Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 62Cb/17/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123396971

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6123396971.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

62Cb/17/2024

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcu: TRANSAGENT, mednarodna
prometna agencija, d.o.o., so sídlom Vojkovo nabrežje 30A, 600 0 Koper – Capodistria, Slovinsko,
zastúpeného advokátskou kanceláriou SCHWARZ advokáti s. r. o., so sídlom Podbrezovská 40, 831 06
Bratislava - Rača, IČO: 36 858 285, proti žalovanému: TARIOX Global, s.r.o., so sídlom Zámocká 3, 811
01 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 48 066 516, o zaplatenie 33.520,-- eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

62Cb/17/2024

I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,75 % ročne zo sumy 33.520,-- eur od
10. mája 2023 do 27. júna 2023, zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 33.520,-- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
12,75 % ročne zo sumy 33.520,-- eur od 28. júna 2023 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov
spojenou s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 97,38 %.

o d ô v o d n e n i e :

62Cb/17/2024

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.520,--
eur s príslušenstvom.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 28. septembra 2023,
sp. zn. 4Up/1471/2023 namietal nedoručenie rozhodnutia Finančnej správy Slovinskej republiky.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na termín dňa 2. októbra 2025 o 9:30 hod., na ktoré
sa žalovaný nedostavil a svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil, a
to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému riadne a včas doručené do vlastných
rúk s fikciou doručenia dňa 8. augusta 2025.3.1. Žalovaný bol v predvolaní zároveň poučený o tom, že ak sa na pojednávanie vo veci nedostaví a ak
neospravedlní svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd na návrh druhej strany rozhodne
rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).

4. Keďže žalobca vzal podaním z 25. apríla 2025 žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške
12,75 % ročne zo sumy 33.520,-- eur od 10. mája 2023 do 27. júna 2023 späť, pričom žalovaný, ktorému
bolo čiastočné späťvzatie žaloby doručené dňa 28. mája 2025, nevyjadril s čiastočným späťvzatím
žaloby nesúhlas, súd konanie v tejto časti podľa ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil (výrok I.).

5. Keďže žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi dôvodmi a ani
nepožiadal o jeho odročenie, súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. vo veci konal a rozhodol v jeho
neprítomnosti. Na pojednávaní žalobca navrhol, aby súd o žalobe rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
v zmysle § 274 C.s.p.

6. Podľa ustanovenia § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ na návrh
žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a

b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
6.1. Podľa ustanovenia § 275 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje
stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

7. V súvislosti s možnosťou, resp. povinnosťou vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného súd

odkazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“ v príslušnom
gramatickomtvare)z11.októbra2022,sp.zn.III.ÚS538/2022,vktoromústavnýsúduviedol,žezároveň
je však nutné uviesť, že inštitút rozsudku pre zmeškanie je súčasťou procesnej úpravy zakotvenej
v Civilnom sporovom poriadku a súd je povinný ho aplikovať v prípade, ak to protistrana navrhne,
za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok. Súd je povolaný aplikovať inštitút rozsudku

pre zmeškanie, ak to protistrana navrhne, za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok.
V ústavným súdom posudzovanej veci, ktorá obstála v teste ústavnosti, bol rozsudok pre zmeškanie
žalobcu vydaný po 12 rokoch trvania súdneho sporu, dokonca v štádiu po zrušení právoplatných
rozhodnutí súdov prvej a druhej inštancie dovolacím súdom na rozdiel od aktuálne posudzovaného
sporu, kde sa jednalo o druhé pojednávanie vo veci.

7.1. Súd zároveň odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej v texte len
„najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 9. decembra 2024, sp. zn. 3Obdo/38/2024, v ktorom
dovolací súd uviedol, že judikatúra vzťahujúca sa k rozsudkom pre zmeškanie nie je zovšeobecňujúca,
ale kladie dôraz na posudzovanie konkrétnych okolností toho-ktorého sporu a v závislosti od nich
na uvážlivé využitie inštitútu kontumačného rozsudku. V kontexte okolností tohto konkrétneho sporu

odvolacísúdpoukázalnaskutočnosť,ževprejednávanejvecineprebehložiadnedokazovanieažalobca
sa nedostavil na prvé pojednávanie, pričom rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom
pasivity žalobcu, ktorý spor inicioval a je zodpovedný za jeho priebeh. Dovolací súd poukazuje aj na
následné oznámenie súdu prvej inštancie o potrebe účasti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní,
ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 20.2.2023.

Ďalšie pojednávanie konané dňa 15.11.2023 malo byť po zrušení v poradí prvého rozsudku pre
zmeškanieprvýmmeritórnympojednávanímvovecisamej,atedastranažalobcusahobezakéhokoľvek
ospravedlnenia nezúčastnila napriek preukázateľnej dispozícii s informáciou o potrebe jej osobnej
účasti. Žiadne ospravedlnenie nebolo ani súčasťou vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.10.2023. Vo vzťahu k
argumentácii dovolateľa, ktorou akcentuje svoje právo, a nie povinnosť zúčastniť sa na pojednávaní, je

potrebné v kontexte okolností tohto konkrétneho prípadu poukázať na čl. 10 ods. 1 Základných princípov
CSP, podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu, ako
aj na zásadu ústneho prejednania sporu vyplývajúcu z čl. 12 Základných princípov CSP, a to všetko
v spojitosti s oznámením súdu prvej inštancie o potrebe osobnej účasti právneho zástupcu žalobcu
na pojednávaní. Žalobca ani v odvolaní a ani v dovolaní napriek obdržanému oznámeniu o potrebe

osobnej účasti a riadne doručenému predvolaniu s poučením o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 278 CSP neuvádza vo vzťahu k pojednávaniu konanému dňa 15.11.2023 žiadne
ďalšie konkrétne dôvody svojej neospravedlnenej neúčasti. Aj pri nie formalistickom nazeraní na inštitút
rozsudku pre zmeškanie nemožno rezignovať na dodržiavanie zákonom nastavených procesnýchpravidiel a bez ďalšieho konštatovať príliš formalistický prístup nižších súdov za daných okolností,
a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade žalobcu ide o stranu iniciujúcu spor, čo zakladá
dôvodnú požiadavku na jej procesnú aktivitu a obozretnosť pri plnení pokynov súdu vo vzťahu k

postupu v konaní. Za plnú súčinnosť na výzvu súdu, ktorou žalobca argumentoval v odvolaní proti
rozsudku pre zmeškanie, nemožno považovať ignorovanie predvolania na pojednávanie premietnuté
do neospravedlnenej neúčasti za situácie, keď už skôr bolo strane žalobcu konajúcim súdom doručené
oznámenie o potrebe osobnej časti právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní. Po dôslednom
vyhodnotení všetkých okolností priebehu sporu v ich vzájomnej súvislosti dovolací súd dospel k záveru,

ževdanomprípadenešloohraničnúsituáciu,kedybybolonamiestenaprieksplneniuvšetkýchzákonom
predpokladaných podmienok upustiť od rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, v dôsledku
čoho ani nie je možné vo vzťahu k rozhodnutiu formou rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 CSP súdom
prvej inštancie a následnému odmietnutiu odvolania žalobcu odvolacím súdom konštatovať nesprávnosť
ich procesného postupu zakladajúcu porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces.
7.2. Taktiež v ďalšom rozhodnutí, v uznesení z 20. februára 2025, sp. zn. 9Cdo/13/2024, najvyšší súd

uviedol, že z rozhodovacej činnosti nielen ústavného súdu, ale aj dovolacieho súdu v ostatnom období
je zrejmé, že čisto gramatický výklad a formálne naplnenie podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie
bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za určitých okolností skutočne neobstojí. Nemožno
však úplne opomenúť zákonné znenie ustanovenia § 274 CSP, formulácia ktorého je jednoznačná a
v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok ukladá súdu povinnosť vydať kontumačný

rozsudok. Treba mať tiež na pamäti, že nerešpektovanie zákonného znenia jednoznačne formulovanej
procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej moci v zmysle čl. 2 ods.
2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného rozsudku napriek splneniu zákonných
podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy zohľadňovať mimoriadne
okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplývajú určité

kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho výkladu príslušných
ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech ktorej má byť
rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom konkrétneho sporu.
V danom prípade sa žalovaná nedostavila na ďalšie pojednávanie vo veci bez ospravedlnenia, pričom
konanie vo veci sa začalo podaním žaloby žalobcu na súd dňa 5. apríla 2012. Z obsahu súdneho

spisu nevyplývajú žiadne výnimočné okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru,
že vydanie kontumačného rozsudku v predmetnom prípade mohlo mať za následok porušenie práva
žalovanej na spravodlivý proces. Samotná skutočnosť, že právna úprava rozsudku pre zmeškanie
je pomerne prísna a má závažné následky pre stranu, ktorá zmešká pojednávanie, nemôže byť
dôvodom, aby súdy bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu postupovali v rozpore

s dikciou zákona. Dovolateľka mala za to, že v predmetnom dlhoročnom spore počnúc rokom 2012
bolo potrebné uvedomiť si, že by muselo byť preukázané, že nedostavenie sa dovolateľky, resp. jej
právnej zástupkyne na pojednávanie bolo úmyselné a účelové v snahe predlžovať súdne konanie,
na čo bolo potrebné prihliadať, ako aj prihliadať na status dovolateľky ako obce hospodáriacej s
verejnými prostriedkami (bližšie pozri body 9. a 11. tohto rozhodnutia). Aj z uvedeného dovolateľka

vyvodzovala svoj nesúhlas so záverom súdov nižšej inštancie o splnení zákonných podmienok pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie, a tak neprípustnosti vydania kontumačného rozsudku. S takýmto
posudzovanímaplikácieustanovenia§274CSPpodľanázorudovolaciehosúduvšaknemožnosúhlasiť.
Ustanovenie § 274 CSP vyžaduje kvalifikované ospravedlnenie neprítomnosti strany, keď normuje, že
neúčasť na pojednávaní je potrebné ospravedlniť včas a aj vážnymi okolnosťami, pričom povinnosť

preukázať existenciu týchto okolností má žalovaná, ktorá ich tvrdí. Tolerovanie neúčasti predvolanej
sporovej strany na pojednávaní bez včasného ospravedlnenia vážnymi okolnosťami by znamenalo
prípustnosť akýchkoľvek neodôvodnených obštrukcií zo strany sporových strán, eliminovanie ktorých
inštitút kontumačného rozsudku práve sleduje.
7.3. Podporne súd odkazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 26. júna 2025, sp. zn.

8Cob/8/2025, v zmysle ktorého platí, že odvolací súd napriek uvedenému si je vedomý toho, že
automatické vydanie rozsudku pre zmeškanie po prísne formalistickom posúdení podmienok podľa
§ 274 CSP je už konfrontované s aktuálnou ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, v zmysle ktorej vydanie rozsudku pre zmeškanie len čisto na základe splnenia formálnych
podmienok pre vydanie takéhoto rozhodnutia bez rešpektovania individuálnych okolností prípadu za

určitých okolností nemusí obstáť. Avšak zákonné znenie ustanovenia § 274 CSP, ktoré je formulované
jednoznačne, ukladá súdu v prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok povinnosť vydať
kontumačný rozsudok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 9Cdo/13/2024 zo dňa 20.05.2025, v zmysle ktorého „nerešpektovanie zákonného zneniajednoznačne formulovanej procesnej normy môže narážať na ústavný princíp legality výkonu štátnej
moci v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, preto nevydanie kontumačného rozsudku
napriek splneniu zákonných podmienok treba považovať za výnimočný procesný postup, ktorý má vždy

zohľadňovať mimoriadne okolnosti konkrétneho prípadu. Napokon aj z rozhodovacej činnosti ústavného
súdu vyplývajú určité kritériá, existencia ktorých podmieňuje dovolateľkou uvádzaného rozširujúceho
výkladu príslušných ustanovení CSP, ktoré súvisia najmä s doterajším správaním strany, v neprospech
ktorej má byť rozsudok pre zmeškanie vydaný, stavom dokazovania, resp. s procesným štádiom
konkrétneho sporu.“ Bez preukázania výnimočných okolností konkrétneho prípadu súd preto nemôže

nevydať rozsudok pre zmeškanie v prípade splnenia zákonných predpokladov pre takéto rozhodnutie.
Strany nemôžu neodôvodnene a bez ospravedlnenia ignorovať pojednávania. Ak majú dôvod na
zmeškanie pojednávania, sú povinné ho súdu oznámiť a včas sa z pojednávania ospravedlniť. Odvolací
súd z obsahu spisu zistil, že v posudzovanom prípade žalovaný vôbec neospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní. Je teda dôvodné konštatovať, že pokiaľ žalovaný sám neuvádza ospravedlniteľný
dôvod neúčasti na pojednávaní, úmyselne zmeškal pojednávanie, čo svedčí o jeho nezáujme na spore.

Odvolací súd dopĺňa, že išlo o prvé pojednávanie, po predbežnom prejednaní sporu. Vzhľadom na tieto
okolnosti prípadu procesná sankcia pasivity žalovaného v podobe kontumačného rozsudku na prvom
pojednávaní pre zmeškanie pojednávania žalovaným podľa názoru odvolacieho súdu bola primeraná.

8.AjvnadväznostinavyššiecitovanézáveryKrajskéhosúduvBratislave,najvyššiehosúduaústavného

súdu súd konštatuje, že v predmetnej veci všetky zákonom kumulatívne požadované náležitosti pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného boli splnené, keďže
- ide o spor o splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 137 písm. a/ C.s.p.;
- žalovaný sa na pojednávanie nariadené na 2. októbra 2025 o 9.30 hod. nedostavil a v predvolaní na
pojednávanie z 23. júla 2025, ktoré si žalovaný prevzal dňa 8. augusta 2025, bol žalovaný poučený o

následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie;
- žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami; a zároveň
- žalobca (jeho právny zástupca) na pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného.
8.1. Súd nemal inú možnosť, pri súčasnom rešpektovaní princípu legality výkonu štátnej moci (vrátane

súdnej moci) v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy, ako postupovať v súlade s ustanovením § 274 C.s.p.
a rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na procesný návrh žalobcu. Uvedené platí
o to viac pri zohľadnení znenia ustanovenia § 274 C.s.p., v zmysle ktorého súd rozhodne a nie súd môže
rozhodnúť – a teda súd ani priestor na úvahy, aby postupoval inak, než by na návrh žalobcu rozsudkom
pre zmeškanie na pojednávaní dňa 2. októbra 2025 pri splnení všetkých kumulatívnych zákonných

podmienok pre jeho vydanie žalobe žalobcu v zostávajúcej časti (t. j. v časti po čiastočnom späťvzatí
žaloby) vyhovel, keďže ak by postupoval inak, konal by v rozpore so zákonom.
8.2. Napriek už uvedenému dáva súd do pozornosti, že neprihliadal len na formálne podmienky pre
vydanie kontumačného rozsudku, ale zohľadňoval aj judikatúrou vyžadovaný materiálny prístup, pričom
vyhodnotil, že podanie stručného odporu a dokonca ani účasť na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.

apríla 2025 nebolo možné považovať za taký druh procesnej aktivity na strane žalovaného, ktorý by
bránil vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 C.s.p., keďže jednak žalovaný bol
pasívny aj pri výzve súdu z 13. februára 2024 doručenej žalovanému dňa 1. marca 2024, na ktorú
žiadnym spôsobom nereagoval, súd už pri predvolávaní na pojednávanie upozornil strany sporu (t.
j. aj žalovaného), že ich účasť na pojednávaní je potrebná, ako je to uvedené zvýrazneným textom

v predvolaní na pojednávanie hneď po uvedení dátumu a miesta konania pojednávania. Síce sa
nejednalo o prvé pojednávanie vo veci, na ktoré bol žalovaný predvolaný s dostatočným časovým
predstihom (takmer 2 mesiace vopred), ale na prvom pojednávaní súd okrem zistenia možnosti
mimosúdneho vyriešenia sporu riešil len otázku rozhodného práva a vyzval strany sporu na predloženie
rozhodných ustanovení slovinských právnych predpisov, na ktorú žalovaný v spore nereflektoval, čiže

aj v tejto časti konania bol žalovaný napriek výzve súdu pasívny. Osobitne vo vzťahu k pojednávaniu
uskutočnenému dňa 10. apríla 2025 súd považuje za potrebné uviesť, že až následne (z obchodného
registra) zistil, že osoba, ktorá sa zúčastnila pojednávania za žalovaného, A. B. C., nebola v rozhodnom
čase konateľkou žalovaného a osobou oprávnenou konať za žalovaného, keďže jej funkcia skončila dňa
2. apríla 2025 a od 2. apríla 2025 bol konateľom žalovaného D. E. C. (v obchodnom registri bola táto

skutočnosť zapísaná až po pojednávaní dňa 15. apríla 2025). Žalovaný však túto podstatnú skutočnosť
súdu zatajil, a preto je nevyhnutné ju v spore pričítať na ťarchu žalovaného, keďže takéto konanie
žalovaného nie je možné hodnotiť inak, ako účelové (obštrukčné) konanie, ktorého jediným cieľom je
oddialiť právoplatné rozhodnutie vo veci o nároku žalobcu, ktorý žalovaný v konaní ani len nerozporoval.V danom prípade nešlo o dlhoročný spor, v ktorom by už bolo vykonané (rozsiahle) dokazovanie, čo
by mohla byť prekážka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, a teda ani materiálny prístup
k sporu nebráni súdu, aby vo veci rozhodol kontumačným rozsudkom.

8.3. Súd je toho názoru (tu aj v zhode s rozhodnutiami najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/13/2024
a 3Obdo/38/2024), že nie je tolerovateľné, ak sa strana sporu napriek riadnemu a včasnému predvolaniu
na pojednávanie nedostaví a svoju neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom vopred neospravedlní.
Takáto pasivita strany sporu podľa názoru konajúceho súdu preukazuje skutočný nezáujem žalovaného
opredmetnýspor,vdôsledkučohojenamiestevyhoveniežaloberozsudkomprezmeškaniežalovaného

na návrh žalobcu. Uvedené platí o to viac, keď pre zabránenie vydania rozsudku pre zmeškanie (tu
aj v kontexte toho, že v skoršom štádiu konania žalovaný nenavrhol, aby súd spor rozhodol bez
nariadenia pojednávania) by stačilo včasné odoslanie (hoc aj e-mailovej) správy súdu, v ktorej by
žalovaný kedykoľvek od 8. augusta 2025 do 2. októbra 2025 do 9:30 hod. oznámil konajúcemu súdu,
že súhlasí s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, čo by žalovanému nezobralo viac
ako 2 minúty z jeho času, navyše keď žalobca (jeho právny zástupca) si našiel čas a na pojednávanie

sa na základe predvolania dostavil. Aj v kontexte uvedeného sa javí súdu pasivita žalovaného ako
neakceptovateľná, ktorá v plnej miere odôvodňuje vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného.
8.4. Osobitne súd zvýrazňuje, že rozsudok pre zmeškanie je v tomto prípade výsledkom pasivity
žalovaného, ktorý nevenoval dostatočnú obozretnosť pri plnení pokynov súdu vo vzťahu k postupu
vkonaní(ktomuviďajzneniečlánku10ods.1ZákladnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadku),aže

svojim aktívnym prístupom prispeje k tomu, aby súd mohol naplniť účel civilného sporového konania tak,
aby mohol súd vec čo najrýchlejšie prejednať a rozhodnúť na jedinom pojednávaní (k tomu viď aj znenie
článku 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, ako aj znenie ustanovenia § 157 ods. 1
C.s.p.). Za plnú súčinnosť súdu poskytnutú žalovaným nemožno považovať ignorovanie predvolania na
pojednávaniepremietnutédoneospravedlnenejneúčastizasituácie,keďužskôrbolostranežalovaného

konajúcim súdom doručené oznámenie o potrebe osobnej časti žalovaného na pojednávaní (k tomu
rovnako porovnaj aj 3Obdo/38/2024).

8. Keďže sa žalovaný na pojednávanie uskutočnené dňa 2. októbra 2025 o 9:30 hod. nedostavil
a svoju neúčasť ani neospravedlnil, hoci ho súd riadne a včas predvolal a súčasne ho v predvolaní

na pojednávanie poučil o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie, a keďže žalobca na tomto pojednávaní navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie, súd v súlade s ustanovením § 274 C.s.p. rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 33.520,-- eur spolu s uplatneným
príslušenstvom pohľadávky, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

9. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 pri aplikácii ustanovenia § 256 ods.
1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil.
Za úspech žalobcu je pre účely rozhodnutia o trovách konania považovať sumu 43.255,08 eur priznanú
žalobcoviazajehoprocesnýneúspechsumu573,74eur,vktorejbolokonaniezastavené(vyčíslenýúrok

z omeškania za obdobie od 10. mája 2023 do 27. júna 2023), keďže v tejto časti žalobca procesne zavinil
zastavenie konania vzhľadom k tomu, že dôvodom späťvzatia žaloby nebolo správanie žalovaného po
podaní žaloby (napr. v podobe čiastočnej úhrady žalovanej sumy). Žalobca bol v spore úspešný v časti
98,69 % predmetu sporu a žalovaný v časti 1,31 % predmetu sporu. Preto súd priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 97,38 % (98,69 % - 1,31 %) [výrok III.].

9.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

62Cb/17/2024

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b/ C.s.p.). Takéto odvolanie je
možné podať do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Mestskom súde Bratislava III.Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený
rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové
pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel
(§ 277 ods. 1 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).