Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208443
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425208443.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: O. P.T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J.-T. E., zastúpeného:
AGILITA ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, spol. s r.o., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 753
510, proti žalovanej: C.. O. Ď., L.. XX.XX.XXXX, P. J. V. X, J., o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 10.09.2025, sa žalobca
domáhal,abysúdvydalneodkladnéopatrenie,ktorýmby(i)uložilžalovanejpovinnosťumožniťžalobcovi
vstup na pozemok registra ,,Q.", parc. č. XXXX, druh pozemku: záhrada, o výmere 542 m2, zapísaný v

katastri nehnuteľností, katastrálne územie J. - T. E., na liste vlastníctva č. XXXX, vo vlastníctve Hlavného
mesta SR Bratislava, vo vopred stanovený termín žalobcom, a to aspoň 10 dní pred plánovaným
premiestnením mobilného domu, (ii) priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca v návrhu uviedol, že je fyzickou osobou, ktorá nadobudla mobilný dom do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2018. Manželstvo žalobcu bolo

rozvedené rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-14P/116/2022-255 zo dňa 08.11.2023, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2024. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
doposiaľ nedošlo. Žalovaná je sestrou bývalej manželky žalobcu a bráni mu vo výkone vlastníckeho
práva k uvedenému mobilnému domu. Žalovaná má na základe nájomnej zmluvy zo dňa 18.12.2024,
uzatvorenej medzi ňou ako nájomcom a Mestskou časťou J.-T. E. ako prenajímateľom, v nájme
pozemok, na ktorom sa mobilný dom od roku 2018 nachádza. Podľa vyjadrení žalobcu začala

bývalá manželka prostredníctvom svojej sestry (žalovanej) brániť žalobcovi v užívaní mobilného
domu. Žalovaná v e-mailovej komunikácii uviedla, že je vlastníčkou mobilného domu, keďže jej
ho bývalá manželka žalobcu mala predať. V súvislosti s tým žalobca listom zo dňa 05.08.2025
adresovaným žalovanej namietol neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva k mobilnému domu. Dňa 09.07.2025 sa žalobca pokúsil o premiestnenie mobilného domu do
Banskej Štiavnice, o čom vopred upovedomil svoju bývalú manželku ako bezpodielovú spoluvlastníčku.

Premiestneniu však zabránila policajná hliadka, ktorú na miesto privolala žalovaná. Žalobca sa následne
so žiadosťou o povolenie vstupu na pozemok zo dňa 14.07.2025 obrátil aj na Mestskú časť J.-T. E.,
ktorá mu telefonicky oznámila, že do predmetnej situácie nemôže nijakým spôsobom vstúpiť vzhľadom
na existujúcu nájomnú zmluvu s tým, že na pozemok môže vstupovať len v nevyhnutnej situácii, o čom
žalobcu písomne vyrozumie. Doposiaľ však žalobcovi nebolo zo strany mestskej časti doručené žiadne
písomné stanovisko.3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: rozsudok
Mestského súdu Bratislava II č. k. B4-14P/116/2022-255 zo dňa 08.11.2023 vrátane doložky
právoplatnosti, nájomná zmluva č. XXX/XXXX zo dňa 18.12.2024, e-mail zo dňa 23.06.2025, e-mail zo

dňa 26.06.2025, list označený ako "Vec: Neplatnosť kúpy mobilného domu a Výzva na povolenie vstupu
na pozemok" zo dňa 05.08.2025, list označený ako "Vec: Mobilný dom" zo dňa 02.07.2025, list označený
ako "Vec: Žiadosť o povolenie vstupu na pozemok" zo dňa 14.07.2025.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") pred

začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je namieste použiť vtedy, keď je
potrebné neodkladne upraviť pomery alebo keď je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Pri oboch
týchto skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a
či je neodkladné opatrenie potrebné. Ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi

stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Potreba úpravy pomerov musí byť
teda bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
ohrozovaniu alebo porušovaniu jeho práv a právom chránených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.

15. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, resp. existencia subjektívneho nároku navrhovateľa, ktorému sa má
poskytnúťochrana,b)navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnostiodôvodňujúpotrebuneodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej

povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

16. Neodkladné opatrenie je procesným nástrojom poskytujúcim neodkladnú procesnú ochranu,
ktorým sa bezodkladne upravujú pomery sporových strán v situácii, keď je to naliehavo potrebné.
Vzhľadom na tento charakter neodkladného opatrenia súd v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia nevykonáva dokazovanie a rozhoduje v zásade len na základe skutočností a tvrdení
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a na základe k návrhu pripojených

listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať skutkový stav tvrdený v návrhu. Výnimočne
si môže súd (pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) vyžiadať vyjadrenie
druhej strany, vykonať výsluch strán či nariadiť pojednávanie (porovnaj § 329 ods. 1 CSP). V
sporoch s ochranou slabšej strany (spotrebiteľské, antidiskriminačné a individuálne pracovnoprávne
spory) si môže súd obstarať dôkazy aj bez návrhu (porovnaj § 295, § 311, § 319 CSP v spojení
s § 354 CSP). Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou predložených

dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky procesné formality,
ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Vo výsledku postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom
prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie

právneho vzťahu medzi sporovými stranami (resp. existencie subjektívneho nároku navrhovateľa,
ktorému sa má poskytnúť ochrana) a tvrdenie a osvedčenie nevyhnutnosti bezodkladnej úpravy
pomerov medzi nimi (resp. obavy, že neskoršia exekúcia bude ohrozená). Navrhovateľ musí osvedčiť
tvrdením konkrétnych skutočností a predložením konkrétnych dôkazov (ktorých povaha to pripúšťa),
že obava z ohrozenia alebo porušenia jeho práv a právom chránených záujmov je reálna a konkrétna;

nepostačuje teda iba abstraktná a všeobecná možnosť ohrozenia jeho práv a právom chránených
záujmov. Chýbajúce osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
strán nemožno ničím nahradiť, pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poskytuje ochranu nielen
tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu,

proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno
s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad
nevyhnutný rozsah. Rovnako platí, že neodkladné opatrenie má subsidiárne postavenie vo vzťahu
k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné iba vtedy, ak jeho účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti a po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vrátane jeho príloh dospel súd k záveru, že zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia neboli splnené. Z tohto dôvodu súd návrh žalobcu zamietol. Žalobca v
prvom rade neosvedčil existenciu subjektívneho nároku, ktorému by mala byť poskytnutá ochrana

formou neodkladného opatrenia. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalobca bol bezpodielovým
spoluvlastníkom predmetnej hnuteľnej veci - mobilného domu. V návrhu žalobca síce uvádza, že
predmetná vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak túto skutočnosť nepodložil
žiadnym relevantným listinným dôkazom, ako je napríklad kúpna zmluva zo dňa 27.03.2018, ktorú síce
v návrhu spomína, no k návrhu ju nepripojil. Je potrebné zdôrazniť, že súd je povinný vždy dôsledne

vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých
skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené. Hoci
v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva úplné dokazovanie, ale rozhoduje
prednostne na základe tvrdení uvedených v návrhu a pripojených listín, ktoré by mali hodnoverne
preukazovať tvrdený skutkový stav, v predmetnej veci žalobca nepredložil listiny osvedčujúce jednu z

najzásadnejších skutočností - existenciu subjektívneho nároku žalobcu (v tomto prípade vlastníckeho
práva). Zároveň je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu právneho titulu, na základe
ktorého by mal oprávnenie vstupovať na pozemok žalovanej, ku ktorému žiada prístup. Súd pritom v
konaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaposkytujeochranunielentomu,ktosanariadenia
neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp
proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Tieto
skutočnosti by samé osebe postačovali na zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia.18. Ak by však aj žalobca preukázal existenciu ohrozeného alebo porušeného subjektívneho nároku, tak
neosvedčil existenciu skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi

stranami sporu, čo je ďalšia nevyhnutná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca
odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy iba tým, že mu je údajne ako bezpodielovému spoluvlastníkovi
znemožnené užívanie predmetnej hnuteľnej veci z dôvodu konania žalovanej. Avšak tvrdenie o
obmedzení vo výkone vlastníckych práv nepostačuje samo o sebe na nariadenie neodkladného
opatrenia, ak nie je zároveň osvedčené, že tým žalobcovi bezprostredne hrozí škoda alebo iná

ujma, ktorá by bola ťažko napraviteľná. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadne konkrétne tvrdenia
ani dôkazy, ktoré by bezprostredné nebezpečenstvo takejto ujmy preukazovali. Z obsahu návrhu
ani z priložených listín nevyplýva, že by predmetná hnuteľná vec - mobilný dom - predstavovala
napríklad obydlie žalobcu, prípadne bola nevyhnutná pre výkon jeho podnikateľskej činnosti alebo
inej existenciálne významnej aktivity. Žalobca síce v návrhu uviedol, že v mobilnom dome trávil
svoj voľný aj pracovný čas, keď tam ako muzikant poskytoval lekcie, tieto svoje tvrdenia však ďalej

nijako nekonkretizoval a ani neosvedčil. Žalobca v tejto súvislosti netvrdil a ani neosvedčil, že by mu
znemožnením užívania vznikala nejaká ujma (napr. v podobe znemožnenia či sťaženia vykonávania
povolania či podnikania). Žalobca ako bezpodielový spoluvlastník veci pritom nie je oprávnený sám
rozhodovaťonakladanístoutovecou.Vzmysle§145a§146ods.1Občianskehozákonníkajepotrebný
súhlas oboch manželov s tým, že ak medzi manželmi dôjde k nezhode o právach a povinnostiach

vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Konajúci súd
preto konštatuje, že nezistil existenciu takých okolností, ktoré by opodstatňovali potrebu bezodkladnej
súdnej intervencie. Žalobcom tvrdené dôvody, spočívajúce v obmedzení výkonu vlastníckeho práva, súd
nepovažoval za dostatočne naliehavé či bezprostredne hroziace, ktoré by odôvodňovali zásah formou
neodkladného opatrenia. Existencia týchto skutočností navyše ani nebola nijako osvedčená.

19. Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobcovi nič nebráni domáhať sa ochrany svojho
vlastníckeho práva alebo náhrady škody v riadnom civilnom sporovom konaní. Inštitút neodkladného
opatrenia nie je určený na obchádzanie tohto riadneho procesu, v ktorom sa vykonáva dokazovanie,
zabezpečuje kontradiktórnosť a uplatňujú sa všetky procesné práva sporových strán vrátane možnosti

vyjadriť sa k dôkazom a návrhom.

20. Nad rámec vyššie uvedeného konajúci súd dodáva, že samotné znenie návrhu výroku rozhodnutia
(petit) je formulované nejednoznačne a vo výsledku nevykonateľne. Žalobca sa návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť umožniť mu vstup na pozemok

(špecifikovaný v návrhu) vo vopred určenom termíne oznámenom žalobcom najmenej 10 dní pred
plánovaným premiestnením mobilného domu. Z uvedeného nie je zrejmé, čo presne žalobca zamýšľa
pod pojmom "plánované premiestnenie", pretože neuvádza konkrétny dátum ani cieľovú lokalitu, kam
by mal byť mobilný dom premiestnený. Takto neurčitý a podmienene formulovaný petit neumožňuje jeho
prípadné súdne vymáhanie.

21. Keďže v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, súd
v súlade s § 328 ods. 1 CSP návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný
zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP. Žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, ale keďže jej žiadne trovy v konaní nevznikli
(nebol jej ani doručený návrh), súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní od jeho

doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.