Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Pc/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209110
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123209110.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci navrhovateľa – manžela - muža,

ktorého otcovstvo má byť zapreté: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, t.č. v D. E. B. F. G. H.
H., proti matke – manželke - odporkyni: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o zapretie otcovstva k
maloletému dieťaťu: C. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený procesným opatrovníkom:
D. J., H. B. K. L. J., pracovisko M., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 647,51 eur do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Okresného súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že A. B., nar. XX.XX.XXXX nie je otcom maloletého C. I. B., nar.
XX.XX.XXXX z matky E. B., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo
s odporkyňou uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Ich manželstvo doposiaľ trvá. Z manželstva sa narodil syn C.
I. B., dňa XX.XX.XXXX. Keďže sa maloletý syn narodil počas manželstva, je navrhovateľ zo zákona

považovaný za jeho otca. Biologickým otcom tohto dieťaťa však nemôže byť. Dňa X.XX.XXXX opustil
spoločnú domácnosť B. C. XX a nastúpil na výkon trestu. Od jeho odchodu sa s odporkyňou nestretol.
V júli 2022 sa odporkyni narodil syn. Keďže ich manželstvo s odporkyňou stále trvá, bol navrhovateľ
zapísaný do rodného listu maloletého ako jeho otec. Z uvedeného vyplýva, že je vylúčené, aby bol
otcom maloletého C. I.. Navrhovateľ chce, aby bol vykonaný test otcovstva analýzou DNA. S odporkyňou
bývali spolu od roku 2018, ale ani raz neotehotnela. Akonáhle navrhovateľa zatvorili, oznámila mu,
že je tehotná. Najprv sa tešil, ale jeho mama mu napísala, že u nich spával chlap a že manželka sa

stretáva s niekým. Manželka to poprela. V septembri 2023 mu jeho mama oznámila, že manželka sa
odsťahovala k tomu chlapovi. Navrhovateľ má právo vedieť, či je to jeho syn. Navrhovateľ ako dôkazy
označil a predložil sobášny list, rodný list dieťaťa a navrhol výsluch účastníkov.

2. Matka sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom navrhovateľa, vyjadrením navrhovateľa,

výsluchom navrhovateľa, výsluchom matky, opatrovníka maloletého, oboznámením s listinnými
dôkazmi, a to sobášnym listom, rodným listom maloletého, odpoveďou na lustráciu N. zo dňa
XX.XX.XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca L. O. P. J., ako i s obsahom celého spisu, keď
pojednával v zmysle ustanovenia § 31 CMP v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal predvolanie napojednávanie riadne doručené, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o pojednávania v jeho
neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že s manželkou sa dali dokopy v roku 2018, žili v spoločnej
domácnosti spolu s jeho babkou a s jeho synom. Všetko bolo pekné, jeho syna, čo má z predošlého
manželstva, si obľúbila, brala ho ako za svojho vlastného. Správala sa k nemu pekne. Chodili spolu na
výlety, atď. No a počas toho 3-ročného vzťahu sa nestalo, že by otehotnela ani nič takého. No a keď ho
zavreli do kolúznej väzby, jeho advokát mu po 2 mesiacoch oznámil, že ona je tehotná. Keď ho odsúdili

a keď už bol vo výkone, chodili mu na návštevy jeho mama mu povedala, že manželka sa stretávala s
tým Q. a že prvý mesiac, čo ho zatvorili, že nebola ani doma, že nevedeli ani kde je. Hovorili mu, že sa
stretáva s Q., že chodí k nemu spávať, že on spáva u nich a že stále sú spolu atď. Minulý rok v septembri
sa k nemu aj presťahovala, takže sa to opodstatnilo a porodila jeho dieťa. Takže kvôli tomu chce test
otcovstva. Lebo vie na 100%, že to dieťa nie je jeho.

5. Matka pri výsluchu uviedla, že dieťa je jeho na 120%. Navrhuje návrh zamietnuť. Manžel bol vzatý do
väzby XX.XX.XXXX a dovtedy žili v spoločnej domácnosti. Maloletý C. sa narodil XX.XX.XXXX. V čase
rozhodnom pre počatie dieťaťa sa intímne stýkala len s manželom, s nikým iným. On je biologickým
otcom maloletého dieťaťa. Maloletý C. je úplná kópia svojho otca, veľmi sa naňho podobá.

6. Opatrovníčka maloletého na pojednávaní uviedla, že navrhuje návrh navrhovateľa zamietnuť.

7. Zo sobášneho listu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ženích A. B., narodený XX.XX.XXXX a nevesta
E. Q. narodená XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX B. C..

8. Z rodného listu maloletého zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že maloletý C. I. B. sa narodil dňa
XX.XX.XXXX v F. otcovi A. B., narodenému XX.XX.XXXX a matke E. B., L. Q., narodenej XX.XX.XXXX.

9. Z odpovede na lustráciu v ZVJS zo dňa 25.09.2025 vyplýva, že navrhovateľ sa od 04.11.2021
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v D. H..

10. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, L. O. P., J.,
vyplýva, že pravdepodobnosť otcovstva navrhovateľa k maloletému C. je W = 99,99 999 998 655 %,
možnopretokonštatovať,žepríbuzenskývzťah–otcovstvonavrhovateľakmaloletémuC.boloprakticky
dokázané.

11. Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej len "Zákona o rodine"), ak sa narodí dieťa v čase
od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

12. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od
uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné,
možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

13. Podľa § 88 ods. 1 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak

sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo
manžel nemá.

14. V rámci skutkového stavu bolo v prejednávanej veci zistené, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli
manželstvo dňa XX.XX.XXXX, ktoré manželstvo trvá. Manžel bol dňa XX.XX.XXXX vzatý do väzby

a následne do výkonu trestu odňatia slobody, kde sa nachádza doposiaľ. Maloletý C. sa narodil dňa
XX.XX.XXXX, teda v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva účastníkov a preto
bol podľa prvej zákonnej domnienky otcovstva (§ 85 ods. 1 Zákona o rodine) v rodnom liste maloletého
uvedený ako otec manžel matky, teda navrhovateľ. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa manželka
intímne stýkala len s manželom, čo mal súd preukázané z jej výsluchu. Zo znaleckého posudku č. XX/

XXXX znalca z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, L. O. P., J., mal súd preukázané, že navrhovateľ
je otcom maloletého C..15. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný
dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že matka a jej manžel, ktorý je v rodnom liste maloletého C.
uvedený ako jeho otec, sa intímne stýkali v rozhodnej dobe pre počatie dieťaťa a otcovstvo navrhovateľa

kmaloletémuC.bolopreukázanéaj znaleckýmposudkomč.41/2024znalcazodborugenetika,odvetvie
analýza DNA, L. O. P. J.. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ je otcom maloletého C.,
súd návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva k maloletému C. ako nedôvodný vo výroku I. zamietol.

16. Podľa § 52 zákona č. 151/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP vo výroku II. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa CMP je náhrada trov konania v zásade
vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov
konania v zmysle § 53 a nasl. CMP nezistil.

18. Podľa § 57 ods. 1 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

19. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,

má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

20. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci (1). Ak takéhoto

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (2).

21. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.

22. Súd zároveň v zmysle § 259 CSP v spojení s čl. 3 ods. 1, 2 CMP uložil navrhovateľovi povinnosť

zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 647,51 eur, ktorú sumu súd uhradil na základe uznesenia
č.k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 24.02.2025, zo štátnych prostriedkov znalcovi L. O. P., J. za
vypracovanie znaleckého posudku č. 41/2024, ktorým bolo potvrdené jeho otcovstvo a ktoré trovy vznikli
zavinením navrhovateľa. Navrhovateľovi síce v konaní bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
avšak toto sa vzťahovalo len na oslobodenie od povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie,

nie na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní niektorému z účastníkov alebo inej osobe, v tomto
prípade štátu. Súd určil navrhovateľovi dlhšiu lehotu na plnenie a to 30 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutiazdôvodu,ženavrhovateľsanachádzavovýkonetrestuodňatiaslobody,spobytomvktorom
môže byť zaplatenie uvedenej sumy sťažené. Súd dodáva, že ak navrhovateľ nebude schopný zaplatiť
uvedenú sumu jednorazovo, môže požiadať o možnosť zaplatiť ju v splátkach (po tom, ako mu bude

doručená výzva na jej zaplatenie Justičnej pokladnici).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu by odvolanie podané odporkyňou a procesným opatrovníkom nebolo právne
účinné, nakoľko tieto osoby oprávnené podať odvolanie sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do
zápisnice na súde.

Proti tomuto rozhodnutiu môže navrhovateľ podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno

uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.