Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, October 15, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100563
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100563.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so
sídlom Rovniankova č. 1667/14, 851 02 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Banská
Bystrica, so sídlom Partizánska 6626/3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších

účastníkov konania: 1/ Parkovací dom BB s. r. o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 48 087 386, právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku
8079/2A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 951 125, 2/ Fakultná nemocnica s
poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, so sídlom Námestie Ludvika Svobodu 3865/1, 974 09
Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, 3/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX D. D., 4/ Univerzita
Mateja Bela v Banskej Bystrici, so sídlom Národná 739/12, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 232 295,

právne zastúpená: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
52 826 791, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10231/2024-17.1.2 zo dňa
20. 05. 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 17. 07. 2025 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10231/2024-17.1.2 zo dňa 20. 05. 2025 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ako aj zrušenia rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU
4785/8719/2025/HOM zo dňa 24. 01. 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktoré bolo uvedeným
rozhodnutím žalovaného potvrdené a ktorým podľa § 62, § 63 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v spojení s § 10
vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia stavebného zákona bola povolená stavba „Parkovací dom, parcela č. 2590/67
Banská Bystrica: stavebný objekt SO 02 – Prípojka NN“, miesto stavby: Tajovského ulica, na parcelách
C-KN č. 2590/67, č. 2590/13 a č. 2590/7 v k. ú. D. D., obec D. D., ktorej stavebníkom je ďalší účastník
konania 1/.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok

podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že v prípade okamžitého výkonu rozhodnutia (najmä
prvostupňového orgánu verejnej správy) hrozí závažná ujma a iný nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku žalobca
vyvodzuje s poukazom na § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších
predpisov (ďalej „zákon o životnom prostredí“), v zmysle ktorého: „Ak možno so zreteľom na všetky

okolnosti predpokladať, že hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného
prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odkladopatrení, ktoré majú poškodeniu zabrániť.“ Vo vzťahu k ochrane životného prostredia sú pomenované
viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona o životnom
prostredí,akoajvodbornejliteratúre.Vovzťahukochraneživotnéhoprostrediasúdnoucestouvystupujú

do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Žalobca potom argumentuje,
že tieto princípy je v prípade súdnej ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku
správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 184 a nasl. SSP, resp. s inštitútom dočasného pozastavenia
účinkov všeobecne záväzného nariadenia v zmysle § 362 a nasl. SSP. Vzhľadom na priemernú dĺžku
súdneho konania sa v prípade vecí životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného

administratívneho rozhodnutia sa síce skončí rozsudkom, v ktorom je rozhodnutie orgánu verejnej
správy zrušené pre nezákonnosť, no toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným
dopadom na životné prostredie. Žalobca ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že § 13 zákona o
životnom prostredí neobsahuje pojem princíp predbežnej opatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu
podstatu. Z jeho právnej úpravy vyplýva, že ak nie je isté, či sa negatívne dôsledky vykonávania
určitej činnosti dostavia alebo nie, je potrebné predpokladať, že môžu nastať, to znamená, že sa

prezumuje možné poškodenie životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k
účinkom posudzovanej činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto podľa názoru žalobcu nie je
potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. V ďalších
argumentoch žalobca konštatoval rozdiel medzi princípom predbežnej opatrnosti a princípom prevencie,
ktoré síce oba smerujú k zabráneniu určitého škodlivého následku, avšak nemožno ich zamieňať.

Rozdiel medzi nimi je v zásade v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa preukáže riziko
potencionálnej ujmy, vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného
úplného zabránenia. Avšak v prípade, keď riziko nemožno považovať za preukázané, vtedy sa musí
uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že princíp predbežnej opatrnosti
sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia či ohrozenia životného

prostredia, či ľudského zdravia.

3. Žalobca opakovane upozornil správny súd na osobitný charakter správnej žaloby podľa § 178 ods. 3
SSP, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia o predbežnom opatrení. Uviedol,
že dôvodnosť žaloby je nutný, avšak nie je postačujúci dôvod pre uznesenie o priznaní odkladného

účinku, pričom citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018.
Takáto súdna ochrana je iluzórna a nesúladná s princípom prevencie a predbežnej opatrnosti. Právo
na zabezpečenie materiálnej ochrany životného prostredia si vyžaduje aplikáciu odkladného účinku.
Včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom,
pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom vo veciach životného

prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Žalobca konštatoval, že bez priznania
odkladného účinku nie je navyše po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. S prihliadnutím na § 19 a
na zásadu preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona o životnom prostredí žiada žalobca správny
súd, aby tejto správnej žalobe priznal odkladný účinok, nakoľko nepriznaním odkladného účinku hrozí
nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny

vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Žalobca ďalej argumentoval, že sa nekonalo
s ním ako s reprezentantom zainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem životného prostredia,
pričom účasť zainteresovanej verejnosti na konaniach vo veciach životného prostredia je prospešná a
konzumuje tak právo na informácie, ako aj právo na priaznivé životné prostredie. V závere návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca opätovne zdôraznil zásadu predbežnej opatrnosti,

prikazujúcu prijať opatrenie na zamedzenie naplnenia hrozby životnému prostrediu, ak je reálnosť
tejto hrozby sporná. Žalobca vyvodil záver, že z uvedeného normatívu priamo vyplýva, že v dôsledku
zásady predbežnej opatrnosti je nutné vždy priznať odkladný účinok žalobe podľa § 178 ods. 3 SSP,
lebo jej podstatou je tvrdenie o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so
zákonom, a táto žaloba smeruje k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z uvedeného žalobcovi

vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy v prípade žaloby
zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, čo je aj tento prípad.

4. Správny súd zaslal žalobu a návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na vyjadrenie
žalovanému, ktorý sa v lehote určenej súdom nevyjadril. Namiesto žalovaného sa vo veci vyjadril Úrad

pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý navrhol návrh žalobcu na priznanie
odkladnéhoúčinkuzamietnuť,pričomuviedol,ževsúladesustálenourozhodovacoupraxourozhodnutie
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách.
Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastnýmrozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného
správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na
zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych

orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní
odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil
v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej
republiky zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS
SR“) sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, z ktorého obsiahlo citoval. Úrad pre územné

plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ďalej uviedol, že tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že
okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa
priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného
nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či
iným právnym následkom z neho vyplývajúcim. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby

prípadnúujmubolomožnéoznačiťza„závažnúujmu“tak,akojuzákonodarcaexpressisverbisvymedzil.
Bremeno tvrdenia ťaží žalobcu, od ktorého sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení
a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú
intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Zo strany žalobcu sa vyžaduje osvedčenie, že
výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí

žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Podľa
názoru Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky argumenty žalobcu uvedené
v správnej žalobe sú všeobecné a abstraktné, závislé od radu okolností, ktoré ešte nenastali a nie
je ani možné určiť pravdepodobnosť, že nastanú a súčasne z týchto nemožno identifikovať žiadnu
konkrétnu závažnú ujmu, ku ktorej by malo výkonom napadnutého rozhodnutia dôjsť. Zároveň žalobca

uviedol také dôvody, z ktorých nevyplýva, že závažná ujma reálne aktuálne hrozí, keďže žalobcom
uvedené situácie reálne nemôžu nastať do času, kým k stavbe nebude vydané kolaudačné rozhodnutie,
ktorým ju bude možné užívať. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky súčasne
uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je ovládané dispozičnou zásadou, bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno vo vzťahu k

preukázaniu splnenia podmienok vymedzených v § 185 písm. a) SSP je v plnom rozsahu na strane
žalobcu, ktorý však v tomto konaní uvedené bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno neuniesol,
nakoľko neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia a ani žiadnymi konkrétnymi dôkazmi nepreukázal
existenciu konkrétnej hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí, značnej hospodárskej či finančnej
škody, prípadne iného nenapraviteľného následku v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutých

rozhodnutí, ergo doposiaľ nepreukázal naplnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok, ktoré
musia byť splnené na to, aby správny súd mohol správnej žalobe priznať odkladný účinok.

5. Ďalší účastník konania 1/ navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zamietnuť. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že

analýzou predmetného ustanovenia bolo zistené, že priznanie odkladného účinku je fakultatívnou
možnosťou správneho súdu po splnení zákonných podmienok. Inými slovami aj keď sú všetky zákonné
podmienky na priznanie predmetného účinku formálne splnené, správny súd ho nemusí priznať.
Zákonodarca na priznanie takéhoto účinku vyžaduje kumulatívne splnenie niekoľko procesnoprávnych
a hmotnoprávnych podmienok. Pokiaľ ide o hmotnoprávne podmienky, je potrebné preukázať existenciu

hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, resp. závažnej ujmy na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a zároveň skutočnosť, že priznanie odkladného
účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Z relevantných ustanovení SSP možno
vyvodiť záver, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mimoriadny charakter a môže byť
aplikované len v mimoriadnych prípadoch. Dôkazné bremeno v týchto situáciách svedčí žalobcovi, ktorý

je povinný nielen tvrdiť, ale aj konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, škody,
či iného nenapraviteľného následku. Žalobca musí predložiť konkrétne dôkazy, tak aby ich správny
súd mohol vykonať a vyhodnotiť. Podľa názoru ďalšieho účastníka konania 1/ žalobca svoje tvrdenia
v tejto súvislosti nijakým spôsobom nepreukázal ani riadne nekonkretizoval, v čom by závažná ujma
na životnom prostredí mala spočívať. Žalobca len všeobecným spôsobom uviedol, že nepriznaním

odkladného účinku hrozí nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to
drevín, ktoré v rámci krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Žalobca
neuviedol,oakédrevinysajedná,akýmajúcharakter,hodnotuavýznam.Vozvyškusvojejargumentácie
sa žalobca obmedzil len na všeobecný akademický výklad právnych predpisov, ktoré by v rámciprípadného priznania odkladného účinku správnej žaloby mohli byť aplikované, avšak bez akéhokoľvek
previazanianakonkrétneskutkovéokolnostidanéhoprípadu.Zozistenéhoskutkovéhoaprávnehostavu
týkajúceho sa drevín vyplýva, že na území, kde sa má realizovať stavba, sa nenachádzajú špecifické

dreviny, jedná sa o oblasť, kde platí 1. stupeň ochrany drevín. Uvedené predstavuje bežný jav pri
realizácii stavieb, ktorý nepredstavuje zásah do životného prostredia, ktorý by mu mal spôsobiť ujmu.
Uvedené potvrdil aj žalovaný na str. 26 napadnutého rozhodnutia. Súčasne ďalší účastník konania 1/
disponuje samostatným rozhodnutím, na základe ktorého má oprávnenie odstrániť zeleň z rozhodného
územia (rozhodnutie č. OVZ-ZP-169255/31256/2024 zo dňa 25. 09. 2024, právoplatné dňa 28. 10.

2024). Ďalší účastník konania 1/ má vzhľadom na nesplnenie prvej z podmienok za to, že správny súd
nie je povinný skúmať ďalšiu zákonnú podmienku, ktorou je rozpor/súlad priznania odkladného účinku
s verejným záujmom. Ďalší účastník konania 1/ má za to, že žalobca dôvodnosť priznania odkladného
účinku správnej žalobe neuviedol a ani nepreukázal.

6. Ďalší účastník konania 4/ navrhol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby

zamietnuť. Skutočnosti, ktorými žalobca odôvodňuje priznanie odkladného účinku, považuje za
nedostatočné a nedôvodné. Žalobca podľa ďalšieho účastníka konania 4/ len všeobecne tvrdí, že
okamžitým výkonom prvostupňového rozhodnutia, resp. jeho právnymi následkami hrozí závažná ujma
na životnom prostredí, avšak nekonkretizuje, v čom má spočívať. Nedôvodnosť tvrdení žalobcu o
priznaní odkladného účinku ešte umocňuje skutočnosť, že príslušný orgán štátnej správy, a to Okresný

úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie, v rámci zisťovacieho konania posúdil
navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie a v pozícii dotknutého orgánu v
stavebnomkonanípodalvovecisúhlasnéstanovisko.Ďalšíúčastníkkonania4/poukázalnaskutočnosť,
že predmetné rozhodnutie zo zisťovacieho konania je právoplatné a bolo doručené žalobcovi.
K argumentu žalobcu ohľadom odkladného účinku, že sa s ním nekonalo ako s reprezentantom

zainteresovanej verejnosti chrániacej verejný záujem, ďalší účastník konania 4/ uviedol, že mu nie je
zrejmé, ako môže žalobca uvedené tvrdiť, keď z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že po
zverejnení oznámenia o začatí stavebného konania č. OVZ-SU 170696/23638/2024/HOM zo dňa 30. 09.
2024, bolo dňa 08. 10. 2024 prostredníctvom e-mailu do podateľne Mestského úradu Banská Bystrica
a dňa 09. 10. 2024 do elektronickej schránky Mesta Banská Bystrica (v súlade s ustanovením § 19

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov) doručené
Vyjadrenie dotknutej verejnosti uplatňujúce si práva na životné prostredie od žalobcu, o ktorom stavebný
úrad rozhodol. Je teda nepochybne zrejmé, že prvostupňový orgán verejnej správy so žalobcom vo
veci konal. S poukazom na uvedené je podľa názoru ďalšieho účastníka konania 4/ návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku nedôvodný, nakoľko na priznanie odkladného účinku nie sú splnené

zákonné predpoklady.

7. Ďalší účastníci konania 2/ a 3/ sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nevyjadrili, hoci im bol na zaujatie procesného stanoviska k jeho obsahu vytvorený procesný priestor
v súlade s ustanovením § 105 písm. a) SSP.

8. Podľa § 185 písm. a) SSP; Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy
hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom

prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným záujmom.

9. Podľa § 188 SSP; Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí.
Priznanímodkladnéhoúčinkusadoskončeniakonaniapredsprávnymsúdompozastavujúvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom

pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia
plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

11. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou správnych súdov aj najvyšších súdnych autorít, rozhodnutie o priznaní odkladného účinku

správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny
charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho
súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý - pokiaľ nie je ako
celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie
účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných
v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto

vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo
písm. b) SSP. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky
v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku

má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania
(§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového
konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného
účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na
ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej

ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto
„čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný
účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad.
Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej

osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania
návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu
závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie
pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo
hrozil, alebo už nastal.“

12. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s

výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu", ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa
očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma
(iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)

má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené
dôvodymusížalobcakonkretizovaťsohľadomnaskutkovýstavdanejveciazároveňichosvedčiť.Vtejto
súvislosti poukazuje správny súd aj na závery bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k.
I. ÚS 132/2022 - 11 zo dňa 03. 03. 2022, ktorý zhodne s vyššie citovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu

SR vyslovil : „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na
priznanie odkladného účinku - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu
na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom
sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a
skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie

správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma v zmysle
§ 185 písm. a) SSP. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správnysúdnepreskúmavavmedziachžalobnýchbodovžalobounapadnutérozhodnutia,vtomtoštádiukonania
zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

13. Rovnako nemá v zákonnej úprave (a to nielen v Správnom súdnom poriadku, no ani s poukazom na
ustanovenia§13a§19zákonaživotnomprostredí,čičl.9ods.4Aarhuskéhodohovoru)oporuasprávny
súd nenachádza opodstatnenosť tvrdenia žalobcu, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti je nutné
vždy priznať odkladný účinok žalobe podanej podľa § 178 ods. 3 SSP žalobcom, ako reprezentantom
zainteresovanej verejnosti. Taktiež názor žalobcu, že z uvedeného vyplýva, že dôvodnosť priznania

odkladného účinku správnej žalobe je splnená vždy (bez výnimky) v prípade žaloby zainteresovanej
verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP, nie je opodstatnený. Takýto názor a záver žalobcu nielenže nemá
oporu v právnej úprave, no priamo odporuje a je popretím zákonného znenia § 185 SSP, pretože neguje
zákonodarcom vymedzené zákonné požiadavky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktoré
sú definované pod písmenom a) alebo b) uvedeného zákonného ustanovenia Správneho súdneho
poriadku. Správny súd v neposlednom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že takýto názor žalobcu

je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov, ako aj najvyšších súdnych autorít,
ktoré opakovane zdôrazňujú základnú premisu, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej
žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie má mimoriadny charakter
(správny súd odkazuje v tejto časti na citované závery Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR
obsiahnuté v bodoch 10. a 11. odôvodnenia tohto uznesenia). Pokiaľ bolo zámerom zákonodarcu priznať

pri niektorom druhu správnej žaloby odkladný účinok súčasne s podaním správnej žaloby, vyplýva to
priamo z textu SSP alebo osobitného predpisu.

14. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým
výkonom alebo právnymi následkami rozhodnutia hrozí závažná ujma a iný vážny nenapraviteľný

následok na životnom prostredí, pričom opakovane zdôrazňoval zásadu predbežnej opatrnosti a zásadu
prevencie, avšak nekonkretizoval, o akú konkrétnu ujmu, resp. iný vážny nenapraviteľný následok má
ísť alebo má hroziť životnému prostrediu, a to práve v dôsledku účinkov rozhodnutí napadnutých touto
správnou žalobou, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine, ktoré neosvedčujú
dôvodnosť podaného návrhu. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétna) závažná ujma, prípadne

aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie § 185 písm. a) SSP. Tvrdené dôvody musí
navyše žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. Za
náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné,
práve pre nedostatočnú konkrétnosť, považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na princípy

prevencie a predbežnej opatrnosti. Je nutné podotknúť, že nie je úlohou správneho súdu „hľadať“
eventuálne dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

15. Podľa názoru správneho súdu okrem nedostatočnej konkretizácie hrozby závažnej ujmy alebo iného
vážneho nenapraviteľného následku v zmysle zákonnej dikcie § 185 písm. a) SSP, v tvrdeniach žalobcu,

ktorými odôvodňuje svoj návrh na priznanie odkladného účinku, úplne absentuje aj vymedzenie príčinnej
väzby medzi dôsledkami výkonu preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy a tvrdeným
negatívnym dopadom na životné prostredie v konkrétnej rovine. Konkrétnosť absentuje aj v ďalšej
argumentácii žalobcu, podľa ktorej ak by správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, hrozí
nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci

krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. Ide o argumentáciu žalobcu, ktorá
taktiež nie je rozvedená do konkrétnych súvislostí a do konkretizácie dopadu preskúmavaných
rozhodnutí na životné prostredie, a to popisom konkrétneho následku a jeho rozsahu správnou žalobou
napadnutých rozhodnutí. Správny súd ďalej podčiarkuje, že ani z ustanovenia § 13 zákona o životnom
prostredí, v ktorom je princíp predbežnej opatrnosti zakotvený, nevyplýva, že nevyžaduje konkretizáciu

nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, ktorého vznik možno
vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené.

16. Vyššie uvedené sa vzťahuje aj na tvrdenie žalobcu poukazujúce na to, že včasnosť súdneho zásahu
je pre reálnu ochranu životného prostredia často rozhodujúcim faktorom a bez priznania odkladného

účinku je súdna ochrana nesúladná s princípom preventívnej opatrnosti. Aj táto argumentácia žalobcu
je správnym súdom vyhodnotená len ako všeobecná, bez patričnej konkretizácie. Vo vzťahu k tejto
argumentácii správny súd uvádza, že návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 a nasl. SSP
je možné využiť kedykoľvek, aj v priebehu správneho súdneho konania, pričom výsledok meritórnehoprieskumu zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy (teda či bude napadnuté rozhodnutie pre jeho
nezákonnosť a vecnú nesprávnosť zrušené) je v čase rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe čisto hypotetický.

17. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia
o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu,
kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola

konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra
hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve - ako v danej veci –
závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

18. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie dôvodov, správny
súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej ujmy na životnom prostredí v dôsledku realizácie

účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy a preto návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

19. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).