Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-6Cbi/11/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115209354
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Hatalová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1115209354.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Luciou Hatalovou v spore žalobkyne D. L.K., X. X.X.XXXX, V.

L. J. XXXX/X, XXX XX L., zastúpenej: Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157 proti žalovanému: Mgr. Alexejovi Vašekovi, so sídlom
kancelárie Lodná 4657/2A, 945 01 Komárno, značka správcu: S1567, správcovi úpadkyne K. Č., X.
XX.XX.XXXX, L. H. XX, XXX XX L., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vylučuje zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa OT kredit Slovakia, a.s.,
so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 660 850, v konkurze vedenom na Mestskom súde Bratislava
III pod sp. zn. B1-8K/7/2014 na majetok úpadkyne K. Č.S., X. XX.XX.XXXX, L. H. XX, L. nasledovný

majetok:
- byt č. X, na X. podlaží bytového domu na ulici J. X, X Y. L., vchod J. X, súpisné číslo XXXX, postaveného
na pozemkoch parcelné čísla XXXX C. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres L. Y., obec
L. - H. Č. J., katastrálne územie J., vlastnícky podiel žalobkyne 1/1 a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky
podiel žalobkyne na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1426/100000,
zapísané pod položkou 1) súpisu, a
- pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2

a parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres L. Y., obec L. - H. Č. J., katastrálne územie J., spoluvlastnícky podiel žalobkyne o
veľkosti 1426/100000, zapísaný pod položkou 2) súpisu.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Bratislava I dňa 1.4.2015 domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť vylúčiť (i) byt č. X, na X. podlaží bytového

domu na ulici J. X, X Y. L., vchod J. X, súpisné číslo XXXX, postaveného na pozemkoch parcelné čísla
XXXX C. XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre okres L. Y., obec L. - H. Č. J., katastrálne
územie J.Ž., vlastnícky podiel žalobkyne 1/1 a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel žalobkyne na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1426/100000, zapísané pod položkou
1) súpisu, a (ii) pozemky parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 368 m2 a parcelné číslo XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 429 m2, zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX pre okres L. Y., S. L. - H. Č. J., katastrálne územie J., spoluvlastnícky

podiel žalobkyne o veľkosti 1426/100000, zapísaný pod položkou 2) súpisu (ďalej len „nehnuteľnosti“),
zo súpisových zložiek majetku zapísaných v oddelenej podstate zabezpečeného veriteľa OT kredit
Slovakia, a. s. v konkurze vedenom na majetok úpadkyne na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn.
8K/7/2014.2.1. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 23.12.2014 bol v Obchodnom vestníku č. 245/2014
oznámený zápis spornej poznámky z dôvodu prebiehajúceho konania o určenie neplatnosti záložného

práva k nehnuteľnostiam. Výzvou z 19.12.2014 žalovaný požiadal žalobkyňu o uvedenie dôvodov
a predloženia dôkazov v zmysle § 78 ods. 2 ZKR, na ktorú žalobkyňa odpovedala 28.1.2015. Na
základe toho, správkyňa úpadkyne požiadala súd, aby žalobkyni uložil podať žalobu. Uznesením
Okresného súdu Bratislava I č. k. 8K/7/2014-214 z 25.2.2015 bola žalobkyni uložená povinnosť podať
voči správcovi úpadkyne žalobu o vylúčenie nehnuteľností zapísaných v súpise oddelenej podstaty

zabezpečeného veriteľa OT kredit Slovakia, a.s. v lehote 30 dní od zverejnenia uznesenia v Obchodnom
vestníku.UzneseniebolozverejnenévObchodnomvestníkuč.43/2015dňa5.3.2015.Nehnuteľnostiboli
zapísané do súpisu majetku podstát v konkurze úpadkyne z dôvodu zabezpečenia záväzku úpadkyne,
ktoré je však podľa žalobkyne neplatné z viacerých dôvodov.
2.2. Žalobkyňa ako záložca uzatvorila 29.5.2013 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
so spoločnosťou OT Kredit, a.s., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 660 850 ako záložným

veriteľom (ďalej len „zabezpečený veriteľ“), predmetom, ktorej bolo zriadenie záložného práva v
prospech zabezpečeného veriteľa na nehnuteľnostiach (ďalej len „záložná zmluva“). Záložnou zmluvou
bol zabezpečený záväzok úpadkyne, ktorý vyplýval zo zmluvy o úvere z 22.12.2011 v znení jej dodatku z
29.5.2013, na základe ktorej zabezpečený veriteľ poskytol úpadkyni úver vo výške 40.000,- Eur. Záložnú
zmluvu považovala žalobkyňa za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom, pretože vôľa žalobkyne

uzatvoriť záložnú zmluvu nebola slobodná z dôvodu bezprávnej vyhrážky zabezpečeného veriteľa, bez
omylu a pre rozpor s dobrými mravmi s ohľadom na okolnosti jej uzatvorenia. Zmluvný vzťah medzi
žalobkyňou a zabezpečeným veriteľom (v tom čase s obchodným menom Tatra kredit Slovakia, a.s.)
vznikol už v roku 2010 uzatvorením zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 20.8.2010
(ďalej len „zmluva o zabezpečovacom prevode 1“), ktorým žalobkyňa zabezpečovala záväzok úpadkyne

zo zmluvy o úvere č. 201006, na základe ktorej zabezpečený veriteľ poskytol úpadkyni úver vo výške
40 000,- Eur. V zmluve o úvere č. 2010/06 sa úpadkyňa zaviazala uhradiť zabezpečenému veriteľovi
poskytnutý úver spolu so zmluvnými úrokmi v dvanástich mesačných splátkach, pričom prvých jedenásť
splátok bolo vo výške 1.200,- Eur mesačne a posledná dvanásta splátka bola vo výške 41.200,- Eur, čo
žalobkyňa považovala za neštandardný spôsob splácania charakteristický pre nebankové spoločnosti.

Zabezpečený veriteľ bol oprávnený žiadať splatenie celého dlhu v prípade vzniku omeškania úpadkyne
so zaplatením čo i len jednej splátky. Na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol
do katastra nehnuteľností zapísaný ako dočasný vlastník nehnuteľností zabezpečený veriteľ. O viac
ako rok neskôr zabezpečený veriteľ kontaktoval žalobkyňu, aby prišla opätovne podpísať zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva z dôvodu zmeny obchodného mena zabezpečeného veriteľa. Dňa

22.12.2011 žalobkyňa podpísala zmluvu o zabezpečovacom prevode práva s vedomím, že ide o totožnú
zmluvu, ako bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva 1 so zmeneným označením účastníka
zmluvného vzťahu. V skutočnosti však nešlo o totožnú zmluvu, ale o novú zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva (ďalej len „zmluva o zabezpečovacom prevode 2“), ktorou sa zabezpečoval záväzok
úpadkyne zo zmluvy o úvere č. 2011/13 z 22.12.2011 a na základe ktorej zabezpečený veriteľ opätovne

poskytol úpadkyni úver 40.000,- Eur. V zmluve o úvere č. 2011/13 bola rovnako dohodnutá neštandardná
výška mesačných splátok - jedenásť splátok bolo vo výške 880,- Eur a dvanásta splátka bola vo
výške 40.880,- Eur. Žalobkyňa však nemala žiadnu vedomosť o poskytnutí ďalšieho úveru úpadkyni
v rovnakej výške, ani o uzavretí novej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ani o riadnom
splnení záväzku úpadkyne na základe zmluvy o úvere č. 2010/06 z 20.8.2010 a o potvrdení o riadnom

splnení záväzkov. Týmto konaním zabezpečený veriteľ uviedol žalobkyňu do omylu, keď pri uzatváraní
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva 2 konala v omyle, ktorý bol pre uskutočnenie právneho
úkonu podstatný a rozhodujúci. Žalobkyňa totiž nevedela, že bol uhradený dlh úpadkyňou, ktorý
zabezpečovala zmluvou o zabezpečovacom prevode 1, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prešlo
naspäť na žalobkyňu, že uzatvárala novú zmluvu a konala tak, akoby išlo len o formálnu zmenu

zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Tento omyl podľa žalobkyne vyvolal zabezpečený veriteľ
úmyselne, keďže ju neoboznámil s uhradením dlhu úpadkyňou a uzatvorením novej zmluvy o úvere č.
2011/13. Zabezpečený veriteľ najskôr 30.12.2011 doručil správe katastra potvrdenie o riadnom splnení
záväzkov a súhlas so zápisom žalobkyne ako vlastníčky nehnuteľností a následne opäť podal návrh
na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v jeho prospech. Žalobkyňa mala za to, že išlo o omyl

o podstate právneho úkonu, pričom zabezpečený veriteľ mal vzhľadom na všetky okolnosti vedomosť
o jej omyle týkajúcom sa podstaty právneho úkonu, jeho následkov a zabezpečovacieho záväzku ako
skutočností rozhodujúcich pre jeho uzatvorenie a zároveň ho úmyselne vyvolal. Ak by aj omyl nevyvolal,
minimálne o ňom vedel. Dňa 3.4.2013 zabezpečený veriteľ doručil žalobkyni oznámenie o realizáciivýkonu zabezpečovacieho prevodu práva formou dobrovoľnej dražby. Toto oznámenie doručil 7.5.2013
aj správe katastra a požiadal o zápis informatívnej poznámky o výkone zabezpečovacieho prevodu
práva. Zabezpečený veriteľ uzatvoril s úpadkyňou dodatok k zmluve o úvere č. 2011/13 z 29.5.2013,

v ktorom sa úpadkyňa zaviazal uhradiť poskytnutý úver v dvanástich mesačných splátkach, z ktorých
jedenásť splátok bolo vo výške 880,- Eur a dvanásta splátka bola vo výške 40.880,- Eur. Dodatok bol
uzavretý z dôvodu nesplácania úveru úpadkyňou, na základe čoho došlo k odloženiu splatnosti úveru
o ďalší rok. Žalobkyňa podpísala 29.5.2013 zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam (ďalej len
„záložná zmluva“), ktorou zabezpečila úver úpadkyne zo zmluvy o úvere č. 2011/13 v znení dodatku

z 29.5.2013 z dôvodu možnej realizácie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Dňa 29.5.2013
bolo správe katastra doručené vyhlásenie o vzdaní sa zabezpečovacieho prevodu práva. Žalobkyňa
pri podpise záložnej zmluvy nevedela, či je vlastníčkou nehnuteľností zabezpečený veriteľ alebo ona.
Záložnú zmluvu uzavrela, pretože mala strach z vykonania zabezpečovacieho prevodu práva, pričom
zabezpečený veriteľ ju informoval, že splatnosť dlhu úpadkyne odložil o rok za podmienky uzatvorenia
záložnej zmluvy. Toto konanie považovala žalobkyňa za bezprávnu vyhrážku zo strany zabezpečeného

veriteľa, v dôsledku ktorej uzavrela záložnú zmluvu. Žalobkyňa nemala vôľu uzavrieť záložnú zmluvu,
avšak pod vplyvom konania zabezpečeného veriteľa, ktorý u nej vzbudil dôvodný strach, že dôjde k
predaju jej jediných nehnuteľností, v ktorých býva, ju uzavrela. Žalobkyňa uviedla, že na Okresnom súde
Bratislava V je vedené konanie sp. zn. 10C/366/2013 o určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Okolnosti
prípadu vykazovali podľa žalobkyne znaky podvodného konania zabezpečeného veriteľa. Uzatvorenie

zmluvy o zabezpečovacom prevode 2 a záložnej zmluvy bolo podľa žalobkyne aj konaním v rozpore
s dobrými mravmi, keďže cieľom nebolo dojednanie korektného zmluvného vzťahu, ale uzatvorenie
zmlúv v dôsledku vyvolaného omylu, resp. odôvodneného strachu druhej zmluvnej strany. Obe zmluvy o
zabezpečovacomprevodeprávabolineplatnéajzdôvodurozporus§53ods.7Občianskehozákonníka,
keďže v danom prípade išlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah. Rovnako záložnú zmluvu považovala

žalobkyňa za zmluvu spotrebiteľskú, ktorá obsahovala viaceré neprijateľné zmluvné podmienky v
neprospech spotrebiteľa a v rozpore so zákonnými ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, v
dôsledku čoho bola neplatná. Žalobkyňa mala za to, že speňažením jej nehnuteľností by došlo k
porušeniu jej ústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluvy o úvere, z
ktorých záväzky zabezpečovala, boli podľa nej neplatné aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom

na spôsob splácania požičanej sumy, keďže vzťah medzi zabezpečeným veriteľom a úpadkyňou bol
spotrebiteľský, pretože úpadkyňa nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním podaným na súde 19.8.2015, v ktorom žiadal žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 16.7.2014,

ktoré bolo v Obchodnom vestníku č. 139/2014 zverejnené 22.7.2014, bol vyhlásený konkurz na
majetok úpadkyne. Dňa 26.8.2014 si zabezpečený veriteľ prihlásil do konkurzného konania úpadkyne
(i) pohľadávku v celkovej výške 59.292,72 Eur zo zmluvy o úvere č. 132011, zabezpečenú záložným
právom na základe zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam žalobkyne z 29.5.2013 a (ii) pohľadávku
v celkovej výške 1.200,- Eur vzniknutú titulom zmluvnej pokuty, zabezpečenú rovnakým záložným

právom. Správca úpadkyne pohľadávku zabezpečeného veriteľa vo výške 59.292,72 Eur čiastočne
poprel, a to čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky v časti úroku z omeškania a výšky pohľadávky
v časti úroku z omeškania v sume 6.732,72 Eur. Pohľadávku vo výške 1.200,- Eur správca úpadkyne
poprel v celom rozsahu. Správca úpadkyne v súlade s § 79 ZKR vyzval žalobkyňu na zaplatenie
pohľadávky zabezpečeného veriteľa do 30 dní od doručenia výzvy a zároveň ju upozornil na možný

postup v prípade neuhradenia pohľadávky zabezpečeného veriteľa. Žalobkyňa nepredložila nijaké
relevantné doklady preukazujúce jej tvrdenia. Dňa 27.11.2014 bolo v Obchodnom vestníku č. 227/2014
zverejnené doplnenie súpisu oddelenej podstaty o novú súpisovú zložku majetku ku dňu zápisu
18.11.2014. Dňa 12.12.2014 bola správcovi doručená žiadosť o zapísanie poznámky o spornom
zápise. Správca úpadkyne následne listom z 19.12.2014, doručeným právnemu zástupcovi žalobkyne

29.12.2014, informoval žalobkyňu o podaní zverejnenia spornej poznámky do Obchodného vestníka a
zároveň žalobkyňu vyzval na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré vylučujú jej nehnuteľnosti
zapísané do súpisu oddelenej podstaty. Pripísanie poznámky o dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie
majetku do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
245/2014 dňa 23.12.2014. Žalobkyňa reagovala na výzvu správcu úpadkyne listom z 28.1.2015, v

ktorom uviedla skutočnosti spočívajúce v popise jej jednotlivých úkonov voči zabezpečenému veriteľovi.
Správca úpadkyne bol toho názoru, že na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov
žalobkyňa nemá právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, a preto listom doručeným Okresnému
súdu Bratislava I dňa 6.2.2015 navrhol, aby súd uložil žalobkyni podať žalobu voči správcovi. Správcaúpadkyne mal za to, že dôvody uvedené žalobkyňou nie sú dostatočné a opierajú sa o skutočnosti
spočívajúce v nevedomosti žalobkyne o tom, že podpisuje zmenu zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, ktoré neobstoja a sú irelevantné. To preto, že keď si žalobkyňa skontrolovala pri podpise zmluvy

o zabezpečovacom prevode práva výšku úveru poskytnutého úpadkyni, ako aj predmet zabezpečenia,
neexistoval dôvod, aby si neprečítala aj dátum uzatvorenia zmluvy o úvere medzi zabezpečeným
veriteľom a dlžníčkou - úpadkyňou, keďže išlo o prvú vetu uvedenú v článku I predmetu zmluvy.
Z uvedených dôvodov mal správca úpadkyne za to, že nehnuteľnosti sú majetkom podliehajúcim
konkurznému konaniu úpadkyne.

4. Žalobkyňa sa vyjadrila vo veci samej podaním doručeným súdu 31.5.2023, v ktorom uviedla, že
spotrebiteľský charakter vedľajšieho záväzku nemožno odvodzovať len od hlavného záväzku, pričom
právnevzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne riadia ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, aj ak by sa na ne mal vzťahovať Obchodný zákonník. I v prípade, že by hlavný záväzkový
vzťah nebol spotrebiteľským obchodným záväzkovým vzťahom, záložná zmluva bola spotrebiteľskou

zmluvou. To preto, že ak fyzická osoba koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodom, podnikaním
alebo povolaním, nestráca vo vzťahu postavenie spotrebiteľa. Postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky
nemohlo automaticky závisieť ani od toho, či zabezpečovala občianskoprávny alebo obchodnoprávny
záväzok, ktorého nebola stranou. V tejto súvislosti bola významná aj otázka neprimeranej hodnoty
zálohu v porovnaní s hodnotou zabezpečovaného záväzku, keď takýto nepomer možno hodnotiť ako

rozporný s dobrými mravmi, resp. považovať ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá odôvodňuje
neplatnosť záložnej zmluvy. K tomu žalobkyňa poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 701/2022-30 z 27.4.2023 vydaný v konaní o jej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd v náleze
konštatoval potrebu aplikácie ustanovení o ochrane spotrebiteľa na predmetnú vec, ktoré majú dopad na
platnosť dotknutej záložnej zmluvy. Žalobkyňa ďalej namietala, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy

bol v zmysle údajov zverejnených v Obchodnom registri štatutárnym orgánom zabezpečeného veriteľa
predseda predstavenstva Ing. Martin Kopáč. Ing. Martin Kopáč podpísal ako predseda predstavenstva
v mene zabezpečeného veriteľa zmluvu o záložnom práve. Ing. Martinovi Kopáčovi vznikla funkcia
predsedu predstavenstva 30.7.2007 a táto zanikla 30.7.2012, teda uplynutím funkčného obdobia piatich
rokov. Voľba nového predsedu predstavenstva zabezpečeného veriteľa prebehla 30.7.2012, pričom

dozorná rada zvolila za nového predsedu predstavenstva Ing. Martina Kopáča. Výsledok hlasovania
dozornej rady však nebol nikdy zapísaný do Obchodného registra. Zo zápisu v Obchodnom registri
zabezpečeného veriteľa vyplýva, že funkcia predsedu predstavenstva vznikla Ing. Martinovi Kopáčovi
až dňa 31.7.2017. V období od 31.7.2012 do 30.7.2017 však zabezpečený veriteľ nemal v zmysle údajov
zverejnených v Obchodnom registri zvolený štatutárny orgán. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti

mala žalobkyňa za to, že Ing. Martin Kopáč nebol oprávnený podpísať v mene zabezpečeného veriteľa
záložnú zmluvu. Žalobkyňa bola tiež toho názoru, že ustanovenie stanov zabezpečeného veriteľa o
tom, že funkčné obdobie člena predstavenstva končí až voľbou nového člena predstavenstva, bolo
neplatné pre rozpor s § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého môže byť doba výkonu
funkcie maximálne 5 rokov. Keďže podľa § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka sú zapísané údaje

účinné voči tretím osobám až momentom ich zverejnenia v Obchodnom registri, ak chcel predseda
predstavenstva Ing. Martin Kopáč ďalej konať v mene zabezpečeného veriteľa aj po 30.7.2012, bolo
potrebné, aby bol ako predseda predstavenstva zapísaný do Obchodného registra na základe novej
voľby. Až momentom opätovného zverejnenia zápisu Ing. Martina Kopáča ako predsedu predstavenstva
s novým dátumom vzniku funkcie by bol tento oprávnený konať v mene žalovaného, nakoľko až

zverejnením údajov v Obchodnom registri sa tieto stávajú pre tretie osoby záväzné. Vyššie uvedený
nedostatok tiež spôsoboval neplatnosť záložnej zmluvy.

5. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 9.9.2025, na ktorom spor prejednal za účasti strán
sporu, resp. právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Strany sporu na pojednávaní zotrvali na svojich

ústnych prednesoch a písomných podaniach predložených do konania a po poučení súdom podľa § 154
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) na
pojednávaní 9.9.2025 uviedli, že vo veci nemajú žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi

založenými v súdnom spise, a to uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 8K/7/2014-214 z
25.2.2015, Obchodným vestníkom č. 43/2015 zo 4.3.2015, informatívnym čiastočným výpisom z
Katastra nehnuteľností z LV č. XXXX a LV č. XXXX, zmluvami o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti z 20.8.2010 a 22.12.2011, zmluvami o úvere č. 2010/06 z 20.8.2010 a č. 2011/13 z22.12.2011, potvrdením o riadnom splnení záväzkov a súhlasom so zápisom z 19.12.2011, oznámením
o realizácii výkonu zabezpečovacieho prevodu práva formou dobrovoľnej dražby a žiadosťou o zápis
informatívnej poznámky z 10.4.2013 s doručenkami, zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnosti z

29.5.2013, úplným znením zmluvy o úvere č. 132011 k 29.5.2013, návrhom na vydanie predbežného
opatrenia a o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k.
10C/366/2013-467 z 29.10.2018, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/47/2019-527 z
31.3.2021, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/199/2021 z 29.6.2022,
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 701/2022-30 z 27.4.2023, uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/132/2023 zo 14.12.2023, rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č. k. 7Co/23/2024-650 z 21.2.2025 s doložkou právoplatnosti, znaleckým posudkom č.
14/2016 zo 4.2.2016 vypracovaným znalkyňou Ing. Mgr. Janou Pecníkovou, ako aj ostatnými listinnými
dôkazmi založenými do súdneho spisu.

7. V súlade s uvedeným súd právne posúdil spor nasledovne.

7.1.Podľa§67ods.1písm.c)zákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky.

7.2. Podľa § 67 ods. 2 ZKR majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na
všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

7.3. Podľa § 69 písm. a) ZKR oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa tvorí majetok zabezpečujúci
pohľadávku zabezpečeného veriteľa, ak ide o zabezpečenie zabezpečovacím právom, ktoré je na
majetku právom jediným alebo v poradí rozhodujúcom na jeho uspokojenie právom prvým alebo medzi
inými zabezpečovacími právami zabezpečujúcimi pohľadávky iných zabezpečovaných veriteľov právom

najskorším (ďalej len „prednostné zabezpečovacie právo“).

7.4. Podľa § 76 ods. 1 ZKR súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je listina oprávňujúca správcu
speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom,
informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne

pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí
oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho
uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky
alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako
správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak

zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

7.5. Podľa § 78 ods. 1 prvej až tretej vety ZKR do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty,
zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou

o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise
poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobou, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu
svedčia.

7.6. Podľa § 78 ods. 2 ZKR správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku

písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy
uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase
príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči

správcovi.

7.7. Podľa § 78 ods. 4 prvej až tretej vety ZKR súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote
určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná
včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd

vyzvanú osobu poučí.

7.8. Podľa § 78 ods. 5 prvej vety ZKR ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok
zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči.7.9. Podľa § 78 ods. 8 prvej vety ZKR právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu možno uplatniť len
spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

7.10. Podľa § 79 ods. 1 ZKR pred tým, ako správca zapíše majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok
úpadcu do súpisu, je povinný vyzvať tretiu osobu, aby do 30 dní od doručenia výzvy zaplatila k rukám
správcu sumu rovnajúcu sa hodnote tohto majetku odsúhlasenú dotknutými zabezpečenými veriteľmi
alebo prihlásenú sumu zabezpečenej pohľadávky, do ktorej je zabezpečená, ak je nižšia ako hodnota

tohto majetku. Ak tretia osoba výzvu správcu splní, zabezpečovacie právo na majetku tretej osoby
zanikne; ak ju nesplní, správca zapíše majetok tretej osoby do súpisu.

7.11. Podľa § 206c ods. 1 ZKR konania začaté pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2015.

7.12.Podľa§3ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„Občianskyzákonník“)výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7.13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

7.14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

7.15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

7.16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

7.17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

7.18. Podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby
spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška
jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia
záväzku spotrebiteľa.

7.19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

7.20. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej

zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.7.21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7.22. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a
jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

7.23. Podľa § 151b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

7.24. Podľa § 151c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú

pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

7.25. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,

byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

7.26.Podľa§151eods.2Občianskehozákonníkazáložnéprávoknehnuteľnostiam,bytomanebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

7.27. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,

ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

7.28. Podľa § 194 ods. 1 a 2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ak bolo o otázke podľa odseku
1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

8. Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

9. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako záložca uzatvorila 29.5.2013 so zabezpečeným

veriteľom ako záložným veriteľom záložnú zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam v prospech zabezpečeného veriteľa. Záložná zmluva zabezpečovala záväzok
úpadkyne zo zmluvy o úvere č. 132011 uzatvorenej 22.12.2011, v znení dodatku z 29.5.2013, na
základe ktorej zabezpečený veriteľ poskytol úpadkyni úver vo výške 40.000,- Eur. Nesporné bolo,
že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 16.7.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č.

139/2014dňa22.7.2014,bolvyhlásenýkonkurznamajetokúpadkyne.Zabezpečenýveriteľsi26.8.2014
prihlásil do konkurzu na majetok úpadkyne (i) pohľadávku v celkovej výške 59.292,72 Eur zo zmluvy o
úvere č. 132011 z 22.12.2011 a (ii) pohľadávku v celkovej výške 1.200,- Eur z titulu zmluvnej pokuty,
obe pohľadávky boli prihlásené ako zabezpečené záložným právom na základe záložnej zmluvy z
29.5.2013. Správca úpadkyne čiastočne poprel pohľadávku zabezpečeného veriteľa vo výške 59.292,72

Eur čo do právneho dôvodu vzniku pohľadávky v časti úroku z omeškania a výšky pohľadávky v časti
úroku z omeškania v sume 6.732,72 Eur a pohľadávku vo výške 1.200,- Eur poprel v celom rozsahu.
Strany nesporovali, že správca úpadkyne vyzval žalobkyňu na zaplatenie pohľadávky zabezpečeného
veriteľa do 30 dní od doručenia výzvy. Správca úpadkyne zverejnil 27.11.2014 v Obchodnom vestníku
č. 227/2014 doplnenie súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa o novú súpisovú zložku

majetku ku dňu zápisu 18.11.2014. Dňa 12.12.2014 žalobkyňa doručila správcovi úpadkyne žiadosť
o zapísanie poznámky o spornom zápise. Zápis spornej poznámky z dôvodu prebiehajúceho konania
o určenie neplatnosti záložného práva k nehnuteľnostiam bol oznámený 23.12.2014 v Obchodnom
vestníku č. 245/2014. Správca úpadkyne informoval žalobkyňu listom z 19.12.2014, doručeným jejprávnemu zástupcovi 29.12.2014, o podaní zverejnenia spornej poznámky v Obchodnom vestníku
a vyzval žalobkyňu na uvedenie dôvodov a predloženie dôkazov, ktoré vylučujú nehnuteľnosti z
oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa. Žalobkyňa odpovedala na výzvu správcu úpadkyne listom

z 28.1.2015, v ktorom uviedla popis jej jednotlivých úkonov voči zabezpečenému veriteľovi. Následne
správca úpadkyne listom zo 6.2.2015 požiadal Okresný súd Bratislava I, aby uložil žalobkyni podať
žalobu voči správcovi úpadkyne. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 8K/7/2014-214 z 25.2.2015
uložil žalobkyni podať voči správcovi úpadkyne žalobu o vylúčenie súpisových zložiek majetku č. 1
a 2 zapísaných v súpise oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa v lehote 30 dní od zverejnenia

uznesenia v Obchodnom vestníku. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 8K/7/2014-214 z
25.2.2015 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 43/2015 dňa 5.3.2015.

10. V konaní neboli sporné skutkové okolnosti tvrdené stranami sporu. Sporné bolo len právne
posúdenie platnosti záložnej zmluvy z 29.5.2013, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo na
nehnuteľnostiach žalobkyne v prospech zabezpečeného veriteľa, ktoré zabezpečovalo jeho pohľadávky

voči úpadkyni zo zmluvy o úvere č. 132011 z 22.12.2011. Žalobkyňa tvrdila, že záložná zmluva je
neplatná, žalovaný mal naopak za to, že záložná zmluva bola uzatvorená platne, a preto neexistuje
dôvod na vylúčenie nehnuteľností z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa.

11. Úvodom súd konštatuje, že žaloba bola na súd podaná 1.4.2015, a teda v lehote 30 dní od doručenia

uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 8K/7/2014-214 z 25.2.2015, ktorým bola žalobkyňa
vyzvaná na podanie žaloby o vylúčenie nehnuteľností z oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa voči
správcovi úpadkyne a ktoré jej bolo doručené zverejnením v Obchodnom vestníku 6.3.2015.

12. Spor o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty proti správcovi je osobitným druhom konania

podľa § 78 ZKR, v ktorom súd rozhoduje o tom, či vec bola správcom do súpisu konkurznej podstaty
zapísaná ne/oprávnene, resp. či žalobcovi svedčí alebo nesvedčí také právo k veci, ktoré vylučuje, aby
predmetná vec bola do súpisu konkurznej podstaty zapísaná.

13.Žalobkyňavkonanítvrdila,ženehnuteľnostijepotrebnévylúčiťzoddelenejpodstatyzabezpečeného

veriteľa, nakoľko záložná zmluva, na základe ktorej boli zabezpečené pohľadávky zabezpečeného
veriteľa voči úpadkyni, bola neplatná, pretože: (i) vôľa žalobkyne pri uzatváraní záložnej zmluvy nebola
slobodná z dôvodu bezprávnej vyhrážky a nebola prostá omylu, (ii) konanie zabezpečeného veriteľa pri
uzatváranízáložnejzmluvyvykazovaloznakypodvodnéhokonania,(iii)konaniezabezpečenéhoveriteľa
priuzatváranízáložnejzmluvybolovrozporesdobrýmimravmi,(iv)záložnázmluvabolaspotrebiteľskou

zmluvou a obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, (v) existoval nepomer medzi hodnotou zálohu
a zabezpečovaným záväzkom, a (vi) záložnú zmluvu uzatvorila za záložného veriteľa osoba, ktorá na
to nebola oprávnená.

14. Pokiaľ ide o spornú otázku platnosti/neplatnosti záložnej zmluvy, resp. ne/existencie záložného

práva na nehnuteľnostiach, súd poukazuje na skutočnosť, že táto otázka bola predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 10C/366/2013, v ktorom sa žalobkyňa domáhala
určenia, že na nehnuteľnostiach nie je záložné právo v prospech žalovaného - zabezpečeného veriteľa.
Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 10C/366/2013-467 z 29.10.2018 zamietol žalobu žalobkyne.
Na základe žalobkyňou podaného odvolania Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 7Co/47/2019-527

z 31.3.2021 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 29.10.2018. Voči rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 31.3.2021 podala žalobkyňa dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky
odmietol uznesením sp. zn. 4Cdo/199/2021 z 29.6.2022. Žalobkyňa napadla uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 29.6.2022 ústavnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej
republiky nálezom č. k. III. ÚS 701/2022-30 z 27.4.2023, ktorým rozhodol o porušení základných práv

žalobkyne na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie a zároveň zrušil uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/199/2021 z 29.6.2022. Najvyšší súd Slovenskej republiky
následne uznesením sp. zn. 4Cdo/132/2023 zo 14.12.2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 7Co/47/2019-527 z 31.3.2021 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave
rozsudkom č. k. 7Co/23/2024-650 z 21.2.2025, právoplatným 26.3.2025, zmenil rozsudok Okresného

súdu Bratislava V č. k. 10C/366/2013-467 z 29.10.2018 tak, že určil, že na nehnuteľnostiach žalobkyne
nie je záložné právo v prospech žalovaného - zabezpečeného veriteľa.15. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č. k. 7Co/23/2024-650 z 21.2.2025 konštatoval správnosť záveru
súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého bol úverový vzťah medzi úpadkyňou a zabezpečeným veriteľom
zo zmluvy o úvere č. 132011 z 22.12.2011 v znení dodatku z 23.5.2013 obchodnoprávnym vzťahom,

keďže úpadkyňa pri jeho uzatváraní vystupovala ako podnikateľka. Pokiaľ išlo o posúdenie záložného
vzťahu medzi žalobkyňou a zabezpečeným veriteľom odvolací súd konštatoval, že išlo o vzťah
spotrebiteľský, nakoľko žalobkyňa pri uzatváraní záložnej zmluvy konala s cieľom, ktorý nesúvisel s jej
obchodom, podnikaním alebo povolaním a na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa. Odvolací súd poukázal na zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu

a kasačný nález ústavného súdu, v zmysle ktorých bola ochrana žalobkyni ako spotrebiteľke v čase
vzniku záložnej zmluvy poskytovaná podľa generálnej klauzuly neprijateľnosti zmluvných podmienok
dojednaných v spotrebiteľských zmluvách podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktorá je
v súčasnosti upravená ako neprijateľná zmluvná podmienka v § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho
zákonníka. Predmetná neprijateľná zmluvná podmienka sa týka zabezpečenia záväzku poskytnutím
zabezpečenia záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška zabezpečovaného záväzku. Súdna

prax ustálila, že za neprimeranú výšku hodnoty zabezpečenia ide, ak hodnota zálohu prevyšuje
zabezpečovaný záväzok o 20 - 40 %. V prípade neplatnosti takéhoto dojednania sa stáva neplatnou
celá záložná zmluva. Hodnota nehnuteľností vo výške 114.000,- Eur ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy
bola preukázaná znaleckým posudkom č. 14/2016. Záložnou zmluvou bola v čase jej uzatvorenia
zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa voči úpadkyni zo zmluvy o úvere z 22.12.2011

v znení dodatku z 23.5.2013 vo výške 40.000,- Eur spolu s ročným zmluvným úrokom vo výške
26,4 % od 29.5.2013 (10.560,- Eur), t.j. spolu suma 50.560,- Eur. Z uvedeného bolo zrejmé, že
hodnota nehnuteľností žalobkyne v čase uzatvárania záložnej zmluvy prevyšovala zabezpečovaný
úver s príslušenstvom viac ako dvojnásobne. V súlade s uvedeným dospel odvolací súd k záveru
o dôvodnosti námietky žalobkyne, že v jej prípade bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keď

žalobkyňa ako spotrebiteľka poskytla zabezpečenie záväzku zálohom neprimerane vyšším, ako bola
výška zabezpečovaného záväzku v čase uzatvorenia dohody o zabezpečení splnenia záväzku a takýto
úkon bol v rozpore s dobrými mravmi a spôsoboval značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, v dôsledku čoho bola záložná zmluva
absolútne neplatná. V konaní nebolo preukázané, že podmienky záložnej zmluvy boli individuálne

dojednané, hoci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa uzatvorila záložnú zmluvu po zrelej
úvahe, vysvetlení zmluvných inštrumentov, bez omylu, nátlaku a absencie slobodnej vôle. Napokon
odvolací súd konštatoval, že prípadný výkon záložného práva, najmä s ohľadom na vek žalobkyne
a skutočnosť, že v predmete zálohu žalobkyňa býva, by znamenal pre žalobkyňu stratu jej obydlia a
závažné a nenapraviteľné porušenie ústavného práva na obydlie (PL ÚS 23/2024 z 24.9.2014).

16. V súlade s § 194 ods. 1 a 2 CSP súd vzal do úvahy právne posúdenie otázky neexistencie
záložného práva na nehnuteľnostiach žalobkyne zapísaných do oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 7Co/23/2024-650 z 21.2.2025,
pričom súd toto rozhodnutie a právne závery v ňom vyjadrené považoval za správne a nevzhliadol

žiadny dôvod, ktorý by ho viedol k inému právnemu posúdeniu otázky neexistencie záložného práva
na nehnuteľnostiach. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave
k záveru o neexistencii záložného práva dospel aj v súlade s uznesením dovolacieho súdu sp. zn.
4Cdo/132/2023 zo 14.12.2023, ako aj kasačným nálezom ústavného súdu č. k. III. ÚS 701/2022-30 z
27.4.2023, a teda výsledok konania bol v súlade s právnymi názormi vyslovenými dovolacím súdom a

ústavným súdom ako najvyšších súdnych autorít. V súlade s vyššie uvedeným súd dospel k záveru, že
záložná zmluva, ktorou žalobkyňa zabezpečovala pohľadávku zabezpečeného veriteľa voči úpadkyni
zo zmluvy o úvere z 22.12.2011 v znení dodatku z 23.5.2013 je absolútne neplatným právnym úkonom.
To preto, že upravovala neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky (§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho

zákonníka) a pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka), keďže zálohom v hodnote
114.000,- Eur (ktorého hodnota bola určená znaleckým posudkom č. 14/2016 zo 4.2.2016) žalobkyňa
zabezpečovala pohľadávku zabezpečeného veriteľa voči úpadkyni vo výške 50.560,- Eur, a teda
hodnota zálohu v čase uzatvorenia záložnej zmluvy prevyšovala viac ako dvojnásobne zabezpečovaný
záväzok.

17. Žaloba o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa bola dôvodná,
keďže nehnuteľnosti zaradené do súpisu oddelenej podstaty s ohľadom na absolútnu neplatnosť
záložnej zmluvy nie sú zálohom zabezpečujúcim do konkurzu úpadkyne prihlásené pohľadávky, apreto ich speňažením nemožno tieto pohľadávky ani uspokojiť. Súd preto vyhovel žalobe a vylúčil
nehnuteľnosti žalobkyne zapísané ako súpisové položky 1) a 2) z oddelenej podstaty zabezpečeného
veriteľa v súlade s návrhom žalobkyne.

18. Pokiaľ išlo o ostatné dôvody neplatnosti záložnej zmluvy žalobkyňou namietané v konaní, súd sa
nimi bližšie nezaoberal z dôvodu, že ich právne posúdenie by na výsledok sporu a záver o dôvodnosti
vylučovacej žaloby nemali žiadny vplyv.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

22. Žalobkyňa bola v predmetnom sporovom konaní úspešná v celom rozsahu, keďže súd uplatnenému
nároku v celom rozsahu vyhovel a vylúčil majetok žalobkyne z oddelenej podstaty zabezpečeného

veriteľa. S poukazom na uvedenú skutočnosť súd priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Mestský súd Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 CSP ( t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).