Uznesenie Judgement was issued on Friday, October 31, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 6S/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100173
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100173.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: MFM – Bau s. r. o., so sídlom Ťačevská 1639/38A, 085
01 Bardejov, IČO: 53 087 739, kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Miroslav Ondrušek, so
sídlom Radničné námestie 33, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Mesto Bardejov, so sídlom Radničné
námestie 16, 085 01 Bardejov, IČO: 00 321 842, v konaní o žalobe opomenutého účastníka, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný doručiť žalobcovi územné rozhodnutie č. ŽP 2526/2022 – Šo z

21.03.2022.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou opomenutého účastníka doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“)
14.03.2025, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie č. ŽP
2526/2022 – Šo z 21.03.2022 (ďalej tiež aj len „dotknuté územné rozhodnutie“), ktoré bolo vydané
v správnom (územnom) konaní, v ktorom mal byť žalobca účastníkom konania, avšak žalovaný s ním

opomenul konať.
2. Žalobca v žalobe konkretizoval, že žalovaný ako stavebný úrad vydal v územnom konaní
pre stavebníka ZET INVEST s.r.o. (ďalej tiež aj len „stavebník“), územné rozhodnutie č. ŽP
2526/2022 – Šo z 21.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 05.05.2022 vo veci umiestnenia stavby
s označením „Skladové centrum ZET INVEST – novostavba“ (ďalej len „sporná stavba“), a to na
parcelách CKN 1756/24 a CKN 1756/25, nachádzajúcich sa v katastrálnom území A. B. C.. Žalobca

o uvedenom územnom konaní nemal vedomosť a označené dotknuté územné rozhodnutie (č. ŽP
2526/2022 – Šo z 21.03.2022) sa mu dostalo do dispozičnej sféry až 11.03.2025 pri jeho nahliadaní do
administratívneho spisu žalovaného týkajúceho sa tohto územného konania z toho dôvodu, že žalobca
bol listom žalovaného č. ŽP 2251/2025 – PK zo 04.03.2025 upovedomený o začatí stavebného konania
na povolenie uskutočnenia spornej stavby, ktoré stavebné konanie bezprostredne súvisí s uvedeným
územným konaním s tým, že cit. „... žalovaný na rozdiel od územného konania už v stavebnom konaní

koná so žalobcom ako s účastníkom konania.“ Žalobca s poukazom na účel územného konania, ktorého
zmyslom je rozhodnutie o povolení umiestnenia stavby, ako aj naň nadväzujúceho stavebného konania,
ktorého účelom je rozhodnutie o povolení uskutočnenia stavby uviedol, že žalovaný v pozícii stavebného
úradu s ním nekonal ako s účastníkom územného konania, ani mu nedoručoval rozhodnutie z tohto
územného konania a to aj napriek tomu, že v súlade s § 14 ods. 1 Správneho poriadku, osobitným
rozhodnutím nerozhodol, že by žalobca nemal byť účastníkom územného konania, a písomností z tohto

územného konania žalovaný podľa § 26 Správneho poriadku nedoručoval ani prostredníctvom verejnej
vyhlášky.
Žalobca dôvodnosť svojho presvedčenia, že mal byť účastníkom dotknutého územného konania,
odôvodnil poukazom na § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona v znení účinnom v čase
vydania dotknutého územného rozhodnutia, v zmysle ktorého, v podmienkach na umiestnenie stavby
sa mimo iné určia aj požiadavky na napojenie stavby na siete technického vybavenia, a taktiež

s poukazom na § 38 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona podľa ktorých, ak navrhovateľ
nemá k stavebnému pozemku vlastnícke alebo iné právo [právo nájmu; právo z vyplývajúce z vecnéhobremena; právo titulom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve], tak bez súhlasu vlastníka tohto stavebného
pozemku možno rozhodnúť o umiestnení stavby na tomto pozemku iba vtedy, ak možno na tento
navrhovaný účel pozemok vyvlastniť. V uvedenej súvislosti žalobca argumentačne podporne poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/46/2008 zo 16.09.2008, podľa ktorého umiestnenie
stavby podľa druhu a potreby musí mimo iné umožňovať aj jej napojenie na vedenia a zariadenia
verejného dopravného a technického vybavenia územia s deklarovanou povinnosťou stavebného úradu
v územnom konaní aplikovať § 34 až § 39a stavebného zákona upravujúce vydanie územného
rozhodnutia o umiestnení stavby.

Keďže žalobca je výlučným vlastníkom parciel CKN 498/5 a CKN 499/2 evidovaných pre katastrálne
územie A. B. C. na LV XXXX (ďalej len „parcely žalobcu“), cez ktoré má k spornej stavbe viesť
(trasovať) v zemi zakopaný elektrický nízkonapäťový kábel za účelom napojenia spornej stavby
na rozvod elektrickej energie s pripojením na trafostanicu, žalobca má za to, že žalovaný mal s ním
konať, aj ako s účastníkom územného konania, keďže v jeho priebehu stavebník nemal k parcelám
žalobcu vlastnícky, ani iný relevantný užívací právny vzťah. Žalobca dodal, že keďže v územnom

konaní sa okrem iného skúma aj to, ako bude umiestňovaná stavba pripojená na inžinierske siete,
t.j. aj na rozvody elektriny a keďže v dotknutom územnom konaní stavebník nepreukázal svoje
vlastnícke alebo iné právo k parcelám žalobcu, cez ktoré majú k spornej stavbe viesť budúce rozvody
elektrickej energie, preto žalovaný ani nemohol stavebníkovi vydať územné rozhodnutie s dodatkom,
že vlastníctvo žalobcu k parcelám cez ktoré má viesť elektrické vedenie k spornej stavbe, žalobcu

bez akýchkoľvek pochybností oprávňuje k jeho účastníctvu už v územnom konaní a to s podporným
poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 197/2010 z 13.01.2011, podľa ktorého
základným kritériom pre posúdenie účastníctva osoby je to, aký dopad budú mať účinky postupu
alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy na jej základné práva, ktoré má táto osoba zaručené v Ústave
SR alebo v medzinárodnej zmluve.

V ďalšom žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/67/2004, v zmysle ktorej
pre posúdenie účastníctva v správnom konaní nie je podstatné či skutočne dôjde k zásahu do práv
osoby, ale postačuje iba možnosť, že k takémuto zásahu môže prísť, t.j. podstatné je či cit. „...
existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám a nie je potrebné
skúmať reálny faktický zásah do týchto práv.“; tiež podotkol, že k otázke účastníctva územného konania

a stavebného konania sa vyjadril vo svojom judikáte č. 8/2008 aj Najvyšší správny súd ČR, podľa ktorého
sa priamo dotknutým vlastníckom na vlastníckom alebo inom práve môže chápať napríklad aj vlastník,
ktorý by bol vystavený zvýšenej hlukovej hladine alebo inému znečisteniu spôsobenému intenzitou
dopravy v dôsledku rozhodnutia o umiestnení veľkoskladu, denne zásobovaného prichádzajúcimi
a odchádzajúcimi kamiónmi, pohybujúcimi sa v blízkosti jeho nehnuteľnosti; napokon žalobca poukázal

aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn 1Sžo/3/2007, podľa ktorého účastníčkou v konaní
o umiestnení stavby mohla byť aj vlastníčka chaty umiestnenej na takom pozemku, ktorý síce nemá
spoločnú hranicu s pozemkom o ktorý v konaní ide, ale jeho užívanie by mohlo byť navrhovanou stavbou
dotknuté. Okrem toho žalobca poukázal aj na citáciu z odbornej spisby podľa ktorej cit. „Okruhom
navrhovateľovi známych účastníkov uvedených v jeho návrhu na vydanie územného rozhodnutia

však stavebný úrad nie je viazaný a je sám povinný zisťovať účastníkov konania, a to dokonca
nielen na začiatku územného konania, ale v celom jeho priebehu. Stavebný úrad sa totiž s otázkou
účastníctva musí vysporiadať vo všetkých fázach územného konania, pretože v priebehu konania môže
dochádzať u niektorých osôb k naplneniu zákonom ustanovených kritérií pre priznanie, nepriznanie,
rest. stratu ich po postavenia účastníka konania. Vymedzenie známych účastníkov v návrhu na vydanie

územného rozhodnutia je pre stavebný úrad len určitým vodidlom, ale nie jediným relevantným kritériom
pre posudzovanie účastníctva.“ (autor JUDr. M. Hutta; www.epi.sk).
Vzhľadom k uvedeným argumentom má žalobca za to, že mal byť účastníkom územného konania,
čo podľa žalobcu de facto potvrdil aj sám žalovaný, ktorý v postavení stavebného úradu so žalobcom
už koná ako s účastníkom, na územné konanie nadväzujúceho stavebného konania. Žalobca taktiež

žiadaloodloženievykonateľnostirozhodnutiažalovanéhoč.ŽP2526/2022–Šoz21.03.2022,doručenia
ktorého sa v tomto konaní domáha.

3. Z, k žalobe pripojenej kópie rozhodnutia žalovaného č. ŽP 2526/2022 – Šo z 21.03.2022 vyplýva,
že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.05.2022 a žalovaný ním rozhodol o návrhu stavebníka

z 18.11.2021 vo veci umiestnenia spornej stavby („Skladové centrum ZET INVEST – novostavba“), ktorá
podľa bodu 13. podmienok určených pre umiestnenie a projektovú prípravu spornej stavby, má byť
napojená aj na elektrickú energiu samostatnou elektrickou prípojkou s tým že medzi subjektami, ktorýmbolo toto rozhodnutie doručované s právnymi účinkami doručenia alebo iba na vedomie, žalobca nie
je uvedený.
Z, k žalobe z pripojeného oznámenia žalovaného č. ŽP 2251/2025 - PK-r zo 04.03.2025 adresovaného

aj žalobcovi vyplýva, že ním žalovaný oznámil začatie stavebného konania vo veci žiadosti stavebníka
zo 17.02.2023 o vydanie mu stavebného povolenia na spornú stavbu („Skladové centrum ZET INVEST
– novostavba“), ktorá má pozostávať z týchto stavebných objektov: SO 01 - skladové centrum Zet
Invest - novostavba; SO 02 - žumpa; SO 04 - kanalizačná prípojka; SO 06 - elektrická prípojka; SO
07 - spevnené plochy; a SO 08 - oplotenie.

Podľa k žalobe pripojeného výpisu z LV XXXX vedeného pre okres Bardejov, obec A. a katastrálne
územie A. B. C., vlastníkom parciel CKN 498/5 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 36 m2 a CKN
XXX/X-zastavanáplochaanádvorieovýmere2301m2ježalobcaod11.05.2021,titulomkúpnejzmluvy
zo 07.05.2021.

4.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobeuviedol,žerozhodnutie,ktoréhodoručeniasažalobcapodanou

žalobou dovoláva, bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a zodpovedá hľadiskám starostlivosti
o životné prostredie, životné prostredie neohrozuje a umiestnenie spornej stavby je v súlade s územným
plánom Mesta Bardejov, ako aj s technickými požiadavkami v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z. ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných
technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Žalovaný s poukazom na § 39a ods. 1, 2 písm. b) a ods. 3 písm. b), § 139b ods. 7 a 8 písm. c)
a § 34 stavebného zákona konštatoval, že okruh účastníkov dotknutého územného konania zvolil
v zmysle § 36 stavebného zákona a to v liste č. ŽP 3464/2021 z 24.11.2021 v zmysle, ktorého
účastníci konania mohli uplatniť svoje pripomienky a námietky k umiestneniu spornej stavby najneskôr
do 22.12.2021 s dodatkom, že keďže žaloba opomenutého účastníka sa týka predovšetkým umiestnenia

elektrickej prípojky, žalovaný nepovažoval za potrebné prizvať žalobcu ako účastníka územného
konania, pretože na to nebol dôvod, keďže elektrická prípojka je drobná stavba, ktorá je doplnkovou
funkciou k hlavnej stavbe a ktorá si nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, t.j. cit. „Elektrická
prípojka nebola predmetom umiestnenia v územnom konaní o umiestnení stavby, preto žalobca
nebol účastníkom konania, ktorého vlastnícke právo alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám,

ako aj k susedným pozemkom a stavbám rozhodnutím neboli priamo dotknuté.“ Žalovaný podotkol,
že oznámenie a rozhodnutie z územného konania o umiestnení stavby nezverejňoval verejnou
vyhláškou, pretože účastníci konania boli známi, a ich počet nebol veľký, preto to nebolo nutné a preto
toto oznámenie, ako aj rozhodnutie z územného konania o umiestnení stavby nebolo potrebné zasielať
anižalobcovi,keďžecit.„...čosatýkaelektrickejprípojkyvúzemnomkonanínebolúčastníkomkonania.“

Žalovaný zdôraznil, že v stavebnom konaní však už so žalobcom, ako s účastníkom konania koná,
pretože sa v ňom rieši už aj predmetná elektrická prípojka, ktorej trasa podľa predloženej projektovej
dokumentácie vedie aj po pozemkoch žalobcu, preto okruh účastníkov v stavebnom konaní bol rozšírený
aj o účastníkov, ktorých sa predmetná elektrická prípojka týka s tým, že v ďalšom žalovaný poukázal
na ustanovenia stavebného zákona vymedzujúce okruh účastníkov stavebného konania. Žalovaný má

za to, že v územnom konaní postupoval zákonným spôsobom a neopomenul žiadneho jeho účastníka
konania.

5. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného deklaroval svoje zotrvanie na ním už
v žalobe uvádzaných dôvodoch, pre ktoré mal byť účastníkom územného konania s tým, že žalovaný

sa vo vyjadrení snaží nabudiť dojem, že žalobca nemal byť účastníkom územného konania, pretože sa
ho týka „len“ elektrická prípojka, ktorá s umiestňovanou spornou stavbou nemá absolútne nič spoločné.
Podľa žalobcu táto argumentácia žalovaného je arbitrárna a neobstojí a ňou žalovaný v podstate potvrdil
svoje pochybenie aj tým, že so žalobcom koná ako s účastníkom v bezprostredne nadväzujúcom
stavebnom konaní. Podľa žalobcu je nelogické tvrdenie, že v zmysle v rozhodnom čase účinného

stavebného zákona, by určitej osobe svedčalo účastníctvo v bezprostredne nadväzujúcom konaní
(o stavebnom povolení) bez toho, aby bola súčasne aj účastníkom v predchádzajúcom konaní
(o umiestnení stavby), pretože takéto tvrdenie je v rozpore s § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona,
v zmysle ktorého sa v rámci územného konania o umiestnení stavby riešia aj okolnosti týkajúce sa
pripojenia umiestňovanej stavby na rozvody inžinierskych sietí a to nepochybne aj na rozvody elektrickej

energie cit. „... a preto argumentácia žalovaného spočívajúca de facto v tom, že žalobcu sa územné
konanie žiadnym spôsobom netýka nemôže obstáť.“6. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku (replika) žalobcu v podstate iba doslovne
zopakoval svoje vyjadrenie k žalobe s tým, že naviac iba dodal, že v rozhodnutí, ktorého doručenia
sa žalobca žalobou domáha, je v bode 13. uvedené, že cit. „Stavba SC bude napojená na elektrickú

energiu samostatnou elektrickou prípojkou z existujúcej verejnej siete realizovanou na vlastný náklad
stavebníka, v súlade s podmienkami VSD, a.s..“, z čoho podľa žalovaného vyplýva, že v podmienkach
na umiestnenie stavby boli určené požiadavky na napojenie umiestňovanej stavby na siete technického
vybavenia v súlade s § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona a nie na umiestnenie elektrickej prípojky.

7. Podľa § 179 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „(1) Ak
správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu
verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať
(ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené,
uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci

vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
(2) Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému
účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.
(3) Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona
odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o

riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy
jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý
účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených
osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať
a rozhodnúť.“

8. Podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len
„stavebný zákon“) v znení účinnom ku dňu (18.11.2021) podania návrhu na začatie územného konania
o umiestnení stavby (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(1) Účastníkom územného konania
je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto

postavenie vyplýva z osobitného predpisu.
(2) V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom
pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté.“

9. Podľa § 38 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak nemá navrhovateľ k pozemku
vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo
rozhodnutie o využití územia vydať len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.“

10. Podľa § 39a ods. 1 a 2 písm. b), ods. 3 psím. b) stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom
čase „(1) Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom,
určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie
a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.
(2) V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky (b) na zabezpečenie súladu

urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, najmä
na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných
stavieb, na výšku stavby, prístup a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a
orientácie, na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie, na podiel
zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane požiadaviek na úpravu jeho

nezastavaných plôch.
(3) Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na (b) drobné stavby.“

11. Podľa § 43a ods. 1, 2 a 3 psím. i) stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Stavby
sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

(2)Pozemnéstavbysúpriestorovosústredenézastrešenébudovyvrátanepodzemnýchpriestorov,ktoré
sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale
musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy.(3) Inžinierske stavby sú (i) diaľkové a miestne rozvody elektriny, stožiare, transformačné stanice,
televízne káblové rozvody.“

12. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Pod pojmom „iné
práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám
na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej

zmenu,
b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,
c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov,
d)užívaniepozemkualebostavbynazákladekoncesnejzmluvy,zktorejvyplývaprávouskutočniťstavbu
alebo jej zmenu.“

13. Podľa § 139b ods. 8 písm. c) stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „(8) Za drobné
stavby sa považujú aj (c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých
stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej
stavby.“

14. Podľa § 140 stavebného zákona v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak nie je výslovne ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“

15. Podľa § 14 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“)
„(1) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa

má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
(2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.“

16. Predmetnom polemiky medzi žalobcom a žalovaným je otázka účastníctva v územnom konaní
o umiestnení spornej stavby („Skladové centrum ZET INVEST – novostavba“), v ktorom podľa
presvedčenia žalobcu mal byť účastníkom konania, keďže napojenie tejto spornej stavby na elektrickú
sieť má byť vedené skrz žalobcovi vlastnícky patriace pozemky, v ktorom dôsledku mohol byť tak
výstavbou tejto spornej stavby žalobca dotknutý na svojom vlastníckom práve a jeho atribútoch (predmet

svojho vlastníctva držať, užívať, požívať a nakladať s ním), no na strane druhej je žalovaný tohto názoru,
že postupoval správne keď žalobcu nepojal do konania o umiestnení spornej stavby ako účastníka
konania, keďže žalobcu sa týka iba elektrická prípojka k spornej stavbe, ktorá sa v zmysle stavebného
zákona považuje za drobnú stavbu na realizáciu ktorej nie je potrebné rozhodnutie o umiestnení stavby
s dodatkom, že žalobca sa môže dovolávať ochrany svojich práv v stavebnom konaní o vydanie

stavebného povolenia na realizáciu spornej stavby, v ktorom žalovaný už so žalobcom ako s účastníkom
koná.

17. Koncepcia definičných znakov účastníka územného konania o umiestnení stavby bola, v pre toto
konanie rozhodnom čase, upravená v cit. § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona a bola založená na

potrebe zabezpečenia ochrany vlastníckych či iných práv nie len stavebníka umiestňovanej stavby, ale
aj akejkoľvek inej osoby (fyzickej či právnickej) majúcej tak vlastnícke alebo iné právo k, vo vzťahu
k umiestňovanej stavbe, susednej parcele či susednej stavbe, ako aj osoby majúcej vlastnícke či
iné právo k nehnuteľnosti (parcele či stavbe), ktorá nebola v bezprostrednom susedskom vzťahu s
umiestňovanou stavbou, ak jej umiestnením mohla aj táto osoba byť potencionálne dotknutá na svojich

právach (vlastníckych či iných). Inými slovami, okruh účastníkov územného konania o umiestnení stavby
nebol limitovaný iba na vlastníka (stavebníka) umiestňovanej stavby a na vlastníkov s ňou susediacich
nehnuteľností a nebol limitovaný ani charakterom umiestňovanej stavby, ako sa mylne domnieva
žalovaný. Uvedené, stavebným zákonom vymedzenie účastníctva v konaní o umiestnení stavby, a to v
zmysle každej fyzickej osoby či právnickej osoby, ktorej práva môžu byť umiestnením stavby dotknuté,

je zrejmé zo znenia cit. § 34 ods. 2 stavebného zákona, podľa ktorého účastníkom tohto konania sú
všeobecne aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo
stavbám, „ako aj“ (teda nie „len“, ale „aj“) k susedným pozemkom a stavbám, môžu byť rozhodnutím
priamo dotknuté. Táto definícia účastníka konania o umiestnení stavby je plne kompatibilnou s verejnýmzáujmom zabezpečiť rovnovážnu a vyváženú ochranu práv na jednej strane vlastníka umiestňovanej
stavby, t.j. stavby, ktorá ešte neexistuje a ešte len bude zrealizovaná, a na strane druhej s právami
vlastníkov už v okolí umiestňovanej stavby existujúcich stavieb a pozemkov tak, aby aj tieto osoby

mohli svojimi prípadnými pripomienkami a postojmi ingerovať (vstúpiť) do konania o umiestnení stavby,
budúcou realizáciou a užívaním ktorej, by mohli byť aj tieto osoby kvalitatívne dotknuté na výkone
svojich vlastníckych či iných práv (napr. vecné bremeno, právo nájmu a pod.) k okolitým už existujúcim
nehnuteľnostiam tak, aby bola všetkým vlastníkom zabezpečená pokiaľ možno rovnaká miera a kvalita
výkonu ich vlastníckych práv.

V uvedenej súvislosti správny súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 5Sžk/21/2020 z 27.07.2022 podľa ktorého cit. „Jednou z úloh stavebného úradu pri rozhodovaní v
územnom konaní je aj zachovanie proporcionality medzi súkromnými záujmami vlastníkov a užívateľov
existujúcich stavieb na zachovaní a zlepšovaní všestrannej kvality výkonu ich práv, so záujmami
iných vlastníkov pozemkov a stavieb na ich obnove, zveľaďovaní a efektívnom využití. Účastníctvo v
územnom konaní tých vlastníkov susediacich a iných nehnuteľností, ktorí sú potenciálne priamo dotknutí

umiestňovanou stavbou, je jedným z nástrojov na udržanie tejto rovnováhy a zároveň prostriedkom
umožňujúcim ochranu ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Účastníkom územného konania
nemôže byť každý vlastník nehnuteľnosti v lokalite, v ktorej sa navrhuje umiestnenie stavby, dokonca
ani každý vlastník susedného pozemku alebo stavby, ale len ten, koho vlastnícke, užívacie práva alebo
iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté umiestňovanou stavbou.

Pojem „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie
subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní účastníkmi konania preukázaný
(rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžp/1/2010 29.03.2011).“
Správny súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
5Svk/8/2023 z 25.04.2024 podľa ktorého cit. „Kasačný súd súhlasí s argumentáciou správneho súdu

(bližšie body 16 a 17 tohto rozsudku), že doslovný výklad ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného
zákona, ktorý by sa automaticky premietol do rozhodnutia príslušných stavebných úradov o nepriznaní
účastníctva v konaní len z dôvodu absencie spoločnej hranice dotknutých pozemkov, by obmedzoval
vlastníkov priamo nesusediacich pozemkov uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy v
predmetnom či už územnom alebo stavebnom konaní. Kasačný súd ale týmto nehovorí, že v každom

prípade bude vlastník pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť plánovaná
stavba realizovaná, automaticky účastníkom stavebného konania. Každý jednotlivý prípad sa však bude
posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak len samotná neexistencia spoločnej hranice
pozemkov pre rozhodnutie o účastníctve v konaní nemôže byť relevantná.“

18. Uvedené teda neznamená, že účastníkom konania o umiestnení stavby musí byť zákonite každý
vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v susedstve s umiestňovanou stavbou, ani to, že týmto
účastníkom musí byť vlastník v okolí umiestňovanej stavy sa nachádzajúcej akejkoľvek nehnuteľnosti,
ale nim môže byť iba osoba, ktorá osvedčí, že umiestňovanou stavbou by mohla byť priamo dotknutá na
kvalite výkonu svojich vlastníckych či iných obdobných práv korešpondujúcich s atribútmi vlastníckeho

práva (držať, užívať, požívať a disponovať). Teda podmienkou pre účastníctvo v konaní o umiestnení
stavby, nie je spoločná hranica (susedstvo), ale danosť potenciality priameho dotyku na právach, ktorého
(rozumej „dotyku na právach“) danosť je potrebné skúmať ad hoc v každom jednotlivom prípade a ktorý
„dotyknaprávach“osobaototoúčastníctvosauchádzajúcanemusíreálnepreukazovať,pretoževtomto
smere podľa cit. § 34 ods. 2 stavebného zákona postačuje iba možnosť (potencialita) tohto „dotyku na

právach“ vyjadrená v zákonnom znení v podobe cit. „... ktorých vlastnícke alebo iné práva ... môžu byť
rozhodnutím priamo dotknuté.“ (teda nie „sú dotknuté“ ani „budú dotknuté, ale „môžu byť“ dotknuté).

19. V danom konkrétnom prípade, žalobca hodnoverne preukázal, že je výlučným vlastníkom pozemkov,
skrz ktoré by mala byť vedená kabeláž (zakopaním v zemi) elektrickej prípojky k spornej hlavnej stavbe,

čo napokon nespochybňuje ani sám žalovaný, a ktorými skutočnosťami, podľa správneho súdu, žalobca
doposiaľ s dostatočnou výpovednou váhou osvedčil potencialitu možného zásahu do jeho vlastníckeho
práva v príčinnej súvislosti s umiestnením spornej stavby, ktorú by v prípade žalovaným zistenia opaku,
bolo treba posúdiť s ohľadom k charakteru a spôsobu využívania žalobcom týchto jeho dotknutých
pozemkov.

20. Ako už bolo uvedené, okruh účastníkov územného konania o umiestnení stavby nie je limitovaný
ani susedstvom a ani charakterom umiestňovanej stavby, ako to mylne uzavrel žalovaný, keď poukázal,
že žalobcu sa týka iba elektrická prípojka k spornej stavbe, ktorá (rozumej „elektrická prípojka“) jedefinovanáakodrobnástavba,takženajejumiestnenieniejepotrebnéúzemnékonanieojejumiestnení,
preto mal žalovaný za to, že postupoval správne, keď so žalobcom nekonal ako s účastníkom územného
konania o umiestnenie spornej stavby s označením „Skladové centrum ZET INVEST – novostavba.“

Zákonodarca v cit. § 43a ods. 1 stavebného zákona uviedol, že „stavby“ sa podľa stavebnotechnického
vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby (§ 43a ods. 2 stavebného zákona) a inžinierske
stavby (§ 43a ods. 3 stavebného zákona), a keďže cit. § 34 stavebného zákona nedefinuje okruh
účastníkov územného konania o umiestnení „pozemnej stavby“, ani okruh účastníkov územného
konania o umiestnení „inžinierskej stavby“, ale pojednáva o účastníkoch konania o umiestnení „stavby“

ako takej, je podľa správneho súdu v tomto kontexte zadefinovania účastníctva tohto územného konania
nevyhnutným vnímať pojem „stavby“ v tomto širšom kontexte ad hoc v každom jednotlivom konkrétnom
prípade, a to ako všetky bezprostredne funkčne súvisiace pozemné a inžinierske stavby, ktoré sú
predmetom súčasného (kumulatívneho) ich posudzovania v územnom konaní o ich umiestnení, na ktoré
bezprostredne nadväzuje stavebné konanie o súčasnom (kumulatívnom) povolení ich výstavby.
V uvedenej súvislosti správny súd podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR

sp. zn. 3Svk/3/2022 z 30.01.2024, podľa ktorého cit. „Z ustanovenia § 43a stavebného zákona vyplýva,
že stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.
Pozemné stavby sú priestorovo sústredené zastrešené budovy vrátane podzemných priestorov, ktoré
sú stavebnotechnicky vhodné a určené na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí; nemusia mať steny, ale
musia mať strechu. Podľa účelu sa členia na bytové budovy a nebytové budovy. Čo všetko zákonodarca

považujezainžinierskestavby,jepomernepodrobnevymenovanévustanovení§43aods.3stavebného
zákona. V nadväznosti na uvedené rozlišovanie stavieb zákonodarcom kasačný súd dáva do pozornosti,
že nielen z rozhodnutia o umiestnení stavby, ale už z oznámenia o začatí územného konania o
umiestnenístavbyjezrejmé,žesanejednaloibaokonanievovzťahukpozemnejstavbebytovéhodomu,
ale územné konanie sa týkalo aj súvisiacich inžinierskych stavieb Rozsah stavby, o ktorej umiestnenie

v konaní išlo, bol totiž nasledovný: SO 01 - Bytový dom „A“, SO 03 - Spevnené plochy a parkoviská, SO
04 - Dažďová kanalizácia, SO 05 - Prípojka vody a kanalizácie (...).
Kasačný súd si všimol, že správne úvahy správnych orgánov boli založené nielen na nedostatočnom
uvedomení si komplexnosti všetkých relevantných skutkových okolností, ale aj na nesprávnom právnom
názore, založenom na zúženom vnímaní toho, čo treba považovať za stavbu, o ktorej umiestnenie ide,

teda že ide izolovane iba o bytový dom. Jedine tak si možno vysvetliť zjavne skutkovo nesprávne (na
objektívnej realite nezaložené) tvrdenia o tom, že žiadny z pozemkov, na ktorom má byť umiestnená
stavba, nesusedí so žiadnym z pozemkov vo vlastníctve sťažovateľa, resp. že sťažovateľa delí
niekoľko desiatok pozemkov od navrhovanej stavby. Ak následne na týchto nimi vymodelovaných
axiómach správne orgány založili ďalšie úvahy o tom, že za daných skutkových okolností nemôže byť

sťažovateľ priamo dotknutý na svojich právach, treba ich správne úvahy považovať za zaťažené vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci...“

21. V danom konkrétnom prípade z oznámenia žalovaného č. ŽP 2251/2025-PK-r zo 04.03.2025, ktorým
žalovaný prizval žalobcu už ako účastníka stavebného konania vo veci vydania stavebného povolenia

na zrealizovanie spornej stavby s označením „Skladové centrum ZET INVEST – novostavba“, ktoré
stavebné konanie bezprostredne nadväzuje na, pre toto konanie, sporné územné konanie o umiestnení
spornej stavby s označením „Skladové centrum ZET INVEST – novostavba.“ je zrejmým, že označená
povoľovaná sporná stavba má pozostávať z týchto stavebných objektov: SO 01 - skladové centrum
Zet Invest - novostavba; SO 02 - žumpa; SO 04 - kanalizačná prípojka; SO 06 - elektrická prípojka;

SO 07 - spevnené plochy a SO 08 - oplotenie. Z uvedeného vyplýva, že s fungovaním a prevádzkou
skladového priestoru, ktorý je v zmysle cit. § 43a ods. 2 stavebného zákona nepochybne pozemnou
stavbou, bezprostredne a funkčne bytostne (nerozlučne) súvisí aj jeho napojenie rozvodmi na elektrickú
sieť, t.j. súvisí aj s elektrickou prípojkou, ktorá je v zmysle cit. § 43a ods. 3 písm. i) stavebného zákona
nepochybne inžinierskou stavbou.

V danom prípade teda žalovaný rozhodoval o umiestnení nie len pozemnej stavby skladu, ale
o umiestnení aj s ním súvisiacich inžinierskych stavieb (napr. aj el. prípojky), bez ktorých by sklad ako
pozemná stavba nebol zrejme schopný prevádzky, v ktorom dôsledku by stratila zmysel aj jeho výstavba.
Totižto do územného konania je stavebník povinný predložiť projektovú dokumentáciu nie len pozemnej
stavby, ale aj projektovú dokumentáciu s ňou súvisiacich inžinierskych stavieb (aj el. prípojka), keďže,

ako to vyplýva z cit. § 39a ods. 1 a 2 písm. b) stavebného zákona, v konaní o umiestnení stavby sa určuje
nie len pozemok na ktorom sa stavba umiestňuje v teréne, ale určujú sa aj podmienky na jej umiestnenie
a to vrátane mimo iné aj jej napojenia na siete technického vybavenia.V súvislosti s uvedeným je tak v konkrétnosti danej veci, nesprávny záver žalovaného, ktorý si pojem
„stavby“ pre určenie okruhu účastníkov konania o jej umiestnení vyložil iba v zúženom zmysle a to tak, že
sa jedná iba o pozemnú stavbu (sklad) bez zohľadnenia aj s ňou bezprostredne súvisiacich inžinierskych

stavieb (pripojenie na elektrickú rozvodnú sieť), bez ktorých by hlavná (pozemná) stavba (sklad) nebola
schopná prevádzky a aj umiestnenie ktorých, spolu s pozemnou stavbou by tak v konečnom dôsledku
mohlo byť reálne spôsobilé taktiež zasiahnuť do práv žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností, skrze ktoré
by elektrické vedenie prechádzalo, preto podľa správneho súdu mal žalovaný ako s účastníkom konania
o umiestnení „stavby“ konať aj so žalobcom.

Na margo uvedeného správny súd dopĺňa, že argument žalovaného o oddelenom vnímaní inžinierskej
stavby – konkrétne el. prípojky, ako drobnej stavby, na ktorú nie je potrebné rozhodnutie o jej umiestnení
by obstál iba ak by predmetom výstavby bola osve iba táto elektrická prípojka, t.j. bez súčasného
zriaďovania hlavnej pozemnej stavby, ktorou je v danom prípade sklad, keďže bežne dochádza
k zriadeniu výlučne iba elektrickej prípojky na pozemku bez súčasnej výstavby inej pozemnej stavby
napr. domu či haly a pod., čo však nie je daný prípad. V praxi ak stavebník chcel na pozemku

zriadiť iba elektrickú prípojku bez ďalšej stavby, keďže sa jednalo o drobnú stavbu na zriadenie ktorej
nebolo potrebné územné rozhodnutie o jej umiestnení, musel stavebnému úradu pri ohlásení tejto
drobnej stavby dokladovať svoj vzťah k parcele, na ktorej ju chcel zriadiť s tým, že ak jej zriadením
bola dotknutá parcela inej osoby, stavebník musel preukázať buď písomný súhlas vlastníka tejto
parcely alebo deklarovať, že k parcele disponuje iným právom napr. právom zodpovedajúcim vecnému

bremenu; zmluvou o budúcej kúpnej zmluve a pod. (cit. § 139 ods. 1 stavebného zákona). Avšak
v prípade, ak stavebník zriaďuje hlavnú (pozemnú) stavbu, na prevádzku ktorej je logicky nevyhnutné jej
napojenie aj na elektrickú sieť, napojenie na ktorú si vyžaduje zásah do vlastníctva inej osoby (t.j. napr.
prechod elektrických káblov cez cudzí pozemok), so súhlasom ktorej stavebník nedisponuje napr. pri
príležitosti už skoršieho zriadenia elektrickej prípojky na dotknutom cudzom pozemku, tak v tom prípade

samozrejme nie je možné obísť tohto iného vlastníka pozemku zasiahnutého touto, s hlavnou stavbou
súvisiacou inžinierskou stavbou a tento iný vlastník (rozumej odlišný od stavebníka), titulom možného
dotyku na jeho vlastníckom práve zriaďovanou „stavbou“, musí byť účastníkom aj územného konania
o umiestnení „stavby“ tak, ako tomu malo byť aj v tomto prípade.

22.Podľasprávnehosúdupriexistenciidanéhoskutkovéhostavuneobstojíaniargumentžalovaného,že
územné rozhodnutie o umiestnení hlavnej stavby (skladu) nebolo spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu
z dôvodu, že toto rozhodnutie je len právnym rámcom pre umiestnenie stavby a žalobca sa môže
dovolávať ochrany svojich práv v stavebnom konaní, v ktorom s ním žalovaný už ako s účastníkom koná.
Žalobcatotižmoholbyťdotknutýnasvojichvlastníckychprávachkjemuvlastníckypatriacimpozemkom,

cez ktoré má viesť kabeláž na zriadenie elektrickej prípojky k hlavnej stavbe, už aj v územnom konaní
o umiestnení spornej „stavby“ (nie iba „pozemnej stavby“), keďže od umiestnenia stavby v terne
nepochybne závisí aj to, kde a ktorým smerom bude nevyhnutné elektrické káble umiestniť.
V uvedenej súvislosti správny súd tiež podporne poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 3Svk/3/2022 z 30.01.2024, podľa ktorého cit. «... kasačný súd potvrdzuje svoju

vedomosť o tom, že rozhodnutie o umiestnení stavby neoprávňuje jeho disponenta k realizácii stavby,
čo staršia judikatúra pretavila do názoru, podľa ktorého rozhodnutím o umiestnení stavby sa do práva na
vlastníctvo reálne nezasahuje, pričom otázka ochrany práv a oprávnených záujmov vlastníkov okolitých
pozemkov sa má riešiť v samostatnom následnom stavebnom konaní (pozri bližšie napr. rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4SžoKS/87/2006 alebo sp. zn. 3Sžo/172/2010).

Tento názor je však potrebné považovať za prekonaný, keď už v rozsudku sp. zn. 3Sžo/220/2010
zo dňa 02.08.2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie o umiestnení stavby práve pre nedostatočné rešpektovanie práv a oprávnených
záujmov vlastníkov susediacich pozemkov v územnom konaní. Judikatórny posun bol aprobovaný aj
Ústavným súdom Slovenskej republiky, ktorý skonštatoval, že „...úvahy o všeobecnej nespôsobilosti

územného rozhodnutia zasiahnuť do práv účastníkov konania nie sú namieste. Nemožno paušálne
vylúčiť potenciál územného rozhodnutia zasiahnuť do subjektívnych práv účastníkov konania ústavne
neakceptovateľným spôsobom. S poukazom na účel správneho súdnictva je úlohou správneho súdu
zaoberať sa tými porušeniami práv, ktoré žalobca v jednotlivom prípade namieta a preukazuje a
poskytovať mu účinnú individualizovanú súdnu ochranu.“ (II. ÚS 397/2019- 10)“» (správny súd dopĺňa,

že sa jedná o rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 397/2019-10 zo 17.12.2019).

23. Napokon pre úplnosť veci, správny súd podotýka, že v skutkových okolnostiach danej veci je
neopodstatneným argument žalobcu, že správny orgán, t.j. žalovaný, nerozhodol o jeho účastníctvev územnom konaní o umiestnení stavby postupom predpokladaným § 14 ods. 1 správneho
poriadku, pretože toto ustanovenie predpokladá situáciu, keď sa počas (v priebehu) prebiehajúceho
administratívneho konania, účastníctva v ňom dovoláva osoba, o ktorej správny orgán rozhodne, že jej

toto právo neprináleží. Táto situácia však v danom prípade nenastala, keďže ako sám žalobca uvádza,
o administratívnom konaní sa nedozvedel v jeho priebehu, ale až po jeho skončení, preto sa svojho
práva žalobca dovoláva žalobou opomenutého účastníka.
V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 5Sžk/21/2020 z 27.07.2022, podľa ktorého cit. „Kasačný súd má za to, že poukaz sťažovateľov na

nález Ústavného súdu SR II. ÚS 22/02-117 nie je aplikovateľný na prejednávanú vec. Tento nález sa
týkal situácie, kedy sa subjekty domáhali účastníctva ešte v konaní pred správnymi orgánmi, kedy ja
namieste uplatniť § 14 ods. 1 Správneho poriadku (účastníkom je ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak, o čom správny orgán vydá rozhodnutie, teda takú osobu treba považovať za
účastníkakonaniaaždoprávoplatnostirozhodnutiaotom,žeúčastníkomkonanianieje).Vpredmetnom

prípade správny orgán samostatne ustálil okruh účastníkov konania v súlade s § 34 stavebného zákona.
Sami sťažovatelia ozrejmili, že o zmene pôvodného územného rozhodnutia sa dozvedeli až z médií
a ochrany sa domáhali až v konaní pred súdom, podaním žaloby opomenutých účastníkov. Správny
orgán teda nemusel vydávať samostatné rozhodnutie o tom, že sťažovatelia nie sú účastníkmi konania
o vydaní nového územného rozhodnutia, pretože sťažovatelia účastníctvo vo fáze správneho konania

pred správnym orgánom netvrdili.“

24. Na podklade uvedených argumentov a keďže od vydania dotknutého územného rozhodnutia č. ŽP
2526/2022 – Šo z 21.03.2022, doručenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha, do podania žaloby
(14.03.2025) neuplynuli viac ako tri roky (tie by uplynuli 21.03.2025), správny súd rozhodol o uložení

povinnosti žalovanému doručiť žalobcovi rozhodnutie č. ŽP 2526/2022 – Šo z 21.03.2022 tak, ako to
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s následkom nastúpenia právnych účinkov uvedených v cit. §
179 ods. 2 a 3 SSP.

25. Úlohou žalovaného bude opätovne posúdiť otázku existencie alebo neexistencie možného priameho

dotyku na vlastníckych alebo iných právach žalobcu rozhodnutím o umiestnení stavby a to aj s ohľadom
k charakteru nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a spôsobu, akým tieto nehnuteľnosti žalobca využíva,
pričom za stavbu, ktorá je predmetom územného konania, bude žalovaný považovať nielen izolovanú
pozemnú stavbu skladového priestoru, ale aj súvisiace inžinierske stavby.

26. O nároku na náhradu trov konania správny súd rozhodne až v na toto rozhodnutie nadväzujúcom
rozhodnutí o zastavení konania (§ 179 ods. 4 SSP).

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4 SSP v spojení
s § 147 ods. 2 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno
odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na

preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).