Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325203461
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1325203461.1

Uznesenie

1 62Cb/44/2025

Mestský súd Bratislava III v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľa:

MODO Consulting s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto,
IČO: 50 106 465, zastúpeného advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Landererova
8, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 860 581, proti odporcovi: CONCORDE spol.
s r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 31 350 623, takto

r o z h o d o l :

5 62Cb/44/2025

I. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

5 62Cb/44/2025

1.Navrhovateľsanávrhomz19.mája2025domáhal,abysúdnariadilzabezpečovacieopatrenie,ktorým
zriadi záložné právo v prospech navrhovateľa na vyplatenie peňažných prostriedkov na bankovom účte
odporcu vedenom v A. A., B. do výšky 457.446,97 eur na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa
voči odporcovi na odmenu podľa zmluvy o spolupráci z 8. marca 2016, s výnimkou pohľadávok

nepodliehajúcich exekúcii, ako aj na pohľadávkach odporcu (vrátane budúcich) voči spoločnosti Allianz
– Slovenská poisťovňa, a.s. do výšky 114.361,74 eur, na pohľadávkach odporcu (vrátane budúcich)
voči spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group do výšky 114.361,74 eur, na
pohľadávkach odporcu (vrátane budúcich) voči spoločnosti Union poisťovňa, a.s. do výšky 114.361,74
eur a na pohľadávkach odporcu (vrátane budúcich) voči spoločnosti Generali Česká pojišťovna, a.s. do
výšky 114.361,74 eur.

2. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že má voči odporcovi pohľadávku na odmenu za mesiac
december 2024 vo výške 102.250,07 eur, za mesiac január 2024 (zjavne správne má byť za mesiac
január 2025 – pozn. súdu) vo výške 187.083,61 eur a za mesiac február 2024 (zjavne správne má byť za
mesiac február 2025 – pozn. súdu) vo výške 168.113,29 eur, ktorú mu odporca ani čiastočne neuhradil.
Dôvodomneuhradeniapohľadávoknavrhovateľazostranyodporcumalibyťfinančnéproblémyodporcu.

Podľa navrhovateľa je odporca daňovým dlžníkom s celkovou výškou daňového dlhu v sume 159.967,10
eur a zároveň z registra poverení na vykonanie exekúcie vyplýva, že voči odporcovi bolo dňa 31. októbra2024vydanépoverenienavykonanieexekúcievprospechoprávnenéhoFIPOREAL,s.r.o.navymoženie
pohľadávky, ktorej istina je 850.000,-- eur.
2.1. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že má dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie voči odporcovi,

pričom odporca mal disponovať finančnými prostriedkami na úhradu pohľadávok navrhovateľa, keďže
tieto ako provízie obdržal od jednotlivých finančných inštitúcií. Odporcovi fakticky stačilo tieto prostriedky
preposlať navrhovateľovi, avšak odporca takýmto spôsobom nepostupoval a finančné prostriedky si
ponechal alebo ich použil na uspokojenie iných veriteľov, čím navrhovateľa ako veriteľa znevýhodnil.
Predmetná obava z ohrozenia exekúcie má byť daná aj tým, že odporca nedisponuje majetkom

spôsobilým na vykonanie exekúcie s výnimkou majetku, ktorý je predmetom návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Obava navrhovateľa je odôvodnená aj tým, že odporca môže svoje
peňažné prostriedky na účte kedykoľvek previesť a tým sa zbaviť jediného svojho majetku spôsobilého
na exekúciu. Ak by odporca peňažné prostriedky z bankového účtu previedol, došlo by fakticky
k zmareniu budúcej exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie má podľa navrhovateľa preventívnu povahu
a jeho účelom je poskytnúť ochranu právam a právom chráneným záujmom veriteľa. Preventívna

povaha zabezpečovacieho opatrenia má zabrániť dlžníkovi v konaní, ktoré môže mať za následok úplné
zmarenie exekúcie. Pri prípadnom neskoršom nariadení môže nastať situácia, že už nebude existovať
majetok, na ktorý by mohol súd zriadiť záložné právo a exekúcia bude nenávratne zmarená.

3.Podľaustanovenia§324ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„C.s.p.“),predzačatímkonania,

počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3.1. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.2. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne.
3.3. Podľa ustanovenia § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326.
3.4. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.
3.5. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3.6. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká

zápisom do príslušného registra (ods. 2).
3.7. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (ods. 3).
3.8. Podľa ustanovenia § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.

4. Súd konštatuje, že navrhovateľovi sa nepodarilo osvedčiť existenciu podmienok pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a jeho návrh je nevyhnutné zamietnuť ako nedôvodný. Na stručné
odôvodnenie podľa ustanovenia § 236 C.s.p. (k tomu viď aj I. ÚS 236/2019, I. ÚS 238/2019, I. ÚS
114/2022, III. ÚS 380/2024 a III. ÚS 551/2024) k tomu súd uvádza nasledovné:

5. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, musia byť kumulatívne
splnené podmienky, a to hodnoverné osvedčenie pohľadávky, ktorá má byť súdnym rozhodnutím
„dočasne“ zabezpečená, a súčasne obava z budúceho ohrozenia exekúcie. Ak čo i len jedna z týchto
podmienok nie je v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia splnená, nemôže súd

podanému návrhu vyhovieť. To je prípad aj rozhodovanej veci.

6. Navrhovateľ v konaní síce podložil svoju pohľadávku listinnými dôkazmi, o ktorých správnosti
a úplnosti súd nemá súd v rámci rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
pochybnosti, čím možno pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

skonštatovať, že je naplnená prvá z kumulatívnych podmienok vyžadovaných zákonom v ustanovení §
343 ods. 1 C.s.p., avšak druhá podmienka splnená nebola.7. Podľa názoru súdu navrhovateľ dostatočne spoľahlivým spôsobom nepreukázal obavu budúceho
ohrozenia exekúcie ako druhého kumulatívneho predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia.

7.1. V prvom rade v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ neuviedol,
čisisvojupohľadávkuvočiodporcoviuplatňujevsúdnomkonaní,atedačiajvzhľadomnavýškutvrdenej
pohľadávky postupuje v súlade so zásadou vigilantibus iura scripta sunt. Súd je toho názoru, že ak
si samotný navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi neuplatňuje v súdnom konaní, hoci je tento nárok
splatný (a vymáhateľný), nemožno hovoriť o prípadnej obave z budúceho ohrozenia exekúcie. Ak totiž

navrhovateľ nepodniká kroky smerujúce k tomu, aby disponoval exekučným titulom, nie je možné ani len
uvažovať o obave z budúceho ohrozenia exekúcie, exekúciu totiž nie je možné viesť bez exekučného
titulu.
7.2. Zároveň je súd toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil také konanie odporcu, z ktorého by bolo
možné usudzovať o možnom ohrození budúcej exekúcie. Navrhovateľ sa iba obmedzil na tvrdenie
o rozhodovacej praxi súdov, ktorú považuje za rozpornú s právnou úpravou, avšak samotný navrhovateľ

sa nezameral na kvalitatívnu stránku podaného návrhu. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatreniavyplýva,žeodporcajefunkčnouspoločnosťoudosahujúcouvysokéobraty,keďlenzobchodov
sprostredkovaných navrhovateľom za tri mesiace mal uhradiť navrhovateľovi províziu vo výške
457.446,97eur.Navrhovateľpritomnetvrdilexistenciužiadnehokonkrétnehokonaniaodporcu,zktorého
by mohla vyplývať reálna obava budúceho ohrozenia exekúcie, pričom nemusí ísť pritom iba o realizáciu

úkonov, ktorými by sa odporca zbavoval svojho majetku, ako to nesprávne podsúval navrhovateľ. Okrem
toho, že zo strany navrhovateľa nebolo tvrdené, že by sa odporca zbavoval svojho majetku, netvrdil (a
ani neosvedčil), že by odporca napr. uskutočňoval úkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti,
ktoré by mohli vyvolať objektívne obavu, že odporca nebude dosahovať zisk, ktorý by bolo možné
použiť na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Za takéto úkony, ktoré by mohli byť dôvodom pre

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, by bolo možné považovať zatvorenie prevádzky (kancelárie)
odporcu, zmenu sídla spoločnosti na adresu, na ktorej sídli množstvo spoločností v úpadku, zmeny
v predmete podnikania, zmenu vo vlastníckej štruktúre spoločnosti (napr. prevod na bieleho koňa),
vstup spoločnosti do likvidácie, prípadne pripravovanú fúziu spoločnosti (zverejnenie návrhu projektu
premeny v Zbierke listín, resp. v Obchodnom vestníku) a podobne. V okolnostiach posudzovanej veci

pritom pozornosti súdu neušlo, že navrhovateľ a aj odporca majú sídlo na tej istej adrese (Vajnorská
100/A, Bratislava), a teda navrhovateľ môže disponovať informáciami o výkone podnikateľskej činnosti
odporcu aj z tejto skutočnosti, a to vrátane konkrétnych informácií, ktoré by mohli vyvolať reálnu obavu
z budúceho ohrozenia exekúcie, a ktoré však navrhovateľ v podanom návrhu netvrdil.
7.3. Ako nedôvodný považuje súd odkaz navrhovateľa na výšku jeho pohľadávky, resp. na výšku dlhov

odporcu. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikátu R 20/1998 platí, že samotný dlh nemôže bez
ďalšieho byť dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že
výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je
znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné konanie, ktoré
podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Predmetný judikát bol síce vydaný

za predchádzajúcej právnej úpravy (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), avšak jeho závery
sú podľa názoru súdu aplikovateľné aj súčasnú právnu úpravu a na inštitúty neodkladného opatrenia
a zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ pritom v zásade argumentoval len výškou jeho pohľadávky
(resp. výškou záväzkov odporcu), avšak táto automaticky nevyvoláva obavu z budúceho ohrozenia
exekúcie, ak nebolo navrhovateľom súčasne tvrdené (a navrhovateľom osvedčené) znižovanie hodnoty

majetku odporcu, prípadne iné konanie, ktoré by nepriaznivo ovplyvnilo majetkové pomery odporcu (k
tomu viď v podrobnostiach aj bod 7.2. odôvodnenia uznesenia vyššie).
7.4. Súd sa nestotožňuje ani s argumentáciou navrhovateľa, ktorá sa týkala vedenia exekučného
konania voči odporcovi na vymoženie pohľadávky veriteľa FIPOREAL, s.r.o. V kontexte už vyslovených
právnych záverov ani vedenie exekúcie na majetok odporcu nemožno považovať za skutočnosť,

ktorá by osvedčovala obavu z ohrozenia budúcej exekúcie na vymoženie pohľadávky navrhovateľa.
Navyše s poukazom na tvrdené vedenie exekučného konania voči odporcovi pôsobí zmätočne tvrdenie
navrhovateľa, že odporca mal obdržanú províziu len preposlať navrhovateľovi. Pozornosti navrhovateľa
zjavne ušlo znenie ustanovenia § 61d Exekučného poriadku, v zmysle ktorého odporca (po obdržaní
provízie od jednotlivých finančných inštitúcií) nemohol voľne nakladať s týmito peňažnými prostriedkami,

keďže bol limitovaný Exekučným poriadkom a povinnosťami z neho vyplývajúcimi. Preto odporca
objektívne nemal možnosť „len preposlať“ finančné prostriedky navrhovateľovi.
7.5. Taktiež úvahy o zvýhodnení iných veriteľov na úkor navrhovateľa prezentované v podanom návrhu
považuje súd za ničím nepodložené a nespôsobilé pre nariadenie navrhovaného zabezpečovaciehoopatrenia. Ako nesprávne považuje súd aj úvahy navrhovateľa o tom, že nemá (nebude mať) k dispozícii
dostupné prostriedky právnej ochrany, ak by následne odporca zmaril budúcu exekúciu prevedením
finančných prostriedkov na účte, keďže aj vyplatenie finančných prostriedkov ako jednostranný právny

úkon dlžníka možno napadnúť žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ako to vyplýva aj
z judikátu R 20/2023, ktorého závery sú aplikovateľné nielen na „konkurznú“ neúčinnosť právnych
úkonov, ale aj na neúčinnosť právneho úkonu podľa ustanovení § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka.

8. Nad rámec už uvedených dôvodov zakladajúcich nedôvodnosť podaného návrhu na nariadenie

zabezpečovaciehoopatreniasúdprekomplexnosťsvojhorozhodnutiaodkazujenauznesenieKrajského
súdu v Bratislave zo 6. novembra 2024, sp. zn. 2Cob/159/2024. V predmetnom uznesení Krajský súd
v Bratislave uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť
založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ide o kategóriu, ktorá
musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť

reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade, vychádzajúc z obsahu tvrdení žalobcu v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, naplnené nebolo. Odvolací súd
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že skutočnosť, že pohľadávky veriteľov, ktorí zahájili exekučné vymáhanie
pred ním neboli doposiaľ v exekúcii uspokojené, samo o sebe preukazuje ohrozenie jeho budúcej
exekúcie, čo odôvodňuje tým, že ak sa pripojí do radu veriteľov ako štvrtý v poradí, je vylúčené, aby

bola jeho pohľadávka uspokojená tradičnou exekučnou cestou prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
keďže podľa neho žalovaný celkom evidentne nedisponuje likvidným majetkom. Púha existencia iných
veriteľovneosvedčujebezďalšieho,žebybudúcaexekúciamalabyťohrozená.Rovnakotakskutočnosť,
že prebiehajúce exekúcie neboli doposiaľ ukončené, neosvedčuje ohrozenie budúcej exekúcie vedenej
žalobcom. Úvaha žalobcu, že je vylúčené, aby bola jeho pohľadávka uspokojená tradičnou exekučnou

cestou prikázaním pohľadávky z účtu v banke, je čisto hypotetická. Spôsob vykonania exekúcie určí
exekútortak,abybolprimeranývymáhanejpovinnostiaabyhodnotazabezpečenéhomajetkupovinného
zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Skutočnosť, že žalobca favorizuje uspokojenie prikázaním
pohľadávkyzúčtuvbanke,čooznačujeza„tradičnúexekučnúcestu“,neosvedčujeobjektívnuexistenciu
ohrozenia exekúcie. Žalobca teda ničím neosvedčil existenciu takých skutočností, z ktorých by bolo

možné vyvodiť záver o ohrození exekúcie. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný celkom evidentne nedisponuje
likvidným majetkom, tiež nebolo osvedčené. Odvolací súd dodáva, že sledujúc úvahy žalobcu by
potom postačila pre vznik sudcovského záložného práva jeho púha subjektívna obava ako veriteľa,
že by budúca exekúcia mohla byť ohrozená. V súvislosti s uvedeným odvolací súd tiež poukazuje
na Uznesenie Ústavného Súdu SR zo dňa 20. decembra 2017 č. k. II ÚS 741/2017, kde z jeho

záverov možno konštatovať, že formulácia úmyselné konanie žalovaného zbavovania sa majetku
na úkor žalobcu nevyplýva z dikcie zákona, minimálne však musí byť osvedčené, že nakladanie s
majetkom súvisí s rozhodnutím ako exekučným titulom a dlžník mení kvantitatívne alebo kvalitatívne
hodnotu majetku z dôvodu, aby zhoršil exekúciu. Obavu z ohrozenia exekúcie považuje súdna prax
za osvedčenú, ak nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje práva alebo faktické úkony smerujúce k

sťaženiu alebo úplnému zmareniu exekúcie, pričom dôvodom je aj takáto hrozba. Vo všeobecnosti platí,
že ohrozenie exekúcie môže spočívať v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na
exekvovateľný majetok dlžníka t. j. zmenšenie majetku, ale podľa okolností aj s kvalitatívnym dopadom
na majetok napr. zmena zloženia, štruktúry a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti.
8.1. S citovanými právnymi závermi Krajského súdu v Bratislave sa vo veci konajúci súd v celom rozsahu

stotožňuje a považuje ich za aplikovateľné aj na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a preto na ne v celom rozsahu odkazuje.

9. S poukazom na vyššie uvedené súd podľa ustanovenia § 328 ods. 1 v spojení s ustanovením § 344
C.s.p.návrhnavrhovateľananariadeniezabezpečovaciehoopatreniaakonedôvodnýzamietol(výrokI.).

10. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 C. s. p. tak, že konaní úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže
mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018) [výrok II.].Poučenie:

2 62Cb/44/2025
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.) obsahovať, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C.s.p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).