Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/79/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123338353
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123338353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcov 1. A. B. C. nar.
XX.XX.XXXX a 2. B. D. C. nar. XX.XX.XXXX bývajúcimi v E. F. G. na H. I. J. XXXX/XX obaja právne
zastúpení Bečarik & partners, s.r.o. so sídlom advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi na Letnej
ulici č. 37, IČO: 47 253 126, proti žalovanému KOVOZBER, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi na
Radlinského ulici č. 28, IČO: 31 633 404, právne zastúpenému AK Berčo s.r.o. so sídlom advokátskej
kancelárie v Spišskej Novej Vsi na ulici J. Hanulu č. 19, IČO: 54 329 281, o zaplatenie 10.000,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves

č. k. 9C/68/2023-95 zo dňa 21.12.2023

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade voči výroku I.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

III. Mení rozsudok vo výroku III o trovách konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 40%.

IV.Priznávažalovanémuvočižalobcomv1.a2.radenároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 3.000,- Eur s úrokom z
omeškania 5 % ročne zo sumy 3.000,- Eur od 01.06.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im
sumu 10.000,- Eur s príslušenstvom predstavujúcu zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti
žalovaného dojednanej v kúpnej zmluve zo dňa 17.04.2018 (ďalej aj len kúpna zmluva), predmetom
ktorej bol prevod stavebného pozemku so všetkými súčasťami a príslušenstvom a právami a
povinnosťami zo strany žalovaného ako predávajúceho na žalobcov ako kupujúcich.

3. Vec právne posúdil podľa § 35 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 2, §
544 ods. 1 a 2, § 545 ods. 1, 3, § 545a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ) a dospel k záveru, že vzhľadom na preukázanie platného dojednania o zmluvnej pokute
a porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného z iných než objektívnych dôvodov je nárokžalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty je dôvodný. Úvodom poukázal na to, že predmetná kúpna
zmluva je zmluvou spotrebiteľskou. Súd konštatoval, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté
v kúpnej zmluve má zákonom vyžadovanú písomnú formu a tiež spĺňa i ďalšiu požiadavku určenia

výšky zmluvnej pokuty. Uviedol, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť nie len pre prípad nesplnenia
hlavného záväzku, ale aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti, ktorú na seba
zmluvné strany zmluvou prevzali. V článku IV. bod 1 druhý odsek kúpnej zmluvy sa žalovaný ako
predávajúci zaviazal na vlastné náklady do 6 mesiacov od kolaudácie posledného domu realizovaného
v danej lokalite, najneskôr však do 31.05.2020, vybudovať a skolaudovať vnútornú prístupovú cestu,

vonkajšie osvetlenie, kamerový systém, vstupnú bráni do lokality s videovrátnikom, pri vstupnej bráne
umiestniťpoštovéschránky,poobvodelokalityvysadiťjednotnýživýplotstým,ževprípadenedodržania
termínu z iných ako objektívnych dôvodov, je povinný zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu 10.000,-
Eur. Zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi
stranami sporu považoval za vyjadrenú presne a zrozumiteľne. Podľa súdu prvej inštancie, jazykovému
vyjadreniu článku IV. bod 1 druhý odsek kúpnej zmluvy zodpovedá to, že žalovaný ako predávajúci

v určenej lokalite vybuduje a skolauduje: vnútornú prístupovú cestu, vonkajšie osvetlenie, kamerový
systém, vstupnú bránu do lokality s videovrátnikom, umiestnení poštové schránky pri vstupnej bráne
a po obvode lokality vysadí jednotný živý plot. Obsah článku IV. bod 1 druhý odsek kúpnej zmluvy
považoval za zmluvnú povinnosť, nakoľko uvedené ustanovenie kúpnej zmluvy nepochybne obsahuje
záväzok t.j. povinnosť predávajúceho vybudovať a skolaudovať tam uvedené objekty v konkrétnej

lehote t.j. v lehote do 6 mesiacov od kolaudácie posledného domu v danej lokalite, najneskôr však do
31.05.2020 a zároveň z tejto zmluvnej povinnosti predávajúceho pre kupujúcich vyplývajú konkrétne
práva a to právo, že v lokalite, v ktorej kúpili stavebný pozemok na výstavbu ich rodinného domu,
sa uvedené objekty budú nachádzať a ich výstavbu zabezpečí práve predávajúci, ktorý sa k tomu
zmluvne zaviazal. V kontexte uvedeného poukázal na skutočnosť, že text predmetnej kúpnej zmluvy

bol pripravený žalovaným ako predávajúcim, resp. na základe jeho požiadavky. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného o neplatnosti dojednania o zmluvnej
pokute v kúpnej zmluve z dôvodu, že záväzok žalovaného, z porušenia ktorého si žalobcovia uplatňujú
zmluvnú pokutu, vznikol na základe jednostranného prehlásenia a nie je záväzkovým vzťahom,
ktorý by vznikol na základe dvojstrannej dohody zmluvných strán a ani argumentáciu, že dohodnutá

zmluvná pokuta nezabezpečuje hlavný záväzok, ale jednostranné vyhlásenie, ktoré nie je určené
kupujúcemu, ale širšiemu okruhu osôb žijúcich v danej lokalite. Síce v konaní nebolo sporným, že
v danej lokalite, v ktorej malo byť podľa územného rozhodnutia zo dňa 11.12.2017 postavených
celkom 9 rodinných domov, neboli minimálne v čase podania odporu žalovaným skolaudované všetky
stavby rodinných domov, a tak neuplynula lehota 6 mesiacov od kolaudácie posledného domu v danej

lokalite na splnenie povinnosti žalovaného, v kúpnej zmluve bola lehota na splnenie tejto povinnosti
žalovaného na výstavbu objektov určená aj konkrétnym dátumom, ktorý sa uplatní bez ohľadu na
kolaudačné konania jednotlivých rodinných domov v danej lokalite. Preto súd nepovažoval za potrebné
v konaní vykonať dokazovanie vyžiadaním všetkých stavebných povolení na stavby rodinných domov
v danej lokalite a na nich nadväzujúcich kolaudačných rozhodnutí a návrh žalovaného na doplnenie

dokazovania zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní za preukázané, že v predmetnej
lokalite bolo rozhodnuté stavebným úradom o povolení predčasného užívania prístupovej komunikácie
dňa 28.05.2021, na ktorú bolo vydané konečné kolaudačné rozhodnutie dňa 28.12.2022. Stavba
verejného osvetlenia a odberného elektrického zariadenia bola skolaudovaná rozhodnutím stavebného
úradu zo dňa 03.08.2021. Mal teda za nesporné že uvedené stavby neboli zrealizované a skolaudované

do zmluvne určeného dátumu t.j. do 30.05.2020. V konaní tiež nebolo sporné, že do uvedeného
dátumu t.j. do 30.05.2020 neboli zrealizované ani ďalšie stavby, k vybudovaniu ktorých sa zaviazal
žalovaný v kúpnej zmluve a ich výstavba resp. montáž prebiehala resp. stále postupne prebieha.
Argumentáciu žalovaného, že pred ukončením lehoty v zmysle článku IV. bod 1 objednal vyhotovenie
a dodanie vstupnej brány a vyhotovenie a dodanie kamerového systému, považoval za irelevantnú

nakoľko na preukázanie splnenia povinnosti podľa článku IV. nepostačovalo objednanie potrebných prác
u dodávateľov, ale bolo nevyhnutné ich vybudovanie. Súd preto zamietol návrh žalovaného na vypočutie
štatutárnych zástupcov spoločností, ktoré mali byť ich dodávateľmi. Námietku žalovaného o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcov z dôvodu, že prehlásenie žalovaného ako kupujúceho v článku IV
bod 1 druhý odsek, je určené všetkým vlastníkom pozemkov tam uvedeným a teda nielen žalobcom

súd prvej inštancie nepožadoval za dôvodnú, nakoľko predmetom tohto konania je zmluvná pokuta,
ktorá bola individuálne dojednaná v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi stranami tohto sporu, ktorými
je zmluva aj vlastnoručne podpísaná. Súd mal za to, že je v konaní daná vecná aktívna legitimácia
žalobcov s tým, že sa nejedná o nútené spoločenstvo žalobcov s ostatnými majiteľmi stavebnýchpozemkovarodinnýchdomovvdanejlokalite.Nauvedenomničnemeníaniskutočnosť,žeobjekty,ktoré
sa žalovaný zaviazal vybudovať majú slúžiť všetkým obyvateľom danej lokality na prístup k stavbám
rodinných domov, zabezpečenie bezpečnosti a zlepšenie kvality ich bývania. Dlžník nie je povinný

zmluvnú pokutu zaplatiť, ak nezavinil porušenie zmluvnej povinnosti, čo musí v konaní preukázať.
Súd vzhľadom na argumentáciu žalovaného, že splnenie jeho povinnosti vybudovať a skolaudovať
určené objekty závisela od činnosti stavebníkov rodinných domov, od počasia, od činnosti stavebného
úradu a že stavebnú činnosť ovplyvnila aj pandémia COVID 19, posúdil tieto dôvody ako aj to, či
tieto dôvody možno považovať za okolnosti, ktoré vylučujú jeho zodpovednosť t.j. či ide o objektívne

okolností, teda okolností mimoriadne, nezavinené a nepredvídateľné zo strany žalovaného. Vzhľadom
na predmet podnikania žalovaného (uskutočňovanie stavieb a ich zmien, uskutočňovanie jednoduchých
stavieb, drobných stavieb a ich zmien, výkon činnosti stavbyvedúceho - pozemné stavby) dospel súd
k záveru, že nie je možné za nepredvídateľné okolnosti považovať činnosť stavebníkov, počasie, či
činnosť stavebného úradu a tieto nepovažoval ani za mimoriadne okolnosti. Mal za to, že žalovaný
si musel byť vedomý pri určovaní termínu vykonania prác podľa článku IV. bod 2 kúpnej zmluvy,

že pri stavebnej činnosti týkajúcej sa jednak výstavby rodinných domov, jednak výstavby objektov,
ktoré sa zaviazal vybudovať, môže dôjsť k okolnostiam, ktoré výstavbu týchto objektov predlžia. Zo
strany žalovaného nebolo v konaní tvrdené a preukázané, aby do uplynutia termínu na vybudovanie
predmetných objektov došlo k nejakej živelnej pohrome, aby k omeškaniu lehoty došlo v dôsledku
oneskorených rozhodnutí stavebného úradu. Taktiež zo strany žalovaného neboli v konaní uvedené

konkrétne skutočnosti akým spôsobom pandémia COVID-19 ovplyvnila nesplnenie jeho zmluvnej
povinnosti, t.j. žalovaný neuviedol akým spôsobom sa uvedená situácia dotkla jeho stavebnej činnosti
(napr. počet ochorení jeho zamestnancov resp. karantén) a v tomto smere podľa súdu neuniesol
dôkazné bremeno. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval nárok žalobcov na zaplatenie zmluvnej
pokuty je dôvodný. Súdu prvej inštancie sa v danom prípade javila výška dohodnutej zmluvnej pokuty

ako neprimerane vysoká. Poukázal na to, že výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od vôle a dohody
zmluvných strán a zákon žiadnym spôsobom priamo neobmedzuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty,
avšak možným následkom nevyváženosti výšky zmluvnej pokuty v pomere k významu a hodnote
zabezpečovaného záväzku môže byť zníženie výšky tejto pokuty na primeranú mieru súdom. Spočíva v
moderačnom práve súdu, teda súd môže na návrh rozhodnúť, že zmluvnú pokutu neprizná v celej výške

dohodnutej zmluvnými stranami. Kritériami pre určenie primeranosti zmluvnej pokuty je najmä hodnota
a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj iné skutočnosti napr. či došlo k vzniku škody, dodatočné
plnenie zabezpečovanej povinnosti, druh zavinenia dlžníka, druh zabezpečovanej povinnosti. Okrem
toho sa má prihliadnuť aj na hospodársku pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy. Zmluvná
pokuta zabezpečovala splnenie povinnosti predávajúceho zo zmluvy vybudovať v danej lokalite, v

ktorej sa nachádza aj rodinný dom žalobcov objekty, ktoré mali resp. majú slúžiť všetkým obyvateľom
danej lokality, v ktorej sa nachádza celkovo deväť stavebných pozemkov. Vybudovanie samotných
objektov, ku ktorým sa zaviazal žalovaný, pritom nezasahovalo do možnosti žalobcov týkajúcich sa
výstavby a užívania ich rodinného domu s výnimkou výstavby novej prístupovej cesty a verejného
osvetlenia, bez kolaudácie ktorých stavieb nemohlo byť vydané stavebným úradom ani kolaudačné

rozhodnutie týkajúce sa stavby rodinného domu žalobcov, čo vyplýva z rozhodnutí stavebného úradu
o prerušení kolaudačného konania týkajúceho sa stavby rodinného domu žalobcov. Nesplnenie tejto
povinnosti vybudovania novej prístupovej cesty a verejného osvetlenia sa teda priamo dotklo užívania
rodinného domu žalobcami. V konaní bolo preukázané, že používanie prístupovej cesty bolo predčasne
povolené až v máji 2021 a stavba verejného osvetlenia bola povolená do užívania v auguste 2021.

Ďalšie objekty, k vybudovaniu ktorých sa žalovaný zaviazal, a to kamerový systém, vstupná brána do
lokality s videovrátnikom, poštové schránky pri vstupnej bráne a vysadenie jednotného živého plota,
podľa súdu prvej inštancie tieto neboli a nie sú nevyhnutné pre užívanie rodinného domu žalobcami.
Sú síce spôsobilé zvýšiť bezpečnosť danej lokality (vstupná brána s videokamerou) a skvalitniť bývanie
obyvateľom danej lokality (nie len žalobcom), avšak ich oneskorená realizácia nespôsobila žalobcom

žiadnu škodu resp. takáto škoda nebola v konaní zo strany žalobcov preukázaná. Súd preto pristúpil k
zníženiu dohodnutej výšky zmluvnej pokuty jej moderáciou vychádzajúc z toho, že zo šiestich objektov,
ktorých výstavbu mal zabezpečiť žalovaný, význam pre užívanie rodinného domu žalobcov mali hlavne
dva objekty, ktoré predstavujú 33,33 % z celkovo šiestich objektov a výšku zmluvnej pokuty tak súd
znížil na sumu 3 000,- Eur a v tejto výške zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu.

Zároveň pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty súd prihliadol na to, že zo strany žalovaného sú
dodatočne plnené predmetnou zmluvnou pokutou zabezpečené povinnosti (okrem výsadby živého
plota), ku ktorým sa v zmluve zaviazal, čo žalobcovia v konaní nepopreli, ako aj na to, že všetky objekty,
ktoré mal resp. má zrealizovať žalovaný v danej lokalite sú určené nie len pre žalobcov, ale pre všetkýchobyvateľov tejto lokality. Súd na kompenzačnú námietku žalovaného, v rámci ktorej si uplatnil nárok voči
žalobcom na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Eur podľa článku IV. bod 2 kúpnej zmluvy
považoval za nedôvodnú. Podľa článku IV. bod 2 kúpnej zmluvy sa žalobcovia ako kupujúci zaviazali

zrealizovať stavbu rodinného domu a skolaudovať ju v lehote do dvoch rokov odo dňa právoplatnosti
stavebného povolenia na výstavbu rodinného domu. Dokazovaním mal súd preukázané, že na stavbu
rodinnéhodomužalobcombolovydanédodatočnéstavebnépovoleniedňa20.02.2019,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 22.02.2019. Kolaudačné povolenie týkajúce sa povolenia užívania stavby rodinného
domu žalobcov bolo vydané dňa 09.09.2021 a nadobudlo právoplatnosť dňa 14.09.2021 t.j. po

uplynutí dvojročnej lehoty, ktorá končila dňa 22.02.2021. Žalobcovia však v konaní preukázali, že
návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia podali na príslušnom stavebnom úrade dňa 25.11.2020
t.j. s dostatočným predstihom. Kolaudačné konanie však bolo následne dvakrát stavebným úradom
prerušené a to rozhodnutím zo dňa 14.12.2020 z dôvodu predloženia právoplatného kolaudačného
rozhodnutia verejných rozvodov inžinierskych sietí a komunikácie a rozhodnutím zo dňa 12.04.2021
z dôvodu predloženia právoplatného kolaudačného rozhodnutia verejných rozvodov inžinierskych sietí

a komunikácie. Stavebníci (žalobcovia) boli povinní predložiť ku kolaudácii stavby rodinného domu
kolaudačné rozhodnutia verejných rozvodov inžinierskych sieti a komunikácie a to rozhodnutia týkajúce
sa prístupovej cesty, verejného osvetlenia a odberného elektrického zariadenia, pričom stavebníkom
týchto bol žalovaný, a preto žalobcovia nemali možnosť ovplyvniť výstavbu tých objektov, pre ktoré bolo
prerušené kolaudačné konanie týkajúce sa stavby ich rodinného domu. Z odôvodnenia kolaudačného

rozhodnutia vyplýva, že stavba rodinného domu žalobcov bola realizovaná v súlade s podmienkami
uvedenými v stavebnom povolení, neboli zistené žiadne závady brániace užívaniu tejto stavby, a preto
žalobcovia nezavinili porušenie povinnosti vyplývajúcej im z článku IV. bod 2 kúpnej zmluvy. Na
skutočnosť, že na stavbu rodinného domu žalobcov bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, kedy
už bola postavená hrubá stavba, súd neprihliadal, poukazujúc skutočnosť, že v článku IV bod 2 kúpnej

zmluvy nie je rozlíšené, aká lehota má platiť na skolaudovanie domu, ak bolo vydané dodatočné a nie
riadne stavebné povolenie. K žalovaným namietanej stavbe záhradného domčeka na pozemku žalobcov
v rozpore s územným rozhodnutím, uviedol, že stavebný úrad nemal k tejto stavbe námietky a zdôraznil,
že zmluvná pokuta v zmysle článku IV bod 2 sa vzťahoval len na nedodržanie lehoty kolaudácie
stavby rodinného domu. Súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia istiny 3.000,- Eur a v prevyšujúcej časti

žalobu zamietol. Súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal
žalobcom úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vybudovanie stavieb v
zmysle príslušného článku kúpnej zmluvy (01.06.2020).

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP uvádzajúc

že žalobcovia mali v konaní úspech v časti zaplatenia istiny 3 000,- Eur, zamietnutá bola časť žaloby v
sume 7 000,- Eur, v ktorej bol úspešný žalovaný. Súd napriek úspechu žalovaného v konaní v rozsahu
40 % (70 % úspech žalovaného – 30 % úspech žalobcov) žalovanému nárok na náhradu trov nepriznal
z dôvodu ich neuplatnenia v konaní. Poukazujúc na čl. 17 základných princípov CSP, žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu

trov konania.

5. Rozsudok napadli v zákonnej lehote v celom jeho rozsahu odvolaním žalobcovia, z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b), f) a h) CSP. Stotožnili sa s aplikáciou ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách o ochrane spotrebiteľa na záväzkový vzťah strán sporu, ako aj s názorom súdu o dôvodnosti

nároku žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty. Nestotožnili sa však s uplatnením moderačného práva
súdu, vyhodnotením zmluvnej pokuty ako neprimerane vysokej a ani s dôvodmi, ktoré ho k tomu
viedli. Poukázali na to, že žalovaný v postavení developera dal vypracovať znenie predmetnej kúpnej
zmluvy, do ktorej zapracoval spôsob a lehoty realizácie svojich zmluvných povinností. Zdôraznili, že
v zmluve bolo jednoznačne dohodnuté, že pre prípad nesplnenia niektorej z uvádzaných povinností

bude povinný zaplatiť žalobcom zmluvnú pokutu a naproti tomu bola v zmluve dohodnutá povinnosť
žalobcov skolaudovať svoj rodinný dom, ktorá bola tiež zabezpečená zmluvnou pokutou. Odvolatelia
nesúhlasilisnázoromsúdu,ževýznamprežalobcovmalolenvybudovanieprístupovejcestyaverejného
osvetlenia, nakoľko vstupovali do developerského projektu za podmienok uvedených v kúpnej zmluve
majúc zato, že ako budúci obyvatelia developerskej lokality budú môcť riadne a včas užívať všetky

stavby a zariadenia, na ktoré sa žalovaný sám zaviazal. Poukázali na to, že ani v kúpnej zmluve ani
nikde inde nebol špecifikovaný význam povinností žalovaného, a síce, žeby niektorá z jeho povinností
bola väčšieho významu ako iná povinnosť. Prístupová cesta a verejné osvetlenie bolo skolaudované až
28.12.2022 t.j. 19 mesiacov po termíne dohodnutom v kúpnej zmluve. Ostatné stavby boli vybudovanéaž v priebehu mesiacov august - november 2023 a živý plot nie je dodnes vysadený. Uviedli, že o
schránku sa museli deliť so susedom, ktorú inštalovali na lampu verejného osvetlenia a na vybudovaní
vstupnej brány, videovrátnika a kamier mali záujem z dôvodu bezpečnosti. Určovanie významu objektov

v pomere k ich počtu a ustálenie ich hodnoty na 33 % považovali za absolútne nelogické, svojvoľné
a právne neudržateľné. Žalobcovia by bez vybudovania prístupovej cesty a verejného osvetlenia nikdy
neskolaudovali svoj rodinný dom a nemohli by ho nikdy riadne užívať, a preto je význam týchto dvoch
stavieb je vo vzťahu k celkovému projektu žalovaného a k právam žalobcov absolútny. Mali za to, že
ustálenie významu zabezpečených povinností len v pomere k ich počtu nerešpektuje zásadu hodnotenia

zabezpečených povinností vo vzťahu k ich hodnote a významu a nekorešponduje tak s obsahom §
545a OZ. Hoci súd sám uviedol, že sa má prihliadnuť aj na hospodársku pozíciu zmluvných strán pri
uzatváraní zmluvy, neurobil tak a vyhodnotil žalovaným ako podnikateľským subjektom zapracované
zmluvné povinnosti voči žalobcom za bezvýznamné. Poukázali na základné imanie žalovaného vo výške
978 223,- Eur a jeho tržby za rok 2018 vo výške 10,85 miliónov Eur zistené z webovej stránky I..
Mali za to, že spôsobom ako súd moderoval výšku zmluvnej pokuty absolútne poprel všetky zásady

ochrany spotrebiteľa, všetky zásady zmluvnej voľnosti o dohode o výške zmluvnej pokuty a zároveň aj
zásady zmluvnej voľnosti o tom, ktoré povinnosti dohodnuté v zmluve sú a ktoré nie sú pre zmluvné
strany významné. K uvedeným námietkam ohľadne spôsobu a rozsahu moderovania výšky zmluvnej
pokutypovažovalizavýznamnúobranužalovaného,ktorýtvrdil,žejednotlivéstavbynepostavilvurčenej
lehote kvôli tomu, aby sa nezničili, kvôli COVID-19 a kvôli počasiu. Žalovaný však žiadne zo svojich

tvrdení nepreukázal a nepredložil jediný dôkazy na ich preukázanie. Očierňovanie žalobcov žalovaným,
že porušili územné rozhodnutie Mesta Spišská Nová Ves č. 20- 3087/2017-Ka zo dňa 11.12.2017
potvrdzuje tvrdenia žalobcov o nesprávnej moderácii. Nepravdivosť tvrdení žalovaného žalobcovia
vyvrátili doložením Oznámenia stavebného úradu Sp. N. Ves č. 20-2195/2021-Ka zo dňa 30.08.2021,
ktoré potvrdilo, že stavbu záhradného domčeka maližalobcovia riadne povolenú. K namietanému výroku

o trovách konania uviedli, že žalobcovia mali vo veci plný úspech a patrí im náhrada trov konania
v celom rozsahu, pretože sám súd konštatoval dôvodnosť nároku žalobcov na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Poukázali na závery uvedené vo Veľkom komentári k Civilnému sporovému poriadku, podľa
ktorých zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy
súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku, pričom v týchto prípadoch nejde o procesne

neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Zdôraznili, že do
úvahy je potrebné brať i procesný postup žalovaného v časti uplatnenia si kompenzačnej námietky, ktoré
svedčí o praktikách žalovaného. Záverom poukázali na to, že žalovaný si v odpore proti platobnému
rozkazu uplatnil voči žalobcom nárok na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur vzájomnou žalobou, a
preto malo napadnuté rozhodnutie obsahovať ďalšie dva výroky a síce výrok o zamietnutí vzájomnej

žaloby žalovaného a nároku žalobcov na náhradu trov konania v celom rozsahu v zmysle § 255 ods. 1
CSP. Navrhli aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcom
spoločne a nerozdielne sumu 10.000,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.000,- Eur
od 01.06.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu, prizná
žalobcom náhradu trov konania o žalobe v celom rozsahu; zamietne vzájomnú žalobu žalovaného a

zároveň prizná žalobcom náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v celom rozsahu.

6. Rozsudok v časti výroku I. napadol odvolaním i žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. b), f) a h) CSP. Zotrval na svojej námietke o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, ktorej sa
žalobcoviavkonanídomáhajú,pretoževkúpnejzmluveniejedohodnutýžiadenzabezpečovacízáväzok

pre prípad, že by nebolo možné kúpnu zmluvu uzavrieť. Trval na svojej argumentácii prezentovanej
v priebehu konania, v zmysle ktorej listina obsahujúca kúpnu zmluvu obsahuje aj jednostranné
vyhlásenie žalovaného, že sa sám, dobrovoľne, iniciatívne zaväzuje vybudovať a skolaudovať
zariadenia uvedené v čl. IV. kúpnej zmluvy. Uvedené jednostranné vyhlásenie nie je dvojstranný právny
úkon, napriek tomu, že bolo poňaté do znenia kúpnej zmluvy. O uvedenom svedčí aj jeho zaradené

v časti kúpnej zmluvy nazvanej „osobitné ustanovenia“, ktoré sa nedotýkajú predmetu kúpnej zmluvy. V
tomto jednostrannom úkone žalovaný vlastníkom tam uvedených pozemkov, nielen žalobcom, prisľúbil
vybudovať a skolaudovať inžinierske stavby. Mal za to, že zmluvná pokuta zabezpečuje jednostranné
vyhlásenie, nie zmluvnú obligáciu žalovaného, na ktoré sa zaviazal voči všetkým vlastníkom pozemkov v
danej lokalite. Nakoľko zmluvná pokuta nemôže zabezpečovať jednostranné vyhlásenie žalovaného, ale

len dvojstranný právny úkon, ktorého však v tomto prípade niet, považoval jej dojednanie za absolútne
neplatné. Za nesprávny preto považoval názor súdu prvej inštancie, že zmluvnú pokutu možno platne
dohodnúť aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti, ktorú na seba zmluvné strany
prevzali. Nielenže takéto vyhlásenie nie je možné zabezpečiť zmluvnou pokutou, ale ani len samotnýmžalobcom, bez ostatných vlastníkov pozemkov v danej lokalite, nesvedčí hmotné právo. Nestotožnil
sa so záverom súdu, že zmluvná povinnosť zabezpečená zmluvnou pokutou, je v zmluve vyjadrená
presne a zrozumiteľne. Za relevantné vo vzťahu k výkladu zmluvy nepovažoval skutočnosť, ktorá

zmluvná strana navrhla jej znenie. V ďalšom namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces,
kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní dôvodiac, že súd prvej inštancie vychádzal takmer výhradne
z prostriedkov procesného útoku žalobcov a prostriedky procesnej obrany žalovaného obsahujúce
dôkazy na prezentované tvrdenia zo strany žalovaného súd v značnom rozsahu zamietol, napriek
tomu, že tieto dôkazy boli riadne a včas navrhnuté na tvrdené a preukazované okolnosti žalobcov.

Prvoinštančný súd skutkový stav hodnotil len z prostriedkov útoku žalobcov a okolnosti, ktorými bola
preukazovaná nedôvodnosť žaloby nebral do úvahy, čo malo za následok neunesenie dôkazného
bremena žalovaného. Navrhoval vykonať dokazovanie zabezpečením rozhodnutí stavebného úradu v
danej lokalite (stavebných povolení a kolaudačných rozhodnutí) a výsluchmi dodávateľov a susedov
danej lokalite na preukázanie objektívnych dôvodov nedokončenia stavebných objektov v lehote do
31.05.2020. Tieto objektívne dôvody spočívali podľa žalovaného v najmä v tom, že tieto objekty nebolo

možné zrealizovať, dokiaľ neboli zrealizované stavby domov v danej lokalite, pretože by sa žalovaným
dodávané objekty prebiehajúcou stavebnou činnosťou znehodnotili. Zdôraznil, že s niektorými stavbami
rodinných domov nebolo v danom čase ani len začaté. Poukazujúc na dojednanie o zmluvnej pokute,
podľa ktorého podmienkou vzniku nároku na zmluvnú pokutu je aj to, že nedodržanie termínu musí
byť z iných ako objektívnych dôvodov, namietal, nedostatočné vyporiadanie sa s touto argumentáciou

súdom prvej inštancie. Zmluvné strany nemohli mať v čase uzatvárania zmluvy ani len tušiť, že
vypukne pandémia COVID-19 a ani aké ďalekosiahle následky aj na výkon podnikateľskej činnosti a
na stavebníctvo bude mať. Hoci považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatnú z opatrnosti
sa vyjadril i k využitiu moderačného práva súdu. Stotožnil sa s názorom súdu, že suma 10.000,-
Eur je neprimerane vysoká, avšak za neprimerane vysokú považoval aj priznanú sumu 3.000,- Eur.

Z dokazovania nevyplynulo, že by oneskorená kolaudácia domu žalobcov im bránila v faktickom užívaní.
Súd neskúmal, kedy žalobcovia začali dom fakticky užívať pričom tvrdil, že tomu bolo tak po jeho
dostavbe, teda ešte v čase, keď žalobcovia podali žiadosť o kolaudáciu domu. Ku kompenzačnej
námietke opätovne uviedol, že stavba záhradného domčeka je v rozpore s územným rozhodnutím
platným pre danú lokalitu a nevie si vysvetliť, ako je možné, že stavebný úrad vydal súhlas s touto

drobnou stavbou. Napriek jednoznačnej dohode, že v danej lokalite zrealizujú stavebníci iba rodinný
dom presne podľa projektovej dokumentácie a že budú rešpektovať územné rozhodnutie, žalobcovia
na svojej parcele zrealizovali, síce so súhlasom stavebného úradu, stavbu záhradného domčeka. Na
uplatnenej kompenzačnej námietke zotrval. Odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti
výroku I. zmenil tak, že nárok žalobcov zamietne.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že sa nestotožňujú s argumentáciou
žalovaného týkajúcu sa zabezpečenia jednostranného vyhlásenia žalovaného zmluvnou pokutou a mali
za to, že táto nemá podklad v obsahu kúpnej zmluvy, v právnej teórii či praxi a nemá ani oporu vo
výkladových pravidlách. Žalovaný podsúva súdu neexistujúce dohody strán sporu, ako aj neexistujúci

obsah zmluvy, keď tvrdí že „v tomto jednostrannom úkone žalovaný vlastníkom tam uvedených
pozemkov, nielen žalobcom, prisľúbil vybudovať a skolaudovať...“ pretože zmluvnými stranami kúpnej
zmluvybolivýlučnestranysporu.Citovaliiďalšiečastiodvolaniažalovaného,ktorýmisapodľaichnázoru
žalovaný podsúval neexistujúce ustanovenia kúpnej zmluvy. Za ničím nepodložené a nové považovali
tvrdenia žalovaného o tom, že ostatní vlastníci nezdieľajú presvedčenie o dôvodnosti žaloby. Vzhľadom

na znenie kúpnej zmluvy, v ktorej je výslovne uvedené že „predávajúci (žalovaný) sa zaväzuje“, a nie
že prehlasuje, nesúhlasili s odvolacou argumentáciou žalovaného. Citujúc znenia článkov IV. bod 1,
IV. bod 3, VII. bod 3 kúpnej zmluvy konštatovali, že tieto spolu s konaním žalovaného po uzatvorení
zmluvy preukazujú platne dojednaný záväzok strán sporu. V ďalšom poukázali na výkladové pravidlá in
amgibus contra stipulatorem a contra proferentem. Nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného o nevykonaní

riadneho dokazovania súdom v konaní a že súd svojím postupom znemožnil žalovanému uskutočňovať
jeho procesné práva. Stotožnili sa so súdom uvedenými dôvodmi zamietnutia návrhov na vykonanie
tých ktorých dôkazov. K tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa pandémie COVID-19 uviedli, že žalovaný
nepredložil jediný dôkaz na preukázanie vplyvu tejto pandémie na jeho povinnosť, pričom zdôraznili
dĺžku omeškania s vybudovaním prístupovej cesty viac ako 2 roky a s ostatnými objektmi viac ako

3 roky. Nesúhlasili s tvrdeniami žalovaného o nedostatočnosti moderácie zmluvnej pokuty. Tvrdenia
o protizákonnej výstavbe záhradného domčeka považovali za absurdné, vzhľadom na súhlas s touto
stavbou vydaný príslušným stavebným úradom. Mali za to, že stavba záhradného domčeka nijak
nesúvisí s predmetom sporu.8. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žalovaný poukázal na to, že žalobcovia podali odvolanie i proti
výroku I., ktorý nebol v ich neprospech, a preto je ich odvolanie v tejto časti neprípustné. Bol

toho názoru, že uplatnenie moderačného práva súdu nemožno súdu vytýkať, ako rovnako žalobcovia
nemôžu namietať rozsah moderácie ich nároku. Trval na tom, že súd mal nárok žalobcov znížiť
ešte viac. Pripustil, že doplnkové stavby, ktoré zrealizoval, mohli mať vplyv na komfort užívania
rodinného domu žalobcov, avšak ich rodinný dom nebol užívania schopný v dôsledku porušenia
povinností žalovaného. Žalobcovia užívali rodinný dom ešte pred jeho skolaudovaním, čo však nebolo

predmetom dokazovania. Skoršie vybudovanie doplnkových stavieb by mohlo tieto významne poškodiť
pre pretrvávajúcu stavebnú činnosť v danej lokalite, a preto konal v záujme všetkých vlastníkov.
Nestotožnil sa s odvolacou argumentáciou žalobcov týkajúcou sa absolutného významu prístupovej
cesty pre rodinný dom a argumentáciu o základnom imaní a tržbách žalovaného považoval za
irelevantné. Námietku žalobcov, že nijako nepreukázal svoje opakované tvrdenia o tom, že jednotlivé
stavby nepostavil včas kvôli tomu, aby sa nepoškodili, kvôli Covid-19 a kvôli počasiu nepovažoval

za dôvodnú, nakoľko navrhol vykonanie viacerých dôkazov, z ktorých by predmetné skutočnosti boli
zjavné, avšak tieto súd nevykonal. Opakovane poukázal na stavbu záhradného domčeka žalobcov
v rozpore s platným územným rozhodnutím Mesta Spišská Nová Ves o umiestnení stavby s názvom
„Rožšírenie Fándlyho ulice“, v ktorom bola podmienka, že na jednotlivých parcelách nebudú realizované
ďalšie stavby a prístrešky mimo schválených hlavných stavebných objektov. Napriek tomu vydalo Mesto

Spišská Nová Ves ako stavebný úrad dňa 30.08.2021 Oznámenie k ohlásenej drobnej stavbe pod číslom
XX-XXXX/XXXX-D., ktorým stavebníkom (žalobcom) oznámilo, že nemá námietky proti uskutočneniu
ohlásenej drobnej stavby „záhradný domček a oplotenie“. Uvedené oznámenie však podľa žalovaného
neznamená, že by stavba nebola v rozpore s územným rozhodnutím, pretože súhlasným stanoviskom
nemožno nahradiť alebo meniť Územné rozhodnutie. Bol toho názoru, že pokiaľ súd nepriznal v danej

veci žalobcom nárok v nimi požadovanej výške, pričom ale základ nároku uznal, potom bolo dôvodné,
aby o výške trov konania rozhodol podľa pomeru priznanej sumy k uplatnenému nároku. Kompenzačnú
námietku žalovaný uplatnil v dôsledku nerešpektovania platného Územného rozhodnutia žalobcami
výstavbou záhradného domčeka. Poukázal tiež na to, že Mesto Spišská Nová Ves doposiaľ nechce od
žalovaného ako zhotoviteľa prevziať do správy prístupovú komunikáciu, napriek tomu, že vstupná brána

je zrealizovaná v súlade s územným rozhodnutím. S poukazom na § 147 ods. 2 CSP, konštatoval, že sa
v konaní nedomáhal toho, aby mu bolo prisúdené viac než, čo uplatnili žalobcovia, a preto sa jednalo
o uplatnenie kompenzačnej námietky.

9. V odvolacej replike žalobcovia odmietli argumentáciu žalovaného v celom rozsahu. Trvali na

tom, že žalovaný nikdy nepreukázal objektívne dôvody prečo nerealizoval doplnkové stavby, pretože
žiadne neexistujú. Počasie, COVID 19, poškodenie stavieb považovali za absurdné ničím nepodložené
výhovorky. Zdôraznili, že predmetom tohto konania nie je obmedzenie v užívaní stavieb žalobcov zo
strany stavebnej činnosti na susedných parcelách. Za potvrdený fakt považovali, že žalovaný nesplnil
svoje povinnosti z kúpnej zmluvy a neexistovali žiadne objektívne dôvody na vylúčenie zodpovednosti

žalovaného. Opätovne zdôraznili, že stavba záhradného domčeka nie je predmetom tohto konania.
Žalobcovia nikdy nekonali spôsobom, ktorý by mohol byť vyhodnotený ako nerešpektovanie Územného
rozhodnutia. Neboli účastníkmi územného konania a územné rozhodnutie zo strany žalovaného im bolo
predložené až v tomto konaní. Zdôraznili, že medzi stranami sporu nikdy nebola dohodnutá zmluvná
pokuta za nerešpektovanie územného rozhodnutia, a preto zdôvodnenie kompenzačnej námietky

žalovaným najprv porušením termínu stavby a následne porušením územného rozhodnutia považovali
za chaotické.

10.Žalovanývodvolacejreplikeuviedol,ženajpodstatnejšouokolnosťou,prektorúnedošlokzhotoveniu
doplnkových stavieb skôr bolo to, že v lokalite ešte nebola ukončená stavebná činnosť a pohyb

ťažkých mechanizmov, čo by viedlo k poškodeniu doplnkových stavieb, ak by boli zhotovené skôr.
Počasie a COVID-19 boli ďalšie okolnosti, ktoré oddialili zhotovenie doplnkových stavieb, neboli však
rozhodujúcimi a kľúčovými. Zdôraznil, že skutočnosť, že výstavba v danej lokalite nebola dokončená,
nebola medzi stranami sporná. Aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný následne doplnkové stavby
zrealizoval je zjavné, že motiváciou žalovaného nebolo to, že by nebodaj chcel na týchto doplnkových

stavbách ušetriť, alebo žeby ich nechcel zrealizovať vôbec. Spomenuté okolnosti považoval za okolnosti
vylučujúce jeho zodpovednosť za porušenie zmluvnej povinnosti. Zotrval na názore, že súhlasné
stanovisko stavebného úradu k drobnej stavbe je nepochybne v rozpore s územným rozhodnutím,
ktoré dáva ráz celej lokalite a ktoré sa žalobcovia zaviazali dodržať. Mal za to, že žalobcovia neuviedliargumenty, prečo by táto časť územného rozhodnutia nemala byť viac záväzná alebo že by stavba
záhradného domčeka mala byť v súlade s územným rozhodnutím, ktoré mali žalobcovia povinnosť
rešpektovať. Poukázaním na skutočnosť, že Mesto Spišská Nová Ves nechce prevziať do správy

prístupovú komunikáciu práve pre existenciu vstupnej brány žalovaný chcel poukázať na to, že zjavne
existovala a stále existuje prekážka zhotovenia doplnkových stavieb.

11. Žalobcovia v odvolacej duplike zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

12. Ďalšie vyjadrenia strán podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov žalovaného ako
podané včas, oprávnenou osobou (v rozsahu zamietavého výroku II. a výroku III. o trovách konania
sú žalobcovia oprávnenými osobami), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z

§ 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov voči výrokom II. a III. je nedôvodné a odvolanie žalovaného
je sčasti dôvodné. Odvolanie žalobcov voči vyhovujúcemu výroku I. je potrebné odmietnuť ako podané
neoprávnenými osobami.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.05.2025 o 10:20 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 207, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

15. Žalovaný i žalobcovia uplatnili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, t.j., že súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam(f)arozhodnutiesúduprvejinštancievychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej

lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,
jeho následky a pod.

17. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého
vecposúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávne,lebonemáoporuvovykonanomdokazovaní,pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov

alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšlinajavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z §
192 a nasl. CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je naplnený aj vtedy, ak súd nesprávne

vyhodnotí dôkazy alebo ich nevyhodnotí vôbec; podľa § 191 CSP musí súd hodnotiť každý dôkaz
jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a svoje úvahy a závery z vyhodnotenia dôkazov uviesť v
súlade s § 220 ods. 2 CSP v dôvodoch svojho rozhodnutia; k nesprávnym skutkovým zisteniam môže
súd dospieť, ak nesprávne vyhodnotí dôkazy alebo ich nevyhodnotí vôbec; pojem dokazovanie zahŕňa
navrhovanie dôkazov, ich zadováženie, vykonanie dôkazu, ale aj ich vyhodnotenie; súd môže získať

poznatky z vykonaných dôkazov, prostredníctvom ktorých poznáva skutočnosti, len ak ich vyhodnotí; až
vyhodnotenímdôkazovmôžesúduzavrieť,ktorézoskutkovýchpoznatkovsúrelevantnéprerozhodnutie
vo veci samej a vytvárajú skutkový stav, ktorý je potrebné právne posúdiť; cieľom dokazovania je získať
skutkové poznatky významné pre rozhodnutie vo veci samej; hodnotením dôkazov je činnosť, ktorou
súd prisudzuje jednotlivým dôkazom hodnotu z hľadiska jeho významu, pravdivosti a presvedčivosti.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd

neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo
ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

19. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

20. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

21. Z účelu odvolania vyplýva, že nie každej strane sporu prislúcha právo podať odvolanie. Oprávnenie
k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo
významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté
rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 3.000,- Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy

3.000,- Eur od 01.06.2020 do zaplatenia, žalobcom žiadna ujma spôsobená nebola, a preto žalobcovia
neboli vo vzťahu k tomuto výroku oprávnení podať odvolanie. Odvolací súd preto odmietol odvolanie
žalobcov proti výroku I. v zmysle § 386 písm. b) CSP, ako odvolanie podané neoprávnenými osobami.

22. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú

pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

23. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

24. Podľa § 545a OZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

25. Podľa čl. IV. bod 1 druhý odsek kúpnej zmluvy, sa predávajúci (pozn. súdu - žalovaný) zaväzuje
na vlastné náklady, do 6 mesiacov od kolaudácie posledného domu realizovaného v zmysle
architektonických podmienok pre výstavbu IBV ul. A. I. a projektu stavby pre stavebné povolenie,
najneskôr však do 31.05.2020, vybudovať a skolaudovať vnútornú prístupovú cestu, vonkajšie

osvetlenie, kamerový systém, vstupnú bránu do lokality s videovrátnikom, pri vstupnej bráne umiestniť
poštové schránky, po obvode lokality vysadiť jednotný živý plot (ďalej aj len objekty). V prípade, že
predávajúci nedodrží uvedený termín z iných, ako objektívnych dôvodov („vis major“), je povinný zaplatiť
kupujúcemu zmluvnú pokutu 10.000,- Eur.26. Podstata odvolacej argumentácie žalovaného spočívala v namietaní platnosti dojednania o zmluvnej
pokute, nakoľko táto zabezpečovala jednostranné vyhlásenie žalovaného, nie zmluvnú obligáciu

žalovaného, o vybudovaní predmetných zariadení resp. objektov, adresované všetkým vlastníkom
pozemkov danej lokalite.

27. Odvolací súd úvodom konštatuje, že žalovaný nijakým spôsobom v podanom odvolaní nereflektuje
na odôvodnenie súdu prvej inštancie, v ktorom súd jasne a zrozumiteľne zdôvodnil, prečo považoval

dojednanie o zmluvnej pokute v kúpnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu za platné a prečo sa
nejedná o jednostranné vyhlásenie žalovaného voči všetkým vlastníkom pozemkov v danej lokalite a
v odvolaní len konštatoval nesúhlas s právnym posúdením súdu a zopakoval svoju argumentáciu z
konania v prvej inštancii.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v

časti týkajúcej sa posúdenia platnosti dojednania zmluvnej pokuty (bod 34. až 40 odôvodnenia),
ako aj v časti posúdenia neunesenia dôkazného bremena žalovaného vo vzťahu k preukázaniu
existencie objektívnych skutočností majúcich za následok nesplnenie povinnosti žalovaného vybudovať
a skolaudovať predmetné objekty.

29. Odvolací súd gramatickým výkladom predmetného vyššie citovaného článku kúpnej zmluvy dospel
k záveru, že kúpna zmluva zo dňa 17.04.2018 uzatvorená medzi stranami sporu je dvojstranným
právnym úkonom, na základe ktorého vznikol medzi žalobcami a žalovaným záväzkový vzťah, obsahom
ktorého, okrem iného, bol na jednej strane záväzok žalovaného vybudovať a skolaudovať objekty
uvedené v čl. IV. bod 1 druhý odsek kúpnej zmluvy, a to v stanovenej lehote a na druhej strane právo

žalobcov požadovať splnenie povinnosti žalovaného, ku ktorej sa zaviazal, a teda právo na vybudovanie
a skolaudovanie predmetných objektov riadne a včas žalovaným. Rovnako je nepochybné, že lehota na
plnenie predmetnej zmluvnej povinnosti žalovaného na výstavbu predmetných objektov zabezpečenej
zmluvnoupokutoubolastanovenána6mesiacovodkolaudácieposlednéhodomuvdanejlokalite,avšak
najneskôr do konkrétneho dátumu 30.05.2020. Lehota na splnenie predmetnej zmluvnej povinnosti

žalovaného by tak uplynula v závislosti od toho, ktorá z uvedených možností by nastala skôr. Žalovaný
sa v kúpnej zmluve v čl. IV. bod 1 druhý odsek ako predávajúci výslovne zaviazal žalobcom ako
predávajúcim k vybudovaniu a skolaudovaniu tam uvedených objektov na vlastné náklady. V uvedenom
čl. IV. bod 1 druhý odsek kúpnej zmluvy nie je uvedené, že žalovaný týmto prehlasuje vo vzťahu
k všetkým vlastníkom pozemkov danej lokality, že dobrovoľne a iniciatívne vybuduje a skolauduje tam

uvedené objekty tak, ako tvrdí žalovaný. Zmluvnými stranami kúpnej zmluvy sú výhradne žalobcovia ako
kupujúci a žalovaný ako predávajúci a predmetné ustanovenie kúpnej zmluvy neobsahuje identifikáciu
ďalších vlastníkov pozemkov v danej lokalite, ani iných tretích osôb, voči ktorým by mal byť záväzok
žalovaného adresovaný tak, ako tvrdí žalovaný. Z uvedeného dôvodu sa nejedná o nútené spoločenstvo
žalobcov a ostatných vlastníkov pozemkov v danej lokalite a aktívna vecná legitimácia žalobcov v tomto

konaní je daná. Žalovaným namietanú skutočnosť, že objekty mali byť vybudované nie len v prospech
žalobcov, ale i v prospech ostatných vlastníkov pozemkov v danej lokalite, súd prvej inštancie napokon
zohľadnil pri moderácii výšky zmluvnej pokuty.

30. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani námietky žalovaného vo vzťahu k namietanému

porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu porušenia práva na kontradiktórne konanie a rovnosť
zbraní. Žalovaný navrhoval vykonať dokazovanie zabezpečením rozhodnutí stavebného úradu pre
stavby rodinných domov v danej lokalite (stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia), výsluchmi
štatutárnych zástupcov dodávateľských spoločností a vlastníkov rodinných domov v danej lokalite za
účelom preukázania existencie objektívnych dôvodov, pre ktoré v stanovenej lehote do 31.05.2020

nedokončil výstavbu predmetných objektov, pričom ako hlavný dôvod uvádzal neukončenie stavebnej
činnosti v danej lokalite, ktorá by viedla k poškodeniu včas žalovaným vybudovaných objektov. Za
ďalšie dôvody oddialenia zhotovenia predmetných objektov považoval žalovaný pandémiu COVID-19
a počasie.

31. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu je zo zákona viazaná na dlžníkom zavinené porušenie povinnosti,
pričom zavinenie dlžníka sa predpokladá (pokiaľ však z dohody účastníkov nevyplýva niečo iné).
Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia spočíva na dlžníkovi. Pojem zavinenia nie je v Občianskom
zákonníku bližšie vymedzený. Zavinenie býva definované ako psychický vzťah jednajúcej osoby kvlastnému protiprávnemu správaniu. Z hľadiska § 545 ods. 3 OZ postačuje na naplnenie podmienky
zavinenia nedbanlivosť nevedomá (t.j. jednajúca osoba nevie, že môže spôsobiť porušenie povinnosti,
hoci by to vzhľadom na okolnosti a svoj osobný pomer vedieť mala a mohla). Pretože zmluvnou pokutou

môžu byť zabezpečené povinnosti oboch účastníkov zmluvy, prípadne len niektorého z nich, alebo len
niektoré z povinností, je potrebné hodnotiť zavinenie vždy len vo vzťahu k porušeniu tej povinnosti, ktorá
je zabezpečená zmluvnou pokutou (rozhodnutie Najvyššieho súd ČR, sp. zn. 33 Cdo 980/2013).

32. V prípade, ak vznikne škoda, ktorej zavinenie nie je možné pripočítať určitému konkrétnemu subjektu

práva, ide o náhodu (casus). Právna teória rozlišuje dve formy náhody, a to prostú (jednoduchú) a
kvalifikovanú (neodvrátiteľnú) náhodu. Neodvrátiteľná náhoda sa spravidla označuje ako vyššia moc
(vis maior) a predstavuje náhodu, ktorej ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné vynaložiť
(objektívne), nebolo možné zabrániť. Ustanovenie § 545 ods. 3 OZ však neuvádza formu zavinenia. Pri
skúmaní zavinenia sa teda vychádza z kritéria, že dospelý človek, pokiaľ netrpí duševnou poruchou, je
schopnýrozpoznaťprotiprávnosťsvojhokonaniaanásledok,ktorýztohohrozíaovládnuťsvojekonanie,

prípadne od neho upustiť. Východiskom preto je konanie riadnej a rozumnej osoby v danej situácií
a konkrétnom prípade. Nevedomá nedbanlivosť sa preto v zmysle ustanovenia § 545 OZ prezumuje.
Dôkazné bremeno o nedostatku zavinenia zaťažuje dlžníka konanie (STRAPÁČ, Peter. § 545 [Dôsledky
zmluvnej pokuty]. In: K., B., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František,
TOMAŠOVIČ, B. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 2030, marg. č. 3.).

33. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo

nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani
o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho, kto existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.
Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky

v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
vykonaných dôkazov. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

34.ŽalovanýjepodnikateľskýmsubjektomamedzijehopredmetpodnikaniapodľavýpisuzObchodného

registra Mestského súdu Košice, vložka číslo: 8659/V, od 09.09.2003 patrí aj uskutočňovanie stavieb
a ich zmien, uskutočňovania jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien, výkon činnosti
stavbyvedúceho - pozemné stavby, prípravné práce pre stavbu. Vzhľadom na svoj predmet podnikania,
ako i na vedomosť o lehotách dojednaných na dokončenie výstavby a kolaudáciu rodinných domov
v kúpnych zmluvách uzatvorených medzi žalovaným a tretími osobami kupujúcimi v danej lokalite od

žalovaného stavebný pozemok, žalovaný pri zadávaní požiadaviek na znenie návrhu kúpnej zmluvy,
a teda aj pri určovaní lehoty pre splnenie svojej povinnosti mal a mohol predvídať ako dlho budú v
danej lokalite prebiehať stavebné práce na všetkých rodinných domoch i s prihliadnutím na to, že môžu
vyvstať aj iné okolnosti spôsobilé predĺžiť výstavbu týchto objektov. Žalovaný si však sám pre splnenie
svojej povinnosti vybudovať a skolaudovať predmetné objekty určil v kúpnej zmluve jednak lehotu

závislú od ukončenia stavebnej činnosti v danej lokalite, a teda že svoju povinnosť vybudovať objekty
splní do 6 mesiacov od kolaudácie posledného domu postaveného v danej lokalite, avšak zároveň
určil i presný termín pre splnenie svojej povinnosti a to 31.05.2020. Pokiaľ žalovaný nechcel budovať
predmetné objekty počas prebiehajúcej stavebnej činnosti v danej lokalite, nakoľko vedel, že by jej
vplyvom došlo k znehodnoteniu objektov, ktoré sa zaviazal vybudovať, mal koncipovať návrh znenia

kúpnej zmluvy v časti určenia lehoty na splnenie svojej povinnosti inak. Vzhľadom na vyššie uvedené
nemožno považovať neukončenie stavebnej činnosti a pohyb ťažkých mechanizmov v danej lokalite za
objektívne dôvody (vis major) v zmysle čl. IV. bod 1 druhý odsek druhej vety kúpnej zmluvy.

35. Odvolací súd pripúšťa vzhľadom na dobu uzavretia kúpnej zmluvy (17.04.2018) a obdobie

vypuknutia pandémie COVID-19 na Slovensku (12.03.2020 – vyhlásenie mimoriadnej situácie), že
túto pandémiu by bolo možné vzhľadom na jej nepredvídateľnosť a neodvrátiteľnosť považovať za
„vis major“, a teda za objektívny dôvod pre nesplnenie povinnosti žalovaného vybudovať predmetné
objekty v stanovenom termíne, avšak zo strany žalovaného neboli v konaní uvedené žiadne konkrétneskutočnosti, akým spôsobom pandémia COVID-19 ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť v oblasti
stavebníctva, a teda v priamej súvislosti i nesplnenie jeho zmluvnej povinnosti. Odvolací súd sa preto
stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaného v tomto smere.

36. Nakoľko bola lehota na splnenie predmetnej povinnosti žalovaného v kúpnej zmluve určená
konkrétnym dátumom a zároveň medzi stranami konania nebolo sporné, že v danej lokalite nebola
do 31.05.2020 ukončená stavebná činnosť, čo uvádza i sám žalovaný v odvolaní, nebolo potrebné
túto nespornú skutočnosť dokazovať zabezpečovaním rozhodnutí stavebného úradu, a preto súd

prvej inštancie postupoval správne, ak návrh na doplnenie dokazovania vyžiadaním stavebných
povolení na stavby rodinných domov v danej lokalite a aj následných kolaudačných rozhodnutí bližšie
špecifikovaných žalovaným v podanom odpore zamietol.

37. Súd prvej inštancie taktiež správne postupoval, ak zamietol doplnenie dokazovania výsluchom
konateľa žalovaného, vlastníkov rodinných domov v danej lokalite a štatutárnych zástupcov

dodávateľských spoločností. Žalovaný neuviedol bližšie skutočnosti, ktoré mali byť výsluchom jeho
konateľa preukázané resp. objasnené. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie, že pre splnenie povinnosti žalovaného zabezpečenej zmluvnou pokutou nepostačovalo
objednanie predmetných prác u dodávateľských spoločností, ale bolo potrebné vybudovanie a
skolaudovanie týchto objektov v stanovenej lehote, a preto by vypočúvanie konateľov týchto spoločností

bolo pre dané konanie bez významu. Navyše žalovaný v konaní nepredložil na preukázanie svojich
tvrdení o uskutočnení objednávok potrebných prác žiadne listinné dôkazy, t.j. konkrétne objednávky prác
u ním uvádzaných dodávateľských spoločností.

38. Nakoľko je predmetom konania nárok na úhradu zmluvnej pokuty dojednanie, ktorej je obsiahnuté

v individuálne dojednanej kúpnej zmluve uzatvorenej výlučne medzi žalovaným ako predávajúcim
a žalobcami ako kupujúcimi, v ktorej sa žalovaný zaviazal k výsadbe jednotného živého plota, súd
prvej inštancie postupoval správne keď zamietol návrh žalovaného na vypočutie majiteľov rodinných
domov v danej lokalite, ktorým malo byť preukázané tvrdenie žalovaného, že títo nepožadujú realizáciu
jednotného živého plota.

39. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu ku kompenzačnej námietke, v zmysle ktorej bola stavba
záhradného domčeka žalobcov uskutočnená v rozpore s územným rozhodnutím Mesta Spišská Nová
Ves č. 20-3087/2017-Ka zo dňa 11.12.2017, vzhľadom na Oznámenie stavebného úradu zo dňa
30.08.2021, v ktorom príslušný stavebný úrad oznámil žalobcom, že nemá námietky k uskutočneniu

ohlásenej drobnej stavby (záhradný domček), ako aj na znenie čl. IV bod 2 kúpnej zmluvy, ktorý sa týkal
výlučne realizácie a kolaudácie stavby rodinného domu typu A1, v zmysle projektu stavby pre stavebné
povolenie na rodinný dom A1 v určenej lehote, a teda netýkal sa ďalších stavieb realizovanými žalobcami
v danej lokalite, nepovažuje odvolací súd za relevantnú vo vzťahu k preukázaniu nároku žalovaného na
zmluvnú pokutu voči žalobcom.

40. Žalobcovia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie nimi uplatneného nároku,
spočívajúceho v moderácii výšky zmluvnej pokuty a s tým súvisiaci spôsob moderácie, ktorým súd
určil význam stavieb v pomere k ich počtu. Žalovaný v odvolaní naopak namietal, že moderáciu výšky
zmluvnej pokuty na 3.000,- Eur nepovažuje za dostatočnú.

41. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov
zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej
pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým
následkom, a to v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.

Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška
zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti. Sankcia (zmluvná pokuta) musí byť primeraná
vo vzťahu k porušenej povinnosti, najmä vo vzťahu k dôsledkom, aké toto porušenie má pre zmluvnú
stranu v prospech ktorej je dojednaná.

42. V súlade s § 545a OZ môže súd neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť s prihliadnutím
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, následky jej porušenia, prípadnú ujmu veriteľa
a vzájomný pomer výšky zmluvnej pokuty a rozsahu vzniknutej škody. Rozhodnutie súdu o použití
moderačného práva v zmysle § 545a OZ je výsledkom procesu rozhodovania, v rámci ktorého súd najprvrieši otázku, či vôbec bola dohodnutá neprimerane vysoká zmluvná pokuta, a až v prípade kladného
vyriešenia tejto otázky pristúpi k posúdeniu, v akom rozsahu využije svoje moderačné oprávnenie.
Možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu nie je neobmedzená - veriteľ má vždy právo na zmluvnú pokutu

aspoň vo výške vzniknutej škody. Zo zákonných kritérií na posudzovanie primeranosti zmluvnej pokuty
vyplýva, že vždy pôjde o individuálne posudzovanie viažúce sa na konkrétny prípad. Len z konkrétneho
prípadu je možné vyvodiť tak hodnotu, ako aj význam zabezpečenej povinnosti.

43. Primeranosť výšky zmluvnej pokuty treba posúdiť v každom prípade individuálne, vzhľadom na

všetky okolnosti daného prípadu; závery o primeranosti či neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty. Pri
posudzovaní, do akej miery neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížiť, súd neprihliada na osobné,
majetkové a sociálne pomery povinného. Zákon v tejto fáze rozhodovania súdu ukladá povinnosť
prihliadať len na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, pričom limituje možnosť zníženia
zmluvnej pokuty až do výšky škody, ktorá vznikla do momentu vydania súdneho rozhodnutia porušením
zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta.

44. V súdenej veci sa okresný súd pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití
moderačného práva zaoberal relevantnými okolnosťami prípadu, a to významom jednotlivých objektov,
na vybudovanie ktorých sa žalovaný zaviazal, vo vzťahu k priamemu ovplyvneniu možnosti užívania
rodinného domu žalobcami. Tak, ako uviedol i súd prvej inštancie, priamy vplyv na nemožnosť užívania

rodinného domu žalobcami mali iba dva objekty, k vybudovaniu a skolaudovaniu ktorých sa žalovaný
zaviazal, a to prístupová cesta a vonkajšie osvetlenie, nakoľko bez kolaudácie týchto stavieb nemohlo
byť vydané príslušným stavebným úradom ani kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa stavby rodinného
domu žalobcov a títo tak nemohli napriek podanému návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia
ich rodinného domu už dňa 25.11.2020 tento užívať. Ďalšie objekty, a to kamerový systém, vstupná

brána do lokality s videovrátnikom, umiestnenie poštových schránok pri vstupnej bráne a výsadba
jednotného živého plota, neobmedzili žalobcov v užívaní ich rodinného domu v takom rozsahu,
nakoľko tieto môžu skvalitniť podmienky bývania v danej lokalite (poštové schránky), zvýšiť úroveň
bezpečnosti a ochrany majetku a osôb v danej lokalite (kamerový systému, vstupná brána do lokality
s videovrátnikom), či vizuálne skvalitniť exteriérové prostredie (výsadba jednotného živého plota)

všetkým jej obyvateľom, avšak tieto neboli a nie sú nevyhnutné pre užívanie rodinného domu žalobcami.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty určenej pre žalobcov správne zohľadnil
i skutočnosť, že žalovaný dodatočne plní predmetnou zmluvnou pokutou zabezpečené povinnosti. Pri
výpočte primeranej výšky zmluvnej pokuty súd prvej inštancie konštatoval, že zo šiestich objektov,
ktorých vybudovanie mal zabezpečiť žalovaný mali význam pre užívanie rodinného domu žalobcov

hlavne dva objekty predstavujúce 33,33 % z celkovo šiestich objektov, a tak výšku zmluvnej pokuty
znížil na sumu 3.000,- Eur. Odvolací súd sa síce nestotožňuje so samotným spôsobom výpočtu
primeranej výšky zmluvnej pokuty súdom prvej inštancie, avšak tiež považuje zmluvne dojednanú
výšku zmluvnej pokuty vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečovanej povinnosti žalovaného za
neprimeranú a stotožňuje sa s výškou moderovanej zmluvnej pokuty.

45. Žalobcovia sa nesprávne domnievajú, že ich postavenie ako spotrebiteľov znamená automaticky
nemožnosť súdu využiť právo na moderovanie výšky zmluvnej pokuty, nakoľko právna úprava žiadnym
spôsobom vo vzťahu k zmluvnej pokute dojednanej v prospech spotrebiteľa využitie tohto práva súdom
nevylučuje.

46. Žalobcovia namietali nevyhodnotenie hospodárskej pozície strán sporu súdom prvej inštancie
s poukazom na základné imanie a tržby žalovaného za rok 2018. Odvolací súd k uvedenej námietke
uvádza, že súd pri posudzovaní, do akej miery neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži, neprihliada
na osobné, majetkové a sociálne pomery povinného.

47. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

48. Žalobcovia v ďalšom namietali nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúcu v opomenutí
súdu rozhodnúť o celom predmete konania, dôvodiac, že žalovaný v podanom odpore uplatnil voči
žalobcom nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10.000,- Eur vzájomnou žalobou. Žalovaný
v podanom odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Up/1052/2023zo dňa 26.06.2023 uviedol, že si v rámci procesnej obrany ako kompenzačnú námietku uplatňuje nárok
na zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Eur podľa čl. IV. ods. 2 predmetnej kúpnej zmluvy. Žalovaný je
oprávnený uplatniť v spore aj svoj vlastný kompenzabilný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú

možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva
( § 580 a 581 OZ). Ak žalobca v sporovom konaní účinne uplatní svoju kompenzabilnú pohľadávku na
započítanie proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa
vzájomne kryjú (§ 580 OZ). Z procesného hľadiska platí, že námietka započítania zo strany žalovaného
nie je vzájomnou žalobou, ak je takýmto spôsobom uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je

pohľadávka žalobcu. Za daných okolností je započítací úkon žalovaného považovaný iba za prostriedok
procesnej obrany. Vzhľadom na rovnaký druh plnenia a výšku uplatneného kompenzabilného nároku
žalovaným, ktorý bol uplatnený v rovnakej výške ako nárok žalobcov uplatnený v tomto konaní, odvolací
súd nepovažoval túto odvolaciu námietku žalobcov za dôvodnú.

49. Predmetom odvolacieho prieskumu bol aj napadnutý výrok III. rozsudku o nároku na náhradu

trov konania, v ktorom bolo vyslovené, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobcovia namietali, že sa jedná o prípad, keď je výška plnenia závislá od úvahy súdu, a teda prípadom
odôvodňujúcim osobité posudzovanie úspechu a neúspechu v konaní. Mali za to, že boli v konaní plne
úspešní, pretože súd konštatoval dôvodnosť nimi uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty,
a preto im patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.

50. Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom
súdnom poriadku, ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2016 v Civilnom sporovom poriadku
spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že
Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 Občianskeho

súdneho poriadku, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného síce vyplýva, že nepatrný úspech už Civilný
sporový poriadok nepozná (a preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov sa podľa Civilného
sporového poriadku zohľadňuje každý neúspech), avšak ani nová práva úprava nevylučuje osobitný
režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia

závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne, ako podľa
doterajšej úpravy( rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 56/2017-12 zo dňa 08.02.2017).

51. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcov nestotožňuje a poukazuje na už ustálenú
rozhodovaciu prax (rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/39/2010, rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. 5Co/85/2022, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/668/2013),
podľa ktorej moderovanie výšky zmluvnej pokuty podľa § 545a Občianskeho zákonníka neznamená, že
by rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu nakoľko sa jedná
o výsledok dokazovania a zhodnotenia skutkového a právneho stavu veci.

52. Rovnako i Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 08.02.2017 aproboval právne
posúdenie Krajského súdu v Žiline (sp. zn. 14Cob/23/2016), ktorý využitie moderačného oprávnenia
súdu pri rozhodovaní o nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 301 Obchodného zákonníka
nevyhodnotil ako úvahu okresného súdu zamýšľanú v § 142 ods. 3 OSP, ale ako výsledok dokazovania,
zhodnotenia skutkového i právneho stavu veci, podľa kritérií upravených v § 301 Obchodného

zákonníka.

53. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil výrok III. o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku
III. tohto rozhodnutia.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa na aplikáciu
§ 257 CSP.

55. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).