Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/28/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8618010234
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8618010234.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
MariánaSninskéhoaJUDr.LucieBašistovej,naverejnomzasadnutíkonanomdňa29.06.2023,vtrestnej
veci obžalovaného C.. C. J., pre pokračovaní prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 9T/101/2018 zo dňa 17.02.2022,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného C.. C. J..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn. 9T/101/2018 zo dňa 17.02.2022 okresný súd uznal obžalovaného C.. C.
J. vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

- dňa 10.09.2009 v presne nezistenom čase v obci B., okr. D., vylákal od C.. I. E. finančnú hotovosť
vo výške 2.500,- eur pod zámienkou výhodnej kúpy motorového vozidla a následne jeho predaja pod
podmienkou vrátenia peňazí do 26.09.2009 a časť peňazí darovania na gréckokatolícky chrám v obci, o
čom spísali Zmluvu o pôžičke vo výške 2.500,- eur s dobou vrátenia do 26.09.2009, bez účelu použitia
peňazí, pričom požičané peniaze nevrátil,

- dňa 19.10.2009 v presne nezistenom čase v obci B., okr. D., vylákal od C.. I. E. finančnú hotovosť vo
výške 3.000,- eur pod zámienkou, že kúpil dve vozidlá a následne jedno predá, vyrovná dlh a časť peňazí
dá na chrám s podmienkou vrátenia peňazí do 29.10.2010, o čom spísali Zmluvu o pôžičke vo výške
3.000,- eur s dobou vrátenia do 29.10.2009, bez účelu použitia peňazí, pričom požičané peniaze nevrátil,

- dňa 22.12.2009 a dňa 16.02.2010 v presne nezistenom čase v obci B., okr. D., vylákal od C.. I. E.

finančnú hotovosť, a to dňa 22.12.2009 v sume 1.000,- eur a dňa 16.02.2010 v sume 250,- eur pod
zámienkou, že má problémy s prepismi áut a peniaze potrebuje na preklady papierov, o čom spísali
Zmluvu o pôžičke zo dňa 22.12.2009 v celkovej výške 1.250,- eur, bez účelu použitia peňazí, ktorá bola
podpísaná dňa 16.02.2010, pričom požičané peniaze nevrátil,

- dňa 19.05.2010 v presne nezistenom čase v obci B., okr. D., vylákal od C.. I. E. finančnú hotovosť

vo výške 2.700,- eur pod zámienkou, že požičané peniaze investoval do Červeného kríža v Rakúsku,
ktorý mu má vyplatiť peniaze, ktoré má zablokované na účte a následne vyrovná celý dlh, o čom spísali
Zmluvu o pôžičke vo výške 2.700,- eur s dobou vrátenia do 31.05.2010 bez účelu použitia peňazí, pričom
požičané peniaze nevrátil,

- dňa 12.01.2011 a dňa 31.08.2011 v presne nezistenom čase v obci B., okr. D., vylákal od C.. I. E.

finančnú hotovosť, a to dňa 12.01.2011 v sume 400,- eur a dňa 31.08.2011 v sume 1.000,- eur pod
zámienkou, že má svoj účet zablokovaný z dôvodu exekúcie a potrebuje ho odblokovať, o čom spísalidodatočne Zmluvu o pôžičke zo dňa 31.08.2011 v celkovej výške 1.400,- eur s dobou vrátenia do
02.09.2011, bez účelu použitia peňazí, ktorá bola podpísaná dňa 31.08.2011, pričom požičané peniaze
nevrátil,

čím takto svojím konaním vylákal od poškodeného C.. I. E. celkom sumu vo výške 10.850,- eur, ktorá
v súčasnosti trvá v celkovej výške 1.482,56 eur,

za čo mu súd prvého stupňa uložil podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j/, § 38

ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere šestnásť mesiacov, pričom s odkazom na § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil s určením skúšobnej
doby podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona v trvaní dvoch rokov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote obžalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil tým,
že si nie je vedomý toho, aby spáchal trestný čin tak, ako je definovaný v opise skutku, cíti sa byť

nevinný, pričom podľa jeho názoru existujú závažné pochybnosti vo veci a dokazovanie vo všetkých
štádiách trestného konania trpí dôkaznou núdzou. Obžalovaný zdôraznil, že súd nesprávne zistil, že
mal byť zadlžený, čo nie je pravda, takže túto skutočnosť ani nemohol poškodenému zamlčať. Všetky
exekúcie, na ktoré poukazoval súd, sú ukončené, a tak ani nemohlo dôjsť k požičiavaniu peňazí od
poškodeného s úmyslom vylákania finančných prostriedkov pri neschopnosti financie vrátiť. Uviedol, že

od poškodeného si požičiaval peniaze aj v minulosti a nikdy predtým ho do žiadneho omylu neuviedol
a na jeho úkor sa neobohacoval, zmluvy boli často podpisované dodatočne. Súd nemal prihliadať na
tvrdenia o investovaní do Červeného kríža, či o nákupe motorových vozidiel, keďže tieto tvrdenia nie
sú ničím podložené. Obžalovaný poukázal na § 415 Občianskeho zákonníka o všeobecnej preventívnej
povinnosti každého občana, t.j. táto povinnosť sa týka aj poškodeného, ktorý zjavne nedodržal obvyklú

mieru opatrnosti a nemôže ísť preto v tomto prípade o uvedenie poškodeného do omylu. Poškodený
požičiaval peniaze z vlastnej vôle s vedomím a aj so slovami, že mu ich obžalovaný vráti. S poškodeným
bol v kontakte pravidelne, prakticky takmer denne, t.j. poškodený mal príležitosť požadovať vrátenie
peňazí, či overiť si možnosti ich vrátenia. Zdôraznil, že v súčasnosti je väčšina dlhu vysporiadaná.
Zohľadňujúc zásadu in dubio pro reo je obžalovaný toho názoru, že súd nerešpektoval v jeho prípade

prezumpciu neviny a nerešpektoval závery vykonaného dokazovania riadne, keďže súd nemal za
preukázané, bez rozumných pochybností, že skutok bol spáchaný obžalovaným. Konanie tak trpí inou
vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd nevykonal dôkazy potrebné
na riadne zistenie rozhodujúcich skutočností, pričom tak dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec preto nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na uvedené

obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové
prejednanie, alternatívne, aby odvolací súd rozhodol a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na základe takto riadne a včas podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného dôvodné nie je.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku skutkové a právne

závery v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto s jeho argumentáciou
stotožnilavpodrobnostiachnaňuodkazuje.Zohľadniacskutočnosť,žeodvolaciekonanietvorívspojení
s konaním pred prvostupňovým súdom jeden celok, krajský súd nemá dôvod opätovne detailne uvádzať
a vymenúvať dôkazy a skutočnosti z nich plynúce, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol o
vine obžalovaného.

Odvolací súd preto upriamuje pozornosť na odvolacie námietky obžalovaného, zohľadňujúc tie právne
relevantné, týkajúce sa podstaty predmetu konania, majúce vplyv na posúdenie zákonnosti a dôvodnosti
odsúdenia obžalovaného, určeného druhu trestu a jeho výmery.

Vo vzťahu k námietke obžalovaného o dôkaznej núdzi vo veci, o nesprávne vykonaných dôkazoch
a nesprávnych záveroch súdu na ich základe, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vykonal
dokazovanie riadne, náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy následne vyhodnotil v súlade so zákonom,t.j. možno konštatovať, že skutkový stav bol zistený správne, v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o
vine obžalovaného.

Súd pri hodnotení vykonaných dôkazov, vo vzájomných súvislostiach, jednotlivo ako aj v celom ich
súhrnne postupoval v súlade so zásadami hodnotenia dôkazov, bez narušenia rovnováhy hodnotenia
dôkazov, produkovaných ako v prospech tak aj v neprospech obžalovaného. Súd prihliadal na obranu
obžalovaného v kontexte všetkých dôkazov, t.j. či argumentácia obžalovaného v rámci obhajoby
sa nevymyká pravidlám logiky a či skutočnosti ním tvrdené, sú podložené dôkazmi, korešpondujú

vzájomne, či ide o overiteľné tvrdenia, a predovšetkým, či sú spôsobilé spochybniť, či dokonca vyvrátiť
tvrdeniaobžalobydotakejmiery,žeprokurátorniejeschopnýuniesťdôkaznébremenoabezrozumných
pochybností nie je možné na ich podklade obžalovaného uznať vinného zo spáchania žalovaného
skutku.

Aj v prípade, ak súd berie do úvahy skutočnosť, že obžalovaný má v rámci práva na obhajobu

právo brániť sa, ako uzná za vhodné, uvádzať všetky skutočnosti, argumenty na svoju obranu, oproti
skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, je nevyhnutné všetky tieto jeho tvrdenia
a obranu posudzovať už v prv naznačenom smere, v zmysle zásad trestného konania a hodnotenia
dôkazov.

V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že obsah prezentovaných námietok obžalovaného nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, resp. to, čo obžalovaný v priebehu konania uviedol, nespochybnilo
nijako závery súdu po vykonanom dokazovaní. Tvrdenia obžalovaného neboli spôsobilé vyvrátiť, resp.
spochybniť záver, že obžalovaný sa klamlivými tvrdeniami, prehláseniami o solventnosti, tvrdeniami o
nákupeáutzaúčelomichpredaja,oúdajnominvestovanídoČervenéhokríža,čioúdajnomprisľúbenom

odškodnení, snažil vo vzťahu k poškodenému vyvolať dojem reálnej možnosti vrátenia vypožičaných
finančných prostriedkov v dohodnutých lehotách.

Predovšetkým, v priebehu konania nebola nijako spochybnená skutočnosť, a nepopieral to ani
obžalovaný, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov obžalovanému došlo. Rovnako nebola

sporná alebo namietaná ani celková vypožičaná suma alebo pravosť predložených zmlúv o pôžičke.
Obžalovaný namieta v základe to, že pri výpožičke nedošlo k spáchaniu trestného činu podvodu, t.j. že
poškodeného nemal v úmysle uviesť do omylu pri vypožičiavaní peňazí. V priebehu konania však z jeho
strany nedošlo k vyvráteniu tohto záveru.

Získané a vykonané dôkazy, tvrdenia prezentované poškodeným v otázke spôsobu a okolností
vypožičiavania finančných prostriedkov obžalovanému, obžalovaným prezentovanými údajnými
dôvodmi ich nevrátenia, či podmienkami, kedy budú tieto finančné prostriedky vrátené, spolu tvoria
logický celok postavený na predložených dôkazoch, písomných dokladoch a výpovedi poškodeného,
vzájomne spolu logicky súvisia a ich dôveryhodnosť nebola obžalovaným nijako vierohodne

spochybnená. Súhrn získaných dôkazov preukazuje spáchanie skutku, usvedčuje zo spáchania tohto
skutku obžalovaného a zároveň vylučuje možnosť iného právneho záveru. Prvostupňový súd sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia primerane so všetkými tvrdeniami vysporiadal, a správne uzavrel,
že z vykonaného dokazovania bez zrejmých pochybností vyplýva cieľ a úmysel obžalovaného uviesť
poškodeného do omylu uvádzaním nepravdivých skutočností a tvrdení, či predkladaním vyfabulovaných

dokladov za účelom vylákania finančných prostriedkov od poškodeného, vediac, bez zrejmého úmyslu
a aj reálnej možnosti ich vrátiť v dohodnutých lehotách splatnosti.

Odvolací súd len výpočtom poukazuje na viaceré tvrdenia obžalovaného poškodenému o plánovanej
kúpe motorového vozidla za účelom jeho predaja so ziskom, problémy s prepisom vozidla,

údajné investovanie do Červeného kríža v Rakúsku, predloženie dokladu o vysokom zostatku na
blokovanom účte obžalovaného, neuvedenie skutočností, ktoré svedčia o nepriaznivej finančnej
situácii obžalovaného, pri ktorej sa javí, že požičané finančné prostriedky nebude možné v lehote
vrátiť (nesporná existencia viacerých exekučných konaní vedených proti obžalovanému špecifikované
detailne v odôvodnení napadnutého prvostupňového rozsudku, či vykonávané zrážky zo mzdy

obžalovaného). Odvolací súd v tejto súvislosti osobitne poukazuje na viaceré písomnosti údajne
súdu, prokuratúry a banky, ktoré v priebehu vyšetrovania predložil poškodený s tým, že ich má od
obžalovaného, pričom tieto písomnosti mali poškodenému preukazovať schopnosť obžalovaného vrátiť
požičané financie, keďže mali preukazovať pohľadávky obžalovaného voči rôznym subjektom. Pravosť ahodnovernosť týchto písomností bola jednoznačne spochybnená; v tomto odvolací súd v plnom rozsahu
odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie v odvolaním napadnutom rozhodnutí prvostupňového súdu.

Navyše, argumentáciu obžalovaného o prevenčnej povinnosti poškodeného, o jeho údajnej nenáležitej
opatrnosti možno posúdiť výhradne ako účelovú, nedôvodnú obranu obžalovaného, ktorý nemôže klásť
poškodenému za vinu, zjednodušene povedané, že sa ním „nechal oklamať“.

Hodnotiac preto tieto dôkazy vo svojom súhrne aj krajský súd rovnako, ako prvostupňový súd, dospel k

záveru, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, sa stal, je trestným činom tak, ako bol právne
posúdený a ustálený v napadnutom rozsudku ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
2 Tr. zákona, pretože bolo bez pochýb dokázané, že obžalovaný svojím konaním na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

Ani vo vzťahu k výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k

zmene rozhodnutia v prospech obžalovaného.

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, je trestná sadzba pri trestnom čine podvodu jeden až päť rokov.
Prvostupňový súd správne aplikoval ustanovenia Tr. zákona; pri existencii jednej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona, t.j. že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pri

neexistencii priťažujúcich skutočností podľa § 37 Tr. zákona; správne aplikoval § 38 ods. 3 Tr. zákona,
v zmysle ktorého ukladal trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby v rozpätí jedného roka až tri roky
a osem mesiacov, pričom obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov, ktorého
výkon podmienečne odložil so skúšobnou dobou dvoch rokov. Súd správne zohľadnil uplynutie dlhšej
dobyodspáchaniaskutku,alezároveňtiežskutočnosť,žeobžalovanýajvtomtoštádiupopiera,žedošlo

k spáchaniu trestného činu, svoj skutok neoľutoval, dokonca aj v odvolacích argumentoch pripisoval
istú vinu samotnému poškodenému. Taktiež súd správne posúdil, že aj keď zo strany obžalovaného
dochádza k splácaniu vzniknutej škody, deje sa tak až prostredníctvom exekúcie.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd uložený trest považuje za primeraný, uložený v súlade

so zákonom, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov, odráža závažnosť protiprávneho konania
obžalovaného, ako aj jeho osobu, pričom trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu individuálnej ako
aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zákona.

V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi a právnymi úvahami preto krajský súd postupom podľa § 319 Tr.

poriadku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.