Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Roman Die
Legislation area – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Sas/1/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9623200474
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:9623200474.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D. E., proti žalovanému: Ústredie práce, soc. vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie
peňažnýchpríspevkovnakompenzáciuŤZPaposudkovýchčinnostíKošice,Zádielska2,04332Košice,
v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/4026 zo dňa 20.03.2023, takto
r o z h o d o l :
I. Správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1.UznesenímNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky(ďalejajako„NajvyššísprávnysúdSR“
alebo „NSS SR“), sp. zn. 2SžNSS/2/2023 zo dňa 30.11.2023 bolo Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj
ako „správny súd“) ako vecne a miestne príslušnému správnemu súdu, postúpené podanie žalobkyne zo
dňa 21.04.2023, ktoré bolo vyhodnotené ako správna žaloba v sociálnych veciach, ktorým sa žalobkyňa
domáhala súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2023/4026
zo dňa 20.03.2023 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorého kópia tvorila prílohu tohto písomného
podania.
II. Administratívne konanie
2. Žalobkyňa dňa 27.09.2022 podala žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie inej osoby, ktorou
bol p. F. G. (ďalej aj ako „posudzovaná osoba“). Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava (ďalej aj
ako „Úrad práce“) na základe tejto žiadosti vydal dňa 28.11.2022 rozhodnutie č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/
PPK/SOC/2022/41266-4(ďalejajako„prvostupňovérozhodnutie“),ktorýmnevyhovelžiadostižalobkyne
a nepriznal jej peňažný príspevok na opatrovanie posudzovanej osoby. Úrad práce prvostupňové
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na komplexný posudok č. RV1/OPPnKŤZPa PČ/SOC/2022/41269
zo dňa 16.11.2022, ktorý je prílohou prvostupňového rozhodnutia, a podľa ktorého posudzovaná osoba
je považovaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej aj ako „osoba ŤZP“), s mierou funkčnej
poruchy 70 %. Napriek tomu nebolo navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného
postihnutia peňažným príspevkom na opatrovanie. Podľa komplexného posudku stupeň odkázanosti
posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barth. indexu dosiahol celkovo 100
bodov, čo zodpovedá II. stupňu a posudzovaná osoba tak nie odkázaná na opatrovanie podľa § 14
ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia(ďalejajako„ZákonoPPnaKŤZP“).Vďalšomtextebolospoukazomnakomplexnýposudokkonštatované, že posudzovaná osoba je odkázaná na pomoc inej osoby minimálne pri dvoch úkonoch
stravovania a pitného režimu, minimálne pri troch úkonoch zabezpečenia osobnej hygieny, minimálne pri
celkovom kúpeli, minimálne pri dvoch úkonoch obliekania a vyzliekania, je odkázaná na dohľad počas
dňa minimálne pri troch činnostiach a pri zabezpečení niektorých úkonov starostlivosti o domácnosť a pri
realizovaní niektorých základných sociálnych aktivít. Potrebnú pomoc posudzovanej osobe pravidelne
poskytuje buď manželka, alebo družka syna, ktorá požiadala o peňažný príspevok na opatrovanie v
rámci prirodzených rodinných vzťahov a povinnosti. V závere prvostupňového rozhodnutia Úrad práce
s odkazom na komplexný posudok uviedol, že posudzovaná osoba je pri jeho súčasnom stave odkázaná
na pomoc inej osoby, ale nie v takom rozsahu, aby bol posudzovaný odkázaný na opatrovanie inou
osobou, a z uvedených dôvodov posudzovaný nespĺňa zákonné podmienky na priznanie peňažného
príspevku na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 Zákona o PP na KŤZP.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla, že prvostupňové
rozhodnutie vychádza z nedostatočného a neúplného zistenia skutkového stavu, keďže posudzovaná
osoba je odkázaná na stálu opateru a neustály dozor. V ďalšom texte opísala jednotlivé činnosti bežného
života, pri ktorých si posudzovaná osoba nevyhnutne vyžaduje pomoc inej osoby, a to s ohľadom na
jej celkový zdravotný stav, najmä na nefunkčnosť pravej ruky a problémy s chrbticou. Ako príklady
uviedla, že posudzovaná osoba sa pohybuje veľmi pomaly, nedokáže stáť na vlastných nohách, nevie
bez opory prejsť ani pár metrov, potrebuje tým pádom doprovod najmä k lekárom, ktorých navštevuje,
potrebuje pomoc pri bežných domácich prácach, osobnej hygiene, stravovaní, obliekaní a vyzliekaní,
má problémy s vyprázdňovaním a následnou očistou, neudrží moč, niekedy aj stolicu. Na základe
uvedených skutočností žalobkyňa v odvolaní žiadala o preskúmanie prvostupňového rozhodnutia
a objektívne zistenie skutkového stavu.
4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že po
preskúmaní predloženej zdravotnej dokumentácie posudkovým lekárom a jeho vyjadrení v lekárskom
posudku č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/4101 zo dňa 03.03.2023, vydal komplexný posudok
č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2023/4101 zo dňa 13.03.2023, podľa ktorého bola miera funkčnej
poruchy posudzovanej osoby stanovená na 70 % podľa prílohy č. 3 časť III.8.d Zákona O PP na
KŤZP, pre najzávažnejšie zdravotné postihnutie – cukrovku, chronické komplikácie cukrovky, t. j. zhodne
s prvostupňovým komplexným posudkom, v dôsledku čoho sa posudzovaná osoba považuje za osobu
ŤZP. Miera funkčnej poruchy bola stanovená v dolnej hranici percentuálneho rozpätia 70% až 80 %
pre nie všetky komplikácie diabetu. Posudzovaná osoba sa lieči aj pre periférne neurogénne poruchy
hornej končatiny horný a dolný tip - kompletnú poruchu, pri tomto ochorení miera funkčnej poruchy
dosahuje 60%. Ďalšie ochorenie (poruchy chrbtice degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových
platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie po operácii a častými recidívami
dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa so strednou poruchou
dynamiky a statiky chrbtice) už nedosahuje mieru funkčnej poruchy najmenej 50%. Termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu bol vyhodnotený ako nepotrebný, posudzovaná osoba v dôsledku ŤZP je
odkázaná na sprievodcu. V rámci sociálnej posudkovej činnosti bolo zistené, že posudzovaná osoba je
invalidný dôchodca, ktorý žije v rodinnom dome s manželkou a vnučkou, chodí s jednou francúzskou
barlou, nosí bedrový pás, postaví sa, posadí sa, po schodoch prejde pomaly a ťažko po jednom vchode.
Bolia ho nohy, kolená, bedrá, chrbtica, ruky, podlamujú sa mu nohy, ruky nezdvihne úplne, máva v nich
kŕče. Pravú ruku má ochrnutú po pracovnom úraze, nemá v nej úchopovú schopnosť, necíti si ju, je
pravák.Mávazávratyastavynevoľnosti,nemástabilitu,strácarovnováhu,nemáproblémysorientáciou,
slabo vidí, sluch je primeraný veku. Otázkam rozumie, dokáže na ne odpovedať, zabúda, má únik moču,
vložky nepoužíva. Ráno vstáva sám pomaly a ťažko, na WC a do kúpeľne prejde pomaly, základnú
hygienu zvládne, neoholí sa sprchuje ho iná fyzická osoba, neoblečie sa, nevyzlečie sa sám, neobuje
a nevyzve sa sám. Jedlo si nevezme, nepripraví, nezohreje, nenaservírujú, neprenesie, naje sa ľavou
rukou, napije sa. Lieky mu dávkuje, podáva a inzulín mu pichá iná fyzická osoba. Z lekárskeho posudku
ústredia vyplynulo, že stupeň odkázanosti posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby je II - 95
bodov, čo predstavuje priemerný rozsah odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby 2 až 4 hodiny denne,
preto podľa § 14 ods. 4 Zákona o PP na KŤZP posudzovaná osoba nie je odkázaná na opatrovanie.
5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaný uviedol, že posudkový lekár žalovaného sa zaoberal
všetkými ochoreniami a diagnózami, na ktoré sa posudzovaná osoba lieči a tieto relevantne vyhodnotil.
Uviedol, že posudkový lekár vyhodnotil ako hlavný hendikep posudzovanej osoby plégiu pravej hornejkončatiny po úraze, ktorá je hypotrofická v dôsledku ochrnutia. Ľavá horná končatina je však bez
neuromyogénneho postihnutia, dolné končatiny sú symetrické, bez poklesu, Thomayer prevedie na
40 cm, chôdza je normálna. Posudzovaná osoba používa bedrový pás. Všeobecný lekár uviedol, že
poloha je aktívna, v postoji má antalgické držanie tela, chôdza je pomalšia, orientácia posudzovanej
osoby je správna. Zo záveru lekárskeho posudku žalovaného vyplynulo, že schopnosť sebaobsluhy
posudzovanej osoby je obmedzená, avšak podľa Barth. indexu, stupeň odkázanosti posudzovanej
osoby na pomoc inej fyzickej osoby je II. – 95 bodov, posudzovaná osoba teda nedosahuje V. alebo
VI. stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Posudzovaná osoba vyžaduje čiastočnú pomoc
pri stravovaní a pitnom režime (prenos a umiestnenie jedla, nakoľko má pravú ruku ochrnutú), pri
osobnej hygiene (holenie, strihanie nechtov), pri obliekaní a vyzliekaní (nasadenie bedrového pásu,
topánok). Úplnú pomoc vyžaduje pri celkovom kúpeli. Dohľad nevyžaduje, nakoľko je plne orientovaný.
Chôdza je pomalšia, antalgická, s hyposynkinézami pravej hornej končatiny pre ochrnutie, avšak podľa
všeobecného lekára ako aj neurológa je samostatná, preto nevyžaduje pomoc pri zmene polohy a
pri chôdzi. Posudkový lekár žalovaného vzhľadom na doložené odborné lekárske nálezy a sociálny
prieskum posúdil podľa prílohy číslo 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách (ďalej aj ako
„Zákon o sociálnych službách“) odkázanosť posudzovanej osoby na pomoc inej fyzickej osoby pri
jednotlivých činnostiach nasledovne:
1. stravovanie a pitný režim: 5 bodov
2. vyprázdňovanie močového mechúra: 10 bodov
3. vyprázdňovanie hrubého čreva: 10 bodov
4. osobná hygiena: 5 bodov
5. celkový kúpeľ: 0 bodov
6. obliekanie, vyzliekanie: 5 bodov
7. zmena polohy, sedenie a státie: 10 bodov
8. pohyb po schodoch: 10 bodov
9. pohyb po rovine: 10 bodov
10. orientácia v prostredí: 10 bodov
11. dodržiavania liečebného režimu: 10 bodov
12. potreba dohľadu: 10 bodov
Spolu: 95 bodov – stupeň odkázanosti II.
Žalovaný uzavrel, že potreba pomoci inej fyzickej osoby nie je v takom rozsahu, aby posudzovaná osoba
bola fyzickou osobou odkázanou na opatrovanie, preto sociálne dôsledky ŤZP posudzovanej osoby pri
súčasnom zdravotnom stave nenavrhol kompenzovať peňažným príspevkom za opatrovanie
III. Konanie pred správnym súdom
6. Písomné podanie žalobkyne zo dňa 21.04.2023 správny súd obsahovo posúdil ako správnu žalobu
v sociálnych veciach, ktorou sa domáhala súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia. V správnej
žalobe žalobkyňa uviedla, že posudzovaná osoba sa nevie sama o seba postarať a potrebuje celodennú
opateru, čo mala potvrdiť aj neurologička. Prílohou správnej žaloby je lekárska správa neurologickej
ambulancie H. H. B. zo dňa 05.09.2022, podľa ktorej posudzovaná osoba nie je schopná sústavne
vykonávať nijaké zamestnanie, pričom nie je predpoklad zlepšenia zdravotného stavu a prognóza stavu
je trvalo nepriaznivá s tým, že vyžaduje celodennú opatrovateľskú starostlivosť.
7. K správnej žalobe sa po výzve správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,
že posudzovaní osoba nesplnila základnú podmienku odkázanosti na opatrovanie, keďže stupeň
jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby v hodnotení Barth. Indexu podľa prílohy č. 3 Zákona
o sociálnych službách dosahuje len 95 bodov, t. j. stupeň II., čo zodpovedá odkázanosti na
pomoc inej fyzickej osoby v rozsahu 2 až 4 hodiny denne. Podľa žalovaného bodové hodnotenie
posudzovanej osoby sa ani nepribližuje stupňu odkázanosti potrebnému na priznanie peňažného
príspevku na opatrovanie. Žalovaný tiež uviedol, že bodové hodnotenie vykonal posudkový lekár, ide
o vysokošpecializované odborné posúdenie zdravotného stavu, k čomu posudkový lekár zohľadnil
celú posudkovú dokumentáciu obsahujúcu aktuálne lekárske nálezy postačujúceho rozsahu a kvality.
Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa laicky namietala medicínske závery vyplývajúce z jednotlivých
lekárskych správ. S odkazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr.
rozsudky sp. zn. 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.06.2012 sp. zn. 9Sžso/63/2016 zo dňa 29.11.2017) žalovaný
uviedol, že posúdenie miery funkčnej poruchy, resp. zdravotného stavu posudzovanej osoby pre potreby
priznania príspevku na kompenzáciu ŤZP patrí výhradne do právomoci príslušných posudkovýchlekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť osoby s ŤZP na pomoc inej fyzickej osoby. Žalovaný vo vyjadrení
poukázal tiež na stanovisko posudkovej lekárky H. I. E. I., J. zo dňa 15.03.2024, ktoré tvorí prílohu
vyjadrenia žalovaného.
8. Posudková lekárka vo svojom stanovisku pomerne rozsiahlo odôvodnila závery lekárskeho posudku
v súvislosti k ochoreniam a diagnózami posudzovanej osoby, a ich dopade na odkázanosť tejto osoby
na pomoc inej fyzickej osoby, a tiež k jednotlivému bodovému ohodnoteniu podľa prílohy č. 3 Zákona
o sociálnych službách.
9. Žalovaný v závere vyjadrenia požiadal správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie s tým, že
navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Po výzve správneho súdu sa žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného replikou nevyjadrila.
11. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP správny súd nariadil na prejednanie
veci pojednávanie na 25.07.2025 o 10:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalobkyňa a žalovaný,
ktorí sa však pojednávania bez ospravedlnenia nezúčastnili. Správny súd v konaní podľa § 177
a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 SSP a nasl.),
zohľadňujúc špecifiká uvedeného konania, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho
spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Na základe uvedeného,
vzhľadom na neprítomnosť účastníkov konania a verejnosti, na pojednávaní dňa 25.07.2025, správny
súd postupom podľa § 137 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako
„SSP“) vyhlásil rozsudok, ktorým správnu žalobu zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobkyni právo
na náhradu trov konania, a to uverejnením jeho skrátenej formy bez odôvodnenia na úradnej tabuli
správneho súdu.
IV. Relevantná právna úprava
12. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c/, § 199 a nasl.
SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom
súdnom konaní.
13. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
14. Podľa § 191 ods. 1 SSP, Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
15. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
16. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o PP na KŤZP, cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1
je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za
jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto
zákonom.17. Podľa § 2 ods. 3 Zákona o PP na KŤZP, ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s
mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.
18. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o PP na KŤZP, lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je:
a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby, b/ určovanie miery funkčnej poruchy, c/ posudzovanie sociálnych dôsledkov
v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d/ posudzovanie jednotlivých druhov
odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e/ posudzovanie fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f/ posudzovanie fyzickej schopnosti a
psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa §
40 ods. 6, g/ posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.
19. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o PP na KŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu,
opatrovanie alebo sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 14 ods. 4 Zákona o PP na KŤZP, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa
osobitného predpisu.
21. Podľa § 49 ods. 10 Zákona o sociálnych službách, odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní
odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm.
A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú. Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí
na základe celkového počtu bodov.
22. Podľa § 49 ods. 12 Zákona o sociálnych službách, ak fyzická osoba pri posudzovaní odkázanosti
fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby podľa prílohy č. 3 písm. A dvanásteho bodu dosiahne 0
bodov, jej stupeň odkázanosti je VI a na body dosiahnuté podľa prílohy č. 3 písm. A prvého bodu až
jedenásteho bodu sa neprihliada.
23. Podľa § 39 ods. 1 Zákona o PP na KŤZP, opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon
neustanovuje inak.
24. Podľa § 39 ods. 2 Zákona o PP na KŤZP, účelom opatrovania je zabezpečiť pomoc fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a
pri realizovaní sociálnych a vzdelávacích aktivít.
25. Podľa § 40 ods. 1 Zákona o PP na KŤZP, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá
dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná
na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá
opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
26. Podľa § 55 ods. 6 Zákona o PP na KŤZP, podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na
kompenzáciu je komplexný posudok.
V. Závery správneho súdu
27. V zmysle citovaných ustanovení Zákona o PP na KŤZP možno fyzickej osobe podľa § 40 ods. 3
a 4, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie, a to po splnení niekoľkých podmienok.
Musí ísť o osobné opatrovanie opatrujúcou osobou, opatrovanou osobou musí byť fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím ktorá zároveň dovŕšila šesť rokov veku a táto osoba musí byť podľa
komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 na opatrovanie odkázaná.28.Podľa§14ods.4ZákonaoPPnaKŤZPjefyzickáosobasťažkýmzdravotnýmpostihnutímodkázaná
na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného
predpisu, ktorým je Zákon o sociálnych službách, konkrétne ustanovenia § 49 ods. 10 a 12, vrátane
prílohy č. 3, v ktorej je upravený spôsob posudzovania odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej
osoby pri jednotlivých činnostiach. V časti A uvedenej prílohy je upravených 12 činností rozdelených
na jednotlivé úkony a spôsob ich bodovania, kedy sa podľa schopností posudzovanej osoby vykonať
jednotlivé úkony určí bodové hodnotenie činnosti s možnosťou 10 bodov, 5 bodov a 0 bodov. V časti B
je následne tabuľka upravujúca spôsob zaradenia do stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby na základe dosiahnutých bodov a určenie rozsahu odkázanosti s tým, že na určenie V.
stupňa odkázanosti je potrebných 25 až 44 bodov a na určenie VI. stupňa odkázanosti je potrebných
0 až 24 bodov.
29. V rámci posudkovej činnosti vykonanej v predmetnom konaní bol ustálený počet bodov podľa prílohy
č. 3 Zákona o sociálnych službách u posudzovanej osoby na 95, čo zodpovedá II. stupňu odkázanosti,
a v bode 12 (Potreba dohľadu) bol počet bodov ustálený na 10, na základe čoho s ohľadom na ust. § 14
ods. 4 v spojení s § 49 ods. 12 Zákona o sociálnych službách nebolo možné konštatovať odkázanosť
posudzovanej osoby na opatrovanie a teda ani priznať žalobkyni príspevok na opatrovanie.
30. S ohľadom na vyššie uvedený skutkový stav mal správny súd za to, že v predmetnej veci nebolo
sporným, že posudzovaná osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá zároveň
dovŕšila šesť rokov veku, keďže podľa záverov oboch lekárskych posudkov ako aj komplexných
posudkov trpí zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 % a žalobkyňa je osobou podľa §
40 ods. 3 Zákona o PP na KŤZP. Podstatou žalobnej argumentácie žalobkyne bol nesúhlas so závermi
komplexného posudku o tom, že posudzovaná osoba nie je odkázaná na opatrovanie. Spornou teda
zostala otázka, či zdravotný stav posudzovanej osoby, čo do ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 49
ods. 10 a 12 Zákona o sociálnych službách vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 Zákona o PP
na KŤZP odôvodňuje odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre priznanie
peňažného príspevku na opatrovanie.
31.Natomtomiestepovažujesprávnysúdzanevyhnutnéuviesť,ževzmysle§55ods.6ZákonaoPPna
KŤZP podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na opatrovanie predstavuje komplexný posudok.
Zároveň na účely konania a rozhodovania o tomto type peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, podklad pre vydanie komplexného posudku predstavuje lekársky posudok
vypracovaný príslušným posudkovým lekárom (§ 11 Zákona o PP na KŤZP) a posudkový záver ako
výsledok sociálnej posudkovej činnosti vykonanej sociálnym pracovníkom príslušného orgánu (§ 13
Zákona o PP na KŤZP).
Príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré
podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny s tým, že
konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 Zákona o PP na KŤZP). Je potrebné
zdôrazniť, že v zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho
charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy a jej rozsahu. Môže
len rovnako ako správne orgány vychádzať z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje
relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky
žiadateľa o konkrétny peňažný príspevok na kompenzáciu, v danom prípade na peňažný príspevok na
opatrovanie. Lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej
správyakoktorýkoľvekinýdôkaz,pričomvšakniejeoprávnenýposudzovaťsprávnosťvňomuvedených
záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým
záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán, či súd takýto
posudok nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej
stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so
všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti
a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
32. Ako už bolo uvedené, správny súd nie je v danom prípade oprávnený posudzovať odborné
otázky medicínskeho charakteru, vychádza len z lekárskych posudkov, vo vzťahu ku ktorým posudzuje
relevantnosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky
žalobkyne. Na tomto mieste správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že tak lekársky posudok,komplexný posudok, ako aj napadnuté rozhodnutie obsahujú pomerne strohé odôvodnenie záverov
v nich uvedených a je tak na mieste žalovanému túto skutočnosť vytknúť, a to najmä vo vzťahu
k obsahu stanoviska posudkovej lekárky, ktoré tvorí prílohu vyjadrenia žalovaného k predmetnej
správnej žalobe, ktoré sa svojim obsahom stalo určitým vodítkom pre správny súd k posúdeniu
jednotlivých lekárskych nálezov a premietnutia ich záverov do jednotlivých posudkov a napadnutého
rozhodnutia. Pokiaľ je žalovaný schopný do súdneho konania poskytnúť relevantné vysvetlenie svojich
záverov vo forme stanoviska posudkovej lekárky, správny súd nevidí dôvod, aby zdôvodnenie takéhoto
rozsahu uviedol v ním vydávaných posudkoch a rozhodnutiach. Napriek vyššie opísanému nedostatku,
správny súd vyhodnotil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a podklady, z ktorých toto
rozhodnutievychádzaloakodostatočné,bezzjavnýchvádtakejintenzity,ktorébymohlimaťzanásledok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
33. Pokiaľ je teda v stanovisku posudkovej lekárky uvedené, že:
na základe všetkých zdravotných ťažkostí posudzovanej osoby, ktorými sú ochrnutie pravej hornej
končatiny, zatiaľ čo ľavá horná končatina je bez postihnutia, dolné končatiny sú symetrické, ľahkej
poruchy hybnosti chrbtice s tým, že na bolestivosť chrbtice bol odporúčaný bedrový pás na spevnenie,
ktorý posudzovaná osoba nosí, ľahké známky poškodenia nervov v dôsledku cukrovky a podľa
všeobecného lekára poloha je aktívna, v postoji má antalgické (šetriace) držanie tela, chôdza je
pomalšia, antalgická, za pomoci francúzskej barle, s inkontinciou 3. stupňa, ktorá však nebola
dokumentovaná špecialistom –urológom, hodnotila odkázanosť posudzovanej osoby na pomoc inej
fyzickej osoby tak, že:
1. stravovanie a pitný režim – 5 bodov - posudzovaná osoba vyžaduje čiastočnú pomoc pri stravovaní
a pitnom režime kvôli neschopnosti prenosu a umiestnenia jedla, nakoľko má pravú ruku ochrnutú
a pohybuje sa s francúzskou barlou, avšak prenesenie jedla k ústam a konzumácia jedla obvyklým
spôsobom, rozpoznanie teploty jedla, sledovanie záruky potravín, dodržiavanie pitného režimu,
dávkovanie enzýmov dokáže sám,
2. vyprázdňovanie močového mechúra - 10 bodov - posudzovaná osoba nepotrebuje pomoc pri
vyprázdňovaní močového mechúra, keďže podľa jej slov má síce únik moču, ale nie dokladovaných
špecialistom. Urológ udáva, že močí v noci aj 4 krát, ale nevie dobehnúť, čo nepredstavuje inkontinenciu
tretieho stupňa, nakoľko k úniku moču v tejto fáze dochádza niekoľko krát denne, dokonca aj v noci
či v ľahu. Je vyvolaný už pri normálnom vzostupe vnútrobrušného tlaku, dokonca aj pri dýchaní. Moč
v takomto prípade odteká prakticky permanentne pri pomalej chôdzi alebo aj v pokoji pri vzpriamenej
polohe. V závere neuvádza diagnózu inkontinencie moču, iba benígnu prostatickú hyperpláziu, ktorá
spôsobuje pocit neúplného vymočenia. Predpis pomôcok pre inkontinenciu urológ posudzovanému
nenavrhol. Na základe tejto skutočnosti mu bol dokonca prvostupňovým správnym orgánom odňatý
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,
bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nakoľko posudzovaná osoba nevedela dokladovať inkontinenciu
moču špecialistom ani na základe výzvy vykonanej podľa sociálneho šetrenia. Presun na WC a zaujatie
vhodnej polohy zvládne sám,
3. vyprázdňovanie hrubého čreva - 10 bodov - posudzovaná osoba pomoc pri vyprázdňovaní hrubého
čreva nevyžaduje, žalobkyňa síce uvádza, že občas neudrží stolicu, ale žiadnym lekárskym nálezom
nebola dokladovaná inkontinencia stolice, presunúť sa na WC a zaujatie vhodnej polohy zvládne sám,
4. osobná hygiena - 5 bodov - posudzovaná osoba pri osobnej hygiene vyžaduje čiastočnú pomoc pri
holení a strihaní nechtov, avšak umytie rúk a zubov, česanie, čistenie nosa a uší zvládne sám,
5. celkový kúpeľ - 0 bodov - posudzovaná osoba vyžaduje úplnú pomoc pri celkovom kúpeli, keďže mu
žalobkyňa poskytuje pomoc pri vstupe a výstupe z vane a umýva mu vlasy,
6. obliekanie a vyzliekanie - 5 bodov - posudzovaná osoba vyžaduje čiastočnú pomoc pri obliekaní
a vyzliekaní pre potrebu pomoci pri nasadení bedrového pásu a obutí topánok. Pomoc pri výbere
oblečenia, rozpoznaní jednotlivých častí oblečenia, farebné zladenie a rozpoznanie čistoty zvláda sám.
7. zmena polohy, sedenia a státia – 10 bodov - posudzovaná osoba nepotrebuje pomoc pri zmene
polohy, sedenia a státia, keďže podľa odborných nálezov nie je ochrnutý.
8. pohyb po schodoch – 10 bodov - posudzovaná osoba nepotrebuje pomoc pri pohybe po schodoch,
keďže ich prejde sám, pomaly, s pomocou francúzskych barlí, dolné končatiny podľa neurologického
nálezu, nálezu diabetológa ako aj všeobecného lekára nie sú postihnuté žiadnym motorickým deficitom,
poškodenie váhonosných klubov nemá.
9. pohyb po rovine – 10 bodov - posudzovaná osoba nepotrebuje pomoc pri chôdzi po rovine,
chôdza je pomalšia, antialergická, s hyposynkinézami pravej hornej končatiny pre ochrnutie, ale podľa
všeobecného lekára ako aj neurológa je samostatná, 50 krokov bez pomoci dokáže prejsť.10. orientácia v prostredí – 10 bodov - posudzovaná osoba nepotrebuje pomoc pri orientácii v prostredí,
keďže je plne orientovaná podľa všeobecného lekára a nepredložila žiaden psychiatrický nález, ktorý
by potvrdil dezorientovanosť.
11. dodržiavanie liečebného režimu - 10 bodov - posudzovaná osoba nepotrebuje pomoc pri dodržiavaní
liečby,keďžejeplneorientovaná,atedaviedodržiavaťpokynylekára,rozpoznaťsprávnyliek,pravidelne
užívať lieky, či dodržiavať diétu. Aplikácia podkožných injekcií nie je potrebná, diabetes je korigovaný
tabletkovou formou.
12. potreba dohľadu – 10 bodov - posudzovaná osoba nevyžaduje dohľad, nakoľko je plne orientovaná.
S ohľadom na uvedené odôvodnenie stanoviska posudkovej lekárky, ktoré v zásade rozširuje
závery uvedené v lekárskom posudku prevzaté tak do komplexného posudku žalovaného ako aj do
napadnutého rozhodnutia, záver, o nesplnení podmienok na poskytnutie príspevku na opatrovanie
posudzovanej osoby žalobkyni, prijatý v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré potvrdil žalovaný napadnutým
rozhodnutím, vyhodnotil správny súd ako logický a majúci oporu v predložených lekárskych nálezoch a
správach, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu a ktorých závery sú uvedené v lekárskom posudku
posudkovej lekárky žalovaného. Z lekárskych správ a v konečnom dôsledku ani zo skutočností zistených
sociálnou posudkovou činnosťou nevyplynulo, že posudzovaná osoba potrebuje pomoc inej fyzickej
osoby v takej miere, že by to znamenalo jej odkázanosť na opatrovanie.
34. Na základe uvedeného správny súd uvádza, že sa nemohol stotožniť so všeobecnou argumentáciou
žalobkyne, ktorá neuviedla, žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by správny súd mohol vyhodnocovať
vo vzťahu k záverom prijatým v posudkoch žalovaného a v napadnutom rozhodnutí a ktoré by prípadne
správny súd mohli presvedčiť o nesprávnom postupe žalovaného a takéto skutočnosti správny súd
neidentifikoval ani v rámci vlastného súdneho prieskumu v konaní o správnej žalobe v sociálnych
veciach, v rámci ktorého správnu žalobu posudzuje neformálne, nie je viazaný žalobnými bodmi,
a v rámci súdneho prieskumu tak môže ísť aj nad rámec obsahu správnej žaloby.
35. Po komplexnom posúdení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu
v administratívnom spise, v riadne zistenom skutkovom stave a správny súd neidentifikoval žiadne
nedostatky spôsobilé privodiť záver o jeho nezákonnosti. Na základe uvedeného dospel správny súd
k záveru, že v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého
rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 SSP, a tak správnu žalobu ako nedôvodnú, postupom podľa
§ 190 SSP, zamietol.
36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobkyňa nemala v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému
nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.