Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 23, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-32C/9/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221200734
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1221200734.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: L. W.B., M..
XX.XX.XXXX, Q. B. XX, L., zastúpeného: JUDr. Peter Harakály, advokát, so sídlom Mlynská 28, Košice,
IČO: 00 620 157, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B,
Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému: MGA IURIS s. r. o., so sídlom Cukrová 14, Bratislava, IČO:
47 233 028, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie:
- náhrady za bolesť vo výške 3.323,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
2.588,10 eur od 06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 735,20 eur od 07.12.2021 do zaplatenia,
- náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 24.129,30 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 20.617,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 3.512,30 eur od
10.08.2021 do zaplatenia,
- zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 12.064,65 eur,

- náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 862,90 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 862,90 eur od 06.04.2021 do zaplatenia,
-náhradyzastratunazárobkupriinvaliditezaobdobieod16.12.2019do31.12.2020vovýške179,88eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 179,88 eur od 06.04.2021 do zaplatenia,
- náhrady za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 01.01.2021 do 31.03.2021 vo výške 43,68 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 14,56 eur od 16.01.2021 do zaplatenia,

zo sumy 14,56 eur od 16.02.2021 do zaplatenia a zo sumy 14,56 eur od 16.03.2021 do zaplatenia,
- náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 541,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 541,87 eur od 06.04.2021 do zaplatenia.

II. Súd konanie zastavuje v časti o zaplatenie:
- náhrady za bolesť vo výške 12.004,05 eur,
- úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.004,05 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo

výške 680,78 eur,
- náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 77.342,55 eur,
- úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 72.277,55 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo
výške 4.099,03 eur a zo sumy 5.065,- eur od 10.08.2021 do 25.05.2022 vo výške 199,82 eur,
- náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 2.651,37 eur,
- úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.651,37 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo

výške 150,37 eur,
- náhrady za stratu na zárobku pri invalidite za obdobie od 16.12.2019 do 31.03.2021 vo výške 855,72
eur,
- úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 855,72 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo výške
48,53 eur,
- náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 2.709,36 eur,
- úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.709,36 eur od 06.04.2021 do 25.05.2022 vo

výške 153,66 eur.III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi:
- náhradu za bolesť vo výške 0,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy

0,45 eur od 06.04.2021 do zaplatenia,
- náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 0,45 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 0,45 eur od 06.04.2021 do zaplatenia,
- zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15.469,- eur,
- náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo výške 1,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,00 % ročne zo sumy 1,02 eur od 06.04.2021 do zaplatenia,
- náhradu nákladov spojených s liečením vo výške 301,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % ročne zo sumy 182,30 eur od 10.02.2022 do zaplatenia a zo sumy 118,90 eur od 21.06.2022
do zaplatenia,
a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

V. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 03.02.2021 sa žalobca domáhal vydania

rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (i) náhradu za bolestné vo výške
25.881,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25.881,- eur od 06.04.2021 do
zaplatenia, (ii) náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 206.170,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 206.170,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (iii) zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 103.085,- eur, (iv) náhradu za stratu na zárobku počas

práceneschopnosti vo výške 5.737,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
5.737,-eurod06.04.2021dozaplatenia,(v)náhraduzastratunazárobkupriinvaliditevovýške1.798,88
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.798,88 eur od 06.04.2021 do
zaplatenia, (vi) náhradu liečebných nákladov vo výške 5.418,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 5.418,70 eur od 06.04.2021 do zaplatenia. Taktiež žiadal, aby žalovaný

vyplácal žalobcovi (vii) náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo forme mesačného peňažného
dôchodku v sume 145,56 eur, počnúc od 01.01.2021 do budúcna, s pravidelným zvyšovaním podľa
zákonnej valorizácie, vždy do 15. dňa v mesiaci, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z
každej mesačnej dávky od 16. dňa príslušného mesiaca až do zaplatenia.

2. Žalobou uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX približne o 18:20 hod. došlo
v obci L. na priamom úseku cesty III/1368 v úseku 7,3 km na ulici P.. Y. v smere do centra obce
k dopravnej nehode, a to tak, že žalobca vychádzal z pohostinstva V., prechádzal priamym smerom
od východu z pohostinstva po chodníku až k ceste, následne začal prechádzať cez cestu, pričom
počas prechádzania cez cestu ho zrazilo z ľavej strany prichádzajúce motorové vozidlo Fiat Marea,

EČV: B., ktoré viedol vodič T. Q.. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca R.. I.. I. W., znalca z
odboru doprava cestná, strojárstvo okrem iného vyplýva, že vodič motorového vozidla sa pri dopravnej
nehode pohyboval rýchlosťou oscilujúcou okolo hodnoty 60 km/h, a to v mieste, kde bola povolená
maximálna rýchlosť 50 km/h. Motorové vozidlo sa pred zrážkou s chodcom pohybovalo so zapnutými
tlmenými svetlometmi, čomu zodpovedala rýchlosť primeraná rozhľadovým pomerom v hodnote 44 km/

h až 54 km/h. Vzhľadom na rýchlosť motorového vozidla bola teda technika jazdy zo strany vodiča
motorového vozidla zjavne nesprávna. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že vodič motorového
vozidla by dopravnej nehode zabránil v prípade, ak by sa pred dopravnou nehodou pohyboval s
motorovým vozidlom rýchlosťou nižšou ako 54 km/h. V takom prípade by k zrážke s chodcom nedošlo. V
dôsledku dopravnej nehody žalobca utrpel viacero zranení, najmä tržné rany hlavy, stlačenie hrudníka,

zlomeninu rebra, poúrazový pneumotorax, pomliaždenie pečene, luxačnú zlomeninu stavcov Th11-
Th12, poranenie mozgu a pomliaždenie miechy Th-L prechodu s následkom poúrazovej paraplégie,
inkontinencie moču a stolice, chronické fibrotické posttraumatické zmeny, jazvy a keloidné jazvy a
organické zmeny osobnosti a ďalšie následky.
Žalobca bol toho názoru, že v prejednávanom prípade boli naplnené všetky obligatórne predpoklady

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 Občianskehozákonníka. V rámci predmetnej dopravnej nehody bola škoda na zdraví žalobcu vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky pohybujúceho sa motorového vozidla, keďže práve v dôsledku jednotlivých
charakteristických vlastností tejto osobitnej prevádzky motorového vozidla (rýchlosť, smer jazdy, sila,

hmotnosť vozidla a jeho pevná konštrukcia) došlo k stretu so žalobcom a následnému vzniku ťažkých
poškodení zdravia. To založilo právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej pri uvedenej dopravnej
nehode, a to práve z titulu tejto osobitnej zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu.
Okrem toho však došlo aj k naplneniu zodpovednosti za škodu vodiča motorového vozidla v zmysle §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z predloženého znaleckého posudku totiž vyplýva, že vodič porušil

právnu povinnosť stanovenú v § 16 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keď prekročil
v danom mieste maximálne povolenú rýchlosť. Porušenie tejto právnej povinnosti je zároveň v príčinnej
súvislosti so škodlivým následkom na zdraví žalobcu, pretože podľa zistení znalca, ak by bol vodič
motorového vozidla dodržal predmetnú právnu povinnosť, dopravnej nehode by zabránil.
Žalobca ďalej poukázal na to, že zodpovedný vodič, resp. prevádzkovateľ motorového vozidla má v
zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla právo, aby poisťovateľ, u ktorého bola poistená
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za neho uhradil náhradu škody
žalobcovi ako poškodenému. V zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. môže žalobca ako
poškodený uplatniť svoje nároky na náhradu škody z poistenej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla priamo voči poisťovateľovi. Keďže však zodpovednosť za škodu

spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla nebola v čase dopravnej nehody poistená, je
povinnýposkytnúťnáhraduškodyzazodpovednýsubjektSlovenskákanceláriapoisťovateľov(žalovaný)
z poistného garančného fondu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., pričom poškodený
môže uplatňovať nárok na náhradu škody priamo voči žalovanému v zmysle § 24 ods. 3 zákona č.
381/2001 Z. z. Podľa žalobcu tak v konaní bola daná pasívna vecná legitimácia žalovaného.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie bolestného vo výške 25.881,- eur. Podľa
lekárskeho posudku vypracovaného L.. T. W., U.. z Národného rehabilitačného centra Kováčová zo dňa
30.10.2020 bolo bolestné ohodnotené vo výške 1185 bodov. Pre určenie výšky náhrady za bolesť bolo
podľa žalobcu potrebné brať do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok 2020, kedy bolo ukončené liečenie
žalobcu. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S08817-2020-OL zo dňa 29.05.2020 bola

pre rok 2020 ustanovená výška náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod
vo výške 21,84 eur. Náhrada za bolestné tak predstavovala zaokrúhlene sumu 25.881,- eur.
Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
206.170,- eur. Podľa lekárskeho posudku vypracovaného L.. T. W., U.. z Národného rehabilitačného
centraKováčovázodňa30.10.2020bolosťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotenévovýške9440

bodov. Pre určenie výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo podľa žalobcu potrebné
brať do úvahy hodnotu bodu platnú pre rok 2020, kedy bol ustálený zdravotný stav žalobcu. Náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia tak predstavovala zaokrúhlene sumu 206.170,- eur.
Žalobca uplatnením zo dňa 16.12.2020 navrhol žalovanému uzavrieť dohodu o vyrovnaní o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na vek žalobcu v čase úrazu, rozsah a závažnosť

následkov, obmedzenie a stratu spoločenského uplatnenia, trvalosť a nemožnosť nápravy následkov
žalobca navrhol zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %. K dohode o vyrovnaní
však nedošlo. Úraz vo veku 60 rokov zanechal u žalobcu také následky, ktoré degradovali kvalitu jeho
ďalšieho života. Žalobca sa následkom úrazu stal úplne nesebestačný, odkázaný na pomoc druhých
a je natrvalo vylúčený z doterajšieho, ako aj budúceho plnohodnotného osobného a spoločenského

života. Je obmedzený v možnosti uplatniť sa v živote, v rodine, v pracovnom zaradení, v osobných
záľubách, v kultúrnom vyžití a v športe. Pred úrazom žalobca viedol aktívny život, pracoval ako zámočník
vo firme KORA MONT, s.r.o, bicykloval, chodil na prechádzky a venoval sa svojej rodine. Staral sa o
rodinný dom, dvor a záhradu. Bol spoločenský, rád tancoval a varil. Následkom úrazu bol žalobca zo
všetkých svojich záľub úplne vylúčený, následkom úrazu je odkázaný na 24-hodinovú starostlivosť a

opateru. Je pripútaný na invalidný vozík, resp. na lôžko, nedokáže sa postaviť, umyť, obliecť. Potrebuje
pomoc v bežných denných a sebaobslužných činnostiach. Je uzavretý, zle spáva, často ho budia zlé
sny, vyhýba sa spoločnosti a jeho myslenie je negativistické. Následkom úrazu sa stal invalidným s
poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Na základe komplexného posudku
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky bola u žalobcu určená miera funkčnej poruchy 100

%. Podľa žalobcu je preukázané, že utrpel mimoriadnu ujmu na zdraví, ktorá je nemajetkovej povahy.
Je poškodený na svojej osobnosti a má nárok na zadosťučinenie za túto imateriálnu ujmu. Jednorazovo
priznanou finančnou náhradou má byť po celý zvyšok života žalobcovi kompenzovaná závažnosť
poškodenia a tiež fyzické a psychické strádanie a strata zdravotnej pohody. Následky ťažkej dopravnejnehody znamenajú hlboký zásah do jeho fyzických a psychických schopností, výkon akejkoľvek činnosti
je u neho spojený s vynaložením zvýšeného úsilia, s ktorým musí prekonávať osobitné obtiaže vyvolané
nepriaznivýmzdravotnýmstavom.Zdravotnýstavpoúrazeanásledkyznehovyplývajúcepodľažalobcu

odôvodňujú zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Na základe
uvedeného žalobca navrhol, aby súd zvýšil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 %, čo
pri základnom bodovom hodnotení 9440 bodov, t. j. 206.170,- eur, predstavuje sumu 103.085,- eur.
Žalobca si uplatnil takisto nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške

5.737,- eur a pri invalidite vo výške 1.798,88 eur. Priemerný hrubý zárobok žalobcu za 3. štvrťrok 2018
podľa potvrdenia zamestnávateľa KORA MONT, s.r.o zo dňa 27.11.2020 bol 606,66 eur. Po valorizácii
v zmysle zákona č. 285/2016 Z. z. sa hrubý zárobok od 01.01.2019 podľa žalobcu zvyšuje o 2,6 %, t.
j. na sumu 622,43 eur. Následkom dopravnej nehody bol žalobca práceneschopný od 17.12.2018 do
15.12.2019.Nazákladepotvrdeniaopríjmezamestnávateľazodňa27.11.2020bolažalobcovivyplatená
náhrada príjmu vo výške 91,39 eur. Podľa potvrdení o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou

poisťovňou zo dňa 26.11.2020 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 27.02.2019 boli žalobcovi
vyplatené nemocenské dávky vo výške 1.934,32 eur. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil nárok
na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 17.12.2018 do 15.12.2019, ktorá
predstavuje sumu 5.737,- eur. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 02.03.2020
bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 16.12.2019 vo výške 480,20 eur mesačne. Strata na

zárobku pri invalidite od 16.12.2019 do 31.12.2020 tak predstavuje sumu spolu vo výške 1.798,88
eur. Od 01.01.2021 do budúcna a do zmeny pomerov (valorizácia) si potom žalobca uplatnil nárok na
mesačný peňažný dôchodok vo výške 145,56 eur.
Žalobca ďalej žiadal úhradu liečebných nákladov spolu vo výške 5.418,70 eur. Následkom dopravnej
nehody vznikli žalobcovi liečebné náklady, týkajúce sa poplatkov za lieky, zdravotnícky materiál,

ošetrovateľskúslužbu,prepravuabezbariérovúúpravukúpeľnevsume4.852,05euracestovnénáklady
v sume 566,65 eur.
Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca uviedol, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu si
uplatnil svoje nároky u žalovaného podaním zo dňa 16.12.2020. Žalovaný uplatnenie nároku prevzal
dňa 21.12.2020. Žalobca si podanou žalobou ako poškodený uplatnil právo na náhradu škody priamo

voči poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca je preto voči žalovanému v postavení veriteľa k dlžníkovi,
pričompredmetomnárokužalobcujepeňažnéplnenienáhradyškody.Žalobcasipretopodanoužalobou
uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy náhrady škody v zmysle § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (s výnimkou nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, o ktorej rozhoduje súd). Žalovaný bol povinný v zmysle § 11 ods. 6 písm.
a) zákona č. 381/2001 Z. z. do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
skončiťprešetrovaniepotrebnénazistenierozsahujehopovinnostiposkytnúťpoistnéplnenieanásledne
v zmysle § 11 ods. 7 tohto zákona bol povinný do 15 dní od skončenia prešetrovania poskytnúť poistné
plnenie žalobcovi. Preto si žalobca v žalobnom návrhu uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania

vo výške 5,00 % ročne odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov a 15 dní od prevzatia
uplatnenia žalovaným dňa 21.12.2020, t. j. od 06.04.2021 až do zaplatenia.

3. Žalobca neskôr v priebehu konania poukázal na to, že v trestnom konaní vedenom Okresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Šali, Okresným dopravným inšpektorátom pod ČVS: ORP-l/DI-

SA-2021 vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX na ceste III. triedy č. 1368 v
km 7,3 na ulici P.. Y. v obci L., kde došlo ku stretu osobného motorového vozidla zn. Fiat Marea,
EČV: B., riadeného vodičom T. Q., a žalobcu, bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX znalcom
I.. T. F.. Znalec v tomto znaleckom posudku dospel k obdobným záverom ako znalec R.. I.. I. W. v
znaleckom posudku č. XX/XXXX. Podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX jazdil vodič vozidla pred

zrážkou rýchlosťou 57 až 63 km/h (v znaleckom posudku č. XX/XXXX rýchlosťou približne 60 km/h).
Pri rýchlosti jazdy vozidla 50 až 55 km/h a pri včasnej reakcii vodiča by vozidlo zastavilo pred miestom
stretu. Z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že ak by vodič jazdil maximálne dovolenou rýchlosťou
50 km/h, primeranou reakciou by zrážke so žalobcom zabránil zastavením vozidla pred miestom stretu.
Obaja znalci rovnako skonštatovali, že žalobca z technického hľadiska nevytvoril vodičovi vozidla náhlu

prekážku. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Šali, Odborom kriminálnej polície
ČVS: ORP-101/VYS-SA-2021 zo dňa 17.05.2021, bolo vznesené obvinenie vodičovi T. Q. pre trestný
čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Okresnou prokuratúrou
Galanta bola voči vodičovi T. Q. podaná obžaloba č. 2Pv 25P21/2202-27 zo dňa 15.03.2022. UznesenímOkresnéhosúduGalantač.k.11T/8/2022-451zodňa21.03.2022bolotrestnéhostíhanieT.Q.zastavené
z dôvodu, že trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, je celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený (rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.

1To/32/2021-3446 zo dňa 28.06.2021 bol T. Q. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie
s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona a bol mu uložený
trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov).

4.Písomnýmipodaniamidoručenýmitunajšiemusúdudňa04.11.2021adňa06.12.2021žalobcanavrhol
zmenu (rozšírenie) žaloby, a to tak, že po zmene žaloby sa domáhal zaplatenia: (i) náhrady za bolesť
vo výške 33.233,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 25.881,- eur od
06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 7.352,- eur od 07.12.2021 do zaplatenia, (ii) náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 241.293,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne
zo sumy 206.170,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 35.123,- eur od 10.08.2021 do zaplatenia,

(iii) zvýšenia náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie vo výške 120.646,50 eur, (iv) náhrady za stratu
na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 5.737,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 5.737,- eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (v) náhrady za stratu na zárobku pri invalidite
vo výške 1.798,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.798,88 eur od
06.04.2021 do zaplatenia, (vi) náhrady liečebných nákladov vo výške 5.418,70 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5.418,70 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (vii) náhrady za
stratu na zárobku pri invalidite vo forme mesačného peňažného dôchodku v sume 145,56 eur, počnúc
od 01.01.2021 do budúcna, s pravidelným zvyšovaním podľa zákonnej valorizácie, vždy do 15. dňa
v mesiaci, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z každej mesačnej dávky od 16. dňa
príslušného mesiaca až do zaplatenia, a to až do zmeny pomerov.

Zmenu žaloby žalobca odôvodnil tým, že znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom
L.. S. L. bolo bolestné ohodnotené vo výške 1.521,63 bodov. Predmetné ohodnotenie bolo o 336,63
bodov vyššie v porovnaní s ohodnotením bolestného obsiahnutým v lekárskom posudku o bolestnom
(1.185 bodov), ktorý vypracoval L.. T. W., U.. dňa 30.10.2020, a ktorý tvoril prílohu žaloby. Žalobca tak
vzhľadom na zvýšenie bodového ohodnotenia bolestného navrhol rozšírenie žaloby v časti náhrady za

bolesť o náhradu vo výške 7.352,- eur (336,63 bodov x 21,84 eur). Žalobca taktiež navrhol rozšírenie
žaloby v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 35.123,- eur, a to na základe
lekárskeho posudku L.. R. K. zo dňa 15.04.2021. V zmysle tohto lekárskeho posudku bolo ohodnotené
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu (z dôvodu vážnych duševných a sexuologických porúch)
vo výške 1550 bodov. Žalobca tak navrhol rozšírenie žaloby v časti náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia o náhradu vo výške 35.123,- eur (1.550 bodov x 22,66 eur v zmysle opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR č. S14243-2021-OL). Okrem uvedeného žalobca navrhol rozšírenie žaloby v časti
sťaženia spoločenského uplatnenia aj o sumu 17.561,50 eur, ktorá predstavuje zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 35.123,- eur o 50 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z. z. (35.123,- eur x 0,50). Žalobca podaním zo dňa 19.04.2021 navrhol žalovanému uzavrieť dohodu o

vyrovnaní o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. K uzavretiu dohody o vyrovnaní nedošlo.
Žalobca si preto uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
35.123,- eur (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia) od 10.08.2021 až do zaplatenia a zo sumy
7.352,- eur (náhrada za bolesť) od 07.12.2021 až do zaplatenia.
Zmenu žaloby súd pripustil uznesením zo dňa 28.01.2022 č. k. 32C/9/2021-334, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 08.02.2022.

5. Podaním doručeným súdu dňa 12.04.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu 10 %
z uplatneného nároku na náhradu škody, keď zohľadnil svoju spoluvinu na vzniknutej škode v rozsahu
10 %. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalobu podal bez zohľadnenia vlastného spoluzavinenia z

dôvodu,abyprerušilplynutiepremlčacejdobyvovzťahukmaximálnemožnémurozsahusvojichnárokov
na náhradu škody s tým, že s ohľadom na možný ďalší priebeh trestného konania a v ňom zistené
skutočnosti následne zváži uznanie primeranej miery vlastného spoluzavinenia. Pri nároku na náhradu
za stratu na zárobku počas práceneschopnosti a nároku na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite
zároveň opravil počítaciu chybu, keď bola za december 2019 uplatnená duplicitná náhrada. Náhradu

za stratu na zárobku pri invalidite upravil jej dopočítaním do dňa 31.03.2021, odkedy mu bol Sociálnou
poisťovňou priznaný starobný dôchodok. V tejto časti súd posúdil podanie žalobcu ako zmenu žaloby.
Podaním doručeným súdu dňa 14.07.2022 žalobca vzal žalobu späť v časti, v ktorej mu žalovaný
dňa 26.05.2022 poskytol plnenie spolu vo výške 100.895,24 eur (pozri ods. 8 odôvodnenia tohtorozsudku).Žalobouuplatnenápohľadávkaztitulubolestnéhotakpočiastočnomspäťvzatípredstavovala
sumu 17.905,65 eur (29.909,70 eur - 12.004,05 eur) s príslušenstvom, z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 139.821,15 eur (217.163,70 eur - 77 342,55 eur) s príslušenstvom, z titulu straty na

zárobku počas práceneschopnosti sumu 2.222,73 eur (4.874,10 eur - 2.651,37 eur) s príslušenstvom,
z titulu straty na zárobku pri invalidite sumu 1.156,31 eur (2.012,03 eur - 855,72 eur) s príslušenstvom
a z titulu liečebných nákladov sumu 2.167,47 eur (4.876,83 eur - 2.426,03 eur - 283,33 eur) s
príslušenstvom.
Podaním doručeným súdu dňa 20.12.2022 žalobca navrhol zmenu (rozšírenie) žaloby, keď si uplatnil

ďalšie liečebné náklady v súvislosti s poškodením jeho zdravia po zohľadnení spoluviny v rozsahu 10 %.
Dňa 21.10.2021 si u žalovaného uplatnil liečebné náklady v celkovej výške 364,62 eur (po zohľadnení
spoluviny vo výške 10 % vo výške 328,16 eur), pričom žalovaný si uplatnenie prevzal dňa 25.10.2021.
Dňa 01.03.2021 si u žalovaného uplatnil ďalšie liečebné náklady v celkovej výške 237,80 eur (po
zohľadnení spoluviny vo výške 10 % vo výške 213,86 eur), pričom žalovaný si uplatnenie prevzal dňa
03.03.2022. Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 328,16 eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,00 % ročne od 10.02.2022 do zaplatenia a zaplatenia sumy 213,86 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 19.06.2022 do zaplatenia.
Uznesením zo dňa 26.01.2023 č. k. 32C/9/2021-587, právoplatným dňa 30.01.2023, súd pripustil zmenu
žaloby tak, že žalobca sa po zmene žaloby domáhal zaplatenia: (i) náhrady za bolesť vo výške 17.905,65
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 11.288,85 eur od 06.04.2021 do

zaplatenia a zo sumy 6.616,80 eur od 07.12.2021 do zaplatenia, (ii) náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 139.821,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy
113.275,45 eur od 06.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 26.545,70 eur od 10.08.2021 do zaplatenia, (iii)
zvýšenia náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie vo výške 108.581,85 eur, (iv) náhrady za stratu
na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 2.222,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,00 % ročne zo sumy 2.222,73 eur od 06.04.2021 do zaplatenia, (v) náhrady za stratu na zárobku pri
invalidite vo výške 1.156,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 763,31
eur od 06.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 131,- eur od 16.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 131,- eur
od 16.02.2021 do zaplatenia a zo sumy 131,- eur od 16.03.2021 do zaplatenia, (vi) náhrady liečebných
nákladov vo výške 2.709,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.167,47

eur od 06.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 328,16 eur od 10.02.2022 do zaplatenia a zo sumy 213,86
eur od 19.06.2022 do zaplatenia.

6. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: lekárske správy z 10.01.2019, 04.01.2019,
18.01.2019, 02.05.2019, 13.05.2019, 24.09.2019, 21.05.2020, 25.01.2019, 18.03.2019, 12.04.2019,

17.04.2019, 26.04.2019, 30.04.2019, 14.05.2019, 17.05.2019, 13.06.2019 (2x), 17.06.2019,
24.06.2019, 03.07.2019, 11.07.2019, 01.10.2019 (2x), 08.10.2019, 31.10.2019, 14.01.2020, 02.06.2020
a 09.10.2020, výpis z evidencie Slovenskej kancelárie poisťovateľov, lekársky posudok L.. T. W., U..
o bolestnom zo dňa 30.10.2020, lekársky posudok L.. T. W., U.. o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 30.10.2020, potvrdenie zamestnávateľa o príjme zo dňa 27.11.2020, rozhodnutie Sociálnej

poisťovne zo dňa 27.02.2019, potvrdenie o nemocenských dávkach za obdobie od 01.01.2018 do
31.12.2019, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 02.03.2020, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo
dňa 03.12.2020, komplexný posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa
31.01.2020, lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 23.12.2019,
špecifikácia nákladov zo dňa 16.12.2020, pokladničné doklady zo dňa 20.09.2019, 21.09.2019,

18.10.2019, 27.01.2019, 13.01.2020, 25.03.2020, 08.04.2020, 27.11.2020, 16.04.2020, 18.01.2019,
21.05.2020, 15.02.2019, 14.03.2019, 13.05.2019, 15.04.2019, 12.06.2019, 16.07.2019, 24.08.2019,
24.08.2019, 25.08.2019, 07.09.2019, 11.09.2019, 13.09.2019, 14.09.2019, 17.09.2019, 18.09.2019,
21.09.2019, 22.09.2019, 29.09.2019, 01.10.2019, 12.10.2019, 18.10.2019, 21.10.2019, 16.10.2019,
26.10.2019, 30.10.2019, 02.11.2019, 06.11.2019, 16.11.2019, 18.11.2019, 30.11.2019, 07.12.2019,

13.09.2019 a 02.12.2020, fotografie kúpeľne (5x), dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
zo dňa 18.01.2019, 17.02.2019, 19.03.2019, 18.04.2019, 13.05.2019, 12.06.2019, špecifikácia ciest
uskutočnených motorovým vozidlom zo dňa 16.12.2020, osvedčenie o evidencii vozidla Volkswagen
Golf ev. č. P., uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 16.12.2020, znalecký posudok R.. I.. I. W.
Č.. XX/XXXX zo dňa 01.07.2020, lekársky posudok L.. R. K. o sťažení spoločenského uplatnenia zo

dňa 15.04.2021, lekárska správa L.. R. K. zo dňa 20.10.2020, uplatnenie nároku na náhradu škody
zo dňa 19.04.2021 spolu s doručenkou, znalecký posudok L.. S. L. Č.. XX/XXXX zo dňa 25.04.2021,
znalecký posudok I.. T. F. Č.. XX/XXXX zo dňa 30.03.2021, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ
v Šali zo dňa 17.05.2021, obžaloba Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 15.03.2022, uznesenieOkresného súdu Galanta č. k. 11T/8/2022-451 zo dňa 21.03.2022, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo
dňa 03.12.2020, rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.08.2021, uplatnenie nároku na náhradu
škody zo dňa 01.03.2022 spolu s doručenkou, špecifikácia nákladov zo dňa 01.03.2022, pokladničné

doklady zo dňa 14.10.2021, 20.10.2021, 21.10.2021, 11.11.2021, 22.11.2021, 24.11.2021, 25.11.2021,
11.01.2022, 21.01.2022, 25.01.2022, 10.02.2022, 20.10.2021, 02.12.2021, 21.10.2021, 29.10.2021,
19.11.2021, 24.11.2021, 17.01.2022, 26.01.2022 a 10.02.2022, lekárske správy zo dňa 07.10.2021,
21.10.2021, 29.10.2021, 28.10.2021, 19.11.2021, 18.11.2021, 24.11.2021, 29.11.2021, 11.01.2022,
17.01.2022, 26.01.2022 a 10.02.2022, uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 21.10.2021 spolu

s doručenkou, špecifikácia nákladov zo dňa 21.10.2021, pokladničné doklady zo dňa 21.12.2020,
23.12.2020, 08.01.2021, 25.01.2021, 27.01.2021, 04.02.2021, 04.02.2021, 24.02.2021, 25.02.2021,
26.03.2021, 27.04.2021, 28.04.2021, 29.04.2021, 13.05.2021, 19.05.2021, 28.05.2021, 24.06.2021,
26.07.2021, 18.08.2021, 20.08.2021, 23.08.2021, 29.09.2021, 07.09.2021, 04.06.2021, 28.06.2021 a
10.06.2021, lekárske správy zo dňa 19.05.2021, 10.06.2021, 07.10.2021, 28.09.2021 a 27.09.2021.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovi nároky uplatnené v konaní vôbec nevznikli,
pretože škoda na zdraví, ktorú žalobca utrpel pri dopravnej nehode dňa XX.XX.XXXX, vznikla výlučne
zavinením samotného žalobcu. K nehode totiž došlo tak, že žalobca vychádzajúci z pohostinstva V. v
tmavom oblečení, priamo z chodníka vedúceho od pohostinstva prechádzal cez cestu krížom, a to mimo
priechod pre chodcov (ktorý sa pritom nachádzal neďaleko), pričom si nevšimol prichádzajúce vozidlo a

pokračoval prechádzaním cez cestu a následne narazil do pravej bočnej časti vozidla Fiat, následne po
náraze prepadol cez jeho prednú kapotu na vozovku. Z objasňovania priestupku Okresným dopravným
inšpektorátom v Šali pod č. ORPZ-SA-OPD51-74/2018 (z relácie dopravnej polície) podľa žalovaného
vyplýva, že jedinou príčinou dopravnej nehody bolo porušovanie povinností samotným žalobcom, keď
tentoporušovalviacerépovinnostivyplývajúcemuzozákonač.8/2009Z.z.,ato§53ods.4tohtozákona

(povinnosť chodca pred vstupom na vozovku sa presvedčiť, či tam môže urobiť bez nebezpečenstva, a
len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať), § 43 ods. 1 tohto zákona
(povinnosť použiť pri prechádzaní cez cestu priechod pre chodcov) a § 3 ods. 2 písm. a) tohto zákona
(povinnosť správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby ako účastník cestnej premávky neohrozil
bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky).

Žalovaný ďalej argumentoval, že na správanie žalobcu mala nepochybne vplyv skutočnosť, že v tom
čase bol pod značným vplyvom alkoholu. Následným lekárskym vyšetrením (ktoré sa uskutočnilo s
časovým odstupom po dopravnej nehode v rámci úkonov pri ošetrovaní žalobcu v zdravotníckom
zariadení približne štyri hodiny po dopravnej nehode, ako to vyplýva zo zápisnice o obhliadke
miesta dopravnej nehody) bolo u žalobcu zistené množstvo alkoholu na úrovni 1,05 g/kg. Podľa

žalobcu v čase dopravnej nehody musela byť hladina alkoholu u žalobcu podstatne vyššia, jej úroveň
zodpovedala strednému stupňu opitosti (1,5 až 1,9 g/kg). Tento stav sa prejavuje výraznejším narušením
psychomotoriky, poruchami koordinácie, spomalením telesných pohybov a znížením pozornosti a
vnímavosti. Z relácie dopravnej polície podľa žalovaného takisto vyplýva, že pri prešetrovaní nehody
nebolo zistené porušenie žiadnych povinností vodičom vozidla Fiat. Naopak z nej vyplýva, že jedinou

príčinou dopravnej nehody bolo zavinené porušovanie povinností žalobcom. Žalovaný v tejto súvislosti
poukázal aj na vyjadrenie samotného žalobcu pri podaní vysvetlenia zo dňa 21.01.2019, v ktorom
žalobca nielenže potvrdil porušovanie svojich povinností a požitie alkoholu, ale aj skonštatoval, že pri
vstupe do vozovky si nevšimol žiadne svetlá, a tak sa rozhodol, že cez ňu prejde, a to s tým, že: "K
zavineniu dopravnej nehody uvádza, že si je v plnej miere vedomý zapríčinenia dopravnej nehody,

nakoľko prehliadol prichádzajúce vozidlo...". Žalovaný zároveň poukázal aj na výpoveď vodiča T. Q. pri
podaní vysvetlenia dňa XX.XX.XXXX bezprostredne po dopravnej nehode, v ktorej uviedol, že žalobca
pri prechádzaní cez cestu žiadnym spôsobom ani len nereagoval na prichádzajúce vozidlo. Podľa
žalovaného aj zo znaleckého posudku I.. W. vyplýva, že prípadná nesprávna technika jazdy vodiča Q.
nebola v príčinnej súvislosti so škodou vzniknutou žalobcovi. I.. W. totiž na str. 32 svojho znaleckého

posudku uvádza, že žalobca tým, že vstúpil do koridoru jazdy vozidla Fiat, vytvoril kolíznu situáciu,
pričom by donútil aj vodiča vozidla jazdiaceho povolenou rýchlosťou k náhlej zmene rýchlosti, resp.
k pohybu vozidla a k stretu vozidla a žalobcu by došlo aj v takom prípade, a to ako pri brzdení s
polovičnou intenzitou, ako aj pri intenzívnom havarijnom brzdení. Z uvedených skutočností je podľa
žalovaného zrejmé, že jedinou príčinou dopravnej nehody a vzniku škody na zdraví žalobcu je zavinené

porušovanie povinností samotným žalobcom. Z tohto dôvodu zodpovedá za vzniknutú škodu výlučne
žalobca v súlade s § 441 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k jednotlivým žalobou uplatneným nárokom žalovaný uviedol, že nemôže súhlasiť s tým,
že pri náhrade za bolesť treba vychádzať z hodnoty bodu pre rok 2020 (podľa opatrenia Ministerstvazdravotníctva SR č. S08817-2020-OL zo dňa 29.05.2020). Náhradou bolesti sa totiž nahrádza ujma
spôsobenápoškodenímnazdraví,jeholiečenímaleboodstraňovanímjehonásledkov.Pritomsahodnotí
výlučneakútnafázavytrpenejbolesti.Náhradazabolesťsaohodnocujenazákladelekárskehoposudku,

ktorý sa vydáva, len čo je zdravotný stav natoľko ustálený, že možno k tomuto ohodnoteniu pristúpiť. Z
tohto hľadiska je "ukončenie liečenia" právne bez významu. K dopravnej nehode došlo k decembri roku
2018, preto nepochybne k odzneniu akútnej fázy bolesti došlo v priebehu roku 2019; výška náhrady
za bolesť v roku 2019 (podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592-2019-OL zo dňa
15.05.2019) bola 20,26 eur/1 bod.

Vo vzťahu k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia posudzujúcim lekárom žalovaný poukázal
na to, že tento žiadnym relevantným spôsobom nezdôvodnil zvýšenie tohto ohodnotenia na maximálnu
možnú mieru postupom podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., keď iba všeobecne odkázal na toto
ustanovenie. To je v rozpore s § 8 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z., pretože z lekárskeho posudku musí
byť zrejmé, na základe akých skutočností posudzujúci lekár dospel k celkovému počtu bodov, pričom
podľa § 8 ods. 1 písm. f) tohto zákona je jednou z náležitostí lekárskeho posudku aj zdôvodnenie jeho

hodnotenia.
Žalovaný nesúhlasil ani s rozsahom uplatneného mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o zvýšení náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia musí súd zohľadniť jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život všetkých
ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie, obliekať

sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), ako aj tie stránky,
ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho dovtedajšie pôsobenie (stupeň jeho
angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života). Jednotiacim hľadiskom pri určovaní
adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby obe tieto stránky boli
zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady vo vzťahu k povahe

následkov poškodenia zdravia. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo/209/2017 (identicky aj sp. zn. 3Cdo/213/2017), podľa ktorého zvýšenie náhrady sťaženia
spoločenského uplatnenia na najvyššiu možnú mieru (50 %) je "vyhradené prípadom straty životných
príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený takmer vyradený zo života a kedy jeho
predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo celkom zmarené. Dovolací súd v súvislosti

s tým pripomína, že súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku poškodeného
predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z. To isté hľadisko treba mať
bezpochyby na zreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.
Invalidita - hľadisko priamo v tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa

poškodeného v spoločnosti pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že
aj ďalšie (v zákone síce výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská
musia byť tiež bez vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej
sfére." Podľa žalovaného by u žalobcu bolo na mieste zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia na
úrovni 15 %.

K náhrade za stratu na zárobku po dobu trvania dočasnej práceneschopnosti a po jej skončení žalovaný
uviedol, že z ustanovení § 445, § 446 a § 447 Občianskeho zákonníka vyplýva, že na účely tejto
náhrady sa má vychádzať z priemerného zárobku pred škodou na zdraví. Z týchto ustanovení (ale ani
z ustanovení predpisu, na ktorý odkazoval žalobca, a síce zákona č. 285/2016 Z. z.) nevyplýva, že by
sa výška tohto priemerného zárobku mala "valorizovať" postupom uvádzaným žalobcom. Vzhľadom na

to potom výška priemerného zárobku na účely náhrady straty na zárobku je 606,66 eur. Výška náhrady
straty na zárobku za obdobie dočasnej práceneschopnosti (od 18.12.2018 do 15.12.2019) je potom
5.302,74 eur (606,66 eur x 12 - 91,39 eur - 1.934,32 eur). Výška náhrady straty na zárobku pri invalidite
je potom za obdobie od 16.12.2019 do 31.12.2020 celkom 1.412,75 eur (606,66 eur x 12,5 - 6.170,50
eur/0,5x480,20 eur + 12x494,20 eur/). Od 01.01.2021 je táto náhrada vo výške 99,56 eur mesačne

(606,66 eur - 507,10 eur).
Žalovaný nesúhlasil ani s uplatnenými cestovnými nákladmi. V obdobiach, ku ktorým sa spravidla
vzťahujú, bol totiž žalobca v ústavnej zdravotnej starostlivosti (od 17.12.2018 do 10.01.2019 a následne
od 10.01.2019 do 18.01.2019 a od 02.05.2019 do 13.05.2019), v ošetrovateľskej starostlivosti (v
období od 18.01.2019 do 01.05.2019 a následne od 13.05.2019 do 16.07.2019), resp. v rehabilitačnej

starostlivosti (od 16.07.2019 do 24.09.2019 a od 16.04.2020 do 21.05.2020); z toho dôvodu nebolo
vykonanie všetkých týchto ciest v príčinnej súvislosti s jeho liečením.
Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že v súlade s § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z. z. v zákonnej lehote žalobcovi písomne listom zo dňa 22.12.2020 vysvetlil dôvody, pre ktorému odmietol poskytnúť požadované plnenie. Preto si žalovaný splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z
§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a preto žalobcovi právo na úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8
zákona č. 381/2001 Z. z. nevzniklo.

8. Žalovaný neskôr v priebehu konania uviedol, že vzhľadom na pochybnosti o správnosti ohodnotenia
nárokov žalobcu na náhradu škody, ktoré sa odškodňujú náhradou bolesti a náhradou sťaženia
spoločenského uplatnenia, dal vypracovať spoločnosti forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych
expertíz s.r.o., znaleckej organizácii z odboru zdravotníctvo a farmácia znalecký posudok za účelom ich

odstránenia. Znalecká organizácia vypracovala znalecký posudok č. XXX/XXXX, v ktorom ohodnotila
nepriaznivý následok posudzovaný podľa pol. 253 prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. celkom 260
bodmi bez navýšenia (na rozdiel od L.. W. v jeho lekárskom posudku zo dňa 30.10.2020, ktorý tento
následok ohodnotil po navýšení celkom 1.000 bodmi). Zároveň znalecká organizácia ohodnotila v
zostávajúcej časti sťaženie spoločenského uplatnenia v znaleckom posudku č. XX/XXXX, v ktorom
dospela k záveru, že popri uvedenom treba sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotiť 6.875

bodmi.
Vo vzťahu k rozšíreniu žaloby žalobcom v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
základe lekárskeho posudku vypracovaného L.. R. K. zo dňa 15.04.2021 žalovaný uviedol, že požiadal
znaleckú organizáciu o doplnenie ňou spracovaného znaleckého posudku za účelom ustálenia, či už v
tomto svojom ohodnotení znalecká organizácia zohľadnila aj tie nepriaznivé následky, ktoré vo svojom

lekárskom posudku zo dňa 15.04.2021 uvádza L.. K.. Znalecká organizácia následne v doplnení č. 1
znaleckého posudku č. XXX/XXXX (znalecký úkon č. XX/XXXX) zo dňa 04.04.2022 uviedla, že pokiaľ
sa týka: (i) ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu položkou č. 255 podľa prílohy č. 1
zákona č. 437/2004 Z. z. (ktoré ohodnotila L.. K. 700 bodmi + 50 % navýšením, t. j. celkom 1.050 bodmi),
s týmto sa znalecká organizácia nestotožňuje a zistené trvalé psychické následky žalobcu posúdila

podľa položky č. 253 s bodovým ohodnotením 260 bodov bez navýšenia (tak ako to už urobila v posudku
č. XXX/XXXX), (ii) ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu položkou č. 321c podľa
prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. (ktoré ohodnotila L.. K. 250 bodmi + 100 % navýšením), voči
tomuto znalecká organizácia nemá výhrady. Ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu
potom podľa žalovaného predstavuje spolu 7.635 bodov (260 bodov + 6.875 bodov + 500 bodov), a nie

žalobcom uvádzaných 10.990 bodov (9.440 bodov podľa lekárskeho posudku L.. W. zo dňa 30.10.2020
a 1.550 bodov podľa lekárskeho posudku L.. K. zo dňa 15.04.2021).
Žalovaný ďalej argumentoval, že v konaní nebolo preukázané iné obdobie ustálenia zdravotného stavu
z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia, preto v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.
treba vychádzať z toho, že k nemu došlo najneskôr uplynutím jedného roka od dopravnej nehody (ku

ktorej došlo dňa 17.12.2018); výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2019 (podľa
opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592- 2019-OL zo dňa 15.05.2019) bola 20,26 eur/1 bod.
Preto, ak žalobcovi vzniklo právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, jeho výška je
154.685,10 eur (a nie žalobcom uplatňovaných 241.293,- eur). Uvedené má potom vplyv aj na výšku
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

Vo vzťahu k náhrade bolesti žalovaný uviedol, že jej ohodnotenie preskúmala znalecká organizácia v
znaleckom posudku č. XX/XXXX, v ktorom dospela k záveru, že jej ohodnotenie lekárskym posudkom
L.. W. zo dňa 30.10.2020 (ktorý ju ohodnotil 1.185 bodmi) je preukázané a opodstatnené. Žalovaný
teda v tomto rozsahu náhradu za bolesť nenamietal. Aj vzhľadom k záverom znaleckej organizácie
žalovaný nesúhlasil s posudkom L.. S. L. Č.. XX/XXXX, ktorý predložil žalobca, keďže - ako to vyplýva

zo samotného posudku L.. L. - jeho podkladom nebolo vyšetrenie samotného žalobcu, ale výlučne jemu
dostupná zdravotná dokumentácia. Žalovaný v tejto časti (uplatnenej až zmenou žaloby, t. j. vo výške
7.352,- eur) takisto vzniesol námietku premlčania.
Žalovaný takisto nesúhlasil s tým, že z hľadiska ohodnotenia náhrady bolesti žalobcu má byť
rozhodným obdobie roku 2020, keď malo dôjsť k ukončeniu jeho liečenia. Ukončenie liečenia je totiž z

hľadiska ohodnocovania bolesti právne bez významu. Náhrada za bolesť je náhrada ujmy spôsobenej
poškodením zdravia, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Samotná náhrada za bolesť
sa poskytuje na základe lekárskeho posudku, ktorého obsahom je ohodnotenie bolesti za podmienok
stanovených v zákone. Z tohto hľadiska sa však neohodnocuje všetka a akákoľvek bolesť spôsobená
poškodením zdravia, jeho liečením, resp. odstraňovaním jeho následkov, ale v súlade s § 9 ods. 1 veta

druhá zákona č. 437/2004 Z. z. výlučne akútna fáza bolesti. Z tohto hľadiska sa potom nehodnotí iná ako
akútna bolesť, teda najmä bolesť následná, chronická, resp. doznievajúca. Preto ohodnotenie bolesti
možno vykonať okamihom ustálenia zdravotného stavu osoby poškodenej škodou na zdraví v čase, keď
došlo k odozneniu akútnej fázy bolesti. Týmto okamihom je potom bolesť zistená a možno objektívnevykonať jej ohodnotenie. Z tohto hľadiska je potom právne bez významu aj prípadne prebiehajúca liečba,
ak nie je spojená s akútnou bolesťou. Rovnako je potom bez významu, kedy bol spracovaný lekársky
posudok, resp. kedy došlo k ukončeniu dočasnej práceneschopnosti poškodeného. V prejednávanom

prípade došlo podľa žalovaného k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu z hľadiska náhrady bolesti v
priebehu prvej polovice roku 2019, keď po vyhojení dekubít, ktoré bolo skonštatované pri chirurgickej
kontroležalobcudňa17.06.2019,užprebiehalavýlučneambulantnáarehabilitačnáliečbažalobcu,ktorá
nespôsobovala žiadnu akútnu bolesť.
S ohľadom na závery znaleckých posudkov I.. W. J. I.. F. žalovaný poukázal na to, že nielen vodič T. Q.

porušil svoju povinnosť, keď viedol vozidlo Fiat vyššou ako povolenou rýchlosťou (50 km/h), ale rovnako
aj žalobca porušil viacero svojich povinností, keď prechádzal cez vozovku mimo vyznačeného priechodu
pre chodcov, a to aj napriek tomu, že v bezprostrednej blízkosti sa tento nachádzal, a zároveň vstúpil
na vozovku bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Preto je zrejmé, že
žalobca pred stretom porušoval povinnosť podľa § 53 ods. 1 prvej vety a ods. 4 prvej vety zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Samotný žalobca pritom mohol zabrániť stretu s vozidlom, keďže aj

znalec I.. F. dospel k záveru, že žalobca v čase vstupu z pravej strany na vozovku i po celý čas pohybu
od pravého okraja vozovky po miesto stretu pri pohľade vľavo mal možnosť vidieť zľava prichádzajúce
osvetlené vozidlo; mal preto i možnosť odpovedajúcim spôsobom konať, počkať so vstupom na vozovku
až toto vozidlo prejde. Týmto žalobca zároveň porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákonníka a zakročovaciu povinnosť podľa § 417 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Teda

sám žalobca porušoval viaceré svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č. 8/2009 Z. z., čím sa podľa
žalovaného rovnako ako vodič vozidla Fiat podieľal na vytvorení kolíznej situácie, pričom na vzniknutú
kolíznu situáciu žiadnym spôsobom nereagoval, hoci jednoduchou reakciou (zmenou rýchlosti, alebo
smeru svojho pohybu) mohol zabrániť samotnému stretu s vozidlom. Žalobca pritom cez vozovku mimo
priechod pre chodcov chodieval v mieste stretu pravidelne, o priechode pre chodcov mal vedomosť,

tento nepoužíval nikdy a to aj napriek upozorneniu od jemu blízkych osôb. Za tohto stavu je podľa
žalovaného na mieste, aby sám žalobca, ktorý sa svojim zavineným protiprávnym konaním podieľal na
vzniku kolíznej situácie, pričom porušil aj všeobecnú prevenčnú povinnosť a neurobil žiadne opatrenia
na odvrátenie jemu hroziacej škody, znášal jemu vzniknutú škodu v rozsahu 50 %.
V súlade s uvedeným žalovaný pristúpil k plneniu v tomto konaní žalobcom uplatnených nárokov v

preukázanej výške, keď dňa 26.05.2022 zaplatil žalobcovi: (i) náhradu bolesti vo výške 12.004,05 eur
(50 % zo sumy 24.008,10 eur, čo zodpovedá 1.185 bodom podľa lekárskeho posudku L.. W. pri hodnote
bodu 20,26 eur / 1 bod), (ii) úroky z omeškania s platením náhrady bolesti do 25.05.2022 vo výške
680,78 eur, (iii) náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 77.342,55 eur (50 % zo sumy
154.685,10 eur, čo zodpovedá 7.635 bodom, vychádzajúc zo sťaženia spoločenského uplatnenia tak,

ako bolo ohodnotené v znaleckom posudku znaleckej organizácie č. XXX/XXXX, v doplnení č. 1 k nemu
- znalecký úkon č. XX/XXXX a znaleckom posudku č. XX/XXXX, pri hodnote bodu 20,26 eur / 1 bod),
(iv) úroky z omeškania s platením náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia do 25.05.2022 vo výške
4.298,85 eur, (v) náhradu straty na zárobku počas trvania dočasnej práceneschopnosti (za obdobie od
18.12.2018 do 15.12.2019) vo výške 2.651,37 eur (50 % zo sumy 5,302,74 eur), (vi) úroky z omeškania

s platením náhrady straty na zárobku počas trvania dočasnej práceneschopnosti do 25.05.2022 vo
výške 150,37 eur, (vii) náhradu straty na zárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti (za obdobie
do 31.3.2021) vo výške 855,72 eur (50 % zo sumy 1.711,43 eur), (viii) úroky z omeškania s platením
náhrady straty na zárobku po skončení dočasnej práceneschopnosti do 25.05.2022 vo výške 48,53
eur, (ix) náhradu liečebných nákladov vo výške 2.426,03 eur (50 % zo sumy 4.852,05 eur), (x) úroky z

omeškania s platením náhrady liečebných nákladov do 25.05.2022 vo výške 137,59 eur, (xi) náhradu
cestovných nákladov vo výške 283,33 eur (50 % zo sumy 566,65 eur), (xii) úroky z omeškania s platením
náhrady cestovných nákladov do 25.05.2022 vo výške 16,07 eur.

9. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: relácia dopravnej polície PZ o priebehu

dopravnej nehody, komunikácia so znalcom zo dňa 16.02.2021, stanovisko k uplatneným nárokom zo
dňa 22.12.2020, znalecký posudok forensic.sk č. XXX/XXXX zo dňa 02.08.2021 spolu s vyúčtovaním
znaleckej odmeny, znalecký posudok forensic.sk č. XX/XXXX zo dňa 11.02.2022 spolu s vyúčtovaním
znaleckej odmeny, doplnenie č. 1 znaleckého úkonu forensic.sk č. XXX/XXXX zo dňa 04.04.2022,
oznámenie žalobcu o poskytnutí plnenia, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 26.05.2022.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených
v súdnom spise, výsluchom žalobcu a svedkov V.C. W. (manželka žalobcu) a L. W. (syn žalobcu),
vyžiadaním posudku Sociálnej poisťovne zo dňa 16.12.2019 a oboznámením listinných dôkazovzaložených v priestupkovom spise Okresného riaditeľstva PZ v Šali č. ORPZ-SA-OPDP51-74/2018-P,
pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových
strán zistil nasledovný skutkový stav:

11. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca utrpel zranenia (škodu na zdraví) v dôsledku dopravnej
nehody, ktorá sa stala dňa XX.XX.XXXX približne o 18:20 hod. v obci L. na priamom úseku cesty III/1368
v úseku 7,3 km na ulici P.. Y. v smere do centra obce, a to tak, že žalobca vychádzal z pohostinstva
V., prechádzal priamym smerom od východu z pohostinstva po chodníku až k ceste, následne začal

prechádzať cez cestu, pričom počas prechádzania cez cestu ho zrazilo z ľavej strany prichádzajúce
motorové vozidlo Fiat Marea, EČV: B., ktoré viedol vodič T. Q..

12. Medzi sporovými stranami nebolo takisto sporu o tom, že prevádzkovateľ osobného motorového
vozidla Fiat Marea, EČV: B. (vodič T. Q.), nemal v čase dopravnej nehody uzatvorenú poistnú zmluvu
v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. Uvedené potvrdzuje aj výpis z evidencie Slovenskej kancelárie

poisťovateľov.

13. Takisto bolo nesporné, že žalobca v dôsledku predmetnej dopravnej nehody utrpel viacero zranení,
najmä tržné rany hlavy, stlačenie hrudníka, zlomeninu rebra, poúrazový pneumotorax, pomliaždenie
pečene, luxačnú zlomeninu stavcov Th11-Th12, poranenie mozgu a pomliaždenie miechy Th-L

prechodu s následkom poúrazovej paraplégie, inkontinencie moču a stolice, chronické fibrotické
posttraumatické zmeny, jazvy a keloidné jazvy a organické zmeny osobnosti a ďalšie následky. Zo
žalobcom predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobca bol v ústavnej zdravotnej starostlivosti od
17.12.2018 do 10.01.2019 a následne od 10.01.2019 do 18.01.2019 a od 02.05.2019 do 13.05.2019,
v ošetrovateľskej starostlivosti v období od 18.01.2019 do 01.05.2019 a následne od 13.05.2019 do

16.07.2019 a v rehabilitačnej starostlivosti od 16.07.2019 do 24.09.2019, od 16.04.2020 do 21.05.2020
a od 25.08.2021 do 28.09.2021.

14. Lekárskym posudkom L.. T. W., U.. o bolestnom zo dňa 30.10.2020 bola utrpená bolesť žalobcu
ohodnotená spolu na 1185 bodov, a to nasledovne: položka č. 2 - tržná rana hlavy okcipitálne vľavo

chirurgicky ošetrená - 10 bodov, položka č. 78 - stlačenie hrudníka s úrazovou asfyxiou s pohmoždením
pľúc - 150 bodov, položka č. 81b - zlomenina XI. rebra vľavo, rebier XII. obojstranne - 35 bodov,
položka č. 86b - poúrazový pneumothorax vľavo ošetrený hrudnou drenážou - 60 bodov, položka č.
86e - fluidothorax vľavo (poúrazové krvácanie do hrudníka liečené konzervatívne) - 45 bodov, položka
č. 87 - kontúzia pečene (pomliaždenie brušnej steny ťažšieho stupňa) - 30 bodov, položka č. 90b -

lacerácia sleziny - 80 bodov, položka č. 105d - instabilná luxačná zlomenina Th11-Th12 (podvrtnutie
hrudnej chrbtice) - 100 bodov, položka č. 106a - zlomenina processus spinosus Th11 - 25 bodov, položka
č. 107a - abrupcia laterálnej hrany tela stavca Th12 (zlomenina tela stavca so znížením do 1/3) - 100
bodov, položka č. 106f - zlomenina oblúkov Th11 a Th12 ako laminektómia Th11 a Th12 - 120 bodov
+ navýšenie podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, t. j. spolu 180 bodov, položka č. 226 -

kontúzno-hemoragické poranenie mozgu frontálne vpravo - 200 bodov, položka č. 229 - pomliaždenie
miechy Th-L prechodu (traumatická lézia miechy v rozsahu Th9 až Th12) - 170 bodov.

15. Lekárskym posudkom L.. T. W., U.. o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.10.2020 bolo
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 9440 bodov, a to nasledovne: položka č.

253 - organické zmeny osobnosti posttraumatickej etiológie - 500 bodov, položka č. 301a - chronické
fibrotické posttraumatické zmeny po lacerácii pľúcneho parenchýmu - 400 bodov, položka č. 306 -
poúrazová paraplégia dolných končatín - 2470 bodov, položka č. 314 - nedomykavosť ritných zvieračov
- 900 bodov, položka č. 316c - porucha močenia následkom poranenia močových orgánov ťažká - 300
bodov, položka č. 432a - jazva v Th-L oblasti v dĺžke 25 cm - 30 bodov, položka č. 433b - keloidné jazvy

po dekubite sakrálnej oblasti a päty - 120 bodov. Lekár navýšil bodové hodnotenie všetkých položiek o
100 % v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.

16. Lekárskym posudkom L.. R. K. o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.04.2021 bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotené na 1550 bodov, a to nasledovne: položka č. 255 - vážne

duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických
činiteľov a tiesnivých situácií - 700 bodov + navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50
%, t. j. spolu 1050 bodov, položka č. 321c - strata penisu alebo ťažká deformácia penisu nad 60 rokov -
250 + navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 100 %, t. j. spolu 500 bodov.17. Znaleckým posudkom L.. S. L. Č.. XX/XXXX zo dňa 25.04.2021 bola utrpená bolesť žalobcu
ohodnotená spolu na 1521,63 bodov, a to nasledovne: položka č. 223 - otras mozgu - 30 bodov, položka

č. 2. - tržná rana na záhlaví - 10 bodov, položka č. 160c - pohmoždenie ľavého stehna s podliatinou
- 22,5 bodov, položka č. 86a - pohmoždenie pľúc s laceráciou - 60 bodov, položka č. 81b - zlomeniny
troch rebier - 35 bodov, položka č. 86b - poúrazový pneumothorax - 60 bodov, položka č. 86f - poúrazový
hemothorax s následnou drenážou - 70 bodov, položka č. 106a - zlomenina tŕňového výbežku - 25
bodov, položka č. 224 - pohmoždenie mozgu - 100 bodov, položka č. 87 - pohmoždenie pečene - 30

bodov, položka č. 90b - lacerácia sleziny - 80 bodov, položka č. 246c - polytrauma s traumatickým a
hemoragickým šokom - 60 bodov, položka č. 107a - zlomenina tela stavca Th11 - 150 bodov, položka
č. 107b - zlomenina tela stavca Th12 - 329,13 bodov, položka č. 231 - traumatické poškodenie miechy
v rozsahu Th9 - Th12 s následnou paraplégiou, inkontinenciou moču a stolice - 420 bodov, položka č.
243c - dekubity v krížovej oblasti a päte - 40 bodov.

18.Znaleckýmposudkomforensic.skč.XXX/XXXXzodňa02.08.2021znaleckáorganizáciavyhodnotila
návrh bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (psychiatrická časť), vyčíslený v
lekárskom posudku L.. T. W., U.. zo dňa 30.10.2020, o počte 1000 bodov ako čiastočne preukázaný.
Žalobcovi podľa znaleckej organizácie náleží za diagnózu položka č. 253 - organické zmeny osobnosti
posttraumatickej etiológie - bodové hodnotenie vo výške 260 bodov bez navýšenia.

19. Znaleckým posudkom forensic.sk č. XX/XXXX zo dňa 11.02.2022 bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu ohodnotené na 6875 bodov, a to nasledovne: položka č. 253 - organické zmeny
osobnosti posttraumatickej etiológie - 260 bodov, položka č. 301a - iné následky poranenia pľúc
jednostranné - 400 bodov + navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, t. j. spolu

600 bodov, položka č. 304e - poúrazové obmedzenie hybnosti chrbtice o 200 % ťažké - 800 bodov
+ navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, t. j. spolu 1200 bodov, položka č.
306 - poúrazová paraplégia - 2470 bodov + navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o
50 %, t. j. spolu 3705 bodov, položka č. 314 - nedomykavosť ritných zvieračov - 900 bodov, položka
č. 316c - porucha močenia následkom poranenia močových orgánov ťažká - 300 bodov, položka č.

432b - rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch
podľa lokalizácie - 50 bodov, položka č. 433b - keloidné jazvy po poraneniach, popáleninách alebo po
operačných zákrokoch podlá lokalizácie - 120 bodov.

20. Z doplnenia č. 1 znaleckého úkonu forensic.sk č. XXX/XXXX zo dňa 04.04.2022 vyplýva, že znalecká

organizácia nemala výhrady k uplatneniu položky č. 321c. z lekárskeho posudku L.. R. K. o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 15.04.2021. S uplatnením položky č. 255 sa znalecká organizácia
nestotožnila. Vzhľadom na zistené psychické trvalé následky u žalobcu navrhla uplatnenie položky č.
253 na úrovni 260 bodov bez navýšenia tak, ako je to uvedené v závere znaleckého posudku tejto
znaleckej organizácie č. XXX/XXXX.

21. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu o príjme zo dňa 27.11.2020 mal žalobca hrubý príjem v
mesiaci 07/2018 vo výške 616,- eur, v mesiaci 08/2018 vo výške 644,- eur a v mesiaci 09/2018 vo výške
560,- eur. Práceneschopný bol od 17.12.2018. Za obdobie od 17.12.2018 do 26.12.2018 mal vyplatenú
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sumou 91,39 eur.

22. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 27.02.2019 bol žalobcovi priznaný nárok na nemocenské
vo výške 5,46326 eur za deň. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach za
obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2019 boli žalobcovi vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške
1934,40 eur.

23. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 02.03.2020 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok
od 16.12.2019 v sume 480,20 eur mesačne a od 01.01.2020 v sume 494,20 eur mesačne. Podľa
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2020 bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od
01.01.2021 v sume 507,10 eur mesačne. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 16.08.2021 bol

žalobcovi od 31.03.2021 priznaný starobný dôchodok v sume 538,60 eur mesačne a súčasne mu bol
od 18.10.2021 odňatý invalidný dôchodok v sume 507,10 eur mesačne.24. Podľa lekárskeho posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 23.12.2019 je
mierafunkčnejporuchyužalobcuvrozsahu100%,atedaideoosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím.
Žalobca je odkázaný na sprievodcu a na individuálnu prepravu. Spĺňa kritériá na účely parkovacieho

preukazu.
Komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 31.01.2020 bola
určená miera funkčnej poruchy žalobcu v rozsahu 100 %, a teda žalobca bol uznaný za fyzickú
osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca v dôsledku zdravotného postihnutia nie je schopný
samostatného pohybu (premiestňuje sa mechanickým vozíkom), je odkázaný na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom a na sprievod a pomoc inej fyzickej osoby pri preprave a premiestňovaní.
Žalobca je schopný verbálnej komunikácie a kontaktu so sociálnym prostredím. Vybavovanie úradných
záležitostíasprievodnalekárskevyšetreniamuzabezpečujerodina.Žalobcaniejeschopnýsamostatne
vykonávať sebaobslužné úkony. Pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a
pri realizácii základných sociálnych aktivít je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Žalobcovi bol
priznaný peňažný príspevok na opatrovanie a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Posudkom Sociálnej poisťovne zo dňa 12.02.2020 bolo určené, že miera poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť je 75 %.

25. Z relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo

tak, že chodec W. vychádzajúci z pohostinstva V. v tmavom oblečení mimo priechod pre chodcov priamo
z chodníka vedúceho od pohostinstva prechádzal cez cestu krížom, pričom si nevšimol prichádzajúce
vozidlo, pokračoval prechádzaním cez cestu a následne narazil do pravej bočnej časti vozidla Fiat
Marea, ev. č. B., ktoré viedol vodič Q., následne po náraze prepadol cez prednú kapotu na vozovku.
Dychová skúška na alkohol bola u vodiča T. Q. negatívna.

26. Zo znaleckého posudku R.. I.. I. W. Č.. XX/XXXX zo dňa 01.07.2020 vyplýva, že os. mot. vozidlo
sa mohlo pohybovať v úseku pred zrážkou s chodcom rýchlosťou, ktorá bola vyššia ako rýchlosť
povolená. Z charakteru samotnej zrážky a zanechaných brzdných stôp vyplýva, že k zrážke došlo
s brzdeným os. mot. vozidlom, pričom v okamihu nárazu rýchlosť os. mot. vozidla mohla oscilovať

okolo hodnoty 30,0 km/h. Uvedené je možné interpretovať aj tak, že k zrážke mohlo dôjsť v čase
vyhýbacieho manévru doľava a účinného (havarijného) brzdenia os. mot. vozidla. Ak z matematickej
simulácie viditeľnosti prekážky vyplynulo, že podmienky na rozpoznanie prekážky - chodca pohybujúcou
sa normálnou chôdzou boli splnené zo vzdialenosti približne 31,0 m za predpokladu rozsvietených
tlmených svetlometov, potom vodič na situáciu reagoval primerane, pričom nie je možné vylúčiť, že

ešte skôr (vzdialenosť zodpovedajúca možno viditeľnej prekážky - 44,0 m). Z komplexnej analýzy
nehodového deja o. i. vyplýva, že os. mot. vozidlo sa mohlo pohybovať v úseku pred zrážkou (v okamihu
reakcie vodiča na vznikajúcu situáciu) rýchlosťou, ktorá mohla oscilovať okolo hodnoty 60,0 km/h. Ak zo
spisového materiálu vyplýva, že predmetné os. mot. vozidlo sa pohybovalo pred zrážkou s rozsvietenými
tlmenými svetlometmi, potom z vyhodnotenia možných rozhľadových pomerov a následných výpočtov

rýchlosti primeranej rozhľadu vyplýva, že tlmeným svetlometom zodpovedá rýchlosť primeraná rozhľadu
v úrovni 44,0 až 54,0 km/h. Ak by sa hodnotila technika jazdy vodiča os. mot. vozidla vo vzťahu k
rýchlosti os. mot. vozidla, potom ju je možné hodnotiť negatívne. Dôvodom je skutočnosť, že vodič
sa pohyboval v danom úseku rýchlosťou, ktorá bola vyššia ako rýchlosť povolená (50,0 km/h), ale
aj primeraná rozhľadu (44,0 až 54,0 km/h). Ak by sa jeho technika hodnotila vo vzťahu k včasnosti

reakcie na vznikajúcu situáciu, nie je možné vylúčiť, že na situáciu reagoval v čase, keď na ňu vznikol
podnet, teda primerane. Ak by sa technika jazdy vodiča os. mot. vozidla posudzovala vo vzťahu k
spôsobu, ktorým chcel vodič zabrániť zrážke s chodcom, potom technika zodpovedala vznikajúcej
situácii. Dôvodom je skutočnosť, že ak by sa nesnažil o vyhýbací manéver doľava, teda pohyboval by sa
v priamom smere vo svojom jazdnom pruhu, k zrážke by došlo. Z charakteru dopravnej nehody vyplýva,

že chodec sa pohyboval sprava doľava (z pohľadu vodiča os. mot. vozidla), pričom jeho pohyb nie je
možné detailnejšie charakterizovať. Nie je však možné vylúčiť, že ak smer a rýchlosť pohybu chodca bol
totožný s jeho polohou v okamihu zrážky, potom je technicky prijateľné, že sa mohlo jednať o približne
kolmú chôdzu. Je technicky prijateľné, že rýchlosť chôdze mohla oscilovať okolo hodnoty normálnej
chôdze - rýchlosť v okamihu zrážky. Pohyb chodca mimo vodorovného značenia priechodu pre chodcov

je reálny nielen vo vzťahu k výpovedi vodiča os. mot. vozidla (svedkov), ale aj vo vzťahu k charakteru
samotnej zrážky. Aj keď chodec nevytvoril vodičovi os. mot. vozidla prekážku náhlu z technického
hľadiska, pohyb do komunikácie mal prvky kolízneho vstúpenia do koridoru pohybu os. mot. vozidla. Ak
by sa posudzoval spôsob prechádzania komunikácie chodcom k uvedeným skutočnostiam, potom tentonezodpovedal vznikajúcej situácii. Pohyboval sa cez komunikáciu mimo vyznačeného priechodu pre
chodcov v čase, keď svetlomety os. mot. vozidla muselo byť vidieť. Či nedostatočne vyhodnotil situáciu,
neodhadol vzdialenosť, prípadne rýchlosť predmetného os. mot. vozidla, nie je otázkou technického

posudzovania. Je však jasné, že ak by sa pohyboval rýchlejšie (min. 1,75 m/s), t. j. v úrovni rýchlej
chôdze, resp. pomalšie, t. j. v úrovni pomalej chôdze (max. 0,69 m/s), potom by k zrážke nemuselo dôjsť.
Vodič os. mot. vozidla by dopravnej nehode zabránil v prípade, ak by sa pohyboval ako pri dopravnej
nehode, pričom rýchlosť os. mot. vozidla by bola nižšia ako 54,0 km/h. Podmienkou je, aby sa chodec
pohyboval ako pri dopravnej nehode. Za takto definovaných podmienok by k zrážke nedošlo. Os.

mot. vozidlo by zastalo pred koridorom pohybu chodca (priestorové zabránenie). Chodec by dopravnej
nehode zabránil, ak by neprechádzal komunikáciu mimo vodorovného dopravného značenia priechodu
pre chodcov v čase, keď bolo jasné (rozsvietené svetlomety protiidúceho os. mot. vozidla), že k
priechodu pre chodcov sa približuje os. mot. vozidlo. Chodec by dopravnej nehode zabránil aj vtedy,
ak by komunikáciu prechádzal chôdzou, ktorá by bola v úrovni rýchlosti minimálne 6,3 km/h (1,75 m/
s), teda rýchlejšie (horná hranica intervalu - rýchla chôdza). Podmienkou je, aby pohyb os. mot. vozidla

bol charakterizovaný parametrami ako pri dopravnej nehode. Za takto definovaných parametrov by k
zrážkenedošlo.Chodecbyprešielpopredpriečnesapremiestňujúceabrzdiaceos.mot.vozidlo(časové
zabránenie). Chodec by dopravnej nehode zabránil takisto aj vtedy, ak by komunikáciu prechádzal
chôdzou, ktorá by bola v úrovni rýchlosti maximálne 2,5 km/h (0,69 m/s), teda pomalšie (spodná
hranica intervalu - pomalá chôdza). Podmienkou je, aby pohyb os. mot. vozidla bol charakterizovaný

parametrami ako pri dopravnej nehode. Za takto definovaných parametrov by k zrážke nedošlo. Priečne
sa premiestňujúce a brzdiace os. mot. vozidlo by prešlo popred chodca (časové zabránenie).

27. Podľa znaleckého posudku znalca I.. T. F. Č.. XX/XXXX zo dňa 30.03.2021 vozidlo Fiat Marea
jazdilo rýchlosťou 57 až 63 km/h v obci, kde bola maximálne dovolená rýchlosť 50 km/h. Vodič reagoval

na pohyb chodca z pravej strany na vozovku z technického hľadiska včas. Vodič reagoval vyhýbaním
sa vľavo spolu s brzdením, z technického hľadiska reagoval správnym spôsobom. Chodec vstúpil na
vozovku z pravej strany, cez vozovku sa pohyboval rýchlosťou "normálnej" chôdze (približne 4 km/h)
mimo vyznačeného priechodu pre chodcov; v tomto okamihu mal možnosť vidieť zľava prichádzajúce
osvetlené vozidlo, jeho konanie preto nie je technicky vysvetliteľné (príčina je iného ako technického

rázu). Po vstupe z pravej strany na vozovku chodec pri pohľade vľavo mal možnosť vidieť zľava
prichádzajúce osvetlené vozidlo, na toto vozidlo mal možnosť reagovať; jeho konanie (t. j. pohyb za
daných podmienok cez vozovku) technicky nie je vysvetliteľné (príčina je iného ako technického rázu).
Chodec napriek tomu pokračoval v pohybe cez vozovku, kedy pri jeho polohe v ľavej časti pravého
jazdného pruhu bezprostredne pred úrovňou stredovej deliacej čiary došlo k čelnému nárazu vozidla

pravouprednoučasťoudovonkajšiehobokupredkročenejľavejnohychodca,pričomchodecpocelýčas
od vstupu na vozovku mal možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo. Skutočnosť, že na toto
vozidlo nereagoval, technicky nie je vysvetliteľná (príčina je iného ako technického rázu). Nárazom došlo
k podrazeniu ľavej nohy chodca a k jeho odhodeniu v smere nárazu, t. j. doprava s následnou rotáciou
tela nad vrchnou časťou pravého predného blatníka. Po prvotnom náraze telo vrchnou časťou narazilo

do oblasti čelného skla v jeho pravej časti. Telo následne rotovalo vedľa boku pravého predného blatníka
s jeho dopadom na vozovku na úrovni pravého predného kolesa vozidla. Technickou príčinou vzniku
dopravnej nehody bolo podľa znalca konanie chodca, ktorý (i) prechádzal vozovku mimo vyznačeného
priechodu pre chodcov napriek tomu, že v bezprostrednej blízkosti sa tento priechod nachádzal, (ii)
vstúpil na vozovku bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Vozidlo Fiat

Marea jazdilo rýchlosťou 57 km/h až 63 km/h v obci s maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/
h, pričom pri dodržaní maximálne dovolenej rýchlosti jazdy a pri konaní vodiča porovnateľnom ako
počas nehodového deja by vodič vzniku nehodového deja zabránil (vozidlo by zastavilo pred miestom
stretu). Chodec v čase vstupu na vozovku z pravej strany pred stretom i po celý čas pohybu od pravého
okraja vozovky po miesto stretu pri pohľade vľavo mal možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené

vozidlo,malpretomožnosťizodpovedajúcimspôsobomkonaťapočkaťsovstupomnavozovkudovtedy,
kým vozidlo prejde. Konanie chodca nie je technicky vysvetliteľné (príčina je iného ako technického
rázu), pričom pre chodca je podstatne jednoduchšie zmeniť smer a rýchlosť pohybu, ako pre vozidlo
pohybujúce sa výrazne vyššou rýchlosťou. Vodič vozidla jazdil rýchlosťou primeranou rozhľadu (55 až
78 km/h) a jazdil rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná dohľadu (52 až 55 km/h). Chodec

pred vstupom na vozovku a pohybom z pravého okraja vozovky nevytvoril vodičovi vozidla prekážku z
technického hľadiska náhlu (náhla prekážka je prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená takým spôsobom,
že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže odvrátiť dopravnú
nehodu).28. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Šali zo dňa 17.05.2021 ČVS: ORP-101/VYS-SA-2021
vyšetrovateľ PZ rozhodol, že stíha T. Q. ako obvineného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona odkazom na § 137
ods. 2 písm. c) a písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. Dňa 15.03.2022 prokurátorka Okresnej prokuratúry v
Galante podala na T. Q. obžalobu č. 2 Pv 25/21/2022-27, pretože zistené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že obvinený inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona, čím spáchal prečin ublíženia na

zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného
zákona. Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 11T/8/2022-451 zo dňa 21.03.2022 bolo trestné
stíhanie obvineného T. Q. zastavené, pretože trest, ku ktorému mohlo trestné stíhanie viesť, je celkom
bez významu popri treste, ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený.

29. Medzi stranami sporu bolo takisto nesporné, že žalobcovi vznikli účelné náklady spojené s liečením

v celkovej výške 6.021,12 eur. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie liečebných nákladov
vo výške 5.418,70 eur. Konkrétne išlo o náklady na zdravotnícky materiál, lieky, osobnú prepravu,
ošetrovateľské služby a náklady na úpravu kúpeľne vo výške 4.852,05 eur a cestovné náklady (cesty z
bydliska do zdravotníckych zariadení a späť) vo výške 566,65 eur. Zmenou žaloby zo dňa 20.12.2022 si
žalobcauplatnilliečebnénákladyvovýške328,16euravovýške213,86eur.Uviedol,žeideo:(i)náklady

na lieky, zdravotnícke potreby, osobnú prepravu a odber krvi za obdobie od 21.12.2020 do 07.10.2021
vo výške 364,62 eur, z ktorých si po zohľadnení svojho spoluzavinenia vo výške 10 % uplatnil sumu
328,16 eur, (ii) náklady na lieky, osobnú prepravu a odber krvi za obdobie od 14.10.2021 do 10.02.2022
vo výške 237,80 eur, z ktorých si po zohľadnení svojho spoluzavinenia vo výške 10 % uplatnil sumu
213,86 eur. Výšku a vynaloženie týchto liečebných nákladov mal súd navyše preukázané zo žalobcom

predložených pokladničných dokladov, príjmových pokladničných dokladov, fotografií kúpeľne a dohôd
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

30. Listom zo dňa 16.12.2020, ktorý si žalovaný prevzal dňa 21.12.2020 (čo bolo medzi stranami
nesporné), si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody tak, ako bol tento vymedzený v

žalobe. Žalovaný reagoval listom zo dňa 22.12.2020, v ktorom žalobcovi oznámil, že spis uzatvára bez
poskytnutia poistného plnenia. Poukázal na to, že podľa policajného protokolu nebola nehoda zavinená
vozidlom s EČV B., ktoré viedol pán Q., ale nesprávnym prechádzaním cez cestu pánom W..
Listom zo dňa 19.04.2021 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 35.123,- eur (v zmysle lekárskeho posudku L.. R. K. o sťažení

spoločenského uplatnenia zo dňa 15.04.2021). List bol doručený žalovanému dňa 26.04.2021.
Listom zo dňa 21.10.2021 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie náhrady liečebných
nákladov vo výške 364,62 eur. List bol doručený žalovanému dňa 25.10.2021.
Listom zo dňa 01.03.2022 si žalobca u žalovaného uplatnil nárok na zaplatenie náhrady liečebných
nákladov vo výške 237,80 eur. List bol doručený žalovanému dňa 03.03.2022.

31. Nedatovaným listom označeným ako "C. XXXXXX, U. XXX, L. W. K. P., Okresný súd Bratislava II
sp. zn. 32C/9/2021" žalovaný oznámil žalobcovi, že mu poskytol plnenie spolu vo výške 100.895,24 eur.
Uvedené potvrdzuje aj potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 26.05.2022.

32. Na pojednávaní dňa 21.09.2023 súd na návrh žalovaného oboznámil nasledovné listiny
nachádzajúce sa v priestupkovom spise Okresného riaditeľstva PZ v Šali č. ORPZ-SA-
OPDP51-74/2018-P: žiadanka pre akútne toxikologické vyšetrenie zo dňa 17.12.2018, výsledky
toxikologiko-chemickej analýzy zo dňa 20.12.2018, záznam o podaní vysvetlenia T. Q. zo dňa
XX.XX.XXXX, záznam o podaní vysvetlenia J. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, záznam o podaní vysvetlenia I.

Y. zo dňa 18.12.2018, záznam o podaní vysvetlenia L. W. (žalobcu) zo dňa 21.01.2019.

33.Zožiadankypreakútnetoxikologickévyšetrenievyplýva,žežalobcoviboladňaXX.XX.XXXXo22:30
hod. odobratá krv za účelom toxikologického vyšetrenia, keďže žalobca javil príznaky požitia alkoholu.
Podľa výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy krvi odobratej žalobcovi po dopravnej nehode mal

žalobca koncentráciu etylalkoholu v krvi 1,05 g/kg (‰), pričom v krvi mal navyše prítomný toluén

34. Vodič T. Q. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že v čase nehody viedol
vozidlo Fiat Marea. S vozidlom išiel z obce S., cez Š. a následne cez obec L. do obce W., kde chcel ísťku svojmu budúcemu svokrovi. Vo vozidle sa okrem neho nachádzala aj budúca žena J. Q., ktorá sedela
vedľa neho na sedadle spolujazdca. Obaja boli riadne pripútaný bezpečnostným pásom. Vo vozidle sa
nerozprávali, počúvali rádio Vlna, pričom rádio nehralo hlasne. Ako sa nachádzali v obci L., bola tma,

svietilo pouličné osvetlenie. S vozidlom išiel rýchlosťou okolo 50-55 km/h. V tom čase bola cesta na
niektorom mieste suchá na niektorom mieste mokrá, pričom v jeho jazdnom pruhu bolo tiež vozovka
pred prechodom suchá a potom mokrá. Ako smeroval s vozidlom ku centru obce pri hoteli bola tma,
lebo tam nesvietilo pouličné svetlo. Mal zapnuté stretávacie svetlá. Prešiel cez priechod pre chodcov pri
hoteli, keďže pri priechode sa nikto nenachádzal a pokračoval smerom do centra obce. V tom spozoroval

pred vozidlom v pravom pruhu, teda v pruhu, v ktorom išiel, asi 10 metrov pred vozidlom niečo (tmavú
postavu), preto rýchlo dupol na brzdu a natočil riadenie smerom doľava do druhého jazdného pruhu. Ako
sa blížil k tejto postave, tak zistil, že je to chodec, ktorý ale stále pokračoval smerom ku stredu vozovky,
pričom sa tesne pred vozidlom pozrel smerom ku vozidlu, ale nezastavil a narazil do pravej prednej časti
vozidla, cez kapotu sa prevalil na čelné okno a padol vpravo na vozovku ku pravému kolesu. Rýchlo
aj s družkou vystúpil z vozidla a utekal ku osobe, táto bola pri vedomí, ale krvácala z hlavy. Stále sa s

ním rozprávali a potom už na miesto prišli ďalšie osoby. Na miesto dorazila sanitka a polícia. Zotrval na
mieste nehody, pričom bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom.

35. Spolujazdkyňa J. Q. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že v čase
dopravnej nehody sa nachádzala ako spolujazdkyňa vo vozidle svojho priateľa T. Q., ktorý má vozidlo

značky Fiat, zelenej farby. V uvedený deň išli z obce S., pričom T. šoféroval vozidlo. Obaja boli vo vozidle
pripútaní pásom. Smerovali od Š. smerom do obce W., kde má rodinu. V čase, keď sa stala dopravná
nehoda, bola tma. S Jozefom sa pred nehodou nerozprávala, pozerala pred seba. V aute im hralo rádio
Vlna, ale hralo potichu. S vozidlom boli pri hoteli a smerovali do centra obce. Videla, že pri hoteli je tma.
Zrazu pred vozidlom v ich jazdnom pruhu videla tmavú postavu, pričom zacítila, ako T. prudko brzdí s

vozidlom a smeruje do protiidúceho pruhu. Osoba oblečená v tmavom oblečení sa pozrela smerom ku
vozidlu, pričom stále pokračovala chôdzou ku stredu cesty a narazila do pravej prednej strany vozidla,
hneď sa prehodila cez čelné sklo a padla vpravo pri koleso vozidla, pričom T. už stál. Spolu s T. vystúpili
z auta a utekali k tej osobe. Videla, že krváca z hlavy, nohy mal natočené smerom k vozidlu a hlavu
smerom k hotelu. Osoba komunikovala, bola pri vedomí. Zrazu sa tam objavilo veľa ľudí a prišla sanitka

a policajti.

36. Svedok I. Y. v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 18.12.2018 uviedol, že dňa XX.XX.XXXX v čase
od 17:10 hod. prišiel v obci L. do pohostinstva V., kde si zakúpil pivo s vodkou. Sadol si ku stolu, pričom
v čase okolo 17:30 hod. prišiel do uvedeného pohostinstva L. W. starší, ktorý si kúpil jedno pivo a jednu

borovičku. Prisadol si k menovanému. L. W. toto pivo a borovičku vypil, pričom menovaný mu chcel
zakúpiť ešte jednu borovičku , ale L. W. už nechcel a odišiel domov. Do krčmy prišiel oblečený tak, že mal
na sebe tmavé veci, modrú tmavú bundu a tmavé nohavice. L. W. stále chodil z krčmy rovno cez chodník
od krčmy, nikdy nešiel cez priechod pre chodcov, ktorý je od miesta nehody vzdialený asi 10 metrov.
Vždy chodil rovnakou trasou krížom cez cestu do uličky oproti na adresu, kde býva. L. chodil každý deň

pravidelne takto do krčmy, vždy v rovnakú hodinu a podľa toho, aká partia bola v krčme, zostal buď
dlhšie alebo kratšie. Vždy si pritom dal pivo a borovičku, a keď bol dlhšie, tak vypil viac pív a borovičiek.

37. Žalobca v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 21.01.2019 uviedol, že v deň dopravnej nehody
prišli do obce L. v čase okolo 18:00 hod., pričom vodič mikrobusu ich postupne po ceste vykladá, a to

niekoho v Š.-F., ďalších v L. na K., potom menovaného pri hoteli a posledných pri Q.. V uvedený deň,
ako išli s mikrobusom späť do Š.J., resp. do L., na ceste z Q. R. L. v mikrobuse vypil 3 poháre o objeme
0,04 cl tvrdého alkoholu, a to hrušky, ktoré zapil so sódou. Po príchode do L. vystúpil pred hotelom a
odišiel rovno do pohostinstva. Tu si po príchode objednal malé 10-stupňové pivo a k tomu jednu pol
decovú borovičku. Sedel tam kamarát I. Y., ku ktorému si prisadol a tento zobral ešte jednu pol decovú

borovičku. Pivo už k tejto borovičke nepil. V pohostinstve sa zdržal asi 20 minút a keď toto skonzumoval,
rozhodol sa že ide domov. Oblečené mal modré tmavé rifle, modrú bundu, bez reflexných prvkov. Z
krčmy nešiel cez priechod pre chodcov, ktorý je vzdialený zhruba 10 metrov od pohostinstva, ale krížom
cez cestu, chodí tak pravidelne z pohostinstva domov, keďže z pohostinstva vedie priamo chodník ku
ceste. Deti mu vždy vraveli, aby chodil cez priechod, ale nikdy priechod nepoužil. Z pohostinstva išiel

sám, vonku nevidel nikoho. Ako sa blížil ku ceste z chodníka, pozrel sa doľava a taktiež doprava, pričom
ani z jednej ani z druhej strany si nevšimol žiadne svetlá ani prichádzajúce vozidlo. Preto sa rozhodol,
že prejde na druhú stranu. Následne si viac nepamätá, iba na to, že sa prebudil v nemocnici.38. Ostatné listinné dôkazy súd nepovažoval za relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a pre
rozhodnutie súdu vo veci.

39. Súd vykonal výsluch žalobcu a svedkov V. W. (manželka žalobcu) a L. W. (syn žalobcu), a to
dožiadaním prostredníctvom Okresného súdu Galanta. Ich výsluch bol vykonaný dňa 03.02.2023.

40. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že bol zamestnaný v Koramonte, chodili do Bratislavy do
Volkswagenu od rána o 5:00 hod. do 18:30 hod. V sobotu, nedeľu bolo voľno a boli aktivity, záhrada,

futbal, kultúrne podujatie - obecné dni v L., alebo iné podujatia, chodili sme kina. V záhrade čo bolo treba
porobiť porobil, aj okolo domu. Keď bolo dlho svetlo, robil aj cez týždeň. Bavilo ho varenie. Keď bola
manželka v robote, navaril. Bola to jeho záľuba. Na dome robil kanalizáciu, vykopal dieru až do pivnice,
cestu, všetko to pripravil, nakúpil materiál. Zavolal si odborníka a potom to dokončil. V záhrade robil na
jeseň, kopanie záhrady, oranie, v lete okopávanie, zber úrody a podobne. Upratovanie bolo samozrejmé.
Pred úrazom bol zdravý po psychickej a fyzickej stránke. Navštevoval lekára na astmu, chodil na kontroly

každé tri mesiace. Chodil na obecné dni, futbal, chodil každú nedeľu, program v kine, čo organizovala
obec. Tanečné zábavy - plesy, čo robil majiteľ firmy, chodili každý rok. Po úraze sa zmenilo všetko. Robiť
nemôže nič. Môže v lete, keď mu prinesie manželka hrach, tak ten olúpe. To je celá robota. Ináč nič. Z
vozíka sa nepostaví. Teraz trochu cvičí, leží, sedí, pozerám TV alebo číta. S hygienou vyžaduje opateru.
Iba keď príde do kúpeľne s vozíkom, umyje sa. Chrbát nie, to mu manželka umyje. Cievkuje sa sám, má

plienky. Obliekanie - vrch si oblečie, ale spodok mu pomáha manželka. Neskúšal si navariť, musel by
mať všetko pripravené na linke, aby mal všetko po ruke. Spánok má raz dobrý, niekedy nemôže zaspať,
v nemocnici mu dávali tabletky na spanie, lebo nevedel spať. Strieda sa to, raz áno, raz nie. Má bolesti,
kĺbové. Nohy si necíti. S nejakou masťou si to mastí. Keď bol vlani v Kováčovej, tam ho strašne boleli
kĺby. Nemohol ani cvičiť. Je to náročné na jeho psychiku, je nervózny. Nechce sa mu nikde ísť. Len by

bol doma. Potom ho to prejde. Už keď je niekde, už to musí zvládnuť. Futbal hrávala za mlada, teraz
chodil ako divák. Pred nehodou bral tabletku na vysoký krvný tlak.

41. Manželka žalobcu V. W. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že po nehode sa všetko zmenilo.
Obrátilo sa všetko opačne. Oni nemôžu nič. Muž ostal na vozíku, ostal ochrnutý, stará sa o neho, treba

ho prebaľovať, umývať, do kúpeľne dotlačiť. Chodí do práce, príde z roboty, musí sa o neho starať. Na
vozík mu musí pomôcť. Nemôžu nikde chodiť, ako predtým, že išla na dovolenku alebo s ním. Pomohol
jej doma. On doma navaril, v záhrade porobil, čo bolo treba. Všetko zostalo na ňu a on nemôže nič.
Celé sa to otočilo. Ona musí do roboty chodiť. Chodili na dovolenku, na plesy, kultúrne podujatia, na
chatu. Teraz sa to nedá. S deťmi sa zobrali na výlet, nemôže od neho teraz odísť. Ráno ho musí opatriť

a ide do roboty. Večer, keď ide na nočnú, všetko mu nachystá. Potrebovala ísť z roboty na rekondičné,
a nemohla ísť, lebo ho nemala kam dať. On na posteli je a nechce ísť, aj keď deti prídu. Nechce ísť za
nimi, keď príde návšteva, je zavretý v izbe a len pozerá TV. Nič ho nebaví, ani krížovky, len spí a zobudí
sa. Sám sa nevie ani na vozík presunúť. K doktorovi musí ísť aj syn s nimi, keď treba rontgen, EKG. Ona
nevládze. Príde sanitka a spýtajú sa, či sa pán nepostaví, tak chodí syn s nimi. Nechce ísť ani na ulicu

na vozíku po ulici. Len je zatvorený vnútri. Pred úrazom manžel chodieval do práce, ako zámočník, na
TPP vo Volkswagene. Ráno odišiel, večer sa vrátil. Bol aj nezamestnaný, ale to bolo 15 rokov dozadu.
To bolo po prevrate. Rodinný život bol stabilný, starali sa o deti, majú 4 deti, pomáhal jej, ona robí na
zmeny a pomáhal jej navariť, o deti sa staral. Rodinný a manželský život bol naplnený láskou, sú stále
spolu. Prišli aj hádky, ale to bolo normálne, bežný život. Chodievali na obecné dni, na plesy, na zábavy,

stretávali sa s rodinou, má 6 sestier, oslavy, svadby. Sú veľká rodina, často sa stretávali. Manžel bol
spoločenský, veselý, vedel sa zabaviť. Nebol nespoločenský, mal kamarátov. Okolo rod. domu porobil,
aj v záhrade, keď sa prerábalo, on to mal na starosti. Manžel potrebuje opateru, umyť a prebaliť. On
sa vycievkuje, ona to musí poodnášať, upratať, všetko treba okolo neho ako o nevládneho človeka.
On sa nevie presunúť na WC. Podať mu vodu, pomôcť mu na vozík, dať ho do sprchy, nechty ostrihať

na nohách. Čo sa týka jeho psychiky, manžel trpí, nechce ísť ani von, ani na návštevu, zostane v izbe
zatvorený. Návšteva ide za ním do izby. Nechce ísť ani do kuchyne ani nič.

42. Syn žalobcu L. W. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že otec pred úrazom chodil do práce,
po práci išiel na pivko, cez víkendy pomohol okolo domu, v záhrade. Kultúrne akcie - obecné dni,

premietali sa filmy, na futbal v nedeľu. Život mal aktívnejší. Pomohol okolo domu, pracoval okolo domu,
porobili spolu všetko. Domased nebol. Bicykloval sa niekedy, hrával futbal, aktívny šport už nie. Občas
išiel na hádzanú. Spoločenský život - rodinné oslavy, kamaráti, na chatu z roboty, na dovolenku. Domov
nechodil opitý, občas išiel na pivo. Po úraze sa zmenilo všetko. Teraz behajú oni okolo neho. Mama sao neho stará, a keď nie je doma, tak sa stará on. Otec predtým navaril a staral sa o všetko. Teraz to
robia oni, podať mu vodu, nezíde sám z postele, vo všetkom mu musia pomáhať. Z toho, čo predtým
robil, mu neostalo nič. Keď ide von, tak len na vozíku sa povozí na ulici. Otcovi sa trasú ruky, mal úraz

hlavy, je to asi dosť pre neho, ležať na jednom mieste, na vozíku. Z tých vecí, čo robil, nerobí nič. Na
psychiku je to dosť zaťažujúce. Otec je tichší, nenahovorí toho veľa, nie je taký, ako bol. Depresia sa
prejavuje, býva nervózny. Niekedy je to ťažšie s ním.

43. Žalobca na pojednávaní dňa 04.05.2023 zotrval na svojom návrhu na výsluch znalca R.. I.. I. W.

k priebehu nehodového deja. Súd však výsluch tohto znalca nepovažoval za potrebný, keďže priebeh
nehodového deja jednoznačne vyplýva z predloženého znaleckého posudku R.. I.. I. W. Č.. XX/XXXX,
ako aj zo znaleckého posudku I.. T. F. Č.. XX/XXXX. Súdom zistený skutkový stav bol teda dostatočný
na rozhodnutie vo veci. Navyše, žalobca ani neuviedol, aké konkrétne otázky na tohto znalca má, resp.
aké konkrétne skutočnosti chce jeho výsluchom zistiť.
Na návrhu na výsluch vodiča vozidla T. Q. a jeho spolujazdkyne J. Q. žalobca netrval (podľa vyjadrenia

právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 04.05.2023).

44. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

45. Podľa § 100 ods. 1 zákona č, 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník")

právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

46. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

47. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu

zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

48. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak

preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

49. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

50. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

51. Podľa § 445 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý

pred poškodením dosahoval.

52. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom
poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v

dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.

53. Podľa § 447 Občianskeho zákonníka náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po

skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa
osobitných predpisov.54. Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady
spojené s liečením.

55. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

56. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

57. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z. z.) poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu: a) škody na zdraví a
nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo
písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene
krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané a vyplatené náklady

zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky,
dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky
starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Poistený má
právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak
ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania

poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 24 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 5 vety prvej zákona č. 381/2001 Z. z. kancelária poskytuje
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za
ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých
podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých
poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona.

59. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z.") bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je
stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné
úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho

spoločenských úloh (ďalej len "následok").

60. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia

za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

61. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v
rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.62. Podľa § 5 ods. 1, 2, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa

výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a
výslednásumasazaokrúhlinanajbližšieceléeurosmeromnahor.MinisterstvozdravotníctvaSlovenskej
republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením
oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka. V prípadoch hodných
osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
zvýšiť najviac o 50 %.

63. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S07592-2019-OL (ďalej len "opatrenie

Ministerstva zdravotníctva za rok 2019") výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2019 za jeden bod je 20,26 eur.

64. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S08817-2020-OL (ďalej len "opatrenie
Ministerstva zdravotníctva za rok 2020") výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia na rok 2020 za jeden bod je 21,84 eur.

65. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S14243-2021-OL (ďalej len "opatrenie
Ministerstva zdravotníctva za rok 2021") výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2021 za jeden bod je 22,66 eur.

66. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

67. Podľa § 9 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti. Ak je sadzba bodového hodnotenia za bolesť ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa
prihliadanarozsahaspôsobpoškodenianazdraví,jehozávažnosťapriebehliečeniavrátanenáročnosti
liečenia a na vzniknuté komplikácie. Pri ľahšom alebo kratšom priebehu liečenia bolesti sa použije počet

bodov pri dolnej hranici rozpätia bodov a pri ťažšom alebo dlhšom priebehu liečenia sa použije počet
bodov pri hornej hranici rozpätia bodov. Pri popáleninách sa prihliada v rámci rozpätia bodov na ich
umiestnenie a pôvod. Bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu, ak a) vznikla infekcia rany
okrem tetanu; bodové hodnotenie bolesti možno zvýšiť len v súvislosti s ranou, ktorej čas liečenia sa
infekciou predĺžil, b) poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení

nastali komplikácie, c) povaha poškodenia na zdraví si vyžiadala operačný výkon, pričom za operačný
výkon sa nepovažuje injekcia, punkcia kĺbu, hrudníka a abscesu, infúzia a transfúzia; toto zvýšenie sa
nevzťahuje na operačný výkon, ak je zahrnutý v sadzbe pre príslušné poškodenie na zdraví.

68. Podľa § 10 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný
vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár
primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V

prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k
odporúčanému zákroku. Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu
súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo
trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

69. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.04.2022 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v
rozsahu 10 % z uplatneného nároku na náhradu škody, keď zohľadnil svoju spoluvinu na vzniknutej
škode v rozsahu 10 %. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.07.2022 žalobca vzal žalobu späťv časti, v ktorej mu žalovaný dňa 26.05.2022 poskytol plnenie spolu vo výške 100.895,24 eur. Keďže
žalovaný nevyslovil s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlas z vážnych dôvodov, súd v súlade s § 145
ods. 2 v spojení s § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie v späťvzatej časti zastavil. Pre

prehľadnosť súd rozhodol o čiastočnom zastavení konania v dvoch samostatných výrokoch. Súd tak
vo veci samej rozhodoval o žalobou uplatnenom nároku v rozsahu tak, ako súd pripustil zmenu žaloby
uznesením zo dňa 26.01.2023 č. k. 32C/9/2021-587, právoplatným dňa 30.01.2023 (bližšie pozri ods.
5 odôvodnenia tohto rozsudku).

70. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k
záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody na zdraví je dôvodný
len čiastočne. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za bolesť a za
sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka v spojení s príslušnými
ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako aj nárok na náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti a pri invalidite

podľa § 445 a § 446 Občianskeho zákonníka a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s liečením v zmysle § 449 Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z lekárskeho posudku
L.. T. W. o bolestnom zo dňa 30.10.2020, lekárskeho posudku L.. T. W. o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 30.10.2020 a lekárskeho posudku L.. R. K. o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 15.04.2021, ako aj zo znaleckého posudku znalca L.. S. L. Č.. XX/XXXX zo dňa 25.04.2021.

71. V prejednávanom prípade mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že základ
nároku žalobcu je daný a rovnako je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného. V konaní bolo
nesporné, že žalobca utrpel zranenia (škodu na zdraví) v dôsledku dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa
XX.XX.XXXX približne o 18:20 hod. v obci L. na priamom úseku cesty III/1368 v úseku 7,3 km na ulici

P.. Y. v smere do centra obce, a to tak, že žalobca vychádzal z pohostinstva V., prechádzal priamym
smerom od východu z pohostinstva po chodníku až k ceste, následne začal prechádzať cez cestu,
pričom počas prechádzania cez cestu ho zrazilo z ľavej strany prichádzajúce motorové vozidlo Fiat
Marea, EČV: B., ktoré viedol vodič T. Q.. Takisto nebolo sporu o tom, že žalobca v dôsledku predmetnej
dopravnej nehody utrpel viacero zranení, najmä tržné rany hlavy, stlačenie hrudníka, zlomeninu rebra,

poúrazový pneumotorax, pomliaždenie pečene, luxačnú zlomeninu stavcov Th11-Th12, poranenie
mozgu a pomliaždenie miechy Th-L prechodu s následkom poúrazovej paraplégie, inkontinencie moču a
stolice, chronické fibrotické posttraumatické zmeny, jazvy a keloidné jazvy a organické zmeny osobnosti
a ďalšie následky. Keďže prevádzkovateľ osobného motorového vozidla Fiat Marea, EČV: B. (vodič
T. Q.), nemal v čase dopravnej nehody uzatvorenú poistnú zmluvu v zmysle zákona č. 381/2001 Z.

z., žalobca ako poškodený si mohol svoj nárok na náhradu škody na zdraví uplatniť priamo proti
žalovanému, ktorý poskytuje poistné plnenie za škodu z poistného garančného fondu okrem iného aj
v prípade, ak bola škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti (§ 22 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z.).

72. Zo znaleckého posudku R.. I.. I. W. Č.. XX/XXXX zo dňa 01.07.2020 a znaleckého posudku I.. T. F.
Č.. XX/XXXX zo dňa 30.03.2021 vyplynulo, že vznik dopravnej nehody (technicky) zapríčinilo konanie
chodca (žalobcu), ako aj nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla T. Q.. Podľa znalca I.. T.
F. vozidlo Fiat Marea jazdilo rýchlosťou 57 až 63 km/h v obci, kde bola maximálne dovolená rýchlosť 50
km/h. Vodič reagoval na pohyb chodca z pravej strany na vozovku z technického hľadiska včas. Vodič

reagoval vyhýbaním sa vľavo spolu s brzdením, z technického hľadiska reagoval správnym spôsobom.
Chodec vstúpil na vozovku z pravej strany, cez vozovku sa pohyboval rýchlosťou "normálnej" chôdze
(približne 4 km/h) mimo vyznačeného priechodu pre chodcov; v tomto okamihu mal možnosť vidieť zľava
prichádzajúce osvetlené vozidlo, jeho konanie preto nie je technicky vysvetliteľné (príčina je iného ako
technického rázu). Po vstupe z pravej strany na vozovku chodec pri pohľade vľavo mal možnosť vidieť

zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo, na toto vozidlo mal možnosť reagovať; jeho konanie (t. j. pohyb
zadanýchpodmienokcezvozovku)technickyniejevysvetliteľné(príčinajeinéhoakotechnickéhorázu).
Chodec napriek tomu pokračoval v pohybe cez vozovku, kedy pri jeho polohe v ľavej časti pravého
jazdného pruhu bezprostredne pred úrovňou stredovej deliacej čiary došlo k čelnému nárazu vozidla
pravouprednoučasťoudovonkajšiehobokupredkročenejľavejnohychodca,pričomchodecpocelýčas

od vstupu na vozovku mal možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo. Skutočnosť, že na toto
vozidlo nereagoval, technicky nie je vysvetliteľná (príčina je iného ako technického rázu). Nárazom došlo
k podrazeniu ľavej nohy chodca a k jeho odhodeniu v smere nárazu, t. j. doprava s následnou rotáciou
tela nad vrchnou časťou pravého predného blatníka. Po prvotnom náraze telo vrchnou časťou narazilodo oblasti čelného skla v jeho pravej časti. Telo následne rotovalo vedľa boku pravého predného blatníka
s jeho dopadom na vozovku na úrovni pravého predného kolesa vozidla. Technickou príčinou vzniku
dopravnej nehody bolo podľa znalca konanie chodca, ktorý (i) prechádzal vozovku mimo vyznačeného

priechodu pre chodcov napriek tomu, že v bezprostrednej blízkosti sa tento priechod nachádzal, (ii)
vstúpil na vozovku bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Vozidlo Fiat
Marea jazdilo rýchlosťou 57 km/h až 63 km/h v obci s maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/
h, pričom pri dodržaní maximálne dovolenej rýchlosti jazdy a pri konaní vodiča porovnateľnom ako
počas nehodového deja by vodič vzniku nehodového deja zabránil (vozidlo by zastavilo pred miestom

stretu). Chodec v čase vstupu na vozovku z pravej strany pred stretom i po celý čas pohybu od pravého
okraja vozovky po miesto stretu pri pohľade vľavo mal možnosť vidieť zľava prichádzajúce osvetlené
vozidlo,malpretomožnosťizodpovedajúcimspôsobomkonaťapočkaťsovstupomnavozovkudovtedy,
kým vozidlo prejde. Konanie chodca nie je technicky vysvetliteľné (príčina je iného ako technického
rázu), pričom pre chodca je podstatne jednoduchšie zmeniť smer a rýchlosť pohybu, ako pre vozidlo
pohybujúce sa výrazne vyššou rýchlosťou. Vodič vozidla jazdil rýchlosťou primeranou rozhľadu (55 až

78 km/h) a jazdil rýchlosťou vyššou ako bola rýchlosť primeraná dohľadu (52 až 55 km/h). Chodec
pred vstupom na vozovku a pohybom z pravého okraja vozovky nevytvoril vodičovi vozidla prekážku z
technického hľadiska náhlu (náhla prekážka je prekážka, ktorá je vodičovi vytvorená takým spôsobom,
že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zastaviť do miesta zrážky, resp. nemôže odvrátiť dopravnú
nehodu), aj keď jeho pohyb mal prvky kolízneho vstúpenia do koridoru pohybu vozidla. K obdobným

záverom dospel vo svojom znaleckom posudku aj znalec R.. I.. I. W.. Podľa tohto znalca by chodec
zabránil zrážke, ak by komunikáciu prechádzal rýchlejšie (v úrovni rýchlej chôdze) alebo pomalšie (v
rýchlosti pomalej chôdze). Vodič vozidla by zabránil zrážke, ak by bola rýchlosť vozidla nižšia ako 54
km/h.

73. Vyššie uvedené znalecké posudky sa však líšili v odpovedi na otázku, či vodič v čase dopravnej
nehody jazdil rýchlosťou primeranou rozhľadu (čo je významné z hľadiska povinnosti vodiča zakotvenej
v § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke). Podľa znalca I.. T. F. vodič jazdil rýchlosťou
primeranou rozhľadu (55 až 78 km/h) ale vyššou ako bola rýchlosť primeraná dohľadu (52 až 55 km/h).
Podľa znalca R.U.. I.. W. mala rýchlosť primeraná rozhľadu hodnotu 44 až 54 km/h. Pojem "rozhľad" je

možné stotožniť so vzdialenosťou, ktorú reflektory vozidla účinne osvetľujú, čo je z technického hľadiska
plocha ohraničená v rovine vozovky priemetom svetelného kužeľa s hranicami osvetlenia cca 1,5 Lx.
Táto vzdialenosť je u bežných vozidiel od 40 do 70 m. Pojem "rozhľad" je širší ako pojem "dohľad", ktorý
v sebe zahŕňa aj rozpoznanie prekážky. Napriek tomu, že obaja znalci vo svojich znaleckých posudkoch
rozlišujú medzi pojmom "rozhľad" a pojmom "dohľad", iba znalec I.. F. vychádzal pri výpočte rýchlosti

jazdy primeranej vzdialenosti rozhľadu vodiča z hodnoty 40 až 70 m (str. 32 znaleckého posudku č.
XX/XXXX). Znalec R.. I.. W. naopak vychádzal z hodnoty 31,44 m až 43,60 m (str. 19-20 a str. 22-23
znaleckého posudku č. XX/XXXX), čo však nebola všeobecne uvádzaná hodnota rozhľadu bežných
vozidiel, ale konkrétne hodnoty, ku ktorým dospel na základe matematickej simulácie po zohľadnení
konkrétnych skutkových okolností predmetnej dopravnej nehody (oblečenie chodca bez reflexných

prvkov, mokrý povrch vozovky, svetelné podmienky v mieste kolízie). To však nezodpovedá definícii
pojmu "rozhľad" tak, ako bola táto uvedená v oboch znaleckých posudkoch. Súd preto vychádzal zo
záveru znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca I.. T. F., podľa ktorého vodič vozidla jazdil rýchlosťou
primeranou rozhľadu.

74. Zo záverov oboch znaleckých posudkov je však zrejmé, že vodič vozidla Fiat Marea porušil svoju
povinnosť stanovenú v § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, t. j. jazdil v obci
rýchlosťou vyššou než 50 km/h, pričom v rozpore s 4 § ods. 1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. nedbal
na zvýšenú opatrnosť voči chodcom. Vodič síce jazdil rýchlosťou primeranou rozhľadu a z technického
hľadiska správne reagoval na vzniknutú prekážku, avšak prekročil maximálne dovolenú rýchlosť v obci

o prinajmenšom 7 km/h. Aj keď chodec vstúpil do jeho jazdnej dráhy kolíznym spôsobom, z technického
hľadiska mu nevytvoril náhlu prekážku. Vodič vozidla by totiž zrážke zabránil, ak by jazdil maximálne
povolenou rýchlosťou v obci 50 km/h, resp. ak by jazdil rýchlosťou nižšou ako 54 km/h. Naproti tomu
žalovaný porušil svoje povinnosti zakotvené v § 53 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke: chodec je pri prechádzaní cez cestu povinný prednostne použiť priechod pre chodcov (ktorý

sa nachádzal v tesnej blízkosti); pri prechádzaní cez cestu mimo priechodu pre chodcov smie chodec
prechádzať, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich
vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy; pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, čitak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať
ani zastavovať.

75. Škoda na zdraví žalobcu bola spôsobená v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku -
osobného motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami §
427 a nasl. Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou

a vznikom škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a
dokonca ani existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou
dopravného prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto
zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri § 431 Občianskeho
zákonníka). Zodpovednosť za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom,
že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť.
Osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva
pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného
prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického
charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym

spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva
spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové
vady, únava materiálu, zlyhanie ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna
zodpovednosť. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne
len na prevádzkovateľa. U prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov

zodpovednosti za škody spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo
zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z. z. (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. Občiansky zákonník - komentár.
Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI).

76. Objektívna zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je pomerne
prísna, pretože takmer vylučuje možnosť liberácie prevádzateľa. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka
sa prevádzateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú
pôvod v prevádzke. Pojem "prevádzka" dopravného prostriedku nie je v Občianskom zákonníku bližšie
upravený. Podľa názoru súdnej praxe motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale

aj vtedy, keď síce stojí, ale motor je v prevádzke. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu
a bezprostredné výkony po skončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržiavanie vozidla. Už samo
uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie
do pohybu alebo nie, či sa tak stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve prístupnom verejnosti alebo
ešte v garáži, resp. bez ohľadu na to, či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník.

Liberácia prevádzateľa (jeho oslobodenie spod objektívnej zodpovednosti) prichádza do úvahy len v
prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Okrem toho je
liberácia viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Vynaložením všetkého úsilia treba rozumieť všetku
objektívnu starostlivosť, ktorá sa mohla vynaložiť na zabránenie vzniku škody. Dôvodom liberácie (alebo

čiastočnej liberácie) prevádzateľa môže byť aj zavinenie poškodeného. Výlučné zavinenie poškodeného
môžesíceviesťkúplnémuzbaveniusazodpovednostiprevádzateľa,avšaklenvtomprípade,keďškoda
bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v
prevádzke, a bola spôsobená výlučným zavinením poškodeného; v takom prípade možno použiť ust.
§ 441 Občianskeho zákonníka. Ak škoda nebola výlučne zavinená poškodeným, môže to viesť iba

k čiastočnej liberácii prevádzateľa podľa § 441 Občianskeho zákonníka (porovnaj CIRÁK, Ján a kol.
Občiansky zákonník - komentár. Iura Edition. Wolters Kluwer s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI).

77. Prevádzateľ sa teda môže zbaviť svojej zodpovednosti v prípade, ak je škoda spôsobená
zavinením poškodeného. Zavinenie poškodeného Občiansky zákonník v ustanovení § 427 a nasl.

neupravuje výslovne ako osobitný liberačný dôvod. Treba tu však vychádzať z toho, že ustanovenie
§ 441 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje zavinenie poškodeného, sa musí s ohľadom na svoju
všeobecnú povahu uplatniť aj v tomto osobitnom prípade zodpovednosti. Už z toho vyplýva, že ho
treba použiť tak v prípadoch všeobecnej zodpovednosti za spôsobenú škodu založených na princípepredpokladanéhozavinenia(§420Občianskehozákonníka),akoajvprípadochosobitnejzodpovednosti
vrátane zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnými prostriedkami, a to bez zreteľa na to, či
škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi alebo nemajúcimi pôvod v prevádzke. Aj v dôvodovej

správe k ustanoveniu § 441 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že úprava následkov zavinenia
poškodeného sa vzťahuje tak na prípady, keď škodca zodpovedá za vzniknutú škodu, pretože ju
zavinil (§ 420 Občianskeho zákonníka), ako aj na prípady, keď ide o zodpovednosť bez zavinenia
(§ 427 a § 428 Občianskeho zákonníka). Výslovne sa stanovuje, že sám poškodený znáša škodu,
ktorú výhradne zavinil. Výlučné zavinenie poškodeného môže síce viesť k úplnému zbaveniu sa

zodpovednosti prevádzateľa za škodu, avšak len v tom prípade, ak škoda bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky (§ 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale nebola spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke (§ 428 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka
treba v tomto smere odlišovať od ustanovenia § 428 Občianskeho zákonníka, pretože v ustanovení §
427 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uvádza škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, zatiaľ čo
v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka sa uvádza škoda spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v

prevádzke; tento pojem je celkom iný a má na zreteli okolnosti, ktoré sú v príčinnej súvislosti so škodou.
Ak bolo teda zavinenie poškodeného výlučnou príčinou škody vyvolanej osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku, prevádzateľ sa zbaví celkom zodpovednosti a škodu v plnom rozsahu nesie
sám poškodený. Ak však je zavinený protiprávny úkon poškodeného len jednou z príčin škody vyvolanej
osobitnou povahou prevádzky určitého dopravného prostriedku a ak bolo treba hľadať ďalšiu príčinu na

strane prevádzateľa, potom znáša poškodený škodu len pomerne a sčasti za ňu zodpovedá prevádzateľ
(porovnaj zhodnotenie úrovne rozhodovania súdov vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou dopravných prostriedkov, schválené plénom Najvyššieho súdu SSR dňa 23.11.1983 pod sp.
zn. Cpj 10/83 a Pls 2/83, zverejnené v zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 3/1984).

78. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že škoda na zdraví žalobcu vznikla
v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky predmetného motorového vozidla Fiat Marea,
ktoré šoféroval vodič T. Q.. Vznik dopravnej nehody z technického hľadiska zapríčinila (okrem iného)
nesprávna technika jazdy vodiča motorového vozidla T. Q., ktorý jazdil rýchlosťou 57 km/h až 63 km/h
v obci s maximálne dovolenou rýchlosťou jazdy 50 km/h. Chodec (žalobca) vstupom do jazdnej dráhy

vozidla nevytvoril prekážku z technického hľadiska náhlu, t. j. pri dodržaní maximálne dovolenej rýchlosti
jazdy a pri konaní vodiča porovnateľnom ako počas nehodového deja by vodič vzniku nehodového
deja zabránil (vozidlo by zastavilo pred miestom stretu). Konajúci súd sa v tejto súvislosti stotožňuje
s právnym názorom žalobcu, že nesprávnu techniku jazdy vodiča je potrebné považovať za zlyhanie
(nedostatok) činnosti organizmu osoby použitej v prevádzke, ktoré je okolnosťou majúcou pôvod v

prevádzke v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Za okolnosť majúcu pôvod v prevádzke sa vždy
považujú okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a ktoré sú
v príčinnej súvislosti so škodou (porovnaj napr. stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 5/2014
zo dňa 03.06.2014, zverejnené v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R 135/2014). V takom prípade sa prevádzkovateľ nemôže svojej zodpovednosti zbaviť,

do úvahy prichádza iba jeho čiastočná liberácia z dôvodu spoluzavinenia poškodeného v zmysle § 441
Občianskeho zákonníka.

79. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka platí, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne. Toto ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k

normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktorá tak prenecháva súdu,
aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu zo širokého, predom
neobmedzeného okruhu okolností. Dôležité je pritom posúdiť, v akom rozsahu sa na vzniku škody
podieľalo konanie samotného poškodeného a toho, kto škodu spôsobil, a zároveň určiť primeranosť
rozsahu zodpovednosti poškodeného. Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a

poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zvážení
všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode,
a rovnako ako u škodcu, možno aj u poškodeného zobrať do úvahy len také konanie, ktoré bolo aspoň
jednou z príčin vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko sa na spôsobení škody podieľal sám
poškodený, teda v akom rozsahu zodpovedá sám za škodu, závisí vždy od individuálnych okolností

prípadu po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak na strane poškodeného
(porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.5.2009 sp. zn. 25 Cdo 1054/2007). Pre záver
o tom, do akej miery sa pri dopravnej nehode na vzniku škody podieľalo i konanie poškodeného, nie
je možné vychádzať len z porovnania všeobecného rozsahu povinností ukladaných pravidlami cestnejpremávky jednotlivým účastníkom ani z porovnania počtu porušených povinností na strane škodcu a na
strane poškodeného v konkrétnej situácii. Rozhodujúce je posúdenie, nakoľko sa na škodlivom následku
podieľali jednotlivé príčiny na oboch stranách, a z hľadiska porušenia právnej povinnosti škodcom a

poškodeným je podstatné najmä to, o ako významné povinnosti išlo, aké závažné bolo ich porušenie a
aký vplyv malo porušenie týchto povinností na vznik škody (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
ČR zo dňa 28.08.2013 sp. zn. 25 Cdo 1200/2013).

80. V súvislosti s posudzovaním miery spoluzavinenia účastníkov cestnej premávky na vzniku dopravnej

nehody konajúci súd poukazuje na nasledovné rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (vychádzajúce z
obdobnej právnej úpravy):
V posudzovanom prípade mali obaja účastníci nehody - vodič a chodkyňa - na odvrátenie stretu
6,5 sekundy, čo znalec označil za značne dlhú dobu, za ktorú bolo možné zo strany oboch
účastníkov dopravnej nehode (stretu) ľahko zabrániť. Vodič a chodkyňa teda reagovali na vzniknutú
situáciu oneskorene. Správnou a včasnou reakciou vodiča a chodkyne mohlo byť škode zabránené,

avšak žalobkyňa (chodkyňa) napriek blížiacemu sa vozidlu pokračovala v prechádzaní vozovky a
vodič nebrzdil, aj keď pri náležitej pozornosti chodkyňu prechádzajúcu vozovku mohol vidieť. Podľa
znalca dokonca žalobkyňa mohla na vzniknutú situáciu reagovať lepšie než vodič. Žalobkyňa navyše
prechádzala vozovku spôsobom, ktorý vodičovi neumožnil adekvátne reagovať a stretu zabrániť.
Porušila tak povinnosť prechádzať vozovku len v prípade, ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy

prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov k náhlej zmene smeru alebo rýchlosti jazdy, povinnosť
nezastavovať sa a nezdržovať sa bezdôvodne na vozovke a nevstupovať na ňu bezprostredne pred
blížiacim sa vozidlom, ako aj povinnosť prechádzať po priechode pre chodcov, ak sa tento nachádza
bližšie ako 50 metrov. Ak dovolateľka namieta, že medzi prechádzaním mimo priechod a nehodou
nie je príčinná súvislosť, prehliada logickú úvahu súdu prvého stupňa, že prechádzala v miestach,

kde s ohľadom na blízky priechod nebola očakávaná, ako aj úvahu odvolacieho súdu, že pokiaľ by
žalobkyňa prechádzala vozovku na priechode, nemohol by vodič predpokladať, že sa zastaví a nechá
ho prejsť, ale naopak žalobkyňa by mohla oprávnene spoliehať na to, že vodič pred priechodom zastaví
a umožní jej dokončiť prechádzanie. Žalobkyňa aj vodič vozidla teda porušili povinnosti, ktoré im ako
účastníkom cestnej premávky stanovuje právny predpis, porušenie týchto povinností bolo podstatnou

príčinou nehody, a obaja tak svojím konaním prispeli ku vzniku škody v rozsahu, ktorý vyplýva z
uvedených skutkových zistení. Za tejto situácie nie je možné mať za to, že podiel žalobkyne na vzniku
škody stanovený odvolacím súdom na 50 % je neprimerane vysoký (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 28.08.2013 sp. zn. 25 Cdo 1200/2013).
Vodič vozidla zrazil na vozovke medzi dvoma obcami osobu blízku žalovaným, ktorá kľačala uprostred

jazdného pruhu idúceho vozidla. Poškodený spôsobeným zraneniam podľahol. Pri určení miery
spoluúčasti poškodeného na vzniknutej ujme odvolací súd zohľadnil, že poškodený síce vytvoril prvotný
predpoklad pre možnosť vzniku ujmy, pretože bez reflexných prvkov v silne podnapitom stave kľačal
v jazdnom pruhu, avšak na samotnej zrážke sa už aktívne nepodieľal. Pôvodcom zranenia bol vodič
vozidla, ktorý napriek tomu, že zaznamenal nejakú prekážku na vozovke, nijako nereagoval, a ani po

oslnení protiidúcim vozidlom neprispôsobil rýchlosť vozidla (nespomalil), aj keď tak urobiť mal. Navyše
v dôsledku sklopenia svetlometov do najnižšej polohy v rozpore s technickou kontrolou vozidla privodil
minimálny dosvit vozidla a tým si obmedzil dohľadovú vzdialenosť. Pokiaľ vodič zaregistroval prekážku
na vozovke, a navyše bol oslnený protiidúcim vozidlom, a napriek tomu nepribrzdil a ani inak nereagoval,
a to navyše za situácie, keď si sám nastavením svetlometov skrátil viditeľnosť na najmenšiu možnú

vzdialenosť, nejaví sa záver odvolacieho súdu o jeho 40 % podiele na vzniknutej škode (ujme) zjavne
neprimeraný či nepreskúmateľný (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.01.2022 sp. zn. 25 Cdo
3661/2020).
Žalobkyňa za tmy prechádzala ulicu osvetlenú verejným osvetlením asi 15 m od priechodu pre chodcov;
obaja účastníci dopravnej nehody boli navzájom spozorovateľní, avšak nereagovali na seba. Žalobkyňa

prechádzala vozovku v rozpore s ustanovením § 54 zákona č. 361/2000 Sb. o cestnej premávke mimo
priechod pre chodcov. Okrem toho ani ona nereagovala na príjazd vozidla a porušila svoju povinnosť
presvedčiť sa, či môže prejsť bez toho, aby ohrozila ostatných účastníkov cestnej premávky. Zo
znaleckýchposudkovvyplýva,žeprivčasnejasprávnejreakciijednéhozúčastníkovnehodybolomožné
stretu zabrániť, z neznámych dôvodov ale chodkyňa nezaznamenala prichádzajúce vozidlo a vstúpila

do vozovky a vodič vozidla nezačal brzdiť. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nedodržala
povinnosti chodca ako účastníka cestnej premávky, pretože vstúpila do vozovky bez toho, aby sa uistila,
že nikoho neohrozuje, prechádzala za priechodom pre chodcov, teda v mieste, kde práve pre blízkosť
priechodu nebola očakávaná, k tiaži je možné pričítať jej aj tmavé oblečenie. Miera zavinenia žalobkynea vodiča je takmer rovnaká, avšak s ohľadom na väčšiu zraniteľnosť chodca ako účastníka cestnej
premávky a tomu zodpovedajúce nároky kladené na vodiča automobilu, stanovil odvolací súd podiel
žalobkyne na vzniku škody vo výške 40 %. Žalobkyňa a vodič vozidla teda porušili povinnosti, ktoré im

ako účastníkom cestnej premávky stanovuje právny predpis. Oba tiež svojím aktívnym konaním prispeli
k vzniku škody, pretože v konaní bolo preukázané, že správnou a včasnou reakciou ktoréhokoľvek z nich
mohlo byť škode zabránené, avšak chodkyňa napriek blížiacemu sa vozidlu pokračovala v prechádzaní
vozovky a vodič nebrzdil. Za tejto situácie je možné súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, ktorý podiel
žalobkyne na vzniku škody stanovil na 40 %, akcentoval pritom vyššie nároky kladené na vodiča

motorového vozidla s ohľadom na nebezpečenstvo, ktoré automobil pre chodcov predstavuje, resp. s
ohľadomnaneprimeraneväčšiuzraniteľnosťchodca(rozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa29.05.2013
sp. zn. 25 Cdo 290/2012).
V posudzovanej veci je daná objektívna zodpovednosť žalovanej ako prevádzateľa dopravného
prostriedku v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spoluzavinenie poškodenej na vzniku škody
spočíva v tom, že pri jazde nepoužila ochrannú cyklistickú prilbu, čím porušila prevenčnú povinnosť

podľa § 415 Občianskeho zákonníka. V rozsahu, v akom sa na vzniku škody podieľala poškodená,
nemôže za škodu zodpovedať škodca, lebo v tomto rozsahu chýba príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a konaním škodcu. To platí aj v prípade objektívnej zodpovednosti prevádzateľa vozidla podľa §
427 Občianskeho zákonníka. Súd preto vyvodil na strane poškodenej 80 % zavinenie, teda poškodená
si porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti škodu z 80 % spôsobila svojím konaním, preto žalovaná

za ňu v tomto rozsahu nezodpovedá (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.06.2012 sp. zn. 25 Cdo
2974/2011).
Poškodený tým, že vedome podstúpil jazdu vozidlom, ktoré riadila osoba, o ktorej vedel, že jej vodičské
schopnosti sú ovplyvnené požitím alkoholu, podstatne prispel k vzniku škodlivého následku. Je teda
zrejmé, že podiel poškodeného práve na tejto ujme je vyšší ako len 20 % a limitne sa môže blížiť až

jednej polovici (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.09.2009 sp. zn. 25 Cdo 2451/2007, obdobne
tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.02.2011 sp. zn. 25 Cdo 91/2010).

81. Zohľadňujúc vyššie uvedené kritériá dospel súd k záveru, že v prípade žalobcu je dané jeho
spoluzavinenie na utrpenej škode na zdraví v rozsahu 50 %. Vychádzal pritom najmä zo záverov

znaleckých posudkov R.. I.. W. J. I.. F., z ktorých vyplýva, že primárnou (technickou) príčinou vzniku
dopravnej nehody bolo konanie chodca (žalobcu), ktorý (i) prechádzal vozovku mimo vyznačeného
priechodu pre chodcov napriek tomu, že v bezprostrednej blízkosti sa tento priechod nachádzal, (ii)
vstúpil na vozovku bez toho, aby sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva (závery I.. F.).
Aj keď žalobca nevytvoril vodičovi vozidla prekážku z technického hľadiska náhlu (čo je primárny dôvod

vzniku zodpovednosti vodiča podľa § 420 Občianskeho zákonníka, resp. zodpovednosti žalovaného
podľa § 428 Občianskeho zákonníka), jeho "pohyb do komunikácie mal prvky kolízneho vstúpenia
do koridoru pohybu os. mot. vozidla" (závery R.. I. W.). Vodič, ktorého rýchlosť bola primeraná jeho
rozhľadovým pomerom, zareagoval na vstup chodca do vozovky vyhýbaním sa vľavo spolu s brzdením,
čo bol z technického hľadiska správny spôsob. Naproti tomu žalobca mal pred vstupom na vozovku

možnosť pri zachovaní náležitej pozornosti vidieť zľava prichádzajúce osvetlené vozidlo, a teda mal
možnosť dopravnej nehode ľahko zabrániť. Pre chodca je pritom podstatne jednoduchšie zmeniť smer a
rýchlosť pohybu ako pre hmotné vozidlo pohybujúce sa výrazne vyššou rýchlosťou. Jeho konanie podľa
znalca I.. F. nie je technicky vysvetliteľné a príčina je iného ako technického rázu. Žalobca ako chodec
(účastník cestnej premávky) porušil závažným spôsobom hneď niekoľko svojich povinností zakotvených

v § 53 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke: chodec je pri prechádzaní cez cestu
povinný prednostne použiť priechod pre chodcov (ktorý sa nachádzal v tesnej blízkosti); pri prechádzaní
cez cestu mimo priechodu pre chodcov smie chodec prechádzať, len ak s ohľadom na vzdialenosť
a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonúti ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy;
pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo

vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. Žalobca vstúpil na vozovku
za tmy v tmavom oblečení a bez reflexných prvkov, čo je takisto potrebné pričítať na jeho ťarchu.
Žalobca vstúpil na vozovku v tesnej blízkosti priechodu pre chodcov (za týmto priechodom) na mieste,
na ktorom nefungovalo pouličné osvetlenie (ako to vyplýva zo záznamu dopravnej nehody a zo zápisnice
o obhliadke miesta dopravnej nehody). Žalobca teda vstúpil na vozovku na mieste, kde vzhľadom na

blízky osvetlený priechod pre chodcov nebol a ani nemohol byť vodičom očakávaný. Ako pritom vyplýva
z výpovede samotného žalobcu v priestupkovom konaní, bol si veľmi dobre vedomý nebezpečnosti
(riskantnosti) svojho konania, no napriek tomu chodil z pohostinstva domov krížom cez cestu pravidelne
a priechod pre chodcov nikdy nepoužil. Žalobca uviedol vo svojej výpovedi nasledovné: "Z krčmy akouvádza nešiel cez priechod pre chodcov, ktorý je vzdialený zhruba 10 metrov od pohostinstva, ale krížom
cez cestu chodí pravidelne z pohostinstva domov, nakoľko z pohostinstva vedie priamo chodník ku
ceste. Deti mu vždy vraveli, aby chodil cez priechod, ale nikdy prechod nepoužil." Žalobca mal pred

vstupom na vozovku a po celý čas svojho pohybu na vozovke až po miesto stretu možnosť vidieť zľava
prichádzajúce osvetlené vozidlo. Mal teda možnosť zodpovedajúcim spôsobom konať, t. j. počkať, kým
vozidlo prejde. Podľa záverov znalca R.. I.. W. mal žalobca možnosť zabrániť zrážke dokonca aj tým,
že by cez vozovku prešiel rýchlejšie alebo pomalšie. Ako však vyplýva z výpovedí vodiča vozidla a
jeho spolujazdkyne, žalobca na prichádzajúce vozidlo žiadnym spôsobom nereagoval (čo zodpovedá

aj záverom znalcov) a pokračoval vo svojej chôdzi nezmenenou rýchlosťou a smerom až do okamihu
stretu. Podľa konštatovania znalca I.. F. konanie žalobcu nie je technicky vysvetliteľné a príčina je iného
ako technického rázu. Pravdepodobné vysvetlenie, prečo žalobca hrubým spôsobom porušil svoje
povinnosti chodca a prečo takýmto ľahkovážnym spôsobom ohrozil svoj život a zdravie, spočíva v tom,
že žalobca práve išiel z pohostinstva, v ktorom požil alkohol; alkohol pritom začal požívať už cestou
z práce. Podľa výsledkov toxikologicko-chemickej analýzy krvi odobratej žalobcovi po viac ako štyroch

hodinách po dopravnej nehode mal žalobca koncentráciu etylalkoholu v krvi 1,05 g/kg (‰), pričom v krvi
mal navyše prítomný toluén, ktorý - ako je všeobecne známe - sa užíva ako droga. Účinky toluénu sa
dostavia už behom niekoľkých minút. Počas akútneho ovplyvnenia toluénom dochádza aj k zmenám
vnímania reality. Táto droga spôsobuje euforické pocity, poruchy vnímania i halucinácie. Konajúci súd na
základe všetkých vyššie uvedených skutkových okolností prejednávaného prípadu konštatuje, že miera

zavinenia a závažnosť porušenia povinností zo strany žalobcu je vyššia ako u vodiča T. Q.. Avšak s
ohľadom na väčšiu zraniteľnosť chodca ako účastníka cestnej premávky a tomu zodpovedajúce zvýšené
nároky kladené na vodiča motorového vozidla (ktoré predstavuje pre chodcov väčšie nebezpečenstvo),
súd stanovil mieru spoluzavinenia žalobcu v rozsahu 50 %.

82. Žalobca si v konaní uplatňoval v prvom rade nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle § 444
Občianskeho zákonníka. Pri stanovení výšky náhrady za bolesť (bolestného) a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o
náhradezasťaženiespoločenskéhouplatnenia.Podanoužalobousižalobcauplatnilnároknazaplatenie
náhrady za bolesť vo výške 25.881,- eur. Vychádzal pritom z lekárskeho posudku L.. T. W., U.. zo dňa

30.10.2020, v ktorom bola utrpená bolesť ohodnotená na 1185 bodov, a z hodnoty jedného bodu za rok
2020 vo výške 21,84 eur (1185 bodov x 21,84 eur = 25.881,- eur po zaokrúhlení na najbližšie celé euro
smerom nahor). Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk č. XX/
XXXX zo dňa 11.02.2022, podľa ktorého bolo bodové hodnotenie utrpenej bolesti o počte 1185 bodov
uvedené v lekárskom posudku L.. T. W., U.. zo dňa 30.10.2020 na základe predložených podkladov a

zdravotnej dokumentácie vyhodnotené ako preukázané. Žalovaný teda nenamietal bodové ohodnotenie
utrpenej bolesti, nesúhlasil však so stanovením hodnoty jedného bodu v sume 21,84 eur (t. j. podľa
opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2020). Podľa žalovaného došlo k ustáleniu zdravotného
stavu žalobcu z hľadiska náhrady za bolesť v roku 2019, kedy bola hodnota jedného bodu v sume 20,26
eur (podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2019). Žalobca v podaní doručenom súdu

dňa 06.12.2021 rozšíril žalobu v časti o zaplatenie náhrady za bolesť o sumu 7.352,- eur, keď vychádzal
zo znaleckého posudku L.. S. L. Č.. XX/XXXX zo dňa 25.04.2021. Tento znalec vo svojom znaleckom
posudku ohodnotil utrpenú bolesť na 1521,63 bodov, čo pri hodnote jedného bodu v sume 21,84 eur
činí bolestné vo výške 33.233,- eur po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor (25.881,- eur
+ 7.352,- eur = 33.233,- eur). Žalobca sa teda pred čiastočným späťvzatím žaloby domáhal zaplatenia

bolestného vo výške 33.233,- eur.

83. Súd pri stanovení bodového hodnotenia bolesti vychádzal z lekárskeho posudku L.. T. W., U.. zo
dňa 30.10.2020, keďže tento bol potvrdený aj znaleckým posudkom znaleckej organizácie forensic.sk
č. XX/XXXX zo dňa 11.02.2022. Znalecký posudok znalca L.. S. L. Č.. XX/XXXX zo dňa 25.04.2021 bol

vypracovaný až po viac ako dvoch rokoch od nehody, pričom znalec nevychádzal z osobného vyšetrenia
žalobcu, ale len z "prepúšťacích správ z oddelení a ďalšej dostupnej zdravotnej dokumentácie". Z
tohto znaleckého posudku navyše ani nie je zrejmé, z akej zdravotnej dokumentácie znalec vychádzal,
keďže v samotnom znaleckom posudku je citovaná len časť ambulantných nálezov (str. 6-11) a prílohy
tohto znaleckého posudku neboli v tomto konaní predložené (s výnimkou prílohy č. 1). Závery tohto

znaleckého posudku tak v tomto konaní neboli plne preskúmateľné. Navyše, ak by aj súd vychádzal
z tohto znaleckého posudku, žalovaný vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 7.352,- eur (uplatnenej
v zmene žaloby doručenej súdu dňa 06.12.2021) vzniesol námietku premlčania, ktorú konajúci súdvyhodnotil ako dôvodnú. Súd by teda žalobu v tejto časti aj tak musel zamietnuť z dôvodu žalovaným
vznesenej námietky premlčania.

84. V zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti
poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Touto
právnou úpravou je ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na náhradu škody
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O
osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie, len čo získa informáciu, na základe

ktorej si môže urobiť dostatočný úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda len čo získa vedomosť
o skutkových okolnostiach, ktoré sú spôsobilé urobiť takýto záver o možnej zodpovednosti určitého
subjektu. Nemusí ísť priamo o skutočné zistenie zodpovednej osoby, ale stačí, ak skutkové okolnosti,
ktorými poškodený disponuje, mohli viesť k záveru o vymedzení zodpovedného subjektu. V uvedenom
okamihu nemusí byť daná nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho
zodpovednosti (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2010 sp. zn. 1 Cdo 82/2009,

zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R
16/2014).Oškodespočívajúcejvbolestialebovsťaženíspoločenskéhouplatneniasapoškodenýdozvie
v dobe, kedy možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie bolesti alebo sťaženia jeho spoločenského
uplatnenia; od tohto okamihu beží subjektívna premlčacia doba. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný
stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa

13.06.2001 sp. zn. 25 Cdo 1169/2000). Okolnosť, kedy bolo následne bodové ohodnotenie lekárom
skutočne vykonané, nemá na už započatý beh subjektívnej premlčacej doby žiaden vplyv (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.01.2008 sp. zn. 25 Cdo 676/2007).

85. Za okamih vzniku nároku na náhradu škody na zdraví sa považuje okamih, keď došlo k ustáleniu

zdravotného stavu poškodeného. Až po ustálení zdravotného stavu poškodeného možno totiž vykonať
bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Pre vznik nároku na bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež
okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške). Táto býva poškodenému zrejmá až po
ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru preukázateľných nepriaznivých dôsledkov,

čo je východiskovou bázou pre stanovenie výšky náhrady lekárskym posudkom vychádzajúc zo
základného počtu bodov, ktorými bolo bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2019 sp. zn. 3 Cdo 66/2018, 3 Cdo 67/2018).
Pri poškodeniach zdravia, ktoré sa stále vyvíjajú a pri ktorých ustálenie zdravotného stavu vlastne ani
nemôže nastať, treba zamerať pozornosť na to, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil natoľko, aby

bolo možné po prvýkrát konkrétne hodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia vyjadrené jednotlivými
položkami prílohy zákona (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.07.2011 sp. zn. 21 Cdo
752/2010).

86. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že zdravotný stav žalobcu bol pre účely bodového

hodnotenia bolesti ustálený v prvej polovici roku 2019. Konajúci súd sa v tejto súvislosti stotožňuje
s argumentáciou žalovaného, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu muselo dôjsť najneskôr po
vyhojenípreležanín(dekubít),ktoréboloskonštatovanéprichirurgickejkontroležalobcudňa17.06.2019,
po ktorom už nasledovala len ambulantná a rehabilitačná liečba (ako vyplýva zo žalobcom predložených
lekárskych správ). Bolesťou sa totiž rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením

alebo odstraňovaním jeho následkov, pričom sa hodnotí výlučne akútna fáza vytrpenej bolesti (§ 9
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). Náhrada za bolesť sa ohodnocuje na základe lekárskeho posudku,
ktorý sa vydáva, len čo je zdravotný stav natoľko ustálený, že možno k tomuto ohodnoteniu pristúpiť. Z
tohto hľadiska je ukončenie liečenia či okamih vyhotovenia lekárskeho posudku právne bez významu.
K dopravnej nehode došlo v decembri 2018, k odzneniu akútnej fázy bolesti preto nepochybne muselo

dôjsť približne v polovici roku 2019, odkedy žalobca absolvoval už len ambulantnú a rehabilitačnú liečbu.
O tom, kto za škodu zodpovedá, sa žalobca musel dozvedieť najneskôr dňa 17.10.2019, keď jeho
manželka (splnomocnená žalobcom) prevzala fotokópiu priestupkového spisu Okresného riaditeľstva
PZ v Šali č. ORPZ-SA-OPDP51-74/2018-P. Uvedené vyplýva priamo z tohto priestupkového spisu.
Priestupkový spis pritom obsahoval aj záznam dopravnej nehody, v ktorom boli uvedené identifikačné

údaje vodiča vozidla Fiat Marea T. Q..
Subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak žalobcovi
začala plynúť (najneskôr) dňa 17.10.2019 a uplynula mu dňa 17.10.2021. Žalobca uplatnil nárok nazaplatenie sumy 7.352,- eur až podaním doručeným súdu dňa 06.12.2021, teda po uplynutí dvojročnej
premlčacej lehoty. Námietka premlčania vznesená žalovaným by preto bola dôvodná.

87. Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
súd vychádzal z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia
ohodnotili, pričom výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určil
sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej
Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok

na náhradu, za jeden bod (t. j. v zmysle opatrení Ministerstva zdravotníctva SR), pričom výsledná suma
sa zaokrúhlila na najbližšie celé euro smerom nahor (§ 5 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z.). Ako
uviedol súd už vyššie, za okamih vzniku nároku na náhradu súd považoval okamih, keď došlo k ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu.

88. K ustáleniu zdravotného stavu pre účely bodového hodnotenia bolesti došlo v roku 2019 (pozri

vyššie), súd preto vychádzal pri stanovení hodnoty jedného bodu z opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR za rok 2019, v zmysle ktorého náhrada za jeden bod bola vo výške 20,26 eur.
Podľa lekárskeho posudku L.. T. W., U.. zo dňa 30.10.2020 boli žalobcovi zistené nasledovné diagnózy:
položka č. 2 - tržná rana hlavy okcipitálne vľavo chirurgicky ošetrená - 10 bodov, položka č. 78 - stlačenie
hrudníka s úrazovou asfyxiou s pohmoždením pľúc - 150 bodov, položka č. 81b - zlomenina XI. rebra

vľavo, rebier XII. obojstranne - 35 bodov, položka č. 86b - poúrazový pneumothorax vľavo ošetrený
hrudnou drenážou - 60 bodov, položka č. 86e - fluidothorax vľavo (poúrazové krvácanie do hrudníka
liečené konzervatívne) - 45 bodov, položka č. 87 - kontúzia pečene (pomliaždenie brušnej steny ťažšieho
stupňa) - 30 bodov, položka č. 90b - lacerácia sleziny - 80 bodov, položka č. 105d - instabilná luxačná
zlomenina Th11-Th12 (podvrtnutie hrudnej chrbtice) - 100 bodov, položka č. 106a - zlomenina processus

spinosus Th11 - 25 bodov, položka č. 107a - abrupcia laterálnej hrany tela stavca Th12 (zlomenina
tela stavca so znížením do 1/3) - 100 bodov, položka č. 106f - zlomenina oblúkov Th11 a Th12 ako
laminektómia Th11 a Th12 - 120 bodov + navýšenie podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50
%, t. j. spolu 180 bodov, položka č. 226 - kontúzno-hemoragické poranenie mozgu frontálne vpravo -
200 bodov, položka č. 229 - pomliaždenie miechy Th-L prechodu (traumatická lézia miechy v rozsahu

Th9 až Th12) - 170 bodov.
Spolu tak bolo bolestné ohodnotené na 1185 bodov, čo pri hodnote jedného bodu vo výške 20,26 eur činí
bolestné vo výške 24.009,- eur (po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor). Po zohľadnení
spoluzavinenia zo strany žalobcu v rozsahu 50 % tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie bolestného
vo výške 12.004,50 eur. Keďže žalovaný už zaplatil žalobcovi bolestné vo výške 12.004,05 eur (a v tejto

časti žalobca vzal žalobu späť), súd uložil týmto rozsudkom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
bolestné vo výške 0,45 eur (12.004,50 eur - 12.004,05 eur) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 17.905,20
eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

89. Žalobca si podanou žalobou ďalej uplatnil nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške 206.170,- eur. Vychádzal pritom z lekárskeho posudku L.. T. W., U.. zo dňa
30.10.2020, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 9440 bodov, a z hodnoty
jedného bodu za rok 2020 vo výške 21,84 eur (9440 bodov x 21,84 eur = 206.170,- eur po zaokrúhlení
na najbližšie celé euro smerom nahor). Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 04.11.2021 rozšíril
žalobu v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o sumu 35.123,- eur, keď

vychádzal z lekárskeho posudku L.. R. K. zo dňa 25.04.2021, v ktorom bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotené na (ďalších) 1550 bodov, a z hodnoty jedného bodu za rok 2021 vo výške 22,66
eur (1550 bodov x 22,66 eur = 35.123,- eur). Žalobca sa teda pred čiastočným späťvzatím žaloby
domáhal zaplatenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 241.293,- eur (206.170,-
eur + 35.123,- eur). Žalovaný v konaní predložil znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk č.

XXX/XXXX zo dňa 02.08.2021, znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk č. XX/XXXX zo dňa
11.02.2022 a doplnenie č. 1 znaleckého úkonu znaleckej organizácie forensic.sk č. XXX/XXXX zo dňa
04.04.2022, v ktorých bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu predstavovalo
spolu 7635 bodov (260 bodov + 6875 bodov + 500 bodov). Žalovaný rovnako ako pri bolestnom
nesúhlasil so stanovením hodnoty jedného bodu v sume 21,84 eur (t. j. podľa opatrenia Ministerstva

zdravotníctva SR za rok 2020), resp. v sume 22,66 eur (t. j. podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR za rok 2021). Podľa žalovaného došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu z hľadiska náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v roku 2019, kedy bola hodnota jedného bodu v sume 20,26 eur
(podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR za rok 2019).90. Konajúci súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že k ustáleniu zdravotného stavu pre
účely bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo v priebehu roka 2019. V konaní

totiž nebolo preukázané iné obdobie ustálenia zdravotného stavu z hľadiska sťaženia spoločenského
uplatnenia, preto treba v súlade s § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. vychádzať z toho, že k
nemu došlo po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Keďže k dopravnej nehode došlo
dňa 17.12.2018, k ustáleniu zdravotného stavu došlo v priebehu roka 2019. Tomu nasvedčuje aj
skutočnosť, že žalobca od polovice roka 2019 podstupoval už len ambulantnú a rehabilitačnú liečbu,

pričom prvú rehabilitáciu v Národnom rehabilitačnom centre absolvoval v období od 16.07.2019 do
24.09.2019. Všetky diagnózy, ktoré sú obsiahnuté v lekárskom posudku L.. T. W., U.. zo dňa 30.10.2020
(v časti sťaženia spoločenského uplatnenia), pritom boli obsiahnuté aj v prepúšťacej správe Národného
rehabilitačného centra zo dňa 24.09.2019.
Vyššie uvedený záver o ustálení zdravotného stavu žalobcu v roku 2019 platí aj vo vzťahu k diagnóze
"strata penisu alebo ťažká deformácia penisu nad 60 rokov" (položka 321c), obsiahnutej až v lekárskom

posudku L.. R. K. zo dňa 15.04.2021, keďže žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by sa
táto diagnóza vyvinula u žalobcu až neskôr, a nie ihneď po dopravnej nehode v dôsledku poúrazovej
paraplégie. Konajúci súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že dátum vydania lekárskeho posudku
je pre určenie okamihu ustálenia zdravotného stavu poškodeného právne bezvýznamný.

91. Súd pri stanovení bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo
znaleckých posudkov znaleckej organizácie forensic.sk č. XXX/XXXX zo dňa 02.08.2021 a č. XX/XXXX
zo dňa 11.02.2022 a z doplnenia č. 1 znaleckého úkonu znaleckej organizácie forensic.sk č. XXX/
XXXX zo dňa 04.04.2022, keďže tieto znalecké posudky obsahovali odôvodnené závery, ktoré tak boli
súdom preskúmateľné. Aj ustanovenie § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. predpokladá taký postup,

že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení
sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 - teda
poškodený a osoba zodpovedná za poškodenie na zdraví - požiadať o vydanie znaleckého posudku
podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch).
Naproti tomu žalobcom predložené lekárske posudky o sťažení spoločenského uplatnenia (vypracované

L.. T. W., U.. J. L.. R. K.) neobsahovali odôvodnenie, takže boli zo strany súdu nepreskúmateľné. To je
pritom v priamom rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 písm. f) zákona č. 437/2004 Z. z., podľa ktorého má
lekársky posudok (okrem iného) obsahovať hodnotenie v bodoch a zdôvodnenie. Bodové hodnotenie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia je pritom odbornou (vedeckou) otázkou, ktorú si súd
nemôže posúdiť sám. V rozsahu, v ktorom žalovaný neakceptoval sťaženie spoločenského uplatnenia

(ale aj bolesti) v zmysle ním predložených znaleckých posudkov, tak išlo o sporné skutočnosti, vo vzťahu
ku ktorým žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. To malo za následok zamietnutie žaloby v tejto
prevyšujúcej časti.
Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že lekársky posudok L.. T. W., U.. o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 30.10.2020 neobsahuje zdôvodnenie bodového hodnotenia, pričom

tento lekársky posudok súčasne vo vzťahu ku všetkým diagnózam (!) zvyšuje bodové hodnotenie v
zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. na dvojnásobok (t. j. na maximum), a to bez akéhokoľvek
zdôvodnenia. Za zdôvodnenie pritom s určitosťou nie je možné považovať strohú citáciu zákonného
ustanovenia. Takéto bodové hodnotenie je nielen nepreskúmateľné, ale takisto nedôveryhodné, keďže
zvýšenie bodového hodnotenia na maximum by malo byť vyhradené len na tie najvážnejšie prípady, keď

je možnosť poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti (takmer) úplne vylúčená. Žalobca síce zostal
po nehode ochrnutý na dolné končatiny a odkázaný na použitie invalidného vozíka, čo je nepochybne
veľké obmedzenie, avšak s určitosťou nejde o totálne vylúčenie z rodinného a spoločenského života.
Jedným z kritérií, ktoré sa majú v tejto súvislosti zohľadniť, je aj vek poškodeného, pretože obmedzenie
či strata možnosti uplatniť sa v živote a spoločnosti je určite výraznejšie u mladého človeka ako u človeka

vo veku 60 rokov (ako mal žalobca v čase dopravnej nehody).
Vyššie uvedené závery súdu sa v celom rozsahu uplatnia aj na lekársky posudok L.. R. K. o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 15.04.2021. Tento lekársky posudok takisto neobsahuje odôvodnenie
bodového hodnotenia ani odôvodnenie zvýšenia bodového hodnotenia podľa § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z. z. Spolu s lekárskym posudkom žalobca priložil lekársku správu L.. R. K. zo dňa 20.10.2020,

z ktorej vyplýva, že žalobca absolvoval jedno psychiatrické vyšetrenie. V tejto lekárskej správe je len v
krátkosti uvedené, že "psychiatrická symptomatológia v súvislosti s nehodou je najmä v oblasti emotivity
a nálady, ktorá vykazuje trvalú poruchu - dystýmiu", pričom diagnostický záver je adaptačná porucha
s depresívnou symptomatológiou. Z lekárskeho posudku, resp. z lekárskej správy, však vôbec nie jezrejmé, aký je vzťah diagnózy položka č. 255 (vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesnivých situácií) k diagnóze položka
č. 253 (vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy) obsiahnutej v lekárskom

posudku L.. T. W., U.. Nie je teda zrejmé, či by tieto diagnózy vedľa seba obstáli alebo či jedna z týchto
diagnóz vylučuje druhú (keďže v oboch prípadoch ide o duševnú poruchu). Žalobca si však podanou
žalobou uplatnil náhradu za obe tieto diagnózy. V lekárskom posudku L.. R. K. takisto nebolo nijako
zohľadnené dôvodné podozrenie, že žalobca trpí závislosťou od alkoholu.
Naopak, znalecká organizácia forensic.sk vo svojom znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa

02.08.2021 a v jeho doplnení č. 1 zo dňa 04.04.2022 podrobne zdôvodnila, prečo u žalobcu považuje
za dôvodnú len položku č. 253 (vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy)
o hodnote 260 bodov. Poukázala na to, že žalobca utrpel okrem iného aj poranenie centrálneho
nervového systému - mozgu - bez potreby neurochirurgickej operačnej intervencie. Žalobca v
rámci hospitalizácie absolvoval jedno psychiatrické vyšetrenie dňa 09.01.2019, pri ktorom vyšetrujúci
psychiater skonštatoval nasledovné: "...len drobné organické rezíduá, predpokladám reverzibilný vývoj,

anamn. susp. abúsus alkoholu, bez odvykacích prejavov, osobnosť s reverzibilnými org. drobnými
rezíduami, v popredí somatomotorický deficit neurologického charakteru. Záver: organické zmeny
osobnosti - posttraumatickej etiol. s reverzibilným vývojom." Znalecká organizácia ďalej poukázala na
to, že u žalobcu v záznamoch z hospitalizácií nebol uvádzaný záznam o zhoršenej spolupráci, na
neurologických kontrolách bola uvádzaná aj diagnóza organického psychosyndrómu. U žalobcu neboli

záznamy o potrebe psychiatrického vedenia a liečby. U žalobcu boli opakovane záznamy o diagnóze
toxickej hepatopatie s opakovaným záchytom zvýšených hodnôt GMT (ide o pečeňový enzým, ktorého
hodnoty bývajú zvýšené u konzumentov alkoholu). Znalecká organizácia ďalej poukázala na to, že
žalobca nie je v pravidelnej psychiatrickej liečbe a cestou neurológa sú riešené najmä somatické
následky škodovej udalosti. U žalobcu bola diagnostikovaná aj toxická hepatopatia, pričom je záznam

o tom, že žalobca si "po robote zvykol dať niečo" (alkohol), čo je podľa znaleckej organizácie potrebné
vziať do úvahy v zmysle jednoznačnosti príčinnej súvislosti diagnózy organického psychosyndrómu so
škodovou udalosťou, ktorá je z tohto dôvodu limitovaná.

92. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd pri stanovení bodového hodnotenia sťaženia

spoločenského uplatnenia vychádzal zo znaleckých posudkov znaleckej organizácie forensic.sk.
Podľa týchto znaleckých posudkov súd priznal žalobcovi nasledovné bodové hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia: položka č. 253 - organické zmeny osobnosti posttraumatickej etiológie - 260
bodov, položka č. 301a - iné následky poranenia pľúc jednostranné - 400 bodov + navýšenie podľa § 10
ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, t. j. spolu 600 bodov, položka č. 304e - poúrazové obmedzenie

hybnosti chrbtice o 200 % ťažké - 800 bodov + navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o
50 %, t. j. spolu 1200 bodov, položka č. 306 - poúrazová paraplégia - 2470 bodov + navýšenie podľa §
10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, t. j. spolu 3705 bodov, položka č. 314 - nedomykavosť ritných
zvieračov - 900 bodov, položka č. 316c - porucha močenia následkom poranenia močových orgánov
ťažká - 300 bodov, položka č. 432b - rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a

po operačných zákrokoch podľa lokalizácie - 50 bodov, položka č. 433b - keloidné jazvy po poraneniach,
popáleninách alebo po operačných zákrokoch podlá lokalizácie - 120 bodov, položka č. 321c - strata
penisu alebo ťažká deformácia penisu nad 60 rokov - 250 + navýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona č.
437/2004 Z. z. o 100 %, t. j. spolu 500 bodov.
Spolu tak bolo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotené na 7635 bodov, čo pri hodnote jedného

bodu vo výške 20,26 eur činí náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 154.686,- eur (po
zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor). Po zohľadnení spoluzavinenia zo strany žalobcu v
rozsahu 50 % tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 77.343,- eur. Keďže žalovaný už zaplatil žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia vo výške 77.342,55 eur (a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť), súd uložil týmto rozsudkom

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 0,45
eur(77.343,-eur-77.342,55eur)avozvyšnejčasti(ozaplatenie139.820,70eur)žalobuakonedôvodnú
zamietol.

93. Žalobca si uplatnil takisto nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §

5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., a to v maximálnom rozsahu 50 %. Predmetné ustanovenie je takisto
normou s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená právnou normou, ktorej hypotéza nie
je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto ustanovenie prenecháva
súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopredneobmedzeného okruhu okolností, a aby sám podľa svojho uváženia posúdil, či ide o "prípad hodný
osobitného zreteľa" a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto náhrady je v
posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju usmerňuje

tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia a tiež
hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto náhrady musí
byť diferencovaný. Diferenciácia rozsahu zvýšenia tejto náhrady musí vystihovať individuálne okolnosti
každého prípadu. V reálnom živote sa vyskytujúce rozdiely v osobnosti človeka, v jeho individuálnych

potrebách, životnom zameraní, v miere jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach života, ako aj
odlišnosti v miere závažnosti poškodenia zdravia a intenzite obmedzenia poškodeného sa nevyhnutne
musia prejaviť aj v diferencovanom prístupe k zvýšeniu tejto náhrady.
Zákon č. 437/2004 Z. z. stanovuje, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť
primeraná povahe následkov pre životné úkony poškodeného, následkov na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh a s ohľadom na ich

predpokladaný vývoj, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote
a v spoločnosti (§ 2 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 1 tohto zákona). Pri rozhodovaní o zvýšení náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zohľadňuje jednak tie stránky, ktoré sú spoločné pre život
všetkých ľudí (možnosť vykonávať bežné životné úkony, postarať sa o svoju hygienu, stravovanie,
obliekať sa, žiť prípadne rodinným životom, realizovať sa v partnerskom vzťahu, mať deti), jednak tie

stránky, ktoré sú osobitné u každého jednotlivca zvlášť vzhľadom na jeho spoločenské dovtedajšie
pôsobenie (stupeň jeho angažovanosti v najrozmanitejších sférach spoločenského života, za ktoré už
doterajšia súdna prax považuje napríklad oblasť kultúry, športu, umenia, politiky, vedy). Jednotiacim
hľadiskom pri určovaní adekvátneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je, aby
obe tieto stránky boli zohľadnené tak, že ich vzájomná jednota vyjadrí primeranosť priznanej náhrady

vo vzťahu k povahe následkov poškodenia zdravia. V prípade niektorého poškodeného je v praxi
opodstatnenéklásťdôraznaprvúzuvedenýchstránok,vprípadeinéhopoškodeného(naopak)nadruhú
spomenutú stránku; rozhodujúcou však zostáva ich jednota.
Priznanie zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia až v hornej hranici stanoveného
limitu je vyhradené prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých je poškodený

takmer vyradený zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií sú bezmála alebo
celkom zmarené. Súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku poškodeného
predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z. z. To isté hľadisko treba mať
bezpochyby na zreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z.

Invalidita - hľadisko priamo v tomto ustanovení uvádzané - skutočne nevyjadruje stupeň angažovania sa
poškodeného v spoločnosti pred poškodením jeho zdravia. To však ešte samo o sebe neznamená, že
aj ďalšie (v zákone síce výslovne neuvedené, avšak v praxi súdov považované za relevantné) hľadiská
musia byť tiež bez vzťahu k tomu, aké bolo predchádzajúce uplatnenie poškodeného v spoločenskej
sfére (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 209/2017 zo dňa 21.06.2018 a rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 213/2017 zo dňa 30.09.2019).

94. Konajúci súd dospel na základe zohľadnenia konkrétnych okolností prejednávaného prípadu k
záveru,žeodôvodnenéjezvýšenienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniažalobcuvrozsahu20
%. Žalobca zostal v dôsledku predmetnej dopravnej nehody ochrnutý na dolné končatiny a odkázaný na

invalidný vozík (diagnóza poúrazová paraplégia dolných končatín), trpí na inkontinenciu moču a stolice
a následky má takisto aj v duševnej oblasti (diagnóza organické zmeny osobnosti posttraumatickej
etiológie). Žalobca utrpel predmetné zranenia vo veku 60 rokov, t. j. necelé tri roky pred odchodom
na starobný dôchodok. Posudkom Sociálnej poisťovne zo dňa 12.02.2020 bolo určené, že miera
poklesuschopnostižalobcuvykonávaťzárobkovúčinnosťje75%.KomplexnýmposudkomÚradupráce,

sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 31.01.2020 bola určená miera funkčnej poruchy žalobcu v
rozsahu100%,atedažalobcaboluznanýzafyzickúosobusťažkýmzdravotnýmpostihnutím.Žalobcav
dôsledku zdravotného postihnutia nie je schopný samostatného pohybu (premiestňuje sa mechanickým
vozíkom), je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a na sprievod a pomoc
inej fyzickej osoby pri preprave a premiestňovaní. Žalobca je schopný verbálnej komunikácie a kontaktu

so sociálnym prostredím. Vybavovanie úradných záležitostí a sprievod na lekárske vyšetrenia mu
zabezpečuje rodina. Žalobca nie je schopný samostatne vykonávať sebaobslužné úkony. Pri úkonoch
sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizácii základných sociálnych aktivít je
odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby. Žalobcovi bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie apeňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním
šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Z výpovede žalobcu, jeho manželky a jeho sna vyplýva, že žalobca mal pred úrazom bežné záľuby a

vykonával bežné domáce práce. Žalobca nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej,
kultúrnej alebo športovej oblasti. Žalobca pracoval cez týždeň v Bratislave vo Volkswagene, po práci
sa zvykol zastaviť na pivo v pohostinstve. Cez víkend mal voľno, porobil veci v záhrade a okolo domu,
chodil sa pozerať na futbal, do kina či na kultúrne podujatia v obci. Bavilo ho varenie, bola to jeho
záľuba. Po úraze už nič z toho nerobí, trochu cvičí, inak leží, sedí, pozerá televíziu alebo číta. Čo sa

týka hygieny, umyť sa vie, ale chrbát mu musí umyť manželka. Cievkuje sa sám, nosí plienky. Čo sa
týka obliekania, vrch si oblečie, ale so spodkom mu musí pomôcť manželka. Variť neskúšal, musel by
mať všetko pripravené na linke, aby mal všetko po ruke. Nohy si necíti, ale máva bolesti kĺbov. Zo svojej
situácie je nervózny, nikam sa mu nechce chodiť, bol by len doma. Podľa manželky žalobcu sa po
úraze všetko zmenilo, musí sa o manžela starať, prebaľovať ho a umývať ho. Musí mu pomôcť na vozík.
Nemôžu nikam chodiť. Predtým chodili na dovolenky, na plesy, na kultúrne podujatia či na chatu, teraz

sa to už nedá. Manžel je v posteli a nechce z nej ísť, ani keď prídu deti. Keď príde návšteva, nechce
prísť, je zavretý v izbe a len pozerá televíziu. Nič ho nebaví. Keď idú k doktorovi, musí im pomáhať aj
ich syn. Manžel bol predtým spoločenský, veselý, vedel sa zabaviť. Po úraze trpí, nechce ísť von ani
na návštevu. Podobne vypovedal aj syn žalobcu.
Z vyššie uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že u žalobcu sú dané okolnosti hodné osobitného

zreteľa, ktoré odôvodňujú primerané zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Konajúci súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na priznanú
invaliditu žalobcu a na výrazný zásah zdravotného postihnutia do jeho bežného života. V žalobcovom
prípade však nejde o najzávažnejšie možné sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré by odôvodňovalo
využitie plného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd v prvom rade poukazuje

na to, že žalobcovi sa úraz stal vo veku 60 rokov, t. j. vo veku blízkom dôchodkovému veku.
Žalobca tak už mal možnosť realizovať sa v osobnej (rodinnej) či spoločenskej sfére, o čom svedčí
aj skutočnosť, že má manželku a štyri deti. Žalobca mal pred úrazom bežné záľuby a vykonával
bežné domáce práce; nedosahoval mimoriadne výkony či už v osobnej, pracovnej, kultúrnej alebo
športovej oblasti. Čo sa týka žalobcovho zdravotného stavu, resp. jeho zdravotného postihnutia, v

jeho prípade nejde o úplné ochrnutie celého tela (všetkých štyroch končatín), ktoré by znamenalo
úplnú stratu schopnosti akéhokoľvek pohybu. Žalobcove horné končatiny zostali v plnej miere funkčné.
Nejde ani o prípad ležiaceho pacienta vyžadujúceho napr. podávanie umelej výživy, polohovanie a
pod. Rozumové schopnosti žalobcu zostali zachované, žalobca je schopný (verbálnej) komunikácie a
sociálnej interakcie. Zohľadňujúc všetky tieto skutkové okolnosti konajúci súd považuje za primerané

zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20 %.
Žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (po zohľadnení
jeho spoluzavinenia v rozsahu 50 %) vo výške 77.343,- eur. Súd preto uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 15.469,- eur (20
% zo sumy 77.343,- eur po zaokrúhlení na najbližšie celé euro smerom nahor) a vo zvyšnej časti (o

zaplatenie 93.112,85 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

95. Okrem nároku na náhradu škody na zdraví si žalobca uplatnil takisto aj nárok na náhradu za stratu
na zárobku počas pracovnej neschopnosti v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka za obdobie od
17.12.2018 do 15.12.2019 vo výške 5.737,- eur a nárok na náhradu za stratu na zárobku pri invalidite

v zmysle § 447 Občianskeho zákonníka za obdobie od 16.12.2019 do 31.03.2021 vo výške 2.235,56
eur (1.798,88 eur + 3 x 145,56 eur).
Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu KORA MONT, s.r.o. zo dňa 27.11.2020 o príjme žalobcu vyplýva,
že žalobca mal pred práceneschopnosťou (v 3. štvrťroku 2018) hrubý zárobok vo výške 606,66 eur.
Žalobca si pre účely náhrady za stratu na zárobku túto svoju hrubú mzdu každoročne valorizoval (o 2,60

%, 2,50 % a 2,30 %), a to analogicky podľa ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení o
úrazovej rente. Súd tento žalobou uplatnený nárok v časti prevyšujúcej mesačný hrubý zárobok žalobcu
vo výške 606,66 eur zamietol, pretože žalobca v tomto konaní nijako nepreukázal, že jeho hrubá mzda
by sa za riadneho chodu vecí (nebyť jeho úrazu) valorizovala ním uvádzaným spôsobom. Súd sa síce
stotožňuje s názorom žalobcu, že inflácia znižuje hodnotu peňazí v priebehu času, avšak samotná

existencia inflácie nehovorí nič o tom, akým spôsobom (a či vôbec) sa v čase menila hrubá mzda
dohodnutá medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Za obdobie od 17.12.2018 do 15.12.2019 by žalobca dosiahol hrubý zárobok vo výške 7.260,36 eur
(293,55 eur za 15 dní v decembri 2018 + 11 x 606,66 eur + 293,55 eur za 15 dní v decembri 2019).Žalobcovi bola za toto obdobie vyplatená náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 91,39 eur a
nemocenské dávky vo výške 1.934,40 eur. Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti žalobcu za
obdobie od 17.12.2018 do 15.12.2019 tak činí sumu 5.234,57 eur (7.260,36 eur - 91,39 eur - 1.934,40

eur). Po zohľadnení spoluzavinenia zo strany žalobcu v rozsahu 50 % tak žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške 2.617,29 eur. Keďže
žalovaný už zaplatil žalobcovi náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti vo výške
2.651,37 eur (a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť), a teda mu zaplatil viac, než podľa práva mal, súd
žalobu vo zvyšnej nespäťvzatej časti (o zaplatenie 2.222,73 eur) ako nedôvodnú zamietol.

Za obdobie od 16.12.2019 do 31.03.2021 by žalobca dosiahol hrubý zárobok vo výške 9.413,02 eur
(313,12 eur za 16 dní v decembri 2019 + 15 x 606,66 eur). Žalobcovi bol za toto obdobie vyplatený
invalidný dôchodok vo výške 7.699,55 eur (247,85 eur za 16 dní v decembri 2019 + 12 x 494,20 eur +
3 x 507,10 eur). Strata na zárobku pri invalidite žalobcu za obdobie od 16.12.2019 do 31.03.2021 tak
činí sumu 1.713,47 eur (9.413,02 eur - 7.699,55 eur). Po zohľadnení spoluzavinenia zo strany žalobcu
v rozsahu 50 % tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku pri invalidite

vo výške 856,74 eur. Keďže žalovaný už zaplatil žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite
vo výške 855,72 eur (a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť), súd uložil týmto rozsudkom žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku pri invalidite vo výške 1,02 eur (856,74 eur -
855,72 eur) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 1.155,26 eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

96. Žalobca si napokon uplatnil nárok na náhradu účelných nákladov spojených s liečením spolu
vo výške eur 5.960,72 (5.418,70 eur + 328,16 eur + 213,86 eur). Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho
zákonníka pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Žalobca si žalobou
uplatnil nárok na zaplatenie liečebných nákladov vo výške 5.418,70 eur. Konkrétne išlo o náklady na
zdravotnícky materiál, lieky, osobnú prepravu, ošetrovateľské služby a náklady na úpravu kúpeľne

vo výške 4.852,05 eur a cestovné náklady (cesty z bydliska do zdravotníckych zariadení a späť) vo
výške 566,65 eur. Zmenou žaloby zo dňa 20.12.2022 si žalobca uplatnil liečebné náklady vo výške
328,16 eur a vo výške 213,86 eur. Uviedol, že ide o: (i) náklady na lieky, zdravotnícke potreby, osobnú
prepravu a odber krvi za obdobie od 21.12.2020 do 07.10.2021 vo výške 364,62 eur, z ktorých si po
zohľadnení svojho spoluzavinenia vo výške 10 % uplatnil sumu 328,16 eur, (ii) náklady na lieky, osobnú

prepravu a odber krvi za obdobie od 14.10.2021 do 10.02.2022 vo výške 237,80 eur, z ktorých si po
zohľadnení svojho spoluzavinenia vo výške 10 % uplatnil sumu 213,86 eur. Medzi sporovými stranami
bolo vynaloženie týchto liečebných nákladov nesporné, žalovaný (v zastúpení právnym zástupcom)
neskôr v priebehu konania - na pojednávaniach dňa 04.05.2023 a dňa 21.09.2023 - tieto liečebné
náklady uznal (nerozporoval ich). Súd preto vychádzal z toho, že ide o nesporné skutkové tvrdenia

žalobcu, ktoré v tomto konaní ani nebolo potrebné preukazovať. Výšku a vynaloženie týchto liečebných
nákladov mal súd navyše preukázané zo žalobcom predložených pokladničných dokladov, príjmových
pokladničných dokladov, fotografií kúpeľne a dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Žalobcovi vznikli náklady spojené s liečením spolu vo výške 6.021,12 eur (5.418,70 eur + 364,62 eur +
237,80 eur). Po zohľadnení spoluzavinenia zo strany žalobcu v rozsahu 50 % vznikol žalobcovi nárok

na zaplatenie náhrady nákladov spojených s liečením vo výške 3.010,56 eur. Keďže žalovaný už uhradil
žalobcovi náklady spojené s liečením vo výške 2.709,36 eur (a v tejto časti žalobca vzal žalobu späť),
súd uložil týmto rozsudkom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov spojených s
liečením vo výške 301,20 eur (3.010,56 eur - 2.709,36 eur) a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 2.408,29
eur) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

97. Žalovaný bol povinný do troch mesiacov od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti skončiť
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť
žalobcovi výšku poistného plnenia (§ 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.). Následne bol povinný
poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu svojej

povinnosti poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Nedodržaním týchto lehôt
sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, bol preto povinný zaplatiť žalovanému aj
zákonné úroky z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.). K tomu konajúci súd poukazuje aj
na nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.09.2022 sp. zn. II. ÚS 263/2022.
Žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému listom zo dňa 16.12.2020, doručeným

žalovanému dňa 21.12.2020, žalovaný bol preto povinný plniť do 05.04.2021 a od 06.04.2021 bol
v omeškaní. Náhradu liečebných nákladov vo výške 328,16 eur si žalobca uplatnil u žalovaného
listom zo dňa 21.10.2021, doručeným žalovanému dňa 25.10.2021, žalovaný bol preto povinný plniť
do 09.02.2022 a od 10.02.2022 bol v omeškaní. Náhradu liečebných nákladov vo výške 213,86 eursi žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa 01.03.2022, doručeným žalovanému dňa 03.03.2022,
žalovaný bol preto povinný plniť do 18.06.2022 a od 19.06.2022 bol v omeškaní.
Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške
5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) z jednotlivých súm tak, ako to žalobca
žiadal v žalobe, teda od 06.04.2021 až do zaplatenia (a v prípade liečebných nákladov od 10.02.2022
do zaplatenia, resp. od 21.06.2022 do zaplatenia). Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

98. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žiadnej zo strán sporu
právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd totiž vyhodnotil úspech žalobcu a úspech žalovaného v
spore ako približné rovnaký.

V časti, v ktorej bolo konanie zastavené výrokom I. tohto rozsudku, zavinil zastavenie konania žalobca,
keďže žalobu vzal v tejto časti späť z dôvodu akceptácie svojho spoluzavinenia v rozsahu 10 %. V časti,
v ktorej bolo konanie zastavené výrokom II. tohto rozsudku, zavinil zastavenie konania žalovaný, keďže
čiastočne plnil žalobcovi žalobou uplatnený nárok po podaní žaloby. V časti, v ktorej súd žalobe vyhovel,
bol úspešný žalobca; v zamietnutej časti bol úspešný žalovaný.

Aj keď bola žaloba z väčšej časti zamietnutá, a teda z čisto matematického hľadiska by mal mať žalovaný
vo veci väčší úspech, čo do základu uplatneného nároku bol úspech strán sporu v zásade rovnaký,
pretože súd vychádzal z miery spoluzavinenia žalobcu v rozsahu 50 %. Posúdenie miery spoluzavinenia
pritom nie je úvahou súdu o výške plnenia, preto ho bolo potrebné zohľadniť pri vyhodnocovaní miery
úspechu v spore.

V konečnom dôsledku smeruje rozhodovanie súdu o miere spoluzavinenia k posúdeniu existencie
príčinnej súvislosti medzi škodou a okolnosťami pričítateľnými na jednej strane škodcovi a na strane
druhej poškodenému. Ide tak o posúdenie jedného zo základných predpokladov zodpovednosti za
škodu, teda o právne posúdenie základu nároku, nielen jeho výšky. Z toho potom takisto vyplýva, že
o rozsahu spoluzavinenia poškodeného je potrebné rozhodnúť už v rámci medzitýmneho rozsudku. V

prípade posudzovania miery spoluzavinenia poškodeného teda nejde o úvahu súdu o výške plnenia
v zmysle § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa
24.03.2015 sp. zn. 25 Cdo 37/2015).
Naproti tomu rozhodnutie o výške bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia (o počte bodov
a hodnote jedného bodu) záviselo od vyriešenia odbornej otázky (t. j. od znaleckého posudku) a

rozhodnutie o výške zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia záviselo od úvahy súdu,
neúspech žalobcu v týchto častiach preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania nezohľadnil.
Zmyslom novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný režim posudzovania úspechu

v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku
alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255 Civilného sporového poriadku
súdom nie je v súlade s ústavou. Nová práva úprava nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v
konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo
úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako podľa doterajšej úpravy (nález Ústavného

súdu SR zo dňa 04.02.2021 sp. zn. III. ÚS 475/2018, nález Ústavného súdu SR zo dňa 15.04.2020 sp.
zn. II. ÚS 399/2019 a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.02.2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017).
Súd teda vychádzal z toho, že úspech strán sporu v tomto konaní bol v zásade rovnaký, pretože miera
spoluzavineniazostranyžalobcubolavrozsahu50%.Čodozákladuuplatnenéhonárokutakbolúspech
strán sporu rovnaký, pričom konkrétna výška priznaného plnenia závisela od odborného posúdenia

(lekárskeho, resp. znaleckého posudku), resp. od úvahy súdu ohľadom zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Súd preto nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.