Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/131/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201318
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524201318.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. D., t.č. E. XX,
XXX XX A. D., zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa,
Farbiarska 57, 064 01 Stará Ľubovňa, dieťa rodičov, matka: F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, XXX XX A. D., t.č. E. XX, XXX XX A. D., zastúpená: JUDr. Marián Geleneky, advokát,

Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, otec: F. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX, XXX XX I., J. K., v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinnosti k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, G. B., nar.
XX.XX.XXXX.
II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok
v bežných veciach.

III. Otec, F. H., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý, počnúc dňom 08.11.2024, prispievať na výživu
mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 380 eur mesačne, a to sumou 350 eur mesačne k rukám matky,
G. B. a sumou 30 eur na tvorbu úspor, na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho
zriadi matka do 10.03.2025 a číslo účtu oznámi otcovi do 15.03.2025, ktoré výživné je otec povinný
platiť vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred.
IV. Dlžné výživné za obdobie od 08.11.2024 do 27.02.2025 v celkovej sume 1406 eur sa u k l a d á

otcovi, F. H., uhradiť k rukám matky v sume 1 295 eur a na osobitný účet maloletej sumu 111 eur.
V. Otec, F. H. je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou A. B.
- každú tretiu sobotu v mesiaci čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomností matky.
VI. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho v stanovenom
čase otcovi v mieste svojho bydliska.
VII. Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke v mieste
jej bydliska.

VIII. Otec je povinný každý tretí piatok v mesiaci do 11.00 hod. písomne na emailovú adresu matky G.
informovať matku o tom, či sa styku s maloletým dieťaťom nasledujúci deň zúčastní.
IX. Otec je o p r á v n e n ý kontaktovať sa s mal. A. B. na diaľku prostredníctvom audiovizuálnej
aplikácie na prenos obrazu a zvuku každú párnu stredu v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 16.00 hod.,
matka je p o v i n n á zabezpečiť realizáciu audiovizuálneho kontaktu otca s maloletým dieťaťom.
X. Matka je p o v i n n á poskytnúť otcovi dieťaťa informácie týkajúce sa podstatných vecí o maloletom

dieťati týkajúce sa predovšetkým jeho zdravotného stavu a či sa dieťa môže stretnutia s otcom
príslušnú sobotu zúčastniť a to vždy v piatok do 10.00 hod. písomne na emailovú adresu otca F..
XI. V prevyšujúcej časti sa návrhy rodičov z a m i e t a j ú.
XII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. dieťaťa (ďalej len navrhovateľka) podala na tunajší súd návrh na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinnosti k mal. A. ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú do jej starostlivosti,

s tým, že bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otca zaviazal platením výživného v sume
400 eur mesačne, styk otca s dieťaťom navrhla neupravovať. Návrh odôvodnila tým, že s otcom
dieťaťa nevedie spoločnú domácnosť, v októbri otec dieťa prišiel navštíviť, keďže nesúhlasila s tým,
aby mu dieťa nechala bez jej prítomností, otec dieťaťa ju fyzický napadol, následne odcestoval do
Českej republiky. Od vtedy ju nekontaktoval. Na výživu dieťaťa poskytol sumu 400 eur, ktorú obdŕžal
ako benefit od svojho zamestnávateľa a z vlastných prostriedkov jej zakúpil hygienické potreby, okrem

toho na výživu dieťaťa ničím neprispel. Navrhovateľka v návrhu opísala náklady, ktoré má v súvislosti
so starostlivosťou o dcéru, ako aj svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. K návrhu pripojila
lekárske správy mal. dieťaťa, rodný list, nájomnú zmluvu, pracovnú zmluvu.

2. Súd uznesením č.k. 2P/131/2024-24 zo dňa 13.11.2024 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho

opatrovníka, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach. Rodičov a kolízneho
opatrovníka pozval na informatívne stretnutie v rámci projektu cochem. Informatívne stretnutia, ktoré
boli vytýčené na deň 27.11.2024 a následne na deň 07.01.2025 sa z dôvodov na strane otca dieťaťa

neuskutočnili.

4. Otec dieťaťa v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 09.12.2024 navrhol maloletú zveriť do
osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil aby len matka mala oprávnenie dieťa zastupovať a spravovať
jeho majetok, taktiež nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného, navrhol sumu 3000 Kč, resp. 118

eur. Navrhol upraviť styk s dieťaťom a to v prípade ak matka dieťa kojí v prítomností matky každý
párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 12.00 hod a od 13.00 hod do 15.00 hod, v prípade ak
nekojí každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod.. Súčasne navrhol audiovizuálny styk,
pričom podrobne popísal ako by mal prebiehať vrátane technických podmienok, ktoré by mala matka
dodržať pri jeho realizácii. Žiadal aby mu matka umožnila 30 minútový audiovizuálny styk s dcérou

v stretu v čase od 15.30 hod. do 16.00 hod a to prostredníctvom internetovej služby Google Meet za
použitia zapnutého, k internetu pripojeného počítača s čistou a plne funkčnou obrazovkou o rozlíšení
prinajmenšom 1920 x 1080 pixlov, čistou a plne funkčnou kamerou s rozlíšením prinajmenšom 1280
x 720 pixlov, plne funkčným mikrofónom a plne funkčnými reproduktormi. Kamera musí byť v dobe
audiovizuálneho styku zapnutá, umiestnená vo vzdialenosti 30 - 80 cm v kľudnej a dostatočne osvetlenej

miestnosti, musí byť v pozícii „landscape“ (tzv. naširoko) a musí zreteľne zachytiť tvár a časť trupu
maloletej. Obrazovka počítača musí byť v dobe audiovizuálneho styku zapnutá, umiestnená 30-80 cm
od maloletej, jej jas musí byť nastavený na dostatočnú intenzitu, a obsah obrazovky musí byť mal.
A. viditeľný. Reproduktory počítača musia byť v dobe audiovizuálneho styku zapnuté a nastavené na
dostatočnú hlasitosť. Mikrofón počítača musí byť v dobe audiovizuálneho styku zapnutý a odkrytý.

Pripojenie k internetu musí byť v dobe audiovizuálneho styku stabilné a jeho rýchlosť musí byť 4 Mbps
(upload) a 4 Mbbs (download). Ak bude maloletá v dobe audiovizuálneho styku v bdelom stave, matka
musí dohliadnuť, aby maloletá svojou prípadnou interakciou s počítačom a/alebo s jeho perifériami
neprerušila audiovizuálne spojenie alebo neobmedzila jeho kvalitu. Za účelom tohto audiovizuálneho
styku matka musí poskytnúť otcovi internetový odkaz vygenerovaný službou Google Meet vždy

najneskôr do 15.00 hod daného dňa a poskytnúť tak otcovi dostatočne dlhý čas na prípravu techniky
potrebnej pre kvalitný a čo možno najautentickejší prenos audiovizuálneho obsahu. Otec ďalej žiadal
uložiť matke tzv. informačnú povinnosť, pričom konkrétne uviedol akou formou a čo konkrétne by mala
matka pri plnení informačnej povinnosti splniť. Žiadal aby mu matka podávala relevantné informácie
raz za týždeň a to vždy v piatok najneskôr do 11.00 hod., prostredníctvom e-

mailu. Predmetom ktorého má byť meno dcéry a dátum ku ktorému sú informácie poskytované. Telo
každej správy musí byť v prehľadnej forme a obsahovať informácie o aktuálnom zdravotnom stave
maloletej, informácie o aktuálnom psychickom stave, prehľad (názvy a počet) liekov podaných maloletej
za posledných 7 dní, adresu aktuálneho trvalého bydliska, oznámenie o pobyte maloletej inde ako vo
svojom trvalom bydlisku nepretržite na dobu dlhšiu ako 12 hodín v posledných 7 dňoch vrátane adresy

miesta a informácie o aktuálnej forme stravy. Prílohou každého e-mailu musí byť aktuálna, nie viac ako24 hodín stará fotografia zreteľne zachytávajúca celé telo a bdelú tvár a sken alebo fotografie prípadných
lekárskych správ vydaných k zdravotnému alebo psychickému stavu maloletej v posledných 7 dňoch.
V písomnom vyjadrení sa otec podrobne vyjadril ku každej skutočností uvádzanej matkou v návrhu

potvrdil, že matke dal “pohlavek“ a dieťa od 26.10.2024 nevidel. Opísal svoje osobné, majetkové
a zárobkové pomery uviedol, že jeho dlhodobá priemerná čistá mzda vrátane osobných príplatkov
a provízie je 47 006 Kč, čo je 1851 eur, jeho výdaje sú vo výške 39 405 Kč, čo je 1 551 eur
bez alkoholu a cigariet. Namietal položku uvádzanou matkou ako výdaj na oblečenie v priemere 220 eur
mesačne, hygienické potreby 230 eur mesačne a lieky 50 eur mesačne, rovnako nesúhlasil s položkami

na chod domácnosti vyčíslenými navrhovateľkou ako nájom 250 eur, výdaje na stravu 230 eur, 70 eur
na lieky a 30 eur poplatky na vozidlo. Zdôraznil, že si nevybavuje aby sa s matkou dieťaťa dohodol na
čiastke 400 eur ako výživné, vie si predstaviť podobnú čiastku, ak by dcéra bývala v karlovarskom kraji,
nie 750 km ďaleko, resp. 10 hodín jazdy autom, pričom cesta s ubytovaním na jednu noc vyjde na 200
až 300 eur. Otec dieťaťa k vyjadreniu doložil vzájomnú komunikáciu s matkou dieťaťa, prehľad svojich
príjmov za obdobie od 10/2023 do 11/2024, prehľad výdajov, pracovnú zmluvu a dodatok k nej, výplatné

pásky, potvrdenie o príjme, výdaje na maloletú do a po pôrode.
5. Na pojednávaniach právny zástupca navrhovateľky trval na podanom návrhu. Vyjadril presvedčenie,
že otec vzhľadom na príjem, ktorý sám deklaroval má na to, aby platil navrhovanú výšku výživného
v sume 400 eur, ako aj sumu 200 eur na tvorbu úspor maloletej. Poukázal na skutočnosť, že dieťa ma
zdravotné problémy. K požiadavke otca aby ho matka informovala o dieťati na týždennej báze vrátané

stravy, ktorú požíva a výrobcu mal za to, že taký návrh je šikanózny. Matka je ochotná poskytovať
otcovi informácie o dieťati, no nie na týždennej, ale na mesačnej báze, v prípade podstatných veci
mal. dieťaťa je ochotná ho informovať bezprostredne, je ochotná mu poskytnúť prípadnú fotografiu,
rovnako je ochotná umožniť audiovizuálny styk, avšak nie za podmienok, ktoré navrhuje otec. Ďalej
uviedol, že styk otca s dieťaťom navrhli neupravovať, keďže matka je ochotná na požiadanie otca

styk umožniť kedykoľvek, avšak pod podmienkou, že bude prítomna vzhľadom na vek a zdravotný stav
dieťaťa. Zdôraznil, že otec dieťa nenavštívil od októbra a doposiaľ na jeho výživu od podania návrhu
vôbec neprispel a to ani napriek vydanému neodkladnému opatreniu.
6. Matka na pojednávaní uviedla, že dieťa je od narodenia v jej osobnej starostlivosti. Jej vzťah s otcom
dieťaťa do 27.10.2024 bol dobrý, potom sa pokazil. Od 26.10.2024 otec dieťa nevidel, naposledy ju

kontaktoval 27.10.2024 a následne až dňa 19.02.2025, kedy jej napísal email a na jeho žiadosť mu
zaslala fotografiu dcéry. Od podania návrhu otec na výživu dieťaťa ničím neprispel. Jej vzťah s otcom
dieťaťa sa pokazil dňa 26.10.2024, kedy mu odmietla dať dieťa bez jej prítomností a on ju fyzický
napadol. Navrhovateľka ďalej poukázala na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery uviedla, že
do marca poberá materský príspevok a od marca bude poberať rodičovský príspevok. Býva v podnájme,

v byte matky, ale za ten musí platiť aspoň minimálnu sumu. K zmene nákladov na starostlivosť o dieťa
nedošlo, dcéra má problémy so srdcom, naposledy bola hospitalizovaná od 16.02.2025 do 18.02.2025 z
dôvodu že omodrela. Matka zdôraznila, že je ochotná poskytovať otcovi informácie o dieťati, do konfliktu
medzi nimi, mu informácie o dieťati poskytovala na dennej báze. Od podania návrhu mu zaslala
informácie o dcérinom zdravotnom stave, informovala ho aj o poslednej hospitalizácii. Je ochotná

mu posielať fotografiu dcéry a kópiu lekárskych správ. Taktiež je ochotná mu umožniť audiovizuálny
kontakt, ktorý prenáša obraz a zvuk nevie či má vytvorené také technické podmienky ako požaduje otec
vo svojom návrhu. Taktiež vyjadrila ochotu umožniť otcovi osobný kontakt s dcérou, avšak len v jej
prítomností, bola by rada, ak by pri tom bola prítomná aj tretia osoby, vzhľadom na posledný fyzický
incident medzi nimi. Taktiež podotkla, že otec na výživu dieťa od podania návrhu ničím neprispel.

7. Otec dieťaťa na pojednávaní súhlasil so zverením dcéry do osobnej starostlivosti matky uviedol,
že jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery sú také ako ich aktualizoval posledným písomným
podaním k 20.02.2025. Uviedol, že je ochotný ústupkov od svojich návrhov, je ochotný prispievať na
výživu dcéry viac, avšak poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, keďže spolu s cestovným za
dcérou a požiadavkami matky by ho jeden mesiac vyšiel na 850 eur, pri takej výške výživného nie je

schopný cestovať za dcérou 2 krát do mesiaca. Zdôraznil, že podľa právneho zástupcu navrhovateľky
ním požadované informácie majú byť šikanou, avšak on musí pracovať 70 hodín v mesiaci aby zarobil
na stretnutie a dcérou. Informáciu o tom akú umelú výživou dieťa požíva chcel vedieť pre prípad, ak
by sa s matkou niečo stalo, z jeho pohľadu to nie je šikana. Je ochotný prispievať vyššou sumou na
výživu dieťaťa, ale nie je schopný garantovať, že ju budem navštevovať každý druhý týždeň. Pripustil,

že aj keď to bude na škodu, za dcérou je ochotný cestovať len 1x do mesiaca, v žiadnom prípade však
nechce aby sa stretnutia realizovali v prítomností matky, o dcéru sa dokáže postarať sám. V letnom
období by boli niekde von, v zime v hoteli. Pokiaľ matka chce aby to bolo v prítomnosti tretej osoby,
s tým problém nemá, ak je považovaný za hrozbu. Otec potvrdil, že dcéru naposledy videl 26.10.2024,po 27.10.2024 sa už s matkou nepokúšal kontaktovať a nežiadal od nej informácie o dieťati. Matka mu
poskytla sama 3 informácie o možnej liečbe dcéry, nič relevantné. Audiovizuálne stretnutia sú aktuálne
skôr do budúcna. Taktiež potvrdil, že od októbra 2024 na výživu dcéry neprispel, matke prispel predtým

sumou cca 4400 eur, predtým keď matka s ním bývala jej prispieval viac. Za adekvátnu sumu na výživu
dieťaťa považuje sumu 118 eur s tým, že v prípade liečebných nákladov je ochotný prispieť viac.

8. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky v starostlivosti
o mal. dieťa. Navrhol mal. dieťa zveriť do starostlivosti matky, určiť tabuľkové výživne 18 % z čistého

príjmu otca, čo predstavuje 356 eur, styk navrhol neupravovať, keďže matka je ochotná otcovi
kedykoľvek stretnutie s dcérou umožniť, čo je aj vzhľadom na vzdialenosť bydliska prijateľné, pre prípad
úpravy styku navrhol ho realizovať v prítomnosti matky.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom predložených
listinných dôkazov preukazujúcich osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov dieťaťa, rodinné

pomery rodičov a maloletých, ako aj s obsahom pripojených spisov tunajšieho súdu, ktoré sa týkajú mal.
dieťaťa sp. zn. 2P/10/2025 a 2P/16/2025 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

10. Mal. dieťa pochádza z družského vzťahu matky - G. B. a otca - F. H.. Rodičia spoločnú domácnosť
od narodenia dieťaťa neviedli, dieťa je od narodenia v osobnej starostlivosti matky. Dňa 26.10.2024 sa

medzi rodičmi odohral konflikt v dôsledku ktorého došlo medzi nimi k vážnemu narušeniu vzťahov, od
tejto doby otec dieťa nevidel na jeho výživu ničím neprispel. Matka otcovi dieťaťa zaslala tri informácie
o dieťati formou e-mailovej komunikácie a na vyžiadanie otca dňa 19.02.2025 mu zaslala fotografiu
dieťaťa.

11. Uznesením č.k. 2P/10/2025-50 zo dňa 17.02.2025 súd na návrh otca nariadil neodkladné opatrenie
na základe ktorého bol otec oprávnený stretnúť sa s mal. A. dňa 25.02.2025 v čase 11.30. hod do
13.30 hod. za prítomností matky a odborného zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará
Ľubovňa v priestoroch úradu práce. Neodkladné opatrenie bolo otcovi dieťaťa doručené na pojednávaní
dňa 25.02.2025, otec dieťaťa sa s dcérou nestretol tvrdiac, že mu to neumožňujú skôr naplánované

pracovné povinností. Neuskutočnenie tohto stretnutia je na škodu nielen otca dieťaťa ale najmä mal. A..

12. Uznesením č.k. 2P/16/2025-36 zo dňa 03.02.2025 súd na návrh matky nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu dieťaťa v nevyhnutnej miere a to
v sume 230 eur mesačne, vždy o 15-tého dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky. Neodkladné

opatrenie bolo otcovi dieťaťa doručené dňa 17.02.2025, doposiaľ na výživu dieťaťa ničím neprispel.

13. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni zo dňa 22.11.2024 (čl. 32) mal súd
preukázané, že mal. A. podľa vyjadrenia matky navštevuje kardiologickú ambulanciu MUDr. Kofirovej,
má dva defekty komorového septa a jeden defekt predsieňového septa o veľkosti 11 mm, čaká ju

operácia. Celkové náklady na mal. A. podľa vyčíslenia matky sú v sume cca 724 eur mesačne a zahŕňajú
ošatenie 140 eur, strava 80 eur, hygienické potreby a kozmetika 220 eur, bývanie 125 eur, lieky 40 eur,
hračky, resp. športové potreby 20 eur, kočiar 300 jednorázovo a prístroj na mlieko 140 eur jednorázovo,
od januára plávanie 61,50 eur. Matka uviedla, že je zamestnaná ako psychologička v Nemocnici Ostrov,
Ostrov na Ohří, ČR, toho času na materskej dovolenke. Jej príjem tvorí materská v sume 1320 eur

mesačne. V súčasnosti býva v podnájme v garsónke. Sociálnych šetrením bolo zistené, že mal. dieťa
má zabezpečené svoje potreby, priestor na oddych a voľno časové aktivity. Celková suma mesačných
nákladov na domácnosť podľa vyjadrenia matky je 835 eur a zahŕňa bývanie 250 eur, strava 430 eur,
hygienické potreby a kozmetika 50 eur, telefón 5 eur, pohonné hmoty 70 eur a servis auta 350 eur ročne.

14. Z predložených listinných dôkazov a správ mal súd preukázané, že navrhovateľka, matka mal.
dieťaťa je zamestnaná ako psychológ Nemocnice Ostrov s.r.o. so sídlom Na Florencii 2116/15 Nové
Mesto, Praha, poberá peňažnú pomoc v materstve v sume 1320 eur, od marca bude poberať rodičovský
príspevok v sume 470 eur mesačne, iný príjem nemá. Spolu s maloletou býva v podnájme, kde má
dohodnutý nájom v sume 250 eur mesačne (čl. 8 spisu). Celkové náklady vyčíslila sumou 835 eur

(bývanie 250 eur, strava 430 eur, hygienické potreby a kozmetika 50 eur, telefón 5 eur,
pohonné hmoty 70 eur a servis auta 350 eur ročne). Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
15. Otec dieťaťa je od 01.09.2016 zamestnancom spoločnosti CINK Hydro – Energy k.s kde v súčasnosti
pracuje ako Senior Sales & Marketing Manager, v roku 2024 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem2 433 eur, v roku 2025 v sume 1895 eur, jeho priemerný mesačný príjem za roky 2024 a 2025 je teda
v sume 2 164,25 eur mesačne. Okrem tohto príjmu iný príjem nemá. Jeho priemerné mesačné výdaje
sú v sume 1 758 eur a pozostávajú z výdajov na bývanie – 332 eur, hypotéka 211 eur, ošatenie

52 eur, strava 212 eur, hygiena a kozmetika 12 eur, mobilný telefón a internet 11 eur, výdaje spojené so
zamestnaním 65 eur, cestovné náklady 170 eur, výdaje na psa 49 eur, voľno časove aktivity a koníčky
295 eur, dovolenka 139 eur, cigarety 120 eur, alkohol 37 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
16. Mal. A. má 5 mesiacov, je v osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje celodennú
starostlivosť, nenavštevuje žiadne zariadenie. Má kardiologické problémy a intoleranciu na histamín.

Náklady na jej starostlivosť podľa vyčíslenia matky sú v sume cca 700 eur mesačne (ošatenie 140
eur, strava 80 eur, hygienické potreby a kozmetika 220 eur, bývanie 125 eur, lieky 40 eur, hračky, resp.
športové potreby 20 eur, kočiar 300 jednorázovo a prístroj a mlieko 140 eur jednorázovo).

17. Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

18. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

19. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa čl. 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej len Zákon o rodine)
Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho

týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

21. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) súčasťou rodičovských

práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 28 ods. 2 ZoR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa § 36 ods. 1 ZoR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujúc pomery v rodine, súd

môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

24. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.25. Podľa § 24 ods. 4 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

26. Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu

a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Podľa § 24 ods. 6 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

28. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

29. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

30. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

31. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

32. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

33. Podľa § 65 ods. 1 ZoR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

34. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

35. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

36. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

37. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

38. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.39. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

40. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

41. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.

42. Podľa § 76 ods. 2 ZoR pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné
len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

43. Podľa § 76 ods. 3 ZoR v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím
súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov
občianskeho práva.

44. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

45. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

47. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

48. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Právne posúdenie vecí:

49. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k ich mal. dcére A.,
teda jej zverenie niektorému z rodičov, určenie výživného zo strany druhého rodiča, úprava styku s týmto
rodičov a informačné oprávnenie tohto rodiča.

50. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol najlepší záujem maloletej A..

51. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného
puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru
zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej

osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické,
vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa a
bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho
dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá
je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi,

súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu lojality a
následnému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o zverení mal. A.. Je potrebné
vždy dbať na to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, a
na jeho citové väzby k tomu – ktorému rodičovi.Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti rodiča

52. Mal. A. osobnú starostlivosť od jej narodenia zabezpečuje matka. Mal. A. je vo veľmi nízkom
veku, 5 mesiacov, je ešte dojčená, odkázaná na celodennú starostlivosť predovšetkým matky. Otec
k starostlivosti matky nemal výhrady, súhlasil so zverením dieťaťa matke, rovnako aj kolízny opatrovník
nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o mal. A. a súhlasil s jej zverením matke.

53. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať
radi, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit istoty, bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť.
Súd má za to, že takáto starostlivosť bude mal. A. poskytnutá zo strany jej matky. Z uvedených
dôvodov súd mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky.

54. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojho dieťaťa, ak by

tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý. Dieťa má právo
na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým je v
osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi, pokiaľ
rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí toho,
že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si

musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli
navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že
je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o
záležitostiach svojho dieťaťa.

Zastupovanie mal. dieťaťa

55. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok
v bežných veciach trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti v zmysle § 36
Zákona o rodine. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované. Vo všetkých podstatných veciach

súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rodičia mali dohodnúť. Ak by sa
o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z rodičov
rozhodne v tomto smere súd.

Výživné

56. Navrhovateľka podaným návrhom žiadala určiť výživné v sume 400 eur, podaním zo dňa
17.02.2025, okrem bežného výživného v sume 400 eur navrhla zaviazať otca aj tvorbou úspor v sume
200 eur mesačne. Otec dieťaťa navrhol na určenie výživného sume 118 eur, na ktorom zotrval počas
celého konania. Kolízny opatrovník navrhol sumu 356 eur mesačne.

57. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch

základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je
zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami
sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné
samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa

stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá
zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

58. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne

zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.
princíppotencionality(§75ods.1,2ZoR),ktorýmáprednosťpredprincípomfakticity.Vpraxitoznamená,
žesúdneprihliadalennaskutočnépríjmyosobypovinnejplatiťvýživné,ktorédosahujevčasevyhláseniarozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti,dopytnatrhupráce.UvedenouotázkousavosvojejrozhodovacejčinnostizaoberaltakÚstavný

súd ČR (nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1181/07) ako aj Najvyšší súd SR (rozsudok zo dňa 20.2.2019, sp.
zn. 3Cdo/236/2018) so závermi ktoré plne korešpondujú so závermi posudzovanej veci.

59. Súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 ZoR, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru

rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využívať zostávajúce
finančnéprostriedkynauspokojovanievlastnýchpotrieb.Zákonzásadnenerozlišuje,čiideonevyhnutné
životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky
životnýchnákladovrodičaovyživovacejpovinnostiktoréhosakoná.Preukazovanievýdavkovpovinného

rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkazom, že rodič
nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu.
Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§62 ods. 1). Nikto nemá zákonnú
povinnosť pracovať, ale každý rodič maloletého dieťaťa má k nemu zákonnú vyživovaciu povinnosť,
ktorá v sebe subsumuje celú škálu povinností od osobnej starostlivosti až po vecné zabezpečenie

odôvodnených potrieb nevynímajúc výchovu a vzdelávanie, preto je povinnosťou každého rodiča konať
tak, aby jeho subjektívne rozhodnutia negatívnym spôsobom neovplyvňovali jeho schopnosť plniť si túto
zákonnú vyživovaciu povinnosť.

60. Do mesačných nákladov dieťaťa sa v danom prípade zahŕňajú náklady na bývanie, stravovanie, na

ošatenie, obuv, hygiena a kozmetika, doprava, voľno časové aktivity, zdravotná starostlivosť, lekárske
ošetrenia, lieky a pod., a to podľa miery životnej úrovne rodiča. Súd pri posúdení veci vychádzal
z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa so zreteľom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
otca. Tieto podrobil súd hodnoteniu z hľadiska toho, či ide o odôvodnené potreby maloletého podľa § 62
ods. 1 ZoR. Relevantné pre súd primárne bolo či výdavky vznikajú, či sa výdavky deklarované matkou

nijako nevymykali očakávanej výške výdavkov daného typu.

61. Náklady vyčíslené matkou na starostlivosť o mal. dieťa súd nepovažuje za premrštené, sú
primerané veku a zdravotnému stavu dieťaťa. K otcom namietanej výške niektorých položiek ako
bývanie, ošatenie a hygiena súd uvádza, že dieťa býva s matkou, matka býva s dieťaťom za bývanie

platí nájom 250 eur, polovica pripadá na dieťa čo činí 125 eur, ani výdaj na ošatenie v sume
140 eur, či hygiena 220 eur podľa názoru súdu sa nejavia ako nadsadené, keďže ide o batoľa ktoré
rastie a z mesiaca na mesiac potrebuje ošatenie či obuv väčšej veľkostí, taktiež potrebuje hygienické
potreby ako plienky, čistiace obrúsky, čistiace peny, a pod. Pokiaľ ide o položku lieky takéto detí
pravidelne užívajú vitamíny, naviac matka na pojednávaní dňa 27.02.2025 uviedla, že bude mať náklady

aj na cestovne na pravidelné kontroly s maloletou do Košíc na kardiologickú ambulanciu a do Popradu
na gastroenterologickú ambulanciu. Takže náklady na starostlivosť o dieťa v rozpätí do 700 eur mesačne
možno považovať za primerané.

62. Čistý mesačný príjem otca dieťaťa súd ustálil v sume 2 164 eur mesačne a to ako priemer čistého
mesačného príjmu otca za rok 2024 v sume 2 433 eur a čistého mesačného príjmu otca za rok 2025
v sume 1895 eur. Pokiaľ ide o výšku výdajov otca tie nemôžu slúžiť ako dôkaz, že rodič nemá finančné
prostriedky na to aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť svojmu dieťaťu. Súdu nedá poukázať na
skutočnosť, že otec namieta neprimeranú výšku nákladov na bývanie matky v sume 250 eur mesačne,

pritom on za bývanie platí 332 eur mesačne, taktiež medzi výdajmi má uvedené náklady na psa, voľno
časové aktivity, dovolenky, alkohol a cigarety, tieto položky nemôžu v žiadnom prípade slúžiť ako dôvod,
pre neposkytnutie primeranej výživy dieťaťu, na druhej strane ale dávajú obraz o životnej úrovni otca
dieťaťa. Súd však pri určení výživného zohľadnil vzdialenosť bydlísk otca a mal. dieťaťa a náklady,
ktoré vzniknú na strane otca v súvislosti s realizáciou styku prekonať dlhšiu vzdialenosť. Pokiaľ musí

rodič prekonať za účelom styku s dieťaťom väčšiu vzdialenosť, je spravodlivé, aby negatíva s týmto
spojené ( výdavky na PHM, čas, energie) niesli obaja rodičia (primerane pozri napr. Uznesenie ÚS ČR
sp. zn. IV. ÚS 197/14).63. Na základe uvedeného súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 380 eur s tým,
že bežné výživné k rukám matky stanovil sumou 350 eur, čo predstavuje cca 1 nákladov na starostlivosť
o dieťa a cca 16 % z čistého príjmu otca. Pri takto určenom výživnom zohľadnil odôvodnené potreby

maloletého dieťaťa, výlučnú osobnú starostlivosť matky, schopnosti a možností otca dieťaťa, ako aj
náklady, ktoré vzniknú v súvislosti s realizáciu styku otca s dcérou (náklady na cestovné medzi bydliskom
otca a mal. dieťaťa).

64. Keďže možnosti a schopnosti otca to dovoľujú súd ho súčasne zaviazal prispievať na tvorbu

úspor maloletej na osobitný účet v sume 30 eur mesačne, čo je cca 1 % jeho príjmu. Osobitný účet
na meno maloletej na tento účel zriadi matka do 10.03.2025 a číslo tohto účtu, vrátane všetkých
platobných údajov ktoré sú nevyhnutné na cezhraničnú úhradu, oznámi otcovi dieťaťa do 15.03.2025.
Na disponovanie s finančnými prostriedkami na tomto účte sa vyžaduje súhlas súdu. Úspory, ktoré bude
otec tvoriť môžu v budúcnosti slúžiť na pokrytie mimoriadnych výdavkov dieťaťa v súvislosti s výdavkami
na zdravotnú starostlivosť alebo školu. Nie je možné ponechať celú osobnú starostlivosť a výdavky na

matku v situácii, keď je finančná situácia na strane otca priaznivá.

65. Súd má za to, že otec dieťaťa je objektívne schopný dosahovať príjem dostatočný pre plnenie
vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu v sume 380 eur mesačne (350 eur bežné výživné a 30 eur
tvorba úspor) a súčasne táto suma zodpovedá odôvodneným potrebám mal. A..

66. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa 08.11.2024, t.j. dňom doručenia návrhu
na súd v zmysle § 77 ods. 1 ZoR, keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal
priznať výživné predo dňom doručenia návrhu na súd.

67.Súdzároveň IV.výrokomzaviazalotcamal.dieťaťa zaplatiťdlžnévýživné zaobdobieod08.11.2024
do 27.02.2025 v celkovej sume 1 406 eur, z toho sumu 1 295 eur k rukám matky a sumu 111 eur na
osobitný účet maloletej na tvorbu úspor.

68. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z určeného mesačného výživného 380 eur,

čo za uvedené obdobie činí sumu 1 406 eur, z toho k rukám matky 1 295 eur a na osobitný účet 111 eur
(bežné výživné 350 eur - 8/24 – 21 dní (350:30x23) čo je 245 eur, 12/24-2/25 t.j. 3x 350 čo je spolu
1295 eur , tvorba úspor 30 eur 8/24 – 23 dní (30:30x 21) čo je 21 eur, 12/24-2/25 t.j. 3x 30 čo je spolu
111 ). Zo zhodných výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že za uvedené obdobie otec na výživu dieťaťa
ničím neprispel. Do úhrady výživného nemožno započítať úhrady, ktoré otec realizoval pred uvedeným

obdobím, resp. matke v čase keď bola tehotná, ešte pred narodením dieťaťa.

69. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne
si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou
povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť

tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

Úprava styku

70. Navrhovateľka styk otca s dcérou nežiadala upraviť, na pojednávaní na tomto návrhu trvala s tým,

že je ochotná kedykoľvek otcovi umožniť stretnutie s dcérou, avšak v jej prítomností, prípadne súhlasila
s úpravou styku, ale taktiež v jej prítomností, resp. v prítomností tretej osoby. Otec dieťaťa na
pojednávaní pripustil, že nemôže garantovať, že dieťa bude navštevovať každý druhý týždeň, ako to
navrhol v písomnom vyjadrení pripustil, že dieťa bude navštevovať jeden krát v mesiaci, avšak trval
na tom aby úprava styku prebehla bez prítomnosti matky, k prítomnosti tretej osoby nemal zásadné

výhrady. Kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu matky.

71. Je nutné zdôrazniť, že rodičovi ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú
zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať.
Je na ňom aby využíval možnosti na to, aby mal na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri

úprave styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých
väzieb. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav,citový vzťah k rodičom, predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.

72. Súd rešpektujúc v prvom rade najlepší záujem mal. dieťaťa skutočnosť, že ide o dieťa vo veku
5 mesiacov s kardiologickými zdravotnými problémami, vzdialenosť bydlísk otca a dieťaťa, upravil styk
otca s dcérou každú tretiu sobotu v mesiaci, v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti matky.
Podľa názoru súdu prítomnosť matky pri stretnutí je v súčasnosti žiaduca a nevyhnutná a je v najlepšom
záujme dieťaťa. Ide o maličké 5 mesačné batoľa, ide o dieťa majúce zdravotné problémy, dieťa ktoré

je naviazané na matku, ktoré otca nepozná. Je tu dôvodná obava ako by dieťa počas 6 hodinového
pobytu bez matky reagovalo a na druhej strane sú odôvodnené pochybnosti, či by sa otec počas tejto
doby dokázal o dieťa plnohodnotne postarať, keď naposledy dieťa videl 26.10.2024. Osobný styk
otca s dcérou súd upravil raz za mesiac, každú tretiu sobotu, keďže otec sám na pojednávaní uviedol,
že negarantuje, že dieťa bude navštevovať dvakrát do mesiaca, ako navrhol v písomnom vyjadrení.
K návrhu matky aby sa stretnutia realizovali v prítomnosti tretej osoby súd uvádza, že je na rodičoch

aby pri stretnutí bol prítomný niekto z príbuzných, či už zo strany otca alebo matky dieťaťa. Súd uložil
obom rodičom dieťa preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky.

73. Súd súčasne uložil otcovi dieťaťa deň vopred v piatok pred plánovaným stretnutím s dcérou do 11.00
hod. informovať matku na jej e-mailovú adresu či sa stretnutia zúčastní (výrok VII. rozsudku).

74. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť bydlísk medzi rodičmi mal. dieťaťa na žiadosť otca, proti čomu
matka nemala výhrady, súd upravil aj kontakt otca s dcérou na diaľku prostredníctvom audiovizuálnej
aplikácie na prenos obrazu a zvuku, a to dvakrát do mesiaca a to každú párnu stretu v čase od 15.30
hod. do 16.00 hod. (výrok VIII.) Podľa názoru súdu je v záujme mal. A. aby bola v kontakte s otcom

okrem osobného kontaktu aj takouto formou. Matka s takouto formou kontaktu súhlasila, dokonca
súhlasila aj s návrhom otca, že audiovizuálny kontakt bude realizovať prostredníctvom internetovej
služby Google Meet. Samotné technické podmienky realizácie audiovizuálneho kontaktu, tak ako to
navrhol otec v písomnom vyjadrení (rozlíšenie, rýchlosť pripojenia k internetu a pod.) súd neupravoval.
Matka nemala vedomosť či jej počítač a internet spĺňa požiadavky navrhované otcom dieťaťa. Pokiaľ

otec dieťaťa s prenosom cez techniku, ktorú má matka k dispozícii nebude spokojný, je jeho povinnosť
aby matke zabezpečil také technické vybavenie pre audiovizuálny prenos, aký navrhol. Podľa názoru
súdu nemožno od matky žiadať, aby si v súčasnosti zabezpečila technické vybavenie podľa požiadaviek
otca. Ďalej má súd za to, že vzhľadom na vek mal. A. skutočnosť, že raz mesačne súd upravil osobný
kontakt otca s dcérou, aktuálne je postačujúci audiovizuálny kontakt každú druhú stredu, nie každú

stredu ako navrhol otec. Je na rodičoch, pokiaľ budú viesť konštruktívnu komunikáciu aby si dohodli
realizáciu audiovizuálneho kontakt otca s dcérou aj nad rámec času stanoveného súdnym rozhodnutím.
Súd súčasne uložil matke povinnosť aby zabezpečila realizáciu audiovizuálneho styku.

Informačná povinnosť

75. Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným nadhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné
zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb. Záujem dieťaťa nie je možné zamieňať
so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia, teda ich predstavám o výkone
rodičovských práv a povinností, keďže prioritným je vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa.

76. Aj keď súd vzhľadom na vykonané dokazovanie nezistil, aby matka neplnila informačnú povinnosť,
X. výrokom vyhovel návrh otca a uložil matke povinnosť informovať ho o podstatných veciach ktoré sa
týkajú mal. A. a to každý piatok do 10.00 hod. na e-mailovú adresu otca. Podľa názoru súdu podstatnou
vecou ktorá sa týka mal. dieťaťa je jeho zdravotný stav, ako napr. hospitalizácia, návštevy lekára,

odborné vyšetrenia, ale aj pri tak malom dieťati vývinové napredovanie (napr. pohybové, rečové a pod.)
zaslanie fotografie dieťaťa, či kópie lekárskych správ. Podľa názoru súdu medzi podstatné veci týkajúce
sa dieťaťa, nepatria informácie, ktoré navrhol otec ako uvádzanie konkrétnej stravy, výrobcu a pod. Súd
súčasne v rámci informačnej povinnosti uložil matke povinnosť oznámiť otcovi či v príslušnú sobotu sa
dieťa zúčastni styku.

77. V prevyšujúcej časti súd návrhy rodičov, ktoré neboli pokryté výrokmi I. až X., XI. výrokom zamietol
ako nedôvodné.78. Súdne rozhodnutie nemôže pokryť všetky možné udalosti, situácie, ktoré prinesie život mal. A. a jej
rodičom. Súd apeluje na rodičov, aby sa snažili o korektnú komunikáciu a eliminovali vzájomné konflikty
v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa, ktoré je ešte len vo veku 5 mesiacov, ale čoskoro ich

bude vnímať veľmi citlivo, a pokiaľ ich vzťahy nebudú korektné bude to pre neho predstavovať výraznú
záťažovú situáciu. Pre dieťa nie je najdôležitejšie, či sú rodičia formálne spolu v nejakom zväzku, ale to,
akú má kvalitu tento ich vzťah. To, čo dieťaťu najviac ubližuje, je vzájomné nepriateľstvo, hostilita rodiča.

79. Ďalšie argumenty účastníkov súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne

vysporiadať. I podľa ustálenej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II.ÚS

251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09).

Trovy konania

80. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

81. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

82. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

83. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a

nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom

hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.