Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124273256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124273256.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: Nemzeti

Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., IČ: 01-10-043108, Váci út 45 B, 1137 Budapešť, Maďarsko, zastúpený:
PETKOV & Co s. r. o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava-Staré Mesto,
proti žalovanému: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 235,45
eur, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 235,45 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na upomínací Okresný súd Banská Bystrica domáhal, aby

súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 165,45 eur ako aj náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 70,- euro a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že je obchodná akciová spoločnosť, zriadená a registrovaná podľa maďarských
právnych predpisov v Maďarsku. Žalobca je na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988 o
cestnej doprave (ďalej len ako „ZoCP“) v spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a
technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za
poplatok a o poplatku za ich použitie (ďalej len ako „Nariadenie o diaľniciach“) oprávnený a súčasne

povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z
titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku vo výške určenej
podľa Nariadenia o diaľniciach, ako aj prípadnú náhradu škody, a tým uplatňovať a chrániť svoje
majetkové práva. Vzťah medzi žalobcom a neoprávneným používateľom ciest je podľa § 1 Nariadenia
o diaľniciach vzťahom civilnoprávnym (súkromnoprávnym) a spravuje sa okrem citovaných osobitných
právnych predpisov predpismi civilného (súkromného) práva. Žalobca na základe elektronickej kontroly
oprávnenosti používania spoplatnených ciest v Maďarsku v čase 06.08.2022 02:16:34 hod., na mieste

kontroly: F47J-Ölbö 2 haladó zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom D., registrované v
Slovenskej republike a zaradené do platobnej kategórie D1, ktorého držiteľom bol v čase kontroly
žalovaný, bolo prevádzkované na uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného
oprávnenia. V dôsledku tejto skutočnosti žalovanému ex lege (podľa § 11 ods. 1 Nariadenia o diaľniciach
vspojenís§11ods.6Nariadeniapdiaľniciach)vzniklapovinnosťzaplatiťžalobcovipohľadávkuvovýške
určenej podľa § 13 ods. 2) a ods. 3) Nariadenia o diaľniciach, s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia
o diaľniciach, ktorá je pre kategóriu vozidla žalovaného stanovená vo výške 16.220,- HUF (základná

sadzba pohľadávky); žalobcom bola uplatňovaná v mene EUR. Žalobca podľa § 33/B ods. 5 ZoCP,
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v SR, vyzval žalovaného na zaplatenie základnej sadzby
pohľadávky, ako aj na zaplatenie nákladov spojených s jej uplatnením voči žalovanému v Slovenskej
republike, pričom žalovaného súčasne informoval, že túto pohľadávku môže v základnej sadzbe zaplatiťlen do 60 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Podľa § 12 ods. 1 Nariadenia o diaľniciach sa výzva
považuje za doručenú najneskôr dvadsiatym dňom odo dňa jej podania, a to aj v prípade, ak sa adresát
o obsahu zásielky nedozvedel, napríklad z dôvodu, že zásielku odmietol prevziať alebo ju neprevzal

v odbernej lehote. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 13.12.2022. Napriek predchádzajúcej výzve
žalovaný pohľadávku v základnej sadzbe nezaplatil, v dôsledku čoho mu ex lege podľa § 11 ods. 1 a
§ 12 ods. 4 Nariadenia o diaľniciach, s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o diaľniciach, vznikla
povinnosť zaplatiť zvýšenú sadzbu pohľadávky vo výške 64.850,- HUF po prepočte na euro vo výške
165,45 eur (EUR/HUF 391.95). Na zaplatenie tejto zvýšenej sadzby pohľadávky vrátane príslušenstva,

bol žalovaný písomne žalobcom vyzvaný predžalobnou výzvou, ktorá bola žalovanému odoslaná dňa
05.03.2024. Náklady spojené s uplatnením práva žalobcu na zaplatenie pohľadávky a vzniknuté v
predsúdnom štádiu uplatnenia pohľadávky v súvislosti s povinnosťou žalovaného zaplatiť pohľadávku
žalobcovi si môže žalobca, resp. ním poverené partnerské kancelárie, uplatňovať podľa § 11 ods. 7
Nariadenia o diaľniciach v spojení s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o
rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II). Tieto náklady znáša a je povinný zaplatiť dlžník

(žalovaný). Náklady vzniknuté pri uplatnení pohľadávky žalobcu voči žalovanému (dlžníkovi) sú spojené
s poskytnutím právnej služby žalobcovi a ich výška je vo vzťahu advokát – žalobca (klient) určená pre
účely mimosúdneho uplatnenia v sume zodpovedajúcej tarifnej odmene advokáta (ďalej len „tarifa“) a
tzv. režijným paušálom, a to podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté právne služby v znení neskorších predpisov

(ďalej aj ako „Vyhláška“). Minimálna výška tarify za jeden úkon právnej služby je Vyhláškou určená
v sume 16,60 eur (§ 10 ods. 1 Vyhlášky). Ku každému úkonu právnej služby je advokát oprávnený
uplatňovať tzv. režijný paušál, pre rok 2022 určený vo výške 11,63 eur a pre rok 2024 určený vo výške
13,73 eur. V tejto veci advokát v predsúdnom štádiu vykonal podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky
pre žalobcu tri úkony právnej služby, a síce v roku 2022 (i) prevzatie a príprava zastúpenia a (ii) písomné

podanie(výzva) protistrane – uplatnenie pohľadávky v základnej sadzbe a v roku 2024 (iii) písomné
podanie(výzva) protistrane – uplatnenie novej pohľadávky vo zvýšenej sadzbe. Výška nákladov na
uplatnenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému (dlžníkovi) zodpovedá sume „tarify“ a tzv. režijných
paušálov podľa Vyhlášky za tri úkony právnej služby, spolu vo výške 86,79 eur. Advokát vzhľadom na
výšku vymáhanej pohľadávky tarifnú odmenu v súlade s § 13 ods. 1 Vyhlášky znížil spolu na sumu v

celkovej výške 70,- eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal v súlade so žalobou platobný rozkaz,
proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorým žiadal žalobu zamietnuť. Odpor odôvodnil
tým, že nemá vedomosť, že by sa dňa 06.08.2022 o 02:16:34 nachádzal v Maďarskej republike na

uvedenom mieste. Dňa 08.12.2022 mu bola doručená Výzva na zaplatenie sankčného poplatku za
neoprávnené použitie spoplatnených ciest. Žalovaný nespáchal v Maďarsku priestupok, ani správny
delikt na úseku bezpečnosti cestnej premávky. Náhradný poplatok je teda civilnoprávnym deliktom.
Práve z uvedeného dôvodu žalobca nemôže zákonne žiadať Slovenskú políciu o výpis z registrov v
rámci cezhraničnej výmeny informácií o deliktoch na úseku bezpečnosti cestnej premávky. V takom

prípade by žalovaný bol upovedomený o správnom konaní voči nemu orgánom, ktorý voči nemu
vedie správne konanie. Stranami sporu sú žalobca a žalovaný, pričom obe strany musia mať právnu
subjektivitu (evidenčné číslo vozidla nemá právnu subjektivitu). Uznesenie najvyššieho súdu z 28.
februára2019sp.zn.BCdo/68/2017,vzmyslektoréhosúdniejepovinnýžalobcoviposkytovaťsúčinnosť
prizisťovaníidentifikačnýchúdajovžalovaného,práveopačnýpostupsúdubymoholspôsobiť'porušenie

zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Súd nemôže podávať informácie žalobcovi pri
identifikácii subjektu, ktorý má vystupovať na strane žalovaného. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie,
ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany. Na základe akého právneho základu žalobca
disponoval osobnými údajmi žalovaného už dňa 08.12.2022 (Výzve na zaplatenie sankčného poplatku
za neoprávnené použitie spoplatnených ciest v Maďarsku), ak Návrh na začatie konania v právnej

veci žalobcu bol podaný dňa 30.03.2024 o 23:49:29 na Okresný súd v Banskej Bystrici. Pokiaľ by
súd predmetnú žalobu podľa obsahu považoval za žiadosť' o zabezpečenie dôkazu pred začatím
konania, v takejto žiadosti musí byt' uvedené, v akom konaní bude predmetný dôkaz použitý a musí
byt' osvedčená nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu z dôvodu, že tento nebude možné vykonať' neskôr
alebo len s veľkými ťažkosťami (osvedčiť nevyhnutnosť zabezpečenia dôkazu), osvedčená dôvodnosť

veci samej, relevantnosť označeného dôkazu pre vec samu a vykonateľnosť dôkazu. Z uvedeného
teda vyplýva, že právny zástupca sa nezákonným spôsobom dostal k osobným údajom žalovaného a
konanie žalobcu vykazuje znaky protiprávneho konania a odporuje dobrým mravom, pričom prichádza
k porušovaniu a neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi podľa platných predpisov. Platnáprávna úprava neumožňuje priame poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným ako
uvedeným v § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.") a vymáhanie pokút od vodičov, ktorí jazdia bez zaplatenia

po spoplatnených cestách neupravuje žiaden vnútroštátny predpis Slovenskej republiky. Uvedené
konštatovanie je v bode 17. súčasťou Uznesenia Najvyššieho súdu, spis. značka: 5Cdo/110/2020, z
27.04.2022. Z prílohy zákona č. 8/2009 Z. z. vyplýva, že v zozname preberaných právne záväzných
aktov Európskej únie je okrem iného aj Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413 z
11. marca 2015, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich

s bezpečnosťou cestnej premávky (Ú.v. EÚ L 68,13. marca 2015). Táto smernica sa na tento prípad
však nevzťahuje. Neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nemožno podradiť ani pod jeden z ôsmich
deliktov, ktoré sa týkajú bezpečnosti cestnej premávky. Využitie údajov zo systému cezhraničnej výmeny
dát (EUCARIS) je v súčasnosti možné len v rozsahu deliktov uvedených v Čl. 2 smernice (prekročenie
najvyššejdovolenejrýchlosti;nepoužitiebezpečnostnéhopásu,nezastavenienačervenýsvetelnýsignál
na svetelnom signalizačnom zariadení; vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu; vedenie vozidla pod

vplyvom návykových látok; nepoužitie ochrannej prilby; nedovolené vedenie vozidla v jazdnom pruhu,
nedovolené použitie mobilného telefónu alebo akéhokoľvek iného komunikačného zariadenia počas
vedenia vozidla). Nakoľko iné právne riešenie neexistuje ani na úrovni Európskej únie, pretože smernica,
ktorá bude upravovať mechanizmy na zistenie osobných údajov o subjektoch, ktoré neoprávnene
používajú spoplatnenú cestu, je ešte len vo fáze legislatívneho procesu, bolo vecou žalobcu, aby si

strážil svoje práva v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt". V zmysle CSP trovy konania advokáta
vzniknú v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k podaniu žaloby na súd. Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 70,- eur, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 46,83 eur nie
je možné zaradiť za úkony vykonané v súvislosti s podaním žaloby. Teda uplatňovať si náhradu trov
právneho zástupcu nemá oporu v zákonnom ustanovení. Odmenu advokáta či už v mimosúdnom, alebo

súdnom spore hradí tá strana, ktorú zastupuje.

3. Žalobca v replike uviedol k námietkam žalovaného v odpore, že skutočnosť, že žalovaný si nie
je vedomý toho, že sa 06.08.2022 o 02:16:34 hod. nachádzal na kontrolnom mieste nevylučuje, že
sa na kontrolnom mieste nachádzalo vozidlo s EČV: D., ktorého bol žalovaný k dňu 06.08.2022

registrovaným držiteľom. Taktiež uviedol, že žalobca získal údaje o žalovanom prostredníctvom svojho
advokáta v súlade s § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. dňa 24.10.2022. K nároku na náklady 70,-
eur uviedol, že tento má svoj právny základ výlučne v pre posudzovanú vec rozhodnom maďarskom
hmotnom práve. A to v § 11 ods. 7 maďarského nariadenia č. 45/2020. Podľa uvedeného predpisu ide
o osobitný hmotnoprávny nárok, odlišný od slovenského procesného nároku na náhradu trov konania v

zmysle slovenského CSP. Uvedenú právnu otázku (náklady predsúdneho vymáhania vs. trovy súdneho
konania)ponadobudnutíúčinnostiCSP,ktorýupravilotázkuuplatňovanianáhradytrovsúdnehokonania
odlišne od OSP, už opakovane riešil Ústavný súd SR, a to napr.: - uznesením ÚS SR, sp. zn. IV. ÚS
536/2020, zo dňa 28.10.2020 (bod 35. odôvodnenia): „Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu
trov konania, pričom za trovy konania sa podľa novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré

vznikli v konaní, t. j. v období od začatia konania (pozri § 156 CSP) do jeho skončenia. Je teda
irelevantné, že určité výdavky vznikli v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním, no pred jeho začatím
(napr. v súvislosti s predžalobnou výzvou), pretože je vylúčené takéto výdavky považovať za trovy
konania, keď nevznikli počas prebiehajúceho konania. Ak strana mala takéto výdavky, tieto by mohli
byť v niektorých sporoch posúdené ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky (...).“ Aj Najvyšší

súd SR sa už v minulosti vyjadril k otázke rozdielu medzi nárokom na náhradu trov konania (ako
procesným nárokom) a nárokom na náklady mimosúdneho vymáhania (ako hmotnoprávnym nárokom)
podľa slovenského práva, a to napr. v uznesení, sp. zn. 4Cdo/280/2009, kde vyslovil, že: „(...) dovolací
súd poukazuje na to, že za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka treba
(okrem iného) považovať aj náklady vzniknuté v súvislosti s jej uplatnením (napr. náklady vzniknuté

v predsúdnom štádiu), ktoré náklady však možno v súdnom spore uplatniť ako hmotnoprávny nárok
odlišný od trov konania.“ (str. 4 na konci). Nárok „na náklady“ podľa maďarského práva, ktorý žalobca
v žalobe uplatnil, je nárokom svojou povahou odlišným od nároku „na náhradu nákladov“. Tieto nároky
nemožno navzájom zamieňať. Maďarské právo v § 11 ods. 7 nariadenia ITM č. 45/2020 ukladá dlžníkovi
znášať priamo náklady (mimosúdneho) vymáhania a nie iba ich náhradu. Konštrukcia právneho nároku

na náklady (keď nie je právne významné, či veriteľ už náklady vynaložil alebo tak spraví až v budúcnosti),
nie je ničím neobvyklým ani v prostrední európskeho záväzkového práva, a vyplýva priamo aj z jeho
zásad, ktorých odrazom je práve § 11 ods. 7 maďarského Nariadenia č. 45/2020. Podľa princípov
európskeho záväzkového práva možno od povinnej osoby (dlžníka) žiadať aj úhradu ujmy vzniknutejako aj ujmy budúcej, ak je jej výška vopred známa [pozri napr. čl. 9:501 ods. 1 a ods. 2 písm.
b) PECL]. Nárok žalobcu z hľadiska hmotného práva vyplýva z práva maďarského, na postup pri
dokazovaní sa ale použijú procesné ustanovenia o dokazovaní aplikovateľné v mieste súdu (procesné

lex fori) – a teda slovenský právny predpis – CSP, a to aj vrátane relevantnej rozhodovacej praxe
(judikatúry). V tejto súvislosti žalobca zdôrazňuje, že nárok na náklady a spôsob jeho preukázania
(výzvami na plnenie spísanými advokátom a dokladmi o poštovom doručovaní) už bol preskúmavaný
v jeho vlastnej, právne a skutkovo obdobnej veci, a to v rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
8Co/21/2023, zo dňa 13.07.2023. Krajský súd uznal dôvodnosť žalobcom uplatňovaného nároku na

náklady i dostatočnosť ich preukázania a tamojšiu žalovanú zaviazal na zaplatenie „nároku na náklady“
predsúdneho štádia vymáhania pohľadávky žalobcovi. Žalobca tiež upriamuje pozornosť tunajšieho
súdu na závery obsiahnuté v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoCsp/9/2020 zo dňa
07.07.2020, z ktorých vyplýva, že: „13. Je potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že predžalobnú výzvu
ako úkon právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb je potrebné považovať za uskutočnenú jej vyhotovením a

odoslanímadresátovi,pričomniejerozhodujúce,čiadresátuvedenúvýzvuiprevezme.Nákladyspojené
s vyhotovením tejto výzvy spočívajúce v tarifnej odmene advokáta za vyhotovenie tohto úkonu právnej
služby je celkom nepochybne potrebné považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky (...).“
Pri dokazovaní existencie nároku na náklady, je podstatné, či úkon, vo vzťahu ku ktorému sa náklady
uplatňujú, bol uskutočnený (napr. či bola výzva vyhotovená). Nič viac. Za účelom priznania nároku na

náklady nie je potrebné preukázanie vynaloženia nákladov zo strany žalobcu. Súd by v tomto smere
išiel nad rámec hmotnoprávneho maďarského predpisu, z ktorého žalobca nárok odvodzuje, a tiež nad
rámec predmetu a rozsahu potrebného dokazovania. A to práve v dôsledku nesprávneho stotožnenia
nároku „na náklady“ (ktorý žalobca v konaní uplatňoval) s nárokom „na náhradu nákladov“ (pri ktorom
jedinom je podstatné, či boli náklady vynaložené – pretože v opačnom prípade nie je čo „nahrádzať“).

Na úplný záver žalobca uvádza, že rovnakým spôsobom (avšak vo vyššom rozsahu ako je tomu v SR)
uplatňuje nárok na náklady a postupuje rovnakým spôsobom aj v mnohých iných krajinách Európy (napr.
Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, atď.), kde ho zastupujú iné subjekty.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca mal údaje o žalovanom získať prostredníctvom

svojho advokáta v súlade s § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z dňa 24.10.2022. V žiadosti o poskytnutie
údajov však nie je definované, o aké porušenie pravidiel cestnej premávky na území Mad'arska ide. V
Maďarsku neoprávnené použitie spoplatnenej cesty nie je priestupkom, ani správnym deliktom, a teda
ani deliktom na úseku bezpečnosti cestnej premávky. Poplatok je civilnoprávny vzťah. Platná právna
úprava neumožňuje priame poskytovanie údajov z evidencie vozidiel subjektom iným ako uvedeným

v § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. V takom prípade by žalovaný bol upovedomený o správnom
konaní voči nemu orgánom, ktorý voči nemu vedie správne konanie. Práve z uvedeného dôvodu žalobca
nemôže zákonne žiadať o poskytnutie údajov z evidencie vozidiel zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca sa nezákonným spôsobom dostal k
osobným údajom žalovaného a konanie žalobcu vykazuje znaky protiprávneho konania a odporuje

dobrým mravom, pričom prichádza k porušovaniu a neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi
podľa platných predpisov a zo strany štátneho orgánu k zneužitiu právomoci verejného činiteľa a k
porušeniu práva na súkromie žalovaného. Podľa CSP „Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a
účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi
tohto zákona.“ Vo všeobecnosti teda platí pravidlo, že súd v konaní postupuje v súlade so zákonom, čo

znamená, že nezákonne získaný dôkaz je v konaní pred súdom právne neúčinný - na takéto dôkazy
sa hľadí, akoby vôbec neboli uplatnené. V zmysle CSP, trovy konania advokáta vzniknú v súvislosti s
úkonmi smerujúcimi k podaniu žaloby na súd. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky 70,- eur, ako
aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 46,83 eur nie je možné zaradiť za úkony
vykonané v súvislosti s podaním žaloby. Teda uplatňovať si náhradu trov právneho zástupcu nemá oporu

v zákonnom ustanovení. Odmenu advokáta či už v mimosúdnom, alebo súdnom spore hradí tá strana,
ktorú zastupuje. Podľa § 251 CSP sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní,
t. j. v období od začatia konania (§ 156) do jeho skončenia (právoplatnosťou súdneho rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Jednotlivé úkony právnej služby musia byť posudzované samostatne zo
zreteľom na to, či išlo o odôvodnený (Žalobca sa nezákonným spôsobom dostal k osobným údajom

žalovaného a konanie žalobcu vykazuje znaky protiprávneho konania a odporuje dobrým mravom) a
účelne vynaložený výdavok (v tomto prípade žalobca uplatňuje nárok trov konania, ktorý je bezúčelne
vynaložený).5. Súd vo veci rozhodol dňa 26.3.2025, pojednávajúc v neprítomnosti žalobcu, ktorý súhlasil
s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobcom
predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä výzvou na zaplatenie sankčného poplatku zo dňa

8.12.2022, predžalobnou výzvou zo dňa 29.2.2024, podacím hárkom zo dňa 13.12.2022, rozhodnutím
Krajinského súdu pre ZRS Viedeň zo dňa 30.3.2017 – č.l. 16-18, rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č.k. 8Co/21/2023-303, výrokom rozsudku OS Lennestadt zo dňa 12.1.2023 – č.l. 27-28, odpoveďou
Ministerstvavnútranažiadosťoposkytnutieúdajovzevidencievozidielzodňa19.10.2022,relevantnými
ustanoveniami Nariadenia Ministerstva inovácií a Technológií č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných

cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o
výške týchto poplatkov (nariadenie o diaľniciach) s prílohami 1 až 3 - č.l.51-57 s aktuálnou prílohou č.
3 – č.l. 91, výpisom z obchodného registra žalobcu – č.l. 81, relevantnými ustanoveniami maďarského
Zákona č. I/1988 o cestnej doprave účinného od 17.02.2022 do 31.12.2022 (ZoCP) – č.l. 82-83, výpismi
zo systému pošty o doručovaní výziev – č.l. 93, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
4C/44/2024, rozsudkomOkresnéhosúduNámestovosp.zn.15C/27/2024,rozsudkomOkresnéhosúdu

Nitra č.k. 20Cb/109/2024-112, rozsudkom Okresného súdu Spiššká Nová Ves č.k. 16Csp/57/2024-142.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z týchto ustanovení právnych predpisov.

7. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia európskeho parlamentu a rady č.1215/2012 z 12. decembra 2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Brusel
I bis“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez
ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľačlánku4ods.1Nariadeniaeurópskehoparlamentuaradyč.846/2007z11.júla2007orozhodnom

práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len „Rím II“), pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak,
spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území
ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila
škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny alebo krajín nastali nepriame následky takejto
skutočnosti.

Podľa § 33/A ods. 1 maďarského zákona č. I/1988 o cestnej doprave účinného od 17.02.2022 do
31.12.2022 (ZoCP), za používanie ciest, stanovených osobitným právnym predpisom, v rámci určeného
obdobia, vzniká povinnosť zaplatiť poplatok (poplatok za používanie), v prípade jeho opomenutia vzniká
povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný) poplatok.
Podľa § 33/A ods.6 maďarského ZoCP, splnenie úloh spojených s vyzbieraním poplatkov podľa ods.

(1), v právnom predpise určené korekčné služby súvisiace so zaplatením poplatkov za používanie ciest,
úlohy charakteru služby, ako aj zabezpečenie fungovania a prevádzkovanie zariadení a kontrolu úhrady
poplatku za použitie cesty, vykonáva obchodná spoločnosť spravujúca cestné poplatky. Z hľadiska
plnenia svojich úloh uvedených vyššie je obchodná spoločnosť spravujúca cestné poplatky oprávnená
získať prístup k údajom registra cestnej premávky, a to na základe ustanovení zákona o evidencii

cestnej premávky. V záujme plnenia týchto úloh vykonáva úlohy súvisiace s uzatvorením zmluvy na
zabezpečenie služieb poskytovaných obchodnou spoločnosťou spravujúcou cestné poplatky minister.
Podľa § 33/B ods. 1 maďarského ZoCP, verejné cesty, ktorých sa poplatková povinnosť týka – vrátane
verejných ciest spravovaných správcom podľa §33 ods. (1) bod a) v prípade príslušnej zmluvy –
alebo ich jednotlivé úseky, poplatok za použitie týchto ciest, pre prípad opomenutia zaplatiť poplatok

náhradný poplatok, alebo spôsob jeho určenia, ako aj podmienky a spôsob úhrady - na základe princípov
schválených Vládou – so súhlasom ministra zodpovedného za štátny rozpočet, ustanoví minister v
osobitnom nariadení.
Podľa § 33/B ods. 5 maďarského ZoCP, pokiaľ nebol zaplatený poplatok za používanie ciest, organizácie
oprávnené vyberať poplatok, resp. nimi poverené obchodné organizácie sú povinné v rámci 60 dňovej

prekluzívnej lehoty odo dňa zistenia držiteľa dotknutého vozidla organizáciami oprávnenými vyberať
poplatok alebo nimi poverenými organizáciami podať na poštu výzvu na zaplatenie náhradného
(sankčného) poplatku. Pokiaľ držiteľ vozidla (vodič), ktorý nezaplatil poplatok za používanie ciest ani
náhradný poplatok, podpísal a prevzal zápisnicu o miestnej kontrole, v tom prípade nie je potrebnému doručiť výzvu na zaplatenie náhradného poplatku. Povinnosť zaplatiť náhradný poplatok sa premlčí
v lehote dvoch rokov. Nie je možné uplatňovať úroky z omeškania z náhradného poplatku.
Podľa § 33/B ods. 8 maďarského ZoCP, na vykonávanie kontrolnej činnosti ohľadne poplatku za

používanie cesty je oprávnený dopravný úradný orgán, správca verejných ciest podľa 33§ ods. (1) bod
ba) a obchodná spoločnosť spravujúca cestné poplatky.
Podľa § 11 ods. 1 nariadenia Ministerstva inovácií a Technológií č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o
výške týchto poplatkov (nariadenie o diaľniciach), ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje

platným oprávnením - s výnimkou uvedenou v ustanoveniach odsekov 2) a 3), z dôvodu neoprávneného
používania cesty osoba povinná uhradiť poplatok zaplatí náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej
kategórii vozidla.
Podľa§11ods.6maďarskéhonariadeniaodiaľniciach,zaplatiťnáhradnýpoplatokdodatočnejepovinný
držiteľ motorového vozidla, ktorý nie je jeho vlastník – v prípade motorového vozidla s maďarským
evidenčným číslom vozidla držiteľ evidovaný v registri v čase neoprávneného používania cesty podľa

registra organizácie vedúcej register cestnej premávky, ak taký neexistuje, vlastník motorového vozidla
(ďalej spolu ako: držiteľ).
Podľa § 11 ods. 7 maďarského nariadenia o diaľniciach, náhradný poplatok vyberá spoločnosť NÚSZ
Zrt., v rámci čoho je spoločnosť NÚSZ Zrt. alebo ňou využitý spolupracujúci partner oprávnený uplatniť
aj svoje preukázateľné náklady, ktoré jej/im vznikli v súvislosti s vymáhaním náhradného poplatku.

Podľa § 12 ods. 1 maďarského nariadenia o diaľniciach, výzvu na úhradu náhradného poplatku podľa
ustanovenia § 33/B, odseku 5) zákona, ktorá bola odoslaná poštou ako doporučená listová zásielka s
doručenkou – do dokázania opaku – je potrebné považovať za doručenú v deň pokusu o doručenie, ak
adresát odmietne zásielku prevziať. Ak bolo doručenie neúspešné z dôvodu, že zásielka sa spoločnosti
NÚSZ Zrt. vrátila z bydliska fyzickej osoby, respektíve z adresy držiteľa - právnickej osoby zaevidovanej

v evidencii cestnej dopravy s označením „nehľadal”, alebo „odsťahoval sa”, dokument je potrebné
považovať za doručený v dvadsiaty deň odo dňa prijatia poštou, až do dokázania opaku.
Podľa § 13 ods. 2 maďarského nariadenia o diaľniciach, výšku náhradného poplatku a rozdielového
náhradného poplatku je potrebné určiť na základe ustanovení odseku 3).
Podľa § 13 ods. 3 maďarského nariadenia o diaľniciach, základ ceny určený v Prílohe č.3.

je smerodajný pre august roka predchádzajúceho aktuálnemu roku, v prípade nárastu indexu
spotrebiteľských cien zverejneného Centrálnym štatistickým úradom prepočítaného k augustu druhého
roka predchádzajúceho aktuálnemu roku, v miere rovnajúcej sa nárastu, sa upraví s presnosťou
zaokrúhlenia na desiatky forintov v prvý deň aktuálneho roka. Takto určenú výšku náhradného poplatku
a rozdielu náhradného poplatku zverejní spoločnosť NÚSZ Zrt. na svojej internetovej stránke. Medzi

zverejnením a nadobudnutím účinnosti musí uplynúť aspoň 30 dní.
V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (vyhláška), minimálna
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 16,60 eur.
Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony

právnej služby a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom c)
písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.
Podľa § 13a ods. 5 vyhlášky, za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí
odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
Podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových

výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

8.Keďžeideokonaniescudzímprvkom,súdsavprvomradezaoberalotázkouprávomociarozhodného
práva, ktoré sa na právny vzťah aplikuje. Podľa Uznesenia Súdneho dvora z 21.09.2021 vo veci C-30/21

bolo judikované, že „článok 1 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba
na vymoženie poplatku za používanie spoplatnenej cesty súdnou cestou, ktorú podala spoločnosť
zmocnená zákonom, ktorý kvalifikuje vzťah vyplývajúci z tohto používania ako súkromnoprávny, spadá
pod pojem „občianske a obchodné veci“ v zmysle tohto ustanovenia“. Aplikujúc predmetné nariadenie -BruselIbis,konkrétnečlánok4ods.1,súduzatvára,žeprávomocsúduSlovenskejrepublikyrozhodovať
v predmetnej veci je daná. V zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia Rím II rozhodným právnym poriadkom
pre posúdenie nároku žalobcu je maďarský právny poriadok. Relevantné, na vec sa vzťahujúce

právne predpisy maďarského právneho poriadku boli žalobcom tvrdené a predložené v konaní a neboli
sporované.

9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a vykonal dokazovanie
listinami predloženými žalobcom, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam. Medzi stranami

nebolo sporné, že žalobca na základe elektronickej kontroly v čase 6.8.2022 o 02:16:34 hod. na
mieste F47J-Ölbö 2 haladó zistil, že motorové vozidlo s EČV D., registrované v SR, zaradené
do kategórie D1 bolo prevádzkované na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného
oprávnenia. Taktiež nebolo sporným, že žalobca vyzval (výzva zo dňa 8.12.2022 – č.l.4, obsahujúca
tiež fotografie preukazujúce zachytenie predmetného motorového vozidla elektronickou kontrolou)
prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie sankčného poplatku za neoprávnené

použitie spoplatnených ciest v Maďarsku, a to v základnej sadzbe 16.220,- HUF, ak bude uhradená
v lehote do 60 dní od doručenia výzvy a po tomto termíne vo zvýšenej sadzbe 64.850,- HUF. Taktiež
nebolo sporným, že žalovaný dlžnú sumu neuhradil, a že na zaplatenie 165,45 eur (64.850,- eur) a sumy
nákladov 70,- eur bol vyzvaný predžalobnou výzvou vypracovanou právnym zástupcom žalobcu (výzva
č.l. 5). Žalobca predložil k daným výzvam i záznamy pošty o ich doručovaní, preukazujúce riadne

odoslanie zásielok (č.l. 93). Sporným v konaní bolo, či sa žalovaný dňa 06.08.2022 v rozhodnom čase
nachádzal na rozhodnom mieste. Súd mal v konaní za nesporné, že žalovaný bol v rozhodnom čase
(6.8.2022) držiteľom motorového vozidla registrovaného v SR s EČV D. (pričom uvedenú skutočnosť
potvrdzuje i odpoveď Ministerstva vnútra SR na žiadosť PZ žalobcu o poskytnutie údajov z evidencie
vozidiel zo dňa 19.10.2022 – č.l. 44). Vzhľadom na to, že žalovaný bol v rozhodnom čase vykonania

elektronickej kontroly vozidla držiteľom predmetného vozidla, je pre rozhodnutie veci irelevantným, či sa
na danom mieste i skutočne sám žalovaný nachádzal (čo žalovaný namietal), keďže maďarské právo
kladie zodpovednosť za nedodržanie povinnosti uskutočnenia úhrady za použitie cestnej komunikácie
na držiteľa vozidla (resp. vlastníka, ak je totožný s držiteľom), od ktorého je v prípade nedodržania
takej povinnosti žalobca povinný uplatňovať si zákonné nároky (§ 11 ods. 6 maďarského nariadenia o

diaľniciach). Keďže motorové vozidlo, ktorého nesporným držiteľom je žalovaný, bolo prevádzkované
na kontrolovanom spoplatnenom úseku cesty v Maďarsku bez platného oprávnenia podľa § 11 ods. 1
Nariadenia o diaľniciach vznikla žalovanému ako jeho držiteľovi povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný)
poplatok vo výške 16.220,- HUF v prípade úhrady do 60,- dní a 64.850 HUF v prípade úhrady po 60
dňoch ako zvýšenú sadzbu náhradného poplatku (§ 33/A ods. 1 maďarského ZoCP v spojení s § 11 ods.

1 nariadenia o diaľniciach vo výške podľa č.l. 91 – príloha č. 3 k nariadeniu – výška poplatkov v rámci
systému „E-matrica“, platné od 1.1.2022).

10. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na nesporné skutočnosti tak súd zistil, že žalobca je
obchodná akciová spoločnosť zriadená podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku. Žalobca

je oprávnený a zároveň povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest
pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného
(náhradného) poplatku. Ako už bolo vyššie konštatované, nebolo sporné, že dňa 6.8.2022 o 02:16:34
hod. na mieste F47J-Ölbö 2 haladó bolo elektronickou kontrolou žalobcu zistené, že motorové vozidlo
s EČV D., registrované v SR, zaradené do kategórie D1, ktorého držiteľom bol v čase kontroly žalovaný,

nemalo platné oprávnenie jazdiť na spoplatnenom úseku komunikácie, čiže uvedeným motorovým
vozidlom došlo k použitiu spoplatneného cestného úseku v Maďarsku bez platného oprávnenia.
Žalobcovi tak vznikol nárok na zvýšený sankčný poplatok a úhradu nákladov s tým spojených celkom
v sume 235,45 eur (165,45 eur + 70,- eur), ktorý mu súd priznal. Keďže žalovaný nereagoval na výzvu
na zaplatenie sankčného poplatku v základnej sadzbe (v konaní nebolo sporným, že žalovaný základný

sankčný poplatok neuhradil žalobcovi v lehote 60 dní od doručenia prvej výzvy) za neoprávnené
použitie spoplatnených ciest v Maďarsku zo dňa 08.12.2022, žalobcovi vznikol nárok na zvýšenú sadzbu
sankčného poplatku určenú pre kategóriu vozidla (D1 - § 8 ods. 1 písm. a) nariadenia o diaľniciach),
ktorého držiteľom bol žalovaný, vo výške 165,45 eur (64.850,- HUF) a taktiež na uplatnenie nákladov
v súvislosti s vymáhaním sankčného poplatku spolu vo výške 70,- eur, ktoré vznikli v predsúdnom štádiu.

Tieto náklady súd žalobcovi priznal podľa § 11 ods. 7 maďarského nariadenia o diaľniciach, keď nárok
na tieto náklady predstavuje osobitný hmotnoprávny nárok žalobcu voči žalovanému (na uplatnenie
nákladov,ktorévznikližalobcovivsúvislostisvymáhanímnáhradnéhopoplatku),odlišnýodslovenského
procesného nároku na náhradu trov konania v zmysle CSP, pričom náklady žalobcu spočívajú v odmeneadvokáta za úkony právnej služby realizované (účelne) v súvislosti s vymáhaním náhradného poplatku.
Súd iba nad rámec dodáva, že žalobca by mal nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky aj podľa slovenského právneho poriadku (v podobe príslušenstva pohľadávky), keď podľa

§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky náklady spojené s jej uplatnením,
keď Uznesením NS SR zo dňa 9.6.2010, sp. zn. 3MObdo/2/2010 zverejneným v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a súdov SR č. 7/2010 pod číslom 6 bolo judikované, že príslušenstvom pohľadávky
sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s
uplatnením pohľadávky. V prípade uplatnených nákladov (v zmysle tak slovenského ako i maďarského

práva) z ich podstaty vyplýva, že musia byť účelné, aby sa dali úspešne uplatniť v súdnom spore
ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Za účelné môžu byť náklady považované vtedy,
ak predžalobná výzva bola podmienkou pre uplatnenie nároku na súde, čo v súdenom prípade bolo
dané. Účelnosť oboch výziev (zo dňa 8.12.2023 a 29.2.2024 – č.l. 4 a 5), ktoré preukázateľne zo
strany právneho zástupcu žalobcu boli vypracované a doručované žalovanému, vyplýva z § 33/B ods.
5 maďarského ZoCP. Súčasne, keďže žalobca podal žalobu na upomínacom súde, v zmysle § 3 ods. 3

zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je žalobca povinný predložiť k žalobe výzvu, ktorou sa
požaduje splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného. Náklady priznané s poukazom na § 11 ods.
7 maďarského nariadenia o diaľniciach vo výške 70,- eur boli pritom žalobcom uplatnené a následne
priznané vo výške nižšej ako predstavuje samotná tarifná odmena advokáta s režijným paušálom za tri
(prevzatie a príprava zastúpenia, výzva na plnenie v základnej sadzbe, výzva na plnenie vo zvýšenej

sadzbe) preukázateľne vykonané úkony právnej služby zástupcom žalobcu v predmetnej veci (každý
úkon 16,60 eur + režijný paušál 2x11,63 eur za úkony v roku 2022 a 13,73 eur v roku 2024) ešte pred
začatím tohto sporu.

11. Vo vzťahu k námietke žalovaného, týkajúcej sa nezákonnosti získania identifikačných údajov o ňom

ako držiteľovi vozidla, súd uvádza, že mu neprísluší v tomto konaní akokoľvek posudzovať konanie iných
štátnych orgánov pri poskytovaní údajov vyžiadaných podľa právnych predpisov SR. V konaní nebolo
sporným, že žalobca získal údaj o totožnosti žalovaného ako držiteľa predmetného motorového vozidla
na základe žiadosti jeho právneho zástupcu adresovanej Ministerstvu vnútra SR, prezídiu policajného
zboru, odboru dokladov a evidencií v zmysle § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Uvedený postup zo strany PZ žalobcu v podobe podania (právnym poriadkom prípustnej) žiadosti
o poskytnutie informácie nemožno považovať za rozporný so zákonom, či v rozpore s dobrými mravmi, a
súd nemal dôvod v tomto konaní neprihliadať na akékoľvek dôkazy predložené žalobcom. Súčasne súd
uvádza, že v situácii nespornosti skutkového tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný bol v rozhodnom čase
držiteľom predmetného motorového vozidla, nie je ani potrebné vykonávať za účelom preukazovania

danej skutočnosti (ako nespornej) žiaden dôkaz, a jeho priloženie žalobcom má v tomto prípade iba
vysvetľovací charakter. Súčasne súd poukazuje na to, že ani nemá dôvod v konaní skúmať postup
žalobcu v rámci získania identifikačných údajov o vlastníkovi vozidla pred začatím konania. Skutočnosť,
akým spôsobom si žalobca zabezpečil identifikačné údaje o žalovanom za účelom jeho správneho
označenia ako strany sporu nie je skutočnosťou, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť dôvodnosť nároku

žalobcu (obdobne rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 8Co/21/2023-303 zo dňa 13.7.2023 (č.l. 19-26).

12. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalobcovi priznal

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil a v konaní ani nebola
uplatňovaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257
CSP a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať.

14. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia sporových strán alebo sa určitými tvrdeniami v

rozsudku výslovne nezaoberal, je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné
a podstatné z hľadiska rozhodnutia prejednávanej veci. Ak sa súd v tomto rozsudku osobitne
nevysporiadal s niektorým z predložených dôkazov, bolo to preto, pretože ho nepovažoval za potrebné
osobitne vyhodnocovať, a to z dôvodu, že by to neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a bolo by torozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, prípadne preto, že tvrdenia, ktoré mal
daný dôkaz preukazovať neboli v konaní spornými.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).