Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10P/95/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723200684
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6723200684.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti
o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR,
zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky
D. B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX B., štátna občianka SR, zastúpená JUDr.
Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, so sídlom Vajnorská 20, 831 03 Bratislava, IČO: 31772854 a otca

F. B., G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX H., t.č. bytom I. XX, J., štátny občan SR,
zastúpený AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, IČO: 55534619, o návrhu otca
maloletej na zmenu úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Otec F. B., G., nar. XX.XX.XXXX je o p r á v n e n ý sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX stýkať
v nasledovnom rozsahu:
- počas 1., 2. a 3. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho

ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas 4., 5., a 6. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho
ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas 7., 8. a 9. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho

ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod.,
- počas 10., 11. a 12. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného
dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to v sobotu od 09.00 hod. do 18.00
hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas 13., 14. a 15. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného

dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do soboty
do 18.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod.,
- počas 16., 17. a 18. kalendárneho mesiaca nasledujúceho po nadobudnutí právoplatnosti tohto
súdneho rozhodnutia (pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného
dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do nedele
do 17.00 hod.,

-od19.kalendárnehomesiacanasledujúcehoponadobudnutíprávoplatnostitohtosúdnehorozhodnutia
(pričom kalendárnym mesiacom sa rozumie obdobie od prvého do posledného dňa toho ktorého
kalendárneho mesiaca) každý nepárny týždeň, a to od piatka od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod.,
a počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod.
a počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 30.06. od 16.00 hod. do 10.07. do 18.00 hod. a od
31.07. od 16.00 hod. do 10.08. do 18.00 hod. a počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od soboty,
ktorá predchádza začiatku jarných prázdnin od 10.00 hod. do soboty, ktorá nasleduje po skončení

jarných prázdnin do 18.00 hod., s tým, že maloletú otec prevezme a po ukončení styku odovzdá v miestebydliska matky maloletej a matka maloletej je povinná maloletú k styku včas a riadne pripraviť a styk
otca s maloletou umožniť.
Úprava styku otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov má prednosť pred bežnou úpravou styku.

Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk nebude môcť z vážnych dôvodov zrealizovať, oznámiť
túto skutočnosť druhému rodičovi, najneskôr 24 hodín vopred formou zaslania sms správy.
V prípade, že sa styk nebude môcť zrealizovať z dôvodov na strane maloletej alebo matky maloletej, je
matkapovinnáposkytnúťotcovimaloletejnáhradnýtermínrealizáciestykuvrovnakomrozsahuvdanom
kalendárnom mesiaci.

II. Súd n a r i a ď u j e maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX a tiež rodičom F. B., G., nar. XX.XX.XXXX a D.
B. E., G., nar. XX.XX.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny
Dalia–CentrumsociálnychslužiebKA,Sládkovičova39,96301Krupinapodobu12mesiacov,najmenej
jedenkrát mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

III. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

IV. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2019 č.k.13P/292/2018-138, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2019.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

VI. Otec maloletého dieťaťa F. B., G., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý nahradiť trovy konania štátu vo
výške 162,72 EUR, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní od právoplatnosti
tohto súdneho rozhodnutia.

VII. Matka maloletého dieťaťa D. B. E., G., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á nahradiť trovy
konania štátu vo výške 562,72 EUR, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen do 3 dní
od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.02.2023 formou elektronického podania bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa
– otca maloletej, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd upravil jeho styk
s maloletou A. v takom rozsahu, aby bol oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň od
piatka 14.00 hod. do nedele 17.00 hod., každý párny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod.,
počas letných prázdnin každý druhý a štvrtý júlový týždeň vždy od nedele 09.00 hod. do nedele 17.00

hod. a každý druhý a štvrtý augustový týždeň tiež od nedele 09.00 hod. do nedele 17.00 hod., tiež počas
veľkonočných sviatkov každý párny rok od nedele 17.00 hod. do utorka 17.00 hod. a každý nepárny
rok od štvrtka 09.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12.
09.00 hod. do 30.12. 17.00 hod. a každý nepárny rok od 30.12. 09.00 hod. do 06.01. nasledujúceho
roka 17.00 hod. a počas jarných školských prázdnin každý nepárny rok od nedele predchádzajúcej

školským prázdninám 09.00 hod. do nedele bezprostredne nasledujúcej po ukončení jarných školských
prázdnin 17.00 hod. a počas jesenných školských prázdnin každý párny rok odo dňa prechádzajúcemu
školským prázdninám 17.00 hod. do 01.11. 17.00 hod., s tým, že pri bežnom styku navrhol dieťa preberať
v školskom zariadení a odovzdávať matke v mieste bydliska maloletého dieťaťa a pri styku počas
prázdnin a sviatkov navrhoval dieťa preberať aj odovzdávať v mieste bydliska maloletej.

Svoj návrh zdôvodnil tým, že odkázal na rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2019
sp.zn.13P/292/2018-138, ktorým bol zmenený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nitra v časti
úpravy styku otca s maloletou tak, že aktuálne bol otec oprávnený sa s maloletou stretávať každý
nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a tiež každý párny týždeň vo štvrtok
od 15.00 hod. do 17.30 hod., avšak od tohto posledného rozhodnutia súdu uplynuli už viac ako 4

roky a zmenili sa pomery, ktoré majú vplyv na jeho stretávanie s maloletou. Pôvodne sa s maloletou
A. stretával v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia, avšak postupne mu matka začala brániť
v styku pod rôznymi zámienkami, napríklad choroba, s tým, že v roku 2022 mu bolo umožnené stretávať
sa s dcérou len jedenkrát za mesiac v rozsahu od 09.00 hod. do 17.00 hod. v sobotu. V mesiaci
október 2022 sa matka s maloletou odsťahovala z Nitry do Krupiny, kde začala maloletá navštevovať

aj základnú školu. Od toho času sa jeho styk s dcérou prestal realizovať a dcéru odvtedy nevidel.Keď sa v styku s maloletou A. domáhal, matka mu povie, že dieťa je choré. V poslednom čase mu
prestalabraťmatkatelefónaneodpovedámunasprávy.Malpodozrenie,žesimatkamaloletejúmyselne
zablokovala jeho telefónne číslo, s tým, že sa nevie dovolať ani maloletej dcére. Odsťahovaním matky

s dcérou do Krupiny sa výrazne sťažil jeho kontakt s maloletou A.. Predpokladal však, že vzhľadom na
vzdialenosť medzi bydliskami jemu matka maloletej umožní, aby si dcéru prevzal v sobotu a odovzdával
ju až v nedeľu popoludní. Po opakovaných vulgárnych atakoch zo strany matky voči jeho osobe však
nadobudol presvedčenie, že ona jeho vzťah s dcérou nechce podporovať vôbec a robí všetko preto,
aby sa jeho väzby s maloletou A. pretrhli. Keďže dohoda s matkou nie je možná, musí sa domáhať

svojich práv súdnou cestou. Pre úplnosť uviedol, že v čase, keď sa jeho kontakt s maloletou A. realizoval
pravidelne, boli vzťahy s dcérou veľmi dobré, dcéra sa na neho vždy veľmi tešila, chodili spolu na
výlety a budovali si pekný vzťah. Nakoľko však matka neustále ovplyvňuje dcéru proti nemu a devalvuje
ho ako druhého rodiča, dcéra je pod silným tlakom. Matka vytvára neúmerné stresové situácie pri
preberaní,snažísatraumatizovaťjeho,alesekundárneajdcéru,tájepotomsvedkomhysterickýchscén,
ponižovania a verbálnych útokov. Navrhovanou úpravou styku sleduje to, aby sa jeho vzťah s dcérou

mohol rozvíjať, rešpektujúc zásadu, že rodič má právo, aby dieťa s ním trávilo polovicu voľného času
a bola tak zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov.

2. Dňa 04.05.2023 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie matky
maloletej prostredníctvom jej právneho zástupcu, v ktorom okrem iného uviedla, že s návrhom otca

nesúhlasí, keď podľa nej jemu nejde o stretávanie sa s maloletou, ale v zásade jej ako matke maloletej
sa snaží robiť problémy, keď poukázala na to, že sa otec o maloletú zaujíma minimálne, pričom uviedla,
že počas roku 2021 sa s maloletou stretol len šesťkrát, s tým, že špecifikovala dané termíny s uvedením
spôsobu trávenia času, taktiež uviedla, že počas roku 2022 sa s ňou stretol štyrikrát, opätovne uviedla
termíny stretnutí a spôsob trávenia času s maloletou resp. problémy, ktoré podľa nej nastali počas styku

otca s maloletou. V roku 2023 uviedla, že sa otec s maloletou stretol resp. pokúšal sa s ňou stretnúť
štyri resp. päťkrát, pokiaľ ráta aj deň 04.02.2023, kedy jej podľa jej tvrdenia otec spôsobil zranenie
– zlomeninu vretennej kosti a ďalšie zranenia, čo súdu zdokladovala predložením lekárskej správy
a zároveň vtedy vulgárne vynadal celej jej rodine. Tento fyzický útok navrhovateľa proti nej a verbálny
útok proti celej rodine počula aj maloletá. Tiež matka maloletej popísala stretnutia otca s maloletou vo

februári a v marci 2023 resp. v apríli 2023, keď maloletá už odmietala chodiť s otcom na stretnutia,
s tým, že sa ho bojí a styku s ním sa vyhýba. Poprela, že by mu ona v styku s maloletou bránila,
ale bol to práve navrhovateľ, ktorý o pravidelný styk s maloletou nemá záujem. Poukázala na to, že
navrhovateľ v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia nikdy maloletú z predškolského zariadenia
resp. zo školského zariadenia nepreberal, s tým, že odkázala na potvrdenia týchto inštitúcií, ktoré

priložila. Rovnako v súčasnosti maloletá navštevuje základnú školu v Krupine, ani tam maloletú otec
nikdy neprevzal a zo školy chodí s ňou alebo s jej rodičmi. Skutočne sa o maloletú nezaujímal, nevenoval
sa jej, nemal vedomosť o tom, čo ju baví, akým krúžkom sa venuje a ani napríklad nezabezpečoval
jej zdravotnú starostlivosť, ani keď ho matka v tomto smere požiadala o nejakú pomoc, ani maloletej
nekupoval nejaké darčeky. Potvrdila, že sa v novembri 2022 presťahovala s maloletou do Krupiny, kde

má rodičov, ktorí jej vždy ochotne pomôžu aj v starostlivosti o maloletú. Otca maloletej s jej úmyslom
presťahovať sa oboznámila vopred, rovnako tak so skutočnosťou, že maloletá začala od 15.11.2022
navštevovať základnú školu v Krupine. Poprela, že by ona vulgárne sa vyjadrovala voči otcovi, naopak
on takýmto spôsobom sa vyjadroval voči nej. Rovnako poprela, že by mu zámerne nedvíhala telefón
alebo neodpovedala na sms správy. Poukázala na to, že 04.02.2023, keď prišiel do rodinného domu jej

rodičov, kde s maloletou ona býva, ju fyzicky napadol a spôsobil jej zranenia vrátane zlomeniny vretennej
kosti a vulgárne vynadal rodine, čo počula aj maloletá. Tento incident je predmetom vyšetrovania na OR
PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície pod ČVS: ORP-66/1-VYS-ZV-2023, v rámci ktorého bolo začaté
trestné stíhanie. Matka uviedla, že mala maloletá problémy už skôr vo veku 3 rokov, ohľadne stretávania
sa s otcom, kedy sa po týchto stretnutiach budila v noci s plačom, pocikávala a pod., pričom odkázala

na správu psychologičky z novembra 2018, ktorú doložila ako dôkaz do spisu. Poprela tiež, že by otca
devalvovala ako druhého rodiča resp. že by ovplyvňovala maloletú proti nemu. Potvrdila síce, že s ním
nemá maloletá hlbší vzťah, avšak uviedla, že je to z dôvodov na jeho strane. S poukazom na tieto
skutočnosti žiadala, aby súd zmenil rozsah úpravy styku otca s maloletou tak, že tento obmedzí, s tým,
že by otec bol oprávnený sa stretávať s maloletou A. len každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od 14.00

hod. do 17.00 hod., a to za prítomnosti matky. O trovách konania navrhla rozhodnúť tak, že žiaden
z účastníkov nebude mať nárok na ich náhradu.3. Dňa 28.07.2023 bolo na tunajší súd doručené podanie matky maloletej prostredníctvom jej právneho
zástupcu, v ktorom sa vyjadrila k priebehu a realizácii styku otca s maloletou v období od 31.05.2023
do 27.07.2023. Uviedla tiež dôvody, prečo sa styk nerealizoval v niektorých dňoch, a to tak na strane

maloletej resp. otca maloletej.

4. Dňa 24.08.2023 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie otca
maloletej prostredníctvom jeho právnej zástupkyne, v ktorom okrem iného navrhol nariadiť vo veci
znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia a odvetvia klinická psychológia detí a klinická

psychológia dospelých, a tiež uviedol otázky na znalca. Taktiež pripojil správu o priebehu realizácie styku
s maloletou A. od 01.06. do 27.07.2023, keď popísal akým spôsobom sa styk realizoval, tiež uviedol
dvakrát termín, kedy sa styk nerealizoval z dôvodov, že mu matka maloletej oznámila, že je maloletá
chorá a jedenkrát sa nerealizoval styk z dôvodu, že maloletá bola v tom čase v tábore. Taktiež poukázala
na to, že maloletá odmietala ísť s otcom. Zároveň uviedol, že jedenkrát sa styk nerealizoval z dôvodov
na jeho strane, čo vopred oznámil matke maloletej. Tiež popísal preberanie maloletej, keď podľa jeho

názoru maloletá pod tlakom matky a starej matky nechce prejaviť záujem o kontakt s ním, s tým, že
aj sama mu potom povedala síce, že je to jej rozhodnutie, avšak on má za to, že je to naučená fráza
a nezodpovedá veku dieťaťa (8 rokov).

5. Dňa 06.09.2023 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie právneho

zástupcu otca maloletej, v ktorom uviedli, že otec maloletej so späťvzatím návrhu matky na zúženie
styku súhlasí.

6. Dňa 05.10.2023 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie matky
prostredníctvom jej právneho zástupcu, v ktorom navrhla položiť znalcovi tam ňou špecifikované otázky.

Opätovne tiež poukázala na incident, ktorý sa odohral dňa 04.02.2023 pri preberaní maloletej na
realizáciu styku a zotrvala na tom, že otec nemá skutočný záujem o styk s maloletou, ale návrh
na rozšírenie styku podal účelovo, aby prekryl túto udalosť dňa 04.02.2023. Zároveň ale vyjadrila
nesúhlas s tým, aby bola ona ako i maloletá podrobovaná znaleckému skúmaniu, čo uviedla ako
traumatizáciu maloletej. Taktiež poukázala na to, že pokiaľ by bola pravda, že by bránila ona realizácii

styku s maloletou, podal by otec návrh na výkon rozhodnutia. Taktiež v tomto podaní špecifikovala
priebeh realizácie styku otca s maloletou v mesiacoch august a september 2023, vrátane dôvodov, pre
ktoré sa styk nerealizoval z dôvodov na strane otca a maloletej.

7. Dňa 23.07.2024 bolo na tunajší súd doručené podanie otca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne,

v ktorom okrem iného navrhol, aby súd neodkladným opatrením uložil maloletému dieťaťu, ako
i jeho rodičom výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu
a absolvovať konzultácie so psychológom v intervaloch podľa jeho určenia v CDR Zvolen, prípadne
Krupina, za tam špecifikovaným účelom, s odkazom na ustanovenie § 37 ods. 2 písm. d) Zákona
orodine,čozdôvodnilatým,žeotecužtakmerrokdcérunevidel,matkasnímnekomunikuje,neposkytuje

mu informácie o maloletej, maloletú manipuluje proti nemu.
Tunajší súd uznesením zo dňa 01.08.2024 č.k.10P/95/2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.11.2024, v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č.k.14CoP/186/2024-29 zo dňa
28.10.2024, neodkladným opatrením nariadil rodičom s maloletým dieťaťom podrobiť sa odbornému
psychologickému poradenstvu na ÚPSVaR Zvolen, referáte poradensko-psychologických služieb

Krupina po dobu 6 mesiacov, najmenej jedenkrát v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti tohto
uznesenia.

8. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 31.05.2023, na ktorom vec meritórne prejednal
a pojednávanie odročil na deň 02.08.2023, za účelom doplnenia dokazovania zistením názoru

maloletého dieťaťa na pojednávaní, s tým, že tento termín pojednávania následne bez meritórneho
prejednania veci odročil na deň 09.08.2023, na základe žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa,
z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej dovolenky otca maloletej. Na pojednávaní dňa 09.08.2023
súd vec opätovne meritórne prejednal a odročil na neurčito, za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania. Po znaleckom dokazovaní súd opätovne vytýčil nový termín pojednávania na deň

11.06.2025, na ktorom vec tiež meritórne prejednal a vo veci rozhodol.
Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania, resp.
ktoré si súd vyžiadal z úradnej moci v jeho priebehu a to: potvrdenie o návšteve školy z č.l.31, lekársku
správu z č.l.32, správu ZŠ Hronského Krupina z č.l.55, potvrdenia o príjme z č.l.62-68, správu MestaNitra z č.l.69-70, správu ÚPSVaR Nitra z č.l.73, správu Mesta Krupina z č.l.76, správu Daňového úradu
Nitra z č.l.79, potvrdenie materskej školy z č.l.86, potvrdenia Základnej školy Nitra a Krupina z č.l.86-87,
uznesenie OR PZ Zvolen z č.l.87, správu klinického psychológa z č.l.88, potvrdenie o dočasnej PN

z č.l.88, správu ÚPSVaR Zvolen z č.l.92-93, správu Mesta Krupina z č.l.96-97, originál lekárskej
správy z č.l.109 resp. psychologickej správy a originál upovedomenia o vznesení obvinenia z prílohovej
obálky v spise na č.l.109, elektronickú komunikáciu účastníkov z č.l.110-119, rozhodnutie Okresného
úradu Nitra z č.l.120-122, vyjadrenie OR PZ Zvolen z č.l.141, lekársku správu z č.l.146, potvrdenie
o účasti v tábore z č.l.147, potvrdenie ZŠ Krupina z č.l.148-149, uznesenie Okresnej prokuratúry Zvolen

z č.l.175-177, priebežnú správu z poradensko-psychologického procesu z č.l.327, uznesenie OR PZ
Zvolen, odbor kriminálnej polície z č.l.401-406, správu z prešetrenia pomerov otca ÚPSVaR Nitra
z č.l.407, záverečnú správu z poradensko-psychologického procesu z č.l.418, správu ÚPSVaR Zvolen
z č.l.421-423, vyjadrenie ošetrujúceho lekára F. K. z č.l.424, správu Mesta Krupina z č.l.428, správu ZŠ
HronskéhoKrupinazč.l.429,správuÚPSVaRZvolen,referátSPODaSKzč.l.430,emailovúkomunikáciu
medzi L. M. a N. B. z 30.05.2025 z č.l.426, plán sociálnej práce s rodinou a maloletým dieťaťom zo

dňa 18.12.2024, žiadanku na odborné psychologické vyšetrenie vystavené F. F. K. zo dňa 09.06.2025,
správu Psychee centrum týkajúca sa maloletej zo dňa 09.06.2025, vystavenú G. O. G., klinický
psychológ, tiež vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej a samotnej maloletej a oboznámil
sa s prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, ako i poverenej zamestnankyne kolízneho
opatrovníka maloletého dieťaťa, tiež vykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania, v rámci

ktorého bol v konaní vypracovaný znalecký posudok č.31/2024 znalca Mgr. Ivana Moravčíka, odbor
psychológia, odvetvie poradenská psychológia, zo dňa 31.03.2025 a tiež sa oboznámil s obsahom
pripojených spisov Okresného súdu Nitra sp.zn.13P/256/2017 a 13P/292/2018, pričom zistil tento
skutkový stav.
Z lekárskej správy F. G. M., chirurga, Nemocnica Zvolen, a.s., zo dňa 10.02.2023, súd okrem iného

zistil, že sa týka matky maloletej, ako diagnóza je uvedená zlomenina dolného konca vretennej kosti,
pomliaždenielakťaapomliaždenieplecaaramena,stým,žejudňa04.02.2023malnapadnúťexmanžel,
predpokladá doba liečenia a PN 2-3 týždne.
Z potvrdení Materskej školy Nitra zo dňa 02.05.2023 a Základnej školy Nitra zo dňa 27.04.2023 súd zistil,
že riaditeľky týchto zariadení potvrdili vo vzťahu k maloletej, že táto navštevovala predmetnú materskú

školu resp. základnú školu, s tým, že otec do predškolského zariadenia pre dieťa nechodil a maloletú A.
nosila na vyučovanie a vyzdvihovala zo školy tiež len matka. Potvrdenia boli vydané na žiadosť matky.
RovnakozpotvrdeniaZákladnejškolyJ.C.HronskéhoKrupinazodňa27.04.2023vyplýva,žeriaditeľstvo
tejto ZŠ potvrdilo, že maloletá A. odchádza z ŠKD v sprievode matky alebo starých rodičov E..
Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 28.04.2023 súd zistil, že vykonali šetrenie v domácnosti otca maloletej,

ktorývtomčasebývalnaadreseP.X,Q.G.H.,stým,žesajednáobytvovýlučnomvlastníctvemanželky
navrhovateľa, ktorý bol plne funkčne zariadený, pozostával z obývacej izby prepojenej s kuchyňou, tiež
sa tam nachádzala spáleň manželov a ďalšia miestnosť by mala slúžiť potrebám maloletej A., do ktorej
otec objednal detský nábytok z firmy SCONTO, s dodávkou do 3 týždňov. V izbe bol zatiaľ len pracovný
stôl a stolička.

Zo správy o dočasnej PN týkajúcej sa matky maloletej zo dňa 06.02.2023 súd zistil, že bola neschopná
práce od 04.02.2023 s tam špecifikovanou diagnózou S400/S5250.
Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo dňa 11.05.2023 súd zistil, že sa týka maloletej A., maloletá v tom
čase navštevovala 2.ročník ZŠ J.C.Hronského v Krupine, s tým, že sa učí dobre, navštevuje krúžky
spevácky zbor a atletiku. Jej pediatrom bola MUDr. Fraňová v Krupine. Matka neuvádzala žiadne

výchovné ani zdravotné problémy s maloletou. V čase šetrenia bola prítomná aj maloletá, ktorá bola
primerane veku a okolnostiam oblečená. Z verbálnej aj neverbálnej komunikácie bolo zrejmé, že
s matkou aj starým otcom má veľmi dobrý citový vzťah, primerane veku komunikovala aj s návštevou,
bolo zrejmé, že sa jej okolie intenzívne venuje. Matka s dcérou bývala v tom čase v 7-izbovom
rodinnom dome s príslušenstvom, ktorý bol zariadený moderným vkusným nábytkom. Matka s dcérou

mali k dispozícii samostatné poschodie a na ňom dcéra samostatnú izbu. Zvyšok domu užívajú spolu
s rodičmi matky. Maloletá má zariadenú izbu v súlade s jej vekom, pohlavím, záľubami a potrebami
dieťaťa. Hygiena v domácnosti bola na veľmi dobrej úrovni. Matka okrem iného uviedla, že otec sa
k nej správa neprijateľným spôsobom, mal ju aj fyzicky napadnúť, k čomu bola privolaná aj hliadka
OO PZ Krupina. Dcéra nebola priamo prítomná pri incidente, avšak vnímala ho sprostredkovane cez

reakcie zúčastnených. Do tejto doby prebiehal styk otca s dcérou relatívne v súlade s právoplatným
a vykonateľným rozsudkom. V Krupine bývajú od novembra 2022. So súhlasom rodičov maloletej sa
s ňou uskutočnil aj pohovor, z rozhovoru bolo zrejmé, že preferuje matku a jej rodičov, je v kontakte aj
s otcom a jeho rodičmi. Na otázku, či by chcela tráviť väčší čas s otcom a jeho rodičmi, pokrútila hlavou,že „nie“. Zhodla sa s matkou, že pokiaľ otec príde za ňou do Krupiny, vždy idú do Banskej Štiavnice,
kde si dajú koláč alebo džús alebo čaj. Otcovi nepovedala, že by chcela aj ináč tráviť čas. Jej predstava
o stretávaní s otcom je taká, že by s ním bola rada v nedeľu, keď sa naje a domov by sa vrátila ešte

v ten deň, aby mohla spať doma s mamou. Jednu nedeľu by chcela byť s mamou a ďalšiu s otcom.
Pokiaľ sa rozhovor týkal mamy, starých rodičov E., Krupiny, kamarátov, školy, jej záľub, bola zdielnejšia
a spontánnejšia, pokiaľ rozhovor prešiel na otca a stretávanie s ním bola opatrnejšia vo vyjadreniach,
skôr odpovedala kývaním hlavy. Nebolo možné konštatovať, že odmieta úplne stretávanie s otcom.
Šetrením neboli zistené skutočnosti, ktoré by indikovali zanedbávanie resp. nenáležité správanie sa voči

maloletej. Konštatovali, že starostlivosť zo strany matky je zabezpečovaná na nadštandardnej úrovni.
Z sms komunikácie rodičov maloletej súd zistil, že sa týkala styku otca s maloletou, priebehu tohto styku
resp. dohadovania termínov styku a vyzdvihovania maloletej.
Z potvrdenia Cirkevného zboru evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku Banská
Štiavnica zo dňa 17.07.2023 súd zistil, že sa maloletá zúčastnila denného biblického tábora v dňoch
od 10.07. do 14.07.2023.

Z vyjadrenia F. O., evanjelickej farárky, zo dňa 18.07.2023, vyplynulo, že sa týka maloletej A., v ktorom
uviedla, že sa rozprávali s deťmi o piatom prikázaní, či sa stretli s nejakým násilím, viaceré deti sa hlásili
vrátane A., ktorá povedala, že otec zlomil mame ruku. Tiež sa stalo, že raz bola A. smutná a vyjadrila
sa, že po ňu príde otec a ona k nemu nechce ísť.
Z potvrdenia ZŠ J.C.Hronského Krupina zo dňa 16.06.2023 súd zistil, že riaditeľ školy týmto potvrdil,

že matka maloletej odovzdala rozsudok č.k.13P/292/2018-138 vo veci starostlivosti súdu o maloletú A.
dňa 26.08.2022.
Z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 16.01.2019 č.OU-
NR-OVVS2-2019/007177 súd okrem iného zistil, že týmto bolo zastavené konanie vo veci priestupku,
ktorého sa mal dopustiť otec maloletej, tým, že od presne nezistenej doby roku 2018 do dňa podania

oznámenia 21.08.2018 v presne nezistenom čase na presne nezistenom mieste mal neustále obťažovať
bývalú manželku B. E. v telefonátoch, mal byť voči nej vulgárny, kričať na ňu, nadávať jej, tiež jej písať
smssprávy,vktorýchjejmalvulgárnenadávať,stým,žekonaniebolozastavenézdôvodu,žespáchanie
skutku, o ktorom sa konalo, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
Zo správy OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície, zo dňa 04.07.2023, č.ORP-66/1-VYS-ZV-2023,

súd zistil, že vyšetrovateľ PZ na základe žiadosti oznámil súdu, že v predmetnej trestnej veci bol
vyšetrovateľom vznesené obvinenie osobe F. B., nar. XX.XX.XXXX za zločin porušovania domovej
slobody, a to v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa tam citovaných ustanovení
Trestného zákona, s tým, že dňa 23.06.2023 prokurátorka OP Zvolen uznesením vyhovela sťažnosti
obvineného podanej prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Gráčika a predmetné uznesenie zrušila

a súčasne vyšetrovateľovi PZ uložila, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Zo správy G. F. G., klinický psychológ, zo dňa 27.11.2018, ktorá bola predložená otcom maloletej
v overenej fotokópii, súd zistil, že sa týka maloletej A., s tým, že matka navštívila jej psychologickú
ambulanciu s dcérkou A. vo veku 3,5 roka. Psychologička okrem iného konštatovala, že podľa vyjadrení
matkyotecporozlukeneprejavovalzáujemodcéru,ažpotomčodostalrozhodnutiezosúdusaextrémne

snažil o kontakt s dieťaťom, ale nedodržiava súdne rozhodnutie, nie je v tom poriadok, nabúrava
to aj režim dieťaťa. Pýtala sa aj maloletej, ako je u ocina, povedala, že je zle, že sa jej nevenuje
v detskom centre, telefonuje. Matka mala natočené video po návrate od otca, plakala veľmi, afektívne
výbuchy, rozlady. Otcovi volali, aby bol oboznámený o tomto kroku. On tieto tvrdenia vyvracal. Otec
dokumentoval videá aké je dieťa u neho šťastné. Problém je len pri odovzdávaní dieťaťa. Psychologička

konštatovala, že rodičia sú v antagonistickom postavení, uvedomuje si, že dieťa je veľmi malé, jeho
výpovede nenesú známky kognitívnej vierohodnosti, vzhľadom na vek a veľkú ovplyvniteľnosť a emočnú
labilitu. V závere správy je uvedené afektívne rozlady dieťaťa po návštevách u otca, odmieta tam
chodiť, že stále telefonuje, že nepapá a pod., sú to vyjadrenia 3,5 ročného dieťaťa zdokumentované
na maminom mobile po návrate od otca. Na otázky, či tam chce byť, odpovedá, že nie, len spolu

s maminou. Následne potom bol otec s dieťaťom v Maxe, doniesol video aké je dieťa s ním šťastné
v Maxe v hracom kútiku, spokojné, usmiate. Psychologička konštatovala, že dieťa asi cíti antagonistické
postoje rodičov navzájom, ich nepohodu a boj. Navrhovala, aby sa situácia, hlavne psychika dieťaťa
ustálili, kontakty realizovať každú druhú sobotu, prípadne náhradný termín cez týždeň, vydržať aspoň
polroka, kontakt pravidelný s otcom udržiavať, aby väzba bola, keď bude väčšia a potom dlhšie a možno

častejšie. Ak dieťa bude smutné, plačlivé za mamou, rešpektovať jeho potreby, odovzdať ho skôr aj
mimo súdom nariadeného času. Kontrola v ambulancii mala byť o polroka. Súd poukazuje na to, že
predmetnú správu klinickej psychologičky G. F. G. zo dňa 27.11.2018 predložila do súdneho spisu aj
matka, v spise sa nachádza na č.l.88, avšak súd konštatuje, že sa jedná o upravenú správu resp. súz nej vynechané niektoré časti týkajúce sa vyjadrení psychologičky ohľadne vyjadrení otca maloletej,
ktorého kontaktovali, a tiež sú v tejto správe predložené matkou vynechané časti ohľadne doporučení
psychologičky resp. jej konštatovaní ohľadom toho, že výpovede dieťaťa nenesú známky kognitívnej

vierohodnosti atď..
Zo správ ÚPSVaR Nitra zo dňa 16.05.2025 a 22.05.2025 ohľadne prešetrenia pomerov otca maloletej
súd okrem iného zistil, že sa v júni minulého roka s manželkou presťahovali do rodinného domu
na adrese I. XX, J., s tým, že túto domácnosť obýva s manželkou a 9 mesačným synom, jedná sa
o štvorizbový rodinný dom, pričom v domácnosti má maloletá vytvorenú izbu, ale stretávanie s dcérou

dlhodobo neprebieha. K domu prislúcha upravený dvor, manželia spolupracovali, ukázal im všetky
miestnosti.Domácnosťpozostávazobývačky,zpriestrannejkuchyne,vdomesanachádzaajizba,ktorá
bude slúžiť ako detská izba pre syna, ktorý zatiaľ spí s nimi v spálni. Domácnosť disponuje ešte ďalšou
miestnosťou, ktorá bola zariadená spálňovým nábytkom ako hosťovská izba. V dome sa nachádzajú
dve samostatné WC a tiež kúpeľňa. Domácnosť hodnotili ako vkusne a moderne zariadenú, hygiena na
veľmi dobrej úrovni. Pri osobnej návšteve v domácnosti neboli zistené žiadne nedostatky.

Zo správy ÚPSVaR Zvolen, pracovisko Krupina zo dňa 02.06.2025 súd okrem iného zistil, že sa týka
maloletej A., s tým, že na základe žiadosti súdu o prešetrenie pomerov matky a maloletej sa s matkou
pokúšali niekoľkokrát skontaktovať telefonicky, a to v dňoch 23., 27. a 28.5., spolu 12x, tiež 2x vykonali
pokus o šetrenie v domácnosti, a to dňa 27.5. a 28.5.2025 v ranných hodinách, keďže maloletá A.
bola na deň 28.05.2025 aj pozvaná za účelom psychologickej intervencie na RPPS, pričom matka

svoju a dcérinu neúčasť na stretnutí ospravedlnila z dôvodu neodkladných povinností. Nakoľko pokusy
o šetrenie v domácnosti neboli úspešné, bola z ich strany snaha dohodnúť termín šetrenia, s tým, že
matka uviedla, že ani v piatok, ani v pondelok nebudú doma a ani do termínu pojednávania nedošlo
k dohode o možnosti vykonať súdom požadované šetrenie. Matka síce deklarovala slovne, že umožní
šetrenie vykonať, ale toto nekonkretizovala kedy. Pokiaľ možno hodnotiť okolie domu z cesty pred

plotom nehnuteľnosti počas pokusoch o vykonanie šetrenia, toto vykazovalo starostlivosť majiteľov
o nehnuteľnosť, je pekne upravené, čisté, bezpečné pre pohyb a hry pre maloleté dieťa. Poukázali
tiež na nariadené neodkladné opatrenie tunajším súdom v predmetnej veci dňa 01.08.2024, ktorým
bolo nariadené rodičom s maloletým dieťaťom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu
na ÚPSVaR Zvolen, s tým, že v tejto súvislosti bol vypracovaný aj plán práce dňa 18.12.2024,

ktorý podpísal otec, pracovníčka príslušného referátu RPPS a pracovníčka referátu SPODaSK. Matka
plán práce nepodpísala, nakoľko mala výhrady voči bodu 1. Tento nepodpísala ani s konštatovanou
výhradou uvedenou v plánu práce. Dňa 27.02.2025 sa otec maloletej dostavil na úrad za účelom
poskytnutia sociálneho poradenstva ako postupovať vo veci uplatnenia rodičovských práv ohľadne
kontaktu s maloletou dcérou. Bolo mu poskytnuté komplexné sociálne poradenstvo v danej veci, bolo

apelované na otca, aby v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu realizoval styk. Na
záver uviedli, že doporučujú súdu rozhodnúť v intenciách záverov znalca Mgr. Moravčíka, v znaleckom
posudku č.31/2024, s ktorého závermi sa stotožnili. S poukazom na súdom nariadenú psychologickú
intervenciu, ktorá nespĺňala svoj účel, z dôvodov uvedených v predmetnej správe, doporučili súdu
zvážiť možnosť uložiť rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu resp. psychologickému poradenstvu

prostredníctvom odporúčania tunajšieho úradu v akreditovanom subjekte Centre pre deti a rodiny: Dalia
–CentrumsociálnychslužiebKA,Sládkovičova39,96301Krupina.Vprílohepredložilimožnostičasovej
dotácie subjektu realizovať predmetný úkon.
Zo správy F. F. K. zo dňa 16.05.2025 súd zistil, že sa týka maloletej A., s tým, že starostlivosť o dieťa
hodnotil ako dobrú, na vyšetrenia chodí dieťa s matkou, matka spolupracuje, zabezpečuje riadnu

starostlivosť o dieťa, ktoré má všetky preventívne prehliadky aj povinné očkovania.
Zo správy Mesta Krupina zo dňa 29.04.2025 súd okrem iného zistil, že sa telefonicky pokúšali
kontaktovať s matkou na ňou poskytnutom telefónnom čísle, pričom ani raz nebola zastihnuteľná,
a to v dňoch 17.04., 23.04. a 24.04.2025. Dňa 25.04.2025 kontaktovali aj zamestnávateľa matky,
zanechali odkaz a číslo, za účelom dohody termínu návštevy v domácnosti, ale nepodarilo sa ani týmto

spôsobom nadviazať kontakt s matkou maloletej. Kontaktovali aj ZŠ J.C.Hronského v Krupine, ktorú
navštevujemaloletá,stým,žetriednaučiteľkasaokreminéhovyjadrila,žesmatkoumaloletejpravidelne
komunikuje, táto v prípade potreby spolupracuje, je nápomocná, z rozhovorov s maloletou A. sa o otcovi
nič nedozvedela, nerozpráva o ňom, párkrát sa len vyjadrila, že ona otca nemá.
Zo správy ZŠ J.C.Hronského Krupina zo dňa 28.04.2025 súd okrem iného zistil, že ju vypracovala

triedna učiteľka F. R. I., týka sa maloletej A., ktorá je žiačkou 4.ročníka, dosahuje vynikajúce výsledky
vo všetkých vyučovacích predmetoch, zapája sa do školských súťaží, v škole sa správa slušne voči
spolužiakom aj učiteľom, je kamarátska, obľúbená. So spolužiačkami sa stretáva aj pri mimoškolských
aktivitách vo voľnom čase. Nenavštevuje školský klub detí, navštevuje ZUŠ, hrá na saxofóne. Prípravana vyučovanie pravidelná a kvalitná, chodí slušne a čisto oblečená, absencia na vyučovaní len z dôvodu
choroby, ospravedlnenky zadávané cez EduPage v súlade s vnútorným poriadkom školy, spolupráca
s matkou veľmi dobrá, otca zatiaľ nepoznala, nekomunikuje s ňou ani cez EduPage.

Z priebežnej správy z poradensko-psychologického procesu doručenej súdu dňa 18.12.2024
a záverečnej správy z poradensko-psychologického procesu – ukončenie výchovného opatrenia
doručenej súdu dňa 29.05.2025 súd okrem iného zistil, že ako klienti sú tam uvedení rodičia
maloletej a tiež maloletá A., pričom 09.12.2024 prijali žiadosť od oddelenia SPODaSK o realizáciu
výchovného opatrenia odborného psychologického poradenstva na dobu 6 mesiacov, za účelom

zlepšenia rodičovskej komunikácie, a tiež znovuobnovenia rodičovskej väzby medzi otcom a maloletou
dcérou A.. Dňa 18.12. realizovali prvé stretnutie individuálnou formou s klientom, 19.12.2024 mali
dohodnuté individuálne stretnutie s klientkou a v januári mali pokračovať duálnou formou s obidvomi.
Následne bolo uvedené, že celkovo realizovali 8 stretnutí, 6 individuálnou formou, 2 prebehli v dyáde.
Zámerom bolo realizovať stretnutie aj s maloletou A., avšak matka zrušila obidve naplánované stretnutia
s udaním zdravotných a rodinných dôvodov. Matka sa vyjadrila, že A. rada vídala občasne svojho otca,

čo korešponduje aj s výsledkom hodnotenia súdneho znalca. Otec však toto puto pretŕha ignorovaním
bežných víkendov, kedy má vyhradený čas s dcérou, ale aj jej dôležitých udalostí v živote dcéry.
Otec popisoval svoj niekdajší vzťah s dcérou z pred 2 rokov, ktorý bol pekný, čo dokazoval aj videom
z posledného kontaktu, kde sa A. s ním hrala. Podľa jeho slov matka začala brániť vrúcnemu vzťahu
medzi otcom a dcérou, pričom sama A. mu medzi štyrmi očami povedala, že s ním nechce byť, čo

otec vníma ako tichú poslušnosť voči mame a starej mame, ktoré mu dlhodobo a systematicky bránia
v rodičovstve. Psychoedukácia spoločne so záverom znaleckého posudku sa niesla v zmysle, že A.
nezanevrela na svojho otca, naopak chcela, aby o ňu javil záujem, preto žiadali opakovane otca, aby
využíval možnosť kontaktu s A. vtedy, kedy má na to oficiálne vyhradený čas, matku žiadali, aby
kontakt umožnila, vždy keď je to možné. Matka sa vyjadrila, že u nej sú dvere pre otca otvorené.

Podľa ich informácií od obidvoch klientov, otec napriek tomu na stretnutia nechodil a styk neprebiehal.
Ako dôvod udával strach z reakcií matky, ktorá na neho podáva trestné oznámenia a tým sa cíti byť
šikanovaný a dehonestovaný. Tiež za nevyhnutné považovali, aby mali na seba rodičia vymenený aspoň
jeden kontakt, cez ktorý si budú oznamovať dôležité skutočnosti. Podľa posledných vyjadrení si ho
matka zablokovala a dcére zmenila číslo. Matka reagovala, že jestvujú aj iné formy a kto chce cestu

si nájde. Počas výkonu výchovného opatrenia bolo zrušených celkovo 5 konzultácií, 2 z ich strany zo
zdravotných dôvodov a 3 zo strany klientov. V závere uviedli, že v konzultáciách narážali na obojstranne
nespracované zranenia z obdobia manželstva, aj po rozvode. Ich dopad je náročné eliminovať. Vnímajú
konflikt rodičov ako zacyklený, kde jeden z nich musí učiniť prvý krok a druhý následne reagovať
zmierlivo a neútočne. Majú za to, že ďalšie stretnutia u nich v poradni by boli neúčelné, kým otec

nezačne realizovať kontakt, pričom matka bude nápomocná tomuto procesu a riadne pripraví naň dcéru.
Výchovné opatrenie z vyššie uvedených dôvodov hodnotili ako neúčelné.
Z uznesenia OR PZ Zvolen, odbor kriminálnej polície zo dňa 06.09.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.10.2023, ČVS: ORP-66/1-VYS-ZV-2023, súd okrem iného zistil, že ním došlo k postúpeniu
trestného stíhania vo veci zločinu porušovania domovej slobody podľa tam citovaných ustanovení

Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť F. B., G., nar. XX.XX.XXXX dňa 04.02.2023 na
tom skutkovom základe, ktorý bol podrobne popísaný, toto postúpili Okresnému úradu vo Zvolene,
odbor všeobecnej a vnútornej správy – pracovisko Krupina na prejednanie priestupku, lebo výsledky
vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti
občianskemu spolunažívaniu. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že zo znaleckého

posudku, ktorý bol vypracovaný, nevyplýva jednoznačný záver, že k zraneniu poškodenej došlo
zavinením inej osoby. V prípade, že by k jej zraneniu došlo pri „pretláčaní sa“ vchodovými dverami
rodinného domu, v predmetnom prípade absentuje úmysel páchateľa spôsobiť poškodenej ujmu na
zdraví, išlo o domáhanie sa svojho práva (prevzatie svojej dcéry v zmysle rozhodnutia súdu), i keď
čiastočne nevhodným spôsobom. V tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že trestného činu ublíženia

na zdraví podľa tam citovaného ustanovenia Trestného zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne
ublíži na zdraví, teda aj keby došlo k zraneniu poškodenej nedbanlivostným konaním F. B., nejedná sa
o trestný čin, nakoľko jej nebola spôsobená ťažká ujma na zdraví tak, ako to ustanovuje § 156 ods. 1,
ods.3písm.c)Trestnéhozákona.Zvyššieuvedenýchdôvodovdospelvyšetrovateľkzáveru,žekonanie
popísané vo výrokovej časti tohto uznesenia nenaplnilo skutkovú podstatu zločinu porušovania domovej

slobody, ani skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa tam citovaných ustanovení Trestného
zákona alebo skutkovej podstaty iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.
Zo žiadanky vystavenej F. F. K. zo dňa 09.06.2025 súd zistil, že sa týka maloletej A., s tým, že prosí
o odborné psychologické vyšetrenie pacienta - poruchy správania spojené s poruchami fyziolo.Zo správy Psychee Centrum, zo dňa 09.06.2025, vystavená G. O. G., klinický psychológ, súd okrem
iného zistil, že sa týka maloletej A., s tým, že tento dokument bol urýchlene vystavený na žiadosť
matky po stretnutí 09.06.2025 pre právne účely z hľadiska parcielnej diagnostiky v rámci emocionálneho

vývinu a celkového duševného smerovania maloletej. Správa obsahuje popis vyšetrenia maloletej,
pričom je okrem iného tiež uvedené, že dieťa niekoľkokrát počas stretnutia pomenúva, že sa s otcom
odmieta stretávať, má z neho strach. Tiež je uvedené, že psychologická pomoc je poskytovaná
s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa so súhlasom jeho zákonného zástupcu, v tomto prípade matky,
u ktorej je dieťa v starostlivosti, s tým, že sa budú zameriavať na aktuálny stav maloletého dieťaťa na

kompenzáciu úzkostného stavu afektívnej rozladenosti v podobe neurotizácie a sebapoškodzovania,
podporu zvládacích stratégií, vzhľadom ku potencionálnej traumatizácii v detstve. Psychologička tiež
okrem iného uvádza, že považuje za alarmujúci dopad na psychiku detí, ktoré sú obeťou systémovej
a inštitucionálnej necitlivosti, kde je matka inštitúciami nútená dieťa „pozitívne manipulovať, slovami
systému motivovať“ k stretnutiam aj napriek jasným psychickým signálom dieťaťa, že si to neželá. Tiež
je tu uvedené, že absolútne neodporúča a nevidia dôvod stretávania maloletej s otcom, matka a jej

rodina je pre ňu ochranným psychickým prvkom a subjektom pocitu bezpečia, čo by pri nerešpektovaní
jej traumatizujúcich skúseností v detstve, ktoré majú stále svoj dosah na jej celkový vývin, malo fatálne
dôsledky na ďalšie smerovanie dieťaťa. V závere je uvedené, že v popredí aktuálneho klinického obrazu
dominuje sekundárna neurotizácia na úrovni sus.traumatizácie v útlom detstve (napadnutie matky),
reaktívne prejavujúcej sa v podobe fyzickej nepohody, psychického napätia, čo je kompenzované

uvoľnením v podobe autodeštruktívnych prejavov (obhrýzanie nechtov, tras rúk a nôh).
Z prednesu právnej zástupkyne otca maloletej na poslednom pojednávaní súd okrem iného zistil, že
táto uviedla, že od posledného pojednávania nedošlo vo veci v podstate k žiadnej zmene, len účastníci
rešpektovali nariadené výchovné opatrenie, zúčastňovali sa sedení na referáte niekoľkokrát, ale aj keď
sa výchovné opatrenie vzťahovalo aj na maloletú, podľa ich informácií sa táto ani raz nedostavila.

Kontakt s maloletou nie je v podstate žiadny už takmer 2 roky, a na základe toho žiadali, aby súd čo
najskôr rozhodol, pretože to spôsobuje neustále oslabovanie citových väzieb medzi otcom a maloletou.
Podľa ich vedomostí má matka aktuálne zmenené telefónne číslo, aj rovnako maloletá, s tým, že
otec má informáciu o nej len v rámci školy prostredníctvom EduPage. Na podanom návrhu v zásade
zotrvali, aj keď boli ochotní rešpektovať názor súdneho znalca v tom zmysle, že by opätovne sa začali

podrobovať terapeutických sedení, keďže je zrejmé, že je potrebné vzťah medzi maloletou a otcom
naštartovať opätovne. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že maloletá nemá voči otcovi negatívny
vzťah, naopak je z toho zistiteľné, že má túžbu po kontakte s otcom a jeho spoznávaní. Otec v minulosti
mal snahu chodiť za maloletou, ale vždy mu bolo v podstate povedané, že s ním Hanka nechce ísť
a navyše podala na neho matka 5 trestných oznámení, jedenkrát bolo voči nemu aj vznesené obvinenie,

s tým, že situácia je taká, že keď sa tam naposledy dostavil, bol odmontovaný zvonček, takže sa
nemal ako ohlásiť. Na základe toho sa otec rozhodol, že tam opätovne nebude chodiť a navyše týmto
spôsobom aj traumatizovať maloletú. Na otázku súdu uviedla, že návrh na výkon rozhodnutia doteraz
nepodali, mali za to, že sa situácia vyrieši v rámci tohto konania. Podobne doposiaľ nekontaktovali
ani políciu, s ohľadom na to, že matka neumožňuje styk s maloletou. Tiež uviedla, že by boli ochotní

uzavrieť rodičovskú dohodu, v tom zmysle, že by na začiatku sa naštartoval styk takým spôsobom,
že by prebiehal formou asistovaného styku v počiatočnom štádiu, napríklad prostredníctvom nejakého
CDR. Taktiež po oboznámení sa s predloženou správou od psychologičky G. G. na tomto pojednávaní
uviedla, že s odkazom na skutočnosti v nej uvedené, ktoré dokonca zvýraznila resp. podčiarkla, potom
čo videla dieťa prvýkrát resp. ho len prvýkrát v daný deň vyšetrovala, s tým, že okrem iného uviedla, že

neodporúča a nevidí dôvod na stretávanie otca s maloletou, prekročila tým rozsah kompetencií a jedná
sa o neodborné vyjadrenie, na základe čoho žiadala, aby súd k tejto správe neprihliadol. Okrem toho
poukázala na správu psychologičky F. G., ktorá v minulosti vyšetrila dieťa a vyslovene odporučila, aby
bol zachovaný kontakt s otcom. Potom čo súd predniesol svoj predbežný právny názor a dal na zváženie
účastníkom konania možnosť uzavretia rodičovskej dohody, v tom zmysle, že by došlo k zmene úpravy

styku, oproti doteraz právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu, tak, že by sa nastavilo stretávanie
otca s maloletou postupným spôsobom, keď by sa styk začal realizovať počas každého druhého víkendu
v rozsahu cca 3 hodín a následne postupne každé 2 až 3 mesiace by sa styk rozširoval tak, že by sa to
postupne počas obdobia 1,5 roka nakoniec rozšírilo na bežný styk v rozsahu každého druhého víkendu
resp. s možnosťou úpravy styku počas sviatkov a prázdnin, v reakcii na to právna zástupkyňa otca

uviedla, že by s takýmto riešením súhlasili a boli by ochotní uzavrieť rodičovskú dohodu, v tomto zmysle.
Z prednesu právneho zástupcu matky maloletej na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že sa v celom
rozsahu pridržali svojich písomných vyjadrení, s tým, že poprel, že by sa otec snažil realizovať styk
pravidelne a prejavoval skutočný záujem o maloletú. Poukázal opätovne na incident, ktorý bol riešenýaj v rámci trestného konania, s tým, že mal za to, že správanie otca negatívne vplýva na maloletú,
keď tento už uviedol, že maloletá bola prítomná aj predmetného incidentu. Protinávrh na zúženie styku
otca s maloletou odôvodnil tým, že otec nevyužíval ani súdom určený styk, nedomáhal sa toho, a to je

dôvod, prečo nemá maloletá k otcovi vytvorený dostatočný vzťah. Potom čo súd na prvom pojednávaní
navrhol vo veci uzavrieť rodičovskú dohodu, v tom zmysle, že by sa opätovne naštartoval styk otca
s maloletou postupným spôsobom tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, uviedol, že
oni s takýmto postupom nesúhlasia, teda nemajú záujem uzavrieť rodičovskú dohodu v tomto zmysle,
pričom uviedol, že otec môže začať realizovať styk dôsledne v zmysle súdneho rozhodnutia, ktoré

je právoplatné a vykonateľné, s odkazom na ich písomné vyjadrenie, kde presne uviedli, v ktorých
dňoch sa styk otca s maloletou realizoval. Navrhol ako dôkaz uskutočniť výsluch maloletej súdom.
Na ďalšom pojednávaní právny zástupca matky zobral v celom rozsahu späť návrh na zúženie styku
otca s maloletou, s tým, že vyjadrili súhlas, aby bol styk ponechaný v rozsahu, ako je doposiaľ určený
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Nitra. Na poslednom pojednávaní právny
zástupca matky maloletej opätovne poukázal na to, že otec nevyužíva ani ten rozsah styku, ktorý má

doteraz určený právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, a preto návrh na rozšírenie styku považujú
za bezpredmetný. Uviedol, že matka podala na otca len 2 trestné oznámenia, a to v súvislosti s tou
zlomenou rukou a za neplatenie výživného. Navrhol, aby bol v konaní vypočutý znalec, pretože majú
za to, že v rámci znaleckého posudku sú uvádzané aj právne hodnotenia. Podľa ich názoru došlo
k zmene pomerov v tom zmysle, že otec sa oženil a má ďalšie dieťa. Poprel, že by niekto otcovi bránil

v realizácii styku s maloletou, i keď je pravdou, že dieťa nebolo veľmi ochotné styk realizovať. Potom
čo súd predniesol predbežný právny názor a dal na zváženie opätovne účastníkom možnosť uzavretia
rodičovskej dohody, v tom zmysle, že by sa postupne začal realizovať styk otca s maloletou od 3 hodín
každý druhý víkend v mesiaci a postupne by sa tento rozširoval po dobu 1,5 roka, odkedy by sa styk už
realizovalpočaskaždéhodruhéhovíkenduvmesiaciresp.vnejakomrozsahupočassviatkovaprázdnin,

na to právny zástupca matky uviedol, že by mali záujem takúto rodičovskú dohodu uzavrieť, s tým, že by
sa aj spolu so súdom pokúsili nastaviť konkrétne časy a tieto odsúhlasiť. Právny zástupca matky v reakcii
na jej vyjadrenie na poslednom pojednávaní uviedol, že táto to myslela tak, že dcéra vie o súdnych
konaniach, teda, že to rieši ÚPSVaR, a teda z toho má traumy.
Z výsluchu otca maloletej na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že k veci uviedol, že návrh podal

z dôvodu presťahovania matky s maloletou z Nitry do Krupiny, kedy je pre neho komplikovanejšie styk
realizovať za pôvodne dojednaných podmienok, a zároveň pôvodné rozhodnutie súdu bolo vydané
v čase, keď mala maloletá A. 3 roky, a preto bol styk upravený len počas dňa. Poukázal na to, že
akt preberania dcéry je komplikovaný, problematický a aktuálne bolo v podstate pre neho nereálne sa
s dcérou skontaktovať. Asi pred 2 mesiacmi chcel prísť dcéru vyzdvihnúť do školy v zmysle súdneho

rozhodnutia, a keďže sa jedná o novú školu, kontaktoval vedenie, s tým, že keď prišiel do školy, tak už
to predtým dali matke na vedomie a táto si prišla dcéru vyzdvihnúť skôr, čiže A. tam už nebola. Keď
príde k domu exsvokrovcov, tak mu nikto neotvára, brána je zavretá, 20 minút čaká, následne povedia,
že sa s ním A. nechce stretnúť, prípadne nakoniec sa niekedy môžu stretnúť na chvíľu. Podľa neho je
prirodzené, že keď sa jej matka pýta, či sa s ním chce stretnúť, tak dcéra nepovie nič, len ticho a smutne

pozerá do zeme, ale keď už sú spolu, tak podľa neho sa s ním cíti dobre. Poukázal na to, že správa od G.
G., klinickej psychologičky, ktorú predložila matka do spisu, nie je kompletná a on predložil do súdneho
spisu overenú fotokópiu správy v kompletnom vyhotovení, ktorú si dodatočne od psychologičky vyžiadal.
Uviedol, že matka ho má tendenciu kriminalizovať, už v roku 2019 na neho podala trestné oznámenie za
trestný čin porušovania domovej slobody, čo bolo odstúpené na okresný úrad, ktorý to následne zastavil.

Aktuálne na neho matka znovu podala trestné oznámenie, čo je zatiaľ v štádiu prípravného konania,
s tým, že on poprel, že by k nejakému stretu v súvislosti s ublížením na zdraví došlo. Vzhľadom na to
trestné stíhanie už ale on odvtedy, čo je už cca 2 mesiace, dcéru nekontaktoval, avšak poprel, že by
on nemal záujem, naopak snaží sa svojich rodičovských práv domôcť, o čom svedčí aj ním predložená
sms komunikácia medzi ním a matkou maloletej. Uviedol, že naposledy sa stretol s A. asi v apríli 2023

na 20 minút pred ich domom. Predtým dlhšie sa stretli asi koncom marca, keď išli s A. do Banskej
Štiavnice, do cukrárne na prechádzku, čo bolo asi v rozsahu 4 hodín. V podstate v zmysle súdneho
rozhodnutia sa to v celom rozsahu nerealizovalo nikdy, väčšinou sa to realizovalo len počas soboty,
aj to väčšinou v obmedzenom čase, keď matka uvádzala nejaké dôvody, napríklad návštevu, prečo
má dcéru priviezť skôr. Ohľadne predloženej sms komunikácie uviedol, že sa jedná o časové obdobie

od 30.04.2022 do 14.04.2023. Na prvom pojednávaní pri svojom výsluchu otec tiež ešte uviedol, po
predbežnom právnom posúdení veci súdom ohľadne možnosti uzavretia rodičovskej dohody, kedy by
sa styk začal postupne rozširovať, že by sa bol ochotný dohodnúť na akomkoľvek kompromise, s tým,
že by na začiatku sa mu aspoň umožnil styk v nejakom rozsahu, aj keď by to bolo v menšom rozsahuako je doteraz určené súdnym rozhodnutím, s tým, že postupne by sa to prehlbovalo aj na tie prázdniny,
ale vyjadril pochopenie, že by to malo byť nateraz postupné. V reakcii na vyjadrenia ohľadne toho, že
nemal záujem styk realizovať pravidelne, keď právny zástupca odkazoval na tie termíny, kedy sa styk

zrealizovalvpredchádzajúcichrokoch,uviedol,žejepravda,žetosúdni,kedysastykzrealizoval,alenie
je pravda, že iba v týchto dňoch by sa toho styku bol domáhal. Na poslednom pojednávaní okrem iného
k veci uviedol, že posledný svetlý bod ohľadne stretávania s A. bolo obdobie polovice roka 2023, keď
boli súdom poučení, že majú striktne dodržiavať to právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, vtedy
sa istú dobu styk realizoval, o čom podávali aj súdu správu. Následne aj v septembri 2023 sa dostavil

na realizáciu styku a vtedy mu prvýkrát A. sama povedala, že bude radšej doma s babkou a dedkom,
predtým to vždy hovorila len jej mama s babkou, ale po nejakom čase a prehováraní nakoniec väčšinou
A. s ním išla aspoň na zmrzlinu, na preliezky, párkrát sa toho zúčastnil aj jej dedo. On teda považoval za
nedôstojné, aby bol stále urážaný a boli naňho podávané trestné oznámenia. V podstate už mal z toho
aj strach, s tým, že styk sa vždy realizoval s nejakými obmedzeniami zo strany matky. Naposledy bol
A. pozrieť v škole v decembri 2024, potom ju prišiel vyzdvihnúť dedo, tak spolu strávili aspoň polhodinu

a následne ju dedo odviezol na krúžok. Naposledy sa ešte stretol s A. v marci 2025 v rámci znaleckého
dokazovania, keď sa spolu asi hodinu rozprávali, s tým, že aj znalec nechcel ten rozhovor prerušovať.
Ešte sa asi 23.04. pokúšal stretnúť s A., bol ju pozrieť pred školou, ale už ju tam nezastihol.
Z výsluchu matky maloletej na pojednávaniach súd okrem iného zistil, že poukázala na to písomné
vyjadrenie, kde presne špecifikovali, v ktorých dňoch sa otec s maloletou za posledné roky stretol, z čoho

vyplýva, že otec nedodržiaval to súdne rozhodnutie. Dcéru nevyzdvihoval zo školy resp. z materskej
škôlky, a keď sa s dcérou stretával, bolo to len v sobotu, pričom nijako nezdôvodnil, že sa nedostavil na
realizáciu styku. Trvala teda na tom, že otec neprejavuje skutočný záujem o maloletú, a preto trvala na
tom zúžení styku otca s maloletou. Podľa nej nikdy nebol dôvod na jej strane, že sa styk nerealizoval,
resp. stalo sa, že dcéra bola v čase, keď sa mal styk realizovať, chorá, ale nebol to dôvod, prečo

sa styk nerealizoval. Na otázku súdu, či dala škole v Krupine súhlas resp. označila okruh osôb, ktoré
môžu vyzdvihovať dieťa zo školy resp. školského klubu aj vo vzťahu k otcovi maloletej, uviedla, že nie,
že tam označila len seba a starých rodičov, lebo nevidela dôvod, aby tam dávala aj otca, s tým, že
im pri nástupe do školy predložila rozsudok týkajúci sa úpravy styku s maloletou. Na otázku súdu, či
otec maloletej vyjadril súhlas so zmenou trvalého bydliska, resp. presťahovaním do Krupiny, uviedla,

že v podstate jej súhlas dal, keďže podpísal súhlas s nástupom maloletej do školy v Krupine, aj keď jej
pritom vulgárne nadával. Na poslednom pojednávaní pri svojom výsluchu matka maloletej uviedla, že
otec za dcérou nechodí, naposledy tam bol asi v tom septembri 2023, s tým, že až u psychologičky na
tých stretnutiach sa dozvedela ako novú informáciu, že sa on už nebude pokúšať o ten kontakt. Poprela,
že by mala zmenené telefónne číslo alebo email. Odkedy sa stala tá udalosť ohľadne zlomenej ruky,

tak A. ťažko prežíva toto obdobie, čo riešila aj s jej pediatrom a na základe toho dostala odporúčanie
na stretnutie so psychológom. Po nahliadnutí do svojich dokladov uviedla, že sa jedná o psychologičku
O. G.. Tiež uviedla svoje telefónne číslo, ako i emailový kontakt. Na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že
dcéra aktuálne mobil nemá. Pýtala sa prečo nebol otec doteraz schopný vybudovať si vzťah s dcérou.
Podľa nej to znalecké dokazovanie, ako aj ÚPSVaR Zvolen spôsobujú tlak na dcéru, vidí na nej zmeny,

že si obhrýza nechty, trasú sa jej nôžky, hocikedy sa jej pustí krv z nosa, čo je týmto spôsobené. Na
otázky právnej zástupkyne otca matka uviedla, že dcéru stručne informuje o tomto súdnom konaní, otca
neinformovala o potrebe psychologického vyšetrenia dcéry, lebo sa o tom dozvedela len predvečerom.
Dňa 09.06. jej F. K. vystavil žiadanku, ona sa vzápätí objednala na to psychologické vyšetrenie a mala
šťastie, že jej vzápätí prišla sms-ka, že nejaká klientka zrušila termín a môže sa ešte v ten istý deň

dostaviť s dcérou na vyšetrenie. Na otázku, ako dlho cítila potrebu riešiť tieto údajné psychické problémy
dcéry, uviedla, že v podstate už keď mala dcéra 3 roky, tak mala prejavy separačnej úzkosti, ale
pravidelne s ňou k psychológovi nedochádzala. Už ale pred 3 rokmi, keď sa začalo toto konanie, tak
začali opätovne problémy. Tých psychologických sedení, ktorých sa mala zúčastniť aj dcéra, tak ona
ju musela raz ospravedlniť z nejakého dôvodu a potom jej bolo povedané, že tam bude dcéra sama,

čo podľa nej nebolo v súlade so zákonom. Na ďalšiu otázku, či podľa nej je v záujme dcéry, že sa
dlhodobo s otcom nestretáva, či je to v jej prospech, uviedla, že sa k tomu nevie vyjadriť. Na otázku, či
má ona záujem, aby sa obnovil a opätovne začal realizovať kontakt otca s maloletou, uviedla, že bude
rešpektovať súdne rozhodnutie. Potom čo súd predstavil konkrétny návrh možnej rodičovskej dohody
ohľadne postupného rozširovania styku otca s maloletou od 3 hodín každý druhý víkend v mesiaci až

po obdobie cca 1,5 roka s postupným rozširovaním tak, aby sa následne styk realizoval každý druhý
víkend v mesiaci a v nejakej forme aj počas prázdnin a sviatkov, matka maloletej uviedla, že s takouto
rodičovskou dohodou určite nesúhlasí, mala za to, že súd myslel, že sa styk bude realizovať po dobu 3
hodín každý druhý víkend v mesiaci počas 18 mesiacov.Z prednesu poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka na pojednávaniach súd okrem iného
zistil, že sa v celom rozsahu pridržala podanej správy zo šetrenia rodinných pomerov, s tým, že by
oni nesúhlasili, aby si na víkendové pobyty otec preberal maloletú v školskom zariadení, pretože si

rodičia musia odovzdať relevantné informácie, ale pokiaľ by sa styk upravil počas pracovného týždňa na
niekoľko hodín, tak by s tým nemali problém. Navrhovanú úpravu styku, čo sa týka rozsahu, označila za
štandardnú, s tým, že je otázne, či otec využíval alebo nevyužíval doteraz riadnym spôsobom časovú
dotáciu v zmysle aktuálneho súdneho rozhodnutia. Uskutočnili pohovor s maloletou, ktorá sa nateraz
vyjadrila, že by mala záujem sa s otcom stretávať od rána do večera, s tým, že by bolo potrebné

v súčasnosti situáciu zastabilizovať, prípadne počkať aj na výsledky toho trestného konania. Ak by
sa rodičia nedohodli aspoň na primeranom rozsahu styku, považovala za potrebné v konaní nariadiť
znalecké dokazovanie. Z vykonaného pohovoru s maloletou nevyplynulo, že by sa táto nechcela s otcom
vôbec stretávať, rozhodne by teda nemal byť styk zakázaný, uviedla, že by sa chcela stretávať s otcom
každú druhú nedeľu od rána do večera. Podľa ich názoru by bolo potrebné naštartovať pragmatickú
komunikáciu medzi rodičmi maloletej, oni sú schopní poskytnúť bezplatnú psychologickú pomoc za

týmto účelom, či už prostredníctvom ich úradu alebo spolupracujúcich akreditovaných CDR. Na ďalšom
pojednávaní vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu matky na zúženie styku otca s maloletou. Na
poslednom pojednávaní v reakcii na vyjadrenia matky maloletej uviedla, že nevie o akom tlaku zo
strany úradu matka hovorila vo vzťahu k maloletej, keďže tak ako to vyplýva zo správy psychologičky,
ktorá riešila to výchovné opatrenie, bola tam snaha, aby sa týchto sedení zúčastnila aj maloletá, ktorá

tam bola dvakrát pozvaná, ale vždy bola matkou ospravedlnená jej neúčasť, takže psychologička sa
s maloletou nekontaktovala. Ona osobne hovorila s maloletou dvakrát, naposledy to bolo ale v máji 2023,
takže rozhodne poprela akýkoľvek tlak zo strany ÚPSVaR voči maloletej. Tiež poverená zamestnankyňa
kolízneho opatrovníka uviedla, že psychologické intervencie u nich na úrade prebiehajú vždy v súlade
so zákonom, je tam zachovaný citlivý prístup k dieťaťu, s tým, že musí tam byť zabezpečená potrebná

miera intimity a pocitu bezpečia a istoty vo vzťahu k tomu, aby sa dieťa mohlo voľne vyjadriť, čo chce
povedať. Psychologičky jednoznačne majú záujem pomôcť dieťaťu a nie ho akýmkoľvek spôsobom
traumatizovať. Poukázala na tú ich správu, ktorá bola súdu pred posledným pojednávaním doručená,
že CDR Dália má kapacity realizovať, to psychologické poradenstvo s rodičmi, ako i maloletou, vedeli
by zabezpečiť takýmto spôsobom stretnutia otca s maloletou, ktorú by týmto spôsobom pripravili na styk

s otcom, k čomu sa však vyžaduje súčinnosť oboch rodičov, s tým, že oni aj na základe toho vydaného
neodkladného opatrenia museli vypracovať plán práce, ktorý ale matka napríklad odmietla podpísať. Na
záver uviedla, že by súhlasili s takým riešením, aby sa styk otca s maloletou začal realizovať postupne
a takýmto spôsobom sa nastavila adaptácia na to stretávanie tak, ako to vyslovil v rámci predbežného
právneho posúdenia súd.

Z výsluchu maloletej formou zisťovania jej názoru súd okrem iného zistil, že na otázky súdu a kolíznej
opatrovníčky, ktoré boli prítomné pri jej výsluchu, uviedla, ako sa volá, koľko má rokov, kedy má
narodeniny, kde býva, s tým, že býva v Krupine a býva sa jej tam lepšie ako v Nitre. Uviedla, akých tam
má príbuzných, kde chodí do školy, s tým, že teraz pôjde do 3.triedy, vymenovala kamarátov, ktorých
tam má, jej obľúbený predmet v škole, čo rada robí vo voľnom čase, s tým, že cez prázdniny bola dvakrát

v tábore, kde bola s babkou na výlete v Štiavnici a s maminou pôjde do Bulharska. Tiež uviedla, že
s ocinom bola v Banskej Štiavnici, že iba tam chodia, lebo on to tak navrhne. Ona mu nepovedala, kde
by chcela ísť inam, ale povedala, že chce ísť inam, inde neboli. On býva v Nitre a bola tam s ním raz.
V Štiavnici boli v cukrárni. So starkou bola v Štiavnici aj v múzeu a na hrade. Teraz cez víkend nebola
s ockom, iba na 10 minút, nechcela ísť, lebo pršalo a ju bolela hlava. Podľa nej mu to nevadilo, ale on

jej to nepovedal. Teraz z dovolenky doniesol nejaký darček. Keď sú spolu, tak sa nerozprávajú. Oco jej
hovoril, že pani sudkyňa zaklepká kladivkom a ona bude môcť u neho aj spávať. Ona mu ale povedala,
že nechce u neho spávať. Ocko ju zobral do hračkárstva, ale nechcela nič, ona nemá rada hračky, páčia
sa jej len tie, ktoré už má doma. Mamina jej kupuje na sviatky, ale tiež inak od nej nepýta hračky. Teraz
jej z dovolenky ocko doniesol cukríky. Zobral ju do Pepca, keď mala predtým meniny, kúpil jej nejakú

veveričku a žuvačky, ale nepovedal ani všetko najlepšie. Na otázku, či by sa chcela stretávať s ockom,
tak ako to predtým hovorila, že iba v nedeľu alebo v sobotu a ďalší víkend by bola s maminou, uviedla,
že by sa s ním chcela stretávať menej, napríklad len na hodinu. Na doplňujúcu otázku súdu, prečo, či sa
odvtedy niečo zmenilo, uviedla, že sa nezmenilo nič, ale nie je jej s ním dobre, cíti z neho zlú energiu.
Keď je s ním, cíti sa nervózna, aj keď sa od neho vráti. Na otázku, či podľa nej je mamina rada, že sa

s ockom stretáva, uviedla po chvíli, že podľa nej jej to nevadí. Na otázku, či jej mamina niečo hovorí,
predtým ako má ocko prísť, uviedla, že nie, že iba jej povie, že príde. Ocko ju volá Hanka, to či ju má rád,
nevie, lebo jej to nepovedal. Na otázku, či bol voči nej niekedy zlý, prísny, či jej niečo zakázal, uviedla,
že nie, ale vysmieval sa mamine, že je zemepán a trikrát jej nadával. Na otázku, či mu ona hovorí,keď sa stretnú, čo zažila cez týždeň alebo kde bola, uviedla, že ona mu to hovorí, ale on neodpovedá.
Nepovedal jej ani prečo sa s ňou chce viac stretávať. Na otázku, čo robili predtým spolu, keď ešte bývali
v Nitre, odpovedala, že buď povedala, že nejde alebo išli do Hoplandu, čo je taký skákací kútik. Na

otázku, prečo sa s ním nechce stretávať, uviedla, lebo mamine trikrát nadával. Jej neurobil nič zlé, ale
necíti sa s ním dobre.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.13P/256/2017 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní
bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 22.02.2018 č.k.13P/256/2017-37, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.02.2018, ktorým súd manželstvo účastníkov B. B., D. E., nar. XX.XX.XXXX a F. B., nar.

XX.XX.XXXX rozviedol, s tým, že na čas po rozvode manželstva zveril maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju mala zastupovať a spravovať jej majetok, a tiež otca zaviazal
prispievať na jej výživu sumou 300,- EUR mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Zároveň
súd upravil styk otca s maloletou A. tak, že otec bol oprávnený sa s ňou stretávať každý nepárny týždeň
v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod., keď mal dieťa prevziať a odovzdať v mieste bydliska
maloletého dieťaťa, a tiež každý párny týždeň v utorok a vo štvrtok od 15.00 hod., kedy si mal maloletú

prevziať v predškolskom zariadení, a to do 17.30 hod., kedy mal maloletú matke odovzdať v mieste
bydliska maloletej. Matka bola povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
Rozsudok neobsahuje odôvodnenie s odkazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. a) C.s.p..
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn.13P/292/2018 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní
bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 05.02.2019 č.k.13P/292/2018-138, ktorý nadobudol právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 28.02.2019, ktorým súd zmenil rozsudok OS Nitra č.k.13P/256/2017-37 zo dňa
22.02.2018 v časti úpravy styku otca k maloletej A., a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletým dieťaťom každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod.,
s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletej a po ukončení styku maloletú
na tom istom mieste matke včas a riadne odovzdá a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od

15.00 hod., kedy si otec maloleté dieťa prevezme v školskom alebo v predškolskom zariadení, ktoré
maloleté dieťa navštevuje, do 17.30 hod., s tým, že maloleté dieťa odovzdá matke v mieste bydliska
maloletéhodieťaťa.Matkabolapovinnámaloletúnastyksotcomriadnepripraviťaotcovivčasodovzdať.
Rozsudok neobsahuje odôvodnenie s odkazom na ustanovenie § 221 písm. a) C.s.p.. Z tohto súdneho
spisu tiež vyplýva, že obsahuje správu zo psychologickej konzultácie ÚPSVaR Nitra, odbor sociálnych

vecí a rodiny, referát poradensko-psychologických služieb, zo dňa 04.02.2019, v ktorej sú uvedení
rodičia maloletej a maloletá A., s tým, že na podnet okresného súdu pozvali rodičov na psychologickú
konzultáciu dňa 18.01.2019, zameraná na rodičovskú komunikáciu a možnosti dohody rodičov ohľadne
kontaktov otca dieťaťa s maloletou. Dňa 01.02.2019 realizovaná opätovná konzultácia, kde pracovali
s maloletým dieťaťom so zameraním na odpozorovanie citovej väzby dieťaťa na otca a zvládnutie

posledného celodenného stretnutia otca s maloletou. Dňa 18.01.2019 bol poradensko-psychologický
proces s rodičmi zameraný na podporu klientky v motivácii budovania vzájomnej väzby medzi otcom
a maloletým dieťaťom na sfunkčnenie rodičovskej komunikácie s poukazom na bariéry v komunikácii.
Dňa 01.02.2019 mali možnosť pozorovať interakciu maloletej A. a jej otca počas jednorázového
stretnutia, a to bez prítomnosti matky dieťaťa. Po úvodnej adaptácii v novom prostredí za prítomnosti

oboch rodičov matku dieťaťa požiadali, aby mohli pokračovať bez jej prítomnosti v pozorovaní interakcie
A. s otcom, čo im bolo umožnené. A. sa hrala s rôznymi hračkami v pracovni, do hry sa zapojil aj
otec, hrali sa na kuchynku, spolu teda „varili a pripravovali rôzne jedlá a nápoje“, pritom spomínali,
čo všetko spolu robili. A. sa vyjadrovala ku vzťahu s otcom v zmysle, že k nemu rada chodí, rada sa
s ním stretáva, trávia spolu voľný čas s rôznymi hrami, čo jej naposledy kúpil a pod.. Z rozprávania

bolo zjavné, že vzťah je pozitívny, vyjadrovala sa tiež k tomu, že by chcela, aby pre ňu otec chodil
do škôlky, aby sa stretávali aj na celý deň, ako to bolo naposledy. Tiež sa vyjadrila, že rodičia sa
občas spolu pohádajú, maminka sa na otca hnevá, dôvod nepoznala. V závere rozhovoru prizvali aj
matku, ktorú oboznámili s ich pozorovaním a rozhovorov s dcérou. Vyhodnotili s rodičmi aj celodenný
kontakt otca s dcérou, ktorý obaja vnímali ako bezproblémový v zmysle zvládania zo strany dieťaťa

s menšími nedostatkami týkajúcimi sa rešpektovania času prevzatia a odovzdania dieťaťa zo strany
otca. V závere stretnutia s rodičmi komunikovali alternatívy najvhodnejšieho modelu kontaktov otca
s maloletou. Otec navrhol sfunkčniť pôvodný rozsudok okresného súdu, t.j. kontakt s dcérou počas
víkendu v jednom týždni a v dvoch odpoludní v druhom týždni, s týmto návrhom matka nesúhlasila,
navrhovala zúžiť kontakt iba na víkendový každý druhý týždeň, poukazujúc na negatívne reakcie dieťaťa

po ukončení kontaktov s otcom, ako aj na dovtedajší údajný nezáujem otca. Oni navrhli model, ktorý
by bol kompromisným riešením, podľa neho by sa otec s maloletou A. kontaktoval každý druhý víkend
v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v ďalšom týždni jedno odpoludnie vo štvrtok, kedy
by si dcéru prevzal v materskej škôlke a večer ju odovzdal matke. Obaja rodičia tento model prijalia potrebu dieťaťa aj ich odporúčania akceptovali. V deň oboznámenia a podpisu záverečnej správy im
pani E. oznámila, že sa rozhodla zotrvať na svojom pôvodnom návrhu. Otec trval na kompromisnom
riešení. V závere okrem iného uviedli, že maloletá A. je veľmi vnímavé citlivé dievča, zrkadlí prežívanie

a postoj rodičov, cíti tenziu medzi nimi, hoci vzhľadom na vek ešte nevie pomenovať túto emóciu.
Tenzia ju zneisťuje pri spontánnych prejavoch voči ním, najmä vo vzťahu k otcovi za prítomnosti matky.
Na druhej strane pri samotnom kontakte s otcom bez prítomnosti matky mohli pozorovať jej radosť,
zaujatosť spoločnou hrou a komunikáciou, či plánmi na spoločný čas. A. potrebuje pre svoj psychický
vývin zažívať, aj model otca, ktorý pokiaľ bude funkčný, bude pre ňu obohacujúci o nový rozmer života

a najmä vzťahov. V súčasnosti sa prioritným stáva sfunkčnenie komunikácie rodičov bez výčitiek, hnevu
a napätia, ktoré ovplyvňujú prežívanie a správanie dieťaťa a z ich pohľadu je rozhodujúcim faktorom pre
zdravé fungovanie kontaktov otca s dcérou, ako aj pre zdravý psychosomatický vývin dieťaťa.
Zo znaleckého posudku č.31/2024 zo dňa 31.03.2025 znalca Mgr. Ivana Moravčíka, odbor psychológia,
odvetvie poradenská psychológia, súd okrem iného zistil, že znalec v závere po preštudovaní spisového
materiálu a odbornom vyšetrení maloletého dieťaťa a jeho rodičov uviedol ohľadne posúdenia osobnosti

maloletej, že nie sú toho času prítomné prvky psychopatológie ..., prítomná mierna instabilita, aktuálne
prítomná znížená výkonnosť a anhedónia, neschopnosť prežívať radosť, dané v relatívne nízkych
hraničných hodnotách, celkovo bez depresívnej symptomatiky. Ohľadne citového vzťahu k matke
uviedol, že maloletá prechováva k nej pozitívne emócie, jej citový vzťah je k nej intenzívny, predstavuje
pre ňu primárnu vzťahovú osobu, citlivo vníma jej prejavy a komunikáciu ... . Matku vníma ako

plnohodnotnú súčasť života, dôveruje jej a jej tvrdenia a postoje vníma nekriticky a rešpektuje jej
názor. Ohľadne citového vzťahu maloletej k otcovi uviedol, že maloletá A. sa cítila v prítomnosti otca
na znaleckom vyšetrení v miernej tenzii, ktorá neskôr ustúpila, jej aktuálny citový vzťah k nemu je
ovplyvnený najmä absenciou intenzívnejšieho kvalitatívne hodnotnejšieho a pravidelného stretávania
s otcom, v jeho prítomnosti cíti diskomfort, ale nie je prítomné odmietanie, citový chlad, odstup resp.

negatívne emócie voči otcovi. Nevyjadrila, že po kontakte s otcom netúži resp. ho aktívne neodmietala,
to znamená, že u nej možno vnímať skrytú túžbu po tom, aby spoznala otca resp. mala možnosť vnímať
jeho prítomnosť aj intenzívnejšie. Emócie však na stretnutí kontrolovala, mala tendenciu riešiť skôr
praktické otázky, objasňovať konfliktné situácie, to znamená, že zrejme je s daným často konfrontovaná
a vníma túto oblasť citlivo, s tým, že pokiaľ nebudú dostatočne objasnené dané udalosti, tak prejavy

jej citov a emočného prežívania budú skôr kontrolované, menej spontánne aj z dôvodu eliminácie
rizika zo sklamania či možného negatívneho vnímania daných reakcií inou blízkou osobou. Ohľadne
citového vzťahu matky k maloletej znalec uviedol, že matka vhodným spôsobom saturuje emočné
potreby maloletého dieťaťa, je však možné vnímať prestup jej citov, ktoré prejavuje k exmanželovi
do vzťahu k maloletému dieťaťu. Ohľadne citového vzťahu otca k maloletému dieťaťu znalec uviedol,

že k maloletému dieťaťu otec prechováva kladné city, vystupuje v komunikácii s ňou nekonfliktne,
zmierlivo, s túžbou po kontakte s ňou, nekladie si ani podmienky, ani na maloleté dieťa nekomunikuje
s nátlakom a požiadavkami, to znamená je empatický, vnímavý, citlivý, orientovaný na potreby
maloletého dieťaťa a je možné vnímať jeho úprimný záujem o kontakt s maloletou dcérou. Znalec taktiež
uviedol, že psychický stav a osobnostné predpoklady matky v súvislosti so schopnosťou zabezpečiť

náležitú výchovu a starostlivosť o maloletú A. sa aktuálne dajú hodnotiť ako vhodné a prospešné
pre rozvoj osobnosti maloletého dieťaťa, jeho zručnosti a kompetencie ... . Matka však do vzťahu
s maloletým dieťaťom prenáša aj svoje negatívne vnímanie vzťahu s exmanželom, čo možno vnímať
skôr negatívne v rámci danej oblasti ich vzťahu a toto je skôr v neprospech maloletého dieťaťa, nakoľko
aj prostredníctvom toho si maloleté dieťa definuje svoje budúce vzťahy s opačným pohlavím resp. formu

a spôsob riešenia konfliktov v partnerských zväzkoch, stratégiu, komunikácie a kontakt s osobami, ku
ktorým nemusí prechovávať významne pozitívne emócie, resp. riešenie sporov aj s ohľadom na iné
zainteresované a najmä v budúcnosti aj odkázané osoby. Psychický stav a osobnostné predpoklady otca
v súvislosti so schopnosťou zabezpečiť náležitú výchovu a starostlivosť o maloletú A. aktuálne možno na
základe jeho psychologickej diagnostiky a informácie zo súdneho spisu, rovnako tak na základe kontaktu

maloletej A. s otcom hodnotiť pozitívne, vhodné pre rozvoj osobnosti, zručnosti a vzťahu maloletej A.,
a na podklade týchto informácií je možné predpokladať v prípade, že otec bude realizovať osobnú
starostlivosť o maloletú A. v akejkoľvek forme (rozsah a intenzita) ako adekvátne pre potreby maloletého
dieťaťa. Možno vnímať na základe vyššie uvedených prameňov aj úprimnú a dlhodobú snahu otca
o intenzívny kontakt s maloletým dieťaťom, ktorý neprebieha aktuálne a ani v posledných mesiacoch

neprebiehal podľa jeho želaní a taktiež možno konštatovať, že ani nebol realizovaný tak, ako stanovil
okresný súd vo svojom pôvodnom rozsudku, čo významným spôsobom ovplyvnilo i aktuálny stav veci,
a to najmä v rámci vzťahu maloletého dieťaťa s otcom. Ďalej znalec uviedol, že na základe informácií
zo súdneho spisu a rozhovorov s rodičmi maloletého dieťaťa možno konštatovať, že u matky maloletejboli v minulosti používané nevhodné vzorce správania a komunikácie s maloletým dieťaťom vo vzťahu
k stretávaniu s otcom maloletej A.. Možné je vnímať už od momentu rozchodu rodičov .., následne
sa dané zvýraznili presťahovaním matky do domu jej rodičov. Intenzita týchto nevhodných vzorcov

správania a komunikácie zo strany matky k otcovi maloletej eskalovala a je možné usudzovať, že konflikt
rodičov maloletého dieťaťa, kedy matka utrpela zranenie, možno pokladať za hraničný moment, kedy ich
vzájomne dysfunkčný vzťah dospel do bodu, kedy otec s maloletým dieťaťom natrvalo stratil relatívne
plnohodnotný kontakt s ňou akokoľvek interagovať. V závere tiež znalec uviedol, že je vhodné, aby sa
styk maloletého dieťaťa s otcom realizoval tak, aby reflektoval vyššie uvedené skutočnosti a primárne

bol v aktuálnej fáze zameraný na potreby a možnosti maloletého dieťaťa. Je nutné vnímať, že obdobie,
kedy neboli otec a maloletá v intenzívnom kontakte dlhodobo a je nutné v danej oblasti postupovať tak,
aby sa stretávanie maloletého dieťaťa s otcom v počiatočnej fáze dialo pre maloleté dieťa v bezpečnom
a predvídateľnom prostredí, ideálne, aby maloletá A. necítila tlak a povinnosť. Je vhodné, aby tento
kontakt maloletej s otcom sa postupne rozvíjal do intenzívnejšej a v rámci frekvencie častejšej formy,
kedy by mohol otec s dieťaťom budovať vzťah aj prostredníctvom aktívnej formy kontaktu (spoločné

zážitky,rodinnéudalosti,dovolenkaapod.)....Znalecuviedol,žerozhodneniejevhodné,abysakontakt
maloletého dieťaťa s otcom konal za prítomnosti matky. Doporučil tiež, aby maloletá A. a jej rodičia
absolvovali terapeutické stretnutia s kompetentným odborníkom na oblasť vzťahov, ideálne rodinnú
terapiu resp. psychoterapiu. Z rozhovoru medzi maloletou a znalcom bez prítomnosti rodičov vyplýva, že
maloletásavyjadrila,žesotcombolanaposledyvBanskejŠtiavnicivkaviarni,bolatojehovoľba,kebyto

bolo na nej, išla by radšej do zábavného parku, pozná Bounce park v Banskej Bystrici. Aj mu to hovorila,
že by tam chcela ísť, ale povedal, že na budúce, odvtedy neprišiel, nevie prečo, už jej ani nezavolal. Otec
vie jej telefón, lebo si od nej vypýtal číslo, tak mu ho dala. Nebolo jej to také príjemné, lebo ani svojim
kamarátkam nedáva mobil, aby ho nezneužili. Celkovo sa s otcom stretli asi 3-4 krát, vždy v Štiavnici,
boli tam tak na hodinu, potom sa išli najesť do reštiky. Viac sa o ňu starala mamina, podporovala ju na

krúžkoch, on sa nikdy neprišiel pozrieť alebo na súťaž alebo na tréning, nevie prečo. Niekedy chcela,
aby prišiel, aj mu to povedala. Povedal, že sa posnaží, aby prišiel, ale nič z toho nebolo. Keď odišli
do Krupiny, otec za nimi nechodil, iba asi po polroku prišiel, nevie, či sa na neho tešila. Neakceptoval
to, že chcela, aby prišiel k nim do Krupiny alebo na súťaže, nevolávali si vtedy spolu. Keď išli prvýkrát
spolu bez maminy, trochu sa bála, ale stretnutie bolo nakoniec, že sa dalo, boli spolu asi 2 hodiny, nič jej

nepriniesol, ani nič nesľúbil, že by sa malo stať, rozprávali sa ako bolo v škole a tak, a potom ju zaviezol
domov ... . Prišiel ju raz zobrať, počula, že mamine zlomil ruku, počula som cez okno, že na mňa kričí,
chcela som ísť otvoriť, mamina otvorila a on sa nám chcel vtrepať dnu. Ja som nechcela ísť, on to počul,
ale nepovedal nič, videla som, ako mamine zlomil ruku ... . Potom už ani neprišiel, ani nezavolal. Mamina
o ňom nehovorí. Nikdy jej o ňom nič nehovorila. Ani jej nikdy nehovorila, že sa s ním nemá stretnúť,

iba jej hovorila, že príde. Myslí, že by bola rada, keby mali šťastný vzťah, že by si rozumeli, chodil by ju
vyzdvihovať do školy, možno by chodil aj na tie súťaže, bola by rada, keby tam prišiel. Mamine o tom
nehovorila, nevie, či by jej to povedala, ona by asi nebránila, aby sa stretli. Dnes dlho ho nevidela,
nevedela, aký bude mať pocit, či je to príjemný alebo nepríjemný pocit, bola prekvapená, nevedela, čo
od toho čakať. Povedala by mu, prečo tak dlho neprišiel, či nemá nejaký problém, keď neprišiel. Rada

by sa ho spýtala, čo robí vo voľnom čase. Ona by zase bola rada, keby sa jej spýtal, ako sa jej darí
na saxofóne, v škole, ako sa má celkovo. Vedela by si predstaviť, že sa budú stretávať. Najlepšie by
bolo, keby niekam išli do zábavného parku, do ZOO. Nevedela si predstaviť, že by boli spolu celý deň,
ale asi tak na 2 hodiny, keby to bolo dobré. Nevedela si ale predstaviť, že by to bolo viac, nie je na to
zvyknutá, v jeho prítomnosti byť. Nevedela si predstaviť, že by tam spala, zle spí, keď nie je vo svojej

posteli, aj u kamarátky ... . Ak by bola väčšia, nevie, či by tam prespala, jej by stačilo, keby sa videli
dvakrát do mesiaca, vyhovoval by jej asi víkend, asi sobota. Cez týždeň má povinnosti, v nedeľu chodia
do kostola, stretáva sa s kamarátkami ... . Z testu nedokončené vety napríklad vyplýva „keby otecko –
býval s nami“ ..., „nechcela, aby otecko – odišiel“ ... , „nepáči sa mi, že doma – býva hádka“ ... .

9. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.
Podľa článku 4 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo
rovnakovovzťahukuvšetkýmúčastníkomkonania.Akjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,konásúdv

jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí
súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
Podľa § 121 C.m.p., rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia

úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 38 ods. 1 C.m.p., ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor,
súd na jeho názor prihliadne.
Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže
rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť

podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Podľa § 207 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak rozhodnutie závisí od posúdenia
skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup
podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých
znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

Podľa § 208 ods. 1 C.s.p., znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.
Podľa § 208 ods. 3 C.s.p., ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných
v znaleckom posudku.

10. Vychádzajú z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,

ženávrhotcamaloletejječiastočnedôvodný,nazákladečohorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovej
časti tohto rozsudku.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že doposiaľ bol styk otca s maloletou
dcérou upravený predmetným rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 05.02.2019, v rámci konania
13P/292/2018, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadne úpravy styku, s tým, že otec je

oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 09.00 hod. do
18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň vo štvrtok od 15.00 hod. do 17.30 hod., s tým, že počas
pracovného týždňa mal dieťa preberať v školskom zariadení a počas víkendu preberať aj odovzdávať
dieťa v mieste bydliska maloletej a rovnako ho odovzdávať v mieste bydliska maloletej matke pri stykupočas pracovného týždňa, pričom matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi
včas odovzdať.
S poukazom na vykonané dokazovanie má súd za to, že došlo k takým podstatným zmenám pomerov

na strane účastníkov konania, ktoré odôvodňujú zmenu úpravy styku otca s maloletou, pričom zároveň
bolo preukázané, že rodičia maloletej sa na rozsahu tohto styku nevedia dohodnúť, a preto bola v tejto
otázke nevyhnutná ingerencia súdu.
Podstatná zmena pomerov nastala jednak na strane maloletej, s prihliadnutím na jej vek, keďže od
posledného rozhodnutia súdu uplynulo už viac ako 6 rokov, s tým, že v tom čase mala maloletá 4 roky,

v súčasnosti má 10 rokov, teda za bežných okolností je prirodzené, že v danom veku dieťaťa je už
schopné stráviť oveľa širší čas aj s druhým rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti,
a to aj s možnosťou prespania v jeho domácnosti, resp. strávenia dlhšej doby počas školských prázdnin,
či sviatkov. Rovnako za podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej videl súd v tom, že maloletá sa
spolu s matkou presťahovali do iného mesta, vzdialenosť viac než 100 km, čím tiež došlo k zmene vo
vzťahu k možnosti realizácie styku otca s maloletou. Tieto skutočnosti by boli v zásade bez ďalšieho

určujúce pre rozšírenie styku otca s maloletou. V priebehu konania však vyplynuli skutočnosti, ktoré
odôvodňovali tak, ako to bude ďalej podrobnejšie zdôvodnené, potrebu opätovného nastavenia rozsahu
styku otca s maloletou a jeho ďalšieho postupného rozširovania, keďže styk otca s maloletou sa
dlhodobo nerealizuje a maloletá v súčasnosti nemá s otcom vytvorený hlbší vzťah, v dôsledku čoho súd,
rešpektujúc najlepší záujem maloletej považoval za nevyhnutné, aj s odkazom na odporúčania súdneho

znalca, aby maloletá v počiatočných fázach nebola vystavovaná nejakému tlaku, a teda, aby styk na
začiatku prebiehal v kratšom časovom rozmedzí, a keď si postupne na otca maloletá opätovne zvykne
a stretávanie s ním sa stane prirodzeným, bude sa toto postupne rozširovať.
Matka síce v priebehu konania navonok deklarovala, že ona nebráni v styku otca s maloletou, avšak
súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka už aj pred začatím tohto

súdneho konania mala snahy eliminovať kontakt otca s maloletou, keďže už cca po 9 mesiacoch od
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, v rámci ktorého bol aj upravený styk otca
s maloletou, podala návrh na zmenu úpravy styku, teda jeho zúženie a zároveň žiadala, aby tento
začal prebiehať za jej prítomnosti, čo odôvodňovala nezáujmom dieťaťa, resp. správaním maloletej po
realizácii styku otca s maloletou, avšak tieto tvrdenia matky sa v konaní nepreukázali, keď súd odkazuje

na správu zo psychologickej konzultácie ÚPSVaR Nitra, referát poradensko-psychologických služieb zo
dňa 04.02.2019, ktorá sa uskutočnila s rodičmi a maloletou na podnet Okresného súdu Nitra, v rámci
daného súdneho konania, z ktorej vyplynulo, že pri kontakte maloletej s otcom bez prítomnosti matky
bola pozorovateľná jej radosť, zaujatosť spoločnou hrou, plány na ďalší spoločný čas. A. sa vyjadrovala
vo vzťahu k otcovi, že k nemu rada chodí, rada sa s ním stretáva, a teda z jej rozprávania bolo zjavné,

že vzťah k nemu je pozitívny. Chcela, aby po ňu chodil do škôlky, aby sa s ním stretávala aj na celý deň.
Tieto závery v zásade vyplývajú aj zo správy klinickej psychologičky G. F. G. zo dňa 27.11.2018, ktorú
matka navštívila s maloletou, za účelom riešenia údajných problémov dieťaťa po realizácii styku s otcom,
čo malo byť zrejme podkladom aj pre predmetný podaný návrh na zúženie styku otca s maloletou v roku
2018, avšak aj daná psychologička konštatovala potrebu udržiavať pravidelný kontakt s otcom, aby sa

vytvorila väzba, s tým, že keď bude maloletá väčšia, tento prípadne aj rozšíriť. Súd pritom nemohol
opomenúť fakt, že predmetnú správu matka predložila do konania, avšak v pozmenenej verzii, keď
z nej boli vynechané časti, ktoré by mohli byť na prospech otca maloletej, čo sa súdu javí ako pokus
o zavádzanie súdu, i keď následne matka tvrdila, že existujú 2 verzie tejto správy.
Súd si je vedomý, že pri úprave styku dieťaťa s rodičom je primerane veku potrebné prihliadnuť aj na

názor samotného dieťaťa, pričom maloletá A. pri zisťovaní jej názoru súdom táto uvádzala, že by sa
chcela s otcom stretávať menej, napríklad len na hodinu v sobotu alebo v nedeľu, avšak neuvádzala
žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mala odmietať styk s otcom, resp. uvádzala len vo všeobecnosti,
že jej s ním nie je dobre, „že z neho cíti zlú energiu, cíti sa nervózna, keď je s ním“, čo jednak podľa
názoru súdu nie sú vyjadrenia spontánne 8.ročného dieťaťa, s tým, že pokiaľ mala uviesť, že prečo sa

s ním nechce stretávať vo väčšom rozsahu, odkazovala na konanie otca voči matke, že jej mal nadávať,
resp. sa k nej iným nevhodným spôsobom správať. Súd zastáva názor, že tieto vyjadrenia maloletej
sú podmienené názormi matky maloletej, keď súd napríklad poukazuje na to, že pôvodne maloletá pri
rozhovore s pracovníčkou kolízneho opatrovníka v mesiaci máj 2023 sa bezprostredne vyjadrila v tom
zmysle, že by chcela s otcom tráviť celú nedeľu raz za 2 týždne a následne po cca 3 mesiacoch pri

výsluchu maloletej na pojednávaní v auguste 2023 táto už uvádzala, že by sa s ním chcela stretávať
len na hodinu, s tým, že medzitým nedošlo k žiadnej udalosti, ktorá by mohla ovplyvniť postoj maloletej
takýmto spôsobom.Tieto konštatácie súdu v zásade korešpondujú aj so závermi predmetného znaleckého dokazovania,
z ktorého vyplýva, že matka do vzťahu s maloletou prenáša svoje negatívne vnímanie vzťahu
s exmanželom, čo možno vnímať skôr negatívne, v danej oblasti ich vzťahu a je to v neprospech

maloletého dieťaťa. Rovnako znalec konštatoval, že u matky maloletej boli v minulosti používané
nevhodné vzorce správania a komunikácie s maloletou vo vzťahu k stretávaniu s otcom maloletej.
Súd v tejto súvislosti zastáva názor, že nakoľko maloletá, ktorá absolútnu väčšinu času trávi s matkou
a starými rodičmi z matkinej strany, ak táto minimálne na podvedomej úrovni vníma negatívne emócie
matky voči otcovi, je tým jednoznačne vystavená konfliktu lojality a s tým súvisiaceho pocitu viny, pokiaľ

by ona samotná prejavila záujem o kontakt s otcom vo väčšom rozsahu, pričom aj znalec uviedol,
že maloletá tvrdenia matky a jej postoje vníma nekriticky a rešpektuje jej názor. Podľa názoru súdu
vyjadreniamaloletejadresovanévočiotcovi,žesasnímnechcetakčastostretávať,resp.žebyjejstačilo
sa stretnúť na 2 hodiny v sobotu, že nemusia byť stále spolu a pod., treba vnímať aj v tom kontexte, že sa
maloletá síce snaží takýmto spôsobom prezentovať svoj postoj k danej veci, avšak z bezprostredných
vyjadrení maloletej aj počas rozhovoru so znalcom vyplynulo, že táto skôr otcovi vyčíta, že za ňou

nechodil, neprišiel sa pozrieť na jej preteky, neprišiel na jej narodeniny a pod., hoci maloletá vzhľadom
na svoj vek nie je schopná ešte posúdiť všetky súvislosti v tom zmysle, či otec mal možnosť v danom
čase realizovať kontakt s ňou, s ohľadom na vykonateľný rozsudok týkajúci sa styku otca s maloletou,
čiže napriek vyššie deklarovaným formálnym vyjadreniam maloletej ohľadne rozsahu styku s otcom,
z jej bezprostredných vyjadrení jednoznačne vyplýva, že u nej existuje záujem otca lepšie spoznať, byť

v jeho prítomnosti aj intenzívnejšie, s tým, že je možné, že pokiaľ by tieto svoje túžby priamo formulovala
aj verbálne, môže sa obávať negatívnych reakcií zo strany matky, tak ako to vyplýva aj z predmetného
znaleckého posudku.
Je zrejmé, že matka maloletú pozitívne nemotivuje ohľadne realizácie styku s otcom, keď maloletá
uvádzala, že matka jej k tomu na túto tému nič nehovorí, resp. keď mal prísť, povedala, že len príde,

pričom je evidentné, že vzťahy medzi rodičmi maloletej sú značne narušené, pravdepodobne najmä po
incidente,priktoromdošlokzraneniumatkymaloletej,stým,žematkatietonegatívneemócievočiotcovi
maloletej ešte nespracovala a je evidentné, že maloletej nie sú poskytované kompletné informácie, keď
maloletá vychádza z toho, že otec je zodpovedný za zlomenú ruku matky, hoci táto skutočnosť sa v rámci
trestného konania nepotvrdila.

V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by sa otec voči maloletej akýmkoľvek negatívnym
spôsobom správal, naopak znalec konštatoval, že prechováva k maloletej kladné emócie, vystupuje
v komunikácii s ňou zmierlivo, s túžbou po kontakte s ňou, nekomunikuje s ňou pod nátlakom alebo
s nejakými požiadavkami. Súd má za to, že je právom maloletej, aby mala priestor spoznať otca
a postupne s ním začala tráviť čas, s tým, že tento časový rozsah by sa mal postupne rozširovať

tak, ako to súd vymedzil vo výrokovej časti rozsudku s určením presného časového harmonogramu,
postupne po trojmesačných etapách, čím sledoval najlepší záujem maloletej tak, aby to prebiehalo čo
najprirodzenejším spôsobom, aj s poukazom na odporúčania znalca.
Rozsah styku určený súdom týmto rozhodnutím považuje súd za primeraný na to, aby sa mohol
najprv obnoviť a potom naplno rozvíjať vzájomný citový vzťah otca s maloletou dcérou, čím sa pre otca

a maloletú vytvorí časový priestor na to, aby mohol s dcérou podnikať spoločné aktivity a v neposlednom
rade tým bude zabezpečené aj zachovanie mužského vzoru vo výchove maloletej A., keď súd má za to,
že toto je potrebné pre zdravý psychický vývoj maloletej.
Po období 1,5 roku adaptačného obdobia by sa styk mal realizovať už aj počas školských prázdnin resp.
sviatkov, s tým, že súd ale prihliadol tiež k aktuálnej situácii v tom zmysle, že napríklad počas Vianoc

ponechal maloletú v starostlivosti matky v dňoch 24. a 25.12. každý kalendárny rok, rovnako tak počas
Silvestra a Nového roku, keď vychádzal z aktuálneho stavu ohľadne preferenčného rodiča, ktorým je
matka. Taktiež počas Veľkonočných sviatkov každý rok túto ponechal v starostlivosti matky, vzhľadom
na to, že z konania vyplynulo, že v rámci rodiny matky maloletej sú kresťansky založení, a teda, aby
neboli pretrhané tieto väzby. Pokiaľ ide o letné prázdniny tiež určil rozsah styku otca s maloletou len

v mesiaci júl a august po 10 dní, teda zostáva dostatočný časový priestor na trávenie voľného času a
oddychu aj s matkou resp. rodinou matky, a taktiež aj pre aktivity samotnej maloletej, napríklad trávenia
času v detskom tábore, či s rovesníkmi. Na základe toho v prevyšujúcej časti návrh otca na úpravu styku
s maloletou zamietol.
Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ matka maloletej na poslednom pojednávaní predložila správu klinickej

psychologičky G. O. G., túto súd nepovažoval za objektívnu, keď z nej vyplýva, že psychologička
vychádzala len z vyjadrení a tvrdení matky maloletej bez toho, aby vôbec kontaktovala otca za účelom
toho, aby aj on sa mohol k predmetným záležitostiam nejakým spôsobom vyjadriť, resp. vôbec vyjadriť
súhlas s vyšetrením maloletej, s tým, že je minimálne sporné, či po jednom sedení mohla psychologičkadôjsť k nejakým relevantným záverom, a to tak závažného charakteru, keď konštatovala, že neodporúča
a nevidí dôvod stretávania otca s maloletou, s tým, že takéto postoje sú v rozpore nielen s odporúčaniami
súdneho znalca, ale aj psychológov, ktorí mali možnosť predtým pracovať s maloletou, s tým, že

napríklad súd poukazuje aj na správu klinickej psychologičky G. F. G., ktorá pre objektivizáciu údajov
kontaktovala v rámci návštevy matky aj otca, aby tento sa mohol k predmetným záležitostiam vyjadriť,
a ktorá tiež považovala za dôležité udržiavať pravidelný kontakt otca s maloletou.
Pokiaľ matka maloletej prostredníctvom svojho právneho zástupcu na poslednom pojednávaní navrhla
doplniť dokazovanie výsluchom súdneho znalca, súd tento navrhnutý dôkaz nevykonal, keď mal za

to, že závery vyplývajúce z predmetného znaleckého dokazovania boli jasné, určité, zrozumiteľné, bez
toho, aby bolo potrebné ich nejakým spôsobom ozrejmiť, resp. dovysvetliť formou výsluchu znalca,
pričom takýto dôkaz súd považoval za nadbytočný, keď mal súd za to, že na základe dokazovania,
ktoré v súdenej veci vykonal, mal dostatočne zistený skutkový stav tak, aby mohol vo veci rozhodnúť
v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

11. Súd aj s odkazom na odporúčanie súdneho znalca vyplývajúce zo znaleckého dokazovania,
aby rodičia spolu s maloletou A. absolvovali rodinnú terapiu resp. psychoterapiu, uložil v súlade
s vyššie citovaným ustanovením Zákona o rodine povinnosť rodičom, ako i maloletej A. podrobiť
sa odbornému poradenstvu na špecializovanom pracovisku za podmienok určených vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Toto bolo súdom nariadené za účelom možnosti odstránenia konfliktov medzi

rodičmi a za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie vo vzťahu k starostlivosti o maloletú, čo je
jednoznačne v jej záujme. Toto bolo tiež nariadené aj voči samotnej maloletej za účelom toho, aby sa
odstránili prípadné nevyjasnené negatívne stránky vzťahu maloletej s otcom, ktoré môžu pretrvávať
z minulosti. Týmto spôsobom by mal byť poskytnutý rodičom maloletej, ako i samotnej maloletej, priestor
na to, aby výsledkom tohto procesu bolo vysporiadanie sa s niektorými nespracovanými udalosťami

v ich spoločnej minulosti a vzájomné odpustenie, keďže sa v súčasnosti javí, že medzi rodičmi stále
pretrvávajú negatívne emócie, ktorých obeťou je však primárne ich maloletá dcéra. Súd pri tomto
svojom rozhodnutí rešpektoval predovšetkým záujem maloletej, aby vyrastala v atmosfére šťastia, lásky,
porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby výchova oboch rodičov smerovala k pozitívnemu
rozvoju jej osobnosti, rozumových a fyzických schopností, mravnému a sociálnemu rozvoju, a aby boli

rešpektované všetky jej práva garantované v Dohovore o právach dieťaťa. Uvedené by mali mať na
zreteli obaja rodičia, ku ktorým má dieťa citový vzťah a zaslúži si preto, aby rodičia vo vzájomných
vzťahoch sa vyvarovali konfliktom, ktoré si možno kladie za vinu i samotné dieťa.

12. Súd bol toho názoru, že najvhodnejšie a v najlepšom záujme pre maloletú by bolo, aby sa odborné

psychologické poradenstvo začalo realizovať spolu s postupným rozširovaním styku otca s maloletou,
čo by však vyžadovalo, aby rodičia uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne rozsahu úpravy styku otca
smaloletou,načovšakmatkamaloletejnereflektovala,atedasúdnemalinúmožnosťakoautoritatívnym
súdnym rozhodnutím upraviť rozsah styku otca s maloletou. Súd však dáva do pozornosti obom rodičom
maloletej možnosť aj na dobrovoľnej báze realizovať predmetnú psychologickú intervenciu tak, aby sa

aj s maloletou začalo pracovať pod odborným vedením a tým sa najmä vo vzťahu k maloletej čo najviac
uľahčila prvotná fáza obnovy vzťahu otca s maloletou.

13. Za aktuálnej situácie, kým nenadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť toto súdne rozhodnutie,
má otec možnosť realizovať styk s maloletou podľa doteraz právoplatného a vykonateľného súdneho

rozhodnutia, t.j. vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Nitra, vydaného v rámci konania
sp.zn.13P/292/2018, čo bolo otcovi odporúčané aj psychologičkou F. B. v rámci poradensko-
psychologického procesu na základe nariadeného výchovného opatrenia tak, aby aj maloletá opätovne
pocítila záujem otca o jej osobu, pričom samozrejme otec môže tento rozsah úpravy styku prispôsobiť
požiadavkám maloletej, v tom zmysle, že sa na začiatku nebude realizovať napríklad počas celých 9

hodín, keď aj v zmysle záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že otec je schopný reflektovať na
potreby maloletej a nevyvíjať na ňu neprimeraný nátlak, s tým, že v prípade, ak toto súdne rozhodnutie
v súdenej veci nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, by podľa názoru súdu bolo v najlepšom
záujme maloletej, aby otec ho začal v plnom rozsahu využívať, čím by sa docielilo, že maloletej bude
umožnené využiť v celom rozsahu dané prechodné obdobie na postupné rozširovanie styku s otcom

atýmsavytvorípreňumožnosťstoutosituáciousastotožniť.Zároveňbyotecmalrešpektovaťajželania
maloletej, aby sa až postupne nadväzoval resp. obnovil vzťah s rodinou otca tak, aby všetky zmeny,
ktoré nastanú, neboli náhle a maloletá mala časový priestor sa so všetkými týmito novými skutočnosťami
vnútornevysporiadať.Vkonečnomdôsledkujealevhodnéočakávať,žebysamaldobudúcnostiobnoviťaj vzťah so starými rodičmi z otcovej strany, prípadne po určitom primeranom čase nadviazať aj vzťah
aspoň v nejakom rozsahu s jeho novou rodinou vrátane nevlastného súrodenca, pokiaľ postupom času
o to samotná maloletá prejaví záujem, keďže v zásade platí, že rozvíjanie rodinných vzťahov aj v rámci

širšej rodiny je vždy na prospech maloletých detí.

14. Podľa § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.
Podľa § 58 ods. 1 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 58 ods. 2 C.m.p., o nároku štátu na náhradu trov konania a o výške náhrady trov konania štátu
môže súd rozhodnúť samostatným uznesením aj po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Civilného

mimosporového poriadku, keď žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania,
nakoľko pre iné rozhodnutie nezistil dôvody.

15. Týmto rozhodnutím súd rozhodol aj o trovách konania štátu v zmysle vyššie citovaných ustanovení
Civilného mimosporového poriadku tak, že zaviazal oboch rodičov maloletého dieťaťa na ich úhradu

v príslušných sumách, s poukazom na uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k.10P/95/2023-203 zo dňa
10.10.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2023, ktorým súd nariadil znalecké dokazovanie
súdnou znalkyňou PhDr. Ľubicou Šorlovou, znalcom z odboru psychológia, odvetvia poradenská
psychológia, s miestom výkonu činnosti R.Jašíka 158/8, Partizánske, a ktorým zároveň okrem iného
uložil rodičom povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu každému v sume 400,- EUR do 3 dní od

právoplatnosti tohto uznesenia na účet SR - Okresného súdu Zvolen. Otec maloletého dieťaťa zložil dňa
14.11.2023 platbu na účet Okresného súdu Zvolen vo výške 400,- EUR z titulu preddavkov v súdnom
konaní. Matka preddavok nezložila.

16. Tunajší súd následne uznesením zo dňa 31.10.2024 č.k.10P/95/2023-232, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 14.12.2024, odvolal z vykonania znaleckého dokazovania nariadeného uznesením
č.k.10P/95/2023-203 zo dňa 10.10.2023 znalkyňu PhDr. Ľubicu Šorlovú a na vykonanie znaleckého
dokazovania ustanovil znalca z odboru psychológia, odvetvia poradenská psychológia Mgr. Ivana
Moravčíka, s miestom výkonu činnosti Divina-Lúky 97, Divina, pričom v ostatných častiach zostalo
uznesenie tunajšieho súdu č.k.10P/95/2023-203 zo dňa 10.10.2023 nezmenené.

17. Tunajší súd zároveň uznesením sp.zn.10P/95/2023-387 zo dňa 08.04.2025, právoplatným dňa
08.05.2025 priznal znalcovi Mgr. Ivanovi Moravčíkovi znalečné v sume 1.125,44 EUR, pričom zároveň
upravil účtovné oddelenie tunajšieho súdu, aby bezodkladne po právoplatnosti tohto uznesenia
poukázaloznalcovipriznanéznalečnézpreddavku natrovydôkazuzloženéhootcomzpoložkydenníka:

D14, položky registra: 115, rok: 2023, v sume 400,- EUR a z rozpočtových prostriedkov štátu v sume
725,44 EUR na tam uvedený bankový účet. Tým vznikli trovy konania štátu v sume 725,44 EUR.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal oboch rodičov maloletého dieťaťa uhradiť
sumu znalečného, ktorá bola preddavkovo uhradená z rozpočtových prostriedkov štátu vo výške

725,44 EUR, pričom u otca maloletého dieťaťa súd zohľadnil preddavok, ktorý už otec uhradil na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 400,- EUR. Pokiaľ sa týka matky maloletého dieťaťa tá preddavok na
trovy znaleckého dokazovania v sume 400,- EUR nezaplatila.
Znalečné spolu tvorí suma 1.125,44 EUR, preto každý z rodičov by mal zaplatiť polovicu t. j. sumu 562,72
EUR, pričom pri otcovi súd zohľadnil ním zaplatený preddavok v sume 400,- EUR, teda otec je povinný

zaplatiť trovy konania štátu v sume 162,72 EUR a matka v sume 562,72 EUR.

19.Prirozhodovaníonárokuštátunanáhradutrovkonaniavrátanevýškynáhradytrovkonaniaštátusúd
analogicky aplikoval aj ustanovenie § 49 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, nakoľko znalecké
dokazovanie bolo nariadené za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu, čo bolo v záujme oboch

rodičov, ako i maloletého dieťaťa, a preto súd má za to, že obaja rodičia by mali v rovnakej výške sa
podieľať na nákladoch súvisiacich s vykonaným znaleckým dokazovaním, keď zároveň prihliadol k tomu,
že v tomto type konaní sa ani pri nároku na náhradu trov konania v zásade neaplikuje kritérium úspechu
v konaní.Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd uložil obom rodičom maloletého dieťaťa povinnosť
nahradiť trovy konania štátu vzniknuté v súvislosti s predmetným znaleckým dokazovaním, ale v odlišnej
výške, čím v konečnom dôsledku sa docieli, že obaja rodičia budú znášať výdavky znaleckého

dokazovania v polovici.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli

uplatnené (§ 63 C.m.p.),
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená

starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému
alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..