Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 12, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18Csp/94/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210102
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krzysztofek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124210102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Michaelou Krzysztofek v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium Legal,
s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., o zaplatenie sumy 10.586,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 30,- Eur z a s t a v u j e.

II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa16.12.2024domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.586,62 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 10.07.2024 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
21.10.2024 medzi postupcom Tatra banka, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku

voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanou v zmysle zákona č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonovdňa14.09.2021Zmluvuč.XXXXXXXXXX,ktorejsúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve
a vo VOP. Podľa žalobcu Zmluva obsahuje všetky náležitosti a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam
postupcu, v ktorých ju postupca upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila
svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania so

splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie kratšej
ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca vyhlásil
podaním zo dňa 09.07.2024 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiacepred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa názoru žalobcu nie je povinný právne posúdiť, pre
nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods. 9 OZ – úlohou veriteľa
pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými

ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne
platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo
k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je povinný skutkovo
vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon došlo
k uplatneniu uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou súdu. Žalobca

zastávanázor,žepostupcavyužilprávopodľa§565OZvsúladesozákonom,kedypredjehouplatnením
postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil dlžníka na jeho možné
uplatnenie. Zo strany postupcu tak nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho
nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v danom prípade došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky
a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky sumu vo výške 10.599,35 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 10.000,-

Eur, z riadneho úroku vo výške 556,62 Eur, z úroku z omeškania vo výške 12,73 Eur a z poplatkov
vo výške 30,- Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok. Žalovaná po postúpení
pohľadávky vykonala úhrady v sume 0,- Eur. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 10.586,62
Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 10.000,- Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo
výške 556,62 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 30,- Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške

12,73 Eur, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 6,23 Eur a z neuhradených
sankčných poplatkov vo výške 6,50 Eur, si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Žalobca si uplatnil i úrok
z omeškania počnúc dňom 10.07.2024, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
a to vo výške 9,25 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 10.07.2024 do zaplatenia. Na výzvu súdu
žalobca doplnil, že na základe Zmluvy o Raiffeisen pôžičke č. 3530118945 zo dňa 14.09.2021 poskytol

postupca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 10.000,- Eur. Žalovaná pohľadávku neuhradila ani
čiastočne a do omeškania sa dostala už s úhradou prvej splátky splatnej dňa 17.09.2021. Žalobca si
tak v konaní uplatňuje celú neuhradenú istinu vo výške 10.000,- Eur. V zmysle bodu 1.1 Zmluvy sa
žalovaná zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky splatiť s fixnou úrokovou sadzbou 14,80 %. Nakoľko
žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky neuhradila, postupca uplatnil listom zo dňa 09.07.2024 právo

podľa § 565 OZ, a to pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 16.03.2024. V zmysle zmluvy by žalovaná
za predpokladu riadneho plnenia uhradila riadny úrok vo výške 6.034,77 Eur. Žalobca tak má nárok
na riadny úrok vo výške 6.034,77 Eur, z ktorého si žalobca uplatnil len nepatrnú časť 556,62 Eur.
Žalobca tiež uviedol, že existujúce záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra,
z ktorého je zrejmá existencia jedného nesplátkového úveru s istinou 130,- Eur a jedného splátkového

úveru s pôvodnou výškou 3.000,- Eur a mesačnou splátkou 99,- Eur (úver v E. A.). V prejednávanom
prípade sa jedná o vopred schválenú pôžičku na základe úverovej histórie, splácania už existujúceho
úveru žalovanej v E. A. a informácii z obratov na bežnom účte žalovanej. Žalovaná bola klientom banky
viac ako vyžadovaných 6 mesiacov. Postupca pri výpočte použil príjem odhadnutý z interných zdrojov
postupcu o platobných operáciách pomocou DATATREE vo výške 1.099,99 Eur. V rámci nákladov

na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum žalovanej,
nakoľko žalovaná v žiadosti neuviedla žiadne vyživované dieťa. Životné minimum na členov domácnosti
spotrebiteľa ku dňu poskytnutia úveru bolo vo výške 218,06 Eur. Hodnota DSTI neprekročila hodnotu
1, a preto žalobca zastáva názor, že veriteľ postupoval v súlade so ZoSÚ a Opatrením, a riadne overil
schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.

3. Ako dôkazy žalobca predložil Oznámenie Daňového úradu Bratislava zo dňa 05.02.2024, Zmluvu
o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 s prílohami, Osvedčenie o elektronickej akceptácii
úverovej zmluvy zo dňa 24.10.2024, Zmluvu o Raiffeisen pôžičke č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.09.2021,
Žiadosť v súvislosti s rokovaním o uzatvorení obchodu na poskytnutie úveru a potvrdenie údajov

o klientovi, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie zo dňa 09.07.2024,
odpis z podacieho hárku EPH 387482001, sledovanie zásielok – Slovenská pošta, Výzvu pred
mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.06.2024, ePotvrdenku, sledovanie zásielok – Slovenská pošta,
Oznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa24.10.2024,Pokusozmierzodňa28.10.2024,podacíhárok,
Základnú zmluvu o poskytovaní produktov a služieb a žiadosť o uzatvorenie a vedenie bežného účtu

a poskytnutie rezervy (spotrebiteľský úver) zo dňa 17.09.2019.4. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 12.04.2025 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadrila, skutkové tvrdenia
nepoprela, dôkazy neoznačila.

5. V rámci podania doručeného súdu dňa 21.05.2025 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 30,- Eur, na zaplatení ktorých žalobca netrval.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať

žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie vo vyššie uvedenej časti (odsek 5.) vo výroku I.
zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože

k nemu došlo pred prvým pojednávaním.

10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

11. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

12. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď
pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti

konania a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti, a v neprítomnosti žalovanej,
ktorá mala predvolanie doručené riadne a včas, svoju neprítomnosť neospravedlnila, o odročenie
pojednávania nežiadala, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

13. Medzi Tatra bankou, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 14.09.2021 uzatvorená

Zmluva o Raiffeisen pôžičke č. XXXXXXXXXX (spotrebiteľský úver), predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru žalovanej vo výške 10.000,- Eur, s úrokovou sadzbou vo výške 14,80 % ročne,
so splatnosťou prvej splátky 16.09.2021, s konečnou splatnosťou 16.09.2028, s výškou splátky 190,46
Eur mesačne so splatnosťou 16. dňa v mesiaci, s počtom splátok 86, s RPMN vo výške 16,08 % a
celkovou čiastkou k zaplateniu dlžníkom vo výške 16.034,77 Eur.

14. Listom zo dňa 18.06.2024 označeným ako Výzva pred mimoriadnou splatnosťou právny predchodca
žalobcu upozornil žalovanú na omeškanie so splácaním splátok zo zmluvy o úvere splatných dňa
16.04.2024, 16.05.2024, 16.06.2024. Uvedený list sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátil dňa
10.07.2024 ako neprevzatý v odbernej lehote.

15. Keďže sa žalovaná so splácaním dostala do omeškania, právny predchodca žalobcu listom zo dňa
09.07.2024 – Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie oznámil žalovanej,
že pristupuje k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, teda využíva právo požadovať splatenie celého
zostatku úveru pred dňom konečnej splatnosti z dôvodu dlhodobého omeškania so splátkou úveru zo

zmluvy o úvere. Uvedené oznámenie bolo žalovanej doručené dňa 22.07.2024.

16. Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 bola pohľadávka Tatra banky, a.s. voči
žalovanej postúpená na žalobcu.

17. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.18. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

21. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než

prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

22. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo

na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,

niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

24. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže

veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. (1) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené. (2)

28. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) (v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,

a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,

ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru

alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 17 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky), práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku
osobu spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

31. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

32. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

33. Podľa § 879y ods. 1 OZ, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31. októbra 2024 sa
spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov
z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku
2 nie je ustanovené inak.

34. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe
po jej čiastočnom späťvzatí nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ju vo zvyšnom rozsahu zamietnuť
pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.35. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom
úvere právny vzťah, ktorý je od jeho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení

Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch), keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod a zároveň právny
predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania
a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

36. Zmluvou o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 21.10.2024 došlo k postúpeniu pohľadávky
z predmetnej zmluvy zo spoločnosti Tatra banka, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako
postupníka.

37. Podmienky na platné postúpenie bankovej pohľadávky sú podľa § 92 ods. 8 ZoB tri. Prvou je splatná
pohľadávka, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná, druhou je písomná výzva banky klientovi a treťou
podmienkou je nepretržité omeškanie klienta dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

38. Prvou podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle §

17 ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným
ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.

39. Vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.06.2024 banka upozornila žalovanú na to, že
je v omeškaní so splácaním splátok splatných dňa 16.04.2024, 16.05.2024 a 16.06.2024. Následne
podaním zo dňa 09.07.2024 banka vyhlásila úver za predčasne splatný.

40. Na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by pohľadávka pôvodného

veriteľa voči žalovanej bola v čase postúpenia pohľadávky splatnou, či už z dôvodu konečnej splatnosti
alebo z dôvodu zosplatnenia.

41. Na základe zisteného skutkového stavu veci je nepochybné, že veriteľ žalovanej – Tatra banka, a.s.
uviedol v liste zo dňa 18.06.2024, ktorým žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia

úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ, splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná v
omeškaní. Veriteľ však v liste zo dňa 09.07.2024, ktorým využil svoje právo na predčasné zosplatnenie
úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ už neuviedol, pre omeškania žalovanej so zaplatením
ktorej konkrétnej splátky úveru toto svoje právo využíva.

42.Vzhľadomnauvedené,jezrejmé,žepredčasnézosplatnenieúverubolobankourealizovanévsúlade
s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ a stalo sa tak pre splátku splatnú dňa 16.04.2024. Neuhradenie
splátky splatnej dňa 16.04.2024 však nemohlo vyvolať zosplatnenie, keďže žalovaná dňa 09.07.2024
(kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru) nebola ešte s jej úhradou
v omeškaní viac ako tri mesiace v zmysle § 53 ods. 9 OZ. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ pred zosplatnením

úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh
a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz
z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníkom. Podľa §53 ods. 9 OZ právo na jednorazové splatenie celej
neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 OZ zase ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže

veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebovrozhodnutíurčené.Nakoľkoustanovenie§53ods.9OZpredstavujevspotrebiteľskýchzmluvách
lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 OZ, právo podľa § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať len po
uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť a za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie

celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia
ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565
OZ je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil
spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Podľa § 53 ods. 9 OZ nie je upravená lehota, v ktorej musíveriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v § 565 OZ, podľa
ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne
spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní

len s jednou splátkou. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti
tej splátky, ktorá nasleduje po uplynutí troch mesiacov od nezaplatenej splátky, musí veriteľ právo na
zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

43. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalobca preukázal doručenie Výzvy pred mimoriadnou

splatnosťou zo dňa 18.06.2024 žalovanej, v ktorej ju jeho právny predchodca upozornil na omeškanie
so splácaním splátok splatných dňa 16.04.2024, 16.05.2024 a 16.06.2024. Následne Oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.07.2024 právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil
mimoriadne zosplatnenie úveru. Súd tak konštatuje, že predčasné zosplatnenie úveru bolo bankou
realizované v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ a stalo sa tak pre splátku splatnú dňa 16.04.2024
tak ako bolo uvedené vo Výzve pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 18.06.2024. Neuhradenie splátky

splatnej dňa 16.04.2024 však nemohlo vyvolať zosplatnenie, keďže žalovaná dňa 09.07.2024 (kedy
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru) nebola ešte s jej úhradou v omeškaní
viac ako tri mesiace v zmysle § 53 ods. 9 OZ, z ktorého dôvodu rovnako nemohlo prísť k platnému
zosplatneniu úveru.

44. Zároveň vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru nie je platné, pretože veriteľ-postupca v
ňom neuviedol (nekonkretizoval), pre ktorú omeškanú splátku využil svoje právo podľa § 565 OZ.

45. Súd uvádza, že mu je známe, že v rozhodovacej praxi súdov nebol jednotný názor na to, či
neuvedenie tejto splátky spôsobuje neurčitosť právneho úkonu predčasného zosplatnenia a následne

jeho neplatnosť, alebo nie. Uvedená nejednotnosť bola vyriešená kolégiom Najvyššieho súdu SR, ktoré
rozhodnutím č. 21 prijalo z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025 sp. zn.
6Cdo/152/2022 právnu vetu (ktorá bolo publikovaná v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR pod číslom 3/2025) v znení: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie
je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok

(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 OZ.)

46. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „vo vzťahu k prvému z
uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a
ktorých/-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je,
či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre
omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o

zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava
z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o
splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ
o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému

využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako
15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone
ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon
zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť

jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek
slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný
neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ)“.

47. Zároveň podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 25. januára

2024, v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh. Avšak už v uznesení sp. zn. 2Cdo/149/2021 zo dňa 6. septembra 2023 saNajvyšší súd SR nijako nevymedzil proti právnemu záveru odvolacieho súdu (Krajský súd v Žiline), že
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ musí obsahovať identifikáciu konkrétnej
splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, a že možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky

pre nesplnenie niektorej splátky vzniká len vtedy, ak je dlžník v omeškaní s tou konkrétnou splátkou, vo
vzťahu ku ktorej bol upozornený na uplatnenie tohto práva. Najvyšší súd SR tu dal do pozornosti svoje
rozhodnutia týkajúce sa zaplatenia celej pohľadávky pri strate výhody splátok (§ 565 v spojení s § 53
ods. 9 OZ) a plynutia premlčacej doby (§ 101 a § 103 OZ) pri spotrebiteľských zmluvách, a to uznesenie
z 29. novembra 2022 sp. zn. 7Cdo/268/2020 (R 71/2018), uznesenie z 30. novembra 2022 sp. zn.

5Cdo/224/2021, uznesenie z 15. decembra 2022 sp. zn. 4Cdo/132/2021, uznesenie z 31. januára 2023
sp. zn. 5Cdo/26/2022 a uznesenie z 31. januára 2023 sp. zn. 9Cdo/368/2021 a uviedol, že aj keď je v
týchto rozhodnutiach prioritne riešená otázka začiatku plynutia premlčacej doby pri uplatnení zaplatenia
celejpohľadávkypristratevýhodysplátok,takzároveňjetamzdôraznenáajpotrebaidentifikáciesplátky,
pre ktorú nastáva splatnosť celého dlhu v zmysle § 565 OZ a prepojenosť tohto zákonného ustanovenia
na § 53 ods. 9 OZ.

48. Aj v uznesení sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 Najvyšší súd SR konštatoval, že v prípade, ak
zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a §
53 ods. 9 OZ, pre platný právny úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve
(upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval

konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ

oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

49. Tento svoj právny názor zopakoval Najvyšší súd SR aj vo svojom uznesení sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25. septembra 2024 a odkázal naň aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024.

50. Uvedené závery vyslovuje súd aj pri vedomí si skutočnosti, že samotný Občiansky zákonník v
§ 53 ods. 9, prípadne v § 565, a ani iný všeobecne záväzný právny predpis, výslovne nestanovuje
ako obligatórnu náležitosť upozornenia veriteľa dlžníkovi na možnosť využitia práva na vyhlásenie
splatnosti celého úveru identifikáciu konkrétnej omeškanej splátky úveru. Určitosť právneho úkonu ako

požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená len uvedením obligatórnych náležitostí,
ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok. Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí
byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa konajúceho subjektu výkladom objektívne
pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení
obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom právnom predpise musí mať určitú

kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej vôle konajúceho subjektu.

51. V tejto súvislosti súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/181/2023 zo dňa
19.03.2025, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „pre ďalší priebeh konania, najvyšší súd dáva do
pozornosti,ževrámcirozhodovacejčinnostisaužzaoberalotázkourežimustratyvýhodysplátok,pričom

uviedol, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade
s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu
splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh (pozri rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/2/2023,
5Cdo/188/2023, 6Cdo/15/2023, 5Cdo/197/2022)“.

52. Keďže v deň postúpenia pohľadávky táto pohľadávka tak ako bola postúpená nebola splatná
z dôvodu neplatnosti vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého úveru, nemohla byť platne postúpená
z právneho predchodcu žalobcu - banky na žalobcu pre jej rozpor s ustanoveniami § 17 ods. 1 a 2 ZoSÚ.
Keďže žalobca nepreukázal predpoklady pre platné postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy, a teda

ani predpoklady pre nadobudnutie týchto práv, tak ani nenadobudol platne od právneho predchodcu
pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy voči žalovanej, a preto nemá aktívnu vecnú legitimáciu v
tomto spore.53. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky (podľa § 39 OZ v spojení s § 17 ZoSÚ) bolo potom potrebné žalobu vo zvyšku po čiastočnom
zastavení konania vo výroku II. rozsudku zamietnuť, a keďže žalovaná nie je povinná zaplatiť žalobcovi

istinu, nemohla sa ani dostať do omeškania s jej zaplatením, a preto súd zamietol žalobu aj v časti
úrokov z omeškania.

54. Ďalšie argumenty žalobcu súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).

55. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

56. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

57. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

58. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

59. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

60. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného

ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a

poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

61. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola v plnom rozsahu úspešná, čo v konečnom
dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého tohto

konania v rozsahu 100 % trov konania. Súd však žalovanej s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP nárok na
náhradu trov konania vo výroku III. nepriznal, pretože jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd mal za
to, že bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovanej uvedeným spôsobom
za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho
zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).