Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, September 10, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200404
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200404.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: CEVASERVIS a.s., , so sídlom
Cementárska 14, 900 31 Stupava, IČO: 31 412 670, právne zastúpený advokátskou kanceláriou SHM
PARTNERS s.r.o., so sídlom Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 235 616, proti žalovanému:
Úradgeodézie,kartografieakatastraSlovenskejrepubliky,sosídlomChlumeckého2,82103Bratislava,
za účasti: ISMONT, s.r.o., so sídlom Strojárenská 1C, 917 02 Trnava, IČO: 45 593 141, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 63/2020/Ja zo dňa 01.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 63/2020/Ja zo dňa 01.02.2021 a rozhodnutie

Okresného úradu Senec, katastrálny odbor č. V-5805/20 zo dňa 16.07.2020 a vec v r a c i
a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Správnysúd priznáva žalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.

III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 25.06.2020 bola medzi žalobcom ako záložným veriteľom a ďalším účastníkom konania,
spoločnosťou ISMONT, s.r.o., sídlo: Strojárenská 1C, Trnava 917 02, IČO: 45 593 141, (ďalej len
„spoločnosť ISMONT“) ako záložcom, uzavretá zmluva o zriadení záložného práva zabezpečujúceho
pohľadávku, ktorej vznik závisí od konania, respektíve nekonania účastníka - vlastníka nehnuteľností
tvoriacich záloh (ďalej len „Záložná zmluva“), teda záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku, ktorá

môže vzniknúť v budúcnosti podľa § 151c ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“).

2. Rozhodnutím č. V-5805/20 zo dňa 16.07.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Okresný
úrad Senec, katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa návrh na vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností zamietol v podstate s odôvodnením, že Záložná zmluva nie je vkladu
schopná, pretože záložné právo sa síce zriaďuje zmluvou, ale vzniká až spolu s pohľadávkou a bez

vzniku pohľadávky nemôže záložné právo existovať. Povolenie vkladu predmetného záložného práva
na zabezpečenie pohľadávky, ktorej vznik je otázny, by bolo neoprávneným obmedzením vlastníka
dotknutých nehnuteľností vo výkone jeho vlastníckych práv.3. Žalovaný rozhodnutím č. VoÚ 63/2020/Ja zo dňa 01.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie
majúc za to, že nie je možný zápis záložného práva k pohľadávke, ktorá ešte neexistuje, pričom

opačným prístupom by sa vytváral nesúlad medzi právnym stavom evidovaným v katastri nehnuteľností
a skutočným stavom.

II.
Podstatné argumenty žalobcu

4. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 26.03.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ich zrušenia a vrátenia veci
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

5. Žalobca mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho posúdenia veci a

neobsahujú riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenia záveru o neprípustnosti vkladu záložného
práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností zabezpečujúceho pohľadávku, ktorej budúci vznik
je podmienený.

6. Správny orgán prvého stupňa nerešpektoval ustanovenie § 151c ods. 2 OZ, ktoré výslovne umožňuje

zabezpečiť záložným právom pohľadávku, ktorá má vzniknúť v budúcnosti alebo aj pohľadávku, ktorej
vznik v budúcnosti je podmienený a konal nad rámec vymedzený zákonom, keď svojvoľne skúmal vznik
pohľadávky zabezpečovanej záložným právom na základe Záložnej zmluvy. Samotný záložný dlžník
ponúkol žalobcovi takýto spôsob zabezpečenia potenciálnej pohľadávky, v rámci zmluvnej voľnosti
súhlasil s obmedzením svojich práv k dotknutým nehnuteľnostiam zriadením a následným vznikom

záložného práva. Správny orgán zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností
bez právneho dôvodu vyplývajúceho z právnej normy.

7. Žalobca považoval argumentáciu správnych orgánov za nepresvedčivú. Správne orgány sa vo svojich
rozhodnutiach riadili výlučne názormi selektívne vybratých odborníkov, ktorí sa prísne držali niekdajšej

právnej teórie o neporušiteľnej zásade akcesority, neberúc do úvahy zákonom doplnené možnosti
účastníkov konania (§151c ods. 2 OZ). V prípade, že správne orgány postavia právnu teóriu pred
zákonnéustanovenia,nemožnozabezpečiťústavnezaručenéprávonaspravodlivýprocesaspravodlivé
rozhodnutie a tiež je takýto postup v rozpore s princípom dobrej verejnej správy.

8. Záver o rigidnosti zásady akcesority je dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zákonodarca výslovne umožnil účastníkom súkromnoprávneho vzťahu zabezpečiť budúcu, prípadne
podmienenú pohľadávku záložným právom, pričom § 151c ods. 2 OZ hovorí jednoznačne o
možnosti zabezpečenia pohľadávky. Reálnym zabezpečením pohľadávky bolo zriadenie záložného
práva Záložnou zmluvou a zároveň vznik záložného práva jeho zápisom do katastra nehnuteľností.

Zákonodarca nehovorí len o možnosti zriadiť záložné právo k budúcej/podmienenej pohľadávke a
následnej nutnosti čakať na vznik pohľadávky, aby došlo aj k jej reálnemu zabezpečeniu. Vznik,
respektíve len možnosť vzniku pohľadávky v budúcnosti sa pritom výslovne predpokladá. Nesprávnym
výkladom uvedenej právnej normy správnymi orgánmi, že záložné právo zabezpečujúce budúcu
pohľadávku, nemôže vzniknúť pred vznikom samotnej pohľadávky, by totiž znamenalo negáciu možnosti

zabezpečiť takúto pohľadávku záložným právom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na právne závery
autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomačovič, M. a kol.: v komentári
k Občianskemu zákonníku ako aj závery JUDr. Imricha Feketeho, CSc. v jeho komentári k Občianskemu
zákonníku. Poukázal aj na závery o možnosti zapísať záložné právo k neexistujúcej/budúcej pohľadávke
vyplývajúce z judikatúry Najvyššieho súdu ČR.

9. V prípade, ak by nebolo možné zapísať záložné právo zabezpečujúce budúcu pohľadávku do katastra
nehnuteľností, záložnému veriteľovi, záložcovi a eventuálne aj záložnému dlžníkovi by neprináležali
všetky práva a povinnosti vzťahujúce sa k záložnému právu, ktoré vyplývajú zo zákona a to až do
okamihu vzniku zabezpečovanej pohľadávky, a teda by bol vylúčený konštitutívny (vecno-právny)

účinok vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý by tak bol priznaný k momentu vzniku
zabezpečovanej pohľadávky záložného veriteľa, ktorý by sa musel v prípade rozporu medzi viacerými
záložnými veriteľmi preukazovať.10. Žalobca tiež poukázal, že zásada akcesority nie je právnou normou, ale je výsledkom právno-
vedeckého skúmania právnych noriem. Ak však raz zákon ustanovuje, že budúcu/ podmienenú
pohľadávku možno zabezpečiť záložným právom, tak závery právnej vedy založené na striktnej

akcesorite záložného práva sú v právnej praxi nepoužiteľné. Právna úprava obsiahnutá v § 151c
ods. 2 OZ predstavuje výnimku, ktorou zákonodarca chcel obsiahnuť situácie, keď záloh „predbieha"
pohľadávku, a až momentom jej vzniku vznikne akcesorický vzťah (vznikne neskôr). OZ výslovne
umožňuje zabezpečiť budúcu/podmienenú pohľadávku záložným právom, žiadny právny predpis
nepodmieňuje vkladu schopnosť listiny, respektíve vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do katastra

nehnuteľností preukázaním existencie zabezpečovanej pohľadávky, a teda ani zabezpečovanej budúcej
pohľadávky. Preukázanie skutočného vzniku zabezpečovanej pohľadávky sa nevyžaduje v žiadnom
registri záložných práv. Správny orgán prvého stupňa tak nebol oprávnený túto hmotnoprávnu náležitosť
vzniku záložného práva skúmať a z tohto dôvodu zamietnuť návrh na vklad záložného práva.

11. Účelom doplnenia možnosti zabezpečiť aj budúcu či podmienenú pohľadávku do OZ, bolo posilniť

postavenie veriteľa aj v prípade, ak je vznik jeho pohľadávky otázny. Z uvedeného je zjavné, že v
prípade odoprenia zápisu takéhoto záložného práva do katastra nehnuteľností je jeho samotné zriadenie
bezpredmetné, nejde totiž o zabezpečenie jeho pohľadávky, pretože záložné právo ani nevzniklo.
Odopretie zápisu takéhoto záložného práva do katastra nehnuteľností stavia veriteľa, ktorý využil
zákonom mu umožnený právny inštitút zabezpečenia pohľadávky, a to dohodou so samotným dlžníkom

ako vlastníkom zakladaných nehnuteľností (zálohu), do právnej neistoty. Dochádza k naštrbeniu právnej
istoty účastníkov zmluvného vzťahu, legitímneho očakávania vkladu záložného práva zabezpečujúceho
budúcu pohľadávku do katastra nehnuteľností, čo je zákonom dovolený inštitút. Napadnuté rozhodnutie
považoval žalobca za hrubý zásah do súkromného práva, právnej autonómie, ktorá sa prejavuje
in concreto v slobodnej možnosti nakladania s majetkom, majetkovými hodnotami a právami, ako

aj možnosť vstupovať do zmluvných vzťahov s ktorýmikoľvek subjektami a na akýkoľvek zákonom
dovolený hospodársky účel.

12. Prijatú právnu normu mal žalovaný odzrkadliť aj vo svojich interných usmerneniach, či vo výrokoch v
katastrálnom bulletine, napríklad zápisom takéhoto záložného práva s poznámkou o jeho podmienenej

realizačnejfunkcii.Nejdeonovinkuzápisu„neexistujúcichpráv“,keďžesprávneorgányzapisujúzáložné
práva zabezpečujúce budúce potenciálne pohľadávky do katastra nehnuteľností i keď formou záznamu
bez ohľadu na skutočný vznik pohľadávky. Platnú právnu úpravu budúcich potenciálnych pohľadávok
a ich zápisu do katastra nehnuteľností možno nájsť v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov“), ktorý s

účinnosťou k 01.04.2019 v § 15 upravuje možnosť zabezpečiť záložným právom budúce potenciálne
pohľadávky.

13. Rovnako pre zmluvné úverové vzťahy je typické, že úverová inštitúcia vyžaduje zabezpečenie svojej
budúcej potenciálnej pohľadávky ešte pred poskytnutím úveru. Záložné práva zabezpečujúce budúce

pohľadávky bánk poskytujúcich hypotekárne úvery sú správnymi orgánmi zapisované bez skúmania
ďalších okolností napr. že pohľadávka hypotekárnej banky možno v čase rozhodovania správneho
orgánu o zápise záložného práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností ešte vôbec nevznikla a
možno ani v budúcnosti nevznikne, ak klient nesplní všetky podmienky čerpania úveru, pretože klient
hypotekárny úver v danom čase zväčša ešte nenačerpal a dokonca v danom momente nie je ani

vlastníkom zakladanej nehnuteľnosti, je ním samotný predávajúci, voči ktorému banka nemá a ani
v budúcnosti pohľadávku nebude mať. Právo zabezpečiť budúcu/podmienenú pohľadávku záložným
právom priznáva OZ každému, nie len finančným inštitúciám poskytujúcim úvery.

III.

Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 07.06.2021 poukázal na obsah napadnutého rozhodnutia,
pričom zdôraznil, že záložné právo má akcesorickú povahu, ktorá je vyjadrená v § 151a OZ, a teda nie
je len konštrukciou právnej vedy, ale naopak, akcesorická povaha záložného práva je vyjadrená priamo

v texte právnej normy. Žalovaný sa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia stotožnil so stanoviskom
prezentovaným v odbornej literatúre, podľa ktorého v súvislosti so zabezpečovaním pohľadávok, ktoré
vzniknú v budúcnosti, by bolo správnejšie hovoriť o zriadení záložného práva a ich vznik podmieniť
vznikom pohľadávky (Vojčík, P. akol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár. Bratislava, lura Edition,spol. s r. o., 2010, s. 419). Tento výklad v odbornej literatúre je v súlade s autentickým výkladom §
151c ods. 2 OZ. Zápis neexistujúceho záložného práva do katastra nehnuteľností by bol v rozpore so
zmyslom a účelom spravovania katastra nehnuteľností vyjadreným v § 2 a § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. o

katastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchprávknehnuteľnostiam(katastrálnyzákon)vznení
účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „katastrálny zákon“). Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Správny súd v Bratislave uvádza, že zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil
aj Správny súd v Bratislave. Právna úprava § 3 ods. 1 zákona o správnych súdov uvádza, že správne
súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak

§ 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“
Predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/48/2021 tak
prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená na konanie a rozhodnutie senátu 4S a je vedená

pod sp. zn. BA-1S/48/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave
na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr.
Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

16. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zák. 4. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení
účinnom do 30.06.2023 ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane postupu
v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov uvádzaných žalobcom v rámci podanej žaloby
(§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

17. O podanej žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže
ani jeden z účastníkov konania nežiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Termín verejného
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu
najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.09.2025 (§ 137 ods.
4 SSP).

18.Podľa§493ezákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníúčinnomod01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické

určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam,
a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky
vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo
správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú
alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

21. Podľa § 2 katastrálneho zákona, kataster slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k
nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov,
na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu
životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a

ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších
informačných systémov o nehnuteľnostiach.22. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona, katastrálny operát tvoria dokumentačné
materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie
v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: b) súbor

popisných informácií, ktorý tvoria vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných
oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo
listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti "A -
majetková podstata", ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam
(majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku,

príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti "B
- vlastník alebo iná oprávnená osoba", ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov
vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné
číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto
trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory,
nájomnéprávakpozemkom,poznámkyoskutočnostiachsúvisiacichsnehnuteľnosťamialebosprávami

k nehnuteľnostiam, z časti "C - ťarcha", ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena,
označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva
oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky
vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné
práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza,

23. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods.
1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené
v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

24. Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či

sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

25. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

26. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o vlastníctve bytov, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje
sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonníka a
osobitné predpisy. Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon

neustanovuje inak.

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo
vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov

týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo
(poznámka odkazuje na § 151 b a 151c OZ, pozn. správneho súdu) v prospech ostatných vlastníkov
bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností
(poznámka odkazuje na § 34 katastrálneho zákona upravujúci zápis zákonom zriadeného záložného

práva do katastra nehnuteľností záznamom, pozn. správneho súdu) a nemožno ho vymazať počas
existencie predmetu záložného práva.

28. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

29. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.30. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

31. Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou
dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva
o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo
vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka,

ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

32. Podľa § 151c ods. 1, 2 OZ, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj
nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej
vznik závisí od splnenia podmienky.

33. Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 151j ods. 1 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,

môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ
môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 151k ods. 1 OZ, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce
poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej registrácie alebo odo
dňa ich registrácie v osobitnom registri.

36.Ustanovenie§151cods.2OZ,ktoréumožňujezabezpečiťpohľadávkuajzriadenímzáložnéhopráva

k budúcej pohľadávke, bolo do OZ doplnené zák. č. 526/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č.
526/2002 Z. z.“).

37. Zo všeobecnej časti dôvodovej správy k zák. č. 526/2002 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „dôvodová
správa“) vyplýva, že „cieľom reformy záložného práva je vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho
rámca pre záložné právo, ktorý povedie k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít,
najmä v sektoroch malého a stredného podnikania. Záloh je podľa návrhu zákona definovaný ako
vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je vyhradená pre záložného veriteľa. Postavenie

záložného veriteľa nie je možné oslabiť následným prednostným záložným právom. Veriteľ, ktorý svoju
pohľadávku zabezpečuje záložným právom, získava istotu, že v prípade nesplnenia pohľadávky zo
strany dlžníka bude mať možnosť uspokojiť sa zo zálohu. Preto poskytuje napr. úver lacnejšie ako v
prípade nezabezpečenej pohľadávky. Veriteľovi sa v prípade, že dlžník nesplní svoju pohľadávku včas
a riadne ponecháva možnosť uspokojiť sa z výťažku predmetu zálohu. Istota veriteľa nielen pozitívne

ovplyvňujeveriteľavjehorozhodovaníoposkytnutíúveru,aleajumožňujeposkytovaťúverlacnejšienež
v prípade nezabezpečenej pohľadávky. Uskutočnenie reformy záložného práva umožní rozvoj malého
a stredného podnikania, ktorý závisí vo veľkej miere od prijateľnej ponuky úverov, preto sa predpokladá,
že návrh zákona bude mať pozitívny dopad na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.“

38. Z osobitnej časti dôvodovej správy k navrhovanému § 151c OZ súčasne vyplýva, že, „záložným
právom môže byť (tak ako tomu bolo aj dodnes) zabezpečená pohľadávka, ktorá existuje v čase
vzniku záložného práva, ale aj pohľadávka, ktorá vznikne v budúcnosti, alebo ktorej vznik závisí od
splnenia podmienky. V prípade, že pohľadávka nevznikne, alebo podmienka nebola splnená, vzhľadom
na akcesorickú povahu záložného práva nedochádza ani ku jeho vzniku. Na druhej strane, v prípade že

pohľadávka vznikne alebo sa splní podmienka, vznikne s pohľadávkou aj záložné právo.“

39. Záložné právo má vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke subsidiárny a akcesorický charakter.
Subsidiarita záložného práva sa prejavuje v tom, že speňaženie zálohu je iba podporným zdrojomuspokojenia záložného veriteľa. Primárne má plniť dlžník. Až keď zabezpečená pohľadávka nie je riadne
a včas splnená, vzniká záložnému veriteľovi oprávnenie pristúpiť k výkonu záložného práva, záloh
speňažiť a uspokojiť sa z výťažku z predaja zálohu. Záložné právo je akcesorickým, pretože pristupuje k

zabezpečenej pohľadávke. Akcesorický vzťah záložného práva k zabezpečenej pohľadávke znamená,
že zabezpečená pohľadávka je predpokladom vzniku a trvania záložného práva (TOMAŠOVIČ, A..
§ 151a [Definícia záložného práva]. In: B., A., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,
SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, A. a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck,
2019, s. 1253–1254, marg. č. 1.).

40. Správny súd v prejednávanej veci ako zásadnú posudzoval otázku, či je možný vznik záložného
práva k budúcej pohľadávke, teda pohľadávke ktorá v čase zriadenia tohto záložného práva ešte
neexistuje (ďalej len „budúca pohľadávka“). V odbornej obci ako aj súdnej praxi sa na uvedenú otázku
sformovali v zásade dva prúdy náhľadu. Jeden, reprezentovaný autormi ako C., D., E. aj s odkazom na
dôvodovú správu k §151c ods. 2 OZ, zdôrazňuje striktne akcesorickú povahu záložného práva, ktorá

znamená, že záložné právo bez existencie pohľadávky, ktorú zabezpečuje nemôže vzniknúť. Na druhej
strane je názor prezentovaný napr. aj autorským kolektívom ku komentáru k Občianskemu zákonníku
z roku 2019 (Števček a kol.), že vznik záložného práva k budúcej pohľadávke je výnimkou zo zásady
akcesority. Správny súd dospel k záveru, že je potrebné prikloniť sa práve k tomuto druhému názoru,
pričom vychádzal z nasledujúcich východísk:

41. Vo všeobecnosti určitú zásadu možno považovať za univerzálny druh pravidla, pričom zásady
nemožno chápať ako absolútne a nemenné, keďže pripúšťajú výnimky; tieto výnimky je možné a
potrebné nájsť tak v právnych normách alebo v iných zásadách či princípoch.

42. Tiež je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci sa spor týka aplikácie zásady akcesority, ktorá
sama osebe nie je právnou normou (v užšom zmysle), v tom ponímaní, že by táto bola vyjadrená
expressis verbis v konkrétnom ustanovení OZ. Zásada akcesority je výsledkom právno-vedeckého
skúmania právnych noriem a jej existencia a aplikácia bola vyvodená z obsahu jednotlivých ustanovení
regulujúcich záložné právo.

43. Na druhej strane právna norma (v užšom zmysle) obsiahnutá v § 151c ods. 2 OZ umožňuje
zabezpečiť záložným právom aj budúcu pohľadávku. Účelom zabezpečenia pohľadávky a dôvodom
zriadenia záložného práva je pre záložného veriteľa posilnenie jeho právneho postavenia v tom
zmysle, že v prípade omeškania dlžníka má k dispozícii záloh, predajom ktorého sa môže realizovať

uhradzovacia funkcia záložného práva a veriteľ môže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky.

44. Pokiaľ § 151c ods. 2 OZ ustanovuje, že aj budúcu pohľadávku možno zabezpečiť záložným právom,
práve toto ustanovenie správny súd vníma ako čiastočnú výnimku zo zásady akcesority, ktorú je
potrebné vztiahnuť nielen výlučne na okamih jej zriadenia, ale aj k vzniku záložného práva. Pokiaľ by

bolo zabezpečenie budúcej pohľadávky viazané až do budúcnosti k času vzniku pohľadávky, pojmovo
nemožno hovoriť o zabezpečení budúcej pohľadávky, ale jedná sa o zabezpečenie už existujúcej
pohľadávky. Iba samotné zmluvné zriadenie záložného práva bez možnosti jeho vzniku na základe
zápisu do katastra nehnuteľností, a teda bez pristúpenia vecnoprávnych účinkov Záložnej zmluvy, je pre
záložného veriteľa z hľadiska ekonomického a reálneho významu využívania záložného práva v zásade

bezvýznamné. Vo vzťahu k využitiu zabezpečovacej funkcie záložného práva (uspokojenie sa zo zálohu)
je záložné právo závislé tak od vzniku a existencie pohľadávky, ako aj od následného omeškania dlžníka
(neplniaceho dlh riadne a včas), čo prichádza do úvahy len pri existujúcej pohľadávke. Nemožno tak v
súvislosti so záložným právom zabezpečujúcim budúcu pohľadávku hovoriť o úplnom opustení zásady
akcesority.

45. Pripustením výkladu použitého žalovaným by bol vlastný účel normy obsiahnutej v § 151c ods. 2 OZ
neznámy a samotná existencia § 151c ods. 2 OZ by bola nadbytočná, a to už od jeho začlenenia do textu
právneho predpisu, hoci zo všeobecnej časti dôvodovej správy vyplýva, že účelom reformy záložného
práva bolo vytvorenie takého právneho a inštitucionálneho rámca pre záložné právo, ktorý povedie

k rozšíreniu možností financovania podnikateľských aktivít, najmä v sektoroch malého a stredného
podnikania, a teda zákonodarca mal v úmysle nepochybne aj podporiť využívanie zabezpečenia
pohľadávok prostredníctvom záložného práva.46. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na závery prezentované v odbornej literatúre, s ktorými
sa stotožnil: „Ustanovenie § 151c ods. 2 OZ expressis verbis uvádza, že záložným právom možno
zabezpečiť aj budúcu alebo podmienenú pohľadávku. Výslovné pripustenie tejto možnosti v texte

zákona má zásadný normatívny význam. Predstavuje výnimku zo zásady akcesority. V tomto prípade
neplatí, že vznik zabezpečenej pohľadávky je predpokladom vzniku záložného práva. Vznik záložného
práva pred vznikom zabezpečenej pohľadávky odráža potreby ekonomickej reality. Najmä pre zmluvné
úverové vzťahy je typické, že úverová inštitúcia vyžaduje zabezpečenie ešte pred poskytnutím
úveru.“ (TOMAŠOVIČ, A.. § 151c [Pohľadávka zabezpečená záložným právom]. In: B., A., DULAK,

Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, A. a kol. Občiansky
zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1268, 1269, marg. č. 2.).

47. Výnimku zo zásady akcesority napokon zákonodarca nepochybne pripustil aj v § 15 zákona
o vlastníctve bytov, kedy priamo zo zákona vzniká k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné
právo na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu,

spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Toto zákonné záložné právo sa zapisuje do katastra
nehnuteľností záznamom.

48. Uvedenú úpravu ako výnimku zo zásady akcesority záložného práva vníma aj odborná
verejnosť, keď z komentára k § 1 katastrálneho zákona, vyplýva, že: „Pri zmluvnom záložnom práve
knehnuteľnostiambolaspornouotázkoumožnosťjehozápisudokatastranehnuteľností,aksazáložným
právom zabezpečovala ešte len budúca, resp. podmienená pohľadávka podľa § 151b ods. 3 OZ.
Ponúkali sa totiž dve aplikačné riešenia, a to zapísať takéto záložné právo do katastra nehnuteľností

bez ďalšieho alebo až po tom, čo budúca alebo podmienená pohľadávka, ku ktorej bolo záložnou
zmluvou zriadené záložné právo, reálne vznikne. Dôvodom druhého postupu bola zásada hodnovernosti
a záväznosti údajov katastra nehnuteľností týkajúca sa aj existencie údajov katastra o právach
k nehnuteľnostiam (§ 70 ods. 2 KZ), ako i rigidné vnímanie akcesority záložného práva neumožňujúcej
jeho vznik pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky. Vzhľadom na nejednoznačné judikatórne

a doktrinálne vnímanie tejto problematiky možno uviesť, že vodítko v tomto smere ponúkla až novela
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zákonom č. 63/2019 Z. z. účinná
od 1. apríla 2019, ktorá expressis verbis uviedla, že záložné právo podľa § 15 ods. 1 BytZ vzniká
aj na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vzniknú v budúcnosti. Aj keď ide v danom prípade o zákonné
záložné právo, nie je dôvod túto normatívnu úpravu analogicky neuplatniť aj na zmluvné záložné

právo.“ (FEČÍK, Marián, JAKUBÁČ, Róbert. § 1 Kataster nehnuteľností. In: F., A., G., H.. Katastrálny
zákon. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2021, s. 65–66, marg. č. 147.).

49. Správny súd má za to, že pri výklade právnych noriem (v širšom zmysle a teda právnych predpisov,
právnych princípov a zásad) treba používať takú interpretáciu, aby zabezpečila plnohodnotnú realizáciu

zákonom a i Ústavou SR priznaných práv a právom chránených záujmov, pričom ak existujú pochybnosti
o výklade práva alebo o aplikácii pravidiel, súdy a úrady by sa mali prikloniť k takému výkladu, ktorý
poskytuje väčšiu slobodu a je priaznivejší pre adresáta právnych predpisov teda pre jednotlivca, a nie
pre verejnú moc. Vzhľadom k tej skutočnosti, že obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov požíva
v zmysle § 124 OZ rovnakú ochranu, správny súd nevidí žiaden rozumný dôvod, aby budúce pohľadávky

vzniknuté v súvislosti s právnymi úkonmi bytu/bytového domu mohli byť zabezpečené priamo zákonným
záložným právom (bez ohľadu na súhlas/nesúhlas záložcu) a rovnakú možnosť by nebolo možné
aplikovať na zmluvné záložné právo, o to viac, že zmluvné záložné právo k budúcej pohľadávke možno
zriadiť len so súhlasom záložcu. Taktiež je potrebné uprednostniť taký výklad právnych predpisov,
ktorý neobmedzuje práva vlastníka nehnuteľnosti pri nakladaní s nehnuteľnosťou spôsobom, ktorý

mu umožňuje hmotné právo, a to vrátane zriadenia záložného práva k pohľadávke, ktorá vznikne
v budúcnosti v zmysle § 151c ods. 2 OZ.

50. Rigidné zdôrazňovanie akcesorickej povahy záložného práva a zotrvávanie na uvedenom
východisku (hoc aj vychádzajúc z osobitnej časti dôvodovej správy) by bolo popretím jazykového znenia

§151cods.2OZdotejmiery,žepodstatatejtozákonomupravenejmožnostibyostalanenaplnenáatoto
ustanovenie by sa stalo obsolétnym a bezobsažným. Taktiež by opačný výklad znamenal racionálne
neodôvodnené rozdielne (nepriaznivejšie) postavenie záložných veriteľov, ktorých záložné práva vznikli
zmluvou. Samotná existencia alebo neexistencia zápisu o záložnom práve v katastri nehnuteľnostípritom môže mať významné dôsledky na neskoršie právne postavenie dotknutých osôb, keďže záložný
veriteľ, ktorý má zapísané záložné právo ako prvé/skoršie v poradí má v zmysle § 151k ods. 1 OZ
výhodnejšie postavenie, ako záložný veriteľ, ktorého záložné právo bol zapísané neskôr, keďže pre

uspokojenie jednotlivých veriteľov je rozhodujúce poradie ich registrácie počítané odo dňa ich najskoršej
registrácie.

51. Správny súd nijako nepopiera, že zmyslom katastra nehnuteľností je čo najpresnejšie evidovať
existujúce vecno-právne a iné súvisiace vzťahy k nehnuteľnostiam. K zvýšeniu právnej istoty by

však mohlo prispieť, keby boli záložné práva do katastra zapisované s podrobnejším popisom, než
predpokladá § 8 ods. 1 písm. b) bod 2 katastrálneho zákona, teda nielen „záložné práva (označenie
záložného veriteľa)“, pričom z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona vyplýva aj možnosť uviesť
aj iné údaje obsahujúce vysvetlenia k jednotlivým častiam, t. j. príkladmo aj to, že sa jedná o záložné
právo k budúcej pohľadávke v zmysle § 151c ods. 2 OZ.

52. Záverom správny súd len poukazuje, že žalovaný nijako nespochybnil námietku žalobcu, že orgány
katastra v praxi bežne zapisujú zmluvné záložné práva bankových inštitúcií poskytujúcich hypotekárne
úvery, a to pred vznikom samotnej pohľadávky (poskytnutím finančných prostriedkov hypotekárneho
úveru) resp. bez skúmania existencie tejto pohľadávky v čase zápisu záložného práva. Na účely
prejednávanejvecisprávnysúdtiežnepovažovalzapotrebnésabližšiezaoberaťeventualitouzáložného

dlžníka, ktorý nie je súčasne záložcom.

53. Správny súd na základe vyššie uvedených dôvodov zrušil napadnuté ako aj prvostupňové
rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky striktne akcesorickej povahy záložného
práva k budúcej pohľadávke. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiac od jeho doručenia /
§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok /§ 446 ods. 2 písm. c) SSP/.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).