Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/88/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200531
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Rudinská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200531.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov

senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava,
IČO: 30 796 482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. ZP 911/00017/2019, č. sp.
5860/2020/911, č. r. 17838/2020 zo dňa 14.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutia žalovaného č. k. ZP 911/00017/2019, č. sp. 5860/2020/911, č. r. 17838/2020
zo dňa 14.02.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný listom č. ZP 911/00017/2019, 18026/2019/911, 85526/2019 zo dňa 10.10.2019 (ďalej
len „upovedomenie o začatí správneho konania“) upovedomil žalobcu o začatí správneho konania
vo veci uloženia sankcie podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1 písm. a) zákona

č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou“) za porušenie povinnosti ustanovenej v § 46 ods. 1 písm. a) v spojení s § 45 ods. 1 písm.
b) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, a to skutkami uvedenými v tomto upovedomení.
Žalovanýďalejžalobcovioznámil,žespisovádokumentácia,ktorejsúčasťoubolikonkretizovanéspisové
dokumentácie z vykonaných dohľadov, je k dispozícii k nahliadnutiu a oboznámeniu sa s ňou dňa
17.10.2019 o 10:00 na adrese sídla žalovaného. Napokon žalovaný vyzval žalobcu, aby sa písomne

vyjadril k predmetnému správnemu konaniu, k podkladu pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu jeho
získania a aby prípadne navrhol jeho doplnenie, a to v termíne do 24.10.2019.

2. K upovedomeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril listom č. Z42532/2019 zo dňa
28.10.2019,atotak,ženesúhlasilstvrdeniamižalovaného,žezjehostranydošlokporušeniupovinnosti
skutkami uvedenými v upovedomení o začatí správneho konania.

3. Žalovaný rozhodnutím č. k. ZP 911/00017/2019, č. sp. 18026/2019/911, č. r. 92425/2019 zo dňa
07.11.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 50 ods. 1 písm. m) v spojení s § 64 ods. 1
písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 500,00eur za porušenie povinnosti ustanovenej v § 46 ods. 1 písm. a) v spojení s § 45 ods. 1 písm. b) zákona
o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, ktorého sa žalobca dopustil tým, že

I. pri výkone dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou vedeného pod č. PO 99/2019, č. sp. 7586/2019/911 nepredložil žalovanému v žalovaným
určenej lehote podklady a informácie požadované žalovaným na základe písomnej výzvy označenej ako
„Výzva k doplneniu podkladov“ zo dňa 31.01.2019, evidovanej pod č. z. 8935/2019, ktorá bola žalobcovi
doručená dňa 01.02.2019 (ďalej len „skutok 1“),

II. pri výkone dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou vedeného pod č. PO 847/2019, č. sp. 13108/2019/911 (ďalej len „dohľad č. 847/2019“)
nepredložil žalovanému kompletné podklady a informácie požadované žalovaným na základe písomnej
výzvy žalovaného označenej ako „Oznámenie o začatí dohľadu na diaľku a výzva na predloženie
podkladov a informácií“ zo dňa 05.06.2019, evidovanej pod č. z. 44996/2019, ktorá bola žalobcovi

doručená dňa 05.06.2019 (ďalej len „skutok 2“),

III. pri výkone dohľadu na mieste podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou vedeného pod č. PO 100/2019, č. sp. 7587/2019/911 nepredložil žalovanému
v žalovaným určenej lehote kompletné podklady požadované žalovaným na základe písomného

Vyžiadania č. 2 zo dňa 12.02.2019, evidovaného pod č. z. 12151/2019, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 13.02.2019 (ďalej len „skutok 3“),

IV. pri výkone dohľadu na mieste podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou vedeného pod č. PO 571/2019, č. sp. 11564/2019/911 nepredložil žalovanému

v žalovaným určenej lehote kompletné podklady požadované žalovaným na základe písomného
Vyžiadania č. 2 zo dňa 16.05.2019, evidovaného pod č. z. 38091/2019, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 16.05.2019 (ďalej len „skutok 4“).

4. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že zo strany žalobcu dochádzalo

pri výkone dohľadov realizovaných žalovaným k hrubému nerešpektovaniu jeho právomoci a právomoci
osôb oprávnených na výkon dohľadu. Žalobca týmto svojím konaním mimoriadne sťažoval výkon
dohľadov a neúmerne predlžoval dobu ich výkonu ako aj maril ich efektívny výkon. Pri určovaní
podkladov a informácií, ktorých poskytnutie žalovaný v prípade dohľadov definovaných vo výroku
prvostupňového rozhodnutia požadoval, vychádzal z predmetu dohľadu a z nutnosti komplexného

a objektívneho posúdenia veci. Pri určovaní lehoty na predloženie požadovaných podkladov
a informácií žalovaný zohľadňoval objem požadovaných pokladov a náročnosť ich prípravy, resp.
spracovania. V predmetných výzvach tak žalovaný vždy vyžadoval poskytnutie podkladov potrebných
pre výkon dohľadu a na poskytnutie potrebných podkladov určil primeranú lehotu. Napriek uvedeným
skutočnostiam žalobca predkladal žalovanému podklady, ktoré boli neúplné alebo požadované podklady

predkladal až na základe urgencie žalovaného, prípadne až potom, ako ich absenciu žalovaný
konštatoval v protokole o vykonanom dohľade alebo ich nepredložil vôbec.

5. O podanom rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
k. ZP 911/00017/2019, č. sp. 5860/2020/911, č. r. 17838/2020 zo dňa 14.02.2020 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“) tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný zhrnul svoje zistenia týkajúce sa skutkov 1 až 4.
Žalovaný považoval spáchanie týchto skutkov žalobcom za preukázané a právne posúdenie zisteného
skutkového stavu za správne. Lehota, ktorú určil prvostupňový správny orgán na predloženie spisov,

resp. podkladov a informácií, nebola lehotou v správnom konaní, ako nesprávne uvádzal žalobca
v rozklade. Predmetná lehota bola lehotou určenou v rámci výkonu dohľadu, na ktorý sa podľa § 43
ods. 11 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou nevzťahovali všeobecné predpisy o správnom
konaní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 45 ods. 2 písm. c) zákona o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorý určoval lehotu najmenej 3 pracovné dni na predloženie písomných námietok

dohliadaného subjektu k údajom uvedeným v protokole. Lehotu 3 pracovné dni v rámci dohľadu preto
nebolo možné považovať za neštandardnú.7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný taktiež konštatoval, že tvrdenia žalobcu, podľa
ktorých došlo k porušeniu § 9 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) tým, že osoby, ktoré vykonali dohľady,

sa zúčastnili prejednávania a rozhodovania v správnom konaní, nemali oporu v právnych predpisoch.
Vylúčenie zamestnancov správneho orgánu podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku sa vzťahovalo len
na proces správneho konania, a teda z prejednávania a rozhodovania pred správnym orgánom bol
vylúčený len zamestnanec, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho
orgánu iného stupňa. Dohľad vykonaný podľa zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou nebol

správnymkonaníminéhostupňa,pretonebolomožnéaplikovať§9ods.2správnehoporiadkuvovzťahu
k zamestnancom prvostupňového správneho orgánu.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný napokon konštatoval, že prvostupňový správny
orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia dostatočne a úplne zistil skutkový stav veci, a že
prvostupňové rozhodnutie bolo zákonné a vecne správne. Výšku pokuty považoval žalovaný za

primeranú s ohľadom na počet porušení, ku ktorým dochádzalo v priebehu roka 2019 v rámci
vykonávaných dohľadov, ako aj s ohľadom na závažnosť týchto porušení a ich dopad na konkrétne
dohľady. Žalobca vlastným zavinením nepredkladal žalovanému v určených lehotách požadované
podklady a informácie, čím sťažoval výkon dohľadov a predlžoval ich trvanie, pričom nepreukázal
objektívne skutočnosti, ktoré by mu bránili v splnení predmetnej povinnosti, ani nepožiadal žalovaného

o predĺženie stanovených lehôt v prípade, ak sa domnieval, že stanovená lehota nebola pre predloženie
podkladov a informácií postačujúca. Prvostupňový správny orgán sa pri odôvodnení výšky pokuty
dostatočne vysporiadal so všetkými kritériami určenými zákonom pre jej uloženie.

II.

Žaloba

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.04.2020 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia,
zrušenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie
konanie (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“). Žalobca si zároveň uplatnil právo na náhradu trov

konania.

10. V zmysle § 46 správneho poriadku muselo byť rozhodnutie správneho orgánu v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi a musel ho vydať orgán na to príslušný. Rozhodnutie správneho orgánu
muselo vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a muselo obsahovať predpísané náležitosti.

Z hľadiska ustálenej súdnej praxe bolo treba zdôrazniť, že výrok rozhodnutia o postihu za správny
delikt musel obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania s tým, že
prípadne bolo potrebné uviesť aj iné skutočnosti, ktoré boli potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený
s iným skutkom. Výrok rozhodnutia správneho orgánu predstavoval najdôležitejšiu časť rozhodnutia
správneho orgánu, pretože v ňom boli určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Výrok

rozhodnutia správneho orgánu musel byť preto určitý a konkrétny, aby nevnikli pochybnosti o tom, čo
bolo predmetom správneho konania. V prípade, že správny orgán neuviedol tieto náležitosti do výroku
svojho rozhodnutia, porušil tým ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku.

11. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte muselo spočívať

v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním
a tento záver mal oporu priamo v ustanovení § 47 ods. 2 správneho poriadku. Záver o nevyhnutnosti
úplnej špecifikácie príslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne
korešpondoval s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, pretože aj na rozhodovanie
o správnych deliktoch bolo potrebné aplikovať požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach

a základných slobodách. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
vyplývalo, že veci priestupkové a taktiež veci správnych deliktov bolo potrebné považovať v zmysle
ustálenej štrasburskej judikatúry za veci, ktoré mali charakter konania o trestnom obvinení. Vo všetkých
veciach, ktoré bolo možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“, musela mať osoba,
proti ktorej sa viedlo konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle článku 6

Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Správne delikty boli svojou povahou najbližšie
priestupkom. V oboch prípadoch išlo o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za
určité nedovolené konanie (či opomenutie).12. Vymedzenie skutkov vo výroku prvostupňového rozhodnutia nespĺňalo požiadavky na
riadnu špecifikáciu správneho deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné
s iným konaním. Žiadny s predmetných výrokov prvostupňového rozhodnutia neobsahoval presnú

a nezameniteľnú špecifikáciu podkladov, ktorých nepredloženie bolo výrokom prvostupňového
rozhodnutia sankcionované. Keďže prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené napadnutým
rozhodnutím,rovnakýmivadami,nedostatkamianepreskúmateľnosťoutrpeloajnapadnutérozhodnutie.

13. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že

v každej výzve alebo vyžiadaní špecifikovanom vo výroku prvostupňového rozhodnutia žalovaný žiadal
od žalobcu predložiť nie iba jeden podklad, ale viacero podkladov. Z výroku prvostupňového rozhodnutia
nebolo absolútne zrejmé, nepredloženie ktorých podkladov bolo sankcionované v jednotlivých výrokoch.

14. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu k jednotlivým skutkom absentovalo uvedenie
miesta a času spáchania sankcionovaného správneho deliktu. Tieto vady predstavovali porušenie

§ 47 ods. 2 správneho poriadku. Predmetné vady zároveň spôsobovali nepreskúmateľnosť výroku
prvostupňového rozhodnutia.

15. Bod 2 výroku prvostupňového rozhodnutia sankcionoval údajný správny delikt, ktorý mal žalobca
spáchať pri výkone dohľadu č. 847/2019. Z dokladov, ktoré sa dohľadu č. 847/2019 týkali, bolo

zrejmé, že predmetom tohto dohľadu bolo uzatváranie dodatkov k zmluvám o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti podľa § 7 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou s poskytovateľmi ústavnej
zdravotnej starostlivosti združenými v Asociácii nemocníc Slovenska (ďalej len „ANS“) s účinnosťou od
01.07.2019. Žalovaný však pritom v prvostupňovom rozhodnutí účelovo uvádzal, že predmetom dohľadu
č. 847/2019 bol „proces uzatvárania dodatkov“, aj keď z dokladov vyplýval iný predmet uvedeného

dohľadu. Rozdiel v predmete dohľadu č. 847/2019 uvedeného v dokladoch týkajúcich sa tohto dohľadu
v porovnaní s predmetom dohľadu č. 847/2019 uvedeného v prvostupňovom rozhodnutí potvrdil aj
samotný žalovaný v ods. 39 napadnutého rozhodnutia. Aj keby bol predmetom dohľadu č. 847/2019
„proces uzatvárania dodatkov“, ako to žalovaný uviedol v prvostupňovom rozhodnutí, tak žalovaný
nemal v procese uzatvárania zmlúv alebo dodatkov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi

zdravotnej starostlivosti žiadne právomoci.

16. Prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní v zmysle
správneho poriadku. Vydaniu týchto rozhodnutí však predchádzali dohľady žalovaného, ktoré vykonal
u žalobcu v zmysle § 43 a nasl. zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. Na vykonanie

predmetnýchdohľadovsapritomvzmysle§43ods.11zákonaodohľadenadzdravotnoustarostlivosťou
nevzťahoval správny poriadok. Dohľady, ktoré žalovaný vykonával podľa § 43 a nasl. zákona
o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, aj napriek tomu, že sa na ne nevzťahoval správny poriadok,
predstavovali administratívne (správne) konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia v zmysle
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“). Jednotlivé dohľady ukončoval žalovaný vydaním protokolu podľa § 47 zákona o dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou. Takýto protokol predstavoval rozhodnutie žalovaného, ktorým ten mohol
zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov dohliadaných subjektov. Dohľady, ktoré predchádzali
vydaniuprvostupňovéhorozhodnutiaanapadnutéhorozhodnutia,vykonávali,prejednávaliarozhodovali
tí istí zamestnanci žalovaného, ktorí prejednávali a rozhodovali vec v správnom konaní vedúcom

k vydaniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, čím došlo k porušeniu § 9 ods. 2
správneho poriadku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.06.2020 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú
a neopodstatnenú.

18. Výrok prvostupňového rozhodnutia obsahoval všetky náležitosti v súlade s § 47 ods. 2 správneho

poriadku a v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Popis skutku vo
výroku prvostupňového rozhodnutia bol špecifikovaný dostatočne určito a konkrétne tak, aby nemohol
byť zamenený s inými skutkami. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, kto skutokspáchal, pričom v ňom bolo uvedené aj to, ako a kedy k spáchaniu skutku došlo. Napokon vo výroku
prvostupňového rozhodnutia boli uvedené aj právne posúdenie skutku a výška uloženej pokuty.

19. Povinnosť žalobcu, porušením ktorej žalobca spáchal sankcionovaný skutok, bola zadefinovaná v
§ 46 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou ako povinnosť umožniť osobe
oprávnenej na výkon dohľadu výkon oprávnení podľa § 45 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 1 písm. b) zákona
o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. V zmysle predmetnej právnej úpravy bola osoba oprávnená
na výkon dohľadu oprávnená vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej

v určenej lehote poskytli doklady vrátane ich rovnopisov, iné písomnosti a informácie vrátane informácií
na elektronických nosičoch dát, ktoré boli potrebné na účely dohľadu, a tiež vysvetlenia, vyjadrenia,
ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom. Bolo potom zrejmé,
že dohliadaný subjekt sa dopustil porušenia uvedenej povinnosti a spáchania správneho deliktu, ak
v určenej lehote neposkytol osobe oprávnenej na výkon dohľadu požadované doklady a informácie. Pre
špecifikáciutohtosprávnehodeliktuvovýrokurozhodnutiaosankciibolopotrebnéuviesť,akýmkonaním

dohliadaného subjektu došlo k obmedzeniu výkonu oprávnení osoby oprávnenej na výkon dohľadu.
Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo toto konanie žalobcu špecifikované ako neposkytnutie
podkladov a informácií požadovaných konkrétne a nezameniteľne špecifikovanou žiadosťou žalovaného
v rámci konkrétne a nezameniteľne špecifikovaného dohľadu. Jednoznačná špecifikácia žiadosti
žalovaného na poskytnutie podkladov a informácií pre účely dohľadu zabezpečovala nezameniteľnosť

skutku s iným skutkom.

20. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, že zo strany žalobcu nebolo žalovanému
pri výkone jednotlivých dohľadov poskytnuté také množstvo podkladov a informácií, že popis všetkých
týchto podkladov a informácií priamo vo výroku prvostupňového rozhodnutia by mal za následok, že

výrok prvostupňového rozhodnutia by bol mimoriadne rozsiahly. Výrok rozhodnutia orgánu verejnej
správy mal byť dostatočne určitý, zároveň však bolo z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov, ako aj
z odbornej literatúry zrejmé, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy mal byť zrozumiteľný a stručný
a nemal opisovať obsah konkrétnych dôkazov, z ktorých vychádzalo rozhodnutie.

21.Argumentáciažalobcuoúdajnejnejednoznačnostivýrokuprvostupňovéhorozhodnutiabolaúčelová.
Skutky, ktoré boli predmetom správneho konania, v ktorom boli vydané prvostupňové rozhodnutie
a napadnuté rozhodnutie, boli uvedené v upovedomení o začatí správneho konania. Žalobca sa
v nadväznosti na upovedomenie o začatí správneho konania vo veci vyjadril, pričom vo svojom vyjadrení
neuviedol,žemunebolozrejmé,akéjehokonaniebymalobyťpredmetomsprávnehokonaniavedeného

za účelom uloženia sankcie. Žalobca nespochybnil zrozumiteľnosť, jednoznačnosť a dostatočnú určitosť
výroku prvostupňového rozhodnutia ani v rozklade, ktorý proti nemu podal. Argumentáciu o údajnej
nejednoznačnosti výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca uviedol až v správnej žalobe.

22. S tvrdením žalobcu, že dohľad č. 847/2019 bol nezákonný, nebolo možné súhlasiť. Predmetom tohto

dohľadu bola činnosť žalobcu zameraná na uzatváranie dodatkov k zmluvám o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti podľa § 7 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou s poskytovateľmi združenými
v ANS s účinnosťou od 01.07.2019. Inými slovami, predmetom uvedeného dohľadu boli úkony žalobcu
vykonané v procese uzatvárania dodatkov v období pred uzavretím týchto dodatkov, a to aj v procese
rokovania o týchto dodatkoch. V súlade s § 18 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou bol žalovaný oprávnený dohliadať na dodržiavanie ustanovení zákona o dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) zdravotnými poisťovňami. Povinnosťou žalobcu
bolo nielen mať uzavreté zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, u ktorých to určoval zákon

o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v § 7. Popri tejto povinnosti bol žalobca v zmysle § 15 ods.
1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou povinný vykonávať svoju činnosť tak,
aby zabezpečil svojim poistencom nepretržitú dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici
v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. V zmysle § 15 ods. 1 písm. e) zákona o dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou bolo povinnosťou žalobcu pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti a v priebehu platnosti zmluvného vzťahu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti účelne,
efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia. Žalobca
bol podľa § 25 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení povinný svojim poistencom zabezpečiť
zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise. Napokon podľa § 3 ods. 1zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou systém riadenia žalobcu musel zabezpečovať riadne
a bezpečné vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Žalovaný mal teda právomoc vykonávať
dohľad aj nad činnosťou žalobcu, ktorá smerovala k zabezpečeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti

a k uzavretiu zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

23. Dôvodom dohľadu č. 847/2019 boli informácie mediálne prezentované zo strany ANS, podľa
ktorých existovalo reálne riziko, že k 30.06.2019 dôjde k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti združenými v ANS. Uvedené by malo mimoriadne

negatívny dopad na poistencov žalobcu a na stabilitu systému verejného zdravotného poistenia, čoho
svedkami boli žalovaný ako aj verejnosť v roku 2018, kedy žalobcovi vypovedalo zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti takmer 2000 poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti, v dôsledku
čoho boli poistenci žalobcu nútení uhrádzať si zdravotnú starostlivosť formou priamych platieb priamo
u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. S cieľom včasného predchádzania vzniku obdobnej situácie
vo vzťahu k poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti združeným v ANS, bezodkladne po

tom, ako boli zo strany ANS verejne prezentované informácie o hroziacom zániku zmluvného vzťahu
medzi poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti združenými v ANS a žalobcom, vznikla potreba
vykonať dohľad nad samotným procesom uzatvárania dodatkov k zmluvám o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti s poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti združenými v ANS, a to za účelom
včasnej identifikácie a následnej eliminácie rizík. Námietka žalobcu o predčasnom výkone dohľadu bola

preto nedôvodná. Neskoršie vykonanie dohľadu by totiž nemalo žiaden význam a nesplnilo by ani svoj
účel.

24. Dôvodná nebola ani námietka porušenia § 9 ods. 2 správneho poriadku tým, že tie isté osoby, ktoré
vykonávali, prejednávali a rozhodovali dohľady, sa zúčastnili prejednávania a rozhodovania v správnom

konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia. Táto
námietka nemala oporu v právnych predpisoch a nebola ani v súlade s reálnym stavom.

25. Osoby, ktoré sa podieľali na výkone dohľadov, v rámci ktorých sa žalobca dopustil porušení
zákona definovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ani nemali v rámci svojich kompetencií

reálnu možnosť, či už pozitívne alebo negatívne, ovplyvňovať priebeh a výsledok správneho konania.
Rozhodovanie o tom, či sa voči niektorej zdravotnej poisťovni začne správne konanie vo veci uloženia
sankcie v zmysle § 50 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, prípadne o tom, aké
rozhodnutie sa vo veci vydá, nepatrilo do kompetencie zamestnancov žalovaného vykonávajúcich
dohľad. Osoby vykonávajúce dohľad neboli v zmysle organizačného poriadku žalovaného, ktorý bol

dostupný aj na webovom sídle žalovaného, oprávnené rozhodovať v rámci správneho konania, a to
ani na prvom stupni ako ani na druhom stupni. Z uvedeného dôvodu boli akékoľvek tvrdenia žalobcu
oúdajnejzaujatostizamestnancovžalovanéhoprivydávaníprvostupňovéhorozhodnutiaanapadnutého
rozhodnutia neopodstatnené a nedôvodné.

IV.
Replika žalobcu

26. Žalobca v replike zo dňa 17.06.2020 zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a podaniach
v preskúmavanej právnej veci.

27. Žalovaný sám konštatoval, že vo všetkých dohliadaných prípadoch uvedených v jeho rozhodnutí
žiadne porušenie povinností zo strany žalobcu v súvislosti s vykonávaním verejného zdravotného
poistenia nezistil. Svoje rozhodnutie žalovaný vydal napriek vysvetleniam žalobcu. Žalovaný nezohľadnil
ani dôvody omeškania v jednotlivých prípadoch. Sám žalovaný pritom porušoval princíp konania

v primeranej lehote paradoxne tým, že určoval pri výkone dohľadu takmer vždy najkratšiu možnú
lehotu, a to spravidla 3 dni. Primeraná rýchlosť konania bola jednou z podmienok spravodlivého
procesu v širšom zmysle slova. Tento princíp vychádzal z poznania, že pomalá spravodlivosť bola
odmietnutá, a že spravodlivosť bola vždy ohrozená, ak sa uskutočňovala priveľmi rýchlo. Žalovaný sa
pri odôvodnení výšky pokuty odvolával na zákonné ustanovenia, čo však nepostačovalo. Z rozhodnutia

žalovaného nebolo možné zistiť, aká vlastne bola miera ohrozenia verejného záujmu konaním žalobcu,
ako ani to, aká bola miera závažnosti. Zo strany žalovaného neboli vyhodnotené následky konania
žalobcu a pohnútky žalobcu boli žalovaným vyhodnotené tendenčne a neobjektívne. Absentovalo tiežvyhodnotenie okolností, za ktorých k príslušnému konaniu došlo. Rozhodnutie žalovaného bolo v časti
týkajúcej sa výšky uloženej sankcie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

28. Bez akýchkoľvek dôkazov, len vyvodením zo zmeškania lehoty žalovaný uvádzal, že bol žalobcom
ignorovaný, že žalobca maril efektívny výkon dohľadu, a že hrubo nerešpektoval žalovaného a jeho
kompetencie. Žalovaný sa odvolával na minulé prípady, ktoré nijako a nikde nešpecifikoval. Z uvedených
tvrdení však bolo zrejmé, že vytýkanú nesúčinnosť už nehodnotil z roviny orgánu verejnej správy,
ale nedôvodne z roviny osobnej. Odôvodnenie uloženia pokuty a jej výšky bolo ťažké vyhodnotiť ako

objektívne.

29. Žalobca si svoje povinnosti pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia riadne plnil. Vytýkané
omeškanie nepredstavovalo žiadne riziko pre systém verejného zdravotného poistenia ako taký.
Potenciálne riziko žalovaný iba účelovo fabuloval. Žalobca predložil žalovanému všetky doklady, ktoré
mal k dispozícii a omeškanie bolo rádovo dňové (v jednom prípade išlo o 14 dní). Konanie žalobcu

nemalo žiadne následky. Verejný záujem nebol nijako ohrozený. Žalovaný nespôsobil žiadnu škodu
ani prieťahy v žiadnom ďalšom konaní. Naproti tomu žalovaný odmietal prijať akékoľvek vysvetlenia
a akceptovať objektívne okolnosti v danom čase a v konkrétnom prípade a zlyhanie ľudského faktora si
nesprávne vyhodnotil ako ignorovanie a nerešpektovanie orgánu verejnej správy.

30. ANS bola združením neštátnych poskytovateľov ústavnej starostlivosti. Pokiaľ niektorý z nich
neposkytoval taký druh zdravotnej starostlivosti, kde bola zmluva so žalobcom zo zákona povinná,
nebolo nutné, aby bol každý a v celom rozsahu v zmluvnom vzťahu k žalobcovi. Zmluvy boli uzatvárané
na dobu určitú, preto ak sa blížilo obdobie, kedy bolo potrebné zmluvu predĺžiť alebo uzatvoriť novú,
nastávalo obdobie vyjednávania. K „taktike“ zo strany poskytovateľov patrila neochota dohodnúť sa

včas a s cieľom získania lepších finančných podmienok využívali plynutie času ako nástroj nátlaku na
žalobcu, využívajúc aj pozornosť médií tak, aby verejnú mienku strhli na svoju stranu. Vždy s tým bola
spojená negatívna publicita a enormné vypätie zamestnancov žalobcu. Žalovaný ako orgán dohľadu
mal dohliadať na plnenie zákonných povinností žalobcu a tie žalobca splnil. Žalovanému bolo známe,
že poskytovatelia a žalobca sa vždy dohodli, pretože to bolo v ich obojstrannom záujme. Teda tvrdenie

žalovaného, že vykonávaným dohľadom predchádzal hrozbe nenaplnenia verejnej minimálnej siete na
úrovni poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, a že by prišlo k ohrozeniu dostupnosti ústavnej
zdravotnej starostlivosti pre pacientov, sa nezakladalo na pravde.

31. Kontraktačná činnosť vykonávaná žalobcom bola kompetenčne rozdelená interným predpisom

medzi jednotlivé organizačné útvary žalobcu. Kompetencie boli rozdelené teritoriálne aj procesne.
K zmluvám (žiadostiam poskytovateľov) sa vyjadrovali príslušné krajské pobočky, pričom následne
pokračovaliprocesynaodbornomútvareriaditeľstvažalobcu,vkomisii,vpredstavenstveauakcionárov.
Žalovanému bol tento proces známy. Pri stanovovaní lehôt na predloženie podkladov žalovaný uvedený
proces nezohľadnil. Žalobca mal cca 11 500 zmluvných poskytovateľov. Žalovaný vykonal v roku 2018

u žalobcu 50 dohľadov. Následne v roku 2019 žalovaný vykonal u žalobcu 33 dohľadov. Vo všetkých
prípadoch bol žalobca súčinný a predkladal všetky podklady. Vyvodzovať z individuálneho pochybenia
zamestnanca žalobcu to, že by mohlo akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť systém verejného zdravotného
poistenia, bolo neadekvátne.

32. Podmienky uloženia sankcií a na podanie návrhu na uloženie sankcií pri ukladaní pokuty neboli
splnené, keďže vytýkané porušenia povinnosti nemali pôvod v činnosti žalobcu podľa § 6 zákona
o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

V.

Duplika žalovaného

33. Žalovaný v duplike zo dňa 07.07.2020 zotrval na stanovisku, že žaloba nie je dôvodná.

34. Pri určovaní lehôt na poskytnutie dokladov a informácií v rámci dohľadu postupoval žalovaný vo

vzťahu k všetkým zdravotným poisťovniam rovnako a lehotu určoval primerane s ohľadom na rozsah
požadovanýchdokladovainformácií.Akžalobcapožiadalžalovanéhoopredĺženielehotynaposkytnutie
dokladov a informácií, žalovaný požiadavke žalobcu vyhovel a lehotu predĺžil. Námietka o neprimerane
krátkych lehotách na predloženie dokladov a informácií pri výkone dohľadu nebola opodstatnená.35. Dôvod a výška uloženej pokuty bola dostatočne a riadne odôvodnená v prvostupňovom rozhodnutí.
Pri určení výšky pokuty žalovaný zohľadnil, že k porušeniu zákona o dohľade nad zdravotnou

starostlivosťou v súvislosti s plnením zákonných povinností žalobcu dochádzalo opakovane. Žalobca
vlastným zavinením nepredkladal žalovanému v určených lehotách požadované podklady a informácie,
čím sťažoval výkon dohľadov a predlžoval ich trvanie, pričom nepreukázal objektívne skutočnosti, ktoré
by mu bránili v splnení predmetnej povinnosti a ani nepožiadal žalovaného o predĺženie lehôt v prípade,
ak sa domnieval, že stanovená lehota nebola pre predloženie podkladov a informácií postačujúca.

Právne bezdôvodná bola argumentácia o tom, že žalovaný vyhodnotil zlyhanie ľudského faktora
nesprávne ako ignorovanie a nerešpektovanie orgánu verejnej správy. Zo strany žalobcu totiž nedošlo
k neposkytnutiu dokladov a informácií ojedinele, ale opakovane vo viacerých dohľadoch, pričom žalobca
nepredložil množstvo požadovaných dokladov a informácií. Tieto okolnosti boli podrobne popísané
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia.

36. Z právnej úpravy ustanovenej v § 50 ods. 1 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou
vyplývala kompetencia žalovaného uložiť žalobcovi niektorú zo sankcií v prípade, ak žalovaný zistí
nedostatky v činnosti žalobcu, ktoré vyplývali z nedodržania zákona o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou, zákona o zdravotnom poistení alebo podmienok určených v povolení na vykonávanie
verejnéhozdravotnéhopoistenia.V§6zákonaodohľadenadzdravotnoustarostlivosťoubolvymedzený

základný zákonný rámec činnosti žalobcu. Zo znenia § 50 ods. 1 zákona o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou nijako nevyplývalo, že sankcionované mohlo byť len porušenie alebo nesplnenie
povinnosti žalobcu vyplývajúcej výlučne z § 6 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

VI.

Konanie na správnom súde

37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd v Bratislave
(ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského

súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo všetkých
veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 5S/88/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety
náhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn.
BA-5S/88/2020.

38. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1
SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke
tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 09.09.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

VII.
Relevantné právne predpisy

39. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

40. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam

alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy
a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde.

41. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, úrad v rámci výkonu
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnýmipoisťovňami,platiteľmipoistného,poskytovateľmizdravotnejstarostlivosti,poistencamiainýmiosobami,
ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti.

42. Podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, úrad v rámci výkonu
dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou [ § 1 písm. d)] vykonáva dohľad na mieste nad zdravotnými
poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (ďalej len „dohliadaný
subjekt“).

43. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, osoba oprávnená
na výkon dohľadu je oprávnená vyžadovať od dohliadaného subjektu a jeho zamestnancov, aby jej v
určenej lehote poskytli
1. doklady vrátane ich rovnopisov, iné písomnosti a informácie vrátane informácií na elektronických
nosičoch dát, ktoré sú potrebné na účely dohľadu,
2. vysvetlenia, vyjadrenia, ústne a písomné informácie k predmetu dohľadu a k zisteným nedostatkom,

44. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, dohliadaný subjekt je
povinný umožniť osobe oprávnenej na výkon dohľadu výkon oprávnení podľa § 45 ods. 1.

45.Podľa§50ods.1písm.m)zákonaodohľadenadzdravotnoustarostlivosťou,akúradzistínedostatky

v činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení tohto zákona, osobitného
predpisu alebo podmienok určených v povolení ( § 37 ods. 3), môže podľa závažnosti, miery zavinenia
a povahy zistených nedostatkov zdravotnej poisťovni uložiť pokutu ( § 64 ods. 1).

46. Podľa § 64 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, úrad môže uložiť

zdravotnej poisťovni za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom pokutu až do výšky 165 969
eur; najmenej vo výške 3 319 eur.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

47. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, a to veci
správneho trestania. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto rozhodnutia
a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi
a ustálenou súdnou praxou.

48. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného
vo veci správneho trestania, správny súd prvotne pripomína, že riadne formulovaný výrok rozhodnutia
orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania (ďalej len „výrok sankčného rozhodnutia“)
a predovšetkým v ňom obsiahnutý popis skutku predstavuje nezastupiteľnú časť rozhodnutia, pretože

len z jeho výroku možno zistiť, či a ak áno, aká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená.
Výrok sankčného rozhodnutia, na ktorý sa kladú vysoké formálne požiadavky, preto v zásade musí
obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných
skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby predmetný skutok nebol zameniteľný s iným skutkom.

49. Posúdenie dostatočnej určitosti výroku sankčného rozhodnutia je závislé na výklade pojmov „skutok“
a „popis skutku“, čo sú dve odlišné kategórie. „Skutok“ je to, čo sa objektívne stalo, pričom orgán
verejnej správy vedie administratívne konanie práve ohľadne samotného skutku. Naproti tomu, „popis
skutku“ je len slovnou formou, prostredníctvom ktorej sa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch
ľudskejkomunikácie.Popisomskutkujetedapotrebnérozumieťjazykovýpopistýchopomenutíčikonaní

aleboskutkovýchokolností,ktorémožnosubsumovaťpodformálneznakysprávnehodeliktuvymedzené
v zákone. Popis skutku tak musí obsahovať tie opomenutia či konania alebo skutkové okolnosti, ktoré
sú právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu,
ktorý je predmetom konania, t.j. správneho deliktu, za ktorý bola uložená sankcia. Inými slovami, popis
skutku musí predstavovať aspoň natoľko podrobný popis, aby boli naplnené požiadavky jednoznačnej

identifikácie skutku a zrozumiteľnosti tak, aby v popise skutku boli uvedené všetky zákonné znaky
príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu, a aby už z výroku sankčného rozhodnutia vyplývalo,
akým opomenutím alebo konaním bol predmetný správny delikt spáchaný.50. Požiadavky na popis skutku samozrejme nie je možné aplikovať všeobecne, paušálne a šablónovite,
ale vždy s prihliadnutím k špecifikám a povahe skutku, ohľadom ktorého orgán verejnej správy vedie
správne konanie vo veci správneho trestania. Vo veciach správneho trestania je teda (okrem iného)

potrebné v každom jednotlivom prípade a vo všetkých jeho súvislostiach posúdiť, či je údaj o mieste
alebočasovýúdajvpopiseskutkudostatočnýapotrebný,ačipopisskutkudostatočnevymedzujeskutok
tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom.

51. Z hľadiska uvedených východísk pristúpil správny súd k posúdeniu určitosti výroku prvostupňového

rozhodnutia potvrdeného napadnutým rozhodnutím, a to predovšetkým vo väzbe na popis jednotlivých
skutkov.

52. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd zistil, že žalovaný v ňom skutok 1 popísal tak,
že žalobca pri výkone dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou vedeného pod č. PO 99/2019, č. sp. 7586/2019/911 nepredložil žalovanému v žalovaným

určenej lehote podklady a informácie požadované žalovaným na základe písomnej výzvy označenej
ako „Výzva k doplneniu podkladov“ zo dňa 31.01.2019, evidovanej pod č. z. 8935/2019, ktorá bola
žalobcovi doručená dňa 01.02.2019 (ďalej len „výzva k doplneniu podkladov“). V nadväznosti na takýto
popis skutku 1 vo výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd z výzvy k doplneniu podkladov zistil,
že sú v nej presne vymedzené požadované podklady a informácie. Ak teda žalovaný konštatoval, že

žalobca v určenej lehote nepredložil poklady a informácie požadované vo výzve k doplneniu podkladov,
nemôžu byť žiadne rozumné pochybnosti o tom, aké podklady a informácie žalobca nepredložil v určenej
lehote. Z popisu skutku 1 vo výroku prvostupňového rozhodnutia je totiž zrejmé, že žalobca v určenej
lehote nepredložil žiadny z podkladov a informácií požadovaných a vymedzených vo výzve k doplneniu
podkladov. Uvedenému záveru nasvedčuje ostatne aj skutočnosť, že kým pri popise skutkov 2 až

4 žalovaný vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca nepredložil, resp. nepredložil
v určenej lehote „kompletné“ podklady a informácie, zatiaľ pri popise skutku 1 žalovaný vo výroku
prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v určenej lehote nepredložil podklady a informácie
požadované vo výzve k doplneniu podkladov. Sumarizujúc uvedené správny súd dospel k záveru,
že neuvedenie konkrétnych podkladov a informácií nepredložených žalobcom žalovanému v určenej

lehote v nadväznosti na jeho výzvu k doplneniu podkladov v popise skutku 1 vo výroku prvostupňového
rozhodnutia neprestavuje dôvod zakladajúci nepreskúmateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia vo
vzťahu k popisu skutku 1.

53. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd ďalej zistil, že žalovaný v ňom skutok 2 popísal

tak, že žalobca pri výkone dohľadu na diaľku podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou vedeného pod č. PO 847/2019, č. sp. 13108/2019/911 (ďalej len „dohľad
č. 847/2019“) nepredložil žalovanému kompletné podklady a informácie požadované žalovaným na
základe písomnej výzvy žalovaného označenej ako „Oznámenie o začatí dohľadu na diaľku a výzva
na predloženie podkladov a informácií“ zo dňa 05.06.2019, evidovanej pod č. z. 44996/2019, ktorá

bola žalobcovi doručená dňa 05.06.2019. Takýto popis skutku 2 vo výroku prvostupňového rozhodnutia
ale nezodpovedá vyššie vymedzeným požiadavkám na určitosť výroku sankčného rozhodnutia, keďže
vykazuje nedostatky vo vzťahu k vymedzeniu spôsobu spáchania predmetného skutku. Formulácia
„nepredložil kompletné podklady a informácie“ použitá žalovaným v rámci popisu skutku 2 vo výroku
prvostupňového rozhodnutia totiž vyjadruje len čiastkový aspekt spôsobu spáchania správneho deliktu,

keď síce indikuje, že žalobca žalovanému nepredložil nejaké žalovaným požadované podklady
a informácie, avšak nie je z nej zrejmé, aké konkrétne podklady a informácie žalobca žalovanému
nepredložil. Inými slovami, nie je zrejmé, ktoré z požadovaných podkladov a informácií žalobca
predložil a ktoré z požadovaných podkladov a informácií žalobca nepredložil. Jednoznačná identifikácia
nepredložených podkladov a informácií pritom bola potrebná z hľadiska posúdenia závažnosti skutku,

keď nie je možné klásť na jednu úroveň prípad nepredloženia podkladu alebo informácie majúcej
z hľadiska vykonávaného dohľadu zásadný význam a prípad nepredloženia podkladu alebo informácie
majúcej z hľadiska vykonávaného dohľadu relatívne malý význam a keď ani nie je možné klásť na
jednu úroveň prípad nepredloženia podkladov alebo informácií tvoriacich malý podiel z celkového počtu
požadovaných podkladov a informácií a prípad nepredloženia podkladov alebo informácií tvoriacich

výrazný podiel z celkového počtu požadovaných podkladov a informácií. Aby mohol žalovaný pristúpiť
k posúdeniu závažnosti skutku 2 z uvedených hľadísk, bolo potrebné v popise skutku vo výroku
prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vymedziť, ktoré podklady a informácie žalobca žalovanémunepredložil. Ak tak žalovaný pri popise skutku 2 vo výroku prvostupňového rozhodnutia nepostupoval,
je prvostupňové rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

54. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd ďalej zistil, že žalovaný v ňom skutok 3
popísal tak, že žalobca pri výkone dohľadu na mieste podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou vedeného pod č. PO 100/2019, č. sp. 7587/2019/911 nepredložil
žalovanému v žalovaným určenej lehote kompletné podklady požadované žalovaným na základe
písomného Vyžiadania č. 2 zo dňa 12.02.2019, evidovaného pod č. z. 12151/2019, ktoré bolo

žalobcovi doručené dňa 13.02.2019. Takýto popis skutku 3 vo výroku prvostupňového rozhodnutia
ale nezodpovedá vyššie vymedzeným požiadavkám na určitosť výroku sankčného rozhodnutia, keďže
vykazuje nedostatky vo vzťahu k vymedzeniu spôsobu spáchania predmetného skutku. Formulácia
„nepredložil v určenej lehote kompletné podklady“ použitá žalovaným v rámci popisu skutku 3 vo
výroku prvostupňového rozhodnutia totiž vyjadruje len čiastkový aspekt spôsobu spáchania správneho
deliktu, keď síce indikuje, že žalobca žalovanému nepredložil nejaké žalovaným požadované podklady

v určenej lehote, avšak nie je z nej zrejmé, aké konkrétne podklady žalobca žalovanému nepredložil
v určenej lehote. Inými slovami, nie je zrejmé, ktoré z požadovaných podkladov žalobca predložil
a ktoré z požadovaných podkladov žalobca nepredložil. Jednoznačná identifikácia nepredložených
podkladov pritom bola potrebná z hľadiska posúdenia závažnosti skutku, keď nie je možné klásť na
jednu úroveň prípad nepredloženia podkladu majúceho z hľadiska vykonávaného dohľadu zásadný

význam a prípad nepredloženia majúceho z hľadiska vykonávaného dohľadu relatívne malý význam
a keď nie je možné klásť na jednu úroveň prípad nepredloženia podkladov tvoriacich malý podiel
z celkového počtu požadovaných podkladov a prípad nepredloženia podkladov tvoriacich výrazný podiel
z celkového počtu požadovaných podkladov. Aby mohol žalovaný pristúpiť k posúdeniu závažnosti
skutku 3 z uvedených hľadísk, bolo potrebné v popise skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia

jednoznačnevymedziť,ktorépodkladyžalobcažalovanémunepredložilvurčenejlehote.Aktakžalovaný
pri popise skutku 3 vo výroku prvostupňového rozhodnutia nepostupoval, je prvostupňové rozhodnutie
v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

55. Z výroku prvostupňového rozhodnutia správny súd napokon zistil, že žalovaný v ňom skutok 4

popísal tak, že žalobca pri výkone dohľadu na mieste podľa § 43 ods. 1 písm. b) zákona o dohľade
nad zdravotnou starostlivosťou vedeného pod č. PO 571/2019, č. sp. 11564/2019/911 nepredložil
žalovanému v žalovaným určenej lehote kompletné podklady požadované žalovaným na základe
písomného Vyžiadania č. 2 zo dňa 16.05.2019, evidovaného pod č. z. 38091/2019, ktoré bolo
žalobcovi doručené dňa 16.05.2019. Takýto popis skutku 4 vo výroku prvostupňového rozhodnutia

ale nezodpovedá vyššie vymedzeným požiadavkám na určitosť výroku sankčného rozhodnutia, keďže
vykazuje nedostatky vo vzťahu k vymedzeniu spôsobu spáchania predmetného skutku. Formulácia
„nepredložil v určenej lehote kompletné podklady“ použitá žalovaným v rámci popisu skutku 4 vo
výroku prvostupňového rozhodnutia totiž vyjadruje len čiastkový aspekt spôsobu spáchania správneho
deliktu, keď síce indikuje, že žalobca žalovanému nepredložil nejaké žalovaným požadované podklady

v určenej lehote, avšak nie je z nej zrejmé, aké konkrétne podklady žalobca žalovanému nepredložil
v určenej lehote. Inými slovami, nie je zrejmé, ktoré z požadovaných podkladov žalobca predložil
a ktoré z požadovaných podkladov žalobca nepredložil. Jednoznačná identifikácia nepredložených
podkladov pritom bola potrebná z hľadiska posúdenia závažnosti skutku, keď nie je možné klásť na
jednu úroveň prípad nepredloženia podkladu majúceho z hľadiska vykonávaného dohľadu zásadný

význam a prípad nepredloženia majúceho z hľadiska vykonávaného dohľadu relatívne malý význam
a keď nie je možné klásť na jednu úroveň prípad nepredloženia podkladov tvoriacich malý podiel
z celkového počtu požadovaných podkladov a prípad nepredloženia podkladov tvoriacich výrazný podiel
z celkového počtu požadovaných podkladov. Aby mohol žalovaný pristúpiť k posúdeniu závažnosti
skutku 4 z uvedených hľadísk, bolo potrebné v popise skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia

jednoznačnevymedziť,ktorépodkladyžalobcažalovanémunepredložilvurčenejlehote.Aktakžalovaný
pri popise skutku 4 vo výroku prvostupňového rozhodnutia nepostupoval, je prvostupňové rozhodnutie
v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.

56. Správny súd konštatovaním nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu

k skutkom 2 až 4 pre nezrozumiteľnosť nijako nespochybňuje, že porušením povinnosti žalobcu
v rámci vykonávaného dohľadu je nepredloženie aj len jedného podkladu alebo jednej informácie
žalovanému v ním určenej lehote. Na druhej strane správny súd považuje za potrebné pri vymedzení
spôsobu spáchania správneho deliktu priamo vo výroku sankčného rozhodnutia uviesť, ktoré podkladya informácie sankcionovaný subjekt nepredložil vôbec alebo nepredložil v určenej lehote príslušnému
orgánu verejnej správy, ak nejde o situáciu, kedy sankcionovaný subjekt v určenej lehote nepredložil
žiadnepoklady,resp.informácie,ktorébolipožadovanéašpecifikovanévovýzvenaichpredloženie,keď

v takejto situácii by postačovalo aj len uvedenie jednoznačne identifikovanej výzvy vo výroku sankčného
rozhodnutia, ako tomu bolo pri popise skutku 1 vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Ako to už
bolo uvedené, presné vymedzenie podkladov, resp. informácií, ktoré sankcionovaný subjekt nepredložil
vôbec alebo nepredložil v určenej lehote príslušnému orgánu verejnej správy, v popise skutku priamo vo
výroku sankčného rozhodnutia má význam vo vzťahu k posúdeniu závažnosti skutku. Len takýto presný

popis skutku vo výroku sankčného rozhodnutia môže predstavovať dostatočne jednoznačný podklad
pre posúdenie závažnosti skutku, pričom samotné posúdeniu závažnosti skutku sa potom samozrejme
ozrejmuje v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom orgán verejnej správy objasní dôsledky nepredloženia
alebo oneskoreného predloženia konkrétneho podkladu, resp. informácie vo vzťahu k realizovaniu
svojej kompetencie. Pre úplnosť správny súd pripomína, že samotný žalovaný v prvostupňovom
rozhodnutí konštatoval, že (okrem iného) prihliadal na závažnosť zistených nedostatkov a intenzitu

ich následkov. Inými slovami, samotný žalovaný považoval [v súlade s dikciou § 50 ods. 1 písm.
m) zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou] za potrebné v preskúmavanej právnej veci
zohľadniť závažnosť sankcionovaných skutkov. Zohľadnenie závažnosti sankcionovaných skutkov
pritom (v zmysle už uvedeného) bolo v preskúmavanej právnej veci možné len vo väzbe na dostatočne
konkrétne vymedzenie podkladov a informácií, ktoré žalobca nepredložil žalovanému vôbec alebo

nepredložil v určenej lehote, priamo vo výroku prvostupňového rozhodnutia. V tomto smere správny
súd v širších súvislostiach poukazuje na závery prezentované v českej správnej súdnej praxi týkajúce
sa prepojenia popisu skutku vo výroku sankčného rozhodnutia a výroku o sankcii vymedzeného
v sankčnom rozhodnutí (napr. rozsudok Krajského súdu v Brne sp. zn. 31Af/5/2021 zo dňa 24.08.2022,
ods. 29 v spojení s rozsudkom českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4As/236/2022 zo dňa

6.11.2023).

57. Správny súd konštatovaním nepreskúmateľnosti výroku prvostupňového rozhodnutia vo vzťahu
k skutkom 2 až 4 pre nezrozumiteľnosť nijako nespochybňuje, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej
správy má byť jasný, zrozumiteľný a určitý. To ale neznamená, že nemôže byť rozsiahly. Rozsah výroku

rozhodnutia orgánu verejnej správy sa musí nevyhnutne odvíjať od predmetu konania. Správny súd
pretonepovažovalzanáležitúargumentáciužalovaného,žepopisvšetkýchpodkladovainformácií,ktoré
žalobcažalovanémuvrámcikonkrétnychdohľadovnepredložilalebonepredložilvurčenejlehote,bymal
zanásledok,ževýrokjehoprvostupňovéhorozhodnutiabybolmimoriadnerozsiahly.Pokiaľideopoukaz
žalovaného na to, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy má byť zrozumiteľný, správny súd

uvádza, že nič nenasvedčuje tomu, že by vymedzenie všetkých podkladov a informácií, ktoré žalobca
žalovanému v rámci konkrétnych dohľadov nepredložil alebo nepredložil v určenej lehote, priamo
vo výroku prvostupňového rozhodnutia mohlo byť na úkor zrozumiteľnosti predmetného rozhodnutia
vydaného vo veci správneho trestania.

58. Pokiaľ ide o žalobnú námietku absencie vymedzenia miesta a času spáchania skutkov 1
až 4 vo výroku prvostupňového rozhodnutia, táto nebola dôvodná. Žalobca síce namieta, že vo
výroku prvostupňového rozhodnutia absentuje vymedzenie miesta a času spáchania skutkov 1 až
4, avšak nijako nepribližuje, ako by uvedenie týchto údajov v popise skutku vo výroku predmetného
rozhodnutia prispelo k presnejšiemu vymedzeniu týchto skutkov. V skutkových a právnych okolnostiach

preskúmavanej právnej veci bolo z hľadiska miestneho a časového aspektu spáchania skutkov 1 až 4
dostatočné odkázať v rámci popisu skutku vo výroku prvostupňového rozhodnutia na príslušné výzvy,
ktorými žalovaný požadoval predloženie príslušných podkladov a informácií, keďže z nich nepochybne
vyplývajú dostatočné údaje vo vzťahu k miestnemu a časovému aspektu predmetných skutkov.

59. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nejednoznačnosť výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca
namietal až v správnej žalobe, správny súd uvádza, že relevantná právna úprava takémuto postupu
žalobcu nijako nebránila. Inými slovami, žalobca bol oprávnený vzniesť v žalobe aj také námietky,
ktoré neuplatnil v správnom konaní, a to vrátane námietky nejednoznačnosti výroku prvostupňového
rozhodnutia.

60. Pokiaľ ide o žalobnú námietku nezákonnosti dohľadu č. 847/2019, táto nebola dôvodná. Ťažiskom
predmetnej námietky bolo stanovisko žalobcu, že žalovaný nemá v procese uzatvárania zmlúv alebo
dodatkov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti žiadne právomoci.K tejto námietke sa žalovaný pomerne podrobne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (s.
11 – 12 napadnutého rozhodnutia), pričom správny súd sa s vyjadrením žalovaného v plnom rozsahu
stotožňuje. Pokiaľ je žalobca (ako zdravotná poisťovňa) povinný mať uzavreté zmluvy s poskytovateľmi

zdravotnej starostlivosti, u ktorých to určuje § 7 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, pokiaľ
je žalobca (ako zdravotná poisťovňa) povinný vykonávať svoju činnosť tak, aby zabezpečil poistencom
nepretržitú dostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti v nemocnici v rozsahu verejnej minimálnej
siete poskytovateľov a zároveň pokiaľ je povinnosťou žalobcu (ako zdravotnej poisťovne) pri uzatváraní
zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v priebehu platnosti zmluvného vzťahu s poskytovateľmi

zdravotnej starostlivosti účelne, efektívne a hospodárne vynakladať finančné prostriedky z verejného
zdravotného poistenia, žalovaný je (v rámci realizovania svojej právomoci vykonávať dohľad nad
dodržiavaním zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a zákona o zdravotnom poistení)
oprávnený vykonávať dohľad aj nad činnosťou, ktorá smeruje k zabezpečeniu poskytovania zdravotnej
starostlivosti a k uzavretiu zmlúv/dodatkov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

61. Pokiaľ ide o žalobnú námietku porušenia § 9 ods. 2 správneho poriadku v administratívnom
konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného, táto nebola dôvodná. Vylúčenie zamestnancov
správneho orgánu podľa § 9 ods. 2 správneho poriadku sa totiž vzťahuje iba na rozhodovanie
správneho orgánu v rámci správneho konania. To znamená, že z prejednávania a rozhodovania
pred správnym orgánom je vylúčený len zamestnanec, ktorý sa v tej istej veci zúčastnil na konaní

ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Dohľad vykonaný podľa zákona o dohľade nad
zdravotnou starostlivosťou však nie je správnym konaním iného stupňa, ako to dôvodne konštatoval
žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a preto nebolo možné aplikovať § 9 ods. 2 správneho poriadku vo
vzťahu k zamestnancom žalovaného rozhodujúcim v preskúmavanej právnej veci.

62. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že zákonodarca mal v úmysle sankcionovať nevykonávanie činnosti
žalobcu podľa § 6 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a nie proces pri výkone dohľadu,
táto nebola dôvodná. Uvedená námietka bola založená na prepiato formalistickom jazykovom výklade
§ 50 ods. 1 zákona o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou abstrahujúcom (opomínajúcom) zmysel
a účel predmetnej právnej normy. Predmetnú právnu normu, t. j. § 50 ods. 1 zákona o dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou, však nie je možné vykladať uplatnením výlučne jazykového výkladu.
Jazykový výklad totiž predstavuje len prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme a je len
východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu, k čomu slúžia aj ďalšie postupy ako
napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis. Zmysel právnej normy pritom nie je
možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho systému. Preto je potrebné obsah

a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte s inými normami právneho predpisu,
v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí, či celého právneho systému.
Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť
k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pokiaľ by žalovaný
nemalmožnosťsankcionovaťkonaniealeboopomenutiedohliadanéhosubjektuvsúvislostisdohľadom,

jeho možnosti vykonať dohľad by boli výrazne limitované, keďže by záviseli od ochoty a dobrej
vôle dohliadaného subjektu. Naopak, možnosť sankcionovať konanie alebo opomenutie dohliadaného
subjektuvsúvislostisdohľadomjepredpokladomnato,abyžalovanýmoholvprípadepotrebysúčinnosť
dohliadanéhosubjektuzabezpečiťukladanímsankcií.Správnysúdnapokonzdôrazňuje,žeinterpretácia
relevantných noriem prezentovaná žalobcom vedie k záverom, ktoré racionálny zákonodarca celkom

určite nemohol zamýšľať.

63. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia výšky pokuty uloženej žalobcovi, túto žalobca
uplatnil až v replike po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Inými slovami, žalobca predmetnú
námietku uplatnil oneskorene a správny súd sa ňou preto nemohol zaoberať. Ak by však aj žalobca

predmetnúnámietkuuplatnilvčas,vzhľadomnanepreskúmateľnosťvýrokuprvostupňovéhorozhodnutia
vo vzťahu k skutkom 2 až 4 by akékoľvek úvahy správneho súdu týkajúce sa výšky pokuty uloženej
žalobcovi boli predčasné.

64. Správny súd v nadväznosti na právnu úpravu relevantnú v preskúmavanej právnej veci

poznamenáva, že po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého rozhodnutia v nej nastali legislatívne
zmeny.Keďžealepredmetnélegislatívnezmenynepredstavujúprávnuúpravupriaznivejšiuprežalobcu,
správny súd na vec aplikoval právnu úpravu platnú a účinnú v čase nadobudnutia právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).65. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že ak žalovaný napadnutým rozhodnutím
potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorého výrok nezodpovedal požiadavkám na určitosť výroku

rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania, jeho napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto ho postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

66. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v tomto

rozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o rozklade žalobcu, a to v intenciách právneho
názoru správneho súdu vyjadreného v tomto rozsudku.

67. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú
náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

68. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.

c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum

právnej pomoci.