Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3Sf/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0923100291
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0923100291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Radovana Turčíka, v právnej veci žalobcu: WIN-POL s.r.o., so
sídlom Tolstého 5, 811 06 Bratislava, IČO: 36 482 978 (pôvodne IMPOL, s.r.o., so sídlom Ľubochnianska
2, 080 06 Ľubotice), právne zast. JUDr. Adriánou Kmecovou, MBA, advokátkou, so sídlom Hlavná 11,
080 01 Prešov, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974
01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100563920/2020 zo dňa 28. februára
2020 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100563920/2020 zo dňa

28. februára 2020 a rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 102374307/2019 zo dňa 16. októbra 2019
a vec v r a c i a orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov

kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101356744/2018 zo dňa 13. júla
2018, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 vo
výške 287 811,99 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 102320593/2018 zo dňa 23. novembra 2018 tak, že rozhodnutie správcu dane zrušil.

2. Následne správca dane po vykonaní ďalších dôkazov vydal rozhodnutie č. 102374307/2019 zo dňa
16. októbra 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým podľa
ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie
október 2014 vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 165 063,53 eur.

3. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 02. decembra 2019, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 100563920/2020 zo dňa 28. februára 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.4. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly č. 9710401/5/216384/2015 zo dňa
29. januára 2015 začal dňa 03. marca 2015 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie október 2014. V jej rámci bolo zistené, že v zdaňovacom období október 2014
si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nasledovných faktúr vystavených spoločnosťou KO-MO-RE,
s.r.o., so sídlom Hlavná 2, 943 01 Štúrovo, IČO: 36 184 039 (ďalej aj „dodávateľská spoločnosť“ alebo
„dodávateľ“):
- Fa č. 140042 zo dňa 02. októbra 2014, základ dane 46 196,36 eur, DPH 9 239,27 eur,

- Fa č. 140043 zo dňa 06. októbra 2014, základ dane 45 995,39 eur, DPH 9 199,08 eur,
- Fa č. 140044 zo dňa 07. októbra 2014, základ dane 46 007,42 eur, DPH 9 201,48 eur,
- Fa č. 140045 zo dňa 09. októbra 2014, základ dane 46 003,39 eur, DPH 9 200,68 eur,
- Fa č. 140046 zo dňa 14. októbra 2014, základ dane 54 583,44 eur, DPH 10 916,69 eur,
- Fa č. 140047 zo dňa 16. októbra 2014, základ dane 54 579,29 eur, DPH 10 915,66 eur,
- Fa č. 140048 zo dňa 20. októbra 2014, základ dane 45 127,25 eur, DPH 9 025,45 eur,

- Fa č. 140049 zo dňa 23. októbra 2014, základ dane 45 994,45 eur, DPH 9 198,89 eur,
- Fa č. 140050 zo dňa 23. októbra 2014, základ dane 50 814,53 eur, DPH 10 162,91 eur,
- Fa č. 140051 zo dňa 24. októbra 2014, základ dane 45 112,92 eur, DPH 9 022,58 eur,
- Fa č. 140052 zo dňa 24. októbra 2014, základ dane 47 418,58 eur, DPH 9 483,72 eur,
- Fa č. 140053 zo dňa 27. októbra 2014, základ dane 48 770,09 eur, DPH 9 754,02 eur,

- Fa č. 140054 zo dňa 29. októbra 2014, základ dane 46 008,62 eur, DPH 9 201,72 eur,
- Fa č. 140055 zo dňa 31. októbra 2014, základ dane 45 144,00 eur, DPH 9 028,80 eur,
predmetom dodania ktorých bol syr (goldi, trapista, oštiepok, eidam, roláda).
Zároveň si žalobca uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o DPH“) z dôvodu intrakomunitárneho dodania

tovaru – repkového oleja spoločnosti AN-IL-EM Ltd, so sídlom 23-Septemvri 5, 822 4 Kosharitsa,
Bulharsko (ďalej aj „odberateľská spoločnosť“ alebo „odberateľ“) z nasledovných faktúr:
- Faktúra č. 2551402 zo dňa 15. októbra 2014, fakturovaná suma 16 725,40 eur,
- Faktúra č. 2561402 zo dňa 16. októbra 2014, fakturovaná suma 17 863,56 eur,
- Faktúra č. 2571402 zo dňa 16. októbra 2014, fakturovaná suma 17 114,04 eur,

- Faktúra č. 2581402 zo dňa 16. októbra 2014, fakturovaná suma 16 822,56 eur,
- Faktúra č. 2631402 zo dňa 20. októbra 2014, fakturovaná suma 16 178,96 eur,
- Faktúra č. 2641402 zo dňa 20. októbra 2014, fakturovaná suma 16 538,80 eur,
- Faktúra č. 2651402 zo dňa 20. októbra 2014, fakturovaná suma 17 766,40 eur,
- Faktúra č. 2661402 zo dňa 20. októbra 2014, fakturovaná suma 18 502,04 eur,

- Faktúra č. 2751402 zo dňa 30. októbra 2014, fakturovaná suma 17 089,20 eur,
- Faktúra č. 2761402 zo dňa 30. októbra 2014, fakturovaná suma 17 230,20 eur.

5. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Svedok A. A., konateľ žalobcu vo výpovedi uviedol, že nevie uviesť, kto zabezpečoval dopravu tovaru,

ani kde bol tovar naložený, vyložený bol v sídle žalobcu, za dodávateľskú spoločnosť komunikoval
s pánom B. C., predložil Dohodu o obchodnej spolupráci medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou
zo dňa 18. júla 2014 a kópiu e-mailovej komunikácie s pánom B. C. (Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 100812875/2019 zo dňa 8. apríla 2019).
- Svedok B. C. vo výpovedi uviedol, že bol konateľom dodávateľskej spoločnosti v období od 02. apríla

2014 do 07. júla 2014, po tomto období zastupoval dodávateľskú spoločnosť na základe generálnej
plnej moci udelenej mu pánom D. D., občanom Rumunska. V mene dodávateľskej spoločnosti uzatváral
obchodné zmluvy s dodávateľmi a odberateľmi, dodávateľská spoločnosť nakupovala a predávala
syrové výrobky, ale zamestnancov nemala. Dodávateľská spoločnosť nadobudla tovar od spoločnosti
NOX Trade s.r.o., so sídlom Eötvösova ul. 3195/21, 945 01 Komárno, IČO: 46 803 661 (ďalej

aj spoločnosť „NOX Trade s.r.o.“), ktorá zabezpečila aj dopravu, spoločnosť LEND MANAGEMENT
s.r.o., so sídlom Nám.Sv. Imricha 500, 943 01 Štúrovo, IČO: 46 422 943 (ďalej aj spoločnosť „LEND
MANAGEMENT s.r.o.“) nepozná. Účtovné doklady predložiť nevedel, nakoľko ich odovzdal pánovi
D. bez preberacieho protokolu. Svedok B. C. tiež potvrdil, že so žalobcom obchodoval, ale žiadne
dôkazy nepredložil (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100884981/2019 zo dňa 14. apríla 2019, daňová

kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2014).
- Svedkyňa A. C. vo výpovedi uviedla, že v roku 2014 spoločnosť ZEXELL s.r.o., ktorej je konateľkou,
poskytovala účtovnícke práce dodávateľskej spoločnosti, ale účtovné doklady nemá k dispozícii, tieto
boli odovzdané konateľovi dodávateľskej spoločnosti, avšak nemá o tom potvrdenie. Zároveň potvrdila,že v mieste sídla dodávateľská spoločnosť nevykonávala žiadnu činnosť, išlo len o virtuálne sídlo
(Zápisnica o ústnom pojednávaní č.101034358/2019 zo dňa 03. mája 2019).
- Dodávateľská spoločnosť je nekontaktná, sídli na virtuálnej adrese, kde sa nikto nezdržiava, konateľom

je občan Rumunska, ktorý je taktiež nekontaktný.
- Dodávateľská spoločnosť nadobudla tovar od spoločnosti NOX Trade s.r.o., objednávky dodávateľská
spoločnosť zadávala telefonicky alebo e-mailom, dopravu tovaru zabezpečovala spoločnosť NOX Trade
s. r. o.
- Spoločnosť NOX Trade s.r.o. nadobudla tovar od spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o. (podľa

informácií v informačnom systéme finančnej správy), obe tieto spoločnosti aj ich konatelia sú
nekontaktní, so správcom dane nekomunikujú. Spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o. bola zrušená
registrácia pre daň z pridanej hodnoty ku dňu 31. januára 2015.
- Odberateľská spoločnosť nebola na adrese sídla zastihnuteľná, na uvedenej adrese sa nachádza
rezidentná budova, obývaná rodičmi jediného akcionára odberateľskej spoločnosti, odberateľská
spoločnosť je tzv. zmiznutým platiteľom. Počas obdobia od 01. októbra 2014 do 31. decembra 2014 bola

odberateľská spoločnosť podľa DPH registrov prostredníkom v triagulárnych transakciách.

6. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa predčasnosti vydania napadnutého rozhodnutia, nakoľko
nebola vybavená sťažnosť žalobcu proti nezákonnému postupu správcu dane žalovaný uviedol, že táto
bola vybavená Kanceláriou riaditeľa správcu dane, o čom bolo vyhotovené Oznámenie o výsledku

prešetrenia sťažnosti č. 494924/2018 zo dňa 31. augusta 2018 a toto bolo elektronicky doručené
splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 3. septembra 2018.

7. K odvolacej námietke žalobcu, že správca dane vo vyrubovacom konaní nevypočul svedka B. C.
žalovaný uviedol, že v kontrolovanom období tento nebol konateľom dodávateľskej spoločnosti, konal

za dodávateľskú spoločnosť na základe generálnej plnej moci, udelená generálna plná moc nebola
zaregistrovaná v registri správcu dane podľa § 9 daňového poriadku a poukázal na to, že pán B. C.
bol vypočutý v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2014, avšak uviedol, že k dodávkam
tovaru sa vyjadriť nevedel a účtovné doklady predložiť nevedel, lebo ich odovzdal novému konateľovi
dodávateľskej spoločnosti pánovi D. D..

8. K návrhu daňového subjektu preveriť prepravu tovaru prostredníctvom Národnej diaľničnej
spoločnosti, a.s. a elektronického mýtneho systému žalovaný uviedol, že nakoľko nemal žiadne
informácie o ŠPZ vozidiel a/alebo šoféroch, nebolo možné prepravu overiť.

9. K odvolacej námietke žalobcu, že nemal možnosť byť prítomný pri miestnom zisťovaní
v dodávateľskej spoločnosti a nebol ani oboznámený s jej výsledkami žalovaný uviedol, že miestne
zisťovanie vykonal Daňový úrad Nitra na základe dožiadania správcu dane z dôvodu preverenia sídla
spoločnosti. V rámci miestneho zisťovania nebol vypočutý žiaden svedok ani konateľ dodávateľskej
spoločnosti, neboli predložené žiadne doklady, teda správca dane nemal povinnosť upovedomiť žalobcu

o tomto úkone.

10. K požiadavke žalobcu preveriť dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane zahraničným
odberateľom žalovaný uviedol, že správca dane toto overenie vykonal a preto je uvedená požiadavka
neopodstatnená. Správca dane v tejto súvislosti požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o zaslanie

potvrdenia, že v systéme elektronického výberu mýta sú zaevidované konkrétne motorové vozidlá
uvedené na CMR dokladoch, pričom z odpovede vyplýva, že tieto vozidlá registrované v elektronickom
mýtnom systéme neboli (vozidlá s evidenčným číslom E. a A.) resp. sa pohybovali po území Slovenska.
Nepotvrdilo sa teda, že týmito vozidlami bol prepravovaný tovar do iného členského štátu Európskej
únie. K požiadavke žalobcu o vypočutie šoférov žalovaný uviedol, že išlo o osoby s trvalým pobytom

mimo územia Slovenskej republiky, pričom neboli predložené ich presné identifikačné údaje, a teda ich
vypočutie nebolo možné.

11. K námietke žalobcu, že správca dane nevypočul jediného akcionára odberateľskej spoločnosti
žalovaný uviedol, že tento subjekt správca dane preveroval prostredníctvom žiadosti o MVI, pričom

z odpovede bulharskej daňovej správy vyplýva, že odberateľskej spoločnosti bola dňa 09. októbra 2015
zrušená registrácia na DPH, na adrese sídla je rezidenčná budova, obývaná rodičmi jediného akcionára
a spoločnosť je zmiznutým platiteľom. Reálnosť uskutočnených obchodov bulharská daňová správa
potvrdiť nemohla, pretože štatutárny zástupca bol nekontaktný a neboli získané žiadne informácietýkajúce sa dopravy, miesta vyloženia tovaru, platby a osoby, ktorej mal byť tovar následne predaný.
Žalovaný tiež poukázal na to, že na väčšine CMR dokladov nie je potvrdené, kto, kedy a na akom mieste
tovar prevzal.

12. Daňová kontrola bola prerušená na základe rozhodnutia správcu dane č. 21032491/2015 zo dňa 20.
októbra 2015 z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií odo dňa 22. októbra 2015
do dňa 05. februára 2018, kedy dôvody prerušenia pominuli .

13. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 101064722/2018 zo dňa 30. mája 2018 (ďalej
aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole dňa 18. júna 2018 resp. 20. júna 2018. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v Protokole
nevyjadril.

14. Správca dane vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatoval, že žalobca si svoje

dôkazné bremeno nesplnil a nepreukázal, že tovar dodala dodávateľská spoločnosť, v dôsledku čoho
bolo porušené ustanovenie § 49 ods. 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a správca
dane nepriznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z tovarov v celkovej výške 133 550,95
eur. Zároveň správca dane po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že k intrakomunitárnym
dodaniam oslobodeným od dane medzi žalobcom a odberateľskou spoločnosťou nedošlo, čím žalobca

nesplnil podmienky pre uplatnenie oslobodenia dodania tovaru podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, preto
dodanie tovaru v hodnote 189 075,46 eur je dodaním tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH a v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru vznikla žalobcovi daňová povinnosť
vo výške 31 512,58 eur.

II.
Konanie pred Krajským súdom v Prešove

15. Správnou žalobou zo dňa 27. apríla 2020 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako v tom
čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu toho istého dňa sa žalobca domáhal zrušenia

napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 100563920/2020 zo dňa 28. februára 2020, ako aj
prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Prešov č. 102374307/2019 zo dňa 16. októbra 2019 a
vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

16. Žalobca v podanej žalobe namietal nasledovné:

- Dĺžka daňovej kontroly bola nezákonná, pretože Protokol bol žalobcovi doručený dňa 20. júna 2018,
teda 2 dni po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Žalobca tiež poukázal na to, že Protokol
bol doručovaný duplicitne a to prostredníctvom Slovenskej pošty s uložením na pošte dňa 04. júna
2020 a možnosťou jeho vyzdvihnutia do 23. júna 2020 a zároveň náhradným doručením dňa 18. júna
2020 na domácej adrese právnej zástupkyne žalobcu. Žalobca však náhradné doručenie považuje za

nezákonné a poukázal len na jeho subsidiárny charakter v prípade, ak nedošlo k reálnemu doručeniu,
čo však nie je tento prípad.
- Dokazovanie vykonané daňovými orgánmi v súvislosti s preukázaním dodania zdaniteľných plnení
dodávateľskou spoločnosťou žalobcovi bolo nedostatočné, hoci sám žalobca navrhol vykonať dôkazy
ako výsluch bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti B. C., overenie prepravy tovaru cez Národnú

diaľničnú spoločnosť, a.s., výsluch šoférov, výsluch skladníkov žalobcu, resp. iných zainteresovaných
osôb, overenie bezhotovostných platieb prostredníctvom peňažných ústavov.
- Miestne zisťovanie v dodávateľskej spoločnosti bolo nezákonné, nakoľko žalobca nebol oboznámený
s jeho konaním a nemohol sa ho zúčastniť a hájiť tak svoje práva a právom chránené záujmy.
- Skutkový stav bol daňovými orgánmi neúplne zistený, ak tieto v súvislosti so spoločnosťou LEND

MANAGEMENT s.r.o. poukázali len na informácie vyplývajúce z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie
jún 2014.
- Žalobca trval na tvrdení, že k dodávkam repkového oleja odberateľskej spoločnosti došlo tak, ako bolo
uvedené v písomných dokladoch.
- Dôkaz - odpoveď Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. č. 7167/48010/20101/2018 zo dňa 29. mája

2018, prílohou ktorej bola odpoveď spoločnosti SkyToll, a.s. č. I/1859/2018/PSZ zo dňa 21. mája 2018
je neúplná, nepresná a neurčitá a preto je nepreskúmateľná. V tejto súvislosti tiež žalobca poukázal
na skutočnosť, že ak vozidlá s evidenčným číslom E. a A. neboli zaregistrované v elektronickom mýtnomsystéme, môže to znamenať, že sa jednalo o návesy, nie ťahače, pričom mýtny systém zaznamenáva
len EČV ťahača.
- Vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti žalobca namietal, že daňové orgány upriamili svoju pozornosť

len na porušenie povinností iného subjektu, čo nemožno pripisovať v neprospech žalobcu. Zároveň
poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 30/2018 zo dňa 30. januára 2019,
v zmysle ktorého správca dane musí nielen tvrdiť a spochybňovať, ale aj rozhodné skutočnosti
preukázať.
- Závery daňových orgánov vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti boli založené výlučne na informáciách

získaných z MVI, pričom žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č, I. ÚS
30/2018zodňa30.januára2019,vzmyslektoréhotaktozískanépodkladysamyosebeniesúdôkazom,
nakoľko sa realizuje bez možnosti participácie daňového subjektu.
- Správca dane vyhodnotil realizáciu kontrolovaného zdaniteľného plnenia v neprospech daňového
subjektu v rozpore s akýmkoľvek logickým vysvetlením a zdôvodnením, pričom účastník konania má
právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky.
- V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011
nemožno vyvodzovať závery v neprospech kontrolovaného daňového subjektu z toho, že tento
nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľov jeho dodávateľov, s ktorými on
sám žiadne zmluvy neuzatváral.

17. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 01. júna 2020, v ktorom v úvode zopakoval skutočnosti
rozhodné pre nepriznanie práva na odpočítanie dane, resp. pre záver o nesplnení podmienok

pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH. K námietke žalobcu týkajúcej sa doručovania
Protokolu žalovaný poukázal na Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti č. 494924/2018 zo dňa
31. augusta 2018, v ktorom boli vysvetlené dôvody prijatia záveru, že správca dane postupoval
pri doručovaní Protokolu v súlade s daňovým poriadkom. Žalovaný zároveň poukázal na § 30 ods. 1
daňového poriadku, v zmysle ktorého, ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci

správcu dane. Z dôvodu, že sa konateľka advokátskej kancelárie v sídle spoločnosti nezdržiavala,
správca dane využil možnosť doručiť jej dokumenty osobne, o čom bola spísaná zápisnica, konateľka
advokátskej kancelárie s obsahom zápisnice súhlasila bez akýchkoľvek námietok, čo potvrdila aj svojim
podpisom. Nad rámec napadnutého rozhodnutia žalovaný k návrhu žalobcu na vypočutie svedka B.
C. uviedol, že vychádzajúc z jeho výpovede pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie júl 2014

svedok síce vyjadrenia poskytol, ale nepodložil žiadnymi dôkazmi, pričom bez predloženia relevantných
dôkazov správca dane nemôže akceptovať jeho vyjadrenia ako potvrdenie reálneho dodania tovaru
žalobcovi. Vyjadrenia pána B. C. boli všeobecného charakteru, žiadne bližšie a presnejšie informácie
k dodávkam tovaru, jeho nadobudnutiu a preprave povedať nevedel. V súvislosti s námietkou týkajúcou
sa miestneho zisťovania žalovaný poukázal na napadnuté rozhodnutie a uviedol, že odvolávanie

sa žalobcu na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/28/2001, 6Sžf/33/2012,
6Sžf/32/2012 a 6Sžf/34/2012 nie je dôvodné, pretože v daných veciach správca dane kládol otázky
konateľom spoločností, ktoré boli zmluvnými stranami žalobcov v uvedených veciach. Žalovaný ďalšie
nové skutočnosti neuviedol.

19. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal.

20. V replike zo dňa 01. júla 2020 žalobca namietal neúčelnosť a nezákonnosť prerušenia daňovej
kontroly z dôvodu, že správca dane požiadal o poskytnutie informácií po častiach, vo viacerých
žiadostiach a pre vybavenie MVI neboli dodržané zákonné časové limity.

21. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5S/29/2020-151 zo dňa 25. marca 2021 žalobu žalobcu podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“)
zamietol. Zároveň rozhodol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

22. Krajský súd v Prešove v odôvodnení poukázal na skutkové zistenia a tvrdenia správcu dane
a skonštatoval, že sa stotožnil so závermi daňových orgánov, že neunesením dôkazného bremena zo
strany žalobcu sa pochybnosti o reálnosti dodania tovaru dodávateľskou spoločnosťou stali relevantným
dôvodom pre neuznanie nároku žalobcu na odpočet dane z pridanej hodnoty, a to z dôvodu nesplneniazákonných podmienok uvedených v § 19, § 49 ods. 1, 2 a v § 51 ods. 1 zákona o DPH, pretože
žalobca nepreukázal, že došlo k dodaniu tovaru - syra od dodávateľskej spoločnosti a preto mu právo
na odpočítanie dane nevzniklo. Krajský súd v Prešove sa stotožnil tiež so závermi daňových orgánov,

že žalobca nesplnil tiež podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o
DPH, lebo všetky spoločnosti, ktorým mal žalobca dodávať tovar (syr a repkový olej), t. j. maďarským
spoločnostiam Ladoli Solo Kft. a VAR- GRAMM Kft., GAZSIMPEX Kft. a bulharskej odberateľskej
spoločnosti sú nekontaktné, so správcami dane nekomunikujú, účtovné doklady nepredložili, v prípade
spoločností VAR-GRAMM Kft. sa jednalo o spoločnosť zapojenú do fiktívnych reťazcov dodávateľov

tovaru, v tomto prípade syrov. Navyše žalobca nepreukázal nákup syrov od dodávateľskej spoločnosti,
preto ich ani nemohol dodať odberateľom do iného štátu Európskej únie (v tomto prípade do Maďarska).

23. Krajský súd v Prešove sa ďalej nestotožnil s námietkou žalobcu o nezákonnosti dĺžky trvania
daňovej kontroly v súvislosti s prerušením daňovej kontroly za účelom MVI, v tejto súvislosti poukázal
na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, z ktorej vyplýva

legitímne právo daňových orgánov preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane.
Krajský súd v Prešove sa nestotožnil ani s tvrdením, že žalobcovi bol Protokol doručený dňa 20. júna
2018, teda 2 dni po uplynutí zákonnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10
daňového poriadku, keďže z obsahu zápisnice č. 101178591/2018 zo dňa 18. júna 2018 vyplýva, že
Protokol bol osobne doručený splnomocnenému zástupcovi žalobcu dňa 18. júna 2018. Tvrdenia, že

správca dane takýmto postupom... „pod hrozbou poučenia, že ak odmietne prevziať písomnosť, bude
jej odmietnutie považovať za doručenie protokolu...“, dostal zástupcu žalobcu pod tlak a stav núdze,
hodnotil Krajský súd v Prešove ako účelové.

III.

Konanie pred kasačným súdom

24. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), písm. g), písm. h) SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý

rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

25. Žalobca v kasačnej sťažnosti vyslovil nesúhlas s právnym posúdením veci Krajským súdom
v Prešove, poukázal na odlišnú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove v skutkovo zhodných

veciach a odklonenie sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Krajský súd v Prešove
podľa názoru žalobcu nereagoval na žalobné námietky vôbec alebo len formálne, bez adekvátneho
materiálneho obsahu a bez zrozumiteľného vysvetlenia. Krajský súd svoje rozhodnutie založil výlučne
na doslovnom jazykovom výklade niektorých selektívne zvolených ustanovení daňového poriadku,
prehliadajúc systematické súvislosti a účel iných, na prejednávanú vec aplikovateľných noriem

vyplývajúcich nielen z daňového poriadku, ale aj zákona o DPH a súvisiacou judikatúrou kasačného
súdu, ústavného súdu, ako aj európskou judikatúrou.

26.Žalovanývovyjadreníkukasačnejsťažnostiuviedol,žeKrajskýsúdvPrešoverozhodolsprávne,keď
žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože vec bola posúdená po skutkovej aj právnej stránke správne, a

preto navrhol kasačnému súdu kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

27. Najvyšší správny súd ako kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti rozsudkom sp. zn.
1Sfk/10/2021 zo dňa 28. apríla 2023 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vrátil mu vec
na ďalšie konanie.

28. V odôvodnení kasačný súd konštatoval, že Krajský súd v Prešove pre potreby prejednávanej veci
nedostatočne vysvetlil svoje právne závery a aj keď zdanlivo na žalobné námietky reagoval, kvalitatívne
nemožno vyslovené právne závery považovať za dostatočné pre naplnenie princípov spravodlivého
procesu. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/29/2020-151 zo dňa 25. marca

2021 preto nemožno považovať za presvedčivé, spĺňajúce požiadavky uvedené v ustanovení § 139 ods.
2 SSP. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej
správnej žaloby a následne vo veci rozhodnúť, pričom správny súd bude povinný svoje rozhodnutie
náležite a presvedčivo odôvodniť.IV.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

29. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

30. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu

a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými
prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

34. Podľa § 30 ods. 2 daňového poriadku, ak písomnosť nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku
1, správca dane doručuje písomnosť prostredníctvom

a) poskytovateľa poštových služieb,
b) iného orgánu, ak to ustanovuje osobitný predpis, 28)
c) verejnej vyhlášky.
28) Napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

35. Podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy
daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti
uložením podľa § 9 ods. 2 a 11.

36. Podľa § 30 ods. 4 daňového poriadku, ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto
doručená dňom, keď bolo prijatie odmietnuté; o tom musí doručovateľ adresáta poučiť.

37.Podľa§30ods.5daňovéhoporiadku,aknejdeodoručovanieelektronickýmiprostriedkami,doručuje

sa písomnosť na adresu na území členského štátu, ktorú daňový subjekt oznámil správcovi dane; inak
sa doručuje písomnosť fyzickej osobe na adresu trvalého pobytu a právnickej osobe na adresu sídla
(ďalej len „miesto doručenia“); ustanovenie § 9 ods. 11 tým nie je dotknuté.

38. Podľa § 43 ods. 1 daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu

dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly,
miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo
kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak
z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení

o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.39. Podľa § 43 ods. 8 daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví
protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou

zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť
alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov,1) zašle správca dane
kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový

subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré
nemoholpredložiťvpriebehudaňovejkontroly.Akjetomožné,daňovýsubjektpredložíajlistinnédôkazy.
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov1) zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok
podľa osobitných predpisov1) nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva
nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok

na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.36a)

40. Podľa § 43 ods. 9 písm. a) daňového poriadku, daňová kontrola je ukončená dňom doručenia
protokolu podľa odseku 8.

41. Podľa § 43 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú
kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu,36b) druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac
o 12 mesiacov.

42. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

43. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,

alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

44. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania

tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

45. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou
osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak

a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte,
alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a
b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje
identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

46. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.47. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

48. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

49. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej

forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
c) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

50. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v

správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na
Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 5S/29/2020. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto

veci príslušný Správny súd v Košiciach. Náhodným výberom bola vec pridelená senátu 3S a následne po
zrušeníveciNajvyššímsprávnymsúdomSlovenskejrepublikybolaveczapísanápodsp.zn.3Sf/8/2023.

51.Správnysúdakosúdvecneamiestnepríslušný(§10vspojenís§13ods.1SSP)vďalšomkonanípo
vráteníveciopakovanepreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanéhovrozsahuazdôvodovuvedených

v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) ako aj v intenciách záväzného právneho názoru (§ 469 SSP) vysloveného
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 1Sfk/10/2021 zo dňa
28. apríla 2023 a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s
poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

52. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok
vyhlásil dňa 28. augusta 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené
dňa 05. augusta 2025).

53. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100563920/2020
zo dňa 28. februára 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov č.
102374307/2019 zo dňa 16. októbra 2019. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi
rozdieldanezpridanejhodnotyvsume165063,53eurzazdaňovacieobdobieoktóber2014,konštatujúc
porušenie ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH a nesplnenie

podmienok pre oslobodenie dane v zmysle § 43 zákona o DPH.

54. Žalobca v úvode žaloby namietal, že zo strany správcu dane došlo k prekročeniu zákonnej lehoty
trvania daňovej kontroly o 2 dni, pretože Protokol bol doručený (právnej zástupkyni žalobcu) až dňa
20. júna 2018 prostredníctvom Slovenskej pošty. Správca dane síce Protokol doručil aj dňa 18. júna

2018 prostredníctvom zamestnancov daňového úradu, avšak títo vykonali doručenie v mieste trvalého
bydliska právnej zástupkyne žalobcu, z uvedeného dôvodu takéto doručenie podľa názoru žalobcu
nemožno považovať za zákonné.55. Správny súd sa v tejto súvislosti v prvom rade zaoberal posúdením otázky, ktoré z doručení Protokolu
vykonaných správcom dane vyvolalo ním predpokladané účinky skončenia daňovej kontroly v zmysle §
43 ods. 9 písm. a) daňového poriadku. Z administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že

žalobca dňa 01. decembra 2017 udelil plnomocenstvo „na právne zastupovanie v konaniach vedených
pred daňovými úradmi (t.j. daňové kontroly a vyrubovacie konania), ako aj na právne úkony s tým
súvisiace“, vrátane prijímania doručovaných písomností JUDr. Miroslave Husovskej, advokátke, so
sídlom Weberova 2, Prešov. Zároveň z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že kým zásielka
doručená dňa 20. júna 2018 bola adresovaná na adresu sídla advokátskej kancelárie Weberova 2,

Prešov, zásielka doručená dňa 18. júna 2018 síce formálne taktiež uvádza ako doručovaciu adresu sídlo
advokátskej kancelárie, z poznámky na doručenke pri prevzatí, ako aj zo Zápisnice o miestnom zisťovaní
č. 101178591/2018 zo dňa 18. júna 2018 vyplýva, že toto doručenie v skutočnosti prebehlo v Demjate
(uvedené v zásade nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné).

56. V zmysle § 30 ods. 1 daňového poriadku, správca dane doručuje písomnosť elektronickými

prostriedkami, a ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Ak písomnosť
nie je možné doručiť spôsobom podľa odseku 1, správca dane doručuje písomnosť podľa odseku 2,
napríklad prostredníctvom poštového podniku. Pri uplatnení systematického a gramatického výkladu §
30 daňového poriadku by bolo možné konštatovať, že doručovanie zamestnancami správcu dane má
prednosť pred doručovaním podľa § 30 ods. 2 daňového poriadku.

57. V tejto súvislosti je však potrebné vziať na zreteľ, že aj v prípade doručovania písomností
zamestnancami správcu dane podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku je správca dane povinný
postupovať v súlade s § 30 ods. 5 daňového poriadku („všetky spôsoby doručenia (§ 30 ods. 1
a 2 daňového poriadku) považuje [kasačný súd – pozn. správneho súdu] za rovnocenné v tom,

že sa na nich vzťahujú nasledujúce ustanovenia § 30 ods. 3 až 5 daňového poriadku upravujúce
podmienky doručenia“ – uznesenie Veľkého senátu Správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
19SVs/3/2023 zo dňa 04. decembra 2023). Nakoľko daňový poriadok osobitne nerieši otázku miesta
doručovania splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, správny súd dospel k záveru, že adresa
sídla právneho zástupcu daňového subjektu je adresou oznámenou správcovi dane v zmysle § 30 ods.

5, veta pred bodkočiarkou daňového poriadku, avšak je potrebné zároveň konštatovať, že z uvedeného
ustanovenia tiež bezprostredne vyplýva, že v prípade doručovania fyzickej osobe (právna zástupkyňa
žalobcu pôsobila ako fyzická osoba – podnikateľ) sa písomnosť doručuje na adresu jej trvalého pobytu.
Je pravdou, že správca dane zvolil neštandardný postup, keď doručoval Protokol v mieste bydliska
právnej zástupkyne žalobcu, ale nie nezákonný. Je tiež potrebné vziať na zreteľ, že právna zástupkyňa

žalobcu Protokol prevzala a jeho prevzatie spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole potvrdila jednak na doručenke ako aj v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 101178591/2018,
ktorá bola pri doručovaní spísaná. S Protokolom sa právna zástupkyňa tak mala možnosť oboznámiť,
avšak právo na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole žalobca nevyužil (bez ohľadu na
rozhodný deň doručenia). Žalobca mal v daňovom konaní ďalej možnosť použiť všetky procesné

prostriedky na uplatňovanie svojich práv, a to v rámci vyrubovacieho konania, odvolacieho konania, ako
aj správneho súdneho konania.

58. K uvedenému správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky vyslovený v rozsudkoch sp. zn. 1Sfk/39/2021 zo dňa 31. januára 2023 a sp. zn. 2Sfk/11/2022

zo dňa 27. februára 2024, v zmysle ktorého „dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného nie je
akékoľvek porušenie procesného predpisu, ale len také, ktoré je podstatné, teda porušenie určitej
intenzity, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.“ (v
uvedených rozsudkoch Najvyšší správny súd Slovenskej republiky posudzoval otázku zákonnosti
doručovania protokolu v mieste bydliska matky konateľa daňového subjektu). S ohľadom na uvedené

správny súd dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že Protokol doručili zamestnanci správcu
dane právnej zástupkyni žalobcu na adrese jej trvalého bydliska nemožno vyhodnotiť ako podstatné
porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Zhodný záver konštatoval Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky aj vo vyššie uvedených rozsudkoch sp. zn. 1Sfk/39/2021 zo dňa 31. januára 2023 a sp. zn.

2Sfk/11/2022 zo dňa 27. februára 2024 a k obdobnému záveru dospel tiež Veľký senát Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.: 19SVs/3/2023 zo dňa 04. decembra 2023,
v ktorom uviedol, že „V tomto zmysle je preto dôležité nachádzanie rovnováhy medzi prirodzenou a
logickou ochranou procesných práv účastníkov a medzi snahou štátu o efektívne doručovanie tak, abysa účastníci dozvedeli o úkonoch príslušných orgánov. Pre materiálny prístup k doručovaniu písomnosti
je preto podstatné to, či sa adresát mohol s doručovanou písomnosťou zoznámiť a tak bolo zachované
jeho právo na podanie efektívnych opravných prostriedkov alebo na súdnu ochranu. V takom prípade už

posudzovanie zákonnosti doručovania nie je potrebné skúmať a nemôže mať vplyv na závery o účinkoch
doručenia, keďže požiadavka materiálneho doručenia bola dodržaná. V zmysle uvedeného preto, hoci
aj doručovanie písomnosti vykazuje znaky nezákonnosti, ale účastník konania sa preukázateľne s
obsahom doručovanej písomnosti oboznámil (o oboznámení sa nesmú byť pochybnosti), a spôsob
doručenia mu nezabránil včas a účinne realizovať jeho procesné práva (realizoval svoje procesné práva

riadne a včas), je potrebné túto považovať za riadne doručenú.“

59. Vychádzajúc zo záveru o zákonnom doručení Protokolu žalobcovi dňa 18. júna 2018 tak správny súd
posúdil aj námietku žalobcu o prekročení trvania daňovej kontroly ako nedôvodnú. Pre úplnosť správny
súd uvádza, že daňová kontrola u žalobcu začala dňa 3. marca 2015, kedy za predpokladu jej trvania
bez prerušenia by táto skončila dňa 3. marca 2016, čo by predstavovalo 366 dní (február 2016 mal 29

dní). V období od 3. marca 2015 do 20. októbra 2015 (prerušenie daňovej kontroly) uplynulo 233 dní
a následne po pokračovaní v daňovej kontrole v období od 5. februára 2018 do 18. júna 2018 uplynulo
133dní,tedaspolu366dní.Dĺžkadaňovejkontrolyvtrvaníjednéhorokavzmysle§43ods.10daňového
poriadku tak bola zachovaná.

60. Ak žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf/29/2016 zo dňa 23. novembra 2017 pojednávajúci o náhradnom doručení správny súd uvádza,
že náhradným doručením sa tu rozumie fikcia doručenia a teda pre tu súdený prípad nie sú závery
uvedeného rozsudku aplikovateľné.

61. Následne správny súd z rozhodnutí daňových orgánov ustálil, že pre prijatie záveru nepriznania
práva na odpočet DPH, ako aj práva na oslobodenie od dane bola rozhodujúca spornosť materiálnej
existencie fakturovaných plnení (hoc je potrebné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutí daňových
orgánovbolovtejtosúvislostinahranicipreskúmateľnosti).Kuvedenémusprávnysúddospelnazáklade
nasledovných skutočností:

- Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru –
syra od dodávateľskej spoločnosti (str. 7 prvostupňového rozhodnutia).
- Z dôvodu nepreukázania nákupu tovaru – syra od dodávateľskej spoločnosti nemohol byť tento tovar
dodaný do iného členského štátu (str. 7 prvostupňového rozhodnutia).
- Vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti správca dane konštatoval, že k intrakomunitárnym dodaniam

medzi žalobcom a odberateľskou spoločnosťou nedošlo, nakoľko nebolo preukázané nadobudnutie
tovaru odberateľskou spoločnosťou a teda neprešlo na ňu právo nakladať s tovarom ako vlastník (str.
8 prvostupňového rozhodnutia).
- Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti žalovaný konštatoval, že šetrením správcu dane sa ukázalo, že
fakturované tovary, syry dodávateľská spoločnosť žalobcovi nedodala (str. 9 napadnutého rozhodnutia).

- Vo vzťahu k odberateľskej spoločnosti žalovaný konštatoval, že šetrením správcu dane sa nepotvrdilo,
že repkový olej bol dodaný odberateľskej spoločnosti (str. 9 napadnutého rozhodnutia).
- Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tak konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené si daňový subjekt
svoje dôkazné bremeno nesplnil, nepreukázal, že tovary boli nakúpené a dodané tak, ako deklaroval
(str. 10 napadnutého rozhodnutia) a teda v prvom rade sa nepreukázala existencia materiálneho plnenia

(str. 12 napadnutého rozhodnutia).

62. Ako dôvodnú však správny súd posúdil námietku absencie logického vysvetlenia záverov
vyplývajúcich z rozhodnutí daňových orgánov, teda námietku nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia (zrušovací dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP).

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pritom predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté
rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho
nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak.
Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď
napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne

odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej
správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak
absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán
verejnej správy k rozhodnutiu.63. Správny súd dôsledne posúdil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a dospel
k záveru, že kým prvostupňové rozhodnutie v odôvodnení v podstate len nadväzuje na konanie po

zrušení prvého rozhodnutia správcu dane č. 101356744/2018 zo dňa 13. júla 2018 žalovaným a len
popisuje následný priebeh vyrubovacieho konania po vrátení veci na základe zrušujúceho rozhodnutia
žalovaného č. 102320593/2018 zo dňa 23. novembra 2018 (bez akéhokoľvek opisu vykonaných
dôkazov a zistených skutočností), napadnuté rozhodnutie predovšetkým reaguje výlučne na odvolacie
námietky žalobcu, avšak v oboch rozhodnutiach absentuje, z akých dôkazov daňové orgány vychádzali,

aké skutočnosti boli zistené a akou správnou úvahou boli vedené pri vyhodnocovaní skutočností, ktoré
vzali daňové orgány za rozhodujúce pre ustálenie záverov o nepriznaní práva na odpočítanie DPH
a práva na oslobodenie od dane. V oboch napadnutých rozhodnutiach je len skonštatovaný zhrňujúci
záver – dôvod nepriznania práva na odpočítanie DPH a práva na oslobodenie od dane, avšak bez
poukazu na rozhodné okolnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, a bez uvedenia spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov, na základe ktorých daňové orgány k vysloveným záverom dospeli.

64. Rozhodnutie daňového orgánu obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo (§ 63 ods.
5 daňového poriadku). Týmto požiadavkám prvostupňové rozhodnutie ani následne vydané napadnuté

rozhodnutie podľa názoru správneho súdu jednoznačne nevyhovujú a je podľa názoru správneho
súdu nedostačujúce, ak z rozhodnutia daňových orgánov jasne (nie len vo forme opisu vykonaných
dôkazov alebo posúdenia odvolacích námietok) nevyplývajú konkrétne skutkové okolnosti, na ktoré boli
aplikované príslušné ustanovenia zákona o DPH a ktoré viedli daňové orgány k nepriznaniu práva na
odpočet DPH a práva na oslobodenie od dane.

65. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutí daňových orgánov čo do skutkových okolností, na základe
ktorých ustálili svoje závery o nepriznaní práva žalobcu na odpočet DPH a práva na oslobodenie od
dane správny súd považuje za predčasné posúdenie žalobných námietok žalobcu, v ktorých vyjadruje
nesúhlas s tým, že daňové orgány svoje rozhodnutia založili na skutočnostiach spočívajúcich na strane

tretích subjektov.

66. K námietke žalobcu, že skutkový stav zistený správcom dane nebol dostačujúci na riadne posúdenie
veci, nakoľko správca dane nevykonal dokazovanie navrhované žalobcom vo vzťahu k dodávateľskej
spoločnosti správny súd uvádza, že je pravdou, že žalobca vo Vyjadrení k Zápisnici o ústnom

pojednávaní zo dňa 15.03.2018 zo dňa 12. apríla 2018 navrhol vykonať dôkazy, ako overenie prepravy
tovaru cez Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s., výsluch šoférov, výsluch skladníkov žalobcu, resp.
iných zainteresovaných osôb, overenie bezhotovostných platieb prostredníctvom peňažných ústavov,
avšak neuviedol konkrétne informácie nevyhnutné pre vykonanie navrhovaných dôkazov (ŠPZ vozidiel
použitých na prepravu syrových výrobkov, mená a priezviská osôb, ktorých výsluch navrhoval) a tieto

nevyplývajú ani z listín tvoriacich administratívny spis. Z uvedeného správny súd dospel k rovnakému
záveru ako žalovaný, že uvedené dokazovanie nebolo možné vykonať z dôvodu, že návrh na jeho
vykonanie neobsahoval dostatok informácií a podkladov, ktoré by vykonanie navrhovaných dôkazov
umožnilo.

67. Správny súd posúdil ako nedôvodnú tiež námietku, že správca dane v rámci daňovej kontroly za
zdaňovacie obdobie október 2014 osobitne nevypočul bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti
B. C. a len prevzal jeho výpoveď z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2014. Správny súd
si je vedomý skutočnosti, že tento dôkaz žalobca navrhoval opakovane a k jeho vykonaniu zaviazal
správcudaneajžalovanývzrušujúcomrozhodnutíč.102320593/2018zodňa23.novembra2018,avšak

zároveň správny súd prihliadol na obsah výpovede svedka B. C. v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie júl 2014, keď tento sa ku kladeným otázkam (a to aj tým, ktoré mu boli kladené ku konkrétnemu
zdaňovaciemu obdobiu júl 2014) vyjadril všeobecne, bez akýchkoľvek konkrétností a špecifikácií
priebehu zdaniteľných obchodov, jasne uviedol, že účtovníctvom dodávateľskej spoločnosti nedisponuje
a jeho odpovede týkajúce sa zdaňovacieho obdobia júl 2014 boli totožné s informáciami vzťahujúcimi

sa na zdaňovacie obdobie október 2014, ktoré boli získané z iných dôkazov (subdodávatelia, sídlo
a účtovníctvo dodávateľskej spoločnosti a pod.). Správny súd je preto toho názoru, že je právom ale aj
povinnosťou daňových orgánov vykonávať dokazovanie efektívne a účelne a samotný výsluch svedka B.
C. nebol spôsobilý preukázať iné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v tu súdenej veci ako tie, ktorévyplývajú zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100884981/2019 zo dňa 14. apríla 2019, pre daňovú
kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2014. Obdobne správny súd posúdil námietku týkajúcu sa
neúplnosti zistenia skutkového stavu vo vzťahu k spoločnosti LEND MANAGEMENT s.r.o., ak závery

správcu dane vyplývali z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2014.

68. Námietku žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že nebol oboznámený s vykonávaním miestneho
zisťovania v odberateľskej spoločnosti správny súd posúdil v zhode so žalovaný a dospel k záveru, že
nedošlo k porušeniu ustanovení o daňovom konaní, nakoľko podstata miestneho zisťovania spočíva

v činnosti správcu dane, v rámci ktorej tento vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré
sú potrebné na účely správy daní a o ktorej zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu (obdobne
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf/102/2014 zo dňa 29. septembra 2016).
Nepredpokladá sa teda aktívna participácia daňového subjektu na tomto úkone a v tu súdenej
veci ani nedošlo k vypočutiu akýchkoľvek osôb. Správny súd nemal preto za preukázané, že by
uvedeným spôsobom bolo akýmkoľvek bránené alebo sťažené vykonávanie práv žalobcu. K rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/28/2011, sp. zn. 6Sžf/33/2012, sp. zn. 6Sžf/32/2012
a sp. zn. 6Sžf/36/2012, na ktoré žalobca v žalobe poukázal možno uviesť, že vychádzajú z odlišných
skutkových okolností, nakoľko v rámci predmetných daňových konaní boli vykonané miestne zisťovania
s tým rozdielom, že počas ich priebehu boli štatutárnym orgánom obchodných spoločností kladené
otázky dožiadaným správcom dane, teda správnemu súdu z nich nevyplynuli závery aplikovateľné na

tu súdenú vec.

69. Správny súd sa nestotožnil tiež s námietkou žalobcu, v rámci ktorej vytýkal rôzne nedostatky vo
vzťahu k dôkazu – odpovedi NDS, a.s., - Poskytnutie údajov z elektronického mýtneho systému č.
7167/48010/20101/2018 zo dňa 29. mája 2018, prílohou ktorej bola odpoveď spoločnosti SkyToll, a.s. č.

I/1859/2018/PSZ zo dňa 21. mája 2018. Je pravdou, že interpretácia záverov vyplývajúcich z uvedeného
dôkazu je nepreskúmateľná, čo vo svojej podstate taktiež odôvodňuje nepreskúmateľnosť samotného
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia, avšak nemožno prisvedčiť
tej časti námietky žalobcu, že nie je možné určiť, čo bolo obsahom žiadosti, resp. ktoré konkrétne
motorové vozidlá boli predmetom preverenia, nakoľko odpoveď spoločnosti SkyToll, a.s. obsahuje

presné vymedzenie preverovaných ŠPZ, ako aj obdobie, v ktorom boli vozidlá preverované.

70. V súvislosti s námietkou žalobcu smerujúcou proti zákonnosti záverov získaných daňovými orgánmi
v rámci medzinárodnej výmeny informácií správny súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 607/2021 zo dňa 30. novembra 2021, v zmysle ktorého „Poznatky

získané z medzinárodnej výmeny informácií možno považovať za zákonne získaný a procesne
použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia
dôkazov. Samozrejme, nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným
dôkazom (čl. 48 ods. 2 ústavy).“, a z uvedeného dôvodu túto námietku posúdil ako nedôvodnú.

71. Pokiaľ žalobca namietal neúčelnosť a nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly z dôvodu,
že správca dane požiadal o poskytnutie informácií po častiach, vo viacerých žiadostiach a pre vybavenie
MVI neboli dodržané zákonné časové limity, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že nakoľko nie je v
zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite
odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom

súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan
2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd
za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým
v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených

v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná
zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na
podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky
a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani
na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby

správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať
dôvodom,ktorýžalobcavrámcižalobyneuplatnil(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Nakoľko žalobca vyššie uvedené námietky kvalifikovane
vzniesol až v replike dňa 01. júna 2020 (v žalobe je uvedené len načrtnuté v časti IX. a prevažnesa prelína so všeobecnou námietkou trvania daňovej kontroly), teda po lehote na podanie žaloby,
správnemu súdu neprináležalo posudzovať otázky, ktoré neboli predmetom správnej žaloby.

72. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane postupovať tak, aby odstránil nedostatky v zmysle
vyššie uvedených právnych záverov správneho súdu a vydal rozhodnutie, ktoré dôsledne a presvedčivo
odôvodní v súlade so závermi vyslovenými správnym súdom v tomto rozsudku, ktoré sú pre orgán
verejnej správy záväzné (§ 191 ods. 6 SSP).

73.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPapriznalúspešnémužalobcovi
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.

74. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 a priznal
úspešnému žalobcovi v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania
voči žalovanému.

75. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

76. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).