Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/28/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106294
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106294.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.Ing.MatúšaŠkarbalu(sudca
spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej, v právnej
veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený:
Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom Zelinárska 4, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 746, proti
žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica, A. E. XXXX/X, XXX

XX D. D., za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. D. J. XXXX/
XXX, XXX XX K., 2/ L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. I. D. J. XXXX/XXX, XXX XX K., 3/ M. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. – K., 4/ N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX,
XXX XX N., 5/ M. I. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., 6/ A. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. J. XXXX/XX, XXX XX P., 7/ M. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. J. XXXX/XX, XXX
XX D. D. – N., 8/ M. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. J. XXXX/XX, XXX XX D. D. – N., 9/ S.
T. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. G. XXX, XXX XX V. W. V., 10/ A. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom X.M. J. XXX/XX, XXX XX F., 11/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. J. XXX/XX, XXX XX
F., 12/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX D., 13/ M. M. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. H. J. XXX/XX, XXX XX M. - T. L., XX/ D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX
XX D., 15/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., 16/ T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. I. XX,XXX XX L. I., 17/ S. I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX D. D., 18/ M. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. M. X, XXX XX D. G., 19/ Q. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X,

XXX XX P., 20/ M. S. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX P., 21/ N. L. I., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XX, XXX XX K., 22/ S. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX D., 23/ S. M.
R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. J. XXXXX/XX, XXX XX D., 24/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. J. XXXXX/XX, XXX XX D., 25/ M. P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom bez určenia ulice, 969
01 Mesto Banská Štiavnica, 26/ S. M. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX A., 27/Ing.
I. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. V. XXX, XXX XX L. V., 28/ S. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom W. XXX, XXX XX D., 29/ S. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX M., 30/ Q. Q.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX V. W. V., 31/ M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.
XX, XXX XX V. W. V., 32/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. P. J. XXXX/XX, XXX XX A., 33/ C. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. J. XXX/XX, XXX XX V., 34/ Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.
Y. XXX, XXX XX L. Y., 35/ C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Y. XXX, XXX XX L. Y., 36/ M. A. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. T. F. J. XXXX/XX, XXX XX D., 37/ M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. J. XXXX/X, XXX XX C., 38/ R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. J. XXXX/X, XXX XX C., 39/ N. R.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. M. XXX/XXX, XXX XXD. G., 40/ N. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
O. J. XXXXX/XX, XXX XX D., 41a/ S. M. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX C.,
41b/ M. S. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX C., 42/ T. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom O. J. XXXXX/XX, XXX XX D., 43/ S. M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. J. XXXXX/
XX, XXX XX D., 44/ M. T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. J. XXXXX/XX, XXX XX D., za účasti
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom, so sídlom J. Hollého 1, 965 01 Žiar nad Hronom, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2023/038614-004 zo dňa

27.09.2023, takto

r o z h o d o l :I. Rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby
a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2023/038614 zo dňa 27. septembra 2023 z r u š u j e a vec vracia
Regionálnemu úradu pre územné plánovanie a výstavbu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

III. Ďalším účastníkom konania 1/ až 44/ proti neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobca (ďalej aj ako „stavebník“) dňa 02.10.2019 svojím podaním ohlásil Mestu Banská Štiavnica
(ďalej aj ako „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) stavebné úpravy Bytového domu na ulici
Andreja Kmeťa 14, Banská Štiavnica so súpisným číslom 126, na pozemku KN-C, parcelné číslo XXXX,

v katastrálnom území D. G. (ďalej aj ako „bytový dom“), ku ktorému priložil v zmysle § 6 ods. 1, 2 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Stavebného zákona, sprievodnú a technickú správu, stanovisko Krajského pamiatkového
úradu a Výpis z listu vlastníctva číslo XXXX.

2. Dňa 29.10.2019 bolo zo strany žalobcu doručené stavebnému úradu doplnenie ohlásenia stavebných
prác na bytovom dome s tým, že ohlásené stavebné práce dňa 02.10.2019 budú doplnené ešte
o realizáciu podkrovných vikierov na základe záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu
Banská Bystrica sp. zn. BB-08/1991-9/47743/TUR zo dňa 30.06.2008, ktoré bolo spolu s dvomi
technickými výkresmi predložené stavebnému úradu.

3. Stavebný úrad podľa § 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Stavebný zákon“) vydal dňa 18.11.2019 pod
číslom 3036/2019/Výst. stavebníkovi písomné Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav (ďalej aj ako
„Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav“), z ktorého vyplýva, že nemá námietky proti uskutočneniu

stavebných úprav v rámci projektu opravy domu T. R. XX, D. G., súpisné číslo 126, na pozemku KN-C
parcelné číslo XXXX v katastrálnom území D. G. v rozsahu uvedenom v ohlásení. Stavebný úrad ďalej
uviedol, že stavba obsahuje: stavebné úpravy na objekte, ktoré sa budú vykonávať tak, aby sa nemenil
pôvodný účel predmetných priestorov v objekte a súčasne by sa nemalo zasahovať predmetnými
úpravami do statiky objektu; jedná sa hlavne o opravu a výmenu rozvodov PZB, elektrovodov, oprava

a doplnenie okenných a dverových výplní, odstránenie a sekundárne zamurovaní nenosných priečok
(vytvorenie okenných a dverových otvorov), povrchové úpravy a doplnenie nenávratne poškodených
častí a konštrukcií, sadrokartónové priečky, omietky, maľovanie, doplnenie chýbajúcich častí vybavenia
a zariadenia domu, prekladov okenných a dverných výplní v objekte, práce sa mali realizovať prevažne
vo dvore, v treťom poschodí, v podkroví objektu, pričom rekonštrukcia sa netýka priestoru bytu, ktorý

je súčasťou podkrovia; predmetné úpravy by sa mali vykonávať výlučne iba v priestoroch a stavebných
konštrukciách vo vlastníctve stavebníka. Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav zároveň obsahovalo
poučenie: „upozorňujeme vás, že svojpomocne môžete stavbu uvedenú v ohlásení zrealizovať len vtedy,
ak zabezpečíte podľa § 44 ods. 2 Stavebného zákona jej primerané technické vybavenie a odborný
dozor nad jej uskutočňovaním. Toto oznámenie nenahrádza rozhodnutie, stanovisko, vyjadrenie,

súhlas, posúdenie, prípadne iné opatrenie dotknutého orgánu štátnej správy vyžadované osobitným
predpisom. Súčasne upozorňujeme, že predmetné práce na objekte bude nutné v zmysle § 81c písm.
b) Stavebného zákona kolaudovať, nakoľko sa jedná o stavebné úpravy na bytovom dome a musia byť
posúdené kolaudačným konaním. Súčasne upozorňujem na fakt, že užívanie objektu bez následného
kolaudačného rozhodnutia je v rozpore s stavebným zákonom“.

4. Vo vyjadrení zo dňa 18.08.2020 označenom ako „Odpoveď“, vedenom pod č. 2593/2020/Výst.
a vyžiadanom prokurátorkou Okresnej prokurátorky Žiar nad Hronom na základe žiadosti zo dňa
05.08.2018, ktorou žiadala v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o prokuratúre“) o predloženie kompletného administratívneho

spisu, kolaudačného rozhodnutia na predmetnú stavbu a prípadne iných písomností súvisiacich s vecou,stavebný úrad uviedol, že kolaudačné rozhodnutie k predmetnej stavbe nebolo nikdy vydané, nakoľko
sa jedná o pôvodne asi prestavaný meštiansky dom zo začiatku 20. storočia, ktorý bol aj predtým
využívaný ako objekt s bytmi. Ďalej uviedol, že na samotnom objekte boli Oznámením k ohláseniu

stavebných úprav povolené iba stavebné úpravy v rozsahu § 55 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona,
ktoré nezasahujú do statiky stavby a menia funkčný účel využitia objektu. Stavebný úrad nepovolil
vikiere, nakoľko v Oznámení k ohláseniu stavebných úprav bolo uvedené, že stavebnými úpravami by
sa nemalo zasahovať do statiky stavby a tým pádom bolo možné realizovať jedine druhú možnosť, čo
bola vo výkresovej časti, a to strešné okná. Stavebný úrad mal za to, že predmetné práce so zásahom

do statiky stavby ohľadne zmeny účelu stavby neboli povolené, nakoľko to bolo uvedené v textovej
časti samotného ohlásenia, keďže samotná výkresová časť nebola dostatočne prehľadná. Stavebný
úrad akceptoval výmenu nenávratne poškodených častí, napríklad trámov krovu, kde bola nutná ich
výmena z dôvodu ohrozenia stavby. Na záver vyjadrenia stavebný úrad uviedol, že na predmetnom
objekte dňa 29.06. až 30.07.2020 vykonal štátny stavebný dohľad, kde si stavebník (žalobca) rozsah
povolených prác vysvetľoval inak a zároveň nedoložil zodpovednú osobu poverenú vedením stavby.

Podľa stavebného úradu je otázny aj zápis do katastra nehnuteľností bez právoplatného kolaudačného
rozhodnutia, ohľadne rozdelenia nových nebytových jednotiek a rozdelenie nových bytových jednotiek,
len na základe ohlásení stavebných úprav. Ak to katastrálny zákon pripúšťa, tak je otázne, akým
spôsobom sa dá skontrolovať či rozdelené bytové, resp. nebytové priestory spĺňajú parametre na
užívanie z hľadiska požiarneho a hygienického, ktoré sa skúmajú pri kolaudácii stavby.

5. Dňa 04.09.2020 vydala prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom protest prokurátora
pod č. Pd 118/20/6613-6 (ďalej aj ako „protest prokurátora“) podľa § 22 ods. 1 písm. a), § 23 ods.
1, § 24 ods. 1 zákona o prokuratúre proti Oznámeniu k ohláseniu stavebných úprav, ktorým podľa §
57 ods. 2 Stavebného zákona stavebníkovi (žalobcovi) stavebný úrad oznámil, že proti uskutočneniu

stavebnýchúpravvrozsahuuvedenomvohlásenínemánámietky.Prokurátorkavprotestekonštatovala,
že vydaním Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav došlo k porušeniu ustanovení § 3 ods. 1, 4 a 5
Správneho poriadku a § 57 ods. 1 a 2 Stavebného zákona. Podľa názoru prokurátorky stavebný úrad
nezistil riadne skutkový stav veci a nedostatočne posúdil predmetný rozsah stavebných úprav. Takisto
nebolo stavebným úradom dostatočne preverené, či činnosť navrhovaná stavebníkom v rámci ohlásenia

nevyžaduje stavebné povolenie. Stavebný úrad na základe ohlásenia stavebníka nevedel dostatočne
posúdiť rozsah stavebných úprav ako aj to, že stavebný úrad v Oznámení k ohláseniu stavebných úprav
pomerne vágne vymedzil rozsah stavebných úprav. Stavebný úrad síce vo svojom vyjadrení zo dňa
18.08.2020 sa odvolával na vetnú konštrukciu – „by sa nemalo zasahovať do statiky objektu“, uvedené
však nezbavuje zodpovednosti stavebný úrad zistiť riadne skutkový stav, teda aké stavebné úpravy

chce stavebník realizovať a až následne posúdiť, či ohlasované stavebné úpravy nemali byť predmetom
stavebného konania, respektíve predmetom konania v zmysle § 85 ods. 2 Stavebného zákona. Je
povinnosťou stavebného úradu zistiť skutkový stav tak, aby vedel, či činnosť navrhovaná stavebníkom v
rámci ohlásenia si nevyžaduje stavebné povolenie, toto posúdenie nemôže byť predsa na stavebníkovi.

6. Stavebný úrad listom evidovaným pod č. 2593/2020/Výst. zo dňa 16.09.2020 označeným ako
„Oznámenie o podanom proteste prokurátora“ v zmysle § 24 ods. 4 zákona o prokuratúre zaslal protest
prokurátora všetkým známym účastníkom konania a vyzval ich, aby sa k obsahu protestu vyjadrili v
lehotedo05.10.2020.Žalobcasakprotestuprokurátoravyjadrilpodanímzodňa23.10.2020,doručeným
stavebného úradu dňa 28.10.2020.

7. Stavebný úrad vydal rozhodnutie evidované pod č. 2593/2020/Výst. zo dňa 07.10.2020, ktorým
vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. PD 118/20/6613-6 zo dňa
04.09.2020 a protestom napadnuté oznámenie stavebného úradu ako nezákonné zrušil. Proti
prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol právny

predchodca žalovaného rozhodnutím pod č. OU-BB-OVBP2-2021/004157-2-PN zo dňa 03.02.2021 tak,
že prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzal nezákonný
postup spočívajúci v tom, že účastníkom konania sa znemožnilo uplatnenie procesných práv, nakoľko
stavebný úrad pri určovaní lehoty na vyjadrenie účastníkov konania k protestu prokurátora nevzal do

úvahy úložnú lehotu určenú v poštových podmienkach Slovenskej pošty. Vzhľadom na to, že žalobca
si prevzal oznámenie o podanom proteste dňa 15.10.2020 a stavebný úrad mu neumožnil uplatniť si
námietky v riadne určenej procesnej lehote.8. Stavebný úrad v novom konaní všetkým účastníkom konania zaslal list evidovaný pod č. 2378/2020/
Výst. zo dňa 21.06.2021 označený ako „Oznámenie o podanom proteste prokurátora“ spolu s protestom
prokurátora a v zmysle § 24 ods. 4 zákona o prokuratúre ich vyzval, aby sa k obsahu protestu

vyjadrili do 5 pracovných dní odo dňa doručenia s poučením, že inak sa na ich vyjadrenie nebude
prihliadať. K predmetnej výzve sa vyjadrila ďalšia účastníčka konania 25/ - M. P. X. podaním doručeným
stavebnému úradu dňa 09.07.2021, ktorá uviedla, že k technickým ani procesným veciam sa nevie
vyjadriť,dištancovalasaodpodanéhoprotestuprokurátoraazdôraznila,ženebytovýpriestorpredkúpou
bol zapísaný do katastra nehnuteľností, boli predložené papiere z pamiatkového úradu a ohláška na

stavebnom úrade. Za technický stav a procesné úkony v plnej miere zodpovedná stavebník (žalobca).

9. Dňa 13.10.2021 stavebný úrad rozhodol rozhodnutím pod č. 2378/2021/Výst. tak, že vyhovel
podanému protestu Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom a zrušil ako nezákonné Oznámenie
k ohláseniu stavebných úprav. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podal žalobca odvolanie,
o ktorom rozhodol právny predchodca žalovaného rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2022/013448-2-

SA zo dňa 07.04.2022 tak, že zrušil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 13.10.2021, ktorým
stavebný úrad vyhovel protestu prokurátora a vrátil vec stavebnému úradu ako prvostupňovému
orgánu na nové rozhodnutie v súlade so zákonom. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozhodnutia
bola skutočnosť, že v ňom absentovalo uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými
bol vedený pri hodnotení dôkazov. Z prvostupňového rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora

nebol zrejmý spôsob použitia správnej úvahy, ktorého uvedenie je zvlášť žiaduce z dôvodu absencie
ostatných náležitostí odôvodnenia rozhodnutia. V odôvodnení chýbalo zdôvodnenie vyhovenia protestu
prokurátora, ako aj informácia o postupe stavebného úradu, ako aj o skutočnostiach, ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie len uvádza, že vyhovuje protestu
prokurátora, avšak dôvody, prečo tak rozhodol a akými úvahami sa pri vydávaní rozhodnutia

zaoberal, nie sú z odôvodnenia jasné. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia tak bolo vyhodnotené
ako nedostatočné. Žalovaný v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia zároveň uviedol, že rozhodnutie
stavebného úradu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

10.Stavebnýúradpozrušenírozhodnutiaavrátenívecinaďalšiekonanienáslednevšetkýmúčastníkom
konania zaslal list evidovaný pod č. 933/2022/Výst. zo dňa 19.08.2022 označený ako „Oznámenie
o podanom proteste prokurátora“ spolu s protestom prokurátora a v zmysle § 24 ods. 4 zákona o
prokuratúre ich vyzval, aby sa k obsahu protestu vyjadrili do 5 pracovných dní odo dňa doručenia
s poučením, že inak sa na ich vyjadrenie nebude prihliadať. Dňa 18.09.2022 bolo stavebnému úradu

doručené vyjadrenie stavebníka (žalobcu) prostredníctvom jeho právneho zástupcu, v ktorom zopakoval
svojestanoviskouvedenévovyjadrenízodňa23.10.2020,doručenéstavebnémuúradudňa28.10.2020.
Dňa 07.11.2022 doručila stavebnému úradu svoje vyjadrenie aj prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar
nad Hronom. Stavebný úrad listom zo dňa 03.11.2022 vyzval účastníkov konania, aby sa v určenej
lehote 5 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, vyjadrili k vyjadreniu stavebníka v zmysle § 32 ods.

1 Správneho poriadku.

11. Stavebný úrad podal dňa 23.11.2022 na Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica v zmysle §
32 Správneho poriadku žiadosť evidovanú pod č. 933/2022/Výst. o potvrdenie platnosti záväzných
stanovísk,atoZáväznéstanoviskoč.BB-08/191-9/47743/TURzodňa30.06.2008aZáväznéstanovisko

č. KPUBB-2019/16104-10/49316/IVA zo dňa 02.07.2019.

12. Dňa 01.12.2022 prijal stavebný úrad odpoveď od Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica
evidovanú pod č. KPUBB-2022/24032-2/101024/IVA, z ktorej vyplynulo, že Záväzné stanovisko
č. BB-08/191-9/47743/TUR zo dňa 30.06.2008 bolo vydané k projektovej dokumentácii v stave

rozpracovanosti, preto nemôže byť podkladom pre konanie stavebného úradu. Záväzné stanovisko
č. KPUBB-2019/16104-10/49316/IVA zo dňa 02.07.2019 bolo vydané k projektovej dokumentácii
– „Vypracoval/Zodpovedný projektant: S. M. Q., autorizovaný stavebný inžinier, reg. č. 6293*13
Statika stavieb - Časť: architektúra - Stavba: projekt opravy domu T. R. 14 - Miesto stavby: Banská
Štiavnica - Investor a objednávateľ: B. A., C. XX, D. - L.: 06/2019“, podľa ktorej je presvetlenie

podkrovia navrhované strešnými oknami primeraných rozmerov a tiež presklením s predsadením
dreveným obkladom/lamelami v štítovej stene na severnej strane severozápadného krídla (s orientáciou
do záhrady za objektom NKP). Záväzné stanovisko č. KPUBB-2019/16104-10/49316/IVA zo dňa02.07.2019, ktorého platnosť Krajský stavebný úrad Banská Bystrica potvrdil, je podkladom pre konanie
stavebnéhoúraduvoveciobnovyobjektuNKPnaul.AR.č.14,súp.č.XXX,parc.KN-C3416,k.ú.D.G..

13. Dňa 18.01.2023 prijal stavebný úrad Záväzné stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky
evidované pod č. PUSR-2023/24925-2/3400/NEM zo dňa 16.01.2023, ktorým bolo Záväzné stanovisko
č. BB-08/191-9/47743/TUR zo dňa 30.06.2008 zrušené, a to z dôvodu, že nemalo byť vôbec
vydané, nakoľko projektová dokumentácia v stave rozpracovanosti sa v súlade s ustanoveniami
pamiatkového zákona prerokováva, a preto záväzné stanovisko je možné zo strany orgánov na ochranu

pamiatkového fondu vydať až po hotovej projektovej dokumentácii, predloženej príslušnému krajskému
pamiatkovému úradu vo forme uceleného dokumentu, z ktorého je možné jednoznačne určiť, aké
zásahy sú pre obnovu národnej kultúrnej pamiatky navrhované. Projektová dokumentácia v stave
rozpracovanosti nemá predpísanú formu, spravidla obsahuje alternatívy návrhov a riešení, priebežne sa
mení - nie je to nič ucelené, uzavreté, jednoznačné. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky považoval
vydanie Záväzného stanoviska č. BB-08/191-9/47743/TUR zo dňa 30.06.2008 za odborné pochybenie

Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica. Uvedené záväzné stanovisko je obsahovo v rozpore
s právoplatným rozhodnutím o zámere (rozhodnutie č. BB - 05/1092 - 3/4278/N I R zo dňa 19.09.2005)
a zároveň bolo vydané k projektovej dokumentácii v rozpracovanosti, čo pamiatkový zákon nedovoľuje.
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vzal do úvahy aj skutočnosť, že existencia protiprávne vydaného
napadnutého záväzného stanoviska spôsobuje správnym orgánom v konaniach o predmetnej národnej

kultúrnej pamiatke problémy s aplikáciou práva.

Prvostupňové rozhodnutie

14. Stavebný úrad rozhodnutím č. 585/2023/Výst. zo dňa 17.03.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové

rozhodnutie“) rozhodujúc o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom zo dňa
04.09.2020 podanému proti Oznámeniu k ohláseniu stavebných úprav podľa ustanovenia § 24 ods.
5 zákona o prokuratúre a ustanovení § 46 a § 47 Správneho poriadku v súlade so zrušujúcim
rozhodnutím právneho predchodcu žalovaného zo dňa 07.04.2022, ktorý vrátil vec na nové prejednanie
a rozhodnutie, a rozhodol tak, že vyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom

a uvedeným protestom napadnuté Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav ako nezákonné zrušil. V
odôvodnení prvostupňového rozhodnutia stavebný úrad okrem iného uviedol, že podrobne preskúmal
celý spisový materiál, skutkový a právny stav veci z hľadiska príslušných ustanovení Stavebného
zákona a Správneho poriadku a uviedol podklady pre vydanie rozhodnutia (na strane 5 prvostupňového
rozhodnutia), ktorými boli podania, vyjadrenia a dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise.

Správny orgán uviedol, že zároveň zvážil význam základného vlastníckeho práva na jednej strane
a význam dôvodov, prečo by toto právo malo byť vo verejnom záujme obmedzené. Stavebný úrad
uviedol,žeakoorgánštátnejsprávysledujeaochraňujeverejnýzáujem,ktorýjedruhomzáujmu,ktorýje
všeobecne prospešný a je opakom čisto súkromného záujmu, ktorý sleduje prevažne vlastník. Poukázal
nato,ževkonanípostupovalodzačiatkuvúzkejsúčinnostisostavebníkom,akoajsovšetkýmiznámymi

účastníkmi konania, aby pre neznalosť zákona, prípadne pre nesprávny výklad jednotlivých ustanovení
právneho predpisu neutrpeli v konaní ujmu. Z dôvodu hospodárnosti veľkého počtu účastníkov konania
zvolil stavebný úrad písomnú formu konania. Počas celého konania mali účastníci konania v zmysle
ustanovení Správneho poriadku možnosť navrhovať dôkazy, podávať svoje vyjadrenia, ako aj nazerať
do spisu. K jednotlivým bodom vo vyjadrení stavebníka zo dňa 18.09.2022 stavebný úrad uviedol, že

protest prokurátora bol podaný z dôvodu zistenia nezákonného a nesprávne vydaného oznámenia k
ohláseniu stavebných úprav, čím došlo k porušeniu § 57 ods. 1 a 2 Stavebného zákona a podkladom
pre vydanie tohto prvostupňového rozhodnutia nebol len samotný protest prokurátora, ale celý spisový
materiál v danej veci. V konaní o proteste prokurátora nebol skúmaný len postup stavebníka a jeho
povinnosť, respektíve dodržiavanie právnych predpisov. Samotný protest prokurátora uvádza, že došlo

k pochybeniu zo strany príslušného stavebného úradu. Stavebný úrad konštatoval, že stavebník si splnil
svoju zákonnú povinnosť, a to ohlásenie stavebných úprav na predmetnom objekte, ktoré následne
doplnil o realizáciu vikierov. V tomto prípade mal stavebný úrad postupovať s ohľadom na ustanovenie
§ 3 ods. 2 Správneho poriadku a poskytnúť stavebníkovi poučenie, že v danej veci ohlásenie je
nepostačujúce a je potrebné podať žiadosť o stavebné povolenie v zmysle § 58 ods. 1 Stavebného

zákona. Tu došlo k pochybeniu hlavne z titulu zmätočného konania stavebníka, ktorý dňa 29.10.2019
doplnil žiadosť k napadnutému ohláseniu stavebných úprav následným doplnením žiadosti s doplnenými
výkresmi, kde chýbal výkres naznačenia krokiev, čo bol asi zámer zo strany stavebníka, aby nepreukázal
zásah do statiky objektu, a súčasne doplnené s pôvodným stanoviskom Krajského pamiatkového úraduBanská Bystrica zo dňa 30.06.2008, ktoré bolo následne zrušené. Stavebný úrad uviedol, že v zmysle
zásady ustanovenej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku sa opakovane dáva účastníkom konania možnosť
vyjadrovať sa k podkladom v rámci celého konania. Poukázal tiež na to, že stavebník ako účastník

konania mal možnosť nazerať do spisov v zmysle § 23 Správneho poriadku, avšak v tomto konaní toto
právo stavebník nevyužil. Zároveň si stavebník v konaní nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 34 ods.
3 Správneho poriadku navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Pokiaľ išlo o
námietku,žesprávnyorgánnemalvtejtovecikonať,nakoľkouplynul1rok,stavebnýúradtotopovažoval
za irelevantné, nakoľko právny predchodca žalovaného svojim rozhodnutím zo dňa 07.04.2022 zrušil

rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátil vec na nové konanie, ktoré podlieha ustanoveniam
Správneho poriadku. Samotnému vydaniu tohto prvostupňového rozhodnutia predchádzali skutočnosti,
ktoré samotný rozhodovací proces predĺžili nad zákonom stanovenú lehotu, a to najmä pre veľký
počet účastníkov konania a s tým spojené doručovaní jednotlivých písomností, to najmä s ohľadom na
dodržiavanie zásad správneho konania. Avšak to nepoukazuje na to, že by stavebný úrad bol v danej
veci nečinný. V závere rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že s poukazom na zistený skutkový

stav veci a ustanovenia právnych predpisov mal za to, že Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav je
potrebné zrušiť. Stavebný úrad sa protestom prokurátora ako aj celým doterajším postupom jednotlivých
správnych orgánov dôkladne zaoberal a opakovane preskúmal celý spisový materiál. Dospel k záveru,
že stavebný úrad nedostatočne zistil skutočný stav pre riadne posúdenie veci, čo vyústilo do vydania
nezákonného a nepreskúmateľného Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav. Pokiaľ mal stavebný

úrad pochybnosti o rozsahu stavebných úprav, mal vyzvať stavebníka, aby svoje podanie doplnil a mal
ďalej postupovať v zmysle ustanovení upravujúcich stavebné konanie. Stavebný úrad sa preto plne
stotožnil s protestom prokurátora a s tým, že nesprávne právne posúdil vec, pričom aj nedostatočne zistil
skutočný stav veci. Preto stavebný úrad dospel k záveru, že podaný protest prokurátora bol dôvodný
a Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav bolo vydané nezákonne a bez náležitého preskúmania

skutkového stavu veci.

15. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote, konkrétne dňa
02.04.2023, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu (I. U. S., advokát) a dňa 04.04.2023
podala odvolanie aj S. I. P. (ďalší účastník konania 17/). Stavebný úrad listom č. 453/2023/Výst.

zo dňa 27.04.2023 upovedomil účastníkov konania o podaných odvolaniach a vyzval ich, aby sa v
lehote do piatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy k podaným odvolaniam vyjadrili. Žalobca
k svojmu odvolaniu pripojil aj Potvrdenie spoločnosti AL JAK s.r.o. zo dňa 25.03.2023, ktorá realizovala
stavebné práce na dotknutom dome a Vyjadrenie S. M. Q., autorizovaného stavebného inžiniera
zo dňa 30.03.2023 k opravám na dotknutom dome. V rámci odvolacieho konania sa k odvolaniu

vyjadril žalobca, S. I. I. (ďalší účastník konania 22/) spoločne s M. S. I. (ďalší účastník konania 20/)
a prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom. Stavebný úrad podaným odvolaniam v rámci
autoremedúry nevyhovel a odstúpil ich spolu so súvisiacim materiálom v súlade s § 57 ods. 2 Správneho
poriadku Okresnému úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky, na odvolacie konanie
a rozhodnutie.

16. Žalobca prostredníctvom ďalšieho právneho zástupcu (Advokátska kancelária Mišík, s.r.o.) dňa
14.09.2023 doručil stavebnému úradu podanie označené ako „Doplnenie podania zo dňa 27.03.2023
(Odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesta Banská Štiavnica zo dňa 17.03.2023 sp. zn.
585/2023/Výst.) Zmena petitu“, ktorým doplnil svoju odvolaciu argumentáciu a navrhol, aby odvolací

orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že protestu prokurátora sa nevyhovuje a konanie sa
zastavuje. K svojmu podaniu žalobca pripojil aj Právne stanovisko I. M. A., A. zo dňa 21.08.2023.

Napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného

17. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj ako „právny predchodca
žalovaného“) rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2023/038614 zo dňa 27.09.2023 (ďalej aj ako „napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu, ako aj
odvolanie ďalšej účastníčky konania číslo 17/ – S. I. P. – zamietol ako nedôvodné a prvostupňové
rozhodnutiestavebnéhoúradu,ktorýmpodľa§24ods.5zákonaoprokuratúrevyhovelprotestuOkresnej

prokuratúry Žiar nad Hronom zo dňa 04.09.2020, ktorým bolo napadnuté Oznámenie k ohláseniu
stavebných úprav zrušené ako nezákonné, potvrdil.18. Právny predchodca žalovaného v odôvodnení svojho rozhodnutia zhrnul priebeh administratívneho
konania, pričom uviedol, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že stavebný úrad pri vydávaní
rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom, a to ako aj vo výroku rozhodnutia, tak aj

v jeho odôvodnení. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, o čom bolo konané a ako bolo vo veci
rozhodnuté.Vrozhodnutíjepodrobneuvedenýcelýpriebehkonania,vymenovanédôkazy,ktorésprávny
orgán hodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal, v závere vyhodnotil dôkazné
bremeno.

19. K odvolacím námietkam týkajúcim sa zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia právny
predchodca žalovaného uviedol, že prvostupňový orgán vydal rozhodnutie v súlade s ustanovením §
47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Z tohto dôvodu je námietka
neopodstatnená.

20. Vo vzťahu k námietke ohľadom arbitrárnosti, nezákonnosti a nesprávnosti odvolaním napadnutého
prvostupňového rozhodnutia právny predchodca žalovaného uviedol, že prvostupňový orgán pri
vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom, z rozhodnutia prvostupňového
orgánu je zrejmé, o čom bolo konané a ako bolo vo veci rozhodnuté a z tohto dôvodu je námietka

neopodstatnená.

21. K námietke, že prvostupňový orgán nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, právny predchodca žalovaného uviedol, že
námietka je neopodstatnená z dôvodu, že prvostupňový orgán v konaní postupoval od začiatku v úzkej

súčinnosti so stavebníkom, ako aj so všetkými známymi účastníkmi konania. Počas celého konania mali
účastníci konania v zmysle ustanovení Správneho poriadku možnosť navrhovať dôkazy, podávať svoje
vyjadrenia, ako aj nazerať do spisu.

22. Na námietku, že protest sa obmedzuje len na strohé a neurčité tvrdenia bez poukazu na akékoľvek

konkrétne porušenia príslušných právnych predpisov, ktorých sa stavebník mal dopustiť, právny
predchodca žalovaného uviedol, že prokurátor podľa § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre vykonáva dozor
nad orgánmi verejnej správy a nie je v kompetencii odvolacieho orgánu sa k uvedenému postupu
prokurátorky vyjadrovať.

23. Pokiaľ ide o odvolacie námietky, že stavebný úrad ignoroval skutočnosť, že v tejto veci bolo vydané
rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorého vyjadrenia sú pre prvostupňový orgán záväzné, a v ktorých
odvolací orgán uviedol nedostatky napadaného rozhodnutia, právny predchodca žalovaného uviedol,
že námietka je neopodstatnená, nakoľko zrušenými rozhodnutiami odvolacieho orgánu boli rozhodnutia
vrátené na nové konania a rozhodnutia. Stavebný úrad pri vrátení rozhodnutí na nové konanie a

rozhodnutie vychádza z vytýkaných pochybení, ktoré následne odstráni. Dodal, že odvolací orgán vždy
v rozhodnutí upozorní stavebný úrad o tom, že je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný a v
novom konaní je povinný sa s vecou opätovne zaoberať, za tým účelom si obstarať všetky potrebné
doklady pre rozhodnutie v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, ako aj s príslušnými
ustanoveniami Stavebného zákona.

24. Právny predchodca žalovaného k odvolacím námietkam týkajúcim sa nesúhlasu s tvrdením
stavebného úradu, že vikiere neboli povolené a neboli súčasťou ohlášky, uviedol, že v Oznámení k
ohláseniu stavebných úprav sa uvádza, že stavebný úrad nemá námietky proti uskutočneniu stavebných
úprav, pričom išlo o stavebné úpravy na objekte, ktoré sa mali vykonávať tak, aby sa nemenil pôvodný

účel predmetných priestorov v objekte a súčasne, aby sa nezasahovalo predmetnými úpravami do
statiky objektu. Námietka žalobcu uvedená v odvolaní je neopodstatnená, nakoľko predmetné práce so
zásahom do statiky stavby spočívajúce v zmene účelu stavby ako aj realizácia vikierov neboli povolené
a jednoznačne povolenie podlieha stavebnému povoleniu, nie ohláseniu.

25. Námietku, podľa ktorej stavebný úrad nevydal rozhodnutie v lehote uvedenej v § 24 ods. 5 zákona
o prokuratúre, právny predchodca žalovaného uznal za opodstatnenú, avšak uviedol, že nemá za
následok takéto neskoré rozhodnutie zrušiť.26. Právny predchodca žalovaného tiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prokurátor
nevykonáva dozor nad stavebníkom, ale nad stavebným úradom, napríklad či dostatočne zistil skutkový
stav na vydanie rozhodnutia/opatrenia, či v konaní postupoval v súlade so zákonom a podobne.

Protestom prokurátora v tejto veci bolo stavebnému úradu vytýkané, že nedostatočne zistil skutkový
stav. Písomnosti, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu nasvedčovali tomu, že stavebné úpravy
stavebníka mali byť predmetom stavebného konania, nie ohlásenia. Režim ohlásenia stavby sa aplikuje
len na stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 Stavebného
zákona. Stavebný úrad musí teda obligatórne skúmať, či ide o stavbu/stavebné alebo udržiavacie práce

podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona, či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo
iných práv a právom chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú
porušené všeobecne záväzné právne predpisy. Prihliada pritom najmä na umiestnenie, stavebno-
technické vyhotovenie, účel užívania stavby aj vplyv na životné prostredie.

27. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku, že vyhovenie protestu prokurátora je nezákonné, nakoľko

nebolo preukázané, že došlo k pochybeniu stavebníka, právny predchodca žalovaného v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia uviedol, že námietka je neopodstatnená, nakoľko celé rozhodnutie
odvolacieho orgánu smeruje k jednoznačnému záveru, že vyhovenie protestu prokurátora bolo zákonné,
nakoľko protest prokurátora bol podaný z dôvodu zistenia nezákonného a nesprávne vydaného
Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, čím došlo zo strany stavebného úradu k porušeniu § 57 ods.

1 a 2 Stavebného zákona.

28. Ďalej uviedol, že základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, ktorá je
zakotvená nielen v § 2 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach
§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že

správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce
okolnosti dôležité pre posúdenie veci. Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré
vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti. Prvostupňový orgán pri
vydávaní rozhodnutia, ktorým vyhovel protestu prokurátora postupoval v súlade s platnou právnou
úpravou, a to s ustanoveniami Stavebného zákona ako aj s ustanoveniami Správneho poriadku a vydal

rozhodnutie v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku. Právny predchodca žalovaného uviedol,
že v odvolacom konaní podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom bol povinný v súlade s § 32
Správneho poriadku dospieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci a za tým účelom si
obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Preskúmal podané odvolania, nimi napadnuté rozhodnutie

a celý spisový materiál predložený v predmetnej veci, či bolo napadnuté rozhodnutie vydané v súlade
s hmotnoprávnymi ustanoveniami Stavebného zákona, či pri jeho vydaní bolo dodržané ustanovenie
§ 46 Správneho poriadku. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so
zákonmi aj pri vydávaní rozhodnutia a nezistil také porušenie zákona, pre ktoré by sa muselo vydané
rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť.

Správna žaloba - žalobné body

29. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“)
dňa 18.10.2023 v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu

žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci právnemu predchodcovi žalovaného
na ďalšie konanie. Zároveň so správnou žalobou podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žaloby a uplatnil si právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca na základe výzvy správneho
súdu doplnil správnu žalobu podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.01.2024.

30. Žalobca v úvodnej časti správnej žaloby definoval jej predmet, označil napadnuté rozhodnutie,
deklaroval splnenie procesných podmienok, opísal priebeh administratívneho konania a odôvodnil návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. V časti VI. správnej žaloby uviedol žalobné body, ktoré
vymedzil s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 a) až e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“).

31. Žalobca poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného môže mať
pre žalobcu likvidačné následky v súvislosti s potencionálnym výmazom Zápisu sp. zn. Z 336/2020 na
základe vzneseného protestu prokurátora č. Pd 6/23/6613-8 z 13.2.2023, ktorý nasledoval po napadnutíOznámenia k ohláseniu stavebných úprav. Žalobca zdôraznil, že žalobné body odôvodnil obdobnou
argumentáciouuvedenouvodvolanívzneníjehodoplneniaauviedol,žeprávnypredchodcažalovaného
sa s ňou dostatočne riadne a v celom rozsahu nevysporiadal. Poukázal aj na odbornú analýzu právnej

vety, ktorú vypracovala Právnická fakulta Mateja Bela v Banskej Bystrici, JUDr. Martin Píry, a ktorú je v
predmetnej veci podľa žalobcu nevyhnutné zohľadniť.

32. Podľa názoru žalobcu právny predchodca žalovaného a prvostupňový orgán, v predmetnom konaní
nepostupovali náležite v intenciách § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, vo veci nezistili skutočný

stav, a preto napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného považoval v celom rozsahu za
nesprávne, v rozpore s platnou právnou úpravou.

33. Žalobca poukázal na to, že si nie je vedomý, že by došlo k akýmkoľvek pochybeniam v procesných
postupoch prvostupňového orgánu, ktorý pôvodné Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav riadne a
platne vydal. Žalobca vydané Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav riadne realizoval v dôvere v

zákonnosť a správnosť rozhodovania orgánov verejnej správy, pričom podotkol, že dňa 04.09.2020 bola
väčšina stavebných prác už ukončená. Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav bolo preto zo strany
žalobcu vykonané a skonzumované a z tejto skutočnosti boli práva nadobudnuté v dobrej viere. Orgán
verejnej správy, súd a orgán ochrany práva má a právny predchodca žalovaného v predmetnej veci
mal čo najviac chrániť dobromyseľne nadobudnuté práva fyzických a právnických osôb, a to bez ohľadu

na to, o akom mimoriadnom opravnom prostriedku sa jedná v konkrétnej veci zrušenia právoplatného
rozhodnutia.

34. Žalovaný podľa žalobcu v predmetnej veci nepostupoval spôsobom, ktorý mu ukladá zákon a
rovnako nevyužil iné právne možnosti (menej invazívny spôsob legislatívneho zákonného riešenia),

a to napr. uplatnenie ustanovenia § 85 Stavebného zákona s priložením pasportizácie realizovanej
stavby, čím by sa novým ďalším rozhodnutím mohlo predísť vzniku škody veľkého rozsahu a enormným
zásahom do vlastníckych práv všetkých zúčastnených osôb.

35. Zrušením Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav podľa žalobcu došlo k nezákonnému zásahu do

nadobudnutej právnej istoty a legitímneho očakávania všetkých účastníkov konania, s ktorým sa spájalo
v danom čase jeho samotné vydanie. Žalovaný a stavebný úrad absolútne nezohľadnili a opomenuli
aktuálny majetkovo-právny stav, ako aj dobromyseľne nadobudnuté práva tretích osôb v súvislosti s
potenciálnym zásahom do ich ústavnej ochrany. Právny stav bol po zápise do katastra nehnuteľností
do dnešného dňa zmenený v enormnom rozsahu (32 vkladov majetkových práva a zápisov vecných

bremien a i.) v súvislosti s potenciálnym zásahom do ich ústavnej ochrany (napr. v dôsledku následného
výmazu Zápisu sp. zn. Z 336/2020 z LV).

36. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na odborné právne stanovisko Právnickej fakulty Univerzity
Mateja Bela v Banskej Bystrici, z ktorého vyplýva, že napriek skutočnosti, že samotné oznámenie je

preskúmateľné orgánom prokuratúry, orgán ochrany práva, akým je napríklad príslušná prokuratúra,
nemá vecnú kompetenciu skúmať skutkové okolnosti a prebrať tak odbornú a vecnú kompetenciu
stavebných úradov, k čomu v tomto prípade v písomnom vyjadrení – proteste prokurátora jednoznačne
došlo. Iba formalistické resp. ničím nepreukázané dôvody uvedené v proteste prokuratúry a následne
zo strany stavebného úradu, ktorý tomuto vyhovel, nemôžu v predmetnej veci obstáť, pričom postup

prvostupňového orgánu, ako aj rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného je nevyhnutné v
danej veci odmietnuť. V prípade, že došlo k akýmkoľvek pochybeniam v procesných postupoch
prvostupňového orgánu, tieto nemôžu byť následne (po 4 rokoch od jeho vydania) na ujmu akéhokoľvek
účastníka konania, nielen žalobcu, ktorý realizoval oznámenie v dôvere v zákonnosť a správnosť
rozhodovania orgánov verejnej správy, ale aj nových vlastníkov a bankových inštitúcii opierajúcich sa

o dôveru v zákonnosť zápisov v katastri nehnuteľností. Ako vyplýva aj z právneho stanoviska, ak bolo
oznámenie vykonané a skonzumované a z tejto skutočnosti boli nadobudnuté nové práva nadobudnuté
v dobrej viere, orgán verejnej správy, súd a orgán ochrany práva má čo najviac chrániť dobromyseľne
nadobudnutéprávafyzickýchaprávnickýchosôb.Vdanejvecibolonevyhnutnépredovšetkýmzohľadniť
aktuálny majetkovo-právny stav, ako aj dobromyseľne nadobudnuté práva tretích osôb v súvislosti

s potenciálnym zásahom do ich ústavnej ochrany, k čomu nedošlo zo strany právneho predchodcu
žalovaného, rovnako tak zo strany stavebného úradu.37. Podľa žalobcu je potrebné poukázať na to, v akom štádiu boli už uskutočnené práce na bytovom
dome v zmysle platného Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav v čase vzniku údajnej pochybnosti
o jeho zákonnosti. Predmetné stavebné úpravy resp. práce, ktoré boli tiež predmetom oznámenia

stavebných úprav zo strany účastníka konania (tieto boli v celom rozsahu obsahom predloženej
projektovej dokumentácie ako prílohy tohto oznámenia) boli v zmysle platného Oznámenia k ohláseniu
stavebných úprav riadne a v súlade s platnou právnou úpravou zrealizované tzn. už vykonané.

38. Žalobca mal za to, že ako stavebník vykonal všetky práce v súlade s ustanovením § 139b ods. 16,

písm. a), b), c), d) a e) Stavebného zákona a ustanovením § 55 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona a
nie si je vedomý, že by stavebný úrad, či prokuratúra uviedla dôvodnú argumentáciu, čo bolo v rámci
prác zrealizované v súlade s projektovou dokumentáciu (súčasť schválenej ohlášky) a zároveň by tým
stavebný úrad pochybil resp. ktoré zo zrealizovaných prác nezákonne povolil. K argumentácii zásahu
do nosnej konštrukcie krovu bolo priložené vyjadrenie dozorujúceho statika a vyjadrenie realizátora
stavby, že časti krovu boli nefunkčné/odhnité a neplnili statickú funkciu vrátane 4 ks krokiev (z približne

110 ks krokiev krovu) v mieste osadenia vikierov, ostatné stavebné úpravy sú nesporne realizované
bez zásahu do statiky. Zrealizované práce v zmysle Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav podľa
žalobcu nezasahovali do nosných konštrukcií domu, nezasahovali do spoločných častí a zariadení
domu (stúpačky sietí, obvodové steny, chodby), nemenili podstatne vzhľad stavby, nezasahovali resp.
nemenili majetkovo-právne pomery v dome, ani podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu,

stavebné úpravy sa robili iba „vstavbou do existujúcich majetkovo-právnych stavebných jednotiek
(strešné priestory boli už pred vydaním oznámenia nebytovými priestormi s podielmi na spoločných
častiach a zariadeniach domu zapísanými na liste vlastníctva ako nebytové priestory, a teda neboli
povalovým spoločným priestorom), nemenilo sa ani užívanie resp. spôsob užívania priestorov t.j. bytové
priestory ostali bytovými a nebytové priestory zostali nebytovými.

39. Žalobca uviedol, že už počas realizácie mohla byť kedykoľvek vykonaná a bola vykonaná kontrolná
činnosť stavebného úradu, a to spôsobom, ktorý umožňoval riadne preskúmanie zákonnosti zvoleného
postupu a ochrany verejného záujmu. Keďže stavebný úrad nevzniesol vo veci nesprávnosti postupu
vydania stavebného povolenia resp. ohlásenia stavebných úprav v tomto čase žiadne námietky, žalobca

práce zrealizoval ešte pred podaním protestu prokurátora a nemal ako nadobudnúť odôvodnenú
pochybnosť o údajnej resp. potenciálnej nesprávnosti postupu v danej veci. Nakoľko v danej veci
stavebný úrad nekonštatoval potrebu zasiahnuť, resp. zastaviť či prerušiť stavebné práce vykonané
v tom čase v zmysle platného a zákonného Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, v danom
štádiu žalobca považoval za neakceptovateľné, neúčelné a v najmä rozpore s účelom samotného

zákona vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorým došlo k zrušeniu Oznámenia k ohláseniu stavebných
úprav ako celku, čím sa dobromyseľný účastník konania, ako aj tretie osoby dostávajú do kritickej
právnej situácie, ktorá je spôsobilá privodiť všetkým zúčastneným osobám ujmu nielen na právach,
právom chránených záujmoch, ale aj nezvratnú škodu na majetku. Zároveň je prítomné reálne riziko
sekundárneho vzniku škody veľkého rozsahu, spôsobenej činnosťou resp. pochybením stavebného

úradu, a to nielen vo vzťahu k žalobcovi ako pôvodnému stavebníkovi. Žalovaný a stavebný úrad boli
oprávnení zvoliť postup nápravy takým spôsobom, aby došlo k naplneniu účelu, ktorý sa postupom
prvostupňového orgánu sleduje, avšak súčasne tento nemôže byť vykonaný v rozpore s platnou právnou
úpravou, princípmi právneho štátu a Ústavou Slovenskej republiky. Povinnosťou všetkých orgánov
štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte,

ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje
zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, ktorá je zakotvená v § 3 ods. 5 Správneho poriadku.

40. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že v minulosti došlo k vydaniu dvoch takmer identických
Opatrení/ohlásenístavebnýchúprav,atovroku2013(zn.dokumentu2495/2013/výst.zodňa19.6.2013)

a v roku 2015 (zn. dokumentu 1209/2015/výst. zo dňa 17.2.2015), ktorými sa rovnakým spôsobom v tom
istomrozsahuprácavtomistombytovomdomerekonštruovali,rozdelilianáslednezápisomzmenilibyty
a nebytové priestory na prvom, druhom a čiastočne aj treťom poschodí a tieto boli zapísané do katastra
nehnuteľností rovnakým spôsobom. Stavebný úrad postupoval správne a použitím obdobného prístupu
k už v poradí tretiemu ohláseniu stavebných úprav a tieto rovnakým spôsobom povolil v roku 2019.

41. K údajnej zmene v spôsobe užívania stavby žalobca zopakoval, že zmena účelu užívania stavby
resp. spôsobu užívania nebola spôsobená zo strany žalobcu. Všetky priestory uvedené v katastri
nehnuteľností na určený účel ostali využité na ten istý účel, taktiež bez zmien vchodu do toho ktoréhopriestoru a bez zmien pôvodných hraníc priestoru resp. pôvodného ohraničenia priestoru obvodovými
priečkami bez zmien spoločných častí a zariadení domu, a to tak stavebných ako aj majetkovo-právnych.
Žalobca pritom poukázal na znenie predloženej analýzy právnej vedy, v zmysle ktorej: „Len rozdelenie

bytu na viacero bytových jednotiek nie je sama o sebe skutočnosť meniaca účel či spôsob užívania
priestorov budovy. Tou sú až kvantitatívne ukazovatele (počet bytov do 3 v rodinných domoch a nad
4 bytové jednotky v bytových budovách alebo funkčné využitie priestorov rozdelené na bytovú alebo
nebytovú funkciu) alebo explicitná zmena účelu z bytových jednotiek na napr. obchodné či výrobné
priestory (nebytové priestory).“ Uvedené skutočnosti boli obsahom doplnenia odvolania žalobcu, avšak

právny predchodca žalovaného na ne žiadnym spôsobom nereflektoval, s argumentáciou žalobcu sa
neoboznámil, resp. rozdielnosť názorov nezdôvodnil a v rámci svojho rozhodovania sa argumentáciou,
ani s predloženou dokumentáciou zo strany žalobcu, pri tak závažnej situácii, resp. hroziacej škody a
zásahu do enormného počtu práv účastníkov konania, vôbec nezaoberal.

42. Žalobca ďalej namietal, že postupom právneho predchodcu žalovaného došlo k porušeniu

základných pravidiel Správneho poriadku, resp. k podstatnému až flagrantnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo okrem iného za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Účastníci konania nemali žiadnu možnosť vyjadriť sa pred samotným
vydaním napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného k podaniu žalobcu zo dňa
14.09.2023 (doplnenie odvolania), o ktorom účastníci konania nemali žiadnu vedomosť, čím im s

poukazom na citované ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, bola odňatá možnosť konať
pred správnym orgánom. Navyše právny predchodca žalovaného obsah doplnenia odvolania zo dňa
14.09.2023 vrátane dôkazov a podkladov predložených žalobcom absolútne odignoroval, čím došlo z
jeho strany k arbitrárnosti postupu a porušeniu ustanovenia § 3 ods. 1, 2 a ods. 5 v spojení s § 33
Správneho poriadku.

43. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a dôkazov. Žalovaný v rámci odôvodenia svojho
rozhodnutia len opísal obsah predchádzajúcich podaní resp. vyjadrení prokurátorky a stavebného
úradu, preto túto časť rozhodnutia (str. 5 – str. 9) nie je možné z objektívnych dôvodov považovať

za odôvodnenie v súlade s § 47 Správneho poriadku, nakoľko tu absentuje celý obsah resp.
význam § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktorý právnemu predchodcovi žalovaného presne
špecifikuje zákonné podmienky na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Žalobca ďalej citoval odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného týkajúce sa posúdenia odvolacej námietky
nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pričom

argumentáciu právneho predchodcu žalovaného považoval na účely § 47 ods. 3 Správneho poriadku za
absolútnenedostatočnúazotrvalnatom,ževprvostupňovomrozhodnutíabsentujeriadneodôvodnenie,
pričom aj časť rozhodnutia označená ako odôvodnenie je vnútorne úplne nedostatočná, rozporná a
zmätočná a nedáva odpoveď na otázku, prečo bolo rozhodnuté práve zvoleným spôsobom a v čom by
vlastne mala spočívať nezákonnosť zrušeného oznámenia, ktorú stavebný úrad celkom jednoznačne

prezentuje. Napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného a prvostupňové rozhodnutie
žalobca považoval za nezákonné pre rozpor s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, a to pre
svoju arbitrárnosť spôsobenú nedostatočným a nezrozumiteľným formulovaním úvah, ktoré správne
orgány viedli k vydaniu ich rozhodnutí v neprospech žalobcu, a to aj v dôsledku neúplne zisteného
skutkovéhostavu.Uvedenáarbitrárnosťjeevidentnáajvrámcihodnotenianámietkyžalobcu,žesprávny

orgán nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie i k spôsobu ich zistenia, prípadne
navrhnúť jeho doplnenie všetkým účastníkom konania, ktorú právny predchodca žalovaného opätovne
považoval za neopodstatnenú. Poukázal viac menej len na písomnú formu konania, ktorá však sama
o sebe nezaručuje naplnenie zákonnej požiadavky a zásady konania formulovanej v § 32 v spojení s
§ 33 Správneho poriadku. Rovnako podľa žalobcu neobstojí ničím nepreukázané a nekonkretizované

konštatovanie právneho predchodcu žalovaného, že „počas celého konania mali účastníci konania, v
zmysle ustanovení správneho poriadku, možnosť navrhovať dôkazy, podávať svoje vyjadrenia, ako aj
nazerať do spisu“, pretože žalobca resp. jeho právny zástupca neobdržal za účelom vyjadrenia ani
písomné vyhotovenie spoločného vyjadrenia S. I. I. s M. S. I., ani vyjadrenie prokurátorky, ktoré sa
v napadnutom rozhodnutí uvádzajú ako podklady pre rozhodnutie. Žalovaný tieto podklady ani len

neidentifikuje,pričomztexturozhodnutianiejevôbeczrejmé,oakévyjadrenieprokurátorkyide.Nakoľko
protest prokurátora bol podaný 04.09.2020 a medzičasom došlo zo strany právneho predchodcu
žalovaného k vydaniu viacerých rozhodnutí, jeho odôvodnenie je aj v tejto časti rozhodnutia zmätočné
resp. nepreskúmateľné.44. Žalobca namietal, že právny predchodca žalovaného, ani prvostupňový orgán vo veci opätovne
nevykonali žiadne nové dokazovanie za účelom skutočného zistenia stavu veci, opätovne arbitrárne a

svojvoľne rozhodli, pričom obidva konajúce orgány úplne opomenuli skutočnosť, že v tejto právnej veci
už boli vydané rozhodnutia odvolacieho orgánu, v ktorých uviedol všetky nedostatky predchádzajúcich
rozhodnutí stavebného úradu, stotožnil sa s argumentami žalobcu a napádané rozhodnutia zrušil.
Žalobca je toho názoru, že v tomto prípade mal byť zohľadnený obsah predchádzajúcich rozhodnutí a
stavebný úrad ním bol viazaný, pričom k odstráneniu všetkých vytýkaných konkrétnych nedostatkov zo

stranystavebnéhoúradunedošlo,atútoskutočnosťprávnypredchodcažalovanéhorovnakonedôvodne
opomenul aj v samotnom rozhodnutí.

45. Žalobca tiež podotkol, že právny predchodca žalovaného neprihliadal na predloženú plnú moc zo
strany druhého právneho zástupcu, nakoľko tomuto napadnuté rozhodnutie ani len nedoručil. Podľa
žalobcu je evidentné a jednoznačne preukázané, že zistenie skutkového stavu bolo nielen nesprávne,

nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ale súčasne skutkový stav, ktorý vzal právny predchodca
žalovaného za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich
oporu.

46. Žalobca tiež namietal, že úlohou právneho predchodcu žalovaného bolo posúdiť dôvodnosť protestu

prokurátora, tzn. či tento postup z obsahového hľadiska bol vykonaný v súlade s právnou úpravou a
rozhodovacou praxou v obdobných prípadoch. V prípade, že by právny predchodca posúdil dôkladne
dôvodnosť protestu prokurátora bez obsahu resp. argumentácie, ktoré prokurátorovi neprináležia,
zaoberal by sa iba zákonnými vyjadreniami protestu prokurátora. Bez toho, aby správny orgán posúdil
obsah resp. postup prokurátora, by nebolo objektívne možné riadne rozhodnúť o tomto proteste.

Žalobca mal naďalej za to, že v predmetnej veci bolo nevyhnutné o proteste rozhodnúť na základe
riadne zisteného skutkového stavu, s poukazom na obsah, ktorý bol predmetom samotného protestu.
Žalobca bol toho názoru, že napriek oprávneniu podať protest v danej veci zo strany prokurátorky, tento
nemôže byť postavený na nepreukázaných skutočnostiach a domnienkach, prípadne na argumentácii
prokurátora, v ktorej vyhodnocujú technický stav stavby, v opačnom prípade je potrebné tomuto

nevyhovieť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na ust. § 21 ods. 2 zákona o prokuratúre.

47. Podľa žalobcu vyhovením protestu prokurátora zavládol nepomer medzi výsledkom žiadaným
prokurátorom resp. stavebným úradom a právami nielen žalobcu, ale veľkého počtu zúčastnených
– dotknutých tretích osôb a účastníkov konania. Tým, že prokurátor nie je resp. nebol účastníkom

pôvodného konania a ani osobou, ktorá by bola vo svojich právach priamo alebo podľa svojho tvrdenia
dotknutá, je striktne zákonom obmedzená možnosť podávania protestu z jeho strany tak, aby iba
výnimočne zasiahol do právnych vzťahov, ktoré sú (boli) dotknuté predmetom konania. V tejto súvislosti
je nutné, aby bol každý prípad prokurátorom posúdený so zreteľom na všetky okolnosti a vzhľadom
na zachovanie proporcionality výsledku zamýšľaného protestu a práv nadobudnutých v dobrej viere. V

tomto smere je osobitnou náležitosťou protestu povinnosť prokurátora dbať o to, aby práva nadobudnuté
v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

48. K odôvodneniu právneho predchodcu žalovaného, že práce so zásahom do statiky stavby,
spočívajúce v zmene účelu stavby ako aj realizácia vikierov, neboli povolené a jednoznačne ich

povolenie podlieha stavebnému povoleniu, nie ohláseniu, žalobca namietal, že 4 polovičné krokvy
(z približne 110 existujúcich krokiev krovu) boli odstránené iba z dôvodu, že boli odhnité a neplnili
funkciu, pričom keby svoju funkciu plnili tzn. boli by v dobrom stave a na mieste ponechané, aj bez
toho by realizácia vikierov bola uskutočnená, ich prítomnosť by nebola prekážkou, ostali by priznané
ako dekoračný prvok interiéru. Napriek tejto skutočnosti, však žalobca poskytol príslušným orgánom

statický posudok a písomné vyjadrenie realizátora stavby, že nedošlo k akémukoľvek zásahu do
statiky stavby. Túto zásadnú a relevantnú skutočnosť nezohľadnil resp. úplne opomenul ako právny
predchodca žalovaného, tak aj stavebný úrad. K tvrdeniu právneho predchodcu žalovaného, že práce
spočívali v zmene účelu stavby, žalobca namietal, že nežiadal zmenu účelu stavby vo svojej žiadosti na
stavebnom úrade, účel nezmenil t. j. bytové priestory ostali bytovými a nebytové priestory nebytovými,

bez zmien podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu (pri rozdelení bytu sa podiely jemu
prislúchajúce v presnom pôvodnom súčte rozdelili pre menšie jednotky). Tvrdenie o zmene účelu
užívania správne orgány neopreli o žiadnu argumentáciu, jedná sa iba o izolovaný, ničím nepodložený
názor, bez opory v akomkoľvek zákonnom ustanovení. K tvrdeniu právneho predchodcu žalovaného,že realizácia vikierov nebola povolená žalobca uviedol, že právny predchodca žalovaného nevzal
do úvahy, že vydaniu Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav predchádzala žiadosť o ohlásenie
stavebných úprav s priloženou projektovou dokumentáciu, tak ako to vyžaduje Stavebný zákon (§ 57

ods. 2) a doplnenie žiadosti o ohlásenie stavebných úprav o realizáciu vikierov s priloženou ďalšou
projektovou dokumentáciou (ktorá bola resp. je súčasťou spisu). Stavebný úrad až následne žiadosť
žalobcu resp. ohlásenie odsúhlasil písomne (Oznámenie č. 3036/2019/Výst. zo dňa 18.11.2019), pričom
v texte tohto dokumentu nijako nevylúčil ani realizáciu vikierov, ani nespochybnil obidve predložené
projektové dokumentácie, ani neurčil, že projektová dokumentácia nebola súčasťou ohlásenia – žiadosti

žalobcu. Zároveň pri výkone Štátneho stavebného dohľadu projektovú dokumentáciu, ktorá bola na
stavbe k nahliadnutiu prítomná nespochybnil a nakoniec nespochybňoval ani zrealizované práce, ktoré
sa v súlade s obsahom projektových dokumentácií vykonávali. Nevzniesol námietky, práce neprerušil
a nezačal žiadne priestupkové konanie v súvislosti so zrealizovanými prácami. Tvrdenie právneho
predchodcu žalovaného, že realizácia prác podlieha stavebnému povoleniu, nie ohláseniu, žalobca
považoval za tak závažné a podstatné, že je absolútne nevyhnutné, aby toto právny predchodca

žalovaného riadne preukázal a podložil svoju argumentáciu zákonnými ustanoveniami, čo sa nestalo. Zo
strany právneho predchodcu žalovaného ide len o strohé konštatovanie svojho subjektívneho názoru,
bez akéhokoľvek relevantného odôvodnenia, čím došlo k porušeniu ustanovení o správnom konaní
(nielen § 47 ods. 3 Správneho poriadku). Stavebný úrad je samostatným plnohodnotným úradom,
konajúcim vo veci denne a tento povolením ohlásenia stavebných úprav prejavil jasný opačný názor

a nevidel v povahe vtedy stavebníkom/žalobcom navrhovaných stavebných prác žiadny dôvod pre ich
povolenie stavebným povolením, a preto práce povolil ohlásením. Z tohto dôvodu žalobca považoval
záver právneho predchodcu žalovaného v tomto smere za neodôvodnený a tiež nepreskúmateľný.
Závery právneho predchodcu žalovaného žalobca považoval za ničím nepodložené vyfabulované
konštatovania, ktoré sa neopierajú o riadne preukázané skutočnosti. Podľa žalobcu boli všetky práce

vykonané v súlade s obsahom Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, nedošlo k zmene pôvodného
účelu priestorov, rovnako tak sa nezasiahlo do statiky objektu. Taktiež nešlo v žiadnom prípade o zmenu
účelu stavby ako celku. V prípade, že právny predchodca žalovaného dospel k inému záveru, resp. sa
stotožnil s názorom stavebného úradu, je nevyhnutné, aby svoje závery v obsahu Rozhodnutia aj riadne
zdôvodnil a preukázal, k čomu nedošlo. Právny predchodca žalovaného opomínal relevantné dôkazné

prostriedky žalobcu a ignoroval názor odborných nezávislých inštitúcii, nezohľadnil posudok odborníka
v oblasti statiky stavieb, ani prehlásenie obchodnej spoločnosti, ktorá stavbu realizovala, rovnako
úplne opomenul náležitosti žiadosti o ohlásenie, ako aj doplnenie žiadosti ohlásenia vrátane priloženej
doplnenej projektovej dokumentácie k realizácii vikierov a nijako nezdôvodnil tento svoj nezákonný
postup v napadnutom rozhodnutí. K zásahu do vonkajšieho vzhľadu žalobca zdôraznil, že v zmysle

zákona ohlásením stavebných prác sa povolí stavba v prípade, že sa „podstatne nemení vzhľad stavby“,
totoustanovenienieježiadnouprávnounormoušpecifikovanéresp.niejedefinované,čojeužpodstatná
zmena stavby. Projektová dokumentácia realizácie vikierov bola súčasťou žiadosti a doplnenia žiadosti,
pričom stavebný úrad svojim súhlasom vyhodnotil túto zmenu ako nepodstatnú. Podľa žalobcu všetky
uvedenéskutočnostimunemôžubyťnaťarchu,atoažpopiatich(5)rokochodvydaniatohtoOznámenia

kohláseniustavebnýchúprav,ktorébolorozhodnutímnedôvodnezrušenéakocelok.Stavebnémuúradu
bola riadne predložená sprievodná a technická dokumentácia vypracovaná S. M. Q., a to ešte pred
vydaním samotného oznámenia, pričom technická dokumentácia jednoznačne prezentovala stavebné
úpravy, ktoré majú byť vykonané, vrátane realizácie vikierov – a teda neskoršie tvrdenia stavebného
úradu vo vyjadrení zo dňa 18.08.2020 žalobca považoval v danom čase a za aktuálnych podmienok

a vlastníckych vzťahov za irelevantné. Bolo povinnosťou stavebného úradu riadne posúdiť podklady
smerujúcekvydaniuoznámenia.AktaknekonalanáslednestavebnýúradvydalOznámeniekohláseniu
stavebných úprav, ktoré bolo do 27.09.2023 platné a riadne skonzumované, nemôžu byť žalobcovi
a značnému počtu dotknutých osôb resp. nových vlastníkov (stavebníkov) nehnuteľností v bytovom
dome na ujmu právnym predchodcom žalovaného nepreukázané skutočnosti. Žalobca v dobrej viere

vykonal stavebnú činnosť v súlade s obsahom v tom čase platného oznámenia stavebného úradu.
Skutočnosť, že sa právny predchodca žalovaného opieral o minimum dôkazných prostriedkov (do
veľkej miery žiadnym spôsobom nekonkretizovaných), spôsobila nemožnosť žalobcu sa vyjadriť k
všetkým podkladom napadnutého rozhodnutia v rozpore s platnou právnou úpravou, čo zakladá jeho
nezákonnosť a nesprávnosť postupu, ktorý vydaniu tohto rozhodnutia predchádzal. Žalobca je preto

toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nielen arbitrárne, ale konanie resp. proces, ktorý tomuto
predchádzal bolo v hrubom rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj s právnou úpravou a súdnou praxou.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia rovnako nie je zrejmé, na základe čoho konkrétne mal právny
predchodca žalovaného za preukázanú nedôvodnosť zamietnutia odvolania žalobcu. Výrokovú časťnapadnutého rozhodnutia, v zmysle ktorej potvrdil prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.
Závery uvádzané zo strany právneho predchodcu žalovaného, neboli z jeho strany žiadnym spôsobom
resp. dostatočne preukázané.

49. Žalobca následne zhrnul, že stavebný úrad a právny predchodca žalovaného v odôvodňujúcej
časti svojho vydaného aktu nepristúpili k náležitému popisu získaných dôkazov a k ich následnému
rozboru, či hodnoteniu. Správne orgány okrem iného neuviedli ani konkrétnu správnu úvahu, ktorou bol
správny orgán pri hodnotení týchto dôkazov vedený, pričom na všetky uvedené odvolacie dôvody právny

predchodca žalovaného dostatočným resp. žiadnym spôsobom vo svojom rozhodnutí nereflektoval.
Žalobca mal za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi,
ktoré mali za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, s nedozernými následkami.

50. K námietkam, že vyhovenie protestu prokurátora je nezákonné, nakoľko nebolo preukázané, že
došlokpochybeniustavebníka,právnypredchodcažalovanéhouviedol,ženámietkajeneopodstatnená,

nakoľko celé rozhodnutie odvolacieho orgánu smeruje k jednoznačnému záveru, že vyhovenie protestu
prokurátora bolo zákonné, nakoľko protest prokurátora bol podaný z dôvodu zistenia nezákonného a
nesprávne vydaného Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, čím došlo zo strany stavebného úradu k
porušeniu § 57 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Obsahom odôvodnenia rozhodnutia sú len konštatovania
bez akejkoľvek právnej relevancie a riadneho zdôvodnenia a preukázania svojich tvrdení.

51. Prvostupňový orgán a právny predchodca žalovaného nepostupovali v súlade so zákonom, nakoľko
nedošlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu, ktoré malo za následok okrem iného nesprávne
právne posúdenie veci a vydanie nezákonného rozhodnutia, ktorému predchádzalo podstatné porušenie
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. V dôsledku tohto konania došlo k zásahu

do subjektívnych práv (nielen) žalobcu, a to vrátane jeho práv garantovaných platnou právnou
úpravou. Skutkový stav, ktorý vzal právny predchodca žalovaného za základ napadnutého rozhodnutia
rovnako nemá oporu v administratívnom spise prvostupňového konania, ktoré vydaniu rozhodnutia
predchádzalo.

52. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.08.2002,
sp. zn. 4SžP/31/2002, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že porušenie procesných postupov v
konaní, v ktorom bolo vydané právoplatné správne rozhodnutie, nemôže založiť legitímny dôvod na
zrušenie takéhoto rozhodnutia, pokiaľ nebude preukázané aj porušenie noriem hmotného práva za
súčasného predpokladu, že verejný záujem na zrušení rozhodnutia prevýši nad záujmom dobromyseľne

nadobudnutých práv účastníka konania. Žalobca mal za to, že rozhodnutie právneho predchodcu
žalovanéhonapĺňapožiadavkypremožnosťjehozrušeniavpredmetnomprípade,nakoľkojehovydaním
došlo k porušeniu hmotného práva resp. k jeho absolútnemu opomenutiu, nakoľko výrok rozhodnutia,
akoajvýrokprvostupňovéhorozhodnutiasaopieraovýlučneonepreukázanésubjektívnekonštatovania
a domnienky stavebného úradu a prokurátora. Žalobca tiež poukázal na ústavné výkladové pravidlá

vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky. Štátne orgány môžu konať len to, čo im adresne povoľuje
zákon. Subjekt konajúci v dôvere v platné právo nesmie byť postupom štátnych orgánov znevýhodnený
a ukrátený na svojich právach. Vyjadrenia tretích osôb nepredstavujú právne záväzný výklad zákona, ani
individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami. V rámci svojich vyjadrení a stanovísk nepreberajú
tretie zainteresované osoby kompetencie, rovnako tak povinnosti, ktoré prináležia výlučne právnemu

predchodcovi žalovaného. Jeho povinnosťou bolo tieto riadne vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, k čomu nedošlo, nakoľko právny
predchodca žalovaného v značnej časti svojho rozhodnutia len odkazuje na stanoviská stavebného
úradu resp. uvádza, že sa s týmito stotožňuje, čo nemožno považovať za riadne odôvodnenie
rozhodnutia nadriadeného orgánu.

53. Na záver žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie zasahuje do
dobromyseľne nadobudnutých práv enormnému počtu tretích osôb s možnosťou vzniku škody veľkého
rozsahu (potenciálny výmaz zápisu vlastníckeho práva 14 bytov a nebytových priestorov, odhadovaná
škoda nad 1 mil. eur).

Vyjadrenie právneho predchodcu žalovaného k správnej žalobe54. Vo vyjadrení k správnej žalobe právny predchodca žalovaného uviedol, že s podanou správnou
žalobou nesúhlasí a navrhol správnu žalobu zamietnuť, nakoľko v danej veci bol jeho postup v
súlade so zákonom a žalobca dôvodnosť ním podanej žaloby nepreukázal. Zo spisového materiálu

predchádzajúceho správneho konania vyplýva, že žaloba nie je dôvodná.

55. K žalobnému dôvodu týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia veci poukázal na zásady
správneho konania s tým, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so Správnym poriadkom, a
to ako aj vo výroku rozhodnutia, tak aj v jeho odôvodnení. Z jeho rozhodnutia je zrejmé, o čom bolo

konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie dôvody adekvátne reagoval. V jeho
rozhodnutí je podrobne uvedený celý priebeh konania stavebného úradu, ako aj citované námietky
účastníkov, vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad, ako aj právny predchodca žalovaného vyhodnotil
a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Vo svojom rozhodnutí jasne uviedol, kto podal
odvolaniespolusoznámenímjehozneniaavzávererozhodnutiasakukaždémuboduodvolaniavyjadril,
teda uviedol jasné dôvody vydania rozhodnutia. K doplneniu odvolania zo dňa 14.09.2023 uviedol, že

spočívalo v predložení fotokópií Oznámenia Okresného úradu Banská Štiavnica, katastrálny odbor zo
dňa 08.03.2023 vo veci nevyhovenia protestu prokurátora a odstúpenia spisového materiálu Okresnému
úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov, Právne stanovisko, JUDr. Martin Píry, PhD..
Uvedené fotokópie považoval len za informácie, ktoré neboli predmetom uvedeného odvolania. Mal za
to, že v odôvodnení rozhodnutia sa s každou podanou námietkou podrobne zaoberal a vysporiadal.

56. K žalobným dôvodom, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za
tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, právny predchodca žalovaného poukázal
na podstatné náležitosti rozhodnutia a uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia sa musí správny orgán
vysporiadať so skutkovými okolnosťami a právnym posúdením veci. Medzi týmito okruhmi musí byť

vzájomná previazanosť, pričom právne posúdenie musí vždy obsahovať konkrétny odkaz na príslušný
právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje
svoje právne posúdenie. V odôvodnení rozhodnutia správne orgány uvádzajú všetky skutočnosti, ktoré
brali do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a analyzujú svoje úvahy, ktorými sa zaoberali pri hodnotení
vykonaných dôkazov. Odôvodnenie tak slúži na to, aby adresátov presvedčilo, že výrok rozhodnutia

vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Právny predchodca žalovaného mal za to, že
rozhodnutie stavebného úradu, ako aj jeho rozhodnutie sú v súlade so Správnym poriadkom ako aj so
Stavebným zákonom.

57. Zároveň vyjadril nesúhlas so žalobným dôvodom, podľa ktorého správne orgány v predmetnom

konaní nepostupovali náležite v intenciách právnych noriem, vo veci nezistili skutočný stav, a preto
rozhodnutie, predmetom ktorého bolo potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o vyhovení protestu
prokurátora, je nesprávne, v rozpore s platnou úpravou. Právny predchodca žalovaného poukázal na
priebeh administratívneho konania, ako aj na obsah Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav a svoje
vyjadrenie zo dňa 18.08.2020, z ktorých vyplýva, že predmetné práce so zásahom do statiky stavby

ohľadne zmeny účelu stavby neboli povolené, nakoľko to bolo uvedené v textovej časti samotného
ohlásenia, keďže predložená výkresová časť nebola dostatočne prehľadná. Stavebný úrad akceptoval
výmenu nenávratne poškodených častí, napr. trámov krovu, kde bola nutná ich výmena z dôvodu
ohrozenia stavby.

58. Právny predchodca žalovaného zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí,
podľa ktorej stavebný úrad na základe ohlásenia žalobcu (stavebníka) nevedel dostatočne posúdiť
rozsah stavebných úprav ako aj to, že v Oznámení k ohláseniu stavebných úprav pomerne vágne
vymedzil rozsah stavebných úprav. Z čoho vyplýva, že stavebný úrad nezistil riadne skutkový stav - aké
stavebné úpravy sa budú realizovať a až následne posúdiť, či ohlasované stavebné úpravy nemali byť

predmetom stavebného konania, resp. predmetom konania v zmysle § 85 ods. 2 stavebného zákona.
Vzhľadom k tomu, že je povinnosťou stavebného úradu zistiť skutkový stav tak, aby vedel, či navrhovaná
činnosť v rámci ohlásenia si nevyžaduje stavebné povolenie, toto posúdenie nemôže byť predsa na
stavebníkovi. Na základe uvedených porušení stavebného zákona s poukazom na zistený skutkový
stav veci, stavebný úrad dospel k záveru, že predmetné Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav

je potrebné zrušiť, preto sa plne stotožnil s predmetným protestom prokurátora ako aj s tým, že vec
nesprávne právne posúdil, pričom aj nedostatočne zistil skutočný stav veci. Z uvedených dôvodov
správne orgány postupovali v intenciách právnych noriem, a preto rozhodnutie stavebného úradu ako
aj žalovaného je správne a v súlade so zákonom.59. Ďalej vyjadril svoj nesúhlas s námietkou nezohľadnenia a opomenutia aktuálneho majetkovo-
právneho stavu, ako aj dobromyseľne nadobudnutých práv tretích osôb v súvislosti s potenciálnym

zásahom do ich ústavnej ochrany, nakoľko dobromyseľnosť práv žalobcu nadobudnutých
preskúmavaným rozhodnutím nepovažuje za preukázanú, nakoľko prokurátorka v konaní podľa §
21 ods. 1 zákona o prokuratúre vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, nie nad žalobcom (stavebníkom), z čoho
vyplýva,ženeposudzovalačinnosťžalobcu(stavebníka),alepreskúmavala,čistavebnýúradpostupoval

v súlade so zásadami Správneho poriadku, ako aj či boli splnené podmienky na ohlásenie stavby v
zmysle § 57 Stavebného zákona alebo či na ohlasované stavebné úpravy nebolo potrebné stavebné
povolenie.

60. Pokiaľ ide o predložené právne stanovisko uviedol, že ho neakceptoval z dôvodu, že stavebný
úrad po podanom proteste a preskúmaní protestom napadnutého opatrenia zistil, že podaný protest

prokurátora bol podaný z dôvodu zistenia nezákonného a nesprávneho vydaného Oznámenia k
ohláseniu stavebných úprav, čím došlo k porušeniu § 57 ods. 1, 2 Stavebného zákona. Samotný protest
prokurátora uvádza, že došlo k pochybeniu zo strany príslušného stavebného úradu, ktorý ohlásenie
stavebných úprav na objekte doplnil o realizáciu vikierov, tá však podliehala stavebnému povoleniu, nie
ohláseniu, o čom mal stavebný úrad žalobcu (stavebníka) poučiť, aby svoju žiadosť doplnil o potrebné

doklady. Na základe uvedených zákonných pochybení stavebný úrad uvedenému protestu prokurátora
vyhovel a zrušil Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav. Na základe uvedených ustanovení správne
orgány v predmetnom konaní postupovali v zmysle platných právnych noriem, ktoré sú vybudované
na určitých právnych postulátoch, ktoré sú označované ako procesné zásady. Uvedenými procesnými
zásadami sa spravuje celé správne konanie vo všetkých jeho štádiách.

61. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu o rozsahu stavebných prác, ktoré môžu byť vykonané na
základe oznámenia o zámere realizovať udržiavacie práce, a to bez akéhokoľvek povolenia stavebného
úradu. Podľa právneho predchodcu žalovaného stavebné úpravy, pri ktorých sa síce zachová vonkajšie
pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (podstata pojmu stavebných úprav) a ktoré sú však zároveň

aj stavebnými úpravami, ktorými sa podstatne mení vzhľad stavby, zasahuje sa do nosných konštrukcií
stavby, mení sa spôsob užívania stavby alebo sa ohrozujú záujmy spoločnosti – nemožno tu
aplikovať § 55 ods. 2 Stavebného zákona (nie sú splnené kumulatívne zákonné predpoklady), podľa
ktorého postačuje ohlásenie stavebnému úradu, ale vyžadujú stavebné povolenie. Častým prípadom
stavebných úprav vyžadujúcich si stavebné povolenie je napr. prestavba podkrovných priestorov za

účelom ich zobytnenia. Zobytniť podkrovie a užívať ho ako obytný priestor nie je možné na základe
ohlásenia. Týmito stavebnými úpravami sa prinajmenšom mení pôvodný spôsob užívania stavby, resp.
jej časti a bez následnej kolaudácie nie je možné vstavbu podkrovia užívať ako obytnú plochu. Čo
sa týka možného ohrozenia verejného záujmu, túto otázku stavebníci len ťažko dokážu sami posúdiť.
Získaním stavebného povolenia, v ktorom budú zo zákona zohľadnené aj podmienky jednotlivých

dotknutých orgánov na ochranu verejných záujmov, sa tak môžu chrániť pred rizikom, že v prípade
spôsobeniaškodyvosféreverejnýchspoločenskýchzáujmovvočinimbudeuplatnenýnároknanáhradu
vzniknutej škody alebo uložená pokuta. Ustanovenie § 57 ods. 1 Stavebného zákona dáva stavebnému
úradu právomoc či možnosť určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie
práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, to znamená, že ho bude od stavebníka

vyžadovať. Stavebný zákon teda ponecháva v právomoci stavebného úradu a teda je na jeho uvážení, či
ohlásená stavba, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce vyžadujú stavebné povolenie alebo postačí
ich ohlásenie. Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad nezistil riadne skutkový stav veci a nedostatočne
posúdil predmetný rozsah stavebných úprav prokurátorka vydala protest prokurátora proti písomnému
oznámeniu.

62. Pokiaľ ide o žalobnú námietku, že bol oprávnený zvoliť postup nápravy takým spôsobom (podľa
§ 85 Stavebného zákona), aby došlo k naplneniu účelu, ktorý sa postupom prvostupňového orgánu
sleduje, s uvedeným tvrdením právny predchodca žalovaného nesúhlasil a uviedol, že ustanovenie §
85 Stavebného zákona pojednáva o zmene v užívaní stavby, podľa ktorého je ustanovená základná

požiadavka, že dokončenú stavbu možno užívať iba na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí príp. v
stavebnom povolení, ak sa kolaudačné rozhodnutie nevyžaduje. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré
spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v
podstatnom rozšírení výroby alebo činnosti vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívanístavby. Vzhľadom k tomu, že na predmetné stavebné úpravy nebolo vydané ani stavebné povolenie ani
kolaudačné rozhodnutie, nie je možné postupovať v zmysle ustanovenia § 85 Stavebného zákona.

63. K žalobným dôvodom týkajúcim sa náležitostí rozhodnutia s odvolávaním sa na Správny poriadok,
právny predchodca žalovaného uviedol, že správne orgány vydali rozhodnutia, ktoré sú v súlade s
ustanovením § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol,
ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov,

ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, a ako
sa vysporiadal s odvolaním účastníka konania. Z uvedených dôvodov správne orgány postupovali
v intenciách právnych noriem, a preto rozhodnutie stavebného úradu ako aj právneho predchodcu
žalovaného je v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku.

64. K žalobným dôvodom týkajúcim sa nesúhlasu s tvrdením, že realizáciou predmetných prác so

zásahom do statiky stavby, spočívajú v zmene účelu stavby ako aj realizácia vikierov, neboli povolené
a ich povoľovanie podlieha stavebnému povoleniu, právny predchodca žalovaného poukázal na to, že
zo sprievodnej a technickej správy, ktorú vypracoval S. M. Q. vyplýva, že navrhovanými stavebnými
úpravami sa menia niektoré časti bytového domu a to, že z nebytových priestorov vznikajú bytové
priestory, čo potvrdil aj súčasný stav po realizácii stavebných úprav, ktoré jednoznačne podliehajú

povoľovaniu v zmysle ustanovenia § 85 Stavebného zákona, podľa ktorého stavbu možno užívať len
na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania
stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene
spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo
životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o

zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. Podľa § 85 ods. 2 Stavebného
zákona zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri
stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá
je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení
vzhľad stavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v

spojenom konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
v prípade ak navrhovanými stavebnými úpravami sa menia niektoré časti bytového domu a to, že z
nebytových priestorov vznikajú bytové priestory je potrebné tieto zmeny povoliť postupom ustanovenia
§ 85 Stavebného zákona.

65. Právny predchodca žalovaného nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že výstavba vikierov nezasahuje
do statiky stavby a uviedol, že zo štátneho stavebného dohľadu vykonaného v dňoch 29.06.2020 a
16.07.2020 bolo počas miestnej obhliadky zistené, že v rámci celého objektu prebiehali rekonštrukčné
práce na základe Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, kde je uvedené „Stavebné úpravy na
objekte, ktoré sa budú vykonávať tak, aby sa nemenil pôvodný účel predmetných priestorov v objekte

a súčasne by sa nemalo zasahovať predmetnými úpravami do statiky objektu“. Zo zápisnice z miestnej
obhliadky je spísaná zápisnica, v ktorej na str. č. 2 je uvedené: „z miestnej obhliadky vykonanej dňa
29.06.2020 vyplýva, že stavebník vykonal na objekte statické zásahy do objektu a to vyrezaním nových
vikierov do krovu na 5. NP vyrezaním otvoru veľkého átriového 6 dielneho okna a súčasne je zrejmý
ďalší zásah do statiky výmenou pôvodných zlých nosnej časti krovu. Je možný ďalší zásah do statiky

osadením vikiera.“ Z uvedeného miestneho šetrenia ako aj z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že
zásah do statiky objektu bol vykonaný, ako aj vykonané rekonštrukčné práce neboli vykonané v súlade
s Oznámením k ohláseniu stavebných úprav.

Doplnenie správnej žaloby

66. Žalobca podaním zo dňa 31.01.2024 doručil správnemu súdu doplnenie žaloby o judikatúru
Najvyššieho správneho súdu SR, a to konkrétne o Uznesenie sp. zn. 2Svk/6/2021 zo dňa 28.03.2022
s tým, že podľa žalobcu v predmetnej veci je nevyhnutné prihliadať na obsah predloženého súdneho
rozhodnutia, a to s poukazom na samotný predmet konania, nakoľko toto súdne rozhodnutie

jednoznačne podporuje resp. potvrdzuje argumentáciu a skutočnosti uvádzané žalobcom v uvedenej
veci.

Vyjadrenie prokurátora k správnej žalobe67. Do konania vstúpila Okresná prokuratúra Žiar nad Hronom podaním zo dňa 27.12.2023, ktorá
sa vyjadrila aj k správnej žalobe vyjadrením doručeným správnemu súdu dňa 12.02.2024, v ktorom

prokurátorka Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom navrhla správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Nestotožnila s názorom žalobcu, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci a že skutkový stav, ktorý vzal právny predchodca žalovaného za základ napadnutého rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
právny predchodca žalovaného uviedol, ktoré listinné dôkazy a skutočnosti z administratívneho spisu

považoval za rozhodujúce pre posúdenie veci, ako sa s nimi vysporiadal a k akým skutkovým a
právnym záverom na ich základe dospel. Je pritom zrejmé, že rozsah zadovážených listinných dôkazov,
tvoriacich obsah administratívneho spisu, právny predchodca žalovaného považoval za dostačujúci pre
rozhodnutie vo veci. Taktiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že ani samotný žalobca nevyužil svoje
oprávnenie navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov v priebehu odvolacieho konania.

68. K námietke nesprávneho právneho posúdenia uviedla, že právny predchodca žalovaného posúdil
vec, ktorá bola predmetom rozhodnutia prvostupňového orgánu, v zmysle ustanovení Stavebného
zákona, pričom na procesný postup aplikoval ustanovenia Správneho poriadku. Je nepochybné,
že vec, ktorá je predmetom podaného protestu prokurátora, rozhodnutia prvostupňového orgánu
aj odvolacieho orgánu patrí do predmetu pôsobnosti Stavebného zákona a na jej hmotnoprávne

posúdenie nie je možné aplikovať ustanovenia iného právneho predpisu. Podľa ustanovenia § 140
Stavebného zákona „ak nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní“. Taktiež podľa ustanovenia § 24 ods. 13 zákona o prokuratúre „na
konanie o proteste prokurátora proti rozhodnutiu alebo opatreniu a na konanie o odvolaní a rozklade
sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak“. Je teda

nepochybné, že právny predchodca žalovaného aj z procesnoprávnej stránky použil ustanovenia
správneho právneho predpisu. V napadnutom rozhodnutí citoval jednotlivé ustanovenia Stavebného
zákona a Správneho poriadku, ktoré v danej veci aplikoval. Zároveň z obsahu odôvodnenia vyplýva aj
to ako tieto ustanovenia interpretoval vo vzťahu k jednotlivým skutočnostiam a listinným podkladom.
Okrem iného sa v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadal s jednotlivými námietkami žalobcu,

ktoré uviedol v podanom odvolaní, pričom každú z podaných námietok vyhodnotil jednotlivo. Na základe
uvedených skutočností mala za to, že napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného nie je
možné označiť za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.

69. Vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu prokurátorka zotrvala na dôvodoch, pre ktoré bol podaný

protest prokurátora a písomnosti, ktoré boli súčasťou administratívneho spisu nasvedčovali tomu, že
stavebné úpravy mali byť predmetom stavebného konania (vo veci vydania stavebného povolenia),
nie ohlásenia. Poukázala na to, že režim ohlásenia stavby sa aplikuje len na stavbu, stavebnú úpravu
alebo udržiavacie práce podľa kritérií určených v § 55 ods. 2 Stavebného zákona a stavebný úrad
musí teda obligatórne skúmať, či ide o stavbu, stavebné alebo udržiavacie práce podľa § 55 ods. 2

Stavebného zákona, či ich realizáciou nedôjde k zásahom do vlastníckych alebo iných práv a právom
chránených záujmov iných osôb, či nebudú ohrozené verejné záujmy, či nebudú porušené všeobecne
záväzné právne predpisy. Prihliada pritom najmä na umiestnenie, stavebno-technické vyhotovenie,
účel užívania stavby a jej vplyv na životné prostredie. V prípade, že stavebné práce/úpravy menia
vzhľad stavby, zasahujú do nosných konštrukcií stavby, menia spôsob užívania stavby alebo ohrozujú

záujmy spoločnosti, musia byť predmetom stavebného konania podľa § 58 a nasl. Stavebného zákona.
Ohlásenie stavby sa realizuje na základe oznámenia, kde stavebný úrad vyjadruje, že nemá námietky
so zamýšľanou stavbou/stavebnými alebo udržiavacími prácami. Pri ohlásení stavby, stavebných prác
stavebný úrad neukladá bližšie podmienky realizácie, nakoľko tieto zjednodušene povedané, nie
sú ,,podstatnými, resp. zásadnými zmenami“. Písomnosti, ktoré boli súčasťou predloženého spisu

naznačovali, že ide ,,podstatné zmeny/zásahy“ do stavby - napr. vikiere. Nedostatočnému zisteniu
skutkového stavu orgánom verejnej správy nasvedčuje nielen administratívny spis, ale aj vyjadrenie
stavebného úradu zo dňa 18.08.2020, v ktorom sa stavebný úrad odvolával na to, že nepovolil zásahy
do statiky a teda de facto, ani vikiere, nakoľko stavebný úrad mal za to, že sa budú realizovať len strešné
okná.

70. Zároveň poznamenala, že prokurátor pri posúdení veci vychádza zo spisového materiálu
predloženého orgánom verejnej správy, resp. z vyjadrenia dotknutého orgánu podaného podľa § 37 ods.
1zákonaoprokuratúre,ktorénasvedčovalitomu,žeostavebnýchúpraváchmalobyťrozhodnutévrámcistavebného konania. Prokurátor podľa § 20 ods. 1 zákona o prokuratúre vykonáva dozor nad orgánmi
verejnej správy. Rovnako tak protest prokurátora s poukazom na § 22 ods. 1 zákona o prokuratúre
nesmeruje voči stavebníkovi, ale voči stavebnému úradu ako orgánu verejnej správy. Inými slovami

prokurátor nevykonáva dozor nad stavebníkom, ale nad stavebným úradom, napríklad, či dostatočne
zistil skutkový stav na vydanie rozhodnutia resp. opatrenia, či v konaní postupoval v súlade so zákonom
a pod. Tvrdenie žalobcu, že v danej veci bol niekoľkokrát vykonaný štátny stavebný dozor bez toho,
aby stavebný úrad vo veci vzniesol námietky voči nesprávnosti postupu ohlásenia stavebných úprav ani
nekonštatoval potrebu zasiahnuť resp. zastaviť či prerušiť stavebné práce vykonané v zmysle vydaného

oznámenia,sajavíakoúčelovéažzavádzajúcesprihliadnutímnato,žeokreminéhobolštátnystavebný
dozor vykonaný aj dňa 30.07.2020, t.j. ešte pred podaním protestu prokurátora, ktorého sa zúčastnil
zástupca stavebného úradu, krajského pamiatkového úradu, žalobca ako aj právny zástupca žalobcu. V
závere záznamu zn. 1353/2020/Výst. (pozn. nesprávne uvedený dátum 16.07.2020) je konštatované, že
„je zrejmé, že pri stavebných prácach došlo k statickému zásahu a to vyrezaním krokiev do krovu stavby
a súčasne sa krov zaťažuje novou výstavbou 6. nadzemného podlažia s ďalší zaťažením krovu a je

možné ohrozenie života a zdravia ľudí, ako aj vlastníkov cudzích nehnuteľností a preto stavebník bude
musieť preukázať, že dané zásahy do krovu nenarúšajú statiku nehnuteľnosti a neohrozujú život ľudí,
životné prostredie a národnú kultúrnu pamiatku“. Z uvedených dôvodov stavebný úrad vyzval stavebníka
na zastavenie stavebných prác, ktoré sú vykonávané nad rámec ohlásenia stavby (statické zásahy do
krovu objektu vytvorením nových vikierov a vybudovanie 6 dielneho okna v krove, ako aj práce na zmenu

účelu priestorov, ako aj zásah vo dvorovej časti). Súčasne stavebný úrad zakázal vykonávať všetky
zásahy do statiky objektu budovaním nových otvorov do obvodového múru, krovu a nosných stien ako
aj nosných stropov objektu nad rámec povolených stavebných prác. Následne Krajský pamiatkový úrad
vydal dňa 06.08.2020 rozhodnutie č. KPUBB-2020/15808- /62217/GON, ktorým rozhodol o okamžitom
zastavení prác na obnove objektu „bytový dom“- úprava krovu a podkrovia z dôvodu, že táto sa realizuje

v rozpore so záväzným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu č. KPUBB-2019/16104-10/49316
(pozn. predložené k ohláseniu stavebných úprav). Tvrdenie žalobcu o dobromyseľne nadobudnutých
právach sa javí ako výsostne účelové a zavádzajúce. Uvedené preukazuje aj už spomínané stanovisko
Krajského pamiatkového úradu, ktoré žalobca predložil k ohláseniu stavebných úprav a z ktorého
jednoznačne vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad nesúhlasil s realizáciou vikierov s výplňou na spôsob

francúzskeho okna a po upravení a doplnení projektovej dokumentácie konštatoval, že „presvetlenie
podkrovia je navrhované strešnými oknami“.

71. Na záver vyjadrenia uviedla, že žalobca v správnej žalobe neustále opakuje tie isté námietky a
dôvody ako aj v odvolaniach voči skôr vydaným rozhodnutiam. Tieto dôvody vymedzuje len veľmi

všeobecne bez poukázania a konkretizácie toho, v čom spočívajú ním namietané pochybenia v postupe
právneho predchodcu žalovaného ako aj uvádzané nedostatky v napadnutom rozhodnutí.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu právneho predchodcu žalovaného (replika)

72. Žalobca namietal, že právny predchodca žalovaného vo vyjadrení ani okrajovo neuvádza, akými
úvahami sa riadil v rámci právneho posúdenia veci, neodkazuje v tejto časti vyjadrenia na žiadnu právnu
normu, ktorá by v danom čase bola relevantná resp. aplikovateľná na predmetnú vec a zistený (podľa
žalobcu nedostatočne) skutkový stav zo strany právneho predchodcu žalovaného. Z jeho strany nedošlo
k naplneniu § 32 Správneho poriadku, dôsledkom čoho je následné nesprávne právne posúdenie veci.

Skutočnosť,žeúplneodignorovalargumentáciužalobcuvrámcidoplneniaodvolaniazodňa14.09.2023,
vrátane doložených dôkazných prostriedkov, nie je v predmetnej veci sporná, nakoľko túto potvrdil vo
svojom vyjadrení. Predmetom doplnenia odvolania zo dňa 14.09.2023 nebolo len predloženie fotokópií,
ktoré považoval za informácie, ktoré údajne neboli predmetom uvedeného odvolania, nakoľko podanie
doručené k jeho rukám zo strany nového právneho zástupcu malo rozsah osem strán, kde žalobca

rozsiahlo poukazoval na ďalšie relevantné a rozhodujúce skutočnosti, ktoré s vecou priamo súviseli,
pričom súčasne doložil k týmto nové dôkazné prostriedky. Týmto podaním sa právny predchodca
žalovaného vôbec nezaoberal. Navyše žalobca poukázal na skutočnosť, že doložené podanie vykazuje
relevantné prvky zhodné so závermi súdneho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR. Nie je
pravdivé ani tvrdenie, že sa s každou podanou námietkou podrobne zaoberal a vysporiadal, nakoľko vo

svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nereflektoval na doplňujúcu argumentáciu žalobcu, podľa ktorej
bolo Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav vykonané a skonzumované.73. Žalobca sa nestotožnil s argumentáciou, že napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné, nakoľko
žalobca mal za to, že právny predchodca žalovaného svoj nesúhlas s námietkou žalobcu nijako
neodôvodnil,resp.jehoodôvodneniežalobcapovažovalzanedostatočné,nakoľkoneobsahovaložiadne

konkrétne a relevantné skutočnosti vzťahujúce sa na predmet konania, ku ktorým by bolo možné podať
akékoľvek doplňujúce vyjadrenie zo strany žalobcu.

74. Žalobca považoval stanovisko právneho predchodcu žalovaného k žalobným námietkam za
dostatočne neodôvodnené a mal za to, že tvrdenie žalovaného o presne a úplne zistenom skutočnom

stave veci nie je pravdivé, v dôsledku čoho došlo k porušeniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko
sa právny predchodca žalovaného nevyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je dôvodné predpokladať, že doplnenie odvolania zo dňa
08.09.2023 nebolo k rukám všetkých účastníkov konania ani len doručované na vedomie.

75. Žalobca uviedol, že právny predchodca žalovaného vo vyjadrení formuloval opakovane ničím

nepodložené a nekorešpondujúce úvahy, kedy na jednej strane tvrdil, že stavebný úrad v zmysle
Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav nepovolil vikiere, ale na strane druhej úplne protichodne
uviedol, že vlastne nevedel dostatočne posúdiť rozsah stavebných úprav. Žiadosť o ohlásenie
stavebných úprav bola doplnená o realizáciu vikierov s priloženou ďalšou projektovou dokumentáciou.
Stavebný úrad až následne žiadosť žalobcu resp. ohlásenie odsúhlasil písomne (vydal oznámenie),

pričom v texte tohto dokumentu nijako nevylúčil realizáciu vikierov, ani nespochybnil obidve predložené
projektové dokumentácie, ani neurčil, že projektová dokumentácia nebola súčasťou ohlásenia – žiadosti
žalobcu. Z týchto dôvodov argumentácia, že výkresová časť nebola údajne dostatočne prehľadná na
účely predmetnej veci neobstojí, táto nie je žiadnym spôsobom preukázaná. Naopak do spisu žalobca
v sprievode právneho zástupcu nahliadol, v spise sa nachádzala žiadosť o ohlásenie stavebných

úprav spolu v spodnej časti uvedenými prílohami vrátane projektovej dokumentácie, ďalej dokument -
doplnenie žiadosti k povoleniu vikierov, taktiež v spodnej časti žiadosti je uvedená ako príloha doplnenia
projektová dokumentácia (č. 2 s vikiermi) a taktiež sa v spise nachádzajú mimo iných dokladov aj obe
predmetné projektové dokumentácie, a taktiež súhlas stavebného úradu s ohlásením bez vylúčenia
vikierov, či vyčlenenia projektovej dokumentácie, a teda z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva,

ženedošlokvylúčeniurealizácievikierov,zároveňneboliakokoľvekspochybnenépredloženéprojektové
dokumentácie, a to ani pred vydaním Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, ako sa snažil účelovo
navodiť žalovaný. Navyše žalobca uviedol, že zákon výslovne vyžaduje k povoleniu ohlásenia doložiť
zo strany stavebníka minimálne nákres, čo žalobca ako stavebník urobil nad rámec povinností v podobe
odborne vyhotovenej projektovej dokumentácie a stavebný úrad túto dokumentáciu prijal, skontroloval

a nežiadal nijaké jej zmeny či doplnenie, pričom následne vydal súhlas k realizácii prác.

76. Žalobca k odkazu na znenie Zápisnice z miestnej obhliadky zo dňa 29.6.2020 (po vydaní
platného a zákonného Oznámenia) uviedol, že akékoľvek práce zo strany žalobcu vykonané po
vydaní Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav nemajú akýkoľvek vplyv na samotnú zákonnosť a

platnosť tohto Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav. Je úlohou stavebného úradu, aby dohliadal na
výkon prác v zmysle vydaných platných rozhodnutí v stavebnom konaní. Názor právneho predchodcu
žalovaného, že v prípade pochybenia resp. údajného nedodržania obsahu Oznámenia k ohláseniu
stavebných úprav, čo žalobca odmietol, má mať za následok jeho úplne zrušenie, považoval žalobca za
neakceptovateľný. Je absurdný záver, aby v prípade akéhokoľvek zisteného potenciálneho pochybenia

zo strany stavebníka /napr. práce vykonané v rozpore s obsahom stavebného povolenia/oznámenia/,
malo toto pochybenie za následok samotné zrušenie stavebného povolenia/oznámenia, ako celku
(ako v predmetnej veci). Stavebný úrad má v zmysle zákonnej úpravy definované spôsoby riešenia
situácií, ktoré je možné aplikovať v prípade pochybenia stavebníka (napr. § 88 a nasl. Stavebného
zákona), pričom právna úprava neumožňuje zrušiť zákonné rozhodnutie stavebného úradu, ktoré týmto

prácam/prípadným pochybeniam predchádzalo. Je rovnako vylúčené, aby došlo k zrušeniu stavebného
povolenia/oznámenia,ktoréužbolovcelomrozsahuskonzumované.Kpredmetnejstavbeprvostupňový
orgán neviedol resp. nevedie žiadne osobitné konanie, ktoré by potenciálne mohlo preukázať akékoľvek
porušenie zákonnej úpravy zo strany žalobcu v dôsledku alebo v súvislosti s Oznámením k ohláseniu
stavebných úprav (tretia časť Stavebného zákona - § 105 a nasl.).

77. Z vyjadrenia právneho predchodcu žalovaného podľa žalobcu ďalej jednoznačne vyplýva, že žiadny
zásah do statiky v danej veci nebol vykonaný resp. nebol žiadnym spôsobom akokoľvek preukázaný, a
to ani pred vydaním ohlásenia, ani následne, po vydaní tohto Oznámenia k ohláseniu stavebných úpravv rámci vykonaných prác. Opakujúce slovné spojenia „je zrejmé“, ako aj „je možné“ ako argumentácia
štátnych orgánov neobstojí, nakoľko tieto sú povinné postupovať výlučne v súlade so zákonom a svoje
tvrdenia v celom rozsahu preukázať a riadne odôvodniť, k čomu nedošlo. Naopak žalobca predložil

statický posudok, ako riadny listinný dôkaz, preukazujúci opak tvrdenej skutočnosti o údajnom zásahu
do statiky.

78. Žalobca považoval za nepravdivé vyjadrenie, že údajne došlo k zásahom do statiky stavby ohľadne
zmeny účelu stavby a tie práce neboli povolené. Toto tvrdenie nebolo zo strany právneho predchodcu

žalovaného žiadnym spôsobom preukázané. Naopak žalobca predložil statický posudok a písomné
vyjadrenie realizátora stavby, že nedošlo k akémukoľvek zásahu do statiky stavby. Podľa žalobcu
nebol splnený žiadny z predpokladov ust. § 55 ods. 2 Stavebného zákona, preto postačovalo vykonať
ohlásenie. V rámci legislatívy Slovenskej republiky je čisto v kompetencii stavebných úradov, aby
vyhodnotili, či realizáciou stavby dôjde k podstatným zmenám vzhľadu stavby, pričom zákonodarca toto
právo nijako neupresňuje. Žalobca má za to, že podrobnosť predloženej projektovej dokumentácie jasne

znázorňuje rozsah zmien, stavebný úrad sa s týmto rozsahom stavebných úprav oboznámil a usúdil,
že nedôjde k podstatným zmenám vzhľadu stavby a na základe tejto úvahy vydal oznámenie resp.
súhlas k realizácií týchto stavebných úprav. Taktiež právny predchodca žalovaného žiadnym spôsobom
nezdôvodnil, ako stavebný úrad týmto postupom údajne porušil zákon. Žalobca má za to, že pri vydaní
oznámenia bolo dodržané ustanovenie § 57 ods. 1 v spojení s § 55 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona

v celom rozsahu.

79. Žalobca mal za to, že vydané Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav, ktoré bolo napadnuté
inštitútom protestu prokurátora v predmetnej veci a tomuto bolo následne vyhovené, bolo vydané
zákonne a v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona, ako aj Správneho poriadku. V prípade, že

sa súd stotožní s argumentáciou právneho predchodcu žalovaného tzn. že došlo v dôsledku vydaného
oznámenia k porušeniu zákonnej úpravy, žalobca upozornil na skutočnosti uvádzané už v žalobe,
pričom tieto boli obsahom aj doplnenia odvolania žalobcu zo dňa 08.09.2023, podľa ktorých Oznámenie
bolo vykonané a v celom rozsahu skonzumované a z tejto skutočnosti boli nadobudnuté nové práva
nadobudnuté v dobrej viere, pričom orgán verejnej správy, súd a orgán ochrany práva má čo najviac

chrániť dobromyseľne nadobudnuté práva fyzických a právnických osôb.

80. Dôvodom, pre ktorý nie je možné zrušiť Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav je predovšetkým
posledný platný stav v katastri nehnuteľností ohľadne práv dotknutých týmto oznámením, ktoré tvorilo
zákonný podklad pre vykonanie Záznamu v katastri nehnuteľností - Zápisu sp. zn. Z 336/2020, č.

zmeny 785/2020, ako následného (nadväzujúceho) katastrálneho konania. V tejto veci prebiehalo
rovnako (obdobné) konanie o proteste prokurátora č. Pd 6/23/6613-8 z 13.02.2023, ktorý bol podaný
Okresnou prokuratúrou Žiar nad Hronom proti Zápisu sp. zn. Z 336/2020, č. zmeny 785/2020 zo dňa
18.05.2020 Okresného úradu Banská Štiavnica, katastrálny odbor. Protestu č. Pd 6/23/6613-8 dôvodne
nebolo zo strany prvostupňového orgánu (Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, sp. zn.

H./XXXX) vyhovené, a to podaním zo dňa 08.03.2023. Predmetné konanie je právoplatne ukončené,
a to Rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 23.04.2024,
Číslo: LPO/2024/001433-2/Sl, ktoré žalobca pripojil k svojmu vyjadreniu a poukázal na argumentáciu
v ňom uvedenú, podľa ktorej „ak na vykonaný záznam nadviazala ďalšia zmena vlastníctva, nemôže
katastrálny odbor vykonať „nápravu“ a zrušiť záznam, pretože nemôže byť dotknuté právne postavenie

nadobúdateľa (vlastníka), ktorý nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere“ S poukazom na uvedené mal
žalobca za to, že aj v predmetnom prípade je potrebné analogicky uplatniť záver Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR, na ktorý žalobca poukazoval už v rámci svojho odvolania v znení doplnenia
zo dňa 8.9.2023 (pred vydaním rozhodnutia Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa
23.4.2024), tzn. ak bolo oznámenie vykonané a skonzumované a z tejto skutočnosti boli nadobudnuté

nové práva nadobudnuté v dobrej viere, orgán verejnej správy, súd a orgán ochrany práva musí
chrániť dobromyseľne nadobudnuté práva fyzických a právnických osôb. Výrokom rozhodnutia došlo k
porušeniu tejto zásady resp. povinnosti ochrany práv tretích osôb, ktorá má prednosť pred zamýšľaným
účelom protestu prokurátora v danej veci. Súčasne platí, že „prokurátor rovnako nepodá protest ani proti
takému správnemu aktu, ktorý už nevyvoláva žiadne právne účinky, či už z dôvodu, že tieto zanikli,

alebo boli konzumované (napr. uplynutím lehoty)“. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a
kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 302). Vychádzajúc z vyššie
uvedeného žalobca zastáva rovnaký právny názor ako Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, že
protestu prokurátora, ktorý smeruje proti oznámeniu nie je možné vyhovieť (nezákonnosť rozhodnutia),ak následné právne vzťahy k nehnuteľnostiam boli dotknuté následnou právnou zmenou. Nakoľko
napadnutéOznámeniekohláseniustavebnýchúpravtvorilozáklad–podkladprevydanieZáznamuvKN
-Zápisusp.zn.Z336/2020,č.zmeny785/2020doKN(bolovcelomrozsahuskonzumované)anásledne

bol dotknutý právny stav ďalšími právnymi zmenami, tak nemožno protestu Okresnej prokuratúry Žiar
nad Hronom č. Pd 118/20/6613-6 zo dňa 04.09.2020 vyhovieť a napadnuté Oznámenie zrušiť, s cieľom
obnoviť právny stav pred jeho vydaním.

81. K ďalšej časti vyjadrenia žalobca uviedol, že obsahuje do veľkej miery len ničím nepodložené akési

predpoklady, ktoré sú na účely rozhodnutí v obdobných konaniach nepoužiteľné. Nedostatočnú a najmä
ničím nepodloženú argumentáciu je dôvodné považovať za dôkaz o neunesení dôkazného bremena na
strane právneho predchodcu žalovaného.

Vyjadrenie prokurátora k doplneniu správnej žaloby

82. Prokurátorka vo vyjadrení uviedla, že z obsahu súdneho rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 2Svk/6/2021 zo dňa 28.03.2022, ktorého predloženie zo strany žalobcu predstavovalo
doplnenie správnej žaloby, vyplýva, že jeho predmetom bolo preskúmanie opatrenia – zápisu (záznamu)
do katastra nehnuteľností k dvom bytom, ktoré vznikli rozdelením jedného bytu so zachovaním pôvodnej
podlahovej plochy bytu. Podľa prokurátorky sa predložené rozhodnutie súdu netýka totožných a

ani podobných skutkových okolností, ktoré boli predmetom posúdenia preskúmavaných rozhodnutí
správnych orgánov. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutia totiž vychádzali z toho, že predmetom
ohlásenia stavebných úprav, ktoré žalobca doručil stavebnému úradu boli plánovaná oprava a
výmena rozvodov TZB, elektrorozvodov, oprava a doplnenie okenných a dverových výplní, odstránenie
sekundárne zamurovaných častí nenosných priečok (vytvorenie okenných a dverových otvorov),

povrchové úpravy priestorov v bytoch, priestorov schodísk, opravy podkroví, podiest – obklady, dlažby,
povrchové úpravy a doplnenie nenávratne poškodených častí a konštrukcií, sadrokartónové priečky,
omietky, maľovanie doplnenie chýbajúcich častí vybavenia a zariadenia domu, prekladov, okenných a
dverových výplní. Uvedené činnosti posúdil stavebný úrad ako stavebné úpravy, pre ktoré postačuje
ohlásenie stavebnému úradu, na základe čoho žalobcovi oznámil, že voči ich vykonaniu nemá

námietky. Pritom už z uvedeného oznámenia jednoznačne vyplýva, že rozsah plánovaných stavebných
úprav rozsiahlo prekračuje rozdelenie jednej bytovej jednotky na dve (čo je predmetom predloženého
rozhodnutia súdu), dokonca z neho ani jednoznačne nevyplýva, že by sa jednalo len o rozdelenie
jedného bytu na viac bytov. Na základe posúdenia podaného ohlásenia stavebných úprav prokurátor v
podanom proteste dospel k záveru, že stavebný úrad na základe tohto oznámenia nevedel dostatočne

posúdiť rozsah oznámených stavebných úprav, mal riadne zistiť skutkový stav – aké stavebné úpravy
chce stavebník vykonať a na základe tohto posúdiť, či pre ich realizáciu je postačujúce ohlásenie
alebo majú byť predmetom stavebného konania. S uvedeným záverom sa stavebný úrad aj jeho
nadriadený orgán stotožnili. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že vykonaním štátneho
stavebného dozoru zo strany stavebného úradu bolo zistené, že žalobca okrem ohlásených stavebných

úprav vykonal na predmetnej stavbe aj ďalšie práce, ktorými zasahoval do statiky objektu a ktoré už
predstavovali aj riziko ohrozenia života a zdravia ľudí. Tieto žalobcom realizované stavebné práce
už jednoznačne prekračovali stavebným zákonom vymedzený rámec stavebných úprav, pre ktorých
realizáciu je postačujúce ohlásenie stavebného úradu. Na základe vyššie uvedených skutočností
považovala žalobcom predložené rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR ako doplnenie žaloby

za neaplikovateľné na predmetné konanie.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu prokurátora

83. Žalobca vo vyjadrení najskôr zdôvodnil predloženie predmetného súdneho rozhodnutia Najvyššieho

správneho súdu SR existenciou (v čase podania správnej žaloby) ešte neukončeného iného konania –
konania o proteste prokurátora č. Pd 6/23/6613-8 z 13.2.2023, ktorý bol podaný Okresnou prokuratúrou
Žiar nad Hronom proti Zápisu sp. zn. Z 336/2020, č. zmeny 785/2020 z 18.5.2020 Okresného úradu
Banská Štiavnica, katastrálny odbor. Oznámenie č. 3036/2019/Výst. zo dňa 18.11.2019, ku zrušeniu
ktoréhodošlovdôsledkunapadnutéhorozhodnutia,tvorilozákonnýarozhodujúcipodkladprevykonanie

následného Záznamu v KN - Zápisu sp. zn. Z 336/2020, č. zmeny 785/2020. Predmetom tejto zmeny
bolo okrem iného rozdelenie jedného bytu na tri samostatné bytové jednotky so zachovaním pôvodnej
podlahovej plochy bytu. Protestu č. Pd 6/23/6613-8 dôvodne nebolo zo strany prvostupňového orgánu
(Okresný úrad Banská Štiavnica, katastrálny odbor, sp. zn. H./XXXX) vyhovené, a to podaním zodňa 08.03.2023. Predmetné konanie je právoplatne ukončené, a to Rozhodnutím Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 23.04.2024, Číslo: LPO/2024/001433-2/Sl.

84. Žalobca sa nestotožnil s názorom prokurátorky o neaplikovateľnosti predloženého súdneho
rozhodnutia, nakoľko potvrdzuje argumentáciu a skutočnosti uvádzané žalobcom, a to najmä vo veci
fakultatívnej možnosti (nie povinnosti) stavebného úradu určiť, že ohlásené stavebné úpravy možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia (body 18 a 26-30 súdneho rozhodnutia). Túto možnosť
stavebný úrad v prejednávanej veci nevyužil, nakoľko mal za to, že na danú situáciu postačuje vydanie

Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav. S týmto postupom sa žalobca naďalej stotožňuje, pričom
zotrval na skutočnosti, že na požadované stavebné úpravy nebolo potrebné vydať stavebné povolenie.
Bod 18. súdneho rozhodnutia, ktorý je podľa prokurátorky irelevantný, pretože sa týka tvrdenia účastníka
konania a nie právneho záveru súdu, mal žalobcu preukázať obdobný skutkový stav, pri ktorom môže
dôjsť v súlade s platnou právnou úpravou k rozdeleniu bytu na dve samostatné bytové jednotky bez
vydaniastavebnéhopovoleniaanáslednéhokolaudačnéhopovolenia.Totožnýstavnastalpodľažalobcu

tiežprivydaníOznámeniakohláseniustavebnýchúpravakopodkladuprevykonanienáslednéhoZápisu
sp. zn. Z 336/2020, č. zmeny 785/2020.

85. Podľa žalobcu prokurátorka vôbec neuviedla z čoho konkrétne odvodzuje rozsah prác, ktorý
podľa jej názoru vyžadoval vydanie stavebného povolenia resp. by odôvodňoval zrušenie Oznámenia

k ohláseniu stavebných prác. Žalobca bol toho názoru, že stavebný úrad ako príslušný orgán s osobami
spôsobilými na výkon svojej činnosti, vedel dostatočne posúdiť a aj dostatočne v danom čase posúdil
rozsah oznámených stavebných úprav, riadne zistil skutkový stav tzn. aké stavebné úpravy chce
stavebník vykonať a na základe tohto vyhodnotil, že je postačujúce vydať Oznámenie k ohláseniu
stavebných úprav. Žalobca svoju žiadosť o ohlásenie stavebných úprav doplnil o realizáciu vikierov

s priloženou ďalšou projektovou dokumentáciou. Stavebný úrad až následne žiadosť žalobcu resp.
ohlásenie odsúhlasil písomne (vydal Oznámenie), pričom v texte tohto dokumentu nijako nevylúčil
realizáciu vikierov, ani nespochybnil obidve predložené projektové dokumentácie, ani neurčil, že
projektová dokumentácia nebola súčasťou ohlásenia – žiadosti žalobcu. Z týchto dôvodov argumentácia
prokurátorky, že na základe tohto oznámenia stavebný úrad nevedel dostatočne posúdiť rozsah

oznámených stavebných úprav neobstojí. Žalobca označil za nepravdivé, zavádzajúce a nepreukázané
tvrdenia prokurátorky, že vykonaním štátneho stavebného dozoru zo strany stavebného úradu bolo
zistené, že žalobca okrem ohlásených stavebných úprav vykonal na predmetnej stavbe aj ďalšie práce,
ktorými zasahoval do statiky objektu a ktoré už predstavovali aj riziko ohrozenia života a zdravia ľudí.
Dodal, že pri žiadnej z činností, vykonaných v súvislosti s vydaným a platným Oznámením k ohláseniu

stavebných prác nedošlo k akémukoľvek ohrozeniu života a zdravia ľudí.

86. Žalobca opätovne poukázal na skutočnosť, že vykonané akékoľvek následné práce zo strany
žalobcu po vydaní Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, nemajú akýkoľvek vplyv na samotnú
zákonnosť a platnosť tohto oznámenia a podľa žalobcu je vylúčené, aby došlo k zrušeniu stavebného

povolenia/oznámenia, ktoré už bolo v celom rozsahu skonzumované. Zároveň zopakoval, že v danej
veci nedošlo k žiadnemu zásahu do statiky, ako nedôvodne uvádza prokurátorka, a to ani pred vydaním
oznámenia, ani následne, po vydaní tohto oznámenia v rámci vykonaných prác.

Vyjadrenie prokurátora k vyjadreniu žalobcu

87. Prokurátorka vo vyjadrení zo dňa 16.12.2024 poukázala na to, predmetom preskúmavaných
rozhodnutí správnych orgánov nie je zápis novovytvorených bytových jednotiek do katastra
nehnuteľností ale súhlas stavebného úradu s vykonaním stavebných úprav na základe ich oznámenia.
Zo žalobcom predloženého rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR však žiadnym spôsobom

nevyplýva, že by rozsah vykonaných ohlásených stavebných úprav v prípade posudzovanom
kasačným súdom bol totožný resp. porovnateľný s rozsahom ohlásených a vykonaných stavebných
úprav v tejto preskúmavanej veci. Žalobca tak opomína skutočnosť, že v danom prípade, nie je
predmetom súdom preskúmavaných rozhodnutí vykonanie zápisu novovytvorených bytových jednotiek
dokatastranehnuteľností,aleskutočnosťčiprerozsahstavebníkomohlásenýchanáslednevykonaných

stavebných úprav potrebných pre vytvorenie nových bytových jednotiek bolo v danom prípade
postačujúce ohlásenie stavebnému úradu alebo vydanie stavebného povolenia. Písomnosti, ktoré
boli súčasťou administratívneho spisu nasvedčovali tomu, že stavebné úpravy, mali byť predmetom
stavebného konania (vo veci vydania stavebného povolenia), nie ohlásenia.88. Prokurátorka opätovne poznamenala, že prokurátor pri posúdení veci vychádza zo spisového
materiálu predloženého orgánom verejnej správy, resp. z vyjadrenia dotknutého orgánu podaného podľa

§ 37 ods. 1 zákona o prokuratúre. Vo vyjadrení k doplneniu správnej žaloby v ods. 8 je výslovne uvedené,
že „vykonaním štátneho stavebného dozoru zo strany stavebného úradu bolo zistené, že žalobca
okrem ohlásených stavebných úprav vykonal na predmetnej stavbe aj ďalšie práce, ktorými zasahoval
do statiky objektu a ktoré už predstavovali aj riziko ohrozenia života a zdravia ľudí. Tieto žalobcom
realizované stavebné práce už jednoznačne prekračovali stavebným zákonom vymedzený rámec

stavebnýchúprav,prektorýchrealizáciujepostačujúceohláseniestavebnéhoúradu“.Niejepretomožné
logickydospieťkzáverukonštatovanémužalobcom,žezostranyprokurátoraideoabsolútnenepravdivé
a zavádzajúce tvrdenia, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané. V kontexte uvedených skutočností
tak práve toto uvedené vyjadrenie žalobcu sa javí ako výsostne účelové a mätúce. Na základe vyššie
uvedených skutočností prokurátorka naďalej považovala žalobcom predložené rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR ako doplnenie žaloby za neaplikovateľné na predmetné konanie.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom

89. Správny súd v priebehu správneho súdneho konania Uznesením č. k. 3S/28/2023 zo dňa 05.03.2024
zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a Uznesením č. k. 3S/28/2023

zo dňa 09.10.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.10.2024, rozhodol o pokračovaní s právnym
nástupcami ďalšej účastníčky konania 41/ I. Z. R., a to s S. M. D. (ďalší účastník konania 41a/) a s M.
S. D. (ďalší účastník konania 41b/).

90. Účastníci konania nežiadali o prejednanie veci na pojednávaní a správny súd nezistil také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu prejednania veci na pojednávaní, preto správny súd
rozhodnutievoveciverejnevyhlásilpostupompodľa§107ods.2vspojenís§137ods.4SSP.Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 10.09.2025 a oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 14.07.2025 do 11.09.2025.

91. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného a postup
v administratívnom konaní, vrátane prvostupňového rozhodnutia, a to v rozsahu dôvodov žaloby v
zmysle § 134 ods. 1 SSP, ktorými je viazaný, pričom dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, čo vyústilo
do zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP, teda z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Zároveň správny

súd rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 SSP.

92. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

93. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

94. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

95. Podľa § 177 ods. 1 SSP; správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

96. Podľa § 177 ods. 2 SSP; ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor

alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

97. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku; správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka adať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

98. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku; správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

99. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku; podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy
a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutieurčujesprávnyorgán.Údajezinformačnýchsystémovverejnejsprávyavýpisyznich,okrem
údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na

právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať
dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania
a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

100. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

101. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

102. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o prokuratúre; protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo

opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia
alebo od vydania opatrenia.

103. Podľa § 54 Stavebného zákona; stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu
uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

104. Podľa § 55 ods. 2 Stavebného zákona; Ohlásenie stavebnému úradu postačí
a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,
b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;

c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,
jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou
pamiatkou,

e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do
nosných konštrukcií stavby,
f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje
25 m2 a výška 4,5 m,

g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických
komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby,
h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento
zákon neustanovuje inak,
i) pri nabíjacích staniciach pre elektromobily s výkonom do 25 kW vrátane odberného elektrického

zariadenia pre nabíjaciu stanicu jej vnútornej inštalácie.

105. Podľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona; Stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných
úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Kohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods.
2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu.
Ak ohlásenie stavebníka neobsahuje požadované náležitosti, stavebný úrad vyzve stavebníka na ich

doplnenie. Ak ani po uplynutí lehoty určenej stavebným úradom na doplnenie ohlásenie nie je úplné,
stavebný úrad podanie odloží a bezodkladne o odložení informuje stavebníka. Ak stavený úrad na
podklade predložených dokladov zistí, že navrhovanou stavbou by mohli byť dotknuté práva tretích osôb
alebo je potrebné určiť podmienky pre uskutočnenie stavby, určí, že ohlásenú stavbu možno uskutočniť
len na základe stavebného povolenia.

106. Podľa § 57 ods. 2 Stavebného zákona; Stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a
udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu,
že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený
jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), k písomnému
oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú

stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi,
pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha
je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia
oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na
začatie stavby dlhšiu lehotu.

107. Podľa § 57 ods. 3 Stavebného zákona; Za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie
podané stavebnému úradu alebo odovzdané na poštovú prepravu.

108. Podľa § 57 ods. 4 Stavebného zákona; Ak sa majú stavebné úpravy alebo udržiavacie práce

uskutočniť na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, priloží stavebník k ich ohláseniu stavebnému úradu
stanovisko orgánu pamiatkovej starostlivosti.

109. Podľa § 57 ods. 5 Stavebného zákona; Oznámenie stavebného úradu nenahrádza rozhodnutia,
stanoviská, vyjadrenia, súhlasy alebo iné opatrenia dotknutých orgánov požadované podľa osobitných

predpisov.1n) Stavebný úrad na to v oznámení upozorní stavebníka vrátane povinnosti dodržať pri
uskutočňovaní a užívaní stavby príslušné slovenské technické normy.

110. Predmetom súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného,
ktorým zamietol odvolania žalobcu a ďalšej účastníčky konania 17/ ako neodôvodnené a potvrdil

prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým podľa § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre vyhovel
protestu Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. Pd 118/20/6613-6 zo dňa 04.09.2020, ktorým
bolo zrušené ako nezákonné Oznámenie príslušného stavebného úradu Mesta Banská Štiavnica č.
3036/2019/Výst. zo dňa 18.11.2019, že proti uskutočneniu stavebných úprav – Projekt opravy domu
Andreja Kmeťa 14, Banská Štiavnica, súp. č. XXX, parc. č. C-KN 3416, k. ú. D. G., nemá námietky, a to z

dôvodu, že jeho vydaním došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku a § 57 ods.
1a2Stavebnéhozákona,pričomstavebnýúradnezistilriadneskutkovýstavvecianedostatočneposúdil
rozsah stavebných úprav a nebolo preverené, že či činnosť navrhovaná stavebníkom v rámci ohlásenia,
si nevyžaduje stavebné povolenie. Stavebné úpravy mali spočívať v oprave a výmene rozvodov
TZB (technické zariadenia budov), elektrorozvodov, oprave a doplnení okenných a dverových výplní,

odstránení a sekundárnom zamurovaní častí nenosných priečok (vytvorenie okenných a dverových
otvorov), povrchové úpravy priestorov v bytoch a priestorov schodísk, opravy podkroví, podest a
predmetné úpravy sa mali vykonávať výlučne iba v priestoroch a v stavebných konštrukciách vo
vlastníctve stavebníka. Stavebný úrad pochybil v tom, že na stavebné úpravy vydal ohlásenie, napriek
tomu, že realizáciou vikierov dochádza k zásahu do statiky a na to je potrebné stavebné povolenie.

111. Na úvod je potrebné uviesť, že protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým vykonáva
prokurátor dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
orgánmi verejnej správy. Podaním protestu prokurátora vzniká právny vzťah medzi správnym orgánom
a prokurátorom. Jeho základným obsahom je právo prokurátora žiadať vybavenie protestu a povinnosť

správneho orgánu rozhodnúť o proteste prokurátora. Od podania protestu až do vydania rozhodnutia o
proteste nevzniká právny vzťah medzi účastníkmi konania a konajúcim správnym orgánom, ani medzi
účastníkmi konania a prokurátorom - podanie protestu nie je závislé na vôli účastníka konania, a to ani
vtedy, ak naň dal podnet. Ak správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, protestu prokurátora vyhovie, ideo špeciálny prípad autoremedúry, nevyžadujúci súhlas účastníkov konania. Účastník konania má ale
zákonné právo podať proti rozhodnutiu o proteste prokurátora riadny opravný prostriedok, v ktorom ale
nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci. Odvolanie sa pripúšťa

len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť. To v zásade platí aj pre súdne
preskúmavacie konanie, pričom súd skúma najmä to, či protest prokurátora bol podaný oprávneným
subjektom, či bol podaný v zákonom stanovenej lehote a či dôvody v ňom uvedené nevybočujú z rámca
zákona. Tým je vymedzená úloha správneho súdu v preskúmavacom konaní, v rámci ktorého nie je
oprávnený riešiť otázku zákonnosti pôvodného rozhodnutia z hľadiska jeho obsahu.

112. Inštitút protestu prokurátora ako osobitný prostriedok slúži predovšetkým na nápravu nezákonných
rozhodnutí - na odstraňovanie nesúladu medzi ustanoveniami zákona a určitým rozhodnutím. V konaní
o proteste prokurátora sa nerozhoduje o právach, zákonom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb, právnických osôb a štátu, ale len o tom, či všeobecne záväzným právnym predpisom,
opatrením alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný

právny predpis. Keďže predmetom odvolania (rozkladu) je rozhodnutie o proteste prokurátora, t. j. v
odvolaní (rozklade) nie je možné napadnúť rozhodnutie vydané v správnom konaní o základnej veci.
Odvolanie sa teda pripúšťa len v otázke, či sa protestu prokurátora malo alebo nemalo vyhovieť (viď
Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžk/15/2019 zo dňa 22.06.2021; sp. zn. 10Sžrk/17/2018 zo
dňa 30.04.2019; sp. zn. 5Sžo/14/2010 zo dňa 07.12.2010; sp. zn. 6Sžo/334/2009 zo dňa 31.08.2010;

sp. zn. 6Sžo/343/2009 zo dňa 31.08.2010; sp. zn. 10Sžrk/1/2016 zo dňa 29.11.2017).

113. Správny súd zároveň uvádza, že v rámci súdneho prieskumu správny súd nemusí aprobovať
prokurátorom identifikované nezákonnosti, na základe ktorých správne orgány príslušné rozhodnutie
zrušili. Inými slovami povedané, ak aj orgány verejnej správy v konaní o proteste prokurátora

tomuto vyhoveli a protestom napadnuté rozhodnutie zrušili, neznamená to, že správny súd je v
rámci nadväzujúceho súdneho prieskumu povinný tieto nezákonnosti bez ďalšieho akceptovať. Je na
správnom súde, aby tento skúmal – okrem iných – intenzitu zistených porušení zákona, a to aj v kontexte
možného vstupu do práv účastníka konania nadobudnutých z právoplatného rozhodnutia tvoriaceho
predmet súdneho prieskumu (v prípade jeho zrušenia súdom).

114. Žalobca v správnej žalobe namietal, že Oznámenie k ohláseniu stavebných prác bolo zo strany
žalobcu vykonané a skonzumované a z tejto skutočnosti boli nadobudnuté práva nadobudnuté v dobrej
viere. Orgán verejnej správy v predmetnej veci mal čo najviac chrániť dobromyseľne nadobudnuté
práva fyzických a právnických osôb. V rámci súdneho prieskumu správny súd zistil, že rozhodnutie

právneho predchodcu žalovaného je v intenciách uvedenej žalobnej námietky postihnuté vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko právny predchodca žalovaného nedal dostatočnú
odpoveď pri posudzovaní relevantných otázok v konaní o proteste prokurátora, čo vyústilo do zrušenia
žalobou napadnutého rozhodnutia správnym súdom v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

115. Na jednej strane preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (podľa Správneho poriadku),
ako aj protest prokurátora – smerujú proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, čo je ich
spoločný znak. Na strane druhej, existujú medzi nimi podstatné rozdiely napr. nielen v ich systematickom
vnímaní v rámci kontroly výkonu verejnej správy, ale osobitne v ich pozitívnoprávnom zakotvení. Ak totiž
ustanovenie § 65 ods. 2 druhej vety Správneho poriadku [mimoodvolacie konanie] správnym orgánom

určuje, že tieto pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbajú na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne
boli čo najmenej dotknuté, obdobnú požiadavku vo vzťahu k rozhodovaniu správnych orgánov v rámci
konania o proteste prokurátora Správny poriadok, ako ani zákon o prokuratúre správnym orgánom
neukladá.

116. Z ustanovení zákona o prokuratúre (§ 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. e), § 5 písm. c), § 20 ods. 1, §
21 ods. 1, § 23 ods. 4, § 24 ods. 1) vyplýva, že prokurátor pri uplatňovaní prostriedkov dozoru nemôže
uprednostniť ochranu nadobudnutých práv pred zákonnou povinnosťou odstrániť porušenie zákona.
Prokurátor pri vykonávaní dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy priorizuje
ochranu objektívneho práva a verejného záujmu. Ak by uvedené závery mali byť aplikované, netrestný

dozor prokuratúry sledujúci ochranu objektívneho práva by bol potom celkom bez významu. Aj z
doktrinálnych prameňov vyplýva, že prokurátorský dozor spočíva v ochrane objektívneho práva, ako
aj to, že má preventívny charakter a správne súdnictvo predstavuje až následnú kontrolu zákonnosti
(Hanzelová, I. et al. Správny súdny poriadok. Komentár. Wolters Kluwer. Bratislava, 2016).117. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre, konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie,
v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy „bol porušený zákon alebo iný

všeobecne záväzný právny predpis“. Citované zákonné ustanovenie (ale ani iné ustanovenie zákona
o prokuratúre, príp. Správneho poriadku) teda neobsahuje žiadnu imperatívnu zákonnú požiadavku v
tom zmysle, že sa v rámci správneho konania o proteste prokurátora má prihliadať na dobromyseľne
nadobudnuté práva účastníkov konania. V tomto smere preto neobstojí argumentácia žalobcu, podľa
ktorej orgán verejnej správy mal chrániť dobromyseľne nadobudnuté práva fyzických a právnických

osôb, „a to bez ohľadu na to, o akom mimoriadnom opravnom prostriedku sa jedná v konkrétnej
veci zrušenia právoplatného rozhodnutia (Oznámenia)“. Uvedené však neznamená, že prípadný výkon
práv realizovaný na základe právoplatného rozhodnutia (resp. vydaného oznámenia), ktoré je neskôr
zrušené, nemá požívať žiadnu právnu ochranu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor
Najvyššieho správneho súdu SR vyslovený v Rozsudku sp. zn. 4Svk/2/2024 zo dňa 25.09.2024 týkajúci
sa obdobnej právnej veci, v ktorom okrem iného uviedol, že „ak žalobca v správnej žalobe namietal, že

zrušenímoznámeniaaostavebnýchúpraváchvrámcikonaniaoprotesteprokurátoraboliporušenéjeho
dobromyseľne nadobudnuté práva, resp. toto sa udialo v rozpore s princípom proporcionality, túto otázku
by mal preskúmať správny súd v rozsahu podanej správnej žaloby, keďže zákon správnym orgánom
neukladá povinnosť a zároveň ani právomoc svoje rozhodovanie v konaní o proteste prokurátora
determinovať uvedeným parametrom. Toto následne dopadá na štandard, ktorý môže byť kladený na

správne orgány v súvislosti s kvalitou odôvodnenia ich rozhodnutí vydaných v takomto konaní“. Najvyšší
správny súd SR v bode 95. odôvodnenia citovaného rozhodnutia však vo svojej argumentácii zašiel
ďalej, keď uviedol, že „aj keď totiž zákon výslovne správnemu orgánu neurčuje, že pri konaní o proteste
prokurátora je povinný prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva, je jeho povinnosťou (v zmysle
§ 47 ods. 3 Správneho poriadku) vysporiadať sa v odôvodnení „s návrhmi a námietkami účastníkov

konania. Pozornosti kasačného súdu pritom neušlo, že námietky týkajúce sa svojej dobromyseľnosti
žalobca v odvolaní formuloval. Bude preto úlohou správneho súdu oboznámiť sa v ďalšom konaní s
týmito námietkami a následne posúdiť, či vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí
o tom, že nie je povinný prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníka v konaní o proteste
prokurátora, resp. že vzhľadom na zistené nezákonnosti vyplývajúce z odôvodnenia rozhodnutia, tieto

prevyšujú dobromyseľnosť stavebníka, je postačujúce alebo nie.“

118. Aplikujúc uvedený právny názor Najvyššieho správneho súdu SR na prejednávanú vec správny
súd zistil, že žalobca námietky týkajúce sa svojej dobromyseľnosti v odvolaní formuloval, keď uviedol,
že „stavebný úrad pôsobí ako správny orgán, ktorý si nemôže dovoliť len tak bez náležitej zmeny

pomerov zmeniť svoj názor (a to nie v nepodstatných veciach ale v samom merite veci). Za žiadnych
okolností tak už stavebný úrad nemôže urobiť v čase, kedy stavebníkovi (ktorý v dobrej viere postupoval
podľa rozhodnutia správneho orgánu) takýmto rozhodnutím vzniká nenapraviteľná ujma. Na podkrovný
priestor, ktorý bude využívaný ako apartmán som už totiž uzatvoril prevodné zmluvy, nadobúdatelia
už čakajú len na dokončenie apartmánu a to znamená, že správny orgán napadnutým rozhodnutím

zasahuje bezdôvodne aj do práv tretích osôb.“ Žalobca svoju argumentáciu spresnil v podanom doplnení
k odvolaniu zo dňa 08.09.2023, kde uviedol, že „nakoľko v danej veci stavebný úrad nekonštatoval
potrebu zasiahnuť resp. zastaviť či prerušiť stavebné práce vykonané v tom čase v zmysle platného a
zákonného Oznámenia, v danom štádiu považujeme za neakceptovateľné, neúčelné a v najmä rozpore
s účelom samotného zákona vydanie rozhodnutia, ktorým došlo k zrušeniu Oznámenia ako celku,

čím sa dobromyseľný účastník konania, ako aj tretie osoby dostávajú do kritickej právnej situácie,
ktorá je spôsobilá privodiť všetkým zúčastneným osobám ujmu nielen na právach, právom chránených
záujmoch,aleajnezvratnúškodunamajetku.(zrušeniebyzasiahlo32vkladovazápisomdobromyseľne
nadobudnutých majetkový práv tretích osôb – fyzických osôb ako aj bankových inštitúcií). Zároveň
by došlo k sekundárnemu vymáhaniu vzniknutej škody veľkého rozsahu , spôsobenej činnosťou resp.

nečinnosťou stavebného úradu, a to nielen vo vzťahu ku stavebníkovi.“.

119. Vzhľadom na uvedené správny súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku žalobcu, že odôvodnenie
rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného nespĺňa z hľadiska posúdenia citovaných odvolacích
námietok atribúty preskúmateľnosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, keď neobsahuje

vyjadrenie o tom, že nie je povinný prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníka v
konaní o proteste prokurátora, resp. že vzhľadom na zistené nezákonnosti vyplývajúce z odôvodnenia
rozhodnutia, tieto prevyšujú dobromyseľnosť stavebníka. Inými slovami z napadnutého rozhodnutia
právneho predchodcu žalovaného nevyplýva, prečo prevýšil princíp zákonnosti nad princípom stavuprávnej istoty a ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. PL.ÚS 21/08 vyplýva, že princíp zákonnosti (sám o sebe) nemá v porovnaní s
ostatnými princípmi materiálneho právneho štátu, medzi ktoré princíp právnej istoty nepochybne patrí,

zaručený primát, a preto treba každý prerokovaný prípad posudzovať s prihliadnutím na všetky
konkrétnosti (osobitosti) daného prípadu. Princíp zákonnosti a verejného záujmu sa uplatňuje v konaní
pred správnym súdom, rovnako ho dodržiava aj správny orgán, avšak z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, prečo verejný záujem prevýšil nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých
práv stavebníka. Uvedené malo to podľa názoru správneho súdu za následok nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov, čo vyústilo do jeho zrušenia v zmysle
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP.

120. Správny súd a rovnako aj orgán verejnej správy musí prihliadať na spravodlivú rovnováhu
pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania. Princíp
spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi

právnej ochrany, a to predovšetkým súdnej v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu (porovnaj
závery nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 72/2010). Konanie pred správnym súdom je jednou zo
záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov
administratívneho konania, čo je jedným z princípov konania pred správnym súdom v zmysle § 5 ods.
2SSP. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému

výsledku.

121. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá aj na ochranu zákonnosti a verejného
záujmu. Prokurátor dbá na dodržiavanie zákonnosti vo verejnom záujme, teda aj na ochranu verejného
záujmu. Správny súd nepovažuje postup právneho predchodcu žalovaného za správny, keď v konaní

o proteste prokurátora neupriamil svoju pozornosť k predmetu posúdenia aj z pohľadu zabezpečenia
spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom
účastníka správneho konania.

122. Správny súd poznamenáva, že pri zohľadnení toho, že toto rozhodnutie tvorí „právny základ“

pre žalovaného, aby sa zaoberal dobromyseľnosťou stavebníka a svoj záver v dostatočnom rozsahu
odôvodnil, nakoľko kvalita jeho rozhodnutia môže byť prípadne predmetom prieskumu súdu cez prizmu
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, za rozhodujúce správny súd považuje v danej veci posúdiť mieru zavinenia
stavebníka na nezákonnom stave a v prípade jeho nepreukázania posúdiť aj proporcionalitu výsledku
v podobe zrušenia ohlásenia stavebných úprav v pomere k dobromyseľne nadobudnutým právam

žalobcu. Inými slovami žalovaný by mal cez test proporcionality skúmať, či je namieste poskytnúť
ochranu dobromyseľne nadobudnutým právam alebo či preváži verejný záujem reprezentovaný
princípom zákonnosti, preto bude potrebné primárne posúdiť otázku eventuálneho zavinenia žalobcu na
vytknutom nezákonnom stave v konaní pred stavebným úradom a ustáliť, či v jeho prípade ide skutočne
o dobromyseľne nadobudnuté práva. Zároveň bude úlohou žalovaného v osobitných okolnostiach tejto

veci zohľadniť skutočnosti (resp. indície svedčiace v prospech či v neprospech záveru žalovaného
v otázke dobromyseľnosti žalobcu) vyplývajúce z celého administratívneho spisu, vrátane výsledkov
Štátnych stavebných dozorov zo dňa 29.06.2020, 16.07.2020 a Štátnych pamiatkových dozorov zo
dňa 02.03.2020 a 14.05.2020, z ktorých vyplývajú skutočnosti o rozsahu zrealizovaných stavebných
prác žalobcom po vydaní Oznámenia k ohláseniu stavebných prác (zo dňa 18.11.2019) a súčasne

pred podaním protestu prokurátora (zo dňa 04.09.2020) proti uvedenému oznámeniu, ako aj zo
Štátnych stavebných dozorov zo dňa 24.10.2022 a 15.03.2023, ktoré boli uskutočnené po tom, ako sa
žalobca mohol objektívne dozvedieť o podaní protestu prokurátora a vzniku pochybností o zákonnosti
vydaného oznámenia. Pre posúdenie dobromyseľnosti žalobcu by bolo teda žiaduce prihliadnuť na
to, v akom rozsahu boli uskutočnené práce na dotknutom bytovom dome v zmysle oznámenia k

ohláseniu stavebných úprav vydaného stavebným úradom v čase vzniku pochybnosti o zákonnosti tohto
oznámenia, ako aj na okolnosti uskutočnenia prevodov vlastníckych práv žalobcu na tretie osoby v
súvislosti s nehnuteľnosťami, ktorých sa zrealizované stavebné práce týkali. Úlohou žalovaného bude
oboznámiť sa v ďalšom konaní s odvolacími námietkami a následne posúdiť, či vzhľadom na zistenú
nezákonnosť vydaného Oznámenia k ohláseniu stavebných úprav, táto prevyšuje dobromyseľnosť

žalobcuakostavebníka.Vďalšomkonanísatedaorgánverejnejsprávybudemusieťzaoberaťprincípom
právnej istoty a princípom legality a otázkou, či uprednostnenie princípu právnej istoty pred princípom
legality (alebo naopak) je daný a tento záver musí byť náležite odôvodnený.123. Napriek uvedenému správny súd pre úplnosť dodáva, že i keď práva účastníka konania vyplývajúce
z opatrenia správneho orgánu (neskôr zrušeného na základe protestu prokurátora) musia požívať určitú
právnu ochranu, táto však nemôže byť absolútna. Žalovaný musí mať na zreteli, že pomerovanie

požiadavky stability právnych vzťahov – vrátane práv nadobudnutých z ohlásenia stavebných úprav,
resp. výkonu týchto práv – vo vzťahu k zisteným nezákonnostiam, resp. rozporom s verejným záujmom,
musí byť individuálne a podrobne vyhodnocované v každej konkrétnej veci, keď len vlastná skutočnosť,
že určitú činnosť vykonal stavebník na základe oznámenia k ohláseniu stavebných úprav nemôže bez
ďalšieho brániť tomu, aby bolo predmetné (nezákonné) opatrenie zrušené.

124. S poukazom na uvedené sa správnemu súdu žiada dodať, že je potrebné uznať aj
žalobnú námietku, podľa ktorej právny predchodca žalovaného nepostupoval správne pokiaľ ide o
nevyhodnotenie obsahu doplnenia odvolania žalobcu zo dňa 14.09.2023, nakoľko odvolací orgán má
povinnosť preskúmať i oneskorené odvolanie z toho hľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania alebo
zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania (§ 60 Správneho poriadku), kedy má

dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 Správneho
poriadku). Preto ak žalobca svoje včas podané odvolanie doplnil o argumentáciu týkajúcu sa svojej
dobromyseľnosti, hoci po uplynutí odvolacej lehoty, bolo povinnosťou odvolacieho orgánu na túto
argumentáciu v odôvodnení svojho rozhodnutia primerane reagovať, k čomu však právny predchodca
žalovaného v napadnutom rozhodnutí nepristúpil.

125.Pokiaľideožalobnúnámietkunepreskúmateľnostinapadnutéhorozhodnutiaprávnehopredchodcu
žalovanéhotýkajúcusanezodpovedaniaotázkydobromyseľnostitretíchosôb(najmäďalšíchúčastníkov
konania v konaní o proteste prokurátora, v prospech ktorých došlo k zápisu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam), správny súd nevzhliadol v tomto smere dôvodnosť tejto žalobnej námietky, nakoľko

základným znakom poskytovania súdnej ochrany v konaní pred správnym súdom je ukrátenie na
vlastných subjektívnych právach žalobcu, preto sa žalobca správnou žalobou podľa § 177 SSP nemôže
domáhať ochrany subjektívnych práv tretích osôb.

126. Z rovnakého dôvodu neobstojí ani námietka žalobcu, podľa ktorej postupom právneho predchodcu

žalovaného bolo porušené ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v dôsledku ktorého účastníci
konania nemali žiadnu možnosť vyjadriť sa pred samotným vydaním rozhodnutia k doplneniu odvolania
žalobcu zo dňa 14.09.2023, čím im bola podľa žalobcu odňatá možnosť konať pred správnym orgánom.
Správny súd opätovne zdôrazňuje, že žalobca sa správnou žalobou podľa § 177 SSP môže domáhať iba
ochrany svojich subjektívnych práv, pričom jeho žalobná námietka jednoznačne smeruje k právam iných

(žalobcom bližšie neuvedených) účastníkov konania, ktorí nemajú postavenie žalobcov v prejednávanej
veci. Z formulácie žalobnej námietky ani nevyplýva, že by žalobca namietal porušenie uvedeného
ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaným vo vzťahu k nemu.

127. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že prokuratúra nemá vecnú kompetenciu skúmať skutkové

okolnosti a prebrať tak odbornú a vecnú kompetenciu stavebných úradov, k čomu v podanom proteste
podľa žalobcu jednoznačne došlo. Možno súhlasiť so žalobcom, že stavebný úrad má fakultatívnu
možnosť určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia
(§ 57 ods. 1 Stavebného zákona in fine) a je výlučne v kompetencii a na úvahe stavebného úradu,
či využije predmetné oprávnenie a bude vyžadovať rozhodnutie vo forme stavebného povolenia.

Z administratívneho spisu však vyplýva, že podkladom pre vydanie protestu prokurátora bolo okrem
iného aj Vyjadrenie stavebného úradu zo dňa 18.08.2020, z obsahu ktorého je zrejmé, že stavebný úrad
nemienil vydaným Oznámením k ohláseniu stavebných úprav povoliť realizáciu strešných vikierov, čo
stavebný úrad odôvodnil tým, že v samotnom oznámení ako jednu z podmienok realizácie stavebných
prác stanovil, že by sa nimi nemalo zasahovať do statiky stavby a bolo možné realizovať len druhú

možnosť, ktorá sa nachádzala vo výkresovej dokumentácii a sprievodnej technickej správe k PD
stavebným prácam na bytovom dome vypracovanej S. M. Q., a to strešné okná. Žalobca sa preto mýlil,
ak tvrdil, že prokurátor v rámci podaného protestu prokurátora skúmal skutkové okolnosti a prebral
odbornú a vecnú kompetenciu stavebných úradov. Prokurátor v podanom proteste len identifikoval
nezákonnosť vydaného oznámenia spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu stavebným

úradom, ktorý napriek doplneniu ohlásenia stavebníkom, ktorého obsahom bola realizácia vikierov,
ktorých realizáciu stavebný úrad v rámci jemu zverených kompetencií spája so zásahom do statiky
objektu, vydal oznámenie, že nemá námietky proti realizácii takýchto stavebných úprav. Vzhľadom na
uvedenú nejednoznačnosť rozsahu povolených stavebných úprav vymedzených vydaným opatrenímstavebného úradu prokurátor identifikoval neúplnosť zistenia skutkového stavu a nesprávnosť právneho
posúdenia zo strany stavebného úradu, ktorý napriek doplneniu ohlásenia sledujúceho realizáciu
strešných vikierov spojenú so zásahom do statiky bytového domu, svojím opatrením povolil ohlásené

stavebné práce bez námietok s tým, že by sa nimi nemalo zasahovať do statiky objektu. Uvedeným
postupom prokurátora teda podľa názoru správneho súdu nedošlo k prebratiu kompetencie stavebného
úradu posudzovať využitie predmetného oprávnenia a vyžadovať rozhodnutie vo forme stavebného
povolenia. Z administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že žalobca ako stavebník doplnil ohlásenie
(týkajúcesarealizácievikierov)ajoZáväznéstanoviskoKrajskéhopamiatkovéhoúraduBanskáBystrica

sp. zn. BB-08/191-9/47743/TUR zo dňa 30.06.2008, ktoré však bolo už v čase vydania Oznámenia
kohláseniustavebnýchúpravvrozporesaktuálnejšímZáväznýmstanoviskomKrajskéhopamiatkového
úraduBanskáBystricasp.zn.KPUBB-2019/16104-10/49316/IVAzodňa02.07.2019,podľaktoréhobolo
„presvetlenie podkrovia podľa projektovej dokumentácie 06/2019 riešené strešnými oknami primeraných
rozmerov a presklením s predsadeným dreveným obkladom/lamelami v štítovej stene na severnej strane
severozápadného krídla s orientáciou do záhrady za objektom NKP“. Správny súd zároveň poukazuje na

povinnosť stavebníka priložiť k ohláseniu stavebných úprav stanovisko orgánu pamiatkovej starostlivosti
v zmysle § 57 ods. 4 Stavebného zákona, čo svedčí o dôležitosti a správnosti záväzného stanoviska
Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica. Aj uvedené teda v okolnostiach tejto veci svedčí
o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo strany stavebného úradu pri vydávaní Oznámenia
k ohláseniu stavebných úprav a o správnosti prvostupňového rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo protestu

prokurátora a zrušilo sa Oznámenie k ohláseniu stavebných úprav. Napokon aj z miestnej ohliadky zo
dňa 29.06.2020 (pred podaním protestu prokurátora) vyplýva, že „stavebník vykonal na objekte statické
zásahy do objektu a to vyrezaním nových vikierov do krovu na 5 NP vyrezaním otvoru veľkého átriového
6 dielneho okna a súčasný je zrejmý aj ďalší zásah do statiky výmenou pôvodných zlých nosných
častí krovu a je možný ďalší zásah do statiky osadením vikiera a súčasne mali byť vykonané ďalšie

úpravy nad rámec povolených stavebných prác v zadnej časti dvora objektu (vybudovaním gabiónových
múrikov a zrejmé terénne úpravy na pozemku, kde tiež mohlo dôjsť k statickému narušeniu susedných
nehnuteľností na parcele KN-C č. 3417 v k.ú. D. G., ktorá nebola uvedené v rámci ohlásenia zo dňa
18.11.2020“ (správne malo byť uvedené 18.11.2019 – pozn. správneho súdu). Zo záveru Záznamu
z priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 16.07.2020 vyplýva, že

„došlo pri stavebných prácach k statickému zásahu, o to vyrezaním do krovu stavby a súčasne sa
krov zaťažuje novou vstavbou 6 NP s ďalším zaťažením krovu a je možné ohrozenie života a zdravia
ľudí, aj aj vlastníkov cudzích nehnuteľností. Stavebník bude musieť statickým posúdením preukázať,
že dané zásahy do krovu nenarušujú statiku nehnuteľnosti, neohrozujú život ľudí a životné prostredie,
aj aj národnú kultúrnu pamiatku“. Vzhľadom na uvedené sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že

išlo formalistické a ničím nepreukázané dôvody, ktoré tvorili obsah protestu prokurátora. Naopak listiny
tvoriace obsah administratívneho spisu nasvedčovali tomu, že stavebné úpravy mali byť predmetom
stavebného konania vo veci vydania stavebného povolenia, nie ohlásenia. Nemožno opomenúť ani tú
skutočnosť, že bytový dom je národnou kultúrnou pamiatkou a podnet na výkon štátneho stavebného
dozoru č. KPUBB-2020/1 117-11/17 337/ MAR zo dňa 03.03.2020 bol podaný zo strany Krajského

pamiatkového úradu Banská Bystrica ako orgánu pamiatkovej starostlivosti.

128. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu na riadne posúdenie veci,
resp. o námietku, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia,
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, správny súd uvádza, že žalobca

v správnej žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizoval, v akom smere žalovaný nedostatočne zistil
skutkový stav, resp. v čom malo spočívať nedostatočné zistenie skutkového stavu v konaní o proteste
prokurátora. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že stavebné úpravy boli realizované bez zásahu do
statiky objektu poukazujúc pritom na Vyjadrenie autorizovaného stavebného inžiniera S. M. Q. zo
dňa 30.03.2023 a Potvrdenie realizačnej firmy zo dňa 25.03.2023, je potrebné uviesť, že z obsahu

administratívneho spisu vyplýva, že predmetné listiny boli zo strany žalobcu predložené až v podanom
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a deklarujú skutočnosti až po uskutočnení stavebných úprav
(rekonštrukčných prác), teda predmetné listiny nijakým spôsobom nespochybňujú zistený skutkový
stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, ktorého predmetom bolo posúdenie opodstatnenosti
podaného protestu prokurátora. V konaní o proteste prokurátora sa nevykonáva dokazovanie ako

v štandardnom administratívnom konaní, nakoľko presahuje rámec tohto typu konania. Navyše aj
z komentárovej literatúry (Baricová, J. et al. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha. C. H. BECK,
2018) vyplýva, že predmetom konania o proteste prokurátora je primárne riešenie právnych otázok,
zatiaľ čo plnohodnotné dokazovanie je signifikantne spojené len s administratívnym konaním vo vecisamej. V rámci konania o proteste prokurátora sa nerozhoduje vo veci samej a dokazovanie sa
zameriava predovšetkým na procesné úkony spojené s týmto konaním (napr. včasnosť protestu,
oboznámenie sa s vyjadreniami účastníkov konania k protestu, včasnosť odvolania proti rozhodnutiu

o proteste prokurátora a pod.). Vzhľadom na uvedené správny súd túto námietku vyhodnotil ako
nedôvodnú, nakoľko mal za to, že rozsah dokazovania zo strany stavebného úradu v rámci konania
o proteste prokurátora bolo postačujúce, keďže predmetom nebolo posúdenie toho, či už zrealizované
rekonštrukčné práce zasahovali do statiky objektu, ale to, či boli splnené zákonné podmienky na
vydanie oznámenie k ohláseniu stavebných prác. Správny súd sa stotožnil s názorom prokurátorky, že

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia právny predchodca žalovaného uviedol, ktoré listinné dôkazy
a skutočnosti z administratívneho spisu považoval za rozhodujúce pre posúdenie veci, ako sa s nimi
vysporiadal a k akým skutkovým a právnym záverom na ich základe dospel. Je pritom zrejmé, že
rozsah zadovážených listinných dôkazov, tvoriacich obsah administratívneho spisu, právny predchodca
žalovaného považoval za dostačujúci pre rozhodnutie vo veci.

129. Žalobca v súvislosti s námietkou nedostatočného zistenia skutkového stavu namietal v správnej
žalobeajnesprávneprávneposúdenieveci,pričomsvojuargumentáciuohľadomnesprávnostiprávneho
posúdenia orgánmi verejnej správy bližšie nekonkretizoval. Nesprávne právne posúdenie nespočíva
iba v aplikácii nesprávnej právnej normy na zistený skutkový stav orgánom verejnej správy v rozhodnutí
alebo v opatrení, ale ide aj o prípady, keď nebol uskutočnený správny výklad ustanovení právnych

predpisov (napr. nespĺňal požiadavky ústavnej konformnosti podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). Nesprávne
právne posúdenie je spravidla kumulované s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Žalobca
však v správnej žalobe neuviedol, v čom mala spočívať nesprávnosť právneho posúdenia právneho
predchodcu žalovaného, resp. stavebného úradu. Z napadnutého rozhodnutia ako aj z prvostupňového
rozhodnutia vyplýva, že orgány verejnej správy správne aplikovali na prejednávaný prípad relevantné

ustanovenia Stavebného zákona, Správneho poriadku a zákona o prokuratúre. Správne súdnictvo je
ovládané dispozičnou zásadou, preto je na žalobcovi aký rozsah a obsah prieskumu stanoví uvedením
žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže vyhľadávať
dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a ani za neho dopĺňať všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu, keďže žalobca je povinný uviesť v žalobe žalobné

body (§ 182 ods. 1SSP). Všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich dostatočnej konkretizácie
nadanýprípadneumožňujúvykonaťsprávnemusúduplnohodnotnýsúdnyprieskumzákonnostižalobou
napadnutého rozhodnutia.

130. Žalobca ďalej namietal, že právny predchodca žalovaného nevyužil iné právne možnosti (menej

invazívny spôsob legislatívneho zákonného riešenia v prípade, že k nezákonnosti došlo), a to napr.
uplatnenie ustanovenia § 85 Stavebného zákona s priložením pasportizácie realizovanej stavby,
čím by sa novým ďalším rozhodnutím mohlo predísť vzniku škody veľkého rozsahu a enormným
zásahom do vlastníckych práv všetkých zúčastnených osôb. Správny súd uvádza, že podľa § 27
ods. 3 SSP neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy,

opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy. Na túto oblasť sa vzťahuje
správna úvaha žalovaného (diskrečná právomoc správneho orgánu). Správne uváženie je svojou
podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení,
na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie. Právny predchodca žalovaného navyše vo
vyjadrení k správnej žalobe uviedol argumentáciu, s ktorou sa správny súd stotožnil, a to že ustanovenie

§ 85 Stavebného zákona pojednáva o zmene v užívaní stavby, podľa ktorého je ustanovená základná
požiadavka, že dokončenú stavbu možno užívať iba na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí príp. v
stavebnom povolení, ak sa kolaudačné rozhodnutie nevyžaduje, pričom na predmetné stavebné úpravy
v prejednávanej veci nebolo vydané ani stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie, preto nebolo
možné postupovať v zmysle ustanovenia § 85 Stavebného zákona.

131. Pokiaľ žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného bolo
vydané po uplynutí 30 dňovej lehoty podľa § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre na vydanie rozhodnutia
s tým, že lehota na rozhodnutie nebola predĺžená, správny súd zistil, že táto žalobná námietka je
síce dôvodná, ale táto skutočnosť nepredstavuje podstatnú vadu konania, ktorá by mohla mať za

následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vadu procesného postupu je potrebné vždy vnímať
v materiálnych súvislostiach, a to najmä z pohľadu, či je predmetná vada spôsobilá sama o sebe
ovplyvniť samotný výrok rozhodnutia. V danom prípade tomu tak nie je. Správne súdnictvo v systéme
právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa nadopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Účelom správneho
súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv
fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná

(Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 502/2015 zo 06.10.2015).

132. Keďže žalobca bol úspešný v konaní, súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP priznal náhradu trov konania
v úplnom rozsahu, pôjde o dôvodne vynaložené trovy konania. Ich výšku ustáli vyšší súdny úradník
samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

133. Ďalším účastníkom konania 1/ až 44/ proti neúspešnému žalovanému podľa § 169 SSP právo na
náhradu trov konania nepriznal, pretože neuložil správny súd týmto ďalším účastníkom konania žiadnu
povinnosť, s ktorou by im nejaké trovy vznikli a neuplatnili si ani iné trovy konania, kde by súd musel
zvažovať dôvody hodné osobitného zreteľa pre ich priznanie.

134. Podľa § 180 ods. 1 SSP je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 180 ods. 3 SSP namiesto
orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla
rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Dňa 01.04.2024 nadobudol účinnosť zákon č.
46/2024 Z. z., ktorým sa menil a doplnil okrem iného aj zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre

územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení
neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 608/2003 Z. z.“). Podľa § 4a písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z.
účinnéhodo31.03.2025vykonávalregionálnyúradÚradupreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskej
republiky [§ 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 608/2003 Z. z. účinného do 31.03.2025] štátnu správu v druhom

stupni vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhodovala obec ako stavebný úrad
(v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)), a to
namiesto okresného úradu v sídle kraja [§ 4 ods. 1 písm. b) prvý bod zákona č. 608/2003 Z. z. účinného
do 31.03.2024]. Rovnako podľa § 118 Stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2025 vo
veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni konala obec ako stavebný úrad, vykonával štátnu

správu v druhom stupni regionálny úrad. Rozhodovacia pôsobnosť pôvodného žalovaného Okresného
úradu Banská Bystrica, odboru výstavby a bytovej politiky teda prešla na Regionálny úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Banská Bystrica.

135. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP

a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná

sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.