Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, September 12, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/159/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201054
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Digital Systems,
a. s., so sídlom Za hradbami 7, 902 01 Pezinok, IČO: 35 800 593, právne zastúpený: JUDr. Michal
Mistrík, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101243417/2019 zo dňa 23.05.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 101243417/2019 zo dňa 23.05.2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného Digital Systems, a. s. (ďalej len „daňový
subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava (ďalej len

„správca dane“), č. 102615539/2018 zo dňa 17.12.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 6 DP určil daňovému subjektu rozdiel
v sume nadmerného odpočtu 10.000 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie marec 2016, keď znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2016 zo

sumy 15.918,95 eur na sumu 5.918,95 eur. Kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom priznaným
vo vyrubovacom konaní v sume 5.918,95 eur a nadmerným odpočtom vráteným do desiatich dní od
skončenia daňovej kontroly v sume 1.918,95 eur predstavuje sumu 4.000 eur.

3. Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie marec 2016 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry
č. 2016021 zo dňa 21.03.2016 (ďalej len „sporná faktúra“) od dodávateľa Madcreative team, s. r. o., Pri
Vinohradoch 269, 831 06 Bratislava, IČO 46 770 631, ktorého právnym nástupcom je od 05.10.2016

spoločnosť JT COMPANY INVEST, s. r. o., Dunajská 8, 811 09 Bratislava, IČO 46 201 904 (ďalej len
„Madcreative“). Predmetom tejto faktúry bolo reklamné partnerstvo na výstave fotoobrazov „World in
my Lens – Mysterious World“ v celkovej sume 60.000 eur (50.000 eur základ dane a 10.000 eur DPH).Prílohou spornej faktúry je aj fotokópia pozvánky na výstavu fotoobrazov A. B. „Mysterious World“, na
ktorej je, okrem iných, aj logo daňového subjektu.

4. Predmetom zmluvy o reklamnej spolupráci zo dňa 18.02.2016 (ďalej len „zmluva o reklamnej
spolupráci“) bolo platinové reklamné partnerstvo na výstave A. B. pod názvom „World in my Lens –
Mysterious World“ a galavečera pod názvom „Mysterious World Night“ Hainburgu.

5. Madcreative sa v zmluve o reklamnej spolupráci (čl. III.) zaviazal na to, že:

a) logo daňového subjektu bude súčasťou výstavy a celej reklamnej kampane „World in my Lens –
Mysterious World“: bilboardová kampaň v Bratislave a okolí, veľkoplošné plagáty v Hainburgu a okolí,
rozdávanie letákov a buletínov na prezentáciu daňového subjektu na výstave a
b) prezentovanie loga daňového subjektu ako súčasti galavečera pod názvom „Mysterious World
Night“: TV Markíza, TV Joj, TV TA3, TV Ružinov, TV Bratislava, kampaň v printových médiách Excluziv,
KLIKOUT, Playboy, Šarm, Plus jeden deň, Plus 7 dní, Život, Evita, webové portály C., C., C., C., C., C.,

D. – E. C., logo daňového subjektu na reklamnej fotoplente pri vstupe, rozdávanie buletínov s logom
daňového subjektu počas galavečera, prezentácia a poďakovanie moderátorom spoločnosti daňovému
subjektu počas galavečera.

6. Daňový subjekt sa zaviazal, že dodá potrebné podklady – logá v elektronickej podobe, ako aj

grafické riešenia vlastnej propagácie, texty pre reklamné vstupy moderátora na prezentáciu spoločnosti
daňového subjektu.

7. Splnomocnená zástupkyňa spoločnosti Madcreative (p. D.) uviedla, že platinové reklamné partnerstvo
znamenalo,žedaňovýsubjektbolhlavnýmpartnerom,ktorýmalnajväčšielogo,bolnajviacpropagovaný

a bolo mu venovaného najviac reklamného priestoru. Nedisponovala dôkazmi, ktoré by preukázali
prezentáciu loga daňového subjektu v televíziách, webových portáloch a printových médiách podľa
zmluvy o reklamnej spolupráci. Splnomocnená zástupkyňa predložila vyjadrenie k zápisnici o ústnom
pojednávaní, ktorého prílohou boli reklamné monitoringy – plnenie výstavy a články z médií. Prílohou boli
plagátykvýstave,špeciálnepoďakovanie,kdepodtextom,okreminých,bolovyobrazenélogodaňového

subjektu.Prílohouboliajnávrhybilboardov,návrhfotoplenty,pozvánka,leták,potlačnatričkoafotografie
z výstavy. Z predmetných príloh nevyplynulo, že by na výstave bola prezentovaná spoločnosť daňového
subjektu tak, ako bolo uvedené v zmluve o reklamnej spolupráci a že daňový subjekt bol hlavný partner
s najväčším logom, bolo mu venovaného najviac reklamného priestoru a bol najviac propagovaný. Logo
bolo vyobrazené v rovnakej veľkosti ako u ostatných spoločností a z materiálu nevyplynulo, že by sa

počas galavečera uskutočnila prezentácia a poďakovanie daňovému subjektu.

8. Daňový subjekt predložil záznam vysielania spotu v TV TA3 zo dňa 17.02.2016, grafické ukážky
spotu, CD so spotom a USB so spotom. Išlo však o reklamný spot prezentujúci priamo daňový subjekt
na TV TA3, pričom podľa zmluvy o reklamnej spolupráci sa Madcreative zaviazal k prezentácii loga

daňového subjektu ako súčasti galavečera v rôznych médiách. Dôkaz o odvysielaní reklamného spotu
tak nie je dôkazom o plnení zmluvy o reklamnej spolupráci. Hoci videozáznam bol predložený až vo
vyrubovacom konaní po odvolaní, správca dane sa ním zaoberal. V niektorých častiach videa je v pozadí
vidieť obrazovku, na ktorej sú premietané logá rôznych spoločností a logo daňového subjektu je vidieť
približne na štyroch záberoch. Z videozáznamu nevyplýva, že by na výstave bol prezentovaný daňový

subjekt tak, ako je to uvedené v zmluve o reklamnej spolupráci a v zmysle vyjadrenia splnomocnenej
zástupkyne. Tiež z neho nevyplýva, že by sa počas galavečera uskutočnila prezentácia a poďakovanie
daňovému subjektu.

9. Správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt si neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie

dane zo spornej faktúry. Nespochybnil umiestnenie loga daňového subjektu na uskutočnenej výstave
fotoobrazov „World in my Lens – Mysterious World“, avšak nepreukázalo sa, že bola naplnená
zmluva o reklamnej spolupráci, čiže nepreukázala sa reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov.
Daňový subjekt uviedol, že v období bezprostredného vplyvu reklamnej kampane získal klienta –
spoločnosť Sberbank Slovensko, a. s., no správca dane na základe dožiadania zistil, že tieto spoločnosti

spolupracujú od roku 2017. Zároveň z dožiadania vyplynulo, že Primabanka Slovensko, a. s. (právny
predchodca Sberbank Slovensko), spolupracovala s daňovým subjektom už od 11.10.2011, pričom
z dôvodu plánovanej fúzie Primabanky Slovensko a Sberbank Slovensko bola navrhnutá spolupráca
s daňovým subjektom, ktorý by mohol poskytovať služby v oblasti SWIFT a ALM po zlúčení obochobchodnýchspoločností,kedydôjdekzjednoteniudodávateľovnasystémypoužívanévobochbankách.
Spolupráca medzi daňovým subjektom a Sberbank Slovensko tak nezačala v dôsledku vplyvu reklamnej
kampane, ale na návrh a odporúčanie spoločnosti Primabanka Slovensko.

10. Podľa správcu dane splnenie formálnej stránky odpočtu DPH je jednou z podmienok, aby bolo
na základe takéhoto dokladu (faktúry) uznané odpočítanie dane. Tento doklad musí byť odrazom
reálneho plnenia, ktoré v prípade pochybností dokazuje daňový subjekt. Dôkazné bremeno je na strane
daňového subjektu, ktorý je povinný skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane

v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, preukázať vierohodnosť, správnosť a úplnosť
evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Faktúra je doklad, ktorým platiteľ preukazuje svoje právo
na odpočítanie dane, no k odpočítaniu nestačí predložiť len faktúru, ale musí dôjsť k dodaniu tovaru
alebo služieb a z toho titulu k vzniku daňovej povinnosti.

11. Daňový subjekt voči prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný

napadnutým rozhodnutím, v ktorom sa stotožnil so závermi správcu dane uvedenými v prvostupňovom
rozhodnutí. Žalovaný zdôraznil, že určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu pozostával z
nepriznaného práva na odpočítanie dane zo spornej faktúry, ktorej predmetom bolo fakturované dodanie
reklamnýchslužieb(reklamnépartnerstvo)nazákladeuzatvorenejzmluvyoreklamnejspolupráci.Nárok
naodpočítaniedanezospornejfaktúrynebolpriznanýzdôvodu,žepočasdaňovejkontrolyanásledného

vyrubovacieho konania sa nepreukázalo, že bol naplnený článok III zmluvy o reklamnej spolupráci, a
teda sa nepreukázalo reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu – dodanie služieb v tuzemsku tak,
ako bolo dohodnuté v zmluve o spolupráci a deklarované na spornej faktúre. Nevzniklo tak právo na
odpočítaniedanepodľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

12. Podľa žalovaného správca dane nepožadoval od daňového subjektu, aby preukazoval skutočnosti
týkajúce sa jeho obchodných partnerov, ale požadoval predkladať také dôkazy, ktoré je povinný
preukázať daňový subjekt a ktoré by hodnoverným a overiteľným spôsobom preukázali oprávnenosť
jeho nároku na odpočítanie dane. Daňovým subjektom uvádzané rozhodnutia súdov (Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie) sa na daný prípad aplikovať nedajú, a to z
toho dôvodu, že v posudzovanom prípade správca dane nepreniesol na daňový subjekt absolútne
dôkazné bremeno a nepožadoval od neho preukázanie skutočností, ktoré tvorili dôkazné bremeno
jeho dodávateľa. Rozhodnutia súdneho dvora, na ktoré poukazuje daňový subjekt, nemožno aplikovať,
pretože pojednávajú o reťazových obchodoch, čo nie je predmetný prípad.

13. Preukázanie vzniku práva na odpočet dane je prvotne záležitosťou dokladovou, no treba rešpektovať
súlad skutočného stavu so stavom formálno-právnym, a teda ani doklady nie sú dostatočným podkladom
nauznanieprávaodpočítaťDPH,akniejepreukázané,žekuskutočneniuzdaniteľnéhoobchodufakticky
došlo. Ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdení daňového subjektu, ten je potom

povinný tvrdené skutočnosti preukázať. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je iba povinnosťou,
ale aj významným právom, ktoré daňový subjekt v danom prípade nevyužil, pretože nepredložil také
dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na spornej faktúre.

14. K výpovedi splnomocnenej zástupkyne Madcreative (p. D.) uviedol, že tá nebola v postavení

svedka, ktorého výpovede by sa mal daňový subjekt právo zúčastniť, ale bola v postavení daňového
subjektu a poskytovala správcovi dane vyjadrenia ohľadom zdaniteľných obchodov, ktoré mal realizovať
samotný subjekt Madcreative. Pri ústnom pojednávaní tak konala ako účastník daňového konania,
ktoré vykonával miestne príslušný správca dane a nemala postavenie svedka. Daňový úrad, ktorý
preveroval a zisťoval skutkový stav u dodávateľskej spoločnosti (Madcreative), bol v postavení miestne

príslušného správcu dane tejto spoločnosti a Madcreative bol v danom konaní v postavení daňového
subjektu a nie v postavení svedka. Poukázal preto na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžf/3/2014. O výpovedi splnomocnenej zástupkyne bol daňový subjekt oboznámený
(list č. 100594043/2017/910440/FurV zo dňa 10.04.2017), ako aj s informáciami, ktoré poskytla
splnomocnená zástupkyňa správcovi dane. Na list zo dňa 10.04.2017 daňový subjekt nereagoval.

15. K predloženému záznamu o vysielaní spotu v TV TA3 uviedol, že ide o spot prezentujúci priamo
daňový subjekt v televízii a nie spot prezentujúci daňový subjekt ako súčasť galavečera. Týmto
dôkazom nie je ani videozáznam z priebehu galavečera, ktorý bol predložený správcovi dane až vovyrubovacom konaní po odvolaní, pretože z neho nevyplýva, že by sa počas galavečera uskutočnila
prezentácia a poďakovanie daňovému subjektu moderátorom. Žalovaný zdôraznil, že daňový subjekt
nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, ktoré boli predmetom zmluvy o reklamnej spolupráci,

pretože umiestnenie loga na výstave bolo len jednou časťou celkového dohodnutého obsahu predmetu
zmluvy o reklamnej spolupráci. Nedošlo tak k naplneniu predmetu tejto zmluvy. K námietke, že správca
dane ignoroval videozáznam z priebehu reklamnej akcie, žalovaný uviedol, že nebol zo strany daňového
subjektu poskytnutý žiadny videozáznam z priebehu reklamnej akcie. Ten bol poskytnutý až 07.12.2018,
teda po spísaní poslednej zápisnice vo vyrubovacom konaní a správca dane naň nebol povinný

prihliadať. Týmto videozáznamom sa však zaoberal, avšak nevyplýva z neho, že by sa počas galavečera
uskutočnila prezentácia a poďakovanie daňovému subjektu tak, ako je to v zmluve o obchodnej
spolupráci. O videozázname sa dozvedel správca dane až z vyjadrenia zo dňa 09.03.2017, kedy
jeho existenciu spomenul daňový subjekt a následne na to ho však nepredložil a predložil ho až dňa
07.12.2018.

16. K spolupráci so spoločnosťou Sberbank Slovensko žalovaný uviedol, že preverovaním nebolo
potvrdené, že by táto spolupráca začala v dôsledku vplyvu reklamnej kampane.

17. Svedecká výpoveď konateľa Madcreative (p. B.) nepreukazuje naplnenie predmetu zmluvy o
reklamnej spolupráci a konateľ svoje vyjadrenia nepreukázal žiadnym dôkazom. Skutočnosť, že daňový

subjekt mal platinové reklamné partnerstvo, a teda bol hlavným partnerom s najväčším logom, nebola
šetrením nikde preukázaná. Dôkazy k plneniu článku III zmluvy o reklamnej spolupráci sa nepreukázali
v podobe reklamných akcií v televíznych médiách, na webových portáloch, v printových médiách,
nepreukazujú prezentáciu daňového subjektu formou letákov a buletínov na výstave a nepreukazujú
ani prezentáciu daňového subjektu moderátorom počas galavečera. Pokiaľ ide o protokol o odovzdaní

plnenia zo dňa 15.04.2019 žalovaný mal za to, že nejde o dôkaz preukazujúci naplnenie predmetu
zmluvy o reklamnej spolupráci, pretože tento bol doručený správcovi dane až dodatočne, neobsahuje
monitoring, ktorý mal byť jeho prílohou a nebol za odberateľa riadne podpísaný predsedom a členom
predstavenstva daňového subjektu, a teda nemá právnu relevanciu; v mene daňového subjektu bol
podpísaný len jednou osobou, avšak v jeho mene sú oprávnení konať vždy predseda predstavenstva

a ďalší člen predstavenstva spoločne.

18. K tvrdeným informáciám o zrealizovaní akcií na internete žalovaný uviedol, že správca dane dal
do internetového vyhľadávača slová „World in my Lens – Mysterious World“, „Africa blackandwhite

collection“ a „výstava A. B.“, na základe ktorých našiel štyri internetové stránky, ktoré informovali o
uskutočnení krstu knihy a výstavy, avšak nevyplýva z nich, že by sa na nich uskutočnila samotná
propagácia daňového subjektu.

19. Žalovaný tak potvrdil záver správcu dane, podľa ktorého nebolo preukázané reálne uskutočnenie

zdaniteľného obchodu deklarovaného na spornej faktúre.

II. Správna žaloba

20. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 29.07.2019 domáha preskúmania zákonnosti

napadnutéhorozhodnutiavspojenísprvostupňovýmrozhodnutímazrušeniaobochrozhodnutí.Žalobca
označuje obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“).

21. Žalobca v prvej časti žaloby napadol nesprávne právne posúdenie veci. Poukazoval na rozhodovaciu
činnosť Súdneho dvora Európskej únie (napríklad vo veci Optigen, Folcrum Electronics a Bond House),
ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých vyplynulo, že daňový subjekt (žalobca)
nemôže znášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval,
a teda daňový subjekt nezaťažuje dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa,

resp. subdodávateľa. Správca dane sa v predmetnej veci nezaoberal dôkazmi, ktoré žalobca v rámci
daňovej kontroly predložil a svoje pochybnosti o plnení zmluvy o reklamnej spolupráci založil na
skutočnostiach, ktoré zistil od dodávateľov daňového subjektu, resp. jeho subdodávateľov. Poukázal na
rozloženie dôkazného bremena, podľa ktorého nemožno od daňového subjektu požadovať preukázanieskutočnosti, na ktorých sa nepodieľal. Dôkazné bremeno nemožno vykladať extenzívne na ťarchu
daňového subjektu.

22. V druhej časti žaloby namietal podstatné porušenie procesných predpisov, podľa ktorých správca
dane neoboznámil žalobcu so všetkými skutočnosťami, ktoré preveroval počas výkonu daňovej kontroly
– napríklad neupovedomil o výsluchu splnomocnenej zástupkyne Madcreative (p. D.), ktorý sa
uskutočnil dňa 24.06.2016. Pani D. podľa vyjadrenia správcu dane nebola v postavení svedka, ale
poskytovala vyjadrenia ohľadne zdaniteľných obchodov. Tento záver je však v rozpore s DP, kde žalobca

má právo na zákonný a z procesného hľadiska nespochybniteľný a vyvážený priebeh a obsah daňovej
kontroly. Ak sa má vykonať dokazovanie výsluchom svedka, tak pri jeho výsluchu má žalobca právo
byť prítomný. To sa však neudialo a hoci splnomocnená zástupkyňa opisovala relevantné skutočnosti
potrebné na právne posúdenie skutkového priebehu tovaru a služieb; žalobca nebol počas výsluchu
prítomný. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že bol žalobca oboznámený s informáciami poskytnutými
splnomocnenou zástupkyňou.

23. V tretej časti žaloby napádal nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Správca dane skonštatoval, že
žalobca nepreukázal reálnosť zdaniteľných obchodov, avšak svoje závery oprel výlučne o dôkazy
zabezpečené samotným správcom dane. Zároveň správca dane nespochybnil umiestnenia loga
daňového subjektu na uskutočnenej výstave fotoobrazov. Žalobca má za to, že naplnenie účelu zmluvy

o reklamnej spolupráci nie je naplnené dosiahnutím objektívne merateľného výsledku. Poukázal na
uzatvorenie zmluvy so Sberbank Slovensko.

24. K predloženým dôkazom z jeho strany sa vyjadril nasledovne. Zdôraznil výsluch konateľa
Madcreative, ktorý potvrdil, že obsah zmluvy bol naplnený a odsúhlasený obidvoma stranami. Výpoveď

konateľa ako výsluch svedka je sama osebe dôkazným prostriedkom. Nie je povinnosťou svedka, aby
svoje tvrdenia preukazoval, táto povinnosť zaťažuje výlučne žalobcu. Správca dane len na základe
veľkosti loga posudzoval účinnosť reklamnej služby, pričom toto neprináleží správcovi dane. Daňový
subjekt nebol výhradný hlavný reklamný partner a nebol ani jediný reklamný partner, a preto nemohlo
byť logo na reklamných materiáloch jediné. Žalobca predložil viaceré fotografie a reklamné materiály,

kde je jasne prezentovaný reklamný odkaz žalobcu. Z protokolu o odovzdaní plnenia predložený dňa
24.05.2017 vyplynulo, že bola odsúhlasená a naplnená zmluva o reklamnej spolupráci. Z predloženého
CD tiež vyplynulo špeciálne poďakovanie a realizácia slovného uvedenia moderátorom. Z billboardov,
roll up prezentácií, plagátov, fotoplent, pozvánok, tričiek a fotodokumentácie z realizácie akcie vyplýva,
že došlo k naplneniu predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci. Nie je možné na jednej strane potvrdiť,

že logá na letákoch zobrazené boli a na druhej strane, že zmluva o reklamnej spolupráci nebola ani
sčastirealizovaná.NaviacerýchzáberochzdvojhodinovéhoCDzáznamujevidieťreklamnúprezentáciu
žalobcu. Galavečer sa uskutočnil. Správca dane si zamieňa predložený spot pre reklamu v TA3 s
prezentáciou loga spoločnosti počas galavečera.

25.Správcadanenevyvrátildôkazypredloženéžalobcomadaňovúkontrolu,akoajvyrubovaciekonanie
viedol len formálne. Neuznanie práva na odpočet dane zdôvodnil vyhodnotením kvalitatívnych znakov
nakúpených služieb, na čo ho však neoprávňuje žiadne ustanovenie zákona. Ide tu o hodnotenie
spôsobu distribúcie, počtu vyrobených kusov a podobne, pričom tieto znaky nemali vplyv na kvalitu
reklamného odkazu, ktorý si obstaral žalobca. Je na podnikateľskom rozhodnutí a podnikateľskom riziku

žalobcu,akéreklamnéslužbysiobstará.Následnádistribúcia,čipočtyvyrobenýchkusovsúskutočnosti,
ktoré sa udiali až po reklamnej akcii, s ktorou mal záujem spojiť svoj reklamný odkaz a nemali na tento
reklamný odkaz podstatný vplyv. Správca dane tak prevzal na seba dôkazné bremeno, ktoré však v
priebehu konania neuniesol.

III. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania žalovaného

26. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 16.10.2019 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu
zamietnuť. Žalovaný uviedol, že žalobné body uplatnené žalobcom sú zhodné s dôvodmi uvedenými v
odvolaní, a preto sa pridržal dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

27. Žalovaný zdôraznil, že základným predpokladom na vznik práva na odpočítanie dane zo spornej
faktúry je preukázanie vzniku daňovej povinnosti, a teda preukázanie uskutočnenia zdaniteľného
obchodu dodávateľom na nej uvedeným. Pokiaľ nie je preukázaný vznik daňovej povinnosti, t. j.uskutočnenie zdaniteľného obchodu, nemožno si uplatniť právo na odpočítanie dane. Ak si chce žalobca
uplatniť právo na odpočítanie DPH zo služieb od dodávateľa zo spornej faktúry, musel tieto služby najprv
prijať na vstupe. To sa však nestalo. Žalovaný uvádza, že samotné umiestnenie loga na výstave je len

jednou časťou celkového dohodnutého obsahu predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci, ku ktorému
sa dodávateľ (Madcreative) ako vykonávateľ zaviazal, a preto táto skutočnosť v žiadnom prípade
nepreukazuje naplnenie predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci (čl. III zmluvy).

28. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou

povinnosťou platiteľa dane. Zo strany žalobcu neboli predložené počas daňovej kontroly a v následnom
vyrubovacom konaní žiadne dôkazy, ktorý by preukazovali splnenie zdaniteľného plnenia. Správca dane
a žalovaný podrobne preskúmali všetky doklady predložené žalobcom, ako aj doklady získané z vlastnej
činnosti. Ďalej uviedol, že dôkaz o odvysielaní loga spoločnosti počas galavečera predložený nebol,
žalobcom predložený reklamný spot odvysielaný v TA3 nie je dôkazom o plnení zmluvy o reklamnej
spolupráci a odvysielaní reportáže. O priebehu akcie v TA3 žalobca nepredložil žiadny dôkaz.

29. Pokiaľ nedošlo k dodaniu služby, teda zdaniteľný obchod sa neuskutočnil, tak nie je preukázaný ani
vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a žalobca tak nepreukázal splnenie zákonom
ustanovených podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Vo
zvyšku vyjadrenia sa žalovaný pridržal odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí.

30. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním z 13.11.2019 (ďalej len „replika“). Žalobca v
replike zdôraznil, že žalovaný posúdil obchody deklarované na spornej faktúre z kvalitatívnej stránky,
čo mu však neprináleží. Podľa jeho názoru mu vzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr, pretože
preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodávateľom. Žalovaný na jednej strane uvádza,

že zdaniteľný obchod sa reálne neuskutočnil a na druhej strane pripúšťa, že sa síce uskutočnil, ale nie
tak, ako bolo medzi stranami dohodnuté. Žalovaný selektívne vybral dôkazy svedčiace v neprospech
žalobcu.

31. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.01.2024 (ďalej len „duplika“). Žalovaný

v duplike zdôraznil, že skúmal naplnenie predmetu zmluvy o reklamnej spolupráci tak, ako bola
zmluvnými stranami dohodnutá, čo do obsahu i rozsahu a za čo mala dodávateľovi prislúchať dohodnutá
odmena. Daňové orgány neposudzovali kvalitu fakturovaných obchodov. Žalovaný zdôraznil to, že
na odpočet dane je potrebné faktické plnenie, ktoré existuje a nejde o fiktívne plnenie. Predložené
dôkazy zo strany žalobcu nepreukazujú reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov,

z ktorých si žalobca v plnom rozsahu uplatnil odpočítanie dane. Žalovaný zdôraznil, že žalobca bol
oboznámený s vyjadreniami p. D. poskytnutými v priebehu ústneho pojednávania, pričom žalobca k
vyjadreniunepodalžiadnenámietky.Kprezentáciilogažalobcuakosúčastigalavečerauviedol,žedôkaz
o uskutočnení uvedeného predložený nebol. K videozáznamu predloženému dňa 07.12.2018 uviedol,
že z neho nevyplýva, že by na výstave bol prezentovaný žalobca ako hlavný partner, ktorý mal najväčšie

logo a bol najviac propagovaný. Taktiež z neho nevyplynulo, že by sa počas galavečera uskutočnila
prezentácia a poďakovanie zo strany moderátora galavečera. Vo zvyšku dupliky sa pridržal svojich
predchádzajúcich vyjadrení.

IV. Relevantná právna úprava

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z

tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň: a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo

zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

34. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak:
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) priodpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní
dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ

uvedený ako príjemca alebo dovozca.

35. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

36. Podľa § 3 ods. 5 daňového poriadku, správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z
vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

37. Podľa § 24 DP daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný

podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (ods.
1). Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane
preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne

určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane
z jeho činnosti (ods. 3).

38. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa
pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

39. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca
má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka
včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

40.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti

dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

V. Verejné vyhlásenie rozsudku

41. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje

inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/159/2019, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení

Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/159/2019.

42. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu

žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a dospel k záveru, že žaloba podľa § 190 SSP nie je dôvodná.43. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom, keďže boli splnené
podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej
päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne

vyhlásený za prítomnosti zástupcu žalovaného dňa 12.09.2025 (§137 ods. 4 SSP).

VI. Právne posúdenie veci správnym súdom

44. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými

hmotnoprávnymipredpismisvojepovinnostivočištátnemurozpočtu.DPzakotvujeoprávneniadaňových
orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o
fiškálne záujmy štátu, DP obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo
iných skutočností rozhodujúcich na správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového
subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný

správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo
ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je
najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným
spôsobom,nasledovalipritompravidlálogickéhouvažovaniaačiriadnepopísalisvojehodnotiaceúvahy.

Podľa ustálenej súdnej judikatúry (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS
127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je
úlohousúduprivýkonesprávnehosúdnictvanahrádzaťčinnosťsprávnychorgánov,alelenpreskúmavať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne

predpisy.

45. Podľa zákona o DPH sa pod hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane rozumejú: 1)
existencia zdaniteľného plnenia, 2) dodanie zdaniteľnou osobou a 3) použitie dodaných tovarov a
služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Daňový subjekt má v daňovom konaní

dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňový subjekt podá
riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), spolu s ním predloží správcovi dane písomné
doklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkaznápovinnosť).Povinnosťtvrdiťspočívav
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom ustanovených podmienok a následne
povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane

je verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne
podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a
predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré
tvrdenia daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne
rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom

(nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 569/2022-33 zo dňa 07.02.2023). V prejednávanej veci
bolo orgánmi finančnej správy spochybnené predovšetkým splnenie druhej podmienky – uskutočnenie
zdaniteľného plnenia (poskytnutia služieb) subjektom označeným na spornej faktúre.

46. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže

odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli
dodanékonkrétnymplatiteľomDPH.Úlohousprávcudanepriposudzovaníopodstatnenostiuplatnených
nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj
zo zisťovania, či predloženým dokladom nechýba ich materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou
zisťovať, či žalobca v skutočnosti prevzal alebo akým spôsobom získal služby, ku ktorým sa podľa

článku III. zmluvy o reklamnej spolupráci viaže záväzok žalobcu zaplatiť odmenu, pokiaľ skutkové
zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že mu boli služby dodané (pri zmluve o reklamnej
spolupráci sú to plnenia vymedzené v bode 5 tohto rozsudku; pozri prílohu 6e administratívneho spisu
správcu dane). V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúr nie je uskutočnené, v tomto prípade podľa
článku III. zmluvy o reklamnej spolupráci, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie

zaplatenia týchto súm, nie sú predpokladom na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Podmienky
uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladua ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje, aby platiteľ uplatňujúci si nárok
na odpočet, preukázal existenciu podmienok, ktoré na nárok na odpočet ustanovil. Pokiaľ si platiteľ
uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné

obchody boli reálne uskutočnené, a to osobou (medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že služby
mal dodať Madcreative) a spôsobom uvedenými na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/17/2011 zo dňa 23. februára 2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
24/2013 zo dňa 17. januára 2013). Práve na spornej faktúre je odkaz na zmluvu o reklamnej spolupráci
(príloha 6d administratívneho spisu správcu dane). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29. septembra 2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a
8Sžf/24/2014 zo dňa 17. septembra 2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra 2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet
dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý
v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce na určenie dane. Esenciálnou podmienkou

na odpočítanie je preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom
dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom
platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zákona o DPH), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou
platiteľa dane.

47. K námietke žalobcu, že ho správca dane nesprávne zaťažil dôkazným bremenom, správny súd
uvádza, že je nedôvodná, z nasledovných dôvodov. Súd vychádzal z toho, že vo všeobecnosti prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou
činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tomto kontexte uvádza,
že zákonodarca prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych

podmienok práva na odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 DP;
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016
zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou); predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový

subjekt.

48. Ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom

subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09

zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca
dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného
zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 DP) a
týmto naň prenáša dôkazné bremeno na účely rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017).

49. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení

podmienok na priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 03. septembra 2019, obdobne tiež rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, bod 19, 24). Hoci je to práve správca dane,
ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie získaných dôkazov podlieha jeho
voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to, že môže jednotlivé dôkazy

vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy jednotlivo, ako aj vo
vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3
ods. 3 DP).50. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ,
ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu zákonných podmienok. Pokiaľ si platiteľ

uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný
obchod bol reálne uskutočnený. Bol to správca dane, ktorý vlastným šetrením zistil také objektívne
skutočnosti, na základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení,
ktoré žalobca neodstránil. Žalobca bol preukázateľne oboznámený s kontrolnými zisteniami listom č.
100594043/2017/9104401/FurV zo dňa 10.4.2017 (príloha 15 administratívneho spisu správcu dane)

vrátane informácií získaných od p. D., písomne sa k tomu aj vyjadril (podanie z 20.04.2017 – príloha 16
administratívneho spisu správcu dane), ale nepodal žiadne námietky voči vyjadreniu p. D.. Aj napriek
jeho vyjadreniu nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných
podmienok uvedených v § 49 zákona o DPH. V protokole č. 100734462/2017 zo dňa 02.05.2017
(príloha 20 administratívneho spisu správcu dane) správca dane uviedol nepresnosti a nezhody vo
vyjadrení konkrétnych osôb, ako aj rozpory, ktoré pri zisťovaní zistil. Spolu s protokolom bol žalobca

písomne informovaný o výsledkoch šetrenia a vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, ku
ktorému sa žalobca písomne vyjadril, ale relevantné dôkazy nedoložil. Žalobca bol správcom dane
predvolaný na ústne pojednávanie vo veci prerokovania jeho pripomienok k protokolu a ten opäť
relevantné dôkazy nedoložil. Po zrušení prvého rozhodnutia správcu dane žalovaným (rozhodnutie zo
dňa 19.07.2018) vykonal správca dane ďalšie úkony a ďalšie ústne pojednávania (dňa 19.09.2018

a dňa 06.12.2018) so žalobcom. V zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.09.2018 správca
dane jasne uviedol, že nemá preukázané naplnenie čl. III. zmluvy o reklamnej spolupráci, čím nemá
preukázanú reálnosť uskutočnených zdaniteľných obchodov a mal sa k tomu žalobca vyjadriť (príloha
39 administratívneho spisu správcu dane). Súd má za to, že správca dane jasne a zrozumiteľne
vyslovil pochybnosť a uviedol, v čom pochybnosť spočíva, a tým, že na ústnom pojednávaní žiadal

žalobcu o vysvetlenie, preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Ústne pojednávanie u správcu dane
sa konalo ešte aj dňa 06.12.2018 (príloha 43 administratívneho spisu správcu dane), ale žalobca
ani na tomto pojednávaní a ani dodatočne ďalšími dôkazmi neodstránil pochybnosti správcu dane.
Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie
dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako fakt. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca

dane dostatočne vyčerpal svoje dôkazné bremeno, keď preveril všetky skutočnosti týkajúce sa spornej
faktúry, a to aj v spojení so zmluvou, na ktorú faktúra odkazovala. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa
to znamená, že správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o
pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov, či vyjadrení daňového subjektu a nemohol ich uznať
ako relevantné, lebo kontrolovaný daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti

zistené správcom dane neodstránil, čo je prípad žalobcu.

51. Súd má za to, že správca dane tak v písomnom oznámení o výsledku daňovej kontroly, ako aj v
protokole, i na ďalšom ústnom pojednávaní dňa 19.09.2018 jasne uviedol svoje pochybnosti, v čom
spočívajú a poukázal aj na rozpornosť v tvrdeniach vypočúvaných osôb v konaní, či už ako svedka alebo

zástupcu iného daňového subjektu pri inej daňovej kontrole. Z tohto dôvodu má súd za to, že došlo v
procese dokazovania k prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt
a následne, keďže daňový subjekt majúci dôkazné bremeno, spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenia,
tak mu nebol uznaný nárok na odpočet dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžfk 1/2019
zo dňa 21.04.2020). Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení

dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR
(rozhodnutia citované vyššie).

52. Keďže žalobca reálnosť dodávok služieb uvedených na spornej faktúre s odkazom na zmluvu
o reklamnej spolupráci inak, ako predložením faktúr a tvrdeniami a dôkazmi, ktoré sú už vyššie

uvádzané, nepreukázal, správca dane vykonal vlastné šetrenie vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti
Madcreative. Pre správcu dane bolo pri zisťovaní podstatným zistiť, či došlo k splneniu predmetu zmluvy
zadefinovaného v jej čl. III., lebo až na ukončenie plnení sa viazala povinnosť platby odmeny. Správca
dane vychádzal z myšlienkového pochodu, že ak si chcel žalobca uplatniť právo na odpočítanie DPH
zo služieb od dodávateľa Madcreative na spornej faktúre, musel tieto služby najprv prijať na vstupe, t.

j. služby museli byť dodané. Žalovaný použil obsah vyjadrenia p. D. zo spoločnosti Madcreative, ktorá
sa dňa 22.06.2016 dostavila k správcovi dane ohľadom predloženia dôkazov a podaniu vysvetlenia k
činnosti spoločnosti k daňovej kontrole u daňového subjektu Madcreative za zdaňovacie obdobie 4.
štvrťrok 2015 (príloha 10a administratívneho spisu správcu dane). Vzhľadom na obsah jej vyjadreniapoužil jej výpoveď pri daňovej kontrole žalobcu, pričom osobitne ju už nevypočúval ako svedka,
nepovažujúctozahospodárnevzhľadomnajejvyjadrenie.Zadministratívnehospisumalsúdpotvrdené,
že správca dane informoval žalobcu o vyjadrení p. D., a to ešte pred vydaním protokolu. Žalobca

žiadnymi dôkazmi nepreukázal, kedy a akým spôsobom došlo k naplneniu predmetu zmluvy, na ktoré
sa podľa jej čl. III viazalo zaplatenie odmeny.

53. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu ohľadom vypočutia p. D.. Z obsahu
administratívneho spisu jasne vyplýva, že menovaná bola vypočúvaná v súvislosti s daňovou kontrolou

ohľadom iného daňového subjektu a vystupovala ako zástupca tohto daňového subjektu – spoločnosti
Madcreative. Preto ani správca dane nemal pri jej vypočúvaní voči žalobcovi povinnosť danú § 25 ods.
4 DP, ale preukázateľne listom z 10.04.2017 oboznámil žalobcu aj s informáciami zistenými od p. D..
Žalobca zároveň, napriek oboznámeniu sa s obsahom výpovede p. D., v správnej žalobe a ani inde,
bližšie nerozporuje vyjadrenia v nej uvedené.

54. Námietku žalobcu, že správca dane pri výkone kontroly nedostatočne zistil skutočný stav (body 23
a 24 odôvodnenia tohto rozsudku), správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Účelom daňovej kontroly
je overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných
dokladov daňovníka, aby daň bola odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Určenie hranice
dôkaznej povinnosti daňového subjektu je vždy individuálne, vyplýva z toho-ktorého prípadu, a preto

vždy treba mať na zreteli, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom
čase uskutočňovania obchodu, získavať dôkazy o tom, že bol obchod uskutočnený, aby o jeho realizácii
v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti. Keďže žalobca si uplatnil nárok na odpočet dane
výlučne zo spornej faktúry od Madcreative, správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a aj

správca dane preukázal svoje tvrdenia. Správca dane viedol dokazovanie v zmysle zásady objektívnej
pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral podklady a dôkazy
nevyhnutnénarozhodnutie,použilajvyjadreniezástupcuinéhodaňovéhosubjektu,ktorébolovýstupom
ústneho pojednávania uskutočneného pri daňovej kontrole subjektu Madcreative. Správny súd má
za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také dôkazy a argumenty, ktoré by

boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal nadobudnutie služieb od
dodávateľa v zdaňovacom období marec 2016 podľa čl. III. zmluvy o reklamnej spolupráci, na ktoré
sporná faktúra odkazovala. Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH môže vzniknúť iba na základe
faktického dodania služby (čo žalobca nepreukázal) a nie na základe vystavenia faktúry s daňou.
Základnou podmienkou práva na odpočítanie dane je, aby išlo o služby, ktoré naozaj dodal konkrétnym

platiteľomDPH,t.j.vdanomprípadespoločnosťMadcreative.Správcadanepriposudzovanídôvodnosti
uplatneného nároku na odpočítanie DPH musí vychádzať nielen z daňových dokladov predložených
platiteľom, ale aj zo samotných zistení, a teda, či predloženým dokladom nechýba materiálny základ.
Skutočnosť, že bola vyhotovená a predložená faktúra, nie je relevantným dôkazom o tom, že k dodaniu
služieb podľa zmluvy o reklamnej spolupráci uvedenej na spornej faktúre v skutočnosti aj došlo. V

prejednávanej veci žalobcom neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že by boli plnenia zo zmluvy
o reklamnej spolupráci uskutočnené podľa jej čl. III. (napr. bilboardová kampaň v Bratislave a okolí,
veľkoplošné plagáty v Hainburgu, prezentovanie loga v: TV Markíza, TV Joj, TV TA3, TV Ružinov, TV
Bratislava, kampaň v printových médiách Excluziv, KLIKOUT, Playboy, Šarm, Plus jeden deň, Plus 7
dní, Život, Evita, webové portály C., C., C., C., C., C., D. – E. C.).

55. Nie je dôvodnou ani námietka žalobcu, že žalovaný neozrejmil, prečo neuznal aspoň časť reálneho
uskutočnenia zdaniteľných obchodov, ak nespochybnil čiastočné poskytnutie reklamných služieb.
Žalovaný jasne v napadnutom rozhodnutí vysvetlil, že vychádzal z obsahu čl. III. zmluvy o reklamnej
spolupráci, ktorý sa viaže na konečné splnenie predmetu zmluvy v súvislosti so zaplatením odmeny.

Inak povedané, dodanie len čiastočných služieb nemôže byť dostatočným dôkazom na preukázanie
reálneho dodania a nadobudnutia tovaru od dodávateľa a tak legitímnym titulom na zákonné uplatnenie
odpočtu DPH z dodávateľskej faktúry.

56. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje správny súd za nedôvodnú. DP určuje

procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také dokazovanie,
ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov konania. Je
oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými
podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje,či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba
obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca
dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania posudzuje správca dane

závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré
predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi nie je dôkaz
o prijatí služby – prác, na ktorých splnenie sa viazalo vyplatenie odmeny žalobcom (čl. III. zmluvy).
Súd dal za pravdu žalovanému, že neposudzoval platnosť a záväznosť zmluvných dojednaní daňového

subjektu s dodávateľom, len zisťoval splnenie hmotnoprávnej podmienky, a to dodanie služby podľa
zmluvne dohodnutého predmetu zmluvy, osobitne ak na samotnú zmluvu odkazovala aj sporná faktúra.
Súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by ním doloženými dôkazmi preukázal existenciu dodania služieb
v takom rozsahu, na aký sa zaviazali subjekty zmluvy o reklamnej spolupráci. Súd sa nestotožnil s
názorom žalobcu, že by správca dane znaky nakúpených služieb vyhodnocoval kvalitatívne, lebo len
sa striktne držal obsahu dohodnutého plnenia v zmluvách vrátane prác, ku ktorým sa aj viazal záväzok

žalobcu zaplatiť odmenu. V konečnom dôsledku uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická
činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.

57. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi, je nedôvodná.
Z obsahu administratívneho spisu, ako aj prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia

žalovaného je zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci daňového
a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach,
porovnával jednotlivé výpovede a získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa
predstáv žalobcu, nemôže byť hodnotené ako vada konania správcu dane. Podľa názoru správneho
súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci dostatočné

dokazovanie, preto nie je možné tvrdiť, že by daňovým konaním a spôsobom vykonávania dokazovania
došlo k porušeniu procesných predpisov či porušeniu práv žalobcu. Správne rozhodnutia obsahujú
dostatok relevantných logických dôvodov, nemožno ich považovať za nepreskúmateľné. Postupom
správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať
pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo
najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa DP, ktorý je takou procesným právnym predpisom,
prostredníctvom ktorého správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne
spoločného cieľa – správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými
zákonmi).

58. Námietku o porušení prejednávacej zásady považuje súd tiež za nedôvodnú, lebo správca dane,
ako aj žalovaný sa s námietkami žalobcu riadne, vecne a komplexne vysporiadali, o zisteniach z daňovej
kontroly ako aj o obsahu výpovede p. D. bol žalobca riadne informovaný. Nemožno považovať za
porušenie tejto zásady len to, že správca dane nekonal a nerozhodol podľa jeho predstáv.

59. Právo na odpočítanie DPH sa spája výlučne so vznikom daňovej povinnosti podľa § 49 ods. 1
zákona o DPH. Dodanie tovaru alebo služby, na základe čoho vzniká daňová povinnosť, je základnou
podmienkou uplatnenia odpočítania dane a pokiaľ žalobca nepreukázal, že služba bola dodaná podľa
odkazu na zmluvu o reklamnej spolupráci uvedenej na spornej faktúre, nemohlo žalobcovi vzniknúť

právo na odpočítanie dane.

60. Rovnako ako neopodstatnenú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, ktorou správnym orgánom
vyčítal nesprávne právne posúdenie veci. Správny súd vo vzťahu k uvedenému pokladá za potrebné
prisvedčiť správnosti záverov žalovaného, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal, že došlo k dodaniu

služieb – prác v rozsahu zmysle zmluvy o reklamnej spolupráci, na ktoré sa viaže povinnosť žalobcu
zaplatiť odmenu. Súd súhlasí so správnosťou konania správcu dane, že neprihliadal na zápisu z
projektového stretnutia zo dňa 11.01.2016, ktorým mal byť zmenený obsah zmlúv, a to z dôvodu, že v
zmluve o reklamnej spolupráci si jasne vymienili písomnú podobu dodatkov a spôsob podpisu každou
zmluvnou stranou (čl. VIII. bod 3 zmluvy o reklamnej spolupráci, príloha 6e administratívneho spisu

správcu dane). Predmetný zápis nebol podpísaný za žalobcu zákonným spôsobom, podpísala ho len
jedna osoba. Podľa výpisu z obchodného registra ku dňu podpisu tohto zápisu boli oprávnení konať v
mene spoločnosti a podpisovať za ňu listiny vždy predseda predstavenstva a ďalší člen predstavenstvaspoločne. Keďže žalobca nevie nielen formálne, ale ani vecne preukázať svoje zdaniteľné obchody
deklarované na predložených dokladoch, musí znášať všetky nevyhnutné následky.

61. Zákon o DPH ustanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Na to, aby
mohol byť pri dodaní služby uplatnený odpočet DPH, však nestačí len vyhotovenie samotnej faktúry
s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH. Dokazovanie správcom dane spočíva len vo verifikácii
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom v prípade, ak daňový subjekt svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže. Pre správcu dane platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia. Aj keď

dokazovanie vedie správca dane (rozhoduje, ktoré dôkazy v akom rozsahu vykoná, prípadne ktoré
skutočnosti stačí osvedčiť), dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Hodnotenie vykonaných
dôkazov je vecou úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za
dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.
Správca dane má zo zákona dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov, čo nie je v rozpore s jeho povinnosťou chrániť záujmy štátu alebo obcí, pričom záujmy štátu sú

nadradené právam a záujmom daňových subjektov, i keď aj tieto sú chránené zákonom. Pri predmetnej
daňovej kontrole daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane postupoval v
zmysle vyššie uvedených princípov a zákonných ustanovení, pričom zachoval rovnováhu záujmov štátu
aj daňového subjektu.

62. Keďže po vykonanom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj konania a
rozhodnutia, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, správny súd nezistil žiadny zo žalobcom tvrdených
dôvodovnezákonnosti,dospelkzáveruonedôvodnostižaloby,apretožalobupodľa§190SSPzamietol.

63. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal

právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by
bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

64. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).