Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 3, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 31Sas/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100630
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100630.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, v právnej veci žalobcu:

A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., zast. JUDr. Ondrej Krempaský, so sídlom
Mierová 48/B, Bratislava - Ružinov 821 05, IČO: 51 814 498, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom: 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovaného č. 601 011 6552 0 zo dňa 11.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovaného Sociálna poisťovňa, ústredie č. 601 011 6552 0 zo
dňa 11.07.2024 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.05.2024 z r
u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.05.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), zamietla žiadosť žalobcu o starobný

dôchodok zo dňa 27.10.2023 z dôvodu, že žalobca ku dňu 11.10.2023, kedy dosiahol dôchodkový vek,
získal 5083 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 13 rokov a 338 dní a teda nesplnil podmienku
potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 11.06.2024, v ktorom uviedol, že
splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie
v prvostupňovom rozhodnutí nebrala do úvahy medzinárodný dohovor 128 a ustálenú judikatúru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu záver, že celková doba poistenia žalobcu 13
rokov a 338 dní, je právne nepodložený. Žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku a uviedol, že
obdobie trvania jeho služobného pomeru a vojenskej služby bolo 33 rokov a 308 dní. V rámci odvolania
poukázal žalobca na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na podporu svojej
argumentácie. Podľa žalobcu žiadny právny predpis a ani judikatúra neupravuje celkovú dobu poistenia
u policajtov odlišne, keď u policajtov sa za celkovú dobu poistenia považuje aj doba, ktorá im bola
zhodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku. Pokiaľ Sociálna poisťovňa u policajtov, ktorí boli počas

výkonu funkcie zaradení do I. a II. prac. kategórie, zohľadňuje celkovú dobu poistenia, neexistuje dôvod,
prečo by tak nemala robiť aj pri ostatných policajtoch. Podľa žalobcu tak neexistuje zákonný dôvod
na postup Sociálnej poisťovne. Žalobca záverom uviedol, že prvostupňové rozhodnutie považuje za
arbitrárne.3. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný prostredníctvom generálneho riaditeľa rozhodnutím č.
601 011 6552 0 zo dňa 11.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 218 ods. 2 Zákona

o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ku dňu 01.06.2023 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok
rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, pričom podľa potvrdenia Finančného
riaditeľstva Slovenskej republiky bola žalobcovi na nárok na výsluhový dôchodok zhodnotená doba
trvania služobného pomeru colníka od 01.08.1991 do 31.05.2023 a doby výkonu základnej vojenskej

službyod02.04.1979do27.03.1981,celkovo33rokova308dní.Nakoľkožalobcak11.10.2023nezískal
potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, bola
jeho žiadosť podľa žalovaného zamietnutá správne. Zamestnanie - funkcia colník nebola v uvedenom
období zaradená v rezortných zoznamoch I. a II. kategórie funkcií. Žalobca vykonával funkciu colníka
v III. pracovnej kategórii, preto nie je možné podľa žalovaného postupovať podľa čl. 33 Dohovoru č. 128.
Na uvedenom podklade žalovaný konštatoval, že podané odvolanie nie je dôvodné.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu
s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca zhrnul priebeh administratívneho konania. Žalobca v správnej
žalobe uviedol, že celková doba poistenia nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne.
Výsluhovým dôchodcom, ktorí nie sú zaradení do I. alebo II. pracovnej kategórie, neberie žalovaný dobu
poistenia hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku na rozdiel od tých dôchodcov, ktorí boli zaradení

do I. alebo II. kategórie. Napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie sú v rozpore s § 65 ods.
1 Zákona o sociálnom zabezpečení, keď celková doba dôchodkového poistenia mu nebola posúdená
správne. Žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 11.10.2023 a celková dobe dôchodkového poistenia
je preukázateľne 47 rokov a 281 dní. Žalobca poukázal na celý rad rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré uviedol na podporu svojej argumentácie, ako aj rozhodnutí krajských súdov

Slovenskej republiky, či Správneho súdu v Bratislave, Správneho súdu v Banskej Bystrici a Správneho
súdu v Košiciach. Medzi žalovaným a žalobcom nie je sporné, či žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok, ani to, či žalobca dosiahol dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového
poistenia, ktorú žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi a s rozhodovacou praxou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Podľa žalobcu prvostupňový orgán verejnej správy a žalovaný vo veci

jeho žiadosti o starobný dôchodok postupovali v rozpore s právnymi predpismi, rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a vec neposúdili správne.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol.

7. Žalovaný sa v plnom rozsahu pridržiava právneho posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok
uvedenom v napadnutom rozhodnutí, pričom nesúhlasí s námietkami žalobcu ktoré uviedol v správnej

žalobe.

Replika žalobcu

8. V podanej replike žalobca poukázal na dlhodobo odmietavý postoj žalovaného k právnej argumentácii

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj ostatných krajských súdov a správnych súdov. Ďalej
uviedol,žeargumentáciažalovanéhojezaloženánarovnakýchskutkovýchdôvodoch,akovodôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

9. Ďalšie vyjadrenie žalovaného (duplika) podané nebolo.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom10. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v

žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach
fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134
ods. 2 písm. d) SSP.

11. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 03.11.2025, ktoré súd nariadil na návrh žalobcu

podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že zotrváva na argumentácii
uvedenej v žalobe a v replike. Žalovaný sa rovnako vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom
neuviedol žiadne nové skutočnosti a zotrval na svojich vyjadreniach. Posúdením všetkých žalobcom
a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny
súddospelkzáveru,žežalobajedôvodná,pretožeexistujedôvodnazrušenienapadnutéhorozhodnutia
vzmysle§191ods.1písm.c)SSP,vdôsledkučohosprávnysúdnapadnutérozhodnutieaprvostupňové

rozhodnutie zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4
SSP. Rozsudok bol dňa 03.11.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za
prítomnosti žalobcu, keďže žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci
konalo v jeho neprítomnosti.

12. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb

zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“): tento
zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské

zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.

20. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení : tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených

príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov
mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené
osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.21. Podľa § 60 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení prvej vety : obdobie dôchodkového poistenia je
obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatieto
obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto

zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení : obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení : poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

24. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa
považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných
pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení : za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje

aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných a starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej
len „Dohovor“), ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter
medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (článok 154c Ústavy Slovenskej republiky) :
ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak

dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných
prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v
určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú
dávku.

27. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobcovi bola zhodnotená doba výkonu služobného pomeru
colníka od 01.08.1991 do 31.05.2023 a doba výkonu základnej vojenskej služby od 02.04.1979 do
27.3.1981, t.j. celkovo v rozsahu 33 rokov a 308 dní na účely priznania výsluhového dôchodku, ktorého
poberateľom je od 01.06.2023 s tým, že funkcia colník nebola v predchádzajúcich obdobiach zaradená
v I. ani II. pracovnej kategórii. Ďalej nebolo sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek požadovaný

Zákonom o sociálnom poistení, a to ku dňu 11.10.2023. Spornou bola len otázka započítania resp.
nezapočítania obdobia dôchodkového poistenia, zhodnoteného pre účely výsluhového dôchodku, do
obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok v zmysle
Zákona o sociálnom poistení.

28. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia vyplýva, že všeobecný systém
sociálneho poistenia a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia
dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Osobitný systém poistenia
príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových

dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných
výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotení len doba služby poistenca. Poistenci
osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení
len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ale
nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo

vdovecký dôchodok. Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje
takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.
j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len nahodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia.

29. Započítaním doby profesionálnej služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia pre
možnosť, resp. posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa Zákona o sociálnom poistení
a pre určenie jeho výšky sa zaoberal v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade
s Ústavou SR opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Možno
pri tom poukázať na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011

pod číslom 55 (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2009, sp. zn. 9 So
214/2008).Zuvedenéhorozhodnutiavyplýva:„Akjepríspevokzaslužbu,priznanýakodávkasociálneho
zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z
osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške
starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného

dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku
za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť
o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok.“

30. Ďalej možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011

zo dňa 15. augusta 2011, z ktorého vyplýva : „ ...priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona
č. 328/2002 Z.z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka
prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne

invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto
dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok
poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne
dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné
a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti.“ Z uvedeného rozhodnutia teda jednoznačne

vyplýva nutnosť započítania celého obdobia dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom
výsluhovej dávky podľa zák. č. 328/2002 Z. z. a dovŕšil dôchodkový vek podľa Zákona o sociálnom
poistení za účelom rozhodnutia o vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a určenia jeho výšky podľa
Zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že v uvedenom prípade išlo o poistenca, ktorý vykonával
zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nebola pre tento záver podstatná, pretože nároky

vyplývajúce zo zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií súvisia len
s možnosťou zníženia dôchodkového veku a výhodnejšieho výpočtu dôchodkovej dávky, uvedené však
nemávplyvnazistenieobdobiadôchodkovéhopoisteniapoistencazovšetkýchsystémovdôchodkového
poistenia, v ktorých tieto doby získal.

31. Správny súd poukazuje ďalej na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, z ktorého vyplýva, že cit.: „ ... Podľa názoru veľkého senátu teda
aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je
potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového
dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími

súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov
neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo
vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru,
má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne
rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov. Takýmto základným

princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za
súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii
žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom
výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok. ...“ V predmetnej veci bol podstatou
spornej otázky predčasný starobný dôchodok, avšak vyššie citovaný záver je v plnom rozsahu

aplikovateľný aj na starobný dôchodok ako taký.

32. Zo záverov citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázal aj žalobca, ako aj z ostatných rozhodnutí krajských súdovči správnych súdov vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa §
65 Zákona o sociálnom poistení mal žalovaný hodnotiť celú dobu jeho dôchodkového poistenia, teda
obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme.

33. Keďže žalovaný v napadnutom, ako aj v prvostupňovom rozhodnutí vylúčil hodnotenie doby
poistenia žalobcu, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia, malo rozhodnutie za
následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté

v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový
vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Bolo povinnosťou žalovaného a aj prvostupňového orgánu verejnej správy v otázke započítania celého
obdobia dôchodkového poistenia žalobcu, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku, rešpektovať
ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších súdnych autorít. Konštantná judikatúra najvyšších súdnych
autorít (napr. rozsudky sp. zn. 7So/138/2011, 9So/176/2015), týkajúca sa potreby započítania celkovej

doby dôchodkového poistenia aj poberateľovi výsluhovej dávky s následným pomerným krátením
sumy dôchodkovej dávky zo všeobecného systému dôchodkového poistenia o sumu zodpovedajúcu
zhodnotenej dobe služby, sa vzťahuje aj na colníkov, pretože pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods.
2 zák. č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník. To znamená, že judikatúra nie je viazaná len na prípady,
kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. resp. v II. kategórii funkcií v rozsahu

odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vo všeobecnosti z nej vyplýva nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenia v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Uvedený právny názor bol jednoznačne ozrejmený v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, či rozsudku Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, na ktoré žalobca

správne v žalobe a vo svojich vyjadreniach poukázal. Zo záverov citovaných v rozhodnutí vyplýva, že pre
posúdenie vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
mal orgán verejnej správy zhodnotiť celú dobu žalobcovho dôchodkového poistenia, teda obdobie
dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto
zistenej doby dôchodkového poistenia mal vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila

po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia aj v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Z takto
určenej sumy starobného dôchodku je však podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 potrebné odpočítať
sumustarobnéhodôchodku,ktorábypoistencovipatrilalenzaobdobiedôchodkovéhopoisteniazískané
výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení
dôchodkovéhovekuplnídávkavýsluhovéhozabezpečeniafunkciustarobnéhodôchodkuvovýške,ktorá

zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky.

34. Vzhľadom na vyššie prezentovaný názor, keď žalovaný a prvostupňový orgán verejnej správy
uplatnený nárok žalobcu na starobný dôchodok nesprávne právne posúdili, správny súd rozhodol
tak, že napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vracia na ďalšie konanie

prvostupňovémuorgánuverejnejsprávy.Vďalšomkonaníprvostupňovýorgánverejnejsprávyopätovne
posúdi nárok žalobcu na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení
a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky a správnych súdov.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.).O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.