Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/25/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122010277
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122010277.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Miroslava Baňackého PhD. a JUDr. Daniely Mitterpákovej, na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 21. mája 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. A. B. a spol., pre pokračovací
trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.1,5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení účinnom
od 01.10.2005 vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení

neskorších predpisov o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo
dňa 23.05.2022 sp. zn. 5T/8/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 10. januára 2024 sp. zn. 5T/8/2022 u obžalovaného A. A. B.
podľa § 37 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Špeciálneho súdu
v Pezinku sp. zn. PK 2T/7/2008 zo dňa 21. apríla 2008, ktorým bol podľa § 250 ods. 5 Tr. zákona s
použitím § 35 ods. 1 Tr. zákona odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 6 mesiacov,
podľa §39aods.3Tr.zákonapreúčelyvýkonutrestuodňatiaslobodyzaradenýdoI.nápravnovýchovnej
skupiny, podľa § 53 ods. 1 Tr. zákona bol obvinenému uložený peňažný trest vo výške 2 000 000,-
Sk a podľa § 54 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že vy výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,

súd uložil obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, pretože trest uložený skorším
rozsudkom je dostatočný.

U Obžalovaného C. B. podľa § 37 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 a
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vzhľadom na odsúdenie

- trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T 82/2006 zo dňa 24. októbra 2006, ktorým
bol podľa § 250a ods. 4 Tr. zákona z.č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného v čase
spáchania skutku odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov,

- rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/67/2007 zo dňa 14. mája 2015 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. januára 2016 sp. zn. 1To/125/2015, ktorým bol podľa
§ 250 ods. 5 Tr. zákona účinného do 1.1.2016 s použitím § 35 ods. 3 Tr. zákona účinného do 1.1.2016
uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, podľa § 39a ods. 3 Tr. zákona obžalovaný na
výkon uloženého trestu zaradený do I. nápravnovýchovnej skupiny, pričom podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona
účinného do 1.1.2016 súd zrušil vo výrokoch o trestoch rozsudok Okresného súdu Prešov z 26.9.2011
sp. zn. 4T/123/2010, právoplatného dňa 26.9.2011 a rozsudok Okresného súdu Prešov z 26.8.2014 sp.

zn. 4T/31/2014, právoplatný dňa 26.8.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a podľa 288 ods. 1 Tr.por. súd poškodenú spoločnosť TEXO PARTNER a.s. Bratislava s nárokom na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie,

-rozsudkom OkresnéhosúduPrešov sp.zn.4T/123/2010zodňa26.septembra2011,ktorýmsúdpodľa
§ 37 Tr. zákona účinného odo 31.8.1999 upustil od uloženie ďalšieho trestu s poukazom na rozsudok
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.2.2010 sp. zn. 5T/67/2007,

- rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/84/2015 zo dňa 31. marca 2016, ktorým súd podľa §

44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 14.5.2015 sp. zn. 5T/67/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To
128/15 zo dňa 20.1.2016,

- rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T 67/2013 zo dňa 11. mája 2016, ktorým súd podľa §
44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bratislava

II zo dňa 14.5.2015 sp. zn. 5T/67/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To
128/15 zo dňa 20.1.2016,

- rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/94/2014 zo dňa 18. novembra 2016, ktorým súd
podľa § 44 Tr. zákona upustil od uloženia súhrnného trestu s poukazom na rozsudok Okresného súdu

Bratislava II zo dňa 14.5.2015 sp. zn. 5T/67/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 1To 128/15 zo dňa 20.1.2016, pretože tresty uložené skoršími rozsudkami sú dostatočné

a to pre skutky, že

1. obžalovaný C. B. (bod 1 obžaloby)

- v období od 08. 02. 1999 do 09. 04. 1999 po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinený C. B.
ako majiteľ a konateľ firmy Technotrade and Business Company, s. r. o. Košice so sídlom na ul.
Levočskej č. 2 v Košiciach vyhotovil fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 108/RG/99 z 08. 02. 1999 na

plnenie v sume 603.037,24 € (18.167.100 Sk), ktorú následne predložil odberateľovi, firme Slovenské
energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva, Ing. P. B., v rozpore s povinnosťou
vyplývajúcou z ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou
starostlivosťou, vydal pokyn na jej úhradu formou bankového prevodu peňažných prostriedkov, ktorý bol
zrealizovanýnaúčetfirmyobvinenéhoC.B.,kuškodeSlovenskýchenergetickýchstrojární,a.s.Tlmače,

2. obžalovaní A. A. B., C. B. (bod 2 obžaloby)

- v období od 12. 04. 1999 do 01. 06. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti
obvinení A. A. B., C. B., L.K. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o.

Košice so sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu zálohovú faktúru č. 23/MB/99 z 12. 04.
1999 na plnenie v sume 325.300,40 € (9.800.000 Sk), ako aj fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 28/MB/99
zo 14. 05. 1999 na plnenie v čiastke zvyšných 417.778,66 € (12.586.000,- Sk), ktoré následne predložili
odberateľovi, firme Slovenské energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva,
Ing. P. B., v rozpore s povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka

vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, vydal pokyny na ich úhradu formou bankových
prevodov peňažných prostriedkov, ktoré boli zrealizované na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode
Slovenských energetických strojární, a. s. Tlmače,

3. obžalovaní A. A. B. (bod 3 obžaloby)

- v období od 26. 07. 1999 do 27. 07. 1999 po predchádzajúcom rozdelení úloh a vzájomnej súčinnosti
obvinení A. A. B., L.K. a ďalšia osoba vystupujúca ako majiteľ a konateľ firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice so
sídlom na ul. Krivej č. 23 v Košiciach vyhotovili fiktívnu dodávateľskú faktúru č. 50/MB/99 z 26. 07. 1999
na plnenie v sume 322.545,30 € (9.717.000 Sk), ktorú následne predložili odberateľovi, firme Slovenské

energetické strojárne, a. s. Tlmače, ktorej predseda predstavenstva, Ing. P. B., v rozpore s povinnosťou
vyplývajúcou z ustanovenia § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou
starostlivosťou, vydal pokyn na jej úhradu formou bankového prevodu peňažných prostriedkov, ktorýbol zrealizovaný na účet firmy Y.T.Y.B., s. r. o. Košice, ku škode Slovenských energetických strojární,
a. s. Tlmače,

právne kvalifikované

u obžalovaného A. A. B. v bodoch 2 a 3 obžaloby
- ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 ods. 2 písm.
b) Tr. zákona spáchaný vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 140/61

Zb. v znení neskorších predpisov,

obžalovaný C. B. v bodoch 1 a 2 obžaloby
- ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 ods. 2 písm.
b) Tr. zákona spáchaný vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 140/61
Zb. v znení neskorších predpisov.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok prokurátor podal odvolanie a to proti výroku o treste.

V písomných dôvodoch odvolania uvádza nasledovné.

So závermi prvostupňového súdu sa nestotožňuje a upustenie od uloženia súhrnného trestu u
oboch obžalovaných považuje za neprimerané. Súd sa podľa jeho názoru nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami významnými pre rozhodnutie a zároveň porušil ustanovenia § 31 ods. 1, ods. 2 písm. b/,
§ 35 ods. 1, ods. 2 a § 37 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku.

Napadnutý výrok odôvodnil súd vo vzťahu k obom obžalovaným v podstate tým, že upustiť od uloženia
súhrnného trestu bolo potrebné v súlade s článkom 6 ods. 1 Dohovoru, ktorý aplikoval s poukazom na
článok 154c Ústavy Slovenskej republiky, pretože Dohovor zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a
slobôd ako by obžalovaným inak zaručovala aplikácia ustanovenia § 31 Trestného zákona účinného v
čase spáchania skutku. V tejto súvislosti súd poukázal predovšetkým na okolnosti prípadu spočívajúce

v dĺžke konania, keď vo vzťahu k obžalovanému A. A. B. celková doba trestného konania trvala viac
ako 16 rokov a v prípade obžalovaného C. B. to bolo viac ako 11 rokov, čo je v rozpore s ustálenou
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplývajúcou z aplikácie článku 6 ods.
1 Dohovoru. Súd zároveň uviedol, že u obžalovaných nezistil také správanie sa v trestnom konaní, na
základe ktorého by mohol konštatovať, že by sa títo vyhýbali úkonom v trestnom konaní vtákom rozsahu,

ktorý by bránil súdu aplikovať ustanovenia Dohovoru.
Z napadnutého výroku a jeho odôvodnenia tak v konečnom dôsledku vyplýva, že vo vzťahu k
posudzovanej trestnej činnosti súd nepovažoval za potrebné uložiť obžalovaným akýkoľvek trest len
s poukazom na to, že tresty uložené skoršími rozsudkami považuje za dostatočné. Súd však okrem
poukázania na neprimeranú dĺžku trestného konania neprihliadal na ďalšie podstatné okolnosti, na ktoré

má v zmysle § 31 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku pri
ukladaní trestu prihliadať, najmä na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, na možnosť
nápravy a pomery páchateľa, tiež význam a povahu účasti na spáchaní trestného činu.

Vo vzťahu ku kritériu nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je v tejto súvislosti potrebné poukázať

najmä na následok, ku ktorému trestná činnosť obžalovaných viedla.
Pri skutkoch právne kvalifikovaných ako trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 255 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
účinného v čase spáchania skutku následok vo forme škody na cudzom majetku predstavuje v prípade
obžalovaného A. A. B. v súhrne hodnotu 1.065.624,36 eur a v prípade obžalovaného C. B. v súhrne

dokonca hodnotu 1.346.116,30 eur. Tieto hodnoty mnohonásobne prevyšujú dolnú hranicu škody
veľkého rozsahu, s ktorou Trestný zákon účinný v čase spáchania skutku spája najprísnejšie právne
kvalifikácie trestných činov proti majetku.
Zanedbateľný rozhodne nie je ani následok skutkov právne kvalifikovaných ako pokračovací trestný
čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 4 resp. 5 Trestného zákona účinného v čase

spáchania skutku. U obžalovaného C. B. predstavuje celkový rozsah skrátenej dane vo výške 40.265,04
eur a u obžalovaného A. A. B. v súhrne výšku 148.238,11 eur. Trestná sadzba trestu odňatia slobody
pri tomto trestnom čine je pri právnej kvalifikáciu skutkov obžalovaného C. B. tri roky až desať rokov a
pri právnej kvalifikácii skutkov obžalovaného A. A. B. päť rokov až dvanásť rokov.Predchádzajúce tresty obžalovaných, ktoré konajúci súd považoval za dostačujúce boli pritom v rámci
trestnej sadzby skôr odsúdenej trestnej činnosti (trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 5 Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku) uložené v rámci rozpätia päť rokov až dvanásť rokov.

Obžalovanému A. A. B. bol pritom uložený trest odňatia slobody v strede tohto rozpätia (osem rokov
a šesť mesiacov) a obžalovanému C. B. dokonca pri dolnej hranici tohto rozpätia (šesť rokov).
Obžalovanému A. A. B. bol síce uložený aj peňažný trest vo výške 2.000.000,-Sk, čo však vzhľadom na
spôsobenú škodu 2.435.307.712,90 Sk 26.742 poškodeným bez uloženia povinnosti nahradiť im škodu,
vyznieva ako symbolický doplnok k trestu odňatia slobody.

Vo vzťahu k pomerom obžalovaných je potrebné zvýrazniť ten fakt, že sa okrem rozsiahlej trestnej
činnosti, za ktorú boli aktuálne uznaní za vinných (obžalovaný A. A. B. za 6 čiastkových útokov a
pomoc k trom ďalším skutkom trestného činu skrátenia dane a poistného a za pomoc k dvom skutkom
porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, obžalovaný C. B. za dva čiastkové útoky trestného
činu skrátenia dane a poistného a za pomoc k dvom skutkom porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku) už spáchali aj inú trestnú činnosť zasahujúcu do tých istých objektov, t. j. cudzieho majetku,

resp. majetku štátu, ktorej sa dopustili (prevažne) tiež podvodným spôsobom konania.

U obžalovaného A. A. B. ide o odsúdenie za trestný čin podvodu spáchaný viacerými skutkami, resp.
čiastkovými útokmi (rozsudok Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK 2T/7/2008 z 21.04.2008) a u
obžalovaného C. B. o odsúdenia za spáchanie trestných činov podvodu, skrátenia dane a poistného,

skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, falšovania a pozmenenia verejnej listiny a
iných (trestný rozkaz Okresného súdu Košice I sp. zn. 3T/82/2006 z 24.10.2006, rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 4T/123/10 z 26.09.2011, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/31/14 z
26.08.2014, rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/67/2007 zo 14.05.2015 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1To/125/2015 z 20.01.2016, rozhodnutie Obvodného

súdu Praha 4 sp. zn. 4T/105/2018 z 24.07.2015, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T/84/15 z
31.03.2016, rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 4T/67/13 a rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 5T/94/14 z 18.11.2016).
Vzhľadom na trestné sadzby trestných činov, za ktoré boli obžalovaní aktuálne uznaní za vinných,
stupeň ich nebezpečnosti pre spoločnosť predovšetkým s prihliadnutím na rozsiahlosť, a spôsobené

následky, ale aj spôsob spáchania a úmyselné zavinenie, trestnú minulosť obžalovaných, v rámci
ktorej sa viacnásobne a úmyselne dopúšťali obdobnej trestnej činnosti závažného charakteru, najmä so
zásahom do istých objektov ako v aktuálnej trestnej veci, zohľadňujúc doterajšie tresty uložené v strede,
resp. pri dolnej hranici trestnej sadzby, možno výrok súdu o upustení od uloženia súhrnného u obidvoch
obžalovaných s prihliadnutím na tieto skutočnosti považovať za zjavne neprimeraný a nezodpovedajúci

potrebe individuálnej aj generálnej prevencie.
Zjavnú neprimeranosť napadnutého výroku umocňuje u obžalovaného C. B. aj to, že predstavuje v
poradí už piate upustenie od uloženia súhrnného trestu s poukazom na trest, ktorý mu bol uložený pri
dolnej hranici trestnej sadzby.
Záverom možno zhrnúť, že pri dôslednom aplikovaní zásad ukladania trestov pri zohľadnení vyššie

uvedených skutočností vo vzťahu k obidvom obžalovaným bolo neprimerané upustiť od uloženia
súhrnnéhotrestuazaspáchanietrestnýchčinov,zktorýchboliobidvajauznanízavinných,ichvpodstate
ponechať bez trestu. S prihliadnutím na účel trestu, potrebu individuálnej aj generálnej prevencie, rozsah
a následok (výšku spôsobenej škody) žalovanej trestnej činnosti, význam a povahu účasti obžalovaných
na tejto trestnej činnosti, ich predošlé odsúdenia a možnosť nápravy, bolo preto potrebné obidvom

obžalovaným uložiť súhrnný trest odňatia slobody.
Z týchto dôvodov preto navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/ Trestného
poriadku zrušil napadnutý rozsudok v časti odvolaním napadnutého výroku o treste a aby podľa § 322
ods. 3 Trestného poriadku rozhodol sám rozsudkom vo veci tak, že zmení výrok o treste v zmysle vyššie
uvedených odvolacích námietok a obidvom obžalovaným uloží súhrnný trest odňatia slobody, ktorý bude

prísnejší ako tresty uložené skoršími rozsudkami.

Na podklade takto podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal prokurátor odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je

dôvodné.

Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci Okresný súd Košice I
rozsudkom sp. zn. 5T 78/2013 zo dňa 31.05.2017 podľa § 285 písm. a/ Tr. por. všetkých obžalovanýchoslobodilspodobžalobyprokurátora,pretoženebolodokázané,žesastaliskutkyprektorésúobžalovaní
stíhaní.

Krajský súd v Košiciach na základe odvolania prokurátora uznesením sp. zn. 8To/10/2018 zo dňa
26.06.2018 podľa § 319 Tr. por. zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice
I sp. zn. 5T 78/2013 zo dňa 31.05.2017.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Tdo/52/2019 zo dňa 8.6.2021 o dovolaní

Ministerstva spravodlivosti SR proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.6.2018 sp.
zn. 8To/10/2018 rozhodol, že týmto uznesením Krajského súdu v Košiciach a v konaní ktoré mu
predchádzalo, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 319
Tr. por., § 2 ods.12 Tr. por. a § 285 písm.a/ Tr. por., v prospech obvinených A. A. B., C. B., D. E., F.
E. a G. C. H..

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8To/10/2018 z 26.6.2018
v časti týkajúcej sa obvinených A. A. B., C. B., D. E., F. E. a G. C. H. a rozsudok Okresného súdu Košice
I sp. zn. 5T 78/2013 z 31.05.2017 v časti týkajúcej sa obvinených A. A. B., C. B., D. E., F. E. a G. C. H.
a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Košice I, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.

Po tomto zrušení a vrátení veci rozhodol okresný súd rozsudkom zo dňa 23.05.2022, ktorým rozhodol

o vine obžalovaného A. A. B. v bodoch 1,2,3, 6,7 a 8 ( body 6,7,8,11,12,13 obžaloby ) pre pokračovací
trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom od
01.10.2005, v bodoch 11,12,13 vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

-o vine obžalovaného C. B. v bodoch 4 a 5 ( bod 9 a 10 obžaloby ) pre pokračovací trestný čin skrátenia

dane a poistného podľa § 148 ods.1,4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., v znení účinnom od 01.10.2005

-o vine obžalovaného D. E. v bodoch 9 a 10 ( body 14 a 15 obžaloby ) pre pokračovací trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.1,4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom od 1.10.2005
vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

-o vine obžalovaného F. E. v bodoch 6,7 a 8 ( body 11,12,13 obžaloby ) pre pokračovací trestný čin
skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.1,4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom od 01.10.2005

-o vine obžalovaného G. C. H. v bodoch 9 a 10 ( 14 a 15 obžaloby ) pre pokračovací trestný čin skrátenia

dane a poistného podľa § 148 ods. 1,4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom od 01.10.2005

Za to im súd citovaným rozsudkom zo dňa 23.05.2022 uložil obžalovanému D. E. podľa § 148 ods.1,
4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a článku 6 ods. 1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, obžalovanému F. E. podľa §

148 ods. 1,4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a článku 6 ods.1 Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, obžalovanému G. C. H.
podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom od 01.10.2005 a článku 6 ods. 1 Dohovoru
trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 5 rokov.

U obžalovaného A. A. B. podľa § 37 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2
a článku 6 ods. 1 Dohovoru, vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. PK
2T 7/2008 zo dňa 21.04.2008 a u obžalovaného C. B. podľa § 37 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného
trestu podľa § 35 ods. 2 a článku 6 ods. 1 Dohovoru vzhľadom na odsúdenia vo výroku uvedené, ktoré

sú v konečnom dôsledku uvedené aj v aktuálnom rozsudku, ktorý je predmetom tohto konania.

Zároveň okresný súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaných A. A. B., C. B. a D. E. oslobodil
spod obžaloby prokurátora krajskej prokuratúry v Košiciach, konkrétne u obžalovaného A. A. B. preskutky v bodoch 2 a 3 obžaloby, právne kvalifikované ako pokračovací trestný čin sprenevery podľa
§ 248 ods.1,4 písm. b/, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., obžalovaného C. B. v bodoch 1,2 obžaloby
pre pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods.1,5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom

od 1.10.2005 a obžalovaného D. E. v bodoch 2,3,16,17 a 18 obžaloby pre pokračovací trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1,4 písm. b/, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom od 1.10.2005,
pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Na podklade podaných odvolaní jednotlivých procesných strán odvolací súd na neverenom zasadnutí

konanom dňa 27.06.2023 uznesením sp. zn. 4To/103/2022 zrušil napadnutý rozsudok zo dňa
23.05.2022 vo vzťahu k obžalovanému D. E. v jeho oslobodzujúcej časti v bodoch 2, 3,4 ,5, 6, 7, 8
a z dôvodu podľa § 9 ods.1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie tohto obžalovaného v bodoch 2, 3, 4, 5,
16, 17 a 18 obžaloby zastavil, pretože je premlčané a zároveň zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu
k obžalovaným D. E. a G. C. H. v jeho odsudzujúcej časti v bodoch 8 a 9 a z dôvodu podľa § 9 ods. 1
písm. g/ trestné stíhanie týchto obžalovaných v skutkoch v bode 14 a 15 obžaloby zastavil, pretože tak

ustanovuje medzinárodná zmluva s tým, že podrobné odôvodnenie je uvedené v citovanom uznesení.

Následne krajský súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 19.09.2023 rozsudkom sp. zn. 4To/103/2022
rozhodol, že podľa § 321 ods.1 písm. b/, písm. d/ ods. 3 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok zo dňa
23.05.2022 v bodoch 1,2,3 v jeho oslobodzujúcej časti ( body 1,2,3 obžaloby) vo vzťahu k obžalovaným

C. B. a A. A. B. a vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v jeho odsudzujúcej časti vo vzťahu
k obžalovanému C. B., A. A. B. a F. E..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému F. E. uložil podľa § 148 ods. 4 , § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961
Zb. v znení účinnom od 1.10.2005 trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným

odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu trvaní 1 roka. Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a podľa § 319 Tr.
por. zamietol odvolanie obžalovaného A. A. B..

V uvedenom rozsudku sp. zn. 4To 103/2022 zo dňa 19.09.2023 zároveň krajský súd podrobným až

vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol právny názor, vyplývajúci aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Tdo 52/2019 zo dňa 08.06.2021 týkajúci sa predovšetkým dôkaznej situácie v predmetnej trestnej
veci a posúdenia právnej kvalifikácie konania obžalovaných A. A. B. a C. B. v skutkoch 1,2,3 obžaloby,
resp.kichprávnemuposúdeniuakotrestnéhočinuporušovaniapovinnostiprisprávnecudziehomajetku
podľa § 255 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. č. 140/1961

Zb. v znení neskorších predpisov.

Po zrušení a vrátení veci následne súd I. stupňa v súlade s právnym názorom krajského súdu
vychádzajúceho z argumentácie dovolacieho rozsudku Najvyššieho súdu SR rozhodol rozsudkom zo
dňa 10.01.2024, ktorý je predmetom tohto konania.

Vzhľadom na to, že predmetný rozsudok napadol len prokurátor a to len čo do výroku o treste, nadobudol
tento rozsudok zo dňa 10.01.2024 vo vzťahu k výroku o vine k zostávajúcim prvým trom skutkom
obžaloby právoplatnosť a predmetom posudzovania je len výrok o treste u obžalovaných A. A. B. a C. B..
Preto nepovažuje krajský súd za potrebné ďalej podrobne sa vyjadrovať k ustálenej právnej kvalifikácií

konania oboch obžalovaných v týchto skutkoch ako trestného činu porušovania povinnosti pri správne
cudzieho majetku podľa § 255 ods.1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov a to vo forme účastníctva podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. V konečnom dôsledku rozsiahla
a kvalifikovaná právna argumentácia k tomuto právnemu posúdeniu je vyčerpávajúcim spôsobom
rozvedená v už uvedenom rozsudku krajského súdu zo dňa 19.09.2023 a v neposlednom rade aj

v dovolacom rozsudku Najvyššieho súdu SR.

V tomto predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku pokiaľ ide o výrok o treste sa krajský súd vyjadril aj
tým spôsobom, že pokiaľ ide o osoby obžalovaných A. A. B. a C. B., v zásade sa možno stotožniť
s argumentáciou súdu I. stupňa vo vzťahu k upusteniu od uloženia súhrnného trestu u oboch týchto

obžalovaných s tým, že z dôvodu zrušenia v tej dobe napadnutého rozsudku súdu I. stupňa zo dňa
23.05.2022 v jeho oslobodzujúcej časti v bodoch 1,2,3 obžaloby bolo nutné zrušiť aj výroky o treste
a spôsobe jeho výkonu v odsudzujúcej časti v tej dobe napadnutého rozsudku zo dňa 23.05.2022.Oproti predchádzajúcemu rozsudku súdu I. stupňa po zrušení veci krajským súdom tak došlo v podstate
len k tej zmene, že na základe právneho názoru krajského, resp. aj Najvyššieho súdu SR boli obžalovaní
C. B. a A. A. B. uznaní vinnými aj pre prvé tri skutky obžaloby kvalifikované ako trestný čin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1,2 písm. b/ Tr. zák. formou pomoci podľa §
10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. s trestnou sadzbou vo výmere 6 mesiacov až 3 roky.

Rovnako podrobne sa krajský súd vyjadroval vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí aj k dĺžke konania
v predmetnej trestnej veci, keďže z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že ide o skutky z pred

takmer 25 rokov.

K argumentácií súdu I. stupňa považuje krajský súd za potrebné uviesť ešte nasledujúce skutočnosti.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že nič nebráni súdu neúmernú dĺžku konania zohľadniť pri výmere
trestu a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. V tomto smere je judikatúra ESĽP

atohočasuužajsúdovSlovenskejrepublikyjednoznačnáavyplývaznej,žezmiernenietrestuzdôvodu
neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle článku 34
Dohovoru za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že šlo
o porušenie Dohovoru a uskutočnia nápravu. Je nepochybné, že v predmetnej trestnej veci je doba,
po ktorú je vedené trestné stíhanie voči obom obžalovaným neprimeraná a nezodpovedá požiadavkám

zákonnosti, ústavnosti a spravodlivého procesu. Táto okolnosť nie je jedinou, avšak významnou
okolnosťou pre zváženie formy kompenzácie porušeného práva na prejednanie veci v primeranej lehote.
Popri rešpektovaní práva na prejednanie veci v primeranej lehote pri zvažovaní formy kompenzácie
krajský súd prihliadol aj na stupeň závažnosti, charakter a rozsah trestnej činnosti, ktorej sa obžalovaní
v predmetnej trestnej veci dopustili a ktorá napĺňa všetky pojmové znaky trestného činu skrátenia dane

a poistného u obžalovaného A. A. B. podľa § 148 ods.1,5 Tr. zák. s trestnou sadzbou 5 až 12 rokov
a u C. B. skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.1,4 Tr. zák. s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov,
resp. u obidvoch tiež pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255
ods.1,2 písm. b/ Tr. zák. vo forme účastníctva s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 3 roky.

Dĺžka konania je tak v kontexte vyššie uvedených skutočností významnou okolnosťou z hľadiska
posudzovaniavýnimočnýchokolnostíprípaduvzmysle§40ods.1Tr.zák.,ktorámávplyvnahodnotenie
stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Je nepochybné, že s predĺžujúcou sa dĺžkou trestného
stíhania sa vytráca základný vzťah medzi trestným činom a ukladaným trestom. Doba medzi trestným
konaním páchateľa a vynesením konečného rozhodnutia má bezpochyby vplyv na účel trestu, ktorý

má byť uložením konkrétneho trestu dosiahnutý. So zväčšujúcim sa časovým odstupom od spáchania
trestných činov sa oslabuje tak prvok individuálnej ako aj generálnej prevencie. Rovnako spôsobilosť
trestu výchovne pôsobiť na spoločnosť je po tak dlhej dobe výrazne znížená.

S prihliadnutím na okolnosti, ktoré ESĽP považuje za podstatné pri posudzovaní neprimeranej dĺžky

konania,poukazujekrajskýsúdajnaskutočnosť,žedĺžkadoterajšiehokonanianezodpovedánáročnosti
a zložitosti predmetnej trestnej veci, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj s názoru Ústavného súdu SR
vyjadrenom v náleze sp. zn. IV.ÚS 78/2023 zo dňa 26.04.2023, ktorým Ústavný súd SR na základe
ústavnej sťažnosti sťažovateľa D. E. rozhodol o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov v predmetnej trestnej veci.

Ústavný súd v tejto súvislosti konkrétne uviedol, že v konkrétnostiach tohto prípadu po právnej stránke
nezaznamenal prvok zložitosti a že vzhľadom na právnu kvalifikáciu ( sprenevera, skrátenie dane
a poistného ) ide o štandardnú agendu súdov.

Pokiaľ ide o kritérium správania sa oboch obžalovaných, možno po preskúmaní spisu skonštatovať, že
títo obžalovaní nespôsobili žiadne predĺženie konania, dodržiavali súdom určené lehoty, zúčastňovali
sa hlavného pojednávania, resp. svoju neúčasť ospravedlňovali a súhlasili s jeho vykonaním v ich
neprítomnosti.

Pokiaľ ide o obžalovaného A. A. B., tento má v registri trestov 1 záznam a to odsúdenie Špeciálnym
súdom v Pezinku sp. zn. Pk 2T 7/2008 zo dňa 21.04.2008, kde mu bol pre trestný čin podvodu podľa §
250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov
a 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do I. nápravnovýchovnej skupiny, podľa § 53 ods. 1 Tr. zák.mu bol uložený peňažný trest vo výške 2.000.000.-Sk a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2
rokov. Rozhodnutím Okresného súdu Martin sp. zn. 3 Pp 49/2015 zo dňa 13.05.2015 bol podmienečne
prepustený z výkonu trestu so skúšobnou dobou na 7 rokov s tým, že osvedčil sa dňa 16.07.2022.

Vychádzajúc z uvedeného tak dospel krajský súd k záveru, že u tohto obžalovaného sú splnené zákonné
predpoklady pre upustenie od uloženia súhrnného trestu vo svojej podstate s poukazom na predpoklady
zníženia trestu z dôvodu neúmernej dĺžky konania.

Pokiaľ ide o obžalovaného C. B., tento má v registri trestov celkom 10 záznamov, z toho má
dve odsúdenia zahladené. Súd I. stupňa v napadnutom rozsudku podrobne rozviedol jednotlivé
odsúdenia tohto obžalovaného. Za podstatné považuje krajský súd odsúdenie obžalovaného rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T 67/2007 zo dňa 14.05.2015 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 1To 128/2015 zo dňa 20.01.2016, ktorým bol podľa § 250 ods. 5 Tr.
zák. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením pre jeho výkon do I.

nápravnovýchovnej skupiny. Ako je to ďalej z predloženého spisového materiálu zrejmé, z výkonu tohto
trestu bol obžalovaný B. podmienečne prepustený rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp. zn. 7
Pp 90/2018 zo dňa 04.03.2019 so skúšobnou dobou na 5 rokov. Skúšobná doba tak uplynula dňa
04.03.2024. Podľa poznatkov krajského súdu sa tento obžalovaný v skúšobnej dobe nedopustil žiadnej
ďalšej trestnej činnosti, minimálne 5 rokov teda vedie riadny život, žije v zahraničí, je riadne zamestnaný.

Pretoajnapriektomu,žetentoobžalovanýmáviacerozáznamovvodpiseregistratrestov,pozohľadnení
vyššie uvedených skutočností dospel krajský súd k záveru, že i u tohto obžalovaného sú aktuálne
splnené podmienky pre upustenie od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na neúmernú dĺžku konania
v predmetnej trestnej veci.

Záverom krajský súd dodáva, že bolo snahou krajského súdu predmetnú trestnú vec prejednať
a rozhodnúť v primeraných lehotách, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj z jednotlivých rozhodnutí
krajského súdu po zrušení veci v dovolacom konaní, keďže krajský súd po zrušení jednotlivých častí
rozsudku vo veci u jednotlivých obžalovaných podľa možnosti aj sám rozhodoval.

Zároveň záverom krajský súd konštatuje, že tak ako to bolo uvedené vyššie, uvedené rozhodnutie tak
súdu I. stupňa ako aj krajského súdu vo vzťahu k upusteniu od uloženia súhrnného trestu u oboch
obžalovaných je potrebné považovať aj ako spravodlivé zadosťučinenie za neúmernú dĺžku konania.

Z uvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia,
pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.