Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/44/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106400
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106400.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša a členiek

senátu JUDr. Miroslavy Štefčekovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej,
v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. - E., právne zastúpený:
AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému:
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom
Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ TARGEThome s. r. o., so sídlom
Jána Milca 789/9, 010 01 Žilina, IČO: 53 685 784, právne zastúpený: Advokátska kancelária Uhrina
s. r. o., so sídlom Bezručova 1, 811 09 Bratislava, IČO: 54 671 337, 2/ Obec Rakovo, so sídlom

Rakovo 8, 038 42 Rakovo, IČO: 00 647 365, 3/ Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom
v Martine, so sídlom Kuzmányho 27, 036 80 Martin a 4/ Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o
životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia kraja, so sídlom
Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-
ZA-OOP3-2023/014298-002 zo dňa 6. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Navrhovateľ TARGEThome s. r. o. (ďalej ako „navrhovateľ“ alebo „ďalší účastník konania 1/“) doručil
dňa 30.05.2022 Okresnému úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej ako „orgán
verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový správny orgán“) podľa § 18 ods. 2 písm. d) a

podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 24/2006
Z. z.“) Oznámenie o zmene navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III.“. Predmetom
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti bola navrhovaná výstavba 45 rodinných domov na ploche,
ktoránadväzujenaužexistujúcuzástavbupriľahlejzónyobcevsúladesúzemnýmplánomObceRakovo
(2018), ktorá už bola v minulosti povolená. Orgán verejnej správy prvého stupňa oznámil všetkým
známym účastníkom konania, že dňom doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti sa začalo

podľa § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „Správny poriadok“), správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na
životné prostredie. Zároveň zverejnil oznámenie o predložení zmeny navrhovanej činnosti podľa § 29
ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. a informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24 /2006 Z. z. nawebovom sídle ministerstva a zaslal žiadosť o stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti
rezortnému orgánu (Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky), povoľujúcemu orgánu (Obec
Rakovo a Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy),

dotknutým orgánom a dotknutej obci - Obec Rakovo. Činnosť, ktorú plánoval ďalší účastník konania
1/ realizovať svojím rozsahom patrila podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. do kapitoly č. 9
infraštruktúra, položka č. 16 projekty rozvoja obcí vrátane a) pozemných stavieb alebo ich súborov
(komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto prílohy v zastavanom území od 10 000 m2
podlahovej plochy, časť B - zisťovacie konanie.

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa v zisťovacom konaní rozhodnutím č.
OU-MP-OSZP-2022/009167-030-Ha zo dňa 31.10.2022 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“) podľa § 29 ods. 2 a § 29 ods. 11 zákona
č. 24/2006 Z. z. a § 46, § 47 Správneho poriadku po vykonaní zisťovacieho konania pre zmenu
navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III.“ navrhovateľa rozhodol tak, že zmena

navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III.“ uvedená v predloženom oznámení o zmene
navrhovanej činnosti, ktorá sa bude realizovať v katastrálnom území F., okres Martin, Žilinský kraj
na parc. reg. KN-C 143/1 - 143/20, 375/3 - 375/31, 348/1, 348/2, 141, 469, 373/2, 347, sa nebude
posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Zároveň podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. určil
podmienky na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie

špecifikované pod bodom 1. až 8. tohto rozhodnutia. V rozhodnutí konštatoval, že posúdil zmeny
navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu zmeny navrhovanej činnosti, miesta vykonávania
zmeny navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov
a do úvahy vzal súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Orgán verejnej správy prvého
stupňa poukázal na to, že pri posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti z hľadiska predpokladaných

vplyvov na životné prostredie a zvažovaní ďalšieho postupu sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z., uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, ktorá je transpozíciou prílohy
č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné
prostredie. Orgán verejnej správy prvého stupňa vyhodnotil, že vplyvy na životné prostredie a zdravie
obyvateľstva možno z hľadiska druhu predpokladaného rozsahu a intenzity hodnotiť ako málo významné

a je možné ich eliminovať za predpokladu dodržania podmienok uvedených vo výroku rozhodnutia.
Uzavrel, že na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej
činnosti, zhodnotenia stavu životného prostredia v záujmovom území, doručených stanovísk orgánov
štátnej správy, pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov a vhodných technických a
bezpečnostných opatrení, nebude zmena navrhovanej činnosti predstavovať taký zásah do životného

prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov.

3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia, porušenia zásady materiálnej pravdy, nedostatočne zisteného
skutkového stavu, podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ako aj z

dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia.

4. Odvolací orgán - Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov (ďalej ako „žalovaný“
alebo „odvolací orgán“) rozhodnutím č. OU-ZA-OOP3-2023/014298-002 zo dňa 06.09.2023 (ďalej
ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal
zkomplexnýchvýsledkovzisťovaciehokonaniaakeďžepovoľujúciorgánadotknutéorgánynepoukázali
na očakávané zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia,
vyslovili vo svojich stanoviskách názor, že odporúčajú ukončiť proces posudzovania v zisťovacom
konaní. Zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti podľa odvolacieho

orgánu vyplynulo, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za následok významné
zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území oproti existujúcemu
stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Ďalej uviedol, že orgán
verejnej správy prvého stupňa posúdil zmenu navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu zmeny
navrhovanej činnosti, miesta vykonávania zmeny navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov

naživotnéprostredie,atoajkumulatívnych,vrátanevplyvovnazdravieobyvateľov,pričomvzaldoúvahy
súčasný stav životného prostredia v dotknutom území a podľa odvolacieho orgánu použil pri svojom
rozhodovaní primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z. z. Na
základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, vyjadrenísubjektov konania, zistenia stavu z hľadiska zhodnotenia povahy a rozsahu zmeny navrhovanej
činnosti, miesta vykonávania zmeny navrhovanej činnosti, najmä jeho únosného zaťaženia a ochrany
poskytovanej podľa osobitných predpisov, významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a

zdravie obyvateľstva, súladu s územno-plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti, správne dospel podľa odvolacieho orgánu, orgán verejnej správy prvého
stupňa k záveru o tom, že zmena navrhovanej činnosti neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva
a oprávnené záujmy subjektu konania a že boli splnené podmienky podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

Správna žaloba

5. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou v znení jej opravy zo dňa 06.12.2023 doručenej
dňa 08.12.2023 a zo dňa 06.12.2023 doručenej dňa 07.03.2024 domáhal preskúmania zákonnosti
a zrušenia napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie

prvostupňovému správnemu orgánu, ako aj zrušenia stanovísk Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva so sídlom v Martine č. RÚVZMP/HZP/1864/4022/2022 zo dňa 15.06.2022 (ďalej ako
„Regionálny úrad verejného zdravotníctva“ alebo „ďalší účastník konania 3/“) a Okresného úradu Žilina,
odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia kraja č. OU-ZA-OSZP1/2022/030722-004/Buk zo dňa 20.07.2022 (ďalej ako „Okresný úrad

Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie“ alebo „ďalší účastník konania 4/“). Uviedol, že dôvody
na zrušenie vydaných rozhodnutí spočívajú v dôvodoch uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e) f)
a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“). Návrh na zrušenie záväzných
stanovísk dotknutých orgánov odôvodnil § 3 písm. p) zákona č. 24/2006 Z. z. v spojení s § 27 ods. 1
SSP a § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP. Žalobca konštatoval, že žalovaný a prvostupňový správny

orgán porušili právom chránený verejný záujem na materiálnej ochrane životného prostredia, hmotné
právo žalobcu a práva obyvateľov obce Príbovce, obce Benice, obce Rakovo a ostatných miest a obcí
Turca na priaznivé životné prostredie, na základe čoho žalobca ako zainteresovaná verejnosť uplatnil
svoje oprávnenie na materiálnu ochranu životného prostredia, ako aj súdnu ochranu hmotného práva
na priaznivé životné prostredie ostatných obyvateľov Turca.

6. Žalobca k námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu a rozporu skutkového stavu
napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s administratívnymi spismi poukázal na: a)
krajinné a prírodné hodnoty dotknutého územia a ich relevantnosť pre posúdenie zmien navrhovanej
činnosti , b) relevantnosť stavu poznania pre posúdenie splnenia povinnosti riadneho zistenia

skutkového stavu (zásada materiálnej pravdy), c) základné charakteristiky IBV Rakovo III. ako satelitnej
dediny, d) absenciu riadneho a komplexného posúdenia vplyvu IBV Rakovo III. na krajinné a prírodné
hodnoty dotknutého územia, e) krajinársku hodnota Turčianskej záhradky a absenciu vyhodnotenia
vplyvu výstavby IBV Rakovo III. na krajinnú scenériu, f) absenciu riadneho a komplexného posúdenia
vplyvu IBV Rakovo III. na životné prostredie spoločne s výstavbou iných satelitných dedín v širšom

okolí a s výstavbou B. G. B. F., g) nevyhodnotenie záberu poľnohospodárskej pôdy , h) regionálny
územný systém ekologickej stability, i) posudzované územie má byť pre účely hlukovej štúdie zaradené
do II. kategórie namiesto navrhovateľom uvádzanej III. kategórie, j) celkový rozpor vo využití dotknutého
územia pre IBV vzhľadom na zámer inej navrhovanej činnosti - B. B. F.. Poukázal na ním predložené
prílohy - článok z H. I. „Škodiť budúcnosti by malo byť nelegálne, tvrdí autor knihy o klimatickej kríze.“ zo

dňa 27.07.2022 a článok z H. I. „Ako sa mení Bratislava a jej okolie: Mapy a dáta ukazujú, ako sa nafúkli
satelity a kam až zašla výstavba.“ zo dňa 15.05.2023, ktoré podľa žalobcu preukazujú súčasný stav
poznania, ktorý bol podľa žalobcu relevantný pre prvostupňový orgán a žalovaného pri rozhodovaní o
zámere IBV Rakovo III. Poukázal na to, že v prípade zámeru IBV Rakovo III. sa vo svojej podstate jedná
o vybudovanie celej jednej novej dediny - výstavby nového Rakova, ktorá dedina má byť vybudovaná

v poli a vyžaduje záber poľnohospodárskej pôdy. Zdôraznil, že prvostupňový orgán a žalovaný po
riadnej identifikácii pravdepodobných vplyvov IBV Rakovo III. na krajinný obraz mali vzhľadom na
identifikované pravdepodobné vplyvy rozhodnúť o tom, že IBV Rakovo III. podlieha posudzovaniu
vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. alebo po riadnom zistení a vyhodnotení
vplyvov minimálne určiť zmierňujúce opatrenia podľa § 29 ods. 13 uvedeného zákona. Konštatoval, že

bez vizualizácie posúdenie nebolo možné, čo bolo zásadnou vadou oznámenia a v konečnom dôsledku
aj porušením zásady materiálnej pravdy. Keďže prvostupňový orgán ani žalovaný nepožadovali od
navrhovateľa žiadne bližšie informácie o rodinných domoch, podľa žalobcu neboli orgány schopné
riadne zistiť skutkový stav, t. j. identifikovať pravdepodobné vplyvy výstavby na krajinný obraz a aniurčiť žiadne zmierňujúce opatrenia. Prvostupňový orgán a žalovaný pri opise pravdepodobného vplyvu
navrhovanej činnosti na krajinnú scenériu podľa žalobcu nevychádzali z riadne zisteného skutkového
stavu, pretože v administratívnom spise chýbajú akékoľvek relevantné podklady a závery obsiahnuté v

rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu sú preto obyčajnými hypotézami. Tiež konštatoval, že
orgány sa nezaoberali pravdepodobnosťou výstavby nepriehľadných betónových a murovaných plotov
obyvateľov týchto rodinných domov v snahe chrániť svoje súkromie, ktoré by mali významný negatívny
vplyv rodinných domov na celkový krajinný obraz. Podľa žalobcu pri vyhodnotení vplyvu navrhovanej
činnosti na krajinnú scenériu boli prvostupňový orgán aj žalovaný povinní aplikovať aj záväzné regulatívy

funkčného a priestorového usporiadania územia uvedené v 4. kapitole záväznej časti v súčasnosti
platného Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja, a keďže tieto nevzali pri svojom
rozhodovaní do úvahy, nemohli podľa žalobcu riadne zistiť skutkový stav a ani kvalifikovane rozhodnúť,
či sa IBV Rakovo III. má alebo nemá ďalej posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a vo výsledku
neuložili žiadne zmierňujúce opatrenia týkajúce sa vplyvu tejto činnosti na krajinnú scenériu. Žalobca
uviedol,žeprvostupňovýorgánsúčasnesozisťovacímkonanímvovzťahukIBVRakovoIIIuskutočňoval

a aj uskutočňuje zisťovacie konanie k výstavbe s názvom IBV TRI DUBY - KARLOVÁ. Podľa žalobcu
boli žalovaný a prvostupňový orgán povinní posúdiť synergické a kumulatívne vplyvy výstavby značného
počtu rodinných domov, aké predstavujú oba tieto projekty dohromady na životné prostredie dotknutého
územia, čo sa nestalo. Rovnako nevyhodnotili kumulatívne vplyvy IBV Rakovo III. na životné prostredie
spolu s výstavbou a prevádzkou logistického centra B. F., ktoré má byť najväčším skladom spoločnosti

B. J. K. a vôbec sa nevenovali vplyvu výstavby a prevádzky tohto skladu na obytné funkcie IBV Rakovo
III. a na psychické a fyzické zdravie jeho obyvateľov. V rozhodnutiach správnych orgánov podľa žalobcu
nedošlo k riadnemu vyhodnoteniu záberu kvalitnej poľnohospodárskej pôdy na účely výstavby IBV
Rakovo III a vplyvu tohto záberu na ekologickú stabilitu daného územia. Žalobca ďalej poukázal na
nedostatky predloženej hlukovej štúdie a skutočnosť, že IBV Rakovo III. bolo potrebné na účely hlukovej

štúdie zaradiť do II. kategórie namiesto III. kategórie Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. 237/2009 Z. z., ktorou sa dopĺňa Vyhláška č. 549/2007 Z. z.

7. Žalobca tiež namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci

samej. Konštatoval, že prvostupňový orgán ukončil zverejnenie prvostupňového rozhodnutia zvesením
zo svojho webového sídla i zo svojej úradnej tabule už po 15 dňoch, pričom samotný akt zvesenia
zverejnenia prvostupňového rozhodnutia z webového sídla bol nezákonný s poukazom na § 24 ods. 4
v spojení s § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie malo zostať zverejnené
na webovom sídle žalovaného aj po uplynutí prvých 15 dní. Poukázal na to, že slovo „zverejnenie“

neponecháva pochybnosť o tom, že verejnosť musí mať aj po uplynutí prvých 15 dní vždy prístup k
prvostupňovému rozhodnutiu priamo na webovom sídle žalovaného tak, aby sa o ňom mohla reálne
dozvedieť a na základe tejto znalosti aj uplatniť svoje právo na odvolanie podľa § 24 ods. 4 zákona
č. 24/2006 Z. z. Porušenie tejto povinnosti podľa žalobcu mohlo mať ako priamy následok vydanie
nezákonného napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia v rozpore so základnou zásadou

správneho konania - zásadou materiálnej pravdy.

8. Žalobca tiež namietal že záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o
životné prostredie, č. OU-ZA-OSZP1/2022/030722 - 004/Buk zo dňa 20.07.2022 a záväzné stanovisko
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RÚVZMT/HZP/1864/4022/2022 zo dňa 15.06.2022

sú nepreskúmateľné v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) v spojení s ods. 3 písm. b) a ods. 4 SSP,
respektíve vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci podľa § 191 ods. 1 písm. e)
a f) SSP. Žalobca v kontexte uvedeného poukázal na ustanovenie § 67 písm. f) zákona o ochrane
prírody a krajiny, ako aj § 9 ods. 3 veta prvá a § 9 ods. 1 písm. w) tohto zákona, z ktorých podľa
žalobcu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový orgán aj žalovaný sú viazaný obsahom tohto záväzného

stanoviska. Konštatoval, že záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné
prostredie zo dňa 20.07.2022 bolo arbitrárne, pretože neuvádzalo žiadne skutkové ani právne dôvody,
prečo by navrhovaná činnosť IBV Rakovo III. nemala byť plnohodnotne posúdená podľa zákona č.
24/2006 Z. z., na základe čoho bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Alternatívne podľa
žalobcu vychádza toto stanovisko z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo vzťahu k záväznému

stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 15.06.2022 žalobca poukázal na § 6
ods. 3 písm. c) a § 13 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejako„zákonč.355/2007Z.z.“).
Konštatoval, že z týchto ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z. vyplýva, že prvostupňový orgán aj žalovanýboli viazaní obsahom uvedeného stanoviska, ktoré však bolo arbitrárne, pretože neuvádzalo žiadne
skutkové dôvody, prečo Regionálny úrad verejného zdravotníctva nepredpokladá vznik negatívnych
vplyvov na životné prostredie, na zdravie ľudí, respektíve, ak výskyt negatívnych dopadov predpokladá,

akých konkrétne a ako ich navrhuje eliminovať alebo znížiť navrhnutými podmienkami s uvedením
dôvodnosti týchto podmienok. Tiež uviedol, že toto stanovisko neobsahovalo právne dôvody, prečo by
navrhovaná činnosť IBV Rakovo III. nemala byť plnohodnotne posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.
z., na základe čoho bolo stanovisko nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Alternatívne uviedol, že
stanovisko vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP.

9. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že z dôvodu nedostatočného
zistenia riadneho skutkového stavu prvostupňovým orgánom, žalovaným a Regionálnym úradom
verejného zdravotníctva, prvostupňový orgán, ako aj žalovaný nevyhnutne dospeli k nesprávnemu
právnemu záveru, keď rozhodli, že IBV Rakovo III. sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006
Z. z., respektíve uložili nedostatočné zmierňujúce opatrenia. Zdôraznil, že mnohé významné negatívne

vplyvy tejto činnosti na životné prostredie boli v oznámení navrhovateľa činnosti buď úplne vynechané
alebo len vyhýbavo zmienené a vyhodnotenie týchto vplyvov prvostupňovým orgánom ako aj žalovaným
bolo nedostatočné a povrchné.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 4/

10. Ďalší účastník konania 4/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.03.2024 uviedol, že vydal
záväzné stanovisko č. OU-ZA-OSZP1/2022/030722-004/Buk zo dňa 20.07.2022 podľa § 9 ods. 1
písm. w) zákona č. 543/2022 Z. z., ktoré vydal v súlade s odborným stanoviskom Správy NP Veľká
Fatra č. NPVF/291/001-2022 zo dňa 19.07.2022, ktorá uviedla, že predkladaný projekt IBV Rakovo

– etapa III., nezasahuje do územia sústavy NATURA 2000 a súhlasí s realizáciou. Konštatoval, že v
záväznom stanovisku uviedol, že na základe zistených podkladov IBV Rakovo – etapa III., predmetná
navrhovaná činnosť nepožaduje ďalšie posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a na základe
zisteného skutkového stavu vydal záväzné stanovisko, ktoré považuje aj naďalej za vecne správne a
opodstatnené.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 3/

11. Ďalší účastník konania 3/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.04.2024 ku konštatovaniu žalobcu
o arbitrárnosti jeho stanoviska uviedol, že text uvedený žalobcom je irelevantný z dôvodu, že žalobca

predpokladá a dopredu mu bez ďalšieho preskúmania prisudzuje konanie: „RÚVZM nepredpokladá
vznik negatívnych vplyvov na životné prostredie, predovšetkým na zdravie ľudí, resp. ak výskyt nijakých
negatívnych dopadov predpokladá, akých konkrétne ...“ Konštatoval, že vydal odborné stanovisko zo
dňa 15.06.2022, v ktorom nie je vyjadrený súhlas, resp. nesúhlas so zmenou navrhovanej činnosti
IBV RAKOVO – VÝCHOD ETAPA III. a zo stanoviska vyplývajú podmienky, ktoré z hľadiska primárnej

ochrany, podpory a rozvoja zdravia obyvateľstva vo vzťahu k zmene navrhovanej činnosti vzniesol.
Ďalej v stanovisku uviedol, že z pohľadu ochrany, podpory a rozvoja verejného zdravia a verejného
zdravotníctva a zabezpečenia zdravých životných a pracovných podmienok je potrebné komplexne
akceptovať a rešpektovať ustanovenia zákona č. 355/2007 Z. z. Ďalší účastník konania 3/ zdôraznil,
že sa riadne a zodpovedne zmenou navrhovanej činnosti v dotknutom území zaoberal, oboznámil sa a

preskúmal poskytnutý podklad (hluková štúdia IBV Rakovo, vypracovaný spoločnosťou VibroAkustika,
s.r.o.) vyhotovený odborne spôsobilými osobami a navrhované riešenia a opatrenia v danom území.
Poukázalnato,žezvážilajprípadnýmožnývýskytfaktorovživotnéhoprostredia(hlukzdopravyaziných
zdrojov),ktorébymohliovplyvňovaťživotnéprostredienavrhovanejčinnostiaktorébudúďalejzhľadiska
vplyvu na zdravie obyvateľov dotknutého územia riešené v príslušnom schvaľovacom procese. Ďalej

uviedol, že zmenu navrhovanej činnosti IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III. nepožaduje posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Konštatoval, že v kompetencii orgánov verejného zdravotníctva je
požadovať posudzovanie vplyvov na verejné zdravie podľa § 68 ods. 3 písm. c) zákona č. 355/2007
Z. z. a súčasťou hodnotenia sú podporné štúdie spracované za účelom zhodnotenia konkrétneho
zdravotného rizika súvisiaceho s navrhovanou činnosťou (hluková štúdia IBV Rakovo, Protokol:

Si_003_2022/N, ktorá posudzovala akustické pomery v záujmovom území pre IBV Rakovo od emisií
hluku z mobilných zdrojov pozemnej dopravy a stacionárnych zdrojov v troch variantoch). Ďalší účastník
konania 3/ poukázal na to, že v odbornom stanovisku v súvislosti so zaradením územia do III. kategórie
uviedol, že hlukové zaťaženie v záujmovom území pre navrhovanú činnosť IBV Rakovo je potrebnéposudzovať pre prislúchajúcu kategóriu územia (t. j. prioritne II. kategória územia, nakoľko ide o obytné
priestory), ktorá skutočnosť bola zohľadnená v podmienke uvedenej v bode 1 písm. a) odborného
stanoviska. Zdôraznil, že nie je zhotoviteľom hlukovej štúdie a za jej vypracovanie zodpovedá zhotoviteľ

ako odborne spôsobilá osoba.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.04.2024 poukázal na priebeh administratívneho

konania a navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 190 SSP.
Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci tak, ako to uviedol v napadnutom rozhodnutí
a poukázal na to, že ním vydané rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a je po formálnej a
obsahovej stránke správne. Konštatoval, že námietky a skutočnosti uvádzané v žalobe považuje za
nedôvodné a účelové.

13. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o tom, že „žalovaný svojím nezákonným napadnutým rozhodnutím
a tiež prvostupňový orgán svojím prvostupňovým rozhodnutím, a to všetkými výrokmi napadnutého
rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia, porušil právom chránený verejný záujem na materiálnej
ochrane životného prostredia a tým tiež hmotné právo žalobcu a práva obyvateľov obce Príbovce, obce
Benice, obce Rakovo a ostatných miest a obcí Turca na priaznivé životné prostredie.“ Konštatoval, že

žalobca vymenoval ustanovenia právnych predpisov bez toho, aby uviedol, akým spôsobom mali byť
zo strany žalovaného porušené práva vo vzťahu ku konkrétnej zmene navrhovanej činnosti. Uviedol,
že skutkový a právny stav bol v prejednávanej veci dostatočne zistený a boli zaobstarané potrebné
podklady pre rozhodnutie tak, aby boli spoľahlivým podkladom pre posúdenie veci, pričom prvostupňové
rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené. Žalovaný poukázal na to, že výrok prvostupňového

rozhodnutia spĺňa zákonom požadované náležitosti podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku a § 29
ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. a výrok je jednoznačný, zrozumiteľný a preskúmateľný. Žalovaný
pokladal aj odôvodnenie prvostupňového orgánu za dostatočné, zrozumiteľné a preskúmateľné, s tým,
že prvostupňový orgán sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal všetkými doručenými námietkami a
pripomienkami dotknutých orgánov aj dotknutej verejnosti.

14. K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu uviedol, že v súlade s § 32 ods. 1 Správneho
poriadku prvostupňový orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstaral
potrebné podklady pre rozhodnutie, a s podobnými námietkami a pripomienkami žalobcu sa dostatočne
vysporiadal, s čím sa v plnom rozsahu stotožnil aj žalovaný. Prvostupňový orgán podľa žalovaného

spoľahlivo zistil skutkový stav a poskytol dostatočný podklad, aby bolo možné objektívne posúdiť
a zhodnotiť vplyv zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a následne vydať rozhodnutie
o tom, že zmeny v navrhovanej činnosti nie je potrebné ďalej posudzovať. Žalovaný sa nestotožnil
s tvrdením žalobcu o rozpore skutkového stavu s administratívnymi spismi, keď príslušný orgán
vychádzal z komplexných výsledkov zisťovacieho konania. Žalovaný poukázal na to, že zo zhodnotenia

predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti vyplynulo, že sa nepredpokladajú také negatívne
vplyvy, ktoré by mali za následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov
v záujmovom území oproti existujúcemu stavu, ktoré by bolo potrebné ďalej posudzovať podľa zákona
č. 24/2006 Z. z. Vplyvy na krajinnú scenériu popísané v kapitole IV.8 oznámenia o zmene navrhovanej
činnosti vzhľadom na rozsah a charakter navrhovanej činnosti považoval za dostatočné. Poukázal na to,

že nevyhnutnou podmienkou na realizáciu navrhovanej zmeny činnosti je nutnosť súladu so schváleným
Územným plánom obce Rakovo, ktorý nesmie byť prijatý a schválený v rozpore s Územným plánom
regiónu Žilinského kraja. Zároveň uviedol, že význam očakávaných vplyvov sa posudzuje vo vzťahu ku
kritériám, povahe a rozsahu zmeny navrhovanej činnosti, miesta vykonávania činnosti s prihliadnutím
najmä na kumuláciu vplyvu s vplyvom iných existujúcich alebo schválených činností. Žalovaný uviedol,

že Obecné zastupiteľstvo v Rakove prijalo dňa 01.08.2018 Uznesenie č. 33/2018 a schválilo VZN 1/2018
- Nariadenie o záväznej časti Územného plánu obce Rakovo. Dňa 19.08.2021 nadobudlo účinnosť VZN
1/2021 - Nariadenie o záväznej časti Zmeny a Doplnku č. 1 Územného plánu obce Rakovo, schválené
uznesením Obecného zastupiteľstva v Rakove č. 25/2021 zo dňa 01.08.2021. Zdôraznil, že v textovej a
grafickej časti Územného plánu Obce Rakovo je územie, ktoré je riešené v tejto projektovej dokumentácii

„IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III.“ z priestorového a funkčného hľadiska označené ako „B1“ - obytné
plochy z rodinných domov a riešená lokalita priamo nadväzuje na už schválený návrh „IBV Rakovo -
Východ“ a rešpektuje všetky záväzné časti platného Územného plánu Obce Rakovo a platné VZN Obce
Rakovo.15. Poukázal na to, že dopravné napojenie IBV RAKOVO VÝCHOD - ETAPA III. a B. G. B. je rozdielne,
pričomnavrhovanálokalitaIBVRAKOVOVÝCHOD-ETAPAIII.akoajnavrhovanéB.G.B.,súvsúlades

platným Územným plánom Obce Rakovo. Tiež zdôraznil, že vyhodnotenie záberov, kvality pôdy, vplyvov
na ekologickú stabilitu, bolo v dostatočnom rozsahu spracované v príslušných kapitolách oznámenia
o zmene navrhovanej činnosti a v riešenom území neboli identifikované pôdy, ktoré by boli zaradené
v zmysle NV č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy,
medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v rámci katastrálneho územia Obce Rakovo. Vo vzťahu k

ozeleneniu celého územia uviedol, že táto činnosť by mala byť regulovaná v rámci platného územného
plánu obce, kde sú v záväznej časti stanovené regulatívy pre konkrétne plochy a navrhované činnosti.

16. K námietke žalobcu o zaradení posudzovaného územia pre účely hlukovej štúdie do II. kategórie
namiesto navrhovateľom uvádzanej III. kategórie uviedol, že výrok rozhodnutia obsahuje podmienky pre
eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, ktoré vzniesli

formou pripomienok dotknuté orgány - Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Okresný úrad Žilina,
odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a rezortný orgán Ministerstvo dopravy a výstavby
Slovenskej republiky. V kontexte uvedeného poukázal na podmienku č. 3 a stanovisko Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán pri svojom rozhodovaní
prihliadalnastanoviskádotknutýchorgánovdoručenýchkoznámeniuozmenenavrhovanejčinnostiapri

konečnom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona
č. 24/2006 Z. z. Na základe preskúmania a zhodnotenia predloženého oznámenia o zmene navrhovanej
činnosti, vyjadrení subjektov konania a zistenia stavu z hľadiska jednotlivých kritérií prvostupňový
správny orgán zistil, že zmena navrhovanej činnosti neohrozuje ani neprimerane neobmedzuje práva a
oprávnené záujmy subjektov konania, na základe čoho boli splnené podmienky podľa zákona č. 24/2006

Z. z. a žalovaný sa plne stotožnil s posúdením zmeny navrhovanej činnosti prvostupňovým orgánom.

17. Vo vzťahu k námietke podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy
žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán neporušil žiadne ustanovenie právneho predpisu a jeho
rozhodnutie bolo v súlade so zákonom zverejnené a doručené, pričom skutočnosti uvedené žalobcom sú

podľa žalovaného nad rámec zákona. Poukázal na znenie § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. a uviedol,
že za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní odvolania považuje 15. deň zverejnenia rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska k príslušným orgánom
podľa § 37 ods. 6, pričom verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti
a na konaní o jej povolení. Poukázal na znenie § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. a zdôraznil, že na

stránke L. sú zverejnené všetky zákonom stanovené bez časového obmedzenia.

18. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa záväzných stanovísk ďalšieho účastníka konania 3/ a
ďalšieho účastníka konania 4/ uviedol, že nie je ich nadriadeným správnym orgánom.

19. K námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení žalovaný uviedol, že prvostupňový správny
orgán sa v konaní zákonom stanovenými požiadavkami zisťovacieho konania dôsledne riadil a pri
vydaní rozhodnutia nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov. Poukázal
na účel zisťovacieho konania a uviedol, že prvostupňový orgán preskúmal a zaoberal sa všetkými
podmienkami a návrhmi dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti. Zároveň zdôraznil, že prvostupňový

orgán v súlade so zákonom vyhodnotil predloženú zmenu navrhovanej činnosti, dostatočne odôvodnil
ním vydané rozhodnutie a vzhľadom na úroveň spracovania zámeru s prihliadnutím na stanoviská
dotknutých subjektov dospel k záveru, že písomnosti zabezpečené správnym orgánom boli postačujúce
na rozhodnutie vo veci. Žalovaný na záver uviedol, že všetky postupy prvostupňového orgánu boli
vykonané aj v súlade s Aarhuským dohovorom č. 43/2006 Z. z. a verejnosti bolo umožnené právo

presadzovať svoje práva a záujmy a bola dostatočne oboznámená so stavom životného prostredia v
rámci navrhovanej činnosti a v súlade s dostupnými informáciami v čase spracovania oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti.

Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/

20. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.04.2024 navrhol, aby správny súd podľa
§ 5 ods. 12 SSP v spojení s § 28 žalobu odmietol, respektíve zamietol z dôvodu jej nedôvodnosti.21. Uviedol, že žaloba neobsahovala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali žalobcom
navrhované zrušenie rozhodnutí správnych orgánov a záväzných stanovísk dotknutých orgánov.
Podľa ďalšieho účastníka konania 1/ argumentácia žalobcu použitá v žalobe bola veľmi všeobecná

s možnosťou jej aplikácie aj na akékoľvek iné konania týkajúce sa posudzovania vplyvov na životné
prostredie, pričom obsahom žaloby boli v prevažnej miere citácie všeobecne záväzných právnych
predpisov a judikatúry.

22. Ďalší účastník konania 1/ poukázal na to, že argumentácia žalobcu bola postavená v zásade na:

1. hypotetickom ničím nepodloženom polemizovaní o možnej budúcej výstavbe nepriehľadných a
neprístupných „vysokých betónových alebo murovaných plotov “, pričom žalobca bližšie nekonkretizuje
v čom by mal spočívať negatívny vplyv takýchto plotov na krajinný obraz a neberie do úvahy skutočnosť,
že otázky týkajúce sa vzhľadu a výšky plotov sú regulované v rámci Územného plánu Obce Rakovo;
2. z dvoch článkoch H. I. , ktoré by podľa žalobcu mali údajne vyjadrovať súčasný stav poznania pre
účely § 12 zákona č. 17/199 Zb. o životnom prostredí, pričom žalobca opomína, že články môžu byť

písané tendenčne a pochádzajú z rovnakého zdroja a súčasný stav poznania by mal byť preukazovaný
prednostne vedeckými publikáciami; za
3. hľadaní nezrovnalostí a rozporov akustickej štúdie, pričom žalobca nedisponuje odbornými
znalosťami potrebnými na posúdenie odborných otázok, ktoré sú predmetom akustickej štúdie.

23. Na záver ďalší účastník konania 1/ uviedol, že,žalobca účelovo vstupuje do procesu posudzovania
vplyvov na životné prostredie v rámci celého Slovenska pod zámienkou ochrany životného prostredia
s podobnými pripomienkami na akúkoľvek posudzovanú činnosť za iným, ako deklarovaným účelom
ochrany životného prostredia, a to v zásade bez rozlišovania osobitosti konkrétneho zámeru.

Replika žalobcu

24. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

Konanie pred správnym súdom

25. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom
pojednávaní dňa 17.09.2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108
ods. 2 SSP. Prítomní účastníci konania sa vo svojej podstate pridŕžali svojich tvrdení uvedených vo
svojich písomných podaniach. Správny súd na pojednávaní rozhodol tak, že správna žaloba žalobcu

bola v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

Relevantné zákonné ustanovenia

26. Podľa § 20a zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné

stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia obsahuje:
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými
stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy

č. 12 časti VII a
c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.

27. Podľa § 29 ods. 9 zákona č. 24/2006 Z. z.; rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a
dotknutáobecmôžudoručiťpríslušnémuorgánupísomnéstanoviskákoznámeniuozmenenavrhovanej

činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej
lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné. Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné
stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia
uvedených informácií podľa odseku 8; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo
v určenej lehote doručené dotknutej obci. Na stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť.

Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné
stanovisko odôvodniť.28. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z. z.; rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní oprávňuje
navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania
podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí

príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona.

29. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.; výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v

ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.

30. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z.; verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len

„rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola
účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.
Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska
príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na

navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

31. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OOP3-2023/014298-002 zo dňa 06.09.2023, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu č. OU-MP-OSZP-2022/009167-030-Ha zo dňa 31.10.2022 o tom,
že zmena navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ navrhovateľa TARGEThome
s.r.o. uvedená v predloženom oznámení o zmene navrhovanej činnosti, ktorá sa bude realizovať v
katastrálnom území v F., okres Martin, Žilinský kraj na parc. reg. KN-C 143/1 - 143/20, 375/3 - 375/31,
348/1, 348/2, 141, 469, 373/2, 347 sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

32. Administratívne konanie v preskúmavanej veci bolo začaté na základe oznámenia ďalšieho
účastníka 1/ o zmene navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“, ktorá je svojimi
parametrami v zmysle prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. zaradená do kapitoly č. 9 Infraštruktúra,
položka č. 16 Projekty rozvoja obcí vrátane a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie

sú uvedené v iných položkách tejto prílohy v zastavanom území od 10 000 m2 podlahovej plochy, časť B
– zisťovacie konanie, t. j. podlieha zisťovaciemu konaniu. Cieľom zmeny navrhovanej činnosti a projektu
je výstavba 45 individuálnych rodinných domov na ploche, ktorá nadväzuje na už existujúcu zástavbu
priľahlej zóny obce (v súlade s územným plánom Obce Rakovo (2018)), ktorá už bola v minulosti
povolená, teda navrhnutie plnohodnotnej časti obce s rozšírením zastavaného územia s prepojením

a nadviazaním na jestvujúcu zástavbu priľahlej zóny obce v súlade s platným územným plánom Obce
Rakovo (2018), ktorý zabezpečuje dlhodobý a optimálny rozvoj obce vrátane tejto lokality. Prvostupňový
správny orgán všetkým známym účastníkom konania oznámil, že dňom doručenia oznámenia sa podľa
§ 18 Správneho poriadku začalo správne konanie vo veci posudzovania predpokladaných vplyvov na
životné prostredie. Ďalej zverejnil oznámenie o predložení zmeny navrhovanej činnosti podľa § 29 ods. 6

zákona č. 24/2006 Z. z. a informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. na webovom
sídle ministerstva na adrese: M. dňa 02.06.2022 a zároveň zaslal listom zo dňa 02.06.2022 žiadosť
o stanovisko k oznámeniu o zmene rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a
dotknutej obci. Žalobca sa prihlásil o účasť v tomto administratívnom (zisťovacom) konaní v procesnej
pozícii dotknutej verejnosti podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. podaním zo dňa 17.06.2022,

doplneným podaním zo dňa 21.06.2022.

33. Úlohou správneho súdu v tomto súdnom konaní bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu
verejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané
dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí

žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Niet pochýb o tom, že
žalobca ako dotknutá verejnosť má významné procesné práva v administratívnych konaniach majúcichvplyvnaživotnéprostredie.Akoakýkoľvekinýžalobca,ajzainteresovanáverejnosťjepovinnávsprávnej
žalobe uviesť všetky zákonné náležitosti v zmysle § 182 SSP, vrátane dôvodov žaloby, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje žalobca rozhodnutie alebo

opatrenie orgánu verejnej správy za nezákonné. Žalobca je povinný poukázať na konkrétne skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

34. Správny súd najprv posudzoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
Aktívna legitimácia žalobcu na podanie predmetnej správnej žaloby je daná v zmysle § 178 ods.

3SSP podľa ktorého zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti
životného prostredia. Žalobcovi vyplynulo postavenie dotknutej verejnosti zo zákona č. 24/2006 Z.z.,
v zmysle ktorého verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo
právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny a dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá
alebopravdepodobnedotknutákonanímtýkajúcimsaživotnéhoprostredia,alebomázáujemnatakomto

konaní (§ 3 písm. r/ a s/ zákona č. 24/2006 Z.z.). Účasť dotknutej verejnosti v konaní upravuje § 24
zákona č. 24/2006 Z. z. Z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že dotknutá verejnosť
má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v
povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo
odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu. Vychádzajúc z § 24 ods. 3 písm.

d) zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na
konaní o jej povolení podaním odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29
ods. 9. Žalobca ako fyzická osoba sa zúčastnil zisťovacieho konania pre zmenu navrhovanej činnosti
IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III. v postavení dotknutej verejnosti podaním písomného stanoviska
k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti zo dňa 17.06.2022 doplneného podaním zo dňa 21.06.2022

podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona č. 24/2006 Z. z.

35. Účelom vykonania zisťovacieho konania je na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti, vychádzajúc z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. a s prihliadnutím
na doručené stanoviská zhodnotiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena predpokladá taký zásadný

vplyv na životné prostredie, že je nevyhnutné jej ďalšie posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

36. Na úvod prináležalo správnemu súdu vysporiadať sa s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov. Správny súd uvádza, že jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu

preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov
v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií.
Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho
rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania – posilňovať dôveru občana v
správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých

orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť
zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt
orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia
alebo opatrenia) preskúmať, nemôže na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci
a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho

aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým pre to, aby sa účastník mohol domáhať
svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu
správny akt obstáť. Odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006
Z. z. musí spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje ustanovenie § 47 ods.
3 Správneho poriadku, ktorý je potrebné subsidiárne aplikovať, ako aj náležitosti podľa zákona č.

24/2006 Z. z. (§ 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z.). Správny súd naviac súčasne konštatuje, že
právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. také odôvodnenie, v ktorom sa správny orgán
vysporiada s podstatnými námietkami účastníka vo veci, je jednou zo záruk spravodlivého procesu, a
tak aj predpokladom zachovania princípov právneho štátu. Pri hodnotení preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti

súdnych rozhodnutí vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl.1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu
a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR). Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti
rozhodnutí správnych orgánov pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ako nedôvodnú. Vzhľadomna všeobecnú formuláciu žalobnej námietky správny súd rovnako len vo všeobecnej rovine považoval za
potrebnékonštatovať,žeodôvodnenierozhodnutiažalovanéhovspojenísrozhodnutímprvostupňového
správneho orgánu obsahovalo všetky zákonné náležitosti vyžadované § 47 ods. 3 Správneho poriadku

v nadväznosti na ustanovenie § 64 zákona č. 24/2006 Z. z.. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány
uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení
dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a ako
sa vyrovnali s návrhmi, stanoviskami a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom
rozhodnutia. Z ustanovenia § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva povinnosť správneho orgánu pri

rozhodovaní vychádzať primerane z kritérií podľa prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z. a prihliadať aj na
doručené stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. Prvostupňový správny orgán aplikujúc
§ 29 zákona č. 24/2006 Z. z. v rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní zrozumiteľne uviedol dôvody,
pre ktoré sa zmena navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.” nebude posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z. z., dostatočne zrozumiteľne vyhodnotil kritériá uvedené v prílohe č. 10
zákona č. 24/2006 Z. z. a s ohľadom na doručené stanoviská, aj tiež určil podmienky na eliminovanie

alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedené v bodoch 1. až 8.
rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené, podľa správneho súdu odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu reflektovalo na požiadavky zákona č. 24/2006 Z.z. Zmena navrhovanej činnosti
„IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.” v k. ú. F., okres Martin, ktorej predmetom bola navrhovaná
výstavba 45 rodinných domov na ploche, ktorá nadväzuje na už existujúcu zástavbu priľahlej zóny

obce (v súlade s územným plánom Obce Rakovo (2018), ktorá už bola v minulosti povolená), uvedená
v oznámení o zmene navrhovanej činnosti, podliehala svojimi parametrami zisťovaciemu konaniu, ktoré
prvostupňový správny orgán vykonal podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Z odôvodnenia rozhodnutia
bolo tiež zrejmé, že prvostupňový správny orgán sa dostatočne preskúmateľným spôsobom vysporiadal
so všetkými v zisťovacom konaní včas vznesenými pripomienkami a námietkami či už dotknutých

orgánov alebo dotknutej verejnosti. Rovnako tak preskúmavané rozhodnutie žalovaného reagovalo na
všetky podstatné v odvolacom konaní uplatnené odvolacie námietky žalobcu a dostatočne zrozumiteľne
sa s nimi vysporadúvalo. Správna úvaha oboch správnych orgánov obsahovala dostatočný počet
myšlienkových premostení a logických úvah a vysvetlení vzťahu medzi aplikovanými normami a
zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom na uvedené preto bolo možné konštatovať, že odôvodnenie

rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného dalo dostatočne presvedčivú a
zrozumiteľnú odpoveď na v konaní posudzované relevantné otázky.

37. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu založenej na neuložení zmierňujúcich opatrení týkajúcich sa
vplyvu zmeny navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ na krajinnú scenériu

správny súd uvádza, že v žiadnom prípade nemožno výklad žalobcu posunúť do roviny prednosti
dotknutou verejnosťou navrhovaných podmienok a zmierňujúcich opatrení. Stanovenie jednotlivých
podmienok na elimináciu, príp. zmiernenie vplyvov na životné prostredie je v dispozícii správneho
orgánu, pričom na doručené stanoviská a podmienky v nich určené prihliada najmä vo vzťahu k
ich relevantnosti pre konkrétny prípad, vykonateľnosti a účelnosti. Prvostupňový správny orgán sa z

vecného hľadiska dostatočne zaoberal navrhovanými podmienkami dotknutej verejnosti, pričom pri
ich posudzovaní vychádzal aj zo stanovísk dotknutých orgánov. Niektoré podmienky, ktoré vyplynuli z
doručených stanovísk, boli zahrnuté vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Neboli tam zahrnuté
opatrenia, ktoré boli v rámci zisťovacieho konania vyhodnotené ako splnené, nedôvodné a nesúvisiace
s predmetom posudzovanej činnosti, ako aj tie, ktoré sa týkali povinností navrhovateľa vyplývajúcich z

ustanovení všeobecne záväzných predpisov, a ktoré nemôžu byť predmetom rozhodovania príslušného
orgánu a následne budú riešené v rámci povoľovacieho procesu, ktoré sú záväzné pre príslušný
povoľovací orgán. Navrhovateľ, ako aj prvostupňový správny orgán zaujali stanovisko ku všetkým
pripomienkam žalobcu uvedeným v jeho stanovisku, pričom jeho pripomienky boli vyhodnotené ako
nedôvodné. Prvostupňový správny orgán sa pripomienkami žalobcu uvedenými v jeho stanovisku

zaoberal, uviedol k nim svoju vlastnú úvahu, a to konkrétne na str. 15-16 prvostupňového rozhodnutia,
pričom žalovaný sa následne s vyhodnotením prvostupňového správneho orgánu plne stotožnil
v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v žalobe neuviedol vo vzťahu k argumentácii správnych orgánov,
týkajúcej sa nezohľadnenia ním navrhovaných pripomienok, žiadne ďalšie nové námietky, v ktorých
by namietal argumentáciu a závery, ktorými sa žalovaný správny orgán vysporiadal so žalobcom

navrhovanými opatreniami a pripomienkami. Vzhľadom na uvedené nepovažoval správny súd za vadu
preskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, prípadne žalovaného skutočnosť,
že v odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový správny orgán nezapracoval žalobcom vznesené
požiadavky.38. K žalobcom vznesenej námietke o nedostatočnom zistení skutkového stavu a rozporu skutkového
stavu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s administratívnymi spismi, správny

súd uvádza, že ani túto námietku žalobcu nepovažoval za dôvodnú. Správny súd mal z obsahu
administratívneho spisu preukázané, že prvostupňový správny orgán na základe doručenia oznámenia
o zmene navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ navrhovateľom, požiadal rezortný
orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány, a dotknutú obec o zaslanie stanoviska k tomuto oznámeniu.
Následne boli prvostupňovému správnemu orgánu doručené stanoviská Ministerstva dopravy, výstavby

Slovenskej republiky, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, Okresného úradu Žilina, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné
prostredie, Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresného úradu Žilina,
odbor opravných prostriedkov, ktoré prvostupňový správny orgán vyhodnotil a posúdil, ku každému
sa osobitne vyjadril vo svojom rozhodnutí a prípadné požiadavky vznesené týmito orgánmi, ktoré
vyhodnotil ako relevantné, zapracoval do výroku svojho rozhodnutia ako podmienky pre eliminovanie

alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (napr. požiadavky uvedené
pod písm. b) a c) Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky, požiadavky uvedené pod písm.
a), a) a, b) Regionálnym úradom verejného zdravotníctva, požiadavky Okresného úradu Žilina, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, požiadavky Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti
o životné prostredie, orgán štátnej vodnej správy). Ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku

odôvodnenia, prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj stanoviskom a pripomienkami vznesenými
žalobcom, tieto zaslal na vyjadrenie navrhovateľovi, ktorý sa k nim vyjadril a následne sa k jednotlivým
pripomienkami vyjadril a dostatočne zrozumiteľne ich vyhodnotil prvostupňový správny orgán. Zároveň
prvostupňový správny orgán zmenu navrhovanej činnosti „IBV RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“
posudzoval z hľadiska povahy a zmeny navrhovanej zmeny činnosti, miesta vykonávania zmeny

navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie, a to aj kumulatívnych,
vrátane vplyvov na zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy aj súčasný stav životného prostredia
v dotknutom území a pri svojom rozhodovaní primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené
v Prílohe č. 10 k zákonu č. 24/2006 Z. z., ktoré boli vyhodnotené na strane 3 až 7 prvostupňového
rozhodnutia. Tiež uviedol, že zmena navrhovanej činnosti je v súlade so schváleným územným

plánom Obce Rakovo, odkazujúc na schválené Všeobecne záväzné nariadenie č. 1/2018 a č. 1/2021.
Rovnako tak postupoval aj žalovaný v rámci žalobcom vznesených odvolacích námietok, ktorý po
preskúmaní veci konštatoval, že povoľujúci orgán ani dotknuté orgány nepoukázali na očakávané
zhoršenie kvality zložiek životného prostredia a podmienok ochrany verejného zdravia, odporučili
ukončiť proces posudzovania v zisťovacom konaní, pričom zo zhodnotenia predpokladaných vplyvov

zmeny navrhovanej činnosti vyplynulo, že sa nepredpokladajú také negatívne vplyvy, ktoré by mali za
následok významné zhoršenie stavu životného prostredia a zdravia obyvateľov v záujmovom území
oprotiexistujúcemustavu,ktorébybolopotrebnéposudzovaťpodľazákonač.24/2006Z.z.Správnysúd
konštatuje, že žalovaný sa dostatočne zaoberal vyhodnotením zdokumentovaných vstupov a výstupov
a predpokladaných vplyvov zmeny navrhovanej činnosti zodpovedajúcim stupňu prípravy navrhovanej

činnosti,nazákladečohonáslednedospelkzáveruotom,žezmenanavrhovanejčinnostinevyvolánové
významné vplyvy. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že z obsahu administratívneho
spisu vyplynulo, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán spoľahlivo a dostatočne zistili skutkový
stav tak, aby bolo možné objektívne posúdiť a vyhodnotiť vplyv zmeny navrhovanej činnosti „IBV
RAKOVO VÝCHOD – ETAPA III.“ na životné prostredie v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z.

a na tomto podklade následne rozhodnúť o tom, že zmenu navrhovanej činnosti nebolo potrebné
posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Nad rámec uvedeného správny súd tiež dodáva, že námietky
týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu v podanej správnej žalobe v jednotlivých častiach
vymedzených pod písmenom a) až j) vo veľkej časti spočívali vo všeobecných konštatovaniach žalobcu
o tom, ako má vyzerať a pôsobiť krajina, čo spôsobuje masívna výstavba satelitných mestečiek a dedín,

aký je súčasný stav poznania (s odkazom na články v H. I., vo vymedzení charakteristík satelitnej dediny,
v poukaze žalobcu na krajinné a prírodné hodnoty dotknutého územia a krajinnú scenériu, ktoré správny
súd vyhodnotil skôr ako vyjadrenia a postoje žalobcu k danej problematike, prípadne jeho nesúhlasné
stanoviská a námety, na to, čo mali podľa žalobcu uviesť správne orgány vo svojich rozhodnutiach. Vo
veľkej miere z nich nebolo možné vyabstrahovať, aký vplyv a právny význam mali mať tieto vyjadrenia

vo vzťahu k zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia.

39. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nezaoberaní sa prvostupňovým orgánom a žalovaným
o pravdepodobnosti výstavby nepriehľadných betónových a murovaných plotov obyvateľov rodinnýchdomov, ktoré by mohli mať významný negatívny vplyv na celkový krajinný obraz, správny súd uvádza,
že tak ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu (konkrétne z oznámenia o zmene navrhovanej
činnosti), v dotknutom území nebola navrhnutá výstavba niekoľkých viacpodlažných bytových domov,

ktoré by mohli mať vplyv na scenériu krajiny, ale výstavba nízkopodlažných rodinných domov so
záhradami, ktoré po výsadbe zelene zmiernia vizuálny vplyv zastavanej plochy. Zároveň správny súd
uvádza, že nie je možné tak, ako to načrtol žalobca dopredu hypoteticky predpokladať prípadnú možnú
výstavbu betónových plotov, a to akcentujúc aj na skutočnosť, že dotknuté územie je plánované v súlade
s územnoplánovacou dokumentáciou a ozelenenie celého územia je nevyhnutné regulovať v rámci

územného plánu obce, kde sú v záväznej časti stanovené regulatívy pre konkrétne plochy a navrhované
činnosti.

40. Pokiaľ žalobca namietal, že posudzované územie má byť pre účely hlukovej štúdie zaradené
do II. kategórie namiesto ďalším účastníkom konania 1/ uvádzanej III. kategórie, správny súd sa
stotožnil s vyjadrením žalovaného o tom, že výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje podmienky pre

eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, zohľadňujúce
pripomienky dotknutých orgánov, konkrétne podmienku ďalšieho účastníka 3/, teda „zabezpečiť a po
výstavbe zdokladovať v navrhovanom území s plánovanou výstavbou dodržanie prípustných hodnôt
určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí pre kategóriu územia II podľa vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z.“. Z uvedeného tak vyplýva, že ďalší účastník

konania 3/ podmienil vo svojom stanovisku realizáciu navrhovanej činnosti z pohľadu hluku potrebou
posudzovať ju pre prislúchajúcu kategóriu územia, teda prioritne II. kategóriou územia s prihliadnutím
k tomu, že sa jedná o bytové priestory, čo prvostupňový správny orgán správne vzal v úvahu a zohľadnil
vo svojom rozhodnutí.

41.Vovzťahuknámietkežalobcutýkajúcejsanevyhodnoteniazáberupoľnohospodárskejpôdy,správny
súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj touto námietkou žalobcu. Na
základe predložených dokumentov v administratívnom konaní bolo preukázané, že v riešenom území
boli identifikované pôdy BPEJ 0733062 skupiny kvality 7 a BPEJ 0790262 skupiny kvality 8, teda menej
kvalitné pôdy, na základe čoho bolo konštatované, že v riešenom území neboli identifikované pôdy, ktoré

by boli zaradené v zmysle Nariadenia vlády č. 58/2013 Z. z. o odvodoch za odňatie a neoprávnený
záber poľnohospodárskej pôdy, medzi najkvalitnejšie poľnohospodárske pôdy v rámci k. ú. N. F., čo
správny súd považoval ako dostačujúce na zistenie skutkového stavu a takéto odôvodnenie vyhodnotil
ako dostatočné. Na základe celkového vyhodnotenia jednotlivých kritérií v zmysle zákona č. 24/2006
Z. z. potom správne orgány správne konštatovali, že posudzovaná zmena navrhovanej činnosti priamo

ani nepriamo nezasahuje do žiadneho prvku územného systému ekologickej stability, na základe čoho
nebude dochádzať k negatívnym vplyvom na ekologickú stabilitu dotknutého územia.

42. Pokiaľ žalobca namietal, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, založenom

na akte zvesenia zverejnenia prvostupňového rozhodnutia zo svojho webového sídla a úradnej
tabule po 15 dňoch, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti tejto námietky. Výklad podávaný
žalobcom ohľadne „zverejnenia“ aj po uplynutí prvých 15 dní možno považovať za extenzívny, pretože
z ustanovenia § 24 ods. 4 a § 29 ods. 15 zákona č. 24/2006 Z. z. takáto povinnosť pre prvostupňový
správny orgán nevyplýva. Správne orgány preto podľa správneho súdu postupovali v súlade so

zákonom č. 24/2006 Z. z., keď prvostupňové rozhodnutie bolo v súlade so zákonom zverejnené aj
doručené, pričom na stránke L. sú zákonom stanovené podklady týkajúce sa tohto zisťovacieho konania
zverejnené, tak ako to správne uviedol žalovaný.

43. Vo vzťahu k žalobnej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia správny súd

uvádza, že žalobca nesprávne právne posúdenie žalobca odôvodnil s odkazom na nedostatočne
zistený skutkový stav. Žalobca však konkrétnejšie neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť právneho
posúdenia žalovaného uvedeného v napadnutom rozhodnutí. Je potrebné uviesť, že správny súd
prieskum vykonáva v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, pokiaľ nejde o prípady vymedzené
v § 134 ods. 2 SSP, pod ktoré ale prejednávaná vec nespadá. Práve rozsahom a dôvodmi žaloby

je správny súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vedený a limitovaný. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani
všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu administratívneho spisu
alebo odôvodnenia napadnutého rozhodnutia za žalobcu konkretizovať. Žalobcom v žalobe uvedenávšeobecne formulovaná a nekonkrétna žalobná námietka, ktorú z tohto dôvodu možno považovať
len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s rozhodnutím žalovaného, resp. s hodnotením
veci orgánmi verejnej správy, bránila tomu, aby správny súd na jej základe konštatoval nezákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

44. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na zrušenie stanovísk Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
zo dňa 15.06.2022 a Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa
20.07.2022,správnysúduvádza,žetietobolijednýmzviacerýchpodkladovprevydanieprvostupňového

rozhodnutia, z ktorých obsahu prvostupňový správny orgán a žalovaný pri vyhodnotení svojich zistení
vychádzali. Správny súd vo vzťahu k obom stanoviskám uvádza, že zákonná podmienka uvedená
v § 27 ods. 1 SSP, že skôr vydané opatrenie orgánu verejnej správy (stanovisko) musí byť pre
preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné, nebola splnená pri žiadnom z týchto stanovísk.
V konaní bol aplikovaný zákon č. 24/2006 Z. z., ktorý v ustanoveniach týkajúcich sa zisťovacieho
konania nehovorí o stanovisku dotknutého orgánu ako o stanovisku so záväzným charakterom pre

vydanie rozhodnutia o tom, či sa zmena navrhovanej činnosti bude alebo nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z. z. Zo samotnej skutočnosti, že sa s týmito stanoviskami prvostupňový správny
orgán a žalovaný pred vydaním rozhodnutí oboznámili, vyjadrili sa k nim, prípadne vyhodnotili niektoré
požiadavky v stanovisku za dôvodné a boli premietnuté do výroku rozhodnutia vo forme podmienok
na eliminovanie alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie, nevyplýva

ich záväznosť pre správne orgány. Pokiaľ žalobca tiež namietal, že tieto stanoviská boli arbitrárne,
keď neuvádzali skutkové ani právne dôvody, prečo by navrhovaná činnosť nemala byť posúdená podľa
zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a boli tak nepreskúmateľné, správny súd opätovne
uvádza, že žalobca konkrétnejšie neuviedol, v čom podľa neho spočíva nepreskúmateľnosť uvedených
stanovísk. Správny súd konštatuje, že nemá oprávnenie za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti

stanovísk vyhľadávať, ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti uvedené v žalobe podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. S ohľadom na uvedené správny súd považoval návrh
žalobcu na zrušenie vyššie uvedených stanovísk za nedôvodný.

45. Správny súd na záver zdôrazňuje, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je len odborným

podkladom, resp. podkladovým rozhodnutím pre vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa
osobitných predpisov. V zisťovacom konaní sa posudzuje návrh, t. j. zámer navrhovanej činnosti, ktorý
predkladá navrhovateľ. V konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. sa uskutočnenie navrhovanej činnosti,
aniumiestneniezámerunepovoľujeaninezakazuje.Navrhovateľsipretopredrealizáciousvojhozámeru
musí zabezpečiť všetky súhlasy a povolenia vyžadované osobitnými právnymi predpismi, ktoré získa

v samostatných povoľovacích konaniach. Úlohou orgánu verejnej správy v zisťovacom konaní je hájiť
verejný záujem tak, aby bola včasne a účinne zabezpečená vysoká úroveň ochrany životného prostredia
(§ 2 zákona č. 24/2006 Z. z.). Výsledkom zisťovacieho konania je na základe predloženého zámeru
navrhovanej činnosti, doručených stanovísk a kritérií uvedených v prílohe č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z.
vychádzajúc z príslušných právnych predpisov, určiť, či je potrebné navrhovanú činnosť s ohľadom na

jej vplyvy na životné prostredie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 Z. z.

46. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím
prvostupňového orgánu a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k
záveru, že žaloba žalobcu bola v celom rozsahu nedôvodná (subsumujúc aj návrh žalobcu na zrušenie

stanovísk Regionálneho úradu verejného zdravotníctva a Okresného úradu Žilina, odbor starostlivosti
o životné prostredie) a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
sú v súlade so zákonom, a preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako nedôvodnú.

47. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny

súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému náhrada trov konania prislúcha len v
prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených podmienok len
výnimočne (§ 168 SSP), pričom takéto výnimočné okolnosti nenastali. Správny súd z uvedeného dôvodu

ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania správny súd nepriznal ani ďalším
účastníkom konania 1/, 2/ 3/ a 4/, pretože im nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením
ktorej by im trovy v konaní vznikli a neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP.48. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.