluchu

svedka.

20. Vo vzťahu k neuznaným daňovým výdavkom na základe faktúr od dodávateľa Business happy s.r.o.
žalobca namietal:
- správca dane v predmetnom konaní neprihliadal na všetky dôkazy a informácie svedčiace v prospech

žalobcu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly, nevykonal
navrhované dôkazy, nevyhodnotil všetky získané a predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti s
vyjadreniami žalobcu.- žalobca predložil rozsiahlu dokumentáciu, najmä faktúry, vyjadrenie zo dňa 26.01.2021, prílohou
ktorého boli Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.01.2017, Zmluva o dielo na poskytovanie
čistiacich a upratovacích služieb zo dňa 03.01.2017 a v rámci vyjadrenia bol podrobne popísaný obsah

prijatých plnení.
- z predložených dokladov vyplýva preukázateľnosť výdavkov v rozsahu a druhu ako boli fakturované,
čo preukazuje aj úhrada za dodané neplnenia.
- nie je možné aplikovať § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov ako to mylne uvádza správca dane, nakoľko
bolo jednoznačne preukázané, že služby boli dodané, bolo za ne zaplatené a boli riadne zaúčtované,

preto boli splnené zákonné podmienky v zmysle § 2 ods. 1 Zákona o dani z príjmov.
- správca dane vyhodnotil dôkazy v rozpore s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku, najmä
ust. § 3 a § 24, žalovaný nekonkretizoval, prečo považuje námietky žalobcu za irelevantné a s touto
námietkou žalobcu sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal.
- posudzované plnenia a ich obsah ako aj podrobnosti ohľadom vykonania služieb boli ozrejmené a
podrobne vysvetlené a potvrdené svedkyňou A. F. na ústnom pojednávaní dňa 11.03.2021.

- vyhodnotenie výpovede svedkyne A. F. je založené len na domnienkach správcu dane, ktoré
nachádzajú oporu v zistenom skutkovom stave.
-pokiaľmalžalovanýzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoanepreukázal,žeslužbybolidodané
za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia príjmu, mal doplniť dokazovanie o zistenia smerujúce
k preukázaniu tvrdení, ktoré vyplývali z podaných účtovných závierok a účtovných dokladov.

- správca dane získal množstvo dôkazov ako sa obchod uskutočnil a že mal vplyv na dosiahnutie,
udržanie a zabezpečenie príjmu, avšak formálne nedostatky konania na strane dodávateľa reklamy,
ktoré sú sekundárnej povahy (účtovanie) majú pre správcu dane význam ako priťažujúce okolnosti a
spôsobujú pochybnosť. Dôkazy, ktoré sú primárne, teda tie, ktoré boli urobené priamo obchodnými
partnermi a osobami oprávnenými za nich konať, ktoré si plnili svoje povinnosti pri vedení účtovných

dokladov a plnení povinnosti z týchto dokladov, platenie za realizovaný obchod a podoba jeho
výsledného vplyvu na konkrétneho platiteľa, správca dane v prospech žalobcu nevyhodnotil.
- pri dani z príjmov právnickej osoby sa posudzuje časová a vecná súvislosť vynaložených výdavkov a
či výdavky slúžia na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie zdaniteľného príjmu, pričom v prejednávanej
veci správca dane aplikoval kritériá uplatňované pri výkone kontroly DPH a dokazovanie vykonal nad

rozsah Zákona o dani z príjmov.

21. Vo vzťahu k nepriznaným daňovým výdavkom na základe faktúr od dodávateľa 2 X N, spol. s r.o.
žalobca uviedol:
- správca dane neprihliadol na všetky dôkazy a informácie svedčiace v prospech kontrolovaného

daňového subjektu, ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly,
nevykonal navrhnuté dôkazy, nevyhodnotil všetky získané a predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti
s vyjadreniami žalobcu. Žalobca uviedol, ktoré dokumenty predložil správcovi dane k faktúre týkajúcej
sa nájmu priestorov na ulici Piaristická, Trenčín a na ulici Zlatovská 2143, Trenčín, ako aj vo vzťahu
k ostatným službám dodaným spoločnosťou 2 X N, spol. s r.o. Žalobca namietal, že z predložených

dokladov jasne vyplýva preukázateľnosť výdavkov v rozsahu a druhu ako boli fakturované a preukazuje
to aj úhrada za dodané plnenia a tieto námietky žalovaný odignoroval.
- žalobca ďalej citoval časť rozhodnutia správcu dane o tom, že bolo vykonané miestne zisťovanie
u dodávateľa (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 1010164205/2021 zo dňa 10.06.2021) a ďalej časť
rozhodnutia správcu dane, v ktorom správca dane vymenoval dokumenty, ktoré žalobca predložil vo

vzťahukpriestoromnachádzajúcimsavbudovenauliciPiaristická254,Trenčínavovzťahukpriestorom
nachádzajúcim sa v budove na ulici Zlatovská 2143, Trenčín. Žalobca uviedol, že tieto dôkazy žalovaný
síce v rozhodnutí uviedol, avšak ich vyhodnotenie vo vzájomnej súvislosti absentuje.
- pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že služby boli
dodané za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia príjmu, tak mal doplniť dokazovanie o zistenia

smerujúce k preukázaniu tvrdení žalobcu, ktoré vyplývajú z podaných účtovných závierok a účtovných
dokladov.
- správca dane získal množstvo dôkazov ako sa obchod uskutočnil a že mal vplyv na dosiahnutie,
udržanie a zabezpečenie príjmu, avšak formálne nedostatky konania na strane dodávateľa reklamy,
ktoré sú sekundárnej povahy (účtovanie) majú pre správcu dane význam ako priťažujúce okolnosti a

spôsobujú pochybnosti.
- podľa žalobcu, ak mal žalovaný pochybnosti o dodaní služieb aj po predložení všetkých zákonom
ustanovenýchdôkazov,ktorémámaťvúčtovnejevidenciikontrolovanýplatiteľzaevidované,másprávcadanezabezpečiťreálnedôkazyvyvracajúcetvrdeniažalobcuaniepoužiťakodôvodpochybnostivlastné
subjektívne závery, ktoré vyhodnotil bez predchádzajúceho právneho odôvodnenia svojich hodnotení.
- ďalej žalobca namietal, že pri výkone miestneho zisťovania v spoločnosti 2 X N, spol. s r.o. boli

vykonané také úkony, ktoré napĺňali znaky svedeckej výpovede, o ktorej žalobca nebol upovedomený,
čím boli porušené jeho procesné práva zakotvené v § 25 Daňového poriadku. Správca dane je povinný o
výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Ustanovenie § 45 ods. 1
písm. e) Daňového poriadku jednoznačne priznáva daňovému subjektu právo klásť svedkom otázky pri
ústnom pojednávaní, pričom ustanovenie § 25 ods. 4 Daňového poriadku jednoznačne ukladá správcovi

dane povinnosť o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu, a to
zaúčelomumožneniajehoprítomnostiprivypočutísvedkaazaúčelomkladeniaotázok.Vtejtosúvislosti
poukázal žalobca aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR v náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015 zo
dňa 16.12.2015, podľa ktorého v prípade zistenia skutočnosti, ktoré sú spôsobilé podstatne ovplyvniť
rozhodnutie vo veci, nemožno na uvedené prihliadnuť, ak správca dane o nich nezískal informácie v
procese dokazovania postupom zákonne konformným. Taktiež žalobca poukázal na závery rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/60/2018 zo dňa 02.07.2020 a na závery rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžf/15/2015 zo dňa 28.02.2017.
- na základe nesprávneho postupu potom správca dane vyslovil pochybnosti, ktoré žalobca odstránil
svojimi vyjadreniami č. 6/04538367/2022 zo dňa 25.03.2022, č. 6/04538367/2022 zo dňa 30.03.2022
a č. 6/05778849/2022 zo dňa 06.04.2022, na ktoré podľa žalobcu správca dane odmietol prihliadať a

naďalej zotrval na zisteniach, ktoré získal nesprávnym a nezákonným postupom.

22. Vo vzťahu k neuznaniu daňových výdavkov od dodávateľa Maycon s.r.o. žalobca namietal:
- správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a informácie svedčiace v prospech žalobcu, ktoré
preukazovali podstatné okolnosti týkajúce sa predmetu daňovej kontroly, nevykonal navrhnuté dôkazy,

nevyhodnotil všetky získané a predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti s vyjadreniami žalobcu.
Žalobca poukázal na to, že predložil dodávateľské faktúry, Zmluvu o dielo č. TN 12/2017 vrátane
príloh a bol podrobne opísaný obsah prijatých plnení, teda z predložených dokladov jasne vyplýva
preukázateľnosť výdavkov v rozsahu a druhu ako boli fakturované a preukazuje to aj úhrada za plnenia.
- plnenia, ich obsah a podrobnosti ohľadom vykonania služieb boli ozrejmené, podrobne vysvetlené a

potvrdené svedkom G. H. A., ktorý bol konateľom spoločnosti Maycon s.r.o. Žalobca zopakoval obsah
výpovede svedka, ktorá je obsahom rozhodnutia správcu dane.
-pokiaľmalžalovanýzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremenoanepreukázal,žeslužbybolidodané
za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia príjmu, mal doplniť dokazovanie o zistenia smerujúce
k preukázaniu tvrdení vyplývajúcich z podaných účtovných závierok a účtovných dokladov. Správca

dane získal množstvo dôkazov o tom, ako sa obchod uskutočnil a že mal vplyv na dosiahnutie, udržanie
a zabezpečenie príjmu, avšak formálne nedostatky konania na strane dodávateľa reklamy, ktoré sú
sekundárnej povahy (účtovanie) majú pre správcu dane význam ako priťažujúce okolnosti a spôsobujú
pochybnosť. Dôkazy, ktoré sú primárne, teda tie, ktoré boli urobené priamo obchodnými partnermi a
osobami oprávnenými za nich konať, ktoré si plnili svoje povinnosti pri vedení účtovných dokladov a

plnení povinnosti z týchto dokladov, platení za zrealizovaný obchod a podoba jeho výsledného vplyvu
na konkrétneho platiteľa, správca dane v prospech žalobcu nevyhodnotil.
- správca dane nezohľadnil, že žalobca postupoval v dobrej viere a s náležitou obozretnosťou a že
sa jednalo o dôveryhodného partnera, že služby boli dodané, dodania uhradené a riadne zaúčtované.
Nebolo vykonané ani dokazovanie oboznámením sa s účtovnými dokladmi spoločnosti Maycon s.r.o. a

najmä kontrolným výkazom, preukazujúcim zaúčtovanie predmetných faktúr.
- okrem vypočutia svedka A. nebolo vykonané žiadne dokazovanie za účelom čo najúplnejšie zistiť
skutkový stav veci, najmä dožiadania príslušného správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny
informácií.
- v predmetnom prípade správca dane aplikoval kritériá uplatňované pri výkone daňovej kontroly DPH

a dokazovanie vykonal nad rozsah ustanovení Zákona o dani z príjmov.

23. V závere správnej žaloby žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne
odôvodnené a je nepreskúmateľné, pretože neboli dostatočne vymedzené dôvody neuznania práva na
uplatnenie zúčtovaných výdavkov a tieto dôvody neboli dostatočne preukázané. Žalovaný podľa žalobcu

neuviedol príčinú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením právnych predpisov, nie je zrejmé
akými úvahami sa spravoval žalovaný pri vyhodnocovaní dôkazov, teda rozhodnutie je nepresvedčivé a
neobsahuje dôvody, na ktorých je založené. Žalovaný nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by
podporoval jeho domnienky a pochybnosť, práve naopak, ak aj správcovi dane vznikli pochybnosti, takžalobca ich vysvetlil a vyvrátil, o čom svedčia zápisnice o pojednávaní a vyjadrenia žalobcu. Žalovaný
žiadal od žalobcu splnenie rôznych formálnych požiadaviek vyplývajúcich z účtovníctva, predloženie
rôznych potvrdení, ktoré žalobca opomenul uviesť alebo podľa správcu dane nespĺňali všetky náležitosti,

avšak tieto nie sú podmienkou pre uplatnenie daňových výdavkov. Rozhodnutie je nepresvedčivé,
pretože neobsahuje dostatočné odôvodnenie. Pokiaľ správca dane pri dokazovaní neobjasní zjavné
nezrovnalosti v predmetných právnych vzťahoch, svedčí to o tom, že skutočnosti rozhodujúce pre
stanovenie daňovej povinnosti neboli zistené čo najúplnejšie. Domnienky a pochybnosti správcu dane
pri výkone daňovej kontroly sú nedôvodné, nemajú oporu v zákone a odporujú ustálenej rozhodovacej

činnosti Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu SR, čo podľa žalobcu vyplýva z rozsudkov,
ktoré citoval v správnej žalobe. Odôvodnenie zamietnutia námietok žalovaným ohľadne nesprávneho
posúdenia skutkového stavu nemožno považovať za postačujúce, nakoľko nie je zrejmé, akými úvahami
sa žalovaný pri zamietnutí námietok spravoval a ktoré konkrétne dôkazy ho k tomuto záveru viedli.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

24. K námietke žalobcu, že daňová kontrola nebola vykonaná v zákonom stanovenej lehote žalovaný
uviedol : Daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 začala dňa
30.1.2020 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102938882/2019 zo dňa 19.12.2019. Základná
lehota na vykonanie daňovej kontroly by uplynula dňa 31.1.2021. Žalobca podal žiadosť o prerušenie

daňovej kontroly. Na základe jeho žiadosti o prerušenie daňovej kontroly, doručenej dňa 22.05.2020
pod ev.č.6/04942556/2020, v zmysle § 6 zákona č. 67/2020 Z. z. bola daňová kontrola prerušená od
23.05.2020 do 01.10.2020, t.j. 130 dní (v zmysle znenia zákona č. 264/2020 Z.z., ktorým sa doplnil
zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so
šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19). Po prerušení daňovej kontroly o 130 dní

by daňová kontrola mala byť ukončená dňa 9.6.2021. Správca dane požiadal o predĺženie lehoty na
vykonanie daňovej kontroly a na základe Žiadosti o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly
č. 100194574/20212 zo dňa 03.02.2021 druhostupňový orgán predĺžil lehotu na vykonanie daňovej
kontroly o 12 mesiacov (Oznámenie o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly ev.č. 79705/2021,
doručené žalobcovi dňa 22.02.2021). Po predĺžení lehoty druhostupňovým orgánom mala byť daňová

kontroly ukončená dňa 9.6.2022. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol, ktorý bol
žalobcovi doručený dňa 26.5.2022 a týmto dňom bola daňová kontrola ukončená. Z uvedeného vyplýva,
že správca dane dodržal lehotu na vykonanie daňovej kontroly ustanovenú v § 46 ods. 10 Daňového
poriadku, pretože lehota na vykonanie daňovej kontroly po predĺžení lehoty Finančným riaditeľstvom
SR o 12 mesiacov a po zohľadnení 130 dní prerušenia z dôvodu mimoriadnych opatrení uplynula dňa

9.6.2022. Správca dane požiadal o predĺženie lehoty z dôvodu, že v kontrolovanom zdaňovacom období
žalobca uskutočňoval transakcie so závislými osobami v zmysle § 17 ods. 5 Zákona o dani z príjmov.
Jednalo sa o obchody so závislými osobami 2 X N, spol. s r.o., DIČ 2021987176, Trenčín a BianKa plus,
s.r.o., DIČ 2021459726, Nové Zámky. V priebehu daňovej kontroly správca dane vykonal dňa 10.6.2021
miestne zisťovanie v spoločnosti BianKa plus, s.r.o., o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní č.

101014202/2021 a v spoločnosti 2 X N, spol. s r.o., o čom spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní
č.101014205/2021. Keďže sa jednalo o obchodný vzťah medzi závislými osobami v zmysle § 2 písm.
n) Zákona o dani z príjmov, personálne prepojenými, správca dane žiadal o predloženie podkladov, na
základe ktorých bola stanovená cena za nájom, ktorá by zodpovedala podmienkam nezávislého vzťahu.
Z predložených dokladov nebolo zistené porušenie podmienok v zmysle § 18 ods. 1 Zákona o dani z

príjmov. Nebolo však preukázané, že služby poskytnuté spoločnosťou 2 X N, spol. s r.o., fakturované
faktúrou č. 1711981 zo dňa 1.9.2017 v celkovej sume 23 951,45 eur boli reálne dodané, nespĺňali teda
podmienku existencie a preukaznosti daňového výdavku.

25. Z konania žalobcu, ktoré je podrobne rozpísané v Protokole z daňovej kontroly, v časti Priebeh

daňovej kontroly vyplýva, že žalobca preberal zásielky v posledný deň uloženia, opakovane zasielal
žiadosti o predĺženie lehoty a doručoval neúplné doklady, podklady a vyjadrenia. Uvedené konanie
žalobcu svedčí o tom, že žalobca zámerne spôsoboval v priebehu daňovej kontroly prieťahy, s cieľom
neumožniť správcovi dane vykonať dostatočné preverovanie. Správca dane v priebehu daňovej kontroly
ako aj vo vyrubovacom konaní vykonal rozsiahle dokazovanie (Protokol z daňovej kontroly, bod I.3.

Preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov), vysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi,
vyhovel všetkým opodstatneným návrhom a pripomienkam žalobcu, ktoré boli logické, účelové a
mohli prispieť k objasneniu skutkového stavu. V priebehu kontroly správca dane zisťoval a preveroval
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, o čom svedčia mnohé vykonané úkony - boli zaslanéžiadosti o súčinnosť bankám, výzvy štátnym inštitúciám alebo dodávateľským spoločnostiam, boli
vykonané miestne zisťovania, zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, zaslané dožiadanie
miestne príslušnému daňovému úradu, boli spísané svedecké výpovede, bola zaslaná žiadosť o

súčinnosť na stotožnenie a predvedenie osoby, boli získané informácie z administratívneho spisu z iných
daňových kontrol. Správca dane dospel k svojmu záveru z výsledkov rozsiahleho preverovania, počas
ktorého zabezpečil dostatok skutkových podkladov relevantných pre následné vydanie rozhodnutia.

26. K dodávateľským faktúram od dodávateľa MEDIA TITAN Ltd. žalovaný uviedol, že správca dane

prihliadol na všetky dôkazy a informácie, ktoré vyšli najavo počas výkonu daňovej kontroly, pričom
hodnotenie správcu dane vychádzalo z vyjadrení žalobcu, z faktov, ktoré získal na základe žiadostí o
súčinnosť, zo žiadosti o MVI, zo svedeckej výpovede, čo svedčí o objektivite vykonaného dokazovania
a z neho vyplývajúcich logických záverov správcu dane. Žalobca nenavrhoval v priebehu daňovej
kontroly vykonanie žiadnych dôkazov, až vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly požadoval vypočuť
konateľa dodávateľskej spoločnosti, čo správca dane vykonal. Žalobca medzi dokumentáciu, ktorá

mala preukázať opodstatnenosť výdavkov, uvádza aj dve zmluvy o reklame, ktoré však boli účinné
pre rok 2016 a nie pre kontrolovaný rok 2017, teda nemohli byť dôkazom v daňovej kontrole. Žalobca
predložil Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 31.12.2016, ktorú nahradil Rámcovou zmluvou
o poskytovaní služieb zo dňa 03.01.2017 a faktúry č. 1 až č. 4 (predložené dvakrát s rovnakým číslom,
uzatvorenévrovnakýdeňavrovnakejsume,zmenilsapredmetfakturácie),žiadneinédokladyadôkazy

nepredložil, aj keď bol na ich predloženie vyzývaný. V odpovedi na Výzvu č. 100213187/2021 zo dňa
08.02.2021 uviedol, že vypracovanú analýzu doloží v stanovenom termíne, čo však nesplnil v priebehu
daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní a ani odpoveďou na Výzvu č. 101802973/2021 zo dňa
24.09.2021 neodstránil pochybnosti správcu dane. Samotné preukázanie dodávky služby len zmluvou
a faktúrami nie je dostačujúce. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej

uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. Správca dane vo Výzve č. 100213187/2021 obšírne
a menovite poukázal na dôkazy, ktoré mal žalobca predložiť a ktoré by mohli byť hodnoverným dôkazom
na preukázanie opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov a vo Výzve č. 101802973/2021
zo dňa 24.09.2021 jasne pomenoval vzniknuté pochybnosti. Žalobca však predložil len všeobecné
vyjadrenia bez podloženia dôkazov. Žalobca v priebehu daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho

konania nepredložil žiadne konkrétne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, kto fakturované služby
reálne dodal, v akom rozsahu, forme, jednotkovej cene a čo bolo konkrétnym výstupom z fakturovaných
služieb. Preto námietka žalobcu, že správca dane vôbec nevyhodnotil materiálnu existenciu plnenia
preukázanú dokladmi, ktoré predložil žalobca aj s jeho vyjadreniami, je irelevantná. Konštatovania
žalobcu, že ako odberateľ nedokáže garantovať budúce správanie dodávateľa a preto nie je prípustné

prenášať na neho zodpovednosť, žalovaný považoval za zastieranie pravej podstaty s poukázaním na
ustanovenie § 2, § 19 a § 21 Zákona o dani z príjmov, v ktorom sú definované zákonné podmienky
uznaniadaňovéhovýdavku.Ichnesplnenieniejemožnéodpustiťaniprivznikuzodpovednostiinejosoby
za vady dokladu. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového
subjektu, ktorý je plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Je to jeho zodpovednosť a jeho

podnikateľské riziko. Žalobca uvádza, že svedok, pán A. B., riaditeľ a konateľ spoločnosti MEDIA
TITAN Ltd. v roku 2017, potvrdil uskutočnenie predmetných obchodov, podrobne popísal priebeh ako aj
okolnosti zdaniteľného plnenia. S týmto tvrdením žalobcu podľa žalovaného nemožno súhlasiť, pretože
svedecká výpoveď A. B. bola neurčitá, nekonkrétna, svedok si nepamätal subdodávateľov, neuviedol
žiadne podrobnosti, hoci v roku 2017 bol jediným konateľom a jedinou osobou oprávnenou konať za

spoločnosť, spoločnosť nemala zamestnancov a podľa bankových výpisov príjem od daňového subjektu
B.T. Transport s.r.o. bol jediným príjmom spoločnosti. Odpovede neposkytli také konkrétne vyjadrenia
a výsledky, ktoré by potvrdili uskutočnenie fakturovaných služieb. Svedok nevedel uviesť ani to, ktorá
zmluva bola pre rok 2017 v platnosti. Nepodal jednoznačné vyjadrenie vysvetľujúce dôvod uzatvorenia
dvoch zmlúv, či boli v roku 2017 v platnosti obidve zmluvy alebo len jedna a taktiež prečo existovali dve

sady faktúr s rovnakým číslom, vystavené v rovnaký deň a na rovnakú sumu. Na všetko odpovedal,
že si to nevybavuje. Svedecká výpoveď neprispela k prevereniu reálneho uskutočnenia zdaniteľného
obchodu. Svedok si nepamätal svojich dodávateľov, neuviedol žiadne podrobnosti o fakturovaných
službách, ktoré by nebolo možné zistiť z predložených dokladov, ktoré mu boli poskytnuté k nahliadnutiu,
hoci sám konal za dodávateľa, preto sa jedná o výpoveď bez výpovednej hodnoty. Odpovede svedka

nemohli nahradiť absentujúce dôkazy, ktoré mal predložiť žalobca na základe výziev. Žalovaný má za
to, že správca dane viedol dokazovanie v zmysle § 24 Daňového poriadku, postupoval v súlade so
základnými zásadami daňového konania, najmä so zásadou objektívnej pravdy, prihliadal na všetky
zistené skutočnosti. Žalobca nepreukázal existenciu služieb a tým ani skutočnosť, že sa jednalo oslužby, ktoré smerovali k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmu, nakoľko okrem v priebehu
daňovejkontrolymeniacichdaňovýchdokladov-zmlúvafaktúr,nepredložilžiadnepreukazujúcedôkazy.
Skutočnosť, že žalobca poukázal úhradu na účet dodávateľa a že faktúry zaúčtoval v účtovníctve, nie

je postačujúca na uznanie výdavku za daňový výdavok.

27. K dodávateľským faktúram od dodávateľa E – RAN Slovakia spol. s r.o. žalovaný uviedol, že
skutočnosť, že žalobca disponuje prvotnými daňovými dokladmi — faktúrami a zmluvami, nemožno
považovať za vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu predmetu fakturácie. Správca dane už

pri prerokovaní pripomienok upozornil žalobcu, že Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa
29.12.2016 nemá súvis s predmetným plnením od dodávateľa E – RAN Slovakia s r.o., keďže sa jednalo
o faktúry za dodávku stavebného materiálu podľa Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2017, faktúry
za stavebné práce podľa Zmluvy o dielo zo dňa 31.03.2017, faktúry za prenájom lešenia a faktúry
za posúdenie energetickej náročnosti. Správca dane požadoval od žalobcu Výzvou č.100213187/2021
zo dňa 08.02.2021 predloženie konkrétnych dôkazov k jednotlivým oblastiam predmetu fakturácie.

Žalobca však okrem prvotných dokladov nepredložil žiadne vyjadrenie, podklady ani dôkazy, ktoré by
preukazovali skutočné dodanie plnení dodávateľom E – RAN Slovakia spol. s r.o. Vo svojej odpovedi
(ev.č. 6/04513841/2021 zo dňa 07.04.2021) žalobca uviedol, že „bude doložené dodatočne”, čo však
nesplnil v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní. Podľa žalovaného správca dane
správne vyhodnotil svedecké výpovede bývalých konateľov dodávateľa E – RAN Slovakia spol. s r.o.,

že svedkovia poskytli len všeobecné informácie, ktoré nemohli nahradiť absentujúce dôkazy, ktoré
mal predložiť žalobca. Svedecká výpoveď bývalých konateľov spoločnosti E – RAN Slovakia spol.
s r.o. nemôže byt' účinná, pretože v nej absentovali konkrétne skutkové tvrdenia. Výpovede osôb,
ktoré boli priamo zainteresované v preverovaných skutočnostiach a ktoré tak obhajovali seba, svoju
spoločnosť a svoje konanie, z ktorého mali prospech, má skôr význam procesnej obrany. Svedecké

výpovede by mali váhu vtedy, keby tvrdenia v nich uvedené boli potvrdené hodnovernými dôkazmi.
Správca dane nevyžadoval od žalobcu žiadne dôkazy, ktoré by boli v rozpore s jeho povinnosťami
stanovenými v § 45 Daňového poriadku, správca dane jasne vyjadril pochybnosti a vyzval žalobcu, aby
sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo
pravdivosť údajov riadne preukázal. Žalobca sa mal vo vlastnom záujme snažiť v reálnom čase získavať

dôkazy, ktorými by preukázal materiálnu stránku formálne zdokladovaných obchodov, aby v budúcnosti
nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Správca dane vo Výzve č. 100213187/2021 menovite
poukázal na dôkazy, ktoré mal daňový žalobca predložiť a ktoré by mohli byť hodnoverným dôkazom
na preukázanie opodstatnenosti uplatnených daňových výdavkov a vo Výzve č. 102607078/2021
zo dňa 10.01.2022 jasne pomenoval vzniknuté pochybnosti. Žalobca však predložil len všeobecné

vyjadrenia bez podloženia preukazujúcimi dôkazmi. Správca dane získal nové informácie o vykonaných
službách dodávateľom E – RAN Slovakia spol. s r.o. až z administratívneho spisu vedeného k daňovej
kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2017 (Úradný záznam č.
101146762/2023 zo dňa 26.04.2023). Súčasťou spisu je aj Vyjadrenie doručené dňa 19.04.2023 (ev.č.
6/07835896/2023), v ktorom je uvedené, že v mesiacoch marec až november 2017 boli realizované

rekonštrukčné práce areáli Bakova Jama. Žalobca na preukázanie reálneho uskutočnenia prác a tým
navýšenia jej hodnoty, predložil Znalecký posudok č. 21/2017 v ktorom bola stanovená všeobecná
hodnota nižšia, ako bola v čase predaja areálu v roku 2020. Na základe vyjadrenia daňového subjektu
ku kontrole DPH a na základe predmetu uzatvorených obchodných vzťahov – dodávka materiálu v
zmysle Rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2017 a stavebných prác v zmysle Zmluvy o dielo zo

dňa 31.03.2017, správca dane správne posúdil, že prenájom lešenia súvisí s rekonštrukčnými prácami
v areáli Bakova jama a jedná sa o výdavok na technické zhodnotenie nehnuteľnosti, ktorý mal byť
v plnom rozsahu súčasťou vstupnej ceny hmotného majetku. Uvedené potvrdzuje aj zaúčtovanie
dodávateľskej faktúry int.č. 1714955, VS 10170141 zo dňa 18.04.2017 od identického dodávateľa za
prenájom rovnakej plochy lešenia, ktorá bola zaúčtovaná na ťarchu účtu 04210 - obstaranie hmotných

investícií. Žalobca ani dodávateľ prostredníctvom svedeckých výpovedí v priebehu daňovej kontroly
ani počas vyrubovacieho konania k faktúram int.č. 1713619, VS 10170252 zo 02.06.2017 vo výške 52
000,00 EUR a int.č. 1713926, VS 10170555 zo dňa 14.11.2017 vo výške 42 000,00 EUR za posúdenie
energetickej náročnosti objektu a návrhu optimalizácie nepredložili dôkazy, ktoré by preukazovali, že
služba bola skutočne vykonaná, nebolo preukázané vykonanie služby podľa každej položky, neboli

uvedené osoby, ktoré vykonávali fakturované služby, konkrétne termíny a miesto výkonu služieb, dôvod,
prínos a ekonomický účinok služby, existenciu podnikateľskej opodstatnenosti na realizáciu služby. Z
uvedeného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že služba posúdenie energetickej náročnosti objektu a
návrhu optimalizácie bola vykonaná a že k dodaniu služby skutočne došlo. Prvotné doklady - faktúrya doklady o ich úhrade, ktoré môžu byt' z formálneho hľadiska bez nedostatkov, nie sú postačujúce
na preukázanie skutkového stavu predmetu fakturácie. Skutočnosť, že žalobca za služby zaplatil a že
faktúry boli zúčtované je nepostačujúce pre splnenie hmotnoprávnych podmienok. Žalobca namieta

vedenie dokazovania a rozloženie dôkazného bremena. Dôkaznú povinnosť rozdeľuje daňový poriadok
medzi správcu dane a daňový subjekt, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte a
správca dane vykonáva dokazovanie. V danom prípade správca dane preveroval podklady - faktúry a
zmluvy predložené žalobcom a ak spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, potom možno
konštatovať, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 2 Daňového

poriadku, a v takom prípade bolo len na žalobcovi, aby predložil ďalšie dôkazy a vyvrátil spochybnenie
správcom dane. Uvedenú povinnosť si žalobca v prípade nákladov na služby posúdenia energetickej
náročnosti objektu a návrhu optimalizácie nesplnil.

28. K dodávateľským faktúram od dodávateľa EUROFUTURA s.r.o. žalovaný uviedol, že správca
dane nepreniesol zodpovednosť za konanie jeho dodávateľa na žalobcu. Žalobca ako podnikateľský

subjekt si mal vyberať obchodných partnerov s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane
predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali dodanie fakturovaných služieb. Dodávateľ
EUROFUTURA s.r.o. zanikol dňa 06.12.2017 v dôsledku zlúčenia, právnym nástupcom sa stala
spoločnosť TRINIDAD, s.r.o., Bratislava a štatutárom občan Rumunska. Teda už v kontrolovanom
zdaňovacom období mal žalobca z verejne dostupných zdrojov informáciu o konaní jeho dodávateľa.

Práve preto mal prejaviť náležitú mieru opatrnosti, lebo svojim konaním prebral na seba riziko,
že bude v dôkaznej núdzi. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že predložil veľké množstvo dôkazov a
dokladov preukazujúcich reálne uskutočnenie fakturovaných plnení. Uvedené však nekorešpondovalo
so skutočnosťou, nakoľko žalobca okrem prvotného daňového dokladu - faktúry č. 20170502 zo
dňa 02.05.2017 nepredložil žiadne iné doklady dôkazy, aj keď bol na ich predloženie opakovane

vyzývaný. V odpovedi na Výzvu č. 100213187/2021 zo dňa 08.02.2021 uviedol, že „bude doložené
dodatočne”, čo však nesplnil v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní a na Výzvu
č. 100238976/2022 zo dňa 07.02.2022 nereagoval vôbec. Žalobca v priebehu daňovej kontroly ani
počas vyrubovacieho konania nepredložil prílohu v zmysle predmetu fakturácie, nepredložil žiadne
konkrétne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, kto jednotlivé fakturované služby menovite poskytoval,

v akom termíne, nepredložil tlačovú podobu prieskumu trhu, podklady a konkrétne výstupy o realizácii
marketingových služieb s položkovitým rozpisom poskytnutých služieb a tiež nepreukázal, aký bol
prínos prieskumu trhu pre žalobcu v súvislosti so zdaniteľnými príjmami a či došlo k ekonomickému
úžitku. Preto námietka žalobcu, že správca dane vôbec nevyhodnotil materiálnu existenciu plnenia
preukázanú dokladmi, ktoré predložil žalobca aj s jeho vyjadreniami, je irelevantná. Na to, aby

mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok, musí byt' splnená okrem podmienky zaúčtovania
v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. i) Zákona o dani z príjmov.
Pokiaľ nie je preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky, nepostačuje na vznik nároku
na uznanie výdavkov len samotná existencia prvotných dokladov. Žalobca okrem dodávateľskej
faktúry nepredložil správcovi dane žiadne iné požadované doklady a dôkazy. Dodávateľská faktúra

od dodávateľa EUROFUTURA s.r.o. sa odvoláva na prílohu (v zmysle ktorej mal byt' poskytnutý
prieskum trhu a marketingové služby), ktorá však taktiež nebola správcovi dane predložená. Žalobca
neposkytol správcovi dane žiadne vysvetlenie k uvedenému uplatnenému nákladu, nepredložil žiadne
listinné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ službu reálne dodal. Žalobca bol na preukázanie
vyššie uvedených skutočností vyzvaný správcom dane, ktorý vyslovil svoje pochybnosti vo Výzve č.

100238976/2022 zo dňa 07.02.2022. Žalobca na zaslanú výzvu nereagoval, dôkazy nepredložil a
neodstránil pochybnosti správcu dane o reálnom dodaní služby, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré
spočívalo na ňom. Dodávateľ žalobcu - spoločnosť EUROFUTURA s.r.o. v roku 2017 so správcom dane
nespolupracovala, nepredkladala žiadne doklady, nepreberala zásielky. Taktiež si neplnila svoje daňové
povinnosti - nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017 a neurobila

tak ani nástupnícka spoločnosť TRINIDAD, s.r.o. Viacstupňovým zlučovaním a ukončovaním funkcie
štatutára bolo znemožnené správcovi dane preveriť obchodné vzťahy a ich následné zaúčtovanie v
ich účtovníctve. Podľa žalovaného správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
vykonal úkony za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu - vykonal všetky úkony na
získanie výpovede konateľa spoločnosti EUROFUTURA s.r.o. pána C. D., a preto námietka žalobcu, že

nevykonal takmer žiadne vlastné dokazovanie je irelevantná. Žalovaný konštatuje, že správcom dane
skutkový stav vedúci k jeho právnym záverom bol aj počas daňovej kontroly aj vo vyrubovacom konaní
jednoznačne vyslovený a zakladajúci sa na získaných a vyhodnotených dôkazoch, z ktorých vyplynulo,
že fakturované služby neboli reálne dodané.29. K dodávateľským faktúram od dodávateľa TIME TRADE, s.r.o. žalovaný uviedol, že skutočnosť,
že žalobca disponuje prvotnými daňovými dokladmi - faktúrami, zmluvami a dokladom o ich úhrade,

nie je vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu predmetu fakturácie. Žalobca si mal byť vedomý
aj toho, že uskutočnenie plnenia, ktoré si uplatňuje ako výdavok, musí vyplývať zo skutočností
objektívne preukázateľných. Žalobca však k nájmu kancelárskych priestorov, nájmu bezpečnostnej
schránky a čisteniu kamiónových súprav nepredložil také dôkazy, ktoré by boli založené na overiteľných
skutočnostiach. Žalobca poukazoval na skutočnosť, že správca dane uznal výdavok vynaložený na

nájomné za archívne a skladové priestory v sumárnej výške 23 196,30 EUR. Uznanie výdavku bolo
na základe dokladového aj fyzického preverenia v priebehu miestneho zisťovania dňa 11.11.2021 u
dodávateľa TIME TRADE, s.r.o., pri ktorom došlo k fyzickej obhliadke priestorov nachádzajúcich sa
v suteréne budovy, v ktorých sa ešte aj v čase miestneho zisťovania nachádzali šanóny s daňovými
a účtovnými dokladmi žalobcu. Priestory nachádzajúce sa na I.NP boli v čase miestneho zisťovania
prenajaté inej spoločnosti a žalobca sa nevyjadril k účelu nájmu a jeho skutočnému využitiu. Z vyššie

uvedeného je zrejmé, že aj keď sa jednalo o dva nájmy v tej istej budove (suterén - archív a kancelárske
priestory), nejednalo sa o skutkovo zhodné prípady a nie je možné použiť § 3 ods. 9 Daňového
poriadku. Správca dane opakovane žiadal od žalobcu preukázanie skutočného naplnenia predmetu
fakturácie týkajúcej sa služby bezpečnostnej schránky za obdobie január až august 2017 a nájmu
nebytových priestorov za celý rok 2017. Žalobca tak neurobil na základe Výzvy č. 101977509/2020 zo

dňa 14.12.2020, ani na základe Výzvy č. 100213187/2021 zo dňa 08.02.2021 a ani na základe Výzvy
č. 100295706/2022 zo dňa 14.02.2022, ktorou správca dane vyjadril svoje pochybnosti. Až vo vyjadrení
k Protokolu žalobca uviedol vyjadrenie k potrebe bezpečnostnej schránky a nebytových priestorov
a uviedol, že v sejfe boli umiestnené úverové zmluvy, notárske zápisnice, mzdová agenda, vrátené
zmenky a ručiteľské vyhlásenia, nebytové priestory potreboval na archiváciu dokumentov a hmotných

vecí súvisiacich s výkonom podnikania. Okrem tohto vyjadrenia, ktoré nevysvetlilo potrebu umiestnenia
menovaných dokumentov práve v období ôsmich mesiacov, ani neozrejmilo, kde boli umiestnené
predmetné dokumenty pred a po tomto období, neboli predložené žiadne preukazujúce dôkazy. K
výdavkom vynaloženým na čistenie kamiónových súprav daňový subjekt ani jeho dodávateľ nepredložili
v priebehu daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní žiadne dôkazy preukazujúce reálne vykonanie

fakturovaných prác. Na základe opakovaných požiadaviek žalobcu (Odpoveď na výzvu doručená dňa
07.04.2021 a Vyjadrenie doručené dňa 25.03.2022) a v záujme objektívneho zistenia stavu veci správca
dane vykonal dňa 22.06.2023 ústne pojednávanie, a to svedeckú výpoveď E. C., konateľky spoločnosti
TIME TRADE, s.r.o., kedy bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu spísaná Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101587888/2023. Svedkyňa k prenájmu priestorov v zmysle Zmluvy o nájme nebytových

priestorovzodňa02.01.2017aprenájmusejfuvzmysleZmluvyovyužitíslužiebbezpečnostnejschránky
a skladovaní vecí zo dňa 03.01.2017 uviedla nejasné odpovede, väčšinou uvádzala odpovede: „neviem,
nepamätám si”. K službám čistenia kamiónových súprav v zmysle Zmluvy o dielo na poskytovanie
čistiacich a upratovacích služieb zo dňa 03.01.2017 uviedla, že k naplneniu predmetu zmluvy došlo;
jednalo sa len o čistenie ťahačov; nevedela uviesť ich počet; mali sa čistiť v Bakovej jame, cez víkendy,

areál bol otvorený; práce vykonávala pani Gajarská s deťmi, otcom a rodinnými príslušníkmi, ktorí neboli
zamestnancami a nebrali plat za tú prácu; prepravovali sa s otcom alebo bývalým mužom; práce boli
oznamované pánom M. alebo niekým iným, na mená ktorých si nepamätala; ťahače mali byt' odomknuté
a bez osobných vecí šoférov; kto za B.T.Transport s.r.o. bol prítomný pri výkone prác a kto ich kontroloval
nevedela uviesť, ani či zabezpečovali takéto práce v inom období, pre iné spoločnosti, ani dôvod

uzatvorenia zmluvy na pevne stanovené obdobie. Svedkyňa nevedela svoje tvrdenia preukázať, uviedla,
ženemalažiadnenáklady,bolotovrámcirodiny.PaniC.akojedinákonateľkaspoločnostiTIMETRADE,
s.r.o. k informáciám o základnom fungovaní spoločnosti uviedla, že spoločnosť sa venovala prenájmu
priestorov, a to budovy v Trenčíne (Mierové námestie 37), nemala vedomosť, o ktorých záležitostiach
rozhodovala a aké úkony za spoločnosť vykonávala, uviedla: „Ja som tam bola aj zamestnanec takže

neviem čo.” Nepamätala si, koho poverila na základe plnomocenstva na konanie, pritom spoločnosť
zastupuje od 31.12.2013 pani A. F. (sestra svedkyne), ktorá mala aj viest' účtovníctvo, nevedela uviesť
presne počet zamestnancov, menovala dvoch (pána čo ubytovával a upratovačku) a taktiež nevedela
uviesť, kde sa nachádzajú doklady spoločnosti. Svedecká výpoveď preto podľa žalovaného neposkytla
jednoznačné odpovede, ktoré by nezameniteľným spôsobom objasnili fakturované služby, poskytla

len všeobecné informácie, ktoré nemohli nahradiť absentujúce dôkazy, ktoré mal predložiť žalobca a
neodstránila pochybnosti správcu dane. Správca dane vykonaným miestnym zisťovaním preveroval
zmluvný vzťah na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.01.2017, Zmluvy o nájme
nebytových priestorov zo dňa 23.02.2009, Zmluvy o využití služieb bezpečnostnej schránky a skladovanívecí zo dňa 03.01.2017 a Zmluvy o dielo na poskytovanie čistiacich a upratovacích služieb zo dňa
03.012017. Predmetom miestneho zisťovania bolo preverenie obchodných vzťahov ako aj obhliadka
prenajatých priestorov na ulici Mierové námestie 37, Trenčín. Miestnym zisťovaním dňa 11.11.2021, o

ktorom bola spísaná Zápisnici z miestneho zisťovania č. 102240557/2021, boli preverované skutočnosti
v účtovných dokladoch zaúčtovaných v denníku daňového subjektu za účelom zistenia skutkového
stavu veci. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti TIME TRADE, s.r.o. podala správcovi dane opisným
spôsobom potrebné vysvetlenie k predloženým daňovým, účtovným a iným dokladom súvisiacim s
poskytovaním nájmu v zmysle 39 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa znenia a obsahu Zápisnice z

miestneho zisťovania sa nejednalo o svedeckú výpoveď, zástupkyni spoločnosti neboli kladené otázky,
preto námietka žalobcu je neopodstatnená. Žalobcovi neboli odopreté žiadne práva. Správca dane je
v zmysle § 37 Daňového poriadku oprávnený vykonať miestne zisťovanie na účely správy daní, počas
ktorého vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.
Daňový subjekt má pri miestnom zisťovaní podľa § 39 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť poskytnúť
zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na

účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenie. Daňový poriadok tak
umožňujesprávcovidanevykonaťmiestnezisťovaniezaúčelomprevereniaobchodno–dodávateľských
vzťahov medzi kontrolovaným daňovým subjektom a dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu,
pričom samotný výkon miestneho zisťovania nie je podmienený prítomnosťou kontrolovaného daňového
subjektu, nakoľko podanie vyjadrenia zo strany dodávateľa nenapĺňa znaky svedeckej výpovede, ktorú

upravuje § 25 Daňového poriadku. Správca dane preto žiadnym spôsobom neuprel žalobcovi žiadne
práva.

30. K dodávateľským faktúram od dodávateľa Business happy s.r.o. žalovaný uviedol, že skutočnosť,
že žalobca disponuje prvotnými daňovými dokladmi - faktúrami, zmluvami a dokladmi o ich úhrade, nie

je vyčerpávajúcim preukázaním skutkového stavu predmetu fakturácie. Uskutočnenie plnenia, ktoré si
žalobca uplatňuje ako výdavok, musí vyplývať zo skutočností objektívne preukázateľných. Žalobcom
však k prenájmu kaviarne Green Cafe, gastronomickému inventáru a upratovaniu objektu Bakova
jama neboli predložené také dôkazy, ktoré by boli založené na overiteľných skutočnostiach. Žalobca v
priebehu daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali

využitie prenajatých priestorov kaviarne Green Cafe - inzerciou alebo inou formou oznámenia o termíne
konania náboru, presnými termínmi pohovorov, školení a stretnutí, prezenčnými listinami zúčastnených
osôb, zameraním školení, presným označením organizátora, názvami spoločností a menami osôb, ktoré
sa stretnutí zúčastnili. Prenájom gastronomického inventáru nepodložil napr. potvrdenými preberacími
a odovzdávacími protokolmi s uvedením termínu a miesta použitia, nepreukázal prepravu inventáru

cestovnými príkazmi a vyúčtovaniami. V súvislosti s čistiacimi a upratovacími službami nepredložil
evidenciu osôb, ktoré predmetné činnosti vykonávali, neuviedol meno osoby, ktorá práce organizovala,
kontrolovala a zodpovedala, ktorá poskytovala súčinnosť (čl. VI. bod 6.I zmluvy), prijímala hlásenia o
nájdených veciach (čl. V. bod 5.3 zmluvy) a zodpovedala za kontrolu vykonaných služieb, nepreukázal,
kedy a v akom čase bola činnosť vykonávaná, ani spôsob ako bol zabezpečený vstup do objektu.

Výpoveď pani A. F., ktorá bola v čase od 01.08.2011 do 24.09.2020 jedinou spoločníčkou a konateľkou
spoločnosti Business happy s.r.o., má len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré bolo potrebné
preukázať, čo neurobil ani žalobca a ani dodávateľ Business happy s.r.o. Bez preukázania reálneho
uskutočnenia overiteľnými dôkazmi výpoveď nemá potrebnú dôkaznú hodnotu. Pani F. vo svojej
výpovedi uviedla, že svoje tvrdenia nevie preukázať hodnovernými dôkazmi, lebo nedisponujeme

dokladmi spoločnosti Business happy s.r.o. a že aj keď spracovávala účtovníctvo, nemá elektronické
údaje ani písomné doklady, všetky odovzdala. Uvedené vyjadrenie sa javí ako úmyselné vyhýbanie
sa povinnosti preukázať svoje tvrdenia, nakoľko pani F. bola aj po predaji obchodného podielu
(občanovi Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska) splnomocnená na zastupovanie
spoločnosti Business happy s.r.o. a zároveň bola aj zástupcom pre elektronické doručovanie. Výzva

č. 100670705/2021 zo dňa 22.04.2021 na zapožičanie účtovníctva a daňových dokladov spoločnosti
Business happy s.r.o. za rok 2017 bola doručená splnomocnenej zástupkyni pani A. F., avšak pani F.
na ňu nereagovala a požadované doklady nepredložila. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že
služby boli vykonané, že k dodaniu služieb došlo, nebola preukázaná existencia služieb, ani že sa
jednalo o služby, ktoré smerovali k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov. Keďže správca dane

z objektívnych dôvodov nemohol preveriť fakturované plnenia v účtov

31. K dodávateľským faktúram od dodávateľa 2 X N, spol. s r.o. žalovaný uviedol, že od žalobcu boli
vyžadované dokumenty za účelom zistenia spôsobu určenia cien a podmienok v zmysle 18 ods. 1 aods. 2 Zákona o dani z príjmov t.j. či sumy fakturované žalobcovi boli nastavané podľa predloženej
zmluvy na princípe nezávislého vzťahu, čo bolo predmetom preverovania počas vykonanej daňovej
kontroly. Pokiaľ žalobca namietal, že pri výkone miestneho zisťovania v spoločnostiach 2 X N, spol. s

r.o. a B.A.T. SECURITY, s.r.o. boli vykonané úkony napĺňajúce znaky svedeckej výpovede, o čom nebol
upovedomený a nemohol tak svedkom klásť otázky, tak podľa žalovaného táto námietka taktiež nie je
dôvodná. Daňový subjekt má pri miestnom zisťovaní podľa 39 ods. 1 Daňového poriadku povinnosť
poskytnúť zamestnancom správcu dane, ktorí vykonávajú miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť'
potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovanie, najmä im podať potrebné vysvetlenie. Predmetom

miestneho zisťovania v spoločnosti 2 X N, spol. s r.o. dňa 10.06.2021 bolo preverenie zmluvného vzťahu
na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov a parkovacích miest zo dňa 30.12.2016 a Zmluvy o
správe a skladovaní registratúrnych záznamov zo dňa 28.07.2017. Správca dane preveroval skutočnosti
za účelom zistenia skutkového stavu veci a zisťoval spôsob určenia cien a podmienok v zmysle 18
ods. 1 a ods.2 Zákona o dani z príjmov. Miestnym zisťovaním v spoločnosti B.A.T. SECURITY, s.r.o.
dňa 23.08.2021 bol preverovaný nájomný vzťah a bola vykonaná obhliadka priestorov na ulici Zlatovská

2143, Trenčín. Zástupcovia spoločností podali správcovi dane opisným spôsobom potrebné vysvetlenie
k predloženým daňovým, účtovným a iným dokladom súvisiacim s poskytovaním nájmu. Podľa znenia
a obsahu Zápisníc z miestnych zisťovaní č. 101014205/2021 a č. 101540829/2021 sa nejednalo o
svedeckú výpoveď, zástupcom spoločností neboli kladené otázky. Samotný výkon miestneho zisťovania
nie je podmienený prítomnosťou kontrolovaného daňového subjektu a postupom správcu dane preto

nedošlo k porušeniu procesných práv daňového subjektu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že služby boli vykonané, že k dodaniu služieb došlo, nebola preukázaná existencia služieb, ani že
sa jednalo o služby, ktoré smerovali k dosiahnutiu, zabezpečeniu a udržaniu príjmov. Správca dane
na základe zistených skutočností vyhodnotil dôkazy, každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti a dostatočným spôsobom preukázal, že žalobca počas kontroly ani počas vyrubovacieho

konania nepredložil také dôkazy ani tvrdenia, ktoré by nezvratným spôsobom preukázali poskytnutie
služieb, preto náklady z faktúr od dodávateľa 2 X N, spol. s r.o. nie sú daňovými výdavkami podľa § 2
písm. i), § 19 a § 21 Zákona o dani z príjmov.

32. K dodávateľským faktúram od dodávateľa Maycon s.r.o. žalovaný uviedol, že skutočnosť, že

žalobca disponoval prvotnými daňovými dokladmi — faktúrami, zmluvami a dokladom o ich úhrade, nie
je vyčerpávajúce preukázanie skutkového stavu predmetu fakturácie. Uskutočnenie plnenia, ktoré si
uplatňuje ako daňový výdavok, musí vyplývať zo skutočností objektívne preukázateľných. Žalobca ani
svedokG.H.A.nepredložilitakédôkazy,ktorébybolizaloženénaoveriteľnýchskutočnostiachaktoréby
jednoznačne potvrdili, že k dodaniu služieb - stavebných prác došlo. Správca dane opakovane žiadal od

žalobcu predloženie relevantných dôkazov o tom, že k dodaniu stavebných prác došlo a taktiež vyjadril
pochybnosti o realizácii stavebných prác. Žalobca počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho
konania okrem zmluvy, došlých faktúr a rozpočtu nepredložil správcom dane požadovaný stavebný
denník, ktorý mal byť podľa Zmluvy o dielo č. TN 12/2017 vedený v zmysle čl. IX zmluvy a odovzdaný
objednávateľovi. Taktiež nepredložil žiadnu fotodokumentáciu a iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že

stavebné práce boli spoločnosťou Maycon s.r.o. vykonané. Podľa žalobcu plnenia a ich obsah, ako aj
podrobnosti ohľadom vykonania služieb, boli ozrejmené a podrobne vysvetlené a potvrdené svedkom G.
H. A.. K tejto námietke žalovaný uviedol, že tvrdenia vo výpovedi G. H. A., ktorý bol v čase od 05.10.2012
do 02.07.2019 spoločníkom a konateľom spoločnosti Maycon s.r.o., t.j. osobou, ktorá mala byť priamo
zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach, boli nekonkrétne, nejednoznačné a nebolo možné ich

overiť správcom dane. Správca dane preveroval podklady - faktúry a zmluvy, predložené žalobcom a
spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť. Potom možno konštatovať, že správca dane si
splnil svoju dôkaznú povinnosť ustanovenú v 29 ods. 2 Daňového poriadku, a v takom prípade bolo
len na žalobcovi, aby predložil ďalšie dôkazy a vyvrátil spochybnenie správcom dane. Správca dane
počas daňovej kontroly svojou činnosťou preukázal nesúlad v čase realizácie a v čase fakturovania

stavebných prác, ktoré mali byť realizované v priestoroch na ulici Piešťanská a svoje pochybnosti
žalobcovi oznámil. Uvedené bolo žalobcovi oznámené vo Výzve č. 100463736/2022 zo dňa 1 1.032022,
na ktorú žalobca nereagoval. Ďalej správca dane uviedol, že boli vykonané miestne zisťovania aj v
priestoroch na ulici Mierové námestie aj v priestoroch na ulici Piešťanská (resp. Zlatovská), z ktorých
vyplynulo, že obidva priestory nevykazovali prvky stavebných opráv v zmysle rozpočtov, ktoré boli

súčasťou faktúr, aj s prihliadnutím na časové rozmedzie, kedy mali byť priestory opravované a s časom
realizácie obhliadky priestorov. Správca dane nepožiadal o medzinárodnú výmenu informácií, nakoľko
bolo povinnosťou žalobcu svoje tvrdenia doložiť relevantnými dôkazmi. Správca dane v zmysle 24 ods.
2 Daňového poriadku vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daníboli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. V danom prípade
správca dane dokazovaním preveril skutkový stav, ktorým preukázal, že k reálnemu dodaniu služieb
nedošlo. Zaúčtovanie dokladov u dodávateľskej spoločnosti by tieto zistenia nevyvrátilo a tak úkon

medzinárodnej výmeny informácii nebol vykonaný. Existencia faktúry, jej úhrada, poprípade zmluva nie
sú dostatočným dôkazom, že k naplneniu predmetu fakturácie (či už to tovar, alebo služba) aj reálne
nedošlo. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akékoľvek plnenie bez ohľadu na
to, či takéto plnenie bolo skutočne realizované alebo nie. Správca dane však vo vyrubovacom konaní
získalinformáciezadministratívnychspisovspoločnostiMaycons.r.o.vedenýchkdaňovejkontroledane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2017 a dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2017. Právny zástupca dodávateľskej spoločnosti - spoločnosť FIBOMA Trade s.r.o., Nové
Město, Praha 2 je spoločnosť nekontaktná, neplní si svoje daňové povinnosti a konateľka I. J. K.,
maďarská občianka, so správcom dane nekomunikuje (Úradný záznam č. 101698050/2023). Žalobca
mal v priebehu daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania dostatočný časový priestor na splnenie si
jeho povinností vyplývajúcich z § 45 ods. 2 Daňového poriadku, ako aj na odstránenie pochybností, na

ktoré bol vyzvaný. Správca dane sa vysporiadal a hodnotil všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z každého
konania.

33. Ďalej žalovaný uviedol, že nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou, resp. s právnym
posúdením založeným na názoroch odlišných od žalobcu si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou

rozhodnutia alebo nedostatkom dôvodov vedúcich správcu dane k jeho vydaniu. Z administratívneho
spisu správcu dane vyplýva, že správca dane na základe zistených skutočností vyhodnotil dôkazy
- každý jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dostatočným spôsobom preukázal pri
jednotlivých plneniach, že žalobca počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nepredložil
také dôkazy, ktoré by nezvratným spôsobom preukázali realizáciu fakturovaných plnení, nepreukázal, že

tieto náklady slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Závery správcu dane
zo zistených skutkových okolností zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia
a sú aj v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami Zákona o dani z príjmov. Na základe uvedených
argumentov žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať znášaním trov konania zo
svojho.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

34. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) Správneho
súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) na žiadosť žalobcu na deň 13.08.2025. Predvolanie na

pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 18.07.2025 a žalovanému dňa
04.07.2025. Žalobca sa pojednávania pred správnym súdom nezúčastnil, neospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní a ani nežiadal o odročenie pojednávania, preto správny súd nariadil pojednávanie v
neprítomnosti žalobcu podľa § 114 SSP. Prítomná poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní
odkázala na obsah písomného vyjadrenia k správnej žalobe a navrhla správnu žalobu zamietnuť.

35. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, vrátane postupu,
ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§134 SSP) a dospel k záveru,
že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

K námietkam o nedodržaní lehoty na výkon daňovej kontroly :

36. Podľa § 46 ods. 1, 5, 9 a 10 Daňového poriadku; (1) Daňová kontrola začína dňom určeným
v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň
začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované

zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na
predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch
ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň
uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich
dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie

začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (5) Ak vzniknú pochybnosti
o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom
alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému
daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnostivysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (9) Daňová kontrola je
ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,

b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu,
d) zániku nároku na vrátenie dane podľa osobitného predpisu.
(10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie
daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ

dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím
na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

37. Podľa § 2 písm. n), o), p) a r) Zákona o dani z príjmov v znení do 31.12.2017 (zohľadnenie § 52zn
tohto zákona); Na účely tohto zákona sa rozumie :
n) závislou osobou blízka osoba alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba,

o) ekonomickým alebo personálnym prepojením účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej
osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo
jej blízkej osoby alebo v ktorých má táto osoba alebo jej blízka osoba priamy alebo nepriamy majetkový
podiel, pričom účasťou na 1. majetku alebo kontrole sa rozumie viac ako 25% priamy alebo nepriamy
podiel alebo nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach, pričom

nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených stomi a takto
vypočítaný výsledok sa vynásobí stomi a nepriamy odvodený podiel sa vypočíta súčtom nepriamych
podielov; nepriamy odvodený podiel sa použije len na výpočet výšky účasti jednej osoby na majetku
alebo kontrole inej osoby, ak táto jedna osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z
ktorých každá má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby; ak výška nepriameho odvodeného

podielu presahuje 50%, všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počítala, sú ekonomicky
prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu, 2. vedení sa rozumie vzťah členov štatutárnych
orgánov, dozorných orgánov alebo ďalších obdobných orgánov právnickej osoby k tejto právnickej
osobe,
p) iným prepojením právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia

základu dane alebo zvýšenia daňovej straty,
r) zahraničnou závislou osobou vzájomne prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická
osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou spôsobom podľa písmena
n); rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a
jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou

povinnosťou a jeho stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi
prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n) a vzájomný vzťah medzi
týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi.

38. Podľa § 17 ods. 5 Zákona o dani z príjmov v znení do 31.12.2017; Súčasťou základu dane závislej

osobypodľa§2písm.n)ar)jeajrozdiel,oktorýsacenyalebopodmienkyvkontrolovanýchtransakciách
líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných
transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu. Pri určení rozdielu
sa použije postup podľa § 18. Pri určení základu dane závislej osoby sa povoľuje zahrnúť do daňových
výdavkov aj pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou, voči ktorej je závislou

osobou, ak
a) tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto závislej osoby,
b) by musela sama znášať tieto výdavky (náklady) alebo by si musela takú službu objednať u nezávislých
osôb, keby jej ju neposkytla osoba, voči ktorej je závislou osobou,
c) suma výdavkov (nákladov) alebo cena služby zodpovedá princípu nezávislého vzťahu (§ 18 ods. 1),

d) preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) takto súvisiacich alebo vynaložených na túto službu a
spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tejto služby.

39. V prejednávanej veci bola začatá daňová kontrola na základe Oznámenia č. 102938882/2019 zo dňa
19.12.2019, v ktorom bolo žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu oznámené, že daňová

kontrola začne 30.01.2020 o 10:00 hod. na Daňovom úrade Banská Bystrica. Uvedené Oznámenie
bolo žalobcovi doručené dňa 30.12.2019. Daňová kontrola teda začala 30.01.2020. Podľa § 46 ods.
10 prvá veta Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej
začatia.Priakceptovanízákladnejlehotynavýkondaňovejkontrolybypriaplikáciipravidielprepočítanielehôt uvedených v § 27 ods. 3 Daňového poriadku daňová kontrola skončila dňa 30.01.2021 (Lehoty
určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením
zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; ak nie je taký deň v mesiaci, končí

lehota posledným dňom mesiaca.). Plynutie lehoty na výkon daňovej kontroly bolo ale v prejednávanej
veci ovplyvnené aj obdobím pandémie. Na základe žiadosti žalobcu bola daňová kontrola prerušená
od 23.05.2020 do 01.10.2020. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. daňová kontrola sa prerušuje
na žiadosť daňového subjektu odo dňa nasledujúceho po dni podania žiadosti do skončenia obdobia
pandémie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca požiadal o prerušenie daňovej kontroly

na základe citovaného ustanovenia podaním, ktoré bolo doručené správcovi dane dňa 22.05.2020, preto
bola daňová kontrola od 23.05.2020 prerušená. Prerušenie daňovej kontroly skončilo 30.09.2020, a to s
ohľadom na ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 67/2020 Z.z., podľa ktorého na účely opatrení podľa § 3 a
4, § 6, § 8 až 12, § 16 až 18a, § 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34, § 36 ods. 1 a 3, § 36a
a § 36c ods. 1 a 2 sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení
podľa § 7, 24i a 31 sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020. Do prerušenia

daňovej kontroly uplynulo zo zákonnej lehoty na jej vykonanie 113 dní, teda zo základnej jednoročnej
lehotynavýkondaňovejkontrolyzostaloešte252dní.Základnájednoročnálehotanavykonaniedaňovej
kontroly pri zohľadnení uvedeného prerušenia by teda uplynula 09.07.2021. V priebehu tejto lehoty
správca dane žiadosťou o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly č. 100194574/2021 zo
dňa 03.02.2021 požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 tretia

veta Daňového poriadku s tým, že ide o daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby, ktorá je
zameraná na transferové oceňovanie a s tým súvisiacou kontrolou transakcií daňového subjektu, ktoré
v kontrolovanom zdaňovacom období uskutočňoval so závislými osobami v nadväznosti na § 17 ods.
5 Zákona o dani z príjmov. Správca dane v žiadosti uviedol, že ide o zložitú oblasť kontroly, ktorá si
vyžaduje vykonať ďalšie úkony smerujúce k objasneniu skutkového stavu veci a správne určenie dane,

nakoľko výsledkom daňovej kontroly môže byť zvýšenie základu dane a následne daňovej povinnosti
daňového subjektu, a preto je nevyhnutné, aby boli dôsledne preverené všetky okolnosti transakcií,
ktoré žalobca v zdaňovacom období uskutočnil so závislými osobami, ktorými podľa správcu dane boli: 2
X N, spol. s r.o., Zlatovská 2143, Trenčín, IČO : 36343773, BianKa plus, s.r.o., M. R. Štefánika 73, Nové
Zámky, IČO : 36306509 a A - Z autoservis s.r.o., Lieskovská cesta 495, Lieskovec, IČO : 438141 58.

Podľa správcu dane existoval dôvodný predpoklad, že nebude môcť ukončiť daňovú kontrolu v lehote
podľa § 46 ods. 10 prvej vety Daňového poriadku, preto požiadal o predĺženie lehoty o 12 mesiacov.
Následne žalovaný oznámením č. 65938/2021 zo dňa 12.02.2021 oznámil, že vyhovuje žiadosti správcu
dane a lehotu na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o 12 mesiacov. O tejto skutočnosti bol právny
zástupca daňového subjektu oboznámený podaním č. 100326448/2021 zo dňa 24.02.2021 doručeným

15.03.2021.

40. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane požiadal o predĺženie
lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 tretia veta Daňového poriadku po uplynutí
lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Z ustanovenia § 46 ods. 10 posledná veta Daňového poriadku

vyplýva, že správca dane môže požiadať o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly pred
uplynutím základnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v trvaní jedného roka o 12 mesiacov vtedy,
ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, pričom
podľa odkazu 36b) v tomto ustanovení ide o ustanovenie § 17 ods. 5 Zákona o dani z príjmov. Žalovaný
na obdobnú odvolaciu námietku žalobcu uviedol, že v kontrolovanom zdaňovacom období žalobca

uskutočňoval transakcie so závislými osobami, pričom sa malo jednať o spoločnosti 2 X N, spol.
s r.o. a Bianka plus, s.r.o., a teda, keďže sa jednalo o obchodné vzťahy medzi závislými osobami
vymedzenými v § 2 písm. n) Zákona o dani z príjmov, boli splnené podmienky pre predĺženie lehoty na
vykonaniedaňovejkontrolypodľa§46ods.10tretiavetaDaňovéhoporiadku. Žalobcavsprávnejžalobe
uviedol, že sa nejednalo o daňovú kontrolu závislých osôb, a preto správca dane nemohol aplikovať a

žiadať o predĺženie lehoty v zmysle § 46 ods. 10 tretia veta Daňového poriadku, pričom túto žalobnú
námietku bližšie nekonkretizoval a neuviedol, prečo by v jeho prípade nemalo ísť o transakcie uzavreté
so závislými osobami, keď sám v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania odôvodňoval
uhradenécenynájomnéhoprincípomnezávisléhovzťahuaporovnateľnosťcienscenami,ktoréponúkali
za obdobné služby iné spoločnosti na trhu. Je pravdou, že zákonodarca v dôvodových správach, ktoré

sa týkajú ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku poukazuje predovšetkým na to, že v prípade
ak ide o obchodné transakcie medzi závislými osobami je potrebné regulovať proces stanovovania cien
týchto transakcií preto, aby ceny týchto transakcií odrážali trhové cenové podmienky a aby sa predišlo
daňovým únikom. Preto sa v Zákone o dani z príjmov upravujú metódy transferového oceňovania avzhľadom na potrebu ich aplikácie je možné predĺžiť zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.
V prejednávanej veci správca dane požiadal o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly z toho
dôvodu,žepredmetomposudzovaniavkontrolovanomzdaňovacomobdobísúajvýdavkyzobchodných

transakcií, ktoré boli uskutočnené so závislými osobami, a teda sú splnené podmienky podľa § 17 ods.
5 Zákona o dani z príjmov.

41. Správny súd poukazuje na to, že u dodávateľa 2 X N, spol. s r.o. neboli uznané uplatnené
daňové výdavky z toho dôvodu, že nebola preukázaná reálnosť dodania. Pri dodávateľovi BianKa

plus, s.r.o. zo záverov Protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že žalobcom uplatnené daňové výdavky z
obchodných transakcií s týmto dodávateľom neboli uznané, pričom zo záverov protokolu vyplýva, že z
hľadiska transferového oceňovania správca dane nezistil žiadne pochybenia, resp. porušenia princípu
nezávislého vzťahu pri uzatvorení Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 14.12.2020 (na základe
ktorej vznikli daňové výdavky). Z dokumentácie obsiahnutej v administratívnom spise a aj z obsahu
protokolu z daňovej kontroly vyplýva, že samotný žalobca na výzvu správcu dane predložil Smernicu o

transferovom oceňovaní účtovej jednotky, odôvodňoval stanovenie ceny nájmu princípom nezávislého
obchodného vzťahu, a aj spoločnosť BianKa plus, s.r.o. predložila Transferovú dokumentáciu za rok
2017. Zároveň zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101705863/2023 zo dňa 07.07.2023, ktorej
predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k Protokolu z daňovej
kontroly vyplýva, že napokon boli daňové výdavky z obchodných transakcií uzavretých s dodávateľom

BiankaKa plus, s.r.o. uznané, nakoľko žalobca predloženými dôkazmi preukázal reálnosť nákladov,
teda výdavky boli uznané ako výdavky slúžiace na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných
príjmov.Zozápisnicezároveňvyplýva,že udodávateľaBiankaKaplus,s.r.o. bolorealizovanéajmiestne
zisťovanie, predmetom ktorého bolo preverenie obchodných vzťahov a zistenie spôsobu určenia cien
a podmienok v zmysle § 18 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Žalobca konkrétne nenamietal, prečo

by neboli splnené podmienky pre predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keď správca dane a
aj žalovaný dôvodili, že žalobca si uplatňoval výdavky z obchodných transakcií uzavretých so závislými
osobami, pričom z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj to, že sa správca dane zaoberal tým, či
uplatnené výdavky obstoja v zmysle požiadaviek transferového oceňovania, teda vykonával v tomto
smere dokazovanie.

42. Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly č. 101390293/2022 zo
dňa 13.05.2022, a to dňa 26.05.2022. Koniec lehoty na vykonanie daňovej kontroly, s rešpektovaní
jej prerušenia a aj predĺženia o 12 mesiacov, by pripadol na 09.07.2022, teda daňová kontrola bola
ukončená v zákonnej lehote.

Všeobecné východiská pre uplatnenie daňových výdavkov

43. Úvodom k námietkam nastoleným v správnej žalobe vo vzťahu k neuznaniu jednotlivých daňových
výdavkov správny súd poukazuje na to, že predmetom konania v tejto veci sú rozhodnutia daňových

orgánov týkajúce sa vyrubenia rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie
roku 2017. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby poukazuje na to, že daňové orgány v tejto
veci aplikovali postupy, ktoré sú aplikovateľné len pri DPH a nie je možné ich aplikovať pri dani z
príjmov právnickej osoby. Je potrebné ale uviesť, že sám žalobca na viacerých miestach správnej žaloby
poukazuje aj na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ, ktoré sa týkajú DPH,

pričom žalobca vôbec neobjasňuje, prečo by závery tejto rozhodovacej činnosti mali byť aplikovateľné
aj na jeho prípad, keď bol vyrubený rozdiel dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie rok 2017. Zákon o dani z príjmov vymedzuje odlišné podmienky pre uznanie daňového výdavku
ako vymedzuje zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov („ďalej
aj len „Zákon o DPH“) pre uznanie odpočítania DPH. Navyše je potrebné zdôrazniť, že kým DPH je

nepriamou daňou, tak daň z príjmu je priamou daňou. Žalobca má pravdu, že daňové výdavky majú tzv.
neosobný charakter, preto nemožno všetky závery rozhodovacej činnosti týkajúce sa DPH aplikovať na
prípady, kedy je preverované splnenie podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov pri dani z príjmov
právnickej osoby. Navyše, pokiaľ žalobca poukazuje na závery rozhodovacej činnosti Súdneho dvora
EÚ, k tomu je potrebné uviesť, že Súdny dvor EÚ vyslovil vo svojej rozhodovacej činnosti len závery k

DPH, ktorá je harmonizovanou daňou (Smernica Rady 2006/11/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty), pričom daň z príjmov nie je na úrovni Európskej únie harmonizovaná,
ide o vnútroštátnu záležitosť členských štátov, preto Súdny dvor EU vo vzťahu k tomuto druhu dane,ktorá je upravená len v rámci vnútroštátneho práva, nezaujal v rozhodovacej činnosti žiadne výkladové
stanoviská, ktoré by bolo možné aplikovať.

44. Pokiaľ ide o proces vykonávania daňovej kontroly, určovania a vyrubovania daňových povinností, tak
aj v prípade dane z príjmov správca dane postupuje podľa Daňového poriadku, keďže procesný režim
a postup správcu dane je upravený spoločne pre rôzne druhy daní. Preto možno v určitom rozsahu
uplatňovať spoločné procesné daňové zásady a na ne nadväzujúce judikatórne závery týkajúce sa
procesného postupu podľa Daňového poriadku, ktoré sú aplikovateľné pri DPH aj pri dani z príjmov.

Aj v daňovom konaní, ktoré sa týka dane z príjmov, potom platí, že dôkazné bremeno na preukázaní
zákonných podmienok na uplatnenie daňových oprávnení pri dani z príjmov - uplatnenie daňových
výdavkov - prioritne ťaží daňový subjekt, ktorý si uplatňuje daňové výdavky, a to v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku (Tieto závery sú odobrené judikatúrou Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Sžf 10/2015 zo
dňa 03.02.2016, sp.zn. 6Sžfk 7/2016 zo dňa 27.09.2018, sp.zn. 5 Sžfk 15/2018 zo dňa 30.04.2019, na
ktoré nadväzuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 3Sfk/49/2022 zo dňa

25.07.2023). Aj v prípade dane z príjmov pritom platí, že obchodné transakcie nepostačuje deklarovať
lenpoformálnejstránke,atovystavenoufaktúrou,zmluvou,ažepredloženédokladymusiabyťodrazom
reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže mu byť uplatňované
daňové oprávnenie priznané.

45. S prihliadnutím na uvedené preto aj pri daňovej kontrole dane z príjmov je potrebné akceptovať,
že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je neobmedzené a že aj v tomto prípade ma dokazovanie
v daňovom konaní a prenos dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane
svoje pravidlá. Daňový subjekt má v daňovom konaní 2 základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť

a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi
dane aj písomné doklady, ktoré je povinný podľa právnych predpisov viesť (dôkazná povinnosť).
Týmto postupom si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť
dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne

spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložené daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a potom je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniudôkaznéhobremenamedzisprávcomdaneadaňovýmsubjektom,čopredstavujevyjadrenie

kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Uvedené závery sú ustálenými
závermi v judikatúre súdov, vychádzajúce aj z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR napr.
rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018 a sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009.

46. Kým teda z procesného hľadiska sa pri dokazovaní v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacích

konaniach postupuje pri jednotlivých daniach rovnako, nemožno opomenúť, že jednotlivé typy daní je
potrebné odlišovať, konkrétne v tom, že osobitné predpisy upravujúce jednotlivé druhy daní vymedzujú
podmienky pre uplatnenie daňových oprávnení, ktoré nie sú identické. Konkrétne Zákon o DPH
vymedzuje odlišné podmienky pre uplatnenie odpočtu DPH oproti tomu ako sú vymedzené podmienky
pre uplatnenie daňových výdavkov v Zákone o dani z príjmov. Vychádzajúc z ustanovení § 2 písm.

i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov možno vyvodiť, že základnými zákonnými podmienkami
pre uznanie daňového výdavku sú : 1. vecnosť, 2. preukázateľnosť vynaloženia a 3. zaúčtovanie.
Pri podmienke vecnosti je nutné skúmať, či sú výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie príjmov, resp. zdaniteľných príjmov. Pri podmienke zaúčtovania je potrebné skúmať, či bol
výdavok riadne zaúčtovaný, resp. zaevidovaný v daňovej evidencii. Pri podmienke preukázateľnosti

vynaloženia výdavkov je potrebné skúmať, či daňový subjekt preukázal jeho vynaloženie - vznik
daňových výdavkov, teda či takýto výdavok skutočne (reálne) vznikol, pričom na preukázanie reálnosti
výdavku nestačí len to, že bola zrealizovaná platba. Pri odplatných nadobudnutiach tovaru alebo služieb
daňový doklad musí preukazovať prijatie plnenia a zároveň je potrebné, aby bolo preukázané, že k
prijatiu tovaru alebo služby, ktoré sú deklarované v daňovom doklade, aj reálne došlo, a to v rámci

deklarovaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi. Dôkazné bremeno daňového subjektu sa
viaže práve na preukázanie uvedených podmienok, vymedzených v zákone o dani z príjmov. Taktiež
je potrebné zdôrazniť, že všetky uvedené podmienky majú objektívny charakter a nie sú viazané na
dobrú vieru daňového subjektu či na jeho obozretnosť (tieto skutočnosti môžu byť smerodajné len priuplatňovaní nároku na odpočet DPH pri preukazovaní podvodu na DPH). Pokiaľ ide o preukázanie
vecnosti a preukázateľnosti daňového výdavku, tak tieto sa vzťahujú na vzťah dodávateľ - daňový
subjekt - odberateľ, a práve vo vzťahu k týmto skutočnostiam a vo vzťahu k týmto subjektom potom

ťaží dôkazné bremeno aj daňový subjekt, ktorý si daňové výdavky uplatňuje. Žalobca dôvodne uvádza,
že prípadné pochybnosti na strane subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo druhých a
ďalších odberateľov nie sú bez ďalšieho pochybnosťami, ktoré by boli schopné spochybniť splnenie
zákonných podmienok pre uplatnenie daňového výdavku. V prejednávanej veci ale takéto skutočnosti
ani neboli daňovými orgánmi zohľadňované. V prejednávanom prípade došlo k neuznaniu daňových

výdavkov preto, že nebolo preukázané reálne dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, teda nebola
splnená podmienka preukázateľnosti a tým ani nebolo preukázané, že by žalobca výdavky vynaložil na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie svojich príjmov. Preto žalobca nedôvodne poukazuje na to, že
mu boli prečítané aj skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov a ďalších odberateľov.

47. Z uvedených záverov možno vyvodiť, že nepostačuje predložiť len faktúru a zmluvu, tak ako to

realizoval žalobca vo viacerých prípadoch, v ktorých si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatňoval
daňové výdavky. Ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú povinnosť o
uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, je potom povinnosťou správcu dane vyzvať daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku), čím sa prenáša dôkazné
bremenonadaňovýsubjektzaúčelomrozptýleniaidentifikovanýchpochybnostisprávcudane.Dôvodom

na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt ale nemôže byť akákoľvek pochybnosť správcu
dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len taká pochybnosť, ktorá
je dôvodná a ktorá má oporu v skutočnostiach zistených správcom dane, ktoré musia byť podložené
dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise a musí ísť o takú pochybnosť, ktorá je objektívne
spôsobilá vyvolať pochybnosti o splnení zákonných podmienok pre priznanie nároku na uplatnené

daňové oprávnenie. Žalobca v správnej žalobe nenamietal, že by nebol oboznámený s pochybnosťami
správcu dane v zmysle ustanovenia § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

K námietkam o neuznaní daňových výdavkov od dodávateľa MEDIA TITAN Ltd. :

48. Správca dane neuznal daňové výdavky uplatnené na základe 4 faktúr vystavených dodávateľom
MEDIA TITAN Ltd. za reklamné služby a propagáciu v sume 60 000,-eur, 60 000,-eur, 40 000,-eur a 40
000,- eur (č. 1703890, 1703891, 1703892, 1703893).

49. Vo vzťahu k záverom žalovaného a správcu dane o neuznaní daňových výdavkov z obchodných

transakcií uzavretých medzi žalobcom a dodávateľom MEDIA TITAN Ltd. žalobca uviedol väčšinou
nekonkrétne a všeobecné žalobné námietky, ktorými vyjadril všeobecný nesúhlas so závermi daňových
orgánov. Žalobca napríklad poukazoval na to, že vo vzťahu k týmto daňovým výdavkom predložil
rozsiahlu dokumentáciu, najmä Zmluvu o poskytovaní reklamných služieb zo dňa 04.01.2016 a Zmluvu
o reklame a prieskume trhu zo dňa 04.01.2016 s tým, že obidve zmluvy boli uzatvorené na dobu určitú,

a to od 04.01.2016 do 31.12.2016, ako aj dodávateľské faktúry a Rámcovú zmluvu o poskytnutí služieb
zo dňa 31.12.2016. Žalobca ale úplne opomína, že na výzvu správcu dane, aby objasnil, prečo došlo
k fakturácii služieb len za mesiac január a február 2017, keď zmluva bola uzavretá na dobu až do
31.12.2017, žalobca predložil ďalšiu Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 03.01.2017, ktorá
mala nahradiť predošlú Rámcovú zmluvu zo dňa 31.12.2016. Žalobca teda v správnej žalobe poukazuje

len na časť predložených dôkazov, pričom opomína, že zmluvy o reklame a prieskume trhu uzavreté
na dobu určitú od 04.01.2016 do 31.12.2016 nepreukazujú reálnosť plnení, ktoré boli realizované v
kontrolovanom zdaňovacom období rok 2017. Žalobca opomína aj skutočnosť, že v priebehu daňovej
kontroly predložil 4 dodávateľské faktúry a následne na výzvu správcu dane predložil iné dodávateľské
faktúry, ktoré sa nezhodovali s tými faktúrami, ktoré pôvodne predložil správcovi dane k daňovej

kontrole. Tieto skutočnosti žalobca v správnej žalobe opomína, pričom predloženie odlišných faktúr ako
aj predloženie viacerých zmlúv bez dostatočného objasnenia už samo o sebe zakladá pochybnosti o
reálnosti deklarovaných plnení.

50. Žalobca namietal, že správca dane neprihliadol na všetky dôkazy a informácie, ktoré v konaní vyšli

najavo s tým, že správca dane aj žalovaný mali vyhodnotiť vykonané dôkazy v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Daňového poriadku a v neprospech žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu.
Žalobca pri týchto žalobných námietkach len opakuje vyjadrenia prednesené v rámci daňovej kontrolya vyrubovacieho konania a nenapáda konkrétnymi žalobnými námietkami závery, ku ktorým daňové
orgány dospeli na základe vykonaného dokazovania.

51. Správca dane a ani žalovaný neprečítali žalobcovi na ťarchu skutočnosti, ktoré sa týkali dodávateľa.
Správca dane preveroval reálnosť deklarovaných plnení aj u dodávateľa, pričom bolo zistené, že
dodávateľ bol schránkovou spoločnosťou, nevykonával reálnu ekonomickú činnosť, nepodával daňové
priznania, nevykazoval žiadne obraty a nepriznal žiadne príjmy za poskytované služby v roku 2017.
Správca dane vzniesol oprávnené pochybnosti na základe dôkazov predložených žalobcom a po

preverení reálneho uskutočnenia služieb u dodávateľa, v dôsledku čoho sa dôkazné bremeno presunulo
opäť na žalobcu. Žalobca predložil len faktúry - predložil ich 2-krát a tieto sa navzájom líšili, a predložil
len zmluvy. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal ako, kým a v akých časových
obdobiach boli realizované plnenia na základe predložených rámcových zmlúv. Žalobca v priebehu
konania uviedol, že bola vypracovaná analýza, ktorá bola predmetom rámcovej zmluvy a uviedol, že
túto predloží, pričom takúto analýzu nepredložil.

52. Pokiaľ ide o realizované platby zo strany žalobcu voči dodávateľovi, tak pokiaľ tieto aj boli
zrealizované, samo o sebe to nepreukazuje reálnosť deklarovaných dodaní, a tým aj reálnosť daňových
výdavkov. Správca dane navyše preveril účet spoločnosti dodávateľa, na ktorý boli prijaté dňa
12.04.2017 platby v sume 40 000,- eur, 40 000,- eur, 60 000,-eur a 60 000,- eur v zmysle predložených

faktúr od žalobcu. Analýzou pohybov na účte za obdobie apríl 2017 bolo zistené, že nasledujúci deň
13.04.2017 došlo k prevodu sumy 145 000 eur na iný účet dodávateľa vedený v inej bankovej inštitúcii
a ďalej, že v mesiaci apríl 2017 boli uskutočnené výbery v hotovosti vo vysokých čiastkach konateľom
dodávateľa MEDIA TITAN Ltd. A. B.. Po prevedení peňažných prostriedkov v sume 145 000,- eur na účet
dodávateľa MEDIA TITAN Ltd. v inej bankovej inštitúcii, došlo v priebehu mesiaca apríl 2017 k výberom

vysokých čiastok z tohto účtu v hotovosti. Uvedené skutočnosti sú takými zistenými skutočnosťami, ktoré
taktiež spochybňujú reálnosť dodaní, na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky, teda aj
preukázateľnosť daňových výdavkov.

53. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nad rámec medzinárodnej výmeny informácií, ktorá sa

týkala deklarovaného dodávateľa MEDIA TITAN Ltd., nevykonal žiadne vlastné dokazovanie, správny
súd poukazuje na to, že správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní preveruje, či sú
splnené podmienky na realizáciu príslušného daňového oprávnenia, v tomto prípade na uplatnenie
daňových výdavkov. Úlohou správcu dane nie je zisťovať v plnej miere všetky skutočnosti o tom, ako sa
obchodné transakcie stali, pretože správca dane len verifikuje tvrdenia daňového subjektu, a pokiaľ na

základe vykonaného preverenia dospeje k relevantným pochybnostiam o tvrdeniach daňového subjektu,
dôkazné bremeno sa presúva na daňový subjekt. V prejednávanej veci žalobca predložil len zmluvy
a faktúry (v dvoch odlišných vyhotoveniach), preverovaním správca dane nadobudol odôvodnené
pochybnosti o reálnosti dodania služieb, pretože zo strany žalobcu ani zo strany dodávateľa nebol
predložený žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval a preukazoval ako, kto a aké konkrétne služby na základe

predložených faktúr a zmlúv realizoval.

54. Pokiaľ žalobca poukazoval na výsluch konateľa dodávateľa MEDIA TITAN Ltd. dňa 21.02.2023, tak
žalobca len uvádza, že tento svedok potvrdil uskutočnenie predmetných obchodov a podrobne popísal
priebeh ako aj okolnosti predmetného zdaniteľného plnenia. Daňové orgány vyhodnotili výpoveď tohto

svedka ako všeobecnú a nekonkrétnu s tým, že bol jediným konateľom a jedinou osobou oprávnenou
konať za spoločnosť, pričom spoločnosť nemala iných zamestnancov, preto bolo dôvodné očakávať,
že bude vypovedať konkrétne skutočnosti o deklarovaných obchodných transakciách. Navyše príjem
od spoločnosti žalobcu mal byť jediným príjmom tejto spoločnosti. Daňové orgány poukázali na to, že
svedok odpovedal tak, že si nevybavuje konkrétne skutočnosti, poukazoval na časový odstup a nevedel

ani uviesť, ktorá zmluva bola pre rok 2017 v platnosti, nepodal jednoznačné vyjadrenie vysvetľujúce
dôvod uzatvorenia dvoch zmlúv. Žalobca v žalobných námietkach v správnej žalobe všeobecne uvádza,
že vypočutý konateľ dodávateľa popísal priebeh ako aj okolnosti zdaniteľného plnenia, pričom vôbec
konkrétnymi žalobnými námietkami nerozporuje závery, ktoré daňové orgány vyvodili z výpovede
tohto svedka. Podľa správneho súdu závery, ktoré daňové orgány z výpovede tohto svedka vyvodili,

zodpovedajú obsahu svedeckej výpovede.

55. Podľa správneho súdu nebolo preukázané, že by správca dane a žalovaný nedostatočne zistili
skutkový stav a že by postupovali selektívne a svojvoľne v neprospech žalobcu. Pokiaľ ide opoukazovanie na nekontaktnosť dodávateľskej spoločnosti s tým, že túto nemožno pričítať na ťarchu
kontrolovaného daňového subjektu, týmto námietkam nemožno priznať relevanciu. Správca dane na
základe Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 101808291/2021 žiadal preveriť tento zahraničný

daňový subjekt a bolo mu oznámené, že spoločnosť bola založená 17.08.2015 a zrušená 03.10.2017,
adresa sídla spoločnosti 71-75 Shelton Street je známou adresou prevádzkovej kancelárie, kde je
registrovaných viac ako 5000 spoločností, spoločnosť nepodala žiadne daňové priznanie ani účtovné
závierky britskej daňovej správe. Zároveň bol vypočutý konateľ spoločnosti MEDIA TITAN Ltd. A. B..
Podľa záznamov v systéme VIES dodávateľ nenahlásil žiadne dodania tovarov a služieb pre žalobcu v

1.Q roku 2017. V tomto prípade teda nebolo nepriznané daňové oprávnenie z dôvodu nekontaktnosti
dodávateľa, pretože správca dane preveroval dodávateľa na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií a zároveň vypočul aj bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa (v čase deklarovaných
plnení). Nešlo o prípad, že by správca dane za dôvod neuznania daňových výdavkov považoval to,
že deklarovaný dodávateľ nepredložil účtovné alebo iné doklady o deklarovaných plneniach, pretože je
nekontaktný alebo zanikol. Ani z informácií poskytnutých zahraničnou daňovou správou, ani z informácií

obsiahnutých vo výpovedi bývalého konateľa dodávateľa (v čase realizácie plnení), ako ani z dôkazov
predložených žalobcom (len faktúry a zmluvy) nebolo preukázané, že daňové výdavky boli skutočne
vynaložené za reálne (materiálne realizované) plnenia.

56. Správny súd z obsahu preskúmavaných rozhodnutí ako aj z obsahu administratívneho spisu nemal

preukázané, že by daňové orgány postupovali v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní takým
spôsobom, že by aplikovali zásady a postupy týkajúce sa DPH, ktorých uplatnenie by bolo pre daň z
príjmov právnickej osoby neaplikovateľné. Naopak, daňové orgány vyhodnocovali uplatnené daňové
výdavky v zmysle podmienok zakotvených v Zákone o dani z príjmov a aj procesný postup podľa
Daňového poriadku bol správny. Zároveň správny súd nezistil, že by žalobca nedostal konkrétne

odpovede na ním prednesené odvolacie námietky.

K námietkam o neuznaní daňových výdavkov od dodávateľa E – RAN Slovakia spol. s r.o. :

57. Správca dane neuznal odpočítanie dane z troch faktúr vystavených dodávateľom E – RAN Slovakia

spol.s.r.o.,atozaposúdenieenergetickejnáročnostiazanájomlešeniaazdvíhacejplošiny(č.1713619,
1713926 a 1713927).

58. V časti správnej žaloby, ktorou žalobca namietal závery správcu dane a žalovaného týkajúce
sa neuznania daňových výdavkov z faktúr vystavených uvedeným dodávateľom, žalobca predniesol

všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré sú vyjadrením nesúhlasu žalobcu so závermi správcu
dane bez bližšieho odôvodnenia.

59. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a informácie,
ktoré svedčili v jeho prospech a ktoré preukazujú podstatné okolnosti týkajúce sa daňovej kontroly,

že nevykonal navrhnuté dôkazy a že nevyhodnotil všetky získané a predložené dôkazy vo vzájomnej
súvislosti s vyjadreniami žalobcu ako daňového subjektu, týmto žalobným námietkam nemožno priznať
relevanciu. Žalobca konkrétne neuvádza, na aké konkrétne skutkové zistenia, vyvodené z vykonaného
dokazovania, ktoré mali byť v prospech žalobcu a v prospech preukázania reálnosti daňových výdavkov,
správca dane a žalovaný neprihliadali, a prečo potom ich závery nemali obstáť. Nie je ani zrejmé aké

ďalšie dôkazy mal navrhovať žalobca, ktorým zo strany daňových orgánov nebolo vyhovené.

60. Pokiaľ žalobca uvádzal, že predložil rozsiahlu dokumentáciu, najmä Zmluvu o nájme nebytových
priestorov zo dňa 29.12.2016, faktúry, súpisy materiálu a prílohy k faktúram, tak v tejto súvislosti správny
súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý poukázal na to, že už správca dane

pri prerokovaní pripomienok k Protokolu z daňovej kontroly upozornil žalobcu, že Zmluva o nájme
nebytových priestorov zo dňa 29.12.2016 nemá súvis s posudzovaným plnením od dodávateľa E – RAN
Slovakia spol. s r.o., keďže sa jednalo o faktúry za dodávku stavebného materiálu podľa Rámcovej
kúpnej zmluvy zo dňa 31.01.2017, faktúry za stavebné práce podľa Zmluvy o dielo zo dňa 30.03.2017,
faktúry za prenájom lešenia a faktúry za posúdenie energetickej náročnosti. Žalobca vôbec konkrétne

neuvádza, aký súvis mala mať uvedená zmluva s dodaniami, z ktorých neboli uznané daňové výdavky.
Pokiaľ žalobca poukazoval aj na faktúry, súpisy materiálu a prílohy k faktúram, taktiež konkrétne
neuvádza, ako mali byť nimi preukázané dodania, z ktorých neboli uznané daňové výdavky, pričomsprávca dane neuznal uplatnené daňové výdavky z faktúr, ktorými malo byť žalobcom zaplatené za
posúdenie energetickej náročnosti a za na prenájom lešenia a zdvíhacej plošiny.

61. Žalobca na viacerých miestach správnej žaloby poukazuje na to, že bolo jednoznačne preukázané,
že tovary a služby boli dodané, pričom ale neuvádza konkrétne námietky, ktorými by rozporoval závery
daňových orgánov o tom, že nebola preukázaná reálnosť plnenia vo vzťahu k trom faktúram, resp. pri
jednejfaktúrezalešenie,ktorésúviselosrekonštrukčnýmiprácamivareáliBakovajama,išlootechnické
zhodnotenie hmotného majetku, a preto táto položka mala byť zahrnutá medzi náklady súvisiace s

obstaraním dlhodobého hmotného majetku. Žalobca v správnej žalobe neprednáša konkrétne žalobné
námietky, prečo by neuznanie daňových výdavkov z tých dôvodov, ktoré sú uvedené v rozhodnutí
správcu dane a žalovaného, nemalo z hľadiska zákonnosti obstáť.

62. Pokiaľ žalobca poukazoval na výpoveď L. I. - konateľ spoločnosti E – RAN Slovakia spol. s r.o. v
čase dodania plnení, tak vo vzťahu k dodaniam, z ktorých neboli uznané daňové výdavky - posúdenie

energetickejnáročnostiobjektuanávrhoptimalizácie,tentosvedokuviedol,žeonosobnesanarealizácii
fakturovaných služieb nepodlieľal a tieto veci zabezpečoval druhý konateľ pán N. s externými firmami,
ktoré sa na to špecializovali (Zápisnica č. 1019836704/2021 zo dňa 20.10.2021). Svedok G. O. N. vo
výpovedi k faktúram za posúdenie energetickej náročnosti objektu (Zápisnica č. 101464164/2021 zo
dňa 11.08.2021) nevedel uviesť, aké písomnosti a zmluvy boli podpísané a uzavreté, uviedol, že služby

boli vykonávané na prelome rokov 2016 a 2017 a v roku 2017, služba bola dodaná v subdodávke, ale
nepamätal si dodávateľov, malo sa jednať o stavbu Bakova jama a objekt vo Zvolene, bol vytvorený
elaborát - pasportizácia budov, ale nevedel komu bol odovzdaný. Z uvedeného je zrejmé, že nie je
pravdivé tvrdenie žalobcu, že svedok L. I. by uviedol pri výpovedi také skutočnosti, ktoré by bolo možné
zohľadniť ako relevantné pri posudzovaní daňových výdavkov, ktoré neboli uznané.

63. Vo vzťahu k dodávateľovi E – RAN Slovakia spol. s r. o. správca dane oboznámil žalobcovi
pochybnosti v podaní č. 102607078/2021 zo dňa 20.12.2021 a vyzval ho na predloženie dôkazov, pričom
žalobca na uvedenú výzvu nereagoval.

64. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že daňové výdavky majú neosobný charakter a je rozhodujúca
materiálna existencia tohto výdavku, bez ohľadu na vady v deklarovanom záväzkovo-právnom
(osobnom)vzťahu,takktomutopoukazunazáverzrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúduSRsprávny
súd považuje za potrebné uviesť, že v prejednávanej veci neboli daňové výdavky uznané práve z
dôvodu,ženebolapreukázanáichmateriálnaexistenciaaniezdôvodu,žebynebolosporné,žepredmet

plnenia bol dodaný, ale bol spochybnený jeho dodávateľ.

65. Žalobca všeobecne namieta, že pokiaľ on neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal, že
tovary a služby boli dodané za účelom dosiahnutia, udržania a zabezpečenia príjmov, mal správca
dane doplniť dokazovanie. Ani tejto námietke nemožno priznať relevanciu, nakoľko úlohou správcu dane

nie je nahrádzať dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Preukázať splnenie podmienok na uplatnenie
daňového oprávnenia zaťažuje daňový subjekt a správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno pri kontrole
splnenia podmienok na priznanie daňového oprávnenia (ktoré bolo daňovým subjektom uplatnené) len
v takej miere, v akej pri verifikácii/preverení splnenia podmienok na uplatnenie daňových oprávnení
vzídu pochybnosti o splnení zákonom stanovených podmienok. Teda správcu dane zaťažuje dôkazné

bremeno len vo vzťahu k pochybnostiam, ktoré vyvstali na základe preverenia splnenia podmienok
na uplatnenie daňového oprávnenia – v tomto prípade daňových výdavkov. Inak povedané správca
dane nie je oprávnený spochybniť splnenie podmienok na uplatnenie daňového výdavku na základe
akýchkoľvek dôvodov, ale len na základe takých dôvodov, ktoré sú podložené dôkazmi tvoriacimi
obsah administratívneho spisu a len preukázanie pochybností tvorí dôkazné bremeno správcu dane.

V prejednávanom prípade žalobca vo vzťahu k plneniam, z ktorých neboli uznané daňové výdavky,
predložil len faktúry a konkrétne dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že bola poskytnutá služba - posúdenie
energetickej náročnosti, nepredložil. Ani žalobca ani jeho priamy dodávateľ nepreukázali zhmotnenie
dodanej služby predložením nejakého dokumentu.

66. Vo vzťahu k neuznania daňového výdavku na základe faktúry č. 1713927 žalobca v správnej žalobe
neprednáša žiadnu konkrétnu argumentáciu, ktorou by rozporoval závery daňových orgánov, na základe
ktorých nebol uznaný tento daňový výdavok.67. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nebola zohľadnená dobrá viera a náležitá obozretnosť, vo
vzťahu k tejto žalobnej námietke správny súd poukazuje na závery judikatúry Najvyššieho správneho
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 3Sfk/49/2022 zo dňa 25.07.2023, v ktorom najvyšší správny súd uviedol,

že podmienky stanovené v Zákone o dani z príjmov pre uznanie daňových výdavkov (nákladov) majú
objektívny charakter a nie sú viazané na dobrú vieru daňového subjektu či obozretnosť, teda podmienky
uplatnenia daňového výdavku buď objektívne sú alebo nie sú dané (bod 42. uvedeného rozhodnutia).

68. Žalobca nedôvodne uvádza, že správca dane aplikoval kritériá uplatňované pri kontrole DPH, pričom

naopak sám žalobca uvádza v rámci žalobných námietok aj poukaz na také rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR a Súdneho dvora EÚ, v ktorých sú vyslovené závery vo vzťahu k DPH a nie sú použiteľné pre
daňovú kontrolu dane z príjmov právnickej osoby. Správny súd nezistil, že by boli zo strany daňových
orgánov realizované také postupy alebo aplikované také zásady, ktoré by boli použiteľné len pri dani z
pridanej hodnoty. Naopak, správca dane sa v rámci daňovej kontroly zameral na preukázanie splnenia
podmienok na uznanie daňových výdavkov a relevantným spôsobom spochybnil, že bolo realizované

dodanie predmetu plnia, v súvislosti s ktorým si žalobca uplatnil daňový výdavok.

K námietkam o neuznaní daňových výdavkov od dodávateľa EUROFUTURA s.r.o.:

69. Žalobca si uplatnil daňový výdavok na základe faktúry vystavenej dodávateľom EUROFUTURA

s.r.o. (č. 20170502), a to za prieskum trhu a marketingové služby. Žalobca predložil správcovi dane
len uvedenú dodávateľskú faktúru zo dňa 02.05.2017 a žiadne iné doklady alebo zmluvu nepredložil.
Výzvou č. 100213187/2021 zo dňa 08.02.2021 žiadal správca dane žalobcu, aby predložil dôkazy, ktoré
preukážu uskutočnenie fakturovaných služieb, zároveň žiadal o predloženie dôkazov, ako aj o uvedenie
skutočností, ktorými by žalobca popísal, čo bolo konkrétne predmetom dodania, kto a v akých termínoch

tieto dodania realizoval. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 07.04.2021 nepredložil žiadne dôkazy a
nepredniesol žiadne vysvetlenia k preverovanej faktúre, uviedol len: „EUROFUTURA - bude doložené
dodatočne.“

70. Správca dane zisťoval aktuálny trvalý a prechodný pobyt osoby C. D., ktorý bol v období od

12.12.2016 do 05.12.2017 spoločníkom a konateľom dodávateľa EUROFUTURA s.r.o. Správcovi dane
bola oznámená adresa trvalého pobytu P. XX. XXXXXXX XX/XX, Q.. Zásielky doručované na uvedenú
adresu - predvolanie na pojednávanie za účelom vypočutia, sa správcovi dane vrátili s poznámkou
„adresát neznámy“. Ani po opakovaných pokusoch sa správcovi dane nepodarilo zistiť inú adresu
ako uvedenú adresu trvalého pobytu bývalého konateľa spoločnosti dodávateľa. Bolo vykonané aj

fyzické preverenie na adrese trvalého pobytu, kde bývala manželka pána C. D. oznámila, že v mieste
trvalého pobytu sa nezdržiava od roku 1995 a nemá o ňom žiadne informácie. Z výpisu z obchodného
registraspoločnostiEUROFUTURAs.r.o.bolozistené,žetátospoločnosťzanikla06.12.2017vdôsledku
zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť TRINIDAD, s.r.o., Sienkiewiczova 4, Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, k IČO : 46 975 870. Následne došlo k výmazu spoločnosti TRINIDAD

s.r.o. dňa 12.01.2018 a spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Bau - Invest, s.r.o.,
Trenčianske Bohuslavice 242, IČO : 35 800 402. Následne dňa 30.01.2018 došlo k výmazu spoločnosti
Bau - Invest s.r.o. ex offo.

71. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že boli začaté daňovej kontroly u

daňového subjektu Bau - Invest s.r.o., ale tieto boli ukončené z dôvodu výmazu tejto spoločnosti. Daňový
subjekt počas prebiehajúcich daňových kontrol so správcom dane nekomunikoval, zásielky nepreberal
a na výzvy správcu dane nereagoval, neboli predložené žiadne dôkazy. V mieste sídla spoločnosti bolo
zistené, že tam spoločnosť nemala prenajaté žiadne priestory, mala tam len poštovú schránku. Správca
dane konštatoval, že za zdaňovacie obdobie rok 2017 daňový subjekt EUROFUTURA s.r.o. nepodal

daňové priznanie, a teda nepriznal žiadne tržby z deklarovaných služieb, pričom podľa daňového
priznania na dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie rok 2016 boli hlavným predmetom
činnosti tohto daňového subjektu ostatné stavebné kompletizačné a dokončovacie práce.

72. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný uviedol, že správca dane nepreniesol zodpovednosť za

konanie jeho dodávateľa na žalobcu a že si mal vybrať obchodných partnerov s určitou dávkou
obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie
fakturovaných služieb, správny súd tieto závery žalovaného nepovažuje za nezákonné a spôsobilé
privodiť zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k daňovým výdavkomuplatneným na základe faktúry od spoločnosti EUROFUTURA s.r.o. je potrebné uviesť, že predmetom
dodaniamalibyťslužby–prieskumtrhuamarketingovéslužby,pričomžalobcaokremfaktúrynepredložil
žiadne iné dôkazy a ani v konkrétnostiach správcovi dane nepopísal a neobjasnil, čo malo byť

predmetom tohto dodania. Samotná faktúra odkazuje na prílohu, ktorá mala byť prílohou faktúry ale
žalobca ju nepredložil. Žalobca vôbec neobjasnil ani samotný predmet dodania takým spôsobom, že
by tento bližšie popísal vymedzením skutkových okolností. Správca dane sa snažil preveriť okolnosti
deklarovaného dodania služby u dodávateľa, pričom spoločnosť dodávateľa zanikla v dôsledku zlúčenia
s právnym nástupcom, ktorý zanikol v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom a tento právny nástupca

zanikol ex offo. Správca dane vykonal aj rozsiahle úkony za účelom zabezpečenia výsluchu bývalého
konateľa spoločnosti EUROFUTURA s.r.o. Správca dane komunikoval žalobcovi svoje pochybnosti vo
výzve č. 100238976/2022 zo dňa 07.02.2022 a žalobca na výzvu správcu dane nereagoval a nepredložil
žiadne dôkazy.

73. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na to, že mu nie je možné pričítať na zodpovednosť

následné správanie sa a nekontaktnosť jeho dodávateľa, prípadne neplnenie si účtovných, daňových
alebo iných povinností dodávateľom, správny súd v prejednávanej veci nezistil, že by takéto skutočnosti
boli žalobcovi pričítané na zodpovednosť. V prejednávanej veci nejde o taký prípad, že by žalobca
predložil faktúru, popísal, čo bolo predmetom dodania a predložil prípadne aj iné dôkazy, ktorými
by bolo možné preukázať reálnosť deklarovaného plnenia a následné preverovanie u dodávateľa

by bolo znemožnené pre jeho nekontaktnosť alebo neplnenie si povinností. Overovanie dodania u
deklarovaného dodávateľa ohľadne reálnosti plnenia bolo správcom dane vykonávané v podstate v
prospech žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu, pričom žalobca už na začiatku svoju dôkaznú
povinnosť–dôkaznébremenoneuniesol,pretožepredložillenfaktúruaneprodukovalžiadnedôkazy,ani
len nevysvetľoval bližšie a konkrétne okolnosti, predmet a čas deklarovaného dodania služieb, ktoré by

preukazovali a objasňovali, čo bolo predmetom plnenia a že plnenie bolo reálne dodané. Preto neobstojí
odkaz žalobcu na závery judikatúry Najvyššieho súdu SR o tom, že aj prípadne vyslovené pochybnosti
zo strany správcu dane musia byť preukázané dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú, pričom musia mať minimálne rovnakú vypovedaciu schopnosť, závažnosť a vierohodnosť
ako dôkazy predložené daňovým subjektom (tu neboli úplné „počiatočné“ tvrdenia daňového subjektu).

V prejednávanej veci daňové orgány svoje závery neopierali o domnienky alebo konštrukcie, pretože
vo vzťahu k dodávateľovi EUROFUTURA s.r.o. žalobca okrem faktúry nepredložil nijaký dôkaz, ktorý
by preukazoval reálnosť dodania a ani len popisom nevysvetlil, čo malo byť predmetom dodania a ako
malo byť plnenie realizované.

74. Žiada sa ešte upozorniť, že v rámci žalobných bodov týkajúcich sa dodávateľa EUROFUTURA
s.r.o. žalobca poukazuje na závery Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach, ktoré sa ale týkali DPH,
konkrétne účasti resp. vedomosti daňového subjektu o daňovom podvode, pričom tieto závery judikatúry
Najvyššieho súdu SR, ktoré žalobca uvádza v správnej žalobe, nie sú použiteľné pre daň z príjmov
právnickej osoby (iné podmienky pre uznanie daňových výdavkov, oblasť dane z príjmov nie je

harmonizovaná na úrovni EÚ, preto je nepoužiteľná aj judikatúra Súdneho dvora EÚ, ktorá sa týka DPH).

75. Správca dane v tejto veci vo vzťahu k dodávateľovi EUROFUTURA s.r.o. neprekročil rozsah
dôkazného bremena, ktoré zaťažovalo žalobcu ako daňový subjekt, pretože je predovšetkým
jeho povinnosťou obstarať si dôkazy na preukázanie splnenia daňových podmienok, konkrétne na

preukázanie podmienok pre uznanie daňového výdavku. Je na daňovom subjekte akého obchodné
partnera si vyberie a aké dôkazy si obstará pre účely možnej potreby preukazovania reálnosti daňového
výdavku.

76. Nie je pravdou, že by žalobcovi v tomto prípade boli pričítané na zodpovednosť také skutočnosti,

ktoré nastali ex post (ktoré by bolo možné pričítať na zodpovednosť pri podvode na DPH v zmysle
ustálených záverov judikatúry pri posudzovaní splnenia podmienok na odpočet DPH). V prejednávanej
veci dôvodom neuznania daňového výdavku nebola následná nekontaktnosť bývalého konateľa
dodávateľa, resp. dodávateľa samotného (v dôsledku zlúčenia a zániku). Správca dane vykonal
preverenie vo vzťahu k dodávateľovi, jeho právnym nástupcom a bývalému konateľovi deklarovaného

dodávateľa za účelom preverenia dodania služby, vo vzťahu ku ktorej žalobca predložil len faktúru a
nepredložil žiadne iné dôkazy (ani prílohu, na ktorú sa faktúra odvolávala), ani len neobjasnil, čo malo
byť predmetom dodania služby. Taktiež správny súd nezistil, že by sa žalovaný k odvolacím námietkam
žalobcu v preskúmavanom rozhodnutí nevyjadril, pretože vo vzťahu k dodávateľovi EUROFUTURAs.r.o. žalovaný dostatočne zodpovedal prednesené odvolacie námietky. Podstatné je, že žalobca okrem
faktúry nepredložil iné doklady, ani len neobjasnil predmet a okolnosti dodania služieb v písomných
vyjadreniach.

K námietkam o neuznaní daňových výdavkov od dodávateľa TIME TRADE, s.r.o.:

77. Žalobca si uplatnil daňové výdavky na základe faktúr od dodávateľa TIME TRADE, s.r.o.: za nájom
kancelárskych, skladových a archívnych priestorov v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo

dňa 02.01.2017 (nebytové priestory nachádzajúce sa v admin. budove na adrese Mierové námestie 37,
Trenčín, I.PP o výmere 145 m2); za nájom archívnych a skladových priestorov na základe Zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 23.02.2009 vrátane dodatku zo dňa 01.05.2014 (nebytové priestory
nachádzajúce sa v adm. budove Mierové námestie 37 Trenčín o výmere 163,81 m2); za využívanie
bezpečnostnej schránky a skladovania veci v bezpečnostnom sejfe nachádzajúcom sa na adrese
Mierové námestie 37, Trenčín v období od 01.01.2007 do 31.08.2017 v zmysle Zmluvy o využití služieb

bezpečnostnej schránky a skladovaní veci zo dňa 03.01.2017 a za vykonanie čistenia kamiónových
súprav v zmysle Zmluvy o dielo na poskytovanie čistiacich a upratovacích služieb zo dňa 03.01.2017.

78. Správca dane vykonal miestne zisťovanie u dodávateľa TIME TRADE, s.r.o. na adrese Mierové
námestie 37, Trenčín, kde bolo zistené (Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 102240557/2021 zo dňa

11.11.2021), že v priestoroch v suteréne sa nachádzajú šanóny s účtovnými a daňovými dokladmi
žalobcu, preto daňové výdavky na základe faktúr súvisiacich so Zmluvou o nájme nebytových priestorov
zo dňa 23.02.2019 vrátane jej dodatku zo dňa 01.06.2014 boli správcom dane uznané.

79. Žalobca v správnej žalobe v časti týkajúcej sa daňových výdavkov uplatnených na základe faktúr

od dodávateľa TIME TRADE, s.r.o. namietal, že tak on ako aj dodávateľ predložili dostatočné množstvo
dôkazov a rozsiahlu dokumentáciu a že správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a informácie,
ktoré svedčili v prospech žalobcu, pričom podľa žalobcu z predložených dokladov jasne vyplývala
preukázateľnosť výdavkov. Táto skupina žalobných námietok je len vyjadrením všeobecného nesúhlasu
so závermi, ku ktorým dospeli daňové orgány, pričom žalobca neuvádza konkrétne na aké konkrétne

dôkazy a skutočnosti z nich vyvodené daňové orgány neprihliadli, opakovane poukazuje na dôkazy
- písomnu dokumentáciu, ktorá bola doložená ním aj dodávateľom, pričom konkrétne nenamieta a
neuvádza, v čom vidí vyhodnotenie dôkazov a zistenie skutkového stavu ako aj právne posúdenie
veci daňovými orgánmi ako nedostatočné, prípadne v čom je logická chyba vo vyhodnotení daňovými
orgánmi a aké nesprávne závery z vykonaného dokazovania, ktoré sa potom preniesli aj do právneho

posúdenia, boli zo strany daňových orgánov vykonané. Žalobca opätovne poukázal len na predložené
faktúry a zmluvy bez bližšej argumentácie ozrejmujúcej skutkové okolnosti. Taktiež nie je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho odvolacími námietkami vo vzťahu k týmto
neuznaným daňovým výdavkom, pretože žalovaný sa s odvolacími námietkami vysporiadal a uviedol
priliehajúcu argumentáciu.

80. Námietka žalobcu o porušení ustanovenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku, v zmysle ktorého
správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely, nie je dôvodná. Pokiaľ správca dane uznal jednu skupinu daňových výdavkov na základe
faktúr vystavených dodávateľom TIME TRADE, s.r.o., a to na základe Zmluvy o nájme nebytových

priestorov zo dňa 23.02.2009, vrátane dodatku zo dňa 01.05.2014, tak správca dane dostatočne logicky
a preskúmateľné ozrejmil, prečo táto skupina daňových výdavkov bola uznaná. Správca dane realizoval
miestne zisťovanie v budove na adrese Mierové námestie 37, Trenčín, v ktorej mal mať žalobca
prenajaté priestory v suteréne a aj priestory na prvom podlaží. Priestory v suteréne boli prenajaté na
základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23.02.2009 vrátane dodatku zo dňa 01.05.2014

a nebytové priestory na prvom podzemnom podlaží mali byť prenajaté na základe Zmluvy o nájme
nebytovýchpriestorovzodňa02.01.2017.Primiestnomzisťovanívykonanomdňa11.11.2021(Zápisnica
č. 102240557/2021) správca dane zistil, že v suteréne sa nachádzajú šanóny s daňovými a účtovnými
dokladmi žalobcu, preto uznal daňové výdavky na prenájom týchto priestorov. Pokiaľ išlo o priestory na
prvomnadzemnompodlaží,tietoužboliprenajatéspoločnostiProgressShops.r.o.,ktoráichsprístupnila

k ohliadke, pričom išlo o priestory pozostávajúce z niekoľkých miestností – vstupnej haly, niekoľkých
kancelárií,kuchynkyskuchynskoulinkou,miestnostísosejfomasociálnymzariadením.Žalobcaknájmu
týchto priestorov (ktoré majú iný účel využitia ako skladovanie) neuviedol žiadne konkrétne okolnosti a
nevysvetlil, prečo bolo potrebné v uvedenej budove na Mierovom námestí 37, Trenčín prenajať priestoryv suteréne a aj priestory na prvom podlaží. Žalobca na opakované výzvy správcu dane a na vznesené
pochybnosti o tom, aby žalobca objasnil prečo bolo potrebné prenajať priestory, kto ich používal a pod.
neobjasnil žiadne skutočnosti, pričom žiadne skutočnosti bližšie neuviedla ani konateľka dodávateľa

TIME TRADE, s.r.o. Taktiež pokiaľ ide o prenájom a využívanie bezpečnostnej schránky a o skladovanie
vecí v bezpečnostnom sejfe na základe Zmluvy o užívaní služieb bezpečnostnej schránky a skladovaní
veci zo dňa 03.01.2017, žalobca v konkrétnostiach neobjasnil, prečo bolo potrebné zabezpečiť prenájom
bezpečnostnej schránky a čo konkrétne malo byť v nej uchovávané. Až vo vyjadrení k Protokolu
z daňovej kontroly žalobca všeobecne uviedol, že tam boli umiestnené úverové zmluvy, notárske

zápisnice, mzdová agenda, zmenky a ručiteľské vyhlásenia. Na otázku správcu dane, prečo mala byť
na základe uvedenej zmluvy bezpečnostná schránka využívaná len po časť roka 2017 (8 mesiacov)
a kde boli predtým a potom uložené doklady, žalobca nič neobjasnil, nevysvetlil potrebu umiestnenia
dokumentov v bezpečnostnej schránke len v období ôsmich mesiacov z roka 2017. Pokiaľ išlo o
služby čistenie kamiónových súprav v zmysle Zmluvy o dielo na poskytovanie čistiacich a upratovacích
služieb zo dňa 03.01.2017, tak je nesporné, že žalobca bol v preverovanom zdaňovacom období

vlastníkom kamiónov a že v rámci jeho podnikateľskej činnosti mohla vzniknúť potreba zabezpečiť
čistenie kamiónov. Žalobca ale súvisiacu faktúru č. 1713868 nepredložil ani pri prvotnom predložení
dokladov, predložili ju až na opakovanú výzvu správcu dane (č. 101977509/2020) a nepredložil žiadne
ďalšie doklady. Ani vo svojich vyjadreniach nijakým spôsobom neobjasňoval, ktoré kamióny mali byť v
období od 01.01.2017 do 31.10.2017 predmetom čistenia, ako a kedy mala byť táto činnosť vykonávaná,

v akých priestoroch, aké osoby zabezpečovali čistenie, kto prevzal prípadne vyčistené kamióny a
skontroloval, či práce boli realizované. Taktiež ani výpoveď konateľky spoločnosti TIME TRADE, s.r.o. E.
C. nepotvrdila realizáciu týchto služieb, pretože neuviedla konkrétne odpovede, uviedla, že sa jednalo o
očistenie ťahačov, pričom nevedela uviesť ich počet, mali sa čistiť v Bakovej jame a cez víkendy, areál
mal byť otvorený, práce mala vykonávať ona s deťmi (17 a 10 rokov ), s otcom a rodinnými príslušníkmi,

ktorí neboli zamestnancami a nebrali plat za prácu, prepravovať za účelom výkonu práce do Zvolena sa
mali s otcom alebo bývalým manželom, ťahače mali byť odomknuté a bez osobných vecí šoférov, pričom
nevedela uviesť, kto za spoločnosť žalobcu bol pri sprístupnení ťahačov a nevedela svoje tvrdenia nijako
preukázať, uviedla, že nemala nijaké náklady a všetko to bolo v rámci rodiny (Zápisnica o výsluchu
svedkač.10158788/2023zodňa22.06.2023).Takútoargumentáciunemožnouznať,pretožezákladným

cieľom vykonávania podnikateľskej činnosti je dosiahnutie zisku, a preto realizácia prác prostredníctvom
rodinných príslušníkov s tým, že nemali vzniknúť nijaké náklady (museli vzniknúť náklady na prepravu
do Zvolena, na čistiace prostriedky a pod.) je nelogická. Konateľka spoločnosti TIME TRADE, s.r.o.
dokonca uviedla, že spoločnosť sa mala venovať prenájmu priestorov, ale nemala vedomosť o akých
záležitostiach ona sama ako konateľka rozhodovala a aké úkony za spoločnosť vykonávala, pretože

bola aj zamestnancom. Uviedla, že si nepamätá koho poverila na základe plnomocenstva na konanie
za spoločnosť, pričom spoločnosť zastupovala od 31.12.2013 jej sestra pani A. F., ktorá mala aj viesť
účtovníctvo. Konateľka nevedela uviesť presne počet zamestnancov a menovala len dvoch, a nevedela
ani,kdesanachádzajúdokladyspoločnosti.Zostranyžalobcutaknebolidostatočnepreukázanédaňové
výdavky za nájom priestorov na prvom podlaží v budove na adrese Mierové námestie 37, Trenčín a

taktiež neboli preukázané daňové výdavky na prenájom bezpečnostnej schránky a ani daňové výdavky
na čistenie kamiónov, pričom preukázať ich realizáciu sa nepodarilo ani preverením správcu dane
vykonaným u dodávateľa.

81. Žalobca v správnej žalobe poukazuje na to, že mal takmer 300 kamiónov a 400 a viac zamestnancov

a teda že je zrejmé, že disponoval takým objemom mzdovej a účtovnej agendy, ktorú bolo potrebné
archivovať a nebolo možné ju umiestniť v jednej budove. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu správny súd
uvádza, že daňové výdavky na prenájom skladových a archívnych priestoroch v suteréne budovy
na Mierovom námestí 37, Trenčín boli uznané. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu použitia
bezpečnostnej schránky, tak žalobca len tvrdí, že tam bolo potrebné umiestniť úverové zmluvy, notárske

zápisnice, mzdovú agendu, zmenky ako aj ručiteľské vyhlásenia, pričom táto bezpečnostná schránka
bola využívaná len počas ôsmich mesiacov roka a žalobca neuvádza, tak ako to uviedli daňové orgány, a
neobjasňuje, prečo práve v tomto období potreboval bezpečnostnú schránku a kde boli doklady uložené
predtým a potom a ako to prípadne súviselo s nájmom priestorov na prvom pozemnom podlaží.

82. Žiada sa ešte uviesť, že žalobca uvádza v správnej žalobe vo vzťahu k týmto daňovým výdavkom
aj takú argumentáciu s odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá nie je priliehavá
prejednávanej veci. Poukazuje napríklad na závery, že za závažné pochybenie, ktoré má dopad na
práva daňového subjektu, možno vyhodnotiť jednak jedno závažné pochybenie alebo viacero relatívnesamostatných právnych pochybení, pričom vôbec nie je zrejmé, ako by táto argumentácia mala
priliehať prejednávanej veci. Taktiež je potrebné upozorniť, že žalobca uvádza argumentáciu, že správca
dane získal množstvo dôkazov ako sa obchod uskutočnil a že mal vplyv na dosiahnutie, udržanie

a zabezpečenie príjmu, avšak formálne nedostatky konania na strane dodávateľa reklamy, ktoré sú
sekundárnej povahy (účtovanie) mali mať pre správcu dane význam ako priťažujúce okolnosti a mali
spôsobovať pochybnosť, pričom je potrebné zdôrazniť, že predmetom dodania od dodávateľa TIME
TRADE, s.r.o. neboli služby reklamy.

83. Pokiaľ žalobca namietal, že pri miestnom zisťovaní dňa 11.11.2021 bol realizovaný aj výsluch svedka
- splnomocnenej zástupkyne spoločnosti TIME TRADE, s.r.o. A. F., čím mal byť žalobca ukrátený
na svojich procesných právach, pretože nebol upovedomený o výsluchu tohto svedka, táto námietka
nie je dôvodná. Z obsahu Zápisnice o miestnom zisťovaní č. 102240557/2021 zo dňa 11.11.2021
vyplýva, že správca dane vykonal ohliadku priestorov na adrese Mierové námestie 37, Trenčín, boli mu
predložené doklady, ktoré sú v zápisnici identifikované, pričom splnomocnená zástupkyňa poskytla len

vysvetlenia týkajúce sa predmetu podnikateľskej činnosti dodávateľa a uzavretých zmlúv so žalobcom
a bola vyhotovená fotodokumentácia priestorov. Navyše je potrebné poukázať na to, že vo vzťahu k
daňovým výdavkom od dodávateľa TIME TRADE, s.r.o. bola vypočutá konateľka tohto dodávateľa E. C.
– Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 10158788/2023 zo dňa 22.06.2023, pri výsluchu tejto konateľky bol
prítomný splnomocnený zástupca žalobcu a mohol svedkyni klásť otázky. Pri miestnom zisťovaní bola

prítomná splnomocnená zástupkyňa dodávateľa TIME TRADE, s.r.o. a zmluvy o nájme a o vykonaní
čistiacich prác za dodávateľa uzavrela E. C..

K námietkam o neuznaní daňových výdavkov od dodávateľa Business happy s.r.o.:

84. Žalobca si uplatnil daňové výdavky na základe faktúr vystavených dodávateľom Business happy
s.r.o., a to za prenájom nehnuteľnosti – spoločných priestorov kaviarne Green Cafe nachádzajúcej sa v
Trenčíne na ulici Rozmarínová 6 v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.01.2017, za
prenájom gastronomického inventáru v termíne od 01.01.2017 do 31.08.2017 a za čistiace a upratovacie
služby realizované zamestnancami spoločnosti Business happy s.r.o. trikrát týždenne v objekte Zvolen -

Bakova jama v termíne od 01.01.2017 do 31.10.2017 v zmysle Zmluvy o dielo na poskytovanie čistiacich
a upratovacích služieb zo dňa 03.01.2017. Správca dane neuznal tieto daňové výdavky z toho dôvodu,
že nebolo preukázané ich reálne dodanie.

85. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k dodávateľovi Business happy s.r.o. poukázal na závery

v rozhodnutí správcu dane a uviedol tiež, že namietal, že správca dane neprihliadal na všetky
dôkazy a informácie, ktoré svedčili v jeho prospech a ktoré preukazovali podstatné okolnosti predmetu
daňovej kontroly, že správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy a nevyhodnotil všetky získané a
predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti s vyjadreniami žalobcu. Ďalej poukázal na svoje vyjadrenie
zo dňa 26.01.2021 a na predložené doklady - faktúry a zmluvy, ktoré predložil s tým, že namietal,

že boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie týchto daňových výdavkov. Žalobca v žalobe
namietal, že žalovaný nekonkretizoval, prečo považuje uvedenú námietku žalobcu za irelevantnú a
dostatočným spôsobom sa s touto odvolacou námietkou nevysporiadal. Túto žalobnú námietku správny
súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko žalovaný sa s odvolacou námietkou žalobcu preskúmateľne
vysporiadal, keď uviedol, že skutočnosť, že daňový subjekt disponuje prvotnými daňovými dokladmi -

faktúrami, zmluvami a dokladmi o ich úhrade, nie je vyčerpávajúcim preukázaním skutkového stavu
predmetu fakturácie. Uviedol tiež, že uskutočnenie plnenia, ktoré si daňový subjekt uplatnil ako výdavok,
musí vyplývať zo skutočnosti objektívne preukázateľných a v tomto prípade žalobca k prenájmu kaviarne
Green Cafe, k prenájmu gastronomického inventáru a k upratovaniu objektu Bakova jama nepredložil
také dôkazy, ktoré by boli založené na overiteľných skutočnostiach. Žalovaný uviedol, že žalobca

v daňovej kontrole a ani počas vyrubovacieho konania nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali
využitie prenajatých priestorov kaviarne, a to napr. inzerciou alebo inou formou oznámenia o termíne
konania náboru, presnými termín pohovorov, školení a stretnutí, ktoré sa mali v prenajatých priestoroch
konať, prezenčnými listinami zúčastnených osôb, vysvetlením zamerania školení, presným označením
osôb, ktoré sa mali stretnutí zúčastniť. Vo vzťahu k prenájmu gastronomického inventáru nepredložil

žalobca preberacie a odovzdávacie protokoly s uvedením termínu a miesta použitia, nepreukázal
prepravu inventáru a pri čistiacich a upratovacích služieb službách nepredložil evidenciu osôb, ktoré
predmetné činnosti mali vykonávať, neuviedol meno osoby, ktorá práce organizovala, kontrolovala a
ktorá poskytovala súčinnosť (čl. VI. bod 6.I uzavretej zmluvy), neuviedol osobu, ktorá prijímala hlásenia onájdených veciach (čl. V. bod 5.3. zmluvy) a neuviedol osobu, ktorá zodpovedala za kontrolu vykonaných
služieb, nepreukázal, kedy a v akom čase bola činnosť vykonávaná ani spôsob ako bol zabezpečený
vstup do objektu. Podľa správneho súdu uvedená argumentácia žalovaného spolu s vyhodnotením

ďalších súvisiacich odvolacích námietok žalobcu vyčerpávajúcim spôsobom odpovedala na odvolacie
námietky žalobcu. Podstatné je, že žalobca si podľa jeho tvrdenia mal prenajať priestor kaviarne
Green Cafe v Trenčíne za účelom vykonávania náborov nových zamestnancov, pohovorov, za účelom
realizácie školení a stretnutí s obchodnými partnermi. Žalobca za účelom preukázania skutočného
poskytnutia tejto služby zo strany dodávateľa predložil ale len faktúru a zmluvu a nepredložil žiadne

iné dôkazy, ktoré by preukazovali, že boli uskutočnené nejaké pohovory, školenia, porady, stretnutia s
obchodnými partnermi a podobne. Pri prenájme gastronomického inventáru žalobca vôbec neobjasnil,
za akým účelom mal byť tento hnuteľný majetok prenajímaný a ako súvisí prípadne s nájmom priestorov
kaviarne, taktiež neobjasnil potrebu dodania upratovacích a čistiacich prác, čas a spôsob ich realizácie
a neuviedol ani osobu, ktorá mala plniť za žalobcu oprávnenia a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
ktorou bolo dodanie služieb dohodnuté. Žalobca v správnej žalobe nenamieta, prečo by uvedené

závery, ktorými sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, nemali obstáť a v čom je v
argumentácii žalovaného chyba.

86. Žalobca ďalej namietal, že konateľkou spoločnosti Business happy s.r.o. A. F. bolo na ústnom
pojednávanídňa11.03.2021ozrejmenéapodrobnevysvetlenéapotvrdené,čobolopredmetomplnenia.

Podľa žalobcu závery, ktorými správca dane vyhodnotil výpoveď A. F., sú založené len na domnienkach
a nenachádzajú oporu v zistenom skutkovom stave. Ani týmto žalobným námietkam žalobcu nemožno
priznať relevanciu, a to z toho dôvodu, že A. F. ako konateľka dodávateľa v čase dodania služieb
potvrdila dodanie služieb. Uviedla, že predmetom nájmu bola väčšinou zadná miestnosť, ale mala byť
využívaná aj kaviarenská časť, a ak si to žalobca vyžiadal, tak im bol daný k dispozícii celý priestor.

Uviedla, že tam chodilo veľa ľudí, ale nevedela uviesť kto, mali tam chodiť určite konatelia žalobcu a
ich zamestnanci. Nepredložila žiadne doklady za spoločnosť Business happy s.r.o. s tým, že neboli
žiadne odovzdávacie ani preberacie protokoly a ani nijaký výkaz o tom ako žalobca využíval priestory.
Svedkyňa dokonca uviedla, že priestor nevyužíval len žalobca a využíval ho v celom rozsahu pre seba
len v tom prípade, že to oznámil a potom mu priestor pripravili. Na otázku správcu dane, aby potom

vysvetlila toto tvrdenie, keď podľa článku III. zmluvy bolo nájomné za predmet nájmu stanovené za
využitie priestorov za 24 hodín v paušálnej výške za obdobie od 02.01.2017 do 31.12.2017, svedkyňa
uviedla, že tam bola uzatvorená dohoda, že k využívaniu nedochádzalo v takom rozsahu ako to bolo v
zmluve, ale pokiaľ žalobca požiadal o to, aby mu boli poskytnuté priestory, tak bol prvoradý a tieto mu
boli poskytnuté. Vo vzťahu k prenájmu gastronomického inventáru uviedla, že sa jednalo o rôzne veci, a

to od porcelánu na občerstvenie, bežné veci (taniere, poháre, lyžičky, tácky a pod.), nádoby na ohrev, ale
aj stoly, stoličky, tlačiareň, premietacie plátno na školenie, mikrofóny, clipcharty a príslušenstvo, nejaký
nábytok aj sedenie, ktorého vlastníkom bola spoločnosť Business happy s.r.o. (nábytok a technické
vybavenie nie je gastronomický servis – pozn. správneho súdu). Inventár mal byť prenajímaný podľa
potreby, pričom súpis o termínoch, kedy a za akým účelom mal byť inventár požičaný, vôbec neviedli. K

časovému nesúladu obdobia nájmu priestorov a obdobia nájmu inventáru uviedla, že neskôr sa využíval
už len samotný priestor so zariadením, ktoré tam bolo, a neskôr vraj prenájom inventáru nebol účtovaný.
K poskytovaniu čistiacich a upratovacích služieb uviedla, že stroje, prístroje, čistiace prostriedky a
náradie vlastnila spoločnosť Business happy s.r.o., práce mali byť vykonávané samotnou svedkyňou,
rodinnými príslušníkmi a zamestnancami, vstup do priestorov mal byť zabezpečený zamestnancom

žalobcu, mená si nepamätala, väčšinou sa malo upratovať cez víkendy, prevažne nedele, ale kľúče
nemali k dispozícii, vôbec si nepamätala kto im poskytoval zo strany žalobcu súčinnosť pri sprístupnení
priestorov a či boli zo strany žalobcu kontrolované niekým práce, pričom sa nevyhotovovali žiadne
protokoly. Uvedená výpoveď svedkyne nie je dostatočne konkrétna, pričom k výpovedi svedka správny
súd poukazuje na to, že svedecká výpoveď nemôže nahradiť iné dôkazy. Svedectvá ako subjektívne

výpovede nemajú rovnakú dôkaznú silu ako objektívne listinné dôkazy či iné materiálne skutočnosti,
ktoré správca dane vyhodnotil v rámci dokazovania. Ak správca dane, resp. žalovaný vo svojom
rozhodnutí uviedli konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá bez
ďalšieho relevantného a objektívneho podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť (rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025).

87. Za podstatné vo vzťahu k výpovedi tejto svedkyne považovali daňové orgány, a považuje to
rovnako za podstatné aj správny súd, že A. F. je zamestnankyňou žalobcu, pričom dňa 24.09.2020
došlo k predaju obchodného podielu a novým spoločníkom a konateľom spoločnosti Business happys.r.o. sa stal občan Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Svedkyňa pri výsluchu
uviedla, že nie je konateľkou ani spoločníčkou spoločnosti Business happy s.r.o., nedisponuje dokladmi
a preto nevie preukázať svoje tvrdenia dokladmi s tým, že všetky doklady odovzdala. Správca dane

ale z údajov v informačnom systéme zistil, že na základe plnomocenstva doručeného 19.12.2012 je
A. F. splnomocnená na zastupovanie spoločnosti Business happy s.r.o., a zároveň od 02.11.2020
je zástupcom pre elektronické doručovanie spoločnosti Business happy s.r.o. Na opakovanú výzvu
správcu dane na zapožičanie účtovníctva a na predloženie dokladov, ktorá bola doručená A. F. ako
splnomocnenej zástupkyni spoločnosti Business happy s.r.o., táto vôbec nereagovala a žiadne doklady

neboli predložené. Zároveň bolo zistené, že spoločnosť Business happy s.r.o. podala mesačný prehľad
o dani zo závislej činnosti s údajmi o zúčtovaných a vyplatených príjmoch len za január 2017, za
mesiace február až august a október až december 2017 boli podané s nulovou hodnotou a za
mesiac september nebol podaný prehľad vôbec. Spoločnosť nepodala ani ročné hlásenie o vyúčtovaní
dane. Podľa správneho súdu vyhodnotenie výpovede A. F. nie je založené len na domnienkach, ale
vychádza z obsahu výpovede svedkyne, pričom obsah výpovede bol konfrontovaný aj s inými dôkazmi.

Svedkyňa zamlčala, že je stále zástupcom spoločnosti Business happy s.r.o., čo predpokladá, že by
mala zabezpečiť účtovné a iné doklady, resp. mala by byť v kontakte s novým konateľom spoločnosti,
ktorý je zároveň spoločníkom a ktorému mali byť doklady odovzdané. Uvedená skutočnosť znižuje
dôveryhodnosť výpovede tejto svedkyne.

88. Žalobca namietal, že pokiaľ on neuniesol svoje dôkazné bremeno, tak správca dane mal doplniť
dokazovanie. K tejto námietke správny súd odkazuje už na predchádzajúce odôvodnenie svojho
rozhodnutia, a to, že úlohou správcu dane je preverovať - verifikovať splnenie podmienok pre uplatnenie
určitého daňového oprávnenia, v tomto prípade pre uplatnenie daňových výdavkov. Na preukázanie
splnenia podmienok na uplatnenie daňových výdavkov zaťažuje dôkazné bremeno predovšetkým

daňový subjekt. Správcu dane zaťažuje dôkazné bremeno len v tej miere, aby preukázal pochybnosti,
ktoré nadobudol pri preverovaní splnenia podmienok na uplatnené daňové oprávnenie - v tomto prípade
na uplatnenie daňových výdavkov (preverenie tvrdení daňového subjektu). Žalobca v tomto prípade v
konkrétnostiach nenamieta, že by nedošlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, že by mu neboli
oznámené pochybnosti správcu dane vo vzťahu k dodávateľovi Business happy s.r.o. podľa § 46 ods. 5

Daňovéhoporiadku,alebožebypochybnostisprávcudanenebolipodloženédôkazmi,resp.žebyneboli
dostatočné na spochybnenie tvrdení žalobcu a na prelomenie záverov vyplývajúcich z jeho dôkazného
bremena.

89. V prípade dodávateľa Business happy s.r.o. žalobca opakovane uvádza argumentáciu, ktorú uvádzal

aj u niektorých predchádzajúcich dodávateľov, a to, že boli zistené formálne nedostatky konania na
strane dodávateľa reklamy, pričom v prípade dodávateľa Business happy s.r.o. nebola dodávaná služba
reklamy, preto tieto námietky nepriliehajú skutkovým okolnostiam veci.

90. Zároveň správny súd ani nemal preukázané, že by daňové orgány v tomto prípade aplikovali

kritériá, ktoré sú uplatňované pri výkone daňovej kontroly DPH a že by vykonali dokazovanie nad
rozsah ustanovení Zákona o dani z príjmov. Žalobca ani tieto námietky nekonkretizuje, neuvádza aké
kritériá mali byť nesprávne aplikované a v čom bol prekročený rozsah dokazovania, ktorý vyplýva
z podmienok stanovených v Zákone o dani z príjmov. Daňové orgány práve preverovali splnenie
podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov, medzi ktoré patrí aj podmienka preukázateľnosti, teda

reálnostivynaloženiavýdavku,ktorázostranyžalobcunebolapreukázaná,aanipreverovanímnastrane
dodávateľa sa reálne dodanie deklarovaných služieb nepotvrdilo.

K námietkam o neuznaní daňových výdavkov od dodávateľa 2 X N, spol. s r.o. :

91. Žalobca si uplatnil daňové výdavky aj z faktúr od dodávateľa 2 X N, spol. s.r.o., ktorý bol závislou
osobou, nakoľko išlo o ekonomicky a personálne prepojenú osobu v zmysle § 2 písm. n) Daňového
poriadku, a to náklady za nájomné vo výške 12 000 eur a ďalej za nájomné a ostatné služby vo výške
11 451,45 eur a 12 500,- eur. Správca dane po preverovaní uznal ako oprávnené daňové výdavky
nájomné v sume 12 000,- eur, a to za prenájom nebytových priestorov v budove na ulici Piaristická 254,

Trenčín, v ktorej mal mať žalobca v priebehu roku 2017 prenajaté priestory, v ktorých malo byť oficiálne
sídlo spoločnosti. Správca dane neuznal zvyšné náklady, a to za prenájom archivačných priestorov a
za správu a skladovanie registratúrnych záznamov. Ťažisko argumentácie správcu dane vyplývalo zo
skutkových zistení, a to že žalobca sám vo vyjadrení uviedol, že mal pôvodné archívne a skladovépriestory na Mierovom námestí, Trenčín (v prenájme od spoločnosti TIME TRADE, s. r. o.), ktoré podľa
tvrdenia žalobcu boli v havarijnom stave a boli o výmere 163,81 m2, preto si obstaral priestory na ulici
1.mája 173/11, Trenčín (v prenájme od spoločnosti BATA, a.s.) o rozlohe 134 m2, a keďže tieto priestory

neboli postačujúce, tak si žalobca prenajal ďalšie archívne a skladové priestory na ulici Zlatovská 2143,
Trenčín o rozlohe 499,7 m2 od dodávateľa 2 X N, spol. s r.o. Správca dane uviedol, že vyjadrenie
daňového subjektu nemá oporu v reálne predložených dôkazoch, pretože žalobca tvrdil, že ako náhradu
za priestory v havarijnom stave na Mierovom námestí o rozlohe 163,81 m2 si prenajal priestory na
ulici 1. mája 173/11, Trenčín o rozlohe 134 m2, ktoré neboli dostačujúce, a preto si mal prenajať aj

priestory na Zlatovskej ulici o rozlohe 499,7 m2, pričom tento priestor sám o sebe bol trikrát rozlohou
väčší ako pôvodný priestor na Mierovom námestí, ktorý si v konečnom dôsledku žalobca aj ponechal
(ako to vyplýva z miestneho zisťovania vykonaného vo vzťahu k dodávateľovi TIME TRADE, s.r.o.).
Navyše bolo zistené, že priestory na Zlatovskej ul. 2143 mali byť pôvodne pred rokom 2018 využívané
na športové účely, a to na hranie squashu (vypovedal tak súčasný nájomca priestorov B. A. T. Security,
s.r.o.), pričom žalobca tvrdil, že došlo k zmene účelu ich určenia zo športového zariadenia na krajčírsku

dielňu, ale o tomto tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

92. Žalobca v správnej žalobe zreprodukoval, ktoré dôkazy predložil v rámci daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania a uviedol, že namietal, že správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a
informáciesvedčiacevprospechžalobcu,ženevykonalnavrhnutédôkazyanevyhodnotilvšetkyzískané

a predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti s vyjadreniami žalobcu, pričom tvrdil, že žalovaný, túto
odvolaciu námietku odignoroval. Uvedená žalobná námietka žalobcu je formulovaná veľmi všeobecne
a nekonkrétne, pričom správny súd poukazuje na to, že v rozhodnutí správcu dane sú skutkové zistenia
vo vzťahu k dodávateľovi 2 X N, spol. s r.o. popísané a vyhodnotené na stranách 43 až 56 rozhodnutia,
pričom v tejto časti správca dane podrobne popísal všetky dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom

a ktoré boli vykonané správcom dane pri preverovaní splnenia podmienok pre uplatnenie daňových
výdavkov,skutočnostivyvodenézvykonanýchdôkazovsprávcadanepodrobnevyhodnotilavysporiadal
sa aj s každým vyjadrením žalobcu. Žalovaný sa v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí vyjadril
k odvolacím námietkam žalobcu a uviedol, že pre uznanie nákladov ako daňových výdavkov sú
rozhodujúce 3 kritéria, a to podmienka vecnosti, podmienka preukázateľnosti a podmienka zaúčtovania,

ktoré musia byť splnené súčasne. V daňovom konaní má daňový subjekt dve základné povinnosti, a to
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia aj dokázať, pričom to bol daňový subjekt, ktorý v priebehu
daňovejkontrolyavyrubovaciehokonaniatietozákladnépovinnostivovzťahukdodávateľovi2XN,spol.
s r.o. nesplnil. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že služby boli vykonané a že k dodaniu služieb
došlo, nebola preukázaná existencia služieb, ani že sa jednalo o služby, ktoré smerovali k dosiahnutiu,

zabezpečeniu a udržaniu príjmov. Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením zistených skutočností správcom
dane, podľa žalovaného vyhodnotil správca dane každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej
súvislosti, pričom dostatočným spôsobom preukázal, že žalobca nepredložil také dôkazy ani tvrdenia,
ktoré by nezvratným spôsobom preukázali vykonanie služieb. Dôkazy, na ktoré poukazoval žalobca, boli
podrobne vyhodnotené správcom dane v jeho rozhodnutí a žalovaný sa s týmto vyhodnotením stotožnil.

Preto nie je pravdou, že odvolacie námietky žalobcu boli odignorované.

93. Žalobca vymenoval, ktoré dokumenty boli predložené vo vzťahu k priestorom nachádzajúcim sa v
budove na ulici Piaristická 254, Trenčín a namietal ich nezohľadnenie. Vo vzťahu k poukazu na tieto
dôkazy je potrebné ale uviesť, že správca dane uznal daňové výdavky z nájmu priestorov v budove na

ulici Piaristická 254, Trenčín, preto sú tieto námietky žalobcu nepriliehavé.

94. Pokiaľ žalobca poukazoval na doklady, ktoré predložil k priestorom nachádzajúcim sa v budove
na ulici Zlatovská 2143, Trenčín, a to konkrétne, že boli predložené odberateľské faktúry s dokladmi o
úhrade, Zmluva o správe a skladovaní registratúrnych záznamov zo dňa 28.07.2017, Zmluva o uzavretí

budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 12.04.2007 vrátane pôdorysu 1. NP, Dohoda o
skončenízmluvyospráveaskladovaníregistratúrnychzáznamovzodňa05.12.2017,Preberacíprotokol
archívnych písomnosti - v počte 6 strán za obdobia 08/2017 až 12/2017 a ďalej doklady k preukázaniu
výšky nájomného v súlade s princípom nezávislého vzťahu, tak je potrebné uviesť, že so všetkými týmito
dokumentmi sa správca dane a následne aj žalovaný vysporiadali. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že

boli predložené aj doklady k preukázaniu výšky nájomného v súlade s princípom nezávislého vzťahu,
tak tieto doklady by mali význam iba v tom prípade, že by daňový výdavok bol uznaný a že by bola
preukázaná realita plnenia a až potom by nasledovalo posudzovanie adekvátnosti ceny, ktorú žalobca
uhradil závislej osobe.95. Ďalej sa žiada ešte uviesť, že tak ako u predchádzajúcich dodávateľov, tak aj v tomto prípade
žalobca v žalobe uvádza všeobecnú argumentáciu s odkazom aj na závery judikatúry, pričom uvádza

argumentáciu, že malo ísť o dodávateľa reklamy a v tomto prípade nešlo o dodanie reklamných
služieb. Opakovanie rovnakej argumentácie pri viacerých dodávateľoch s uvedením služieb, ktoré
neboli predmetom dodania, teda argumentácie, ktorá neprilieha prejednávanej veci, svedčí o tom, že
správna žaloba žalobcu neobsahuje námietky, ktoré by boli smerované do konkrétnych skutkových
okolností jednotlivých dodávateľov a právneho posúdenia zaujatého daňovými orgánmi vo vzťahu ku

konkrétnym daňovým výdavkom. Opakovane aj vo vzťahu k tomuto dodávateľovi správny súd odkazuje
na predchádzajúce závery svojho rozhodnutia o presúvaní dôkazného bremena medzi správcom dane
a daňovým subjektom, nakoľko žalobca prednáša opakovane rovnakú argumentáciu.

96. Žalobca ďalej namietal, že pri miestnom zisťovaní v spoločnosti 2 X N, spol. s r.o. bol realizovaný
výsluch svedka a tým bolo zasiahnuté do jeho procesných práv, preto tento dôkaz je nezákonne

obstaraným dôkazom. V tejto súvislosti poukazoval na závery judikatúry Ústavného súdu SR aj
Najvyššieho súdu SR týkajúce sa postupu správcu dane pri vykonaní dôkazov, najmä dôsledkov
nezákonného postupu správcu dane pri obstaraní dôkazov. V prejednávanej veci bolo vykonané miestne
zisťovanie u dodávateľa 2 X N, spol. s r.o., o ktorom bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č.
100925173/2021 zo dňa 10.06.2021, pričom zo strany splnomocneného zástupcu H. Q. boli poskytnuté

len vysvetlenia a nebol realizovaný výsluch svedka. S obsahom zápisnice bol žalobca oboznámený.
Taktiež bolo vykonané miestne zisťovanie v spoločnosti B.A.T. Security, s.r.o., o ktorom bola spísaná
Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 101014205/2021 zo dňa 23.08.2021, pričom aj pri tomto miestnom
zisťovaní podala konateľka H. F. len vysvetlenia a s obsahom tejto zápisnice bol žalobca oboznámený.
Žalobca nebol v tomto smere nijako ukrátený na svojich procesných právach.

97. Taktiež nie je pravdou, že by sa správca dane nevysporiadal s argumentáciou, ktorá bola obsiahnutá
vo vyjadreniach žalobcu, ktoré adresoval na výzvy správcu dane, o čom svedčí podrobné odôvodnenie
rozhodnutia správcu dane, v ktorom reagoval na argumentáciu prednesenú žalobcom vo vyjadreniach.

K námietkam o neuznaní daňových výdavkov od dodávateľa Maycon s.r.o.:

98. Žalobca si uplatnil daňové výdavky z faktúr vystavených dodávateľom Maycon s r.o., a to nájomné a
ostatné služby v celkovej sume 75 850,- eur, pričom predmetom dodania mala byť oprava archivačných
priestorov na Mierovom námestí v Trenčíne a oprava archivačných priestorov na Zlatovskej (resp.

Piešťanskej) ulici v Trenčíne. Správca dane neuznal uplatňované na náklady z toho dôvodu, že nebolo
preukázané ich reálne dodanie.

99. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane neprihliadal na všetky dôkazy a informácie,
ktoré svedčili v prospech žalobcu a ktoré preukazovali uplatnené výdavky, že nevykonal navrhnuté

dôkazy a nevyhodnotil všetky získané a predložené dôkazy vo vzájomnej súvislosti s vyjadreniami
žalobcu. V ďalšom žalobca uviedol, že predložil Zmluvu o dielo č. TN 12/2017 uzavretú s dodávateľom,
ďalej dodávateľské faktúry vrátane príloh a že v rámci vyjadrenia podrobne opísal obsah prijatých plnení,
pričom podľa žalobcu z predložených dokladov vyplýva preukázateľnosť výdavkov, čo potvrdzuje aj
ich úhrada. Uvedená námietka žalobcu je všeobecnej a nekonkrétnej povahy, je formulovaná obdobne

ako aj pri iných daňových výdavkoch, pričom žalobca len poukazuje na to, že nebolo prihliadané na
všetky dôkazy a informácie, ktoré svedčili v jeho prospech, ale tieto nekonkretizuje (na čo nebo o
prihliadané). Žalobca neuvádza prečo zistenie skutkového stavu, ktoré daňové orgány pri preverovaní
splnenia podmienok na uplatnenie daňových výdavkov vyvodili z vykonaných dôkazov nemôže obstáť,
a ktoré konkrétne dôkazy a z nich vyplývajúce skutkové zistenia neboli zohľadnené. Žalobca taktiež

opakovanie uvádza, že správca dane nevykonal navrhované dôkazy, ale ani tieto nekonkretizuje. Takto
formulovaný žalobný bod neobsahuje konkrétne námietky proti rozsahu vykonaného dokazovania a ani
voči právnemu posúdeniu veci daňovými orgánmi.

100. Žalobca ďalej uvádza, že obsah a realizáciu služieb ozrejmil a podrobne popísal svedok G. H.

A. - konateľ dodávateľa Maycon s.r.o., pričom poukázal na reprodukovaný obsah svedeckej výpovede.
Opätovne ide len o konštatovanie žalobcu s tým, že svedok podľa neho ozrejmil a potvrdil realizáciu
služieb, pričom žalobca len zopakoval skutočnosti vyvodené zo svedeckej výpovede v rozhodnutí
správcu dane. Aj v tomto žalobnom bode absentuje vymedzenie konkrétnych žalobných námietok,pričom žalobca opomína, že svedecká výpoveď G. A. bola vyhodnotená jednotlivo a aj vo vzájomných
súvislostiach s inými dôkazmi, ktoré predložil žalobca alebo ktoré vykonal správca dane a žalobca
konkrétne dôvody pre neuznanie daňových výdavkov nenapáda konkrétnymi žalobnými námietkami. V

tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že podstatné sú predovšetkým zistenia z fyzických ohliadok
priestorov, ktoré boli realizované pri miestnych zisťovaniach (Zápisnica o miestnom zisťovaní č.
101540829/2021 zo dňa 23.08.2021 u daňového subjektu B. A. T. SECURITY, s.r.o., a Zápisnica
o miestnom zisťovaní č. 102240557/2021 zo dňa 11.11. 2021 u daňového subjektu TIME TRADE,
s.r.o.). Zo zabezpečenej fotodokumentácie nevyplýva, že by služby, za ktoré dodávateľ vystavil faktúry,

boli realizované, pričom žalobca tieto skutočnosti nijakým spôsobom neobjasňuje a nerozporuje tieto
skutkové zistenia. Neboli predložené ani stavebné denníky, ktorými by mal žalobca v zmysle uzavretých
zmlúv disponovať a mal ich archivovať, k realizácii prác nebola žiadna projektová dokumentácia, pri
priestoroch na Zlatovskej ulici nebola predložená ani nájomná zmluva s prenajímateľom 2 N X, spol. s
r.o., neboli predložené ani súhlasy od prenajímateľov umožňujúce žalobcovi zásah do prenajímaných
priestorov.

101. Žalobca ďalej namieta, že správca dane mal doplniť dokazovanie a že bolo získané množstvo
dôkazov, ktoré preukazovali realizáciu výdavkov a rozhodnutia správcu dane sú založené na formálnych
nedostatkoch konania na strane dodávateľa reklamy, ktoré sú sekundárnej povahy, a teda nemalo byť
na ne prihliadané. Ide o žalobné námietky, ktoré žalobca opakovane uvádza vo vzťahu k neuznaným

daňovým výdavkom z faktúr aj od iných dodávateľov, pričom ide o nesúvisiacu argumentáciu, pri
obchodných transakciách doložených faktúrami, na základe ktorých si žalobca uplatnil daňové výdavky
oddodávateľaMaycons.r.o.,nešloododaniereklamy,aleododaniestavebnýchprácazáverydaňových
orgánov nie sú postavené na formálnych nedostatkoch konania na strane dodávateľa (nedostatky
účtovníctva a pod.).

102. Aj pri tomto dodávateľovi žalobca opakovane poukazuje na to, že nebolo prihliadané na to, že
žalobca konal v dobrej viere a s náležitou obozretnosťou a že sa jednalo o dôveryhodného obchodného
partnera. V predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto rozhodnutia už správny súd vyslovil, že dobrá
viera a náležitá obozretnosť v tomto prípade nie sú kategórie, ktoré by bolo možné zohľadniť a tieto sú

podstatné pri preukazovaní vedomosti alebo účasti na konaní poznačenom podvodom vo vzťahu k DPH.
Je na žalobcovi, ako uskutočňuje svoju podnikateľskú činnosť, akého obchodného partnera si vyberie a
je v jeho dispozícii aj určiť, aké dôkazy si zabezpečí na preukázanie realizovaných zdaniteľných plnení
pre účely preukázania ním uplatňovaných daňových oprávnení v budúcnosti. Pokiaľ si daňový subjekt
neobstará dostatočné množstvo dôkazov o realizácii daňových plnení, potom je v prípadných daňových

konaniach vystavený riziku dôkaznej núdze.

103. Žalobca namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie oboznámením sa s účtovnými dokladmi
spoločnosti Maycon s.r.o. a najmä s kontrolnými výkazmi, ktoré preukazujú zaúčtovanie predmetných
faktúr. Ani táto námietka nie je dôvodná. Pokiaľ správca dane nepristúpil k vykonaniu týchto dôkazov,

podľa správneho súdu to nemá za následok nedostatočné zistenie skutkového stavu. Ako už bolo
uvedené, dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok na uplatnenie daňových výdavkov ťaží
daňový subjekt a správca dane len verifikuje, či tieto podmienky boli splnené, pričom v prípade, že
nadobudne pochybnosti o splnení podmienok na uplatnenie daňových výdavkov, je potom podstatné,
či tieto pochybnosti sú v takej miere, že naozaj spochybňujú tvrdenia a dôkazy predložené daňovým

subjektom a či tieto pochybnosti vyplývajú z dôkazov. V prejednávanej veci za najpodstatnejšie správny
súd považuje vykonané miestne zisťovania, výsledkom ktorých bolo zistenie, že práce tak ako boli
deklarované vo faktúrach neboli zrealizované, nakoľko priestory vykazovali značnú mieru opotrebenia.
Tieto zistenia žalobca úplne opomína.

104. Žalobca ďalej namietal, že okrem vypočutia svedka G. H. A. nevykonal správca dane ďalšie
dokazovanie, a to najmä dožiadanie príslušného správcu dane v rámci medzinárodnej výmeny
informácií za účelom obstarania dokladov v zmysle výpovede svedka G. H. A.. Aj táto námietka je
nekonkrétnej a všeobecnej povahy, pričom žalobca vôbec neobjasnil, čo by prípadne žiadosť zaslaná
v rámci medzinárodnej výmeny informácií mohla objasniť a ako by to mohlo prispieť k preukázaniu

realizácie výdavkov. Aj táto žalobná námietka je preto nekonkrétna. Žalobca zrejme chcel reflektovať na
skutočnosť, že G. H. A. na výsluchu uviedol, že nemá k dispozícii žiadne doklady spoločnosti Maycon
s.r.o. a správca dane položil svedkovi otázku, z akého dôvodu došlo k zániku spoločnosti Maycon
s.r.o. zlúčením so spoločnosťou FIBONA Trade s.r.o., IČO : 03 764 079, Praha. G. H. A. odpovedal,že mal zdravotné problémy a rozhodol sa, že už nebude robiť túto činnosť. Na otázku správcu dane,
na základe akých preferencií sa právnym nástupcom stala spoločnosť FIBONA Trade s.r.o. a kto ju
odporúčal, svedok uviedol, že sa dohodol s konateľom spoločnosti pánom R., ktorému mal odovzdať

všetky doklady, o čom predložil potvrdenie. Správny súd dospel k záveru, že správca dane zaobstaral
dostatočné množstvo dôkazov, ktoré relevantným spôsobom podložili správcom dane konštatované
pochybností o reálnosti daňových výdavkov a nebolo potrebné realizovať dožiadanie zahraničnému
správcovi dane v rámci režime medzinárodnej výmeny informácií za účelom obstarania dokladov od
právneho nástupcu spoločnosti Maycon s.r.o., nakoľko podstatné boli výsledky miestneho zisťovania,

pri ktorom sa dostatočne overilo skutočné realizovanie prác.

105. Zároveň sú nedôvodné aj žalobné námietky o tom, že daňové orgány aplikovali kritériá uplatňované
pri výkone daňovej kontroly DPH a že dokazovanie bolo vykonané nad rozsah ustanovení Zákona o
dani z príjmov. Správny súd už na viacerých miestach tohto rozhodnutia poukázal na to, že daňové
orgány v tomto prípade overovali splnenie podmienok pre uplatnenie daňových výdavkov a neboli tu

aplikované také kritériá, ktoré sa uplatňujú pri DPH. V tomto prípade boli závery daňových orgánov
postavené na tom, že nebola preukázaná reálnosť plnení a reálnosť plnení je jednou z podmienok pre
uznanie daňového výdavku, konkrétne ide o podmienku preukázateľnosti.

K námietkam o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia:

106. V závere správnej žaloby žalobca predniesol námietky o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom
odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného s tým, že v rozhodnutím absentujú
úvahy žalovaného, že neboli predložené relevantné dôkazy, ktoré by podporovali vyslovené domnienky
a pochybnosti, že nebolo prihliadnuté na to, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt všetky

pochybnosti vysvetlil a vyvrátil, čo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní a z vyjadrení žalobcu,
namietal tiež, že žalovaný od neho žiadal splnenie rôznych formálnych požiadaviek vyplývajúcich
z účtovníctva, predloženie rôznych povolení, ktoré žalobca opomenul uviesť alebo podľa správcu
dane nespĺňali všetky náležitosti, ale tieto požiadavky podľa žalobcu nie sú podmienkou na uznanie
daňového výdavku. Aj tieto žalobné námietky sú všeobecné a nekonkrétne, pričom tak rozhodnutie

žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane sú dostatočným spôsobom odôvodnené, je zrejmé aký
bol postup správcu dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, z rozhodnutí vyplýva,
aké dôkazy predložil žalobca a aké dôkazy boli obstarané správcom dane, je z nich zrejmé, na
základe čoho a z akých dôkazov správca dane ustálil pochybnosti o realizácii daňových výdavkov,
žalobca bol s pochybnosťami správcu dane oboznámený, a zároveň sú dostatočne odôvodnené aj

pochybnosti daňových orgánov a je dostatočne odôvodnené prečo žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno pri preukázaní splnenia podmienok na uplatnenie daňových výdavkov, konkrétne prečo nebolo
preukázané, že fakturované služby boli reálne zo strany dodávateľov dodané a teda, že služby boli
realizované. Navyše sa žiada uviesť, že v tejto časti správnej žaloby žalobca odkazuje na ustálené
závery rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho správneho súdu SR, na ktoré je podľa

neho poukazované v predchádzajúcich častiach správnej žaloby, pričom je potrebné uviesť, že žalobca
poukazuje v predchádzajúcich častiach správnej žaloby na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR
a nie na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu SR. Vo vzťahu k poukazu na judikatúru
Súdneho dvora EÚ správny súd opakovane uvádza, že závery rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyslovené
vo vzťahu k DPH nie sú použiteľné pri dani z príjmov, pretože táto nie je na úrovni Európskej únie, na

rozdiel od DPH, harmonizovaná.

107. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal.

108. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP

v znení účinnom od 1. júla 2023).Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo

opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.