Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 12, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Ps/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125201465
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125201465.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovvkonanípredsudkyňouJUDr.MarcelouBinekovouvprávnejveciA.B.,narodeného

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného procesnou opatrovníčkou D. B., narodenou XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, na návrh E. B., narodeného XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony a ustanovení opatrovníka, t a k t o

r o z h o d o l :

I. obmedzuje spôsobilosť A. B., narodeného XX.XX.XXXX na právne úkony tak, že nie je spôsobilý:

- rozhodovať vo veciach ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,
-rozhodovaťvoveciachsociálnejstarostlivostiosvojuosobuvrátanerozhodovaniaosvojomumiestnení

v špecializovanom zariadení alebo inom obdobnom zariadení,
- samostatne konať pred súdmi, prokuratúrou, políciou, orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej
samosprávy a inými orgánmi verejnej správy, akými je napríklad Sociálna poisťovňa alebo zdravotné
poisťovne,
- udeľovať plnomocenstvá,
- preberať doručované zásielky a reagovať na ne,
- preberať invalidný dôchodok a ostatné dávky sociálneho poistenia,

- preberať štátne sociálne dávky,
- disponovať s finančnými prostriedkami,
-uzatváraťzmluvyopôžičke,zmluvyoúvere,zmluvyosporení,poistnézmluvy,kúpnezmluvy,darovacie
zmluvy, zámenné zmluvy a iné zmluvy, z ktorých by pre neho vyplýval záväzok na finančné plnenie,
- preberať na seba ručiteľské záväzky, či iné zabezpečovacie záväzky,
- sám odmietnuť dedičstvo, uzatvoriť dedičskú dohodu alebo spísať závet,

II. za opatrovníka A. B., narodenému XX.XX.XXXX ustanovuje jeho otca E. B., narodeného

XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať svojho syna pri právnych úkonoch, ohľadom
ktorých je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená a spravovať jeho majetok vo veciach, v ktorých
je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená. Ak nepôjde o bežné veci, je na nakladanie s jeho
majetkom potrebné schválenie súdu,

III. opatrovník j e p o v i n n ý dvakrát ročne, k 30.06 a 31.12. príslušného kalendárneho roka, predkladať
súdu správy o opatrovancovi/synovi a o spravovaní jeho majetku,

IV. žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným súdu dňa 28.02.2025 sa E. B. (ďalej len ,,navrhovateľ“) domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd obmedzil spôsobilosť jeho syna A. B. na právne úkony a ustanovil by ho zajeho opatrovníka. Podaný návrh odôvodnil tým, že jeho syn je zdravotne ťažko postihnutý, má epilepsiu
a detskú mozgovú obrnu, nedokáže rozhodovať o sebe a dôležitých skutočnostiach, ktoré sa ho týkajú.

2. K návrhu navrhovateľa sa v celom rozsahu pripojila aj procesná opatrovníčka ustanovená súdom A.
B. – jeho matka D. B..

3. Súd vzhliadol A. B., nariadil vo veci znalecké dokazovanie, vykonal dokazovanie výsluchom
navrhovateľa a súdneho znalca, a dokazovanie listinnými dôkazmi (rodný list A. B., správa E. E. F. o jeho

zdravotnom stave, správa pediatrického neurológa E. G., správa o povesti navrhovateľa od polície a od
obce, lekárske potvrdenie o zdravotnom stave navrhovateľa).

4. Na pojednávaní sa súd pokúsil o účastnícky výsluch menovaného A. B.. Výsluch však nebol možný,
nakoľko menovaný nerozprával žiadne slová, vydával iba zvuky, so sudkyňou neudržiaval zrakový
kontakt, preto súd upustil od výsluchu a uskutočnil len jeho vzhliadnutie. Na základe bezprostredného

pozorovania menovaného sudkyňou bolo zrejmé, že si neuvedomoval vôbec zmysel prevádzaného
procesného úkonu.

5. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba

povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

6. Podľa § 10 ods. 2, ods. 3 OZ ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, je schopná robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v

rozhodnutí. Súd obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody,
ktoré k nim viedli.

7. Podľa § 231 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CMP“) v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení

spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne
úkony a navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

8. Podľa § 243 CMP súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Súd výsluch uskutoční
spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného

stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
Ak o to požiada osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná, vyslúchne ju súd vždy.

9. Podľa § 244 CMP súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca. Podľa § 246 CMP od znaleckého
dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce

vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.

10. Spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony vyjadruje oprávnenie jej nositeľa vlastným konaním
zakladať, meniť a rušiť subjektívne práva a povinnosti, ako aj niesť následky protiprávneho konania.
Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na právne úkony postupne podľa rozumovej a vôľovej vyspelosti,

pričom v plnom rozsahu ju nadobudne dosiahnutím plnoletosti (veku 18 rokov). Spôsobilosť na právne
úkony je podľa súčasnej vnútroštátnej procesnoprávnej úpravy možné obmedziť, fyzickú osobu nie je
však možné úplne zbaviť tejto spôsobilosti. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony podľa hmotného
práva prichádza do úvahy výlučne v 2 prípadoch a to, ak fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá
nie je len prechodná a pre túto duševnú poruchu je schopná robiť len niektoré právne úkony, alebo

ak fyzická osoba nadmerne užíva alkoholické nápoje alebo omamné prostriedky či jedy a v súvislosti
s týmto nadmerným užívaním návykových látok je schopná robiť len niektoré právne úkony. Obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony predstavuje značný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, preto je
tento právny inštitút potrebné vnímať ako prostriedok ultima ratio, t. j. možno k nemu pristúpiť až vtedy,
keďsavšetkymenejrepresívneprostriedky(napr.trestnéhoalebosprávnehopráva)nedajúpoužiť,resp.

sa stanú neúčinnými. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou, totiž ešte nie je dôvodom
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, ale musí byť v súdnom konaní o spôsobilosti na právne
úkony preukázané, že plná spôsobilosť ohrozuje záujem posudzovanej fyzickej osoby a miernejšímiprostriedkami nie je možné zabezpečiť potrebnú ochranu jej práv. Inými slovami musí sa dôsledne
uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia.

11. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že zákonné hmotnoprávne podmienky pre
obmedzenie A. B. v spôsobilosti na právne úkony sú splnené. V konaní bolo znaleckým dokazovaním
a lekárskymi správami E. E. F. a E. A. G., ako aj vzhliadnutím menovaného, preukázané, že trpí ťažkou
mentálnou retardáciou. Ide o duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, je trvalého charakteru. A.
B. je zdravotne ťažko postihnutý, je negramotný, nevie čítať, písať, počítať, nerozpráva, vydáva len

zvuky, nie je schopný úsudku, potrebuje neustály dohľad a starostlivosť dospelej osoby, nie je schopný
samostatnej existencie, je odkázaný na starostlivosť rodičov.

12. Skúmajúc intenzitu pôsobenia duševnej poruchy na schopnosť menovaného rozumne konať súd
ustálil, že pre duševnú poruchu, ktorou je A. B. postihnutý, nie je schopný navonok prejaviť svoju
skutočnú vôľu, iba ak tak, čo sa týka jeho bazálnych potrieb, a súčasne nie je schopný posúdiť svoje

rozhodnutia z hľadiska ich možných následkov.

13. Súd obmedzil A. B. v spôsobilosti na právne úkony tak, ako je uvedené v enunciáte (výrokovej
časti) tohto rozsudku. Pri rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony súd vychádzal z intenzity
duševnej poruchy, ktorou trpí, a jej vplyvu na jeho schopností robiť právne úkony. Vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že A. B. nie je spôsobilý rozhodovať vo veciach zdravotnej, sociálnej
či špecializovanej starostlivosti o svoju osobu, ani rozhodovať o mieste svojho pobytu, nakoľko
v dôsledku duševnej poruchy, ktorou trpí, je plne odkázaný na nepretržitú osobnú pomoc druhej
osoby, nedokáže riešiť sám bytovú otázku, nie je schopný určiť miesto svojho pobytu, nie je schopný
porozumieť svojej diagnóze ani vyhodnotiť riziká spojené s poskytnutím či neposkytnutím akejkoľvek

zdravotnej, sociálnej alebo špecializovanej starostlivosti. Je preto v záujme ochrany jeho života a zdravia
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v tejto oblasti. Menovaný nie je schopný ani sám si vybavovať
úradné záležitosti, konať pred súdmi, prokuratúrou, políciou, orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej
samosprávy a inými orgánmi verejnej správy, akými je napríklad Sociálna poisťovňa alebo zdravotné
poisťovne, či udeľovať plnú moc alebo preberať doručované zásielky a reagovať na ne, nakoľko pre

duševné ochorenie, ktorým trpí, nie je schopný orientácie v administratívnych či právnych procesoch,
nepozná význam a funkciu orgánov verejnej správy, nedokáže porozumieť korešpondencii. V dôsledku
duševnej poruchy nie je schopný robiť ani právne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom vrátane
preberania dávok sociálneho poistenia či štátnych sociálnych dávok, nie je spôsobilý ani disponovať s
finančnými prostriedkami, nakoľko nepozná hodnotu peňazí, nepozná čísla, je negramotný, nerozumie

finančným operáciám. V jeho záujme preto je, aby sa o jeho majetkovoprávne záležitosti pod dohľadom
súdu staral súdom ustanovený opatrovník. (I. výrok rozsudok)

14. Súd poukazuje na to, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nie je sankciou, ale je opatrením
slúžiacim k ochrane záujmov predovšetkým samotného A. B., ktorý pre svoj duševný stav nie je

schopný robiť s dostatočnou vlastnou zodpovednosťou niektoré právne úkony. A napokon obmedzením
spôsobilosti na právne úkony dôjde aj k ochrane tretích osôb, ktoré s ním vstúpia do právnych vzťahov.

15. Podľa § 248 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o
ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne

úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a
ustanoví jej opatrovníka.

16. Podľa § 272 CMP súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 27 ods. 2 OZ zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony súd

rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník. Podľa § 27 ods. 3 OZ ak sa za opatrovníka
nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie
za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je
oprávnené vystupovať svojím menom.

17. Za opatrovníka A. B. súd ustanovil jeho otca/navrhovateľa, ktorý je jedným z jeho dvoch najbližších
osôb. Vykonaným dokazovaním (správami o povesti od príslušného mesta a polície, lekárskym
potvrdenímozdravotnomstave)malsúdpreukázané,ženavrhovateľjezdravotnespôsobilouosobouna
výkon funkcie opatrovníka a súčasne toho času bezúhonnou osobou, u ktorej je dôvodné sa domnievať,že funkciu opatrovníka bude vykonávať v prospech svojho syna. Zároveň súd vymedzil opatrovníkovi
rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s rozsahom obmedzenia menovaného v spôsobilosti
na právne úkony. Opatrovník je povinný zastupovať syna v rozsahu tohto obmedzenia. Právne úkony,

ktoré nie sú bežné (napr. prevody nehnuteľností, prevody spoluvlastníckych podielov, dedičské dohody,
právne úkony väčšej hodnoty), musia byť schválené súdom. Výkon opatrovníctva podlieha pravidelnej
kontrole súdu. Z toho dôvodu bola vo výrokovej časti rozhodnutia uložená opatrovníkovi povinnosť
dvakrát ročne predkladať súdu správu o opatrovancovi/synovi (najmä o jeho zdravotnom stave, o mieste
jeho pobytu, o spôsobe jeho života) a o nakladaní s jeho majetkom (najmä údaj o jeho mesačnom príjme

a mesačných výdavkoch, o vlastníctve nehnuteľností či cennejších hnuteľných vecí, napr. motorového
vozidla). (II. a III. výrok)

18. V konaní o spôsobilosti na právne úkony môže súd priznať náhradu trov konania účastníkovi voči
inému účastníkovi len na návrh a za splnenia zákonnej podmienky, že priznanie náhrady trov konania
je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Návrh na priznanie náhrady trov v tomto konaní podaný

nebol. Súd preto v súlade s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania. Každý účastník znáša trovy tohto konania (poštovné, cestovné a pod.), ktoré mu vznikli, sám.
(IV. výrok)

19. V súlade s § 249 ods. 1 CMP ak dôjde k zmene podstatných skutkových okolností, z ktorých

vychádzal súd pri vyhlásení tohto rozsudku, odôvodňujúcej zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony (zúženie alebo rozšírenie obmedzenia) alebo navrátenie spôsobilosti na právne úkony, súd na
návrh alebo aj bez návrhu tento rozsudok zmení alebo zruší.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku môžu podať odvolanie účastníci v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Prešov. /§ 355 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“)/
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané

a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)