Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121554001
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6121554001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň
a JUDr. Beáty Čupkovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava – Staré Mesto, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom Bratislava - Karlova Ves Majerníkova 3/A, IČO 42 185 190, proti žalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., E. C. F. XXX/XX, zastúpenému: Mgr. Stanislava Tichá,

advokátka, so sídlom Považská Bystrica, Zakvášov 55, IČO 46 484 914, o zaplatenie 1.830,51 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2025, č.k.
12Csp/3/2023-152, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal

žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia istiny 1.347 eur, úroku 18,34 % ročne z dlžných súm, zmluvnej pokuty vo výške
10 % ročne z jednotlivých súm, 5 % ročného úroku z omeškania z jednotlivých súm, ako aj náhrady trov
konania. Uviedol, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 301700238 zo dňa

31.10.2017 poskytol žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.400 eur s
dohodnutými 36 mesačnými splátkami po 123,50 eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci,
počnúc dňom 15.11.2017. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a tým podľa zmluvy stratil výhodu
splátok. V zmysle bodu 14. Všeobecných úverových podmienok došlo k zosplatneniu celého úveru dňa
11.12.2018. Žalovaný do podania žaloby uhradil z úveru celkovú sumu 2.053 eur z celkovej sumy 4.446
eur. Žalobca vo svojom Varovaní žalovanému zo dňa 30.11.2018 uviedol, že žalovaný je v omeškaní
s úhradou v poradí 3. splátky vo výške 123,50 eur, splatnej dňa 15.11.2018 a vyzval žalovaného na

úhradu omeškaných splátok v celkovej výške 370,50 eur ( : 3= 123,50 eur - pozn. súdu).
Žalobca upozornil žalovaného, že uplynutím 3 mesiacov od omeškania 1. neuhradenej splátky
alebo poslednej sa stáva splatný celý dlh. Upozornil ho aj na to, že v prípade neuhradenia chýbajúcich
splátok do 5 dní, si dňa 20.12.2018 uplatní svoje právo na zosplatnenie celého úveru v celkovej výške
3.211 eur. Podľa Výpisu o úhradách úveru žalovaný naposledy uhradil mesačnú splátku úveru vo výške
123,50 eur dňa 14.08.2018, teda na základe Varovania už neuhradil žiadnu sumu. Žalobca Výzvou na

úhradu zo dňa 20.12.2018 oznámil žalovanému, že stratil výhodu splácať úver v splátkach a
celý dlh sa stal splatným naraz. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu 4 omeškaných
mesačných splátok vo výške 494 eur a pokuty 30 eur, do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Poukázal, žežalovaný mal svoju vôľu úverovú zmluvu uzavrieť, čo potvrdil svojím podpisom, od zmluvy neodstúpil.
Podľa žalobcu predmetná úverová zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti a jeho nárok nebol
premlčaný.

3. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu najskôr rozhodol tak, že ju rozsudkom zo dňa 27.11.2023,
č.k. 12Csp/3/2023-110 výrokom I. zamietol a výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalobcu odvolací súd (Krajský súd v Trenčíne) uznesením
zo dňa 37.03.2025, č.k. 17CoCsp/9/2024-134 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu, že súd

prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu uplynutia 3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 103 Občianskeho
zákonníka, počítanej odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu dlhu.
Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na nedávnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v rozhodnutí, sp. zn. 1Cdo/53/2021 zo dňa 28.03.2023, podľa ktorej začne 3-ročná
premlčacia lehota v danej veci plynúť až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky, pre nesplnenie
ktorej sa stal splatný celý dlh. V danej veci žalované právo podľa takto počítanej premlčacej lehoty

nebolo premlčané.

4. Preto rozhodoval súd prvej inštancie o veci opätovne.

5.Súdprvejinštanciepodokazovanískonštatoval,ževýzvazodňa20.12.2018bymohlabyťoznámením

o zosplatnení - uplatnením si práva na celý zostatok dlhu k predchádzajúcej výzve zo dňa 30.11.2018
v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by žalobca vo výzve zároveň
nežiadal zaplatiť žalovaného 4 nezaplatené splátky. Pri takomto právnom zhodnotení výziev zo dňa
30.11.2018 a 20.12.2018 išlo o neplatné zosplatnenie predmetného úveru ku dňu 20.12.2018, pričom
bez zosplatnenia bol úver splatný - posledná splátka úveru - dňa 15.10.2020. Súd prvej inštancie tiež

konštatoval, že podľa súdnej praxe, napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, súd nemôže žalobcovi priznať nárok z iného dôvodu, pretože ide o
iný skutkový stav. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal na viazanosť súdu žalobným návrhom v
zmysle § 216 CSP a podľa neho predčasné zosplatnenie a splatnosť jednotlivých mesačných
splátok sú dva odlišné skutkové základy, preto súd nemôže pri neplatnom zosplatnení úveru žalobcovi

priznať zaplatenie splatných splátok úveru. V danej veci sa žalobca nedostavil na pojednávanie dňa
28.05.2025, kde súd prvej inštancie uviedol predbežný právny názor o neplatnosti zosplatnenia zo dňa
20.12.2018 a o viazanosti žalobným návrhom v zmysle tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, žalobca nepožiadal o zmenu žaloby, preto súd prvej inštancie zamietol žalobu v súlade s
uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukazom na § 216 CSP.

6. Súd prvej inštancie tiež poukázal na skutočnosť, že ak by aj vychádzal z platného zosplatnenia
predmetného úveru ku dňu 20.12.2018, skúmal by zákonnosť ostatných náležitostí úverovej zmluvy.
Súd prvej inštancie zistil, že v úverovej zmluve zo dňa 31.10.2017 je uvedená RPMN vo výške 19,97 %
a celková suma k úhrade 4.446 eur. Výpočtom RPMN z údajov z úverovej zmluvy zistil

RPMN vo výške 20,66 % a celkovú sumu vo výške 4.446 eur. MF SR uviedlo na svojej
webovej stránke najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok
2017 pre úvery splatné do 5 rokov vo výške 20,24 %. Z uvedeného vyplýva, že
údajevúverovejzmluveprekračujúvneprospechspotrebiteľaskutočnúhodnotuRPMN,akoajnajvyššiu
prípustnú výšku odmeny, v dôsledku čoho by bolo možné úver pri „platnom“ zosplatnení považovať za

bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d), g) zákona č. 129/2010 Z. z. a žalobcovi priznať
len zvyšok nezaplatenej istiny vo výške 1.347 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.10.2020 v
zmysle žaloby. Avšak súd vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k § 216
CSP, vyššie uvedeného. Zároveň žalovanému priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Žalobca svoje odvolanie podal z dôvodov v zmysle §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca poukázal na skutočnosť, že so žalovaným uzatvorili
dňa 31.10.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 301700238, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi úver
vo výške 3.400 eur. V zmluve žalovaný vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol
oboznámený so všeobecnými podmienkami spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalovaný v prípade, že po podpise
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok,
či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobcanevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalovaný
navyše žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy o úvere donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek

psychického, či fyzického nátlaku. Ďalej namietal, že žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o
úvere potvrdil svojím podpisom. Taktiež namietal, že výška RPMN bola vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve o úvere. Žalobca
bol dostatočne informovaný o výške RPMN. Údaj RPMN je uvedený jednak na prednej strane zmluvy

o úvere a zároveň na samostatnej listine, s ktorou bol žalobca oboznámený, a ktorá mu bola spolu so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“) považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade,
ak dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1. Nakoľko však nedošlo k naplneniu týchto
dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vzhľadom

na uvedené žalobca navrhuje, aby súd podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP v platnom znení napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žalobca
žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril s tým, že rozhodnutie súdu, ktorým súd žalobu

zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, považuje za správne. Súd
prvej inštancie podľa tvrdenia žalovaného vykonaným dokazovaním správne zistil, že zosplatnenie
úveru je neplatné, nakoľko dojedanie o automatickom zosplatnení bez ďalšieho písomného oznámenia
žalovanému je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Taktiež považuje za
správne, keď súd výzvy žalobcu na úhradu zo dňa 30.11.2018 a 20.12.2018 považoval na neurčité a

nezrozumiteľné a v konečnom dôsledku za neplatné. Preto súd správne ustálil, že bez zosplatnenia bol
úver splatný v dohodnutých splátkach, pričom posledná splátka bola splatná dňa
15.10.2020. Súd však prihliadol na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo/85/221 zo dňa 12.02.2024, na ktoré
poukázal žalovaný svojím podaním zo dňa 21.05.2025, ktoré podanie žalovaný ešte pred pojednávaním,
a to dňa 22.05.2025, doručil aj žalobcovi, a na ktoré žalobca nijako nereagoval. Žalobca svoje skutkové

tvrdenia nezmenil, preto súd vychádzal z právneho názoru NS SR k § 216 CSP, čo uviedol v
bode22.svojhorozhodnutia. Poukázaltiežnato,ževobdobnýchveciachrovnakýprávnynázorzaujalaj
Krajský súd Trenčín napr. v rozhodnutí, sp. zn. 6CoCsp/37/2022 zo dňa 28.03.2023, rozhodnutí, sp. zn.
16CoCsp/13/2024 zo dňa 20.11.2024. Žalobca v odvolaní namietal, resp. poukázal na skutočnosti, ktoré
súd v odôvodnení rozhodnutia síce uvádza, ale pri rozhodovaní na ne neprihliadol, nakoľko

súd vychádzal zo skutočnosti, že zosplatnenie úveru je neplatné a toto právne posúdenie veci žalobca
nenamietol. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, čo znamená, že odvolanie môže
prejednať len v medziach, v akých odvolateľ napáda rozhodnutie, navrhujeme, aby súd
rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie treba podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti podanej žaloby.

11. Súd prvej inštancie správne ustálil, že pokiaľ žalobca tvrdil, že splatnosť celého úveru bola zmluvne
dojednaná automaticky, je takéto zmluvné dojednanie neplatné a akákoľvek dohoda o splatnosti celého
záväzku v rozpore s podmienkami ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je neplatná.

12.Nadrámecodôvodneniasúduprvejinštancieodvolacísúduvádza,ževeriteľmoholžiadaťzaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, a to za dodržania postupu
podľa§53ods.9Občianskehozákonníka,čožalobcaneučinil.Akákoľvekdohoda,ktorámázanásledok
zosplatnenie celého dlhu spotrebiteľa okamžite, bez predchádzajúceho upozornenia

vyžadovaného ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je neplatná. Rovnako je taká dohoda
neplatná, ak podľa nej splatnosť celého spotrebiteľského úveru nastane síce po upozornení podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak bez ďalšieho úkonu veriteľa, t. j. bez toho, aby veriteľ o zaplatenie
celej svojej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky požiadal. Ustanovenie zmluvy, ktoré taký postupumožňuje, je v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré jednoznačne ustanovuje,
že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, teda neumožňuje automatické

zosplatnenie, pričom uvedené zákonné ustanovenie zároveň v druhej vete určuje čas, dokedy môže
veriteľ toto svoje právo použiť - najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Pokiaľ si žalobca
zároveň uplatňoval nárok na tom tvrdenom skutkovom základe, že omeškaním žalovanej nastalo
podľa zmluvného dojednania automatické zosplatnenie celého úveru, nemožno mu priznať uplatnený
nárok na inom skutkovom základe, t. j. takom, že by mu bol nárok priznaný z titulu toho, že nastala

splatnosť jednotlivých splátok, v súvislosti s čím odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, na ktoré už v napadnutom rozsudku
správne odkázal súd prvej inštancie.

13. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že žalovaný vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol
oboznámený so všeobecnými podmienkami spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy, nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať, a že sa jedná o osobu, ktorá
má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a
účel konania, tak takáto argumentácia je zjavne irelevantná, keďže žaloba nebola zamietnutá z dôvodu
nedostatku vôle na strane žalovaného, ale z dôvodu nedodržania zákonného postupu na strane žalobcu
pri zosplatnení úveru.

14. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že výška RPMN bola vypočítaná v zmysle prílohy č.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere s uvedenými vstupnými údajmi, ktoré sú uvedené na zmluve o úvere a žalovaný bol dostatočne
informovaný o výške RPMN. Údaj RPMN bol uvedený jednak na prednej strane zmluvy o úvere a
zároveň na samostatnej listine, s ktorou bol žalovaný oboznámený, a ktorá mu bola spolu so zmluvou

o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. Nakoľko nedošlo k naplneniu predpokladov v zmysle § 11 ods. 1
zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať
za bezúročnú a bez poplatkov. Odvolací súd k tomu uvádza, že na výsledok konania, ktoré spočívalo
v zamietnutí žaloby po konštatovaní súdu prvej inštancie o neplatnosti zosplatnenia predmetného úveru
a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa

12.02.2024 by už nemalo vplyv posudzovanie správnosti výpočtu RPMN.

15. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvej inštancie vecne správne a odvolací súd preto napadnuté
rozhodnutie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.
1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný,
priznal trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).