Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/87/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124208078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124208078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejačleniek

senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO:
50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, zastúpeným ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36
864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpená JUDr. Baltazárom
Mucskom, advokátom, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 528,- eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo 07. mája 2025, č. k. 33C/28/2024
- 129, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

528,- eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 528,- eur od 11.09.2023 do zaplatenia, do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.( I. výrok). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. ( II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, priebeh
konania, podstatné vyjadrenia sporových strán a uviedol, že dňa 20.06.2023 došlo v Malackách k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase

nehody bola I. Š., F.. XX.XX.XXXX. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne
zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené vozidlo za účelom opravy odviezť
do autoservisu, na čo nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XXX/XXXX,
zo dňa 29.06.2023, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné vozidlo. Nájom trval
od 29.06.2023 do 31.07.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do skončenia
opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom
nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Ozrejmil, že vykonaným dokazovaním zistil, že

Zmluvou o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 29.06.2023 žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca
sa dohodli na nájme motorového vozidla U. O., L.: I., od 29.06.2023 do 31.07.2023 s denným nájomným
45,- eur, zmluvné nájomné 33,- eur. Jednorazový poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol
dohodnutý vo výške 30,- eur s DPH. Podľa Protokolu o prenájme náhradného vozidla si vozidlo prevzalpoškodený dňa 29.06.2023 a odovzdal žalobcovi späť dňa 31.07.2023. Žalobca vystavil poškodenému
dňa 31.07.2023 faktúru č. XXXXXXX splatnú dňa 15.08.2023 na sumu 1.119,- eur s DPH za prenájom
náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 829/2023, za obdobie od 29.06.2023 do 31.07.2023.

Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- eur s DPH. Ďalej
súd prvej inštancie zistil, že poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 31.07.2023 za odplatu 1.119,- eur s DPH svoju peňažnú pohľadávku voči
pôvodnému žalovanému vo výške 1.119,- eur s DPH z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona
č. 381/2001 Z. z.. Postupca postúpil s pohľadávkou všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto

pohľadávkou. Podľa čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za
postúpenie pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú,
pričom žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Poškodený čestným
prehlásením zo dňa 31.07.2023 vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo U.
O. , L.: I., od 29.06.2023 do 31.07.2023 (33 dní) z dôvodu, že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti
č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.06.2023 v autoservise, až do doručenia krycieho listu poisťovňu. Zároveň

prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol pre neho nevyhnutý. Z Potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu
vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo bolo po poistnej udalosti prevzaté autoservisom za účelom
opravy dňa 29.06.2023. Po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. dňa 28.07.2023, bolo poškodené motorové vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi

dňa 31.07.2023. Poškodený oznámil predchodcovi žalovaného postúpenie pohľadávky listom zo dňa
31.07.2023. Následne si žalobca si u predchodcu žalovaného listom zo dňa 31.07.2023 uplatnil náhradu
škody z postúpenej pohľadávky. Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 28.08.2023 žalovaný
náklady na zapožičanie náhradného vozidla priznal vo výške 591,- eur s odôvodnením, že doba obvyklá
na opravu vozidla je 17 dní s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu a potrebný rozsah vykonaných

prác. Z internetbankingu žalobcu okresný súd ďalej zistil, že žalovaný poukázal na jeho bankový účet
sumu vo výške 591,- eur. Z listu autorizovaného autoservisu ALTERIA MOTOR s.r.o., Žilina - vyplynulo,
že ide o bežnú obchodnú prax uplatňovanú pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch kedy náklady
za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň ukončenia
prác na poškodenom vozidle autoservis odosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná z PZP

vinníka nehody faktúru zaplatiť. V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada
úhrady faktúry sa používa tzv. krycí list vystavený príslušnou poisťovňou a tento doručuje autoservisu
a ten potom vydaná poškodenému opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu zo strany
poisťovne. Zhodne s vyššie uvedeným potvrdili obchodnú prax aj servisy MD-Bavaria Žilina, s.r.o. a
FINAL CD. Dňa 27.07.2023 vystavila poisťovňa UNIQA, v ktorej bol poškodený havarijne poistený krycí

list na sumu 6.384,20 eur. Z faktúry autoservisu M a H, spol. s r. o. č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že
táto bola vystavená dňa 26.07.2023. Žalovaný uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu. Rozporoval
oprávnenosť doby prenájmu náhradného vozidla, nakoľko mal za to, že do prenájmu náhradného
vozidla nemôže byť ponechaná na ľubovôli žalobcu, resp. poškodeného. Mal za to, že nájom bol
účelný, nevyhnutný a odôvodnený maximálne v rozsahu 17 dní, v ktorom bol zahrnutý čas na opravu

vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov,
čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo
strany žalovaného. Žalobcove tvrdenia o tom, že poškodený bol donútený prenajať si náhradné vozidlo
považoval za účelové. Argumentoval, že poškodenie vozidla spočívalo iba v povrchových škrabancoch
laku na blatníku zadnej nápravy. Nakoľko sa domnieval, že bolo vozidlo zrejme pojazdné, namietal

opodstatnenosť celkovej doby trvania nájmu dôvodiac, že odstránenie povrchového poškodenia zaberie
nanajvýš niekoľko hodín, účelným by podľa názor žalovaného bolo keby si v autoservise dojednal termín
tzv. „na počkanie“. Mal za to, že poškodený si prenajal náhradné vozidlo výlučne z dôvodu, že mu ho
žalobca poskytol zadarmo, resp. u neho navodil tento dojem. Náklady preto považoval za opodstatnené
výlučne do vykonania opravy, nie do doručenia krycieho listu.

3. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 442 ods. 1, § 524 ods. 1, ods. 2, § 525 ods. 1, ods.
2, § 526 ods. 1, ods. 2, § 517 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods.
1, § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, zákona č. 381/2001 Z.z, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj „ zákon o PZP.“), § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Úvodom
skonštatoval, že nárok žalobcu sa odvíja od § 15 ods. 1 zákona o PZP ako aj od § 442 Občianskeho
zákonníka. Ozrejmil, že v danom prípade bolo nesporné, že dňa 20.06.2023 došlo v Malackách k
dopravnej nehode, pričom v dôsledku tejto nehody došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidlepoškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni
žalovaného. V dôsledku uvedeného si poškodený od žalobcu prenajal náhradné motorové vozidlo počas
doby zisťovania nákladov na opravu jeho vlastného vozidla poškodeného poistencom žalovaného. Na

základe zmluvy o nájme č. XXX/XXXX zo dňa 29.06.2023 poškodený užíval motorové vozidlo U. O.,
L. I. v rozsahu 33 dní nájmu, a to v období od 29.06.2023 do 31.07.2023. Po skončení doby nájmu
vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom náhradného vozidla v trvaní 33 dní
s výškou nájomného 33,- eur s DPH/ deň, spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla vo výške 30,- eur s DPH, spolu vo výške 1.119,- eur s DPH, na základe čoho

vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie nájomného. Z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa
28.08.2023 vyplynulo, že žalovaný daným listom oznámil žalobcovi, že mu poukázal poistné plnenie vo
výške 591,- eur s odôvodnením priznania poistného plnenia len za obdobie od 17 dní, že denná výška
nájomného nebola spochybnená. Uviedol, že spornou v konaní zostala doba trvania nájmu náhradného
vozidla, ako aj nárok na úroky z omeškania. Vo vzťahu k námietke vecnej legitimácie sporových strán
uviedol,žepokiaľideopasívnuvecnúlegitimáciu,tátojenastranežalovanéhodanáavyplývapriamoz§

15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t. j. žalovaný uhrádza poškodenému náhradu škody.
Vo vzťahu k meritu veci konštatoval, že v danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že poškodený sa v dôsledku náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného
dostal do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Súd mal preukázané, že v priamej
príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 29.06.2023

do 31.07.2023, počas jeho opravy v autoservise. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 20.06.2023,
vozidlo bolo v autoservise odo dňa 29.06.2023, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné
vozidlo u spoločnosti žalobcu. Mal preto za to, že je teda preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou
udalosťou a užívaním náhradného vozidla poškodeným, po dobu, po ktorú bolo v autoservise vozidlo
poškodené pri spomínanej dopravnej nehode. Nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo k nehode,

poškodený by nemusel vyhľadať autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo
užívať. Keďže však bol nútený dať vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné
vozidlo, pričom z čestného prehlásenia poškodeného vyplýva, že prenájom náhradného vozidla počas
tejto doby bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia osobných potrieb.

K procesnej obrane žalovaného ohľadom účelnosti užívania náhradného vozidla a celkovej dobe nájmu,
v rámci ktorej odkazoval na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/187/2022 zo dňa 22.03.2023,
v zmysle ktorého žalobcovi za obdobie do vystavenia krycie listu nárok na náhradu škody neprislúcha,
súd prvej inštancie ozrejmil, že pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového
rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia

poškodeného v možnosti užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Zdôraznil,
že z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie
zisťovania rozsahu škôd na poškodenom vozidle. Doba zotrvania vozidla v autoservise závisela od
posúdenia a zistenia predpokladaných nákladov na opravu vozidla. Dĺžka opravy vozidla vyplývala aj
z čestného prehlásenia autoservisu a odovzdávacieho a preberacieho protokolu, podľa ktorého bolo

vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy 29.06.2023 a po ukončení opravy a
doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 28.07.2023 bolo vozidlo odovzdané poškodenému
dňa 31.07.2023. Keďže deň 28.07.2023 pripadol na piatok, vozidlo bolo poškodenému odovzdané
bezodkladne, a to najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. v pondelok dňa 31.07.2023. Doplnil, že
zároveň spoločnosti vykonávajúce opravy motorových vozidiel potvrdili, že ide o bežnú obchodnú prax

uplatňovanú pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch kedy náklady za opravu poškodeného vozidla
uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia. V deň ukončenia prác na poškodenom vozidle
autoservis odosiela faktúru príslušnej poisťovni, ktorá je povinná z PZP vinníka nehody faktúru zaplatiť.
V prípade, že poisťovňa je ich zmluvným partnerom ako náhrada úhrady faktúry sa používa tzv. krycí
list vystavený príslušnou poisťovňou a tento doručuje autoservisu a ten potom vydaná poškodenému

opravené vozidlo bezodkladne po doručení krycieho listu. K príčinnej súvislosti medzi poškodením
motorového vozidla a vznikom škody súd prvej inštancie zopakoval, že táto daná za celé obdobie
od vzniku škodovej udalosti až do momentu kedy sa opravené vozidlo dostáva do dispozičnej sféry
poškodeného a v ďalšom poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023.
Vzhľadom na uvedené zhrnul, že poškodený z titulu poistnej udalosti nemohol užívať svoje motorové

vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné vozidlo a náklady spojené so zabezpečením
tohto náhradného vozidla v podobe nájomného, tak patria k oprávneným nárokom poškodeného. Pokiaľ
dôjde k poškodeniu motorového vozidla, má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených
na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo. Vovšeobecnosti platí, že každá škoda, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, by mala byť
reparovaná tak, aby došlo k náhrade nutných a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s uvedenou
škodou. Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že poškodený mal prenajaté motorové vozidlo len

na nevyhnutnú dobu od 29.06.2023 do 31.07.2023. Práve za stavu, do ktorého sa dostal poškodený
zavinením poistenca žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho
neprimeraným zaťažovaním v tom zmysle, aby v sieti autoservisov zisťoval a hľadal ten s najväčšou
rýchlosťou vykonania opravy, prípadne aby počas opravy vozidla poškodený riešil daný stav inak
než zapožičaním náhradného motorového vozidla (napr. používaním hromadnej dopravy), prípadne

aby zisťoval a hľadal autopožičovne s najlacnejším nájomným. Takýmto prístupom by bol poškodený
neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je už daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci ho
nezavinil. V tomto smere súd vzhľadom na predložené dôkazy nevidel dôvod vypočúvať poškodeného
k otázke nevyhnutnosti prenájmu, prípadne vykonať navrhovaný písomný dopyt na autoservis M a H,
spol. s r.o. k otázke priebehu opravy, ktorá v tomto konaní ani nebola spornou. Uzavrel, že pri zohľadnení
nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi žalovaným v sume 591,- eur je potom

žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 528,- eur uplatnená dôvodne (uplatnená suma
1.119,- eur - priznaná suma 591,- eur = žalovaná istina 528,- eur), a toto právo bolo žalobcovi ako
subjektuaktívnevecnelegitimovanémupriznanéakoprávonanáhraduškodypodľa§15ods.1vspojení
s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich
z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z

výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 C.s.p. K nároku na úroky z omeškania
súdprvejinštancieuviedol,žesi žalobcauplatnilúrokyzomeškaniazosumy 528,-eurod11.09.2023do
zaplatenia. Ozrejmil, že ukončenie poistného šetrenia nastalo dňa 25.08.2023 a od nasledujúceho dňa,
t. j. od 26.08.2023 začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia v zmysle § 11 ods.
7 zákona o PZP. Žalovaný sa dostal do omeškania od 11.09.2023. Žalovaný neopodstatnene neposkytol

poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie.
Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu - poníženú o 528,- eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez
relevantných dôvodov, bez riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno
posúdiť začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej
na poskytnutie plnenia. Vzhľadom na uvedené priznal žalobcovi voči žalovanému úroky z omeškania

v zákonnej výške odo dňa, ako požadoval žalobca. Keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté,
prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania o 5 percentuálnych bodov
vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudku

súdu I. inštancie zmenil tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne ho zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie Namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení

napadaného rozsudku. Odôvodnenie rozsudku považoval za nepresvedčivé, kedy sa v ňom konajúci
súd nedokázal vysporiadať so všetkými jeho námietkami a argumentáciou. Namietal, že konajúci súd
akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcom, bez toho aby ich konfrontoval s argumentami
žalovanéhoazároveňmalzato,žesúdnesprávneprávnevecposúdilanazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím prijal nezákonný a právne neudržateľný rozsudok.

Konkretizoval, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a v odôvodnení napadnutého
rozsudkuneuniesolbremenologickýmspôsobomvysvetliť,prečobolovdanomprípadedôvodnépriznať
žalobcovi celú ním nárokovanú sumu vo výške 528,- Eur. S poukazom na uvedené namietal, že konajúci
súd na danú vec neaplikoval kritériá nutnosti a účelnosti nájmu náhradného motorového vozidla, ktoré
vychádzajú z judikatúry najvyšších súdnych autorít v obdobných veciach. Mal za to, že v konaní nebola

žalobcom preukázaná zásadná skutočnosť, a to nevyhnutnosť dĺžky opravy poškodeného motorového
vozidla v autoservise. Ozrejmil, že existencia skutočnej škody spočívajúca v nákladoch na prenájom
náhradného vozidla je podmienená ad 1/ nutnosťou a účelnosťou týchto vynaložených nákladov; ad
2/ dobou, počas ktorej bol poškodený vylúčený z užívania svojho motorového vozidla z dôvodu jehoopravy. V tomto kontexte poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 3
MCdo/3/2015 a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.03.2010, sp. zn.
25 Cdo 3911/2007 a mal za to, že z vyššie citovaných rozhodnutí možno vyvodiť záver, že poisťovateľ

(Žalovaný) je povinný nahradiť náklady nájmu náhradného motorového vozidla poškodenému len v
prípade, že nájom trval po nevyhnutnú dobu a jeho cena bola primeraná. S ohľadom na vyššie
uvedené skutočnosti považoval krátenie nákladov nájmu náhradného vozidla z jeho strany za dôvodné
a správne. Ďalej sa odvolateľ domnieval, že vzhľadom na tú skutočnosť, že ku škodovej udalosti
došlo dňa 20.06.2023 a poškodené motorové vozidlo bolo do servisu odovzdané až dňa 29.06.2023, že

poškodenia na motorovom vozidle boli prevažne iba estetického rozsahu. Vzhľadom na uvedené mal
za to, že poškodený mohol a mal opravu svojho motorového vozidla vyriešiť tzv. „na počkanie“, kedy
by vozidlo odovzdal servisu na opravu až v momente, keď servis mohol začať s výkonom opravy už
v deň odovzdania poškodeného motorového vozidla do servisu, a nie až niekoľko dní po odovzdaní.
V tomto kontexte poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/131/2019 ako aj na
uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.09.2022, sp. zn.: 7Co/131/2022. Žalovaný sa nestotožnil

ani s argumentáciou konajúceho súdu v rovine, že z predložených listinných dôkazov ako bolo
napríklad čestné vyhlásenie bola automatický zrejmá potreba užívania náhradného motorového vozidla.
Zároveň konajúci súd nesprávne postupoval v prípade keď odmietol vykonať v rámci dokazovania
výsluchkonateľaautoservisukdĺžkevykonávanejopravypoškodenéhomotorovéhovozidla,nakoľkoide
podľa názoru Žalovaného o kľúčový výsluch pre preukázanie účelnosti nájmu náhradného motorového

vozidla, nakoľko v prípade ak dochádza k prieťahom v oprave, ktoré nie sú spôsobené konaním
Žalovaného, nemôžu byť Žalovanému ani pričítané ale mali by byť pričítané zodpovednému subjektu,
teda v danom prípade autoservisu vykonávajúcemu opravu. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu
náhradného motorového vozidla teda nemôže byť podstatné len to, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom Žalovaného, nemohol poškodený využívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo

potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať náhradné motorové vozidlo. S
prihliadnutím na vyššie citovanú súdnu prax sa preto nemožno stotožniť s názorom konajúceho súdu
uvedenéhovbode45.odôvodnenianapadnutéhorozsudku.PodľanázoruŽalovanéhopráveskutočnosť
či poškodené vozidlo malo iba povrchové (estetické) poškodenia alebo bola táto škoda závažná natoľko,
že vozidlo nebolo pojazdné bola zásadná pre vyriešenie otázky nutnosti a účelnosti nájmu náhradného

vozidla. Ak bolo totiž vozidlo poškodené iba povrchovo, spôsob opravy vozidla mohol byť dojednaný
tzv. na počkanie. Poškodený by tak poškodené vozidlo mohol ďalej jazdiť a do servisu by ho pristavil
až v momente, kedy by servis disponoval všetkými potrebnými náhradnými dielmi a mal dostatok
kapacít na realizovanie opravy. V tejto súvislosti konštatoval, že kryje zodpovednosť vinníka škodovej
udalosti v zmysle uzavretého zmluvného poistenia, ak však predĺženie doby nájmu náhradného vozidla

zo strany poškodeného zapríčinil servis z dôvodu prieťahov opráv povrchových poškodení vozidla,
mal za to, že tieto náklady nevznikli v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Obdobne to
platí aj pre prípady, kedy servis zadržiava už opravené vozidlo poškodeného do doby, kedy poisťovňa
vystaví krycí list za jeho opravu. V tomto prípade opätovne dochádza k nezákonnému a neúčelnému
predlžovaniu doby nájmu, v ktorom absentuje priama príčinná súvislosť. K navýšeniu škody totiž nedošlo

na základe konania vinníka nehody ale iného subjektu. Tento načrtnutý právny názor potvrdzuje aj
Rozsudok Krajského súdu v Žiline, zo dňa 22.03.2023, sp. zn.: 7Co/187/2022. Napadnutý rozsudok
konajúceho súdu považoval za vecne nesprávny aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že Žalovaný má
v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „ZoPZP“) povinnosť šetriť poistnú udalosť v trojmesačnej

lehote od uplatnenia nároku na náhradu škody zo strany poškodeného. Nie je preto možné sankcionovať
postup Žalovaného (vyplývajúci priamo zo ZoPZP) a požadovať náhradu nájmu náhradného vozidla aj
za dobu vyhradenú na likvidáciu poistnej udalosti, smerujúcu k vystaveniu krycieho listu.

Vo vzťahu k existencii inej vade konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

a to odňatie súdu prvej inštancie konať pred súdom a nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia,
mal za to, že sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s jeho
argumentáciou,nevyhodnotilsprávnevykonanédokazovanieanesprávneprávnevecposúdil.Namietal,
že prvoinštančný súd v rozpore so zákonom neuviedol aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré
za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov

riadil. Odôvodnenie preto považoval za nepreskúmateľné.

6. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne
správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. V celom rozsahu sa pridržal svojichdoterajších vyjadrení, písomných podaní a argumentácie v tomto konaní. Mal za to, že súd prvej
inštanciesavdostatočnomavecousúvisiacomrozsahuvysporiadalsotázkounutnostiaúčelnostinájmu
náhradného vozidla a s tým spojenými námietkami žalovaného ohľadom neprimeranosti doby trvania

opravy, či doby nájmu náhradného motorového vozidla. Žalobca sa plne stotožnil s vyslovenými závermi
súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých súd prvej inštancie považoval náklady na nájom náhradného
vozidla za vynaložené nutne a účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného
vozidla. Uvedené závery sú v súlade s charakterom, účelom a povahou povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Tvrdenia žalovaného, že súd

akceptoval vyjadrenia a predložené dôkazy žalobcu bez toho, že by ich konfrontoval s argumentáciou
žalovaného považoval za nepravdivé. Nesúhlasil s tým, že by súd vec nesprávne právne posúdil alebo
by dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Naopak mal za to, že s dobou zotrvania opravovaného
vozidla v autoservise sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal, pričom z
dokazovania vyplynulo, že opravované vozidlo bolo po celú dobu trvania nájmu náhradného vozidla v
autoservise a poškodený ho nemohol užívať. Žalovaný preto podľa jeho názoru celkom neopodstatnene

namieta dĺžku vykonávania opravy a zotrvanie opravy v autoservise. Akcentoval, že v prejednávanom
spore je určujúca skutočnosť, že sa poškodený dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné
motorové vozidlo za poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej klientom žalovaného, a
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia a slobodného vôľového konania, ale
bol v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a vzniknutou škodou. Poškodený prenájmom

náhradného motorového vozidla len riešil dôsledky zapríčinené poistnou udalosťou a odstraňoval
nepriaznivý stav. Mal tiež za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania
náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného nálezom Ústavného súdu
Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.2.2023 (ďalej aj „Nález Ústavného súdu SR“).
Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným následkom

konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla,
či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla mu
umožňuje autorizovaný autoservis, až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou
motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. V prejednávanej veci nebolo podľa
žalobcu preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná

poškodenému, práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného
vozidlo súviseli výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho
zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Postup
autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako
pričítaťpoškodenému,ktorýbolobjektívnepocelúdobuzotrvaniajehomotorovéhovozidlavautoservise

vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik
škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca poisťovne. Žalobca ďalej zdôraznil,
že prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje
odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje motorové vozidlo užívať. Škodová udalosť
je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené motorové vozidlo opäť užívať, a to

jeho vydaním zo strany autoservisu. Až k uvedenému momentu sa stáva ďalšie užívanie náhradného
vozidla neúčelným. Ďalej vo svojom vyjadrení ozrejmil, že autoservis je zodpovedný za riadne a
včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi
autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre
porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením

prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na
prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným,
ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym
dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností.
Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú

obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vodidla po dobu
vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Tvrdenie žalovaného, že na základe skutkového stavu
v danej veci poškodený mohol resp. mal opravu svojho vozidla vyriešiť „na počkanie“ považoval za
absolútne nezmyselné až absurdné. Zdôraznil, že pokiaľ aj bolo poškodené vozidlo pred odovzdaním do
servisupojazdné,uvedenáskutočnosťnijakonevylučujeúčelnosťanevyhnutnosťnákladovnaprenájom

náhradného vozidla v období po odovzdaní poškodeného vozidla do opravy. Akcentoval, že termín
odovzdania vozidla do opravy bol poškodenému pridelený priamo autoservisom, pričom poškodený si
splnil všetky povinnosti a urobil všetko pre to, aby oprava vozidla prebehla riadne a okamžite, postupoval
teda podľa pokynov a inštrukcii autorizovaného servisu. Opätovne zdôraznil, že poškodený nemoholnijako opravu jeho vozidla urýchliť, okrem toho v čase odovzdania vozidla do servisu nebolo možné
predvídať konkrétne okolnosti opravy. Domnienku žalovaného, že poškodenia na motorovom vozidle
mali byť údajne iba estetického rozsahu považoval za bezpredmetnú. Na tomto mieste poukázal na

to, že civilné sporové konanie nie je založené na domnienkach, ale na tvrdených a preukázaných
skutkových okolnostiach. Podľa rozsahu vykonanej opravy považoval za zrejmé, že v danom prípade
nešlo výlučne o estetické poškodenia a ak by tomu tak bolo, nepredstavovali by náklady na opravu
sumu vo výške viac ako 6.500,- EUR. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise ovplyvňuje
práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou

poškodeného vozidla. Žalobca v intenciách záverov plynúcich z uvedeného nálezu zastáva názor, že
na poškodenom, resp. žalobcovi, ani nemôže spočívať dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré
nastali mimo jeho vplyvu (okolnosti trvania opravy, doručovania krycieho listu, nevydania motorového
vozidla ku dňu vykonania jeho opravy). Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu nepriznať za
obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise, a ktorého
dĺžku poškodený nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil. Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného

v autoservise, súvisia výhradne s konaním škodcu. Žalobca ďalej uviedol, že nie je v jeho záujme,
a podľa jeho názoru, ani v záujme autoservisu, aby opravované vozidlo zotrvalo v autoservise po
nejakú konkrétnu dobu alebo dlhšie ako je nevyhnutné. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti prenajíma motorové vozidlá, tzn. akonáhle sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu
záujemcovi. Autoservis je povinný dodržiavať lehoty pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme

je opraviť čo najviac vozidiel, tzn. že pre autoservis je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo
najrýchlejšie a vozidlo odovzdať, aby mohol do autoservisu prijať ďalšie vozidlo za účelom opravy.
Poškodený má taktiež záujem na čo možno najskoršej oprave svojho poškodeného vozidla, za týmto
účelom si tiež zvolil pre opravu autorizovaný servis. S užívaním požičaného vozidla sú spojené viaceré
povinnosti, medzi nimi i povinnosť nahradiť škodu autopožičovni, ktorej sa v prípade vedenia motorových

vozidiel nie vždy dá predísť, čo by náklady poškodeného spojené s dopravnou nehodou, v dôsledku
ktorej si náhradné vozidlo prenajal, jednoznačne niekoľkonásobne navýšilo. Žalobca sa nestotožnil ani
s názorom žalovaného o tom, že náklady na prenájom náhradného vozidla vzniknuté po vystavení
faktúry za opravu nie je možné považovať za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou. Vysvetlil, že uvedený záver totiž nereflektuje na účel náhradného vozidla vymedzený v Náleze

Ústavného súdu SR, ktorý podľa názoru žalobcu vylučuje dopad konania autorizovaného autoservisu
na príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a nutnosťou a účelnosťou užívania náhradného vozidla
po dobu zotrvania opravovaného vozidla poškodeného v autoservise. S tvrdením žalovaného, že právny
záver súdu prvej inštancie vytvára nebezpečný precedens pre ďalšie prípady nesúhlasil. Pre podporu
jeho argumentácie poukázal na ďalšie aktuálne rozhodnutia Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.12.2024,

sp. zn. 6Co/77/2024 či na aktuálny Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.01.2025, sp. zn.
14Co/6/2025, ktoré vychádzajú z obdobného skutkového stavu. Žalobca tiež zdôraznil, že skutočnosť,
že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise až do zaplatenia
nákladov spojených s jeho opravou je priamou a bezprostrednou príčinou vzniku uplatneného nároku
na náhradu škody, pričom nevydanie vozidla ku dňu poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry

vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu,
ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre vznik škody, resp. v dôsledku ktorej by došlo
k pretrhnutiu príčinnej súvislosti. Za nedôvodné a zavádzajúce považoval aj žalovaným tvrdené
odvolacie dôvody poukazujúce na nedostatočné a chybné odôvodnenie rozhodnutia. Naopak mal za
to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zaoberal spornými skutočnosťami,

argumentáciou a dôkazmi strán, pričom jednotlivé dôkazy a námietky strán sporu vyhodnotil podľa svojej
úvahy. Zároveň sa vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami žalobcom uplatneného nároku.
Skutočnosť, že súd nevyhodnotil dôkazy podľa predstáv žalovaného nezakladá automaticky záver o
nesprávnosti týchto skutkových zistení. Nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní na základe uvedeného
považujeme za plne dôvodný. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je z nášho pohľadu plne v súlade

s vykonaným dokazovaním a právne posúdenie zodpovedá povahe vynaloženia nákladov z hľadiska
účelnosti, dôvodnosti a bezprostrednej súvislosti so škodovou udalosťou.

7. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojej odvolacej argumentácii.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnutérozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností
ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým
spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky).

10. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd
sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel,
riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej

inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387
ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,

ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

11. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho
ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé
spochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)

a právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací
súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o
odvolaní odvolacím súdom relevantné.

12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo.

13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred
súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí odvolací súd nevzhliadol. V preskúmavanej veci súd prvej
inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky)
nanáhraduškodypodľaust.§4ods.2písm.b),§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.a§442Občianskeho

zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne,
ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému
(ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorúbolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe
Zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom.

14. Po oboznámení sa s odvolaním žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že podstata odvolacej
argumentácie žalovaného smerovala proti záverom súdu prvej inštancie v časti posúdenia účelnosti
a nevyhnutnosti nájmu náhradného motorového vozidla za obdobie prevyšujúce žalovaným uznaných
17 dní, t.j. za obdobie od 16.07.2023 do 31.07.2023. Z uvedeného vyplýva, že odvolacie námietky
boli obsahovo totožné ako žalovaný uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd

prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie správnosti záverov
súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že náklady na prenájom náhradného motorového vozidla
možnopovažovaťzaskutočnúškodudefinovanúvustanovení§442Občianskehozákonníkaakoujmuv
majetkovej sfére poškodeného, ktorá nastala v súvislosti so škodovou udalosťou a nemôže byť žiadnym
spôsobom závislá od správania poškodeného po škodovej udalosti. Na skutočnú škodu sa prihliada tak,
aby škodovou udalosťou neutrpel sociálny komfort poškodeného. Poškodený v dôsledku protiprávneho

konania poistenca žalovaného v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla dočasne stratil možnosť
využívať svoje vlastné motorové vozidlo a tento ním nezavinený a nanútený stav bol oprávnený riešiť
prenájmom náhradného vozidla, náklady na ktoré predstavujú skutočnú škodu spôsobenú v priamej
príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, nakoľko nebyť škodovej udalosti poškodený by mohol riadne
využívať svoje motorové vozidlo a nemusel by si prenajať náhradné.

15. Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj argumentáciu žalovaného, v ktorej namietal neprimeranosť
doby, za ktorú si žalobca ako právny nástupca poškodeného voči nemu uplatnil nárok na náhradu
nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Súd prvej inštancie správne reagoval
na prekonanie starších záverov súdnej praxe, ktorá účelnosť nákladov na prenájom náhradného

motorového vozidla limitovala vykonaním opravy či oznámením o vzniku totálnej škody na motorovom
vozidle, keď konštatoval opodstatnenosť doby nájmu až do doručenia krycieho listu poisťovňou.
Uvedený záver je súladný v tejto otázke s bohatou súdnou praxou a zohľadňuje aj skutočnosť, že
prípadná indispozícia motorovým vozidlom po vykonaní opravy do úhrady nákladov či vystavenia
krycieho listu poisťovňou, s výnimkou subjektívnych dôvodov zavinených poškodeným, nemôže byť na

jeho ťarchu. V záujme eliminovania nepriaznivých následkov škodovej udalosti zasahujúcej do bežného
života poškodeného a jeho potrieb spojených s užívaním motorového vozidla možno za dôvodný
považovať nárok na náhradu nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla až do možnosti
opätovného užívania vlastného vozidla, čo bolo v danom prípade podmienené ukončením opravy a
doručením krycieho listu (viď potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla). Tieto závery sú

súladné aj s čiastočne aplikovateľnými úvahami Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovenými v
náleze zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, a ktorý s prihliadnutím za účel prenájmu náhradného
motorového vozidla spájal koniec refundovateľného prenájmu motorového vozidla s momentom, kedy
môže poškodený opätovne užívať svoje motorové vozidlo. V konaní naviac nebolo preukázané, že
by užívanie prenajatého motorového vozidla počas celej fakturovanej doby nebolo v priamej príčinnej

súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou, resp. že by doba od vykonania opravy do odovzdania
motorového vozidla bola predĺžená v dôsledku úmyselného či nedbanlivostného konania poškodeného
alebo tretieho subjektu. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje, že samotné oznámenie o ukončení
šetrenia poistnej udalosti a poskytnutí poistného plnenia nezabezpečí vydanie opraveného motorového
vozidla autoservisom poškodenému. Vydanie motorového vozidla zo strany autoservisu je v praxi

podmienené buď úhradou nákladov na opravu alebo doručením krycieho listu zo strany poisťovne
predstavujúceho jej "prísľub", že opravu motorového vozidla zaplatí, a ktorý slúži ako náhrada úhrady
vystavenej faktúry. Uvedená obchodná zvyklosť autoservisov je všeobecne známou skutočnosťou, a
vyplýva aj zo žalobcom predloženého potvrdenia o bežnej obchodnej praxi ( č.l. 36 spisu). Zásadným
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla, ako

jednej z podmienok dôvodnosti žalovaného nároku, je tak vybavenie poistnej udalosti v rozsahu náhrady
nákladov za opravu poškodeného vozidla, a to podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona zákon č. 381/2001
Z.z, skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v
zákonom stanovenej dobe (obdobne viď nález ÚS ČR zo dňa 14.01.2021, sp. zn. I. ÚS 2932/2020).
Len samotným oznámením poisťovne o spôsobe vybavenia škodovej udalosti nedochádza k skutočnej

náhrade škody, v dôsledku čoho poškodený je aj naďalej nútený znášať následky spôsobené dopravnou
nehodou. Rozhodujúcim tak je okamih, kedy sa opravené motorové vozidlo dostalo do dispozičnej sféry
poškodeného, a ktorým pominula dôvodnosť prenájmu náhradného motorového vozidla s výnimkou
prípadov, kedy sám poškodený znemožní včasnú dispozíciu s motorovým vozidlom (riadne a včasnevyzdvihne motorové vozidlo z autoservisu). Potrebné je tiež dodať, že uvedený a bežne zaužívaný
postup autoservisu nemôže ovplyvniť samotný poškodený, ktorý v prípade odmietavého, či liknavého
postupu zo strany poisťovne pri likvidácii poistnej udalosti nemá k dispozícii vlastné motorové vozidlo

a vzhľadom na finančnú náročnosť nákladov na opravu motorového vozidla často nie je schopný
okamžitej jednorazovejúhradytýchtonákladovnavýšených,akotomubolovdanomprípade,ajoúhradu
prenájmu náhradného vozidla. Rovnako spravodlivo nemožno podľa odvolacieho súdu požadovať ani
od poškodeného, ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní svojho vozidla a musel si
prenajať náhradné motorové vozidlo, aby vopred uhradil pomerne vysokú cenu opravy, pokiaľ náhrada

nákladov za ňu má byť krytá poistným plnením, a potom aby následne čakal na jej preplatenie od
poisťovne. Zhrnúc uvedené pri posudzovaní účelnosti nájmu náhradného vozidla je podľa odvolacieho
súdu potrebné vychádzať najmä zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové
vozidlo ako tomu bolo pred ním nezapríčinenou škodovou udalosťou. V danej veci z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že prenájom náhradného motorového vozidla bol ukončený dňa 31.07.2023,
keď po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 28.07.2023 bolo vozidlo

odovzdané poškodenému dňa 31.07.2023. Nakoľko deň 28.07.2023 pripadol na piatok, vozidlo bolo
odovzdané poškodenému najbližší pracovný deň, t.j. pondelok 31.07.2023, preto za účelne vynaložené
možno považovať náklady za prenájom náhradného vozidla po celú túto dobu, počas ktorej poškodený
nemohol disponovať vlastným motorovým vozidlom, ako správne vyhodnotil súd prvej inštancie.

16. Vychádzajúc z uvedeného možno preto skonštatovať, že na strane poškodeného nedochádza
k zmene jeho postavenia už tým, že došlo k vykonaniu opravy jeho motorového vozidla, ale k
tomuto dochádza až vtedy, keď uvedené motorové vozidlo mohol reálne užívať, t. j. keď mu bolo
autoservisom vydané po tom, ako bol zo strany poisťovateľa škodcu, teda žalovaného vystavený a
autoservisu doručený krycí list, resp. keď došlo k úhrade ceny opravy zo strany poisťovateľa škodcu

v prospech autoservisu, a to za predpokladu, že zo strany poškodeného nedošlo k bezdôvodnému
omeškaniu s prevzatím opraveného motorového vozidla, resp. k bezdôvodnému omeškaniu autoservisu
s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému. V posudzovanej veci pritom nebolo sporné,
že poškodený sa bezdôvodne neomeškal s prevzatím opraveného motorového vozidla, príp. autoservis
s odovzdaním motorového vozidla po oprave poškodenému.

17. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno
vytknúť,žebyvychádzaloznesprávnehoprávnehoposúdeniaaleboženazákladevykonanýchdôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo
malo byť zistené.

18.Vpodanomodvolaníodvolateľuplatnilajodvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.d)C.s.p.majúc

za to že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací
dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu (a to
tak v prípade, keď bola poskytnutá v užšom rozsahu, ako aj v prípade jej realizácie v širšom než

zákonom predpokladanom rozsahu - pozri aj § 160 a komentár k tomuto ustanoveniu), pochybenia
vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu
uvedeného v článku 16 ods. 2, alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť
výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami (pozri § 193) alebo posúdenie predbežnej
otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu (pozri § 194 ods. 2). Preskúmaním

napadnutého rozhodnutia odvolací súd naplnenie citovaného odvolacieho dôvodu nezistil.

19. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, týmnemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)

pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

20. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).