Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 25C/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725203506
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baštová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725203506.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v spore žalobcu: BEORMEOL CONSULTING SLOVAKIA, a. s., so sídlom
Dobrianského 1644, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 454 931, proti žalovaným: 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, XXX XX E.- F. G., 2/ SUCCES SOON s. r. o., so sídlom Dunajská
4, 811 08 Bratislava, IČO: 52 008 509, o zaplatenie sumy 100.000,- eur s príslušenstvom, o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia eventuálne neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca spolu so žalobou o zaplatenie sumy 100.000,- eur s príslušenstvom doručenou Okresnému
súdu Poprad, pracovisko Kežmarok dňa 18.09.2025 podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zriadil v jeho prospech záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. H., obec F. H., I. J., a to na pozemku parcely registra „C” KN č. 4415/6
o výmere 6329 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a na stavbe (K. D.), so súp. č. XXX, postavenej na
parcele registra „C” KN č. 4415/6 a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Eventuálne žiadal, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania
s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. H., obec F. H., I. J., a to s pozemkom

parcely registra „C” KN č. 4415/6 o výmere 6329 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a so stavbou
(K. D.), so súp. č. XXX, postavenou na parcele registra „C” KN č. XXXX/X, najmä tieto nehnuteľnosti
predať, darovať, zameniť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, predkupným právom, vypožičať, uzavrieť
ohľadne týchto nehnuteľnosti zmluvu o budúcej zmluve, vložiť ako vklad na podnikanie, ručiť, dať súhlas
s dobrovoľnou dražbou, vyhotoviť notársku zápisnicu - exekučný titul týkajúci sa týchto nehnuteľností,
resp. akokoľvek inak disponovať s vyššie uvedeným nehnuteľným majetkom, do momentu nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia o žalobe vo veci samej a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

2.1 Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovanými 1/ a 2/
uzatvoril dňa 04.04.2023 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej im požičal sumu 100.000,- eur z peňazí
z notárskej úschovy na účet nimi uvedený dňa 15.05.2023. Peniaze požičal žalovaným podľa podmienok
uvedených v Čl. II. bod 3 zmluvy o pôžičke, t. j. po predložení dokumentácie v ňom uvedenej. Žalovaní

napriek tomu, že sa zaviazali spoločne a nerozdielne vrátiť mu pôžičku do 30.04.2024, doposiaľ tak
neurobili, a to ani na jeho výzvu zo dňa 31.07.2025. Tvrdil, že tým hodnoverne osvedčil existenciu
peňažnej pohľadávky proti žalovaným. Žalovaný 2/, ktorého konateľom je žalovaný 1/ je výlučným
vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. H. a nie je mu zrejmé, že by
vlastnil iný, zabezpečovacím opatrením postihnuteľný majetok.

2.2 Existenciu dôvodnej obavy, že exekúcia peňažnej pohľadávky bude ohrozená odvodzoval od
tvrdenia, že žalovaný 2/ nemá iný exekúciou postihnuteľný majetok a v prípade, ak scudzí uvedenénehnuteľností, dostane sa do situácie, že jeho peňažnú pohľadávku nebude možné uspokojiť ani z časti.
Žalovaný 2/ si neplní zákonné povinnosti v zmysle § 23 zákona č. 431/2002 Z. z. a nezverejňuje účtovné
závierky tak, ako mu to ukladá zákon. Je vysoko pravdepodobné, že nepodáva ani daňové priznania.

Z naposledy zverejnených údajov k 31.12.2023 je zrejmé, že jeho celková zadlženosť predstavuje
82,92 %. Saldo krátkodobých pohľadávok predstavuje 31.257,- eur, oproti tomu krátkodobé záväzky
predstavujú 678.590,- eur pri finančnej hotovosti 2.028,- eur. Pri prirátaní dlhodobých záväzkov vo
výške 2.485.425,- eur je zrejmé, že žalovaný 2/ je v platobnej neschopnosti. Pri ročných výnosoch z
hospodárskej činnosti vo výške 235.113,- eur podľa neho určite nebude môcť v krátkodobom horizonte

uhradiť svoje krátkodobé záväzky. Pri ročných výsledkoch hospodárenia vo výške do 3.000,- eur nebude
schopný uhradiť ani svoje dlhodobé záväzky. Navyše nemá žiadny tovar alebo zásoby na sklade, ktorý
by mohol predať. Jediné aktívum sú už uvedené nehnuteľnosti, na ktorých je zriadené záložné právo,
ktoré znižuje ich hodnotu. Ak bude naďalej žalovaný 2/ produkovať straty, môže sa dostať do úpadku
formou predlženia s povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo objektívne umocňuje dôvodnosť
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

2.3 V rámci testu primeranosti zásahu do vlastníckeho práva žalovaných dospel k záveru, že majetok, na
ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie je jednoznačne menšej hodnoty, ako výška žalovanej
pohľadávky vo veci samej, keďže predmetné nehnuteľnosti môžu mať súhrnnú hodnotu 1.500.000,00,-
eur. Samotné opatrenie má navyše len dočasný charakter, ktorým sa len dočasne upravuje určitý okruh
vzťahov a jeho nariadením nezískava jedna zo strán práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti.

3. Z dôvodu právnej istoty žiadal, aby súd eventuálne nariadil neodkladné opatrenie, ak by sledovaný
účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa neho potreba bezodkladnej úpravy
pomerov jednoznačne vyplýva zo skutočností, že v prípade predaja zálohu, prípadne jeho zaťaženia sa
mu zhorší jeho právna pozícia do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

Poukázal na to, že žalovaný 2/ vyvíja aktivity na predaj svojej nehnuteľnosti prostredníctvom webových
stránok L. a L., ale aj platenými PR článkami.

4. Žalobca ako dôkazy označil a predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. H., zmluvu
o pôžičke zo dňa 04.04.2023, prehľad o vykonaní platby, výzvu na úhradu zo dňa 31.07.2025, zápisnicu

o úschove peňazí M. XX/XXXX, N. XX/XXXX zo dňa 04.04.2023, screenshoty zo stránky finstat.sk,
článok z časopisu FORBES.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného

práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

7. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

9. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa
§ 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného
opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1, 2 a 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaníproti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladáprávoplatnérozhodnutie,ktorýmbolzamietnutýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

12. Žalobca sa vo svojom návrhu domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, až v prípade, z dôvodu

právnej istoty, ak by sledovaný účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, navrhoval
nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 324 ods. 3 CSP však súd nariadi neodkladné opatrenie iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Preto sa súd v prvom
rade zaoberal tým, či žalobca osvedčil splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného
zabezpečovacieho opatrenia.

13.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho

opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku
voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Súd môže teda
nanávrhzriadiťzáložnéprávo,ktorémápovahuriadnehozáložnéhopráva.Vprípadepluralityzáložných
práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho
vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného

veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v
exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

14. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom
navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem
existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by
bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená,

musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým
také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom

exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové
pomery (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v
Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

15. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu

prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu,
hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený.
Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť
na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť
konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok

trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

16. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej

stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiskarozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať
zásadu a požiadavku proporcionality.

17. Zmyslom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho
rozhodnutia zriadením záložného práva. Zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia
treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z
rozhodnutia povinnej osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia
oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k

podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že
navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne).
Či je, alebo nie je prítomná existencia takejto obavy, tak to možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania
aktivít povinným, týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa ho). Zabezpečovacie opatrenie
slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do

príslušného registra. Vo všeobecnosti záložné právo ako vecné právo k cudzej veci (zálohu) plní okrem
zabezpečovacej funkcie aj uhradzovaciu funkciu, ak primárna povinnosť dlžníka spočívajúca v úhrade
peňažnej pohľadávky nebude splnená.

18. Konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia je plne ovládané dispozičným princípom. To

znamená, že toto konanie nie je možné začať ex offo, ale len na návrh. V návrhu na začatie konania
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí veriteľ (navrhovateľ) okrem všeobecných náležitostí
podania a žaloby, opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená,
predmet záložného práva ako aj skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Konajúci

súd musí pred rozhodnutím o nariadení zabezpečovacieho opatrenia skúmať splnenie podmienok na
jeho nariadenie, pričom spravidla dokazovanie nevykonáva, rozhoduje bez pojednávania a výsluchu
strán. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie, teda súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky

procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to,
že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné, pričom strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a
nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu
nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a tiež dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie.

19. Rozhodovanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súdnom konaní
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia súd musí pamätať na to, že ochrana musí byť
poskytnutá ako tomu, kto žiada nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tak v rámci ústavných pravidiel

aj tomu, proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje. Pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci
a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nemusia byť nepochybne preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri

rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení mal súd vykonávať podrobné a rozsiahle dokazovanie, keďže
to sa v zásade vykonáva až na pojednávaní ( § 188 ods.1 CSP). Pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je potrebné, aby boli okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto
opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej
riešenia.

20. Vo všeobecnosti pritom platí, že je výlučne vecou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, aby
svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý požaduje takúto ochranu podložil dostatočnými dôkazmi,
z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. Na návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia sa tak v zmysle platnej právnej úpravy (§ 326 ods.1 CSP v spojení s §

344 CSP ) v porovnaní so žalobou kladú osobitné, ďalšie a vyššie požiadavky, čo je logické, nakoľko v
štádiu a lehotách, v ktorých súd rozhoduje o návrhu na zabezpečovacie opatrenie nie je mysliteľné, aby
vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania.21. Zákonná úprava pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje splnenie základných
podmienok, ktorými sú: a/ osvedčenie dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana, b/ osvedčenie existencie obavy budúceho zmarenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) a c/

primeranosť zásahov do majetkových pomerov dlžníka (princíp proporcionality).

22. Súd, posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásad a citovanej zákonnej úpravy
dospel k záveru, že v tomto konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych
podmienok pre poskytnutie ochrany žalobcom nariadením požadovaného zabezpečovacieho opatrenia,

keď tento síce osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ z titulu zmluvy o
pôžičke, na zabezpečenie ktorej má navrhované zabezpečovacie opatrenie slúžiť, ale ničím neosvedčil
obavu z ohrozenia a budúceho zmarenia exekúcie. Podľa názoru súdu neosvedčil ani primeranosť
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej sa má
nariadiť zabezpečovacie opatrenie.

23. Vo vzťahu k osvedčeniu existencie peňažnej pohľadávky žalobcom voči žalovaným 1/ a 2/ súd
poukazuje na to, že žalobca sa v danom prípade domáha neodkladnej ochrany svojich majetkových práv
vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej so žalovanými 1/ a 2/ dňa 04.04.2023, na základe ktorej
im požičal peňažné prostriedky vo výške 100.000,- eur, ktoré sa zaviazali mu spoločne a nerozdielne
vrátiť do 30.04.2024, avšak doposiaľ tak neurobili. Žalobca sa teda titulom poskytnutej pôžičky domáha

v tomto spore vo vedci samej vrátenia požičanej sumy od žalovaných 1/ a 2/. Žalobca ako navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia existenciu svojho subjektívneho práva, existenciu peňažnej pohľadávky,
osvedčil zmluvou o pôžičke zo dňa 04.04.2023, prehľadom o vykonaní platby a zápisnicou o úschove
zo dňa 04.04.2023, pričom tento peňažný nárok trvá a z nim predložených listinných dôkazov vyplýva
jeho dôvodnosť.

24. Ako už bolo vyššie uvedené, jedným zo zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia okrem návrhu na jeho zriadenie, spôsobilého predmetu záložného práva a skutočnosti,
že musí ísť o zabezpečovanie peňažnej pohľadávky (čo návrh žalobcu spĺňa) je aj osvedčenie
obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Splnenie tejto zákonnej podmienky podľa názoru súdu žalobca

neosvedčil, na jej osvedčenie nepredložil ani neoznačil žiadne relevantné dôkazy. Navyše, pokiaľ ide o
majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, súd prihliadol na zásadu a požiadavku
proporcionality, teda skúmal či vo vzťahu k pohľadávke z hľadiska rozsahu zabezpečenia nevznikne
celkom zjavný nepomer, pričom zriadením zabezpečovacieho opatrenia by taký nepomer vznikol.

25. Pokiaľ ide o princíp opodstatnenosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, t. j. osvedčenie hrozby
zmareniaexekúcie,súdpoukazujenaVeľkýkomentárkCSP,ktorývovzťahuktejtozákonnejpodmienke
pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (viď strana 1158) okrem iného uvádza, cit. “Pri skúmaní
obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu.
Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené,

že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by
mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy
pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie...aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov
dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.

Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v
tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.“

26. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k žalobcom tvrdenej pohľadávke musí byť
osvedčená taká skutočnosť, ktorá by odôvodňovala skutočnú a reálnu obavu z uspokojenia pohľadávky.

Žalobca tvrdí, že exekúcia jeho peňažnej pohľadávky bude ohrozená, keďže žalovaný nemá iný
exekúciou postihnuteľný majetok a v prípade, ak scudzí predmetné nehnuteľností, dostane sa do
situácie, že jeho peňažnú pohľadávku nebude možné uspokojiť ani z časti. Ďalej poukázal na podnikanie
žalovaného 2/, jeho záväzky, možnú platobnú neschopnosť a prognózu o jeho budúcom produkovaní
strát v podnikaní, čo môže podľa neho viesť až k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Žalobca však

tieto svoje všeobecné tvrdenia (o hrozbe konkurzu, platobnej neschopnosti) neosvedčil, keď navyše nie
je zrejmé, ako majú tieto tvrdenia osvedčovať obavu aj vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý je rovnako
zaviazaný z pôžičky ako žalovaný 2/. Žalobca vo vzťahu k žalovanému 1/ ani len netvrdil a nepreukázal
skutočnosti osvedčujúce nebezpečenstvo z budúceho ohrozenia exekúcie. Pritom musí ísť o takékonanie žalovaných, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty ich majetku, ktorý možno výkonom
rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje ich majetkové
pomery. Súd takéto konanie zo strany žalovaných vo vzťahu k nehnuteľnostiam (žalobcom označeným

ako jediný majetok žalovaného 2/, ktorého konateľom je žalovaný 1/) preukázané nemal.

27. Nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F. H. sú síce v časti C: Ťarchy zaťažené
záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva v prospech F. C., F., O.: XXXXXXXX,
E. XX/X, XXX XX E. pod P./XXXX-XXX/XX, XXX/XX, avšak toto je jediné záložné právo na týchto

nehnuteľnostiach. Nemožno opomenúť znenie Čl. II. bod 3 zmluvy o pôžičke, podľa ktorého sa zmluvné
stranydohodli,ženazákladetejtozmluvyopôžičkebudenotáromspísanánotárskazápisnicaoúschove
peňazí, na základe ktorej notár vydá peniaze z notárske úschovy na účet vedený na O. I. J., IBAN:
F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX do troch pracovných dní po tom, ako budú notárovi predložené
dokumenty:a)Listvlastníctvapoužiteľnýnaprávneúkony,naktorombudezapísanávčastiBspoločnosť
F. F. F., O.: XX XXX XXX b) List vlastníctva použiteľný na právne úkony, na ktorom bude v časti C

zapísané ako prvé v poradí záložné právo v prospech F. C., F., O. XX XXX. Samotný zápis záložného
práva tak vyplýva zo zmluvných vzťahov strán sporu.

28. Ako už bolo vyššie konštatované súd z tvrdení žalobcu ani z nim predložených dôkazov nemal
preukázané také konanie žalovaného 2/ a už vôbec konanie žalovaného 1/, ktorým by vykonávali

úkony, z ktorých reálne a bezprostredne hrozí znižovanie ich majetku a v konečnom dôsledku ohrozenie
exekúcie budúceho rozhodnutia v prospech žalobcu ako oprávneného, a preto už z tohto dôvodu
zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

29. Pokiaľ ide o otázku proporcionality, je nepochybné, že prostriedkom účinného zabezpečenia môže

byť len vec, ktorej hodnota je vyššia ako hodnota pohľadávky, avšak nesmie ísť o hrubý nepomer
medzi hodnotou majetku a hodnotou pohľadávky. V tomto prípade žalobca vo veci žaluje žalovaných
1/ a 2/ titulom pôžičky o zaplatenie sumy 100.000,- eur a sám v podanom návrhu tvrdí, že majetok,
na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie je jednoznačne menšej hodnoty, ako výška
žalovanej pohľadávky vo veci samej, keďže predmetné nehnuteľnosti môžu mať súhrnnú hodnotu

1.500.000,00,- eur. Vychádzajúc z nutnosti dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby
zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach
žalovaných a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu, súd dospel k záveru, že
nariadením zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do
majetkovýchprávžalovaných,keďženespornepohľadávkažalobcovbybolazriadenímzáložnéhopráva

zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti, čo vykazuje
známky zjavného hrubého nepomeru. Súdu nie je zrejmé, ako dospel žalobca k záveru o primeranosti
zásahu do vlastníckeho práva žalovaných, keď sám uviedol hodnotu nehnuteľnosti žalovaného 2/ vo
výške 1.500.000,- eur, ktorá pätnásťnásobne prevyšuje výšku žalovanej pohľadávky.

30. Súd podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 16Co/33/2019 podľa
ktorého je potrebné, aby žalobca navrhujúci zabezpečovacie opatrenie, cit „osvedčil, že nebezpečenstvo
ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu
osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v
akej výške) obavu z ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na

konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality,
t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a
nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť.“

31. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súdu neostávalo iné, než o návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia rozhodnúť tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia a v celom
rozsahu ho zamietnuť.

32. Nakoľko súd nevyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pristúpil
k posúdeniu osvedčenia podmienok žalobcom pre nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého

nariadenie žalobca odôvodňoval potrebou bezodkladnej úpravy pomerov vyplývajúcej zo skutočností,
že v prípade predaja zálohu, prípadne jeho zaťaženia sa mu zhorší jeho právna pozícia do takej miery,
že sa mu neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Poukázal na aktivity, ktoré vyvíja žalovaný 2/ na
predaj svojej nehnuteľnosti prostredníctvom webových stránok L." L. Q. L., ale aj platenými PR článkami.33. Súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu nie súd splnené ani podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, nakoľko žalobca ničím neosvedčil, že je

potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1/ neuviedol vôbec žiadne skutočnosti odôvodňujúce
potrebu nariadiť neodkladné opatrenie, čo znamená, že absolútne neosvedčil potrebu neodkladnej
úpravy pomerov navrhovaným spôsobom, čo samo osebe bráni nariadeniu neodkladného opatrenia. Vo
vzťahu k žalovanému 2/ uviedol, že tento vyvíja aktivity na predaj nehnuteľnosti, pričom poukázal na

webové stránky a článok v časopise FORBES. Súd k uvedenému konštatuje, že prostredníctvom článku
ako aj webových stránok žalovaný neponúka na predaj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, k. ú. F. H. (ak mal žalobca vyvíjaním aktivít na predaj toto na mysli), ale ponúka investovanie
do apartmánov B. P. F. H., resp. do kúpy nehnuteľností prostredníctvom realitnej kancelárie FEDORS
GROUP a developera SUCEES SOON. Zároveň prostredníctvom nich ponúka spoločnosť FEDORS
GROUP aj rôzne spôsoby investovania.

34. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie nijako nevyplýva, že by sa žalovaní nateraz chystali
akokoľvek nakladať s predmetným majetkom. Na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie musí byť
zo strany žalobcu preukázaná výnimočnosť situácie prejavujúca sa bezodkladnou úpravou pomerov
alebo obavou, že exekúcia bude ohrozená. Bolo výlučne vecou žalobcu navrhujúceho nariadenie

neodkladného opatrenia aby opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 326 ods.1 CSP) a aby svoje tvrdenia podložil
dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu, čo
neurobil. Už z názvu inštitútu - neodkladné opatrenie pritom vyplýva, že v každom konkrétnom prípade
treba v konkrétnych skutkových okolnostiach osvedčiť neodkladnosť, teda výnimočnosť požadovaného

zásahu neumožňujúcu čakať na rozhodnutie vo veci samej. To žalobca vo vzťahu k navrhovanému
neodkladnému opatreniu neurobil, keďže potrebu jeho vydania neodôvodnil absolútne ničím, čo
neumožňuje prijať záver o splnení zákonných podmienok na nariadenie požadovaného opatrenia. Preto
súd aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

35. Pre zabezpečovacie a rovnako aj pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods.2 CSP v spojení s § 344 CSP). Ak by po vydaní
tohto uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nič nebráni žalobcovi
podať nový návrh na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia (§ 329 ods.3 CSP
v spojení s § 344 CSP).

36. Vo vzťahu k žalobcom navrhovanému eventuálnemu rozhodnutiu o zabezpečovacom
a neodkladnom opatrení, súd uvádza, že postupoval obdobne ako pri eventuálnom petite, ktorého
podstatou je návrh na prisúdenie jedného nároku a ak by jeho prisúdenie nebolo možné, tak priznanie
ďalšieho nároku. Ak teda súd rozhoduje podľa druhého, subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne.

Naopak, ak rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 113/2010). V tomto prípade však súd, z vyššie uvedených dôvodov,
nevyhovel ani jednému zo žalobcom požadovaných nárokoch, a preto rozhodol o obidvoch tak, že ich
samostatnými výrokmi zamietol.

37. Čo sa týka výroku o trovách konania, Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie podobné § 145
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, v zmysle ktorého sa v uznesení
o nariadení predbežného opatrenia o náhrade trov konania nerozhodovalo. Preto v zmysle
Civilného sporového poriadku je potrebné aj pri rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného, či
zabezpečovacieho opatrenia rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania, v prípade, že

ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods.1 CSP). Nakoľko však týmto rozhodnutím sa
konanie nekončí, keďže bude pokračovať v konaní o žalobe vo veci samej, súd preto nerozhodoval o
trovách konania o nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, s tým, že rozhodne o nich
v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia
na Okresnom súde Poprad.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.