Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/37/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324203615

Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4324203615.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

9C/37/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

9C/37/2024-112
IČS: XXXXXXXXXX

Image

file_0.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Alexandrou Lisyovou, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
F. XXX/XX, XXX XX B., zast.: JUDr. Ing. Michal Mladý, advokát so sídlom Prievidzská 254/26, 972 01

Bojnice, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, D. F. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Danica Sitárová,
advokátka so sídlom Námestie hrdinov č.13, 934 01 Levice, o zaplatenie 500 eura s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

9C/37/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/37/2024-112
IČS: XXXXXXXXXX

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 500,- eur od 01.04.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

9C/37/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9C/37/2024-112
IČS: XXXXXXXXXX
I.
O d ô v o d n e n i e

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.10.2024 domáhal od žalovaného
zaplatenia 500 eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
žalobca aj žalovaný sú fyzické osoby. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca nevedel údaje žalovaného,
zabezpečil si aktuálne údaje žalovaného z Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odbor

registrov, matrík a hlásenia pobytu, oddelenie správy registrov, ktoré predložil spolu so žalobou. Uviedol,
že z účtu žalobcu vedeného vo G. H., I. číslo účtu: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bolo v mesiaci
máj 2023 neoprávnene a bezdôvodne prevedených spolu 500.- EUR na peňažný účet žalovaného
číslo: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca predložil dôkazy - potvrdenia z banky a prevody z
účtu žalobcu. Skutkový stav za akého boli dané finančné prostriedky prevedené na účet žalovaného

je uvedený v trestnom oznámení, ktoré podal žalobca na políciu SR dňa 09.05.2023, zápisnicu o
trestnom oznámení predložil v prílohe ako dôkaz. Orgány činné v trestnom konaní vyšetrovanie celej
veci odmietli z dôvodu, že sa nejedná o trestný čin. Žalobca vyzval písomnou výzvou žalovaného
prostredníctvom právneho zástupcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia sa a to na adresu pobytu
žalovaného, ktorá mu bola známa a na adresu žalovaného, ktorú žalobcovi uviedla banka. Žalovaný

výzvu prevzal dňa 28.03.2024. Žalovaný sa k výzve vyjadril. Doposiaľ žalovaný žalobcovi bezdôvodné
obohatenie nevydal, a to ani z časti. Žalobca odôvodňuje podanú žalobu vo veci o zaplatenie 500,-
EUR z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sa nakoľko má za to, že išlo o plnenie bez právneho
dôvodu, osobu žalovaného nepozná a taktiež nemal dôvod poslať žalovanému akékoľvek peňažné
plnenie na vyššie uvedený účet žalovaného v banke. Vzhľadom na to, že platí princíp prezumpcie neviny

a orgány činné v trestnom konaní vec nevyšetrili má žalobca za to, že daný prípad v súčasnosti nie je
správne posudzovať ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Touto žalobou sa žalobca
domáha od žalovaného zaplatenia celkovej sumy vo výške 500,- EUR s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia sa. Žalobca si uplatňuje úroky z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením žalovanej

sumy 500,- EUR, t. j. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku, čo v danom prípade žalovaný považuje za deň 29.03.2024.

2. Okresný súd Levice vydal vo veci dňa 08.11.2024 platobný rozkaz č. k. 9C/37/2024-69, proti

ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva uplatnený nárok v
plnom rozsahu. Namietala, že účastníci sporu sa obaja stali obeťami tzv. pishingu, ktorý predstavuje
špecifickú formu internetového podvodu, pri ktorej sa zločinci vydávajú za dôveryhodné subjekty, ako
sú banky alebo spoločnosti, aby obetiam ukradli osobné alebo finančné informácie. Zvyčajne sa to
deje prostredníctvom e-mailov, textových správ alebo falošných webových stránok s cieľom získať

prihlasovacieúdaje,číslakreditnýchkarietaleboinécitlivéúdaje.Phishingmôževiesťkukrádežiidentity,
finančnýmstratám,atď.Vprípadeobochúčastníkovsporutobolozneužitieichcitlivýchúdajovpripredaji
tovaru cez platformu „bazos“, vylákanie údajov na prihlásenie do internetbankingu alebo informácie o
platobnej karte. Žalovaná ešte ako maloletá zadala dňa 23.4.2023 na stránke „J.“ predaj Converse
tenisiek za sumu 35,- eur + poštovné, číslo inzerátu 150374062. Na inzerát sa jej ozvala mailom tretia

osoba vystupujúca pod menom D. H. – mailová adresa : [email protected] s
tým, že je pripravená ich kúpiť, ale je v inom meste (Šaštín-Stráže) a chcela by zaplatiť prostredníctvom
Packety a poslať kuriéra (mail zo dňa 24.4.2023). Žalovaná sa dňa 25.4.2023 dotazovala mailom osoby
vystupujúcej pod menom D. H., či by jej mohla poradiť, ako sa tovar odosiela cez Packetu, nakoľko
to posiela takto prvýkrát. Osoba vystupujúca pod menom D. H. mailom toho istého dňa uviedla, že

uprednostňuje Packetu, peniaze platí na webovej stránke, ktorá pri transakcii vystupuje ako ručiteľ apeniaze sú pripísané na jeho účet. Vzhľadom na vek blízky plnoletosti žalovaná nedisponovala v tom
čase potrebnou mierou opatrnosti a postupovala podľa pokynov osoby vystupujúcej pod menom D. H..
Dňa 25.4.2023 jej do mailu prišla správa od mailovej adresy B. (Packeta), v ktorej bolo uvedené, že

kupujúci zaplatil za tovar s tým, že má potvrdiť doručenie a potvrdiť svoje bankové údaje. Po kliknutí
na odkaz bola žalovaná presmerovaná akože na stránku služby Packeta, kde v postupných krokoch
vyplnila všetky údaje k svojmu bankovému účtu vedenému v K., I. číslo : IBAN B. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX vrátane prihlasovacieho mena a hesla do svojho internetbankingu a zadania kódu z čítačky.
Na odkaze jej akoby automat napísal, že nemá dostatočné prostriedky na účte, má vložiť na svoj účet

200,- eur, nakoľko si ju chcú overiť. Vtedy žalovaná zatelefonovala svojej mame A. B., aby jej poslala
na účet peniaze, ktorá však okamžite rozpoznala, že ide o internetový podvod. A. B. kontaktovala
osobu vystupujúcu pod menom D. H. – mailová adresa : [email protected],
nikto sa jej neozval. Keďže žalovanej žiadna škoda nevznikla, A. B. ako v tom čase zákonný zástupca,
ďalej vec neriešila. Dňa 14.5.2023 chcela realizovať platby na účte a zistila, že účet je zablokovaný.
V telefonáte do banky jej bolo oznámené, že účet bol zablokovaný z dôvodu realizácie podozrivých

transakcií na účte žalovanej, jej dcéry, kde ona ako matka je spoludisponent. A. B. prezrela dcérin
internetbanking a zistila, že žalovanej dňa 9.5.2023 prišli na účet dve platby v sume 450,- eur a 50,-
eur a potom bola suma 500,- eur vybratá z bankomatu v Bratislave. Potom ešte prišla suma 100,- eur,
ktorá už bola bankou zablokovaná. Dňa 14.5.2023 podala A. B. podnet peňažnému ústavu Tatrabanka,
a.s. za účelom preverenia kreditných platieb a výberu z bankomatu mobilom realizovaných na bežnom

účte žalovanej L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, konkrétne dňa 8.5.2023 suma 450,- eur, dňa
8.5.2023 suma 50,- eur, dňa 8.5.2023 suma 100,- eur a dňa 8.5.2023 suma 500,- eur, ktorá bola vybratá
mobilom. Banka v oznámení zo dňa 15.5.2023 uviedla, že platby a výber z bankomatu boli dôkladne
preverené a bolo zistené, že platby v sume 450,- eur, 50,- eur, 100,- eur boli pripísané na účet žalovanej
na základe prijatých podkladov od odosielateľa a že výber z bankomatu mobilom v sume 500,- eur

bol z účtu žalovanej zrealizovaný na základe jednorazového kódu pre výber z bankomatu mobilom,
ktorý bol vyhotovený prostredníctvom mobilnej aplikácie Tatra banka na základe prihlásenia pod PID
kódom žalovanej. Banka výber mobilom z bankomatu považovala za potvrdený a korektne spracovaný.
Súčasne však upozornila na to, že sa žalovaná mohla stať obeťou phishingového útoku zo strany
neznámeho útočníka a odporučila sa obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. A. B. podala na OR

PZ Levice dňa 15.5.2023 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania
trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí
alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.2 Trestného zákona. Uznesením C. M. E. zo dňa 29.6.2023,
ČVS:ORP-291/2-VYS-LV-2023FAbolotrestnéoznámenieodmietnutévpodstatezrovnakýchdôvodov,
ako bolo uvedené v uznesení OR PZ Prievidza zo dňa 25.7.2023, ČVS: ORP-265/2-VYS-PD-2023,

ktoré predložil žalobca – a to nedodržanie obvyklej miery opatrnosti poskytnutím prístupového hesla
a kódu k internetbankingu neznámej osobe. Žiaľ ani jednému z účastníkov sporu nebola poskytnutá
ochrana prostriedkami trestného práva. Po zistení, že sa žalovaná stala obeťou phishingu, zadala
dňa 12.6.2023 banke podnet, v ktorom žiadala o prevod finančných prostriedkov v sume 100,- eur
žalobcovi na účet L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX N. dôvodu neoprávnenej transakcie zaslanej

na účet. Suma vo výške 500,- eur odoslaná neznámym páchateľom z účtu žalobcu sa však už na
jej účte nenachádzala, preto už nemohla zadať jej spätný prevod. Žalovaná so sumou 500,- eur
nikdy nedisponovala. Finančné operácie na jej účte boli vykonané bez jej vedomia a to konkrétne
transakcie vo forme vkladu sumy 450,- eur a 50,- eur a ich následného výberu z bankomatu mobilom
v Bratislave. Žalovaná je preto toho názoru, že nie je v danom prípade naplnená žiadna zo skutkových

podstát bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko sa na úkor
žalobcu žiadnym spôsobom neobohatila. Finančné prostriedky boli na jej účet zaslané z účtu žalobcu
prostredníctvom tzv. pishingu, tieto ona mobilom z bankomatu v Bratislave nevybrala, k ich výberu
došlo neznámym páchateľom mobilom, ktorý nepatril žalovanej. Žalovaná môže ľudsky chápať snahu
žalobcu o navrátenie finančných prostriedkov, o ktoré prostredníctvom internetového podvodu prišiel,

avšak pasívne legitimovaným subjektom voči ktorému by sa mal domáhať ich úhrady nemôže byť predsa
žalovaná. Právne kroky na vymáhanie škody mal žalobca podniknúť voči páchateľovi za predpokladu,
že ho možno identifikovať, alebo od peňažného ústavu, v ktorom mal žalobca účet, ak tento neprijal
primerané bezpečnostné opatrenia. V prípade oboch účastníkov sporu bol použitý rovnaký modus
operandi, ani žalobca nebol pri predaji tovaru cez stránku J. obozretný, napriek tomu, že na rozdiel

od žalovanej bol v čase tohto úkonu plnoletý, spôsobilý na právne úkony, vzhľadom na svoj vek a
pracovné skúsenosti, dokonca aj v zahraničí, mohol konať s väčšou dávkou opatrnosti a následne konať
razantnejšiepozistení,žemuzúčtuboliprevedenéfinančnéprostriedkyvovýške32.950,-eur,namiesto
telefonickej komunikácie dňa 8.5.2023 mal okamžite navštíviť kamennú pobočku svojej banky a podaťpromptne podnet na prešetrenie prevodu finančných prostriedkov, čo však urobil až dňa 9.5.2023. Je
pretopotrebnébraťdoúvahyajinštitútdobrýchmravovpodľa§3ods.1Občianskehozákonníka,nakoľko
v prejednávanej právnej veci je potrebné posudzovať relevantné individuálne okolnosti aj cez prizmu

dobrých mravov, ktoré sa chápu ako súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania,
ktorý zodpovedá všeobecne uznávaným vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku. Dobré mravy sú pravidlami morálneho charakteru, na základe ktorých sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť a rešpektovanie. Žalovaná ako obeť internetového podvodu,
ktorý nespôsobila, nemôže predsa niesť zodpovednosť za vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi

len preto, že v čase blížiacom sa dospelosti konala neopatrne a neznámemu páchateľovi poskytla svoje
citlivé informácie, ktoré boli následne zneužité. Nepochybne by to bolo v rozpore s dobrými mravmi,
aby bola súdom zaviazaná k zaplateniu sumy vo výške 500,- eur s príslušenstvom z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. V náleze Ústavného súdu SR z 24. 2. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19, sú
dobré mravy definované ako „pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku“. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí vydanom pod

sp. zn. 3Cdo 191/96 uvádza, že obsah pojmu dobré mravy spočíva vo všeobecne platných normách
morálky a ich cieľom je zabezpečiť elementárnu slušnosť pri výkone práv. Podľa nálezu Ústavného
súdu ČR, sp. zn. II.ÚS 2883/21, zo dňa 19. 4. 2022: „Požiadavka výkonu práv v súlade s dobrými
mravmi umožňuje zmierňovať neprimeranú tvrdosť zákona, a dáva priestor rozhodovať podľa pravidiel
slušnosti a spravodlivosti, i keď by súd pri striktnom výklade formálneho práva dospel k inému záveru.

Pojem „dobré mravy“ nemožno vykladať len ako súbor mravných pravidiel užívaných akoby doplňujúcim
obsahovým faktorom výkonu subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v
súlade s ekvitou; to vo svojich dôsledkoch znamená nastúpenie cesty nájdenia spravodlivosti. Zásada
súladu výkonu práv s dobrými mravy predstavuje významný kolektív, ktorý v odôvodnených prípadoch
dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Pojem

dobré mravy je preto potrebné vykladať i ako príkaz sudcovi rozhodovať praeter legem či výnimočne
dokonca contra legem. S poukazom na uvedené skutočnosti preto žalovaná prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne navrhuje, aby Okresný súd Levice po vykonanom dokazovaní vyniesol tento

3. Súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie dňa 24.09.2025, na ktoré sa bez ospravedlnenia

nedostavil žalobca a ani právny zástupca žalobcu, ktorý mal vykázané doručenie predvolania riadne a
včas. Nedostavil sa žalovaná strana, ktorej neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila na pojednávaní
prítomná právna zástupkyňa. Súd mal na základe uvedené zato, že boli splnené podmienky na
vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného.

4. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa plnom rozsahu pridržiava písomne
podaného odporu proti platobnému rozkazu, žalovaný neuznáva uplatnený nárok na zaplatenie sumy
500 Eur s prísl. Žalovaný ešte ako maloletá osoba zadala na stránke Bazoš predaj tenisiek, na inzerát
sa mu ozvala tretia osoba s tým, že je pripravená ich kúpiť a zaplatila prostredníctvom Packety, chcela
poslať kuriéra. Žalovaný dotazoval mailom túto tretiu osobu, či by mu mohla poradiť, ako sa posiela

cez Packetu, tretia osoba pod menom H. mu následne vysvetlila postup, vzhľadom na vek blízky
plnoletosti žalovaný nedisponoval mierou opatrnosti, postupoval podľa pokynu tretej osoby tak, ako je
uvedené v podanom odpore, po kliknutí na odkaz bol presmerovaný akože na stránku služby Packeta,
kde v postupných krokoch vyplnil všetky údaje k svojmu bankovému účtu vedenému v K. H. vrátane
prihlasovacieho mena a hesla do svojho internetbankingu a zadania kódu s čítačky na odkaze mu

akoby bankomat napísal, že nemá dostatok peňazí na účte a má na účet vložiť 200 eur nakoľko si to
chceli overiť, vtedy spozornel a zavolal svojej mame, navrhnutej svedkyni, ktorá ďalej vec riešila tak,
ako je to opísané v podanom odpore. K týmto skutočnostiam sa vie vyjadriť priamo svedkyňa vrátane
podania podnetu banke a trestného oznámenia. Trestné oznámenie však bolo odmietnuté v podstate
z rovnakých dôvodov z akých bolo trestné oznámenie odmietnuté žalobcu, a to nedodržanie obvyklej

miery opatrnosti, pri poskytnutí hesla a kódu internet bankingu neznámej osobe, je zrejmé, že obaja
účastníci sporu sú obeťami pishingu zo strany trestného práva nebola poskytnutá právna ochrana. Po
zistení podvodu sa podarilo z účtu žalovaného uskutočniť spätný prevod sumy 100 Eur na účet žalobcu,
zvyšná suma 500 Eur odoslaná neznámou osobou sa na účte nenachádzala a preto žalovaný nemohol
realizovať spätný prevod. Tieto financie nevyberal, nikdy nimi nedisponoval, finančná operácia, výber

mobilom z bankomatu v Bratislave bol vykonaný bez jeho vedomia treťou neznámou osobou z mobilu,
ktorý nepatril žalovanému. V tomto smere navrhla pripojiť vyšetrovací spis OR PZ Levice sp. zn. ČVS:
ORP-291/2-VYS-LV-2023 FA, tak ako bolo uvedené v podanom odpore, z ktorého by mohlo byť zrejmé,
z akého čísla mobilného bol výber realizovaný a či vyšetrovateľ zabezpečil kamerové zábery spredbanky v Bratislave. V prípade oboch účastníkov sporných bol použitý rovnaký modus operandy, ak by
žaloba nebol pri predaji cez Bazoš obozretný ale v tom čase bol plnoletý a mohol konať z väčšou dávkou
opatrnosti a tak isto konať razantnejšie po tom, čo zistil spáchanie podvodu. Žalovaný je toho názoru,

že v danej právnej veci je potrebné brať do úvahy aj konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko
žalovaný ako obeť internetového podvodu, ktorý nespôsobil nemôže niesť zodpovednosť za vydanie
bezdomového obohatenia žalobcovi len preto, že v čase blížiacom sa k dospelosti konala neopatrne
a neznemenú páchateľovi poskytol citlivé informácie, ktoré boli neskôr zneužité. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhla, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú a zaviazal žalobcu na zaplatenie

sumy v plnom rozsahu.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise v rozsahu
potrebnom pre právne posúdenie a rozhodnutie vo veci a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Žalobcu, ktorý na internetovom portáli ponúkal na predaj tovar, detskú autosedačku, kontaktovala

neznáma osoba pod zámienkou kúpy tovaru vylákala od žalobcu prihlasovacie údaje do
internetbankingu k jeho bankovému účtu, pričom v emailovej komunikácii prebiehajúcej od 04.05.2023
do 08.05.2023 mu poslala internetový odkaz, ktorý ho presmeroval na presne nezistenú stránku
platobnej brány s logom Packeta, kde sa žalobca po kliknutí na tlačidlo Pokračovať prostredníctvom
svojho identifikátora a hesla prihlásil do novootvorenej internetovej stránky internetbankingu VÚB

a zadával aktivačné kódy, ktoré obdržal v jednotlivých sms správach na svoj mobilný telefón v domnení,
že sa jedná o bežný účet. Z účtu žalobcu vedeného vo G. H., I. číslo účtu: B. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX bolo v mesiaci máj 2023 prevedených na účet žalovanej číslo: B. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX sumy spolu vo výške 600 eur, pričom suma 100 eur bola na účet žalobcu vrátená žalovanou.
Žalobca zistil, že z jeho účtu odchádzajú peniaze a uvedomil si, že sa stal obeťou podvodnej schémy.

Následne dopytoval banku a podal vo veci trestné oznámenie, ktoré bolo odmietnuté. Následne zistil, kto
je majiteľom účtu, na ktorý platby odchádzali a kontaktoval žalovaného. Žalovaný po prevzatí výzvy zo
strany žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, peniaze nevrátil a uviedol, že sa tiež stal obeťou
podvodníkov, podal trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ. Trestné stíhanie vedené pod ČVS:

ORP-291/2-VYS.LV-2023 bolo odmietnuté trestné stíhanie a mal zato, je tiež poškodený, bol uvedený
do omylu.

7. Z poskytnutia údajov VÚB banka zo dňa 11.03.2024 súd zistil, že banka na žiadosť žalobcu poskytla
identifikačné údaje o príjemcovi platobných operácií ktoré boli zúčtované na ťarchu účtu B. XXXX XXXX

XXXX XXXX XXXX (účet žalobcu), v prospech účtu B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vo výške 50
eur a 450 eur s tým že identifikačné údaje uviedli ako: Lucia Spolocnikova, Maly Kiar 13, 934 01 Levice,
dátum narodenia XX.XX.XXXX.

8. Z predžalobnej výzvy zo dňa 21.03.2024 súd zistil, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie peňažnej

sumy vo výške 500 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Predmetná výzvy bola v zmysle
predložených doručeniek žalovanému doručená dňa 28.03.2024.

9. Z vyjadrenia k predžalobnej výzve súd zistil, že túto adresovala matka žalovaného (ako zákonná
zástupkyňa) žalobcovi a uviedla, že dňa 15.05.2023 bola na odbore kriminálnej polície Okresného

riaditeľstva PZ v Leviciach osobne podať trestné oznámenie pre podozrenie z prečinu neoprávneného
vyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku,ktoréhosamaldopustiťneznámypáchateľ.Bolovedené
pod ČVS: ORP-291/2-VYS.LV-2023 odmietnuté trestné stíhanie nakoľko jej mladistvá dcéra, žalovaná
je tiež poškodená, bola uvedená do omylu čo bolo preukázané vyšetrovaním a následným vydaním
uznesenia o odmietnutí veci, pričom z tohto uznesenia je zrejmé že sa činu dopustil neznámy páchateľ

a nie jej dcéra- žalovaná.

10. Z uznesenia ORPZ v Prievidzi zo dňa 25.07.2023 súd zistil, ž trestné oznámenie žalobcu pre
podozrenie zo spáchania zločinu podvodu ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ tým, že pod
zámienkou kúpy tovaru vylákal od žalobcu prihlasovacie údaje do internetbankingu k jeho bankovému

účtu, pričom v emailovej komunikácii prebiehajúcej od 04.05.2023 do 08.05.2023 mu poslal internetový
odkaz, ktorý ho presmeroval na presne nezistenú stránku platobnej brány s logom Packeta, kde
sa žalobca po kliknutí na tlačidlo Pokračovať prostredníctvom svojho identifikátora a hesla prihlásil
do novootvorenej internetovej stránky internetbankingu VÚB a zadával aktivačné kódy, ktoré obdržalv jednotlivých sms správach na svoj mobilný telefón v domnení, že sa jedná o bežný účet. Trestné
oznámenie žalobcu v tejto veci bolo odmietnuté z dôvodu že nie je dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Vyšetrovateľ v odôvodnení poukázal na

dodržiavanie obvyklej miery opatrnosti na strane poškodeného pričom uviedol že táto povinnosť vyplýva
z § 415 Občianskeho zákonníka.

11. Z oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich, že bol spáchaný trestný čin súd zistil, že žalobca sa
obrátil na Generálnu prokuratúru SR za účelom riadneho vybavenia jeho trestného oznámenia.

12. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR súd zistil, že podanie žalobcu bolo postúpené príslušnej
Krajskej prokuratúre na vybavenie.

13. Z vyrozumenia Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 26.02.2024 súd zistil, že podanie žalobcu bolo
posúdené ako žiadosť o preskúmanie zákonnosti v predsúdnom konaní s tým, že bolo konštatované, že

policajt vo veci konal a rozhodol v súlade s Trestným poriadkom a Trestným zákonom.

14. Z výpisu z účtu vedeného vo G. H. súd zistil, že tento patrí žalobcovi pričom z tohto účtu bolo na
účet žalovanej dňa 09.05.2023 prevedených 50 eur, dňa 09.05.2023 suma 100 eur, ktorá bola na účet
žalobcu vrátená od žalovanej a dňa 09.05.2023 suma vo výške 450 eur.

15. Zo zápisnice o trestnom oznámení súd zistil, že žalobca ako oznamovateľ podal dňa 09.05.2023
o 10:40 oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.

16.Zuznesenia ORPZLevicezodňa29.6.2023,ČVS:ORP-291/2-VYS-LV-2023FAzodňa29.06.2023

súd zistil, že vec podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného vyrobenia a používania
platobného prostriedku, ktorého skutku sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že potom čo dňa
23.04.2023 žalovaná zverejnila inzerát na stránke bazoš.sk ohľadom predaja tenisiek skontaktoval sa
s ňou dňa 23.04.2023 o 11:57 hod neznámy páchateľ prostredníctvom emailu ako záujemca o tovar,
následne prostredníctvom emailovej komunikácie sa dohodli na odoslaní tenisiek a úhrady za tovar

prostredníctvom služby Packeta načo bol žalovanej na email dňa 25.04.2023 zaslaný odkaz a po kliknutí
na odkaz bola presmerovaná na stránku služby Packeta, kde vyplnila všetky údaje k svojmu účtu
vedenému v banke vrátane prihlasovacieho mena a hesla do internetbankingu a zadania kódu z čítačky.
Nakoľko žalovaná nedisponovala na účte žiadnymi prostriedkami k prevodu finančných prostriedkov z jej
účtunedošloavšakdňa14.05.2023zistila,žedňa09.05.2023bolineznámympáchateľomnajejúčtebez

jej vedomia vykonané transakcie vo forme vkladu a následne výberu čím jej nebola spôsobená žiadna
škoda a preto vyšetrovateľ trestné oznámenie odmietol z dôvodu že nie je dôvod na začatie trestného
stíhania. V rámci odôvodnenia je konštatované, že žalovaná nedodržala obvyklú mieru opatrnosti, ak by
neposkytla neznámej osobe prístupové heslá a kód k svojmu internet bankingu, preverila si spôsob či
naozaj existuje a funguje služba Packeta tak by v prípade dodržania obvyklej miery opatrnosti k tomuto

skutku nedošlo. Resp riziko by bolo minimalizované.

17. Z emailovej komunikácie súd zistil, že dňa 23.04.2023 uživateľ
[email protected]žalovanúzaúčelomzisteniačijeponúkanýtovar
k dispozícii, následne sa v komunikácii dohodli že záujemca o tovar zaplatí cez Packetu ktorá pošle

kuriéra a žalovanej sa pripíšu peniaze za tovar. Následne záujemca o tovar zaslal žalovanej mail v ktorej
jej oznámil že jej bude doručený formulár na vyplnenie. Následne prišlo žalovanej do emailu potvrdenie
s ID transakciou.

18. Z potvrdenia o podaní trestného oznámenia zo dňa 15.5.2023 súd zistil, že matka žalovanej

dňa 15.05.2023 podala na OR PZ Levice trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre
podozreniezospáchaniatrestnéhočinuneoprávnenéhovyrobeniaapoužívaniaplatobnéhoprostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty.

19.ZoznámeniaTatrabanka,a.s.zodňa15.5.2023súdzistil,žematkažalovanejpodaladňa15.05.2023

podnet do Tatra banky za účelom preverenia kreditných platieb a výberu z bankomatu mobilom
zrealizovaných na bežnom účte žalovanej. K. H. potvrdila, že dňa 08.05.2023 bola z účtu žalobcu na účet
žalovanej pripísaná suma vo výške 450 eur, 50 eur a 100 eur a dňa 08.05.2023 bol uskutočnený výber
z bankomatu mobilom vo výške 500 eur. Banka odporučila žalovanej platby v sume 450 eur, 50 eur a 100eur vrátiť v prípade ak tieto neboli očakávané. Ďalej uviedla, že preverením zistili, že výber z bankomatu
mobilom v sume 500 eur bol zrealizovaný z účtu žalovanej na základe jednorazového kódu pre
výber z bankomatu mobilom, ktorý bol vyhotovený prostredníctvom mobilnej aplikácie prihlásením PID

kódom žalovanej. Pri reklamovanom výbere z bankomatu banka okrem riadneho použitia platobného
prostriedku zaznamenala aj overenie žalovanej s použitím personalizovaných bezpečnostných prvkov,
ktoré banka sprístupnila iba žalovanej. Po preverení podnetu banka dospela k záveru, že na vrátenie
výberu žalovanej nevznikol nárok.

20. Zo žiadosti o zmenu bežného účtu súd zistil, že žalovaná požiadala o zmenu účtu s tam uvedenými
parametrami.

21. Z podnetu Tatra banka zo dňa 12.6.2023 súd zistil, že žalovaná požiadala o prevod finančných
prostriedkovvčiastke100eurnaúčetžalobcu,nakoľkoideoneoprávnenútransakciu,ktorábolazaslaná
na jej účet.

22. Z podnetu K. H. zo dňa 28.12.2023súd zistil, že žalovaná podala podnet na odblokovanie debetov,
aby mohla naďalej užívať svoj účet.

23. Z výpovede zmluvy zo dňa 3.1.2024 súd zistil, že žalovanej účet bol zo strany banky vypovedaný.

24. Zo žiadosti o prevod zostatku súd zistil, že žalovaná požiadala pri ukončení zmluvného vzťahu
o prevod zostatku na účte.

25. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

26. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27.Podľa§631OZ,zmluvouodielozaväzujesaobjednávateľoviten,komubolodielozadané(zhotoviteľ
diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

28. Podľa § 48 ods. 1 a ods. 2 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom

zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

29. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

35. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len "ZoB"), banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta poskytnúť
údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na základepísomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné vyhlásenie,
že a) v dôsledku chyby pri vykonávaní platobnej operácie alebo zúčtovania utrpela majetkovú ujmu,
ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných prostriedkov na

účet klienta a b) na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú nevyhnutné údaje na
identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku
chyby podľa písmena a).

36. Podľa § 92 ods. 1 ZoB, banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné aj bez súhlasu klienta

poskytnúť údaje na identifikáciu tohto klienta, údaje o čísle jeho účtu a údaje o platobnej operácii na
základe písomnej žiadosti osobe, ktorá odovzdá banke alebo pobočke zahraničnej banky písomné
vyhlásenie, že a) v dôsledku chyby pri vykonávaní platobnej operácie alebo zúčtovania utrpela
majetkovú ujmu, ktorá spočíva v prevode a pripísaní jej patriacich alebo ňou spravovaných peňažných
prostriedkov na účet klienta a b) na vymáhanie takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia sú
nevyhnutné údaje na identifikáciu tohto klienta a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné

prostriedky v dôsledku chyby podľa písmena a).

37. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
získanom plnením vo výške 500 eur bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného
obohatenia upravenej v ust. § 451 Občianskeho zákonníka). Bezdôvodné obohatenie predstavuje

taký záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na koho úkor sa iný bezdôvodne
obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Bezdôvodné obohatenie patrí medzi nároky, u ktorých nie je
zákonnou úpravou stanovená splatnosť pohľadávok vzniknutých z tohto právneho titulu a čas plnenia
je u nich obvykle viazaný na výzvu veriteľa podľa § 563 OZ. Inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje
k odčerpaniu prostriedkov od osoby, ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v

ustanovení § 451 a § 454 OZ, a výška plnenia za užívanie cudzej veci sa preto odvodzuje od prospechu,
ktorý získal obohatený, ktorý je povinný vydať to, čo neoprávneným užívaním cudzej veci získal, teda
ten prospech, ktorý bezdôvodne získal a o ktorý sa na úkor vlastníka obohatil. O plnenie bez právneho
dôvodu ide tiež v prípade prevodu finančných prostriedkov z jedného účtu na druhy bez akéhokoľvek
titulu.

38. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým právnym vzťahom, ktorý
vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu (napr. plnenie z neplatnej zmluvy, pri ktorej dôvod
na plnenie vôbec nevznikol) alebo na základe určitej právnej skutočnosti (bezdôvodné obohatenie
získané z nepoctivých zdrojov). Posúdenie, či došlo ku vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného

obohatenia, závisí od splnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy (§ 451 ods. 1 a 2
OZ). Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

39. Pre záver o (ne)dôvodnosti nároku uplatňovaného titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez
právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 454 Občianskeho
zákonníka ) je treba, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie
získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním

bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája
2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011).

40. Vznik bezdôvodného obohatenia je objektívnou právnou skutočnosťou, ktorá vzniká bez
akéhokoľvek psychického stavu konajúceho subjektu. Uplatní sa výlučne vtedy, ak následky majetkovej

nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou iný právny dôvod vzniku záväzku,
t.j. vzniká v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu. Na vznik bezdôvodného obohatenia
sa vyžaduje objektívna fakticita majetkovej výhody. Musí teda existovať určitá kauzálna väzba medzi
obohatením sa jedného subjektu (majetkový prospech) a úbytkom (ujmou) v majetkovej sfére iného
subjektu.

41. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
získaného plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej
v ust. § 451 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniknelen za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane
určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma,
ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním

bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Dôkazné bremeno o
existencii bezdôvodného obohatenia znáša ten, kto tvrdí, že sa na jeho úkor niekto bezdôvodne obohatil,
v tomto prípade žalobca. Posúdenie, či medzi stranami sporu ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia,
závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny

vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho
ho získal (§ 456 Občianskeho zákonníka).

42. K námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd uvádza, že vecnú legitimáciu skúma vždy aj
bez návrhu, aj v prípade, že ju žiadna strana sporu nenamieta. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania(rozsudok NS SR 2Cdo/205/2009).

Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom
konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť sporových strán vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva
(aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu

súd uvádza, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na konanie, pretože jeho peniaze z jeho účtu
boli zaslané na účet žalovaného. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie vychádza zo zásady, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. To, komu je povinný bezdôvodné obohatenie vydať
vyplýva z konkrétneho právneho dôvodu na základe ktorého záväzok vydať bezdôvodné obohatenie

vzniká. Zo znenia ustanovenia vyplýva, že povinnosť vydať postihuje to, čo predstavuje obohatenie,
a to za súčasného určenia povinnej osoby, ktorou je ten, kto sa bezdôvodne obohatil. Z uvedeného
je zrejmé, že sa vyžaduje, aby bezdôvodné obohatenie bolo získané na úkor iného. V konečnom
dôsledku to znamená, že musí byť daná príčinná súvislosť medzi majetkovým prospechom jednej strany
a majetkovou ujmou druhej strany. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne

legitimovaný, vyplýva z § 451Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého
neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku napriek tomu, že k tomu malo v súlade
s právom dôjsť. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. V konaní bolo preukázané, že
peniaze boli zaslané na účet žalovaného, súd uvedené skutočnosti a zistenia vyplývajúce z vykonaného

dokazovania a obsahu spisu vyhodnotil tak, že žalovaný je v konaní pasívne vecne legitimovaný, v
dôsledku čoho sa žalobca od neho môže a aj sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, teda
zaplatenia sumy 500 eur s príslušenstvom. Žalovaný je v predmetnom spore nositeľom povinnosti,
splnenia ktorej sa žalobca domáha, a to povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie v sume 500 eur,
ktoré získal na úkor žalobcu, teda je pasívne vecne legitimovaný, došlo k bezdôvodnému obohateniu

žalovaného na úkor žalobcu v žalovanej sume a to na základe plnenia bez právneho dôvodu.

43. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že z účtu žalobcu vedeného vo VÚB banke boli
na účet žalovaného vedený v K. H. dňa 09.05.2023 pripísané finančné prostriedky vo výške 500 eur,
a to platbami vo výške 50 eur a 450 eur. Rovnako nebolo sporné, že sa strany sporu navzájom

nepoznajú a nemali medzi sebou žiadny zmluvný či iný vzťah- teda neexistoval dôvod pre ktorý by
mal žalobca povinnosť resp. vôľu poslať žalovanému akékoľvek peňažné plnenie. Žalovaný v priebehu
celého konania rozporoval iba skutočnosť, že tieto peniaze neminul, nedisponoval nimi, ani s nimi
nijakým spôsobom nemanipuloval, nevyužil ich vo svoj prospech ani v prospech iného, ale rovnako ako
žalobca sa stal obeťou pishingu a tieto peniaze vybrala z jeho účtu výberom z bankomatu mobilom, iná,

orgánmi činnými v trestnom konaní nestotožnená osoba, žalovanému neznáma.

44. V konaní bolo preukázané, a to najmä z predložených listinných dôkazov preukázané, že z účtu
žalobcu bola dňa 08.05.2023 prevedená suma 500,- eur, ktorá bola dňa 09.05.2023 pripísaná na účetžalovaného, a súčasne nebol medzi žalobcom a žalovaným zistený, ani tvrdený, ani preukazovaný
iný dôvod plnenia na účet žalovaného, preto súd posúdil nárok žalobcu na zaplatenie sumy 500
eur podľa hmotnoprávnych ustanovení upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia. Rovnako je

nesporné že žalovaný peňažné prostriedky žalobcovi nevrátil. Na základe vykonaného dokazovania a
aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru, že
žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že žalovaný v určitom okamihu získal plnením žalobcu bez preukázaného právneho dôvodu peňažné
prostriedky na účet, ktorého bol majiteľom. Obrana žalovaného, že peniaze, ktoré mu boli poslané na

účet, boli vybrané z účtu inou osobou, ktorej žalovaný poskytol svoje identifikačné údaje na prihlásenie
sa k účtu a on peniazmi nikdy nedisponoval, nemá oporu v právnej úprave bezdôvodného obohatenia,
je nesprávna a nevyplýva z ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bankový účet, na
ktorý žalobca plnil, bol dispozičným priestorom žalovaného, ktorý takto dostal do dispozície plnenie,
na ktoré podľa jeho vlastného tvrdenia nebol právny dôvod. Žalobca teda v danej veci preukázal,
že k bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovaného, a to tým, že žalovaný prijal na svojom

účte preukázateľne žalovanú sumu bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa tým obohatil. Bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného vzniklo už okamihom prijatia plnenia od žalobcu a už v tomto okamihu
vznikla povinnosť žalovaného toto obohatenie vydať. Spôsob, akým žalovaný ako obohatená osoba
následne s bezdôvodným obohatením na jeho účte naložil, nemá vplyv na jeho povinnosť bezdôvodné
obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda žalobcu. Žalobca uniesol v konaní dôkazné

bremeno a preukázal bez rozumných pochybností, že došlo k naplneniu skutkových predpokladov
hypotézy právnej normy ustanovenia § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to vznik
bezdôvodného obohatenia poskytnutím plnenia bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho súd žalobe
vyhovel. Bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu vzniká, ak od počiatku neexistoval
dôvod na plnenie. Vzťah z bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu vzniká medzi tým,

kto plnil, a tým, komu bolo plnené, a to okamihom prijatia plnenia, v ktorom zároveň vzniká povinnosť
vrátenia bezdôvodne prijatého plnenia, a to osobou, ktorá plnenie prijala, bez ohľadu na spôsob, akým
obohatená osoba následne s bezdôvodným obohatením naložila, pretože následné konanie povinnej
osoby z bezdôvodného obohatenia vplyv na jej povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie tomu, na úkor
koho bezdôvodné obohatenie získal, nemá. V konaní nebolo preukázané, že peňažné prostriedky vo

výške 500 eur boli z účtu žalovaného vybrané v dôsledku spáchania trestného činu, ani to, že by boli
vybrané inou osobou ako žalovanou, najviac posudzovanie týchto skutočností ani nepatrí do právomoci
civilného súdu. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal skutkové tvrdenie, že týmito
prostriedkami nedisponovala. Aj keby tieto skutočnosti žalovaný v konaní preukázal súd má zato, že na
dôvodnosti žaloby to nič nemení, nakoľko pri bezdôvodnom obohatení postačuje, že žalobca v konaní

preukázal pripísanie týchto prostriedkov žalobcu na účet žalovaého, teda k bezdôvodnému obohateniu
zo strany žalovaného na úkor žalobcu nedošlo až ich následným použitím. Žalobca predloženými
listinami, a to najmä výpismi z účtu a ako aj poskytnutím identifikačných údajov o žalovanom VÚB
bankou (č.l. 15 a čl. 36-43) preukázal, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodné obohatil tým, že
preukázateľne prijal peňažne plnenie vo výške spolu 500 eur bez právneho dôvodu od žalobcu bez

existencie právneho dôvodu, čím došlo k naplneniu hypotézy právnej normy ustanovenia § 451 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka. Predpokladom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny
úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ani to, či sám o získaní bezdôvodného obohatenia vedel alebo
nevedel, ale objektívne zistený vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny
poriadok neuznáva.

45. K obrane žalovaného týkajúcej sa ďalších tvrdení uvádzaných v tomto konaní súd nad rámec
podotýka, že z listinných dôkazov predložených stranami sporu vyplýva, že podané trestné oznámenia
boli orgánmi činnými v trestnom konaní odmietnuté. Žalovaný namietal, že finančnými prostriedkami
nedisponoval, avšak súd opakovane uvádza, že má zato, že do jeho dispozície sa dostali už pripísaním

na jeho bankový účet, keď mal možnosť s nimi nakladať. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v konaní
nepreukázala ani skutkové tvrdenie, že by nimi disponovala 3 osoba, teda že by nimi nedisponovala ona
sama. Ani podnet na začatie trestného stíhania, ktorý bol odmietnutý nepreukázal tieto skutkové tvrdenia
žalovaného. Žalovaná strana poukázala aj konanie žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, avšak sú jeho
konanie nevyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z dokazovania je zrejmé, že

žalobcapririešenísvojejsituáciereagovalbezodkladnepotomčosaodanýchskutočnostiachdozvedel.
V trestnom konaní bolo naviac konštatované, že obe strany sporu svojou neopatrnosťou umožnili
cudzej osobe disponovať so svojimi účtami a s finančnými prostriedkami na nich, tým, že im poskytli
prístupové údaje k svojim osobným účtom. Teda strany svojím konaním umožnili neznámej osobedisponovaniesfinančnýmiprostriedkaminaichúčte,akoajsnakladanímsnimi.Natentoúčeljejposkytli
svoje osobné údaje, vrátane sprístupnenia svojho účtu spôsobom, že konanie tejto osoby, bolo ich
vlastným konaním. Súd nespochybňuje, že k prevodu finančných prostriedkov mohlo dôjsť aj spôsobom

uvádzaným stranami sporu, teda trestným činom, avšak takého posudzovanie a vyhodnocovanie nepatrí
doprávomocicivilnéhosúduapretosatýmitoskutočnosťamisúdvkonanínezaoberal,anajviacvkonaní
o vydaní bezdôvodného obohatenia by to bolo aj nadbytočné, nakoľko pre vznik zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým
protiprávnym úkonom.

46. Strany sporu v konaní navrhli vykonať dokazovanie výsluchom strán sporu a žalovaná strana
aj výsluchom svedkyne p. A. B., matky žalovaného, ako aj pripojením vyšetrovacieho spisu OR PZ
Levice, pod ČVS : ORP-291/2-VYS-LV-2023 FA. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou
zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou
nadväzujúcou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného

bremena. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non
liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti) teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala nedošlo (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019
z 9. júna 2020).

47. Súd návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania na pojednávaní zamietol. Súd dospel k záveru, že
nevykoná dokazovanie zabezpečením vyšetrovacieho spisu OR PZ Levice,pod č. , ČVS : ORP-291/2-
VYS-LV-2023 FA, žalovaná až na pojednávaní uviedla, že tento dôkaz navrhuje z dôvodu, že by mohlo
byť zrejmé, z akého čísla mobilného bol výber realizovaný a či vyšetrovateľ zabezpečil kamerové

zábery spred banky v Bratislave. Súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že žalovaná
včas, v rámci písomnej fázy konania neuviedla, za akým účelom žiada pripojiť vyšetrovací spis a čo
má z tohto spisu vyplývať. V danom spore ide o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, súd nemá
právomoc posudzovať postup OČTK pri vyšetrovaní a ani posudzovať či v danom prípade bol spáchaný
trestný čin alebo nie, a už vôbec nie stotožňovať osobu ktorá ho mala spáchať. Otázka kto peniaze

z účtu žalovaného vybral rovnako či mobilné číslo patrilo/nepatrilo žalovanej, nebola podstatnou otázkou
v tomto konaní, preto aj navrhnuté vykonanie dokazovania za účelom preukázania tejto skutočnosti súd
zamietol z dôvodu nehospodárnosti a nedôvodnosti nakoľko sa nejedná o skutočnosť podstatnú pre
rozhodnutie vo veci

48. Súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedkyne – matky žalovaného, nakoľko zo strany
žalovaného počas celého priebehu konania nebolo preukázané k akým skutočnostiam má svedkyňa
vypovedať, resp. aké skutočnosti, skutkové tvrdenia majú byť jej výsluchom preukázané, nebol podaný
kvalifikovaný návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka. Je pritom na strane navrhujúcej
dôkaz výsluchom svedka, aby v rámci toho aj označila skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedka

preukázané, keďže bez toho je znemožnené, aby súd vyhodnotil, či sú splnené podmienky na vykonanie
daného dôkazu, teda najmä či ide o dôkaz smerujúci k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre
meritórne rozhodnutie súdu. Z právomoci súdu podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodovať, ktoré z navrhnutých
dôkazov súd vykoná, vyplýva, že je na súde, aby na základe odôvodnených návrhoch na vykonanie
dokazovania rozhodol o vykonaní len tých dôkazov, ktoré smerujú k preukazovaniu takých medzi

sporovými stranami sporných skutkových tvrdení, ktoré sú rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie súdu.
Žalovaný aj napriek upozorneniu zo strany súdu, že nebol podaný kvalifikovaný návrh na výsluch svedka
obmedzil len na konštatáciu, že na výsluchu trvá. Súd uvádza, že žalobca aj žalovaný si musí byť
vedomý toho, že v prípade ak navrhuje vykonať dokazovanie, musí preukázať dôvodnosť a účelnosť
vykonania navrhovaného dôkazného prostriedku, avšak súd nemal preukázané, že vykonaním výsluchu

p. Spoločníkove, matky žalovanej strany by boli overené skutočnosti podstatné pre vyvrátenie nároku
žalobcu uplatnenom v tomto spore. Rovnako tak pokiaľ ide o výsluch strán sporu, zo strany sporových
strán nebolo tvrdené ani špecifikované ani to k akým rozhodujúcim sporným skutkovým tvrdeniam majú
byť vypočuté strany sporu, a teda čo by mali ich výpovede bližšie objasniť, najviac v rámci koncentrácie
konaniamajústranyuvádzaťvšetkypodstatnéskutkovétvrdeniaužvpísomnejfázekonania,odhliadnuc

od toho, že výsluch strany je podľa § 195 ods. 1 CSP len podporný dôkaz, na ktorého vykonanie
je nutné preukázanie toho, že dané skutočnosti nemožno preukázať iným dôkazným prostriedkom.
Výsluch žalobcu ani žalovaného na pojednávaní by naviac ani nebolo možné vykonať, pretože títo sana pojednávanie nedostavili. Súd preto návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania výsluchom strán
sporu, svedka- matky žalovanej strany a vyžiadaním si vyšetrovacieho spisu ORPZ Levice zamietol.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že žalobca previedol na účet žalovaného (čo znamená
žalovanému) sumu spolu 500,- eur (50 eur a 450 eur) bez právneho dôvodu (t.j. bez počiatočnej
existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia) a tak žalovaný získal na úkor žalobcu
bezdôvodné obohatenie a je povinný ho vydať. Súd preto považuje nárok žalobcu za dôvodný a žalobe
týkajúcej sa uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 500 eur vyhovel. Pokiaľ

má žalovaný za to, že peniaze minula iná tretia osoba trestným činom, môže si následne uvedenú sumu
nárokovať od neho titulom bezdôvodného obohatenia resp. nárokom na náhradu škody.

50. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

51. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

52. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

53.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

54. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

55. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalovanému boli finančné prostriedky
prevedené na účet dňa 09.05.2025 a doteraz ich nevrátil. Žalovaný sa tak dostal podľa prvej vety §
517 ods. 1 Občianskeho zákonníka do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od
žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

56. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K prevodu peňazí došlo ku dňu 09.05.2023, avšak
v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník nestanovuje splatnosť
nárokov veriteľa, ale sa na splatnosť týchto práv vzťahuje § 563 OZ a preto je veriteľ v záujme

determinovania splatnosti svojej pohľadávky povinný požiadať dlžníka o plnenie. Žalobca preukázal, že
ešte predtým, ako podal žalobu na súd, sám požiadal žalovaného o vrátenie bezdôvodného obohatenie
predžalobnou výzvou zo dňa 21.03.2023, doručenou žalovanému dňa 28.03.2023, v ktorej ho vyzval aby
v lehote do troch dní od doručenia výzvy vydal bezdôvodné obohatenie, teda do 31.03.2023, a tak má
žalobca nárok na úroky z omeškania najskôr odo dňa nasledujúceho po dni uplynutia poskytnutej lehoty

na plnenie (t.j. od 01.04.2023) a teda má žalobca nárok na úroky z omeškania zo sumy bezdôvodného
obohatenia odo dňa 01.04.2023 do zaplatenia a tak súd nárok na úroky z omeškania uplatnený pred
týmto dňom zamietol. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd žalobcovi priznal úroky z omeškania
vo výške 9,50 %, tak ako si ich žalobca uplatnil, nakoľko takto uplatnený úrok je uplatnený v zákonnej
výšku úroku z omeškania.

57. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.59. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

60. O náhrade trov konania strán súd rozhodol v zmysle ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, na základe zásady úspechu. Žalobca mal vo veci plný úspech, pretože súd žalobe žalobcu
vyhovel (resp. zamietajúca časť sa týkala nároku, ktorý nemá vplyv na trovy konania). Preto súd priznal
úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške

100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:

9C/37/2024

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

9C/37/2024-112
IČS: XXXXXXXXXX
P o u č e n i e:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od dňa doručenia rozsudku na Okresnom
súde Levice v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).

V Leviciach dňa 24. septembra 2025

Mgr. Alexandra Lisyová
s u d k y ň aZa správnosť vyhotovenia: Patrícia Marková