Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Judgement

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106101
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106101.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/
I.K.A. real, a.s., M.R.Štefánika 8103/203, 010 01 Žilina, IČO: 36 822 850, zast.: Advokátska kancelária
NOVÁK s.r.o., Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, 2/ Združenie
domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, v

konaní o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/030645-003 zo dňa
23.05.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2023/030645-003
zo dňa 23.05.2023 zamieta.
II. Žalobu v časti o preskúmanie stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Slovenskej

republikysosídlomvŽilineč.A/2020-03751/PPL/Mazodňa05.01.2021vznenístanoviskač.1979/2022
zo dňa 08.07.2022, Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-
OSZP3-2020-043748-002 zo dňa 11.11.2020, ktorým sa upustilo od požiadavky variantného riešenia a
stanoviska Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 04.01.2021 č. OU-
ZA-OSZP3- 2021-008109/Bal zamieta.
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
IV. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania od žalobcu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ďalší účastník 1/ ako navrhovateľ doručil 02.12.2021 Okresnému úradu Žilina, odboru starostlivosti

o životné prostredie (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“)
podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie“ alebo „Zákon EIA“) zámer navrhovanej činnosti „LOGISTICKÝ A VÝROBNÝ
AREÁL STREČNO III“, ktorý sa má realizovať v Žilinskom kraji, v obci Strečno (ďalej aj ako „navrhovaná
činnosť“). Orgán verejnej správy prvého stupňa rozposlal zámer navrhovanej činnosti na zaujatie
stanoviska príslušným orgánom, zároveň zverejnil oznámenie o predložení zámeru na webovom sídle.

2. Žalobca sa stal účastníkom konania doručením písomného stanoviska k zámeru navrhovanej činnosti.
Navrhovateľ – ďalší účastník 1/ bol založený ako spoločnosť s ručením obmedzeným v roku 2007, v roku
2017 zmenil právnu formu na akciovú spoločnosť.3. Rozhodnutím č. OU-ZA-OSZP3-2023/002015-048 zo dňa 17.01.2023 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie“alebo„rozhodnutievzisťovacomkonaní“)orgánverejnejsprávyprvéhostupňarozhodol,že

navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
pričom zároveň vo výroku predmetného rozhodnutia (na strane 1 a 2) určil konkrétne podmienky na
eliminovanie alebo zmiernenie negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie
obyvateľov. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán opísal priebeh konania. Konštatoval, že
predložený zámer navrhovanej činnosti bol vypracovaný v jednom variante, keď Okresný úrad Žilina,

odbor starostlivosti o životné prostredie Rozhodnutím č.: OU-ZA-OSZP3-2020/043748-002 zo dňa
11.11.2020 upustil od požiadavky variantného riešenia (ďalej ako „rozhodnutie o upustení od požiadavky
variantného riešenia“ alebo „jednovariantné rozhodnutie“). Navrhovaná činnosť svojimi parametrami
patrí do zoznamu činností podľa Prílohy č. 8 Zákona EIA, bod 9. (Infraštruktúra), položka č. 15 a 16
písm. b) (Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov, Projekty rozvoja obcí
vrátane statickej dopravy s počtom od 100 do 500 stojísk) a bodu 7. (Strojársky a elektrotechnický

priemysel), položka č. 7 (Strojárska výroba, elektrotechnická výroba). Prvostupňový orgán uviedol,
že zrealizovaním zámeru sa vybuduje areál pre ľahký priemysel a logistiku. Navrhovaná činnosť
pozostáva z dvoch novostavieb halových objektov, predpokladá sa s nasledovným funkčným využitím
navrhovaných hál: skladovanie a logistika, administratíva, ľahká výroba a montáž, montáž vnútorného
vybavenia automobilov, montáž káblových zväzkov, clon, zadných políc, kompletovanie plastových

dielov motora, montáž elektrotechnických výrobkov. Konkrétne technológie nie sú v tejto etape realizácie
projektu známe. Lokalita nadväzuje na existujúci priemyselný park zameraný na ľahký priemysel a
logistiku. Predmetná lokalita je zo severu ohraničená terénnou hranicou (terasovým stupňom Váhu) s
nelesnou drevinovou vegetáciou, za ktorou je Vodné dielo Žilina, z juhu komunikáciou I/18, z východu
areálom priemyselného parku Strečno a zo západu poľnohospodárskymi pozemkami, od ktorých je

oddelená pásmom nelesnej drevinovej vegetácie. Prvostupňový orgán rozpísal požiadavky na vstupy
(záber pôdy, spotreba vody, spotreba elektrickej energie a plynu, nároky na dopravu, terénne úpravy,
výruby), uviedol údaje o výstupoch, a to zdrojoch znečistenia ovzdušia, vôd, údaje o odpadoch,
hluku a vibráciách. Podrobne uviedol údaje o predpokladaných priamych a nepriamych vplyvoch na
životné prostredie (v členení vplyvov na obyvateľstvo, na horninové prostredie, na nerastné suroviny,

na vodu, pôdu, ovzdušie a klímu, krajinnú a urbánnu štruktúru, krajinný ráz a scenériu), zhodnotil
kumulatívne a synergické vplyvy. Opísal predpokladané vplyvy na biodiverzitu a chránené územia a
konkretizoval opatrenia na zmiernenie nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.
Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia zhrnul stanoviská, ktoré boli v zákonom stanovenom
termíne doručené k zámeru. Išlo o stanovisko obce Strečno, Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva

dopravy a výstavby SR, Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-ZA-OSPZ3-2021/008109/Bal zo dňa
04.01.2021 (ďalej aj ako „stanovisko OÚ ZA zo dňa 04.01.2021“), Okresného úradu Žilina, odboru
krízového riadenia, Žilinského samosprávneho kraja, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so
sídlom Žiline č. A/2020/03751/PPL/Ma zo dňa 05.01.2021 (ďalej ako „stanovisko RÚVZ ZA“). Zároveň

prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že prvé a druhé rozhodnutie
v poradí zo zisťovacieho konania bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. V priebehu
konania bolo doručené stanovisko Združenia domových samospráv, o.z. (ďalší účastník 2/) a A. B.
(žalobca) ako verejnosti, obsah ktorých zhrnul prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia, súčasťou rozhodnutia je aj vyjadrenie sa k jednotlivým pripomienkam verejnosti. Na

základe preskúmania a zhodnotenia predloženého zámeru, vyjadrení účastníkov konania a ďalších
subjektov, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta
vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany poskytovanej podľa
osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva,
posúdenia súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru, prvostupňový

orgán konštatoval, že navrhovaná činnosť neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a oprávnené
záujmy subjektov konania. Preto rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa Zákona
EIA. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vykonanej v etape vypracovania
zámeru vyplýva, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné
zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti povolenému

existujúcemu stavu.

4. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal odvolanie žalobca. Žalovaný
Rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/030645-003 zo dňa 23.05.2023 (ďalej ako „rozhodnutiežalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný opísal obsah odvolania žalobcu, priebeh administratívneho konania
pred orgánom verejnej správy prvého stupňa a zosumarizoval podstatné skutkové okolnosti predmetnej

veci. Konštatoval, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo vydané v súlade s
príslušnými právnymi predpismi, toto rozhodnutie je v súlade s hmotným ako aj procesným právom. K
námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok odôvodnenia uviedol,
že skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci zistený dostatočne a boli zaobstarané potrebné
podklady pre rozhodnutie. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa zaoberal všetkými doručenými

námietkami a pripomienkami dotknutých orgánov ako aj verejnosti. Žalovaný poukázal na to, že
prvostupňový orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné
objektívne posúdiť a zhodnotiť vplyv navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať
rozhodnutie o tom, že navrhovanú činnosť nie je potrebné ďalej posudzovať. V súvislosti s námietkou
týkajúcou sa počtu parkovacích miest žalovaný uviedol, že predložený zámer je posudzovaný vo vzťahu
k existujúcemu stavu, teda už k v minulosti posúdeným činnostiam, teda aj parkovacím stojiskám. Pri

opätovnom posúdení už posúdených parkovacích stojísk by to vyvolalo dojem navýšenia parkovacích
stojísk v rámci posudzovanej činnosti nad navrhovaný rámec konkrétneho zámeru. V súvislosti s
námietkou - návrhom na vyhodnotenie únosnosti dotknutého územia, žalovaný uviedol, že plocha
priemyselného parku Strečno bola riešená v rámci Stratégie SR - výstavby priemyselných parkov.
Na základe uvedeného bol priemyselný park začlenený do územnoplánovacej dokumentácie obce a

vyššieho územného celku. Navrhovaná činnosť je umiestnená v rámci tohto parku a je v súlade s
platnou územnoplánovacou dokumentáciou. Navrhovaná činnosť priestorovo aj prevádzkovo nadviaže
na existujúce činnosti v území, s jej výstavbou sa dlhodobo počíta, nie sú známe skutočnosti, ktoré by
svedčili o tom, že navrhovaná činnosť by mohla mať významný negatívny kumulatívny, resp. synergický
vplyv s existujúcimi alebo plánovanými činnosťami. K návrhu na prepracovanie zámeru podľa § 22 ods. 5

Zákona EIA, resp. návrhu na doplnenie informácií a podkladov podľa § 29 ods. 10 Zákona EIA v spojení s
§ 29a citovaného zákona, žalovaný uviedol, že zámer rieši vybudovanie haly pre umiestnenie prevádzok
záujemcov pre následné využitie. Konkrétne technológie nie sú v tejto etape realizácie projektu známe.
Priumiestňovaníkonkrétnychprevádzoksabudeprisplnenízákonomstanovenýchkritériívypracovávať
oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré bude následne riešené podľa príslušných ustanovení

Zákona EIA. V rámci zisťovacieho konania neboli zistené také vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré by
vylúčili možnosť jej realizácie v danej lokalite, v súvislosti s čím žalovaný poukázal na strany 44
až 45 prvostupňového rozhodnutia. Výstavba halových objektov si nevyžaduje vypracovanie hlukovej
štúdie. Je výlučne na správnej úvahe konajúceho prvostupňového orgánu, ktoré štúdie považuje
za potrebné vypracovať, a to s poukazom na konkrétny posudzovaný prípad. K námietke potreby

vypracovania dopravno-inžinierskeho posúdenia navrhovaného dopravného prepojenia areálu Strečno
III na cestu I/18, žalovaný uviedol, že navrhovateľ (ďalší účastník 1/) v konaní predložil dopravno-
kapacitné posúdenie „LOGISTICKÝ A VÝROBNÝ AREÁL STREČNO III“ vypracované autorizovaným
architektom E. D. B.. Odborne spôsobilá osoba v materiáli konštatuje, že z kapacitného posúdenia
vyplýva, že predmetná styková križovatka po dopravnom napojení predpokladanej prevádzky areálu

logistického parku v roku 2024 kapacitne vyhovie predpokladanej intenzite dopravy pre funkčnú úroveň
C. Križovatka kapacitne vyhovie aj pre predpokladané výhľadové dopravné zaťaženie v roku 2044.
Pokiaľ ide o emisno-imisné posúdenie, žalovaný uviedol, že nevyhnutnosť vypracovania takejto štúdie
je rovnako ako v prípade hlukovej štúdie na rozhodnutí orgánu verejnej správy. Žalovaný nepovažoval
za potrebné v prípade navrhovanej činnosti vypracovať emisno-imisnú štúdiu, pretože ide o výstavbu

haly a v súčasnosti nie je zrejmé, aké prevádzky sa tam budú nachádzať, ani aké konkrétne technológie
sa budú využívať. K námietke negatívneho vplyvu navrhovanej činnosti na poľnohospodársku pôdu
a na mokraď, žalovaný uviedol, že v danom území sa nenachádza žiadna mokraď. Posudzovaná
lokalita sa nachádza mimo zastavaného územia a v súčasnej dobe má charakter trvalých trávnych
porastov. Zásah do ornej pôdy bude riešený v rámci samostatného konania na príslušnom úrade. Na

dotknutej lokalite sa nevyskytujú pôdy patriace podľa kódu BPEJ medzi najkvalitnejšie pôdy kategórie
1 - 4, ani pôdy patriacej medzi najkvalitnejšie pôdy katastra Strečno. Orgán štátnej správy ochrany
prírody a krajiny žiadal realizovať náhradnú výsadbu drevín v časti parcely, ktorá sa nachádza v
susedstve s vodným tokom a v rámci parkovacej plochy pre osobné automobily odporúčal doplniť
ostrovčeky geograficky pôvodných druhov drevín. Uvedené pripomienky sú súčasťou výrokovej časti

prvostupňového rozhodnutia. K námietke negatívneho vplyvu umiestnenia priemyselného areálu na
krajinu a urbánnu štruktúru, žalovaný uviedol, že navrhovaná a posudzovaná činnosť je umiestnená v
lokalite schváleného priemyselného parku. Možným riešením negatívneho vplyvu je napr. umiestnenie
zelených plôch, ktoré budú riešené v rámci sadových úprav. Ekologická významnosť územia obceStrečno bola vyhodnotená roku 2000 ako veľmi malá, ide o územie v prvom stupni ochrany prírody
a krajiny, s nízkym zastúpením ekostabilizačných prvkov, s malým výskytom biokoridorov. Dotknutá
lokalita sa nenachádza a ani nezasahuje do žiadneho chráneného územia národnej ani európskej

siete chránených území a nie je v kolízii so žiadnym územím zahrnutým v systéme NATURA 2000.
Dotknutá lokalita nie je súčasťou žiadneho prvku územného systému ekologickej stability. Prvostupňový
orgán v rámci procesu zisťovacieho konania oslovil ako dotknutý orgán aj príslušný pamiatkový úrad,
ktorý sa v zákonom stanovenej lehote k predmetnému zámeru nevyjadril, teda v zmysle § 23 ods.
4 Zákona EIA sa považuje jeho stanovisko za súhlasné. Podľa názoru žalovaného boli jednotlivé

vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie dostatočne identifikované a adekvátne vyhodnotené
v procese zisťovacieho konania prvostupňovým orgánom. Stanovenie jednotlivých podmienok na
elimináciu, prípadne zmiernenie vplyvov na životné prostredie, je v dispozícii orgánu verejnej správy,
na doručené stanoviská a podmienky v nich určené sa prihliada najmä vo vzťahu k ich vykonateľnosti,
účelnosti a relevantnosti pre konkrétny prípad. Pokiaľ odvolateľ namietal, že predmetom konania
mali byť okrem nulového variantu aj dva odlišné realizačné varianty, variantné riešenie nebolo

predložené a posudzované, pretože navrhovaná činnosť je riešená jednovariantne (od požiadavky
variantného riešenia bolo upustené rozhodnutím príslušného orgánu, čo právna úprava umožňuje).
Zámer vypracovaný podľa § 22 a Prílohy č. 9 Zákona EIA bude obsahovať jeden variant činnosti, ako aj
nulový variant, t.j. variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť neuskutočnila. Navrhovateľ
bol upozornený, že ak z pripomienok predložených k zámeru vyplynie potreba posudzovania ďalšieho

reálneho variantu navrhovanej činnosti, táto skutočnosť sa zohľadní v ďalšom konaní. Žalovaný teda
všetky odvolacie námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. Plne sa stotožnil s posúdením navrhovanej
činnosti prvostupňovým orgánom. Z vykonaného zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej
činnosti v etape vypracovania zámeru orgán verejnej správy nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by boli
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu životného prostredia alebo ktoré

by v závažnej miere ohrozovali životné prostredie a zdravie obyvateľov, ktoré by bolo potrebné ďalej
posudzovať podľa Zákona EIA.

Správna žaloba

5. Žalobca sa v postavení verejnosti podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) správnou žalobou domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa a ich zrušenia,
vrátane zrušenia rozhodnutia o upustení o požiadavky variantného riešenia, stanoviska OÚ ZA zo dňa
04.01.2021astanoviskaRÚVZZA.Ksprávnejžalobeokremnapadnutýchrozhodnutípriložilnasledovné

prílohy: Program starostlivosti SKCHVU013 Malá Fatra, Štúdiu pre umiestnenie priemyselných parkov
vo vybraných oblastiach Slovenskej republiky vypracovanú Slovenskou agentúrou životného prostredia
Banská Bystrica (bez uvedenia dátumu), Analýzu logistických parkov v Slovenskej republike z roku
2018 vypracovanú Ministerstvom hospodárstva SR, Všeobecne záväzné nariadenie obce Strečno
o záväzných častiach zmeny a doplnku č. 2 územného plánu sídelného útvaru Strečno zo dňa

21.02.2011, Schému k zmenám a doplnkom č. 2, Vyjadrenie obce Strečno zo dňa 13.08.2023,
rozhodnutie zo zisťovacieho konania: DONG HEE Slovakia (1. a 2. etapa), fotografie DONG HEE
a navrhovanej plochy pre Strečno III, rozhodnutia zo zisťovacieho konania pre: Distribučné centrum
SPS Strečno, Priemyselnú zónu Strečno, technická infraštruktúra, Distribučné centrum Strečno, POINT
PARK Žilina, Webasto Donghee Slovakia, SAMWOO SLOVAKIA PROJEKT Strečno, odborný článok o

ochrane charakteristického vzhľadu krajiny 2008, výňatok z Vestníka Ministerstva životného prostredia
SR z roku 2010 obsahujúci Metodiku identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny,
Metodiku hodnotenia významnosti vplyvov plánov a projektov na územia sústavy NATURA 2000,
materiál aktualizovaný v roku 2016, aktualizované vydanie metodiky z roku 2023, Metodiku hodnotenia
významnosti vplyvov z Vestníka Ministerstva životného prostredia Českej republiky z roku 2007,

Metodický pokyn - postup hodnotenia vplyvov koncepcií a zámerov na európsky významné lokality
a vtáčie oblasti rok 2018, Česká republika, Príručku k hodnoteniu významnosti vplyvov na predmety
ochranysústavyNATURA2000vypracovanúMinisterstvomživotnéhoprostrediaČeskejrepublikyvroku
2011, webovú snímka katastrálneho územia C., F. G. C., rozhodnutia zo zisťovacieho konania vo veci
navrhovanej činnosti „Technická infraštruktúra pre priemyselný park Varín“, zámer k tejto navrhovanej

činnosti, Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability okresu Žilina, rok spracovania
2020, fotografie dotknutého územia.6. Žalobca v úvode správnej žaloby konštatoval, že žalovaný a tiež prvostupňový orgán svojimi
rozhodnutiami porušili právom chránený záujem na materiálnu ochranu životného prostredia a tým tiež
hmotné právo žalobcu a práva obyvateľov obce C., H. I. B. aj ostatných miest a obcí okresu Žilina na

priaznivé životné prostredie, a to v rozpore s vymenovanými ustanoveniami Zákona EIA v spojení s čl.
1, čl. 46, čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky ako aj právo žalobcu na spravodlivý proces. V bode 4.
správnej žaloby žalobca uviedol opis navrhovanej činnosti, ktorý vychádza z predloženého zámeru. V
bode 6. správnej žaloby pod označením „Jadro sporu medzi žalobcom a žalovaným“ žalobca uviedol,
že žalovaný i prvostupňový orgán dospeli k právnemu záveru, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej

posudzovať podľa Zákona EIA, pretože neprekračuje samostatne žiadne prahové hodnoty pre povinné
posudzovanie a súčasne žalovaný nezistil také pravdepodobné negatívne vplyvy, ktoré by odôvodňovali
potrebu ďalšieho posudzovania. V tejto súvislosti konštatoval, že zámer navrhovanej činnosti síce
sám osebe nedosahuje žiadne prahové hodnoty pre povinné posudzovanie, avšak v kontexte a spolu
s ostatnými, nadväzujúcimi etapami priemyselného parku Strečno tieto prahové hodnoty pre povinné
hodnotenie prekračuje počtom stojísk. Keby bol celý priemyselný areál posudzovaný na začiatku ako

jeden celok, bez rozdelenia na jednotlivé etapy, určite by bola prahová hodnota 500 stojísk prekročená.
Počet stojísk 500 ako prahová hodnota pritom platil a bol účinný aj v čase posudzovania všetkých
predchádzajúcichetáppriemyselnéhoparkuStrečno,t.j.ajpodľazákonač.127/1994Z.z.oposudzovaní
vplyvov na životné prostredie (ďalej ako „prvý zákon EIA“). Rovnako tak by podľa žalobcu bola
prahová hodnota prekročená, keby orgány verejnej správy aplikovali ustanovenie § 18 ods. 4 Zákona

EIA a vzali by do úvahy aj tú skutočnosť, že v čase zisťovacích konaní k predchádzajúcim etapám
priemyselného parku bolo zisťovacie konanie k navrhovaným činnostiam povinné zo štyroch dôvodov,
ktoré sa vzťahujú aj na navrhovanú činnosť a navyše ešte aj z dôvodu skladovej plochy väčšej ako 2 000
metrov štvorcových. Uznal, že § 18 ods. 4 Zákona EIA v súčasnom znení nemožno použiť priamo na
predchádzajúce etapy priemyselného parku, pretože vtedy nebolo účinné, avšak orgány verejnej správy

boli povinné pri posudzovaní zámeru aplikovať základnú zásadu environmentálneho práva vyjadrenú v
súčasnom ustanovení § 18 ods. 4 Zákona EIA - posudzovať vzájomne prepojené a súvisiace činnosti
spoločne a vyhnúť sa tak salámovej metóde, t.j. rozdeľovaniu navrhovanej činnosti na menšie celky
za účelom obchádzania povinného posudzovania. Aj keby nebolo právne prípustné spočítať počet
stojísk z predchádzajúcich etáp priemyselného parku s počtom stojísk preskúmavaného zámeru, zámer

navrhovanej činnosti musí byť posúdený podľa Zákona EIA na základe riadneho vyhodnotenia už
zistených predpokladaných vplyvov na životné prostredie a tiež tých významne nepriaznivých vplyvov
na životné prostredie, ktoré bol orgán verejnej správy povinný v súlade so zásadou materiálnej pravdy
riadne zistiť a komplexne vyhodnotiť. Túto povinnosť si prvostupňový orgán ani žalovaný podľa žalobcu
nesplnil, je teda daný dôvod nezákonnosti obidvoch rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP.

Územie navrhnuté na výstavbu zámeru je síce určené pre výstavbu priemyselného parku v súlade s
územným plánom obce Strečno, avšak svojím umiestnením, výstavbou i prevádzkou úplne vyčerpáva
disponibilnú poľnohospodársku pôdu a disponibilné územie v katastrálnom území C. pre akékoľvek
iné rozvojové aktivity obce ako priemyselné parky do budúcnosti. Túto skutočnosť podľa žalobcu
orgány verejnej správy vôbec nezistili a ani nevyhodnotili. Územie navrhnuté na výstavbu je síce v

susedstveužzrealizovanýchpredchádzajúcichetáppriemyselnéhoparku,avšaktútocelkovúzastavanú
plochu navyšuje o ďalšiu tretinu, keď bude celková plocha priemyselného parku veľká takmer 50
hektárov. Zároveň významne navyšuje celkovú zastavanú plochu v širšom okolí Strečna, predovšetkým
susediacich obcí Stráňavy a Varín. Podľa žalobcu je to navrhovaná činnosť, ktorá ako pomyselná
„posledná kvapka“ presiahla schopnosti tohto územia kompenzovať ľudské aktivity a umožniť dlhodobo

udržateľný rozvoj územia. V nadväznosti na uvedené žalobca upozornil, že v katastrálnom území
C. je prevádzkovaný lom Stráňavy, z ktorého sa vyťažená hornina prepravuje a ďalej spracúva vo
vápenke vo Varíne, čo tiež svojou mierou a rozsahom prispieva k environmentálnej zaťaženosti a
degradácii životného prostredia v danej lokalite. Na základe rozhodnutia zo zisťovacieho konania zo dňa
13.04.2023 týkajúceho sa navrhovanej činnosti „Technická infraštruktúra pre priemyselný park Varín“

má v katastrálnom území F. dôjsť k záberu kvalitnej a chránenej poľnohospodárskej pôdy. Priemyselný
park F. sa pritom nachádza na pravej strane rieky Váh, hneď oproti priemyselnému parku Strečno na
ľavom brehu Váhu. Podľa žalobcu zámer LOGISTICKÉHO A VÝROBNÉHO AREÁLU STREČNO III aj
navrhovaná činnosť „Technická infraštruktúra pre priemyselný park Varín“ mali byť posúdené spoločne
v zmysle § 18 ods. 1 písm. c) Zákona EIA, keďže výstavba a prevádzka týchto dvoch priemyselných

parkov môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Podľa Štúdie pre umiestnenie
priemyselných parkov vo vybraných oblastiach Slovenskej republiky má byť totiž priemyselný park Varín
umiestnený v štvrtom stupni (v narušenom prostredí) z celkových piatich stupňov úrovne životného
prostredia. Aj priemyselný park Varín aj LOGISTICKÝ A VÝROBNÝ AREÁL STREČNO III a vôbec celýpriemyselný park Strečno pôsobia synergicky na krajinu a na životné prostredie. Prvostupňový orgán a
anižalovanýsavšaktýmitosynergickýmiefektmivôbecnezaoberali.LOGISTICKÝAVÝROBNÝAREÁL
STREČNO III má byť umiestnený na území, v ktorého blízkom a neďalekom okolí sú umiestnené dva

z troch najväčších zdrojov znečisťovania v Žilinskom okrese, a to: Dolvap, s.r.o. Varín (výrobňa vápna)
a Kia Motors Slovakia, s.r.o., Teplička nad Váhom, lakovňa, a súčasne stredný zdroj znečisťovania
- DONGHEE Slovakia, s.r.o., Strečno, výroba súčiastok do motorových vozidiel, ktorý však patrí k
najväčším znečisťovateľom ovzdušia v Žilinskom okrese. Z týchto dôvodov je preto akékoľvek ďalšie,
a to aj malé navýšenie emisií, vrátane emisií dusíka oxidu uhoľnatého, dôležité pri posudzovaní

konečného dopadu prevádzky LOGISTICKÉHO A VÝROBNÉHO AREÁLU STREČNO III na dotknuté
územie a jeho širšie okolie. Intravilán obce Strečno vykazuje znaky ekologickej lability, ktorá sa definuje
ako neschopnosť ekosystémov odolávať vonkajším rušivým vplyvom alebo neschopnosť vrátiť sa do
pôvodného stavu. Túto skutočnosť prvostupňový orgán a ani žalovaný vôbec nezistil a ani komplexne
nevyhodnotil.Zámernavrhovanejčinnostizásadneprispejekďalšejdegradáciikrajinnejscenérie,keďže
bude stáť v blízkosti už zrealizovaných stavebných objektov priemyselného parku Strečno. Aj územie,

na ktorom platí prvý stupeň ochrany, je hodné ochrany. Trvalé trávne porasty rastúce na dotknutom
území síce nie sú najkvalitnejšou poľnohospodárskou pôdou, plnia však dôležitú funkciu interakčného
prvku v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej ako
„Zákon o ochrane prírody a krajiny“). Podľa žalobcu prvostupňový orgán a žalovaný úplne rezignovali
na ochranu poľnohospodárskej pôdy a nijakým spôsobom nevyhodnotili dopady navrhovaného zámeru

na pôdu, jej funkciu nielen v katastrálnom území C., ale v širšom okolí a dopad zabratia ďalšej plochy
trvalého trávneho porastu na celkovú ekologickú stabilitu katastrálneho územia C., F. i Stráňavy. Žalobca
uznal, že dotknuté územie nie je súčasťou žiadneho osobitne chráneného územia, ani lokality patriacej
do sústavy území NATURA 2000, avšak podľa zámeru navrhovanej činnosti sa na území, na ktorom
má byť postavený LOGISTICKÝ A VÝROBNÝ AREÁL STREČNO III, vyskytujú drobné cicavce, ktoré

môžu byť potravou pre chránené druhy vtákov v Malej Fatre a súčasne nemožno vylúčiť, že širší región
riešenej lokality využívajú organizmy, ktoré sú legislatívne vyhlásené za chránené (napr. obojživelníky
a plazy). Z tohto dôvodu mal príslušný orgán verejnej správy pred vydaním záväzného stanoviska
aplikovať kritériá pre posúdenie nepriamych vplyvov, v tomto prípade záberu trvalých trávnych porastov
nachádzajúcich sa síce mimo SKCHVÚ013 Malá Fatra, avšak predstavujúcich možnú potravinovú

bázu pre chránené vtáky. Vzhľadom na predpokladaný charakter prevádzok nemožno vylúčiť negatívne
vplyvy hluku, emisií ani vibrácií na okolité prostredie. Navrhovateľ zámeru podľa žalobcu už mal k
dispozícii informácie o tom, aké konkrétne prevádzky sa tam budú nachádzať. Najbližšie rodinné
domy sú dostatočne blízko zámeru navrhovanej činnosti ako zdroja potenciálneho svetelného smogu
a môžu tak byť vystavené vplyvom tohto smogu, čo orgány verejnej správy nezisťovali, a teda ani

nevyhodnocovali, čím nedostatočne zistili skutkový stav. Z uvedených skutočností žalobca vyvodzoval
dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1
písm. e) SSP (zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci), pričom súčasne
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP). V bode 7. správnej

žaloby (časť pod písm. a/) žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď: (i)
sa nezaoberal Štúdiou pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach Slovenskej
republiky, ktorá neobsahuje žiadnu zmienku o LOGISTICKOM A VÝROBNOM AREÁLI STREČNO III,
(ii) navrhovaná činnosť nebola súčasťou predmetnej štúdie a nebola tak nikdy posúdená na úrovni
strategického dokumentu, (iii) LOGISTICKÝ A VÝROBNÝ AREÁL STREČNO III je po prvý raz zmienený

až v Analýze priemyselných parkov v Slovenskej republike vypracovanej v máji 2018 Ministerstvom
hospodárstva SR, (iv) Územný plán obce Strečno schválený Uznesením obecného zastupiteľstva zo
dňa 19.06.1994, ani jeho Doplnok č. 1 (priemyselný park) prijatý 31.10.2006 neboli nikdy predmetom
posudzovania vplyvov na životné prostredie, (v) v zisťovacích konaniach uskutočnených vo vzťahu k
činnostiam na území susediacom s územím, kde sa má realizovať navrhovaná činnosť, t.j. Strečno

I a Strečno II, orgány verejnej správy vplyvy týchto činností vyhodnotili buď veľmi stručne alebo ich
takmer vôbec nevyhodnotili a neurčili ani žiadne zmierňujúce alebo eliminačné opatrenia vo vzťahu
ku krajinnej scenérii, (vi) samotný navrhovateľ sa ako developer podieľal od samého začiatku na
výstavbe stavebných objektov tvoriacich v súčasnosti PREVÁDZKOVÝ LOGISTICKÝ A VÝROBNÝ
AREÁL STREČNO I a STREČNO II, (vii) spoločnosť I.K.A. real, s.r.o. (právny predchodca navrhovateľa)

podieľajúca sa na výstavbe prvých etáp priemyselného parku uzavrela 06.03.2008 s obcou Strečno
Rámcovú zmluvu o vzájomnej spolupráci, na základe ktorej uskutočnila stavbu „Priemyselná zóna
Strečno“, pričom, (viii) ak by sa celý logistický a výrobný park v Strečne postavil súčasne ako jeden
celok, bez akýchkoľvek pochybností by musel byť posúdený podľa Prílohy č. 1 prvého zákona EIA, (ix)žalovaný nezisťoval, či možno navrhovanú činnosť považovať spolu s predchádzajúcimi a súvisiacimi
činnosťami za viacero na seba nadväzujúcich zmien tej istej činnosti, ktoré samostatne nedosahujú
prahové hodnoty uvedené v Prílohe č. 8 Zákona EIA, ale v súčte ich dosahujú alebo prekračujú (§ 18

ods. 4 Zákona EIA). Aj keby (x) sa § 18 ods. 4 Zákona EIA na navrhovanú činnosť neuplatnil, pretože
toto ustanovenie treba aplikovať výhradne na zmeny navrhovanej činnosti, ktoré majú všetky súčasne
podliehať zisťovaciemu konaniu, napriek tomu mal žalovaný v súlade s princípom predbežnej opatrnosti
podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon
o životnom prostredí“) dospieť k záveru, že navrhovaná činnosť sa má posúdiť podľa Zákona EIA.

Ďalej žalobca uviedol (časť pod písm. b/), že celkový počet stojísk vo funkčne prepojených celkoch
priemyselného parku Strečno (Strečno I, II a III) je spolu vyšší ako 500, preto navrhovaná činnosť mala
byť posúdená podľa § 18 ods. 1 písm. a) Zákona EIA. Samotný počet parkovacích miest vyplývajúci
zo zámeru je 295, teda tento počet nezakladá povinnosť uskutočniť posúdenie vplyvu navrhovanej
činnosti na životné prostredie podľa položky č. 16 uvedenej v 9. bode Prílohy č. 8 Zákona EIA, avšak
celkový počet stojísk, ktoré už boli postavené, je vyšší ako 500. V ďalšej časti správnej žaloby (časť

pod písm. c/) žalobca viedol polemiku o tom, či plnohodnotné posúdenie vplyvov na životné prostredie
malo byť realizované už pri prvej navrhovanej činnosti v dotknutom území, pretože územný plán obce
Strečno aj územný plán Žilinského samosprávneho kraja bol schválený so zámerom budúcej možnej
výstavby logisticko-výrobného areálu na území o rozlohe takmer 50 hektárov a argumentoval, prečo
je nevyhnutné takéto posúdenie uskutočniť práve pri ostatnej navrhovanej činnosti. Konštatoval, že

ani prvostupňový orgán, ani žalovaný, nedávajú odpoveď na to, ako sa v praxi vyhnúť situácii, keď
developeri zámerne svoje projekty rozdelia na niekoľko menších, ktoré realizujú jeden po druhom,
vždy však tak, aby sa vyhli povinnosti nechať celý projekt posúdiť podľa Zákona EIA. Apeloval na to,
že vplyvy navrhovaných činností je potrebné vyhodnocovať komplexne a zabezpečiť vysokú úroveň
ochrany životného prostredia a súčasne pôsobiť preventívne s prihliadnutím k vyhodnoteniu vplyvov už

posudzovaných a schválených činností na danom území. Izolované posudzovanie jednotlivých projektov
z hľadiska celkových negatívnych vplyvov neumožňuje komplexné posúdenie navrhovaných činností,
ktorých nepriaznivé kumulatívne a vzájomne sa umocňujúce vplyvy môžu mať veľmi negatívny dopad
na celé územie. Aj keby žalobca pripustil, že z právneho hľadiska by nebolo možné k počtu stojísk
navrhovanej činnosti pripočítať stojiská z predchádzajúcich etáp výstavby priemyselného parku, aj tak

mal a mohol orgán verejnej správy dospieť k záveru o nevyhnutnosti vykonať plnohodnotné posúdenie
navrhovanej činnosti, a to na základe správnej úvahy, ktorej medze a hľadiská určuje princíp predbežnej
opatrnosti podľa § 13 Zákona o životnom prostredí. Argumentoval tým, že navrhovaná činnosť viac
ako zdvojnásobí počet stojísk a bude ďalším zdrojom dopravy na dotknutom území, natrvalo zmení
pôvodný účel a charakter celého územia ako územia určeného pre rekreačné účely a územia, ktoré

malo tvoriť prirodzenú vstupnú bránu do predhoria Malej Fatry aj Strečnianskeho priesmyku. Súčasne,
a to aj v spojení s navrhovaným priemyselným parkom Varín, hrozí reálne znemožnenie prepojenia
tohto územia ako mostu medzi nadregionálnym biokoridorom Váhu a Chránenou oblasťou Malá Fatra/
Lúčanská Malá Fatra, negatívny vplyv na predmety ochrany chránenej oblasti Malá Fatra záberom
územia, na ktorom sa vyskytnú drobné cicavce slúžiace ako potrava pre dravé vtáky. Žalobca v časti

pod písm. f) namietal absenciu vyhodnotenia únosnosti dotknutého územia. Konštatoval, že katastrálne
územie obce Strečno, spolu s katastrálnym územím obce Nezbudská Lúčka patria historicky aj prírodne
k veľmi cenným územiam. Už realizovaný zámer priemyselného parku je v priamom rozpore s pôvodnou
koncepciouúzemnéhoplánuobceStrečno,ktorápredurčovalaobecprerozvojobytnejfunkcie,rekreácie
a cestovného ruchu. Priemyselný park situovaný na rozhraní obytnej zástavby je od tejto zástavby

síce opticky a priestorovo oddelený terasou Váhu, čo čiastočne zmierňuje estetické ekologické dopady
na bývanie, ale nerieši zásadný problém, a tým je negatívny dopad celého priemyselného parku na
krajinárske vnímanie Strečnianskeho priesmyku a hradu Strečno. Prvostupňový orgán bol vzhľadom na
uvedené povinný obstarať si v súlade s § 5 a § 11 Zákona o životnom prostredí a v súlade s § 29 ods.
3, ods. 10 a Prílohy č. 10 v spojení s § 29a písm. a) Zákona EIA odborné vyjadrenie, prípadne uložiť

navrhovateľovi povinnosť predložiť štúdiu o tom, či bude alebo nebude Areálom Strečno III presiahnutá
miera únosného zaťaženia daného územia. V časti správnej žaloby pod písm. g) žalobca namietal,
že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď navrhovateľa nevyzval na doplnenie informácií o
navrhovanejčinnosti,ajkeďmoholpostupovaťpodľa§22ods.5ZákonaEIA.Podľažalobcunavrhovateľ
musí oveľa lepšie a presnejšie vedieť, ktoré konkrétne prevádzky sa budú v Areáli Strečno III nachádzať.

Keby to uviedol, aj príslušný orgán mohol presnejšie vyhodnotiť dopady navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Na základe predpokladaného počtu parkovacích miest je evidentné, že navrhovateľ vie, aké
konkrétne prevádzky sa v priemyselnom parku budú nachádzať (kto budú nájomcovia a/alebo neskôr
vlastníci príslušných priestorov). Podľa žalobcu developer nikdy nestavia logisticko-skladové priestorylen na základe budúceho možného dopytu po nich od nejakých potenciálnych záujemcov. Takýto projekt
by bol špekulatívny a banky by naň neposkytli financovanie. Podľa žalobcu už pri posudzovaní úveru
navrhovateľ musel banke predložiť zmluvy o uzavretí budúcej nájomnej zmluvy alebo zmluvy o uzavretí

budúcej kúpnej zmluvy. Príslušný orgán teda mal navrhovateľovi uložiť povinnosť doplniť zámer -
poskytnúť doplňujúce informácie podľa § 29 ods. 10 v spojení s § 22 ods. 3 a Prílohou č. 9 Zákona
EIA. V konaní mala byť podľa žalobcu predložená: štúdia o únosnosti dotknutého územia v širšom
okolí, krajinárska štúdia, hluková a vibračná štúdia, posúdenie klimatických zmien, dopravno-inžinierske
posúdenie navrhovaného dopravného pripojenia na cestu I/18, vyhodnotenie ohrozenia pri úniku

nebezpečných chemických látok, ak majú byť takéto nebezpečné chemické látky v niektorej z prevádzok
použité. V časti pod písm. h) žalobca konštatoval, že v konaní síce bolo vypracované dopravno-
inžinierske posúdenie navrhovaného dopravného prepojenia na cestu I/18, v rámci tohto posúdenia
však nebolo dostatočne zdôvodnené, prečo sa maximálne dopravné zaťaženie ľahkej dopravy uvažuje
mimo špičkových hodín. Na základe vlastných pozorovaní žalobcu existujú významné pochybnosti o
správnosti záverov dopravno-kapacitného posúdenia a tým aj samotného rozhodnutia žalovaného a

prvostupňového rozhodnutia. K nevyhnutnosti vypracovania ostatných štúdií, najmä hlukovej štúdie a
emisno-imisnej štúdie, sa žalobca venoval v časti pod písm. i). Žalobca uznal, že každý prípad vyžaduje
individuálny prístup, na druhej strane je však orgán verejnej správy povinný riadne svoje rozhodnutie
odôvodniť tak, aby jeho rozhodnutie nebolo svojvoľné. Ak žalovaný uvádzal, že príslušná štúdia nie
je potrebná, pretože nie je zrejmé, aké prevádzky sa budú v hale nachádzať a aké technológie sa v

týchto prevádzkach použijú, ide o argumentáciu v kruhu. Ak by si totiž orgány verejnej správy takéto
informácie od navrhovateľa vyžiadali, mohli rozhodnúť na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu a nie na základe domnienok a predpokladov. Nevyhnutnosti vypracovania hlukovej štúdie a otázke
posúdenia predpokladaného vplyvu na zdravie obyvateľstva sa žalobca venoval v časti pod písm. j).
Navrhovateľ uviedol, že sa neuvažuje s umiestnením hlučných technológií a predpokladá sa, že objekty

budú opatrené zariadeniami, ktoré budú napĺňať požiadavky ochrany zdravia pred hlukom a vibráciami
podľa príslušných noriem. Žalobca je presvedčený, že všetky tieto tvrdenia bol navrhovateľ povinný
preukázať obvyklým spôsobom, a to práve formou hlukovej štúdie. Aj podľa stanoviska Ministerstva
dopravy a výstavby SR (od 01.01.2023 už len Ministerstvo dopravy SR) č. 33509/2020/IDP/102405
zo dňa 22.12.2020 je potrebné posúdiť nepriaznivé vplyvy z dopravy už pri návrhu jednotlivých

stavieb v blízkosti pozemných komunikácií. V prípade potreby je nevyhnutné navrhnúť opatrenia na
maximálnu možnú elimináciu negatívnych účinkov dopravy a zaviazať investorov na vykonanie týchto
opatrení. Podľa žalobcu na túto požiadavku orgán verejnej správy nijako nereflektoval, keďže ani
neposudzoval možné nepriaznivé vplyvy z dopravy. Nevyhnutnosti vypracovania emisno-imisnej štúdie
a riadneho posúdenia predpokladaného vplyvu na zdravie obyvateľstva sa žalobca venoval v časti

správnej žaloby pod písm. k). Poukázal na to, že rovnako ako k hlukovej štúdii, treba pristupovať
aj k emisno-imisnému posúdeniu, t.j. nemožno ho ponechávať až na následné samostatné správne
konanie. V tejto časti správnej žaloby žalobca zosumarizoval pripomienky, ktoré uviedol RÚVZ ZA
vo svojom stanovisku zo dňa 05.01.2021. Ako vyplýva z citovaného stanoviska, podstatný vplyv na
kvalitu okolitého životného prostredia budú mať zvolené prevádzky a činnosti, ktoré sa tam umiestnia.

V časti správnej žaloby pod písm. l) žalobca namietal negatívny vplyv umiestnenia navrhovanej činnosti
na poľnohospodársku pôdu a zásah do horninového prostredia. Súčasným negatívnym trendom je
umiestňovanie priemyselných areálov na kvalitnej poľnohospodárskej pôde. Tento negatívny vplyv treba
považovať za vplyv trvalý a takmer nezvratný. V severných okresoch Slovenska nie je také množstvo
kvalitnej poľnohospodárskej pôdy ako napr. na Žitnom ostrove, či v južnejších regiónoch Slovenska.

To však nemá viesť k laxnému prístupu štátnych orgánov, dôsledkom ktorého bude schvaľovanie
záberov poľnohospodárskej pôdy „ako na bežiacom páse“. Napriek tomu, že dotknuté územie patrí
len do prvého stupňa ochrany, aj pre takéto územie platia pravidlá ochrany. V časti správnej žaloby
pod písm. m) žalobca opísal negatívne vplyvy umiestnenia navrhovanej činnosti na krajinu a urbánnu
štruktúru a poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav formou krajinárskej štúdie. Konštatoval,

že orgán verejnej správy bol povinný vyžadovať, aby navrhovateľ vypracoval poriadnu krajinársku
štúdiu. Samotný navrhovateľ považoval vplyv navrhovanej činnosti na krajinu za nepriaznivý, pričom
ho nemožno nijakým spôsobom eliminovať, len zmierniť. V časti správnej žaloby pod písm. n) žalobca
poukázal na možný negatívny vplyv navrhovanej činnosti na predmety ochrany SKCHVÚ013 Malá
Fatra a prvky regionálneho územného systému ekologickej stability. V správnej žalobe citoval časť zo

zámeru navrhovateľa (strana 74 a 75) a konštatoval, že navrhovaná činnosť má potenciál významne
nepriaznivo zasiahnuť na prepojenie územia Lúčanskej Malej Fatry cez významný hydrický koridor.
Zastavaním dotknutého územia sa znemožní udržať reálne prepojenie medzi Váhom a jeho pobrežnými
pozemkami a SKCHVÚ013 Malá Fatra. V časti správnej žaloby pod písm. o) žalobca poukázal nanedostatočne zistený skutkový stav v tej súvislosti, že ide o archeologický významnú oblasť. Opäť
citoval časť zo zámeru navrhovateľa (strana 73), a síce, že v blízkom okolí navrhovanej činnosti sa
nachádza pamätník francúzskym vojakom padlým v SNP a stredoveký Hrad Strečno, spolu s okolitým

rekreačným areálom a s blízkym Starhradom. Prvostupňový orgán upovedomil Krajský pamiatkový úrad
Žilina ako dotknutý orgán o začatí zisťovacieho konania, tento však žiadne stanovisko nezaslal, a to
napriek tomu, že začatie správneho konania vo veci archeologického prieskumu v inej veci odôvodnil
vysokým predpokladom archeologických nálezov a nálezových situácií na pozemkoch, na ktorých
má byť postavený aj Areál Strečno III. Pretože v blízkom okolí tohto areálu sa nachádza niekoľko

archeologických nálezísk, pričom táto skutočnosť vytvára vysoký predpoklad archeologických nálezov,
prvostupňový orgán mal zvážiť posúdenie zámeru podľa Zákona EIA. V časti správnej žaloby pod
písm. p) žalobca namietal absenciu reálneho vyhodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti s ohľadom na
kritériá ovplyvňovania pohody života, celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia vrátane
ovplyvňovania biodiverzity, kvalitu a regeneračné schopnosti prírodných zdrojov v dotknutej oblasti
a v horninovom prostredí a únosnosť prírodného prostredia. Podľa Prílohy č. 10 Zákona EIA sa v

zisťovacom konaní musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude pravdepodobne
zasiahnutá navrhovanou činnosťou. Environmentálnu citlivosť oblasti však orgány verejnej správy
nijako nevyhodnotili. V časti správnej žaloby pod písm. q) „svetelný smog“ žalobca namietal, že ani
prvostupňové rozhodnutie, ani rozhodnutie žalovaného, neobsahuje žiadne informácie o rozsahu, v
akom sa navrhovaná činnosť môže stať zdrojom svetelného smogu pre okolitú krajinu. Nadmerné

intenzívne svietenie pritom môže mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie nielen v noci, ale aj
počas dňa. Hoci na Slovensku nebol prijatý samostatný zákon o ochrane proti svetelnému znečisteniu,
základné pravidlo s univerzálnou aplikáciou je vyjadrené v § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa
tohto ustanovenia nesmie vlastník veci nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov ani svetlom.
VtejtosúvislostižalobcapoukázalnavyhláškuMinisterstvaživotnéhoprostrediač.532/2002Z.z.,ktorou

sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,
na vyhlášku Ministerstva zdravotníctva SR č. 539/2007 Z.z. o podrobnostiach o limitných hodnotách
optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia v životnom prostredí. Uznal,
že územie, na ktorom sa má realizovať navrhovaná činnosť, síce patrí medzi ekologické územia E4

- zóny s vysokým jasom, centrá veľkých miest, zóny s vysokou aktivitou v noci, avšak územie obce
Strečno, na ktorom sú postavené rodinné domy, treba považovať za ekologické územie E2, prípadne
E3. Otázku svetelného smogu otvoril v konaní aj ďalší účastník 2/ (Združenie domových samospráv,
o.z.), na čo orgán verejnej správy reagoval tak, že v blízkosti navrhovanej činnosti nie je obytné územie,
ktoré by touto činnosťou bolo ovplyvnené. Tomuto zisteniu a vyhodnoteniu však odporujú fotografie

zhotovené žalobcom 05.07.2023 zodpovedajúce stavu existujúcemu na tomto území dlhodobo, t.j.
už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia i rozhodnutia žalovaného. Na fotografiách vidieť, ako
veľmi už súčasná časť priemyselného parku Strečno ovplyvňuje rodinné domy na ulici Kamenná
nachádzajúce sa pod priemyselným parkom a ako veľmi vyžaruje a svieti tento park do okolitej krajiny aj
počas noci, čím negatívne ovplyvňuje zdravie obyvateľov Strečna aj mnohé živočíchy. Ako zmierňujúca

podmienka nebolo navrhovateľovi uložené použiť svietidlá so smerovou charakteristikou brániacou
šíreniu osvetlenia mimo nasvedcovaný priestor. Je evidentné, že orgán verejnej správy sa otázkou
svetelnéhoznečisteniaajehodopadunaokolitúkrajinuvôbecmateriálnenezaoberal.Bolpritompovinný
toto vyhodnotenie uskutočniť ako jednu kategóriu zdroja znečistenia podobne ako hluk, vibrácie a pod.
V bode 8. správnej žaloby žalobca konštatoval, že keďže orgán verejnej správy riadne nezistil skutkový

stav, existujú pochybnosti o tom, či uložené opatrenia sú dostačujúce na zabránenie alebo zmiernenie
znečisťovania, či poškodzovania životného prostredia. Prvostupňový orgán podľa žalobcu mal a mohol
uložiť navrhovateľovi konkrétne podmienky týkajúce sa presného a minimálneho počtu i konkrétneho
druhu vysádzaných stromov, ktoré na toto územie prirodzene patria. V bode 9. správnej žaloby žalobca
namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, prvostupňového rozhodnutia, jednovariantného

rozhodnutia i vybraných stanovísk dotknutých orgánov. Všeobecne konštatoval, že žalovaný ani
prvostupňový orgán sa zrozumiteľne a presvedčivo nevysporiadal so skutočnosťami a odvolacími
dôvodmiuvádzanýmižalobcom.Pokiaľideonepreskúmateľnosťjednovariantnéhorozhodnutia,žalobca
poukázal na to, že podľa § 22 ods. 6 Zákona EIA mohol príslušný orgán upustiť od požiadavky
variantného riešenia, muselo však ísť o výnimočný a príslušným orgánom riadne odôvodnený prípad.

Podľa žalobcu projekt Areálu Strečno III je možné plánovať v inom dispozičnom riešení, či s prijatím
lepších a viacerých zmierňujúcich opatrení. Príslušný orgán podľa žalobcu neuviedol dôvody, na základe
ktorých dospel k názoru, že je upustenie od variantnosti v danom prípade skutočne nevyhnutným
riešením.Vodôvodnenírozhodnutiaorgánverejnejsprávyuviedol,žezhodnotilargumentynavrhovateľauvedené v žiadosti, tieto v rozhodnutí uviedol, ale neuviedol vlastné vyhodnotenie opodstatnenosti
týchto argumentov. Preto je rozhodnutie o upustení od variantného riešenia arbitrárne a svojvoľné a
jeho jediným účelom je umožniť navrhovateľovi vyhnúť sa environmentálnej zodpovednosti a ďalším

právnym povinnostiam v tomto smere. Súčasne žalobca poukázal na to, že podľa § 22 ods. 6 druhej
vety Zákona EIA je príslušný orgán povinný uplatniť požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu, ak z
pripomienok predložených k zámeru vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu. Podľa
informácií žalobcu takúto pripomienku uplatnilo Združenie domových samospráv, o.z. ako účastník
konania. Orgán verejnej správy bol teda povinný túto požiadavku uplatniť alebo riadne, presvedčivo

a zrozumiteľne odôvodniť, prečo táto potreba nevznikla. V jednovariantnom rozhodnutí sa príslušný
orgán nijako nezaoberal veľkosťou plochy trvalých trávnych porastov - poľnohospodárskej pôdy, ktorá
má byť z dôvodu umiestnenia navrhovanej činnosti zabraná, či je skutočne potrebné zabrať takúto
veľkú plochu a či naopak nie je potrebné uvažovať ako s alternatívou len s jednou skladovou, resp.
s dvomi menšími halami. Nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného
žalobca zakladá na tom, že rozhodnutia nespĺňajú požiadavky uvedené v Prílohe č. 10 v spojení

s § 29 ods. 3 a ods. 13 a v spojení s § 20a Zákona EIA v spojení s § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, keď neobsahujú všetky kritériá uvedené v Prílohe č. 10 Zákona EIA. Podľa záväzného
stanoviska OÚ ZA zo dňa 04.01.2021 okresný úrad nepožadoval, aby bol zámer navrhovanej činnosti
posudzovaný podľa Zákona EIA. Nezaoberal sa otázkou možného vplyvu navrhovanej činnosti na
predmety ochrany SKCHVÚ013 Malá Fatra. Stanovisko je arbitrárne, a preto nepreskúmateľné. Pretože

prvostupňový orgán ani žalovaný nepožadovali od navrhovateľa podrobnejšie informácie o prevádzkach
a prevádzkovateľoch skladových hál, bol nedostatočne zistený skutkový stav a záväzné stanovisko
RÚVZ ZA je v rozpore s § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP a existujú aj pochybnosti o vecnej správnosti tohto
stanoviska podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Súčasne sa toto stanovisko javí aj ako nepreskúmateľné
podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V bode 10. správnej žaloby žalobca špecifikoval splnenie všetkých

troch kumulatívnych podmienok pre súdny prieskum záväzného stanoviska RÚVZ ZA, OÚ ZA zo dňa
04.01.2021 ako aj pre súdny prieskum jednovariantného rozhodnutia (argumenty pre súdny prieskum
jednovariantného rozhodnutia žalobca doplnil v Doplnení žaloby zo dňa 20.02.2024). Pokiaľ ide o
rozhodnutie o upustení od požiadavky variantného riešenia žalobca uviedol nasledovné. Predmetné
rozhodnutie bolo jednoznačne podkladom pre žalobou napadnuté rozhodnutie. Ide o rozhodnutie, ktoré

je zásadné pre obsah zámeru a napokon aj pre ďalší priebeh a predovšetkým výsledok zisťovacieho
konania. Je to práve jednovariantné rozhodnutie, ktoré spoluurčuje výsledok samotného zisťovacieho
konania. Je totiž rozdiel medzi tým, keď sa bude porovnávať len nulový variant s variantom navrhovanej
činnosti predkladaným navrhovateľom a tým, keď sa budú porovnávať aj dva rôzne reálne varianty
navrhovanej činnosti. Jednovariantné rozhodnutie nie je rozhodnutím ani predbežnej, ani procesnej, ani

poriadkovej povahy. Ide o materiálne rozhodnutie týkajúce sa samotnej podstaty predmetu zisťovacieho
konania, tvoriace s prvostupňovým rozhodnutím i s rozhodnutím žalovaného jeden vzájomný prepojený
celok. Okrem § 22 ods. 6 druhej vety Zákon EIA neobsahuje žiadne iné ustanovenie, na základe
ktorého by bol príslušný orgán oprávnený odchýliť sa od jednovariantného rozhodnutia. Akonáhle je
takéto rozhodnutie vydané a doručené navrhovateľovi, bude sa príslušný orgán zaoberať v zisťovacom

konaní takými variantmi zámeru navrhovanej činnosti, aké sú určené práve v jednovariantom rozhodnutí.
Ak by správny súd dospel k záveru, že jednovariantné rozhodnutie záväzným nie je, dostala by sa
dotknutá verejnosť do neriešiteľnej situácie. Zákonnosť tohto rozhodnutia totiž nemôže samostatne
v správnom súdnom konaní napadnúť. Hoci sa na jednovariantné rozhodnutie nepoužije Správny
poriadok, musí platiť princíp právnej istoty ako súčasť materiálneho právneho štátu. Pokiaľ ide o

stanovisko RÚVZ ZA a OÚ ZA, žalobca konštatoval, že aj v prípade týchto stanovísk je splnená
podmienka, že rozhodnutie žalovaného i prvostupňové rozhodnutie vychádza z týchto stanovísk.
Podľa § 3 písm. b) Zákona EIA je na účely zákona dotknutým orgánom orgán verejnej správy,
ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, rozhodnutie alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných
predpisov podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti, jej zmeny, alebo ktorého vyjadrenie sa vyžaduje

pred prijatím alebo schválením strategického dokumentu. Na tomto mieste žalobca uviedol všetky
osobitné predpisy uvedené v poznámke č. 7 pod čiarou k tomuto ustanoveniu. Dotknuté orgány sa
môžu svojimi písomnými stanoviskami vyjadriť k zámeru navrhovanej činnosti podľa § 23 ods. 4
Zákona EIA. Práve tieto písomné stanoviská prvostupňový orgán použil ako podklad pre prvostupňové
rozhodnutie, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa s nimi stotožnil a použil ich tiež ako podklad pre

svoje rozhodnutie. V súvislosti s otázkou ich samostatnej preskúmateľnosti žalobca opísal všeobecné
podmienky preskúmateľnosti rozhodnutia alebo opatrenia a konštatoval, že neexistuje žiadny právne
relevantný dôvod, aby boli tieto písomné stanoviská samostatne preskúmateľné, keďže bez vydania
prvostupňového rozhodnutia ako rozhodnutia zo zisťovacieho konania nemajú samostatné jestvovaniea ani neplnia samostatnú funkciu. K splneniu druhej podmienky (záväzné stanoviská dotknutých
orgánov sú materiálne záväznými pre žalovaného i pre prvostupňový orgán) uviedol tie isté skutočnosti
ako v prípade jednovariantného rozhodnutia. Zákon EIA neobsahuje žiadne ustanovenie oprávňujúce

príslušný orgán odchýliť sa od písomného stanoviska dotknutého orgánu. Príslušný orgán nemá
odborné vedomosti, aby mohol nahradiť písomné stanovisko dotknutého orgánu svojím vlastným
stanoviskom. Podľa žalobcu materiálnu záväznosť stanovísk dotknutých orgánov pre príslušný orgán
možno odvodiť z toho, že podľa § 38 ods. 4 Zákona EIA má žalovaný ako orgán, ktorý vydal rozhodnutie
v zisťovacom konaní, postavenie dotknutého orgánu v územnom, stavebnom a kolaudačnom konaní

podľa Stavebného zákona, resp. v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, pričom
v týchto konaniach vydáva svoje záväzné stanovisko. V tomto záväznom stanovisku príslušný orgán
uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade so Zákonom EIA,
s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Podmienky uvedené v rozhodnutí
zo zisťovacieho konania sú ako záväzné podmienky pre rozhodnutia vydávané v nasledujúcich
povoľovacích konaniach podmienkami, ktoré určili práve dotknuté orgány vo svojich stanoviskách. Ak

by stanoviská neboli pre žalovaného ako príslušný orgán záväzné, znamenalo by to v prípade zrušenia
rozhodnutia žalovaného praktickú nemožnosť zrušenia týchto stanovísk, teda nemožnosť zrušenia nimi
určených podmienok, čo by bolo v rozpore s účelom inštitútu skôr vydaného rozhodnutia a tiež by
to viedlo k popretiu materiálneho rozmeru ochrany poskytovanej správnym súdom. Podľa žalobcu
záväznosť stanovísk dotknutých orgánov pre rozhodnutie zo zisťovacieho konania vyplýva zo vzájomnej

previazanosti tohto rozhodnutia a povoľovacích rozhodnutí. Stanoviská dotknutých orgánov v rámci
konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa napokon pretavia do záväzných stanovísk
vydaných v rámci územného a stavebného konania, ktoré už jednoznačne súdnemu prieskumu podľa
§ 27 ods. 1 SSP podliehajú. V každom prípade sú podľa žalobcu z uvedených dôvodov záväznými
stanoviskamiminimálnestanoviskoOÚZAzodňa04.01.2021astanoviskoRÚVZZAzodňa05.01.2021

v znení stanoviska zo dňa 08.07.2022. Pokiaľ ide o stanovisko OÚ ZA, toto bolo vydané podľa § 4 ods.
1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 67 písm. f) Zákona o ochrane prírody a
krajiny v súlade s § 6 ods. 6 Zákona EIA. Žalobca citoval ustanovenie § 67 písm. f) Zákona o ochrane
prírody a krajiny podľa ktorého okresný úrad v sídle kraja vydáva záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1

písm. a) k územnému plánu regiónu a územnému plánu obce, podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach
s tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. g) až j) a m) a podľa § 9 ods. 1 písm.
o) k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja a ako dotknutý orgán
podľa osobitného predpisu vydáva záväzné stanovisko podľa § 9 ods. 1 písmeno w), ak na jeho vydanie
nie je podľa tohto zákona príslušné ministerstvo. Poznámka pod čiarou odkazuje na § 3 písm. p) Zákona

EIA. Z citovaných a parafrázovaných ustanovení § 9 ods. 1 písm. w), ods. 3 a ods. 4 v spojení s § 67
písm. f) Zákona o ochrane prírody a krajiny jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán i žalovaný je
viazaný obsahom stanoviska OÚ ZA. Ako žalobca už uviedol, toto stanovisko je arbitrárne, pretože sa
vôbec nezaoberá otázkou, či navrhovaná činnosť záberom pozemkov, ktoré slúžia ako potravinová báza
pre dravé vtáky, môže mať nepriamy vplyv na predmety ochrany SKCHVÚ013 Malá Fatra. Pokiaľ ide o

stanovisko RÚVZ ZA, toto bolo vydané podľa § 13 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Zákon o ochrane verejného zdravia“). Z ustanovení § 6 ods. 3 písm. c), a § 13 ods. 2
Zákona o ochrane verejného zdravia vyplýva, že prvostupňový orgán i žalovaný je viazaný obsahom
záväzného stanoviska regionálneho úradu verejného zdravotníctva, keď je toto stanovisko kladným

záväzným stanoviskom v zmysle § 13 ods. 2 citovaného zákona. Toto stanovisko považoval žalobca
taktiež za arbitrárne, pretože neuvádza dôvody, prečo príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva
nepredpokladá vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie, predovšetkým na zdravie ľudí, resp.
ak výskyt nejakých negatívnych dopadov predpokladá, akých konkrétne a ako ich navrhuje eliminovať
alebo znížiť navrhnutými podmienkami a prečo práve týmito podmienkami. Stanovisko tak neobsahuje

ani právne dôvody, prečo by navrhovaná činnosť nemala byť plnohodnotne posúdená podľa Zákona
EIA. V závere správnej žaloby žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie i rozhodnutie žalovaného
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu právny záver žalovaného je vecne
nesprávny, keďže nijako neberie do úvahy nedostatočne zistený skutkový stav. Ak by žalovaný skutočne
riadne predpokladané vplyvy vyhodnotil, musel by nevyhnutne dospieť k záveru, že navrhovaná činnosť

sa má posudzovať podľa Zákona EIA.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Uviedol, že v plnom rozsahu trvá na tom, čo je uvedené vo výrokovej časti ako aj v odôvodnení
jeho rozhodnutia. Podľa žalovaného je predmetné rozhodnutie vydané v súlade so zákonom a je

po formálnej a obsahovej stránke správne. Námietky žalobcu považuje za nedôvodné a účelové.
Prvostupňový orgán posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu, miesta navrhovanej
činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie (vrátane kumulatívnych vplyvov),
pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. K žalobným bodom a
pripomienkam žalobcu žalovaný uviedol nasledovné. K bodu 3. správnej žaloby uviedol, že skutkový

a právny stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený a boli zaobstarané potrebné podklady
na rozhodnutie. Výrok prvostupňového rozhodnutia je jednoznačný, zrozumiteľný a preskúmateľný.
Žalovaný sa plne stotožnil s posúdením navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom a nezistil v
konaní tohto orgánu také porušenie hmotného alebo procesného práva, pre ktoré by bolo potrebné
prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. K bodu 7. písm. a) žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje
s tvrdením žalobcu, že nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný nechápe, na základe akej úvahy a

akých dôkazov k uvedenému tvrdeniu žalobca dospel. Prvostupňový orgán vychádzal z komplexných
výsledkov zisťovacieho konania a keďže dotknuté orgány nepoukázali na očakávané zhoršenie kvality
zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, vyslovili vo svojich stanoviskách
názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní.
Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti vyplýva, že sa nepredpokladajú také

negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia
obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu stavu. Prvostupňový orgán prihliadal na stanoviská
dotknutých orgánov doručené k zámeru navrhovanej činnosti a pri rozhodovaní primerane použil kritériá
pre zisťovacie konanie uvedené v Prílohe č. 10 Zákona EIA. K písm. b) uviedol, že s poukazom
na platnú legislatívu, ako aj na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č.:11784/2020-1.7/

fr54747/2020 zo dňa 23.10.2020 vydané pre identickú problematiku v rámci inej stavby, následné
navýšenie parkovacích stojísk je riešené zisťovacím konaním a nie ako povinné hodnotenie podľa
Prílohy č. 8 Zákona EIA. Predložený zámer je posudzovaný vo vzťahu k existujúcemu stavu, teda
už k v minulosti posúdeným činnostiam, teda aj parkovacím stojiskám. Pri opätovnom posúdení už
posúdených parkovacích stojísk by to vyvolalo dojem navýšenia parkovacích stojísk nad navrhovaný

rámec zámeru. K písm. c), d) a e) uviedol, že navrhovaná činnosť bola posúdená aj s poukazom na
kumulatívne vplyvy. Navrhovaná činnosť priestorovo aj prevádzkovo nadviaže na existujúce činnosti
v území, s jej výstavbou sa dlhodobo počíta, nie sú známe skutočnosti, ktoré by poukazovali na
to, že navrhovaná činnosť by mohla mať významný negatívny kumulatívny, resp. synergický vplyv
s existujúcimi, resp. plánovanými činnosťami. K písm. f) uviedol, že plocha priemyselného parku

Strečno bola riešená v rámci Stratégie Slovenskej republiky pre výstavbu priemyselných parkov. Na
základe toho bol priemyselný park začlenený do územnoplánovacej dokumentácie obce a vyššieho
územného celku. Navrhovaná činnosť je umiestnená v rámci tohto parku a je v súlade s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou, kde bol priestor pre posúdenie priemyselného parku ako celku.
V rámci tejto plochy je umiestnených viacero prevádzok, ktoré nemohli byť posúdené spoločne,

pretože sú budované v rôznom časovom období, rôznymi subjektmi a spolu nesúvisia. Preto je
potrebné každú časť areálu hodnotiť samostatne vzhľadom ku skutkovému stavu, teda už predtým
vybudované prevádzky pre následnú činnosť tvoria skutkový - nulový variant, takže predložený zámer
rieši už zaťaženie územia k jestvujúcim činnostiam. Navrhovaná činnosť je umiestnená v území,
ktoré bolo určené ako jedna z vhodných lokalít na umiestnenie priemyselných parkov. Celkovo sa

územie Žilinskej kotliny stalo priestorom lokalizácie projektov obdobného charakteru vzhľadom na svoju
geografickú polohu, dostupnosť, historické formovanie i očakávané trendy v budúcnosti. Pozitívne
vplyvy navrhovanej činnosti predstavuje podpora zamestnanosti a hospodársky rozvoj obce a širšieho
regiónu. Sprievodné negatívne vplyvy súvisiace s navrhovanou činnosťou nepredstavujú významné
riziko ohrozenia životného prostredia, jeho zložiek, obyvateľstva, jeho aktivít, zdravia a pohody. K písm.

g) žalovaný uviedol, že predmetom navrhovanej činnosti je vybudovanie areálu pre ľahký priemysel a
logistiku. Konkrétne technológie nie sú v tejto etape realizácie projektu známe. Na pozemku sa okrem
objektov hál bude nachádzať samostatne stojaci objekt stabilného hasiaceho zariadenia, retenčná nádrž
a vrátnica pre každú halu. K halám priliehajú plochy vegetácie, státia pre osobné automobily (spolu
295 stojísk) a manipulačné plochy pre kamióny a zásobovacie nákladné vozidlá. Pri umiestňovaní

konkrétnych prevádzok sa bude pri splnení zákonom stanovených kritérií vypracovávať oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti, ktoré bude následne riešené podľa príslušných ustanovení Zákona
EIA. V rámci zisťovacieho konania neboli zistené také vplyvy navrhovanej činnosti, ktoré by vylúčili
možnosť realizácie v danej lokalite, na čo poukázal prvostupňový orgán na stranách 44 a 45 rozhodnutia.K potrebe doplniť dopravno-kapacitné posúdenie (písm. h/) žalovaný uviedol, že dopravno-kapacitné
posúdenie pre predmetný zámer bolo vypracované odborne spôsobilou osobou podľa platnej metodiky.
K písm. i) a j) žalovaný uviedol, že predložený zámer rieši vybudovanie dvoch novostavieb halových

objektov. Žalovaný nepovažoval za potrebné vypracovať hlukovú štúdiu, pretože sa jedná o výstavbu
haly a v súčasnosti nie je zrejmé, aké prevádzky sa tam budú nachádzať. K písm. k) uviedol, že
nepovažoval za potrebné vypracovať ani emisno-imisnú štúdiu, a to z rovnakých dôvodov aké uviedol
v prípade hlukovej štúdie. K písm. l) uviedol, že k predmetnému zámeru sa vyjadril orgán štátnej
správy ochrany prírody a krajiny, ktorý konštatoval, že navrhovaná činnosť sa nachádza v území,

ktorému sa poskytuje prvý stupeň ochrany, v danom území sa nenachádza žiadna mokraď. Zásah do
ornej pôdy bude riešený v rámci samostatného konania na príslušnom úrade. Orgán štátnej správy
ochrany prírody a krajiny žiadal realizovať náhradnú výsadbu drevín v časti parcely, ktorá sa nachádza
v susedstve s vodným tokom a v rámci parkovacej plochy pre osobné automobily odporúčal doplniť
ostrovčeky geograficky pôvodných druhov drevín. Uvedené pripomienky sú súčasťou výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného nie je dôvodné spochybňovať závery odborných

stanovísk príslušných dotknutých orgánov len s ohľadom na odlišný subjektívny názor žalobcu. K písm.
m) uviedol, že posudzovaná činnosť je umiestnená v lokalite schváleného priemyselného parku, ktorý
vzhľadom na svoj charakter vytvára vplyv na urbánnu a krajinnú štruktúru. Možným riešením uvedeného
negatívnehovplyvujenapríkladumiestneniezelenýchplôch,ktorébudúriešenévrámcisadovýchúprav.
K písm. n) uviedol, že navrhovaná činnosť je riešená v rámci schváleného priemyselného parku, k

otázke vplyvu na prírodu sa vyjadril príslušný orgán štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Ekologická
významnosť územia obce Strečno bola vyhodnotená k roku 2000 ako veľmi malá. Územie tejto obce
možno zaradiť do stredného stupňa ekologickej únosnosti. Dotknutá lokalita sa nenachádza a ani
nezasahuje do žiadneho chráneného územia a nie je v kolízii so žiadnym územím zahrnutým v systéme
NATURA 2000. Dotknutá lokalita nie je súčasťou žiadneho prvku územného systému ekologickej

stability. K písm. o) uviedol, že prvostupňový orgán v rámci zisťovacieho konania oslovil ako dotknutý
orgán aj Krajský pamiatkový úrad Žilina, tento sa v zákonom stanovenej lehote k zámeru nevyjadril,
teda v zmysle § 23 ods. 4 Zákona EIA sa považuje jeho stanovisko za súhlasné. K písm. p) uviedol, že
vyhodnotenie predpokladaných vplyvov bolo uskutočnené podľa tretej kapitoly predmetnej prílohy aj s
ohľadom na zistenú environmentálnu citlivosť dotknutej oblasti. K písm. q) uviedol, že nepovažuje za

potrebné v prípade navrhovanej činnosti posúdenie týkajúce sa svetelného smogu, a to s poukazom
na charakter činnosti a jej umiestnenie. K bodu 8. uviedol, že podľa právneho názoru žalovaného
boli jednotlivé vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie dostatočne identifikované a adekvátne
vyhodnotené prvostupňovým orgánom v procese zisťovacieho konania. Žalovaný sa s jeho posúdením
stotožnil. Prvostupňový orgán preskúmal všetky pripomienky a návrhy dotknutých orgánov a verejnosti,

pričom niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z doručených stanovísk, boli zahrnuté do výrokovej časti
rozhodnutia. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/89/2015 uviedol, že
zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, a ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok
občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese
posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Žalovaný uviedol, že sa nestotožňuje s

tvrdením žalobcu, že jeho rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie, jednovariantné rozhodnutie i vybrané
stanoviská dotknutých orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Vo vzťahu k variantnosti riešenia žalovaný uviedol, že variantné riešenie nebolo v konaní predložené
a posudzované, pretože navrhovaná činnosť je riešená jednovariantne. Odôvodnenie upustenia od
požiadavky variantného riešenia je obsahovou súčasťou rozhodnutia o upustení od požiadavky od

variantného riešenia zo dňa 11.11.2000. V súlade s § 22 ods. 6 Zákona EIA príslušný orgán na
základe žiadosti navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť od požiadavky variantného riešenia
navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre navrhovanú činnosť
neexistuje iná technológia. Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením upustenia od požiadavky variantného
riešenia navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom. Vo vzťahu k splneniu podmienok pre súdny

prieskum jednovariantného rozhodnutia, stanoviska RÚVZ ZA a stanoviska OÚ ZA žalovaný uviedol,
že žalobca vyjadril svoj právny názor na splnenie zákonných podmienok pre súdny prieskum stanovísk.
Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie i rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe
zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, kritérií podľa Prílohy č. 10 Zákona EIA a s

prihliadnutím na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá
taký zásadný vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné posudzovanie podľa Zákona EIA.

Vyjadrenia ďalších účastníkov k správnej žalobe8. Ďalší účastník 2/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe (poznámka správneho súdu: zaslaného len
emailom) konštatoval, že žalobu považuje v zásade za dôvodnú. Stotožnil sa s námietkou o nesprávne

zistenom skutkovom stave ohľadom počtu parkovacích miest a vplyvov dopravy s tým spojenej,
o nedostatočnom posúdení kumulatívnych a synergických vplyvoch v jednotlivých časových horizontoch
budovania priemyselného parku. Oproti tvrdeniu žalobcu konštatoval, že Zákon o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie nepozná inštitút záväzného stanoviska, záväznými sú stanoviská dotknutých
orgánov až v povoľovacom procese. Obsahom vyjadrenia boli aj vlastné námietky ďalšieho účastníka 2/

proti rozhodnutiu žalovaného a prvostupňovému rozhodnutiu, avšak vzhľadom na to, že ďalší účastník
2/ nepodával správnu žalobu, správny súd tieto jeho námietky osobitne nevyhodnocoval.

Replika žalobcu

9. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 2/ uviedol, že s výnimkou odlišného

právneho názoru ďalšieho účastníka 2/ k otázke záväznosti stanovísk dotknutých orgánov, rešpektuje
predložené vyjadrenie. Združenie domových samospráv, o.z. zdôraznilo niektoré iné aspekty
rozhodnutia žalovaného spôsobujúce jeho nezákonnosť, najmä jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca sa
stotožnil s bodmi č. 5 až 11 vyjadrenia ďalšieho účastníka 2/. Zotrval na záväznosti stanovísk dotknutých
orgánov ako aj na celom obsahu správnej žaloby.

10. Žalovaný a ani ďalší účastníci konania nevyužili svoje právo podať dupliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

11. Uznesením č.k. 1S/22/2023-846 zo dňa 04.07.2024 (právoplatným dňa 15.07.2024) správny súd
pribral do konania obec Strečno, ktorá sa následne vzdala svojho účastníctva v konaní v zmysle § 32
ods. 6 SSP (oznámenie doručené správnemu súdu 15.07.2024).

12. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom

pojednávaní dňa 11.09.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s §
108 ods. 2 SSP v neprítomnosti žalovaného, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti ďalšieho účastníka 2/, ktorý svoju neúčasť
na pojednávaní neospravedlnil. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru,

že správna žaloba nie je dôvodná.

13. Substitučná právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zdôraznila, že predmetom posudzovania
v zisťovacom konaní bol veľmi rozsiahly projekt, ktorý jednoznačne mal byť predmetom posudzovania
podľa Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Osobitne poukázala na to, že v rámci

zisťovacieho konania nebol zohľadnený charakter prevádzky a kumulatívny a synergický vplyv
navrhovanej činnosti na životné prostredie spolu s ostatnými činnosťami, ktoré sú realizované v blízkosti
navrhovanej činnosti. Zároveň neboli vykonané navrhované dôkazy - štúdie (hluková štúdia, svetelná
štúdia, emisné a imisné štúdie). Rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádzali výlučne zo zámeru
predloženého navrhovateľom a absentuje v nich vykonanie akejkoľvek vlastnej hodnotiacej činnosti so

základom v odborných podkladoch.

14. Na návrh zástupkyne sa na pojednávaní vyjadril aj žalobca, ktorý zdôraznil, že jeho snahou bolo,
aby orgány verejnej správy náležite posúdili kumulatívne a synergické vplyvy navrhovanej činnosti s
ďalšími projektmi realizovanými v dotknutej oblasti. Orgány verejnej správy mali nástroje aj prostriedky,

aby náležite zistili skutkový stav. Mohli napr. požiadať navrhovateľa o doplnenie zámeru, mohli vyzývať
dotknuté a povoľujúce orgány, aby vo svojich stanoviskách reflektovali na vznesené pripomienky
k zámeru. Sám žalobca navrhoval viacero dôkazov, ktoré mali orgány verejnej správy vykonať tak, aby
bol náležite a riadne zistený skutkový stav a aby bola náležite a riadne navrhovaná činnosť posúdená.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý v konaní pod sp.

zn. 8Svk/13/2024 vyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu a konštatoval, že orgán verejnej správy je tým
subjektom, ktorý je zodpovedný za zistenie skutkového stavu.15. Právny zástupca ďalšieho účastníka 1/ uviedol, že sa pripájajú k stanovisku žalovaného, ktorý
žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Poukázal na to, že doplnenie správnej žaloby
bolo podané až po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na jej podanie. Preto má za to, že na

doplnenie správnej žaloby nie je možné prihliadať. Pokiaľ ide o samotnú žalobu, uviedol, že v žiadnom
prípade nerozporuje záujmy ochrany životného prostredia, ale tak ako boli prezentované námietky
v správnej žalobe žalobcom, ako aj na pojednávaní, ide skôr o otázku na právnu úpravu, nie na
samotnú rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy, ktoré majú zákonom stanovený rámec ako
majú postupovať. Poukázal na to, že zmyslom Zákona EIA je odlíšiť, či je potrebné navrhovanú činnosť

posudzovať podľa tohto zákona alebo sa proces ukončí v rámci zisťovacieho konania. Tieto kritériá sú
regulovanézákonomaorgánverejnejsprávymádanélimity,napríkladvrámcitoho,žemusívychádzaťz
predložených stanovísk, pretože nemôže nahrádzať činnosť dotknutých orgánov. Keby si mal o všetkom
urobiť v podstate vlastný názor, tak by predkladanie stanovísk dotknutých orgánov ani nebolo potrebné.

16. Podľa § 20a Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie rozhodnutie vydané v zisťovacom

konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy

č. 12 časti VII a
c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

17. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1) Príslušný orgán
informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o

a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,
konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,

c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,

f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,

h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie
štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

(2) Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne
postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup
podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Právo
dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo
jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo

jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

(3) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30

ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.(4) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej
zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo
proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o

vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého
odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29
ods. 15 alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním
odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

18. Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 6, 8, 9, 10, 11, 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (1)
Ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho
konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo
b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom

zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.
(2) Príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná
zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto
zákona.

(3) Ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto
zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný
orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
(4) Na zisťovacie konanie k zámeru sa vzťahujú primerane § 22 ods. 5 a 6, § 23 a § 53 ods. 3.
(6) Príslušný orgán oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ktoré je v súlade s odsekom 1 písm. b),

do troch pracovných dní po doručení
a) zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci,
b) zverejní na svojom webovom sídle.
(8) Dotknutá obec do troch pracovných dní po doručení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti
informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce o tejto

skutočnosti a o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť,
v akej lehote môže verejnosť zasielať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať,
pričom zabezpečí sprístupnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti pre verejnosť najmenej desať
pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií.
(9) Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému

orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní
od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje
za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene
navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií podľa odseku 8;
písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci.

(10) Príslušný orgán si môže vyžiadať k zámeru alebo oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti
od navrhovateľa doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo
stanovísk podľa odseku 9 alebo § 23 ods. 4, ktoré sú nevyhnutné na rozhodnutie o tom, či sa navrhovaná
činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona.
(11) Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.

(13) Výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených
všeobecnýmpredpisomosprávnomkonaní,obsahujeurčenie,čisanavrhovanáčinnosťalebojejzmena
má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť
alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj
podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

19. Podľa § 64 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie na konania podľa tohto zákona sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem

a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,

b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,f) konfliktu záujmov podľa § 63a,
g) vydávania potvrdenia o súlade podľa § 37a.

20.Podľačl.44ods.1,2ÚstavySlovenskejrepubliky(1)Každýmáprávonapriaznivéživotnéprostredie.
(2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

21. Podľa čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38
až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

22. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutieorgánuverejnejsprávyprvéhostupňaotom,ženavrhovateľom(ďalšímúčastníkomkonania
1/) oznámený zámer navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa Zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie.

23. Zainteresovaná verejnosť v oblasti ochrany životného prostredia má významné procesné práva
v administratívnych konaniach majúcich vplyv na životné prostredie. Ako akýkoľvek iný žalobca, aj
zainteresovaná verejnosť je povinná v správnej žalobe uviesť všetky zákonné náležitosti v zmysle § 182
SSP, vrátane dôvodov žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov považuje rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné.

24. Správny súd v rámci skúmania žalobných námietok najskôr zaujal stanovisko k požiadavke žalobcu,
aby konal ako s ďalšími účastníkmi aj s orgánmi, ktoré predložili v zisťovacom konaní stanoviská
(konkrétne, aby konal ako s ďalšími účastníkmi aj s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva
so sídlom v Žiline a Okresným úradom Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie

ochrany prírody a krajiny) a aby nimi predložené stanoviská a rozhodnutie o upustení od požiadavky
variantného riešenia, zrušil ako nepreskúmateľné s odkazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, podľa ktorého pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i
zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie

alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné
preskúmaťsprávnymsúdompodľa§6ods.2.Vovzťahuknamietanýmstanoviskámajednovariantnému
rozhodnutiu správny súd uvádza, že zákonná podmienka ust. 27 ods. 1 SSP (podmienka, že skôr
vydané rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy musí byť pre preskúmavané opatrenie
záväzné), nie je v prípade namietaných stanovísk a jednovariantného rozhodnutia splnená. V konaní

sa aplikoval Zákon EIA, ktorý v žiadnom z ustanovení týkajúcich sa zisťovacieho konania nehovorí
o stanovisku dotknutého orgánu ako o stanovisku so záväzným charakterom pre rozhodnutie zo
zisťovacieho konania. Ustanovenie § 23 ods. 4 Zákona EIA výslovne hovorí o tom, že dotknuté
orgány doručia k zámeru „len“ stanoviská. Podľa § 23 ods. 4 prvá a posledná veta Zákona EIA
rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru

príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej
lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len
v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť. Poznámka pod čiarou č. 23 vzťahujúca
sa k slovu „stanoviská“ vo vete „rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec
doručia písomné stanoviská k zámeru“, odkazuje na § 126 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ktorý v čase

vydania rozhodnutia žalovaného znel takto: Dotknutý orgán môže v stanovisku v procese posudzovania
vplyvov na životné prostredie podľa osobitných predpisov uviesť, že jeho stanoviskom sa nahrádza
aj jeho vyjadrenie alebo stanovisko k posudzovanému zámeru v konaní, ktoré nasleduje podľa tohto
zákona. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde. Predložené stanoviská RÚVZ ZA a OÚ
ZA v zisťovacom konaní nemali s ohľadom na uvedené povahu záväzných stanovísk. Zo samotnej

skutočnosti, že sa s nimi orgán verejnej správy prvého stupňa a žalovaný pred vydaním rozhodnutia
zo zisťovacieho konania oboznámil a rozhodol s prihliadnutím na ne, nevyplýva ich záväznosť pre
tento orgán. Súčasne záväzným pre príslušný orgán verejnej správy (orgán rozhodujúci v zisťovacom
konaní) nebolo ani rozhodnutie o upustení od požiadavky variantného riešenia, ktoré bolo vydané
dňa 11.11.2020, t.j. pred predložením zámeru navrhovanej činnosti orgánu verejnej správy prvého

stupňa s poučením, že ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23 ods. 4 vyplynie potreba
posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán uplatní požiadavku na
dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona (§ 22 ods. 7 Zákona EIA). To znamená,
že priamo Zákon EIA v ust. § 22 ods. 7 dáva orgánu verejnej správy rozhodujúcemu v zisťovacomkonaní možnosť uplatniť požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu aj po rozhodnutí o upustení od
variantného riešenia (následne neskôr v konaní), teda orgán verejnej správy nie je viazaný rozhodnutím
o upustení od požiadavky variantného riešenia navrhovanej činnosti. Z uvedeného vyplýva záver, že

predmetné stanoviská a rozhodnutie o upustení od požiadavky variantného riešenia nie je možné
preskúmať správnym súdom podľa § 27 ods. 1 SSP, keďže nie sú splnené zákonné podmienky
(podmienka ich záväznosti). Preto správny súd správnu žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal
prieskumu a zrušenia stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
so sídlom v Žiline č. A/2020-03751/PPL/Ma zo dňa 05.01.2021 v znení stanoviska č. 1979/2022

zo dňa 08.07.2022, stanoviska Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo
dňa 04.01.2021 č. OU-ZA-OSZP3- 2021-008109/Bal a Rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru
starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP3-2020-043748-002 zo dňa 11.11.2020, ktorým sa
upustilo od požiadavky variantného riešenia podľa § 190 SSP, zamietol. Z tohto dôvodu správny súd
ani nekonal ako s ďalšími účastníkmi s uvedenými orgánmi verejnej správy, pretože im postavenie
účastníkov konania neprináležalo v zmysle § 27 ods. 1 v spojení s ust. § 32 ods. 3 písm. c) SSP.

Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd sa pre posúdenie prípustnosti správnej žaloby v predmetnom
rozsahu musel oboznámiť s obsahom administratívneho spisu a tento vyhodnotiť, pričom sa jednalo
o otázku súvisiacu s meritom veci a tak zásadnú, že podľa správneho súdu má byť vzhľadom na čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rešpektovanie práva žalobcu na prístup k súdu (a v rámci neho
práva na kvalifikované odôvodnenie súdneho rozhodnutia) predmetom posúdenia vo veci samej, nebol

dôvod na vylúčenie veci v predmetnej časti na samostatné konanie a odmietnutie žaloby podľa § 98
ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnej.

25. Všeobecná námietka žalobcu o porušení práva žalobcu na priaznivé životné prostredie a o porušení
práva na spravodlivý proces neumožňuje správnemu súdu prieskum zákonnosti napadnutých

rozhodnutí. Navyše správny súd uvádza, že správnou žalobou sa nemožno domáhať ochrany práv
inej osoby/iných osôb (poznámka k námietke porušenia práv obyvateľov obce Strečno, Nezbudská
Lúčka a ostatných miest a obcí okresu Žilina). Možno sa domáhať len ochrany svojich práv alebo
právom chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté konkrétnym rozhodnutím, resp.
opatrením orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP).

26. Podstatná časť námietok obsiahnutých v správnej žalobe je založená na presvedčení žalobcu
o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, pričom svoje námietky rozčlenil do niekoľkých okruhov
v bode 6. a 7. správnej žaloby. V bode 6. žalobca konštatoval, že hoci zámer navrhovanej činnosti sám
o sebe nedosahuje hodnoty pre povinné posudzovanie, prekračuje ich v počte stojísk pre automobily

v kontexte s ostatnými etapami priemyselného parku Strečno. Namietal, že keby bol celý priemyselný
areál posudzovaný na začiatku ako jeden celok, bez rozdelenia na jednotlivé etapy, určite by bola
prahováhodnota500stojískprekročená.Vtejtosúvislostisprávnysúdvzhodesožalovanýmkonštatuje,
že zámer navrhovanej činnosti sa posudzuje vo vzťahu k existujúcemu stavu, teda už k v minulosti
posúdeným činnostiam. Žalovaný vysvetlil, že navrhovaná činnosť (tzv. Strečno III) nemohla byť

posudzovaná spoločne s inými (už posúdenými projektami v priemyselnom parku Strečno (Strečno
I a II), pretože prevádzky sú (boli) budované v rôznom časovom období, rôznymi subjektmi a spolu
nesúvisia. Správny súd dodáva, že ak aj sú niektoré činnosti navrhnuté a realizované tou istou osobou
(navrhovateľom), ale je medzi nimi dlhé časové obdobie a sú realizované samostatne, nejde o prípad
špekulatívneho rozčlenenia činností s cieľom vyhnúť sa ich spoločnému posúdeniu (tzv. salámová

metóda). Spoločné posúdenie by prichádzalo do úvahy v situácii, kedy je budovaný komplex stavieb v
dvoch etapách, pričom už od počiatku je známa konkrétna podoba oboch etáp zamýšľaných stavieb.
Vtedy je namieste posudzovanie vplyvu oboch etáp v zisťovacom konaní ešte pred umiestnením
stavieb prvej etapy (k tomu pozri Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 13.12.2018
sp. zn. 6 As 139/2017), v prejednávanej veci však nejde o tento prípad. Podľa ust. § 18 ods. 4

Zákona EIA, ak ide o viacero na seba nadväzujúcich zmien tej istej činnosti, ktoré samostatne
nedosahujú prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 8, ale v súčte ich dosahujú alebo prekračujú,
považujú sa tieto zmeny činnosti za jednu činnosť. Hoci v prejednávanej veci žalobca menoval aj
objekty v rámci jedného priemyselného parku, ich „vzájomná nadväznosť“ bola v tomto prípade vylúčená
časovýmodstupomrealizáciejednotlivýchčinností,keďkonkrétneozámere„PriemyselnázónaStrečno.

Technická infraštruktúra, dopravné napojenie a umiestnenie hál“, ktorý predložil navrhovateľ I.K.A Real,
s.r.o., Moyzesova 68, 010 01 Žilina (právny predchodca navrhovateľa), bolo rozhodnuté v roku 2008
(tak, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa Zákona EIA), obdobne o zámere „Distribučné
centrum SPS Žilina – Strečno“ bolo rozhodnuté v roku 2008. Skutočnosť, že v roku 2008 právnypredchodca navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/) uzavrel s obcou Strečno Rámcovú zmluvu o vzájomnej
spolupráci, na základe ktorej uskutočnil stavbu „Priemyselná zóna Strečno“, neznamená, že všetky
(aj budúce potenciálne) činnosti v rámci priemyselného parku mohli (mali) byť posúdené spoločne,

a to ani s ohľadom na žalobcom namietaný princíp predbežnej opatrnosti uvedený v § 13 Zákona o
životnom prostredí (Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo
nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k
takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť).
Ak by sa mala uplatniť prax posudzovania navrhovanej činnosti v nadväznosti na akékoľvek iné už

realizované zámery v blízkom okolí, dochádzalo by k znevýhodneniu predkladateľa novšieho zámeru
vo vzťahu k predkladateľom skorších zámerov. Je nesporné, že navrhovaná činnosť sa má realizovať
v území, na ktorom sa nachádzajú viaceré priemyselné prevádzky (územiu dominuje priemysel), to však
neznamená, že zámer má byť posudzovaný s prihliadnutím na všetky priemyselné činnosti v okolí (hoci
kumulatívne a synergické vplyvy majú byť a aj boli posúdené). S ohľadom na uvedené nie je dôvodná
ani námietka, že v prospech povinného posudzovania mal byť zohľadnený napr. lom v katastrálnom

území C., z ktorého sa vyťažená hornina prepravuje a ďalej spracúva vo vápenke vo Varíne, resp. zmena
navrhovanej činnosti: „Technická infraštruktúra pre priemyselný park Varín“ (o ktorom bolo rozhodnuté
rozhodnutím zo zisťovacieho konania zo dňa 13.04.2023). Každá navrhovaná činnosť (ak nie sú splnené
podmienky podľa § 18 ods. 4 Zákona EIA) sa musí posudzovať samostatne. Nespokojnosť žalobcu
s vyhodnotením vplyvov iných činností realizovaných na území susediacom s navrhovanou činnosťou

nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

27. V bode 7. správnej žaloby (časť pod písm. a/) žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne
zistil skutkový stav, keď sa nezaoberal Štúdiou pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných
oblastiachSR,pričomnamietal,žetátoštúdiaanineobsahuježiadnuzmienkuoLogistickomavýrobnom

areáli Strečno III. V tejto súvislosti treba uviesť, že predmetná štúdia bola dokončená v roku 2003,
kedy sa uvažovalo ešte len o priemyselnom parku v lokalite Varín. Bez ohľadu na uvedené však
námietku nezohľadnenia predmetnej štúdie správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože Zákon EIA
orgánu verejnej správy v zisťovacom konaní ukladá vyhodnotiť tam uvedené skutočnosti, nie akékoľvek
materiály. Pre úplnosť správny súd uvádza, že priemyselný park Strečno je súčasťou územnoplánovacej

dokumentácie obce a počítalo sa s ním aj v dokumente Analýza priemyselných parkov v Slovenskej
republike vypracovanom v roku 2018 Ministerstvom hospodárstva SR.

28. Opakovanú námietku žalobcu o celkovom počte stojísk v celom areáli priemyselného parku
viac ako 500 (námietka pod písm. b/) správny súd s argumentáciou obsiahnutou v bode 26. tohto

rozsudku vyhodnotil ako nedôvodnú. Prvostupňový orgán v zisťovacom konaní správne vychádzal
z počtu parkovacích miest (stojísk) 295, počet ktorý neprekračuje hodnotu pre povinné posudzovanie
podľa Zákona EIA. Argumenty žalobcu o tom (námietka pod písm. c/), že posúdenie vplyvov na
životné prostredie malo byť realizované už pri prvej navrhovanej činnosti v dotknutom území, pretože
územný plán obce Strečno aj územný plán Žilinského samosprávneho kraja bol schválený so zámerom

budúcej možnej výstavby logisticko-výrobného areálu na území o rozlohe takmer 50 hektárov, neobstojí
s ohľadom na už uvedenú argumentáciu, že každá navrhovaná činnosť sa posudzuje samostatne a len
v prípade, že ide o viacero na seba nadväzujúcich zmien tej istej činnosti, považujú sa za jednu činnosť
(§ 18 ods. 4 Zákona EIA). Skutočnosť, že zmena územnoplánovacej dokumentácie (osobitne zmena
územného plánu obce Strečno v čase zahrnutia plánu výstavby priemyselného parku do územného

plánu) v danom čase nepodliehala procesom posudzovania podľa Zákona EIA, nemôže ísť na úkor
posudzovania navrhovanej činnosť (realizácie areálu Strečno III).

29. Žalobca tvrdil, že intravilán obce Strečno vykazuje znaky ekologickej lability, čo prvostupňový
orgán a ani žalovaný vôbec nezistil a ani nevyhodnotil. Takáto námietka nemá oporu v obsahu

administratívneho spisu a v obsahu samotných preskúmavaných rozhodnutí. Skutočnosť, že územie,
na ktorom má byť realizovaná navrhovaná činnosť, je súčasťou väčšieho celku tvoriaceho slovami
žalobcu vstupnú bránu do predhoria Malej Fatry aj Strečnianskeho priesmyku neznamená, že na
danom území nesmie byť realizovaná navrhovaná činnosť za zákonom stanovených podmienok. Podľa
zhodnotenia zámeru navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom a žalovaným navrhovaná činnosť

nespôsobí narušenie stupňa ekologickej stability územia, ani stupňa jeho ekologickej únosnosti. Podľa
obsahu preskúmavaných rozhodnutí ekologická významnosť územia obce Strečno bola vyhodnotená
k roku 2000 ako malá, ide o územie v prvom stupni ochrany prírody a krajiny s nízkym zastúpením
ekostabilizačných prvkov, s malým, resp. žiadnym výskytom biokoridorov. Podľa predloženého zámeruúzemie Strečna nepatrí medzi citlivé a zraniteľné oblasti podľa zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný
zákon), čo žalobca nevyvrátil. Príslušný orgán ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
(Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných

zložiek životného prostredia) v stanovisku k zámeru zo dňa 04.01.2021 uviedol, že posudzovaný areál
nezasahuje priamo do žiadneho prvku územného systému ekologickej stability, preto netrvá na ďalšom
posudzovaní zámeru podľa Zákona EIA, a to za predpokladu dodržania týchto podmienok: realizovať
náhradnú výsadbu drevín v časti parcely, ktorá sa nachádza v susedstve s vodným tokom; v rámci
parkovacej plochy pre osobné automobily je odporúčané doplniť ostrovčeky geograficky pôvodných

druhovdrevín.Sámžalobcaksprávnejžalobepriložildokument„Regionálnyúzemnýsystémekologickej
stability okresu Žilina“ (vypracovaný v roku 2020), z ktorého vyplýva koeficient ekologickej stability obce
Strečno 3,11 – čo je „vysoká ekologická stabilita“.

30. Z obsahu napadnutých rozhodnutí vyplýva taktiež to, že orgány verejnej správy sa zaoberali vplyvom
navrhovanej činnosti na pôdu. Prvostupňový orgán uviedol, že v súvislosti s výstavbou navrhovaných

objektov dôjde k odstráneniu ornice, miestami aj celého pôdneho profilu, tento zásah je trvalý. Počas
štandardnej prevádzky by nemalo dôjsť k negatívnemu vplyvu činnosti na pôdu, ani fyzikálnej a
chemickej povahy. Posudzovaná lokalita má v súčasnej dobe charakter trvalých trávnych porastov,
zásah do ornej pôdy bude riešený v rámci samostatného konania na príslušnom úrade. Správny súd
dodáva, že predmetné územie je vedené ako trvalý trávny porast, z obsahu administratívneho spisu

vyplýva, že pôda na dotknutom území nepatrí medzi bonitnú pôdu, preto možno jej potenciálne využitie
na iné poľnohospodárske účely (napr. pestovanie plodín) hodnotiť ako nízke.

31. Navrhovaná činnosť má byť umiestnená na území bez výskytu vzácnych, či ohrozených druhov
rastlínaživočíchov,bezvymedzenéhoúzemiasozáujmomochranyprírody,krajinyaprírodnýchzdrojov.

Realizáciou navrhovanej činnosti sa nepredpokladá významné ovplyvnenie alebo ohrozenie žiadneho z
rastlinných a živočíšnych druhov, prípadne ich biotopov. Hoci sa v dôsledku záberu pôdy zmení územie,
na ktorom sa môžu vyskytovať drobné cicavce, ktoré môžu byť potravou pre dravé vtáky z chránených
území a súčasne nemožno vylúčiť, že širší región využívajú chránené organizmy, orgány verejnej správy
takýto možný vplyv navrhovanej činnosti v súlade so zásadami logického myslenia vyhodnotili ako nie

významný.

32. V žiadnom dôkaze nemá oporu subjektívne tvrdenie žalobcu, že navrhovateľ zámeru už v čase jeho
predloženia príslušnému orgánu verejnej správy disponoval informáciami, ktoré konkrétne prevádzky
sa budú v halách nachádzať (dokonca, ktoré konkrétne firmy, čo malo byť potrebné pre financovanie

projektu bankou). Správny súd uvádza, že takéto tvrdenia predstavujú len subjektívne tvrdenia žalobcu.
Prvostupňový orgán i žalovaný odkázali na to, že v štádiu posudzovania zámeru navrhovateľ nevedel
konkretizovať prevádzky, ktoré sa budú v objektoch nachádzať (ako to uviedol). Je treba zdôrazniť,
že samotné posudzovanie zámeru v zisťovacom konaní je len prvým krokom k realizácii projektu,
v súvislosti s ktorým budú musieť ešte prebehnúť následné povoľovacie konania, preto sa javí ako

málo pravdepodobné, aby v čase predloženia zámeru navrhovanej činnosti, resp. jeho posudzovania
navrhovateľ disponoval presnými informáciami o konkrétnych nájomcoch priestorov. Súčasne je
potrebné zdôrazniť, že ak bude zámer skutočne realizovaný (prebehnú povoľovacie konania), bude
v priestoroch možné realizovať len presne vymedzené činnosti, ktoré boli predmetom posúdenia z toho
pohľadu, že vo všeobecnosti tieto činnosti (skladovanie a logistika, ľahká výroba, resp. montáž) nebudú

mať významné negatívne vplyvy na žiadnu zložku životného prostredia.

33. Na tomto mieste je žiaduce upriamiť pozornosť na predmet zisťovacieho konania, ktorým je
posúdenie, či daná činnosť bude alebo nebude podliehať povinnému posúdeniu vplyvov na životné
prostredie. Hľadiská posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti upravuje exemplifikatívne § 29a

Zákona EIA, pričom žalobca namietal, že orgány verejnej správy v rozpore s týmto ustanovením
neprihliadli osobitne na únosnosť územia a kumulatívne a súbežne pôsobiace javy. Túto námietku však
správny súd posúdil ako nedôvodnú. Vo vzťahu ku kumulatívnym a synergickým vplyvom navrhovanej
činnosti prvostupňový orgán uviedol, že nie je predpoklad vzniku kumulatívneho a synergického
pôsobenia s inými existujúcimi či plánovanými činnosťami. Pri výstavbe a štandardnej prevádzke sa

nepredpokladá použitie stavebných postupov, technológií a látok, ani vykonávanie takých činností,
ktoré by predstavovali nebezpečenstvo dopadov na zdravotný stav obyvateľov najbližších zastavaných
priestorov. Sprievodné negatívne vplyvy súvisiace s navrhovanou činnosťou nepredstavujú významné
riziko ohrozenia životného prostredia, predstavujú únosné zaťaženie, predovšetkým lokálneho dopadu,bez významného vplyvu na životné prostredie. Orgány verejnej správy zhodne konštatovali, že nie
sú známe skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že navrhovaná činnosť by mohla mať významný
negatívny kumulatívny, resp. synergický vplyv s existujúcimi činnosťami. Plocha, na ktorej má byť

umiestnená navrhovaná činnosť, je dlhodobo vyčlenená na výstavbu priemyselného parku (ktorého
časť je už vystavaná), jej využitie na účely priemyselného parku je určené v územnoplánovacej
dokumentácii obce a vyššieho územného celku, charakter dotknutej lokality (priemyselného parku) sa
realizáciou navrhnutej činnosti podstatne nezmení. S ohľadom na uvedené neobstojí námietka, že
navrhovanáčinnosťznemožnírealizáciuinýchrozvojovýchaktivítobce,keďdotknutéúzemiejevýslovne

(a dlhodobo) určené na výstavbu priemyselného parku. Námietka, že prvostupňový orgán a ani žalovaný
sa synergickými efektmi činností realizovaných v dotknutom území vôbec nezaoberali, teda nemá oporu
v obsahu administratívneho spisu, resp. samotných rozhodnutí. Ako už bolo uvedené, je nesporné, že
navrhovaná činnosť sa má realizovať v priemyselnej oblasti, kde, ako to konštatoval sám žalobca, bude
stáť v blízkosti už postavených objektov priemyselného parku Strečno. Vzhľad krajiny je už poznačený
priemyselnou výstavbou a navrhovaná činnosť tento ráz podstatne neovplyvní.

34. Žalobca v časti bodu 7. pod písmenom f) namietal osobitne absenciu vyhodnotenia únosnosti
dotknutého územia. Správny súd na tomto mieste odkazuje na argumentáciu v predchádzajúcom bode
(bode 33. rozhodnutia). Nie je dôvodná námietka, že prvostupňový orgán mal v súlade s § 5 a § 11
Zákona o životnom prostredí a v súlade s § 29 ods. 3, ods. 10 a Prílohy č. 10 v spojení s § 29a písm.

a) Zákona EIA získať odborné vyjadrenie odborníka, prípadne uložiť navrhovateľovi povinnosť predložiť
štúdiu o tom, či bude alebo nebude navrhovanou činnosťou presiahnutá miera únosného zaťaženia
daného územia. Podľa § 29a písm. a) Zákona EIA príslušný orgán v rámci posudzovania vplyvov
navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti hodnotí obdobie prípravy navrhovanej
činnosti a jej realizácie, a ak je to odôvodnené povahou navrhovanej činnosti, aj etapu jej ukončenia

spojenéhoslikvidáciou,sanácioualeborekultiváciou,atonajmäzhľadiskaúnosnéhozaťaženiaúzemia.
Takéto posúdenie prvostupňový orgán a žalovaný vykonal, z cit. zákonných ustanovení nevyplýva
požiadavka predloženia odborného vyjadrenia, či štúdie na danú otázku.

35. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu (pod písm. g/), že žalovaný nedostatočne

zistil skutkový stav, keď navrhovateľa nevyzval na doplnenie informácií o navrhovanej činnosti, aj keď
na to mal právomoc a mohol postupovať podľa § 22 ods. 5 Zákona EIA. Ust. § 22 ods. 5 Zákona
EIA odkazuje na Prílohu č. 9 (Obsah a štruktúra zámeru), príslušný orgán verejnej správy nevyzýval
navrhovateľa na doplnenie zámeru, pretože tento obsahoval zákonom požadované náležitosti. Ako
už bolo vysvetlené v bode 32. tohto rozsudku, v čase predloženia zámeru neboli známe konkrétne

technológie (v rámci ľahkého priemyslu a skladovania), ani nájomcovia skladových a montážno-
výrobných priestorov.

36. Pokiaľ žalobca v časti pod písm. h) konštatoval, že v konaní síce bolo vypracované dopravno-
inžinierske posúdenie navrhovaného dopravného prepojenia na cestu I/18, v rámci tohto posúdenia

však nebolo dostatočne zdôvodnené, prečo sa maximálne dopravné zaťaženie ľahkej dopravy uvažuje
mimo špičkových hodín, je potrebné uviesť, že z predloženého posudku vyplýva, že križovatka
bola posudzovaná na maximálne špičkové dopravné zaťaženie (v čase rannej a popoludňajšej
špičkovej hodiny) so záverom, že kapacitne vyhovie predpokladanej intenzite dopravy a vyhovie aj pre
predpokladané výhľadové dopravné zaťaženie v roku 2044.

37. Ako dôvodnú správny súd nevyhodnotil ani námietku, že v konaní neboli vypracované potrebné
štúdie (najmä hluková štúdia a emisno-imisná štúdia), keď, ako to konštatoval aj žalovaný, je na
správnej úvahe konajúceho prvostupňového orgánu, ktoré štúdie považuje za potrebné vypracovať, a to
s poukazom na konkrétny posudzovaný prípad, pričom sa nejaví táto požiadavka ako opodstatnená

v prípade navrhovanej činnosti, ktorá má spočívať v logistike a ľahkom priemysle (montážnych halách).
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa konštatuje, že k zvýšenej hlučnosti a vibráciám bude
dochádzať v súvislosti s pohybom zásobovacích automobilov a automobilov zamestnancov. Pokiaľ ide
o vlastnú prevádzku, predpokladá sa, že vnútorné zdroje (vzduchotechnika, vetranie) nebudú výrazným
zdrojom hluku, k hlučnosti môže dochádzať v rámci navrhovaných technológií, ale predpokladá sa,

že vzhľadom na ich charakter (logistika a ľahký strojársky a elektrotechnický priemysel) nebudú
zdrojom zvýšenej hlučnosti a vibrácií. Neuvažuje sa s umiestnením hlučných technológií. Vzhľadom na
umiestnenie navrhovanej činnosti na frekventovanej komunikácii so zvýšenou hladinou hluku v súvislostis intenzívnou cestnou dopravou sa nepredpokladá zvýšená hlučnosť a vibrácie voči existujúcej hlukovej
situácii.

38. V časti správnej žaloby pod písm. m) žalobca opísal možné negatívne vplyvy umiestnenia
navrhovanej činnosti na krajinu a urbánnu štruktúru a poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav
formou krajinárskej štúdie. Pretože nutnosť vypracovania krajinárskej štúdie nevyplýva orgánu verejnej
správy z právnej úpravy a prvostupňový orgán odôvodnil, že navrhovaná činnosť sa má realizovať
v rámci schváleného priemyselného parku (s čím sa žalovaný stotožnil), námietka nedostatočne

zisteného skutkového stavu v dôsledku nevypracovania predmetnej štúdie nie je dôvodná. V tomto
prípade sa navrhuje zmiernenie negatívnych vplyvov umiestnením zelených plôch (realizáciou určených
opatrení, a to: na východnej a západnej strane haly „A“ aplikovať zelené steny z popínaných rastlín
o celkovej ploche cca 4 000 m2, na hale „B“ realizovať zelenú vegetačnú strechu o celkovej ploche min.
14 000 m2, vytvoriť dažďové záhrady ako súčasť sadových úprav nezastavaných plôch, zatrávnenie
realizovať ako lúčny porast).

39. Nedôvodná je i námietka uvedená v časti správnej žaloby pod písm. o), a to námietka nedostatočne
zisteného skutkového stavu z dôvodu, že ide o archeologický významnú oblasť. Orgány verejnej správy
konštatovali, že navrhovaná činnosť má byť umiestnená na území mimo záujmu kultúrno - historických
objektov. Krajský pamiatkový úrad Žilina ako príslušný dotknutý orgán bol upovedomený o začatí

zisťovacieho konania, v stanovenej lehote nezaslal k zámeru žiadne stanovisko (teda jeho stanovisko sa
považuje za súhlasné – bez výhrad). Skutočnosť, že v blízkosti areálu sa nachádzajú nálezové územia
neznamená, že archeologicky významná je aj lokalita, na ktorej má byť umiestnená navrhovaná činnosť.

40. V časti správnej žaloby pod písm. q) „svetelný smog“ žalobca namietal, že ani prvostupňové

rozhodnutie ani rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadne informácie o rozsahu, v akom sa
navrhovaná činnosť môže stať zdrojom svetelného smogu pre okolitú krajinu. Správny súd uvádza, že
tútootázkumožnosubsumovaťpodkategóriu„Pravdepodobnosťúčinkovnazdravieobyvateľstva“alebo
„Ovplyvňovanie pohody života“ v zmysle Prílohy č. 10 Zákona EIA, kritériá ktorej orgány verejnej správy
vyhodnotilisozáverom,ževýznamnejšienegatívnevplyvynaobyvateľstvo,jehozdravotnýstavaaktivity

sa nepredpokladajú, preto túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Obiter dictum správny
súd uvádza, že pokiaľ aj v rámci zisťovacieho konania nebola medzi podmienkami na zmiernenie
negatívnych vplyvov navrhnutá podmienka použitia svietidiel s takou smerovou charakteristikou, ktorá
bráni šíreniu osvetlenia mimo nasvecovaný priestor, nie je vylúčené, že takáto podmienka môže byť
určená v následných povoľovacích konaniach.

41. K námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí (prvostupňového
rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného) správny súd uvádza, že je nedôvodná. Žalobca len všeobecne
tvrdil, že napadnuté rozhodnutia nemajú „kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah
odôvodnenia rozhodnutia,“ pričom nekonkretizoval, ktoré zákonné náležitosti napadnuté rozhodnutia

orgánov verejnej správy nespĺňajú. Z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva pre orgán verejnej
správy požiadavka uviesť úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Správny súd má za to, že na
základe žalobcom uplatnených všeobecných námietok preskúmavané rozhodnutia tak orgánu verejnej

správy prvého stupňa, ako aj žalovaného, nie sú nepreskúmateľné. V preskúmavaných rozhodnutiach
je uvedený postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní, sú označené dôkazy, z ktorých
orgány verejnej správy vychádzali, ako aj skutkový stav, ktorý vyvodili z vykonaných dôkazov,
rozhodnutia obsahujú právne posúdenie veci a úvahy, ktorými sa orgány verejnej správy spravovali pri
ich vydaní. Prvostupňový orgán sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne zaoberal predloženým

oznámením navrhovateľa (ďalšieho účastníka 1/) o zámere navrhovanej činnosti, pripomienkami a
navrhnutými opatreniami subjektov, ktoré predložili svoje stanoviská, ako aj podrobne a dostatočne
konkrétne vyhodnotil predpokladané priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné
prostredie. Žalovaný sa konkrétne a zrozumiteľne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu
uplatnenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nesúhlas žalobcu s tým, ako sa orgány

verejnej správy s environmentálnymi dopadmi zmeny navrhovanej činnosti a s odvolacími námietkami
žalobcu vysporiadali, nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí orgánu verejnej správy
prvého stupňa a žalovaného. Žalobca nekonkretizoval, ktoré podmienky určené orgánom verejnej
správy prvého stupňa a z akého dôvodu nespĺňajú kritériá konkrétneho zmierňovacieho opatrenia,resp. prečo uložené podmienky nie sú postačujúce. Pokiaľ v správnej žalobe uviedol, že prvostupňový
orgán mohol uložiť navrhovateľovi konkrétne podmienky týkajúce sa presného a minimálneho počtu i
konkrétneho druhu vysádzaných stromov, ktoré na toto územie prirodzene patria, ide o polemiku žalobcu

s formuláciou uloženého opatrenia, podľa ktorého v rámci projektu sadových úprav má byť navrhnutá
výsadby drevín, ktoré budú pre dané územie geograficky pôvodné. Napadnuté rozhodnutia orgánov
verejnej správy spĺňajú podľa správneho súdu náležitosti rozhodnutí podľa § 47 Správneho poriadku, §
20a a § 29 ods. 13 Zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že z dôvodov uplatnených v
správnej žalobe rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa
nie je nezákonné, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má
právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo

sčasti úspešný. Keďže žalobca v konaní o správnej žalobe nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov
konania nepriznal. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný
si právo na náhradu trov konania neuplatnil a ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu, pričom ani v
prípade, ak by si ich bol uplatnil, nebolo by spravodlivé požadovať, aby ich hradil žalobca (správny
súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaného v zmysle § 168 SSP).

Ďalším účastníkom konania 1/ a 2/ voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, správny súd náhradu
trov konania nepriznal, pretože im nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s plnením povinností, ktoré
by im uložil správny súd (§ 169 SSP).
44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnutévjehoneprospech,pričomjumusípodaťvlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutia
správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ

alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a/ SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Alena Antalová z dôvodu jej ospravedlnenej
neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 3, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025