Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/79/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125207552
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125207552.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobcov: 1. A. B. A., nar. X.X.XXXX, a 2. A. A., C. D., nar.
X.X.XXXX, obaja žalobcovia trvale bytom E. F. XXXX/XX, G., obaja zastúpení právnym zástupcom:
Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36836460,
proti žalovanému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXXX/XX, G., o návrhu žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do
bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, F. H. F. XX,
postavenéhonapozemkuparcelyregistra„C“parc.č.XXXX/XX,zapísanéhonalistevlastníctvač.XXXX
pre katastrálne územie G., obec G., okres G..

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať

sa k žalobcovi v 1. rade na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti žalovaného na
procesných úkonoch trestného konania, civilného konania alebo správneho konania, na ktoré bude
žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného pri týchto úkonoch.

III. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať

sa k žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti žalovaného na
procesných úkonoch trestného konania, civilného konania alebo správneho konania, na ktoré bude
žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného pri týchto úkonoch.

IV. Neodkladné opatrenie podľa výrokov I., II. a III. nariaďuje na obdobie 12 mesiacov od vydania tohto
uznesenia.

V. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

VI. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

VII. P o u č u j e žalovaného, že môže v postavení žalobcu podať proti žalobcom v postavení žalovaných
na okresný súd v obvode bydliska žalobcov v pozícii žalovaných žalobu o náhradu škody alebo inej
ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude
zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

VIII. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade proti žalovanému nárok na náhradu trov konania

o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :1. Návrhom zo dňa 29.9.2025, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 30.9.2025, sa domáhali
žalobcovia vydania uznesenia, ktorým by súd 1.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží
žalovanému povinnosť nevstupovať do bytu č. XX nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu

so súpisným číslom XXXX, F. H. F. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/XX,
zapísaného na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej aj ako len
„kat. úz.“) G., obec G., okres G., 2.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobcovi v 1. rade na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov; 3.) nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni v 2. rade na vzdialenosť

menšiu ako 10 metrov; 4.) priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; 5.) poučil
žalovaného podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Pre prípad, že súd to považuje
za nevyhnutné, navrhli žalobcovia, aby súd eventuálne vymedzil účinnosť neodkladného opatrenia
časovým rozmedzím v minimálnej dĺžke trvania na 3 roky alebo viac.

2. Žalobcovia v návrhu uviedli, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 12 nachádzajúceho sa

na 6. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, F. F. XX, postavenom na pozemku parcely
registra „C“ parc. č. XXXX/XX tak, ako je evidovaný na LV č. XXXX pre kat. úz. G., obec G., okres
G., pričom žalovaný k predmetnej nehnuteľnosti nedisponuje žiadnym vlastníckym právom, a túto
užíva len na základe súhlasu žalobcov. K osobe žalovaného žalobcovia uviedli, že tento je dlhodobo
nezamestnaný, bývanie, stravu, telefón, zdravotné poistenie a všetky ostatné základné potreby mu

zabezpečujú žalobcovia, u ktorých žalovaný žije. Žalobcom je ďalej známe, že žalovaný dlhodobo
užíva omamné látky, ktoré v konečnom dôsledku zrejme aj spôsobujú nebezpečnosť jeho správania
a ohrozenie žalobcov. Agresivita žalovaného voči žalobcom sa začala výraznejšie prejavovať až v
poslednom období. Konkrétne dňa 29.8.2025 začal žalovaný na žalobcov od rána verbálne útočiť.
Predmetné slovné útoky však vyústili až do fyzického napadnutia žalobcu v 1. rade, ktorého žalovaný

opakovane udieral po tvári a kopol kolenom do brucha. Keď si žalovaný uvedomil, čo spravil, zatvoril
sa vo svojej izbe. Nakoľko ide o syna žalobcov, títo v dobrej viere, že išlo len o skratové konanie, ktoré
sa už nebude opakovať, situáciu ďalej neriešili, ani ju neoznamovali na polícií. Počas nasledovných dní
žalovaný žalobcov „len“ verbálne urážal, pričom ale nedošlo k fyzickým napadnutiam. Fyzické násilie
sa však následne zopakovalo dňa 16.9.2025, kedy sa vrátil žalobca v 1. rade z práce, a už bol v

domácnosti krik. Žalovaný vulgárne napádal žalobkyňu v 2. rade osloveniami ako „kurva špinavá“, „ty
nie si moja mama“, „opľujem ťa“, „nech ťa červy zožerú“, pričom vulgárne osočovanie žalovaný otočil
aj voči žalobcovi v 1. rade. Tieto verbálne ataky vyústili opäť až do fyzického napadnutia žalobcu
v 1. rade, ktorého žalovaný opakovane fackoval a udieral päsťami do hrudníka a hlavy. Ako vyplýva
z úradného záznamu polície zo dňa 16.9.2025, žalobca v 1. rade mal v čase príchodu polície na

tvári viditeľné rany od krvi, ktoré mu (podľa žalobcov) spôsobil žalovaný. Podľa vnímania príslušníkov
policajného zboru (ďalej aj ako len „PZ“), bol žalovaný počas jeho vyťažovania na mieste silno pod
vplyvom omamných alebo iných látok. K tejto domnienke príslušníkov sa samotný žalovaný vyjadril,
že je už 20 až 25 rokov užívateľom pervitínu, že počuje hlasy, že ho chcú rodičia otráviť, a že to vie
aj vysvetliť. Uvedené tvrdenia žalovaného však len väčšmi potvrdzujú potencionalitu nebezpečnosti

konania žalovaného vo vzťahu k žalobcom, kedy má byť žalovaný ovplyvňovaný „hlasmi“ zrejme v
dôsledku užívania návykových látok. Na základe zistených skutočností bol žalovaný dňa 16.9.2025
vykázaný príslušníkmi PZ zo spoločného obydlia strán v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore.
Žalovaný v nasledujúci deň, t. j. dňa 17.9.2025, kontaktoval žalobcu v 1. rade, že by sa chcel dôjsť
osprchovať a vyspať. Nakoľko znel žalovaný počas komunikácie pokojne a vzbudzoval dojem, že sa

zamyslel nad svojím správaním, žalobca v 1. rade mu umožnil vstup do bytu. Žalovaný bol však už od
rána nasledujúceho dňa opäť agresívny, pričom situácia opätovne vyústila až do fyzického napadnutia
žalobcu v 1. rade. Násilné správanie žalovaného sa opakovalo aj v nasledovný deň, t. j. dňa 19.9.2025,
kedy žalovaný žalobcom vulgárne nadával, fyzicky na nich zaútočil tak, že ich fackoval, opľúval, udieral
do hrudníka, vykrúcal im ruky, a bránil im v použití mobilného telefónu. Keď sa podarilo žalobcovi v 1.

rade utiecť z bytu, tento privolal políciu, ktorá po príchode odviedla žalovaného z domácnosti. Žalobcovia
majú v dôsledku posledných, vyššie opísaných incidentov, zo žalovaného strach, tento strach umocňuje
skutočnosť, že žalovaný koná zrejme v priamej súvislosti s požívaným omamných látok, čo činí jeho
konanie nepredvídateľnejším.

3. Žalobcovia poznamenali, že v poslednom období boli opakovane obeťami násilného správania
žalovaného, ktorý na nich útočil verbálne aj fyzicky, čo u žalobcov vyvoláva dôvodné obavy o ich život
a zdravie. Žalobcovia sa oprávnene boja o svoj život, zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie
a psychickú integritu v dôsledku útokov voči ich osobám zo strany žalovaného, a to aj v spojení svyhrážaním sa ich dobitím. Napriek skutočnosti, že žalovaný je toho času vykázaný zo spoločného
obydlia, žalobcovia sa obávajú jeho prípadného konania potom, čo vykázanie po uplynutí 14-dňovej
lehoty stratí účinnosť. Žalobcovia sa dôvodne obávajú, že sa žalovaný opätovne dostaví do domácnosti,

v ktorej spolu strany žili, prípadne inak vyhľadá ich osoby, a opätovne bude k týmto agresívny a
násilný, pričom tento predpoklad vyplýva aj z jeho predchádzajúceho správania, ako aj z konania
žalovaného, kedy žalobcovia pustili žalovaného na jeho žiadosť domov na účely zabezpečenia jeho
základných potrieb. Žalobcovia považovali za potrebné upozorniť na skutočnosť, že prejavy agresivity
zo strany žalovaného neboli podnietené akýmkoľvek nevhodným správaním či podnetmi zo strany

žalobcov, ale zrejme najmä užívaním omamných látok zo strany žalovaného. Žalobcovia mali za to,
že obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie žalobcov neudržateľný, a z hľadiska ochrany ich
základných práv maximálne nežiadúci. Žalobcovia mali za riadne preukázanú odôvodnenosť potreby
neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Na základe skúseností so správaním žalovaného a
stúpajúcej tendencie jeho neprijateľného správania existuje dôvodná obava, že žalovaný bude v konaní
ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu žalobcov pokračovať, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že

podľa informácií uvedených v úradnom zázname polície, je žalovaný dlhodobým užívateľom pervitínu.
Súčasné správanie žalovaného negatívne ovplyvňuje každodenný život žalobcov, ktorí nemôžu žiť svoj
život bez strachu tak, ako by si želali. Napriek skutočnosti, že je žalovaný v súčasnosti vykázaný zo
spoločného obydlia, majú žalobcovia strach, že po uplynutí doby, počas ktorej je vykázaný žalovaný
z spoločného obydlia, bude žalovaný pokračovať v konaní ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu

žalobcov, a preto považovali žalobcovia za nevyhnutné zabezpečiť ich ochranu aj formou neodkladného
opatrenia.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili žalobcovia informatívny výpis z LV č. XXXX
pre kat. úz. G., úradný záznam PZ k vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 16.9.2025, potvrdenie

o vykázaní z obydlia zo dňa 16.9.2025, lekársku správa zo dňa 16.9.2025 a fotografie zranení žalobcu
v 1. rade.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho

skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko

alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

10. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

11. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je žalovaný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

14. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení

neskorších ústavných zákonov), (1) nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

15. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v zbierke zákonov
ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho

nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

16. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako
len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

17. Podľa § 27a ods. 1, 2 a 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako len „zákon o Policajnom zbore“) (1) policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo
domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného
okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať

útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä
vzhľadomnapredchádzajúcetakétoútoky;súčasťouvykázaniazospoločnéhoobydliajeajzákazvstupu
vykázanejosobedospoločnéhoobydliapočas14dníodvykázania,pričomdotejtodobysapočítaajdeň
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
(2) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej

osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (9) Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím
14 dní od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania
zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o
čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa odseku 6; útvar Policajného zboru poskytne

ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu neodkladného opatrenia.

18. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

21. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov

(spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte
nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá
aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva, a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, ženariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného
opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril

nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov
(spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola
neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

23. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení

vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa
spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že

ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,

ktoré má povahu osvedčovania.

24. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy
strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky

vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

25. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),

ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha
(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

26. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny

stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a
právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného
účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým

spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však
vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby

mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť
poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.27. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či

oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by
vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo
spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného
opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina,
pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

28. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby,
na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného
opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu

a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnej
z neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná
z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

29. Z obsahu neodkladného opatrenia súd usúdil, že žalobcovia sa ním domáhali nariadenia
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP, keďže navrhli, aby súd
uložil žalovanému povinnosť dočasne nevstupovať do predmetného bytu, v ktorom spoločne bývajú
žalobcovia so žalovaným, a zároveň sa domáhali žalobcovia ochrany svojej telesnej a duševnej integrity
aj mimo domova vo forme uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nim na vzdialenosť menšiu

než 10 metrov.

30. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne
dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom

prostredí obete alebo v kontakte s takouto osobou.

31. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla osvedčuje navrhovateľ neodkladného
opatrenia lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby ako svedka
incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. V danom prípade predložili

žalobcovia súdu lekársku správu, úradný záznam o vykázaní zo spoločného obydlia a potvrdenie
o vykázaní zo spoločného obydlia.

32. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetného bytu. Žalovaný nie je v katastri nehnuteľností evidovaný ani ako vlastník,

resp. spoluvlastník predmetných nehnuteľností, ani ako oprávnený z vecného bremena k predmetnému
bytu.

33. Lustráciou v registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný má nahlásený trvalý pobyt v predmetnom
bytovom dome.

34. Z fotografií zranení žalobcu v 1. rade a z lekárskeho nálezu Fakultnej nemocnice Trnava
zo dňa 16.9.2025 je nepochybné, že žalobca v 1. rade bol v daný deň o 21.49 hod prijatý na
ošetrenie povrchového zranenia vlasatej časti kože hlavy, RTG lebky bol bez evidentných a čerstvých
traumatických zmien na zobrazenom skelete. Na oboch stranách tváre mal žalobca v 1. rade modriny

a odretú časť kože (z lat. contusio et excoriatio facei bilat.). Na fotografiách je zreteľné poranenie žalobu
v 1. rade v hornej časti čela a pod ľavým okom, ako aj chýbajúca vrchná časť kože pod lakťom pravej
ruky.

35. Z úradného záznamu vydaného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave (ďalej aj ako len

„KR PZ“ v Trnave), odborom poriadkovej polície, Pohotovostnou motorizovanou jednotkou Trnava zo
dňa 16.9.2025 vyplýva, že dňa 16.9.2025 v čase od 18.00 hod. do 06.00 hod. dňa 17.9.2025 vykonávala
hladka PZ pod volacím znakom Tepna 165 hliadkovú službu, pričom dňa 16.9.2025 v čase o 18.51 hod.
boli vyslaní na adresu F. XX, G., kde syn mal napádať otca, psychiatrický pacient mal byť agresívnya pod vplyvom drog. Po príchode hliadky príslušníci polície zistili, že oznamovateľ (žalobca v 1. rade)
mal na tvári viditeľné rany od krvi. Na vyzvanie polície, aby žalovaný otvoril dvere a vyšiel von, žalovaný
uposlúchol, a vyšiel von. Počas celej komunikácie sa žalovaný javil, že je silne pod vplyvom omamných

alebo iných látok, na čo príslušníkom polície uviedol, že je užívateľom pervitínu asi 20 až 25 rokov. Na
základe skutočností, že žalobca v 1. rade bol zranený, a žalovaný mal zjavne psychické problémy, bola
privolaná aj RZP. Nakoľko sa žalobcovia cítili byť ohrození na životoch a na zdraví, bolo voči žalovanému
dňa 16.9.2025 v čase o 19.45 hod. využité oprávnenie v zmysle § 27a ods. 1 zákona o Policajnom zbore,
a bol vykázaný zo spoločného obydlia na dobu 14 dní.

36. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 16.9.2025, vydaného KRPZ v Trnave,
odborom poriadkovej polície, Pohotovostnou motorizovanou jednotkou Trnava, je nepochybné, že
žalovaný bol vykázaný z bytového domu na adrese F. XXXX/XX, G., v ktorom bytovom dome sa
nachádza aj byt na slúžiaci ako spoločné obydlie žalobcov a žalovaného.

37. Súd ustálil, že žalobcovia dostatočne osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi a
žalovaným. Z návrhu žalobcov aj z predložených listinných dôkazov má súd za osvedčené, že fyzická
aj duševná integrita žalobcov je ohrozená útokmi zo strany žalovaného, ktoré majú charakter fyzických
a psychických útokov. Listinné dôkazy dostatočne osvedčujú, že sa žalovaný dopustil voči žalobcom
agresívneho a vulgárneho správania, že dňa 16.9.2025 bol žalovaný pod vplyvom omamných látok,

kedy sa správal nepredvídateľne, bol agresívny a vulgárny. Konanie žalovaného vzbudzuje u žalobcov
pochopiteľnú a odôvodnenú obavu o ich život a zdravie. Žalobcovia podrobným popisom správania
žalovaného,ktorévykazujeprvkypsychickéhoajfyzickéhonásilia,zosprávaniaktoréhomajúžalobcovia
dôvodný strach o svoj život a zdravie, ako aj úradným záznamom PZ o vykázaní z obydlia, potvrdením
PZovykázanízobydliazodňa16.9.2025,fotografiamiajlekárskymnálezomzodňa16.9.2025,osvedčili

naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, a preto, s poukazom na uvedené skutočnosti
a citované zákonné ustanovenia, súd uzavrel, že žalobcovia dostatočným spôsobom osvedčili splnenie
všetkých zákonných podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho
v uložení povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do predmetného bytu v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov, v ktorom má žalovaný nahlásený trvalý pobyt. Súd mal za to, že nariadenie

takéhoto neodkladného opatrenia bude účinným prostriedkom pre zamedzenie budúcich konfliktov
medzi stranami a pre zamedzenie prípadných ďalších atakov zo strany žalovaného voči žalobcom,
a preto vyhovel návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení
povinnosti žalovaného nevstupovať dočasne do predmetného bytu (I. výrok), ktorý však právne posúdil
súd podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, a nie podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, keďže v danom prípade

mal súd dostatočne za osvedčené aj dôvodné podozrenie žalovaného z verbálneho aj fyzického násilia
voči žalobcom, bývajúcim v predmetnom byte, ktorý slúži ako spoločné obydlie žalobcov aj žalovaného.

38. Každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia (§ 11 OZ). Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo nebyť

podrobený mučeniu, krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu patria pritom
medzi základné ľudské práva (čl. 16 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru). Keďže žalobcovia už priblíženie sa
žalovaného k ich osobe považujú za výrazný zásah do ich vlastnej integrity, vzhľadom na existujúce
(osvedčené) skutočnosti skoršieho agresívneho správania zo strany žalovaného, a takéto priblíženie
si neželajú žalobcovia z dôvodnej obavy o vlastný život, zdravie, slobodu a ľudskú dôstojnosť, hlavne

z obavy, že vzájomný kontakt so žalovaným opätovne bude agresívneho a vulgárneho charakteru,
samotné osvedčenie týchto skutočností považoval súd za dostatočné na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného nevstupovať do predmetného bytu a nepribližovať sa
k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.

39. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k
zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah,
ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Pri obmedzovaní práv povinnej osoby je súd
povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne

neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Súd mal za to, že uložením povinnosti žalovanému
nevstupovať do predmetného bytu, ktorého sám nie je ani výlučným vlastníkom, ani spoluvlastníkom,
a nemá k nemu ani zriadené vecné právo doživotného bývania a doživotného užívania, na druhej
strane mu však táto nehnuteľnosť až do predmetného vykázania príslušníkmi polície slúžila ako jehobydlisko, v ktorom bytovom dome má aj nahlásený trvalý pobyt, ako aj uložením povinnosti nepribližovať
sa k žalobcom je objektívne možné dosiahnuť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobcov, pričom
žalovaného neobmedzí neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Uloženie oboch povinností

žalovanému v danom prípade plne korešponduje s princípom proporcionality. Súd preto nariadil v
prospech žalobcov neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) a písm. h) CSP s tým, že pokiaľ
ide o nepribližovanie sa žalovaného k žalobcom, určil súd vo výrokoch II. a III. uznesenia primeranú
vzdialenosť 10 metrov (v súlade s návrhom žalobcov), na ktorú sa nesmie žalovaný k žalobcom priblížiť,
a pričom súd zároveň určil aj výnimky z uvedeného obmedzenia tak, aby táto povinnosť bola reálne

vykonateľná.

40. Pri určovaní rozsahu, v ktorom uloží súd žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobcom,
aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobcami (proporcionalita
nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadol súd na prípadné súdne, trestné a správne konanie,
z ktorého dôvodu vymedzil súd výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, kedy

bude umožnené stretnutie žalobcov so žalovaným na procesných úkonoch v konaní pred súdom,
orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom, kde je ochrana integrity žalobcov
zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, resp.
príslušníkov Policajného zboru ZR. Súd nemohol nezohľadniť v budúcnosti predpokladané ďalšie
prípadné súdne a trestné konania alebo správne konania, v ktorých nastanú situácie, kedy oba subjekty

sa stretnú pri uskutočňovaní procesných úkonov súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo
správneho orgánu.

41. Pokiaľ ide o trvanie neodkladných opatrení nariadených týmto uznesením (I. až III. výrok), súd
konštatuje, že neodkladné opatrenia bolo nevyhnutné časovo obmedziť. Žalobcami eventuálny návrh

časového obmedzenia neodkladného opatrenia v minimálnej dĺžke trvania na 3 roky alebo viac pre
prípad, že by súd považoval časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia za nevyhnutné,
považoval súd za neprimerane dlhé časové obdobie trvania nariadených neodkladných opatrení.
V danom prípade nemohol totiž súd nezohľadniť tú skutočnosť, že žalovanému slúžila predmetná
nehnuteľnosť ako jeho bydlisko, a stále má v predmetnom bytovom dome aj nahlásený trvalý pobyt,

hoci tento je „len“ oficiálnym údajom. Vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu
(porov. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22Co/35/2023 zo dňa 14.8.2023), obmedzil súd
dobu trvania oboch neodkladných opatrení na 12 mesiacov od vydania tohto uznesenia (IV. výrok),
nakoľko súd zastáva názor, že ide o dobu, počas ktorej je predpoklad trvalého usporiadania faktických
vzťahov medzi subjektami konania, a že doba 12 mesiacov je postačujúca na prijatie potrebných

opatrení, keďže žalovaný má 45 rokov, mal by byť schopný vedieť sa sám o seba postarať. Pokiaľ teda
žalovaný nemá k predmetnej nehnuteľnosti žiadne zákonné, vecné alebo záväzkové práva, nič nebráni
žalobcom, ako bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného bytu, zrušiť žalovanému trvalý pobyt
na adrese predmetného bytového domu, na ktoré zrušenie v takom prípade nepotrebujú žalobcovia
súhlas žalovaného. Je pritom nepravdepodobné, že by na zabezpečenie definitívnej ochrany duševnej

a telesnej integrity žalobcov postačovalo nariadenie neodkladného opatrenia hoci na dobu 3 rokov.

42. Výrokom V. tohto uznesenia zamietol súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v
prevyšujúcej časti, keďže žalobcovia sa domáhali absolútneho zákazu priblíženia žalovaného na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, teda bez výnimky. Rovnako zamietol súd návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia aj v časti navrhovaného časového obmedzenia trvania nariadených
neodkladných opatrení, teda v rozsahu prevyšujúcom obdobie 12 mesiacov od vydania tohto uznesenia.

43. V súlade s ust. § 337 CSP poučil súd žalovaného o možnosti podania návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia (VI. výrok) a o možnosti podania žaloby proti žalobcom v pozícii žalovaných

o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by žalovanému vznikla výkonom neodkladného opatrenia, ak
neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre
ktoré bolo nariadené (VII. výrok), napríklad, ak by mu vznikla škoda výkonom neodkladného opatrenia
nariadeného na základe tvrdení žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by sa
neskôr preukázali ako nepravdivé.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, (1) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. úd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania
o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa
pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení
s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o neodkladnom opatrení) priznal súd úspešným žalobcom,
ktorí mali v konaní o neodkladnom opatrení neúspech iba v nepatrnom rozsahu (vymedzením výnimiek

konajúcim súdom, na ktoré sa nebude vzťahovať zákaz priblíženia, a obmedzením trvania neodkladných
opatrenínakratšieobdobie,nežnavrhovaližalobcovia),nárokprotižalovanémunanáhradutrovkonania
o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu (VIII. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Neodkladné opatrenie uložené výrokom I. tohto uznesenia je vykonateľné jeho vyhotovením (§ 332 ods.
2 CSP).Neodkladné opatrenie uložené výrokmi II. a III. tohto uznesenia je vykonateľné doručením (§ 332 ods.
1 CSP).