Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200197
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: Brock
Metals s.r.o., so sídlom Heydukova 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 800 011, kvalifikovane právne
zastúpený advokátskou kanceláriou: Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava, IČO:
54 489 750, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021
vo veci vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 a jemu predchádzajúceho
administratívneho konania, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101141218/2020 zo 07.07.2020 a vec vracia Daňovému úradu
Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 30.03.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský
súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100166422/2021 z
01.02.2021, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“)

č. 101141218/2020 zo 07.07.2020, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu v sume 26 740,25 Eur
[predstavujúceho rozdiel medzi sumou dane priznanej žalobcom v daňovom priznaní a daňou zistenou
správcom dane vo vyrubovacom konaní] na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie
obdobie december 2016, aby boli tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi
dane na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane Oznámením o daňovej kontrole č. 101008793/2018 z 21.05.2018 (žalobcovi doručené
08.06.2018) začal u žalobcu 20.06.2018 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobia január 2016 - december 2016.Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 102943246/2019
z 19.12.2019 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole doručený 07.01.2020 a ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním doručeným

správcovi dane 30.01.2020.
Ústneprerokovaniepripomienokadôkazovpredloženýchžalobcomkprotokolusauskutočnilousprávcu
dane 24.06.2020.

4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101141218/2020 zo 07.07.2020 správca dane vyrubil žalobcovi

rozdiel dane v sume 26 740,25 Eur na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie
december 2016, predstavujúci rozdiel medzi sumou dane priznanou žalobcom v daňovom priznaní (167
291,59 Eur) a daňou zistenou správcom dane vo vyrubovacom konaní (194 031,84 Eur).
Správcadanevzdaňovacomobdobídecember2016preverovalfaktúryodviacerýchtak(i)zahraničných
žalobcových dodávateľov [Media Monitor, s.r.o. - žalobcovi poskytovala služby agentúry dočasného
zamestnávania pracovníkov; MJ-TRADING, s.r.o. - žalobcovi dodávala zinok nakúpený od spoločnosti

Pro Metal Group s.r.o. v likvidácii; SAB trade s.r.o. - žalobcovi predala zinok na základe faktúry č.
201612001 s dátumom dodania 21.12.2016 za sumu 160 441,49 Eur z toho základ dane 133 701,24 Eur
a DPH v sume 26 740,25 Eur (ďalej len „sporná faktúra“); HUTA CYNKU „MIASTECZKO ŚLASKIE“
SPÓLKA AKCYJNA, HUTNICZA (Poľsko)], ako aj faktúry (ii) zahraničných žalobcových odberateľov
[International Trade Servis GmbH + MFC Corporate Services GmbH + MFC Commodites Trading GmbH

- ktoré všetky tri rakúske spoločnosti boli dcérskymi spoločnosťami MFC Holding Austria GmbH a na ich
majetok bol vyhlásený konkurz, pričom žalobca im dodával zinkové zliatiny; OLDTIMER a.s. (Česko);
DURA AUTOMOTIVE ROMANIA S.R.L. (Rumunsko)].
V dôsledku záverov z vykonanej daňovej kontroly, podľa ktorých správca dane nezistil porušenie zákona
o DPH v oblasti nároku na odpočet dane, správca dane priznal žalobcovi ním v daňovom priznaní

uplatnený odpočet DPH zo všetkých faktúr ohľadne predaja tovaru s oslobodením od dane všetkým
vyššie uvedeným zahraničným spoločnostiam (v prípade troch rakúskych dcérskych spoločností
s konštatovaním správcu dane cit. „Skutočnosť, že na všetky tri rakúske spoločnosti bol uvalený
konkurz a doklady nie sú k dispozícii dotvára celkový obraz o reálnosti obchodov tak, ako to deklaroval
kontrolovaný daňový subjekt počas daňovej kontroly.“), ako aj z faktúr od všetkých vyššie označených

dodávateľov,ajkeďvprípadedodávateľaMJ-TRADING,s.r.o.taksprávcadaneučinilažpododatočnom
prehodnotení vo vyrubovacom konaní žalobcom dodatočne predložených dôkazov, ktoré žalobca priložil
k jeho vyjadreniu k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly (viď záver správcu dane na
čl. 15 jeho rozhodnutia, pozn. súdu), avšak okrem žalobcom uplatneného odpočtu z faktúry od SAB
trade s.r.o. č. 201612001 s dátumom dodania 21.12.2016 ohľadne dodania žalobcovi zinku za sumu

160 441,49 Eur, z toho základ dane bol 133 701,24 Eur a DPH v sume 26 740,25 Eur (sporná faktúra).
Správca dane svoje rozhodnutie o nepriznaní žalobcovi odpočtu dane z označenej spornej faktúry
odôvodnil zistením, že spoločnosť SAB trade s.r.o. nepodala za IV. štvrťrok roku 2016 daňové priznanie
k DPH; za III. štvrťrok 2016 podala nulové daňové priznanie; jej konateľ zomrel v januári 2017, z ktorých
zistení správca dane vyvodil, že daňovou kontrolou bolo preukázané, že vecné plnenie zo spornej

faktúry nenastalo, t.j. tovar žalobcovi nebol reálne dodaný a spornou faktúrou deklarované dodanie zinku
žalobcovi bolo iba formálne, pričom k vecnému plneniu nedošlo a preto aj žalobcom predložené doklady
vyhodnotil správca dane ako nedôveryhodné a vystavené bez reálneho podkladu. V ďalšom správca
dane dodal, že daňový doklad sám o sebe nie je dôkazom, že k plneniu došlo a to ani v prípade, ak
faktúra spĺňa všetky náležitosti a je riadne zaúčtovaná a zaevidovaná v evidencii DPH s dodatkom,

že nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru, ale je potrebné preukázať aj jej vecné naplnenie.
Z uvedených dôvodov správca dane konštatoval na strane žalobcu ako daňového subjektu porušenie
§ 51 ods. 1 písm. a) v spojení s § 49 zákona o DPH. Podľa správcu dane, nebolo preukázané s kým
žalobca komunikoval v rámci spoločnosti SAB trade s.r.o. a prečo s touto spoločnosťou obchodoval,
keď táto spoločnosť už za III. štvrťrok roku 2016 podala nulové daňové priznanie, takže už v tomto

čase nevykonávala žiadnu činnosť a za IV. štvrťrok roku 2016 už daňové priznanie nepodala, takže
podľa správcu dane cit. „To znamená, že dodávateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že k zdaniteľnému
plneniu došlo, čo vyplýva z nepriznania daňovej povinnosti za toto obdobie.“ Podľa správcu dane si
žalobca nepreveril tohto svojho obchodného partnera, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že prokuristi
žalobcu na otázku správcu dane s kým komunikovali za spoločnosť SAB trade s.r.o., predložili mailovú

komunikáciu z februára a marca 2017 s ich domnienkou, že takto komunikovali s konateľom SAB
trade s.r.o., avšak správca dane poznamenal, že konateľ SAB trade s.r.o. zomrel v januári 2017, t.j.
aj uvedené podľa správcu dane popiera reálnosť deklarovaných obchodov, preto správca dane neuznal
nárok žalobcu na odpočet dane zo spornej faktúry od dodávateľa SAB trade s.r.o.. Podľa správcu danebol žalobca počas daňovej kontroly 2x upovedomený o pochybnostiach správcu dane v rámci dodávok
od spoločnosti SAB trade s.r.o., avšak žalobca nepredložil žiadny dôkaz o reálnosti dodania na základe
spornej faktúry, ktorej existenciu dodávateľ nepriznal, daň neodviedol a nijakým spôsobom nepreukázal

vznik daňovej povinnosti, preto podľa správcu dane cit. „Z tohto dôvodu nie je možné uznať odpočítanie
dane z faktúry, ktorá nebola priamym dodávateľom daňového subjektu nijako priznaná ani potvrdená,
predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a že kontrolovaný
daňový subjekt má právo na odpočítanie dane.“ Správca dane poznamenal, že nie je povinný navrhovať
daňovníkovi(žalobcovi),akédôkazymápredložiťnapreukázaniesvojichtvrdenísdodatkom,žesprávca

dane neočakával od žalobcu, aby podával daňové priznanie za svojho dodávateľa, ale žalobca bol
povinný si svojho dodávateľa preveriť, ktorý dodávateľa však za kontrolované zdaňovacie obdobie
nepodal daňové priznanie.
Rozhodnutie správcu dane bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 13.07.2020.

5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane odôvodnil poukazom na nedostatočné

odôvodnenie myšlienkových úvah správcu dane, ktoré ho viedli k záveru o potrebe pričítať na ťarchu
žalobcu existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvoria dôkazné bremeno žalobcu,
keďže od žalobcu vyžadoval obozretnosť v súvislosti s internými záležitosťami jeho dodávateľa
t.j. spoločnosti SAB trade s.r.o. a to ohľadne ňou podávaným daňovým priznaniam, ako aj vo vzťahu k
úmrtiu jej konateľa v januári 2017.

Žalobcovi nie je zrejmé, prečo by mu malo byť na ujmu, že iný daňový subjekt za určité zdaňovacie
obdobie nepodal daňové priznanie, za ktorú skutočnosť žalobca nemôže niesť zodpovednosť s tým,
že žalobca nemá možnosť túto skutočnosť u iného daňového subjektu ovplyvniť, ani použiť voči nemu
donucovacie prostriedky, aby daňové priznanie podal a ak by správca dane predsa len v tomto smere
zotrval na svojom závere, mal uviesť, aký právny mechanizmus mohol a mal žalobca využiť, aby mohol

zasiahnuť do vedenia účtovníctva svojho obchodného partnera, t.j. SAB trade s.r.o., čo však správca
dane neučinil a iba formalisticky konštatoval porušenie povinností na strane žalobcu, bez pomenovania
príčinnejsúvislostimedzikonanímžalobcunajednejstraneanesplnenímsidaňovejpovinnostinastrane
jeho dodávateľa.
V súvislosti s úmrtím konateľa SAB trade s.r.o. v januári 2017 žalobca podotkol, že v danom prípade

je kontrolovaným zdaňovacím obdobím december 2016, kedy konateľ tejto spoločnosti ešte žil, takže
nie je zrejmé, z akého dôvodu ma jeho následná smrť vplývať na predchádzajúce zdaňovacie obdobie,
za ktoré si žalobca uplatnil odpočet dane. Žalobca dodal (viď. v bodoch 28. a 36. svojho odvolania, pozn.
súdu), že ohľadne spornej faktúry už na prvú výzvu správcu dane predložil kompletnú dokumentáciu a to
e-mailovú komunikáciu, objednávku, potvrdenie objednávky, spornú faktúru, identifikáciu dodávaného

materiálu, potvrdenie o úhrade spornej faktúry, prepravné náklady a na preukázanie pravdivosti svojich
tvrdení o fungovaní zaužívanej e-mailovej adresy s týmto dodávateľom aj po smrti jeho konateľa,
žalobca predložil správcovi dane aj e-mailovú komunikáciu s touto spoločnosťou aj z obdobia február
a marec 2017, z ktorej je zrejmé, že na komunikáciu bola využívaná e-mailová adresa aj v období po
smrti konateľa SAB trade s.r.o., o ktorej žalobca nemal vedomosť a dozvedel sa o nej až v priebehu

daňovej kontroly. V uvedenej súvislosti žalobca dodal, že správca dane sa nezaoberal ani možnosťou,
že z označenej e-mailovej adresy komunikoval v mene SAB trade s.r.o. poverený obchodník alebo iná
oprávnená osoba, keďže komunikácia nemusí prebiehať výlučne skrz konateľa, ale správca dane
iba bez ďalšieho uzavrel, že žalobca si nepreveril svojho dodávateľa, ktorá úvaha je podľa žalobcu
absurdná, keďže v obchodnej praxi spoločnosti často komunikujú skrz e-mail, najmä ak spolupracujú

určitú dobu.
Žalobca zdôraznil, že svojho obchodného partnera SAB trade s.r.o., ktorého je treba rázne odlíšiť
od osoby A. B. (zosnulého konateľa), si riadne preveril a to overením v obchodnom registri, preverím
platnosti registrácie pre DPH a verejne dostupných informácií o nedoplatkoch s tým, že správca dane
nerozlišoval medzi overením si dodávateľa ako právnickou osobou na jednej strane a medzi osobou

konateľa dodávateľa ako fyzickou osobou na strane druhej s dodatkom, že v Slovenskej republike
neexistuje ani verejne dostupný portál, kde by si bolo možné overiť, či určitá fyzická osoba žije alebo už
zomrela. Podľa žalobcu je absurdné, aby pri objednávke zadával dopyt svojmu dodávateľovi, či jeho
konateľ žije alebo už zomrel prípadne, aby dodávateľa žiadal o potvrdenie, či podal daňové
priznanie alebo či odviedol daň a preto takýto absurdný postup nebolo možné spravodlivo požadovať

a očakávať ani od žalobcu.
Tým, že správca dane aj napriek opakovaným dopytom žalobcu, aby konkretizoval svoje pochybnosti,
tieto konkrétnosti neuviedol, uvedeným postupom správca dane de facto aj de iure žalobcovi
znemožnil odstrániť tieto pochybnosť, k nim sa vyjadriť alebo predložiť ďalšie dôkazy, t.j. správca danenekonkretizoval s prihliadnutím na individuálnosti konkrétnej veci, svoje pochybnosti a napriek tomu,
že žalobca predložil dôkazy o reálnom dodaní tovaru na základe spornej faktúry, správca dane
tieto dôkazy bez ďalšieho zdôvodnenia vyhodnotil ako nedôveryhodné a svoje rozhodnutie podporil

iba konštatovaním, že sa SAB trade s.r.o. nepodala daňové priznanie za IV. štvrťrok 2016 a že jej konateľ
v januári 2017 zomrel, akékoľvek ďalšie zdôvodnenie zo strany správcu dane absentuje. Na margo
uvedeného žalobca poukázal na aktuálny výpis SAB trade s.r.o. z obchodného registra, z ktorého nie
je zrejmým, že jej konateľ A. B. zomrel a teda, že spoločnosť nevykonáva podnikateľskú činnosť, aj vo
vzťahu ku skutočnosti ktorej je argumentácia správcu dane absurdnou.

Žalobca sumarizoval, že správca dane naňho nezákonne preniesol dôkazné bremeno ohľadne
skutočností, ktoré sa netýkali priamo žalobcu, ale tretieho subjektu a nesplnenie si povinnosti tretím
subjektom pripísal na ťarchu žalobcu, pričom správca dane ani nevedel pomenovať žiadne ďalšie
dôkazy, ktoré by žalobca mal predložiť na preukázanie ním tvrdeného a správca dane ani nevedel
konkretizovať obsah svojich pochybností. Správca dane pochybil, pretože nezákonne vyžadoval
od žalobcu preukázanie skutočností, ktoré mohol preukázať iba tretí subjekt, t.j. SAB trade s.r.o.,

avšak žalobca má povinnosť preukazovať iba skutočnosti, ktoré sa vzťahujú k nemu samotnému a
k jeho obchodnej činnosti a nie k činnosti iných daňovníkov. V uvedenej súvislosti žalobca poukázal
na rozhodnutia v obdobných veciach Najvyššieho súdu SR ohľadne nezákonného prenosu dôkazného
bremena na daňový subjekt napr. sp. zn. 3 Sžf/1/2011; sp. zn. 6 Sžf/10/2012; sp. zn. 8 Sžf/5/2012 a sp.
zn. 5 Sžf/2/2017.

Napokon žalobca poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, ktoré vyznieva
ako zhrnutie obsahu celého administratívneho spisu v ktorom dôsledku je neprehľadné a chaotické
s tým však, že správca dane sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne nedostatočnej konkretizácie
pochybnosti správcu dane s dodatkom, že v rozhodnutí by mal správca dane uviesť, ako rozhodol,
uviesť dôvody prečo tak rozhodol, no namiesto toho sa správca dane sústredil skôr iba na opis všetkých

podkladov, ktoré zhromaždil, avšak už nezdôvodnil, aké konkrétne závery a prečo z týchto zistených
podkladov vyvodil.

6. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že podľa zápisnice z ústneho pojednávania 13.03.2019,
žalobca na otázky správcu dane ohľadne spoločnosti SAB trade s.r.o. uviedol, že od nej žalobca

nakupoval zinok o čom uviedol, že predkladá faktúry; s touto spoločnosťou žalobca komunikoval
s A. B. a tiež s osobou ... (nečitateľne rukou napísané meno, pozn. správneho súdu); uviedol, že
predkladá rámcovú kúpnu zmluvu č. 75/2016 zo 06.12.2016, ako aj e-mailovú komunikáciu s pánom B.
z 11.01.2017, z 15.02.2017, zo 17.02.2017 a z 05.03.2017; prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ, t.j.
SAB trade s.r.o. a cena dopravy bola v cene tovaru, preto žalobca nevedel odkiaľ bol tovar prepravený,

ale dopravený bol do skladu žalobcu; uviedol, že CMR doklady žalobca nemá, keďže sa jedná o
slovenského dodávateľa s tým, že pri faktúre je priložené cit. „... potvrdenie zo skladu, vážny list a pod.
značka zinku pri faktúre.“
V závere zápisnice z 13.03.2019 je v zozname pri ústnom pojednávaní odovzdaných listín uvedené,
že pokiaľ ide o spoločnosť SAB trade s.r.o., že boli odovzdané cit. „faktúry SAB TRADE (podľa ZVP)

+ mailová komunikácia.“
V správnemu súdu predloženom administratívnom spise je žurnalizovaná (podľa úvodného obsahu
k admin. spisu pod poradovým č. 5, pozn. súdu) iba sporná faktúra č. 201612001 z 13.12.2016
vyhotovená spoločnosťou SAB trade s.r.o. pre žalobcu, v administratívnom spise nie je žurnalizovaná
žiadna emailová komunikácia, ani iné žalobcom uvádzané doklady k spornej faktúre (napr. rámcová

kúpna zmluva, či vážne a dodacie listy a pod., pozn. správneho súdu).
V zápisnici o ústnom pojednávaní z 13.03.2019 v rámci správcom dane žalobcovi položenej otázky
ohľadne spôsobu komunikácie so SAB trade s.r.o. je uvedené správcom dane, že žalobca odovzdal
mailovú komunikáciu so spoločnosťou SAB trade s.r.o. z 02 a 03/2017.
V zápisnici o ústnom pojednávaní z 05.12.2019 ohľadne spoločnosti SAB trade s.r.o. je správcom dane

uvedené (čl. 9) cit. „Na základe zistených skutočností, že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie IV.
štvrťrok 2016 nepriznal a neodviedol daň, kontrolovaný daňový subjekt nemá nárok na odpočet dane
z uvedených faktúr. Správca dane má pochybnosti o nároku na právo na odpočet daňového subjektu
Brock Metals s.r.o. v zdaňovacom období december 2016 vo výške 26 740,25 Eur.“ Správca dane
taktiež konštatoval, že žalobcom predložené doklady (bez ich pomenovania, pozn. súdu) sa ukázali

ako nedôveryhodné a vystavené bez reálneho podkladu a teda k vecnému plneniu nedošlo.
V zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101083192/2020 z 24.06.2020 vo veci prerokovania pripomienok
žalobcu a ním predložených dôkazov k protokolu, je na jej čl. 20 uvedené vyjadrenie žalobcu, podľa
ktorého cit. „V prípade, ak má správca dane za to, že e-mailová objednávka, faktúra, príjemka a dodacielisty, ako aj preverenie riadneho fungovania spoločnosti v Obchodnom registri, ako aj registrácia
na DPH nie je postačujúce, je potrebné daňovému subjektu objasniť, ktoré ďalšie skutočnosti nie sú
preukázané, aby sa k nim daňový subjekt mohol vyjadriť a preukázať ich. V rámci právnej istoty je

potrebné ich identifikovať a špecifikovať. Porušenie daňových povinností tretími subjektami nemožno
bez príčinnej súvislosti prikladať na ťarchu alebo v neprospech daňového subjektu. Daňovník krátkou
cestou na prerokovanie predložil faktúru 201612001, dodací list, objednávku, emailová komunikácia
týkajúca sa tejto faktúry a dodávok. Týmito dokumentmi daňovník preukazuje reálnosť dodávok, ktorými
si uplatňuje odpočet DPH.“ Súčasne na čl. 21 tejto zápisnice je uvedené vyjadrenie správcu dane cit. „...

nie je možné uznať odpočítanie dane z faktúry, ktorá nebola priamym dodávateľom daňového subjektu
nijako priznaná ani potvrdená. Predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodávateľovi vznikla
daňová povinnosť a že kontrolovaný daňový subjekt má právo na odpočítanie dane.“

7. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 101141218/2020 zo 07.07.2020 rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ktorým rozhodnutie

správcu dane v celom rozsahu potvrdil.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave, má žalovaný
správcom dane zistený skutkový stav za dostatočný s tým, že správcom dane zistená skutočnosť o
úmrtí konateľa žalobcovho dodávateľa SAB trade s.r.o. dňa 25.01.2017, ako aj skutočnosť, že SAB
trade s.r.o. za IV. štvrťrok 2016 nepodala daňové priznanie, a teda nepriznala a neodviedla daň

zozdaniteľnéhoobchodudeklarovanéhospornoufaktúrou,podľažalovanéhopostačujúnapreukázanie,
že k vecnému plneniu zo spornej faktúry od SAB trade s.r.o. pre žalobcu nedošlo; predložené doklady
sa ukázali ako nedôveryhodné, pretože SAB trade s.r.o. reálne nedodala zinok žalobcovi s tým,
že cit. „... bolo preukázané, že v preverovanom zdaňovacom období spoločnosť SAB trade s.r.o.
reálne disponovala so zinkom a že tento zinok aj reálne nedodala daňovému subjektu Brock Metals

s.r.o.“ (čl. 13 rozhodnutia, pozn. súdu) a ani žalobca jeho dodanie nepreukázal s dodatkom, že samotná
faktúra nepostačuje na preukázanie, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu aj reálne došlo s tým,
žežiadnedôkazyžalobcompredloženéneboli,pretožalovanýpovažujetútoodvolaciunámietkužalobcu
za neopodstatnenú. Podľa žalovaného, správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na pochybnostiach
ohľadne spoločnosti SAB trade s.r.o., ale na tom, že žalobca nepreukázal dodanie zinku tak, ako je

to deklarované v spornej faktúre, ktorá sa tak ukázala ako nevierohodná a vyhotovená formálne
bez reálneho podkladu.
V ďalšom žalovaný v teoretickej rovine uviedol, aké sú hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie
si odpočtu dane, v zmysle ktorých si daňový subjekt môže odpočítať daň za predpokladu,
že tovary alebo služby deklarované vo faktúre boli skutočne dodané platiteľom dane uvedeným

vo faktúre a s dodatkom, že úlohou správcu dane nie je zisťovať, od ktorého iného dodávateľa
daňový subjekt tovar v skutočnosti nakúpil alebo akým spôsobom ho získal v prípade, ak skutkové
zistenia spochybňujú, že tovar bol dodaný vo faktúre deklarovaným dodávateľom. Žalovaný zdôraznil,
že úlohou správcu dane bolo verifikovať daňovým subjektom predložené dôkazy, ale nemá povinnosť
zhromažďovať dôkazy o splnení zákonom ustanovených podmienok na odpočítanie dane, v ktorom

smeredôkaznébremenodaňovýsubjekt,t.j.žalobcapodľažalovanéhoneuniesol.Žalovanýkonštatoval,
že bez overiteľnosti vo faktúrach uvedených údajov sa jedná len o vyhlásenie žalobcu, t.j. daňového
subjektu, bez možnosti overenia tohto jeho vyhlásenia; zdôraznil, že so zisteniami správcu dane,
v zmysle ktorých nedošlo k dodaniu zinku spoločnosťou SAB trade s.r.o. pre žalobcu, bol žalobca
oboznámený, bolo mu umožnené k týmto zisteniam sa vyjadriť a predložiť dôkazy preukazujúce jeho

tvrdenia. V uvedenej súvislosti žalovaný zdôraznil, že správca dane nerozširoval dôkazné bremeno
zaťažujúce žalobcu, t.j. nežiadal od neho preukázanie skutočností ktoré má preukázať iný subjekt a
ani nežiadal od neho predloženie takých dôkazov, ktorými by žalobca nemohol disponovať.
V ďalšom žalovaný konštatoval, že rozhodnutie správcu dane má všetky zákonné náležitosti, sú
v ňom obsiahnuté všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia a tiež obsahuje úvahy, ktoré

správcu dane viedli k jeho rozhodnutiu; medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia je logická zhoda
a toto odôvodnenie je presvedčivé. Záverom v súvislosti so žalobcom, v rámci odvolacieho konania
predloženým rozhodnutím SD EÚ C- 610/19 z 03.09.2020 žalovaný konštatoval, že toto rozhodnutie
na daný prípad je neaplikovateľným, pretože správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na zistení
podvodného konania, resp. o vedomosti o ňom na strane žalobcu, ale ho založil na nesplnení

hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie si odpočítania dane a to konkrétne, že nebolo preukázané
skutočné dodanie zinku deklarovaným dodávateľom SAB trade s.r.o. pre žalobcu a jeho dodanie
nepreukázal ani sám žalobca. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré bypopreli skutkový stav preverovaného plnenia inak ako bol ustálený správcom dane počas daňovej
kontroly a vo vyrubovacom konaní, preto žalovaný nezistil dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane.
Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 04.02.2021.

8. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca svojím podaním z 25.02.2021 inicioval, resp. podal
podnet na preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021 mimo odvolacieho
konania Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ktorý podnet bol
predložený ministerstvu listom žalovaného z 22.04.2021.

Konanie pred správnym súdom

9. Žalobca svoju obsiahlu (32 stranovú), včas podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného
č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ako aj proti jemu predchádzajúcemu rozhodnutiu správcu dane
odôvodnil konštatovaním o ich nezrozumiteľnosti pre nedostatok dôvodov a pre ich vecnú nesprávnosť

s dodatkom, že závery žalovaného a aj správcu dane uvádzané v ich rozhodnutiach sú rozporuplné
a neúplné a v tom dôsledku sú nezákonné; v rozhodnutiach absentujú vlastné úvahy daňových orgánov,
zktorýchbybolozrejmé,ktoréskutočnostipovažovalizarozhodujúcepresvojerozhodnutie;rozhodnutia
finančných orgánov sa opierajú o skutočnosti nepreukázané tretími subjektami, ktoré žalobca nemal
možnosť ovplyvniť a za ktoré teda nemohol zodpovedať; žalovaný a správca dane bez ďalšieho

odmietli a neuznali žalobcom predložené dôkazy; zo žalobou napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé,
ako daňové orgány vyhodnotili určité skutočnosti priamo vo vzťahu k žalobcovi, t.j. ku konkrétnym
skutočnostiam a dôkazom predloženým žalobcom počas daňovej kontroly a ku konkrétnym vyjadreniam
žalobcu, napr. k vyjadreniam žalobcu uvedeným na ústnom pojednávaní 24.06.2020 zachyteným
v zápisnici č. 101083192/2020 s tým, že v tejto zápisnici mal správca dane uviesť, že jediným

dôvodom určenia rozdielu dane je nesplnenie povinnosti na strane tretích subjektov. Podľa žalobcu
žalovaný a správca dane iba vo všeobecnej rovine poukázali na ustanovenia aplikovaných právnych
predpisov, avšak už nevedeli pomenovať konkrétne nedostatky, ktoré nastali na strane žalobcu a
na ktoré odkazujú, čím žalobcovi znemožnili vyjadriť sa k týmto nedostatkom vyvodeným na jeho ťarchu
a teda mu znemožnili vyvrátiť konkrétne pochybnosti správcu dane vo vzťahu k žalobcovi na základe

ktorých došlo k určeniu dane s tým, že na otázky žalobcu a dopyty žalobcu ohľadne spresnenia
týchto detailov, správca dane nevedel reagovať, takže rozhodnutia žalovaného a správcu dane sa
obmedzili iba na všeobecné konštatovania, bez uvedenia príčinnej súvislosti vo vzťahu ku konkrétnemu
prípadu žalobcu a jeho konkrétnym skutkovým okolnostiam. Žalobca konkretizoval, že správca dane
v zápisnici z 24.06.2020 konštatoval cit. „... spoločnosť Brock Metals predložila všetky dôkazy, ktoré

mala predložiť a určenie dane na strane B. A. je len výsledkom nemožnosti dodania na strane
tretích subjektov, ktoré sú nekontaktné alebo zaniknuté.“, t.j. svoje rozhodnutie správca dane založil
na nesplnení povinnosti tretích subjektov ku ktorej námietke žalobcu sa v odvolacom konaní nevyjadril
ani žalovaný a iba bez ďalšieho poukázal na rozhodnutie správcu dane v ktorom absentuje akákoľvek
vecná argumentácia a odôvodnenie jeho záverov k tejto námietke žalobcu. Identicky, ako odvolacom

konaní, žalobca poukázal, že ani správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali ani s tým, akými dokladmi
ešte žalobca mohol odstrániť pochybnosti správcu dane, ktorý sám konštatoval predloženie všetkých
dokladov žalobcom, ktoré mohli byť v rámci možnosti žalobcu predložené, t.j. napadnuté rozhodnutia
sú iba formálne koncipované bez prihliadnutia ku konkrétnym skutočnostiam prejednávaného prípadu
s dodatkom, že cit. «... z argumentácie Správcu dane a Žalovaného je zrejmé, že akékoľvek doklady

a informácie by Žalobca poskytol, k určeniu rozdielu dane by došlo v každom prípade, nakoľko určenie
rozdielu dane je len výsledkom „dodania“ jediného komunikujúceho subjektu z dôvodu nesplnenia
povinnostínastraneinéhodaňovníka-platiteľadane.»Žalobcapoukázalnanesprávnyvýkladsprávcom
dane pojmu „dodanie tovaru“, ktorý sa nevzťahuje iba na prevod vlastníctva podľa vnútroštátnej právnej
úpravy, ale zahŕňa každý prevod hmotného majetku jednou stranou druhej strane, ktorá má oprávnenie

nakladať s týmto majetkom, ako keby bola jeho vlastníkom a to s poukazom na rozhodnutie SD EÚ
C-526/13 a C - 78/12 a s dodatkom, že v praxi sú bežné tzv. reťazové obchodné vzťahy, kedy sa v
rámci reťazca uskutočňuje iba jeden pohyb tovaru od prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi
v reťazci, t.j. pohyb tovaru v reťazci nie je spojený s jeho fyzickým pohybom medzi všetkými článkami
reťazca. Žalobca zdôraznil, že aj podľa vyjadrení správcu dane, žalobca predložil všetky podklady,

ktorými disponoval a ktoré bolo možné overiť aj z evidencie vstupov do areálu U.S. Steel Košice.
V ďalšom žalobca uviedol identické argumenty, aké uviedol aj v odvolaní proti rozhodnutiu správcu
dane, na ktoré žalovaný, podľa žalobcu, vo svojom rozhodnutí nereagoval a to - opakovanie poukázal,
že u žalobcu bol podmienený nárok na uplatnenie odpočtu dane za zdaňovacie obdobie december2016 tým, že iný daňový subjekt (SAB trade s.r.o.) nepodal daňové priznanie, aj napriek tomu, že
vedenie účtovnej evidencie a podávanie daňových priznaní inými subjektami žalobca nemohol ovplyvniť
ani kontrolovať, s tým, že ak mal správca dane iný názor mal uviesť, aký mechanizmus na toto donútenie

iného subjektu k podaniu daňového prostredia mal žalobca využiť a nie automaticky tento nedostatok
pripisovať ako porušenie povinností na strane žalobcu; že pre toto konanie sporná faktúra sa týkala
zdaňovacieho obdobia december 2016 a preto úmrtie konateľa SAB trade s.r.o. dňa 25.01.2017 je vo
vzťahu k uvedenému irelevantným; že súčasťou administratívneho spisu je kompletná dokumentácia
týkajúcasaspornejfaktúry,t.j.mailovákomunikácia,objednávka,potvrdenieobjednávky,spornáfaktúra,

identifikácia dodávaného materiálu, potvrdenie o úhrade spornej faktúry, prepravné náklady s dodatkom,
že e-mailová komunikácia bola predložená na podporu tvrdenia žalobcu, že na komunikáciu využíva
na e-mailová adresa SAB trade s.r.o. fungovala aj po smrti jej konateľa, o ktorej sa žalobca dozvedel
až v priebehu daňovej kontroly a daňové orgány sa nezamýšľali nad možnosťou, že z uvedenej adresy
mohol komunikovať nie len konateľ SAB trade s.r.o, ale aj iný poverený zamestnanec; že v obchodnom
styku je bežná emailová komunikácia obchodných partnerov, v ktorej si dohadujú všetky podrobnosti

obchodu; že žalobca si riadne overil dodávateľa SAB trade s.r.o. s tým, že daňové orgány by mali
odlišovať medzi overením si dodávateľa právnickej osoby a overením konateľa dodávateľa fyzickej
osoby; že v Slovenskej republike neexistuje register pre overenie si úmrtia fyzickej osoby; že je
absurdným, aby sa žalobca dopytoval u svojho dodávateľa či podal daňové priznanie a k tomu ho nútil či
od neho toto vyžadoval; že jediným dôvodom nepriznania žalobcovi odpočtu aj nesplnenie si povinnosti

tretím subjektom.
Žalobca opakovane zdôraznil, že správca dane a žalovaný opomenuli, že dodanie mu tovaru je
overiteľné aj cez evidenciu vstupnej brány do areálu U.S. Steel Košice; naznačil identickosť, resp.
obdobu s rozhodnutím SD EÚ vo veci Vikingo, podľa ktorého samotná skutočnosť, že tovar nebol
dodaný ani vyrobený subjektom uvedeným vo faktúre, ani jeho subdodávateľom z dôvodu nedostatku

ľudských a materiálových zdrojov, nepostačuje na vyvodenie záveru, že k dodaniu tovaru nedošlo
a ani k odmietnutiu práva na odpočet dane, v ktorej súvislosti žalobca identicky ako v odvolaní poukázal
na podstatu pojmu „dodanie tovaru“ a s tým, že aj v zmysle záverov SD EÚ, ak bol tovar skutočne
dodaný a tento tovar daňový subjekt použil na svoje výstupy pre svoje vlastné zdaniteľné transakcie,
nemôže mu byť odmietnutý nárok na odpočítanie dane, s dodatkom žalobcu, že ani v jeho prípade

správca dane nespochybnil dodanie tovaru a tiež bolo preukázateľne potvrdené následné dodanie tohto
tovaru na výstupe u žalobcu jeho obchodnému partnerovi U.S Steel Košice. V ďalšom žalobca rozvíja
argumentáciu k téme daňového podvodného konania, v zmysle ktorej ak tento podvod nespáchala
priamo zdaniteľná osoba, tak jej nemôže byť odmietnuté právo na odpočet dane, iba ak by bolo
preukázané, že vedela alebo mala a mohla vedieť že nadobudnutie tovaru zakladajúceho odpočítanie

dane bolo súčasťou podvodnej transakcie, v ktorej súvislosti daňové orgány skúmajú či daňový subjekt
prijal všetky potrebné opatrenia, ktoré od neho možno spravodlivo očakávať, aby sa vyhol podieľaniu
sa na podvodnom obchode s tým však, že nemožno od daňového subjektu požadovať hĺbkové
preskúmanie si jeho dodávateľov a tým preniesť na neho kontrolnú činnosť, ktorá prináleží správcovi
dane. V nadväznosti na uvedené žalobca konštatuje, že správca dane nevedel pomenovať žiadne

dôkazy, ktoré by ešte žalobca mal predložiť na priznanie mu nároku na odpočítanie dane a na žalobcu
iba preniesol dôkazné bremeno týkajúce sa jeho dodávateľa SAB trade s.r.o. vo vzťahu k skutočnostiam
o ktorých žalobca nemohol vedieť ani ich ovplyvniť (napr. vedenie internej evidencie, plnenie si daňových
povinností).VďalšomžalobcarozsiahlouvádzaprávnevetyzjudikatúrySDEU,akoajNajvyššiehosúdu
SR a Najvyššieho správneho súdu ČR a to na podporu svojej argumentácie podľa ktorej, neodvedenie

dane tretími subjektami, t.j. obchodnými partnermi daňového subjektu (žalobcu) nemôže byť dôvodom
na nepriznanie daňovému subjektu práva na odpočet dane, ak si daňový subjekt voči správcovi dane
riadne a včas splnil všetky svoje daňové povinnosti, so zdôraznením žalobcom, že nikdy nemal možnosť
zasahovať do vnútorných záležitostí svojich dodávateľov.
Napokon žalobca poukázal na neodôvodnenosť rozhodnutia žalovaného, ktorý identicky, ako aj správca

dane, sa nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a to, že dodanie tovaru bolo explicitne
potvrdené zo strany správcu dane priamo v texte zápisnice o ústnom pojednávaní (bez označenia
dátumu zápisnice, pozn. správneho súdu) a že prečo neboli vykonané žalobcom navrhnuté dôkazy
na preukázanie jeho tvrdení (dodanie tovaru preskúmať priamo cez vstupnú bránu do areálu U. S. Steel
Košice), t.j. žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný nepripísal žiadnu dôkaznú váhu tvrdeniam

a dôkazom predložených žalobcom.
Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Žalobca trval na nariadení pojednávania v danej veci.10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žalobcu zotrval na svojom presvedčení, že správca dane
dostatočne zistil skutkový stav, tento riadne vyhodnotil a svoje závery odôvodnil zákonným spôsobom.
Poukázal na zhodu žalobných námietok s odvolacími námietkami žalobcu, s ktorými sa žalovaný

v žalobou napadnutom rozhodnutí vysporiadal, na záveroch ktorého žalovaný zotrval a ktoré v celom
rozsahu vo svojom vyjadrení zopakoval, pričom vo svojom vyjadrení revidoval vetu uvádzanú už vo
svojom žalobou napadnutom rozhodnutí v znení cit. „Preverovaním správcu dane bolo preukázané,
že v preverovanom zdaňovacom období spoločnosť SAB trade s.r.o. reálne nedisponovala zo zinkom
a tento zinok aj reálne nedodala žalobcovi.“ Žalovaný zdôraznil, že okrem spornej faktúry žalobca

nepredložil žiadne dôkazy aj napriek tomu, že so zisteniami správcu dane bol priebežne oboznámený
a bolo mu umožnené sa k nim vyjadriť; zdôraznil, že správca dane považoval za podstatné, že nebolo
preukázanédodaniepredmetnéhozinkudeklarovanýmdodávateľomSABtrades.r.o abolopreukázané,
že vecné plnenie z preverovanej spornej faktúry nenastalo. V ďalšom žalovaný identicky ako vo
svojom rozhodnutí poukazuje na teóriu hmotnoprávnych podmienok na preukázanie splnenia ktorých
nepostačuje iba predloženie faktúry hoc aj formálne so všetkými náležitosťami, ktorá však sama o sebe

nepostačuje na preukázanie aj reálneho dodania ňou deklarovaného tovaru a teda pre vznik nároku
na odpočítanie dane, t.j. faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je
nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, pričom podľa žalovaného žalobca v tomto
prípade neuniesol dôkazné bremeno, pretože hodnoverným spôsobom nepreukázal, že zinok, ktorý je
predmetom spornej faktúry mu bol aj reálne dodaný spoločnosťou SAB trade s.r.o.. Podľa žalovaného,

keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených
dokladov, nevychádzal len z týchto dokladov, ktoré predložil žalobca, ale vykonal aj sám dokazovanie
na základe, ktorého preukázal, že k dodaniu zinku pre žalobcu nedošlo dodávateľom deklarovaným
v spornej faktúre. Napokon v súvislosti s rozsudkami, na ktoré vo svojej žalobe poukázal žalobca,
žalovaný uviedol, že tieto sú pre daný prípad neaplikovateľnými, pretože pojednávajú o daňovom

podvodnom konaní čo nie je daný prípad žalobcu, keďže správca dane svoje závery nezaložil na zistení
podvodného daňového konania, ale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu
DPH. Podľa žalovaného, žalobca ani k žalobe nepriložil žiadne také dôkazy, ktoré by boli spôsobilé
vecne spochybniť závery správcu dane a žalovaného, preto žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol
ju zamietnuť.

Napokon žalovaný tiež oznámil, že žalobca podal návrh na preskúmanie žalobou napadnutého
rozhodnutia mimo odvolacieho konania, o ktorom nebolo v tom čase ešte rozhodnuté.
Žalovaný súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.

11. Samostatným podaním žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe a to oznámením, že v konaní

o preskúmanie žalobou napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania ministerstvom,
ministerstvo nevzhliadlo dôvod pre zrušenie tohto rozhodnutia, ktoré považuje za v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi a preto tomuto návrhu žalobcu ministerstvo nevyhovelo.

12. Uznesením č. k. 6S/28/2021-126 z 29.07.2021 krajský súd nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe a tento v celom rozsahu zamietol.

13. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného zdôraznil, že žalovaný sa stále
žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril ku konkrétnym žalobným námietkam žalobcu a žalovaný
opätovne len vo všeobecnej rovine konštatuje nesplnenie podmienok pre uplatnenie si žalobcom nároku

na odpočet dane. Žalobca poukázal, že žalovaný tentokrát vo svojom vyjadrení poukazuje na to,
že k dodaniu zinku v zmysle spornej faktúry nedošlo na rozdiel od jeho záverov proklamovaných počas
daňovej kontroly, podľa ktorých k dodaniu zinku síce skutočne došlo, avšak nie dodávateľom uvedeným
v spornej faktúre, preto žalobca považuje vyjadrenie žalovaného za zmätočné a v rozpore s výsledkami
administratívneho konania a taktiež v rozpore s výsledkami ústneho pojednávania z 24.06.2020, počas

ktorého mal správca dane deklarovať, že nespochybňuje dodanie tovaru ako také a súčasne, že žalobca
z jeho strany predložil všetky dôkazy, ktoré predložiť mohol a mal s tým, že dôvodom pre nepriznanie
odpočtu dane sú výlučne skutočnosti na strane tretieho subjektu u ktorého sa nepodarilo vybrať
príslušnú daň. Žalobca v uvedenej súvislosti preto zopakoval, že nedisponuje žiadnymi donucovacími
prostriedkami, ktorými by mohol zasiahnuť do vedenia účtovníctva iného daňového subjektu alebo,

ktorými by ho mohol donútiť k plneniu jeho povinností. V ďalšom žalobca zotrval na svojich dôvodoch
uvádzanýchvžalobe,pričomzdôraznil,žesprávcadaneanižalovanýnezohľadniližalobcompredloženú
dokumentáciu, ktorá tvorí súčasť administratívneho spisu a tiež opakovane zdôraznil, že daňovéorgány preniesli na žalobcu ako daňový subjekt, zodpovednosť za existenciu dôkaznej núdze ohľadom
skutočností, ktoré sa týkali iného daňovníka t.j. tretieho subjektu.
V ďalšom žalobca tiež zdôraznil, že predložil veľké množstvo materiálov a dôkazov vo vzťahu

k spornému obchodu a je presvedčený, že svoje dôkazné bremeno uniesol, pričom ním predložené
dôkazy správca dane relevantným spôsobom nevyvrátil. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 z 18.05.2021 podľa ktorého, ak daňové orgány svoje
rozhodnutie opierajú o to, že daňový subjekt neuniesol svoje dôkazné bremeno, tak ešte pred tým
mu musia umožniť toto bremeno uniesť a vykonať aj také dôkazy, ktoré daňový subjekt navrhuje

aktorésmerujúkpreukázaniuriadnehouskutočneniadeklarovanýchdodávok,vktorejsúvislostižalobca
poukázal že daňové orgány nevykonali ním navrhnuté dôkazy napr. preskúmanie konkrétnych dodávok
priamo cez evidenciu vstupnej brány do areálu U. S. Steel v Košiciach a teda postupovali v rozpore
s uvedeným právnym názorom vyššej súdnej autority.
Žalobca nakoniec zdôraznil, že svojho obchodného partnera si preveril v rozsahu, v ktorom to bolo
možnéodnehospravodlivopožadovaťstým,ženemáoprávneniezasahovaťdointernejevidencieiného

daňového subjektu a s dodatkom, že daňový subjekt (žalobca) má povinnosť preukazovať pravdivosť
iba tých tvrdení, ktoré sám uvádza a to, že žalobca všetky dôkazy predložil mal potvrdiť aj správca dane
na ústnom pojednávaní 24.06.2020. Opätovne žalobca zdôraznil že správca dane svoje pochybnosti
ohľadne žalobcom predložených dôkazov nekonkretizoval aj napriek tomu, že žalobca ho opätovne
dopytoval, na ktoré dopyty správca dane a žalovaný odpovedali iba všeobecnými frázami.

Z uvedených dôvodov, žalobca v celom rozsahu na svojej žalobe zotrval.

14. Žalovaný, ktorému bolo stanovisko (replika) žalobcu doručené na vyjadrenie 11.10.2021, už svoje
vyjadrenie (duplika) k nemu nezaujal.

15. Žalobca samostatným podaním doručeným krajskému súdu doplnil svoje vyjadrenie o reakciu
ohľadnenevyhoveniajehonávrhunapreskúmaniežalobounapadnutéhorozhodnutiamimoodvolacieho
konania s tým, že napriek tomu považuje žalobou napadnuté rozhodnutia za nezákonné a v tej
súvislosti poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci „Bulves“ AD v Bulgaria, v zmysle ktorého vnútroštátne
orgány penalizovali daňovníka za konanie alebo nečinnosť jeho dodávateľa, hoc nad jeho nečinnosťou

daňovník nemal kontrolu s dodatkom, že v prípade žalobcu neexistuje ani len náznak o jeho vedomostí
o podvodnom konaní a teda žalobcu nemožno penalizovať za konanie alebo nečinnosť jeho dodávateľa.

16. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;
viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu.

17. Po správnym súdom nariadení pojednávania vo veci, žalobca samostatným podaním poukázal
na dva už vydané rozsudky správneho súdu sp. zn. KE-6S/30/2021 a sp. zn. KE-8S 22/2021 o iných
dvoch žalobách žalobcu s vyjadrením názoru žalobcu, že v uvedených veciach sa jedná o totožný
skutkový a právny základ, aký je daný aj v tomto konaní týkajúcom sa zdaňovacieho obdobia december

2016 s tým, že žalobca v ďalšom uvádzal argumenty ohľadne týchto rozsudkov so záverečným
apelom na správny súd, aby zohľadnil vlastnú rozhodovaciu prax v predchádzajúcich týchto konaniach
a rozhodol identicky aj v danej veci.

18. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 29.09.2025, na ktoré boli

riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže obaja účastníci konania svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnili so súhlasom vo veci konať, správny súd postupom podľa § 114 zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v ich neprítomnosti.

Právne východiská pre rozhodnutie

19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

20. Podľa § 134 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd je viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.“21. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení účinnom
ku dňu (20.06.2018) začatia daňovej kontroly (ďalej len „v znení účinnom rozhodnom čase“) „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

23. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový
subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov; (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania; (c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré

je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo

známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“

24. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňovou
kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je

nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.“

25. Podľa § 45 ods. 2 písm. c), d) a e) daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(2)
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné
doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom
dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo
správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,
e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.“

26. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
v znení účinnom ku dňu (12/2016) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom
čase“)„(1)Zdaniteľnouosoboujekaždáosoba,ktorávykonávanezávisleakúkoľvekekonomickúčinnosť
podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

(2) Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje
príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej
a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,
duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku
a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v
rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.“

27. Podľa poslednej vety § 4 ods. 3 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „Dňom uvedeným
v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).“

28. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňová povinnosť
vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať
s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdanianehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom
dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru

deň odovzdania tovaru nájomcovi.“

29.Podľa§49ods.1a2písm.a)zákonaoDPHvzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Právoodpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.

(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.“

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo na

odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

31. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej
len „Smernica o spoločnom systéme dane“) „(1) „Zdaniteľná osoba“ je každá osoba, ktorá nezávisle a na

akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť, odhliadnuc od účelu alebo výsledkov tejto činnosti.
„Ekonomická činnosť“ je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby vrátane
ťažobných a poľnohospodárskych činností a činností pri výkone slobodných povolaní. Ekonomickou
činnosťou je predovšetkým využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu
na pokračujúcom základe.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

32. V tomto prípade žalobca svoje námietky o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného č. 100166422/2021 z 01.02.2021, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu dane

č. 101141218/2020 zo 07.07.2020, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu na DPH v sume 26 740,25 Eur
za zdaňovacie obdobie december 2016 odôvodnil (i) jednako nesprávnym právnym posúdením veci
daňovými orgánmi, ktoré konštatovali na strane žalobcu nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na
priznanie mu odpočtu dane z faktúry č. 201612001 s dátumom dodania 21.12.2016 (sporná faktúra),
od spoločnosti SAB trade s.r.o. za dodanie žalobcovi zinku, napriek tomu, že žalobca na preukázanie

reálneho dodania mu tovaru z tejto faktúry, predložil správcovi dane celý rad listinných dôkazov, ktoré
však správca dane a stotožniac sa s ním aj žalovaný iba bez ďalších argumentov a bez identifikovania
svojich pochybností vyhodnotili ako nepostačujúce (kvôli čomu sú žalobou napadnuté rozhodnutia aj
nezrozumiteľnými pre nedostatok dôvodov) a svoj záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre
priznanie žalobcovi odpočtu dane založili výlučne na skutočnostiach na strane dodávateľa SAB trade

s.r.o. spočívajúcich v tom, že tento dodávateľ za III. štvrťrok 2016 podal nulové daňové priznanie k DPH
a za IV. štvrťrok 2016 ho nepodal vôbec a že konateľ dodávateľa zomrel v januári 2017; (ii) jednako
na nedostatočne zistenom skutkovom stave, keďže správca dane nevykonal žalobcom navrhované
dokazovanie na overenie reálnosti dodania tovaru (zinku) na základe spornej faktúry a to preverením
evidencie vstupov do areálu U.S. STEEL Košice, kde má žalobca sklady, čim správca dane neumožnil

žalobcovi uniesť svoje dôkazné bremeno a taktiež správca dane nevyhodnotil danosť hmotnoprávnych
podmienok na strane žalobcu na základe ním predložených dôkazov, ale iba na strane tretieho
subjektu bez možnosti ich ovplyvnenia žalobcom a (iii) jednako neprehľadnosťou a nedostatočným
odôvodnením rozhodnutí daňových orgánov, ktoré sa nevysporiadali so všetkými jeho námietkami,
konkrétne s námietkou neexistencie vplyvu úmrtia konateľa dodávateľa v januári 2017 na zdaniteľný

obchod v decembri 2016; s námietkou nekonkretizovania pochybností správcom dane; s námietkou
o neuvedení dôkazov ktoré mal žalobca ešte predložiť na preukázanie svojho nároku na odpočet dane
a neodôvodnenie z akého dôvodu sú dôkazy predložené žalobcom nedostatočnými.
Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia založili na závere o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na strane žalobcu pre priznanie mu odpočtu dane zo spornej faktúry, keďže v konaní nebolo

preukázané,žebydošlokreálnemudodaniutovarutak,akobolodeklarovanévspornejfaktúre,dôvodiac
skutočnosťami na strane, v spornej faktúre, deklarovaného dodávateľa (SAB trade s.r.o.), spočívajúcimi
v tom, že spoločnosť SAB trade s.r.o. nemohla v rozhodnom zdaňovacom období disponovať so
žalobcovi dodaným tovarom, keďže za III. štvrťrok 2016 podala nulové daňové priznanie k DPH a za IV.štvrťrok2016honepodalavôbec,tedaneodviedladaňzozdaniteľnéhoobchodudeklarovanéhospornou
faktúrou a jej konateľ zomrel v januári 2017, t.j. cit. „... dodávateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že
k zdaniteľnému plneniu došlo, čo vyplýva z nepriznania daňovej povinnosti za toto obdobie.“ (viď. str.

23 rozhodnutia správcu dane, pozn. správneho súdu), teda v spornej faktúre deklarovaný dodávateľ
nemohol žalobcovi spornou faktúrou deklarovaný zinok dodať, so všeobecným konštatovaním na
jednom mieste, že žalobcom predložené doklady sú nepostačujúce, pretože boli vydané iba formálne a
bez materiálneho podkladu a na inom mieste s konštatovaním, že žalobca okrem spornej faktúry žiadne
dôkazy nepredložil.

Pre kompaktnosť veci je nutné dodať, že v, tomto konaní, preskúmavanom rozhodnom zdaňovacom
období december 2016 si žalobca uplatnil odpočet dane z faktúr od viacerých spoločností (viď vyššie
priebehadministratívnehokonaniaarozhodnutiesprávcudane,pozn.),pričomsprávcadaneakospornú
vyhodnotil iba faktúru č. 201612001 s dátumom dodania 21.12.2016, od spoločnosti SAB trade s.r.o..

33. Súčasne v súvislosti s apelom žalobcu, aby správny súd aj v tu súdenej veci rozhodol bez ďalšieho

identicky, ako správny súd už bol rozhodol v iných dvoch jeho veciach, kde bolo jeho žalobe vyhovené
(sp. zn. KE-8S/22/2021 a sp. zn. KE-6S/30/2021), správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že
v uvedenom smere už existujúce dve zmienené rozhodnutia neboli a ani nemohli byť precedensom
pre rozhodnutie aj v tejto veci, keďže žalobné námietky žalobcu sa týkali v tu súdenej veci vecných
(nie procesných) záverov daňových orgánov pre zdaňovacie obdobie december 2016, ktoré je potrebné

vzhľadom na okolnosti veci posudzovať samostatne.

34. Pre uľahčenie ďalšej argumentácie, správny súd úvodom dáva do pozornosti, že odpočítanie
dane môže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo

k prípadu zneužitia práva. S otázkou ustálenia niektorého z uvedených dôvodov pre nepriznanie
daňovému subjektu odpočtu dane, je spojená aj problematika rozsahu a prenosu dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom a správcom dane. K uvedenému zaujal svoje stanovisko Ústavný súd
SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14.11.2018, podľa ktorého cit. „... daňový subjekt má
v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.

Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie
(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených

daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v
takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednávacej.“
Nadväzne, aj podľa cit. § 24 ods. 1 c) daňového poriadku, daňový subjekt je povinný nie len predkladať
správcovi dane dokumenty, ktoré je povinný viesť podľa osobitných predpisov, ale je povinný aj cit.
„preukazovať“ cit. „... vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.“
V uvedenej súvislosti správny súd poukazuje napr. aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR

sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod. 24, pozn.) podľa ktorého cit. „Z ustanovenia § 24 ods. 1
daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH je dôkazným
bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po
formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho

plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane
uznaný(rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžfk/1/2019zodňa21.apríla2020,
bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod
R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020)“.35. Ako už bolo uvedené, v danom súdenom prípade správca dane a stotožniac sa s ním aj žalovaný,
nepriznali žalobcovi nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok na priznanie tohto nároku.

Pokiaľ ide o rozsah hmotnoprávnych podmienok, je nutné uviesť, že pod nich sa subsumuje tak formálna
podmienka, spočívajúca v povinnosti kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi dane za
príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie faktúru obsahujúcu zákonné náležitosti, od ktorej si nárok
na odpočítanie dane odvodzuje a jednako tu možno subsumovať aj materiálne podmienky ohľadne
identifikácie (vymenovania) ktorých, správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho

súdu SR sp. zn. 5 Sžfk/73/2020 z 25.08.2022 podľa ktorého cit. „V nadväznosti na vyššie uvedené
kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie nároku na odpočítanie dane príjemcovi plnenia
(v danom prípade sťažovateľovi) je podmienené súčasným splnením jednotlivých hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES zo dňa
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1)
(ďalej „Smernica 2006/112/ES“) a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Týmito

hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným
dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že
predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že
prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, že čo
i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nie je splnená, s tým,

že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje
(sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.“
Z uvedeného je teda zrejmým, že ak daňové orgány ustálili, že žalobca v tomto prípade nesplnil
hmotnoprávne podmienky na priznanie mu odpočtu dane, mohli mať na mysli situáciu, že žalobca
nesplnil buď formálnu podmienku (predloženie spornej faktúry majúcej zákonné náležitosti) alebo

situáciu, že žalobca nesplnil niektorú z uvedených materiálnych podmienok.
V danom prípade daňové orgány v podstate ustálili, že žalobca síce predložil spornú faktúru č.
201612001 s dátumom dodania 21.12.2016, od spoločnosti SAB trade s.r.o., čím v podstate splnil
formálny atribút hmotnoprávnych podmienok, keďže daňové orgány netvrdili ani nedostatok jej
zákonných náležitostí, avšak podľa daňových orgánov žalobca nesplnil všetky materiálne podmienky,

konkrétne prvú (status osoby deklarovaného dodávateľa) a druhú (materiálna existencia plnenia) z nich,
keďže žalobca podľa správcu dane a žalovaného neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že jemu
spornou faktúrou fakturovaný tovar (zinok) mu bol reálne dodaný a súčasne, že mu bol dodaný
v spornej faktúre deklarovaným dodávateľom. Inými slovami daňové orgány ustálili, že k zdaniteľnému
obchodu nedošlo tak, ako bol deklarovaný v spornej faktúre, a to tak z hľadiska identickosti samotného

deklarovaného dodávateľa, ako aj z hľadiska nedodania deklarovaného tovaru.

36. Pokiaľ ide o prvú z vyššie uvedených podmienok definujúcich materiálny atribút hmotnoprávnych
podmienok, ktorou je cit. „(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba
registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa)“, daňové orgány v tomto prípade

spochybnili status v spornej faktúre deklarovaného dodávateľa - SAB trade s.r.o..
V tejto súvislosti je nutné uviesť, že, ako to už uviedol Najvyšší správny súd SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. 5 Sžfk/73/2020 z 25.08.2022 (bod 32.) cit. „Otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa sa
venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C-154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval,
že uvedenie osoby deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou

na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a
dôkaznébremenoohľadomstatusuosobydodávateľamáspravidlaosoba,ktorásiuplatňujeodpočítanie
dane (sťažovateľ). V danej veci je deklarovaným dodávateľom spoločnosť PERSA s.r.o., pričom nie
je sporné, že spoločnosť PERSA s.r.o. bola osobou registrovanou pre daň. Podstatou spochybnenia
zo strany správcu dane tak ostala skutočnosť, že deklarovaný dodávateľ PERSA s.r.o. resp. jeho

subdodávateľ, ktorý sa mal spolu s dodávateľom podieľať na výkone prác nemali materiálno-technické
vybavenie, resp. nemali žiadnych zamestnancov na realizáciu daných prác.“
V súvislosti s touto prvou hmotnoprávnou podmienkou je teda pre komplexnosť veci nevyhnutným
upresniť, ktoré skutočnosti sú definičnými znakmi „statusu osoby deklarovaného dodávateľa“, ktorých
existenciumusípreukazovať,akoužbolouvedené,daňovýsubjekt(vtomtoprípadežalobca)uplatňujúci

si nárok na odpočet dane, ktorý znáša dôkazné bremeno preukázania splnenia hmotnoprávnych
podmienok pre priznanie odpočtu dane.
„Status deklarovaného dodávateľa“ definujú pojmy – „zdaniteľná osoba“ a „platiteľ dane podľa zákona o
DPH“. „Zdaniteľnou osobou“ podľa definície v cit. čl. 9 ods. 1 Smernice o spoločnom systéme dane, jekaždá osoba, ktorá nezávisle a na akomkoľvek mieste vykonáva ekonomickú činnosť (t.j. predovšetkým
podnikateľskú činnosť alebo aj inú ekonomickú činnosť z ktorej na opakujúcej sa báze dosahuje príjmy
napr. samostatne hospodáriaci roľníci, slobodné povolania a pod.), odhliadnuc od účelu alebo výsledkov

tejto činnosti, pričom v rovnakom znení sa definícia tohto pojmu prebrala aj do znenia cit. § 3 ods. 1 a
2 zákona o DPH. „Platiteľom dane podľa zákona o DPH“ je osoba, ktorá je registrovaná pre DPH podľa
cit. § 4 zákona o DPH, po splnení podmienok podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH.
Z uvedeného definičného rámca pojmu „status deklarovaného dodávateľa“ teda vyplýva, že daňový
subjekt k tomu, aby uniesol dôkazné bremeno preukázania, že spĺňa prvú hmotnoprávnu podmienku na

priznanie mu odpočtu dane, musí preukázať, že pri zachovaní nevyhnutnej obozretnosti starostlivého
hospodára si preveril svojho obchodného partnera a bol uzrozumený s tým, že obchoduje so subjektom,
ktorý skutočne (fakticky) vykonáva ekonomickú (podnikateľskú) činnosť za účelom dosiahnutia zisku
(napr. že sa nejedná iba o jednorazovú „schránkovú“ spoločnosť) a súčasne, že tento subjekt je
registrovaným pre DPH s tým, že ak daňový subjekt toto svoje dôkazné bremeno unesie, toto sa
presúva následne na správcu dane. A ak následne správca dane pri preverovaní daňovým subjektom

k daňovej kontrole predložených dôkazov tieto vecne spochybní, napr. ak vykonaným dokazovaním
zistí, že obchodný partner daňového subjektu v skutočnosti nevykonáva ekonomickú činnosť, pretože
napr. má iba virtuálne sídlo a pod., tak dôkazné bremeno sa opätovne prenáša na daňový subjekt, aby
predložil dôkazy, ktorými by uvedené zistenia správcu dane vyvrátil, avšak ak daňový subjekt v druhom
kole toto dôkazné bremeno neunesie a dôvodné pochybnosti správcu dane nepoprie, tak z dôvodu

nesplnenia v tomto prípade prvej hmotnoprávnej podmienky (status deklarovaného dodávateľa) nemôže
byť daňovému subjektu priznaný nárok na odpočet dane. V uvedenom kontexte je treba ešte zdôrazniť,
že pochybnosť správcu dane sa však nemôže zakladať iba na jeho dojme, pocitoch či dohadoch, ale
musí byť vecne preukázaná správcom dane zistenými skutočnosťami a súčasne v zmysle už ustálenej
judikatúry, nie každá, hoc aj správcom dane preukázaná pochybnosť (napr. nekontaktnosť dodávateľa

a pod.) je spôsobilá sama o sebe (t.j. bez kumulácie iných pochybností) vecne spochybniť status
deklarovaného dodávateľa a mať za dôsledok prenos dôkazného bremena späť na daňový subjekt,
pretože túto „silu“ má iba taká dôvodná, t.j. správcom dane preukázaná pochybnosť, ktorej existenciu
či dôsledky daňový subjekt mohol a mal odhaliť pri vynaložení od neho vyžadovanej preventívnej
obozretnosti pred vstupom do obchodného vzťahu s iným subjektom. Totižto v zmysle ustálenej

judikatúry SD EÚ od kontrolovaného daňového subjektu nie je možné požadovať, aby preukazoval
skutočnosti, ktoré sú mimo jeho sféru vplyvu a ktoré nemôže pri vynaložení od neho očakávanej
obozretnosti, ani nemohol fakticky zistiť, overiť alebo mať o nich vedomosť.
Nadväzujúc na uvedené, tak konkrétne v zmysle judikatúry SD EÚ na spochybnenie statusu
deklarovaného dodávateľa nepostačuje sama o sebe (i) nekontaktnosť dodávateľa, či subdodávateľov

ako výlučná okolnosť (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 z 25.05.2021); (ii) nedostatok
potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa
či subdodávateľov (napr. SD EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03.09.2020, bod 47, vo
veci Maks Pen EOOD, C-18/13 z 13.02.2014, body 31, 32; vo veci C. D., C-324/11 zo 06.09.2012, bod
49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (napr. SD EÚ vo veci Vikingo

Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03.09.2020, bod 64).
V uvedenej súvislosti správny súd tiež poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15.02.2022, podľa ktorého cit. „Daňový subjekt nie je
možné pripraviť o právo odpočítať DPH len v dôsledku skutočností ležiacich mimo jeho sféry, ako
je nekontaktnosť jeho dodávateľov či odberateľov, nesplnenie si rôznych povinností na ich strane

či neodvedenie sumy dane do štátneho rozpočtu týmito inými osobami. Finančná správa nemusí
mať predstavu o úplne exaktnom priebehu jednotlivých transakcií ani nemusí v zásade nadobudnúť
presvedčenie, že zvolený obchodný model daňového subjektu je optimálny alebo odôvodnený, pričom
existenciu rôznych pochybností nemôže automaticky prenášať, ak nepreukáže účasť na daňovom
podvode alebo vedomosť o ňom, na daňový subjekt“.

Teda aj z uvedených záverov je zrejmým, že hoc by správca dane ním vykonaným dokazovaním
chcel spochybniť status vo faktúre deklarovaného dodávateľa napr. zistením o jeho nekontaktnosti, či
o nedostatkoch v jeho internom účtovníctve alebo nesplnením si povinnosti odviesť daň, či o nedostatku
jeho personálnych kapacít na dodanie tovaru alebo služby a pod., tak vo všetkých týchto prípadoch
by tieto správcom dane hoc dokazovaním zistené skutočnosti neboli spôsobilé na úrovni prvej

hmotnoprávnej podmienky spochybniť právo daňového subjektu na odpočet dane, pretože všetko sú
to okolnosti, ktoré daňový subjekt aj pri vynaložení maximálnej obozretnosti pred uzavretím obchodu
s takýmto subjektom nemohol zistiť, predvídať ani ich ovplyvniť (t.j. napr. daňový subjekt nemôže
ovplyvniť ani dopredu vedieť, že neskôr jeho obchodný partner so správcom dane nekomunikuje alebo,že neodviedol daň a pod.). Súčasne je potrebné zdôrazniť, že hmotnoprávnou podmienkou odpočtu
nie je stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre, ale status dodávateľa,
ktorý musí byť zdaniteľnou osobou. V prípade správcom dane preukázaných dôvodných pochybností,

ktoré však nie sú spôsobilými vecne spochybniť prvú hmotnoprávnu podmienku (status deklarovaného
dodávateľa) na priznanie odpočtu dane a teda v dôsledku ktorých ani nedôjde k prenosu dôkazného
bremena späť na daňový subjekt, ale toto ostáva na správcovi dane, pretože správca dane môže
ešte založiť svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu dane, avšak už iba z dôvodu indikovania buď
daňového podvodu [pri kladnom zodpovedaní všetkých otázok Axel kittel (podvodového) testu], pri

súčasnom preukázaní, že odpočet dane si uplatňujúci daňový subjekt o tomto daňovom podvode
vedel alebo vedieť mohol a mal alebo z dôvodu indikovania zneužitia práva. Pričom preukázanie
tak daňového podvodu, ako aj zneužitie práva daňovým subjektom je na pleciach správcu dane (na
ktorého pleciach toto dôkazné bremeno ostalo po neúspešnom preukázaní dôvodných pochybností vo
vzťahu k hmotnoprávnym podmienkam), nie daňového subjektu. A contrário, v prípade kvalifikovaného
spochybnenia splnenia hmotnoprávnych podmienok už nie je potrebné preukazovať podvodné konanie

ani konanie zneužívania práva.

37. Aplikujúc vyššie uvedené všeobecné východiská, možno konkretizovať, že v danom súdenom
prípade správca dane ani žalovaný síce nedôvodili, žeby v spornej faktúre uvedený dodávateľ žalobcu,
t.j. spoločnosť SAB trade s.r.o., žeby nebola subjektom registrovaným pre DPH, t.j. nebolo sporné,

že spoločnosť SAB trade s.r.o. bola v rozhodnom zdaňovacom období december 2016 osobou
registrovanou pre daň, avšak správca dane spochybnil status tohto v spornej faktúre deklarovaného
dodávateľa zistením, že je nekontaktný; za III. štvrťrok 2016 podal nulové daňové priznanie k DPH
a za IV. štvrťrok nepodal daňové priznanie vôbec a tiež jeho konateľ zomrel v januári 2017, z čoho
správca dane v tejto súdenej veci vyabstrahoval, že žalobcov dodávateľ SAB trade s.r.o. nemohol v

rozhodnom zdaňovacom období december 2016 vykonávať ekonomickú (podnikateľskú) činnosť a teda
ani nemohol obchodovať so žalobcom a dodať mu deklarovaný tovar (zinok), a podľa správcu dane
nebolo preukázané, kto predmetný tovar žalobcovi dodal alebo mohol dodať.
Vďalšomboloúlohousprávnehosúduposúdiť,čiuvedenépochybnostidaňovýchorgánovbolispôsobilé
spochybniť splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky (status deklarovaného dodávateľa), čo by z tohto

dôvodu odôvodňovalo nepriznanie žalobcovi odpočtu DPH v prípade, ak by pri opätovnom prenesení
naň dôkazného bremena tieto pochybnosti správcu dane nevedel žalobca vyvrátiť.
V okolnostiach veci má správny súd za to, že v danej veci správcom dane uvádzané hoc aj preukázané
zistenia o žalobcovom dodávateľovi SAB trade s.r.o. – ako nekontaktnosť, nepodanie daňového
priznania v rozhodnom zdaňovacom období, ako aj v období pred ním a smrť konateľa tohto dodávateľa

v januári 2017, t.j. navyše v čase po rozhodnom zdaňovacom období december 2016 – ani osve
a ani vo vzájomnej súvislosti, neboli spôsobilé dostatočne spochybniť status tohto deklarovaného
dodávateľa, t.j. prvú materiálnu/hmotnoprávnu podmienku pre záver o neuznaní nároku žalobcu na
odpočet dane. V celku sa totiž jedná iba o skutočnosti, ktoré, ako už bolo uvedené žalobca ako
s týmto dodávateľom obchodujúci daňový subjekt ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti nemohol

vedieť, zistiť, predvídať ani ich ovplyvniť, t.j. žalobca nemohol v decembri 2016 predvídať, že neskôr
počas daňovej kontroly u neho vykonávanej v roku 2018, bude tento jeho obchodný partner z dôvodu
nekontaktnosti so správcom dane nesúčinným alebo, že jeho konateľ zomrie, ktoré skutočnosti tak ani
nie je možné pripisovať na ťarchu žalobcu a v konečnom dôsledku, tieto skutočnosti ani nemohli mať za
následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu. V tomto smere nie je dôvodnou ani pochybnosť

správcu dane o tom, kto, resp. aký iný subjekt mohol žalobcovi deklarovaný tovar dodať, pretože
ako už bolo uvedené, v rámci svojho dôkazného bremena preukazovania splnenia hmotnoprávnych
podmienok daňový subjekt (žalobca) nemá povinnosť ohľadne prvej z týchto podmienok preukazovať,
kto konkrétne mu tovar alebo službu dodal, pretože hmotnoprávnou podmienkou odpočtu nie je
stotožnenie skutočného dodávateľa so subjektom uvedeným na faktúre (napr. Najvyšší správny súd SR

sp. zn. 1Sfk/14/2021 z 27.10.2023, bod 27., pozn.).
Daňový subjekt nie je povinný skúmať alebo si preverovať, či jeho dodávateľ podal daňové priznanie,
napr. v zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR alebo v zmysle rozsudku Súdneho
dvora vo veci C-624/15 Litdana z 18.05.2017 (bod 40) cit. „... daňová správa nemôže od zdaniteľnej
osoby, ktorá chce vykonávať právo na uplatnenie úpravy zdaňovania prirážky, všeobecne požadovať,

aby na jednej strane najmä overila, či si osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, v
súvislosti s ktorým sa požaduje vykonanie tohto práva, splnila svoje povinnosti podať daňové priznanie a
uhradiť DPH, aby sa uistila, že na úrovni hospodárskych subjektov na vstupe nedošlo k nezrovnalostiamalebo podvodu, alebo na druhej strane, aby v tejto súvislosti disponovala dokumentmi (viď. analogicky
rozsudok z 21. júna 2012, Mahagében a Dávid, C 80/11 a C 142/11, EU:C:2012:373, bod 61).“
Ako už bolo konštatované, uvedené pochybnosti správcu dane nemožno považovať za relevantné

spochybnenie statusu žalobcovho deklarovaného dodávateľa sťa by subjektu, ktorý v rozhodnom
zdaňovacom období vykonával ekonomickú činnosť, z ktorého dôvodu s ním žalobca v tomto období aj
vstúpildoobchodnéhovzťahu,atedanebolispôsobilýmianipreniesťdôkaznébremenospäťnažalobcu,
ktorý tak už nemusel v ďalšom kole predkladať správcovi dane ďalšie dôkazy na potvrdenie tohto
obchodného vzťahu, pretože opätovný prenos dôkazného bremena na daňový subjekt nespôsobuje

akákoľvek pochybnosť správcu dane, ale len pochybnosť dôvodná. Samotné konštatovanie, že tovar
nedodal deklarovaný dodávateľ (bez ďalších okolností), nie je spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH.

38. Správny súd uzavrel, že ak z uvedeného dôvodu správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi
právo na odpočet dane, t.j. pre nesplnenie prvej z hmotnoprávnych podmienok (status deklarovaného

dodávateľa), tak vec nesprávne právne posúdili, a v tomto prípade zamietnutie priznania odpočtu by
bolo možné len vtedy, ak by správca dane dostatočným spôsobom preukázal, že žalobca (zdaniteľná
osoba) sa buď aktívne podieľal na daňovom podvode alebo vedel, alebo mal a mohol vedieť, že
sporný obchod bol súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustil jeho dodávateľ, ktorý spornú
faktúru vyhotovil alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného

dodávateľského reťazca, ktorým smerom sa v tomto prípade však úvahy a zisťovania správcu dane
ažalovanéhoneuberali.Vžalobounapadnutýchrozhodnutiachsaneuvádza,žebyspornýobchodmedzi
spoločnosťou SAB trade s.r.o. a žalobcom bol poznačený protiprávnym konaním vo vzťahu k DPH alebo,
žeby žalobca prijatím tovaru od SAB trade s.r.o. získal neoprávnenú daňovú výhodu, prípadne že by
vedel, alebo vzhľadom na okolnosti musel vedieť, že sa týmto obchodom zapája do podvodného konania

vo vzťahu k DPH.
Inými slovami, ak by malo byť rozhodnutie správcu dane o nepriznaní žalobcovi odpočtu dane v tomto
prípade založené iba na závere, že v spornej faktúre deklarovaný tovar žalobcovi nedodal dodávateľ
SAB trade s.r.o., tak v tom prípade za daného skutkového stavu správca dane nemôže argumentovať
nesplnením hmotnoprávnych podmienok na jeho nepriznanie, ale iba ak preukázaním daňového

podvodu (Axel Kittel test) alebo zneužitím práva, pri preukázaní ktorých zaťažuje dôkazné bremeno
správcu dane.

39. Keďže spochybnenie statusu deklarovaného dodávateľa (prvá hmotnoprávna podmienka), založené
len na jeho nekontaktnosti, nepodaní daňového priznania a úmrtí jeho konateľa, nie sú postačujúce,

z uvedeného dôvodu správny súd posúdil žalobnú námietku nesprávneho právneho posúdenia
pre spochybnenie splnenia prvej materiálnej/hmotnoprávnej podmienky nároku na odpočet DPH za
dôvodnú.

40. Pokiaľ ide o druhú hmotnoprávnu podmienku tak, ako už bolo uvedené, tá spočíva v preukázaní, cit.

„(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia).
Inými slovami, v rámci druhej hmotnoprávnej podmienky je odpočet dane si uplatňujúci daňový subjekt
povinný preukázať (napr. dodacími listami, skladovým listami, prepravnými dokladmi a pod.), že plnenie
v zmysle ním predloženej faktúry od ktorej si odvodzuje svoj nárok na odpočet dane, mu bolo skutočne
aj dodané, t.j. že plnenie skutočne existuje.

V kontexte uvedeného, ak teda daňový subjekt uplatňujúci si odpočet dane preukáže, že vo faktúre
uvedený tovar mu bol fakticky dodaný, tak v tom prípade správca dane nemôže založiť svoje rozhodnutie
o nepriznaní mu odpočtu dane na nesplnení tejto druhej hmotnoprávnej podmienky, ktorej súčasťou
nie je kumulatívne aj preukazovanie dodania tovaru vo faktúre deklarovaným dodávateľom. V prípade
ak by správca dane chcel spochybniť, že fakturovaný tovar bol daňovému subjektu dodaný vo faktúre

presne deklarovaným (označeným) dodávateľom, resp. a contrário, ak by mal správca dane za to, že
tovar bol dodaný iným, ako vo faktúre uvedeným subjektom registrovaným pre daň alebo treťou osobou
neregistrovanou pre daň, tak v tomto prípade jednako na preukázanie uvedeného znáša dôkazné
bremeno správca dane a nie daňový subjekt a jednako súčasne v tom prípade by správca dane nemohol
založiť svoje rozhodnutie o nepriznaní odpočtu dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok

(resp. druhej z nich), ale jeho úvahy by sa museli v tom prípade preklopiť do roviny uvažovania, či
v danom prípade nedošlo k daňovému podvodnému konaniu a či, odpočet dane si uplatňujúci daňový
subjekt o tomto daňovom podvode vedel alebo vedieť mohol a mal, a až v prípade správcom dane
preukázania uvedenej vedomosti (hoc aj z nedbanlivosti) na strane odpočet dane si uplatňujúcehodaňového subjektu, by správca dane mohol prijať rozhodnutie o nepriznaní mu odpočtu dane, avšak
nie pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, ale pre indikovanie daňového podvodu, preukázanie
ktorého, ako už bolo zmienené, zaťažuje správcu dane a nie daňový subjekt [t.j. ak daňový podvod

spočíva v uvedení vo faktúre iného subjektu, než aký tovar alebo službu fakticky dodal, tak jeho
preukázanie musí dokazovať správca dane, samozrejme pri kladnom zodpovedaní všetkých otázok Axel
kittel (podvodového) tetu].

41. V danom konkrétnom súdenom prípade, správca dane nepriznal žalobcovi odpočet dane aj z dôvodu

nesplnenia druhej hmotnoprávnej podmienky a to je nedodanie v spornej faktúre deklarovaného tovaru.
V prípade, že žalobca (daňový subjekt) ktorého, ako už bolo uvedené, zaťažuje dôkazné bremeno
preukázania hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane, skutočne nepreukázal (okrem faktúry aj
inými dôkazmi), že zinok deklarovaný v spornej faktúre mu bol aj reálne dodaný, tak v tom prípade by
rozhodnutiu správcu dane v tomto smere nebolo čo vytknúť. Rozhodnutie správcu dane a aj žalovaného
je však v tomto smere, jednako vnútorne protirečivé, a jednako je založené iba na skutočnostiach

spočívajúcich na strane žalobcovho dodávateľa SAB trade s.r.o. a nie na strane žalobcu a preto je
v tomto smere aj nedostatočne odôvodnené.
Pokiaľ ide o vnútornú protirečivosť rozhodnutí daňových orgánov, tá spočíva v tom, že na jednej strane
uvádzajú,žežalobcompredloženédôkazysúnedôveryhodné,zčohovyplýva,žežalobcanejakédôkazy
síce predložil, avšak správca dane ich bez identifikácie o aké dôkazy sa malo jednať, vyhodnotil bez

bližšieho zdôvodnenia ako nedostatočné, a súčasne na strane druhej daňové orgány uvádzajú, že
žalobca žiadne dôkazy okrem spornej faktúry nepredložil.
V tomto smere správny súd poukazuje na zistenia z jemu žalovaným predloženého administratívneho
spisu, podľa ktorého na ústnom pojednávaní 13.03.2019 (viď zápisnica z ústneho pojednávania,
pozn.) žalobca uviedol, že k zdaniteľnému obchodu predkladá faktúru (resp. že predkladá faktúry,

pravdepodobne k zdaniteľným obchodom za všetky správcom dane kontrolované zdaňovacie obdobia
01/2016 – 12/2016, pozn.) s tým, že pri faktúre je priložené cit. „... potvrdenie zo skladu, vážny list
a pod. značka zinku pri faktúre.“, tiež že predkladá rámcovú kúpnu zmluvu č. 75/2016 zo 06.12.2016
so spoločnosťou SAB trade s.r.o. a e-mailovú komunikáciu s konateľom SAB trade s.r.o. pánom B.
z 11.01.2017, z 15.02.2017, zo 17.02.2017 a z 05.03.2017 s dodatkom, že žalobca nedisponuje

CMR dokladmi, keďže sa jedná o jeho tuzemského dodávateľa (rozumej SAB trade s.r.o.), pričom
aj v závere zápisnice z 13.03.2019 je k zoznamu správcovi dane odovzdaných listín uvedené, že
pokiaľ ide o spoločnosť SAB trade s.r.o., že boli odovzdané cit. „faktúry SAB TRADE (podľa ZVP) +
mailová komunikácia.“; na ústnom pojednávaní 24.06.2020 (viď zápisnica z ústneho pojednávania č.
101083192/2020, pozn.) žalobca podľa jeho vyjadrenia cit. „Daňovník krátkou cestou na prerokovanie

predložil faktúru 201612001, dodací list, objednávku, emailová komunikácia týkajúca sa tejto faktúry
a dodávok. Týmito dokumentmi daňovník preukazuje reálnosť dodávok, ktorými si uplatňuje odpočet
DPH.“, pričom podľa konštatovania správcu dane v tejto zápisnici (čl. 21) cit. „... nie je možné uznať
odpočítanie dane z faktúry, ktorá nebola priamym dodávateľom daňového subjektu nijako priznaná
ani potvrdená. Predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť

a že kontrolovaný daňový subjekt má právo na odpočítanie dane.“
Na strane druhej v správnemu súdu predloženom administratívnom spise je žurnalizovaná (podľa
úvodného obsahu k admin. spisu pod poradovým č. 5, pozn. súdu) iba sporná faktúra č. 201612001
z 13.12.2016 vyhotovená spoločnosťou SAB trade s.r.o. pre žalobcu, avšak v administratívnom spise
nie je žurnalizovaná (evidovaná) žiadna emailová komunikácia, ani iné žalobcom uvádzané doklady

k spornej faktúre (napr. e-mailová komunikácia, rámcová kúpna zmluva, či vážne a dodacie listy a pod.),
o ktorých sa zmienka nachádza vo vyššie zmienených zápisniciach z ústnych pojednávaní.
Vzhľadom k uvedenému má správny súd za to, že ohľadne dodania v spornej faktúre deklarovaného
tovaru (zinku) spoločnosťou SAB trade s.r.o. žalobcovi, sú rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie
len vnútorne rozporné v konštatovaní aké doklady žalobca k daňovej kontrole alebo vo vyrubovacom

konaní správcovi dane skutočne predložil či nepredložil, ale v tomto smere sú aj nedostatočne
odôvodnené, pretože ak daňové orgány mali za to, že žalobca v tomto smere svoje dôkazné
bremeno vo vzťahu k deklarovanému obchodu v zdaňovacom období december 2016 neuniesol,
mali jednoznačne konštatovať, že žalobca predložil iba spornú faktúru ohľadne tohto obchodu bez
akýchkoľvek iných dôkazov konkrétne k tomuto preverovanému zdaniteľnému obchodu s prípadným

dodatkom, že žalobcom predložené aj iné doklady a ktoré, o ktorých je síce zmienka v zápisniciach
z ústnych pojednávaní, sa týkali iných obchodov v iných zdaňovacích obdobiach a ktorých, ak tomu
tak bolo. A ak tomu tak nebolo, a žalobca skutočne doklady aj k, pre toto konanie, spornému obchodu
predložil, tak daňové orgány mali riadne zdôvodniť, prečo sú tieto žalobcom predložené doklady a aké,nedostatočné a prípadne aké dôvodné pochybnosti správcu dane nimi ešte neboli spochybnené, aby sa
žalobca dozvedel, čo má ešte povinnosť preukázať k tomu, aby správcu dane „presvedčil“, že spornou
faktúrou deklarovaný tovar mu bol skutočne dodaný, a v tomto smere nie je postačujúce iba všeobecné

konštatovanie správcu dane, že cit. „Predložené doklady nie sú dôkazom o tom, že dodávateľovi vznikla
daňová povinnosť a že kontrolovaný daňový subjekt má právo na odpočítanie dane.“, pretože z tohto
všeobecného konštatovania nie je zrejmé ani to, aké doklady boli žalobcom predložené a teda ktoré
doklady a z akého dôvodu boli nedodatočnými. Ak dôvodom nedostatočnej dôkaznej sily žalobcom
predložených dôkazov, by mal byť iba fakt, že v spornej faktúre deklarovaný dodávateľ (SAB trade s.r.o.)

tieto žalobcom predložené doklady neverifikoval aj ním predloženými dôkazmi z dôvodu nekontaktnosti
či nespolupráce, tak v tomto smere je odôvodnenie správcu dane taktiež nedostatočným (viď ďalší
odstavec, pozn.).
Na tomto mieste správny súd podotýka, že vzhľadom k správcom dane vykonávanej daňovej kontrole
u žalobcu za viaceré zdaňovacie obdobia, je celkom možné, že žalobcom predložené doklady
sa buď týkali iných zdaňovacích období ako je december 2016 alebo tieto žalobcom predložené

doklady sa síce týkali zdaňovacieho obdobia december 2016, avšak boli zažurnalizované (evidované)
v administratívnych spisoch za iné zdaňovacie obdobia, pričom ak uvedený či už prvý alebo druhý prípad
nastal, tak bolo úlohou správcu dane toto v rozhodnutí uviesť, pretože v tomto smere nie je úlohou
správneho súdu „pátrať“ aj v iných administratívnych spisoch a konfrontovať tak pravdivosť vyjadrení
žalobcu o ním predložených dôkazoch.

Pre komplexnosť veci, v súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane mu neoznámil, resp.
nepomenoval konkrétne aké dôkazy má žalobca ešte okrem ním už predložených ešte predložiť,
správny súd uvádza, že dávanie poradenstva resp. inštruktáž akéhokoľvek daňového subjektu
správcom dane v naznačenom smere je neprijateľnou, pretože je jednako nemožné zovšeobecniť, aké
dôkazné prostriedky by mal daňový subjekt predložiť alebo navrhnúť na preukázanie ním tvrdeného,

keďže diapazón týchto dôkazných prostriedkov je odvodzovaný práve od charakteru tvrdeného
[napr. ilustračne, inými dôkaznými prostriedkami daňový subjekt preukazuje tvrdenie o dodaní mu
nejakéhohmotnéhoskazepodliehajúcehopotravinárskehotovaru(dôkazodisponovanímraziarenskými
skladovacími priestormi; o zdravotnej nezavadnosti a pod.) a inými dôkaznými prostriedkami preukazuje
dodanie mu napr. reklamy (fotodokumentácia, CD a pod.)], a jednako preukázanie tvrdeného by

malo byť predovšetkým v záujme samotného daňového subjektu, keďže on si uplatňuje odpočet
DPH a nie správcu dane, ktorý v tomto smere svojou činnosťou nemôže nahrádzať očakávanú a
nevyhnutnú aktivitu daňového subjektu. V naznačenom smere správny súd podporne poukazuje aj na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/39/2021 z 22.08.2023, podľa ktorého cit.
„... nebolo chybou správcu dane, že neuviedol akými inými dôkazmi mal žalobca disponovať, prípadne

predložiť na preukázanie nároku na odpočítanie dane, keďže správca dane nie je povinný vyhľadávať
dôkazy svedčiace v prospech kontrolovaného daňového subjektu“ (m. m. Najvyšší súd SR sp. zn. 4
SŽfk/4/2019).“
Uvedené však neznamená, že správca dane by nemal presne pomenovať a zdôvodniť svoje
pochybnosti, ktorými spochybňuje žalobcom tvrdené a preukazované, že v spornej faktúre deklarovaný

tovar mu bol aj reálne (fakticky) dodaný. Práve naopak správca dane je povinný svoje pochybnosti
o daňovým subjektom (žalobcom) tvrdenom a preukazovanom odôvodniť svojimi konkrétnymi
zisteniami, v konfrontácii s ktorými tvrdenia a dôkazy daňovým subjektom predkladané neobstáli a
sú popreté, aby daňový subjekt vedel, ktoré skutočnosti musí ešte preukázať, aby správcu dane
„presvedčil“, že jeho pochybnosti a zistenia sa nezakladajú na skutočnosti. V uvedenom smere sa aj

v tomto prípade žalobca neúspešne dovolával, aby správca dane svoje pochybnosti o deklarovanom
dodaní tovaru konkretizoval tak, ako je to napokon uvedené v zápisnici z ústneho pojednávania č.
101083192/2020 z 24.06.2020 (čl. 20) cit. „V prípade, ak má správca dane za to, že e-mailová
objednávka, faktúra, príjemka a dodacie listy, ako aj preverenie riadneho fungovania spoločnosti
v Obchodnom registri, ako aj registrácia na DPH nie je postačujúce, je potrebné daňovému subjektu

objasniť, ktoré ďalšie skutočnosti nie sú preukázané, aby sa k nim daňový subjekt mohol vyjadriť
a preukázať ich. V rámci právnej istoty je potrebné ich identifikovať a špecifikovať. Porušenie daňových
povinností tretími subjektami nemožno bez príčinnej súvislosti prikladať na ťarchu alebo v neprospech
daňového subjektu.“

42. Ako už bolo uvedené, okrem toho, že odôvodnenie rozhodnutí daňových orgánov ohľadne ich
záveru o faktickom nedodaní žalobcovi v spornej faktúre deklarovaného tovaru, je vnútorne protirečivé
(s ohľadom na neustálenie rozsahu hodnotených dôkazov), tak je aj nedostatočne odôvodnené, keďže
správca dane spochybnil uskutočnenie dodávky zinku žalobcovi od spoločnosti SAB trade s.r.o. výlučnezisteniami, ktoré sa týkali SAB trade s.r.o. a podľa ktorých táto spoločnosť nevykonávala v relevantnom
čase december 2016 žiadnu ekonomickú činnosť, keďže za III. štvrťrok 2016 podala nulové daňové
priznanie k DPH a za IV. štvrťrok nepodala daňové priznanie vôbec a tiež jej konateľ zomrel v januári

2017, takže konatelia žalobcu v zmysle žalobcom predloženej emailovej komunikácie (v admin spise nie
je evidovaná, pozn.) nemohli s ním aj v tomto čase komunikovať a preto od tejto spoločnosti žalobca ani
nemohol nadobudnúť deklarovaný tovar. Správca dane však, ako už bolo zmienené vyššie, pri svojom
odôvodnení vôbec nevenoval pozornosť dôkazom predloženým žalobcom a to či už v tom smere, že
neboli predložené vôbec alebo, že boli síce predložené a ktoré, avšak sú nedostatočné (a prečo) na

preukázanie bez všetkých pochybností, že k dodaniu v spornej faktúre deklarovaného tovaru žalobcovi
došlo.
Uvedené potvrdzuje aj vyjadrenie správcu dane v zápisnici z ústneho pojednávania z 05.12.2019, kde
ohľadne spoločnosti SAB trade s.r.o. správca dane uviedol (čl. 9) cit. „Na základe zistených skutočností,
že daňový subjekt za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2016 nepriznal a neodviedol daň, kontrolovaný
daňovýsubjektnemánároknaodpočetdanezuvedenýchfaktúr.Správcadanemápochybnostionároku

na právo na odpočet daňového subjektu Brock Metals s.r.o. v zdaňovacom období december 2016 vo
výške 26 740,25 Eur.“ a obdobne v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101083192/2020 z 24.06.2020
vo veci prerokovania pripomienok žalobcu a ním predložených dôkazov k protokolu, správca dane tiež
uviedol (čl. 21) cit. „... nie je možné uznať odpočítanie dane z faktúry, ktorá nebola priamym dodávateľom
daňového subjektu nijako priznaná ani potvrdená.“ a identicky tak uviedol aj vo svojom rozhodnutí.

Inými slovami správca dane a žalovaný ustálili, že žalobcovi nie je možné priznať odpočítanie dane
výlučne z dôvodov na strane dodávateľa, bez toho, aby tento svoj záver zdôvodnili predovšetkým vo
vzťahu k dôkazom predloženým alebo nepredloženým (viď vyššie) samotným žalobcom. Žalobca je
totižto tým subjektom, ktorý si nárok na odpočet dane uplatňuje a preto je v prvom rade na žalobcovi
a aj v jeho záujme, aby tento svoj nárok nie len tvrdil, ale aj relevantne preukázal, v ktorom smere

dôkazy predložené dodávateľom, slúžia v druhom rade už iba na overenie si (verifikovanie), daňovým
subjektom už tvrdeného a preukázaného, avšak jednako týmto dodávateľom predloženým dôkazom
nemôže správca dane bez náležitého odôvodnenia v interakcii na daňovým subjektom preukazované
priznaťprimárnevyššiuprávnusiluneždôkazompredloženýmsamotnýmdaňovýmsubjektomajednako
nepredloženie dodávateľom požadovaných (verifikačných) dôkazov nemôže správca dane automaticky

vyhodnocovať na ťarchu daňového subjektu.
Žalobca(daňovýsubjekt)jepovinnýpreukazovaťibasplneniehmotnoprávnychpodmienokprepriznanie
mu odpočtu dane a konkrétne v rámci tejto druhej tu rozoberanej hmotnoprávnej podmienky, je povinný
preukazovať faktické dodanie mu spornou faktúrou deklarovaného tovaru, z ktorej skutočnosti musí
aj správca dane odvíjať odôvodnenie svojho rozhodnutia v tom zmysle, či daňový subjekt toto svoje

dôkazné bremeno uniesol a to čo do jeho rozsahu, t.j. aké dôkazy daňový subjekt predložil, ako aj
čo do jeho vecného obsahu, t.j. či tieto dôkazy jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach sú spôsobilé
objektívne preukázať toto daňovým subjektom tvrdené dodanie mu deklarovaného tovaru. V rámci tohto
dôkazného bremena však daňový subjekt nie je možné zaťažovať povinnosťou dokazovať skutočnosti,
ktoré nie je spôsobilý ovplyvniť ani zistiť či predvídať a to ani v rámci od neho požadovanej náležitej

obozretnosti starostlivého hospodára. Totižto dokazovanie týchto skutočností je už obsahom dôkazného
bremenasprávcudane,ktoréhozaťažujepovinnosťvprípadeichpreukázaniaviesťsvojeúvahykzáveru
o nepriznaní daňovému subjektu odpočtu dane, avšak nie pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok,
ale pre existenciu daňového podvodného konania.
Vzhľadom k uvedenému, ak mal v tomto prípade správca dane za to, že SAB trade s.r.o. nemohla

v spornej faktúre deklarovaný tovar dodať žalobcovi, pretože táto spoločnosť v decembri 2016 nepodala
k dani z pridanej hodnoty daňové priznanie a teda v tomto období nepodnikala, avšak žalobcovi
vydala spornú faktúru, tak toto zistenie vo svojej podstate nepreukazuje, resp. nespochybňuje ani
tak dodanie žalobcovi deklarovaného tovaru, ale skôr indikuje daňové podvodné konanie, ohľadne
preukázania ktorého zaťažuje dôkazné bremeno správcu dane a nie žalobcu. Okrem tohto správca dane

nepreveroval, či nepodanie daňového priznania zo strany SAB trade s.r.o. za IV. štvrťrok 2016 nemá
súvis so skutočnosťou, že v januári 2017 zomrel jej konateľ, ktorý bol za jeho podanie zodpovedný,
pričom toto úmrtie konateľa žalobcovho dodávateľa v januári 2016 správca dane celkom nepochopiteľne
vyhodnotil na ťarchu žalobcu a navyše, aj keď k tejto nepredvídanej skutočnosti došlo až po uplynutí
v tomto konaní preskúmavaného zdaňovacieho obdobia – december 2016.

Záverom k tomuto bodu považuje správny súd za potrebné podotknúť, že v prípade dôkaznej
núdze, t.j. kedy správca dane nevie overiť pravdivosť tvrdení a dôkazov predložených daňovým
subjektom, ostávajú jediným dôkazným prostriedkom tvrdenia a dôkazy predložené daňovým subjektom
akľúčovýmfaktoromsastávaposúdeniecelkovejvierohodnostidaňovéhosubjektuapravdepodobnosti,či k deklarovanému plneniu skutočne došlo, ktorú skutočnosť napokon správca dane aj v tu súdenej veci
nepochybnevnímal,keďženapríkladvprípadeuplatneniasižalobcomodpočtudanezobchodovstroma
rakúskymi dcérskymi spoločnosťami správca dane vo svojom rozhodnutí konštatoval cit. „Skutočnosť,

že na všetky tri rakúske spoločnosti bol uvalený konkurz a doklady nie sú k dispozícii dotvára celkový
obraz o reálnosti obchodov tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt počas daňovej kontroly.“
Súčasne však správny súd dáva žalobcovi do pozornosti, že pokiaľ by žalobca tvrdil, že samotné
predloženie spornej faktúry je dostatočne spôsobilé preukázať splnenie podmienok pre priznanie mu
odpočtu DPH, tak s poukazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci PPUH Stehcemp,

C-227/14, správny súd uvádza, že faktúra je listinným dokladom, ktorý preukazuje, že došlo k nejakej
skutočnosti vo vzťahu k DPH, avšak uvedený listinný materiál nie je zárukou, že skutočne došlo
aj k skutočnostiam v nej deklarovaným. Podpornými dôkazmi, ktorými sa dá preveriť, či skutočne
došlo k zdaniteľnému obchodu sú ďalšie doklady, napr. zmluvy, fotodokumentácia, svedecké výpovede
zamestnancov, ktorí služby poskytli, resp. tých, ktorí sa zúčastnili pri poskytovaní služieb a podobne
(obdobne Najvyšší súd SR sp. zn. 8Sžf/11/2016 z 25.01.2018).

43. Sumarizujúc uvedené, správny súd uzavrel že za danej skutkovej situácie, pri súčasne
vnútorne protirečivom a nedostatočne odôvodnenom rozhodnutí daňových orgánov ohľadne
dôvodného (vecného) spochybnenia žalobcom tvrdeného a preukázaného či nepreukázaného dodania
deklarovaného tovaru (po ustálení, aké dôkazy žalobca skutočne predložil či nepredložil), neobstojí bez

ďalšiehozáveronepriznanížalobcoviodpočtudanezospornejfaktúryodSABtrades.r.o.prenedodanie
tovaru žalobcovi, tj. pre nesplnenie druhej hmotnoprávnej podmienky.

44. Záverom v súvislosti s rozhodnutím správcu dane, správny súd podotýka, že správca dane
v obšírnom 36 stranovom svojom rozhodnutí opisuje priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho

konania chronologicky tak ako prebiehali, avšak rozhodnutie správcu dane nemá opisovať chronológiu
administratívneho spisu, ale má obsahovať závery o zisteniach správcu dane a ich vyhodnotenie.

45. Sumarizujúc uvedené, má správny súd za to, že za tohto stavu správca dane doposiaľ neformuloval
také relevantné pochybnosti o hmotnoprávnych podmienkach práva žalobcu na odpočítanie dane, ktoré

bybolomožnépovažovaťzadôvodné,aktorébydostatočnýmapresvedčivýmspôsobomspochybňovali
ich splnenie, resp. žeby v prípade zistenia splnenia týchto hmotnoprávnych podmienok, správca dane
relevantným spôsobom zistil existenciou daňového podvodu a zapojenia sa alebo vedomosti žalobcu
o ňom. Správny súd sa preto stotožnil so žalobcom v tom, že prvostupňové rozhodnutie ako aj
napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k materiálnym/

hmotnoprávnym podmienkam práva na odpočítanie dane a súčasne možno tiež konštatovať, že zistenie
skutkového stavu veci pre riadne vyvodenie záverov daňovými orgánmi nebolo dostatočné a v tom
dôsledku aj nedostatočne odôvodnené, preto správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c), d) a
e) SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu
dane zrušil tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

46.Vsúvislostisďalšímpostupomdaňovýchorgánovvpredmetnejvecisprávnysúdzdôrazňuje,žejeho
záverybezďalšiehoneznamenajú,žežalobcovimusíbyťpriznanéprávonaodpočítaniedanezospornej
faktúry. Úlohou daňových orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách právneho názoru správneho
súdu,abyvprvomradebuďpoopätovnomdokazovanírelevantnespochybnilisplneniehmotnoprávnych

podmienok predmetného práva žalobcu (napr. spochybnením reálneho dodania tovaru) alebo v prípade,
že dospejú k názoru o splnení hmotnoprávnych podmienok na priznanie žalobcovi práva na priznanie
odpočtu dane, tak ak pobadajú neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode medzi žalobcom
a jeho dodávateľom SAB trade s.r.o., aby správca dane preukázal spáchanie daňového podvodu
a žalobcovu vedomú účasť na ňom (viď judikatúru SD EÚ napr. v prípade Optigen, spojené veci

C-354/03, C-355/03, C-484/03), pričom v tomto prípade správca dane aplikuje tzv. Axel Kittel test (z
rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel C-439/04), ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti
daňového subjektu na daňovom podvode. V ďalšom konaní bude správca dane viazaný právnym
názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

47. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva
na správnom súde.“48. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Správny súd prizná žalobcovi voči
žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal
žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.“

49. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a keďže žalobca mal v konaní

plný úspech, správny súd mu priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov súdneho konania.

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)
SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).