Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cbi/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200560
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1021200560.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu

JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej, v právnej veci žalobcov: X/ H. C., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž.
XX, XXX XX F., X/ A. C., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XX, XXX XX F., obaja zastúpení BIZOŇ & PARTNERS,
s.r.o., Laurinská 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému:
Mgr.PeterZvara,sosídlomkancelárieObchodná2,81106Bratislava,IČO:42265746,správcaúpadcu:
Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpený
Zvara advokáti s. r. o., Námestie SNP č.1, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 547
878, o žalobe na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom
súdu v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.4.2021 sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým

by súd povolil obnovu konania vedeného Krajským súdom
v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010. Žalobu odôvodnili tým, že v pôvodnom konaní spis. zn.
6Cbi/32/2010 sa domáhali vylúčenia vecí zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske
stavby a.s. Nitra, Cabajská cesta č. 28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, v konkurze vedenom Krajským
súdom v Bratislave pod spisovou zn. 6K/105/2010, a to nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území F., obec F., okres F., bytu č.0 na 2. podlaží stavby “Ubytovňa” so súpisným č. 1490 postavenej
na parcele č. XXXX/X, so spoluvlastníckym podielom o veľkosti 8072/59284 na spoločných častiach

a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a k pozemku s parcelným č. XXXX/X o výmere 216
m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, evidovanému na katastrálnej mape ako parcela
registra “C”, zapísaných v evidencii Okresného úradu F., katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č.
XXXX a skladu bez súpisného čísla, na parcele č.XXXX, zapísaného v evidencii Okresného úradu F.,
katastrálneho odboru, na liste vlastníctva č. XXXX. Krajský súd v Bratislave rozhodol v merite rozsudkom
č.k 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018, ktorým žalobu zamietol, zamietol tiež návrh na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 a žalovanému

priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Najvyšší súd Slovenskej
republiky ako súd odvolací rozsudkom č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 odvolanie voči rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmietol, napadnutý rozsudok potvrdil a žalovanému priznal
voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.2. Žalobcovia 1/ a 2/ predmetnou žalobou na obnovu konania napádajú obe vyššie uvedené rozhodnutia
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018 a rozsudok Najvyššieho

súdu SR č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019), pričom prípustnosť podanej žaloby na obnovu konania
odvodzujú od toho, že podľa § 397 písm. a) CSP sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce
sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny
nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

3. Dôvody obnovy konania žalobcovia 1/ a 2/ vidia v tom, že Najvyšší súd SR v konaní
o dovolaní podanom vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 uznesením
zo dňa 25.2.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020 zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky odôvodnil svoje rozhodnutie v jeho bode 43 tým,
že:
- platnosť zmluvy o prevode privatizovaného majetku je podmienená existenciou predchádzajúceho

súhlasu fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb.
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby;
- ustanovenie § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. nepredstavuje kumulatívnu zákonnú podmienku, ktorej
splneniejenevyhnutnépreplatnosťprevodnejzmluvypodľaodseku2.Vustanovení§19aods.3zákona
č. 92/1991 Zb. je upravená osobitná zákonná povinnosť nadobúdateľa privatizovaného majetku, ktorej

nedodržanie zakladá podľa ustanovenia § 19a ods. 3 v spojení s ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb. absolútnu
neplatnosťtýchprávnychúkonov,priktorýchnadobúdateľnakladalsfinančnýmiprostriedkami-pôvodne
získanými zmluvou o prevode privatizovaného majetku uzavretou s predchádzajúcim súhlasom fondu
podľa § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. - iným spôsobom ako na úhradu svojich záväzkov voči fondu;
- porušenie povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku použiť získané finančné prostriedky od

tretej osoby na úhradu svojich záväzkov voči fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991
Zb. nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ ako predávajúci získal od tretej osoby
ako kupujúceho (pôvodne privatizovaného majetku) peňažné prostriedky a ktorá bola uzatvorená s
predchádzajúcim súhlasom fondu podľa § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.

4.Žalobcoviažalobuďalejodôvodňujútým,ženehnuteľnostiboli(spolusinými)ešteprednadobudnutím
vlastníckeho práva žalobcov prevedené z úpadcu ako predávajúceho na H. T., O. T., O.. A. A. I. E..
D. A. ako kupujúcich zmluvou zo dňa 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2000, od ktorých
ich žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa 24.06.2002. V pôvodnom konaní vedenom Krajským
súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010 navrhli jeho prerušenie do právoplatného skončenia

konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, majúc za to, že sa v ňom rieši
prejudiciálna otázka - platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, predmetom
ktorej boli (okrem iného) aj nehnuteľnosti - byt a sklad, vylúčenia ktorých sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali
podanou žalobou. K prerušeniu konania však nedošlo a súd prvej inštancie si rozhodujúce otázky
vyriešil v konaní sám, avšak nastala situácia, že prejudiciálna otázka - platnosť kúpnej zmluvy zo dňa

12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1, bola v konaniach vedených Krajským súdom v Bratislave pod
sp. zn. 6Cbi/32/2010 a sp. zn. 8Cbi/27/2010 vyriešená odlišne. Súd prvej inštancie a odvolací súd v
pôvodnom konaní dospeli k záveru, že žalobcovia nie sú vlastníkmi nehnuteľností z dôvodu neplatnosti
uvedenej kúpnej zmluvy, od ktorej zároveň odvodili aj neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002,
na základe ktorej žalobcovia nadobudli vlastnícke právo. Najvyšší súd Slovenskej republiky však v

rámci dovolania podaného v sporovom konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
8Cbi/27/2010 uznesením č.k. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.2.2021 rozsudok odvolacieho súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom zároveň vyslovil právny názor, že neplatnosť
spornej kúpnej zmluvy ako celku by pri aplikácii ustanovenia § 19a privatizačného zákona spôsobovala
len absencia predchádzajúceho súhlasu Fondu národného majetku, avšak v rozhodovanom spore bola

podmienka podľa § 19a ods. 2 privatizačného zákona, t.j. existencia predchádzajúceho súhlasu Fondu
s prevodom privatizovaného majetku splnená. Žalobcovia 1/a 2/ sa preto s poukazom na uvedené
skutočnosti domnievajú, že pri uvedenom právnom posúdení veci musí odvolací súd, súc viazaný
právnym názorom dovolacieho súdu nevyhnutne dospieť k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000
v znení jej dodatku č. 1 je platná, a preto uvádzané odchýlne vyriešenie prejudiciálnej otázky posúdenia

platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2002 považujú za dôvod zakladajúci prípustnosť
a dôvodnosť obnovy konania a majú za to, že ak je platná kúpna zmluva zo dňa 12.10.2000 v znení
jej dodatku č. 1, je následne platná aj na ňu nadväzujúca kúpna zmluva zo dňa 24.6.2002, v dôsledkučoho by mali byť v obnovenom konaní úspešní, nakoľko by bolo nespravodlivé a v rozpore s princípom
právnej istoty, aby vo viacerých skutkovo identických konaniach boli vydané protichodné rozhodnutia.

5. Subjektívnu lehotu na podanie žaloby na obnovu konania podľa § 403 ods. 1 CSP žalobcovia
odôvodňujú tým, že uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2ObdoV/9/2020 bolo vydané dňa
25.2.2021, preto táto lehota žalobcom uplynie až dňa 25.05.2021, objektívnu lehotu tým, že napadnuté
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Obo/9/2018 zo dňa 24.9.2019 bolo žalobcom
doručené 03.10.2019, preto žalobcom neuplynie táto lehota skôr ako 03.10.2022.

6. Žalovaný sa k žalobe na obnovu konania vyjadril podaním zo dňa 07.09.2022, navrhol žalobu pre
zjavnú nedôvodnosť odmietnuť (§ 413 ods. 1 písm. e/ CSP), alebo ju rozsudkom zamietnuť (§ 414 CSP).
Uviedol, že dôvod na povolenie obnovy konania žalobca odvodzuje od uznesenia č.k. 2ObdoV/9/2020
zo dňa 25.2.2021 vydaného v inej veci, ktorým dovolací súd v inom, aj keď obdobnom konaní sp.zn.
8Cbi/27/2010 zrušil právoplatný (potvrdzujúci) rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/9/2018 zo

dňa 24.9.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v predmetnej veci vedie odvolacie
konanie pod novou sp.zn. 2Obo/4/2021. Vec, v ktorej bolo rozhodnuté uznesením č.k. 2ObdoV/9/2020
zo dňa 25.2.2021 nie je skončená, v nej vyslovené právne závery nie je možné považovať ani za
ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, rozhodnutie nie je možné považovať ani za judikát zjednocujúci
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu alebo súdov nižšej inštancie v iných, obdobných prebiehajúcich

sporoch. Žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 109/2012-12 z 25.4.2012, v
ktorom ústavný súd uviedol: „Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť
o ustálenú a konštantnú judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať
o obnovu konania. Judikatúra totiž predstavuje právny názor na výklad a aplikáciu určitej právnej normy,
a to buď vo všeobecnej polohe, alebo v nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti riešeného prípadu.

Zjednodušene povedané to znamená, že s ohľadom na súdnu prax v iných veciach môže účastník
konania vo svojej právnej veci argumentovať v prospech pre neho priaznivého výkladu a aplikácie
práva s poukazom na rozhodnutia vydané v iných obdobných prípadoch. Preto pokiaľ bola sťažovateľka
presvedčená o nesprávnosti právneho posúdenia jej veci (čoho dôkazom v jej očiach bolo aj dovolacie
rozhodnutie najvyššieho súdu v inej obdobnej veci), mohla a mala sa pokúsiť svoj odlišný právny názor

presadiť v rámci dovolania, prípadne podnetom na podanie mimoriadneho dovolania. Napokon mohla
podať aj sťažnosť ústavnému súdu. Nie je však možné namiesto uvedených prostriedkov nápravy
právoplatných rozhodnutí použiť inštitút obnovy konania, ktorý je mimoriadnym opravným prostriedkom
najmä na nápravu pochybení pri zisťovaní skutkového stavu, nie teda na naprávanie chybných právnych
názorov..“ Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia sa obnovou konania domáhajú nového rozhodnutia

v už právoplatne skončenej veci, v ktorej Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Cbi/32/2010-517
zo dňa 27.3.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa
24.9.2019 žalobu o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu zamietol. Dovolací súd
uznesením č. k. 1ObdoV/1/2021 zo dňa 2.12.2021 dovolanie žalobcov odmietol a Ústavný súd SR
uznesením sp. zn. IV. ÚS/244/2022 zo dňa 10.5.2022 rovnako odmietol sťažnosť, ktorou sa žalobca

ako sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne
konanie v súdenej veci. Podľa žalovaného nie je možné pripustiť obnovu konania z dôvodu, že po
právoplatnom rozhodnutí v pôvodnom konaní súd v inom konaní konkrétnu právnu normu a jej aplikáciu
na podobný skutkový stav posúdi inak. Rozhodnutie v inej veci by tak pôsobilo fakticky retroaktívne na už
právoplatne skončenú vec a došlo by k hrubému porušeniu princípu právnej istoty. Výklad §19a zákona

č. 92/1991 Zb., ktorý aplikoval dovolací súd v uznesení, ktoré by malo byť dôvodom na pripustenie
obnovy konania, je zásadne odlišný od spôsobu, akým bol aplikovaný na všetky s majetkom úpadcu
súvisiace spory prejednávané sudcami a senátmi Krajského súdu Bratislave v základom konaní, ako aj
sudcami Najvyššieho súdu SR v odvolacích alebo dovolacích konaniach, práve rozhodnutie spis. zn.
2ObdoV/9/2020 vážnym spôsobom zasiahlo do ustálenej interpretácie gramatického, systematického,

logického a v konečnom dôsledku aj teleologického výkladu §19a zákona. Iné právne posúdenie
rovnakej otázky v právoplatne neskončenom inom konaní nie je rozhodnutím iného orgánu, ktoré môže
privodiť právne relevantný dôvod na obnovu konania.

7. Podaním doručeným súdu dňa 5.12.2022 žalovaný predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 1ObdoV/5/2021 zo dňa 19.10.2022, ktorým Najvyšší súd SR o dovolaní žalovaného voči rozsudku
Najvyššieho súdu SR č.k. 3Obo/8/2021-175 zo dňa 24.06.2021 rozhodol tak, že rozsudok Najvyššieho
súdu SR č.k. 3Obo/8/2021-175 zo dňa 24.06.2021 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
2Cbi/1/2015-103 zo dňa 11.03.2020 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovanýuviedol, že dôvodnosť žaloby na obnovu konania opierajú žalobcovia o uznesenie č. k. 2ObdoV/9/2020,
v ktorom sa (v obdobnej veci) dovolací súd zaoberal výkladom §19a zákona. V predloženom rozhodnutí
č.k. 1ObdoV/5/2021 zo dňa 19.10.2022 najvyšší súd s výkladom §19a vyššie citovaným uznesením

nesúhlasil a s odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax krajských súdov, ako aj trojčlenných odvolacích
senátov Najvyššieho súdu SR vyslovil na rovnakú právnu otázku odlišný právny záver, ktorý aj dôsledne
odôvodnil.

8. K vyjadreniu žalovaného k žalobe doručili žalobcovia repliku zo dňa 03.03.2024, zdôraznili, že

uplatneným dôvodom obnovy konania je, že tá istá právna otázka
s identickým skutkovým stavom (ktorá bola prejudiciálnou otázkou v pôvodnom konaní) bola v inom
konaní vyriešená inak. Presne takýto prípad Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
25.4.2012, sp. zn. II. ÚS 109/2012 neposudzoval. Žalobcovia sú toho názoru, že uznesenie sp. zn.
2ObdoV/9/2020 gramaticky spadá pod dôvod obnovy konania v zmysle § 397 písm. a) CSP, nakoľko
sa jedná o rozhodnutie týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania a žalobcovia ho bez svojej

viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, pretože súd ich návrh na prerušenie konania zamietol. Zároveň
toto môže privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože ak je v poradí prvá kúpna zmluva
platná (ako bolo rozhodnuté uznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020), platná je aj druhá kúpna zmluva, ktorou
žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Žalobcovia sú si vedomí, že
uznesenie zo dňa 25.2.2021, sp. zn. 2ObdoV/9/2020 nie je konečným rozhodnutím vo veci, avšak boli

limitovaní zákonnou lehotou pre podanie žaloby na obnovu konania. Žalobcovia zároveň navrhli, aby súd
tunajšie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave
pod spis. zn. 8Cbi/27/2010. Zároveň žalobcovia z opatrnosti navrhujú, aby v prípade ak súd dospeje k
záveru o nedôvodnosti žaloby, nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Návrh odôvodňujú
tým, že v jeho prípade dochádza

k účelovému navyšovaniu trov právneho zastúpenia, keďže právny zástupca žalovaného je
jednoosobová spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný a ten má z titulu
výkonu svojej funkcie správcu konkurznej podstaty nárok na odmenu. Podľa žalobcov ak si žalovaný
chce uplatňovať aj náhradu trov právneho zastúpenia, bol by platený duplicitne. Žalobcovia analogicky
poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 10.5.2005, sp. zn. 29Odo 560/2004

a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2023, sp. zn. III. ÚS 113/2023.

9. Žalovaný v duplike zo dňa 7.5.2024 zdôraznil, že rozsudok č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo dňa 27.3.2018
nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2019, teda oveľa skôr, ako dovolací súd v inej veci použil iný výklad
§19a. Žalovaný zastáva názor, že žalobcovia využili všetky dostupné právne prostriedky na ochranu

svojich práv, ktoré im poskytuje platný právny poriadok, pričom v dovolacom konaní ani v sťažnosti
Ústavnému súdu SR na porušenie práva na spravodlivé súdne konanie neboli úspešní. Uznesenie, o
ktoré žalobcovia opierajú žalobu na obnovu konania, nemá pre tento spor charakter záväznosti súdu
nižšej inštancie právnym názorom súdu vyššej inštancie, zároveň nemá charakter judikátu, na ktorý by
bolo nevyhnutné prihliadať. Žalovaný tiež dal do pozornosti súdu, že vo veci návrhu na obnovu konania

sp.zn. 1Cbi/4/2021, v ktorej sa domáhala obnovy konania žalobkyňa E. B. a vecne má tento spor rovnaký
základ ako spor žalobcov, súd rozsudkom č. k. 1Cbi/4/2021-143 zo dňa 27.9.2023 žalobu zamietol.
K návrhu na rozhodnutie o trovách žalovaný uviedol, že vec posudzovaná Ústavným súdom SR je
skutkovo úplne odlišná a žalobcovia zjavne účelovo citujú len z bodu 15. nálezu č.k. III.ÚS 113/2023 z
11.5.2023. Žalovaný ako správca úpadcu okrem toho, že vykonáva funkciu správcu v desiatke ďalších

konkurzov, vykonáva aktívne aj advokátsku prax, pri riešení sporovej agendy v konkurzoch, v ktorých
je ako fyzická osoba ustanovený za správcu, využíva odborný a administratívny potenciál vlastnej
advokátskej kancelárie. Správca úpadcu má právo dať sa zastúpiť advokátom, pričom nie je možné
rozlišovať, či zvolí externú advokátsku kanceláriu alebo kanceláriu, v ktorej je správca sám advokát,
spoločník a konateľ. Z uvedených dôvodov aj túto námietku považuje žalovaný za nesprávnu.

10. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak:
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní;d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením;

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

11. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

12. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

13. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

14. Podľa § 409 CSP, na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o

konaní pred súdom prvej inštancie.

15. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

16. Podľa § 411 ods. 1 CSP, rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

17.Podľa§411ods.2CSP,súdniejeviazanýrozsahomžaloby,akodvolacísúdniejeviazanýrozsahom
odvolania.

18. Podľa § 412 ods. 2 CSP, ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na návrh

odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je
dotknuté.

19. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná
oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.

20. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

21. Súd primárne skúmal splnenie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania,
a to osobu oprávnenú na podanie žaloby, dodržanie zákonnej lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania, predpísané náležitosti žaloby, prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy
konania a dospel k záveru, že tieto boli splnené.

22. Podaná žaloba spĺňa všetky formálne náležitosti žaloby. Žalobcovia sa žalobou domáhajú povolenia
obnovu konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cbi/32/2010, v ktorom boli stranou,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, sú teda oprávnenými subjektami podľa § 400 CSP na
podanie žaloby na obnovu konania.

23. Podmienku včasnosti podania žaloby podľa § 403 ods. 1, ods. 2 CSP posúdil rovnako za splnenú.
Civilný sporový poriadok stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu
lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je trojmesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten,
kto žalobu na obnovu konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod

obnovy uplatniť po prvý krát na príslušnom súde. Objektívna lehota na podanie žaloby je trojročná
a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Obe
lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani
odpustiť ich zmeškanie. Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a musíbyť vždy dodržaná, pričom preukázanie skutočnosti, že bola zachovaná, zaťažuje toho, kto žalobu
na obnovu konania podáva. Žalobcovia sa žalobou domáhajú povolenia obnovy konania vedeného
KrajskýmsúdomvBratislavepodsp.zn.6Cbi/32/2010.Žalobcoviaplynutieobjektívnejlehotynapodanie

žaloby nesprávne odvodzujú od doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 1Obo/9/2018 zo dňa
24.9.2019 dňa 03.10.2019. Objektívna lehota na podanie žaloby tri roky v zmysle § 403 ods. 2 CSP
začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalobcovia
doručili žalobu na obnovu konania súdu dňa 23.04.2021. Z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018 nadobudol právoplatnosť 4.10.2019,
žalobcovia preto (napriek nesprávnemu posúdeniu začiatku plynutia lehoty) podali žalobu v lehote
troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 403 ods. 2 CSP. Subjektívna lehota tri mesiace
od kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel podľa § 403 ods. 1 CSP bola rovnako splnená, keď
uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 2ObdoV/9/2020, ktoré považujú žalobcovia za dôvod pre
obnovu pôvodného konania, bolo vydané dňa 25.2.2021.

24. Ako prípustný, súd vyhodnotil predmet obnovy konania (právoplatný rozsudok, pričom nejde o
rozsudok o vyslovení, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ani rozsudok, ktorého
zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak). Rovnako vyhodnotil ako prípustný aj uplatnený dôvod
obnovy konania označený žalobcami, ktorým dôvodom má byť rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.01.2021, vydané až po právoplatnom skončení konania, teda je splnená
podmienka, že ho žalobcovia nepredložili v pôvodnom konaní bez svojej viny. Pre záver, či je splnená
podmienka pre podanie žaloby na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP, a to existencia nových
skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo
veci, bude v štádiu skúmania splnenia podmienok pre podanie žaloby postačovať aj pravdepodobnosť

tohto záveru. Z uvedeného dôvodu súd nedospel ani k záveru o jej celkom zjavnej nedôvodnosti.

25. Súd prvej inštancie potom nepostupoval podľa § 413 ods. 1 CSP odmietnutím žaloby na obnovu
konania a dôvodnosť žaloby meritórne posúdil. V prejednávanej veci súd podľa § 409 v spojení s
177 ods. 1 CSP nariadil na prejednanie veci, oboznámil sa s obsahom spisu, obsahom pripojeného

spisu spis zn. 6Cbi/32/2010 (pôvodné konanie, ktorého obnovy sa žalobcovia žalobou domáhajú),
vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými stranami, ktoré boli obsahom spisu, z ktorých zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

26. Z obsahu spisu sp. zn. 6Cbi/32/2010 vyplýva, že Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie

rozsudkom zo dňa 27.3.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517 zamietol návrh na prerušenie konania do
skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod spis zn. 8Cbi/27/2010, žalobu o vylúčenie
vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s., IČO: 31 411 487
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Najvyšší
súd SR rozsudkom zo dňa 24.9.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018 odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania odmietol, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Cbi/32/2010-517 zo
dňa 27.3.2018 potvrdil a priznal žalovanému proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 4.10.2019. V ďalšom postupe Najvyšší súd
SR Uznesením č.k. 1ObdoV/2/2021 zo dňa 02.12.2021 dovolanie žalobcov 1/ a 2/ voči rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019 sp. zn. 1Obo/9/2018 odmietol a priznal žalovanému nárok na

náhradu trov konania. Ústavný súd SR uznesením č.k. IV ÚS 244/2022-12 zo dňa 10.05.2022 ústavnú
sťažnosť voči rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.9.2019 sp. zn. 1Obo/9/2018 a Uzneseniu
Najvyššieho súdu SR č.k. 1ObdoV/2/2021 zo dňa 02.12.2021 odmietol.

27. Žaloba na obnovu konania je právnym inštitútom, pomocou ktorého je možné dosiahnuť nápravy vo

veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Ide o mimoriadny
opravný prostriedok, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia a ktorý
predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť
právoplatných rozhodnutí. Inštitút obnovy konania však nie je generálne použiteľný a možno ju povoliť
len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov vždy vychádza z

toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte narušiteľné
len výnimočne. Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je umožniť strane
sporu nové konanie s novým rozhodnutím v takej veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným
rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých saprivydanínapadnutéhorozhodnutiavychádzalo.Žalobounaobnovukonaniasavšaknemožnodomáhať
nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo procesnoprávnych vád.

28. Žalobcovia žalobu na obnovu konania vedeného pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn.
6Cbi/32/2010 a na Najvyššom súdu SR pod sp. zn. 1Obo/9/2018 odôvodnili tým, že Najvyšší súd
SR v konaní o dovolaní v inej veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010
uznesením sp. zn. 2ObdoV/9/2020 zo dňa 25.2.2021 zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia skonštatoval, že porušenie

povinnosti nadobúdateľa privatizovaného majetku použiť získané finančné prostriedky od tretej osoby na
úhradu svojich záväzkov voči fondu podľa ustanovenia § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Z.z. nespôsobuje
neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou nadobúdateľ ako predávajúci získal od tretej osoby ako kupujúceho
(pôvodne privatizovaného majetku) peňažné prostriedky a ktorá bola uzavretá s predchádzajúcim
súhlasom fondu podľa § 19a ods. 2 zákona. Podľa názoru žalobcov sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobcovia bez svojej viny nemohli

použiť v pôvodnom konaní, ktoré môžu privodiť pre nich priaznivejšie rozhodnutie vo veci, čo považujú
za dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 397 pís. a) CSP.

29. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že dôvodom obnovy konania ako tvrdia
žalobcovia je existencia rozhodnutia - uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.2.2021, sp. zn.

2ObdoV/9/2020, ktoré riešilo otázku, ktorej vyriešenie môže mať dopad na pôvodné konanie a ktoré
žalobcoviabezsvojejvinynemohlipoužiťvpôvodnomkonaní,akmôžeprivodiťpriaznivejšierozhodnutie
vo veci. Z pripojeného spisu spis. zn. 6Cbi/32/2010 vyplýva, že predmetom pôvodného konania bola
žaloba na vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske
stavby a. s. v konkurze, IČO: 31 411 487, v konkurze spis. zn. 6K/105/2010 vedenom Krajským

súdom v Bratislave, ide o nehnuteľnosti v katastrálnom území F., Z. F., okres F., zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX ako byt č. 0 na 2. podlaží stavby “Ubytovňa” so súpisným č. 1490 postavenej
na parcele č. XXXX/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8072/59284 k celku na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach domu a príslušenstve a k pozemku parcela registra “C” č. XXXX/X o výmere
216 m2, zastavaná plocha a nádvorie a skladu bez súpisného čísla, postaveného na parcele č. XXXX,

zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. V konaní o vylúčenie nehnuteľností zapísaných do súpisu
majetku konkurznej podstaty súd vždy ako prejudiciálnu otázku rieši otázku, komu svedčí vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam. V pôvodnom konaní (6Cbi/32/2010) súd dospel k záveru, že kúpna zmluva zo
dňa 12.10.2000 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 21.11.2000 a kúpna zmluva zo dňa 24.6.2002 sú v súlade
s §19a zákona č. 92/1991 Zb. neplatné a neplatné sú preto aj všetky ďalšie prevody nehnuteľností.

Je nesporné, že prejudiciálne posúdenie platnosti nadobudnutia nehnuteľností je v právomoci súdu,
ktorý rozhoduje o žalobe o vylúčenie veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty. V tejto súvislosti
poukazuje súd prvej inštancie na nález Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 109/2012-12 zo dňa 25.4.2012,
v ktorom ústavný súd uviedol, že: „existencia odlišného právneho názoru vyslovená v inom súdnom
konaní riešiacom skutkovo i právne analogickú problematiku nie je dôvodom na obnovu konania ...

Ani z pohľadu ústavného súdu nemožno judikatúru súdov (aj keby malo ísť o ustálenú a konštantnú
judikatúru) považovať za skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné požiadať o obnovu konania.“
Závery Ústavného súdu SR vyjadrené v citovanom náleze súd považuje za plne aplikovateľné aj v
posudzovanej veci a stotožňuje sa s nimi.

30. Rovnaký právny názor k výkladu § 397 písm. a) CSP bol publikovaný aj v odbornej literatúre, ak by
dôvodom obnovy konania mala byť existencia rozhodnutia, týkajúceho sa strán a predmetu pôvodného
konania: „Pri rozhodnutiach, ktorých existencia bude dôvodom obnovy konania, pôjde o dve skupiny
rozhodnutí. Jednak to budú rozhodnutia, ktoré strana bez svojej procesnej viny nemohla použiť v
pôvodnom konaní, napriek tomu, že reálne existovali, a jednak rozhodnutia nové, také, ktoré boli prijaté

až po právoplatnom rozhodnutí veci. Druhý prípad predstavuje neskoršie rozhodnutie o prejudiciálnej
otázke,ktorúsisúdvpôvodnomkonaníposúdilinak.Aksúdprejudiciálneposúdiotázku,oktorejnemôže
sámrozhodovať,apoprávoplatnomskončenítohtokonaniasiorgán,doktoréhoprávomociprejudiciálna
otázka patrí, túto otázku posúdi odchylne, pôjde o typický prípad dôvodu obnovy konania podľa § 397
písm. a).“ (Civilný sporový poriadok, komentár, doc. JUDr. M. Števček, PhD. A kolektív, Nakladateľstvo

C.H.Beck, 2. vydanie, 2022, s. 1498 - 1503).

31. V prejednávanej veci žalobcovia dôvodia existenciou rozhodnutia, v ktorom bola prejudiciálna otázka
posúdenáinak,čobypodľaichnázorumohlobyťprenichpriaznivé.ZrozhodovacejčinnostiNajvyššiehosúdu SR je konajúcemu súdu známe, že posúdenie platnosti právnych úkonov aplikáciou § 19a zák. č.
92/1991 Zb. sa menilo a ani aktuálne nie je možné hovoriť o ustálenej rozhodovacej praxi Najvyššieho
súdu SR. V konaní spis. zn. 6Cbi/32/2010 bolo právomocou súdu posúdiť platnosť nadobúdacích titulov,

právomoc nepatrí inému orgánu a odlišný právny názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v uznesení
zo dňa 25.2.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020 nemôže byť dôvodom pre povolenie obnovy konania spis
zn. 6Cbi/32/2010, a to aj s poukazom na názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze sp. zn. II. ÚS
109/2012-12. Ako už súd uviedol vyššie, žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy
ani prípadných pochybení pri právnom posúdení veci. Naviac, žalobcovia využili možnosť nápravy tak

dovolaním, ako aj ústavnou sťažnosťou, kde neboli úspešní. Súd však uvádza, že žaloba na obnovu
konania nie je inštitútom zvrátenia neúspechu strany v spore opakovaným prejednávaním tej istej veci
len z dôvodu jej iného právneho posúdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu na obnovu konania
ako nedôvodnú zamietol.

32. Žalobcovia zároveň v podaní zo dňa 03.03.2024 navrhli, aby súd tunajšie konanie prerušil do

právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod spis. zn. 8Cbi/27/2010.
Súd konštatuje, že žalobcovia návrh na prerušenie konania v zásade ničím neodôvodnili, uviedli len, že
sú si vedomí, že uznesenie zo dňa 25.02.2021, spis. zn. 2ObdoV/9/2020, nie je konečným rozhodnutím
vo veci, ale boli limitovaní zákonnou lehotou, v ktorej musela podať žalobu na obnovu konania, pričom
odpustenie zmeškania tejto lehoty nie je prípustné a ak by čakali až do právoplatného skončenia konania

sp. zn. 8Cbi/27/2010, na podanie žaloby o obnovu konania by už bolo neskoro. Podľa § 164 CSP, ak
súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie,
v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také
konanie podnet. Konajúci súd dospel k záveru, že prerušenie konania by bolo v danej veci zjavne bez
významu, nakoľko v konaní spis. zn. 8Cbi/27/2010 sa nerieši žiadna otázka, ktorú by si súd nemohol v

prejednávanej veci - žalobe o obnovu konania - posúdiť sám. Z uvedeného dôvodu návrh na prerušenie
konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
8Cbi/27/2010 výrokom I. zamietol.

33. Z rovnakého dôvodu súd tiež nevykonal dokazovanie pripojením spisu Krajského súdu v Bratislave,

sp. zn. 8Cbi/27/2010 (ktorý sa v čase rozhodovania vo veci nachádzal na Najvyššom súde SR).
Žalobcovia ani v návrhu neuviedli, aké konkrétne skutočnosti by z obsahu tohto spisu mali pre súd
vyplývať, ktoré by mali mať význam pre rozhodnutie o žalobe.

34. Podaním doručeným súdu dňa 23.03.2023 žalobcovia 1/ a 2/ navrhli odložiť právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia, návrh odôvodnili tým, sa v konaní vo veci domáhajú povolenia obnovy
pôvodnéhokonaniavedenéhonaKrajskomsúdevBratislavepodspis.zn.6Cbi/32/2010anaNajvyššom
súde SR pod spis. zn. 1Obo/9/2018. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že žalovaný donedávna
rešpektoval podanú žalobu a nehnuteľnosti nepredával, začal si vynucovať mimosúdnu dohodu, na
ktorú ak žalobcovia nepristúpia, je oprávnený pristúpiť k speňažovaniu majetku. Žalobcovia na dohodu

pristúpiť nechcú, pretože sú toho názoru, že rozsudky vydané v pôvodnom konaní sú neudržateľné a za
najspravodlivejšie považujú počkať s predajom majetku až na rozhodnutie tunajšieho súdu. Žalobcovia
preto navrhli, aby súd podľa § 412 ods. 2 CSP odložil právoplatnosť napadnutého rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 1Obo/9/2018, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.03.2018, č. k. 6Cbi/32/2010-517, do právoplatného skončenia konania o

žalobe na obnovu konania. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považujú to, že predaj v konkurze je
nezvratný proces, ak by boli v spore úspešní a žalovaný by nehnuteľnosti medzičasom predal, nikdy
by sa nedomohli späť svojho vlastníckeho práva. Zároveň žalovaný nebude odložením právoplatnosti
neprimerane obmedzený, pretože je všeobecne známa skutočnosť, že hodnota nehnuteľností plynutím
času narastá.

35. Súd nevzhliadol v dôvodoch uvádzaných žalobcami žiadne dôvody osobitného zreteľa pre
suspendovanie účinkov právoplatného rozhodnutia. Sama skutočnosť, že žalovaný oslovil žalobcov
s návrhom na mimosúdnu dohodu a deklaruje oprávnenie speňažiť majetok v konkurze vyplýva z
právneho stavu vyplývajúceho z právoplatného súdneho rozhodnutia v pôvodnom konaní, v priebehu

ktorého žalobcovia vyčerpali všetky procesne dostupné prostriedky pre jeho zmenu, vrátane ústavnej
sťažnosti. Len samo presvedčenie žalobcov, že rozsudky vydané v pôvodnom konaní sú neudržateľné,
nemôže byť dôvodom do tak vážneho zásahu do stavu právnej istoty, akým je odklad právoplatnosti
rozsúdenejveci.Výsledkydoterajšiehokonanianasúdochvšetkýchinštancií,akoajzáversúduvkonaníopovolenieobnovykonania,neosvedčujúpredpokladzrejmejúspešnostižalobyoobnovukonania,ktorý
by zakladal dôvodnosť odkladu vykonateľnosti. Pri komparácii prípadnej ujmy žalobcov a žalovaného sa
súd nestotožnil s argumentáciou „všeobecne známou skutočnosťou, že hodnota nehnuteľností plynutím

času narastá“, preto žalovanému nehrozí odložením právoplatnosti žiadna ujma. Predpoklad narastania
hodnoty nehnuteľností plynutím času môže byť mylný alebo nesprávny, keď hodnota nehnuteľností je
daná aj inými okolnosťami, nielen plynutím času (realitný trh, technický stav nehnuteľnosti, a pod.) a
okolnosti na strane žalovaného ako správcu je nutné posudzovať nielen z hľadiska hodnoty majetku,
ale aj z hľadiska jeho zodpovednosti ako správcu voči konkurzným veriteľom, keď speňaženie majetku

je jeho zákonnou povinnosťou.

36. Vzhľadom na to, že Civilný sporový poriadok upravuje v priebehu konania o povolenie obnovy
konania odloženie právoplatnosť rozhodnutia vydaného v pôvodnom konaní na návrh ako možnosť
konajúcehosúdu,konajúcisúddôvodypreodkladprávoplatnostiaanidôvodypovoleniaobnovykonania
nevzhliadol, o návrhu žalobcov už osobitne nerozhodoval. Konajúci súd svoj postup opiera o právny

názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení spis. zn. II.ÚS/499/2023 zo dňa 24.10.2023, podľa
ktorého „názor, že ak súd nepovažuje návrh na odklad právoplatnosti či vykonateľnosti za dôvodný,
nevydáva o ňom osobitné rozhodnutie, je ústavne udržateľný“ a analogicky v rozhodnutí najvyššieho
súdu vydanom vo veci sp. zn. 4Sž 165/95 (uverejnené v časopise Zo súdnej praxe, 1997, č. 24), na ktorý
aj Ústavný súd SR poukázal a podľa ktorého „ak nie je na odklad dôvod, nevydáva osobitné rozhodnutie

o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu vykonateľnosti“. Túto skutočnosť poznačí v súdnom spise.
Uvedený procesný postup podľa názoru Ústavného súdu SR možno z ústavnoprávneho hľadiska preto
považovať za udržateľný (m. m. IV. ÚS 158/2022, II. ÚS 242/2023).

37. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

42. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262

ods. 1, 2 CSP. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom 1/ a 2/ v celom rozsahu, ktorých na ich náhradu zaviazal spoločne a nerozdielne.

43. Žalobcovia navrhli, aby v prípade ak súd dospeje k záveru o nedôvodnosti žaloby, nepriznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania, čo odôvodnili účelovým navyšovaním trov právneho

zastúpenia, keďže jediným spoločníkom a konateľom právneho zástupcu žalovaného je žalovaný a ten
má z titulu výkonu svojej funkcie správcu konkurznej podstaty nárok na odmenu a preto by bol platený
duplicitne. Žalobcovia analogicky poukazujú na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
10.5.2005, sp. zn. 29Odo 560/2004 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.5.2023,
sp. zn. III. ÚS 113/2023. Z obsahu podania žalobcov nie je celkom zrejmé, či sa domáhajú aplikácie §

257 CSP a nimi uvádzané dôvody má súd posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré má
výnimočne nepriznať náhradu trov úspešnej strane, avšak z obsahu návrhu na rozhodnutie o trovách je
potrebné dospieť k záveru, že žalobcovia poukazujú na neúčelnosť právneho zastúpenia žalovaného,
v dôsledku čoho by náklady právnych služieb nemal podľa žalobcov súd žalovanému priznať, keďže §
251 CSP za trovy konania považuje účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Súd sa s argumentáciou žalobcov nestotožnil. Správcovskou činnosťou je činnosť, ktorá súčasne
spĺňa oba nasledujúce znaky: činnosť osôb zapísaných do zoznamu správcov a zároveň činnosť vkonkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o oddlžení (zák. č 8/2005 Z. z.). Nie každé
konanie správcu upravené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii je možné považovať za správcovskú
činnosť. Podľa názoru súdu preto ani analogické použitie záverov nálezu Ústavného súdu SR zo dňa

11.5.2023, sp. zn. III. ÚS 113/2023 nie je na mieste. Sama skutočnosť, že ustanovený správca je
jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, ktorá poskytuje právne služby podľa zákona o advokácii
ešte neznamená, že túto činnosť vykonáva sám len osobne, že mu s právnymi službami nevznikajú
náklady alebo nárok na odmenu, ktoré nie je možné hradiť ako odmenu správcu. Žalobcovia nesprávne
stotožňujú odmenu správcu za činnosť v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní alebo konaní o

oddlžení s odmenou za právne služby za zastupovanie úpadcu v konaniach síce vyvolaných konkurzom,
ktorých náklady právnych služieb ale nie sú kryté odmenou správcu. V posudzovanej veci fakticky
nejde o zastúpenie žalovaného samým sebou, nakoľko žalovaný sa do procesného postavenia dostal
len z titulu funkcie správcu, ktorý počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu,
speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto
zákonom uspokojuje veriteľov úpadcu a vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu v

súlade s týmto zákonom. Súd preto návrh žalobcov na rozhodnutie o trovách posúdil ako nedôvodný
tak v prípade aplikácie § 257 CSP (teda ak by dôvody uvedené žalobcami mali byť dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému nemal nárok na náhradu trov priznať), ako i v prípade
kvalifikácie tvrdených dôvodov z hľadiska námietky neúčelnosti (§ 251 CSP).

45. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti výroku I. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

ProtitomutorozsudkumožnopodaťvočivýrokuII.aIII.odvolanievlehote15dníododňajehodoručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave (§ 355 ods. 1 a § 362
ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.
(Exekučný poriadok).