Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Cb/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119440129
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6119440129.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnej veci žalobcu: hanusatelier s.r.o., so

sídlom Krakovská 77/14, Šúrovce, IČO: 51 255 278, zastúpený: JUDr. Helena Čerešňová, so sídlom
Horné predmestie 216/16, Svätý Jur, proti žalovanému: House - project, s.r.o., so sídlom Nitrianska
227, Pata, IČO: 46 228 837, zastúpený: JUDr. Ondrej Bartošovič, so sídlom Pazmáňa 2020/30, Šaľa o
zaplatenie 18.672,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.672,-eur spolu s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 18.672,-eur od 02.09.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,-eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žaloba sa v časti úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.800,-eur od 10.08.2019 do 01.09.2019
z a m i e t a .

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84,80 % trov konania s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného upomínaciemu súdu dňa 26.11.2019

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 4.800,- eur s príslušenstvom,
náklady spojené s uplatnením pohľadávky a trovy konania.

2. V návrhu uviedol, že žalobcovi vznikol nárok na úhradu pohľadávky na základe Zmluvy o dielo,
ktorej predmetom bolo vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie k obchodnému priestoru
- Močenok. Zmluvné strany sa dohodli, že celková cena diela v sume 12.000,-eur bez DPH bude
fakturovaná žalobcom v 3 faktúrach za 3 ukončené časti zhotoveného diela, ktoré je žalobca oprávnený

odovzdať po častiach z dôvodu dohody zmluvných strán na čiastkovom odovzdaní vykonaného diela. Na
základe Zmluvy o dielo žalobca vystavil faktúru č. 10/2019 dňa 23.01.2019, so splatnosťou 06.02.2019,
ktorá bola žalovaným uhradená dňa 05.02.2019 v sume 4.800,-eur s DPH. Prvá časť diela bola
žalovanému odovzdaná v čase po uhradení faktúry, jej predmetom bolo vypracovanie projektovej
dokumentácie na účely územného rozhodnutia. Dňa 26.07.2019 žalobca vystavil faktúru č. 62/2019 na
sumu 4.800,- eur s DPH. Na základe ústnej dohody medzi ústnej dohody bola žalovanému zaslaná
2. faktúra e-mailom a následne ju žalobca zaslal žalovanému poštou. Dňa 02.09.2019 žalovaný

telefonicky potvrdil, že prijal predmetnú faktúru. Keďže faktúra nebola uhradená, opätovne sa žalobca
snažil kontaktovať žalovaného telefonicky aj e-mailom, no neúspešne. Dňa 16.10.2019 zaslal žalobca
žalovanému výzvu na úhradu splatnej 2. faktúry a Oznámenie o vyhotovení diela, predmetná výzva sa
vrátila žalobcovi ako nedoručená z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Následnežalobca opätovne zaslal 21.10.2019 žalovanému predmetnú výzvu na úhradu splatnej faktúry č. 62/209
a Oznámenie o vyhotovení diela s doručenkou, ktorá bola doručená žalovanému dňa 23.10.2019.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 16.12.2019 platobný rozkaz sp. zn.
12Up/1736/2019,ktorýmžalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobcoviuplatnenúpeňažnúpohľadávku
v sume 4.800,-eur, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.800,-eur od 10.08.2019 do zaplatenia,
náklady spojené s uplatnení pohľadávky a náhradu trov konania.

4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu uzatvorenej zmluvy o dielo.
Nepopiera, že medzi ním a žalobcom prebehla komunikácia a mal záujem o vyhotovenie projektovej
dokumentácie. Z listín predložených žalobcom vôbec nevyplýva, či bola medzi zmluvnými stranami
uzatvorená dohoda o cene a žalobca nepreukázal existenciu dohody o cene. Žalovaný poprel , že by
dohodnutá cena za vyhotovenie diela bola 12.000,-eur. Žalovaný prevzal prvú časť diela a aj uhradil
faktúru č. 10/2019 zo dňa 23.01.2019. Neskôr však zistil, že žalobca ho zavádzal, že napriek svojim

tvrdeniam nedisponuje potrebnými povoleniami na projekčnú činnosť, „červeným okrúhlym razítkom“ a
všetky činnosti zabezpečoval subdodávateľsky a v rozpore s požadovaným časovým harmonogramom,
keď žalovaný mal záujem o projektovú dokumentáciu a to kompletne do konca mája 2019. Po máji
2019 žalovaný stratil záujem o vypracovanie ďalších častí projektu, všetky pozemky na ktoré sa
vzťahovala projektová dokumentácia predal tretej osobe a v spolupráci so žalobcom nepokračoval.

Podľa dohody mala byť projektová dokumentácia vyhotovená do konca mája 2019, čo žalobca nebol
schopný zabezpečiť a žalobca ju vyhotovil až v septembri 2019, teda v čase, keď medzi stranami došlo
k ukončeniu spolupráce. Faktúru č. 62/2019 vyhotovil žalobca bez toho, že by boli dokončené práce za
ktoré vystavoval faktúru a v tom čase už spolupráca nepokračovala a žiadna dokumentácia odovzdaná
nebola.

5. Žalobca v replike uviedol, že z predmetných vyjadrení je zrejmé, že žalobca a žalovaný mali
uzatvorenú zmluvu o dielo, ktorá bola ústna, medzi stranami sporu je nesporné, že žalobca vypracovával
projekt, ktorý odovzdal žalovanému po častiach resp. po etapách, sám žalovaný nerozporuje, že prvú
časť diela prevzal a uhradil faktúru. Žalobca v podanej žalobe predložil komunikáciu so žalovaným

aj po konci mesiaca máj 2019: napr. 05.06.2019 e-mail žalobcu zasielaný žalovanému ohľadom
elektroinštalácie, 16.07.2019 e-mail žalobcu zasielaný žalovanému Návrh interiéru, 16.07.2019 e-mail
žalobcu zasielaný žalovanému Výkresy a pôdorys, 17.07.2019 e-mail žalobcu zasielaný žalovanému
Vizualizácie obchodu, 26.07.2019 e-mailom zaslaná Faktúra, 01.09.2019 e-mail žalobcu zasielaný
žalovanému vo veci odovzdania projektu spolu so žiadosťou o doplňujúce informácie. Argumentácia

žalovaného,žestratilzáujemanepokračovalvspoluprácibeztoho,abyuvedenésovšetkýmizákonnými
náležitosťami oznámil žalobcovi je len formálnou obranou žalovaného. Akékoľvek ukončenie spolupráce
žalovaný nijako nepreukázal a ani nemôže, práve preto, že sa toto tvrdenie nezakladá na pravde.
Ak bola vôľa žalovaného nepokračovať v spolupráci, o túto vôľu sa so žalobcom nijakým spôsobom
nepodelil. Žalobca vychádzal so žalovaným nanajvýš korektne, od začiatku spolupráce bola dohodnutá

cena za vyhotovenú kompletnú projektovú dokumentáciu (ďalej aj ako „PD“) cca 11.000,-eur, ale
nakoľko sa zistili nové skutočnosti, s ktorými sa nerátalo na začiatku pri cenotvorbe a to konkrétne pri
cenotvorbe sa nepočítalo s požiadavkou na vypracovanie PD elektronickej požiarnej signalizácie a s tým
súvisiacou ďalšou časťou PD, konkrétne PD zariadenia na odvod dymu a tepla, bola cena navýšená.
Na tieto skutočnosti, že bude potrebné vypracovanie predmetného, sa prišlo na základe vypracovávania

dokumentácie pre stavebné povolenie (ďalej aj ako „DSP“) časť požiarna ochrana. V obdobných
prevádzkach nie je vyhotovenie tejto časti projektovej dokumentácie väčšinou potrebné, preto prvotne
žalobca uvedené nezahrnul do ceny za dielo. Tieto časti projektovej dokumentácie žalobca dodatočne
zaobstaral a riešil viacerými cenovými ponukami (ďalej aj ako „CP“), všetky kroky žalobca telefonicky
odkomunikoval so žalovaným vopred. Žalovaný uviedol žalobcovi, aby uvedené dal vypracovať na

základe najlacnejšej ponuky. Vzhľadom k uvedenému bola celková cena za dielo navýšená na konečnú
sumu 12.000,- eur bez DPH. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by ho žalobca zavádzal ohľadom
disponovania „červenej okrúhlej pečiatky“, žalobca nikdy netvrdil, že má takéto oprávnenie. Žalovaný
jednoznačne zavádza, ak tvrdí, že mal byť projekt odovzdaný do konca mája 2019. Samozrejme
zmluvné strany boli dohodnuté, aby bolo dielo odovzdané v čo najkratšom termíne, ale strany sporu

nemali stanovený termín odovzdania, a teda bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že dielo bude
odovzdané v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. V januári 2019 žalobca začal pripravovať
návrh, z ktorého sa následne začala tvoriť dokumentácia pre územné rozhodnutie, ale žalovaný prišiel
s požiadavkou, že daný návrh sa musí prerobiť a to tak, že sa musí predajná plocha zmenšiť (uvedenésa riešilo začiatkom marca 2019). Dňa 05.03.2019 žalobca zaslal nový návrh spoločnosti, ktorá riešila
vybavenie predajne, aby si podklad upravili a zapracovali požiadavky žalovaného, ktoré následne
žalobca zapracoval do finálnej PD. Vybavenie predajne realizoval subdodávateľ žalovaného, žalobca

komunikoval s pánom M. C. zo spoločnosti PLUS KONTAKT s.r.o., IČO: 44962860. Žalobca dostal
odpoveď dňa 18.03.2019 a následne začal vypracúvať projektovú dokumentáciu. Koncom marca 2019
boli žalobca a žalovaný osobne na príslušnom oddelení dopravného inšpektorátu, nakoľko vznikol
problém s riešením parkoviska a napojením na miestne komunikácie. Tieto objektívne skutočnosti, o
ktorých vedel žalobca, znemožňovali ukončenie vypracovania projektovej dokumentácie, uvedené opäť

len preukazuje, ako žalovaný zavádza, ak tvrdí, že „očakával vypracovanie dokumentácie do konca
mája 2019“. Po stretnutí na príslušnom oddelení dopravného inšpektorátu žalobca začal komunikovať
s dopravným inžinierom, kpt. M.. P. Y., dňa 11.04.2019 žalobcovi potvrdil, že s daným finálnym
riešením súhlasí pre potreby územného rozhodnutia. Medzitým žalobca zabezpečoval množstvo ďalších
nevyhnutných súčinností súvisiacich s nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného ako napojenie plynu,
vody, kanalizácie, elektriky a podobne, ktoré sa museli špecifikovať v PD pre územné rozhodnutie. Dňa

09.05.2019 bola dokumentácia pre územné rozhodnutie prevzatá spoločnosťou, ktorá zabezpečovala
inžiniersku činnosť k danému projektu. Samotné územné konanie bolo vytýčené na deň 23.07.2019 a to
konkrétne ústne pojednávanie, ktoré sa konalo na Obecnom úrade v Močenku, na ktorom boli osobne
žalobca so žalovaným a ďalšími osobami, ktoré riešili inžiniersku činnosť. V prípade ak by žalovaný so
žalobcom „ukončil spoluprácu v máji 2019“, z akého dôvodu sa osobne stretol so žalobcom na miestnom

zisťovaní v územnom konaní dňa 23.07.2019 a zároveň by žalobca bezproblémovo naďalej komunikoval
so subdodávateľmi žalovaného. Po ústnom pojednávaní vo veci územného konania dňa 23.07.2019
žalovaný povedal osobne žalobcovi, aby mu žalobca vystavil a zaslal faktúru na úhradu, ktorá je
predmetom uplatňovaného nároku. Žalobca mal záujem o čo najľahší priebeh tejto časti zmluvy o dielo,
abymoholzačaťvypracovávaťzáverečnúčasťdielaatodokumentáciuprestavebnépovolenieDSP.Nie

je pravdivé tvrdenie, že by žalovaný akokoľvek skončil spoluprácu so žalobcom, z akéhokoľvek dôvodu.
Žalovaný sa jednoducho v septembri odmlčal, prestal komunikovať, zdvíhať telefón. Následne žalobca
dokončil PD pre stavebné povolenie a začiatkom septembra mal záujem žalovanému dielo odovzdať,
ale žalovaný sa odmlčal a teda ju neprevzal. Rozpor tvrdení žalovaného, že v máji ukončil spoluprácu
a predmetné pozemky previedol na tretie osoby, preukazuje aj skutočnosť, že dňa 15.07.2019 žiadal

žalovaný o zmluvu o pripojenie na ZSDIS, ktorou žalobca disponuje ako jeden z podkladov, ktorý žalobca
potrebuje na vypracovanie PD elektroinštalácie, resp. prípojky elektro. Žalovaný žiadne odstúpenie
od zmluvy žalobcovi nedoručoval alebo neoznamoval, v podanom odpore ani uvedené netvrdí, preto
je zrejmé, že žalovaný nijakým spôsobom žalobcovi neoznámil, že odstupuje od zmluvy o dielo. Na
odstúpenie od zmluvy musí mať zmluvná strana zákonný (alebo v zmluve dojednaný) dôvod. V prípade,

ak by zmluvná strana odstúpila od zmluvy bezdôvodne, tak takéto odstúpenie od zmluvy by nebolo
platné a všetky zmluvné záväzky z dotknutej zmluvy by zostali zachované. Žalovaný nielenže nezaslal
žalobcovi žiadne odstúpenie od zmluvy, ale z predmetného odporu vyplýva, že žiaden zákonný dôvod
by žalovaný ani nemal.

6.Ďalejvpísomnomvyjadrenízodňa16.02.2024žalobcadoplnil,žeVerejnouvyhláškouObceMočenok
zo dňa 28.06.2019 č. 396/2019/SÚ/2153 bolo doručené oznámenie o začatí územného konania a
o nariadení ústneho pojednávania na 23.07.2019. Územné konanie bolo začaté na základe návrhu
žalovaného podaného na stavebnom úrade Močenok dňa 12.06.2019. Z uvedeného vyplýva, že konanie
o umiestnení stavby bolo na základe návrhu žalovaného začaté v čase, o ktorom žalovaný v odpore

tvrdí, že pozemky predal. Na ústnom pojednávaní boli stavebným úradom uložené podmienky pre
umiestnenie stavby. Až na základe takto určených podmienok mohol žalobca začať vypracovávať 2.
časť dokumentácie, ktorá bola skompletizovaná a podaná na stavebnom úrade dňa 22.08.2019. Na
strane žalovaného nastal problém (ktorý však nijako nesúvisí so žalobcom) až keď jeden z účastníkov
územného konania podal proti rozhodnutiu o umiestnení stavby odvolanie, ktoré bolo stavebnému úradu

doručené dňa 11.09.2019. Keďže odvolateľ v bode 4. odvolania poukazuje na to, že jeho pozemok sa
nachádza medzi pozemkami dotknutými výstavbou a bude zásadným spôsobom zasiahnuté do jeho
vlastníckych práv (zamedzenie prístupu k pozemku), je dôvodné usudzovať, že žalovaný s dôvodnou
obavou zo zásadnej komplikácie práve v tomto momente stratil záujem o realizovanie projektu a
rozhodol sa pozemky predať. Je nepochybné, že žalovaný neukončil so žalobcom spoluprácu v máji

2019, ale v spolupráci riadne a bez zjavných problémov pokračoval. Dokonca po ústnom pojednávaní
dňa 23.07.2019 sám žalobcovi uložil, aby mu vystavil a zaslal faktúru, ktorá je predmetom tohto
konania. Preto bola sporná faktúra č. 622019 vystavená a zaslaná žalovanému v krátkom čase
po ústnom pojednávaní a to dňa 26.07.2019. Vyhotovenie 2.časti dokumentácie priamo záviselo odpodmienok uložených stavebným úradom na ústnom pojednávaní dňa 23.07.2019 a teda žalobca
nemohol vypracovávať dokumentáciu skôr, než mu boli známe resp. potvrdené požiadavky stavebného
úradu. Žalobca po ústnom pojednávaní vyhotovil požadovanú dokumentáciu expresne rýchlo, pričom

obvykle trvá vypracovanie dokumentácie 2 - 3 mesiace. Nie je teda pravdivé ani tvrdenie žalovaného,
že by žalobca konal pomaly.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom e-mailovej komunikácie (č.l.7 až 61 súdneho
spisu), faktúry č. 102019, faktúry č. 622019, Výzvy na úhradu splatnej faktúry č. 622019, Oznámenia o

vyhotovení diela zo dňa 14.10.2019, Opätovnej Výzvy na úhradu splatnej faktúry č. 62/2019, Oznámenia
o vyhotovení diela zo dňa 04.11.2019, Zápisnicou k číslu 396/2019/SÚ zo dňa 23.07.2019 vrátane
prezenčnej listiny, rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 22.08.2019, znaleckého posudku č. 100/2024
znalca v odbore stavebníctvo Ing. Juraja Sedláčka, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil
tento skutkový a právny stav:

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalovaný potvrdil vznik a existenciu zmluvy o
dielo, nakoľko v odpore uviedol, že mal záujem o projektovú dokumentáciu. Takisto žalovaný potvrdil
dodanie diela v častiach, nakoľko uvádza, že prevzal prvú časť diela a o ďalšie časti diela údajne
nemal záujem. Prvá časť diela bola fakturovaná faktúrou č.10/2019 a bola žalovaným plne uhradená,
v rovnakej výške bola fakturovaná druhá časť diela faktúrou č. 62/2019, táto je predmetom konania.

Žalovaný túto faktúru nikdy nerozporoval, nevrátil nikdy ju, hoci mu bola doručená mailom 26.07.2019,
taktiež žalovaný nikdy nepreukázal, že by zmluvu o dielo ukončil. Argumentácia, že žalovaná faktúra
bola vystavená pred dodaním druhej časti diela - projektovej dokumentácie k stavebnému konaniu je
irelevantná, keďže absolútne rovnakým spôsobom bola vystavená aj faktúra č. 10/2019 a žalovaným
bola zaplatená, aj keď z predložených dôkazov je zrejmé, že touto faktúrou fakturovaná dokumentácia

k územnému konaniu bola vyhotovovaná až následne, po vystavení a zaplatení faktúry. Z uvedeného
je zrejmé, že vystavenie faktúry na príslušnú časť diela pred dodaním diela bolo zjavne dohodou medzi
stranami sporu, resp. určitou obchodnou zvyklosťou medzi nimi. Taktiež k námietke, že nebola dohoda
medzi žalobcom a žalovaným o cene, nemôže obstáť, nakoľko žalovaný len účelovo popiera existenciu
dohody o cene, nakoľko žalovaný vystavenú a preukázateľne doručenú faktúru nikdy nerozporoval,

nikdy ju žalobcovi nevrátil a taktiež nikdy nereagoval ani na predžalobné výzvy žalobcu, ktoré mu boli
preukázateľne doručené. Z uvedeného konkludentného konania žalovaného je zrejmé, že žalovaný
nikdy nemal výhrady voči fakturovanej sume. Pokiaľ ide o vypracovanie a odovzdanie druhej časti diela,
tj. Projektovej dokumentácie k stavebnému konaniu, tak žalobca konal v súlade s ust. § 554 ods. 1
zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“ v príslušnom gramatickom

tvare), žalovaného na prevzatie diela riadne vyzval a tým bola jeho povinnosť voči žalovanému na
odovzdanie diela riadne splnená. Skutočnosť, že žalovaný na emaily žalobcu nereagoval, je vo vzťahu
k meritu veci nepodstatná, ide len o spôsob komunikácie žalovaného, ktorý spätne komunikoval výlučne
telefonicky. Je len ťažko uveriteľné, že by žalobca svojvoľne vypracovával projektovú dokumentáciu
k stavebnému konaniu, ktorej jednotlivé časti si nechal vypracovať v subdodávkach od tretích osôb a

tieto práce by aj zaplatil, čím by absolútne nelogicky konal na vlastnú škodu. Žalobca v zmysle § 538
Obchodného zákonníka je oprávnený nechať vyhotoviť dielo alebo jeho časti aj subdodávateľsky, preto
takéto konanie nie je možné hodnotiť ako nekorektné. Prvá faktúra bola za projektovú dokumentáciu ku
konaniu o umiestnení stavby, k územnému konaniu. Projektová dokumentácia k stavebnému konaniu
mala byť rozdelená do dvoch častí. Druhá časť bola projektová dokumentácia k stavebnému konaniu a

tretiačasťriadnedoriešeniestavebnéhokonaniaažpokolaudáciu.Dňa23.07.2019saúčastnícikonania
stretli v Močenku a práve na tomto stretnutí sa vyriešili konečné detaily ohľadom umiestnenia stavby na
pozemku a podľa týchto požiadaviek stavebného úradu sa toto doplnilo do projektovej dokumentácie.
Dňa 22.08 boli doručené podklady k rozhodnutiu o umiestnení stavby. K vypracovaniu druhej časti diela
prišlo ku koncu augusta 2019. V subdodávateľských faktúrach sa uvádza, že tretie subjekty žalobcovi

fakturovali práce na projekte pre stavebné povolenie, obchodné priestory Močenok s vyšpecifikovaním
parciel, čo zodpovedá stavbe a teda projektu, ktorý realizoval žalovaný, takže niet pochybností, že
subdodávateľské faktúry sa týkali spornej projektovej dokumentácie. Je ťažko uveriteľné, že by žalovaný
uvažoval o predaji svojich pozemkov už v máji 2019 a o takto zásadnej skutočnosti, ktorá mala údajne
vplyv na to, že žalovaný nemal záujem na ďalšom pokračovaní v spolupráci so žalobcom, neinformoval

žalobcu.Žalobcamázato,žežalovanýsarozhodolsvojepozemkypredaťažvnadväznostinaodvolanie
podané účastníkom správneho konania, na základe čoho zistil, že realizácia jeho projektu môže byť
zdĺhaváanáslednevnovembri2019svojepozemkypredal.Predmetomtohtokonaniajeodplatavýlučne
za tú časť diela a to dielo, ktorým je spracovanie PD pre stavebné povolenie pre obchodné priestoryMočenok.Znaleckýposudoknezahŕňaodmenuzadokumentáciu,ktorábolapodkladompreumiestnenie
stavby a nie je predmetom tohto konania. Zároveň vzhľadom na to, že žalovaný popieral akúkoľvek
dohodu o cene za vyhotovenie PD pre stavebné povolenie, je nevyhnutné potrebné postupovať podľa

§ 546 ods. 1 Obchodného zákonníka a to, že pokiaľ cena za dielo nie je dohodnutá, je objednávateľ
povinný zaplatiť takú cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo.

9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že medzi žalovaným a žalobcom prebiehala
komunikácia ohľadom vypracovania projektovej dokumentácie, avšak z ústne uzatvorenej zmluvy nie

je zrejmé v akom rozsahu na aké časti diela a hlavne na akej cene boli sporové strany dohodnuté.
Žalovaný si objednal u žalobcu vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné konanie, pričom
práce boli vykonané aj riadne odovzdané. Prvá faktúra bola zo strany žalovaného aj uhradená. Neskôr
však vzhľadom na neprofesionálny prístup žalobcu, stratil žalovaný záujem o ďalšiu spoluprácu a podľa
vyjadrenia žalovaného nedošlo k dohode o realizácii projektovej dokumentácie pre stavebné konanie.
Už od jari 2019 žalovaný nekomunikoval so žalobcom ohľadom ďalšieho diela, pričom považoval

dokumentáciu pre územné konanie za samostatné dielo a nemal záujem pokračovať na spolupráci
so žalobcom pre stavebné konanie. Emailová komunikácia predložená žalobcom, je jednostrannou
komunikáciou, sú tam len emaily zasielané žalobcom, bez akejkoľvek reakcie zo strany žalovaného.
Táto komunikácia nie je dôkazom o tom, že by sporové strany boli dohodnuté aj na realizácii projektovej
dokumentácie pre stavebné povolenie. Žalobca nepreukázal v akom rozsahu bola uzatvorená zmluva

o dielo, nepreukázal existenciu dohody o cene. Faktúra č. 622019 bola vystavená 26.07.2019, teda len
tri dni po územnom konaní, pričom podľa vyjadrenia a listinných dôkazov žalobca v tom čase ešte ani
nemal dokumentáciu pre stavebné konanie, keďže jej vyhotovenie oznámil žalovanému až v septembri,
kedy ho aj vyzýval na prevzatie tejto dokumentácie. Faktúra teda bola vystavená predtým, ako bolo
domnelé dielo realizované a keďže v tom čase už strany sporu spolu nekomunikovali, žalobca svojvoľne

realizoval túto projektovú dokumentáciu, bez toho, že by mal potvrdené od žalovaného, že tento má
záujem o jej realizáciu. Ohľadom platenia boli strany dohodnuté tak, že žalovaný uhradil prvú faktúru
na začiatku spolupráce a zvyšok mal údajne uhradiť v čase keď bude zrejmé, koľko bude cena celkovej
fakturácie a podľa rozsahu vykonaných prác. Žalovaný sa rozhodol predať tú nehnuteľnosť už oveľa
skôr, aj keď bol predaj realizovaný až v novembri nakoľko kupujúcim bola COOP Jednota, kúpa novej

predajne je z hľadiska procesov a rozhodovania niekoľko týždňovou záležitosťou. Žalovaný ako konateľ
žalovaného už v čase územného konania bol predbežne dohodnutý na predaji tejto nehnuteľnosti, čo
bolo ďalším dôvodom prečo nemal záujem o stavebné konanie, avšak logicky mal záujem na úspešnom
ukončení územného konania, aby mohol túto nehnuteľnosť predať. Hlavným predmetom sporu je
úhrada za projektovú dokumentáciu pre stavebné povolenie, avšak žalovaný do dnešného dňa touto

dokumentáciou nedisponuje a nie som si istý, či vôbec je tá dokumentácia existuje. Právny zástupca
ďalej uviedol, že rozšírenie žaloby je nedôvodné, Druhá časť projektu je sporná, tiež či žalovaný vôbec
mal o ňu záujem, či bol dohodnutý rozsah, či bola dohodnutá cena. Žalobca ďalej tvrdil, že predmetom
mala byť ešte aj tretia časť, plnenie ktorej doposiaľ ale nežiadal ani dokazovanie nebolo smerované
k tomu, či bola spravená, odovzdaná. Žalobca zrazu na základe znaleckého posudku žiada hodnotu

celého diela, teda aj prvej časti, ktorá už uhradená bola a takisto tretej časti, ktorá doposiaľ v rámci
konania nebola riešená a nebola ani predmetom dokazovania.

10. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.06.2024 pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej
bude rozhodovať o žalobnom petite nasledovného znenia:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 18 672,-eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
18 672,- eur od 02.09.2019 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

11. Z faktúry č. 622019 vystavenej dňa 26.07.2019, splatnej dňa 09.08.2019 vyplýva, že žalobca

fakturoval žalovanému za projekt pre stavebné povolenie (1. časť), obchodné priestory Močenok sumu
4.800,-eur.

12. Zo znaleckého posudku č. 100/2024 znalca Ing. Juraja Sedláčka, v odbore stavebníctvo, ktorého
úlohou bolo určiť cenu projektovej dokumentácie stavby „Obchodné priestory“ Močenok p.č. 154/1,

154/2, 153/11, 153/12, 155/1, 155/2, 155/4, 155/5, 158, 1749/110, 1749/108, 148, 147/1, 147/22 k.ú.
Močenok pre investora podľa sadzobníka UNIKA vyplýva, že celková cena za projektovú dokumentáciu
uvedenej stavby podľa sadzobníka vydavateľstva UNIKA , je v intervale : Cmin =15.560,-eur bez DPH,
Cmax=18.243,-eurbezDPH.Vzhľadomnakvalitatívnyrozsahposudzovanejprojektovejdokumentácie,ktorá je spracovaná v podrobnostiach nad rámec dokumentácie pre stavebné povolenie v zmysle prílohy
č.2Sadzobníka,znalecurčilvýslednúcenuvhornejčastivypočítanéhointervalu,t.j.nahodnotu17.500,-
eur bez DPH, čo je 21.000,-eur s DPH.

13. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným a to výsluch strán sporu, pričom ich výsluch ponechal na
úvahesúdu.Súdzároveňpoukazujenakoncentráciukonania,keď žalovanývýsluchstránsporunavrhol
až na pojednávaní, pričom tento návrh mohol predložiť už v rámci podaného odporu prípadne v duplike.
Napokon výsluchy strán sporu, ktoré uviedli svoje rozhodujúce skutkové tvrdenia v rámci vyjadrení

nepovažuje súd za hospodárne a nie je zrejmé aké iné skutočnosti by mal ich výsluch preukázať.

14. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje
zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

15. Podľa ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

16. Podľa ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi
zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto
dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný
zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných
obchodných podmienok.

17. Podľa ustanovenia § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť
zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo
iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

18. Podľa ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať
dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste,
inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v
odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

19. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

20. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi

okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.

22. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

23. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa
odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.24. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

25. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť
substancovanetvrdiť,resp.povinnosťuviesťsubstancovanétvrdenia.Tvrdeniatedamajúbyťrelevantné
z hľadiska hmotného práva a povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena,
ktoré zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť

tvrdenia protistrany. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné substancovať
pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia
povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania a rovnako platí, že
následkom porušenia žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie,
nezohľadní jeho procesnú obranu. Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované a

nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť.

29. Popierajúca strana musí uviesť svoje vlastné skutkové tvrdenia, pričom pre kvalitu popretia
skutkových tvrdení platí § 150 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ Civilný
sporový poriadok“). Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať podobu vyhlásenia, že

konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé za súčasného predloženia iného skutkového
tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, prípadne iba predloženia iného skutkového tvrdenia o
predmetný v skutkových okolnostiach. V prípade vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany
nie je pravdivé, bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, je
popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť, pretože ich nepozná. V zásade však

platí, že každý pozná predmet svojho konania, t.j. to čo urobil a predmet svojho vnímania, t.j. to čo
videl alebo počul. Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania, inak je popretie skutkového
tvrdenia protistrany neúčinné.

30. Žalovaný si teda v tomto smere ohľadom uzatvorenej zmluvy o dielo predmetom ktorej bola
projektová dokumentácia nesplnil procesné bremeno popretia skutkových tvrdení žalobcu vyplývajúcu
z ust. § 151 Civilného sporového poriadku. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobca vo svojej
žalobe žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu uzatvorenej zmluvy o dielo medzi stranami sporu,
predloženými listinami nebol nárok dostatočne osvedčený. Súd má za to, že žalovaným uvedené

popretie nemá charakter popretia skutkových tvrdení žalobcu (ktorý tvrdil, že predmetom zmluvy o dielo
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným bolo vypracovanie kompletnej projektovej dokumentácie k
obchodnému priestoru- Močenok, s tým, že žalobca je oprávnený odovzdať dielo po častiach, z dôvodu
dohody zmluvných strán na čiastkovom odovzdaní vykonaného diela), ale hodnotenia dôkaznej situácie,
teda toho, čo žalobca preukázal resp. nepreukázal, pričom hodnotenie dôkazov prináleží súdu, ku

ktorému pristúpi až vtedy, ak slúžia k preukázaniu sporných skutkových tvrdení.

31. V konaní teda nebolo sporným, že strany sporu uzatvorili ústnou formou zmluvu o dielo, na
základe ktorej sa žalobca zaviazal vypracovať pre žalovaného kompletnú projektovú dokumentáciu
k obchodnému priestoru- Močenok a to v troch častiach. Sám žalovaný uviedol, že medzi ním a

žalobcom prebehla komunikácia a mal záujem o vyhotovenie projektovej dokumentácie, tiež, že prevzal
prvú časť diela a uhradil faktúru č. 10/2019 zo dňa 23.01.2019, avšak po máji 2019 stratil záujem o
vypracovanie ďalších častí projektu a v spolupráci so žalobcom nepokračoval z dôvodu, že žalobcaúdajne nedisponoval potrebnými povoleniami, z dôvodu subdodávateľského a pomalého riešenia
záležitosti, keď projektová dokumentácia mala byť vyhotovená do konca mája 2019.

32. Žalovaný však v konaní nepreukázal, že by odstúpil od zmluvy a toto odstúpenie adresoval žalobcovi
(uvedené v konaní ani netvrdil) a rovnako že by po máji 2019 už nespolupracoval so žalovaným. Naopak
zo žalobcom predložených e-mailových správ z mesiaca júl 2019 vyplýva, že žalobca žalovanému
zasielal návrh interiéru, výkresy a pôdorys a aj vizualizácie obchodu. Nesporným je, že dňa 15.07.2019
žalovaný žiadal o zmluvu o pripojenie na Západoslovenskú distribučnú spoločnosť, a.s., ktorou žalobca

disponuje ako jedným z podkladov na vypracovanie projektovej dokumentácie elektroinštalácie resp.
prípojky elektro. Žalobca tiež komunikoval s pani Ingrid Náhackou, pracovníčkou spoločnosti, ktorá
zabezpečovala inžiniersku činnosť pre žalovaného. O pokračovaní spolupráce napokon svedčí aj ústne
pojednávanie na Obecnom úrade v Močenku, na ktorom sa osobne zúčastnil žalobca aj žalovaný,
spolu s ďalšími osobami riešiacimi inžiniersku činnosť, pričom vyššie uvedené činnosti a komunikáciu,
žalovaný nepoprel. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia o ukončení zmluvy o

dielo, pričom ním tvrdená „strata záujmu“ o vypracovanie ďalších častí projektovej dokumentácie bez
ďalšieho nie je spôsobilá vyvolať právne následky spojené s odstúpením od zmluvy o dielo.

33. Žalovaný v konaní tvrdil, že dielo malo byť zhotovené do konca mája 2019, pričom toto svoje
tvrdenie v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. Omeškanie zhotoviteľa s dodaním diela

predstavuje porušenie zmluvy, na základe ktorého objednávateľovi vzniká právo na odstúpenie od
zmluvy. Tak ako už bolo uvedené v bode 28. odôvodnenia rozhodnutia, žalovaný nepreukázal, že by z
tohto dôvodu od zmluvy odstúpil a teda žalobca má nárok na odmenu za vykonanie diela- projektovej
dokumentácie, pričom aj prípadné omeškanie by nespôsobilo zánik tohto nároku.

34. Žalovaný poprel existenciu dohody o cene diela, ktorá mala byť podľa žalobcu ústne dojednaná
medzi stranami sporu vo výške 12.000,-eur bez DPH, s tým, že mala byť fakturovaná v troch faktúrach
za tri ukončené časti zhotoveného diela a preto bolo potrebné túto spornú skutočnosť posúdiť. Tak
ako vyplýva z ustanovenia § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak nie je cena dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí

za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy. Žalobca za účelom preukázania obvyklej ceny časti
diela- projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie predložil znalecký posudok č. 100/2024 znalca
Ing. Juraja Sedláčka na základe ktorého bola obvyklá odmena za vyhotovenie porovnateľného diela v
auguste v intervale je v intervale : Cmin =15.560,-eur bez DPH, Cmax =18.243,-eur bez DPH. Vzhľadom
na kvalitatívny rozsah posudzovanej projektovej dokumentácie, ktorá je spracovaná v podrobnostiach

nadrámecdokumentácieprestavebnépovolenievzmysleprílohyč.2Sadzobníka,znalecurčilvýslednú
cenuvhornejčastivypočítanéhointervalu,t.j.nahodnotu17.500,-eurbezDPH,čoje21.000,-eursDPH.
Žalobca si s poukazom na uvedené uplatnil odmenu za vykonanie časti diela (projektovej dokumentácie
prestavebnépovolenie)nadolnejhraniciurčenejznalcomvrátaneDPHvovýške18.672,-eura.Žalovaný
relevantným spôsobom nepoprel výpočet odmeny za vyhotovenie 2. časti projektovej dokumentácie

určenej na základe predloženého znaleckého posudku a tak sa cena časti diela stala nespornou.

35. Žalovaný až na pojednávaní spochybnil vypracovanie a existenciu časti projektovej dokumentácie
pre stavebné povolenie z dôvodu, že ňou nedisponuje. Súd mal preukázané, že žalobca opakovane
oznámil, že druhá časť diela je pripravená na odovzdanie v jeho kancelárii a zároveň ho upozornil

na jeho povinnosť vykonané dielo prevziať. Žalobca si teda splnil povinnosť vyzvať žalovaného ako
objednávateľa na prevzatie zhotoveného diela, čím mu umožnil s dielom nakladať.

36. Súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný prevzal spornú faktúru, pričom túto nevrátil žalobcovi ako
nedôvodne vystavenú a ani ju inak preukázateľným spôsobom nerozporoval, rovnako nereagoval ani

na oznámenia žalobcu a výzvy na prevzatie zhotoveného diela s ohľadom na čo sa celá argumentácia
žalovaného javí ako účelová.

37. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobný nárok je dôvodný a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť cenu za vykonané dielo, tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku. Pri posudzovaní

požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k
úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z
omeškania, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 9 % ročne zo
sumy 18.672 eur od 02.09.2019 (teda odo dňa nasledujúceho po vykonaní časti diela) do zaplatenia.38. Súd v súvislosti s omeškaním žalovaného priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku a žalovaného ako stranu v konaní procesne neúspešnú, zaviazal nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 84,80 %. Hrubý úspech žalobcu bol 92,40 % (istina 18.672,-eur vrátane úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.672 eur od 02.09.2019 do zaplatenia = 27.263,16 eura /

uplatnený nárok 18.672 eur + úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 18.672 eur od 02.09.2019
do zaplatenia, zo sumy 4.800 eur od 10.08.2019 do zaplatenia = 29.498,90 eura; 27.263,16/ 29.498,90
= 92,40 %) a hrubý úspech žalovaného 7,6 % a tým daný prevažný úspech žalobcu v rozsahu 84,80 %
a teda žalobca má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).