Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010089
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424010089.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred samosudcom JUDr. Štefanom Juhásom, na hlavnom

pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 24.04.2025, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. A., narodený XX.XX.XXXX v B. C. D., trvale bytom E., F. XXX/XX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

od presnejšie nezisteného času konca roku 2020 do 17. 07. 2023, v byte na adrese C. G. H. I. XXX/XX
A. B. C. D., vulgárne nadával a opakovane, aj pod vplyvom alkoholu, fyzicky napádal svoju manželku
J. A., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bytom B. C. D., K. L. M. I. XXXX/X a to tak, že ju udieral rukami po

celom tele, dával jej facky, údery päsťami alebo kopance, pričom jej pri týchto fyzických útokoch spôsobil
zranenia, na základe ktorých musela vyhľadať lekárske ošetrenie, kde však lekárom vždy uviedla, že
tieto zranenia si spôsobila sama a tieto fyzické útoky nikdy neoznamovala na polícii, v presne neistenom
čase, po predchádzajúcej hádke, ju sotil, pričom sa udrela do kolena, kde jej podľa lekárskej správy
zo dňa 31. 12. 2020 spôsobil pomliaždenie kolena, dňa 19. 04. 2023 na lekárskom ošetrení uviedla,
že spadla vo vani a rozbila si hornú peru, avšak k danému zraneniu došlo po tom, čo jej obvinený dal
facku a rozťal jej peru, kde jej podľa lekárskej správy zo dňa 20. 04. 2023 bola spôsobená tržná rana
na hornej pere v dĺžke cca 1 cm, pričom tieto jeho fyzické útoky sa stupňovali a ich dôvodom bola jeho

žiarlivosť, taktiež jej zakazoval sa kontaktovať so svojim otcom, rovnako tak jej zamedzil používanie
sociálnych sietí, pričom toto jeho správanie vyvrcholilo dňa 17. 07. 2023, kedy v poobedňajších hodinách
zo žiarlivosti ju opäť doposiaľ nezisteným spôsobom fyzicky napadol, pričom jej spôsobil zranenia, ktoré
si vyžadovali lekárske ošetrenie, kde podľa lekárskej správy zo dňa 17. 07. 2023 poškodená utrpela
otras mozgu a subdurálne krvácanie po úraze s predpokladanou dobou liečenia do 10 dní, na základe
čoho musela byť hospitalizovaná na chirurgickom oddelení v Nemocnici v Žiari nad Hronom,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, vyvolávaním strachu a stresu a
spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,za to mu ukladá:

Podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 36 písmeno
j), l) Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4
(štyri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona, výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa§51odsek2Trestnéhozákona,§51odsek3písmenob)Trestnéhozákonaukladáobžalovanému
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola 12. 02. 2024 doručená
obžaloba prokurátorky Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom sp. zn. 1 Pv 240/23/6613-38, na

obžalovaného A. A., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „obžalovaný“), pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno
d) Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na v poradí druhom hlavnom pojednávaní obžalovaný požiadal o možnosť urobiť vyhlásenie podľa § 257
Trestnéhoporiadkusodôvodnením,žesiuvedomilsvojepochybenieachcezaňprevziaťzodpovednosť,
pričom skutok ľutuje. Obžalovaný po poučení vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe, pričom súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými
v prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami a ostatnými listinnými dôkazmi), ako

aj kladnými odpoveďami obžalovaného na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného
poriadku a súhlasným stanoviskom prokurátorky. Dokazovanie bolo na hlavnom pojednávaní vykonané
len listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške
ukladaného trestu.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov.

Z registra priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že obžalovaný sa doposiaľ
dopustil piatich priestupkov, a to väčšinou na úseku plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, čo bolo
riešené pokutou v blokovom konaní.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.

Zo správy z Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici vyplýva,
že obžalovaný sa počas výkonu väzby správal v súlade s ústavným poriadkom, dodržiava stanovený

režim. Nevyvoláva konfliktné situácie s inými obvinenými. Nebol pracovne zaradený z kapacitných
dôvodov. Nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný.

Z miesta bydliska nebol pre nedostatok informácií hodnotený.

Z hodnotenia jeho doterajšieho zamestnávateľa ŠAMO TRANS s. r. o. (č. l. 319) vyplýva, že obžalovaný
je spoľahlivý a zodpovedný zamestnanec na pozícii šoféra a mechanika, neskôr povýšený na servisného
technika. Od bývalého zamestnávateľa PHARMACOPOLA s. r. o. bol hodnotený uspokojivo, pracovný
pomer ukončil dohodou.Zo znaleckého posudku č. 82/2023, vypracovaného znalcom MUDr. Jánom Konôpkom, z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplýva, že u obžalovaného nebola zistená duševná
porucha v pravom zmysle slova a jeho konanie nebolo motivované psychickou chorobou. V

dôsledku požitia alkoholu mohlo dôjsť k miernemu zníženiu jeho ovládacích schopností, avšak len v
minimálnej miere, ktorá nemá forenzný význam. V čase spáchania trestného činu mal obžalovaný plne
zachované rozpoznávacie schopnosti. Závislosť na alkohole ani iných psychoaktívnych látkach sa u
neho nepreukázala. U obžalovaného znalec konštatoval problémové požívanie alkoholu s občasnou
behaviorálnou dysreguláciou s agresívnejšími formami správania sa. Pobyt obžalovaného na slobode

zo psychiatrického hľadiska nepovažuje znalec za nebezpečný pre spoločnosť a nenavrhuje uloženie
žiadnych liečebných opatrení.

V znaleckom posudku č. 83/2023 znalec MUDr. Ján Konôpka konštatoval, že u poškodenej J. A. nezistil
žiadnu duševnú poruchu, ani žiadny izolovaný psychopatologický symptóm, ktoré by mohli vzniknúť v
kauzálnej súvislosti s konaním obžalovaného. To však nevylučuje, že správanie obžalovaného jej mohlo

spôsobovať ujmu v psychologickej rovine - teda ako prirodzenú reakciu na jeho správanie. Nebol u nej
zistený syndróm týranej osoby, ani posttraumatická stresová porucha.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu

obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu.

Vychádzal pritom z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, podľa ktorých trest má jednak zabezpečiť
ochranuspoločnostipredpáchateľomtým,žemuzabránivpáchaníďalšejtrestnejčinnostiazároveňmá
vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania

trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedených
ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj
preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie.

Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu. Primeranosť
trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia jeho výchovných účinkov. Výsledkom aplikácie tejto
zásady má byť uloženie takého trestu, ktorý bude úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť

trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy
páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného
trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby
páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach.
Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia

jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa je potrebné zohľadniť celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému
činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v súlade s ochranou, ktorú
uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, jej členom a štátu pred útokmi páchateľov trestných

činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy
vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z
princípu individualizácie trestu.

Pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona je stanovená

trestná sadzba trestu odňatia slobody 7 až 15 rokov.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie vyhodnotil súd ako
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. U obžalovaného súd zistil aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (viedol riadny život pred spáchaním trestného činu). Súd

nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.Vzhľadom na urobené vyhlásenie na hlavnom pojednávaní bolo možné obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, aplikujúc ust. § 39 ods. 5
Trestného zákona.

V prípade obžalovaného je potrebné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, a to, že obžalovaný svojím
konaním poškodenej nespôsobil žiadne závažnejšie následky trvalého charakteru, čo konštatoval aj
samotný znalec. V súčasnej dobe nepociťovala žiadne problémy, ani neužívala lieky na upokojenie,
depresiu, či spanie. Určitú, nemenej podstatnú úlohu, mohlo zohrať aj správanie sa poškodenej voči

obžalovanému(konzumovanie alkoholua z toho vyplývajúce konflikty).Taktiežjepotrebnézohľadniťaj
skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol bezúhonný život. Vzhľadom na tieto okolnosti bolo potrebné
aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré umožňovalo skrátenie výmery trestu o viac
ako jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

S poukazom na uvedené okresný súd považoval za primerané pre splnenie účelu trestu podľa § 34 ods.

1 Trestného zákona, uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby, aplikujúc ust. § 39 ods. 1 a 5 Trestného zákona.

Okresný súd považoval trest odňatia slobody vo výmere 4 roky za postačujúci na zabezpečenie nápravy
páchateľa. Takto uložený trest dostatočne napĺňa funkciu trestu, ktorou je individuálna a generálna

prevencia. Súd pri jeho ukladaní prihliadol na samotný postoj obžalovaného, ktorý sa priznal k spáchaniu
skutku, svoje konanie úprimne oľutoval. Napokon prihliadol na dĺžku a intenzitu konania a jeho
následky v podobe psychických problémov poškodenej. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že od momentu
nahradenia väzby (25. 10. 2023) obžalovaný až doposiaľ dodržiava všetky uložené obmedzenia
a povinnosti. Obžalovaný svoje konanie realizoval aj pod vplyvom alkoholu, podľa výsledkov znaleckého

dokazovania bol však schopný ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protiprávnosť. Súhrn týchto
okolností odôvodňoval mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prípade obžalovaného sú splnené zákonné podmienky na jeho
podmienečné odsúdenie s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život. Na

zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného tak výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutný, a to aj s ohľadom na všeobecné zásady ukladania trestov podľa § 33a ods. 3 Trestného
zákona. Uložený trest odňatia slobody okresný súd preto podmienečne odložil a uložil probačný dohľad
nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby v trvaní 5 rokov a zároveň mu uložil obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, keďže skutok páchal aj

pod vplyvom alkoholu, ktorý má na jeho správanie negatívny vplyv v podobe agresívnejšieho správania.

Uložený trest plne rešpektuje zásadu primeranosti trestných sankcií, ako aj zásadu individualizácie
trestu.Jedostatočnýnanaplnenieúčelutrestu,pričomzároveňminimalizujenegatívnydopadnarodinný
život obžalovaného. Súčasne predstavuje dostatočnú záruku, že obžalovaný sa v budúcnosti zdrží

páchania ďalšej trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom k sp. zn. 1T/4/2024. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.

Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech
i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať

odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Trestného poriadku) a to len
vo svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného

poriadku)- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným

právnickáosoba,odvolaniemôžepodaťlenosobaoprávnenákonaťzaprávnickúosobu (§68Trestného
poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku), (§ 45/1
Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.