Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 2Sf/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200292
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2020200292.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JeannetteHajdinovejačlenov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: LETKEN s.r.o., so sídlom
Vlčkovce 474, 919 23 Vlčkovce, právne zastúpený: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A,
821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlomLazovná63,97401BanskáBystrica,opreskúmanierozhodnutiažalovanéhoč.101569086/2020
zo dňa 13. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom ako i náhradu trov kasačného
konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Trnava, pobočka Piešťany (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.
101105706/2020 zo dňa 1. júla 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) rozdiel dane v sume XX XXX eur

na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2018.

2.Prvostupňovýorgánsvojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobcasiuplatnilodpočítaniedanevovýške
XX XXX eur od daňového subjektu WIOWATS s.r.o., so sídlom Chudenická 1059/30, Hostivař, 102 00
Praha 10, Česká republika, IČO: 06 651 739 (ďalej len „WIOWATS s.r.o.“) na základe faktúr č. 2018001
zo dňa 25. januára 2018, č. 2018002 zo dňa 29. januára 2018 a č. 2018003 zo dňa 31. januára 2018 v
zdaňovacom období január 2018. Daňový subjekt WIOWATS s.r.o. priznal v daňovom priznaní k DPH za

zdaňovacie obdobie január 2018 dodanie tovaru a služieb vo výške XXX XXX eur a tomu prislúchajúcu
daňvovýškeXXXXXeur.Vuvedenomdaňovompriznanísubjektnepriznalžiadnenadobudnutietovaru.

3. Podľa vyjadrenia svedka A. B., bývalého konateľa spoločnosti WIOWATS s.r.o., uvedený tovar bol
nakúpený od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., so sídlom Nové sady 988/2, Staré Brno, 602 00 Brno,
Česká republika, IČO: 25 522 515 (ďalej len „SPA CONSULT s.r.o.“), pričom bola uzatvorená zmluva
medzi spoločnosťou WIOWATS s.r.o. a SPA CONSULT s.r.o., na základe ktorej prešlo vlastnícke právo

k dodanému tovaru až potom, čo žalobca zaplatil spoločnosti WIOWATS s.r.o. Následne vystavila
spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. faktúry spoločnosti WIOWATS s.r.o. Správcovi dane táto zmluva ani
po opakovanej výzve predložená nebola.4. Spoločnosť WIOWATS s.r.o. bola registrovaná na DPH od 23. januára 2018 a daňové priznanie
na DPH podala za zdaňovacie obdobie január 2018, február 2018 a marec 2018. Za nasledujúce
zdaňovacie obdobie už neboli podané žiadne daňové priznania na DPH. Spoločnosť SPA CONSULT

s.r.o. podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2018, február 2018 s oneskorením,
no nepriznáva v nich žiadne plnenia. Za zdaňovacie obdobie marec 2018 podala spoločnosť SPA
CONSULT s.r.o. daňové priznanie k DPH, v ktorom uviedla iba dodanie tovaru do iného členského štátu.
Za nasledujúce zdaňovacie obdobie už neboli podané žiadne daňové priznania na DPH. Správca dane
v systéme VIES nenašiel žiadne informácie o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu pre daňový

subjekt WIOWATS s.r.o. v období 1. štvrťrok 2018 až 4. štvrťrok 2018.

5. Správca dane vykonal viaceré dokazovania a úkony, avšak týmto dokazovaním sa nepotvrdilo, že
tovar deklarovaný spornými faktúrami a spoločnosťou WIOWATS s.r.o., bol skutočne dodaný práve touto
spoločnosťou, ako to tvrdil žalobca. Žalobca nepreukázal v priebehu daňovej kontroly, vo vyrubovacom
konaní či v odvolacom konaní, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili tou osobou, ktorá bola deklarovaná

na faktúrach ako dodávateľ. Nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenie, s ktorými by
odstránil pochybnosti správcu dane, a ktoré by mali za následok zmenu záverov správcu dane prijatých
na základe vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a zistených porušení zákona. Žalobca svojimi
vyjadreniami len tvrdil, že k určitému zdaniteľnému obchodu došlo, avšak nebol schopný predložiť
dôkazy, ktoré tieto skutočnosti potvrdzujú. Doklady o realizácii obchodného vzťahu a tvrdenia o realizácii

dodávky musia mať povahu faktu, čo znamená, že deklarované údaje možno bez pochybností preveriť
alebo osvedčiť aj ďalšími dôkazmi, čo žalobca neurobil. Reálne dodanie tovaru a služieb nebolo
preukázané ani dodávateľom - spoločnosťou WIOWATS s.r.o.

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké

skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu. Žalovaný svojim rozhodnutím č. 101569086/2020 zo
dňa 13. októbra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

7. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že po preskúmaní s vecou súvisiaceho spisového
materiálu zistil, že odvolacie námietky žalobcu boli neopodstatnené. Správca dane na základe

vykonaného dokazovania a vyhodnotením získaných dôkazov nadobudol opodstatnené pochybnosti
o reálnom dodaní tovaru a služieb v zmysle sporných faktúr dodávateľom na nich uvedeným, ktoré
v prvostupňovom rozhodnutí podrobne uvádza, v dôsledku čoho vznik práva na odpočítanie dane zo
sporných faktúr nepriznal a žalovaný sa s jeho názorom stotožnil. Správca dane preveroval primárne
splnenie podmienok práva na odpočítanie dane žalobcom, ktorý odpočítanie dane deklaroval, uplatnil

si ho a inicioval. Podmienky pre vznik práva na odpočítanie dane sú upravené v § 49 až 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).
Musia byť splnené kumulatívne, t. j. v prípade nesplnenia ktorejkoľvek z nich právo na odpočítanie dane
nevzniká. Z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, že správca dane spochybnil skutočného dodávateľa
deklarovaného na sporných faktúrach. V danom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok na

uplatnenie práva na odpočítanie dane.

8. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia a súvisiaceho administratívneho spisu vyplýva, že A. B.
predložil správcovi dane Smlouvu o prevodu podílu společníka zo dňa 18. mája 2018 na spoločnosť
UMYTEP s. r. o., so sídlom Jesenského 1892/11, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 46 893 032

(ďalej len „UMYTEP s.r.o.“) a preberací protokol o prevzatí kompletných účtovných dokladov spoločnosti
WIOWATS s.r.o. Uskutočnenie zdaniteľných obchodov (dodanie tovaru a služieb) ústne potvrdil.
Predmetný tovar mal byť zakúpený od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., za ktorú konal A. C. -
splnomocnený zástupca spoločnosti. Podľa tvrdenia A. B. bola uzatvorená zmluva medzi spoločnosťami
WIOWATS s.r.o. a SPA CONSULT s.r.o., v ktorej prešlo vlastnícke právo na daný tovar až po zaplatení

žalobcom. A. B. si nespomenul, na základe akej plnej moci bol splnomocnený A. C., poznali sa osobne,
ale žiaden kontakt na neho už nemá, nevie kde je teraz. Podľa jeho slov je zrejme A. C. tá istá
osoba, s ktorou konal za spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. ako so splnomocneným zástupcom. Na
prepravu tovaru si zapožičal motorové vozidlo od spoločnosti SPA CONSULT s.r.o., vozidlo bolo vo
vlastníctve spoločnosti, prepravu uskutočnil on osobne, nevie od koho si požičal vozidlo, nepamätá sa.

Pri montovaní tovaru v spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., so sídlom J. Jonáša 1, 843 02
Bratislava, IČO: 35 757 442 (ďalej len „VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.“) nebol.9. Žalobca sa bližšie, resp. vôbec ku konaniu s A. B. nevyjadril. Vo svojich podaniach odkazoval
iba na jeho vyjadrenia, ktoré sú zrejmé zo zápisníc o ústnych pojednávaniach, pri ktorých bol
prítomný. Spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. je dlhodobo nekontaktná, neplní si povinnosti vyplývajúce

z daňových zákonov, nereaguje na výzvy správcu dane a odo dňa 24. júla 2018, má pridelený
status nespoľahlivého platcu dane. Adresa zapísaná v Obchodnom registri Českej republiky ako sídlo
spoločnosti je virtuálne sídlo, na ktorom je zapísané väčšie množstvo spoločností, a na uvedenej adrese
nie je možné spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. zastihnúť. Spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. podala
daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobia január 2018, február 2018 s oneskorením, a nepriznala

v nich žiadne zdaniteľné plnenia ani dodanie tovaru do iného členského štátu (dodávateľ WIOWATS
s.r.o. je registrovaný k DPH v Slovenskej republike podľa § 5 zákona o DPH). Z evidencie správcu dane
vyplýva, že dodávateľ WIOWATS s.r.o. v podaných daňových priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobie
január 2018 a február 2018 nepriznal žiadne nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Z verejne
dostupných informácií (Obchodný register Slovenskej republiky, Obchodný register Českej republiky)
vyplýva, že A. B. bol konateľom spoločnosti SPA CONSULT s.r.o. od 4. februára 2015 do 20. decembra

2017, v spoločnosti WIOWATS s.r.o. bol konateľom od 4. decembra 2017 do 18. mája 2018. Česká
daňová správa, ktorú správca dane požiadal prostredníctvom inštitútu medzinárodnej výmeny informácií
(ďalej len „MVI“) o výsluch svedka A. C. z dôvodu trvalého bydliska v Českej republike, zamietla žiadosť
z dôvodu, že A. C. sa nepodarilo dohľadať v českej databáze ani podľa mena, adresy či rodného čísla
a adresa A. D. XXX, XXX XX E., F. B. neexistuje.

10. Žalovaný ďalej poukázal na rozpory, ktoré vyplývajú zo získaných a predložených dokladov
a z vyjadrení A. B.. Z výpisu bankového účtu predloženého žalobcom vyplýva, že sporné faktúry
vystavené dodávateľom WIOWATS s.r.o. zaplatil v mesiaci február 2018, čo stavia do priameho rozporu
vyjadrenie A. B., že na základe uzatvorenej zmluvy vlastnícke právo na daný tovar prešlo zo spoločnosti

SPA CONSULT s.r.o. na spoločnosť WIOWATS s.r.o. až po zaplatení žalobcom. Predmetná zmluva
uzatvorená medzi WIOWATS s.r.o. a SPA CONSULT s.r.o. správcovi dane v priebehu celého konania
predložená nebola. Rovnako tvrdenie o prechode vlastníckeho práva na daný tovar je v rozpore so
zisteniami vyplývajúcimi z daňových priznaní k DPH za zdaňovacie obdobia január 2018 a február 2018
podaných spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o., ktorá v nich nepriznala žiadne zdaniteľné plnenia ani

dodanie tovaru do iného členského štátu a taktiež dodávateľ WIOWATS s.r.o. v podaných daňových
priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 a február 2018 nepriznal žiadne nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu. Žalovaný tak musel, vzhľadom na uvedené, odmietnuť argumentáciu
žalobcu, ktorou poukazoval na vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a tým vznik práva na odpočítanie
dane,akonedôvodnú.Priamydodávateľžalobcusámsvojimivyjadreniamispochybnilpravdivosťúdajov

uvedených na sporných faktúrach, čím zároveň spochybnil a vyvolal oprávnené pochybnosti správcu
dane v otázke svojho nadobudnutia tovaru, teda vzniku daňovej povinnosti. Pochybnosti správcu dane
prehĺbili aj zistenia vyplývajúce z daňových priznaní k DPH za zdaňovacie obdobia január 2018 a február
2018 podaných spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o. a dodávateľom WIOWATS s.r.o. Rozporuplné
skutočnosti vyplývajú aj z vyjadrení A. B. a zistení správcu dane v súvislosti s prepravou tovaru. A. B. sa

vyjadril, že na prepravu tovaru žalobcovi si zapožičal motorové vozidlo od spoločnosti SPA CONSULT
s.r.o., vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti, prepravu uskutočnil on osobne, nevie od koho si požičal
vozidlo, nepamätá sa. Na jednej strane tak tvrdil, že vozidlo si požičal od spoločnosti SPA CONSULT
s.r.o. a zároveň si nepamätá, od koho si predmetné vozidlo požičal. Z odpovede českej daňovej správy
vyplýva, že udávaná registračná značka motorového vozidla B8969 je prevozná značka, preto česká

daňová správa nevie zistiť, o aké vozidlo ide. Spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. nebola v roku 2018, ani v
predchádzajúcich rokoch, registrovaná k dani z motorových vozidiel. Okrem týchto boli zistené aj ďalšie
rozporné skutočnosti. A. B. uviedol, že pri obchodoch so spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o. konal s
A. C., poznali sa osobne, ale žiaden kontakt na neho už nemá, nevie, kde je teraz, zrejme je A. C. tá
istá osoba, s ktorou konal za spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. ako so splnomocneným zástupcom. Z

dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že A. C. sa nepodarilo dohľadať v českej databáze
ani podľa mena, adresy, ani rodného čísla a adresa A. D. XXX, XXX XX E., F. B. neexistuje.

11. Žalobca tiež namietal, že mu nemožno poprieť právo na odpočítanie dane, pretože spoločnosti SPA
CONSULT s.r.o., UMYTEP s.r.o. a BIO MIO s.r.o., so sídlom Gorkého 3, 811 01 Bratislava - mestská

časť Staré Mesto, IČO: 45 300 101 (ďalej len „BIO MIO s.r.o.“) nikdy neboli jeho obchodnými partnermi,
a preto nemôže byť postihnuteľný za úkony iných subjektov, ktoré s vykonávaním jeho podnikateľskej
činnosti nemajú žiadnu väzbu, a teda správca dane nemôže požadovať od neho predloženie dôkazov,
ktorénemoholzískaťanemalpovinnosťanioprávneniesnimidisponovať.Žalovanýuviedol,žepreúčelypreverenia oprávnenosti uplatneného odpočítania dane nie je podstatné, či išlo o obchodné prepojenie
týchto spoločností v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Avšak v kontexte s deklarovanými
zdaniteľnými obchodmi A. B., a teda právnické osoby (SPA CONSULT s.r.o., UMYTEP s. r. o. a BIO

MIO s.r.o.), v mene ktorých konal ako štatutárny orgán, nemohli byť žalobcovi neznáme, i keď s nimi
priamo neobchodoval, pretože A. B. sa pred správcom dane vyjadril, že sa so G. H. I. poznajú 20 rokov.
Uvedené vo vzájomných súvislostiach s ostatnými dôkazmi a skutkovými zisteniami len dotvára celkový
obraz o preverovaných zdaniteľných obchodoch a hodnovernosti tvrdení žalobcu.

12 Uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH je viazané na kumulatívne splnenie
všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť,keďžetozákonneustanovuje,aniprivznikuzodpovednostiinejosobyaanipridobromyseľnosti
platiteľa prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Žalovaný skonštatoval, že žalobca sa bližšie, resp. vôbec ku

konaniu s A. B., a teda deklarovaným dodávateľom WIOWATS s.r.o. nevyjadril, len odkazuje na jeho
vyjadrenia, ktoré sú zrejmé zo zápisníc o ústnych pojednávaniach, pri ktorých bol prítomný. Žalobcovi
neboli pripísané následky za nesplnenie povinnosti dodávateľa, resp. jeho dodávateľov, ktoré nemal
možnosť ovplyvniť, ale zo strany správcu dane išlo o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania
skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane. Pokiaľ niektorú skutočnosť, či tvrdenie spadajúce

do dôkaznej povinnosti žalobcu nie je možné preveriť, neznamená to, že tvrdenie žalobcu je preukázané
a nie je dôvodné o ňom pochybovať. Správca dane v zásade nemôže žalobcovi priamo predpísať,
aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy
potvrdzujúce, že zdaniteľný obchod bol skutočne dodaný od sporného dodávateľa, t. j. WIOWATS s.r.o.

13. K námietke žalobcu, ktorou poukazuje na nesprávny postup správcu dane pri fyzickej obhliadke
skladových priestorov, kedy mal správca dane, podľa žalobcu, vykonať fyzickú inventúru všetkého
tovaru, žalovaný uviedol, že je neopodstatnená vzhľadom k tomu, že správca dane existenciu tovaru
nespochybnil. Dôvodom nepriznania nároku na odpočítanie dane bola skutočnosť, že na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázané,

že tovar a služby dodal deklarovaný dodávateľ WIOWATS s.r.o., a preto žalobca nesplnil podmienku
pre odpočítanie dane uvedenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, keď si platiteľ môže
odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané. Žalobca na podporu svojho nároku na odpočítanie dane poukázal na
riadny prístup k plneniu svojich dôkazných povinností a to tým, že správcovi dane poskytol súčinnosť

a predložil počas daňovej kontroly listinné dôkazy (dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom,
dodacie listy, objednávky, cenové ponuky a výpis z bankového účtu) a tiež poukázal na podporné
argumenty vyslovené pri výsluchu A. B.. S uvedenými argumentami by bolo možné súhlasiť za takých
okolností, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov preukázala v rámci daňovej
kontroly, ako jedného z inštitútov správy daní slúžiaceho na preverenie daňovým subjektom uplatneného

nároku na odpočítanie dane. Z obsahu administratívneho spisu bezpochybná verifikácia deklarovaných
zdaniteľných obchodov nevyplýva, a to minimálne v osobe deklarovaného dodávateľa, čo je obligatórna
hmotnoprávna podmienka potrebná na priznanie odpočítanie dane. Žalovaný zastáva názor, že ani
platby, či už v celku alebo čiastočné za deklarovaný tovar, nepreukazujú skutočnosť, že tovar naozaj
dodal dodávateľ uvedený na faktúrach.

14. K námietke žalobcu súvisiacej so zavedením kontrolných výkazov žalovaný uvádza, že kontrolné
výkazy majú len deklaratórnu funkciu a ich samotné podanie bez ďalších dôkazov nepreukazuje, že
sa zdaniteľné obchody reálne uskutočnili tak, ako je v nich uvedené. Formálne splnenie ustanovení
hmotnoprávnychpredpisovpredloženímzákonompožadovanýchdokladovjenapreukázanieuplatnenia

práva na odpočítanie dane nepostačujúce. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená
objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať záver, či podmienky boli splnené, či nárok pre
nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Preto prvostupňový
orgán preveroval, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Výsledky dokazovania
spochybnili dodanie tovarov a služieb tak, ako deklarujú listinné doklady. Žalobcovi boli tieto pochybnosti

známe, preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek
pochybnosti preukázali, že obchody prebehli tak, ako to deklaruje, čo však neurobil.

II. Správna žaloba15. Žalobca sa správnou žalobou podanou dňa 10. decembra 2020 na Krajskom súde v Trnave domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101569086/2020 zo dňa 13. októbra

2020 ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

16. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane počas daňovej kontroly pri miestnom zisťovaní
nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na faktúrach, o čom svedčí aj spísaný úradný záznam
zamestnancami správcu dane č. 100990493/2018. Žalovaný, resp. správca dane však neakceptoval

fyzické výpovede, z ktorých však len selektívne vyberal tie state, ktoré účelovo kvalifikoval tak, že ich
nemohol považovať za dôkaz o dodaní tovaru. Žalobca v tomto smere uviedol, že nie je možné jednotlivé
výpovede svedkov selektovať a vyberať z nich len tie skutočnosti, ktoré sa hodia žalovanému a ktoré sú
na ťarchu žalobcovi. Dodanie tovaru potvrdil priamy dodávateľ, ktorý zároveň v rámci dokazovania pri
svedeckej výpovedi potvrdil, že tovar dodal sám fyzicky. Dôkazné bremeno žalobcu nie je možno chápať
extenzívne, rozširovať ho na preukazovanie iných skutočností, teda aj na také, na ktoré sa vzťahuje

dôkazná povinnosť iných subjektov.

17. Žalobca poukázal aj na to, že správca dane pri spoločnosti WIOWATS s.r.o. ako dodávateľovi
žalobcu, najskôr vymenoval svojej pochybnosti týkajúce sa výlučne tretích osôb a pre konanie
irelevantných, a následne bez akýchkoľvek súvislostí a logického vysvetlenia uvedie výrok o tom, že

žalobcaporušilprávnypredpis,čozpredošlejargumentácievôbecnevyplýva.Ponesprávnevykonanom
dokazovaní, vyhodnocovaní dôkazov žalovaný nesprávne aplikoval svoje skutkové závery a príslušné
právne normy. Interpretácia a aplikácia platných právnych noriem zo strany žalovaného a správcu dane
bola v tomto prípade zjavne nesprávna a svojvoľná. Žalobca mal za to, že argumentácia správcu dane
bola v rozpore so skutočným stavom, bola doslovne vymyslená, prípadne odpísaná, bez zmysluplného

dôvodu a súvislostí. Veľká časť argumentov je z hľadiska predmetu konania absolútne bezpredmetná a
ďalšia časť argumentov je nesprávna a nepodložená.

18. Podľa žalobcu výsluchom svedka A. B. a konateľa spoločnosti WIOWATS s.r.o. v čase uskutočnenia
obchodu bolo potvrdené, že dodávky tovaru boli skutočne spoločnosťou WIOWATS s.r.o. uskutočnené.

Žalovaný a správca dane odignorovali skutočnosti, ktoré boli uvedené vo svedeckej výpovedi tohto
svedka,zápisnicezústnehopojednávaniač.101204665/2018zodňa21.júna2018,keďsapredmetným
výsluchom nezaoberali, ale svojvoľne tvrdili, že reálne dodanie tovaru a služieb deklarovanými
faktúrami od dodávateľa WIOWATS s.r.o. nebolo v priebehu daňovej kontroly žalobcom, ani samotným
dodávateľom vierohodne preukázané.

19. V napádaných rozhodnutiach bol ako jeden z bodov neuznania nároku na odpočet DPH uvedené, že
spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. nebola registrovaná na daň z motorových vozidiel. Ak česká daňová
správa zistila pochybenie u daňového subjektu SPA CONSULT s.r.o. je v jej kompetencii porušenie
zákona sankcionovať. Žalobca upozorňuje, že nebol v žiadnom obchodnom vzťahu so spoločnosťou

SPA CONSULT s.r.o. Skutočnosti, ktorými správca dane argumentuje a na základe ktorých nepriznáva
žalobcovi nárok na odpočet DPH, sú neakceptovateľné, pretože nesúvisia s predmetným zdaniteľným
plnením. Žalovaný, ako aj správca dane, spochybnili dodanie tovaru na sporných faktúrach aj na základe
preverovania obchodných spoločností SPA CONSULT s.r.o., UMYTEP s.r.o. a BIO MIO s.r.o., hoci tieto
spoločnosti nikdy neboli obchodnými partnermi žalobcu.

20. Žalobca ďalej podotkol, že následne zakúpený tovar dodal v 2. štvrťroku 2018 svojim obchodným
partnerom - spoločnostiam INAT s.r.o., so sídlom Kremnická 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 976 101
(ďalej len „INAT s.r.o.“) a SIPRIN, s.r.o. so sídlom Lamačská cesta 3/A,841 04 Bratislava, IČO: 35
762 721 (ďalej len „SIRPIN, s.r.o.“), resp. zariadenia, ktoré boli predmetom zdaniteľného plnenia boli

nainštalované v spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., čo mal správca dane tiež zdokladované zo
strany žalobcu. Správcovi dane boli predložené vystavené faktúry, výdajky, bankové výpisy o inkasách
faktúr, protokol o inštalácii tovaru. Žalovaný a správca dane tieto dôkazy odignorovali.

21. Žalobca v tomto smere taktiež namietal, že nemôže potvrdiť ani vyvrátiť to, či druhý, tretí alebo štvrtý

dodávateľ sú nekontaktní, nemá k tomu potrebné informácie, nakoľko druhých a tretích dodávateľov
vôbec nepozná. Žiaden predávajúci kupujúcemu nesprístupňuje nepriamych dodávateľov, pretože ide
o zásadné obchodné tajomstvo predávajúceho. Prípadná nekontaktnosť druhých dodávateľov vôbec
nie je dôkazom o nereálnosti obchodov na úrovni žalobcu. Žalobca nie je povinný sledovať celýobchodný reťazec, nie je to obvyklé, ani objektívne možné. Ak nejaký daňový subjekt vykonáva v
obchodnom reťazci činnosť, ktorá je v rozpore so zákonom a neodviedol DPH alebo neoprávnene si
uplatnil nadmerný odpočet DPH, jeho povinnosťou je DPH vrátiť a povinnosťou daňových a ďalších

kompetentných štátnych orgánov je takúto pohľadávku štátu vymáhať. Ak by správca dane bol schopný
vymôcť oprávnené nároky štátu voči skutočným nositeľom zodpovedajúcej povinnosti, pohľadávka by
bola uspokojená v zmysle zákona. Keďže štát vymáha tú istú pohľadávku od iného subjektu, ide o
dvojnásobné vymáhanie tej istej povinnosti od dvoch rôznych subjektov, čím je porušený zákon a princíp
daňovejneutrality.Žalobcazdôraznil,ževjehokonanímožnozistiťlento,žekonalvdobrejviere,venoval

dostatočnú pozornosť kontrolnému mechanizmu a vykonával úkony, ktoré možno rozumne požadovať
v rámci štandardnej obchodnej praxe.

22. Podľa názoru žalobcu, svedecké výpovede zaznamenané správcom dane, ako zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 1009507171/2018 zo dňa 15. mája 2018, č. 101204665/2018 zo dňa 21. júna 2018
a č. 100315307/2020 zo dňa 30. januára 2020 jednoznačným spôsobom vyvracajú argumentáciu

žalovaného i správcu dane, ktorí za hlavný dôvod výroku svojich rozhodnutí označili neschopnosť
preveriť, či spoločnosť WIOWATS s.r.o. tovar uvedený na sporných faktúrach v skutočnosti žalobcovi
dodala. O tom, že deklarované obchody boli skutočne zrealizované, tovar bol dodaný spoločnosťou
WIOWATS s.r.o. a išlo o riadny výkon podnikania s ekonomickým zmysluplným cieľom, svedčia aj
doklady, ktoré žalobca predložil, a to dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom, dodacie listy,

objednávky, cenové ponuky a ďalšie. Žalobca následne a jednoznačne deklaroval dodanie, nakúpenie
tovaru v 2. štvrťroku 2018 svojim obchodným partnerom spoločnosti INAT s.r.o., SIPRIN, s.r.o. a
VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s. Faktúry v celkovej sume XXX XXX eur s DPH boli riadne uhradené
v celej čiastke na účet spoločnosti WIOWATS s.r.o. Úhrady predmetných faktúr sú jedným z dôkazov
dodania predmetných služieb a ako také samotné preukazujú reálnosť dodaných plnení spoločnosťou

WIOWATS s.r.o. Výpis z účtu žalobcu bol predložený správcovi dane už počas výkonu daňovej kontroly,
keď žalobca opakovane žiadal správcu dane a žalovaného, aby na tento dôkaz prihliadol.

23. Žalobca ďalej uvádza, že dopravu pri dodaní tovaru zabezpečoval konateľ spoločnosti WIOWATS
s.r.o., čo je jasne zdokumentované aj v zápisnici č. 101204665/2018 zo dňa 21. mája 2018 a v

rámci daňovej kontroly boli správcovi dane okrem už vyššie spomínaných dokladov predložené aj
dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom WIOWATS s.r.o., dodacie listy - výdajky k dodanému
tovaru, objednávky, cenové ponuky a výpis z bankového účtu žalobcu. Žalobca ďalej namietal,
že tvrdenie správcu dane, resp. žalovaného, že neuniesol v danom smere dôkazné bremeno, je
zavádzajúce, pretože žalovaný vôbec nespochybnil žiadny konkrétne relevantný dokument, listinu,

svedka alebo iný dôkaz zo strany žalobcu a rovnako správca dane ani neuviedol, aké ďalšie dôkazy má
žalobca pri preukázaní svojho nároku predložiť.

24. V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane,
napĺňa znaky chaotickosti, pričom správca dane v úvode nespochybňuje existenciu tovaru a konštatuje

účtovný predaj od žalobcu ďalším spoločnostiam, a taktiež fyzické uskladnenie tovaru v skladoch,
prekontrolovaných správcom dane pri miestom zisťovaní a na druhej strane spochybňuje dodanie tovaru
žalobcovi. V tom smere je na mieste sa zamyslieť, že ako mohol žalobca predať tovar iným firmám, keď
ho podľa žalovaného zrejme ani nenakúpil. Žalovaný tak svojvoľne konštatuje nesplnenie podmienky
podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH zo strany žalobcu bez náležitého odôvodnenia.

25. Záverom žalobca uviedol, že ak daňový subjekt predloží doklady jednoznačným a nezameniteľným
spôsobom v zákonnom ustanovení označené, nemôže žalovaný, ani súd požadovať okrem týchto
dokladov ešte akési ďalšie doklady. Žalobca zdôrazňuje, že povinnosť preukázať skutočnosť, či sa
uskutočnil obchod, má žalobca len v takej miere, ako to možno od neho spravodlivo požadovať. Na

základe týchto skutočností a v kontexte celej správnej žaloby považuje žalobca postup žalovaného
za nesprávny, nezákonný, ktorý nezohľadňuje správne všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas
daňovej kontroly a zároveň vážne porušuje a ohrozuje základné práva žalobcu. Vydaním napadnutého
rozhodnutia žalovaným došlo z právneho hľadiska k nesprávnemu posúdeniu skutočnosti a zároveň
žalovaný postupoval protiprávne a porušil viaceré ustanovenia daňového poriadku.

III. Vyjadrenie žalovaného26. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný listom zo dňa 29. marca 2021, v ktorom uviedol, že odmieta
neodôvodnenie všetkých bodov, ktoré žalobca vzniesol v žalobe a najmä to, že postup žalovaného
bol nesprávny a nezákonný a že nezohľadňuje všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas daňovej

kontroly, čím porušuje a ohrozuje základné práva žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo z
právnehohľadiskaknesprávnemuposúdeniuskutočnostiažežalovanýpostupovalprotiprávneaporušil
viaceré ustanovenia daňového poriadku. Žalovaný skonštatoval, že odôvodnenie žaloby v podstate
obsahovo zodpovedá odvolacím námietkam, ktoré tvorili obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu, s ktorými sa žalovaný vyčerpávajúco vo svojom rozhodnutí vysporiadal.

27. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa nesprávne domnieva a nesprávne argumentuje, že žalovaný
nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a túto ťarchu preniesol výlučne na žalobcu a tak
neprijal správne skutkové a právne závery. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľských faktúr, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené.
V danom prípade nepostačuje iba predloženie faktúr, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné

obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. Žalovaný uvádza, že pokiaľ ide o sporné
faktúry, na podklade ktorých si žalobca uplatňoval odpočítanie DPH vzhľadom na závery vykonanej
daňovej kontroly nemožno konštatovať, že údaje, ktoré sú na týchto faktúrach, odrážajú materiálnu
skutočnosť, čo je základnou podmienkou, aby mohol byť zo strany daňových orgánov uznaný odpočet
DPH.

28. Žalovaný taktiež uviedol, že v predmetnom konaní správca dane nevyslovil, že žalobca mal úmysel
dopustiť sa sám podvodného konania, alebo že mal vedomosť o podvodnom konaní obchodného
partnera v reťazci transakcií, pretože toto nebolo cieľom daňovej kontroly. Žalobca poukázal na
súčinnosť, ktorú poskytol správcovi dane, čo žalovaný nespochybňuje, avšak s argumentami žalobcu

nemôže súhlasiť, pretože predložené dôkazy musia preukazovať materiálnu stránku nároku žalobcu,
čo v danom prípade nebolo zistené. Žalovaný uzavrel, že pre účely preverenia oprávnenosti uplatnenia
odpočítania dane nie je podstatné, či išlo o obchodné prepojenie spoločnosti SPA CONSULT s.r.o.,
UMYTEP s.r.o. a BIO MIO s.r.o., v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, avšak v kontexte s
deklarovanými zdaniteľnými obchodmi pán Rais a teda právnické osoby SPA CONSULT s.r.o., UMYTEP

s.r.o. a BIO MIO s.r.o., v mene ktorých konal ako štatutárny orgán, nemohli byť žalobcovi neznáme i keď
s nimi priamo neobchodoval, pretože pán B. sa pred správcom dane vyjadril, že sa so G. H. I. poznajú 20
rokov. Uvedené vo vzájomných súvislostiach a ostatnými dôkazmi a skutkovými zisteniami len dotvára
celkový obraz o preverovaných zdaniteľných obchodoch a ich hodnovernosti. Správca dane v danej
veci objektívne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť dôkazov predložených žalobcom a vykonaným

dokazovanímbolizistenétakéskutočnosti,ktorénepreukazujúopodstatnenosťuplatnenéhoodpočítania
dane deklarovaného dodávateľskými faktúrami.

IV. Replika žalobcu

29. K vyjadreniu žalovaného sa replikou vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
listom zo dňa 3. júna 2021 doručeným súdu dňa 4. júna 2021, pričom v úvode tejto repliky poukázal
na relevantnú právnu úpravu uvedenú v Ústave Slovenskej republiky, v daňovom poriadku a zákone o
DPH, na ktorú sa odvolával. Ďalej skonštatoval stručne vyjadrenie samotného žalovaného a k tomuto
vyjadreniu uviedol, že žalovaný sa ani jedným slovom vo svojom vyjadrení nevyjadril k závažným

skutočnostiam, v zmysle ktorých žalovaný vykonal v rámci miestneho zisťovania úkony smerujúce
k zisteniu reálnosti deklarovaného tovaru tým, že navštívil sklady žalobcu. Žalobca mu sklady na
Starohájskej ulici v Trnave sprístupnil. Žalovaný nemal záujem zisťovať detailnejšie existenciu tovaru.
Žalovaný po otvorení prvej krabice žalobcom, kde bol umiestnený tovar, ukončil zisťovanie. Žalovaný
počas daňovej kontroly pri miestnom zisťovaní nespochybnil existenciu tovaru na faktúrach žalobcu,

o čom svedčí aj spísaný úradný záznam č. 100990493/2018. Žalobca má za to, že správca dane
nespochybnil existenciu tovaru, a teda nie je možné spochybniť ani to, že tovar bol dodaný spoločnosťou
WIOWATS s.r.o., keďže boli správcovi dane predložené všetky dokumenty, ktoré potvrdzujú uvedené
transakcie. Žalobca zároveň poukázal na nesprávny postup správcu dane pri fyzickej obhliadke
skladových priestorov, nakoľko správca dane mal vykonať fyzickú inventúru všetkého tovaru, pri ktorom

bol spochybnený nárok na odpočet DPH a nie len jednu jeho časť. Správca dane v rámci miestneho
zisťovania dňa 15. mája 2018 navštívil priestory žalobcu na Starohájskej ulici. Jednalo sa o garážové
priestory, v ktorých sa nachádzali kartóny, krabice uložené na sebe. Konateľ žalobcu - (Sofiane ldriss
Belmechri) poskytol správcovi dane súčinnosť pri uvedenom miestnom zisťovaní a po výzve správcudane jednu vrchnú krabicu otvoril. Nachádzali sa v nej časti počítačov, ostatné krabice neboli podrobené
fyzickypríslušnýmsprávcomdanekontrole.Žalobcaopätovneuvádza,ženakúpenýtovarodspoločnosti
WIOWATS s.r.o. bol následne predaný spoločnostiam INAT s.r.o., SIPRIN, s.r.o. a zariadenia, ktoré boli

tiež obsahom dodávky, boli nainštalované v spoločnosti VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.

30. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že pri výsluchu svedok A. B., bývalý konateľ spoločnosti
WIOWATS s.r.o., nevedel v aktuálnom čase poskytnúť doklady k preprave tovaru uskutočnené
motorovým vozidlom s registračnou značkou B8969, ktoré bolo zapožičané od spoločnosti SPA

CONSULT s.r.o., žalobca poukazuje, že k vypočutiu svedka došlo dva a pol roka po uskutočnení
zdaniteľného obchodu. Poukazuje však na to, že svedok A. B. ako konateľ vyššie uvedenej
dodávateľskej spoločnosti v čase uskutočnenia tovaru potvrdil, že dodávky tovaru boli uskutočnené
práve spoločnosťou WIOWATS s.r.o. Žalobca upozornil, že nebol v žiadnom obchodnom vzťahu so
spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o., skutočnosti, ktorými správca dane argumentuje a na základe
ktorých nedošlo k priznaniu nároku na odpočet DPH sú neakceptovateľné a nesúvisia s predmetným

zdaniteľným plnením. Žalobca takisto namietal, že boli preverované spoločnosti SPA CONSULT s.r.o.,
UMYTEP s.r.o. a BIO MIO s.r.o. a výsledky tohto šetrenia boli žalovaným vyhodnotené ako dôkazy na
základe ktorých nemožno priznať žalobcovi nárok na odpočet DPH. Žalovaný v tomto smere poukazuje,
že s týmito spoločnosťami nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu, ani obchodnom vzťahu.

31. Žalobca ďalej v replike uviedol, že žalovaný sa v rámci dokazovania dopustil istého excesu pri
zisťovaní skutkového stavu, keďže pri výkone daňovej kontroly správca dane je oprávnený kontrolovať
iba tie skutočnosti, ktoré môže, resp. musí daňový subjekt uviesť v daňových priznaniach v evidenciách
podľa § 21 ods. 1 daňového poriadku. Kontrolovaný subjekt žalobca nemôže byť zaťažovaný, resp.
nesmie mu byť na príťaž, ak neuviedol skutočnosti nad rámec zákona, konkrétne vo vzťahu k spôsobu

overovania dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov a to v nadväznosti na tvrdenia žalovaného,
že žalobca mal vedomosť o protiprávnom konaní spoločnosti v reťazci. Žiaden všeobecne záväzný
právny predpis nezakladá objektívnu zodpovednosť žalobcu za konanie dodávateľov a odberateľov
v neobmedzenom rade a žalobca zdôrazňuje, že zákon o DPH pojem obchodný reťazec nepozná a
nezakladá objektívnu zodpovednosť jedného dodávateľa za porušenie povinnosti iných dodávateľov.

32. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Konanie pred krajským súdom a Najvyšším správnym súdom

33. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 14S/98/2020-79 zo dňa 10. marca 2022 (ďalej len „rozsudok
krajského súdu“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

34. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd dospel k záveru, že zo strany správcu dane, ako aj

žalovaného došlo k neprimeranému zaťaženiu žalobcu v súvislosti s dôkazným bremenom, keďže
žalovaný postavil celé svoje zamietajúce konanie týkajúce sa neuznania nároku na odpočet DPH
práve na spoločnostiach, ktoré neboli priamymi dodávateľmi žalobcu, a ktoré dodali tovar spoločnosti
WIOWATS s.r.o. - priamemu dodávateľovi žalobcu, pričom vo vzťahu k týmto subdodávateľom žalovaný
ani správca dane jednoznačne nešpecifikovali k akému porušeniu vo vzťahu k týmto spoločnostiam zo

strany žalobcu došlo.

35. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalovaný kasačnú sťažnosť, v ktorej trval na prijatom závere, že
na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi
preukázané, že tovar a služby dodal deklarovaný dodávateľ WIOWATS s.r.o., a preto žalobca nesplnil

podmienky pre odpočítanie dane uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH, keď si platiteľ
môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva bezpochybná
verifikácia deklarovaných zdaniteľných obchodov, a to minimálne v osobe deklarovaného dodávateľa,
čo je obligatórna hmotnoprávna podmienka potrebná na priznanie odpočítanie dane.

36. V kasačnej sťažnosti žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že daňové orgány neuznanie
žalobcom uplatneného odpočítania dane nezdôvodnili vedomosťou žalobcu o nezákonnostiach na
predchádzajúcich stupňoch dodávateľských reťazcov. Rozhodujúcou skutočnosťou pre neuznaniežalobcom uplatneného odpočítania dane v riešenom prípade bolo nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane, a to minimálne v osobe deklarovaného dodávateľa, čo je obligatórna
hmotnoprávna podmienka potrebná na priznanie odpočítania dane. Dodanie tovaru bolo spochybnené

taktiež zisteniami týkajúcimi sa prepravy.

37. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnej miere pridržiaval predchádzajúcich podaní,
pričom skonštatoval, že žalobca konal v dobrej viere a prijal všetky primerané opatrenia, aby sa uistil,
že transakcia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jeho účasti na žiadnom podvodnom konaní. Právo platiteľa

na odpočítanie DPH nemôže byť ovplyvnené tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú jeho plnenia
súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa, a ktoré je bez
toho, aby platiteľ vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH.

38. O kasačnej sťažnosti žalovaného rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len
„kasačný súd“) rozsudkom č. k. 1Sfk/96/2022 zo dňa 30. septembra 2024, ktorým rozsudok krajského

súdu zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

39. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v uvedenej veci deklarovaným dôvodom
pre nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu žalobcu so spoločnosťou WIOWATS
s.r.o. bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k preukázaniu, že zdaniteľné obchody

sa uskutočnili práve touto spoločnosťou, teda osobou uvedenou na sporných faktúrach a deklarovaným
spôsobom. Pokiaľ daňové orgány založili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca nepreukázal, že mu
bol fakturovaný tovar a služby dodané od deklarovaného dodávateľa, spochybňovali práve splnenie
materiálnej/hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru/služby osobou so
statusom zdaniteľnej osoby.

40. K otázke dôkazného bremena kasačný súd podotkol, že existuje početná a v zásade stabilná
rozhodovacia prax kasačného súdu, vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa
3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30.
apríla 2019, atď. Z ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku pritom vyplýva, že z dôvodu ľahkej

zneužiteľnostiprávanaodpočetdanejedôkaznýmbremenomnapreukázaniesplneniahmotnoprávnych
podmienok prioritne zaťažený práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie
pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,

nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019).

41. K vytýkanému neuvedeniu ďalších dokladov a dôkazov zo strany daňových orgánov, ktoré mal
žalobca ešte predložiť, kasačný súd uvádza, že správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu,

príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má
okrem daňových dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného
zdaniteľného plnenia. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že plnenia skutočne prijal
tak, ako to deklaroval. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nemožno vyvodiť povinnosť
správcu dane inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by mohol preukázať ním deklarované

(preverované) zdaniteľné plnenie.

VI. Relevantná právna úprava

42. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

43. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

44. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.VII. Verejné vyhlásenie rozsudku

45. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 20. augusta 2025, keďže boli splnené
podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa § 107 SSP.

VIII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

46. Na úvod správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v rámci daňového konania je nevyhnutné
rozlišovať medzi (I) požiadavkou na preukázanie hmotnoprávnych podmienok priznania práva na
odpočítanie DPH, (II) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania práva na
odpočítanie, (III) odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (IV) odopretím

nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

47. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (I) aby daňový
subjektnárokujúcisiodpočetbolzdaniteľnouosobou,(II)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávona
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (III) aby

zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
zo dňa 28. novembra 2006 (ďalej len „smernica Rady č. 2006/112/ES“), ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie

s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod
29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater
ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky

patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho
správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet
SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

48. Právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH v spojení s čl. 168 písm.
a) Smernice Rady č. 2006/112/ES tak nemožno nepriznať v prípade, ak daňový subjekt (okrem iných
materiálnych podmienok) preukáže, že skutočný dodávateľ tovarov a služieb bol platiteľom dane, t. j.
osobou registrovanou na daň, a to s poukazom na znenie § 4 ods. 1 zákona o DPH. Platí to aj v prípade,
ak identita skutočného dodávateľa tovar, resp. služby nebude rovnaká s identitou deklarovaného

dodávateľa tovaru alebo služby (podobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 8Sžfk/43/2021 zo dňa 14. decembra 2022, body 52 až 56).

49. Správny súd na základe rozhodnutí daňových orgánov konštatuje, že dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane zo sporného obchodu žalobcu so spoločnosťou WIOWATS s.r.o. bolo

neuneseniedôkaznéhobremenažalobcuvovzťahukpreukázaniu,žezdaniteľnéobchodysauskutočnili
práve touto spoločnosťou, teda osobou uvedenou na sporných faktúrach, a deklarovaným spôsobom.
Bolo teda spochybnené splnenie materiálnej, resp. hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie
dane, a to dodanie tovaru/služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby, t. j. so statusom platiteľa dane
podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).

50. K spornému neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd poukazuje
na skutočnosť, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo
nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Dôvodom na prenos dôkazného bremena
na daňový subjekt však nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti

predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane,
ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je
naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá siodpočítanie dane uplatňuje (žalobca), bol žalobca následne povinný pochybnosti správcu dane vyvrátiť
a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil.

51. Správny súd zdôrazňuje, že splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane
nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia
jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo
prijaté od platiteľa DPH. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,
nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky

formálne náležitosti.

52. V tejto súvislosti je relevantnou zistená skutočnosť, že spoločnosť WIOWATS s.r.o. bola registrovaná
na DPH od 23. januára 2018 a daňové priznanie na DPH podala za zdaňovacie obdobie január
2018, február 2018 a marec 2018. Za nasledujúce zdaňovacie obdobie už neboli podané žiadne
daňové priznania na DPH. Spoločnosť SPA CONSULT s.r.o. (dodávateľ spoločnosti WIOWATS s.r.o.)

podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie január 2018, február 2018 s oneskorením,
no nepriznáva v nich žiadne plnenia. Za zdaňovacie obdobie marec 2018 podala spoločnosť SPA
CONSULT s.r.o. daňové priznanie k DPH, v ktorom uviedla iba dodanie tovaru do iného členského
štátu. Za nasledujúce zdaňovacie obdobie už neboli podané žiadne daňové priznania na DPH. Správca
dane v systéme VIES nenašiel žiadne informácie o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu pre

daňový subjekt WIOWATS s.r.o. v období 1. štvrťrok 2018 až 4. štvrťrok 2018. Uvedené preukazuje,
že spoločnosť WIOWATS s.r.o. nemohla nadobudnúť tovar a následne ho predať žalobcovi, keďže jej
dodávateľ nepriznal v dotknutom období žiadne plnenia a v systéme VIES sa nenašli žiadne informácie
o nadobudnutí tovaru spoločnosťou WIOWATS s.r.o. z iného členského štátu (pozn. spoločnosť SPA
CONSULT s.r.o. je registrovaná v Českej republike). Spoločnosť WIOWATS s.r.o. tak logicky nemohla

byť dodávateľom tovaru pre žalobcu.

53. Z daňových priznaní k DPH za zdaňovacie obdobia január 2018 a február 2018 podaných
spoločnosťou SPA CONSULT s.r.o. ďalej vyplýva, že tá v nich nepriznala žiadne zdaniteľné plnenia ani
dodanie tovaru do iného členského štátu a taktiež dodávateľ WIOWATS s.r.o. v podaných daňových

priznaniach k DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 a február 2018 nepriznal žiadne nadobudnutie
tovaru z iného členského štátu. Navyše priamy dodávateľ žalobcu sám svojimi vyjadreniami spochybnil
pravdivosť údajov uvedených na sporných faktúrach, čím zároveň spochybnil a vyvolal oprávnené
pochybnosti správcu dane v otázke svojho nadobudnutia tovaru, teda vzniku daňovej povinnosti.

54. K otázke dodania tovaru deklarovaným spôsobom je zásadné vyjadrenie A. B. (bývalého konateľa
WIOWATS s.r.o.), že na prepravu tovaru žalobcovi si zapožičal motorové vozidlo od spoločnosti SPA
CONSULT s.r.o., vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti, prepravu uskutočnil on osobne, nevie od koho
si požičal vozidlo, nepamätá sa. E. B. teda na jednej strane tvrdí, že vozidlo si požičal od spoločnosti
SPA CONSULT s.r.o. a zároveň si nepamätá, od koho si predmetné vozidlo požičal. Z odpovede českej

daňovej správy vyplýva, že udávaná registračná značka motorového vozidla I. je prevozná značka,
preto česká daňová správa nevie zistiť, o aké vozidlo ide. Na dôvažok spoločnosť SPA CONSULT
s.r.o. nebola v roku 2018, ani v predchádzajúcich rokoch, registrovaná k dani z motorových vozidiel. Je
zrejmé, že vyššie popísaním zistením bolo správcom dane jednoznačne spochybnený spôsob dodania
tovaru žalobcovi jeho dodávateľom. Žalobca nijak nepreukázal, že jeho tvrdenia sú správne, nevyvrátil

pochybnosti správcu dane, a teda neuniesol dôkazné bremeno.

55. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti,
avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem predložených daňových
dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného

plnenia. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že plnenia skutočne prijal tak, ako
to deklaroval. Správca dane nemá povinnosť inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi by
mohol preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné plnenie. Dôkazné bremeno o dodaní
služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane ale daňový subjekt. Pokiaľ správca dane
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom,

možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Napokon je potrebné dodať, že konkrétne skutkové okolnosti preverovaných
zdaniteľných plnení predsa nemôžu byť známe správcovi dane, ale musia byť známe práve žalobcovi, apreto on jediný je spôsobilý rozpoznať okruh dôkazov, ktorými by mohol preukázať v konaní relevantné
konkrétne skutkové okolnosti osvetľujúce dodanie preverovaných služieb dodávateľom uvedeným na
faktúre.

56. Správny súd tak konštatuje, že má za presvedčivo preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného
plnenia nedošlo, resp. žalobca vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému plneniu neuniesol dôkazné
bremeno. Ak si teda žalobca nárokoval odpočítanie DPH na základe takto neexistujúceho plnenia,
právo na odpočítanie DPH mu vôbec nevzniklo, keďže fakticky nebolo žiadne zdaniteľné plnenie ani

uskutočnené.

57. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

58. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania pred správnym
súdom ako i náhradu trov kasačného konania. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na
náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak
súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť
eventuálne trovy žalovanému, v zmysle § 168 SSP, pričom správny súd prihliadal na úspešnosť v novom

rozhodnutí správneho súdu a nie či bol alebo nebol žalovaný úspešný v kasačnom konaní, v ktorom
bola vec vrátená na ďalšie konanie, s poukazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo 14. júla 2023.

59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139

ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.