Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/78/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3619010198
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3619010198.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov
JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Partizánskom, trvale bytom C. XXX/XX, D., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Ilava v inej veci, trestne
stíhaného pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.07.2019,

na verejnom zasadnutí dňa 28. novembra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/75/2019 zo dňa 16.09.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/75/2019 zo dňa 16.09.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bolo rozhodnuté nasledovne:

„Súd podľa § 405b ods. 1 Tr. por. účinného od 06.08.2024 ruší výrok o treste uloženom obžalovanému A.
B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. XXX/XX, D., toho času v ÚVTOS Ilava, rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/75/2019-145 z 24.01.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 2To/33/2022-193 zo 16.01.2024

a obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C. XXX/XX, D., toho času v ÚVTOS
Ilava, uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/75/2019-145 z 24.01.2022
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/33/2022-193 zo 16.01.2024

pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. f/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 3 Trestného zákona

účinného do 31.07.2019 (ďalej Tr. zák.)

sa odsudzuje

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov

nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia uloženom obžalovanému pre skutok v bode 1 rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k.1T/15/2020-241 z 28.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/12/2021-258
z 28.10.2021, ako aj výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Partizánske
č.k. 1T/78/2019-148 zo dňa 19.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.

2To/48/2020-179 zo dňa 14.07.2020 a súčasne zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému trestným
rozkazom Okresného súdu Partizánske č. k. 2T/44/2019-57 zo dňa 08.08.2019, právoplatným dňa
31.08.2019, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.“

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal
prostredníctvom obhajcu proti nemu v zákonnej lehote odvolanie čo do výroku o treste. V písomných
dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu namietal, že okresný súd pri uložení druhu a výmery trestu
nedostatočne zohľadnil zásady ukladania trestov uvedené v ustanovení § 34 Tr. zák. keď neprihliadol
na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na
osobu páchateľa ako aj na možnosť jeho nápravy. Má za to, že i miernejší trest bude v jeho prípade

dostatočne plniť výchovnú i represívnu funkciu trestu, ako aj individuálnu a generálnu prevenciu. Ďalej
uviedol, že okresný súd pri ukladaní súhrnného trestu nijako nereflektoval skutočnosť, že pri jednom
z trestných činov, za ktorý ukladal súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody, konkrétne pri trestnom
čine v bode 1 rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/78/2019 zo dňa 19.02.2020 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/48/2020 zo dňa 14.07.2020 došlo zmenou zákona

k zániku trestnosti podľa § 84 Tr. zák. a uložil rovnaký trest vo výmere 3 roky nepodmienečne tak, ako
bol uložený v pôvodnom rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/75/2019 zo dňa 24.01.2022.
Bol toho názoru, že ak dôjde k zániku trestnosti trestného činu, tak táto skutočnosť musí byť nejakým
spôsobom premietnutá do novo uloženého súhrnného trestu. K tomu uviedol, že nemožno operovať
stým,žečin,ktoréhotrestnosťzanikla,nezohrávalpriukladanísúhrnnéhotrestužiadnuroluateda,žepri

ukladaní trestu bol celkom bezvýznamný a preto aj keď jeho trestnosť zanikla, súd nepristúpi k zníženiu
pôvodne uloženého súhrnného trestu odňatia slobody. Podľa jeho názoru súd musí zodpovedať otázku,
koľko z uloženého 3-ročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému uložený
v pôvodným rozsudkom, pripadá na skutok v bode 1 rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn.
1T/78/2019 zo dňa 19.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/48/2020

zo dňa 14.07.2020 a tento výsledok z pôvodného trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky odpočítať.
Uviedol, že trestný čin musí tvoriť nejaký podiel na pôvodne uloženom súhrnnom treste odňatia slobody.
Mal za to, že podiel zaniknutého predmetného trestného činu na súhrnnom treste odňatia slobody by
mohol predstavovať 6 mesiacov. Preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.
v spojení s § 405b ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám vo veci rozhodol

tak, že mu uloží primeraný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov za zostávajúce
zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu.

V písomnom doplnení odvolania odsúdený prostredníctvom obhajcu uviedol, že najprísnejším
kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol odsúdený rozsudkom Okresného

súdu Partizánske sp. zn. 2T/75/2019 zo dňa 24.01.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 2To/33/2022 zo dňa 16.01.2024 bola skutočnosť, že sa trestného činu dopustil na
chránenej osobe – osobe vyššie veku. K tomu namietal, že v súčasnosti by sa trestný čin, ktorého sa
dopustil, právne kvalifikoval (podľa Tr. zák. účinného od 08.06.2024) ako trestný čin krádeže podľa §
212 ods. 3 písm. f) Tr. zák., kde je trestná sadzba 2 až 8 rokov. Mal za to, že v jeho prípade existuje

výrazný nepomer v trestných sadzbách za predmetný trestný čin medzi Tr. zák. účinným do 31.07.2019,
za účinnosti ktorého mu bol ukladaný trest a Tr. zák. účinným od 06.08.2024. Žiadal krajský súd, aby pri
rozhodovaní o jeho odvolaní a ukladaní trestu zvážil aj tieto skutočnosti.

Prokurátor, prítomný na verejnom zasadnutí okresného súdu, sa po vyhlásení napadnutého rozsudku

vzdal práva podať proti nemu odvolanie. Ku dňu rozhodnutia o odvolaní odvolací súd neobdržal písomné
vyjadrenie prokurátora k podanému odvolaniu.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry v konečnom
návrhu navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajca obžalovaného v konečnom návrhu zotrval na
podanom odvolaní a jeho písomných dôvodoch a navrhol rozhodnúť podľa návrhu v písomných
dôvodoch odvolania.Obžalovaný nebol prítomný na verejnom zasadnutí konanom o jeho odvolaní. Upovedomenie o termíne
konania verejného zasadnutia mu bolo doručené dňa 15.11.2024. Obžalovaný písomným podaním zo

dňa 19.11.2024 požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia

slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného
napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu,
zobsahuodvolaniaobžalovanéhoajehodôvodovvyplýva,ževpodanomodvolaníniesúvytýkanéchyby
takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu
takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §

317 ods. 1 Tr. por.

Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že obžalovaný A. B. bol pôvodným rozsudkom
(bývalého) Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/75/2019 zo dňa 24.01.2022 v spojení s uznesením
KrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.2To/33/2022zodňa16.01.2024uznanýzavinnéhozozločinukrádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.07.2019 na tom skutkovom základe, že

dňa23.05.2019včaseod17.25hdo17.33hvherniMagicClubvPartizánskomnaNámestíSNPpotom,
čo viackrát prehľadal malú osobnú taštičku s osobnými dokladmi poškodeného A. D., nar. XX.XX.XXXX,

bytom E., ktorú si zabudol pri výhernom automate, prišiel obžalovaný A. B. za poškodeným, ktorý
sedel na stoličke pri inom výhernom automate, pod ktorou mal položený ruksak šedo-čiernej farby, ku
ktorému sa zohol, rozopol ho a odcudzil z neho najprv 2 škatuľky cigariet značky Winston, ktoré odniesol
mimo miestnosť s výhernými automatmi, neskôr sa opäť vrátil k poškodenému a spod jeho stoličky
zobral celý ruksak, ktorý odniesol mimo miestnosť s výhernými automatmi a z neho odcudzil čiernu

koženú bundu podľa odborného vyjadrenia v hodnote 20,- € s finančnou hotovosťou 50,- € a jednu
škatuľku cigariet značky Winston, kde následne ruksak bez odcudzených vecí vrátil na pôvodné miesto
a tiež vrátil poškodenému taštičku s osobnými dokladmi, z ktorej nič neodcudzil, čím poškodenému
A. D. spôsobil celkovú škodu vo výške 79,80 €, nakoľko hodnota odcudzených cigariet bola podľa
odbornéhovyjadreniavovýške9,80€,pričomobžalovanýbolzatakýčinvpredchádzajúcichdvadsiatich

štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 3T/176/2017 zo
dňa 12.02.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2018.

Bol za to odsúdený podľa § 212 ods. 4, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods.
2 Tr. zák. účinného do 31.07.2019 na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne,

na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o súhrnnom treste odňatia slobody vo výmere
17 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so

stredným stupňom stráženia uloženom obžalovanému pre skutok v bode 1 rozsudku Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 1T/15/2020 zo dňa 28.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/12/2021 zo dňa 28.10.2021, ako aj výrok o treste uložený mu rozsudkom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 1T/78/2019 zo dňa 19.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/48/2020 zo dňa 14.07.2020 a súčasne zrušil aj výrok o treste uložený mu trestným rozkazom

Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2019 zo dňa 08.08.2019, právoplatným dňa 31.08.2019, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili svoj podklad.Rozsudkom (bývalého) Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/15/2020 zo dňa 28.12.2020 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/12/2021 zo dňa 28.10.2021 bol obžalovaný uznaný
za vinného v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného

do 31.07.2019 a v bode 2/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., pričom za skutok v bode 1/ mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
17 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 1T/78/2019 zo dňa 19.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 2To/48/2020 zo dňa 14.07.2020 a za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého mu trestným
rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2019 zo dňa 08.08.2019, právoplatným dňa
31.08.2019, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Za skutok v bode 2/ mu bol uložený trest odňatia
slobody na 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trest
za skutok v bode 1/ vykonal dňa 06.01.2022, kedy začal vykonávať trest za skutok v bode 2/.

Rozsudkom (bývalého) Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/78/2019 zo dňa 19.02.2020 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/48/2020 zo dňa 14.07.2020 bol obžalovaný uznaný
za vinného v bode 1/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. v súbehu
s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. (škoda 100 €) a v bode 2/ z

prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody na 16 mesiacov so zaradením
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za zrušenia výroku o treste uloženého mu
trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2019 zo dňa 08.08.2019, právoplatným
dňa 31.08.2019, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

Trestným rozkazom (bývalého) Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/44/2019 zo dňa 08.08.2019,
právoplatným dňa 31.08.2019, bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody

na 2 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 405a ods. 1 Tr. por. ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84
Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého
zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

Podľa § 405b ods. 1 Tr. por. ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného
zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za
ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu
právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný

trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného
zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého
trestu započítanie možné.

Podľa § 84 Tr. zák. trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania znaky niektorého trestného činu

uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon ustanoví, že tento čin nie je
trestným činom.

Vzhľadom na uvedené ustanovenia odvolací súd konštatuje, že jeho prieskumná povinnosť sa v tomto
prípade nemohla vzťahovať na výroky o vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti

a zákonnosti mohol byť len odvolaním obžalovaného napadnutý výrok o uloženom treste, keďže súd
podľa § 405b ods. 1 Tr. por. nepreskúmava výrok o vine, ktorý je v danom prípade právoplatný a dokonca
nenapadnuteľný odvolaním vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine v pôvodnom
konaní.Odvolacísúdďalejpripomína,žekonanievzmysle§405bTr.por.niejeopakovanímodvolacieho
konania v pôvodnej trestnej veci, týka sa iba výroku o treste a aj to len jeho primeranosti.

Z dôvodov podaného odvolania vyplýva, že obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu
odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom obhajoby o neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody
uloženého obžalovanému v prejednávanom prípade.

Odvolací súd v prvom rade uvádza, že novelizáciou Trestného zákona (zákon č. 40/2024 Z. z.) došlo
v ustanovení § 125 ods. 1 prvá veta Tr. zák. k zmene dolnej hranice malej škody, ktorá musí prevyšovať
sumu 700,- eur, čo skutok, za ktorý bol obžalovaný uznaný za vinného nenapĺňal len v prípade skutku
vo veci (bývalého) Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/78/2019 zo dňa 19.02.2020 v bode 1/, keďže
svojím konaním spôsobil škodu len vo výške 100,- eur a teda z hľadiska objektívnej stránky trestného

činu,konkrétnenásledku,nespôsobilškoduvtakejvýške,ktorúbybolomožnépodľavsúčasnostiplatnej
právnej úpravy kvalifikovať ako malú škodu, čím nedošlo k naplneniu jedného z obligatórnych znakov
daného prečinu podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a preto bolo možné právne posúdiť dané konanie
obžalovaného už len ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne postupoval, ak napadnutým

rozsudkom zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom (bývalého) Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 2T/75/2019 zo dňa 24.01.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/33/2022 zo dňa 16.01.2024 a nanovo rozhodoval o uložení súhrnného trestu odňatia slobody
už len za ostatné zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých trestnosť činu nezanikla.

Vzhľadom k tomu, že okresný súd ukladal obžalovanému súhrnný trest, kedy v zmysle § 42 ods. 2 Tr.
zák. súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom, tak nebolo možné uložiť
iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania veci odvolací súd zistil, že okresný súd správne ustálil v zmysle ustanovenia

§ 38 ods. 2 Tr. zák. pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď u obžalovaného zistil dve
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l) a n) Tr. zák., a to že obžalovaný sa priznal k spáchaniu
trestných činov a tieto úprimne oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánomadvepriťažujúceokolnostivzmysle §37písm.h)am)Tr.zák.,tedažespáchalviactrestných
činov a už bol za trestný čin odsúdený. Taktiež správne okresný súd v zmysle § 42 ods. 1 Tr. zák. ukladal

obžalovanému súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu, nakoľko obžalovaný spáchal
trestný čin vo veci (bývalého) Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/75/2019 skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za ostatné jeho zbiehajúce trestné činy a následne na
základe uvedeného správne ustálil (s použitím asperačnej zásady) aj trestnú sadzbu v zákonnom rozpätí
3 roky až 13 rokov 4 mesiace, keďže ukladal trest za trestný čin z nich najprísnejší a to za skutok právne

kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. f) Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v spojení s § 127 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.07.2019,
kde bolo možné uložiť trest odňatia slobody v zákonnom rozpätí 3 až 10 rokov.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že sa plne stotožnil s názorom okresného súdu nielen pokiaľ ide

o druh a výmeru uloženého trestu a nevyhnutnej potrebe výkonu tohto trestu, ale aj správne určenom
pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Okresný súd sa dôsledne riadil všetkými zásadami pre
ukladanietrestovvzmysle§34Tr.zák.asprávnepriurčovanídruhutrestuajehovýmeryprihliadalnajmä
na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti nápravy, pričom trest uložil na samej dolnej

hranici trestnej sadzby v zmysle § 212 ods. 4 písm. f) Tr. zák. s použitím asperačnej zásady (3 – 13 rokov
4 mesiace). Odvolací súd preto nezistil žiadny dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o
treste z dôvodu jeho neprimeranej prísnosti (§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.).

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v prejednávanom prípade v zmysle § 34 ods. 4 Tr.

zák. zohľadňuje predovšetkým osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, zohľadňujúc fakt, že
u obžalovaného ide o osobu, ktorá bola napriek jeho relatívne mladému veku viackrát súdne trestaná (17
krát súdne trestaný, z toho 3 odsúdenia sú zahľadené), viackrát (12 krát) bolo na jeho osobu pôsobené
i výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody, čo zjavne nemalo na jeho osobu dostatočný
prevýchovný vplyv, pretože ho od spáchania ďalšej trestnej činnosti neodradilo. Z hľadiska možnosti

naplneniaúčelupodľa§34ods.1Tr.zák.jepodľanázoruodvolaciehosudurozhodné,žeobžalovanýbol
v minulosti viac krát odsúdený pre trestný čin krádeže, vo vzťahu ku ktorému je nepochybne špeciálnym
recidivistom ako aj to, že bolo potrebné uložiť súhrnný trest spolu za päť skutkov, ktorými naplnil znaky
šiestich trestných činov.Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené skutočnosti svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k záujmom
chráneným Trestným zákonom, ktorá osobnostná črta obžalovaného z hľadiska ochrany spoločnosti

v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. by v zásade odôvodňovala uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ak teda okresný súd napadnutým
rozsudkom uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici ustanovenej trestnej
sadzby, v prospech obžalovaného podstatným spôsobom zohľadnil existenciu poľahčujúcich okolností
na strane obžalovaného podľa § 36 písm. l), n) Tr. zák., hoci danosť záveru okresného súdu o úprimnom

oľutovaní trestného činu v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. môže vyvolávať vecné pochybnosti vzhľadom na
recidívu obžalovaného a zistené pretrvávajúce sklony k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným
zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd prijal záver, že uložený trest odňatia slobody nesie
práveže znaky zrejmej neprimeranej miernosti.

Odvolací súd k tomu dodáva, že už skôr konštatovaná špeciálna recidíva obžalovaného a s tým spojené

sklony obžalovaného páchať úmyselnú trestnú činnosť, ktoré vyplývajú z registra trestov obžalovaného,
sú teda v zrejmom rozpore s obžalovaným prejavenou účinnou ľútosťou nad spáchaním trestných
činov v preskúmavanom prípade. Tieto skutočnosti sú súčasne preukážkou pre aplikáciu mimoriadneho
zníženia trestu pod dolnú hranicu trestu nielen podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ale aj postupom podľa § 39
ods. 2 Tr. zák. a to aj v prípade, keď obžalovaný zrealizoval na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v prípade zistenia poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. n) Tr. zák. na základe vyhlásenia obžalovaného o vine súdna prax ustálila možnosť,
nie však povinnosť, použiť pri ukladaní trestu ustanovenie § 39 ods. 5 Tr. zák.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prejednávanom prípade aj napriek napomáhaniu obžalovaného

pri objasňovaní trestnej činnosti uvedeným spôsobom nie sú dané podmienky na postup podľa analógie
§ 39 ods. 5 Tr. zák. Pokiaľ sa obhajoba v dôvodoch odvolania domáhala uloženia miernejšieho trestu
odňatia slobody, teda pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, odvolací súd považuje
za potrebné poukázať na to, že z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného v jeho neprospech svedčí
najmä zistená špeciálna recidíva obžalovaného ako aj jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Preto

podľa názoru odvolacieho súdu uloženie trestu obžalovanému v danom prípade na samej dolnej hranici
trestnej sadzby v sebe už zahŕňa aj dôsledné a úplné prihliadnutie na zistené poľahčujúce okolnosti
podľa § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., nakoľko v prípade ich absencie by obžalovanému hrozil podstatne
prísnejší trest. Nie je teda na mieste zo strany obžalovaného hovoriť o neprimeranej prísnosti uloženého
trestu.

Takto uložený trest odňatia slobody aj podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá účelu trestu
vyjadrenému v § 34 ods. 1 Tr. zák. tak z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred konaním, ktoré
vykazuje vyššiu mieru závažnosti, ako aj z hľadiska individuálnej prevencie v záujme prevýchovy
obžalovaného a tiež aj z pohľadu generálnej prevencie, ktorá slúži na odradenie ostatných

potencionálnych páchateľov od možného páchania obdobných trestných činov.

Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného poukazujúcej na skutočnosť, že keď okresný súd
vypustil jeden trestný čin, mal mu trest za zostávajúce trestné činy primerane znížiť, odvolací súd
udáva, že v danom prípade by to bolo možné ak by pôvodne uložený trest odňatia slobody nebol

obžalovanému uložený na samej dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko aj po „vypustení“ prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v prípade skutku vo veci (bývalého) Okresného súdu
Partizánske sp. zn. 1T/78/2019 zo dňa 19.02.2020 v bode 1/ bolo i naďalej potrebné obžalovanému
uložiť trest za ostatné zbiehajúce trestné činy a preto nebolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia
slobody nižší ako 3 roky, resp. takýto trest mu bolo možné uložiť len s použitím § 39 Tr. zák., na čo však

v prejednávanom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, neboli splnené podmienky. Preto
túto odvolaciu námietku obžalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

Odvolaciu námietku obžalovaného týkajúcu sa skutočnosti, že podľa aktuálne účinného Trestného
zákona by bola trestná sadzba za trestný čin, ktorého sa dopustil, len 2 až 8 rokov, odvolací súd

vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú. K tomu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom
na to, že súd podľa § 405b ods. 1 Tr. por. nepreskúmava výrok o vine, tak nemôže brať do úvahy,
že podľa aktuálne účinného Trestného zákona (po novele uskutočnenej zákonom č. 40/2024 Z. z.) by
predmetný trestný čin bol posúdený ako priaznivejší pre obžalovaného. Túto skutočnosť však možnovziať pri úvahách o primeranosti nového trestu. Keďže postupom podľa § 405b ods. 1 Tr. por. nie je
možné zrušiť výrok o vine (v danom prípade tak nie je možné uskutočniť aj vzhľadom na vyhlásenie
obžalovaného o vine), tak nie je možné zmeniť ani právnu kvalifikáciu daného trestného činu. Rovnako

nie je možné uložiť trest podľa aktuálneho účinného Trestného zákona, pretože nie je možné pripustiť,
aby bol výrok o vine kvalifikovaný podľa Trestného zákona účinného do 31.07.2019 (t. j. pred novelou)
a trest bol ukladaný podľa aktuálneho Trestného zákona (t. j. po novele), nakoľko je neprijateľné, aby bol
páchateľoviukladanýtrestpodľaustanoveniatrestnéhočinu,zktoréhoneboluznanýzavinného.Trestný
zákon je nutné pri výroku o vine a treste brať ako celok, to znamená, že nie je možné posúdiť výrok o

vine podľa Trestného zákona účinného v jednom čase a výrok o treste podľa Trestného zákona účinného
v inom čase. Keďže však okresný súd ukladal trest na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby a neprichádzalo do úvahy ani mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 Tr. zák., nebolo
možné na skutočnosť o priaznivejšej trestnej sadzbe podľa aktuálneho Trestného zákona v prospech
obžalovaného prihliadať, nakoľko táto skutočnosť nemala na novo uložený trest akýkoľvek vplyv.

Ak teda okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodné skutočnosti napadnutým rozsudkom uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby, podľa názoru odvolacieho
súdu, takýto trest nevykazuje znaky obhajobou namietanej neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods.
1 písm. e) Tr. por.

Na podklade odvolania obžalovaného odvolací súd skúmal aj správnosť výrokovej časti rozsudku
okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní obžalovaného nevytýkaných,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,

j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,

m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom

na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.