Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Levice

Judgement was issued by JUDr. Radka Laceková

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 8Csp/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124432947
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radka Laceková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:6124432947.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou JUDr. Radkou Lacekovou, v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s.,

so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679, proti žalovanej: A. B. C.,
XX.XX.XXXX, D. E. XXXX/XX, F., o zaplatenie 14.747,95 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1.811,70 eura zastavuje.

II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 8Csp/2/2025 vedie konanie v spore žalobcu: Home Credit
Slovakia,a.s.,sosídlomTeplická7434/147,Piešťany,IČO:36234176,zastúpenýAdvokátskakancelária
GOLIAŠOVÁGABRIELAs.r.o.,sosídlom1.mája173/11,Trenčín,IČO:47234679,protižalovanej:A.B.
C., XX.XX.XXXX, D. E.XXXX/XX, F., o zaplatenie 14.747,95 eura s príslušenstvom. Toto súdne konanie
začalo dňa 20.11.2024, kedy bola žaloba žalobcom doručená Okresnému súdu Banská Bystrica.

2. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu istiny 14.747,95 eura, úroku

438,29 eura, úroku z omeškania 8,65% ročne zo sumy 14.857,17 eura od 11.10.2024 do zaplatenia,
úroku z omeškania 8,65% ročne zo sumy 14.747,95 eura od 8.11.2024 do zaplatenia a k náhrade
trov konania. V písomnej žalobe uviedol, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom-
spotrebiteľom dňa 11.03.2021 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „ÚZ“), ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“).
Predmetom ÚZ bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 20.000,00 eur zo strany žalobcu.
Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 335,03

eura. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne
a včas nesplácala. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.8.2024 vyzval žalovanú
na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovanú
na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej
ako 15 dní. Žalovaná napriek výzve dlžné splátky neuhradila, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 25.9.2024 pre
omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.6.2024. Žalobca poskytol žalovanej lehotu 15 dní na

splnenie povinností, žalovaná v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradila, a preto si žalobca okrem
dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si
žalobca uplatňuje vo výške 8,65 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 11.10.2024 navýšená o 5percentuálnych bodov. Pred podaním žaloby vyzval žalobca listom zo 16.10.2024 žalovanú k zaplateniu
aktuálne dlžnej sumy s upozornením, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, bude vo veci
podaná žaloba, a teda žalovaná bola vyzvanou na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred

podaním tohto návrhu. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje na prílohu, v ktorej je uvedený prehľad
splátok a úhrad (splátkový kalendár). Žalovaná ku dňu podania žaloby celkovo uhradila sumu 11.994,92
eura. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanej dlh vo výške 15.186,24
eura, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške 348,82 eura, táto suma prestavuje
istinu 35.-38. Splátky spolu vo výške 348,82 eura. Úrok vo výške 438,29 eura, táto suma prestavuje

úrok 35.-38. Splátky spolu vo výške 438,29 eura. Zosplatnená istina vo výške 14.399,13 eura, táto
suma prestavuje len istinu splátok po zosplatnení za 39.-96. Splátky spolu vo výške 14.399,13 eura.
Za účelom posúdenia schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver žalobca predložil súdu listiny,
z ktorých obsahu vyplýva, že žalobca posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z.: 1. Interný dokument
oposúdeníbonitysuvedenímvýškypríjmu,rodinnéhostavuapodmienokbývaniažalovanej.2.Úverová

správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský
úver, V rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity
žalovanej dôsledným zisťovaním jej kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu.
Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovanej a ďalej sa skúmajú informácie
o premenných hodnotách žalovanej ako je vek, vzdelanie, zdroj príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob

bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť
dodržania úverových záväzkov zo strany žalovanej. Tento model je postavený na logickej regresii, kde
sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca
využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre žalovanej. Rovnako tak sú nastavené hodnoty
minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené

posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva
automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci
neho je overovaná schopnosť žalovanej splácať ďalšie finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné
výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie žalovanej, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera
žalovanej, prípadne ďalšie skutočnosti. Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o

pravosti tvrdení žalovanej, pristupuje žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu
z bankového účtu. Existenciu prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovanej minimalizuje
žalobca kontrolou žalovanej v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre
overenie príjmu žalovanej a jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové
registre NRKI s ktorých pomocou sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich

výška, historická platobná morálka žalovanej. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné
považovať za významnú s ohľadom na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu
veriteľov- dá sa povedať, že u prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich
na trhu.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 5.12.2024 pod č.k. 15Up/650/2024– platobný rozkaz,
ktorým uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu istinu
14.747,95eura,úrok438,29eura,úrokzomeškania8,65%ročnezosumy14.857,17euraod11.10.2024
do zaplatenia, úrok z omeškania 8,65% ročne zo sumy 14.747,95 eura od 8.11.2024 do zaplatenia,
alebo v tej istej lehote podať odpor. Taktiež ho zaviazal k úhrade trov konania. Tento platobný rozkaz

bol žalovanej doručený dňa 9.12.2024 do vlastných rúk. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala
žalovaná včas vecne odôvodnený odpor, ktorý podala na poštovú prepravu dňa 13.12.2024, v ktorom
uviedla, že uplatňovaný nárok je nedôvodný a neopodstatnený a nesúhlasí s ním v celom rozsahu.
Nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej v tomto platobnom rozkaze, ktorú
si žalobca uplatňuje bez právneho dôvodu a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky s úniovým

právom. Žalovaná zastáva názor, že platobný rozkaz je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi.
Platobný rozkaz je v rozpore s ustanovením § 172 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
a S 3 ods. 6 b) Zákona o upomínacom konaní. Žalovaná je názoru, že zmluva uzavretá medzi
ňou a žalobcom je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle Občianskeho zákonníka a Zákona o ochrane
spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného

vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred
určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a
výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach apovinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Zákon o spotrebiteľských
úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitostí. Cieľom
takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo

spotrebiteľského úveru. Žalovaná je názoru, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade a § 39 OZ, teda
nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy,
ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lMCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Žalovaná uvádza, že z internetovej
stránky NBS je zrejmé, že úrokové miery podobného úveru pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou

nad 5 rokov {96 mesačných splátok) v mesiaci 03/2021 boli vo výške 5,95 % p.a. Z toho je podľa názoru
žalovanej zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a žalovanou vo výške 12,90 %
p.a. viac ako dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Žalovaná má
zato,ževdanomprípadetedaideoneprimeranévysokéúroky,ktorébolidojednanévrozporesdobrými
mravmi,pretobymalabyťspoukazomnaust.§39OZzmluvaoúverevčastiodplatyneplatnýmprávnym
úkonom. Žalovaná uviedla, že v tomto prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi žalobcom a

žalovanou predstavuje 216,81 % z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o
116,81 % prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené
je žalovaná toho názoru, že by mal súd považovať dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú (§41
Občianskeho zákonníka). Podľa žalovanej je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky dojednané
v zmluve o spotrebiteľskom úvere, sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám

správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a
teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká
výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvykle určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným najmä bankami pri poskytovaní úverov.
Žalobca v podanej žalobe uvádza, že k zosplatneniu budúcich splátok úveru pristúpil v zmysle Hlavy

Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy. Žalovaná uviedla, že pokiaľ ide o úpravu práva
žalobcu ako veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, je uvedené znenie ÚZP podľa § 2 písm. a)
Hlavy 6 v rozpore s ust. § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ neplatné. p
Je zrejmé, že v ÚZP chýba právna úprava, ktorá by žalobcovi stanovovala pred vyhlásením predčasnej
splatnosti upozorniť žalovaného. Má za to, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku, čo odôvodnila

aj rozhodnutím Národnej banky Slovenska č. k. G. zo dňa 12.6.2017, na základe ktorého bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 15.000 EUR, pretože v posudzovaných zmluvách, ktoré uzatváral, používal
identické znenie ÚZP, týkajúce sa zosplatnenia úveru, ktoré boli v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ, z ktorého
cit.: „Výrok I. bod 1. ods. 1.1 rozhodnutia: Zmluvné podmienky uvedené v písm. a), v ktorých si účastník
konania dojednal pre prípad oneskorenia so splatením aspoň dvoch splátok alebo v prípade oneskorenia

sa s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace právo na zosplatnenie celého úveru, spôsobujú v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sa neprimerane v jeho neprospech odchyľujú od ustanovenia
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka,
ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ (teda aj

účastníkkonania)uplatniťprávopodľa§565Občianskehozákonníkanajskôrpouplynutítrochmesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva. Z vyššie uvedeného plynie, že citované zmluvné podmienky sa neprimerane
odchyľujú od ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného ustanovenia
Občianskeho zákonníka nie je účastník konania oprávnený predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver

po omeškaní spotrebiteľa so zaplatením iba dvoch splátok, ale ani po omeškaní trvajúcom viac ako tri
mesiace bez toho, aby účastník konania upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie
kratšejako15dní,takakotopredpokladajúcitovanézmluvnépodmienky.5poukazomnawššieuvedené
skutočností zastáva orgán dohľadu názor, že zmluvné podmienky, ktoré priznávajú účastníkovi konania
nárok na uplatnenie práva podľa ustanovenia S 565 Občianskeho zákonníka v rozpore s ustanovením

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Orgán dohľadu v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14. marca 2013 vo veci
C-415/11 B. H. I. C. J. J. C., K. A. B. (C.), v ktorom Súdny dvor Európskej únie výkladom smernice Rady
93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách stanovil zásadné
pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odchyľuje od noriem zákona v neprospech

spotrebiteľa.“ Napriek tomu ich žalobca v tomto prípade opätovne použil, a to v rozpore s uvedeným
rozhodnutím, ako aj s ust. § 53 ods. 9 OZ.
Žalovaná ďalej uviedla, že ustanovenie § 53 ods. 9 OZ sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky. Samotné ustanovenie § 565 OZ umožňuje, abyv prípade ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatností najbližšej nasledujúcej splátky.

Žalovaná vyjadrila názor, že možnosť predčasného zosplatnenia úveru je v zmysle znenia § 2 písm.
a) Hlavy 6 ÚZP dojednaná v rozpore s právnymi predpismi, teda neplatne, a preto musí byť takýto
úkon považovaný za neplatný. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ okrem dôsledkov vyplývajúcich z dôvodovej
správy sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky.
Vzhľadom na už uvedené je žalovaná toho názoru, že žalobca má nárok len na úhradu omeškania so

splácaním žalovaného. Prevyšujúcu časť žaloby by podľa jej názoru mal v takomto prípade konajúci súd
zamietnuť z dôvodu, že sa jedná o nárok, ktorý je v zjavnom rozpore s právnymi predpismi (nakoľko v
čase podania žaloby splatnosť splátok ešte nenastala).
Žalovaná trvá na tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, keďže nemala možnosť individuálne zmluvu
pripomienkovať, ale pre získanie úveru musela prijať vopred pripravenú zmluvu žalobcom. Z tohto
dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ako spotrebiteľ je slabšou zmluvnou
stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už
vopred naformulovanej zmluvy.
Žalovaná nesúhlasí s platobným rozkazom z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti, aby
mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Z preloženej Zmluvy je, podľa žalovanej zrejmé,

že veriteľ vystupuje voči žalovanej ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu vystupuje žalovaná ako fyzická osoba, ktorá
čerpala finančné prostriedky na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Na
základe uvedeného by mal preto súd predmetný právny vzťah posudzovať ako vzťah spotrebiteľský,
založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení ku dňu 11.03.2021, teda dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch"). Za týmto účelom je povinnosťou dodávateľa splniť
si zákonnú povinnosť a v zmluvách o spotrebiteľských úveroch uvádzať údaje, tak ako sú špecifikované
v § 9 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Pre prípad nesplnenia takejto povinnosti, tak ako je to zrejmé
z ustanovenia § 11, je poskytnutý spotrebiteľský úver nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa názoru žalovanej len skutočnosť, že si veriteľ preukázateľne splnil svoje povinnosti podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. má za následok, že veriteľ má právo podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona žiadať
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
Podľa žalovanej žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu iba vo všeobecnej rovine konštatuje,
že si splnil svoju zákonnú povinnosť preverovania bonity žalovanej dôsledným zisťovaním jej kreditného

skóre, ktoré zaisťuje oddelenie úverových rizík žalobcu. Podľa tvrdenia žalobcu, je pre tento účel
využívaný štatistický model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo
strany žalovanej. Žalobca ďalej tvrdí, že tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé
dichotomické premenné opierajú o ďalšie. Podľa žalovanej dôkazné bremeno znáša žalobca, a preto
ako dodávateľ je povinný preukázať, že posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver. Žalovaná má však za to, že žalobca nepredložil súdu dôkaz o tom, akým
spôsobom skúmal jej bonitu, teda akým spôsobom dospel k názoru, že bude schopnou poskytnutý
úver splácať. Podľa názoru žalovanej žalobca svoje tvrdenie o skúmaní jej bonity nepreukázal.
Okrem predloženej listiny „Úverová zpráva" žalobca nepredložil dôkaz, že preveril príjem žalovanej u
zamestnávateľa tak, ako tvrdí, že zohľadnil jej ďalšie finančné záväzky a úhradu nevyhnutných životných

nákladov. Z predloženej listiny „Úverová zpráva" je tiež zrejmé, že v čase od 18.12.2020 do dňa
poskytnutia úveru, t.j. dňa 11.03.2021 žalovaná požiadala o úver vo výške 1.400,00 eur s mesačnou
splátkou vo výške 42,00 eur u iného veriteľa a tento jej bol zamietnutý, pričom žalobca poskytol žalovanej
úver s mesačnou splátkou vo výške až 335,03 eura. Z pohľadu žalovanej je logické, že spotrebiteľ žiada
veriteľa o poskytnutie úveru v čase, keď tento potrebuje. Tak to bolo aj v jej prípade. Podľa názoru

žalovanej je práve z uvedeného dôvodu povinnosťou veriteľa zisťovať schopnosť žiadateľa splácať
poskytnutý nový úver s prihliadnutím na jeho príjem ako ja na ďalšie skutočnosti, najmä na iné, skutočné
mesačné výdavky. Žalovaná má za to, že bez zisťovania ďalších okolností, okrem skúmania mesačných
splátok už poskytnutých úverov, nie je možné konštatovať, že žalobca konal pri uzatváraní zmluvy s
odbornou starostlivosťou.

Podľa žalovanej žalobca nepreukázal splnenie vyššie uvedenej povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z. z., že s odbornou starostlivosťou preveril jej bonitu. Vzhľadom na uvedené má za to,
že nemôže od žalovanej žiadať celý dlh jednorazovo splatiť, z čoho sa javí, že nedošlo k platnému
zosplatneniu úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje zabezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobca podľa nej v konaní nepreukázal dôvodnosť
nároku na zaplatenie žalovanej sumy, nesplnil si svoju dôkaznú povinnosť a neuniesol dôkazné
bremeno.
Zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, čo by malo
mať za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby súd napadnutý platobný rozkaz zrušil a aby po vykonanom
dokazovaní vydal rozsudok, v ktorom určí, že úver zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere je bezúročný a
bez poplatkov z dôvodu, že došlo zo strany veriteľa k hrubému porušeniu povinnosti podľa § 7 ods.
1 a zaviazal žalovanú na úhradu len dlžnej istiny tej-ktorej omeškanej splátky z dôvodu neplatného
zosplatnenia,alternatívnevydalrozsudok,vktoromurčí,žedohodaovýškeúrokovjeabsolútneneplatná
z dôvodu, že ich výška je dojednaná v rozpore s dobrými mravmi, a vo zvyšku žalobu zamietol, a aby

súd zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

4. K odporu žalovanej sa žalobca vyjadril, pričom uviedol, že žalovaná svoju procesnú obranu začína
tým, že: „Podľa §7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy Veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom ... “Žalobca poukazuje na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde

sú uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovanej. Žalobca predložil
súdu listiny, z ktorých vychádzal pri skúmaní bonity žalovanej: 1. Interný dokument o posúdení bonity
s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovanej ku dňu uzatvoreniu zmluvy,
2. Úverová správa z registrov dlžníkov NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovanej splácať
spotrebiteľský úver ku dňu uzatvoreniu zmluvy – súčasť príloh podanej žaloby, 3. Výpis z bankového

účtu žalovanej za účelom preukázania príjmu a výdavkov, 4. Potvrdenie o výške dôchodku. Žalovaná
uhradila žalobcovi riadne a včas sumu 11.994,92 eura, a teda v čase poskytnutia úveru bola jej bonita
v dostatočnej výške. Žalobca zobral do úvahy, že uvedený úver bol poskytnutý na refinancovanie iných
dlhov žalovanej v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca ďalej poukazuje na procesnú obranu žalovanej, ktorá uvádza: „Žalobca mohol následne až po

uplynutí 15 dní od doručenia výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. ... čo je menej ako zákonom stanovené 3 mesiace v zmysle ustanovení §53 ods.
9 OZ.“ Žalobca predložil súdu listinu: Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.8.2024- daná na
poštovú prepravu dňa 21.8.2024 pod podacím číslom RG274964617SK doručená dňa 23.8.2024, Výzva
k splateniu celého úveru zo dňa 25.09.2024- daná na poštovú prepravu dňa 26.9.2024 pod podacím

číslom L. doručená dňa 2.10.2024 uložením na pošte. S ohľadom na uvedené žalobca dal do pozornosti
súdu skutočnosť, že strata výhody splátok je dohodnutá v úverovej zmluve na strane č. 1 a spôsob
výkonu tohto práva je daný zákonom. Žalobca uviedol, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením
zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácala. Žalobca Výzvou na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 17.8.2024 vyzval žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a

žalobca touto výzvou upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich
splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaná napriek výzve dlžné splátky neuhradila, a
teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru Výzvou k splateniu
celého úveru zo dňa 25.09.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.06.2024. Žalobca k
právnemu názoru žalovanej o neplatnosti časti právneho úkonu pre rozpor odplaty (úroku) s dobrými

mravmi uvádza, že nie je správny s ohľadom na to, že nemá oporu v ustanoveniach právneho poriadku
SR. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že výška maximálnej odplaty v spotrebiteľských úverových
zmluvách bola stanovená právnym predpisom ku dňu a 11.03.2021 nasledujúco: ust.§ 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka: „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.“ ust. § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR
87/1995 Z.z.: „Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy
novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase

predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.“ ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z.:
„Akodseky2a3neustanovujúinak,odplatapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovinesmie
prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov.“S ohľadom na uvedené, maximálnu výšku odplaty upravuje zákonné ustanovenie konkrétnou číselnou
hodnotou 17,44% a táto hodnota odplaty nebola prekročená zmluvným dojednaniami v úverovej zmluve
RPMN 13,70 %, a teda čo je v súlade so zákonom musí, byť v súlade s dobrými mravmi. Žalobca pripojil

Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami
zahraničnýchbánkza4.štvrťrok2020.Záveromuviedol,žetrvánapodanejžalobeanavrholpokračovať
v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci.

5. Okresný súd Levice v zmysle § 167 ods. 4 CSP vyzval žalovanú, aby sa v stanovenej lehote

vyjadrila k vyjadreniu žalobcu o odporu žalovanej. V písomnom podaní doručenom súdu 21.2.2025 k
predčasnému zosplatneniu úveru žalovaná uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že k vyhláseniu
mimoriadne splatnosti úveru došlo v súlade so zákonom. K tvrdeniu žalobcu uviedla, že ako vyplýva zo
z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Z uvedeného tak je, podľa názoru žalovanej, možné vyvodiť dva základné predpoklady, ktoré musia byť
splnené kumulatívne na to, aby veriteľ mohol úver zosplatniť, a to uplynutie 3 mesiacov od omeškania
so zaplatením príslušnej splátky a upozornenie dlžníka v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva úver zosplatniť. V rámci upozornenia na možnosť zosplatnenia úveru by mal byť veriteľ povinný
oboznámiť dlžníka s tým, že je v omeškaní s úhradou dlhu, s ktorou konkrétnou splátkou je v omeškaní a

aká je jej výška (rozhodnutie NS SR sp zn 5Cdo/2/2023). Podľa názoru žalovanej je nedostačujúce, keď
veriteľoboznámispotrebiteľaibascelkovýmaktuálnymdlhombeztoho,abyuviedol,sktoroukonkrétnou
splátkou a v akej výške je spotrebiteľ v omeškaní. Podľa žalovanej uvedené je dôležité najmä preto, aby
sa dlžníkovi poskytla možnosť odvrátenia predčasného zosplatnenia úveru tým, že splátku, s ktorou je
v omeškaní a pre ktorú mieni veriteľ úver zosplatniť, v celom rozsahu uhradí. Je zrejmé, že Výzva na

zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.08.2024 neobsahuje určenie splátky, pre nesplnenie ktorej žalobca
upozorňuje žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Rovnako, neobsahuje konkrétnu
splátku, pre nezaplatenie ktorej došlo k zosplatneniu úveru ani Výzva na zaplatenie celého úveru zo dňa
25.09.2024. 2 uvedeného sa javí, že je možné predpokladať, že k zosplatneniu úveru nedošlo v súlade
so zákonom a je neplatné.

Žalovaná ďalej uviedla, že ak by aj bolo možné považovať zosplatnenie žalobcu (aj bez uvedenia
konkrétnej splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní) za platné zo strany žalobcu by aj tak nedošlo
k dodržaniu postupu ustanoveného v § 53 ods. Občianskeho zákonníka, keďže právo na zosplatnenie
musí veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Žalobca po nezaplatení
splátky splatnej dňa 15.08.2024 upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva, podľa § 565 OZ listom

zo dňa 17.08.2024. Splatnosť najbližšej splátky bola dňa 15.09.2024, z čoho podľa názoru žalovanej
vyplýva, že posledný deň, kedy mohol žalobca právo na zosplatnenie úveru využiť bolo dňa 14.09.2024.
Žalobca však úver vyhlásil za predčasne splatný až dňa 25.09.2024, teda podľa žalovanej tak právo
nepoužil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a takýto úkon by nemal mať za následok,
že úver poskytnutý žalobcom sa stal predčasne splatným, a teda nenastala splatnosť záväzku žalovanej

v súlade so zmluvou a so zákonom. Nakoľko sa žalobca domáha plnenia od žalovanej na tom skutkovom
základe, že platne zosplatnil úver, súd by mal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že
nedošlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.
Žalovaná je názoru, že dohoda o výške úrokov musí byť dojednaná v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

Žalovaná nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že je možné považovať za súladné s dobrými mravmi, ak
nebankovýsubjektvporovnanísbankamiposkytujeúverysúrokovousadzboupredstavujúcou396,45%
z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 216,81% prevyšuje miery úrokov
poskytovaných v tomto období bankami. K tvrdeniu žalobcu, že v prípade, ak nie je prekročená hodnota
odplaty, tak úrok je v súlade s dobrými mravmi žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v

Bratislave vo veci sp. zn. 9Co/143/2018 zo dňa 25.4.2019, kde v obdobnej veci vyhodnotil súd prvej
inštancie dojednanie o výške úrokovej sadzby pre rozpor s dobrými mravmi ako neplatné. Žalobca
napádal záver súdu prvej inštancie o neplatnosti úrokov je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, a to z dôvodu, že zákonodarca v čase uzavretia zmluvy reguloval celkovú odplatu v
súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku- ročnú úrokovú sadzbu úveru. Ďalej

žalobca tvrdil, že zákonodarca výslovne stanovil, že sa bude právne regulovať celková odplata za
poskytnutie finančných prostriedkov- uvedené teda nenachádza oporu v oblasti komparácie s úrokovými
sadzbami bankových subjektov. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozhodnutia (bod 18.) k námietke
žalobcu konštatuje nasledovné, cit.: „Pokiaľ ide o výšku zmluvných úrokov, za platne dojednané možnopreto považovať iba také zmluvné ustanovenie o ich výške, ktoré ju stanovuje v súlade s dobrými
mravmi. Žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver s dobou splatnosti 36 mesiacov so
zmluvným úrokom vo výške 70 % ročne. Podľa Národnej banky Slovenska v čase uzavretia zmluvy

(mesiac október 2013) bola priemerná výška úrokov pri spotrebiteľských a tzv. ostatných úveroch
poskytovaných bankami domácnostiam s dobou splatnosti 1-5 rokov vo výške 12,96 %. Zmluvou o
úvere stanovená úroková sadzba prevyšuje túto priemernú úrokovú sadzu viac než 5-násobne, čo
správne zistil súd prvej inštancie. Možno teda uzavrieť, že úroky boli v zmluve dojednané v rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko ich výška podstatne prevyšuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú,

pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola v zložitej finančnej
situácií, nezaviazala by sa platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí. K odvolacej
námietke žalovaného, že nemožno zohľadňovať len výšku úrokov, ale Iba celkovú výšku odplaty za
poskytnutie peňažných prostriedkov podľa S 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza,
že predmetné ustanovenie nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej sadzby (a pripadne ďalších
zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačný mechanizmus, ktorý sa v žiadnom

prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými slovami aj zmluva uzavretá s odplatou
neprekračujúcou limit vyplývajúci z S 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené iba na matematické porovnanie
odplaty s určitým priemerom, ale zohľadňuje aj individuálne okolnosti uzavretia posudzovanej zmluvy či
postavenie zmluvných strán a pod. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn 16Co/404/2017 zo dňa 31.5.2018. Súčasne je v tomto prípade potrebné
spomenúť dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR č. 141/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov. Touto novelou sa vykonáva § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka ustanovením najvyššia prípustná výška odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať

pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i vláda SR predpokladala že samotné stanovenie tejto
najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie korektívu dobrých mravov. Podľa textu dôvodov
správy.- „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť, že v niektorých súdnych rozhodnutiach už odplata
požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná ako v rozpore s dobrými mravmi a teda v kontexte s
vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady by pri verifikácii dobrých mravov nemali prekročiť 30

- 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40- 50 % by bolo možné označiť pri splnení ďalších znakov za úžerné.
V uvedenom kontexte bude vždy aplikovateľná aj skutková podstata úžery pri zachovaní správneho
právneho posúdenia hrubého nepomeru proti plnenia a jej ostatných znakov- v danom kontexte bude,
aby súdy pri zachovaní vzťahu subsidiarity § 39 Občianskeho zákonníka správne vyhodnotili aj aplikačný
rozmer § 39a Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho

úkonu. Uvedeným dlhodobo judikovaným pravidlám sa musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj trh
požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom, keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve v
dosiahnutí právnej istoty v otázke platného dojednania spotrebiteľskej zmluvy.“
Žalovaná poukázala na ďalšie rozhodnutia súdov: rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci sp.
zn. 7CoCsp/54/2020 z 24.6.2021, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR lMCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009,

rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.9.2013 sp. zn. 3Co/151/2013 a rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad
Topľou zo dňa 16.09.2019 sp. zn. 5Csp/67/2019, Okresného súdu Trebišov zo dňa 05.06.2020 sp.
zn. 4Csp/33/2020, Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 10. 05. 2021 sp. zn. llCsp/105/2020,
rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10Csp/111/2023 zo dňa 12.3.2024, rozsudok

Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/41/2020 z 26.11.2020, rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 10Co/48/2018 z 31.1.2019, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/233/2019 zo dňa
14.10.2020 a ďalšie.

6. Žalobca sa vyjadril k vyššie citovanému vyjadreniu žalovanej v tom zmysle, že postupoval v

súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a splnil obligatórnu a zároveň kumulatívnu
podmienku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy a nie je
pravdou tvrdenie žalovanej, že zosplatnenie úveru je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Žalobca dôkazne preukázal striktné splnenie všetkých podmienok uvedeného ustanovenia,
a to nasledovne:

a) žalovaná uhradila naposledy splátku dňa 15.5.2024 (platbou zo dňa 14.5.2024), t.j. dostala sa do
omeškania so splátkou splatnou dňa 15.06.2024,
b) Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.8.2024– t.j. posledná výzva pred zosplatnením žalovanú
upozornila, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde k zosplateniu úveru, pričom žalovanej bolaposkytnutá lehota 15 dní na úhradu. Predmetná výzva bola zasielaná ako doporučená zásielka
prostredníctvom Slovenskej pošty a bola doručená žalovanému dňa 23.8.2024,
c) Výzva k splateniu celého úveru zo dňa 25.9.2024, ktorá bola doručená žalovanej dňa 2.10.2024.

Predmetné listiny spolu s podacími hárkami preukazujúcimi zaslanie listín a výpisom Slovenskej pošty–
Sledovanie zásielok žalobca doložil súdu. Z uvedeného, podľa žalobcu, vyplýva, že v čase zosplatnenia
úveru (úver bol zosplatnený dňa 25.9.2024) bola žalovaná v omeškaní viac ako tri mesiace s úhradou
splátky splatnej dňa 15.6.2024, žalovaná bola upozornenou na možné zosplatnenie a bola jej poskytnutá
zákonomstanovenálehota15dnínaúhradudlžnejsumy(listomzodňa17.8.2024,doručenýmžalovanej

dňa 23.8.2024). Žalovaná napriek výzve dlžné splátky neuhradila, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu
predčasnej splatnosti budúcich splátok, a to pred splatnosťou splátky splatnej dňa 15.10.2024. To
znamená, že žalobca nepochybne splnil zákonný predpoklad ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka.
Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy neobsahuje označenie konkrétnej
splátky, s ktorou je žalovaná v omeškaní, žalobca uvádza, že zo znenia § 565 OZ v spojení s §

53ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu podpísania úverovej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným)
nevyplýva povinnosť identifikovať splátku, pre nezaplatenie ktorej je vyhlasovaná predčasná splatnosť.
Podmienkou zosplatnenia je len omeškanie so zaplatením splátky viac ako tri mesiace za súčasného
upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z obsahu právneho úkonu vyplýva, že žalovaná
bola upozornená na možnosť žiadať zaplatenie celej pohľadávky z úveru, a teda boli splnené náležitosti

výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ. Žalovaná, v ktorej dispozícii bolo plnenie povinností z úverovej zmluvy, tak
mala objektívnu vedomosť o omeškaní s platením úverových splátok čo do počtu a ich výšky. Porušenie
povinnosti dlžníka z úverovej zmluvy nemôže byť vykladané na ťarchu veriteľa. Žalobca má za to, že
žiadnym zákonným ustanovením nie je upravená forma ani náležitosti výzvy pred zosplatnením. Z dikcie
§ 53 ods. 9 OZ vyplýva pre obsah tohto právneho úkonu povinná náležitosť, že spotrebiteľ musí byť

upozornený na uplatnenie práva veriteľa požadovať splatnosť celej pohľadávky. Žiadne ďalšie povinné
náležitosti toto ustanovenie nevyžaduje. Podľa žalobcu žalovaná žiada súd, aby svojim rozhodnutím
„dotváral“ právo nad rámec bežného výkladu §53 ods. 9, keďže neexistuje žiadne zákonné ustanovenie,
ktorébymuukladalopovinnosťzahrnúťdovýzvyajidentifikáciusplátky,sktorouježalovanývomeškaní.
Ustanovenie § 565 OZ rovnako neobsahuje žiadnu dodatočnú špecifikáciu týkajúcu sa splátky, s ktorou

musí byť spotrebiteľ v omeškaní.
Čo sa týka tvrdení žalovanej týkajúcich sa výšky dojednaného úroku žalobca uvádza, že žiadny právny
predpis, vrátane predpisov chrániacich spotrebiteľov, neustanovuje maximálnu výšku úrokovej sadzby,
ktorá by mohla byť medzi stranami v zmluve dohodnutá, s cieľom predísť dojednávaniu neprimerane
nevýhodných úverov, ustanovil Občiansky zákonník v § 53 ods. 6 najvyššiu prípustnú odplatu, pričom

výška a spôsob výpočtu je presne určená naň nadväzujúcim nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa uvedené ustanovenie vykonáva (ďalej aj ako „nariadenie“). Ako bolo už uvedené vo vyjadrení
k odporu- najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2020
bola stanovená nariadením číselnou hodnotou 17,44 % a táto hodnota odplaty nebola prekročená
zmluvným dojednaním v úverovej zmluve (RPMN v úverovej zmluve bola dojednaná na hodnotu 13,70

%), a teda čo je v súlade so zákonom musí byť v súlade s dobrými mravmi. Súhrnné informácie o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4.
štvrťrok 2020 boli prílohou vyjadrenia k podanému odporu. Inštitútu dobrých mravov nemožno priznať
väčšiu váhu, než mu v konfrontácii s jasnými a z hľadiska obsahu dispozície právnej normy pochybnosti
nevzbudzujúcimi ustanoveniami § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 nariadenia

prináleží. Aby bolo možné flexibilne zohľadniť potrebu zmien pri odplate a stanovení jej najvyššej
prípustnej výšky, ponechalo sa toto určenie vláde Slovenskej republiky, ktorá odplatu a jej najvyššiu
prípustnú výšku ustanovuje vládnym nariadením. Žalobca svojim konaním rešpektuje právnu úpravu
stanovujúcu limit pre úrokové sadzby, má legitímne očakávanie, že za to nebude zo strany štátnych
orgánovsankcionovaný.Vzhľadomnavyššieuvedené,t.j.,ževýškaodplatyzaúverneprevyšujeodplatu

obvykle požadovanú na finančnom trhu (§ 53 ods. 6 O. z.) a teda na jej základe nemožno vyhodnotiť
neplatnosť zmluvy o úvere a s poukazom na to, že neplatnosť zmluvy nie je možné určiť len s odkazom
na dobré mravy.
Žalobca ďalej uviedol, že je potrebné zohľadniť aj zmluvnú voľnosť zmluvných strán pri uzatváraní
zmluvy,čoznamenážežalobcasámdobrovoľnepredmetnúzmluvuzadohodnutýchpodmienok,vrátane

úrokov z úveru vo výške 13,70% so žalovanou uzavrel. Ak s podmienkami zmluvy nesúhlasila, mala
možnosť zmluvu odmietnuť, čo však neurobila a s podmienkami uvedenými v úverovej zmluve súhlasila.
Nie je sporné, že úroky za poskytnutie úveru sú vo svojej podstate „cenou“ za poskytnutie peňazí.
Žalobcovi nie je zrejmé, akými matematickými operáciami dospela žalovaná k výške úroku uvádzanomvo vyjadrení, preto sa k tomu ani nevie vyjadriť. Ako už bolo uvedené, úrok podľa úverovej zmluvy bol
dohodnutý vo výške 13,70%. Podľa názoru žalobcu napadnutý platobný rozkaz vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci, opierajúceho sa o nespochybniteľné dôkazy a skutočnosť, že žalovaná sa s

nimi nestotožňuje, neznamená, že sú nesprávne alebo nezákonné. Z uvedeného dôvodu a na základe
vyššie uvedených skutočností žalobca považuje odpor žalovanej za nedôvodný a žalobca na podanom
návrhu trvá a žiada o priznanie uplatneného peňažného nároku a trov konania.
Žalobca poukázal na rozhodnutia súdov: rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoCsp/18/2023-228 zo dňa 8.5.2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo

dňa 30.01.2024, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/143/2018zo dňa 24.09.2019,
rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/36/2022 zo dňa 15.06.2023.

7. Písomným podaním doručeným súdu dňa 5.9.2025 žalobca uviedol, že žalovaná po podaní návrhu na
vydanie platobného rozkazu dňa 20.11.2024 do dňa 5.9.2025 vykonala nasledovné úhrady: 11.8.2025
76,30 eura, 11.8.2025 125,00 eur, 8.7.2025 76,30 eura, 8.7.2025 125,00 eur, 11.6.2025 76,30 eura,

11.6.2025 125,00 eur, 13.5.2025 76,30 eura, 13.5.2025 125,00 eur, 9.4.2025 125,00 eur, 9.4.2025 76,30
eura,10.3.202576,30eura,10.3.2025125,00eur,11.2.2025125,00eur,11.2.202576,30eura,8.1.2025
76,30 eura, 8.1.2025 125,00 eur, 6.12.2024 125,00 eur, 6.12.2024 76,30 eura. Vzhľadom na správanie
žalovanej, žalobca zobral žalobný návrh v časti 1.811,70 eura späť a navrhol konanie v tejto časti
zastaviť.

8. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

9. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej „OZ“) (v
znení účinnom k 11.03.2021), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo

na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

10. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

11. Podľa § 497 veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), žalobca môže vziať

žalobu späť.

13. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

14. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

15. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

16. Podľa § 216 ods. 1 a ods. 2. CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť
žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

17. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 52 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 565 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v

rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom k 11.03.2021)

(ďalej ako ZoSÚ), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet
spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský
úver podľa osobitného predpisu, 1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu

1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na
bývanie,pričomustanoveniaosobitnýchpredpisov1c)týkajúcesaposkytovaniatýchtoúverovtýmniesú
dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

27. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá

nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

28. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

30. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo
podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

31. Podľa § 2 písm. h) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

32. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov,

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,

33. Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského
úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

34. Podľa § 7 ods. 1 ZoSU, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.

35. Podľa § 7 ods. 2 ZoSU, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.

36. Podľa § 7 ods. 16 ZoSU, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej

starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

37. Podľa § 7 ods. 17 ZoSU, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ-
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4
a 5; b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o

spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v

čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

38. Podľa § 7 ods. 19 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a
pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.

39. Podľa § 7 ods. 20 ZoSU, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

40. Podľa § 7 ods. 21 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20

písm. a).

41. Podľa § 7 ods. 23 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limitpre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej
zadlženosti k príjmu.

42. Podľa § 7 ods. 27 ZoSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej
zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme

podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov
alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a),
banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s
príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

43. Podľa § 7 ods. 41 ZoSU, opatrením, ktoré vydá Národná banka Slovenska, sa ustanoví a)
metodika na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, náklady na
zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a ich minimálna výška, a spôsob určenia
limitov pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, výška a spôsob zohľadnenia

možného nárastu úrokových sadzieb a čo sa rozumie výrazným prevyšovaním súčtu zostávajúcich
výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov podľa odsekov 24 a 31, b) požiadavky na
zisťovanie informácií a predkladanie dokladov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa a na overovanie
údajov o príjmoch a nákladoch spotrebiteľa, c) limit pre lehotu splatnosti spotrebiteľského úveru a výška
tohto limitu, d) podrobnosti o podmienkach na postupné splácanie spotrebiteľského úveru, e) limit na

podiel spotrebiteľských úverov poskytnutých prostredníctvom samostatných finančných agentov podľa
osobitného predpisu voči celkovému objemu poskytnutých spotrebiteľských úverov a výška tohto limitu,
f) limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu a metodika na výpočet tohto podielu.

44. Podľa § 9 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná

strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená
názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.

45. Podľa § 9 ods. 2 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia,
d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

e) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
g) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
h) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
i) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
j) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
l) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
m) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

o) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
p) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
q) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
r) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
s) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
u) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
v) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

46. Podľa § 10 ods. 1 ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa

musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9 ods.
2 písm. a), b), c), d), e), g) a u); b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť
veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

47. Podľa § 11 ods. 1 ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.
b) a c)
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov

na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.48. Podľa § 11 ods. 2 ZoSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého

porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení

§ 7 ods. 19 až 42.

49. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) ZoSU, veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery len
na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti od udeleného povolenia
v tomto rozsahu: a) bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa § 20a.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so žalobou, s listinnými dôkazmi, súd zistil
tento skutkový a právny stav:

53. Dňa 11.3.2021 žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere- účelový úver
a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 20.000,00

eur, ktorý slúžil na úhradu záväzkov: úver v sume 4.513,00 eur vzniknutý zo zmluvy č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 15.1.2020 so spoločnosťou H. M., H., úver v sume 4.584,00 eur vzniknutý zo
zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 29.5.2020 so spoločnosťou H. M., H. a úver v sume
8.424,00 eur vzniknutý zo zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 16.10.2017 so spoločnosťou Home
Credit Slovakia, a.s.. Úver v sume 20.000,00 eur vzniknutý zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 11.3.2021 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. sa žalovaná
zaviazal splácať v 96-ich mesačných splátkach vo výške 335,03 eura, prvá splátka bola splatná
16.5.2021. Splatnosť splátok bola stanovená k 15. dňu v mesiaci, RPMN činila 13,7% p.a., ročná
úroková sadzba 12,9% p.a.. V zmluve je uvedená celková čiastka úveru splatná spotrebiteľom vo výške
32.162,88 eura.

54. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho predmetom
činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov.

55. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami

na základe zmluvy uzavretej dňa 11.3.2021 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň
aplikovať ustanovenia tohto zákona. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014
Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na
všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

56. Súd konštatuje, že napriek skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere mala formulárový
charakter, bola vopred pripravená žalobcom a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, táto obsahuje
všetky potrebné náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, strany sporu sa
predpísanou písomnou formou dohodli na predmete zmluvy, spôsobe splácania úveru a pri uzavretí

zmluvy neboli obídené príslušné ustanovenia vnútroštátneho práva ani ustanovenia smernice č. 93/13/
EHS. V danom prípade bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená písomná úverová zmluva,
platnosť ktorej nebola spochybnená. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je preto potrebné
vychádzať predovšetkým z obsahu úverovej zmluvy, vychádzajúc tak zo zásady zmluvnej slobody, ktoráje základnou zásadou nielen obchodného, ale aj občianskeho práva. Táto zmluva upravila práva a
povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k splácaniu úveru, ale aj ostatných nárokov z úveru vyplývajúcich,
najmä úrokov z úveru. Pre určenie práv a povinností zmluvných strán je tak dôležitý obsah uzatvorenej

zmluvy, pokiaľ ide o platné dojednanie. Samozrejme, jednotlivé zmluvné podmienky podliehajú z
hľadiska ochrany spotrebiteľa kontrole prijateľnosti. Až v prípade, pokiaľ zmluva úpravu neobsahuje,
alebo sú jej podmienky neprijateľné, riadia sa práva a povinnosti zmluvných strán ustanoveniami
Obchodného, prípadne Občianskeho zákonníka. Súd podrobil zmluvu o úvere aj ex offo prieskumu
neprijateľných zmluvných podmienok a preskúmal zmluvu ako celok, pričom nezistil žiadne zmluvné

podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, či neplatnosť zmluvy od jej počiatku.

57. Listom zo dňa 17.8.2024 nazvaným ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy žalobca oznámil žalovanej,
že eviduje voči nej pohľadávku v sume 1.041,09 eura. Zároveň ju vyzval na úhradu predmetnej sumy
do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Listom zo dňa 25.9.2024 nazvaným ako Výzva k splateniu

celého úveru žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého úveru v sume 15.636,84 eura čerpaného na
základe zmluvy XXXXXXXXXX.

58. V priebehu konania vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.811,70 eura
a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Nakoľko žalobca vzal svoj návrh účinne späť v časti

zaplatenie sumy vo výške 1.811,70 eura, a to ešte pred predbežným prejednaním, resp. otvorením
prvého pojednávania vo veci samej, súd rešpektujúc dispozičné právo žalobcu postupoval podľa § 145
ods. 2 CSP, § 146 ods. 1 CSP a konanie zastavil. Takto postupoval aj bez súhlasu žalovanej, pretože
tento sa v danom prípade nevyžadoval (na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby by sa
v danom štádiu konania neprihliadalo).

59. Súd následne skúmal splnenie zákonných predpokladov platného zosplatnenia budúcich splátok
úveru podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka platných v čase zosplatnenia budúcich
splátok úveru a s tým spojenú platnosť úkonu- výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a výzvy
k splateniu celého úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Je v záujme ochrany žalovaného ako

spotrebiteľaskúmaťhmotnoprávnyzákladžalobouuplatnenéhonároku,pričomsúdjevspotrebiteľských
sporoch ex offo povinný skúmať okrem iného aj platnosť týchto právnych úkonov. Žalobcu v tomto konaní
zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka.

60. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a
účinného v čase omeškania žalovaného s plnením splátok, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, mohol veriteľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Z hľadiska tejto formulácie uvedeného ustanovenia je

zrejmé, že toto ustanovenie dopĺňa ustanovenie § 565 OZ, takže otázku zosplatnenia úveru je potrebné
vykladať skrz text oboch uvedených ustanovení súčasne. Zákon prísne stanovuje kritériá, za akých
podmienok môže prísť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, pričom tieto podmienky musia byť
splnené kumulatívne.

61. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky (tzv. strata
výhody splátok) je viazané na splnenie týchto podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola
výslovne určená v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní
niektorú zo splátok v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Splatnosť celej pohľadávky tak nenastáva priamo zo zákona,

ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu,
prípadne či podá na súde žalobu na plnenie.

62. Účelom právnej úpravy v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť „zosplatňovaniu“
záväzkov spotrebiteľov zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorých plnenie je dojednané v splátkach z dôvodu

len krátko trvajúceho omeškania spotrebiteľa so zaplatením splátky a súčasne dať spotrebiteľovi ešte
poslednú možnosť k splateniu dlžnej splátky predtým, ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie
celého dlhu. Spotrebiteľ musí byť nepochybne informovaný, pre nezaplatenie ktorej splátky mu hrozí
uplatnenie práva veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka.63. Súd poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023, sp.zn. 5Cdo/197/2022, sp. zn. 5Cdo/2/2023, sp. zn. 6Cdo/15/2023

ako aj rozhodnutie I.ÚS/528/2024), podľa ktorej upozornenie podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
na to, aby ho bolo možné považovať za kvalifikované, musí obsahovať označenie konkrétnej splátky,
vo vzťahu ku ktorej veriteľ mieni dané právo uplatniť. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru a platnosť tohto úkonu. Jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá

má umožniť spotrebiteľovi reálne sa "dozvedieť" o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, a "spôsobe" ako tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky
je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie "iba"
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto
vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť, resp. zakladá,
dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú, pre

ktorúplánujepredčasnezosplatniťspotrebiteľskýúver.Ztohodôvodumusídodávateľjednostrannýúkon
- výzvu na zaplatenie omeškanej splátky oznámiť spotrebiteľovi určitým spôsobom, aby tento konkrétne
mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ zosplatniť celý úver v prípade, že
uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí. Vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru musí predchádzať upozornenie pre spotrebiteľa, ktoré je konštruované ako jednostranný právny

úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pretože dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu
tohto úkonu musí byť zrejmé jednak splnenie zákonných podmienok - uplatnenia režimu § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a jednak výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka. Zo znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyplýva požiadavka

konkrétnosti upozornenia, určenia omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované právo veriteľa podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka týka, t.j., že dlžník nesplatil niektorú (teda nie niektoré) svoju splátku.
Určitosť, čo do identifikácie omeškanej splátky, je podstatná pre vyhodnotenie dodržania lehôt, ako tieto
vyplývajú z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka s ohľadom na určenie, kedy sa stáva zročný celý dlh
naraz.

64. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 vyplýva, že v prípade,
ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo
strany veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh. Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu
úveru(porovnajrozhodnutienajvyššiehosúdusp.zn.2Cdo/149/2021).Jetopodstatnáinformácianajmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť

aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

65. Z uvedeného potom možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho

zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne aj ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť
dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva
sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Bez uvedenia splátky,
pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je dostatočne určitým ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval

predčasné zosplatnenie úveru. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným
zmyslom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

66. Z písomnej Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.8.2024 vyplýva, že týmto úkonom žalobca
žalovanej oznámil, že už dlhšie než mesiac nereaguje na výzvy na zaplatenie dlžnej sumy na úverovej

zmluve č. XXXXXXXXXX, náklady súvisiace s jej pôžičkou stále rastú, v čase vyhotovenia výzvy žalobca
pripočítal k dlhu žalovanej aj poplatok za zaslanie tejto upomienky vo výške 12,00 eur, pričom celková
aktuálna dlžná suma je 1.041,09 eura a dôrazne požiadal žalovanú o okamžitú úhradu dlžnej sumy
1.041,09 eura, ktorá obsahuje nezaplatené úroky 485,18 eura, zmluvné pokuty 36,00 eur a istinu vovýške 519,91 eura, na účet uvedený vo výzve a súčasne upozornil žalovanú, že ak dlžnú sumu nezaplatí
ani do 15 dní od doručenia tejto výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého
úveru, vrátane úrokov, nákladov a sankcií.

67. Z obsahu predmetnej Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.8.2024 nevyplýva identifikácia
konkrétnej splátky, s úhradou ktorej bol žalovaný v omeškaní viac ako o tri mesiace, a pre ktorú žalobca
mohol resp. plánoval jednorazovo a predčasne zosplatniť celý úver. Súd tak dospel k záveru, že výzva
na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.8.2024, ktorou mala byť realizovaná výzva podľa § 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka, je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko z obsahu tejto výzvy nevyplýva označenie
konkrétnej splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, vo vzťahu ku ktorej žalobca mienil uplatniť
právo predčasne ukončiť výhodu v podobe splátok úveru (predčasne zosplatniť celý úver) vyplývajúce
mu z § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Preto výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
22.05.2024 nemožno považovať za kvalifikovanú, teda vyvolávajúcu právne účinky predpokladané zák.

ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

68.Súdpoznamenáva,žezosplatnenieceléhoúverupreporušeniepovinnostíspotrebiteľa(žalovaného)
je jednostranným úkonom veriteľa, pre účinnosť ktorého je potrebné jeho oznámenie (doručenie)
dlžníkovi. Dátum vyhlásenia úveru za splatný je jednostranným právnym úkonom veriteľa, ktorý tak

môže urobiť vtedy, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Vo vyhlásení o mimoriadnej splatnosti
úveru veriteľ konkretizuje, ktorým dňom považuje úver za zosplatnený a kedy nastávajú následky
porušenia povinností zo strany dlžníka. Rovnako ku dňu vyhlásenia splatnosti úveru veriteľ vyčísli výšku
nesplateného úveru. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru veriteľ deklaruje, že boli splnené zákonné
podmienky na zosplatnenie úveru, čím sa celý dlh stal ku dňu uvedenému v tomto oznámení splatným.

69. Z písomnej výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 25.9.2024 vyplýva, že týmto úkonom žalobca
oznámil žalovanej, že v dôsledku jeho omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru č.
XXXXXXXXXX, ho vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe tejto zmluvy, dlžnej čiastky
vo výške 15.636,84 eura, obratom, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy na platobné údaje uvedené

vo výzve. Podľa názoru súdu, aj z právneho úkonu veriteľa realizovaného podľa ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne podľa
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (špecifikácia splátky úveru, s ktorou je spotrebiteľ
v omeškaní, vo vzťahu ku ktorej žalobca mienil uplatniť právo predčasne ukončiť výhodu v podobe
splátok úveru), nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti

zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym
"upozornením" nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Súd tak konštatuje, že aj výzva k
splateniu celého úveru zo dňa 25.9.2024 je neplatným právnym úkonom pre jej rozpor s ust. § 37 ods.
1 Občianskeho zákonníka, z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko neobsahuje (identifikáciu)
splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore) žalovaný v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, preto ju nemožno považovať za kvalifikovanú, teda
vyvolávajúcu právne účinky predpokladané zák. ust. § 565 Občianskeho zákonníka.

70. Na základe vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že žalobca nepostupoval pri
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka,

dôsledkom čoho súd posúdil právny úkon vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru realizovaného
žalobcom výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 25.9.2024 ako neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom. Uvedené znamená, že žalovaná bola povinná
splácať splátky úveru i potom, ako žalobca neplatne zosplatnil celý úver, nakoľko neplatné zosplatnenie
nemalo žiadny vplyv na povinnosť žalovanej pokračovať v splácaní úveru v dohodnutých splátkach.

71. Žalobca svoj nárok skutkovo odvodil od tvrdenia o splatnosti úveru v celosti a s tým súvisiaceho
nároku na úhradu úrokov a úrokov z omeškania zo zosplatneného úveru, teda ako plnenie z predčasne
zosplatného úveru vrátane príslušenstva zosplatneného úveru. V danom prípade zo samotných
listín predložených do konania žalobcom vyplýva, že neboli splnené všetky zákonné podmienky pre

zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
t.j. že zo strany žalobcu nedošlo k zosplatneniu úveru zákonným spôsobom pre jeho neurčitosť tohto
právneho úkonu (37 OZ) z dôvodu chýbajúcej identifikácie nezaplatenej splátky, pre ktorú sa žalobca
rozhodol zosplatniť predmetný úver zmluvne dojednaným spôsobom. Súd poukazuje na ustanovenie §216 CSP, v zmysle ktorého je súd viazaný žalobným návrhom. Súd nemôže prekročiť a prisúdiť viac,
než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmie ísť nad rámec petitu. Uvedená zásada je označovaná ako
tzv. zásada „ne ultra petitum“. Viazanosť súdu žalobným návrhom (§ 216 CSP), t. j. nemožnosť súdu

prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, resp. nesmieť ísť nad rámec petitu sa vzťahuje
k žalobnému návrhu (petitu) a nie k spôsobu vykonávania dokazovania, resp. k otázke, aké dôkazy je
súd v konaní oprávnený vykonať alebo nevykonať.

72. Nakoľko žalobca v spore nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o platnom zosplatnení úveru, súd

mu nemohol v tomto spore priznať ani príslušenstvo uplatneného nároku v podobe úroku a úrokov
z omeškania z neplatne zosplatneného úveru, keďže by došlo k porušeniu spomínanej zásady “ne ultra
petitum“. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Z uvedených dôvodov súd žalobu vo zvyšnej
časti výrokom II. tohto rozsudku zamietol. Súd nad rámec poznamenáva, že zmena prípadných

skutkových tvrdení zo strany žalobcu, ktorá zmena ani nenastala, by predstavovala zmenu žaloby, ktorá
je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ (§ 294 CSP).

73. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa
12. 02. 2024, podľa ktorého nemožno priznať veriteľovi právo na zaplatenie splátok úveru splatných

ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe veriteľ uplatňoval zaplatenie celého predčasne zosplatneného
úveru a súd dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Najvyšší súd SR uzavrel, že
síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu,
než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu
poskytnutého úveru k 10.12.2017 (a aj odôvodňoval, akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil

nakoniec ako neplatné a žalobca žiadal priznať práve a len takto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR
pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto stavu nárok na zaplatenie jednotlivých
splatných splátok, porušil by tým zásadu „ne ultra petitum“, a teda prekročil by rámec vymedzeného
petitu, čo je neprípustné. Predmetné rozhodnutie prešlo aj kontrolou ústavnosti, keď Ústavný súd
SR v rozhodnutí zo dňa 2. októbra 2024, sp.zn. I. ÚS 528/2024 ústavnú sťažnosť proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/85/2021 z 12. februára 2024 odmietol, pričom
v odôvodnení odmietajúceho rozhodnutia tiež uviedol, že „...Všeobecný súd musí rešpektovať predmet
konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového
základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (uznesenie najvyššieho súdu
sp. zn. 4MCdo/15/2010 z 27. júla 2011, obdobne I. ÚS 122/2012)..... Rovnako nedôvodný je aj odkaz

sťažovateľky na skutočnosť, že zo samotných skutkových zistení vyplynulo, že pohľadávka z úverovej
zmluvy nie je splnená, keďže z dispozičného princípu, ktorý ovláda civilné sporové konanie, vyplýva, že
žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke a týmto jeho
vymedzením je súd v zásade viazaný. Z uvedeného dôvodu má teda pre posúdenie dodržania zásady
viazanosti súdu petitom rozhodujúci význam skutkový základ tak, ako ho vymedzil žalobca v žalobe,

pričom tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza.“

74. Súd v súlade s uvedenou judikatúrou najvyššieho súdu poukazuje na tú skutočnosť, že podanie
adresované súdu musí byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa
žalobca domáha vydania konkrétneho rozhodnutia musí v zmysle § 132 CSP obsahovať úplné opísanie

rozhodujúcichskutočností,označeniedôkazovnaichpreukázanieažalobnýnávrh,pretožeibaformálne
a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci. Súd v civilnom sporovom
konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré zaťažuje povinnosť tvrdenia
adôkaznápovinnosť(§150CSP;svýnimkouavzákonomrozsahuvprípadespotrebiteľskýchsporovpri
ochrane slabšej strany). Ak žalobca v spore tvrdil, že došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti

úveru, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. Podľa súdnej judikatúry dôsledkom nesplnenia
povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť) je vynesenie nepriaznivého rozsudku pre stranu, ktorá
ich nesplnila, tak ako tomu bolo aj v predmetnom prípade.

75. Nakoľko súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol, v konaní následne neskúmal (z dôvodu hospodárnosti
konania),čižalobcapriuzatváranízmluvyospotrebiteľskomúveresplnilpovinnosťuloženúmuzákonom
a posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver s odbornou starostlivosťou, či uplatnený nárok žalobcu
nie je premlčaný, ani či nemožno poskytnutý úver posúdiť ako úver bezúročný a bez poplatkov v zmysleustanovení zákona č. 129/2010 Z.z.. Takéto posúdenie, aj keby súd učinil, by nemohlo nič zmeniť na
závere, že žalobe nie je možné vo zvyšnej časti vyhovieť.

76. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v III. výroku tohto rozhodnutia,
a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP.

77. V prípade keby bola žalovaná zastúpenou právnym zástupcom, resp. by v spore zaplatila akýkoľvek
súdny poplatok, súd by o nároku žalovanej na trovy konania rozhodol tak, že by jej voči žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, pretože mala v konaní plný úspech. Žalovanej
však žiadne trovy konania nevznikli, keďže nezaplatila žiadne súdne poplatky a tiež nebola právne
zastúpeným, a preto jej súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

78. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol
súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnychexekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení– Exekučný
poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.