Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1023200194
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200194.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobkyne: A. B. C., D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXXX, XXX XX F., právne zastúpená: Vidhi Pandit s. r. o., advokát, so
sídlom Dúhová 966/8, 900 26 Slovenský Grob, IČO: 56 831 927, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 488096/2022 zo dňa 15.11.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Mestská časť Bratislava – Rača (ďalej aj len „správca poplatku“ alebo aj len „stavebný úrad“)
rozhodnutím č. 1640000153/2022 zo dňa 25.07.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa
§ 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 447/2015 Z. z.“) a § 2 písm. a) Všeobecne

záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Rača č. 1/2017 o miestnom poplatku za rozvoj na
území mestskej časti Bratislava – Rača v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „VZN č. 1/2017“)
a rozhodnutia mestskej časti Bratislava – Rača o stavebnom povolení č. 8512/291/291/2021-SU-MRV
zo dňa 28.05.2021 na stavbu „Murovaná chata, lokalita Nová Hora, Bratislava“ (ďalej aj len „stavba“)
vyrubila žalobkyni poplatok za rozvoj v sume 5 320,00 eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
správca poplatku uviedol, že celková výmera nadzemnej časti podlahovej plochy stavby je 212 m2.
Upravený základ poplatku vynásobený sadzbou poplatku (35 eur/1m2) dáva celkový poplatok v sume

5 320,00 eur. Projektová dokumentácia podaná v roku 2007 bola súčasťou stavebného povolenia č.
SÚ-706/2008/CHO zo dňa 22.07.2008, kde bola žalobkyni povolená stavba so zastavanou plochou
56,10 m2. Nakoľko stavba sa uskutočnila v rozpore s platným stavebným povolením, od roku
2015 prebiehalo konanie o dodatočnom povolení nepovolenej stavby. Nešlo o zmenu stavby pred jej
dokončením, ktorou by sa rozširoval rozsah stavebného povolenia. Takéto konanie sa neuskutočnilo.
Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 488096/2022 zo dňa 15.11.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“)
podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) potvrdil prvostupňové
rozhodnutie majúc za to, že miestny poplatok za rozvoj bol žalobkyni vyrubený v súlade so zákonom č.447/2015 Z. z. a s platným VZN č. 1/2017. V danom prípade nemohlo začať konanie o zmene stavby
pred jej dokončením, nakoľko stavba sa realizovala v rozpore so stavebným povolením. Zmeny, ktoré sa
povoľujúvkonaníozmenestavbypredjejdokončením,samôžurealizovaťažpoprávoplatnostitakéhoto

rozhodnutia. Žalobkyňa však realizovala stavbu s inými parametrami, iným objemom bez povolenia,
preto sa začalo konanie o dodatočnom povolení. Správca poplatku vyrubil miestny poplatok za rozvoj
nasledovne: stavba podľa § 7 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z.: a) stavby na bývanie; základ poplatku
podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z.: 212,00 m2; upravený základ poplatku podľa § 8 ods. 1 alebo 2
zákona č. 447/2015 Z. z.: 152,00 m2; sadzba poplatku podľa § 7 zákona č. 447/2015 Z. z.: 35,00 eur,

vo výške: 5 320,00 eur.

II.
Žaloba

3. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia

ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhla, aby ich správny súd zrušil.

4.Namietalanezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiazdôvoduuvedenéhov§191ods.1písm.c)zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“), t. j. že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti citovala § 3

ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., § 3 ods. 7 a § 160 ods. 2 daňového poriadku a tiež poukázala
na dôvodovú správu k zákonu č. 447/2015 Z. z., z ktorého vyplýva, že miestny poplatok má tvoriť
súčasť predvídateľných nákladov stavebníka. Vo veci žalobkyne žalovaný retroaktívne aplikoval zákon
č. 447/2015 Z. z., keď si ako základ poplatku za rozvoj osvojil nesprávny právny názor správcu poplatku -
výmeru stavby, ktorá sa začala stavať na základe stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť

16.10.2008. Súčasne si žalovaný nesprávne osvojil – bez toho, aby sa vyrovnal s odvolaním žalobkyne
– právny názor správcu poplatku a vyhodnotil Žiadosť o vydanie dodatočného povolenia zmeny stavby
pred dokončením a rozhodnutie - dodatočné stavebné povolenie č. 8512/291/2021/SU-MRV zo dňa
28.05.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.07.2021, ako legalizovanie čiernej stavby patriacej
žalobkyni.

5. Žalovaný sa dopustil opakovaného nesprávneho právneho posúdenia veci, a to aj porušením
daňového poriadku, pretože v prípade žalobkyne postupoval inak ako uvádzajú vlastné metodické
pokyny žalovaného (žalovaný zverejnil dňa 14.03.2022 Metodický pokyn č. 1/MD/2022/MP k výpočtu
poplatku podľa § 8 zákona č. 447/2015 Z. z.) a tiež tým, že v prípade žalobkyne nerešpektoval

stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, oddelenia metodiky miestnych daní a poplatkov
zo dňa 22.02.2017, ktoré opisuje identický prípad s prípadom žalobkyne. Podľa metodického pokynu
žalovaného: „ak sa stavebník odchýli od záväzných podmienok uskutočnenia stavby, môže stavebný
úrad v čase pred dokončením stavby v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti stavebníka
povoliť zmenu stavby pred jej dokončením a to vydaním rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej

dokončením. Ak sa na základe právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením
rozšíri rozsah pôvodného stavebného povolenia a poplatníkovi vznikne nová poplatková povinnosť, pri
výpočte základu poplatku sa postupuje podľa § 8 ods. 5 zákona. V týchto prípadoch sa základ poplatku
určí ako kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci
z právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením a právoplatného stavebného

povolenia. Uvedené ustanovenie sa pri výpočte základu poplatku uplatní, ak - stavebné povolenie
nadobudlo právoplatnosť pred nadobudnutím účinnosti zákona a preto stavba v ňom uvedená nebola
predmetom poplatku podľa tohto zákona a rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením
nadobudlo právoplatnosť po účinnosti tohto zákona a VZN obce, ktorým ustanovila poplatok, pričom
rozhodnutím o povolení zmeny stavby pred jej dokončením sa rozšíri rozsah stavebného povolenia”.

6. Nesprávne právne posúdenie spôsobilo, že žalovaný vyrubil miestny poplatok za rozvoj v rozpore s
§ 3 zákona č. 447/2015 v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Metodický pokyn č.
1/MD/2022/MP v bode 1.8 a 1.9. podrobne a zrozumiteľne vysvetľuje rozdiel medzi tzv. čiernou stavbou
a medzi zmenou stavby pred dokončením.

7. Žalovaný (aj správca poplatku) mal bez akejkoľvek pochybnosti od výmery stavby, na ktorej užívanie
bolo vydané kolaudačné rozhodnutie, odpočítať výmeru, ktorá vyplývala z projektovej dokumentácie
priloženej k stavebnému povoleniu, ktoré nadobudlo právoplatnosť v roku 2008 t. j. viac ako osem rokovpred účinnosťou zákona (01.11.2016). Tento správny postup vyplýva z vyššie označených záväzných
pokynov žalovaného, z metodických stanovísk Ministerstva financií Slovenskej republiky, zo znenia
zákona a aj z dôvodovej správy k zákonu. Postup žalovaného je v priamom rozpore s úmyslom

zákonodarcu, ktorý zákonom mienil zakotviť predvídateľnosť nákladov stavebníka. V roku 2008 sa
miestny poplatok za rozvoj nedal ani predpokladať.

8. Žalobkyňa tiež namietala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na § 191 ods. 1
písm. d) SSP pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Žalovaný v celom rozsahu napadnutým

rozhodnutímpotvrdilvýpočetpoplatku,ajkeďjecelkomzjavné,ženiejemožnépreskúmať,čisasprávca
poplatku nejako zaoberal zákonnou úpravou ustanovenou v § 6 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 447/2015 Z.
z. a odpočítaval (a ak odpočítal, tak ako) plochy medziposchodia, terasy, schodiska (aj vnútorného).

9. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktoré sa neopiera v súlade s § 4 ods. 3 a ods. 4 zákona
č. 447/2015 Z. z. o projektovú dokumentáciu založenú k žiadosti o vydanie stavebného povolenia

(právoplatného v roku 2008) a o projektovú dokumentáciu založenú k žiadosti o zmenu stavby pred
dokončením. Žalovaný bez riadneho a zrozumiteľného vysvetlenia svojej úvahy uprednostnil stanovisko
správcu poplatku - „Odborné stanovisko príslušného stavebného úradu“. Nemožno vecne posúdiť
názor správcu poplatku, ak zákon jasne stanovuje, že v prípade, ak by žalobkyňa (napriek výzve
správcu poplatku) nepredložila projektovú dokumentáciu s výmerou, je potrebné daň určiť podľa

pomôcok. Stanovisko správcu poplatku nie je z pohľadu daňového poriadku a ani z pohľadu správneho
poriadku relevantnou oporou pre vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Naopak, spôsobuje vážny
nedostatok dôvodov a tým nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.

10. Nedostatkom dôvodov trpí aj výška poplatku, ktorá mala byť v zmysle § 7 zákona č. 447/2015 Z.

z. podľa dôvodovej správy stanovená sadzbou danou ku dňu podania žiadosti o vydanie stavebného
povolenia. V čase vydania stavebného povolenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v roku 2008, poplatok
neexistoval, to znamená, že výmera stavby podľa stavebného povolenia nemala byť spoplatnená vôbec
a v čase podania žiadosti o dodatočnú zmenu stavby pred dokončením (17.06.2015) bola stále 0 eur.

11. Podľa názoru žalobkyne bolo zistenie skutkového stavu nedostačujúce na riadne posúdenie veci -
§ 191 ods. 1 písm. e) SSP a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého
rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu - § 191 ods. 1 písm. f) SSP.

12. Žalovaný (aj správca poplatku) na základe tvrdení, ktoré odporujú administratívnemu spisu

a aj výrokom samotného správcu poplatku (ktorý bol v pozícii stavebného úradu), založil svoje
rozhodnutie na skutkovom stave, že žalobkyňa legalizovala čiernu stavbu. Takto tvrdený skutkový
stav nie je pravdivý. Žalobkyňa je držiteľkou právoplatného stavebného povolenia tvoriaceho súčasť
administratívneho spisu, ktoré nebolo zrušené. Žalobkyňa na jeho základe začala stavať. Žiadosť o
dodatočnú zmenu stavby pred dokončením podala žalobkyňa dňa 17.06.2015, pričom požiadala o

povolenie DOSTAVBY MUROVANEJ CHATY. Stavebný úrad na základe tejto žiadosti vydal rozhodnutie,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že ide o zmenu stavby (dokonca zmenu časti stavby). Z výrokovej časti
a aj z odôvodnenia dodatočného stavebného povolenia č. 8512/291/2021/SU-MRV zo dňa 28.05.2021
nepochybne vyplýva, že ide o zmenu stavby a nie legalizáciu tzv. čiernej stavby.

13. Z projektovej dokumentácie a pôdorysov, ktoré zakladala žalobkyňa so žiadosťou o stavebné
povolenia a so žiadosťou o zmenu stavby, vyplýva, že výška poplatku je vypočítaná nesprávne. Ak
by správca poplatku použil projektovú dokumentáciu a aplikoval § 3 ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z.,
predmetom poplatku by sa tak (čisto matematicky) stala: výmera 50,9126 m2 + 50,9126 m2 (spolu
podkrovie a prízemie) = 101,8252 m2 – 60 m2 (jednorazové oslobodenie) = 41,8252 m2 x 35,- eur = 1

463,88 eur (po zaokrúhlení podľa § 8 ods. 7 zákona).

14. Výška poplatku vyrubená napadnutým rozhodnutím odporuje administratívnemu spisu
(obsahujúcemu projektovú dokumentáciu), ktorá je podľa zákona podkladom pre určenie poplatku.
Žalobkyňa síce neodpočítala obvodové steny, ale rozdiel medzi sumou 1 463,88 eura a sumou 5 320,00

eur je rozdiel 3 856,12 eura.

15. Žalovaný sa vôbec nezaoberal obranou žalobkyne, týkajúcou sa prieťahov v stavebnom konaní. Z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že ak by (stavebný ) úrad riadne konal (vrátane nepovoleniaužívania susednej stavby postavenej bez súhlasu a vedomia žalobkyne na jej pozemku), s vysokou
pravdepodobnosťou by dodatočné stavebné povolenie zmeny stavby nadobudlo právoplatnosť pred
novembrom 2016, keď do účinnosti vstúpil zákon č. 447/2015 Z. z. (žiadosť bola podaná 17.06.2015).

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.09.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za

to, že postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi. Na vydanie preskúmavaných rozhodnutí
boli splnené procesné aj hmotnoprávne podmienky, pretože správne orgány vykonali dostatočné
dokazovanie, na základe ktorého správne zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho správny právny
názor.

17. Uviedol, že keďže stavba sa uskutočnila v rozpore s platným stavebným povolením (právoplatné

16.10.2008), od roku 2015 prebiehalo stavebné konanie o dodatočnom povolení nepovolenej stavby.
Žalobkyňa predložila žiadosť o dodatočnom povolení stavby, ktorú realizovala a ktorá nebola povolená.
Vydané stavebné povolenie v roku 2008 povoľovalo inú stavbu, ako žalobkyňa uskutočňovala. Nemohlo
sa preto začať konanie o zmene stavby pred jej dokončením, nakoľko stavba sa realizovala v rozpore
so stavebným povolením. Zmeny, ktoré sa povoľujú v konaní o zmene stavby pred jej dokončením, sa

môžu realizovať až po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.

18. Podstatná v danom prípade je skutočnosť, že žalobkyňa realizovala stavbu s inými parametrami,
iným objemom a najmä v rozpore s vydaným stavebným povolením, a preto sa začalo konanie o
dodatočnom povolení stavby. Dňom podania žiadosti bolo začaté konanie o dodatočnom povolení

stavby. Žalobkyňa nenavrhovala a ani nežiadala zmenu stavby pred dokončením a najmä stavebný úrad
neviedol konanie o zmene stavby pred dokončením, ktoré v zmysle ustanovení stavebného zákona ani
v danom prípade nemohol uskutočniť.

19. Žalobkyňa v rozpore so stavebným zákonom ako aj s obsahom administratívneho spisu tvrdila, že

z rozhodnutia o dodatočnom stavebnom povolení vyplýva, že ide o zmenu stavby a nie legalizáciu tzv.
čiernej stavby. Žalobkyňa nenavrhovala, nežiadala zmenu stavby pred dokončením a stavebný úrad
neviedol konanie o zmene stavby pred dokončením. Takéto konanie nebolo možné v zmysle ustanovení
stavebného zákona uskutočniť, preto tvrdenia žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci sú
neakceptovateľné.

20. Ako vyplýva z prvostupňového rozhodnutia, správca poplatku pri výpočte poplatku vychádzal zo
základu poplatku podľa § 6 zákona č. 447/2015 Z. z., podľa ktorého je základom poplatku za rozvoj
výmera nadzemnej časti podlahovej plochy realizovanej stavby 212 m2, ktorá je predmetom poplatku za
rozvoj podľa § 3, pričom na účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti stavby považuje

súčet výmery všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby. V tejto súvislosti žalovaný citoval
§ 7 ods. 1 a ods. 3, § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. poukazujúc na to, že správu poplatku vykonáva
obec, ktorá ho na svojom území ustanovila. Správca poplatku prijal všeobecne záväzné nariadenie,
to znamená, že miestny poplatok za rozvoj sa vyrubuje za stavby, na ktoré bolo vydané právoplatné
stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne

záväzným nariadením obce.

21. K námietke žalobkyne ohľadom výpočtu poplatku za rozvoj žalovaný uviedol, že § 8 zákona č.
447/2015 Z. z. obsahuje legislatívno-technickú úpravu výpočtu poplatku v nadväznosti na precizovanie
pojmov v § 3 ods. 1 uvedeného zákona. Žalobkyňa sa odvolávala na interné riadiace akty, v ktorých

sú uvedené jednotlivé prípady s konkrétnym výpočtom miestneho poplatku za rozvoj, pričom vždy sa
uvádza pri výpočte v zmysle vyššie citovaného § 8 ods. 5 zákona č. 447/2015 Z. z. prípad, keď stavebný
úrad v čase pred dokončením stavby v odôvodnených prípadoch na základe žiadosti stavebníka povolí
zmenustavbypredjejdokončenímavydározhodnutieopovolenízmenystavbypredjejdokončením.Ani
jeden sa nevzťahuje na prípad žalobkyne, keďže nemala povolenú zmenu stavby pred jej dokončením,

a teda nemohol byť určený základ poplatku ako kladný rozdiel výmery nadzemnej časti podlahovej
plochy realizovanej stavby v m2 vyplývajúci z právoplatného rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred
jej dokončením a právoplatného stavebného povolenia. Žalobkyňa si zrealizovala stavbu v rozpore
so stavebným povolením a stavebný úrad odchýlky od stavebného povolenia zlegalizoval vydanímprávoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Tvrdenia žalobkyne o nesprávnom výpočte
poplatku za rozvoj označil žalovaný na základe uvedeného za neakceptovateľné.

22. K námietke žalobkyne ohľadom prieťahov v stavebnom konaní žalovaný uviedol, že je v zmysle
daňového poriadku odvolacím orgánom pre obec ako správcu dane/poplatku a rieši problematiku
daňovú, skúma správnosť vyrubenia dane/poplatku v nadväznosti na platné právne predpisy v
tejto oblasti. Riešenie problémov so stavebným úradom ohľadom predmetnej stavby nie je v jeho
kompetencii.

IV.
Replika žalobkyne

23. Žalobkyňa v replike zo dňa 23.10.2023 v prvom rade poukázala na nedodržanie lehoty na vyjadrenie
k žalobe žalovaným, ktorý sa za tento postup ospravedlnil až po uplynutí lehoty, navyše, so žiadosťou

o ďalšiu lehotu. Tento postup žalovaného je priamym dôkazom o prieťahoch, ktoré vedome spôsobil a
ktoré rozhodne nie sú v prospech žalobkyne.

24. Ďalej poukázala na to, že žalovaný sa vo svojom vyjadrení argumentačne vôbec nevysporiadal s
tým, že vo veci žalobkyne retroaktívne aplikoval zákon č. 447/2015 Z. z. Z pohľadu žalobkyne sú snahy

žalovaného vytvoriť dodatočné konštrukcie poskytujúce mu oporu, že poplatok za stavebný rozvoj bol
vyrubený správne, v rozpore s ústavnou zásadou, že orgán verejnej správy musí postupovať iba na
základe zákona a iba v jeho rozsahu. Žalovaný mal priestor prezentovať svoje názory na stavebné
konanie v odvolacom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. V odvolacom konaní vyhodnotil stavbu
žalobkyneako„čiernustavbu“avosvojomvyjadreníkžalobesazassnažilnavodiťdojem,že„prebiehalo

konanie o dodatočnom povolení nepovolenej stavby“ a „nemohlo sa preto začať konanie o zmene
stavby pred dokončením ...“. V skutočnosti však je nespochybniteľné, že stavebný úrad v dodatočnom
stavebnom povolení zrozumiteľne uviedol, že žalobkyňa požiadala o dodatočné povolenie stavby.
Dodatočné stavebné povolenie a aj stavebné povolenie sú záväzné správne rozhodnutia.

25. Žalovaný označil žalobou predložené odborné usmernenie za „interný riadiaci akt“, z ktorého ani
jeden prípad sa na žalobkyňu nevzťahuje. S týmto argumentom žalobkyňa nesúhlasila, a to vzhľadom
na § 160 ods. 2 daňového poriadku. Súčasne priložila aktuálne odborné usmernenie odboru daňovej
metodiky zo dňa 18.01.2018, ktoré vykazuje úplnú zhodu skutkovej a právnej situácie s prípadom
žalobkyne a svedčí v prospech žaloby.

26. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil.

V.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov

27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať
svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu

v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/22/2023 bola v súlade s platným
a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod

sp. zn. BA-2S/22/2023.

28. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 19.08.2025 za účasti žalobkyne, právneho zástupcu
žalobkyne a žalovaného.29. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 19.08.2025 predložila správnemu súdu fotokópiu podania
adresovaného Mestskej časti Bratislava – Rača ako stavebnému úradu, týkajúceho sa predloženia
projektu stavby s dátumom doručenia stavebnému úradu dňa 13.04.2016 a faktúru č. 1020162111 zo

dňa 05.04.2016 na fakturovanú čiastku 100 eur za projektovú dokumentáciu rodinného domu.

30.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj len „Ústava SR“), štátne orgány môžu konať
iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

32. Podľa čl. 59 ods. 1 Ústavy SR, dane a poplatky sú štátne a miestne.

33. Podľa čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

34. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

35. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

36.Podľa§2písm.b)daňovéhoporiadku,naúčelytohtozákonasarozumiedaňoudaňpodľaosobitných
predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,
miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny
poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

38. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba
na území obce uvedená v právoplatnom stavebnom povolení, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len
„stavebné povolenie“), oznámení stavebného úradu k ohlásenej stavbe, právoplatnom rozhodnutí
o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.

39. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti
stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,
dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom doručenia oznámenia
stavebného úradu k ohlásenej stavbe.

40. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
jeakostavebníkuvedenávstavebnompovolení,právoplatnomrozhodnutíopovolenízmenystavbypred
jej dokončením, právoplatnom rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby alebo ktorej bolo doručené
oznámenie stavebného úradu k ohlásenej stavbe. Postúpenie práv a povinností stavebníka a prevod
vlastníckeho práva k stavbe a k projektovej dokumentácii nemá vplyv na zmenu osoby poplatníka; to

neplatí, ak poplatník má právneho nástupcu.

41. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., základom poplatku za rozvoj je výmera podlahovej plochy
nadzemnej časti realizovanej stavby v m2, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3, pričom na
účely tohto zákona sa za podlahovú plochu nadzemnej časti realizovanej stavby považuje súčet výmery

všetkých miestností v nadzemných podlažiach stavby.

42. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z. z., obec môže ustanoviť sadzby poplatku za rozvoj rôzne
pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti.43. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 447/2015 Z. z., sadzbu poplatku za rozvoj podľa odsekov 1 až 3 obec
môže ustanoviť alebo zmeniť všeobecne záväzným nariadením iba k 1. januáru kalendárneho roka, ak

§ 14 ods. 1 neustanovuje inak.

44. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatok za rozvoj sa vypočíta ako súčin základu poplatku
podľa § 6 znížený o 60 m2 a sadzby poplatku za rozvoj platnej v čase vzniku poplatkovej povinnosti
podľa § 4 ods. 1. Ak sa predmet poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 realizuje v dvoch alebo viacerých

katastrálnych územiach, ktoré patria dvom alebo viacerým obciam, zníženie základu poplatku za rozvoj
podľa prvej vety sa uplatní v každej obci v podiele vypočítanom podľa § 6 ods. 7.

45. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatok za rozvoj vyrubí obec rozhodnutím v lehote podľa
osobitného predpisu. (Týmto osobitným predpisom sa v zmysle poznámky pod čiarou rozumie daňový
poriadok).

46. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 447/2015 Z. z., na správu poplatku za rozvoj sa vzťahuje osobitný
predpis, ak § 5, § 9 až 11 tohto zákona neustanovujú inak.

47. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., ak obec prvýkrát zavedie poplatok za rozvoj všeobecne

záväzným nariadením obce počas roku 2017, sadzbu poplatku za rozvoj podľa § 7 ods. 1 až 3 a ods. 5
môže obec ustanoviť najskôr ku dňu účinnosti takého všeobecne záväzného nariadenia obce.

48. Podľa § 2 písm. a) VZN č. 1/2017, sadzba poplatku za rozvoj na celom území mestskej časti za
každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, ktorá je predmetom poplatku za rozvoj,

je pre stavby na bývanie 35,- eur.

49. Medzi účastníkmi konania bolo sporné jednak to, či žalobkyňa je poplatníkom miestneho poplatku za
rozvoj (§ 5 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z.) a ak áno, sporným sa stal výpočet predmetného miestneho
poplatku.

50. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov
preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj žalobkyni. Pre úplnosť je potrebné zhrnúť genézu toho, čo
predchádzalo vydaniu preskúmavaných rozhodnutí. Žalobkyni bolo rozhodnutím stavebného úradu

č. SÚ-706/2008/CIIO zo dňa 22.07.2008 vydané stavebné povolenie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
16.10.2008, ktorým bola povolená stavba „Murovaná chata, Nová hora, Bratislava-Rača“ so zastavanou
plochou 56,10 m2. Rozhodnutím č. 8512/291/2021-SU-MRV zo dňa 28.05.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.07.2021, stavebný úrad rozhodol o dodatočnom povolení stavby, ktorá už bola
dokončená a povolil jej užívanie.

51. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v rozsahu žaloby dospel k záveru,
že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bol žalobkyni
vyrubený miestny poplatok za rozvoj, postupoval v súlade so zákonom ako i so VZN č. 1/2017, svoje
rozhodnutie založil na dostatočne zistenom skutkovom stave, vec správne právne posúdil a svoje

rozhodnutie aj riadne odôvodnil.

52. V predmetnej veci sa jedná o vzájomné prelínanie sa dvoch administratívnych konaní, a to
stavebného konania a daňového (poplatkového) konania, keďže v procesnej rovine sa na správu
miestneho poplatku za rozvoj subsidiárne vzťahuje daňový poriadok (§ 12 ods. 3 zákona č. 447/2015

Z. z.).

53. Správny súd sa v prvom rade zameral na posúdenie spornej otázky, či v danej veci došlo k splneniu
zákonných podmienok pre vyrubenie poplatku za rozvoj žalobkyni v zmysle zákona č. 447/2015 Z. z.
v spojení so VZN č. 1/2017, a teda či žalobkyňa bola poplatníkom.

54. Poplatok za rozvoj bol do nášho právneho poriadku zavedený zákonom č. 447/2015 Z.
z. s účinnosťou od 01.11.2016 ako finančný nástroj územnej samosprávy na báze dobrovoľnosti, ktorý
si môže obec/mesto zaviesť všeobecne záväzným nariadením. Ide o rámcovú úpravu, ktorá ustanovujezákladné pravidlá pre zavedenie takéhoto finančného nástroja pre samosprávu, jeho správy, vyberania
a platenia. Poplatok za rozvoj je primárne príjmom rozpočtu obce/mesta a slúži ako zdroj na budovanie
sociálnej a technickej infraštruktúry územia obce.

55. Poplatok za rozvoj vyrubuje správca poplatku - obec rozhodnutím, ktorému predchádza osobitné
konanie upravené daňovým poriadkom, tzv. poplatkové konanie. Nato, aby mohla obec pristúpiť k
vyrubeniu poplatku za rozvoj, musia byť splnené zákonné podmienky rámcovo stanovené v zákone
č. 447/2015 Z. z. a zavedené na danom území obce všeobecne záväzným nariadením. Mestská časť

Bratislava – Rača VZN č. 1/2017, účinným dňa 16.03.2017, ustanovila miestny poplatok za rozvoj a
sadzby poplatku na území mestskej časti Bratislava - Rača.

56. Žalobkyni - poplatníčke bolo ako stavebníčke vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby
č. 8512/2021/SU-MRV zo dňa 28.05.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.07.2021. Predmetom
poplatku za rozvoj bola stavba na bývanie a jeho základom výmera nadzemnej časti podlahovej plochy

realizovanej stavby v m2.

57. Sadzba je stanovená podľa účelu stavby na celom území mestskej časti Bratislava – Rača v § 2
vyššie uvedeného VZN.

58. Vychádzajúc z § 4 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z., poplatková povinnosť vzniká dňom
právoplatnosti stavebného povolenia, dňom právoplatnosti rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred
jej dokončením, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby alebo dňom ohlásenia
stavby stavebnému úradu. V danom prípade vznikla poplatková povinnosť žalobkyne ako poplatníčky
dňom právoplatnosti rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, t. j. dňa 14.07.2021. Z § 3 ods. 1 písm.

d) zákona č. 447/2015 Z. z. vyplýva, že predmetom poplatku je pozemná stavba na území obce, ktorá
je dodatočné povolená. Podľa § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. môže obec vyrubiť poplatok za rozvoj
podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto
zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce. Ako už bolo
skôr judikované, ustanovenie § 13 zákona č. 447/2015 Z. z. je nutné vykladať s ohľadom na zavedenú

legislatívnu skratku v § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. a pojem stavebné povolenie je potrebné
vykladať ako právoplatné stavebné povolenie (bližšie pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sfk/148/2022 zo dňa 27.06.2024).

59. Z uvedeného je potrebné vychádzať aj v danej veci a rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby sa

považuje za stavebné povolenie, ktorým sa dodatočne povoľuje stavba v zmysle zavedenej legislatívnej
skratky v § 3 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. Pre vznik poplatkovej povinnosti za rozvoj nie je
právne významné, kedy bola stavba postavená, ale kedy „získala“ právoplatné povolenie. Už zo
samotnej podstaty konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona vyplýva, že
stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. V rozhodnutí o dodatočnom

povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na
dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby, t. j. nepovolenú stavbu zákonom
stanoveným postupom legalizuje. Z uvedeného dôvodu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne,
že nesprávnym výkladom zákona č. 447/2015 Z. z. správne orgány spoplatňujú stavby existujúce pred
účinnosťou zákona, čím porušujú zákaz retroaktivity. Podľa názoru správneho súdu, ak zákonodarca

naviazal vznik poplatkovej povinnosti na právoplatnosť stavebného povolenia a táto podmienka je
splnená po účinnosti zákona č. 447/2015 Z. z. a po účinnosti VZN, nejde o retroaktivitu, pretože
právoplatnosť nastala už za účinnosti novej právnej úpravy zákona č. 447/2015 Z. z., ktorá nemodifikuje
už založené právne vzťahy, ale zavádza nový poplatok za rozvoj s účinkami ex nunc (t. j. následne). V
opačnom prípade, resp. v zmysle výkladu žalobkyne, by boli v rozpore s verejným záujmom, sledovaným

a chráneným povoľovacími konaniami podľa stavebného zákona, neprimerane zvýhodnení stavebníci
nelegálnych stavieb.

60. Predmetom poplatku sú všetky stavby, ktorých stavebné povolenie nadobudne právoplatnosť
po účinnosti zákona č. 447/2015 Z. z. a po nadobudnutí účinnosti VZN. So zreteľom na uvedené

správny súd konštatuje, že VZN č. 1/2017 nadobudlo účinnosť dňa 16.03.2017, pričom rozhodnutie
o dodatočnom povolení stavby nadobudlo právoplatnosť až dňa 14.07.2021. V danom čase teda boli
naplnené zákonné podmienky na to, aby bol žalobkyni ako poplatníčke vyrubený miestny poplatok za
rozvoj.61. Pokiaľ žalobkyňa namietala dĺžku stavebného konania, v dôsledku čoho došlo k zmene legislatívy,
tak táto skutočnosť nie je v danej veci právne relevantná. Podkladom pre vydanie prvostupňového

rozhodnutia o vyrubení poplatku za rozvoj bolo právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby
č. 8512/2021/SU-MRV zo dňa 28.05.2021. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovaný nebol
oprávnený v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu o vyrubení miestneho poplatku za rozvoj
skúmať konania, ktoré predchádzali poplatkovému konaniu.

62. Námietku žalobkyne ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, a to predovšetkým s ohľadom
na porušenie daňového poriadku z dôvodu aplikácie odlišného postupu, aký bol uvedený vo vlastných
metodických pokynoch žalovaného (Metodický pokyn č. 1/MD/2022/MP, zverejnený dňa 14.03.2022) a
nerešpektovania stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky, oddelenia metodiky miestnych
daní a poplatkov zo dňa 22.02.2017, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

63. V tomto bode správny súd považuje za potrebné uviesť, že metodický pokyn je svojím charakterom
interný správny akt usmerňujúcej povahy, určený príslušným riadiacim alebo nadriadeným orgánom
verejnej správy do vnútra systému jeho zamestnancom a podriadeným zložkám a orgánom nižšieho
stupňa, slúžiaci k zjednoteniu ich postupu pri výkone verejnej správy, ako aj k výkladu zákonov pre účely
ich aplikácie pri realizácii úloh (aj formou rozhodovania vydávaním individuálnych správnych aktov) na

úseku príslušnej verejnej správy.

64. Avšak, tento interný správny akt nie je súčasťou všeobecne záväzných prameňov práva a nie
je prípustné na jeho základe vypĺňať medzery zákona v prípadoch, kde to ústavné medze výslovne
vylučujú, ako napríklad v prípade určenia základu dane alebo poplatku, čo bezprostredne súvisí s

ich ukladaním vo forme povinností zasahujúcich do majetkovej sféry fyzických a právnických osôb.
Metodické usmernenie alebo pokyn nadriadeného správneho orgánu sám o sebe nemôže nahradiť
úvahu orgánu verejnej správy k výkladu zákona, na základe ktorého rozhodoval v konkrétnom
administratívnom konaní, ani úvahu k vysporiadaniu sa s účastníkom konania nastolenou právnou
otázkou vo veci výkladu zákona aplikovaného na dané podmienky prípadu.

65. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že jednotlivé prípady s konkrétnym výpočtom miestneho
poplatku za rozvoj uvedené v interných riadiacich aktoch, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala, nemožno
aplikovať na prípad žalobkyne, nakoľko táto nemala povolenú zmenu stavby pred jej dokončením, ale
išlo o dodatočné povolenie stavby. Prípad citovaný v bode 5. tohto rozsudku sa týka základu poplatku, ak

poplatníkovi vznikne poplatková povinnosť v súvislosti s rozšírením rozsahu stavebného povolenia (§ 8
ods. 5 zákona č. 447/2015 Z. z.), pričom v zmysle Metodického pokynu č. 1/MD/2022/MP, zverejneného
dňa 14.03.2022, na ktorý sa odvolávala žalobkyňa, je konštatovaná nemožnosť uplatnenia § 8 ods. 5
zákona č. 447/2015 Z. z. pri rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby.

66. V prípade žalobkyne, ktorej ako poplatníkovi vznikla prvá poplatková povinnosť podľa zákona č.
447/2015 Z. z. až na základe rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby z dôvodu, že realizovala stavbu
v rozpore so stavebným povolením, sa miestny poplatok vypočíta podľa § 8 ods. 1 uvedeného zákona.
Vzhľadom na to, že správca poplatku vychádzal pri výpočte miestneho poplatku za rozvoj tak, že od
základu poplatku – celkovej výmery nadzemnej časti podlahovej plochy 212 m2 odpočítal 60 m2 a tento

upravený základ poplatku vynásobil sadzbou poplatku (35 eur/1m2), postupoval v súlade so zákonom
ako aj s VZN č. 1/2017.

67. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené.
Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje

argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania,
ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,
na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne
rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí

dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané
dôkazy. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní
žalobkyne, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil.68. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

69. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobkyne spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradila.

70. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.